Zákon č. 112/2018 Z. z. Zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Vládny návrh zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2017.
Hlavným cieľom návrhu zákona je legislatívne upraviť sektor sociálnej ekonomiky a vytvoriť vhodné podmienky na to, aby sa sociálna ekonomika rozvíjala a bola prínosom nielen pre zvyšovanie zamestnanosti, ale tiež upraviť systém podpory, ktorý bude spoločensky prijateľný a bude plne dodržiavať pravidlá štátnej pomoci.
Kľúčové pojmy zákona možno bližšie osvetliť citátom z dokumentu Európskej komisie Social Economy and Social Entrepreneurship (Sociálna ekonomika a sociálne podnikanie], Social Europe guide vol. 4, 2013, str. 7-8):
„Európsky sociálny model bol vždy charakterizovaný významnou úlohou, ktorú v ňom zohrávali organizácie líšiace sa tak od súkromných korporácií, ako od verejných inštitúcií.
Ide o súkromné organizácie, pre ktoré je typické, že sledujú iné ciele, než je zisk: ich hlavným účelom nie je vygenerovať finančné príjmy pre ich vlastníkov či inak zainteresované osoby, ale poskytovať tovary a služby buď svojim členom, alebo širšiemu spoločenstvu. Tieto organizácie, ktoré sú v Európe aktívne takmer dve storočia, získali v rôznych krajinách uznanie a reguláciu prostredníctvom špecifických právnych foriem (zvlášť vrátane družstiev [cooperative], spoločenstiev vzájomnej pomoci [mutuals] a združení [the association]), vytvorili si vlastné reprezentatívne organizácie na interakciu s verejnými orgánmi, a rôznymi spôsobmi prispeli k sociálnemu a ekonomickému rozvoju nášho kontinentu. Názov, ktorý sa v tradícii mnohých európskych krajín a v poslednom čase aj samotnou Európskou úniou používa na súborné označenie týchto organizácií znie “sociálna ekonomika” – pojem, ktorý zdôrazňuje zvláštnu pozornosť venovanú týmito organizáciami spoločenským dôsledkom ich aktivít, a ktorý odráža participatívnu štruktúru ich spravovania.
Ako plynul čas, vývoj európskej spoločnosti v kontexte globálnej ekonomiky viedol k vzniku nových a rôznorodejších potrieb, ktoré si v mnohých prípadoch vyžadovali nové typy odpovedí. Tieto odpovede vzišli v niektorých prípadoch z verejného sektora alebo súkromných podnikov, v niektorých prípadoch z občianskej spoločnosti a organizácií sociálnej ekonomiky, kombinujúc pritom sociálnu (spoločenskú) a podnikateľskú dimenziu, ale používajúc odlišné inštitucionálne zastrešenie. Široko ponímaná tendencia týchto rôznorodých aktérov vo verejnom i súkromnom sektore postarať sa o spoločenské potreby sa zvyčajne nazýva „sociálnym podnikaním”, a nové typy organizácií, ktoré sa začali zvlášť od začiatku osemdesiatych rokov minulého storočia objavovať, sa často nazývajú „sociálne podniky”.“
V súlade s európskym trendom, ktorý za posledných približne tridsať rokov viedol k prijatiu osobitných rámcových zákonov pre sociálnu ekonomiku a/alebo sociálne podniky v zatiaľ šestnástich členských štátoch Európskej únie, návrh zákona vytvára komplexnú úpravu sektora sociálnej ekonomiky všeobecne a sociálnych podnikov zvlášť.
Konkrétne návrh zákona najmä
vymedzuje sektor sociálnej ekonomiky, definuje subjekty sociálnej ekonomiky, sociálny podnik, znevýhodnené osoby a zraniteľné osoby ako aj ďalšie pojmy z oblasti sociálnej ekonomiky, pričom tieto definície vychádzajú z európskeho vnímania problematiky sociálnej ekonomiky so zohľadnením slovenských špecifík a potrieb,
ustanovuje podmienky priznania štatútu registrovaného sociálneho podniku,
vymedzuje jednotlivé druhy registrovaných sociálnych podnikov,
upravuje možnosť podpory podnikov v širšom priestore sociálnej ekonomiky,
upravuje správu v oblasti sociálnej ekonomiky zo strany štátu,
upravuje organizácie sektora sociálnej ekonomiky.
Hlavným princípom systému podpory registrovaných sociálnych podnikov je zásada, že podpora musí za každých okolností obsahovať výrazný prvok návratnej pomoci. Akýkoľvek typ podpory je zároveň podrobený pravidlám štátnej pomoci a nenarušovania hospodárskej súťaže. Vzhľadom na citlivé spoločenské vnímanie tejto problematiky je systém podpory naviazaný na súbor prísnych podmienok, ktorých cieľom je zamedziť zneužívaniu. Okrem týchto ex ante podmienok návrh zákona zároveň ustanovuje aj kontrolné mechanizmy ich dodržiavania ex post.
V čl. II až XIX sa navrhujú zmeny a doplnenia jednotlivých zákonov v súvislosti s novo navrhovanou právnou úpravou.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.
Návrh zákona bude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie a sociálne vplyvy a nebude mať vplyv na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti a služby verejnej správy pre občana. Vplyv návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie a sociálne vplyvy sú uvedené v doložke vybraných vplyvov.

čl. I

čl. I § 1 §
Ustanovenie § 1 obsahuje vymedzenie predmetu zákona, ktorým je úprava sektora sociálnej ekonomiky, subjektov sociálnej ekonomiky, sociálnych podnikov, poskytovanie podpory pre sociálne podniky a správa sektora sociálnej ekonomiky.

čl. I § 2 §
Vymedzujú sa základné pojmy na účel návrhu zákona: pozitívny sociálny vplyv, napĺňanie komunitného záujmu, napĺňanie verejného záujmu, spoločensky prospešná služba, znevýhodnená osoba, zraniteľná osoba, zainteresovaná osoba, hospodárska činnosť, nehospodárska činnosť a zamestnanec. Keďže návrh zákona je inšpirovaný viacerými zahraničným právnymi predpismi vrátane európskych predpisov, z toho vychádza potreba definovať aj spomínané pojmy. Konkrétne, definícia sociálneho podniku v § 5 nižšie vychádza z definície „sociálneho podniku“, ktorá bola vytvorená nariadením č. 1296/2013 pre účely programu Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI). Práve táto definícia obsahuje pojem „pozitívny sociálny vplyv“, ktorý však nie je v nariadení č. 1296/2013 bližšie definovaný. Pre potreby slovenského zákonodarstva sa vzhľadom na obsahový prienik javí ako najvýhodnejšie inšpirovať sa „všeobecne prospešnými službami“ podľa zákona č. 213/1997 o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby; vzhľadom na potrebu autonómnej definície však ich obsah bol zhrnutý pod pojem „spoločensky prospešné služby“ na účely navrhovaného zákona. Keďže počas tvorby zákona sa dospelo k rozlíšeniu medzi sociálnymi podnikmi, ktoré …

čl. I § 3 §
Existujú dva základné prístupy, ktorými možno vymedziť priestor sociálnej ekonomiky: podľa inštitucionálnej formy alebo podľa hodnotových kritérií. Prvý prístup do sociálnej ekonomiky zahŕňa družstvá, združenia (asociácie), nadácie (vrátane neinvestičných fondov) a tzv. „mutuals“, teda vzájomno-prospešné organizácie (na rozdiel od prvých troch typov subjektov, posledne menovaný typ ako samostatná právna forma na Slovensku neexistuje). Druhý prístup neobmedzuje inštitucionálnu či právnu formu, ale charakterizuje sociálnu ekonomiku jednotlivými kritériami: „organizáciu vlastní spoločenstvo; slúži tomuto spoločenstvu (všeobecný záujem) alebo jej členom (vzájomný záujem) (cieľom nie je zisk ani odplata akcionárom); organizácia je riadená nezávisle [od štátu];má participatívne štruktúry; ľudia sú nadradení práci a kapitálu“.1 Viaceré zákony o sociálnej ekonomike alebo sociálnom podnikaní, ktoré boli v ostatných rokoch prijaté v členských štátoch Európskej únie (napr. Španielsko, Francúzsko, Portugalsko), oba tieto prístupy kombinujú: v jednom paragrafe vymedzujú hranice sociálnej ekonomiky hodnotovo, a v ďalšom špecificky pomenúvajú typy subjektov, ktoré do sociálnej ekonomiky patria. Tento postup sa javí ako racionálny, takže si ho zákon osvojuje. Chápe ho …

čl. I § 4 §
Ako bolo povedané vyššie, v § 4 sa následne prechádza k pomenovaniu jednotlivých subjektov sociálnej ekonomiky. Okrem „tradičných“, ktorými sú združenia/asociácie (zahŕňajúc v to slovenské právne formy „občianske združenie“ a „nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby), nadácia (vrátane neinvestičných fondov) a družstvá, ide aj o „nové“ formy – a to práve sociálne podniky, t. j. inými slovami z právneho hľadiska obchodné spoločnosti, ktoré však nie sú orientované ziskovo, ale na napĺňanie pozitívneho sociálneho vplyvu. V súlade s faktom, že sociálna ekonomika nie je podsektorom štátu, sa ďalej vymedzuje, že tieto subjekty nemôžu byť štátom majetkovo, finančne ani inak kontrolované – pričom sa vysvetľuje, že pod „kontrolou“ sa myslí „ovládanie“, nie „inšpekcia“; a že pod „financovaním“ sa nemyslí bežná dotačná podpora (v protiklade napr. k financovaniu rozpočtových alebo príspevkových organizácií).

čl. I § 5 §
Vymedzuje sa sociálny podnik – ako je uvedené vyššie, definícia je inšpirovaná nariadením (EÚ) č. 1296/2013, konkrétne článkom 2. Toto nariadenie si osvojilo rovnaký prístup, ako väčšina existujúcich zákonov v EÚ o sociálnej ekonomike alebo sociálnych podnikoch. Týmto prístupom je, že sa pre sociálne podnikanie nevytvára nová samostatná právna forma, ale že vzniká ustálený pojem pre subjekty akejkoľvek právnej formy, ktoré sa zaväzujú napĺňať podmienky sociálneho podnikania. Na Slovensku už v súčasnosti existuje nemalý počet subjektov – či už občianskych združení, neziskových organizácií, družstiev, ale aj obchodných spoločností – ktoré tieto podmienky spĺňajú, a sú teda „de facto sociálnymi podnikmi“. Zákon má poskytnúť právnu úpravu, aby sa o tento pojem mohli aj vo svojej činnosti opierať, prihlásiť sa k nemu a tým aj zviditeľniť existenciu tohto sektora na Slovensku. Ustanovenie zároveň vytvára aj kategóriu pre podniky, ktoré ešte nespĺňajú všetky podmienky na to, aby sa mohli nazývať sociálnymi podnikmi, ale už sa tomuto postaveniu blížia – teda podniky, ktoré sú …

čl. I § 6 a 7 §
V § 6 sa ustanovujú podmienky na priznanie štatútu „registrovaného sociálneho podniku“. Na rozdiel od bežného sociálneho podniku, definovaného v § 5 (u ktorého je na vlastnom zvážení, ako bude svoju existenciu dokazovať tretím stranám), registrovaný sociálny podnik získava od štátu uznanie, že je naozaj sociálnym podnikom. Preto sa v tomto paragrafe ustanovujú náročnejšie podmienky, ktoré musí žiadateľ o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku spĺňať, a stanovuje sa, že napĺňanie základných podmienok musí mať žiadateľ zakotvené vo svojom základnom dokumente, ktorý je prílohou k žiadosti. Okrem všeobecných podmienok, ktoré sú pre všetky registrované sociálne podniky rovnaké, sa stanovujú aj minimálne podmienky pre špecifické typy registrovaných sociálnych podnikov. Konkrétne, pre integračný podnik a sociálny podnik bývania, v súlade s medzinárodnou praxou v tejto oblasti. Pre iné registrované sociálne podniky ako tieto dva typy sa stanovuje minimálna podmienka dosahovania merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu všeobecnejšie – teda že žiadateľ o štatút registrovaného sociálneho podniku dosahuje väčší pozitívny sociálny vplyv ako podnikateľ, ktorý obdobnú …

čl. I § 8 §
Upravujú sa podmienky a dôvody zániku a zrušenia štatútu registrovaného sociálneho podniku. Štatút registrovaného sociálneho podniku zanikne zánikom právnickej osoby alebo smrťou fyzickej osoby (alebo jej vyhlásením za mŕtvu), ktorá mala štatútu priznaný, vrátením štatútu, splynutím, zlúčením alebo rozdelením registrovaného sociálneho podniku v rozpore s odsekom 4 (teda splynutím alebo zlúčením so subjektom, ktorý nie je registrovaným sociálnym podnikom, alebo rozdelením tak, že imanie prejde na subjekty, ktoré nie sú registrovanými sociálnymi podnikmi). Pochopiteľne, stále platí, že registrovaný sociálny podnik sa môže zlúčiť iba s podnikom rovnakej právnej formy. Navrhuje sa, aby ministerstvo práce zrušilo registrovanému sociálnemu podniku štatút, ak prestane spĺňať podmienky na jeho udelenie, poruší zákaz nelegálneho zamestnávania alebo nesplní podmienky na získanie štatútu registrovaného sociálneho podniku v lehote 12 mesiacov, ak ide o začínajúci podnik (resp. 24 mesiacov, ak ide o podmienku socializácie zisku) .

