{"guid": "9b2d5ee3-ae03-4bdf-9e7b-25407c57ab50:1a072117-c7db-4777-bf98-1b7220076ffc", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1019200317.1", "spisova_znacka": "2Shs/1/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 2Shs/1/2024 z 26. 8. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 26. augusta 2026, sp. zn. 2Shs/1/2024, ECLI:SK:SpSBA:2026:1019200317.1", "identifikacne_cislo": "1019200317", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Jeannette Hajdinová", "sudca_id": 477, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jeannette-hajdinova-477", "datum_vydania": "2026-08-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/136", "nazov": "zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/136", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/136-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1a072117-c7db-4777-bf98-1b7220076ffc", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1019200317.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1019200317.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1019200317.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n2Shs/1/2024\n1019200317\n26. 08. 2026\nJUDr. Jeannette Hajdinová\nECLI:SK:SpSBA:2026:1019200317.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n2Shs/1/2024\n21\n\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov\nsenátu JUDr. Jozefa Timeka a JUDr. Zuzany Širokej v právnej veci žalobcu: AT Computer, s.r.o., so\nsídlom Framborská 253, 010 01 Žilina, IČO: 31 611 559, zastúpený: HAVEL & PARTNERS, s.r.o.,\nadvokátska kancelária, so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 36 856 548 proti žalovanému:\nProtimonopolný úrad Slovenskej republiky, so sídlom Drieňová 24, 826 03 Bratislava, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 2015/KH/R/2/010 zo dňa 31.03.2015, takto\nrozhodol:\n2Shs/1/2024\n2\n\nI. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Rady Protimonopolného úradu Slovenskej republiky č. 2015/\nKH/R/2/010 zo dňa 31.03.2015 v spojení s rozhodnutím Protimonopolného úradu Slovenskej republiky\nč. 2014/KH/1/1/012 zo dňa 02.06.2014 m e n í v časti výroku II. písm. d), ktorým bola žalobcovi\nuložená pokuta, nasledovne: „podnikateľovi AT Computer, s.r.o., IČO: 31611559 so sídlom Framborská\n253, 010 01 Žilina, ukladá pokutu vo výške 291 320,- eur (slovom dvestodeväťdesiatjedentisíc tristo\ndvadsať eur), ktorú je povinný uhradiť do 60 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku na účet\nProtimonopolného úradu SR č. 7000060793, ŠP: 8180, KS: 1118, VS: 201411012 vedený v Štátnej\npokladnici Bratislava.“\nII. Súd vo zvyšnej časti žalobu zamieta.\nIII. Účastníkom právo na náhradu trov konania pred správnym súdom ani trov kasačného konania\nnepriznáva.\n\nodôvodnenie:\n2Shs/1/2024\n24\n\nI. Priebeh administratívneho konania\n1. Dňa 13.03.2013 bol Protimonopolnému úradu SR (ďalej aj len „úrad“) doručený podnet na prešetrenie\nsprávania sa spoločností ASBIS SK spol. s r.o., IČO: 31 382 541 (ďalej len „ASBIS SK“), eD´system\nSlovakia, s.r.o., IČO: 36 413 658 (ďalej len „eD´system Slovakia“), ABC Data s.r.o., IČO: 36 726\n630 (ďalej len „ABC Data“) a AT Computer, s.r.o., IČO: 31 611 559 (ďalej len „žalobca“), v ktorom\nsťažovateľ uviedol, že tieto spoločnosti sa mali dopustiť porušenia zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane\nhospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o\norganizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane hospodárskej súťaže“) tým, že sa dohodli na zavedení\nmanipulačného poplatku vo výške 1,- euro bez DPH (ďalej len „manipulačný poplatok“). Súčasťou\npodnetu boli aj emaily od spoločnosti ASBIS SK, ABC Data a eD´system Slovakia, prostredníctvom\nktorých tieto spoločnosti svojím obchodným partnerom oznámili, že zavádzajú manipulačný poplatok.\nVšetky uvedené spoločnosti zaviedli manipulačný poplatok v priebehu jedného týždňa.\n2. Následne začal úrad prešetrovanie správania spoločností ASBIS SK, eD´system Slovakia, ABC Data a\nžalobcu a uskutočnil inšpekcie v priestoroch týchto podnikateľov. Na základe informácii z týchto inšpekcií\núrad následne vykonal inšpekciu aj v priestoroch podnikateľov SWS Distribution, a.s., IČO: 35 816 473\n(ďalej len SWS Distribution) a WESTech, spol. s r.o. Žalobca následne podal voči uskutočnenej inšpekcii\nv jeho priestoroch žalobu na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, na základe\nktorej Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len NS SR) vydal dňa 17.10.2013 rozsudok sp. zn.\n4Sžz/1/2013, ktorým zakázal úradu, aby pri prešetrovaní a analyzovaní zápisnice úradu zo dňa 11.\napríla 2013, č. IZ-56/2013 spísanej v priebehu inšpekcie vykonanej v priestoroch žalobcu v Bratislave\npoužil časti zápisnice v bode I. body 3-14, 16-19 a zápisnice úradu zo dňa 11. apríla 2013, č. IZ-55/2013\nspísanej z priebehu inšpekcie vykonanej v priestoroch žalobcu v Žiline použil časť A otázky č. 4-11, ako\naj časť zápisnice týkajúcej sa zamestnanca Martina Pospíšila. Vo zvyšnej časti NS SR žalobu zamietol.\n3. Na základe dôkazov získaných počas inšpekcií začal úrad dňa 20.05.2013 konanie č. 0010/\nOKT/2013 voči ASBIS SK, eD´system Slovakia, ABC Data, žalobcovi a SWS Distribution vo veci možnej\ndohody obmedzujúcej súťaž a zosúladeného postupu podľa § 4 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a b) zákona\no ochrane hospodárskej súťaže. Úrad v priebehu konania viedol aj rokovanie o urovnaní s účastníkom\neD´system Slovakia, ABC Data a so žalobcom, ale všetky rokovania boli ukončené bez urovnania.\n4. Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, odbor kartelov v správnom konaní číslo 0010/OKT/2013,\nvydal dňa 02.06.2014 rozhodnutie č. 2014/KH/1/1/012 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“, ktorým\nrozhodol tak, že:\n„I. konanie podnikateľov\nASBIS SK spol. s r.o., IČO: 31 382 541, so sídlom Tuhovská 33, 831 06 Bratislava, v konaní zastúpený\nspoločnosťou Advokátska kancelária Chabadová, s.r.o., Pri Starej prachárni 13, 831 04 Bratislava v čase\nod 14.02.2013 do 15.04.2013,\neD´system Slovakia, s.r.o., IČO: 36 413 658, so sídlom Stará Vajnorská 21, 831 04 Bratislava, v konaní\nzastúpený spoločnosťou NITSCHNEIDER & PARTNERS, advokátska kancelária, s.r.o., Cintorínska 3/\nA, 811 08 Bratislava v čase od 07.02.2013 do 05.04.2013,\n\nABC Data s.r.o., IČO: 36 726 630, so sídlom Palisády 33, 811 06 Bratislava,\nv konaní\nzastúpený spoločnosťou BUŽEK & TEREM advokáti s.r.o., Mariánska 12, 811 08 Bratislava v čase od\n07.02.013 do 19.04.2013,\nAT Computer, s.r.o., IČO: 31 611 559, so sídlom Framborská 253, 010 01 Žilina, v konaní zastúpený\nspoločnosťou Havel, Holásek & Partners, s.r.o., Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava v čase od 14.02.2013\ndo 16.04.2013 a\nSWS Distribution, a.s., IČO: 35 816 473, so sídlom Studená 5, 821 04 Bratislava, v konaní zastúpený\nspoločnosťou Patakyová, Bartová, Kovácsová, s.r.o., Advokátska kancelária, J.M. Hurbana 2, 940 01\nNové Zámky v čase od 14.02.2013 do 18.03.2013,\nspočívajúce v dohode o priamom, alebo nepriamom určení ceny tovarov prostredníctvom zavedenia\nmanipulačného poplatku vo výške 1 euro bez dane z pridanej hodnoty, je dohodou obmedzujúcou\nsúťaž, ktorá má za cieľ obmedzenie súťaže na relevantnom trhu distribúcie informačných technológií a\ndoplnkového sortimentu na území Slovenskej republiky a ktorá je podľa ustanovenia § 4 ods. 1 v spojení\n§ 4 ods. 2 písm. a) a s § 4 ods. 3 písm. a) zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže\nzakázaná.\nII. Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže Protimonopolný úrad\nSlovenskej republiky za konanie uvedené v bode I. výrokovej časti tohto rozhodnutia ukladá:\npodnikateľovi ASBIS SK spol. s r.o., IČO: 31 382 541, so sídlom Tuhovská 33, 831 06 Bratislava, pokutu\nvo výške 2 062 857,- eur,\npodnikateľovi eD´system Slovakia, s.r.o., IČO: 36 413 658, so sídlom Stará Vajnorská 21, 831 04\nBratislava, pokutu vo výške 1 246 621,- eur,\npodnikateľovi ABC Data s.r.o., IČO: 36 726 630, so sídlom Palisády 33, 811 06 Bratislava, pokutu vo\nvýške 246 240,- eur,\npodnikateľovi AT Computer, s.r.o., IČO: 31 611 559, so sídlom Framborská 253, 010 01 Žilina, pokutu\nvo výške 582 641,- eur,\npodnikateľovi SWS Distribution, a.s., IČO: 35 816 473, so sídlom Studená 5, 821 04 Bratislava, pokutu\nvo výške 142 823,- eur,\nktorú sú všetci vyššie uvedení podnikatelia povinní uhradiť do 60 dní odo dňa nadobudnutia\nprávoplatnosti tohto rozhodnutia na účet Protimonopolného úradu Slovenskej republiky č. 7000060793,\nŠP 8180, KS 1118, VS 201411012 vedený v Štátnej pokladnici Bratislava.“\n5. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia úrad vymedzil tovarový relevantný trh ako trh distribúcie\ninformačných technológií a doplnkového sortimentu, nakoľko tieto tovary boli predmetom protisúťažnej\ndohody účastníkov o zavedení manipulačného poplatku. Taktiež uviedol, že v danom prípade nie je\npotrebné sa v správnom konaní detailne zaoberať vymedzením relevantného trhu, pretože v prípade\ncieľových dohôd obmedzujúcich súťaž nie je potrebné definovať trh detailne, keďže tieto sú zakázané\nna základe svojho škodlivého cieľa, bez ohľadu na ich dopady a bez ohľadu na to, aký je podiel\nich účastníkov na trhu. Definícia trhu je nutná, len ak bez nej nemožno stanoviť cieľ alebo efekt\nobmedzenia súťaže, resp. v prípade paralelnej aplikácie čl. 101 ZFEÚ aj zistiť splnenie kritéria vplyvu na\nobchod medzi členskými štátmi. Z geografického hľadiska úrad určil relevantný trh ako trh Slovenskej\nrepubliky. Zo získanej emailovej komunikácie mal úrad za preukázané, že v súvislosti so zavedením\nmanipulačného poplatku prebehlo medzi niektorými účastníkmi minimálne jedno stretnutie a po tomto\nstretnutí prebiehala medzi účastníkmi emailová komunikácia, a to pred zavedením manipulačného\npoplatku (predmetom tejto komunikácie bolo potvrdenie účasti jednotlivých podnikateľov na dohode\na rokovanie o konkrétnych podmienkach dohody), ako aj v období po zavedení manipulačného\npoplatku (predmetom tejto komunikácie boli detailné podmienky účtovania poplatku a monitorovanie\ndodržiavania dohody). Úrad taktiež analyzoval internú emailovú komunikáciu účastníkov ASBIS SK, eD’\nsystem Slovakia, žalobcu a SWS Distribution, ktorá podľa neho taktiež potvrdzuje závery o existencii\ndohody o zavedení manipulačného poplatku. Z podkladov vyplýva, že emailovú komunikáciu inicioval\nkonateľ spoločnosti ABC Data. V emaile zo dňa 14.02.2013 vyzval na pokračovanie rozhovorov\nna tému zavedenia manipulačného poplatku, pričom na tento email následne reagoval predstaviteľ\nspoločnosti eD´system Slovakia, ktorý vyslovil súhlas so zavedením manipulačného poplatku, avšak\npod podmienkou, že bude zavedený aj spoločnosťami ASBIS SK, ABC Data a SWS Distribution.