zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty

1. Zhodnotenie súčasného stavu
Od 1. januára 1993 bola v rámci reformy daňovej sústavy zavedená daň z pridanej hodnoty, ktorá spoločne so spotrebnými daňami nahradila dovtedy používanú daň z obratu a dovoznú daň. Pôvodná právna úprava dane z pridanej hodnoty platná od 1. januára 1993 (zákon č. 222/1992 Zb. v znení neskorších predpisov) bola od 1. januára 1996 nahradená zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z., ktorý bol doteraz trinásťkrát novelizovaný, a to zákonom č. 200/1996 Z. z., zákonom č. 386/1996 Z. z., zákonom č. 371/1997 Z. z., zákonom 60/1999 Z. z., zákonom č. 153/1999 Z. z., zákonom č. 342/1999 Z. z., zákonom č. 246/2000 Z. z., zákonom č. 524/2001 Z. z., zákonom č. 555/2001 Z. z., zákonom č. 511/2002 Z. z., zákonom č. 637/2002 Z. z., zákonom č. 144/2003 Z. z. a zákonom č. 255/2003 Z. z.
Daň z pridanej hodnoty patrí medzi prioritné oblasti aproximácie nášho práva s právom Európskej únie od prijatia Európskej dohody o pridružení. Konkrétne ide o čl. 70 uvedenej dohody, ktorý rieši nepriame zdaňovanie. Problematika dane z pridanej hodnoty je prioritná aj z hľadiska Národného programu pre prijatie acquis communautaire (kapitola 10 – Dane) a je tiež prioritnou podľa Partnerstva pre vstup. Z uvedených priorít sa vychádzalo pri všetkých doterajších úpravách platného právneho stavu v oblasti dane z pridanej hodnoty, čím sa zabezpečil významný pokrok v prispôsobovaní našej právnej úpravy.
Súčasne platná právna úprava dane z pridanej hodnoty je z veľkej časti prispôsobená predpisom Európskej únie, ktoré upravujú uplatňovanie tejto dane. Ide predovšetkým o sekundárnu legislatívu Európskej únie, konkrétne Šiestu smernicu Rady EÚ 77/388/EHS, ktorá je základnou smernicou upravujúcou uplatňovanie dane z pridanej hodnoty v Európskej únii. Neobsahuje však úpravy, ktoré nemohli byť doteraz v úprave obsiahnuté, lebo budú aktuálne až po našom vstupe do Európskej únie. Aj štruktúra súčasne platnej právnej úpravy nekorešponduje s touto smernicou. Navyše doterajší platný právny stav bol už trinásťkrát zmenený a doplnený, čím sa stal do značnej miery neprehľadný.
V rámci prístupového procesu bol prijatý záväzok dosiahnuť úplnú aproximáciu nášho práva s právom EÚ v danej oblasti. Tento zámer sa má dosiahnuť vypracovaním nového zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorý by svojou štruktúrou bol porovnateľný s citovanou smernicou a zároveň by riešil tie oblasti úpravy, ktoré doteraz nemohli byť riešené národnou legislatívou. Zo súčasne platnej legislatívy budú prevzaté všetky ustanovenia, ktoré sú v súlade so smernicou a budú doplnené o oblasti, ktoré sa stanú aktuálne až našim vstupom do EÚ. Pôjde predovšetkým o celý komplex zdanenia tovarov a služieb medzi členskými štátmi v rámci jednotného trhu (obstarávanie i dodávky), nová registrácia subjektov pre daň, osobitná úprava zdaňovania zberateľských predmetov a starožitností, investičného zlata a pod.
2. Hospodársky a finančný dosah právnej úpravy
Predmetný zákon nebude mať negatívny vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest.
Po vstupe Slovenskej republiky do EÚ sa z dôvodu zrušenia fiškálnych hraníc medzi SR a členskými krajinami nebude vyberať daň z tovarov dodávaných z iných členských štátov pri ich vstupe na územie SR. Z tohto dôvodu vznikne krátkodobý (priemerne 60-dňový) posun v príjmoch štátneho rozpočtu z dane z pridanej hodnoty vo výške cca 15,4 mld. Sk. Na základe zníženia obratu pre registráciu platiteľov dane sa predpokladá nárast počtu osôb, ktoré budú povinné registrovať sa za platiteľov dane do konca roku 2004. Nárastom počtu platiteľov dane sa odhaduje zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu v roku 2004 o cca 0,4 mld. Sk. V ďalších rokoch sa z titulu zníženia hranice pre registráciu subjektov na platiteľov DPH odhaduje trvalé ročné zvýšenie príjmov o cca 1,0 mld. Sk. Odpočítanie dane z majetku novoregistrovaných platiteľov bude mať negatívny jednorazový dopad na príjmy štátneho rozpočtu vo výške cca 1,7 mld. Sk. Podrobná kvantifikácia rozpočtových dopadov vyplývajúcich zo vstupu SR do EÚ v oblasti dane z pridanej hodnoty je uvedená v informatívnom materiáli Ministerstva financií „Informácia o jednorazových dopadoch legislatívnych zmien vyplývajúcich zo vstupu SR do EÚ v oblasti dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní na daňové príjmy v rokoch 2003 a 2004“, ktorý vzala na vedomie Vláda SR dňa 20.8.2003.
Predpokladaný nárast počtu platiteľov registrovaných na daň z pridanej hodnoty a s tým spojené zvýšenie administratívnej náročnosti správy a kontroly dane z pridanej hodnoty si vyžiada zvýšenie počtu pracovných miest na daňových úradoch. V súvislosti s potrebami vyplývajúcimi zo vstupu do ES a v súvislosti s prijímaním eurozákonov v oblasti nepriamych daní bude riešená tiež problematika týkajúca sa reorganizácie daňovej a colnej správy. Ministerstvo financií pripraví k uvedenej problematike komplexný materiál s analýzou súčasného stavu a spôsobu riešenia potrieb v nových podmienkach presunom kompetencií a mzdových prostriedkov medzi daňovou a colnou správou tak, aby aj po zmenách nedošlo k zvýšeniu celkového počtu pracovníkov daňovej a colnej správy. Ministerstvo financií teda nepredpokladá ani zvýšené požiadavky na finančné prostriedky štátneho rozpočtu.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a nie je v rozpore so žiadnym všeobecne záväzným právnym predpisom a medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.