čl. I § 9 §
Existencia poradného výboru je podmienkou (alternatívne k existencii demokratickej správy - § 10) na priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku. Navrhuje sa ustanoviť zloženie, spôsob kreovania a úlohy (oprávnenia) poradného výboru. Poradný výbor má mať najmenej troch členov a má byť zložený zo zainteresovaných osôb (§ 5 ods. 2). Navrhuje sa, aby sa poradný výbor zúčastňoval na spravodlivom a uspokojivom fungovaní registrovaného sociálneho podniku, na dosahovaní pozitívneho sociálneho vplyvu registrovaného sociálneho podniku a na hodnotení dosahovania pozitívneho sociálneho vplyvu, a to prerokovaním (najmä dôležitých otázok rozvoja podniku a dosahovania pozitívneho sociálneho vplyvu, stavu, štruktúry a predpokladaného vývoja zamestnanosti v podniku, zásadných otázok sociálnej politiky, organizačných zmien), právom na informácie o hospodárskej a finančnej situácii a o predpokladanom vývoji činnosti podniku, kontrolnou činnosťou. Zároveň sa navrhuje alternatívny spôsob splnenia podmienky zriadenia poradného výboru, a to pôsobením zamestnaneckej rady (§ 233 Zákonníka práce). V prípade využitia tohto alternatívneho spôsobu bude zamestnanecká rada plniť úlohy podľa príslušného predpisu (Zákonník práce). Pri splnení potrebných podmienok …

čl. I § 10 §
Existencia demokratickej správy je podmienkou (alternatívne k existencii poradného výboru - § 9) na priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku. Demokratickou správou sa rozumejú ustanovené pravidlá vnútornej organizácie a fungovania registrovaného sociálneho podniku, ktoré vyjadrujú jeho zodpovedné a transparentné spravovanie. Navrhuje sa ustanoviť tieto pravidlá pre jednotlivé právne formy, ktoré môže registrovaný sociálny podnik mať.

čl. I § 11 §
Navrhuje sa rozdelenie registrovaných sociálnych podnikov na: komunitnoprospešný podnik, ak dosahuje pozitívny sociálny vplyv napĺňaním komunitného záujmu, a verejnoprospešný podnik, ak dosahuje pozitívny sociálny vplyv napĺňaním verejného záujmu. Dôvodom tohto rozdelenia je odlišná zameranosť týchto dvoch typov podnikov: takpovediac „dovnútra“ nejakej komunity (vrátane povedzme členov samotného podniku) a „navonok“ smerom k širšej verejnosti. Komunitnoprospešným podnikom môže byť napríklad už vyššie spomínané miestne neziskovo orientované kino, ktorého poslaním je poskytovať kultúrne vyžitie obyvateľom konkrétnej malej obce, ktorí by sa bez jeho existencie dostávali k takejto službe iba pomerne ťažko. Komunitnoprospešným podnikom môže byť aj tiež spomenuté neziskovo orientované družstvo, ktorého hlavným cieľom je poskytovať zamestnanosť svojím vlastným členom – a to nad rámec fungovania bežného komerčného podniku, keďže v prípade zhoršenej všeobecnej hospodárskej situácie skôr siahne na základe dohody členov k zníženiu príjmov, ako k prepúšťaniu zamestnancov. Naproti tomu verejnoprospešným podnikom môže byť napríklad obecný podnik ktorý je integračným podnikom, keďže integrácia znevýhodnených alebo zraniteľných osôb do spoločnosti sa považuje za …

čl. I § 12 §
Integračný podnik je typovo vymedzeným registrovaným sociálnym podnikom, ktorého dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu spočíva v zamestnávaní znevýhodnených osôb (§ 2 ods. 5) alebo zraniteľných osôb (§ 2 ods. 6). Na dosiahnutie pozitívneho sociálneho vplyvu sa požaduje, aby integračný podnik zamestnával najmenej 30 % znevýhodnených osôb z celkového počtu zamestnancov, 30 % zraniteľných osôb z celkového počtu zamestnancov alebo 40 % znevýhodnených osôb a zraniteľných osôb z celkového počtu zamestnancov. Na účely dosiahnutia pozitívneho sociálneho vplyvu sa navrhuje zaviesť fikciu, že za znevýhodnenú osobu sa po dobu dvoch rokov bude považovať zamestnanec, ktorý bol znevýhodnenou osobou v čase nástupu do zamestnania v integračnom podniku (keďže nástupom do zamestnania toto postavenie stratí – prestane byť nezamestnanou osobou). Obdobná fikcia sa navrhuje zaviesť aj pre niektoré zraniteľné osoby.

čl. I § 13 §
Sociálny podnik bývania je typovo vymedzeným registrovaným sociálnym podnikov, ktorého dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu spočíva vo výstavbe alebo prestavbe bytov alebo nájmu bytov osobám s mesačným príjmom do výšky štvornásobku sumy životného minima. Účelom týchto ustanovení je vytvoriť na Slovensku priestor pre rozvoj nájomného bývania v neziskovom sektore, podľa desiatky rokov úspešne fungujúceho rakúskeho vzoru. Nemá ísť o náhradu ani zasahovanie do existujúceho modelu sociálneho bývania, ktorý je založený na kombinácii dotácie a výhodnej pôžičky zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Naopak, ide o doplnenie tohto modelu prostredníctvom podnikov, ktoré sú týmto modelom inšpirované, ale rozširujú ho o inú kombináciu pomoci – menšinová časť má mať formu nenávratnej pomoci, ale väčšinu majú vďaka „napákovaniu“ (leverage) finančných nástrojov predstavovať prostriedky z komerčných zdrojov. Z tohto dôvodu sa definuje „spoločensky prospešné nájomné bývanie“ ako bývanie za nákladové nájomné poskytované ľuďom do ustanovenej príjmovej hranice. Spoločensky prospešné nájomné bývanie sa definuje ako „sociálna služba všeobecného záujmu“ spadajúca pod takéto služby, ako ich spomína nariadenia …

čl. I § 14 §
Navrhuje sa, aby v súlade s existujúcou praxou v prípade napr. neziskových organizácií registrovaný sociálny podnik viedol oddelene výnosy a náklady spojené s podnikateľskou a nepodnikateľskou činnosťou. Ostatné pravidlá týkajúce sa účtovníctva sú stanovené osobitnými predpismi (najmä zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve). Zákon v ods. 3 zavádza povinnosť r.s.p. overiť účtovnú závierku a výročnú správu audítorom a definuje prípady, kedy overenie audítorom nie je potrebné.

čl. I § 15 §
Navrhujú sa povinnosti registrovaného sociálneho podniku v súvislosti s výročnou správou a určuje sa obsah výročnej správy.

čl. I § 16 §
Navrhuje sa registrovanému sociálnemu podniku, sociálnemu podniku podľa § 5 ods. 1 a čiastočne sociálnemu podniku poskytovať za ustanovených podmienok podporu, ktorá predstavuje štátnu pomoc, podľa schém štátnej pomoci, ktoré vytvorí ministerstvo práce. Pomoc musí byť v súlade s tým vždy poskytovaná transparentne, napr. v súlade s čl. 5 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 651/2014. Podmienky podpory vychádzajú zo zásady, že keďže ide o podnikanie – i keď sociálne – podpora by vždy mala mať určitú návratnú zložku. Preto je pre poskytnutie nenávratnej pomoci podmienkou, aby podnik najprv dostal schválenú návratnú podporu, alebo preukázal, že návratné prostriedky získal od komerčných inštitúcií. Inými slovami, podnik bude musieť mať najprv schválený napr. úver poskytovaný finančným sprostredkovateľom pre finančné nástroje podporované Európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi, alebo aj úver poskytovaný komerčnou bankou mimo rámca týchto finančných nástrojov. V obidvoch prípadoch bude musieť prejsť hodnotením finančnej inštitúcie. Týmto spôsobom by malo byť zaručené, že jeho podnikateľský zámer bude nezávisle posúdený na základe kritérií finančnej …

čl. I § 17 a 18 §
Investičná pomoc sa môže poskytnúť na účel podpory investície alebo prípravy investície, vrátane poradenských služieb, a to vo forme finančného nástroja, podpory kombinovanej do jednej operácie s finančným nástrojom (technická pomoc pri príprave investičného projektu, bonifikácia úrokov, odpustenie záručných poplatkov) podmienečne vratného finančného príspevku, nenávratného finančného príspevku, dotácie, prevodu vlastníctva k nehnuteľného majetku alebo zámeny nehnuteľného majetku za cenu nižšiu ako je všeobecná hodnota majetku. Rôzne formy investičnej pomoci je samozrejme možné kombinovať okrem obmedzení uvedených nižšie. Investičnú pomoc vo forme nenávratného finančného príspevku a dotácie možno poskytnúť len vtedy, ak registrovaný sociálny podnik získal alebo má prísľub získania investičnej pomoci vo forme finančného nástroja alebo podmienečne vratného finančného príspevku. Navrhuje sa ustanoviť náležitosti zmluvy o poskytnutí investičnej pomoci. Zároveň sa navrhuje ustanoviť podmienky, za ktorých možno poskytnúť investičnú pomoc typovo vymedzených druhom registrovaných sociálnych podnikov: investičná pomoc pre integračný podnik nesmie presiahnuť sumu, ktorou je súčin počtu pracovných miest, ktoré majú byť touto podporou vytvorené, a sumy 10 000 …

čl. I § 19 §
Kompenzačnú pomoc sa poskytuje registrovanému sociálnemu podniku, sociálnemu podniku podľa § 5 ods. 1 a čiastočne sociálnemu podniku, ak sú v dôsledku dosahovania pozitívneho sociálneho vplyvu znevýhodnené oproti podnikateľom, ktorí podnikajú za účelom dosahovania zisku, a to vo forme finančného nástroja, podpory kombinovanej do jednej operácie s finančným nástrojom (technická pomoc pri príprave investičného projektu, bonifikácia úrokov, odpustenie záručných poplatkov), nenávratného finančného príspevku, dotácie. Registrovaný sociálny podnik môže byť znevýhodnený oproti bežnému komerčnému podniku napríklad v dôsledku náročnejších vnútorných rozhodovacích procesov, ktoré vyplývajú zo zapojenia zamestnancov a ďalších zainteresovaných osôb do jeho správy. Príkladom takéhoto znevýhodnenia je (okrem iných) prípad družstva, ktoré je pod demokratickou správou a preto mu je potrebné pomocou v nenávratnej forme (dotáciou alebo nenávratným finančným príspevkom) kompenzovať čas a kapacity strávené účasťou zamestnancov na demokratickej správe. Ďalším príkladom je kompenzačná pomoc v nenávratnej forme pre integračný podnik zamestnávajúci zraniteľné osoby, a to vzhľadom na to, že kompenzačný príspevok podľa navrhovanej novelizácie zákona č. 5/2004 Z. z. …

čl. I § 20 a 21 §
Dotácia je formou investičnej pomoci alebo kompenzačnej pomoci poskytovaná registrovanému sociálnemu podniku. Navrhuje sa, aby dotáciu mohli poskytovať ministerstvá v rozsahu svojej pôsobnosti. Ustanovujú sa náležitosti žiadosti o poskytnutie dotácie, postup pri jej posudzovaní a náležitosti zmluvy, na základe ktorej sa dotácia poskytuje. Treba zdôrazniť, že dotácia podľa navrhovaného zákona nepredstavuje vstup do existujúcich dotačných schém ministerstiev. Ustanovenia § 20 a 21 obsahujú osobitnú dotačnú schému v súlade s § 8a zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Túto dotačnú schému môže v súlade s § 20 ods. 2 návrhu zákona použiť ministerstvo práce, ale aj Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, a takisto aj iné rezorty, ako je ministerstvo práce, ak činnosť daného sociálneho podniku spadá do kompetencie daného ministerstva. V prípade, že sa rezort rozhodne poskytovať podporu podľa dotačnej schémy navrhovaného zákona, stáva sa poskytovateľom v zmysle spomínaného § 20 ods. 2. V takomto prípade sa ministerstvo rozhodne aj vyčleniť na dotáciu prostriedky podľa svojho …

čl. I § 22 §
Účelom navrhovanej úpravy je vytvoriť právny rámec pre vytváranie dopytu prostredníctvom dotovaných poukážok. Ide o osvedčený model, ktorý sa využíva v rôznych členských štátoch EÚ a ktorého dôsledkom je okrem iného potláčanie nelegálnej práce. Spotrebiteľ, ktorý si kupuje poukážku za dotovanú cenu, má totiž motiváciu neplatiť za službu „načierno“ v hotovosti. Veľmi úspešným príkladom tohto prístupu je Belgicko, ktoré pomocou tohto nástroja nelegálnu prácu v domácnosti veľmi výrazne obmedzilo. V slovenských podmienkach sa nepredpokladá rovnako široké použitie, keďže by išlo o veľmi nákladný projekt, ale určitý vplyv by servisné poukážky aj v tomto smere nepochybne mali mať. Špecifickosťou návrhu je, že vytvára možnosť dotovania poukážok buď pre spotrebiteľa, ak je odkázanou osobou, alebo pre poskytovateľa služby (sociálny podnik) – nie však pre oboch aktérov naraz. Pomoc na podporu dopytu sa poskytuje registrovaným sociálnym podnikom, ktoré poskytujú tieto služby: služby starostlivosti o domácnosť a záhradu, služby pre fyzickú osobu, ktorá je na základe posudku o odkázanosti na sociálnu službu odkázaná na …

čl. I § 23 §
Servisné poukážky sú prostriedky na poskytovanie pomoci na podporu dopytu (§ 22). Servisné poukážky majú mať povahu ceniny a môže ich vydávať ministerstvo práce v nominálnej hodnote 10 eur. Navrhuje sa, aby predaj a odkúpenie servisných poukážok mohli vykonávať štátne orgány, obce a vyššie územné celky.