\nKonateľ ABC Data taktiež potvrdil záujem zaviesť poplatok, avšak pod podmienkou, že ABC Data\nnebude prvá spoločnosť, ktorá ho zavedie, nakoľko nie je dostatočne silná. V ten istý deň konateľ\nABC Data adresoval email, ktorý obsahoval doterajšiu komunikáciu s konateľom eD´system Slovakia,\npredstaviteľom podnikateľa AT Computers a.s. (ktorý je sesterskou spoločnosťou žalobcu v ČR, ďalej\n\nlen „AT Computers ČR“). V tomto emaile ich oboznámil s tým, že ABC Data, SWS Distribution, ASBIS\nSK a eD´system Slovakia sú pripravení poplatok zaviesť. Dodal však, že je potrebné, aby bol poplatok\nzavedený aj žalobcom, v opačnom prípade poplatok nezavedie nikto. V tejto súvislosti úrad dodal, že\nemail bol adresovaný podpredsedovi predstavenstva spoločnosti AT Computers ČR a zamestnancovi\nAT Computers ČR. Napriek tomu, že tieto osoby nemajú priamy právny vzťah so žalobcom, je podľa\núradu z obsahu spisu zrejmé, že minimálne vo vzťahu k ostatným účastníkom vystupovali v mene\nžalobcu. V prípade podpredsedu predstavenstva AT Computers ČR ďalej zo spisovej dokumentácie\nvyplýva, že vo vzťahu k žalobcovi mal rozhodovacie právomoci v súvislosti so zavedením manipulačného\npoplatku. S ohľadom na tieto skutočnosti považoval úrad konanie týchto osôb za konanie žalobcu.\nSúčasťou emailovej komunikácie zo dňa 14.02.2013 bola aj diskusia ohľadne termínu zavedenia\nmanipulačného poplatku. V tejto súvislosti konateľ eD´system Slovakia vyjadril svoj nesúhlas s návrhom,\naby boli poplatky zavedené u jednotlivých účastníkov postupne podľa výšky obratu a navrhol, aby bol\nzavedený u všetkých naraz. Email bol adresovaný konateľovi spoločnosti ABC Data a podpredsedovi\npredstavenstva AT Computers ČR. Na tento návrh reagoval v ten istý deň (14.02.2013) konateľ ABC\nData, že takýto postup nie je možný, nakoľko to nejde kvôli hospodárskej súťaži, je to „moc do očí\nbijúce“ a zbytočná provokácia. Email bol adresovaný zástupcom zvyšných účastníkov. Tento email podľa\núradu preukazuje vedomosť všetkých účastníkov o dohode ku dňu 14.02.2013, ako aj skutočnosť, že si\núčastníci boli vedomí, že ich spoločná dohoda o zavedení manipulačného poplatku môže byť v rozpore\ns ustanoveniami zákona o ochrane hospodárskej súťaže. Dňa 15.02.2013 adresoval konateľ ABC Data\nemail predstaviteľom všetkých účastníkov (konkrétne: konateľ eD´system Slovakia, konateľ ASBIS SK,\npodpredseda predstavenstva SWS Distribution a podpredseda predstavenstva AT Computers ČR), v\nktorom ich informoval, že žalobca s dohodou súhlasí a zavedenie poplatku sú schopní implementovať\ndo polovice marca 2013. Ďalej uviedol, že sa ostatní majú rozhodnúť, kto pôjde ako prvý a ABC Data\npôjde ako druhý v poradí. Tento email úrad považoval za jednoznačné potvrdenie existencie dohody\no spoločnom postupe pri zavedení manipulačného poplatku. Zároveň z uvedeného emailu mal úrad\nza preukázané, že o predmete a obsahu dohody boli informovaní zástupcovia všetkých účastníkov.\nNa uvedenú správu reagoval konateľ eD´system Slovakia s návrhom termínov zavedenia poplatku u\njednotlivých účastníkov dohody, pričom jeho správa bola taktiež adresovaná predstaviteľom všetkých\núčastníkov. V nadväznosti na tento email konateľ ABC Data potvrdil, že ABC Data je pripravená zaviesť\npoplatok dňa 08.03.2013. Ohľadom zavedenia poplatku SWS Distribution informoval dňa 07.03.2013\nkonateľ ABC Data s tým, že poplatok zavedú v 12.03.2013. V nadväznosti na túto komunikáciu potvrdil\nzavedenie poplatku v plánovanom termíne (t.j. pondelok, 11.03.2013) aj podpredseda predstavenstva\nAT Computers ČR v mene žalobcu, pričom v kópii tohto emailu uviedol aj zamestnanca žalobcu. Na tento\nemail reagoval konateľ ABC Data, ktorý svoju odpoveď adresoval predstaviteľom všetkých účastníkov\ndohody, a uviedol, že „by to malo byť komplet“, všetkým ďakuje, končí komunikáciu a prosí všetkých,\naby všetko zmazali. Uvedený email úrad považuje za zavŕšenie dohody medzi žalobcom, ASBIS SK,\nABC Data, SWS Distribution a eD´system Slovakia o zavedení poplatku a o spoločnom postupe pri jeho\nzavedení. Zároveň z uvedeného emailu mal za preukázané, že spoločnosti si boli vedomé protiprávnosti\nich konania, a to s ohľadom na skutočnosť, že konateľ ABC Data vyzval všetkých adresátov emailov\nna vymazanie vzájomnej komunikácie. Úrad ďalej zistil, že medzi účastníkmi pokračovala komunikácia\naj po zavedení manipulačného poplatku, kedy sa vzájomne informovali o reálnom zavedení poplatku\nu jednotlivých účastníkov, o spôsobe jeho účtovania, ako aj o dodržiavaní, či porušovaní dohodnutých\npodmienok. Táto komunikácia podľa názoru úradu opätovne potvrdzuje, že zavedenie manipulačného\npoplatku bolo výsledkom vzájomnej dohody medzi účastníkmi a zároveň preukazuje, že účtovanie\nmanipulačného poplatku by nebolo možné bez jeho súčasného zavedenia aspoň u väčšiny účastníkov.\nDňa 05.04.2013, t. j. 1 mesiac po zavedení manipulačného poplatku zaslal konateľ ABC Data email\nkonateľom eD´system Slovakia a ASBIS SK, ktorým ich informuje o výsledkoch prieskumu dodržiavania\ndohody o zavedení manipulačného poplatku, ktorý si sám urobil. Za svoju spoločnosť udáva, že\nmanipulačný poplatok účtuje v súlade s dohodou. Upozorňuje však, že podľa jeho informácií podnikatelia\neD´system Slovakia a ASBIS SK veľakrát odpúšťajú zákazníkom účtovanie manipulačného poplatku.\nNa tento email odpovedá konateľovi ABC Data konateľ eD´system Slovakia, že manipulačný poplatok\nneúčtujú iba určitému typu firiem, ktoré platia dopravu, resp. doobjednávajú tovar, keď niečo v pôvodnej\nobjednávke zabudli. Zároveň A. B. vyčíta, že účtujú poplatok iba 1x denne a tvrdí, že žalobca sľubuje\nvrátiť poplatok v spätných bonusoch. Týmto e-mailom mal úrad za preukázané, že účastníci dohody\nmedzi sebou komunikovali aj po zavedení poplatku, jej plnenie si overovali priamo u zákazníkov a\nkritizovali sa za odpúšťanie poplatkov. Existenciu dohody podľa úradu potvrdzuje napríklad aj emailová\nkomunikácia zo dňa 11.03.2013 prebiehajúca medzi zamestnancami žalobcu a eD´system Slovakia,\nz obsahu ktorej vyplýva, že obe spoločnosti mali záujem kontrolovať, či ostatní účastníci dodržiavajú\n\ndohodu o zavedení poplatku a nesnažia sa byť ústretovejší voči zákazníkom ako ich konkurencia. Z tejto\nkomunikácie vyplýva, že zamestnanec eD´system Slovakia vedel aj o postupe a technických detailoch\núčtovania poplatkov v spoločnosti ASBIS SK, čo potvrdzuje záver, že zavedenie manipulačného poplatku\nbolo výsledkom vzájomnej dohody účastníkov.\n6. Úrad ďalej zistil, že účastníci prestali účtovať manipulačný poplatok koncom mesiaca marec a v\npriebehu mesiaca apríl 2013 v nasledovnom poradí: eD´system Slovakia – dňa 20.03.2013, ASBIS SK\n- dňa 15.04.2013, žalobca – dňa 16.04.2013, ABC Data – dňa 19.04.2013. V prípade podnikateľa eD\n´system Slovakia úrad získal dôkazy, z ktorých vyplýva, že aj po vyššie uvedenom dátume, ku ktorému\nmal ukončiť účtovanie manipulačného poplatku, prinajmenšom vyvolával u ostatných účastníkov dojem,\nže manipulačný poplatok účtuje. Úrad preto považoval účasť spoločnosti eD´system Slovakia na vyššie\npopísanej dohode za ukončenú až dňom 05.04.2013. V prípade spoločností ASBIS SK, žalobcu a ABC\nData úrad posudzoval trvanie ich účasti na dohode do momentu, kedy reálne upustili od uplatňovania\npredmetu dohody, čo v tomto prípade znamená moment, kedy prestali prenášať obsah dohody priamo\nna zákazníkov.\n7. Na základe uvedených zistení úrad dospel k záveru, že účastníci eD’system Slovakia, ASBIS SK,\nžalobca a ABC Data jednoznačne prejavili svoju vôľu postupovať spoločne na relevantnom trhu v\nsúvislosti so zavedením manipulačného poplatku na každú faktúru. Túto svoju vôľu prejavili aj tým, že\nmanipulačný poplatok v praxi zaviedli. V zmysle rozhodovacej praxe Európskej komisie dohody, ktorých\npredmetom je určenie výšky poplatkov, príplatkov či iných zložiek celkovej ceny tovarov a služieb, sa\npovažujú za dohody o určení cien. Úrad preto považoval predmetnú dohodu za dohodu o priamom\nalebo nepriamom určení cien tovarov v zmysle ustanovenia § 4 ods. 3 písm. a) zákona o ochrane\nhospodárskej súťaže, tzv. ťažký kartel, ktorý obmedzuje hospodársku súťaž na základe cieľa. Úrad\ndodal, že zo skutkových okolností prípadu vyplýva aj skutočnosť, že obmedzenie hospodárskej súťaže\nbolo aj subjektívnym úmyslom účastníkov dohody, ktorí si boli navyše vedomí skutočnosti, že je ich\npostup v rozpore s ustanoveniami zákona. Úrad ďalej uviedol, že na dohodu obmedzujúcu súťaž podľa\n§ 4 ods. 3 písm. a) zákona o ochrane hospodárskej súťaže nie je možné aplikovať ustanovenie § 6 ods.\n1 zákona o ochrane hospodárskej súťaže.\n8. Pri určovaní výšky pokuty úrad postupoval podľa Metodického pokynu o postupe pri určovaní pokút\nv prípadoch zneužívania dominantného postavenia a dohôd obmedzujúcich súťaž (ďalej len „Metodický\npokyn“), podľa ktorého sa základná suma pokuty stanovila na základe súčinu relevantného obratu a\npercenta určeného na základe závažnosti porušovania zákona (v rozsahu do 30 %), pričom následne sa\ntento súčin prenásobí počtom rokov, počas ktorých k porušovaniu zákona dochádzalo, a vyhodnotí sa\nexistencia priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, pričom nemôže dôjsť k prekročeniu 10% z celkového\nobratu.