čl. I

čl. I § 1 §
Paragraf 1 všeobecne vymedzuje predmet úpravy zákona. Úprava dane vychádza zo Šiestej smernice v znení jej zmien a dodatkov, ktorá je základnou smernicou pre uplatňovanie jednotného systému dane z pridanej hodnoty vo všetkých členských štátoch Európskej únie.

čl. I § 2 §
Ustanovenie uvádza, že predmetom dane sú jednotlivé druhy zdaniteľných plnení (tovar a služby) a zároveň definuje na účely tohto zákona pojmy tuzemsko, zahraničie, územie Európskych spoločenstiev a územie tretích štátov v súlade s čl. 2 a 3 Šiestej smernice. Uvedené definície sú potrebné z pohľadu správnej aplikácie zákona v praxi. Zásadná zmena oproti platnej právnej úprave dane z pridanej hodnoty nastáva pri zdaňovaní dovozu tovaru. Po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie sa bude ako dovoz tovaru zdaňovať len tovar dovezený z tretích štátov, ktoré nie sú členmi Európskej únie. “Dovoz tovaru“ (nadobudnutie tovaru) z iného členského štátu do tuzemska pri neexistencii fiškálnych hraníc medzi členskými štátmi Európskej únie sa bude zdaňovať ako nadobudnutie tovaru z iného členského štátu podľa podmienok a postupov uvedených v ďalších ustanoveniach.

čl. I § 3 §
Ustanovenie tohto paragrafu definuje v súlade s čl. 4 Šiestej smernice zdaniteľnú osobu a podnikateľskú činnosť. Zdaniteľné osoby zahŕňajú širší okruh osôb, ktoré sú považované na účely zákona za „podnikateľské subjekty“, v porovnaní s vymedzením § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka. Podnikanie na účely tohto zákona sa definuje v súlade s čl. 4 bod 2 Šiestej smernice. Za podnikanie sa považuje aj využívanie hmotného alebo nehmotného majetku za účelom dosahovania príjmu, čo bude znamenať, že ak fyzická osoba - občan bude prenajímať napr. nehnuteľnosť, z ktorej bude dosahovať príjem, stáva sa na účely tohto zákona zdaniteľnou osobou. Rovnako bude posudzovaná tiež každá fyzická osoba v prípade, ak dodá nový dopravný prostriedok (automobil, loď, lietadlo) do iného členského štátu. Tak, ako aj doteraz, sa za podnikanie nebude považovať vykonávanie činností v rámci zamestnaneckých vzťahov, štátnozamestnaneckého a služobného pomeru alebo iného právneho vzťahu.

čl. I § 4 až § 7 §
Ustanovenia týchto paragrafov sa týkajú registračnej povinnosti. Sú v nich definované osoby (tuzemské i zahraničné), ktoré sú povinné podať žiadosť o registráciu pre daň. Zároveň určujú, za akých podmienok sú tieto osoby povinné podať žiadosť o registráciu. Paragraf 4 definuje, ktoré zdaniteľné osoby sa musia alebo môžu stať platiteľmi dane, a čo sa na účely tohto zákona považuje za obrat (v zásade príjmy za dodané tovary a služby okrem tých, ktoré sú oslobodené od dane bez nároku na odpočítanie dane, a okrem príležitostného predaja hmotného majetku mimo zásob a nehmotného majetku). Pôjde o tuzemské osoby, príp. aj o zahraničné osoby, ktoré majú prevádzkáreň na území SR, vykonávajúce ekonomické aktivity v tuzemsku vo svojom sídle, prevádzkárni, alebo ak takéto miesto neexistuje, vykonávajúce ekonomické aktivity v mieste bydliska. V porovnaní s doteraz platným právnym stavom dochádza k zmene výšky obratu, ktorý bude rozhodujúci pre povinnú registráciu, a tiež k zmene časového horizontu, za ktorý sa výška obratu bude sledovať. Výška obratu sa …