čl. I § 24 §
Navrhuje sa ustanoviť povinnosti a obmedzenia pre registrovaný sociálny podnik, ktorému sa poskytne podpora vo forme dotácie, podmienečne vratného finančného príspevku, nenávratného finančného príspevku alebo pomoci na podporu dopytu alebo ktorému boli poskytnuté iné nenávratné verejné prostriedky podľa osobitných predpisov, ktoré bude musieť dodržiavať počas trvania zmluvy o poskytnutí podpory, počas jedného roka odo dňa poskytnutia podpory alebo verejných prostriedkov, ktoré sa poskytujú jednorazovo, alebo počas doby poskytovania verejných prostriedkov, ktoré sa poskytujú opakovane. Účelom je urobiť čo najviac pre to, aby bola nenávratná (alebo čiastočne nenávratná) podpora poskytovaná registrovanému sociálnemu podniku z verejných zdrojov – či už podľa tohto zákona alebo podľa iných predpisov – využívaná čo najefektívnejšie, a aby sa zabránilo najrôznejším druhom zneužívania takejto podpory. V odseku 2 sa preto stanovuje, že registrovaný sociálny podnik nesmie tvoriť „jediný podnik“ (v zmysle pravidiel štátnej pomoci) s ďalšími podnikmi, ktoré už nie sú sociálne, aby sa zamedzilo možnosti, že podpora bude prijatá z titulu „sociálnosti“ podniku, ale využitá na …

čl. I § 25 §
Ustanovujú sa kompetencie ministerstva práce v oblasti sociálnej ekonomiky, čo sa týka priznávania štatútu registrovaného sociálneho podniku, uznania organizácie sektora sociálnej ekonomiky, ukladania pokút za nedodržanie podmienok resp. porušenie povinností, ďalej čo sa týka vedenia registra sociálnych podnikov, kontroly, podpornej infraštruktúry pre sociálnu ekonomiku, atď.

čl. I § 26 §
Umožňuje sa vytváranie strešných organizácií sektora sociálnej ekonomiky ako reprezentatívnych združení subjektov sociálnej ekonomiky po splnení zákonom ustanovených podmienok. Strešné organizácie sektora sociálnej ekonomiky budú môcť žiadateľom vydávať osvedčenie o tom, že spĺňajú podmienky na priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku podľa § 6 ods. 1 písm. a) a e), pričom ministerstvo bude pri rozhodovaní o priznaní štatútu registrovaného sociálneho podniku na toto osvedčenie prihliadať. Princíp osvedčenia vychádza z myšlienky, že najlepším posudzovateľom toho, či skutočne ide o sociálny podnik, sú existujúce sociálne podniky. Ide teda o „kolegiálne posudzovanie“ (peer review), ako funguje v zahraničí. Nejde o prenesenie zodpovednosti štátu, keďže osvedčenie nenahrádza samostatný proces posudzovania zo strany ministerstva v konaní o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku. Predstavuje však spôsob, ako tento proces pre žiadateľa i pre štát uľahčiť – ak existujúce sociálne podniky potvrdia, že považujú žiadateľa za dôveryhodný sociálny podnik, je vysoká pravdepodobnosť, že ním skutočne je/bude. Samozrejme, organizácia sektora musí naozaj dbať na to, aby žiadateľa preskúmala poctivo …

čl. I § 27 §
Navrhuje sa zriadiť register registrovaných sociálnych, ktorý bude obsahovať predpísané údaje o registrovaných sociálnych podnikoch. Upravuje sa postup sprístupňovania údajov obsiahnutých v registri orgánom štátnej správy, súdom, obciam a vyšším územným celkom, iným orgánom verejnej moci a ďalším subjektom.

čl. I § 28 §
Navrhujú sa pokuty za nedodržanie povinností, ktoré registrovanému sociálnemu podniku vyplývajú z návrhu zákona.

čl. I § 29 §
Ustanovuje sa pôsobnosť zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisoch na konania podľa tohto zákona. Ustanovuje sa ministerstvu práce povinnosť zverejniť na svojom webovom sídle vzory základných dokumentov na účely konania o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku, ako aj vzory formulára žiadosti o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku a žiadosti o poskytnutie dotácie.

čl. I § 30 §
Povinnosť registrovaného sociálneho podniku uvádzať pri svojom obchodnom mene alebo názve označenie „registrovaný sociálny podnik“ alebo skratku „r. s. p.“ sa vo vzťahu k zapisovaniu do registra alebo inej evidencie z dôvodu technického prispôsobenia týchto registrov alebo evidencií na takéto zápisy navrhuje odložiť na 1. januára 2020. Na prechodné obdobie do 31. decembra 2020 sa umožňuje poskytovať podporu vo forme nenávratného finančného príspevku aj neregistrovaným sociálnym podnikom, a to za podmienky schválenia podpory vo forme finančného nástroja na ten istý účel.

čl. II (zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník)
Navrhuje sa doplniť definíciu podnikania o činnosť vykonávanú za účelom dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, aby sa ustanovenia o hospodárskom podnikaní vzťahovali aj na hospodársku činnosť vykonávanú nie za účelom dosahovania zisku. Dôvodom je, že bez takejto zmeny by sociálne podnikanie – ktorého základným znakom je, že sa nevykonáva za účelom dosahovania zisku – zostalo mimo regulácie podnikania ako takého. Sociálne podniky by však mali byť rovnocennými podnikateľskými subjektmi s ostatnými aktérmi na trhu, a to znamená aj podriadenosť Obchodnému zákonníku – odtiaľ vyplýva potreba rozšírenia definície podnikania, aby pod neho činnosť registrovaných sociálnych podnikov spadala. Na základe tohto rozšírenia pojmu „podnikanie“ zároveň platí, že zdaňovaniu príjmu podľa zákona č. 595/2003 o dani z príjmov bude podliehať hospodárska činnosť podniku vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku, ale aj hospodárska činnosť vykonávaná za účelom dosahovanie pozitívneho hospodárskeho vplyvu. Neziskové organizácie a občianske združenia týmto postupom nebudú poškodené vzhľadom na možnosť uplatniť si daňovú úľavu podľa úpravy navrhovanej v čl. XII.

čl. III (zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí)

čl. III bod 1
Navrhuje sa pri prevode nehnuteľného majetku obce do vlastníctva registrovaného sociálneho podniku ako formy investičnej pomoci možnosť neuplatniť ustanovenia zákona, ktoré definujú podmienky a povinnosti prevodov vlastníctva majetku uvedené v § 9a ods. 1 až 7 zákona o majetku obcí.

čl. III bod 2
Navrhuje sa vyňať nájom nehnuteľného majetku obce registrovanému sociálnemu podniku ako formy investičnej pomoci z povinností obce pri prenechávaní majetku obce do nájmu, a to najmenej za také nájomné, za aké sa v tom čase a na tom mieste obvykle prenechávajú do nájmu na dohodnutý účel veci toho istého druhu alebo porovnateľné veci.

čl. IV (zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní)
Navrhuje sa doplniť definíciu živnosti o sústavnú činnosť prevádzkovanú samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu registrovaným sociálnym podnikom. Dôvody sú analogické, ako v prípade čl. II – účelom je zabezpečiť, aby sa regulácia živnostenského podnikania vzťahovala aj na činnosti registrovaných sociálnych podnikov, ktoré síce svojou povahou spadajú do živnostenského podnikania, ale registrované sociálne podniky ich z definície nevykonávajú za účelom dosahovania zisku.

čl. V (zákon NR SR č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu)

čl. V bod 1
Navrhuje sa doplniť ustanovenie, podľa ktorého správca nie je povinný vykonať osobitné ponukové konanie alebo elektronickú aukciu pri prevode nehnuteľnosti majetku štátu do vlastníctva registrovaného sociálneho podniku ako formy investičnej pomoci. Doplnené je tiež o možnosť ustanoviť ďalšie podmienky prevodu.

čl. V bod 2
Podľa zákona o správe majetku štátu musí byť prevod nehnuteľného majetku štátu vždy odplatný, a to najmenej za primeranú cenu alebo za primeranú cenu zníženú podľa § 8a ods. 8, 9 alebo ods. 11, okrem prevodu nehnuteľného majetku štátu do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku, alebo cudzieho štátu. Navrhujeme doplniť do vlastníctva „registrovaného sociálneho podniku“.

čl. V bod 3
Navrhuje sa doplniť ustanovenie, v ktorom sa hovorí, že podľa zákona o správe majetku štátu správca nie je povinný dočasne prebytočný nehnuteľný majetok štátu ponúknuť v registri a je oprávnený dohodnúť nižšie než trhové nájomné, ak „nájomcom je registrovaný sociálny podnik a ide o formu investičnej pomoci“.

čl. VI (zákon NR SR č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde)
Navrhuje sa rozšíriť možnosti zamestnávateľa poskytnúť zamestnancom v rámci svojej sociálnej politiky príspevok zo sociálneho fondu o servisné poukážky alebo tovary a služby dodávané alebo poskytované registrovaným sociálnym podnikom. Dôvodom je rozšíriť možnosť podpory dopytu pre sociálne podniky aj na súkromný sektor.

čl. VII (zákon č. 147/1997 Z. z. o neinvestičných fondoch)

čl. VII bod 1 a 5
Legislatívno-technická úprava.

čl. VII bod 2
Navrhuje sa regulovať spôsob účtovníctva neinvestičného fondu- ustanovujú sa výšky príjmov, pri ktorých prekročení je neinvestičný fond povinný mať účtovnú závierku a výročnú správu overenú štatutárnym audítorom .

čl. VII bod 3, 4 a 6
Navrhuje sa zosúladiť termíny na uloženie ročnej účtovnej závierky do verejnej časti registra účtovných závierok, na vypracovanie výročnej správy a jej uloženie do verejnej časti registra účtovných závierok s ostatnými mimovládnymi organizáciami.

čl. VIII (zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeo

čl. VIII bod 1
Navrhuje sa vypustiť v zákone o neziskových organizáciách ustanovenie, podľa ktorého sa nezisková organizácia zruší, ak neuloží výročnú správu vo verejnej časti registra účtovných závierok.

čl. VIII bod 2
Navrhuje sa rozšíriť možnosť súdu rozhodnúť a zrušení neziskovej organizácie a o jej likvidácii, ak nezisková organizácia neuloží v lehote určenej v rozhodnutí o uložení pokuty výročnú správu do verejnej časti registra účtovných závierok

čl. VIII bod 3
Navrhuje sa regulovať spôsob účtovníctva neziskovej organizácie - ustanovujú sa výšky príjmov, pri ktorých prekročení je nezisková organizácia povinná mať účtovnú závierku a výročnú správu overenú štatutárnym audítorom.

čl. VIII bod 4
Navrhuje sa zmeniť termín uloženia ročnej účtovnej závierky overenej audítorom vo verejnej časti registra účtovných závierok na 15. júla (pôvodný termín 15. apríla).

čl. VIII bod 5
Legislatívno-technická úprava.

čl. VIII bod 6
Navrhuje sa do zákona vložiť nové ustanovenie – § 34a (Pokuty). Toto ustanovenie definuje prípady, kedy sa uloží neziskovej organizácii pokuta, v akej výške a za akých podmienok.