\n9. Úrad vychádzal z obratu z predaja IT technológií a doplnkového sortimentu dosiahnutý v roku 2013,\nv prípade spoločností žalobcu a eD´system Slovakia za účtovné obdobie 2012/2013, resp. 2013/2014\nuvedený vo výkaze ziskov a strát, nakoľko ide o posledné uzavreté účtovné obdobie, v ktorom sa\núčastníci zúčastnili na protisúťažnom konaní. Z hľadiska závažnosti ide svojou povahou o dohodu\no cenách, ktorá sa klasifikuje ako ťažký kartel a patrí medzi najzávažnejšie porušenia súťažného\npráva. Úrad konštatoval, že v dôsledku tejto dohody bolo medzi konkurentmi eliminované riziko neistoty\nvzájomného budúceho správania, nakoľko nielen cena, ale aj ďalšie dojednania nepriamo súvisiace s\ncenou môžu byť dôležitým faktorom pre výber dodávateľa tovaru zo strany spotrebiteľa. Dohoda mohla\nnepriamo ovplyvniť aj ceny výrobkov spadajúcich do oblasti IT technológií a doplnkového sortimentu\nv rámci SR. Konanie účastníkov dohody úrad považoval za o to závažnejšie, že oni samotní si\nprotizákonnosť svojho konania uvedomovali, čo vyplýva z ich vzájomnej korešpondencie. Zdôraznil,\nže aj keď pri tomto druhu dohôd nie je potrebné zisťovať skutočný dopad takejto dohody na trh, má\nza to, že negatívny dopad posudzovanej dohody sa prejavil už jej samotnou realizáciou v praxi, teda\núčtovaním manipulačného poplatku. Vzhľadom na krátke trvanie dohody, ako aj na skutočnosť, že\nniektorí účastníci dohody manipulačný poplatok nezaviedli celoplošne pre všetkých svojich zákazníkov,\nboli sumy, ktoré celkovo získali jednotliví účastníci dohody v súvislosti so zavedením manipulačného\npoplatku, nízke a pohybovali sa rádovo v tisícoch eur. Úrad vyhodnotil predmetnú dohodu ako veľmi\nzávažnú, avšak zohľadnil špecifiká trhu distribúcie IT technológií, pre ktorý je typická pomerne nízka\nmarža vzhľadom na obraty dosiahnuté predajom tovarov a tiež skutočnosť, že predmetom dohody\nobmedzujúcej súťaž bolo zavedenie administratívneho poplatku a nie priame zvýšenie cien tovarov,\n\nresp. služieb, ako aj pomerne nízky prospech získaný účastníkmi účtovaním poplatku. Preto úrad\nurčil koeficient za závažnosť na dolnej hranici rozpätia, a to vo výške 1 % z relevantného obratu.\nPokutu určenú na základe závažnosti úrad následne prenásobil počtom rokov trvania porušovania\nzákona, pričom pri porušeniach zákona s trvaním do 1 roka nedochádza z titulu dĺžky trvania porušenia\nzákona k úprave sumy pokuty určenej na základe závažnosti. V uvedenom prípade dĺžka porušovania\njednotlivých účastníkov dohody predstavovala obdobia kratšie ako 1 rok. Z uvedených dôvodov nebola\nsuma pokuty určená na základe závažnosti upravená v súvislosti s počtom rokov trvania porušovania.\nNa dĺžku porušovania mohla mať vplyv aj skutočnosť, že úrad uskutočnil inšpekcie a následne začal\nkonanie v krátkom časovom odstupe od uzatvorenia a realizácie dohody obmedzujúcej súťaž a trvanie\ndohody bez zásahu úradu mohlo byť dlhšie. Za začiatok doby porušovania určil úrad u podnikateľov\nASBIS SK, žalobcu a SWS Distribution dátum 14.02.2013, nakoľko disponuje dôkazmi o zapojení\ntýchto podnikateľov do komunikácie o zavedení manipulačného poplatku od tohto dátumu. Ukončenie\nporušovania posudzoval úrad u každého účastníka osobitne. Na základe uvedeného úrad stanovil výšku\npokuty pre žalobcu nasledovne: relevantný obrat: 58 264 139,- eur; doba porušovania od: 14.02.2013\ndo: 16.04.2013; % závažnosti: 1 %; základná suma pokuty 582 641,- eur; výška pokuty: 582 641,- eur.\n10. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podali rozklad všetci účastníci, vrátane žalobcu. O podanom\nrozklade rozhodol žalovaný tak, že rozhodnutím č. 2015/KH/R/2/010 zo dňa 31.03.2015 (ďalej\nlen napadnuté rozhodnutie) rozklady zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia sa žalovaný stotožnil so závermi prvostupňového rozhodnutia. K námietkam\núčastníkov o nedostatočnom preukázaní uzavretia dohody žalovaný uviedol, že v prípade posudzovania\nkartelovej dohody nie je podstatné určiť dátum ani a fortiori miesto jej uzavretia za predpokladu, že\nporušenie je inak dostatočne preukázané. V prípade posudzovania protisúťažných dohôd, ktoré bývajú\njej účastníkmi výslovne utajované aj pokiaľ ide o miesto a dokumenty s takýmito kontaktmi súvisiace\nsú bežne redukované na minimum, nemožno od správneho orgánu spravodlivo vyžadovať, aby vždy\npreukázal miesto a presný obsah stretnutí. Nie je preto vždy nevyhnutné ani preukázať presný dátum\nzačatia protiprávneho konania, ak je protiprávne konanie inak dostatočne dôkazmi podložené. Úrad\nv tomto konaní určil začiatok protiprávneho konania dostatočným spôsobom s tým, že začatie konania\nu jednotlivých účastníkov viazal na dátumy, ku ktorým zabezpečil dôkazy. Pokiaľ ide o námietku žalobcu,\nže úrad použil spätnú extrapoláciu pre svoj záver, žalovaný uviedol, že aj v praxi Komisie je bežné, že\nak Komisia objaví nejaký dôkaz o nezákonnom kontakte medzi podnikateľmi tento môže byť iba určitým\nfragmentom, takže je často nevyhnutné „rekonštruovať“ určité detaily dedukciou. Uvedené je nevyhnutné\npráve z dôvodu, že kartely sú organizované v utajení a dôkazy dokumentárneho charakteru sú\nredukované na minimum. Existencia určitej protisúťažnej praktiky potom musí byť odvodená z viacerých\nokolností a indícii, ktoré pri absencii iného prijateľného, či hodnoverného vysvetlenia predstavujú\ndôkaz porušenia súťažných pravidiel. V prípade žalobcu úrad začiatok účasti na protiprávnom konaní\nnestotožnil so stretnutím na Srí Lanke, keďže jeho účasť na danom stretnutí nebola jednoznačne\ndôkazmi preukázaná. K stretnutiu na Srí Lanke došlo v období od 31.01.2013 až 07.02.2013 pričom\nzačiatok protiprávneho konania u tejto spoločnosti je datovaný ku dňu 14.02.2013. Dôkazný štandard\nv súťažnom práve nevyžaduje povinnosť jednoznačne preukázať vo vzťahu k jednotlivým stretnutiam\na plneniam dohody, ktorá konkrétna osoba za účastníka a akým spôsobom do neho bola zainteresovaná\na do akej miery s tým vyjadrila súhlas. Dôležité je preukázať účasť podnikateľa ako takého, čo bolo\nv tomto prípade vo vzťahu ku všetkým účastníkom naplnené. E-mailová komunikácia v tomto prípade\ndokonca prebiehala medzi konateľmi spoločností. Navyše to, čo bolo medzi nimi dohodnuté, sa aj\nreálne uskutočnilo v čase a spôsobom, ako bolo dohodnuté (napriek istým odchýlkam v jednotlivých\nprípadoch), čo predpokladá, že osoby oprávnené konať a rozhodovať za účastníkov boli o predmete\ndohody informované. Žalovaný nepovažoval za potrebné v tejto súvislosti preverovať detailnejšie\nnámietku žalobcu, či sa jej zamestnanec, alebo iná osoba oprávnená za ňu konať, reálne zúčastnil\nstretnutia na Srí Lanke. Žalobca sa do dohody zapojil a túto aj realizoval, čo bolo preukázané dôkazmi\nzískanými počas inšpekcie.\n11. S námietkou, že v prípade posudzovanej dohody nedošlo k nijakým dopadom na trh, úrad\nnesúhlasil, pretože zakázaná je už aj dohoda, ktorá v sebe nesie potenciál obmedzenia, a teda\nnemuselo nevyhnutne k reálnemu obmedzeniu aj dôjsť. Pokiaľ ide o námietku, že podľa štandardnej\neurópskej judikatúry, ťažké kartely sa takmer vždy vyznačujú snahou účastníkov výhodne zvýšiť ceny\ntovarov, s touto sa možno vo všeobecnosti stotožniť. Vychádzajúc zo získanej e-mailovej komunikácie\nzavedenie manipulačného poplatku bez koordinácie s konkurenciou prinášalo so sebou riziko prechodu\nzákazníkov ku konkurencii, čo mala dohoda vylúčiť a zabezpečiť zvýšenie cien, prostredníctvom\n\nzavedenia poplatku, bez ohrozenia pozície zúčastnených strán na kartelovej dohode, t.j. ohrozenia\nzo straty zákazníkov z dôvodu zmeny cenovej politiky. Žalovaný poukázal aj na to, že zavedenie\nmanipulačného poplatku účastníci zdôvodňovali svojim nezávislým podnikateľským rozhodnutím s tým,\nže tento krok bol nevyhnutný z dôvodov, ktoré uviedli. Žalovanému však nie je potom zrejmé, prečo\nv účtovaní manipulačného poplatku na základe vlastného rozhodnutia ďalej nepokračovali, ale práve\npoukazovali na to, že došlo k vypnutiu jeho účtovania na základe intervencie úradu. Ak išlo o nezávisle\npodnikateľské rozhodnutie, ktoré bolo pre chod firmy potrebné, dalo by sa očakávať, že aspoň niektorá\nspoločnosť bude aj naďalej takýto, resp. obdobný, poplatok účtovať.\n12. V súvislosti s námietkou žalobcu, že úrad nezohľadnil skutočnosť, že časť z celkového obratu\npredstavovala vnútropodnikové predaje, ako aj predaje ostatným účastníkom, ktoré musia byť vylúčené\nz relevantného obratu použitého pre účely výpočtu pokuty, žalovaný uviedol, že tieto obraty z\nprotisúťažnej dohody neboli vyčlenené a nie je ani dôvod ich vyčleniť z obratu na účely výpočtu pokuty.\nNa účely vyčíslenia relevantného obratu nie je podstatné, aké predajné kanály podnikateľ používa, ani\nči reálne na každú transakciu vždy uplatňuje pravidlá dohody. Nezarátaním vnútropodnikových obratov\nby sa úrad dopustil diskriminácie podnikateľov, ktorí nie sú vertikálne integrovaní, v dôsledku čoho\nby následne zisk z kartelu nemusel byť dostatočne zohľadnený a podnikateľ by tak mohol uniknúť\nsankcii primeranej jeho významu na trhu. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Súdneho dvora z\n12.11.2014 vo veci C-580/12 P, Guardian Industries Corp, Guardian Europe Sarl v. Komisia. Žalobca tiež\nnamietal, že obrat ako základ pre výpočet pokuty mal zahŕňať iba predaje, pri ktorých sa manipulačný\npoplatok reálne účtoval. Žalovaný takýto navrhovaný výpočet pokuty považoval za nesprávny, pretože\nrelevantným obratom sa rozumie obrat bez daní dosiahnutý podnikateľom z predaja tovarov a služieb,\nktorých sa narušenie alebo obmedzenie priamo alebo nepriamo dotýka. Viazať pokutu iba vo vzťahu\nk predajom, kde bol manipulačný poplatok aj reálne účtovaný, znamená viazať pokutu v podstate iba na\nskutočný dopad praktiky. Skutočný dopad praktiky však vždy nemusí odrážať závažnosť konkrétneho\nporušenia. Skutočný dopad praktiky v tomto prípade nebol síce výrazný, avšak potenciál obmedzenia\nsúťaže, ktorý dohoda mala, tento skutočný dopad rozhodne presahoval. V tejto súvislosti žalovaný opäť\nzdôraznil závery rozsudku Súdneho dvora EÚ z 12.11.2014 vo veci C-580/12 P.\n13. Žalovaný ďalej uviedol, že účastníci patria medzi významných hráčov na vymedzenom relevantnom\ntrhu. Ich odhadovaný spoločný podiel tvorí viac ako polovicu trhu distribúcie informačných technológií.\nProtisúťažné konanie účastníkov malo teda dopad na väčšinu trhu distribúcie informačných technológií\na doplnkového sortimentu. Skutočnosť, že účastníci pôsobia v prostredí s nízkymi maržami, má za\nnásledok, že už aj malé zvýšenie cien priamo vplýva na životaschopnosť podnikania a zohráva\nrozhodujúcu rolu pri tom, či podnikateľ (distribútor v tomto prípade) stratí zákazníka, udrží si ho alebo\nzíska nových zákazníkov na úkor svojich konkurentov. Všetci účastníci sa rozhodli sami na dobrovoľnej\nbáze podnikať na danom trhu a všetci mali v tomto smere aj rovnaké podmienky. Nízka marža pri\npodnikaní ako taká preto, podľa žalovaného, nie je zdôvodnením pre uzavretie ťažkého kartelu a jeho\nzhovievavejšie posúdenie.\n14. Rovnako tak skutočnosť, že trh, na ktorom ku kartelu došlo, je trhom jednoproduktovým, nezakladá\ndôvod na iné posudzovanie veci. Tvrdenie, že ak sa v prípade jednoproduktového trhu vypočítava\npokuta v podstate z celkového obratu je pomer pokuty na obrate spoločnosti vyšší v porovnaní s inými\nprípadmi, nie je relevantné. Žalovaný napriek veľmi závažnému porušeniu považuje výšku uloženej\npokuty v sume 1% z relevantného obratu za primeranú. Žalovaný zohľadnil skutočnosť, že nedošlo\nk určeniu konečnej ceny za poskytované služby, a teda cenová súťaž nebola úplne medzi účastníkmi\nvylúčená. Trh, na ktorom pôsobia účastníci, nie je trhom s vysokými bariérami vstupu, kedy je efekt\nkartelu ešte škodlivejší. Žalovaný zároveň nepovažoval za nesprávny postup, ak úrad aplikoval rovnaké\n% závažnosti pre všetkých účastníkov s výnimkou spoločnosti SWS Distribution. Podiel všetkých\núčastníkov na protiprávnom konaní bol rovnaký, keďže aj samotná realizácia dohody vyžadovala účasť\nvšetkých, k čomu s výnimkou SWS Distribution aj došlo.\n15. Žalovaný akceptoval námietku, že trvanie kartelu bolo krátke. Postihnuteľné sú však podľa neho aj\nkartely, ktoré sa ešte do praxe ani nezaviedli práve z dôvodu potrestania už potenciálu, ktorý v sebe\ntaký kartel má a potrestania podnikateľov za to, že volia takéto správanie na trhu. V tomto prípade však\npreukázateľne kartel do praxe zavedený bol a určité zisky spoločnosti aj dosiahli. Tým je preukázané,\nže predpokladaný škodlivý efekt kartelu, i keď po kratší čas, aj nastal. K námietke žalobcu, že v prípade\ndohody kratšej ako 6 mesiacov je potrebné brať do úvahy iba polovicu sumy relevantného obratu,\n\nžalovaný uviedol, že pri porušeniach zákona s trvaním do jedného roka nedochádza z titulu dĺžky\ntrvania porušenia zákona k úprave sumy pokuty určenej na základe závažnosti. Keďže v posudzovanom\nprípade išlo o trvanie iba niekoľkých mesiacov, t.j. obdobie do jedného roka, nedošlo k prenásobeniu,\na teda navýšeniu pokuty z dôvodu dĺžky porušovania. Takýto postup považuje žalovaný za súladný\ns metodickým pokynom úradu, ktorý je v tomto smere jednoznačný a dĺžku porušovania v trvaní do\njedného roka nezohľadňuje pri určovaní pokuty, a teda pokuta sa nemení. Keďže v tomto prípade\nnemožno hovoriť o počte rokov, nie je možné ani aplikovať prenásobovanie pokuty určenej podľa\nzávažnosti. Metodický pokyn nepočíta so znižovaním pokuty určenej na základe závažnosti v dôsledku\ndĺžky trvania, ale naopak, ak porušovanie trvalo dlhšie ako rok, tak sa pokuta zvýši. Žalovaný považoval\ntiež za zrejmé, že k ukončeniu kartelu nedošlo z dôvodu, že by sa jeho účastníci rozhodli neporušovať už\nviac súťažné pravidlá. Tlak zo strany zákazníkov jednotlivých účastníkov spôsobil, že títo sa uchyľovali\nk nedodržiavaniu dohodnutého postupu, čo v konečnom dôsledku v spojení so zásahom úradu viedlo\nk jeho zániku.\n16. Žalovaný opätovne posudzoval aj tvrdenia žalobcu a eD´system, ktorí odôvodnili svoje tvrdenia\no likvidačnom charaktere pokuty, a konštatoval, že z predložených dokumentov nevyplývajú žiadne\nmimoriadne okolnosti, ktoré by mali viesť k úprave pokuty, kvôli neschopnosti jej úhrady. Žalovaný pri\nposudzovaní vzal do úvahy finančné výkazy za posledné obdobie, ako aj predchádzajúce obdobia,\na dospel k záveru, že ide o štandardne hospodáriace a fungujúce spoločnosti na trhu. Žiaden\nz účastníkov nepredložil objektívny dôkaz o tom, že uloženie pokuty by nenávratne ohrozilo jeho\nekonomickú životaschopnosť a spôsobilo by mu stratu hodnoty jeho aktív. Pri likvidačnom charaktere\npokuty sa zohľadňujú mimoriadne udalosti, ktoré postihnú účastníkov alebo daný sektor po udelení\npokuty a môžu tak viesť k jej zníženiu. Nízka ziskovosť v poslednom období, ani závislosť od\nfinancovania aktivít z externých zdrojov nie je dostatočným dôvodom pre záver o neschopnosti úhrady\npokuty. V súvislosti s námietkou žalobcu, že vychádzajúc z praxe úradu, konkrétne v prípade PAP-PEX\na SLOVPAP (rozhodnutie č. 2011/KH/1/1/038 zo dňa 28. septembra 2011), je možné výrazne znížiť\nvýšku sankcie, žalovaný uviedol, že išlo o prípad, v ktorom účastníci okrem iného priznali svoju účasť na\nprotiprávnom konaní, čo zodpovedá súčasnému inštitútu urovnania (§ 38a súčasného znenia zákona\no ochrane hospodárskej súťaže), kedy je možné výraznejšie znížiť pokutu. Zmieňovaný prípad preto nie\nje možné porovnávať s vecou posudzovanou v tomto konaní.\n17. Žalobca namietal aj skutočnosť, že mu neboli sprístupnené časti spisu, čím boli porušené jeho\nprocesné práva. Žalovaný v tejto súvislosti konštatoval, že úrad neporušil práva žalobcu, pretože\npredmetom nesprístupnenia boli dokumenty spoločnosti SWS Distribution získané počas inšpekcie v jej\nv podnikateľských priestoroch, ktoré si táto spoločnosť označila za dôverné. Podklady a informácie,\nktoré tvoria prílohu zápisnice z vykonania inšpekcie v priestoroch podnikateľa SWS Distribution obsahujú\nvýlučne internú komunikáciu prebiehajúcu medzi zamestnancami tejto spoločnosti. Spoločnosť SWS\nDistribution dôvernosť týchto informácií riadne odôvodnila. V uvedených prílohách a ani v texte samotnej\nzápisnice sa nenachádzajú žiadne informácie vo vzťahu k žalobcovi alebo k ostatným účastníkom,\nktoré by mohli preukazovať ich účasť na posudzovanej dohode, alebo ktoré by mohli byť použité\nv prospech týchto účastníkov. Podklady a informácie obsahujúce dôkazy preukazujúce vôľu podnikateľa\nSWS Distribution zaviesť manipulačný poplatok do praxe tvoria podklad pre rozhodnutie a ich obsah\nje popísaný v prvostupňovom rozhodnutí. Rovnako tak žalobca si označil informácie, ktoré považuje\nza citlivé a trval na ich ochrane voči ostatným účastníkom. Žalovaný zastáva názor, že pre právo na\nobhajobu je potrebné, aby sa účastník mohol vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, ktoré predstavujú\npodklad rozhodnutia a ktoré správny orgán zohľadnil pri rozhodovaní voči podnikateľovi. V tomto prípade\ntakýto postup nebol porušený. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Českej\nrepubliky v uznesení sp. zn. II. ÚS 419/04. Žalobca v tomto konaní mal možnosť sa k podkladom\nrozhodnutia vyjadriť a navrhnúť svoje odlišné tvrdenia, čo aj počas konania urobil.\n18. Pokiaľ ide o námietky voči inšpekciám, ktoré predchádzali začatiu tohto správneho konania, týmito sa\nžalovaný nezaoberal, keďže vo veci vykonaných inšpekcií právoplatne rozhodol Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky dňa 17.10.2013 rozsudkom sp. zn. 4Sžz/1/2013, ktorým zakázal úradu použiť v konaní časť\nzískaných informácií. Tie skutočnosti, ktoré boli Najvyšším súdom SR úradu vytýkané, úrad zohľadnil\nv ďalšom konaní.\nII. Žaloba\n\n19. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 05.06.2015 sa žalobca domáhal preskúmania\nzákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím úradu, ktoré\nžiadal zrušiť a vrátiť vec prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie, a pre prípad, že by súd\nnepovažoval právne podklady na vydanie vyššie uvedeného rozsudku za splnené, žiadal napadnuté\nrozhodnutia zmeniť tak, že od uloženia pokuty sa upúšťa.\n20. Žalobca namietal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Predovšetkým považoval výpočet pokuty\nza chybný a nezákonný, keď žalovaný vo svojom rozhodnutí nevzal do úvahy špecifiká predmetného\ntrhu distribúcie IT pri stanovení relevantného obratu, z ktorého sa pokuta počíta. Taktiež žalovaný\nnezohľadnil skutočnosť, že časť z celkového obratu predstavovali vnútropodnikové predaje, ako aj\npredaje ostatným účastníkom, ktoré musia byť vylúčené z relevantného obratu použitého pre účely\nvýpočtu pokuty. Mal za neprípustné, aby žalovaný aplikoval paušalizované percentá závažnosti bez\nzohľadnenia priťažujúcich, či poľahčujúcich okolností, nakoľko je zrejmé, že miera účasti na domnelej\ndohode jednotlivých účastníkov správneho konania bola značne rozdielna.\n21. Namietal tiež, že žalovaný vo svojom rozhodnutí pristupoval k výpočtu sankcie v rozpore so zásadou\nlegitímnych očakávaní a zásadou proporcionality, keď nevzal do úvahy dĺžku trvania údajného porušenia,\nresp. posudzoval ju tak, ako by trvalo jeden celý rok, napriek skutočnému trvaniu v dĺžke dvoch mesiacov\na dvoch dní. Žalobca považoval pochybenie v zohľadnení dĺžky trvania údajného porušenia za obzvlášť\nzávažné, pretože postup žalovaného je podľa jeho názoru nielen v rozpore so zákonom a usmernením\núradu, ale aj s dlhodobo konzistentnou praxou Európskej komisie a Európskeho súdneho dvora.\n22. Nesúhlasil s opisom a právnou kvalifikáciou skutočností súvisiacich s manipulačným poplatkom\nako cieľovou dohodou o cene. Rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu\npovažoval za nezákonné, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistený skutkový\nstav bol nedostačujúci pre posúdenie veci a zároveň v rozpore s obsahom spisového materiálu.\n23. Žalobca ďalej uviedol, že v dôsledku procesných pochybení žalovaného boli porušené jeho\npráva, keď počas inšpekcií v priestoroch žalobcu neumožnil zamestnancom žalobcu kontaktovať\nkonateľa žalobcu, prehliadal zamestnancov v ich neprítomnosti a nepoučil žalobcu o jeho právach,\nrovnako neumožnil žalobcovi prístup ku všetkým dokumentom, ktoré mohli byť z hľadiska predmetného\nsprávneho konania relevantné, mohli sa ho týkať a vyjadrenie k nim by mohlo slúžiť k obrane žalobcu,\nide najmä o nesprístupnenie dokumentov týkajúcich sa inšpekcie v SWS Distribution. Žalovaný sa iba\nformálne a nedostatočne vysporiadal s námietkami žalobcu, a preto považuje napadnuté rozhodnutie\nza nepreskúmateľné.\n24. Žalobca následne bližšie špecifikoval fungovanie trhu distribúcie IT a konštatoval, že práve logistika\npredstavuje podstatnú časť nákladov a z pohľadu zákazníka je najvýznamnejšou službou ponúkanou\ndistribútorovi. Výška hrubých marží je extrémne nízka. Považoval za vhodné a primerané, aby v\npredmetnom prípade boli v dostatočnej miere zohľadnené charakteristické črty daného odvetvia s tým,\nže meranie veľkosti trhu a ekonomickej sily účastníkov správneho konania, tak ako to spravil žalovaný\nv tomto prípade, nezodpovedá ekonomickej realite daného trhu a v konečnom dôsledku je pre žalobcu\nnespravodlivé a likvidačné.\n25. Tak ako v priebehu správneho konania opakovane poukázal na to, že vstúpil na slovenský trh\ndistribúcie IT neskôr ako jeho konkurenti, čo determinuje jeho postavenie a obchodnú stratégiu. Uviedol,\nže sa snaží presadiť efektivitou, kvalitnejšími službami a relatívne nižšími cenami, čo z neho robí „šťuku“\nmedzi konkurentmi. Na trhu distribúcie IT robí nezávislú obchodnú politiku, ktorá je novátorská, a ktorá\nprináša nové trendy prospešné pre zákazníkov a konečného spotrebiteľa.