čl. IX (zákon č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov)

čl. IX bod 1
Navrhuje sa pri prevode nehnuteľného majetku VÚC do vlastníctva registrovaného sociálneho podniku ako formy investičnej pomoci možnosť neuplatniť ustanovenia zákona, ktoré definujú podmienky a povinnosti prevodov vlastníctva majetku uvedené v § 9a ods. 1 až 7 zákona o majetku VÚC.

čl. IX bod 2
Navrhuje sa doplniť do zákona o majetku VÚC ustanovenie, v ktorom by sa nájom nehnuteľného majetku obce registrovanému sociálnemu podniku ako formy investičnej pomoci vyňal z povinnosti VÚC primerane použiť ustanovenia zákona pri prenechávaní majetku VÚC do nájmu a to najmenej za také nájomné, za aké sa v tom čase a na tom mieste obvykle prenechávajú do nájmu na dohodnutý účel veci toho istého druhu alebo porovnateľné veci.

čl. X (zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústred

čl. X bod 1
V nadväznosti na nové úlohy a kompetencie, ktoré sa navrhujú v čl. I uložiť ministerstvu práce, sa navrhuje doplniť kompetenčný zákon ústrednej štátnej správy aj o pôsobnosť ministerstva práce v oblasti sociálnej ekonomiky.

čl. X bod 2
Navrhuje sa upraviť zastupovanie vedúceho Úradu vlády Slovenskej republiky v zákone č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, z toho dôvodu, že doposiaľ zastupovanie vedúceho Úradu vlády SR nebolo v tomto zákone upravené a postupovalo sa len v zmysle zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 334/2017 Z. z. Navrhované zastupovanie sa bude týkať aj zastupovania na rokovaní výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

čl. XI (zákon č. 34/2002 Z. z. o nadáciách)

čl. XI bod 1
Navrhuje sa regulovať spôsob účtovníctva nadácie - ustanovujú sa výšky príjmov, pri ktorých prekročení je nadácia povinná mať účtovnú závierku a výročnú správu overenú štatutárnym audítorom.

čl. XI bod 2 a 4
Navrhuje sa zosúladiť termíny na vypracovanie výročnej správy a jej uloženie do verejnej časti registra účtovných závierok s ostatnými mimovládnymi organizáciami.

čl. XI bod 3
Legislatívno-technická úprava.

čl. XII (zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov)
Navrhuje sa umožniť nepriama forma podpory v podobe zníženej dane na zisk, reinvestovaný na hlavný sociálny účel podniku. Ide o úpravu, ktorá je obdobou podobných ustanovení v iných členských štátoch EÚ (napr. Taliansko, Luxembursko, Litva). Základnou myšlienkou je, že keďže štát sa rozhoduje registrované sociálne podniky podporovať, je v niektorých prípadoch jednoduchšie urobiť to ponechaním časti zisku, určenej na reinvestíciu, v samotnom podniku – než najprv zisk zdaniť a následne ho podniku „z druhej strany“ ponúknuť v podobe dotácie, so všetkou administratívnou záťažou, ktorá z toho pre štát i pre podnik vyplýva. Vzhľadom na to, že registrované sociálne podniky na zisk zamerané nie sú a spravidla ani veľké zisky generovať nebudú, zároveň platí, že prípadné dopady budú zanedbateľné. Daňová úľava sa bude vzťahovať iba na verejnoprospešné registrované sociálne podniky. Daňovník, ktorý si uplatní daňovú úľavu, si nemôže uplatniť úľavu na dani pre príjemcov investičnej pomoci, úľavu na dani pre prijímateľa stimulov, ani odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj, a …

čl. XIII (zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti)

čl. XIII bod 1, 3, 5, 7 a 11
V súvislosti s návrhom zákona o sociálnej ekonomiky a sociálnych podnikoch (čl. I), ktorým sa komplexne upravuje oblasť sociálnej ekonomiky, definuje subjekty sociálnej ekonomiky, sociálny podnik, ako aj ďalšie pojmy z oblasti sociálnej ekonomiky, vrátane podmienok priznávania štatútu registrovaných sociálnych podnikov, ako aj možnosti ich podpory, sa navrhuje vypustiť z pôsobnosti Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny kompetencia v oblasti priznávania postavenia sociálneho podniku pracovnej integrácie, vrátane jeho zmeny, pozastavenia alebo zrušenia a vedenie ich registra [(§ 12 písm. i), l) 3. bod a v) 2. bod]. Vzhľadom na to, že v súčasnosti môžu byť existujúcim sociálnym podnikom pracovnej integrácie, ktoré majú priznané postavenie podľa zákona o službách zamestnanosti, poskytované finančné prostriedky v rámci národných projektov financovaných zo zdrojov ESF na podporu zamestnávania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, realizovaných v súlade s akčnými plánmi na podporu rozvoja najmenej rozvinutých regiónov, navrhuje sa ponechať priznané postavenia týmto podnikom s cieľom zabezpečiť záväzky vyplývajúce z už uzatvorených dohôd tak, aby boli naplnené ciele …

čl. XIII bod 2 a 9
V nadväznosti na návrh zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a terminológiu, ktorá je v ňom používaná, sa navrhuje súčasné sociálne podniky pracovnej integrácie premenovať na „zamestnávateľa prechodného zamestnania“, a to na prechodné obdobie do 31. decembra 2020, keď tieto subjekty zaniknú a budú v plnej miere nahradené sociálnymi podnikmi podľa čl. I.

čl. XIII bod 4
Legislatívno-technická úprava.

čl. XIII bod 6
Navrhuje sa ustanovenie doplniť, aby povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania nebolo možné vydať ani integračnému podniku (čl. I § 12).

čl. XIII bod 8
Vypustenie § 50a sa navrhuje v súvislosti s návrhom zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch (čl. I), ktorým sa komplexne upravuje oblasť sociálnej ekonomiky, vrátane definície subjektov sociálnej ekonomiky, sociálneho podniku, ako aj ďalších pojmov z oblasti sociálnej ekonomiky.

čl. XIII bod 10
Účelom je, aby nebolo možné mať súčasne priznané postavenie sociálneho podniku pracovnej integrácie (po novom „zamestnávateľa prechodného zamestnania“) podľa zákona o službách zamestnanosti a integračného podniku podľa zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch, preto sa navrhuje, aby priznaním postavenia integračného podniku zo zákona zaniklo postavenie zamestnávateľa prechodného zamestnania.

čl. XIII bod 12, 19 a 21
S cieľom podpory integrácie znevýhodnených osôb na trh práce sa navrhuje zavedenie nového aktívneho opatrenia na trhu práce Príspevok integračnému podniku (§ 53f). Jeho účelom je zvýšiť podporu a motiváciu integračných podnikov poskytovať vhodnú podporu a pomoc znevýhodneným osobám počas ich zamestnania v integračnom podniku tak, aby si najneskôr do šiestich mesiacov od skončenia zamestnania v integračnom podniku našli zamestnanie na otvorenom trhu práce, t.j. bez iných podporných finančných mechanizmov. O príspevok bude môcť požiadať integračný podnik v prípade, ak najmenej 10 % jeho zamestnancov, ktorí boli znevýhodnenými osobami podľa zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch z celkového počtu jeho zamestnancov, skončili dohodou pracovný pomer v integračnom podniku najneskôr do dvoch rokov od jeho vzniku a v období nasledujúcich šiestich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov si našli zamestnanie u zamestnávateľa, ktorý nie je integračným podnikom ani závislou osobou integračného podniku. Príspevok sa navrhuje poskytovať mesačne, najviac počas 12 mesiacov od vzniku nového pracovného pomeru. Výška príspevku sa navrhuje odvíjať …

čl. XIII bod 13
Účelom je, aby nebolo možné mať súčasne priznané postavenie chránenej dielne podľa zákona o službách zamestnanosti a integračného podniku podľa zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch, preto sa navrhuje, aby priznaním postavenia integračného podniku zo zákona zaniklo postavenie chránenej dielne a zároveň aby úrady práce, sociálnych vecí a rodiny nepriznávali postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá je integračným podnikom.

čl. XIII bod 14 a 15
V § 60 ods. 2 písm. f) sa navrhuje, aby sa za prevádzkové náklady chránenej dielne alebo chráneného pracoviska považovala celková cena práce zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, teda napr. aj náhrada mzdy, ktorá sa podľa súčasného stavu za prevádzkové náklady nepovažuje. V § 56 ods. 2 ide o terminologické zosúladenie s návrhom úpravy § 60 ods. 2 písm. f).

čl. XIII bod 16 a 17
Povinnosť zamestnávateľa zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím vo výške povinného podielu môže zamestnávateľ plniť aj zadaním zákazky vhodnej na zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím, čím si splní zákonnú povinnosť. V súvislosti s touto povinnosťou je služba podľa súčasnej platnej legislatívy definovaná ako služba, ktorá je poskytovaná chránenou dielňou alebo chráneným pracoviskom zriadeným občanom so zdravotným postihnutím, ktorý prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť. Zákon navrhuje upraviť a rozšíriť túto definíciu o integračný podnik, u ktorého najmenej 30 % zamestnancov tvoria občania so zdravotným postihnutím. Ide o nepriamu formu podpory registrovaných sociálnych podnikov.

čl. XIII bod 18 (§ 64a)
Zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch navrhuje využitie vyhradených zákaziek ako formu náhradného plnenia za nezamestnávanie osôb zo zdravotným postihnutím. Tento návrh rozširuje možnosti verejných obstarávateľov si napĺňať svoje zákonne povinnosti voči zamestnávaniu osôb so zdravotným postihnutím, finančný limit pre realizáciu takejto náhrady však presahuje finančné limity stanovené § 63 ods. 1 písm. d) zákona o službách zamestnanosti, je preto možné predpokladať, že aktuálny model plnenia povinnosti definovaný zákonom o službách zamestnanosti nebude ohrozený a predmetný návrh prináša len rozšírenie možností.

čl. XIII bod 20 (§ 72ad, § 72ae)
Sociálny podnik pracovnej integrácie podľa predpisov účinných od 31. marca 2018 bude mať nový názov - zamestnávateľ prechodného zamestnania, a to na prechodné obdobie do 31. decembra 2020, keď priznané postavenie zamestnávateľa prechodného zamestnania zanikne. Od 1. januára 2021 budú existovať už iba sociálne podniky podľa čl. I. Postavenie zamestnávateľa prechodného zamestnania zaniká dňom 1.1.2021.

čl. XIV (zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty)

čl. XIV bod 1 a 2
Navrhuje sa umožniť uplatnenie zníženej sadzby dane z pridanej hodnoty vo výške 10 % zo základu dane pre registrované sociálne podniky, a to na tovary a služby dodávané registrovanými sociálnymi podnikmi, ak je to v súlade s pravidlami poskytovania štátnej pomoci. Ide o nepriamu podporu registrovaných sociálnych podnikov, ktorá sa v súlade so smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty uplatňuje napr. v Taliansku alebo v Nemecku.

čl. XV (zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komun

čl. XV bod 1
Navrhuje sa, aby správca dane mohol všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti ustanoviť zníženie dane z pozemkov alebo oslobodiť od dane z pozemkov pozemky vo vlastníctve registrovaného sociálneho podniku.

čl. XV bod 2
Navrhuje sa, aby správca dane mohol všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti ustanoviť zníženie dane alebo oslobodiť od dane zo stavieb alebo od dane z bytov stavby, byty a nebytové priestory vo vlastníctve registrovaného sociálneho podniku.

čl. XVI (zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturá

čl. XVI bod 1
Navrhuje sa doplniť, že príspevok je poskytovaný vo forme nenávratného finančného príspevku alebo podmienečne vratného finančného príspevku na realizáciu projektu.

čl. XVI bod 2
Navrhuje sa upraviť definíciu projektu.

čl. XVI bod 3
Navrhuje sa doplniť obsah Výzvy o podmienky vrátenia prostriedkov podmienečne vratného finančného príspevku, ak sa poskytuje.

čl. XVI bod 4
Navrhuje sa doplniť § 25 – Zmluva o náležitosti zmluvy, ak ide o poskytnutie podmienečne vratného finančného príspevku.

čl. XVII (zákon č. 323/2015 Z. z. o finančných nástrojoch financovaných z európs
Navrhuje sa rozšíriť predmet zákona o možnosť ustanoviť odlišné alebo ďalšie podmienky na poskytnutie príspevku na finančný nástroj, vrátenie príspevku na finančný nástroj a na vykonávanie finančných nástrojov pre sociálne podniky.