\n26. Žalobca sa nestotožnil so záverom žalovaného, že údajná dohoda obmedzujúca súťaž predstavuje\ntzv. ťažký cenový kartel. Uviedol, že už dávnejšie zvažoval zavedenie manipulačného poplatku ako\njeden z krokov v motivovaní zákazníkov, aby svoje objednávky manažovali efektívne, t.j. aby objednávali\nviacero tovarov v jednej objednávke, pokiaľ to je možné. Možné diskutovanie s účastníkmi správneho\nkonania o tejto problematike, t.j. o zefektívnení nákladov, nemôže byť v žiadnom prípade považované\nza cenový kartel. Zavedením manipulačného poplatku žalobca tiež nemohol „zbohatnúť“, čo je zvyčajne\núčelom klasického ťažkého kartelu.\n27. Žalobca mal za to, že žalovaný nepreukázal, že by prišlo k cenovej dohode (tzv. ťažkému cenovému\nkartelu) medzi účastníkmi, ani spôsob, akým k tejto dohode malo prísť. Aj v prípade, ak by sa malo\njednať o protisúťažné konanie, žalovaný nepreukázal, že by sa malo jednať o konanie, ktorého cieľom\nby bolo narušenie súťaže. Žalovaný mal podľa neho preukázať, že protisúťažné konanie malo za\nnásledok obmedzovanie súťaže v zmysle § 4 ods. 1 zákona o ochrane hospodárskej súťaže. Uviedol,\nže údajné protisúťažné konanie nemalo na trh takmer žiadny dopad, a preto je vylúčené považovať\nkrátke účtovanie manipulačného poplatku zo strany žalobcu za dohodu obmedzujúcu súťaž. Žalovaný\nnezohľadnil rolu a pozíciu žalobcu, ktorý sa do diskusie o zavedení poplatku zapojil neskôr, mal v nej len\n\npasívne postavenie a poplatok začal účtovať ako posledný, preto nevychádzal zo spoľahlivo zisteného\nskutkového stavu. Žalovaný nepreukázal, že by sa zástupca žalobcu zúčastnil stretnutia na Srí Lanke,\nani to, že by s dohodu vyslovil súhlas. Naopak, zamestnanec sesterskej spoločnosti AT Computers ČR\nso zavedením poplatku ostro nesúhlasil v komunikácií po návrate zo Srí Lanky. Aj keď žalobca nakoniec\nmanipulačný poplatok zaviedol, podľa názoru žalobcu je nutné jeho konanie posudzovať ako prirodzené\nnasledovanie lídrov na trhu, nie ako kartelovú dohodu. Podľa žalobcu žalovaný nepreukázal, že by prišlo\nk cenovej dohode, akým spôsobom k nej malo prísť, ani to, že cieľom by bolo narušenie súťaže.\n28. Žalobca je presvedčený, že žalovaný pri výpočte pokuty nepostupoval v súlade s požiadavkami\nzakotvenými v § 38 ods. 3 zákona o ochrane hospodárskej súťaže, nesprávne aplikoval metodický\npokyn pri výpočte relevantného obratu a nezohľadnil okolnosti odôvodňujúce niekoľko násobne nižšiu\nvýšku pokuty. Žalobca poukazuje na to, že žalovaný pri výpočte pokuty postupuje podľa metodického\npokynu, ktorý vychádza z Usmernenia Európskej komisie k metóde stanovenia pokút uložených podľa\nčlánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003 (ďalej len Usmernenie Komisie), čo nie sú zákonné\npredpisy. Považuje za nesprávne pri počítaní pokuty brať do úvahy celkový obrat žalobcu dosiahnutý za\nposledný uzavretý účtovný rok, t.j. obrat vo výške 58 264 139,- eur, a poukazuje na to, že v uvedenom\núčtovnom roku dosiahol aj vnútropodnikové obraty (vo výške 434 536,- eur), ako aj obraty medzi\núčastníkmi (vo výške 1 834 242,43,- eura), na ktoré sa údajná kartelová dohoda vzťahovať nemohla.\nŽalobca je presvedčený, že žalovaný mal brať za základ pre výpočet pokuty predaje, na ktoré sa\núčtoval manipulačný poplatok. Tieto predaje predstavovali 2 677 782,26 eura, čo zodpovedá 51,48% z\nfakturovaného obratu v predmetnom období. Podľa žalobcu výška tržieb neodráža postavenie žalobcu\nna trhu, kde sú vysoké obstarávacie náklady na distribuované produkty a nízka ekonomická hodnota\nobchodnej aktivity.\n29. Podľa žalobcu miera závažnosti má byť stanovená výrazne nižšie ako 1 %, keďže sa nejedná\no ťažký cenový kartel. Žalovaný pri výpočte pokuty riadne nezohľadnil veľmi krátku dĺžku trvania\núdajnej protisúťažnej dohody, ktorá trvala približne 2 mesiace. Tvrdil, že e-mailovú komunikáciu, ktorá\nsa týkala zavedenia poplatku, iniciovali iní účastníci, pričom participácia žalobcu na tejto komunikácii\nbola len pasívna s tým, že žalobca len nasledoval silnejších hráčov na trhu. Toto jeho konanie možno\ncharakterizovať ako prirodzené ekonomické sa správanie alebo prinajmenšom výrazne pasívnu účasť\nna údajnej dohode, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že žalobca začal účtovať manipulačný poplatok ako\nposledný. Ďalej poukázal na to, že žalobca prestal účtovať poplatok ihneď po neohlásenej inšpekcii\nžalovaného, ktorá sa uskutočnila 11.04.2013 vo štvrtok a v pondelok 15.04.2013 bolo účtovanie\npoplatku vypnuté, pričom na faktúrach s dátumom 16.04.2013 sa poplatok vyskytol iba v prípade\nskorších objednávok. Konštatoval, že žalovaný rovnako pri výpočte nevzal do úvahy ako poľahčujúcu\ntú skutočnosť, že žalobca účtoval poplatok približne iba na polovicu fakturovaného obratu (51,48 %).\n30. Žalobca ďalej uviedol, že predpokladaná pokuta vo výške 582 641,- eur bude mať s vysokou\npravdepodobnosťou priamo za následok odchod žalobcu z trhu, preto je táto pokuta neproporcionálna\na v rozpore s uvedeným bodom 31 metodického pokynu.\nIII. Vyjadrenie žalovaného\n31. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu, mal za to, že dostatočne zistil\nskutkový stav veci, keď svoje závery založil na konzistentnom súbore dôkazov pochádzajúcich z\nobdobia porušovania, t.j. dôkazov s vysokou dôkaznou hodnotou. Samotní účastníci pritom komunikáciu\nmedzi sebou v zásade, ani nepopierali (čo ani nebolo vzhľadom na získané dôkazy dosť dobre\nmožné), ale vysvetľovali ju inými, ako protisúťažnými cieľmi. Snažili sa úrad presvedčiť o tom, že\nkomunikácia mala vlastne iba vyriešiť neúnosnú situáciu na trhu, ktorá mala primäť zákazníkov k\nracionálnejšiemu objednávaniu. Zdôraznil, že nepolemizuje s dôvodnosťou zavedenia manipulačného\npoplatku na základe individuálneho rozhodnutia podnikateľa ako takého, ale trestá neodôvodnenú a\nprotizákonnú komunikáciu podnikateľov v konkurenčnom postavení o ich budúcej cenovej politike.\n32. Konštatoval, že problémy na trhu, ktoré popisuje žalobca, neodôvodňujú uzavretie zakázanej dohody\nobmedzujúcej súťaž. Podmienky na trhu nemôžu predstavovať ospravedlnenie pre porušenie zákona\no ochrane hospodárskej súťaže. O prospechu pre spotrebiteľov nemožno hovoriť v kontexte, keď si\nkonkurenti dohodnú zavedenie rovnakého poplatku v rovnakom čase. Úrad nikde netvrdil, že žalobca\nbol iniciátorom zakázanej dohody. Trvanie kartelu bolo síce krátke, avšak dôvody jeho ukončenia, podľa\nzhromaždených dôkazov nespočívali v tom, že strany dohody sa rozhodli nepokračovať v protisúťažnom\n\nkonaní a viesť férovú hospodársku súťaž. Je pomerne bežným javom, že aj v prípade, ak sa podnikatelia\nrozhodnú uzatvoriť dohodu obmedzujúcu súťaž, majú snahu využívať ju najmä vo svoj individuálny\nprospech, a preto v prípade, keď je to možné, sa od nej vo svoj prospech odkláňajú. Takéto správanie,\nvšak nemožno považovať za dôkaz správania sa v súlade so zákonom. Iba jednoznačné dištancovanie\nsa voči ostatným zúčastneným od cieľu protisúťažného správania, by bolo možné za také považovať. Aj\npod tlakom reakcií svojich zákazníkov sa snažili účastníci kartelu postupovať, tak aby týchto nestratili,\na teda, buď im zavedený manipulačný poplatok v niektorých prípadoch neúčtovať, alebo im ho nejakou\ninou formou v určitých prípadoch kompenzovať. Žalovaný bol názoru, že k vypnutiu účtovania poplatku\nu žalobcu došlo po zásahu úradu vo forme inšpekcie. Podľa zhromaždených dôkazov účastníci nemali\númysel zaviesť poplatok na nejakú obmedzenú krátku dobu.\n33. Zo zhromaždených dôkazov mal žalovaný za zrejmé, že účastníci nekomunikovali iba o zefektívnení\nsvojich nákladov, ale priamo si dohodovali zavedenie manipulačného poplatku, a to spôsob jeho\núčtovania, výšku, ako aj čas jeho zavedenia. Následne jeho dodržiavanie monitorovali. Zavedenie\npoplatku podmieňovali účasťou všetkých účastníkov, inak to považovali za rizikový krok vo vzťahu k\nstrate zákazníkov. Na to, či už zavedením manipulačného poplatku mohli účastníci zbohatnúť, dáva\npodľa názoru žalovaného odpoveď aj ďalší z e-mailov získaných počas vykonaných inšpekcií, v ktorom\nkonateľ ABC Data uviedol, že je potrebné, aby bol poplatok zavedený aj žalobcom, v opačnom prípade\npoplatok nezavedie nikto, zároveň dodal, že na tom budú všetci rovnako „iba o niečo bohatší“.\n34. Žalovaný trval na tom, že posudzovaná dohoda je dohodou cieľovou a zopakoval, že nie je podstatné,\nči existoval aj subjektívny úmysel strán dohody obmedziť súťaž. Dohoda účastníkov mala jednoznačne\nprotisúťažný cieľ, ktorého si strany museli byť vedomé. Ďalej žalovaný zopakoval, že ak je dohoda\nposúdená ako dohoda, ktorá je už svojím cieľom obmedzujúca súťaž, nie je potrebné analyzovať jej\nskutočné dopady. Žalovaný tiež nezistil, že by postavenie žalobcu v rámci dohody bolo len pasívne,\nžalobca sa do diskusií zapojil ešte v štádiu príprav dohody a túto aj podľa dohody realizoval v praxi.\nOstatní účastníci práve na reakciu žalobcu čakali a jeho účasť považovali za dôležitú.\n35. K námietke žalobcu ohľadom výpočtu pokuty žalovaný konštatoval, že sankčná politika úradu je\ndostatočne transparentná, aby podnikatelia vedeli výšku pokuty predvídať. Žalovaný zopakoval svoju\nargumentáciu, ktorú uviedol v druhostupňovom rozhodnutí vo vzťahu k totožným námietkam žalobcu\nohľadom výpočtu pokuty. V tejto súvislosti úrad poukázal aj na rozhodnutie vo veci Michelin T-203/01,\nkde súd uviedol, že účinok protisúťažného konania, na ktorý sa odvoláva judikatúra (napr. prípad vo\nveci 85/76 Hoffmann-La Roche) sa nemusí nevyhnutne viazať na skutočný dopad. V predmetnej veci\núrad zohľadnil špecifiká prípadu, a preto určil koeficient za závažnosť na dolnej hranici rozpätia, a to\nvo výške 1 % z relevantného obratu. Dohoda obmedzuje súťaž, aj keď obmedzenie súťaže nie je jej\nvýlučným cieľom, ale súčasne má aj iné legitímne ciele.\n36. Žalovaný v nadväznosti na námietku o nezohľadnení poľahčujúcich okolností uviedol, že\ndokazovanie v oblasti kartelov je nepochybne obtiažne. Aj to bolo príčinou zavedenia inštitútu ako\nje program zhovievavosti (leniency program). Požadovať na unesenie dôkazného bremena súťažnej\ninštitúcie, aby vždy získala priamo dôkaz o súhlase účastníka kartelu s kartelom, je neakceptovateľné.\nUvedené by znamenalo neschopnosť súťažnej autority preukázať porušenie, hoci by mohla disponovať\ndostatkom dôkazov s výnimkou dôkazu o výslovnom súhlase. Úrad pritom preukázal kartel a účasť\nžalobcu v ňom dostatočne na základe súboru dôkazov a tieto riadne vyhodnotil, preto žalobcom\nnamietané skutočnosti nepovažoval za poľahčujúcu okolnosť. Taktiež poukázal na to, že závažnosť\n(vrátane dopadu) a dĺžka trvania sú základné faktory, ktoré je nevyhnutné pri ukladaní pokuty posúdiť,\na preto tieto nemôžu predstavovať poľahčujúce okolnosti.