čl. XVIII (zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní)

čl. XVIII bod 1
Navrhuje sa, aby sa zákon o verejnom obstarávaní nevzťahoval na podlimitnú zákazku a zákazku s nízkou hodnotou, ktorej predmetom je dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb pre verejného obstarávateľa, ktorých dodávateľom je registrovaný sociálny podnik, fyzická osoba so zdravotným postihnutím, ktorá prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť na chránenom pracovisku, alebo ktoré sú dodávané chránenou dielňou, alebo v rámci programov chránených pracovných miest, ak aspoň 30 % zamestnancov, vykonávajúcich prácu v chránených dielňach alebo v rámci programov chránených pracovných miest tvoria osoby so zdravotným postihnutím alebo inak znevýhodnené osoby. Ide o nepriamu formu podpory registrovaným sociálnym podnikom.

čl. XVIII bod 2
Navrhuje sa doplniť § 1 ods. 12 o ustanovenie, podľa ktorého sa zákon o verejnom obstarávaní nevzťahuje na zákazku s nízkou hodnotou, ktorej predmetom je uskutočnenie stavebných prác pre verejného obstarávateľa., ktorých dodávateľom je registrovaný sociálny podnik, fyzická osoba so zdravotným postihnutím, ktorá prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť na chránenom pracovisku, alebo ktoré sú dodávané chránenou dielňou alebo v rámci programov chránených pracovných miest.

čl. XVIII bod 3
Legislatívno-technická úprava.

čl. XVIII bod 4 a 7
Navrhuje sa definovať sociálne hľadisko vo verejnom obstarávaní. V tejto súvislosti sa zároveň navrhuje upraviť terminológiu používanú v zákone.

čl. XVIII bod 5
Navrhuje sa zaviesť povinnosť verejného obstarávateľa a obstarávateľa, ktorý v kalendárnom roku, v ktorom začal alebo realizoval najmenej desať verejných obstarávaní (okrem zákaziek s nízkou hodnotou) najmenej v 6 % z týchto verejných obstarávaní použiť sociálne hľadisko v opise predmetu zákazky, ako osobitnú podmienku plnenia zmluvy alebo ako kritérium na vyhodnotenie ponúk. Dôvodom zavedenia tejto povinnosti sú jednak odporúčania Európskej komisie, ktorá očakáva, že sa vo väčšej miery začne vo verejnom obstarávaní na Slovensku používať ako kritérium ekonomicky najvýhodnejšia ponuka, t. j. že zohľadnené budú aj iné kritériá, ako cena; a jednak potreba rozšíriť na Slovensku používanie sociálneho hľadiska ako takého.

čl. XVIII bod 6
Navrhuje sa vložiť do zákona o verejnom obstarávaní nový § 36a – Vyhradené zákazky. Navrhuje sa upraviť tzv. vyhradené zákazky vo verejnom obstarávaní. Tieto zákazky majú kapacitu prispieť ku zvýšeniu odbytu tovarov a služieb produkovaných integračnými sociálnymi podnikmi čo môže výrazne prispieť ku stabilite a udržateľnosti týchto sociálnych podnikov. Napriek tomu, že európska ako i národná legislatíva v oblasti verejného obstarávania model vyhradených zákaziek umožňuje už dlhé obdobie, tento je v našom prostredí stále využívaný len marginálne. Dôvodom je slabá informovanosť o možnosti ako i nie jednoznačná definícia podniku, ktorý môže byť dodávateľom vyhradenej zákazky. Zákon o sociálnej ekonomike a sociálnom podnikaní prináša jednoznačnú definíciu znakov, ktoré musí podnik uchádzajúci sa o vyhradenú zákazku vykazovať, čím autori zákona predpokladajú zvýšený záujem verejných obstarávateľov tento typ verejného obstarávania realizovať.

čl. XVIII bod 8 a 9
Navrhuje sa nanovo špecifikovať subjekty, pre ktoré môže byť vyhradené právo účasti vo verejnom obstarávaní v prípade podlimitných zákaziek a zákaziek s nízkou hodnotou.

čl. XIX (zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe)
V nadväznosti na čl. X bod 2 sa dopĺňa vymenovanie vedúcim Úradu vlády Slovenskej republiky ako spôsob vzniku štátnozamestnaneckého pomeru; takto bude môcť byť vymenovaný výlučne zástupca vedúceho Úradu vlády Slovenskej republiky.

čl. XX (Účinnosť)
Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. mája 2018. Účinnosť od 1. júla 2018 sa navrhuje pre úpravy týkajúce sa poskytovania príspevku na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne, keďže sa poskytuje štvrťročne (novelizácia zákona o službách zamestnanosti). Účinnosť od 1. januára 2019 sa navrhuje pre povinnosť registrovaného sociálneho podniku uvádzať pri svojom obchodnom mene alebo názve označenie „registrovaný sociálny podnik“ alebo skratku „r. s. p.“. (čl. I § 7 ods. 7), ďalej pre ustanovenia týkajúce sa pomoci na podporu dopytu a pre novelizačné články týkajúce sa daňových predpisov. Účinnosť od 1. januára 2020 sa navrhuje pre povinnosť obstarávateľov navrhovanú v zákone o verejnom obstarávaní použiť pri verejných obstarávaniach sociálne hľadisko (čl. XVIII bod 5). Účinnosť od 1. januára 2021 sa navrhuje pre novelizačné body v rámci novelizácie zákona o službách zamestnanosti, ktoré súvisia s prechodným obdobím, počas ktorého budú ešte pôsobiť súčasné sociálne podniky pracovnej integrácie (po novom „zamestnávatelia prechodného zamestnania“), a uplynutím tohto obdobia zaniknú. V Bratislave dňa 10. …

čl. I

čl. I bod 1 (§ 2 ods. 2 a 3) §
Ustanovenie rozširuje naplnenie verejného záujmu a komunitného záujmu v oblasti tvorby a ochrany životného prostredia a ochrany zdravia obyvateľstva. V súlade s tým, že v Európskej únii sa za „sociálne služby všeobecného záujmu“ považujú niektoré zo „spoločensky prospešných služieb“, vrátane pracovnej integrácie znevýhodnených občanov alebo poskytovania bývania pre sociálne menej zvýhodnené skupiny, a ďalej v súlade s tým, že životné prostredie nemá žiadne reálne hranice, takže ide o komunitný, ale aj o verejný záujem.

čl. I bod 2 (§ 2 ods. 4) §
Úprava uvádza zákon do súladu s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 346/2013 zo 17. apríla 2013 o európskych fondoch sociálneho podnikania, kde je v čl. 3 ods. 1 písm. d) definovaný „kvalifikovaný portfóliový podnik“ (t. j. sociálny podnik), pričom v bode ii) je okrem možností, ktoré sú konzistentné so súčasným znením zákona, definovaný aj podnik, ktorý „poskytuje finančnú podporu výlučne sociálnym podnikom vymedzeným v prvých dvoch zarážkach“. Vzhľadom na štruktúru zákona o sociálnej ekonomike, ktorá postavenie sociálneho podniku definuje vo vzťahu k dosahovaniu merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, a tento vplyv je zase definovaný vo vzťahu ku spoločensky prospešnej službe, je nutné zahrnúť túto možnosť prostredníctvom definovania novej spoločensky prospešnej služby. Jej navrhovaná definícia v duchu citovaného Nariadenia hovorí o finančnej podpore poskytovanej subjektom sociálnej ekonomiky, a to na vykonávania ostatných spoločensky prospešných služieb.

čl. I bod 3 [§ 2 ods. 5 písm. a)] §
Z praxe vyplynuli nejasnosti týkajúce sa identifikácie príjmu osoby, ktorá by mala spĺňať zákonom stanovené podmienky znevýhodnenej osoby podľa § 2 ods. 5. písm. a). Z tohto dôvodu navrhujeme presne vymedziť, že úhrn mesačných zdaňovaných príjmov a jednotlivých druhov dôchodkov okrem invalidného dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, sirotského dôchodku a sirotského výsluhového dôchodku nesmie presiahnuť sumu životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.

čl. I bod 4 [§ 2 ods. 5 písm. b)] §
Podľa zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch sa považuje za znevýhodnenú osobu aj osoba so zdravotným postihnutím, ktorá nie je uznaná za invalidnú, ale má dlhodobé zdravotné postihnutie znižujúce jej telesné, duševné a zmyslové schopnosti, ktoré bránia jej plnohodnotnému zapojeniu sa do pracovného prostredia (napr. autista) v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Navrhované ustanovenie upravuje spôsob preukazovania takéhoto znevýhodnenia a to na základe lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu podľa osobitného predpisu alebo na základe rozhodnutia o nepriznaní invalidného dôchodku Sociálnej poisťovne, v ktorom je uvedené, že ide o dlhodobé zdravotné postihnutie, ktoré trvá najmenej dva roky a miera funkčnej poruchy a s tým súvisiaci pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je v porovnaní so zdravou fyzickou osobou viac ako 20 %. Navrhujeme definovať spôsob preukazovania, nakoľko v praxi sa zatiaľ toto ustanovenie prevzaté z nariadenia Komisie (EÚ) č. 651/2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom takmer nepoužívalo. Preukazovanie je dôležité aj z hľadiska oprávnenosti …

čl. I bod 5 a 6 [§ 2 ods. 6 písm. g) a h)] §
Navrhuje sa rozšíriť okruh zraniteľných osôb aj na matky, ktoré poberajú rodičovský príspevok, aby mali rovnaké možnosti zamestnania sa ako matky, ktoré môžu zo zákona pracovať a zároveň poberať rodičovský príspevok. Zároveň navrhujeme, aby matky po materskej a rodičovskej dovolenke a fyzické osoby navracajúce sa trh práce po skončení osobnej asistencie alebo po skončení opatrovateľskej činnosti nemuseli plniť podmienku vedenia 6 mesiacov v evidencii uchádzačov o zamestnanie, čím sa umožní okamžité zamestnávanie týchto osôb do registrovaných integračných podnikov.

čl. I bod 7 [§ 2 ods. 6 písm. k)] §
Navrhuje sa doplnenie fikcie, v akej lehote končí obdobie zraniteľnosti fyzickej osoby po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, z výkonu väzby alebo z výkonu ochrannej výchovy.

čl. I bod 8 [§ 2 ods. 7 písm. b) 3. bod] §
Navrhuje sa rozšíriť vymedzenie nepriamo zainteresovanej osoby na každú fyzickú osobu (nie len fyzickú osobu – podnikateľa), ktorá prispieva najmenej 1 % zo svojich príjmov na činnosť vymenovaných mimovládnych organizácií alebo sociálnych podnikov, a zároveň sa spresňuje, že 1 % sa počíta z príjmov po zdanení.

čl. I bod 9 (§ 2 ods. 10) §
Navrhuje sa zavedenie nového pojmu pre lepšiu identifikáciu začínajúceho podniku v zmysle zákona o sociálnej ekonomike.

čl. I bod 10 (§ 5 ods. 3) §
Pôvodným účelom definície „podniku so sociálnym dosahom“ bolo najmä umožniť súkromným podnikateľom z bežného komerčného sektora, ktorí mali záujem o sociálne podnikanie, aby sa dostali pod reguláciu zákona o sociálnej ekonomike. Táto osobitná definícia bola potrebná, keďže slovenské skúsenosti ukazujú, že bežný komerčný podnikateľ nie je pripravený naplniť všetky znaky európskej definície „sociálneho podniku“ (najmä napr. záväzok socializovať aspoň 50 % zisku). Ako však ukázala aplikačná prax, súčasná definícia „podniku so sociálnym dosahom“ je ešte stále príliš náročná, keďže požaduje, aby „hlavným cieľom“ podniku bolo dosahovať merateľný pozitívny sociálny vplyv. Súkromní podnikatelia, ktorí sú ochotní napríklad v rámci svojho podniku zamestnávať väčší počet dlhodobo nezamestnaných a poskytnúť im tak možnosť sa integrovať na trh práce, však napriek tomuto svojmu sociálnemu zameraniu nechápu svoj podnik ako primárne zameraný na merateľný pozitívny sociálny vplyv, a ani by to neboli schopní preukázať. Upravená definícia preto berie do úvahy, že takýto sociálny cieľ môže mať len konkrétna aktivita podniku, nie podnik ako celok, a …

čl. I bod 11 [§ 5 ods. 5 písm. d)] §
Návrh predstavuje posilnenie právnej istoty pre registrované sociálne podniky, keďže z doterajšej textácie nebolo zrejmé, či je legitímne možné použiť prípadný zisk podniku na krytie strát. Keďže zmyslom reinvestície do podniku je podporiť ďalší rozvoj pri dosahovaní merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, je logické, že rovnako by malo byť pripustené využitie zisku na samotné udržanie podniku na trhu. Dodatočná podmienka zároveň špecifikuje, že podniky, dosahujúce merateľný pozitívny sociálny vplyv výlučne nehospodárskou činnosťou, teda inými slovami organizácie neziskového sektora, ktoré začali podnikať iba s cieľom získať ďalšie príjmy na svoju neziskovú činnosť, by nemali umelo udržiavať podnikateľskú činnosť pri živote dlhšie, ako päť rokov – nakoľko v takom prípade sa ich pôvodný zámer míňa účinkom a namiesto aby podnikateľská činnosť podporovala neziskovú, de facto je nutné podnikateľskú činnosť dotovať a tým ukracovať o zdroje neziskovú.