\n37. V súvislosti s námietkou žalobcu o procesných pochybeniach úradu žalovaný poukázal na rozsudok\nNS SR dňa 17.10.2013 sp. zn. 4Sžz/1/2013, v ktorom o všetkých žalobcom namietaných skutočnostiach\nnajvyšší súd rozhodol, a preto nevidel zákonný priestor na to, aby sa správny súd opätovne zaoberal\nniečím, o čom už právoplatne rozhodol NS SR. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný\nnavrhol, aby správny súd žalobu zamietol.\nIV. Replika žalobcu\n\n38. Žalobca v replike opätovne zotrval na tvrdení, že klasifikácia údajnej dohody ako cenového kartelu\nje nesprávna. Žalobca nemal za cieľ obmedziť súťaž, ale zefektívniť svoju činnosť vo vzťahu k svojim\nzákazníkom, a preto správanie žalobcu nie je možné považovať za cieľovú dohodu. Žalovaný mal\nskúmať vplyv dohody na trh. Keďže spracovanie jednej hromadnej objednávky je z hľadiska nákladov\nciteľne úspornejšie ako spracovanie viacerých objednávok pre toho istého zákazníka, došlo by na strane\nžalobcu k úsporám, ktoré by sa prejavili vo vyššej ziskovosti, ako aj v nižších cenách pre zákazníkov.\nTento úmysel bol od počiatku hlavnou motiváciou žalobcu poplatok zaviesť, a to bez ohľadu na e-mailovú\nkomunikáciu, na ktorú odkazuje vo vyjadrení žalovaný.\n39. Žalobca bol názoru, že protisúťažné účinky zavedenia poplatku boli preukázateľne neexistujúce\nalebo zanedbateľné. Ak by sa pripočítal k cene tovaru, pri ktorého objednávkach bol poplatok účtovaný,\nviedol by k navýšeniu ceny o 0,1%, pričom celkový príjem z účtovania poplatku bol spolu 6 368,eur. Takto zanedbateľné zvýšenie príjmu nemohlo byť cieľom žalobcu, pričom tento fakt dokazuje,\nže protisúťažný efekt bol minimálny s tým, že by bol vyvážený dlhodobým zvýšením efektivity na\nstrane žalobcu, ktorý by sa z dlhodobého hľadiska prejavil aj na cene tovaru, a bol byt tak v prospech\nspotrebiteľa.\n40. Ďalej uviedol, že žalovaný nedodržal zásadu rovnosti pri výpočte pokuty, keď za základ pre\nvýpočet pokuty považoval celý relevantný obrat, napriek tomu, že tento zjavne nezodpovedal významu\nekonomickej aktivity podnikateľa na trhu, a neprihliadal k dĺžke trvania deliktu, keď napriek jeho trvaniu\ndva mesiace považoval jeho dĺžku za jednoročnú. Žalobca poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ\nv spojených prípadoch č. 100-103/80 zo dňa 07.06.1983 vo veci Musique Diffusion francaise a ostatní\nproti Európskej komisii. Podľa žalobcu je v rozpore so zásadou rovnosti, ak je jeden z najdôležitejších\nfaktorov pri výpočte pokuty aplikovaný mechanicky bez posudzovania jeho skutočnej relevancie, v\nprípade žalobcu obrat nereflektuje trhovú realitu. Žalobca zastával názor, že bol penalizovaný za obdobie\ntakmer desať mesiacov, kedy sa porušenia nedopustil.\nV. Duplika žalovaného\n41. Žalovaný v duplike zdôraznil, že na základe získaných dôkazov bolo jednoznačne preukázané, že\núčastníci správneho konania, vrátane žalobcu, medzi sebou komunikovali otázky, ktoré sú pri riadnom\nfungovaní hospodárskej súťaže predmetom individuálneho a nezávislého rozhodovania každého\npodnikateľa. Toto obzvlášť platí vo vzťahu k určovaniu budúcej cenovej politiky podnikateľa na trhu.\nÚčastníci posudzovanej dohody si dohodovali zavedenie manipulačného poplatku, a to spôsob jeho\núčtovania, jeho výšku, ako aj čas jeho zavedenia. Následne jeho dodržiavanie aj monitorovali. Takéto\nsprávanie už svojou samotnou povahou bez potreby skúmania jeho skutočných účinkov na trhu možno\npovažovať za veľmi závažné porušenie súťažných pravidiel. Takéto správanie nie je možné vyviniť z\npotrestania z dôvodu, že ním bol sledovaný iný subjektívny cieľ strán dohody než je porušenie zákona.\n42. V súvislosti s tvrdením žalobcu o porušení zásady rovnosti a praxou Európskej komisie, ako aj Úřadu\npro ochranu hospodářské souteže, na ktorú žalobca poukázal, žalovaný uvádza, že tieto nie sú nijako\nzáväzné pre úrad, i keď tieto poznatky môže primerane vo svojej praxi zohľadniť. Pri ukladaní pokút\nje však úrad viazaný iba zákonom o ochrane hospodárskej súťaže a internými predpismi vydanými v\nsúlade s ním.\n43. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že úrad každé porušenie kratšie ako jeden rok považuje\nautomaticky za jednoročné. Ak niečo trvá napríklad 2 mesiace nemožno samozrejme tvrdiť, že to trvá\ncelý rok. Avšak úrad postupoval v zmysle metodického pokynu účinného v rozhodnom čase. Uviedol,\nže nie je zrejmé, ako bola podľa žalobcu porušená zásada rovnosti, keď ku všetkým účastníkom úrad\npristupoval rovnako. V posudzovanom prípade sa jednotliví účastníci dopustili porušovania v podobnej\ndĺžke trvania a rozdiely medzi nimi je možné počítať na dni. Vyjadril názor, že postup úradu nie je možné\npreto považovať za taký, ktorý by porušoval zásadu rovnosti účastníkov.\nVI. Priebeh súdneho konania\n44. V preskúmavanej veci rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 1S/139/2015-197 dňa\n20.10.2016 tak, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného č. 2015/KH/R/2/010 zo dňa 31.03.2015 v\nspojení s prvostupňovým rozhodnutím č. 2014/KH/1/1/012 zo dňa 02.06.2014 zmenil v časti výroku II.,\n\nktorým bola uložená pokuta vo výške 582 641,- eur žalobcovi tak, že žalobcovi uložil pokutu vo výške 58\n264,10 eura. Proti tomuto rozsudku podali žalobca a aj žalovaný kasačné sťažnosti. NS SR rozsudkom\nsp. zn. 8Asan/2/2017 zo dňa 31.01.2019 rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/139/2015-197\ndňa 20.10.2016 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia\nsprávneho súdu.\n45. Po vrátení veci najvyšším súdom žalobca vo vyjadrení k stavu konania poukázal na stav súdnych\nkonaní ostatných účastníkov, kde bola pokuta znížená o 90%. Poukázal na to, že existujú protichodné\nprístupy NS SR pri posudzovaní výšky pokút, keď vo veci eD´system bolo NS SR potvrdené zníženie\npokuty o 90%, zatiaľ čo u ASBIS SK a SWS Distribution NS SR dospel k záveru, že k výraznému zníženiu\npokuty (pod 50%) môže dochádzať iba v rámci aplikácie programu zhovievavosti. Žalobca žiadal, aby\nsa správny súd priklonil k zníženiu pokuty aspoň o 90% s poukazom na to, že úvahy o použití programu\nzhovievavosti nie sú relevantné. Prípadné zníženie pokuty žiadateľa o účasť v tomto programe nemôže\nžiadnym spôsobom účastníka znevýhodniť oproti tým, ktorý program zhovievavosti nevyužili.\n46. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 13.12.2021 poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn.\n6Sžhk/1/2017, podľa ktorého znižovanie výšky pokuty na 0,1% z relevantného obratu aj s poukazom na\njudikát R 49/2018 v obdobnej veci bolo nedôvodné a neprimerané.\n47. Krajský súd v Bratislave rozhodol rozsudkom č.k. 1S/45/2019-502 zo dňa 03.02.2022 tak,\nže preskúmavané rozhodnutie žalovaného č. 2015/KH/R/2/010 zo dňa 31.03.2015 v spojení s\nprvostupňovým rozhodnutím č. 2014/KH/1/1/012 zo dňa 02.06.2014 zmenil v časti výroku II., ktorým\nbola uložená pokuta vo výške 582 641,- eur žalobcovi a uložil mu pokutu vo výške 291 320 eur.\nProti tomuto rozsudku podali žalobca a aj žalovaný kasačné sťažnosti, o ktorých rozhodol Najvyšší\nsprávny súd Slovenskej republiky (ďalej len NSS SR) rozsudkom sp. zn. 8Shk/2/2023 zo dňa 25.09.2024\ntak, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/45/2019-502 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie. Ako dôvod zrušenia rozsudku č.k. 1S/45/2019-502 NSS SR uviedol, že krajský súd opomenul\nrozhodnúť o primárnej časti predmetu konania, ktorou sú žalobou napádané výroky o vine správnych\norgánov a nepreskúmateľnosť vo vzťahu k otázke, prečo súd považoval žalovaným uloženú sankciu\nza neprimeranú. V ďalšom konaní zaviazal NSS SR správny súd zvážiť podmienky pre uplatnenie\nsankčnej moderácie v predmetnej veci, ich prípadné splnenie riadne odôvodniť a odôvodniť aj prípadnú\nvýšku moderovanej sankcie, vysporiadať sa s argumentáciou žalobcu týkajúcou sa nemožnosti aplikácie\njudikátu R 49/2018 a pokiaľ správny súd opätovne dospeje k záveru, že námietky žalobcu proti výroku\ntýkajúcemu sa jeho uznania za vinného z protisúťažného konania sú nedôvodné, tento svoj záver\nprimerane premietnuť aj do osobitného výroku nového rozsudku.\nVII. Konanie pred správnym súdom po vrátení veci\n48. Po vrátení veci správny súd viazaný právnym názorom kasačného súdu nariadil pojednávanie a ako\nsúd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 SSP v spojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022\nZ. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022\nZ. z. rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 26.08.2026 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti\núčastníkov konania.\n49. Správny súd na uvedenom pojednávaní ďalej nevykonával dokazovanie, napriek tomu, že\nrozhodoval podľa § 198 ods. 1písm. a) zákona č. 162/2015 Správny súdny poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len SSP), a to s poukazom na názor vyjadrený v rozsudku NSS SR sp. 8Shk/2/2023,\nv ktorom (bod 45 na strane 11 uvedeného rozsudku) je uvedené, že podmienka vykonaného\ndokazovania je naplnená aj vtedy, ak správny súd vykoná dokazovanie už raz uskutočnené správnym\norgánom v relevantnej časti, resp. vykoná dokazovanie administratívnym spisom. V tejto súvislosti\nkasačný súd odkázal aj na rozhodnutie NSS SR sp. zn. 5 Asan 25/2020 zo dňa 25. augusta 2022,\nbod 35), podľa ktorého vykonanie dokazovania je jednou z podmienok sankčnej moderácie správnym\nsúdom, ale aj v tomto prípade má byť dokazovanie vykonané účelne tak, aby mohlo byť podkladom pre\nrozhodnutie o sankčnej moderácii (§ 119 SSP). Ak nie je v konaní medzi účastníkmi sporný skutkový\nstav, ale len výška stanovenej sankcie, správny súd nie je povinný len formálne dokazovať a ustáliť\nznovu celý skutkový stav veci, ak výsledok tohto dokazovania nemá byť podkladom pre jeho rozhodnutie.\nPod vykonaním dokazovania je potrebné pritom rozumieť aj vykonanie dokazovania prostredníctvom\noboznámenia administratívneho spisu (prípadne listín v ňom obsiahnutých). Podkladom pre rozhodnutie\n\nsprávneho súdu bol obsah administratívneho spisu žalovaného, s ktorým boli účastníci oboznámení už\nna prvom pojednávaní (zápisnica o pojednávaní zo dňa 20.10.2016 č. l. 192).\nVIII. Relevantná právna úprava\n50. Podľa § 4 ods. 1 zákona o ochrane hospodárskej súťaže dohoda a zosúladený postup\npodnikateľov, ako aj rozhodnutie združenia podnikateľov, ktoré majú za cieľ alebo môžu mať za\nnásledok obmedzovanie súťaže (ďalej len \"dohoda obmedzujúca súťaž\"), sú zakázané, ak tento zákon\nneustanovuje inak.\n51. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona o ochrane hospodárskej súťaže na účely tohto zákona dohoda\npodnikateľov je každý ústny alebo písomný súhlasný prejav vôle jej účastníkov, ako aj iný súhlasný\nprejav vôle vyvodený z ich konania.\n52. Podľa § 4 ods. 3 písm. a) zákona o ochrane hospodárskej súťaže zakázaná je najmä dohoda\nobmedzujúca súťaž, ktorá spočíva v priamom alebo nepriamom určení cien tovaru alebo iných\nobchodných podmienok.\n53. Podľa § 38 ods. 1 zákona o ochrane hospodárskej súťaže úrad za porušenie ustanovení § 4 ods. 1, §\n8 ods. 6, § 10 ods. 9, § 25 ods. 4 a § 29 ods. 5 uloží pokutu podnikateľovi do 10 % z obratu podľa § 10\nods. 3 za predchádzajúce uzavreté účtovné obdobie a podnikateľovi, ktorý za predchádzajúce uzavreté\núčtovné obdobie dosiahol obrat do 330 eur alebo ktorý nemal žiadny obrat, alebo podnikateľovi, ktorého\nobrat nemožno vyčísliť, pokutu do 330 000 eur.\n54. Podľa § 38 ods. 9 zákona o ochrane hospodárskej súťaže úrad pri ukladaní pokuty posudzuje\nzávažnosť a dĺžku trvania porušovania ustanovení tohto zákona, porušovania ustanovení osobitného\npredpisu alebo porušovania podmienky, povinnosti alebo záväzku uloženého rozhodnutím úradu. Úrad\npri posudzovaní závažnosti porušovania berie do úvahy jeho povahu, skutočný dopad na trh a tam, kde\nje to účelné, veľkosť relevantného trhu. Okrem týchto kritérií úrad pri ukladaní pokuty berie do úvahy\naj iné skutočnosti, najmä opakované porušovanie tým istým podnikateľom, odmietnutie podnikateľa\nspolupracovať s úradom, postavenie podnikateľa ako vodcu alebo iniciátora porušovania, získanie\nmajetkového prospechu v dôsledku porušovania alebo neplnenia dohody obmedzujúcej súťaž v praxi.\n55. Podľa § 44d ods. 1 zák. č. 136/2001 Z. z. právne vzťahy vzniknuté do 30.06.2014 sa spravujú podľa\ndoterajších predpisov.\n56. Podľa § 44d ods. 2 zák. č. 136/2001 Z. z. na ukladanie pokút za porušenie ustanovení predpisov\núčinných do 30.06.2014 sa použijú ustanovenia tohto zákona účinné od 01.07.2014, ak sú pre\npodnikateľa priaznivejšie.\n57. Podľa § 44d ods. 3 zák. č. 136/2001 Z. z. konania začaté a neukončené do 30.06.2014 sa\ndokončia podľa ustanovení tohto zákona účinných od 01.07.2014 okrem konaní o koncentráciách, ktoré\nsa dokončia podľa predpisov účinných do 30.06.2014.\nIX. Právne posúdenie\n58. Predmetom prieskumu v danom prípade je napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo\npotvrdené rozhodnutie úradu o tom, že konanie špecifikovaných podnikateľov je dohodou obmedzujúcou\nhospodársku súťaž podľa § 4 ods. 3 písm. a) zákona o ochrane hospodárskej súťaže a o uložení pokuty\nv sume 1% z relevantného obratu. Kasačný súd v rozsudku sp. zn. 8Shk/2/2023 zaviazal správny súd\nvysporiadať sa s otázkou viny žalobcu a rozhodnúť o nej samostatným výrokom, ako aj zvážiť podmienky\npre uplatnenie sankčnej moderácie.\n59. V súvislosti s výrokom o vine podnikateľov žalobca namietal samotnú kvalifikáciu dohody ako cieľovú\ndohodu o cene, ktorá je tzv. ťažkým kartelom, ako aj jeho zapojenie do takejto dohody. Správny súd\nv súvislosti s námietkou žalobcu ohľadom kvalifikácie kartelovej dohody poukazuje na právoplatné\nrozhodnutia v tejto veci týkajúce sa iných účastníkov dohody, ktoré potvrdzujú záver úradu a žalovaného,\nže v danom prípade dohoda podnikateľov (vrátane žalobcu) je dohodou podľa § 4 ods. 3 písm.\n\na) zákona o ochrane hospodárskej súťaži. Správne súdy opakovane potvrdili správnosť skutkových\na právnych záverov úradu a žalovaného ohľadom kvalifikácie konania účastníkov. V rozsudku sp. zn.\n3Sžh/2/2016 zo dňa 23. novembra 2017 (R 49/2018) NS SR uzavrel, že skutok, tak ako bol zistený\núradom, bol dostatočným spôsobom preukázaný a správne posúdený správnym orgánom (pozri aj\nrozsudok NS SR sp. zn. 8Sžhk/1/2016, rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 6S/24/2024,\nsp. zn. BA-5S/135/2019). Správny súd nemá dôvod odkloniť sa od právnej kvalifikácie dohody, ktorá\nbola opakovane potvrdená rozhodovacou činnosťou správnych súdov. Námietka žalobcu ohľadom\nkvalifikácie dohody a potreby skúmať jej dopad na relevantný trh je preto nedôvodná.\n60. Žalobca ďalej namietal, že konkrétne jeho konanie bolo iba prirodzeným nasledovaním silnejších\nhráčov na trhu, teda nezapojil sa do dohody obmedzujúcej súťaž a v komunikácií ohľadom zavedenia\nmanipulačného poplatku ani aktívne nevystupoval. Správny súd sa s touto námietkou žalobcu\nnestotožňuje a zhodne s názorom žalovaného dospel k záveru, že žalobca sa aktívne pričinil\no vznik dohody obmedzujúcej hospodársku súťaž. Tento záver správny súd vyvodzuje predovšetkým\nz emailovej komunikácie, konkrétne email zo dňa 14.02.2013 o 11:43 hod, predmet RE:ChannelWorld,\nod konateľa ABC Data adresovaný - p. C. a p. D.; email zo dňa 15.02.2013 o 16:02 od konateľa\nABC Data, predmet: RE/FW/ChannelWorld, adresovaný predstaviteľom všetkých účastníkov vrátane\nžalobcu – p. C.; email zo dňa 07.03.2013 o 11:10 od E. C., predmet Re:SWS potvrzena dnes F.\nna start v úterý příští týden, adresovaný konateľovi ABC Data v kópií G. H.. Z uvedených emailov\nvyplýva, že predstaviteľ AT Computers ČR – E. C., bol dopytovaný ohľadom zapojenia žalobcu do\ndohody, bol vnímaný ostatnými účastníkmi ako osoba, ktorá vystupuje v mene žalobcu, a potvrdil\nzavedenie manipulačného poplatku v dohodnutý termín. Zároveň z uvedenej emailovej komunikácie\nvyplýva, že pokiaľ by sa žalobca k dohode nepripojil, nedošlo by k zavedeniu poplatku ani u ostatných\núčastníkov. Správny súd zároveň dodáva, že aj bez vysloveného súhlasu žalobcu by pripojenie k dohode\no zavedení manipulačného poplatku žalobcom bolo preukázané tým, že vzhľadom na vyššie uvedenú\nemailovú komunikáciu si žalobca bol vedomý navrhovaného časového harmonogramu zavedenia\npoplatku jednotlivými účastníkmi a sám poplatok zaviedol v dohodnutom termíne, čím tiež vyjadril súhlas\npripojiť sa k dohode. Z tohto dôvodu je tiež irelevantná námietka žalobcu, že emailová komunikácia bola\nprimárne adresovaná predstaviteľovi AT Computers ČR, keďže žalobca sám dohodu realizoval v praxi.\nZ uvedeného dôvodu sa správny súd nemohol stotožniť s tvrdením žalobcu, že iba nasledoval silnejších\nhráčov na trhu a nebol aktívnym účastníkom dohody. Ohľadom momentu zapojenia žalobcu do dohody\nsprávny súd poukazuje na to, že úrad určil ako moment zapojenia dohody až emailovú komunikáciu\nadresovanú aj predstaviteľovi AT Computers ČR, nie stretnutie na Srí Lanke, ktoré sa uskutočnilo skôr.\nPreto námietky žalobcu aj v tomto smere súd vyhodnotil ako nedôvodné.\n61. Žalobca vzniesol viacero námietok ohľadom výšky uloženej pokuty. V prvom rade namietal, že úrad\nani žalovaný nezohľadnili špecifiká trhu pri stanovení relevantného obratu, z ktorého sa pokuta počíta.\nUvedenú námietku správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú a poukazuje na odôvodnenie v bode 273\na nasl. napadnutého rozhodnutia, kde sa žalovaný tejto námietke podrobne venoval. Charakteristiky\ntrhu, na ktoré poukazoval žalobca, boli zohľadnené úradom v percente závažnosti, pričom ani prípadné\nproblémy na relevantnom trhu neoprávňujú účastníkov hľadať protiprávne riešenia. Správny súd dodáva,\nže sankcionované nebolo samotné zavedenie poplatku, ako nástroj na riešenie žalobcom popísaných\nproblémov so zvyšujúcimi sa nákladmi na logistiku, ale práve koordinácia účastníkov dohody, ktorá\nvylúčila nezávislé rozhodovanie vzájomných konkurentov na vymedzenom relevantnom trhu. Žalobca\nďalej namietal, že úrad mal vylúčiť zo základu pre výpočet pokuty vnútropodnikové predaje a predaje\nmedzi účastníkmi navzájom. Aj vo vzťahu k tejto otázke poskytol žalovaný vyčerpávajúcu odpoveď\n(bod 256. a nasl. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia). Obratom sa v tomto prípade rozumie súčet\ntržieb, výnosov alebo príjmov z predaja tovaru alebo služieb (bez dane), s ktorými porušenie priamo\nalebo nepriamo súvisí. Relevantným obratom nemôžu byť iba predaje, na ktoré reálne bol účtovaný\nmanipulačný poplatok, pretože obmedzenie hospodárskej súťaže sa vzťahuje na celý relevantný\ntrh výrobkov a služieb. Vylúčenie určitej časti predajov by nezohľadňovalo závažnosť protiprávneho\nkonania, ktoré sa v konečnom dôsledku dotýka celého relevantného trh (pozri rozsudok Súdneho dvora\nEÚ vo veci C-231/14 P InnoLux Corp. proti Európskej komisii, vo veci C-580/12 P Guardian Industries\nCorp. A Guardian Europe Sarl proti Európskej komisii).\n62. Žalobca ďalej namietal, že úrad stanovil rovnaké percento závažnosti pre všetkých bez zohľadnenia\nmiery účasti jednotlivých účastníkov. Aj túto námietku správny súd vyhodnotil ako neopodstatnenú.\nMiera závažnosti vyjadruje predovšetkým charakter protiprávneho konania, jeho dopad na trh prípadne\n\nveľkosť relevantného trhu. V zmysle v tom čase platného ustanovenia § 38 ods. 9 zákona o ochrane\nhospodárskej súťaže mal úrad pri ukladaní pokuty brať do úvahy aj iné skutočnosti, ako opakované\nporušovanie, odmietnutie spolupracovať s úradom, postavenie ako vodcu alebo iniciátora porušovania,\nzískanie majetkového prospechu v dôsledku porušovania alebo neplnenia dohody obmedzujúcej súťaž\nv praxi. Je teda zrejmé, že posúdenie závažnosti u všetkých účastníkov vychádza z rovnakého\nprotiprávneho konania. Vo vzťahu k žalobcovi je ďalej zrejmé, a úrad ani žalovaný ani netvrdili,\nže u žalobcu nastala niektorá z uvedených okolností, teda že by bol iniciátorom alebo vodcom,\nani že by nespolupracoval s úradom, či získal majetkový prospech v dôsledku porušovania alebo\nneplnenia dohody. Z tohto dôvodu preto nebolo potrebné percento závažnosti určiť odlišne od ostatných\núčastníkov. S výnimkou jedného účastníka, ktorý manipulačný poplatok nezaviedol do praxe, neboli\nzistené žiadne poľahčujúce okolnosti ani u žalobcu a ani ostatných účastníkov. Správny súd pripomína,\nže percento závažnosti bolo stanovené na 1% z možných 30%, išlo teda o určenie závažnosti na úplne\nspodnej hranici, a to napriek klasifikácii dohody ako tzv. ťažký kartel.\n63. Ďalšou žalobnou námietkou žalobca vyčítal úradu, resp. žalovanému, že pri určení výšky pokuty\nnezohľadnili krátke trvanie dohody v praxi, ktoré trvalo cca 2 mesiace. Žalovaný sa v tejto súvislosti\nodvoláva na metodický pokyn, podľa ktorého sa pri porušení zákona trvajúceho menej ako 1 rok\nsuma pokuty určená na základe závažnosti neupravuje. Zároveň tento metodický pokyn ustanovoval,\nže obdobie kratšie ako 6 mesiacov sa berie ako pol roka (bod 15). Z ust.