čl. I bod 12 [§ 6 ods. 1 písm. a) 2. bod] §
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 13 [§ 6 ods. 1 písm. a) 3. bod] §
Navrhuje sa „iný“ registrovaný sociálny podnik premenovať na „všeobecný“ „registrovaný sociálny podnik, ktorý poskytuje niektorú zo spoločensky prospešných služieb podľa § 2 ods. 4, ak nie je registrovaným sociálnym podnikom podľa písmen a) a b) (integračný podnik, sociálny podnik bývania). V praxi to bude znamenať, že štatút bude v znení napr.: „registrovaný sociálny podnik poskytujúci spoločensky prospešnú službu podľa § 2 ods. 4 písm. g)“.

čl. I bod 14 [§ 6 ods. 1 písm. c) 7. bod] §
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s vypustením pôvodného znenia § 6 ods. 1 písm. h).

čl. I bod 15 [§ 6 ods. 1 písm. f)] §
Podľa súčasného znenia zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch musí pri žiadosti o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku vypracovať a predložiť projekt činnosti (podnikateľský plán) iba ten žiadateľ, ktorý je začínajúcim podnikom t.j. ktorý vykonáva aktivity v oblasti sociálnej ekonomiky najdlhšie jeden rok. Je potrebné rozšíriť túto povinnosť pre všetkých žiadateľov o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku. Tento návrh vypracovania projektu činnosti registrovaného sociálneho podniku vo vzťahu k činnosti, ktorou dosahuje merateľný pozitívny sociálny vplyv pre všetkých žiadateľov o priznanie štatútu registrovaného sociálne podniku vyplynul z aplikačnej praxe. Zároveň sa ustanovuje, že „nové podniky“ podľa tohto zákona musia predkladať aj kalkuláciu predpokladaných príjmov a výdavkov najmenej na tri hospodárske roky, aby bolo zrejmé, či predmetný registrovaný sociálny podnik bude životaschopný.

čl. I bod 16 [§ 6 ods. 1 písm. h)] §
Z praxe vyplynula skutočnosť, že toto ustanovenie predstavuje neprimerané vysokú administratívnu a finančnú záťaž pre subjekty v neziskovom sektore, ktoré by sa mohli zapojiť do sociálneho podnikania. Nové znenie ustanovenia zavádza novú podmienku na priznanie štatútu integračnému podniku pre žiadateľov, ktorí sú obchodnou spoločnosťou alebo fyzickou osobou – podnikateľom, a to, že musia zamestnávať najmenej dvoch zamestnancov na polovičný úväzok, ktorí v prípade obchodnej spoločnosti nie sú spoločníkmi tejto obchodnej spoločnosti. Navrhuje sa priznávať štatút integračného podniku žiadateľom zamestnávajúcim určitý minimálny počet zamestnancov, a nie napr. „jednoosobovým“ spoločnostiam, ktoré fungujú na „samo zamestnávaní“.

čl. I bod 17 [§ 6 ods. 3 písm. d)] §
Zosúladenie s Obchodným zákonníkom.

čl. I bod 18 (§ 7 ods. 1) §
Spresňuje sa spôsob a forma podávania žiadosti o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku v súvislosti so zavádzaním informačného systému sociálnej ekonomiky.

čl. I bod 19 [§ 7 ods. 1 písm. a)] §
Navrhuje sa umožniť žiadateľovi o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku, aby k žiadosti sám doložil výpis z registrov trestov, ktorý nie je starší ako tri mesiace [napr. ak z akéhokoľvek dôvodu nie je ochotný poskytnúť ministerstvu práce (osobné) údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov].

čl. I bod 20 [§ 7 ods. 1 písm. c)] §
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s úpravou § 6 ods. 1 písm. f) (uloženie povinnosti pre všetkých žiadateľov mať vypracovaný projekt činnosti).

čl. I bod 21 (§ 7 ods. 2 a § 28 ods. 3) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 22 (§ 7 ods. 4) §
V záujme presnejšej identifikácie zamerania činnosti registrovaných sociálnych podnikov (najmä „všeobecných“ registrovaných sociálnych podnikov) sa navrhuje, aby osvedčenie o priznaní štatútu registrovaného sociálneho podniku obsahovalo označenie spoločensky prospešnej služby (podľa § 2 ods. 4 zákona), ktorú registrovaný sociálny podnik poskytuje.

čl. I bod 23 (§ 7 ods. 5) §
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením pojmu „nový podnik“.

čl. I bod 24 (§ 7 ods. 6 prvá veta) §
Navrhuje sa umožniť registrovanému sociálnemu podniku v prípade vzniku nedoplatkov na zdravotnom poistení, sociálnom poistení, starobnom dôchodkovom sporení a na daniach, aby v lehote do troch mesiacov od ich zistenia tieto nedoplatky uhradil bez uplatnenie sankčných mechanizmov podľa zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch.

čl. I bod 25 [§ 8 ods. 1 písm. a)] §
Navrhuje sa doplnenie ustanovenia, že štatút registrovaného sociálneho podniku zaniká aj v prípade, že fyzická osoba ukončí svoju podnikateľskú činnosť.

čl. I bod 26 [§ 9 ods. 2 písm. b)] §
Spresnenie ustanovenia.

čl. I bod 27 [§ 9 ods. 9] §
Zmena intenzity zasadnutí poradného výboru. Navrhujeme zasadnutie najmenej jedenkrát za tri mesiace oproti teraz stanovenému zasadaniu jedenkrát za dva mesiace.

čl. I bod 28 a 29 (§ 10 ods. 1 až 3) §
Pre všetky právne formy, pre ktoré je definovaná „demokratická správa“, sa vypúšťa povinnosť poskytovať rovnaké hlasovacie a iné práva každému zamestnancovi, ktorý v podniku pracoval aspoň päť rokov (s výnimkou zamestnancov, ktorí dovtedy boli členmi družstva a dobrovoľne nimi prestali byť). Táto povinnosť bola nad rámec princípov demokratickej správy, bežných v zahraničí, a navyše v prípade zamestnancov, ktorým podnik takéto právo nechcel umožniť, sa dala jednoducho obísť rozviazaním pracovného pomeru pred uplynutím piatich rokov. Možnosť poskytnúť dlhodobým zamestnancom vstup do družstva, občianskeho združenia, obchodnej spoločnosti, neziskovej organizácie, nadácie či účelového zariadenia cirkvi zostáva nedotknutá.

čl. I bod 30 [§ 11 ods. 2 písm. c)] §
Z hľadiska rôzneho zamerania registrovaného sociálneho podniku, ktorý nie je bližšie špecifikovaný, sa navrhuje premenovanie z „iného“ na „všeobecný“ podnik. Toto je v súlade s celkovou filozofiou zákona, ktorý stanovuje všeobecné pravidlá pre všetky registrované sociálne podniky, a k tomu navyše špecifické pravidlá pre dva špecifické typy registrovaných sociálnych podnikov (integračný podnik a sociálny podnik bývania).

čl. I bod 31 (§ 12 ods. 2) §
Navrhuje sa zmeniť percento zamestnávania mixu znevýhodnených osôb a zraniteľných osôb zo 40 % na 30 % a zároveň sa navrhuje ustanoviť spodná hranica rozsahu pracovného času pre zamestnávané znevýhodnené osoby a zraniteľné osoby.

čl. I bod 32 (§ 12 ods. 3) §
Navrhuje sa obmedziť obdobie, počas ktorého sa považuje za znevýhodnenú osobu, osoba, ktorá bola poberateľom invalidného dôchodku alebo ktorá nie je uznaná za invalidnú, ale má dlhodobé zdravotné postihnutie znižujúce jej telesné, duševné a zmyslové schopnosti, ktoré bránia jej plnohodnotnému zapojeniu sa do pracovného prostredia a zároveň začala poberať starobný dôchodok. Zároveň sa vymedzuje obdobie, kedy zraniteľná osoba v nepriaznivej sociálnej situácii stráca postavenie zraniteľnej osoby.

čl. I bod 33 [§ 12 ods. 3 písm. e)] §
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 34 (§ 12 ods. 4) §
Navrhuje sa zadefinovať preklenovacie obdobie pre registrovaný sociálny podnik na doplnenie stavu do povinného podielu zamestnávania v integračnom podniku.

čl. I bod 35 (§ 13 ods. 1) §
Ustanovuje sa, že sociálnym podnikom bývania je aj verejnoprospešný podnik, v ktorom obec alebo vyšší územný celok má väčšinový podiel, čo doteraz nebolo umožnené.

čl. I bod 36 (§ 13 ods. 4) §
Navrhuje sa spresniť definícia spôsobu merania pozitívneho sociálneho vplyvu v prípade sociálneho podniku bývania, ktorý uskutočňuje výstavbu/prestavbu a až následne prevádzkuje spoločensky prospešné nájomné bývanie pre zákonom definované skupiny osôb. Zároveň sa navrhuje rozšíriť možnosť napĺňať pozitívny sociálny vplyv prostredníctvom uskutočňovania spoločensky prospešného nájomného bývania pre zákonom definované skupiny osôb, ak tieto byty sociálny podnik bývania sám nevlastní, ale ich má v prenájme.

čl. I bod 37 (§ 13 ods. 6) §
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravou § 13 ods. 4. Zároveň sa navrhuje skrátiť preklenovacie obdobie jedného roka na šesť mesiacov, počas ktorého má sociálny podnik bývania povolené nespĺňať podmienku prenajímania 70 % bytov za nákladové nájomné z dôvodu, že mesačný príjem ubytovaných osôb prevyšuje zákonom ustanovený limit alebo že ubytované osoby prestali byť nájomníkmi bytu.

čl. I bod 38 (§ 15 ods. 3) §
Nakoľko bolo v praxi problematické pre registrované sociálne podniky ukladať výročnú správu do verejnej časti účtovných závierok podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, návrhom sa umožňuje predkladať účtovné závierky ministerstvu práce, ktoré ich bude zverejňovať na svojom webovom sídle.

čl. I bod 39 (§ 16 ods. 5) §
Ako ukázala aplikačná prax, súčasná podoba zákona neposkytuje dostatočné možnosti podpory pre tie registrované sociálne podniky, ktoré nedosahujú merateľný pozitívny sociálny vplyv svojou hospodárskou činnosťou (teda napríklad organizácie neziskového sektora, ktoré podnikajú s cieľom získať dodatočné príjmy na svoju neziskovú činnosť), alebo ktoré nemajú záväzok reinvestovať 100 % zisku a zároveň nemajú ani demokratickú správu (teda najmä obchodné spoločnosti, ktorých zakladatelia majú záujem fungovať ako sociálni podnikatelia, ale vzhľadom na vlastné prostriedky vložené do podniku nemajú dôvod sa zaväzovať k stopercentnej reinvestícii). Z doterajších skúseností vyplýva, že takýchto podnikov môže byť veľké množstvo, pričom súčasná úprava im poskytovala iba možnosť (absolútne či podmienečne) návratnej. Hoci odstupňovanie podpory je správny princíp, bez hmatateľnejšej opory je pravdepodobné, že veľká časť potenciálnych registrovaných sociálnych podnikov vyššie opísaných druhov o registráciu nepožiada. Preto je potrebné princíp podpory otočiť a povedať, že okrem priamej nenávratnej pomoci, ktorá naďalej zostane prístupná len pre najvyspelejšie registrované sociálne podniky (špecifikované v § 16 ods. 4), všetky ostatné formy …

čl. I bod 40 [§ 17 ods. 1 písm. a) a b)] §
Vzhľadom na úpravu definície „finančného nástroja“ v § 3 písm. b) zákona č. 323/2015 Z. z. o finančných nástrojoch, ktorá je súčasťou navrhovanej novely, je potrebné upraviť aj ustanovenia o finančnom nástroji a jeho kombinácii s inými formami podpory v zákone o sociálnej ekonomike. Konkrétne, keďže prostriedky poskytované pri vykonávaní finančného nástroja môžu zahŕňať aj podporu podľa čl. 37 ods. 7 Nariadenia č. 1303/2013 o spoločných ustanoveniach, súčasné znenie § 17 ods. 1 písm. b) stráca zmysel. V záujem zachovania existujúcej štruktúry zákona o sociálnej ekonomike sa písmeno b) nevypúšťa, ale nahrádza upravenou definíciou, konzistentnou s novým znením § 3 písm. b) zákona č. 323/2015 Z. z. Rovnako sa upravuje aj písmeno a), ktoré si tiež vyžaduje zosúladenie so spomínaným novým znením.