§ 38 ods. 9 zákona\no ochrane hospodárskej súťaže vyplýva, že úrad pri ukladaní pokuty je povinný prihliadať na závažnosť\na dĺžku trvania porušovania, pričom nerozlišuje dĺžku podľa toho, či porušenie trvalo menej ako\nrok alebo viac ako jeden rok. Z Usmernenia Komisie (bod 24) vyplýva, že aby sa plne zohľadnilo\ntrvanie účasti každého podniku na porušení, vynásobí sa suma stanovená na základe hodnoty predaja\npočtom rokov účasti na porušení, pričom obdobie kratšie ako 6 mesiacov sa budú počítať ako\npolrok a obdobia dlhšie ako 6 mesiacov, ale kratšie ako jeden rok sa budú počítať ako jeden rok.\nNásledne bola prax úradu zmenená a úrad začal zohľadňovať aj obdobie kratšie ako jeden rok, pričom\nv zmysle metodického usmernenia k výpočtu pokút (platného od 01.09.2018) sa výška pokuty počíta\nprostredníctvom koeficientu a zohľadňujú sa celé roky a celé mesiace, kedy porušenie trvalo, najmenej\nvšak jeden mesiac. Obdobie kratšie ako jeden mesiac sa považuje za 1 mesiac. Správny súd konštatuje,\nže metodický pokyn úradu nie je všeobecne záväzným predpisom (§ 1 ods. 1 zákona č. 400/2015 Z. z.\no tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov) a je možné sa od neho v odôvodnených prípadoch odkloniť.\nVychádzajúc jednak zo znenia samotného zákona, ktorý prikazoval úradu povinne zohľadňovať dĺžku\ntrvania porušenia (bez rozlišovania na obdobie menej alebo viac ako jeden rok), ako aj Usmernenia\nKomisie v tomto smere, ktoré zohľadňovalo rozlišovanie dĺžky období minimálne na polroky, podľa\nnázoru správneho súdu bolo vhodné v prípade určovania výšky pokuty osobitne zohľadniť aj to, že\nv danom prípade išlo o obdobie cca 2 mesiacov. Z tohto dôvodu správny súd čiastočne prihliadol na\nnámietku žalobcu, že žalovaný nezohľadnil krátke trvanie porušenia zákona o ochrane hospodárskej\nsúťaže. Správny súd nepovažuje za dostatočnú individualizáciu sankcie postup, pri ktorom za úplne\ntotožného porušenia zákona o ochrane hospodárskej súťaže, by kartely trvajúce napr. 11 mesiacov\nmali rovnaký základ pre určenie výšky pokuty, ako kartel ktorý trval 2 mesiace. Žalovaný, ako aj úrad\nv tomto smere zdôvodňovali svoj postup odkazom na znenie metodického usmernenia. Podľa názoru\nsprávneho súdu nemožno argumentovať ani tým, že krátke trvanie porušenia bolo zohľadnené v rámci\nurčenia percenta závažnosti. Ako bolo popísané vyššie, pri určení miery závažnosti úrad zohľadňuje iné\nokolnosti ako dĺžku trvania porušenia. Napriek tomu, že v tom čase platné metodické usmernenie, takýto\npostup úradu upravovalo a de facto takýto postup nebol v rozpore so zákonom o ochrane hospodárskej\nsúťaže, a teda úvaha o výške uloženej sankcie úradom nevybočuje zo zákonných medzí, správny súd\ndospel k záveru, že takto uložená sankcia je neprimeraná.\n64. Zároveň správny súd posudzoval aj námietku žalobcu, že pokuta by v dôsledku trvania porušenia\nv dĺžke 2 mesiacov mala byť vo výške 1/6 pôvodne uloženej pokuty. Uvedený výpočet žalobcu však nemá\noporu v žiadnom ustanovení zákona o ochrane hospodárskej súťaže, ktorý žalovanému, resp. úradu,\ndáva iba povinnosť zohľadniť dĺžku trvania porušenia, avšak nezaväzuje ho v tomto smere konkrétnym\nspôsobom. Správny súd poukazuje na to, že aj v súčasnosti, kedy úrad zohľadňuje trvanie porušenia\nv mesiacoch, je takáto dĺžka porušenia vyjadrená prostredníctvom koeficientu. Podľa názoru správneho\nsúdu porušenie zákona o ochrane hospodárskej súťaže žalobcom v trvaní dva mesiace nemôže\nautomaticky znamenať zníženie pokuty na sumu 1/6 z relevantného obratu. Výška sankcie je výsledkom\nsprávnej úvahy úradu. Správny súd pripomína, že v danom prípade išlo o ťažký kartel, ktorého sa žalobca\n\nvedome aktívne zúčastnil, a ani skutočnosť, že dohoda priniesla žalobcovi iba nepatrný zisk, prípadne,\nže v praxi dochádzalo k obchádzaniu dohody jednotlivými účastníkmi vrátane žalobcu, a dokonca\nani to či a aký skutočný dopad na relevantný trh dohoda mala, nie je dôvodom na zhovievavejšie\nposudzovanie žalobcovho protiprávneho konania. Podľa názoru správneho súdu pokutou vo výške\n0,5% z relevantného obratu sa dosiahne rovnováha medzi závažnosťou preukázaného porušenia (ťažký\nkartel) a jeho dĺžkou (cca 2 mesiace), a preto takto uloženú pokutu považuje za primeranú. Vzhľadom\nna závažný charakter protiprávneho konania je predpoklad, že bude plniť represívnu funkciu a zároveň\nodradí od podobného konania do budúcnosti, keďže nie je v zanedbateľnej výške a zároveň nepostihuje\nžalobcu v neprimeranej miere.\n65. Správny súd sa ďalej pri posudzovaní výšky pokuty zaoberal aj tým, ako boli v konečnom dôsledku\nsankcionovaní ostatní účastníci dohody. Z právoplatných rozhodnutí správnych súdov vyplýva, že e´D\nsystem Slovakia bola zmenená pokuta uložená úradom na výšku 0,1% z relevantného obratu (rozsudok\nNS SR sp. zn. 8Sžhk/1/2026), ABC Data (v súčasnosti ALSO Slovakia s.r.o.) bola pokuta uložená\núradom zmenená na výšku 0,5% relevantného obratu (rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn.\nBA-5S/135/2019), SWS Distribution bola pokuta uložená úradom zmenená na výšku 0,5% znížená\nv dôsledku poľahčujúcich okolností na 0,35% relevantného obratu a ASBIS SK bola pokuta uložená\núradom zmenená na výšku 0,5% relevantného obratu (rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžh/2/2016). Ponechať\npokutu v pôvodnej výške aj v prípade, ak by súd nezistil iný dôvod neprimeranosti uloženej sankcie,\nby vo vzťahu k žalobcovi, u ktorého neboli identifikované žiadne priťažujúce okolnosti v porovnaní\ns ostatnými účastníkmi dohody, bolo nespravodlivé a bezpochyby neprimerané, a to napriek tomu,\nže ide o okolnosti, ktoré nastali až dodatočne. Zároveň správny súd považuje za potrebné uviesť, že\npokutu uloženú podnikateľovi e´D system Slovakia považuje za ojedinelú odchýlku, vzhľadom na to, že\nu všetkých ostatných účastníkov bol základ pokuty znížený na 0,5 % (pri SWS Distribution, ďalej znížený\nna 0,35 % v dôsledku poľahčujúcich okolností).\n66. Vzhľadom na uvedené správny súd identifikoval dva dôvody, pre ktoré považuje uloženú pokutu\nv prvostupňovom rozhodnutí za neprimeranú, a to nedostatočné zohľadnenie trvania porušenia zákona\no ochrane hospodárskej súťaže a následný vývoj v súvislosti so sankciami uloženými ostatným\núčastníkom. Z tohto dôvodu správny súd považuje za preukázané splnenie podmienky vyplývajúcej\nz ust. § 198 ods. 1 písm. a) SSP, ktorou je neprimeranosť uloženej pokuty.\n67. Kasačný súd zaviazal správny súd zaoberať sa aj možnosťou aplikácie judikátu č. 49/2018 na\npredmetné konanie, podľa ktorého možno výrazne znížiť pokutu iba v prípade aplikácie programu\nzhovievavosti. Vzhľadom na to, že správny súd za primeranú považoval pokutu zníženú o 50%\ns poukazom na vysvetlenie v bode 64, považuje úvahu o tom, či je možné základnú výšku pokuty\nznížiť aj o viac ako 50% vzhľadom na zníženie pokuty v dôsledku aplikácie programu zhovievavosti\nza bezpredmetnú. Uložená výška pokuty nie je nižšia ako 50%, teda ani nemôže odporovať záverom\nuvedeným v tomto rozhodnutí NS SR.\n68. Pri posúdení žalobcových námietok ohľadom procesných pochybení úradu pri výkone inšpekcie\nsprávny súd vychádzal z už právoplatného rozsudku NS SR sp. zn. 4Sžz/1/2013, v ktorom sa NS\nSR vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu ohľadom procesných pochybení pri výkone inšpekcie.\nNapriek tomu, že žalobca tvrdí, že uvedené porušenia NS SR nepreskúmal dostatočne, správny súd\nnevidel dôvod na to, aby opätovne preskúmaval námietky žalobcu, ktoré sú totožné s námietkami\nuplatnenými v konaní sp. zn. 4Sžz/1/2013 s poukazom na to, že žalobca neuviedol žiadne nové\nskutočnosti, pre ktoré by bolo potrebné odchýliť sa od záverov NS SR v rozsudku sp. zn. 4Sžz/1/2013.\nBez zmeny či doplnenia skutkových okolností správny súd nie je oprávnený akokoľvek korigovať závery\nvyjadrené v právoplatnom rozhodnutí NS SR. Správny súd konštatuje, že postupom žalovaného, ktorý\nvo vzťahu k týmto námietkam odkázal žalobcu na predmetný rozsudok sp. zn. 4Sžz/1/2013, v ktorom\nNS SR uviedol odpovede na všetky vznesené námietky ohľadom inšpekcie, nemohlo dôjsť k porušeniu\nžalobcových práv, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť.\n69. K námietke ohľadom nesprístupnenia časti administratívneho spisu týkajúceho sa účastníka SWS\nDistribution správny súd uvádza, že taktiež nedošlo k porušeniu práva žalobcu vzhľadom na to, že\ndokumenty týmto účastníkom označené ako dôverné neobsahujú informácie tvoriace podklad pre\nprvostupňové, resp. napadnuté rozhodnutie. Právom účastníka je vyjadriť sa ku všetkým podkladom\n\nrozhodnutia. Nemohlo dôjsť k porušeniu práv žalobcu, pokiaľ mu neboli sprístupnené dôverné\ninformácie, ktoré podklad rozhodnutia netvorili.\n70. Na základe uvedených dôvodov správny súd rozhodol podľa ustanovenia § 198 ods. 1 písm. a) a\nods. 2 SSP a rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím úradu zmenil, tak ako je\nuvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.\n71. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a prihliadal na zásadu úspechu\nvo veci, pri ktorej je kľúčovým konečný výsledok tej-ktorej prejednávanej veci, bez ohľadu na to, že\nv istom okamihu, v istej časti konania, konkrétny účastník konania dosiahol z pohľadu veci samej\nčiastkový úspech spočívajúci v zrušení rozsudku správneho súdu a vrátení veci (pozri rozsudok NSS\nSR sp. zn.: 6Ssk/53/2023). S poukazom na uvedené zásady preto správny súd o trovách konania\nrozhodol tak, že čiastočne úspešnému žalobcovi, u ktorého došlo k uplatneniu moderačného práva\nsúdu týmto rozsudkom, a čiastočne úspešnému žalovanému, ktorý dosiahol zamietnutie žaloby v časti\nkonštatovania účasti žalobcu na protisúťažnom konaní, právo na náhradu trov konania nepriznal. Aj\nnapriek tomu, že žalobca bol v konaní o kasačnej sťažnosti úspešný, ako bolo uvedené vyššie, správny\nsúd zohľadnil celkový výsledok veci.\n72. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\n2Shs/1/2024\n23\n\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca (§ 443 SSP) od jeho\ndoručenia, a to na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od\ndoručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho\nna kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.\na); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) (písm. b); je žalovaným Centrum\nprávnej pomoci (písm. c).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}