čl. I bod 41 (§ 17 ods. 3) §
Účelom tohto odseku v pôvodnom znení zákona je podmieniť poskytovanie prípadnej nenávratnej (grantovej) pomoci predošlým poskytnutím pomoci návratnej – teda tak, aby žiadateľ o pomoc musel prejsť rigoróznym procesom hodnotenia rizika, životaschopnosti a udržateľnosti svojho projektu zo strany subjektu, ktorý mu poskytuje vlastné návratné prostriedky. Takýmto subjektom môže byť buď poskytovateľ pomoci vo forme finančných nástrojov, alebo iný subjekt, ktorý poskytuje prostriedky zo súkromných zdrojov. Takýto iný subjekt však nebol v zákone doteraz špecifikovaný, čo otváralo možnosť, aby sa podmienka poskytnutia návratnej formy financovania obišla skutočným či dokonca fingovaným úverom zo strany blízkej osoby, alebo inak spriaznenej osoby, bez spomínaného rigorózneho posúdenia investičného zámeru. Preto novela prísnejšie vymedzuje, aký typ osoby sa kvalifikuje na to, aby jej prostredníctvom mohla byť podmienka návratného financovania splnená. Konkrétne sa stanovuje hranica prostriedkov, ktorými táto osoba musí disponovať – s ohľadom na to, že pri navrhovanej hranici je takáto osoba v pozícii obozretného investora a teda možnosť obídenia podmienky nevzniká.

čl. I bod 42 (§ 17 ods. 4) §
Úprava z dôvodu právnej istoty, ktorá zaručuje, že tam, kde to umožňujú pravidlá štátnej pomoci, bude možné do oprávnených nákladov investičného projektu zarátať aj prevádzkové náklady, režijné náklady a náklady na služby vzniknuté v priamej súvislosti s investičným projektom – keďže napr. pri začínajúcich podnikov nie je možné bez pokrytia týchto nákladov podnik skutočne sprevádzkovať.

čl. I bod 43 [§ 18 ods. 1 písm. a)] §
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 44 (§ 18 ods. 2) §
Ustanovuje sa strop investičnej pomoci pre integračný podnik tak, aby integračný podnik mohol dostať investičnú pomoc vo výške 50 000 na udržanie pracovných miest (napr. modernizáciu, bez ktorej by už nebol konkurencieschopný a musel by prepúšťať, či úplné zavrieť prevádzku) a ďalších 30 000 na každé pracovne miesto, ktoré investíciou vytvorí.

čl. I bod 45 [§ 19 ods. 2 písm. a) a b)] §
Vzhľadom na úpravu definície „finančného nástroja“ v § 3 písm. b) zákona č. 323/2015 Z. z. o finančných nástrojoch, ktorá je súčasťou navrhovanej novely, je potrebné upraviť aj ustanovenia o finančnom nástroji a jeho kombinácii s inými formami podpory v zákone o sociálnej ekonomike. Konkrétne, keďže prostriedky poskytované pri vykonávaní finančného nástroja môžu zahŕňať aj podporu podľa čl. 37 ods. 7 Nariadenia č. 1303/2013 o spoločných ustanoveniach, súčasné znenie § 17 ods. 1 písm. b) stráca zmysel. V záujem zachovania existujúcej štruktúry zákona o sociálnej ekonomike sa písmeno b) nevypúšťa, ale nahrádza upravenou definíciou, konzistentnou s novým znením § 3 písm. b) zákona č. 323/2015 Z. z. Rovnako sa upravuje aj písmeno a), ktoré si tiež vyžaduje zosúladenie so spomínaným novým znením.

čl. I bod 46 (§ 19 ods. 3 a 4) §
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 47 (§ 22 ods. 1 a 2) §
Vymedzuje sa oprávnená osoba a spôsob použitia servisnej poukážky oprávnenou osobou na platbu za službu starostlivosti o domácnosť a záhradu, ktorou je napríklad bežné upratovanie v domácnosti, donáška uhlia, kosenie, rez kríkov a stromov a iné v súvislosti s poskytovaním štátnej pomoci.

čl. I bod 48 [§ 22 ods. 5 písm. a) a b)] §
Vypúšťa sa nadbytočná podmienka, nakoľko je zrejmé, že servisné poukážky sa dajú použiť ako platba len za služby starostlivosti o domácnosť a záhradu, ktoré poskytol registrovaný sociálny podnik.

čl. I bod 49 [§ 22 ods. 5 písm. c)] §
Z praxe vyplynulo toto ustanovenie ako nadbytočné.

čl. I bod 50 (§ 23 ods. 4) §
Spresnenie ustanovenia, že predaj, odkúpenie a spätný výkup servisných poukážok môže zo štátnych orgánov vykonávať len ministerstvo práce a úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.

čl. I bod 51 (§ 23 ods. 5) §
Spresnenie ustanovenia.

čl. I bod 52 a 53 (§ 23 ods. 7 a 8) §
Legislatívno-technické úpravy súvisiace s tým, že ustanovenia sa nedajú overiť v praxi.

čl. I bod 54 (§ 23 ods. 9) §
Navrhované ustanovenie splnomocňuje ministerstvo práce na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý ustanoví podmienky a podrobnosti zabezpečenia procesu obehu servisných poukážok .

čl. I bod 55 (§ 23 ods. 10 a 11) §
Navrhuje sa doplniť, že ministerstvo práce sústreďuje príjmy a realizované výdavky súvisiace s predajom, odkúpením a spätným výkupom servisných poukážok prostredníctvom samostatného účtu. Zároveň sa navrhuje doplniť bod 11), aby ministerstvo mohlo zabezpečiť distribúciu a celý proces obehu servisných poukážok prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá sa vyberie v zmysle zákona o verejnom obstarávaní.

čl. I bod 56 (§ 24 ods. 1) §
Navrhuje sa spresniť, že registrovaný sociálny podnik, ktorému bola poskytnutá nenávratná forma pomoci alebo pomoc na podporu dopytu (prostredníctvom servisných poukážok) v zmysle zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch alebo iná výhoda (napr. vo verejnom obstarávaní, daňové úľavy) musí dodržiavať obmedzenia a povinnosti ustanovené zákonom o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch.

čl. I bod 57 (§ 24 ods. 2) §
Navrhuje sa vypustiť ods. 2, nakoľko je to nadbytočné ustanovenie, ktorého obsah je súčasťou ďalších ustanovení v § 24 , ktoré hovoria o zákaze a podmienkach odchodných a dodávateľských vzťahov medzi registrovanými sociálnymi podnikmi a inými podnikateľskými subjektmi.

čl. I bod 58 (§ 24 ods. 5) §
Navrhovaná úprava rozširuje možnosť obchodovať medzi závislými osobami, z ktorých jedna nie je registrovaným sociálnym podnikom, na poskytovateľov sociálnych služieb a v zahraničí uznaným sociálnym podnikom. Pôvodným zámerom daného ustanovenia bolo zabrániť možnému zneužívaniu nenávratnej pomoci registrovanému sociálnemu podniku tým, že prijímateľ tejto pomoci nesmel dodávať tovar alebo poskytovať službu svojej závislej osobe, ak táto osoba takisto nebola registrovaným sociálnym podnikom – aby týmto spôsobom nebolo možné vyviezť zisk z registrovaného sociálneho podniku a umožniť jeho privlastnenie do súkromných rúk. Toto ustanovenie je z hľadiska pôsobnosti veľmi prísne, keďže uvaľuje na registrované sociálne podniky oveľa výraznejšie obmedzenia, než s akými sa musia vyrovnávať komerčné subjekty, i keď sa takáto prísnosť považovala z hľadiska ochrany pred zneužívaním za potrebnú. Avšak aj pôvodná úprava napríklad pripúšťa, že v prípade niektorých subjektov je verejná kontrola a regulácia dostatočne silná, aby nebolo nutné takýto zákaz aplikovať – konkrétne sa výnimka vzťahuje na rôzne typy obecných podnikov. Aplikačná prax ukázala, že zákaz v pôvodnom ustanovení …

čl. I bod 59 (§ 24 ods. 6) §
Legislatívno-technická úprava, ktorú sa § 24 ods. 5 uvádza do súladu s § 24 ods. 5 – vzhľadom na to, že súčasné znenie bráni obchodovaniu nielen so závislou osobou, ktorá nie registrovaným sociálnym podnikom, ale dokonca aj medzi dvoma navzájom prepojenými registrovanými sociálnymi podnikmi.

čl. I bod 60 (§ 24 ods. 6) §
V prípade navrhovanej úpravy platí obdobné uvažovanie, ako pri bode 65. Pôvodné ustanovenie obmedzovalo odoberanie tovaru alebo služieb registrovaným sociálnym podnikom od jeho závislej osoby, ktorá registrovaným sociálnym podnikom nie je. Dôvodom bolo opäť zabrániť zneužívaniu poskytnutej nenávratnej podpory tým, že sa znemožní vyviezť zisk z registrovaného sociálneho podniku do komerčného podniku, kde na jeho využitie už neplatia obmedzenia. Avšak rovnako, ako v prípade § 24 ods. 5, aj v tomto prípade boli pripustené výnimky, jednak s ohľadom na to, že určitý typ služby (nájom alebo podnájom priestorov) je v neziskovom sektore medzi závislými osobami veľmi rozšírený a zároveň je na rozdiel od menej štandardných služieb pomerne jednoduché skontrolovať, či ide o službu poskytovanú za cenu obvyklú; a jednak s ohľadom na to, že obecné podniky sú z definície pod verejnou kontrolou. Rovnaká aplikačná prax i rovnaká úvaha, ako v prípade bodu 65, platí aj v tomto prípade, a preto sa považuje za oprávnené odstrániť zákaz v prípade poskytovateľov sociálnych …

čl. I bod 61 (§ 24 ods. 12) §
Navrhuje sa doplniť povinnosť pre sociálny podnik bývania, ktorému bola poskytnutá pomoc vo forme nenávratného finančného príspevku alebo dotácie, prenajímať najmenej 70 % obytnej plochy bytov za nájomné zodpovedajúce nákladom na byt.

čl. I bod 62 [§ 25 ods. 1 písm. h)] §
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 63 (§ 25 ods. 1) §
Navrhuje sa rozšíriť kompetencie ministerstva práce v oblasti sociálnej ekonomiky v súvislosti so zriadením informačného systému sociálnej ekonomiky, ako aj s vypracúvaním a realizáciou projektov v oblasti sociálnej ekonomiky.

čl. I bod 64 (§ 25 ods. 4) §
Nové ustanovenie určuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny za subjekt, ktorý môže vypracovávať a realizovať národné projekty v oblasti sociálnej ekonomiky.

čl. I bod 65 (§ 26 ods. 4) §
Spresňuje sa spôsob a forma podávania žiadosti o priznanie postavenia organizácie sektora sociálnej ekonomiky v súvislosti so zavedením informačného systému sociálnej ekonomiky. K bod 66 (§ 26 ods. 7) Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 67 (§ 27 ods. 2) §
Medzi údaje zapisované do registra sociálnych podnikov sa navrhuje doplniť aj kontaktné údaje na registrovaný sociálny podnik (telefónne číslo, e-mailová adresa).

čl. I bod 68 (§ 27 ods. 3) §
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 69 (§ 27 ods. 4) §
Spomedzi údajov, ktoré sa zapisujú do registra sociálnych podnikov, sa navrhuje nezverejňovať okrem rodného čísla aj dátum narodenia.

čl. I bod 70 (§ 27a a § 27b) §
Cieľom zavedenia informačného systému sociálnej ekonomiky je vytvorenie previazanej databázy aktuálnych zdrojov dát, koncepčnej činnosti a elektronického výkonu pôsobnosti príslušných orgánov verejnej moci v oblasti sociálnej ekonomiky. Východiskom na sledovanie a vyhodnocovanie skutkového stavu v oblasti sociálnej ekonomiky bude detailnejší prístup a získavanie informácií o žiadateľoch o štatút sociálneho podniku, ďalších podstatných informácií, ktoré budú dôležité pre udelenie štatútu, ako aj pri následnej kontrole plnenia podmienok podľa tohto zákona už registrovaným sociálnym podnikom. Zavedením informačného systému sa vytvoria predpoklady aj na zefektívnenie systému podávania žiadosti a súvisiacich príloh a vedenia jednotlivých evidencii ako napr. evidencia žiadostí o štatút, evidencia žiadostí o priznanie postavenia organizácie sektora sociálnej ekonomiky, register sociálnych podnikov, evidencia zamestnancov integračných podnikov, evidencia ekonomickej činnosti registrovaných sociálnych podnikov, evidencia podpory poskytnutej registrovaným sociálnym podnikom podľa tohto zákona, evidencia sankcionovania registrovaných sociálnych podnikov a iné. Zároveň sa zavádzajú lehoty plnenia jednotlivých podmienok kedy registrovaný sociálny podnik oznamuje zmenu údajov, ktoré nastanú a rovnako jednotlivé orgány štátnej správy, ktoré vykonali …

čl. I bod 71 (§ 28 ods. 4) §
Navrhuje sa zmeniť povinnosť ministerstva uložiť pokutu na možnosť uložiť pokutu tomu, kto nie je registrovaným sociálnym podnikom a používa vo svojej činnosti alebo v spojení so svojím názvom označenie „registrovaný sociálny podnik“ alebo skratku „r.s.p.“

čl. I bod 72 (§ 31) §
V odseku 1 sa v nadväznosti na zavedenie povinnosti vypracovať projekt činnosti pre všetkých žiadateľov o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku [§ 6 ods. 1 písm. f)] a v záujme právnej istoty v spojitosti s povinnosťou registrovaného sociálneho podniku spĺňať podmienky podľa § 6 ods. 1 počas celého trvania štatútu (§ 7 ods. 6 zákona) pre registrované sociálne podniky, ktorým bol priznaný štatút pred 1. januárom 2020 a ktoré v súlade s doterajším právnym stavom neboli povinné vypracovať projekt činnosti, ustanovuje právna fikcia, že podmienku vypracovať projekt činnosti spĺňajú. V odseku 2 sa v nadväznosti na zavedenie povinnosti pre žiadateľov o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku, ktorí sú obchodnou spoločnosťou alebo fyzickou osobou – podnikateľom, zamestnávať najmenej dvoch zamestnancov na polovičný úväzok, ktorí v prípade obchodnej spoločnosti nie sú spoločníkmi tejto obchodnej spoločnosti [§ 6 ods. 1 písm. h)], pre registrované sociálne podniky, ktorým bol priznaný štatút registrovaného sociálneho podniku pred 1. januárom 2020 a ktoré túto podmienku nespĺňajú, ustanovuje …

čl. I

čl. I § 32 ods. 1 §
Navrhuje sa vzhľadom na krízovú situáciu umožniť žiadateľovi podať žiadosť o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku aj elektronickými prostriedkami bez kvalifikovaného elektronického podpisu.

čl. I § 32 ods. 2 §
Keďže registrované sociálne podniky v tejto zložitej krízovej situácii prechádzajú častými personálnymi a inými zmenami, navrhuje sa predĺženie lehoty oznamovacej povinnosti z 10 dní na 30 dní.

čl. I § 32 ods. 3 §
V zmysle aktuálne účinnej právnej úpravy (§ 9 ods. 9) poradný výbor zasadá najmenej jedenkrát za tri mesiace, pričom zo zasadnutia poradného výboru sa vyhotovuje zápisnica, ktorú registrovaný sociálny podnik na požiadanie poskytne ministerstvu práce. Navrhuje sa, aby sa povinnosť podľa § 9 ods. 9 počas trvania krízovej situácie považovala za splnenú, ak poradný výbor zasadne najneskôr do troch mesiacov odo dňa skončenia krízovej situácie.

čl. I § 32 ods. 4 §
Navrhuje sa, aby počas trvania krízovej situácie lehota šiestich mesiacov podľa § 12 ods. 4 neplynula. Obdobie šiestich mesiacov sa teda predĺži o čas trvania krízovej situácie.

čl. X (zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch)

čl. X bod 1 (§ 6 ods. 1) §
Legislatívno-technická úprava.

čl. X bod 2 [§ 6 ods. 1 písm. h)] §
Legislatívno-technická úprava.

čl. X bod 3 [§ 6 ods. 1 písm. k)] §
Ide o precizáciu ustanovenia v nadväznosti na úpravu momentu zápisu do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.

čl. X bod 4 až 6 (§ 8 ods. 2) §
Legislatívno-technické úpravy.

čl. X bod 7 [§ 8 ods. 2 písm. c)] §
Ide o precizáciu ustanovenia v nadväznosti na úpravu momentu zápisu do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.

čl. VI (zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch)

čl. VI bod 1 (§ 16 ods. 5) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s presunutím umiestňovacieho príspevku pre integračný podnik a vyrovnávacieho príspevku pre integračný podnik do zákona o sociálnej ekonomike.

čl. VI bod 2 [§ 19 ods. 2 písm. e)] §
Legislatívno-technická úprava.

čl. VI bod 3 (§ 19a až 19c) §
V nadväznosti na navrhované vypustenie príspevkov podľa § 53f a 53g zákona o službách zamestnanosti zo zákona o službách zamestnanosti sa navrhuje upraviť poskytovanie týchto príspevkov v zákone o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch. Vzhľadom na skutočnosť, že zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a sociálna ekonomika ako celok rieši množstvo spoločenských problémov, akými sú napríklad nezamestnanosť a sociálne vyčlenenie, prístup k bývaniu, vzdelaniu alebo iným verejným službám, presun príspevkov podľa § 53f a 53g zo zákona o službách zamestnanosti do zákona č. 112/2018 Z. z. dotvára celistvosť daného sektora a zákona. Dôležitým medzníkom v oblasti rozvoja sociálnej ekonomiky na Slovensku bolo uznanie legitimity sociálneho podnikania ako nástroja aktívnej politiky trhu práce (APTP), keď s účinnosťou od 1. septembra 2008 novela zákona o službách zamestnanosti vytvorila prvý legislatívny rámec pre fungovanie sociálnych podnikov pracovnej integrácie. Aplikačná prax však ukázala, že pre lepšiu vykonateľnosť a právnu istotu zákona č. 112/2018 Z. z. je presun daných príspevkov nutnosťou. Navrhujú sa tiež …

čl. VI bod 4 [§ 23 ods. 4 v § 27b ods. 1 písm. e) a ods. 3] §
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s presunutím umiestňovacieho príspevku pre integračný podnik a vyrovnávacieho príspevku pre integračný podnik do zákona o sociálnej ekonomike.

čl. VI bod 5 (§ 24 ods. 1) §
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s presunutím umiestňovacieho príspevku pre integračný podnik a vyrovnávacieho príspevku pre integračný podnik do zákona o sociálnej ekonomike.

čl. VI bod 6 (§ 24 ods. 2) §
Legislatívno-technická úprava.

čl. VI bod 7 a 8 (§ 24 ods. 3 a 10) §
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s presunutím umiestňovacieho príspevku pre integračný podnik a vyrovnávacieho príspevku pre integračný podnik do zákona o sociálnej ekonomike.

čl. VI bod 9 (§ 24 ods. 11) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s presunutím umiestňovacieho príspevku pre integračný podnik a vyrovnávacieho príspevku pre integračný podnik do zákona o sociálnej ekonomike. Zároveň sa navrhuje, aby nemohlo dôjsť k súbežnému poskytovaniu príspevku v čase skrátenej práce na rovnaké oprávnené náklady.

čl. VI bod 10 (§ 25 ods. 4) §
Upravuje sa kompetencia ústredia práce vo vzťahu k úradom práce pri poskytovaní umiestňovacieho príspevku a vyrovnávacieho príspevku.

čl. XI (Zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o

čl. XI bod 1 (§ 2 ods. 5 písm. b) druhého bodu) §
V súvislosti s vládnym návrhom zákona o integrovanej posudkovej činnosti sa navrhuje rozšíriť spôsob preukazovania dlhodobého zdravotného postihnutia o integrovaný posudok pre účely zákona č. 112/2018 Z. z. v zmysle § 2 ods. 5 písm. b) druhého bodu.

čl. XI bod 2 (§ 22 ods. 1 písm. b)) §
V súvislosti s vládnym návrhom zákona o integrovanej posudkovej činnosti sa navrhuje rozšíriť spôsob preukazovania odkázanosti na sociálnu službu u fyzických osôb, ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby, alebo domácu opatrovateľskú službu v súvislosti s poskytovaním pomoci na podporu dopytu v zmysle zákona č. 112/2018 Z. z.

čl. XI bod 3 (§ 25a ods. 2 písm. b)) §
Z aplikačnej praxe vyplynula potreba doplniť náležitosti žiadosti o posúdenie dlhodobého zdravotného postihnutia, a to najmä v súvislosti s podrobnejším opisom pracovnej činnosti vypracovaným zamestnávateľom alebo potenciálnym zamestnávateľom.

čl. XI bod 4 (§ 25a ods. 2) §
Doplnenie ustanovenia o podstatné náležitosti žiadosti o posúdenie dlhodobého zdravotného postihnutia.

čl. XI bod 5 (§ 25a ods. 3) §
Ide o zamedzenie duplicity v procese posudzovania dlhodobého zdravotného postihnutia a zamedzenie neúčelného zaťaženia systému posudkovej činnosti. Zároveň sa predchádza prípadnej dvojkoľajnosti výstupov jednotlivých posudkov. Precizuje sa ustanovenie v časti miestnej príslušnosti úradov práce, sociálnych vecí a rodiny v súvislosti s podávaním žiadosti fyzickej osoby o posúdenie dlhodobého zdravotného postihnutia. V prípade, ak žiadosť nebude mať predpísané náležitosti, úrad práce odloží žiadosť o posúdenie dlhodobého zdravotného postihnutia, čo v praxi bude znamenať, že sa ňou nebude zaoberať. Posudkový lekár teda v takom nebude posudzovať dlhodobé zdravotné postihnutie fyzickej osoby a nebude ani vypracovávať posudok.

čl. XI bod 6 ( poznámka pod čiarou k odkazu 71b) §
Legislatívno-technická úprava.

čl. XI bod 7 (§ 25a ods. 6 písm. c) §
Precizuje sa, že obsahom žiadosti o posúdenie dlhodobého zdravotného postihnutia je podrobný opis pracovnej činnosti, na základe ktorého je možné určiť, či posudzovaná fyzická osoba má alebo nemá vzhľadom na povahu vykonávanej pracovnej činnosti dlhodobé zdravotné postihnutie.

čl. XI bod 8 (§ 25a ods. 9) §
V nadväznosti na rozšírenie spôsobu preukazovania dlhodobého zdravotného postihnutia o integrovaný posudok (bod 1) sa navrhuje umožniť podať žiadosť o nové posúdenie dlhodobého zdravotného postihnutia podľa § 25a zákona č. 112/2018 Z. z. najskôr po uplynutí šiestich mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti integrovaného posudku.

čl. XI bod 9 (§ 25a) §
V nadväznosti na rozšírenie spôsobu preukazovania dlhodobého zdravotného postihnutia o integrovaný posudok (bod 1) sa navrhuje, aby lekársky posudok vypracovaný podľa § 25a zákona č. 112/20108 Z. z. stratil platnosť buď vypracovaním nového lekárskeho posudku vo vzťahu k tej istej fyzickej osobe a k tej istej pracovnej činnosti alebo nadobudnutím právoplatnosti integrovaného posudku obsahujúceho výrok o dlhodobom zdravotnom postihnutí vo vzťahu k tej istej fyzickej osobe a k tej istej pracovnej činnosti. V odseku 11 sa dopĺňa fikcia pre fyzickú osobu, ktorá podala novú žiadosť o posúdenie dlhodobého zdravotného postihnutia vo vzťahu k tej istej pracovnej činnosti najneskôr 30 dní pred uplynutím dvoch rokov od vypracovania predchádzajúceho lekárskeho posudku, že až do vypracovania nového lekárskeho posudku sa považuje za fyzickú osobu, ktorá má dlhodobé zdravotné postihnutie, to neplatí, ak úrad práce novú žiadosť odložil z dôvodu, že nemá predpísané náležitosti.

čl. XI bod 10 (§ 36 Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. septembra 2025 §
V odseku 1 je cieľom vládneho návrhu podpora zamestnávania znevýhodnených osôb, ktorými sú osoby so zdravotným postihnutím v zmysle rozhodnutia o nepriznaní invalidného dôchodku, z ktorého vyplýva pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 20 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou podľa § 2 ods. 5 písm. b) druhého bodu zákona č. 112/2018 Z. z. Prechodné ustanovenie zachováva rovnaké právne postavenie kategórie fyzických osôb, ktoré boli znevýhodnenou osobou v zmysle rozhodnutia o nepriznaní invalidného dôchodku, z ktorého vyplýva pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 20 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou podľa § 2 ods. 5 písm. b) druhého bodu zákona č. 112/2018 Z. z. už v čase nástupu do zamestnania v integračnom podniku. Ak by prechodné ustanovenie účinné od 1. septembra 2025 nezachovalo ich postavenie znevýhodnenej osoby, mohlo by to mať negatívny dosah na plnenie zákonných podmienok v zmysle zákona č. 112/2018 Z. z. , napr. vo vzťahu k priznanému štatútu registrovaného sociálneho podniku, …