čl. I § 8 §
Ustanovenie tohto paragrafu vymedzuje v súlade s čl. 5 Šiestej smernice dodanie tovaru ako dodanie hnuteľnej a nehnuteľnej veci, pri ktorej dochádza k zmene vlastníckeho práva k veci a dodanie stavby alebo jej časti. Rozhodnutie štátneho orgánu (podľa zákona) o prechode vlastníctva k hmotnému majetku za protihodnotu sa tiež bude považovať za dodanie tovaru (pôjde napr. o prípady vyvlastnenia – platiteľ dane uskutoční dodanie tovaru). Bezodplatné dodanie tovaru sa bude považovať za dodanie tovaru za protihodnotu, to znamená, že bude predmetom dane, ak pôjde o prípady dodania tovaru na osobné účely zamestnancom platiteľa dane, na jeho osobnú spotrebu, prípadne na ďalšie iné účely ako na účely podnikania (napr. poskytnutie daru). V súlade s čl. 28a bod 5 písm. b) Šiestej smernice sa za dodanie tovaru za protihodnotu (t. j. bude predmetom dane) bude považovať aj premiestnenie tovaru zdaniteľnej osoby, ktorý je súčasťou jej majetku, z tuzemska do iného členského štátu pre potreby jej podnikania mimo tuzemska. Nebude sa jednať o …

čl. I § 9 §
Ustanovenie definuje dodanie služby v súlade s čl. 6 Šiestej smernice, podľa ktorého každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru, je dodaním služby. Za dodanie služby za protihodnotu sa považuje aj bezodplatné dodanie služby na osobnú spotrebu zdaniteľnej osoby, jej zamestnancov alebo na iný účel ako na podnikanie tak, ako to vyplýva z bodu 2 čl. 6 Šiestej smernice. Za dodanie služby sa tiež považuje prevod práv k priemyselnému alebo inému duševnému vlastníctvu (k patentom, licenciám, autorské práva), poskytnutie práva využiť hmotný majetok (prenájmy), záväzok zdržať sa konania a tiež služba dodaná podľa rozhodnutia štátneho orgánu na základe zákona. Ak zdaniteľná osoba obstará vo svojom mene na účet inej osoby službu, považuje sa za príjemcu a poskytovateľa tejto služby, pričom súčasťou tejto služby je aj jej odmena za obstaranie služby.

čl. I § 10 §
Ustanovenie tohto paragrafu uvádza, ktoré plnenia sa nepovažujú za dodanie tovaru a dodanie služby, čo má za následok neuplatňovanie dane na takéto plnenia. Za dodanie tovaru sa nepovažuje predaj podniku alebo jeho časti inému platiteľovi, ako aj nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti alebo družstva, ak nadobúdateľ je platiteľom. Ak je však nadobúdateľom tovaru, služby alebo nepeňažného vkladu osoba, ktorá prevažne dodáva tovary a služby oslobodené od dane (bez možnosti odpočítania dane), pôjde o dodanie tovaru a služby (t.j. bude sa zdaňovať). Emisia cenného papiera emitentom sa tiež nepovažuje za dodanie služby a nezdaňuje sa.

čl. I § 11 §
Ustanovenie paragrafu definuje v súlade s čl. 28a Šiestej smernice nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, ktoré je podľa § 2 zákona predmetom dane. Vo vzťahu k predmetu dane je potrebné vychádzať z toho, kto nadobúda tovar z iného členského štátu. Všetko, čo je definované ako nadobudnutie tovaru v tuzemsku, vlastne znamená povinnosť nadobúdateľa tento tovar zdaniť. Nadobudnutím tovaru sa rozumie nadobudnutie práva nakladať ako vlastník s hnuteľným majetkom. Daň z pridanej hodnoty budú platiť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu tieto osoby: registrovaní platitelia dane, ostatné zdaniteľné osoby, ktoré nie sú platiteľmi dane, ak hodnota tovaru nadobudnutého z iného členského štátu dosiahne v kalendárnom roku 420 000 Sk (10 000 EUR), akákoľvek právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, ak hodnota tovaru nadobudnutého z iného členského štátu v kalendárnom roku dosiahne 420 000 Sk (10 000 EUR), každá osoba, ktorá nadobudne nový dopravný prostriedok. Prvé tri kategórie osôb budú platiť daň v prípade, ak …

čl. I § 12 §
Dovozom tovaru sa rozumie vstup tovaru z tretích štátov na územie Európskych spoločenstiev. V porovnaní so súčasným stavom, kedy sa za dovoz tovaru považuje prepustenie zahraničného tovaru do príslušného colného režimu v tuzemsku (len na územie SR), pričom zahraničím sú štáty ES i ostatné zahraničné štáty, o dovoz tovaru pôjde len vo vzťahu k tretím štátom, pričom dovoz sa nemusí realizovať len do tuzemska, ale kdekoľvek na územie ES. Správcami dane pri dovoze tovaru sú colné orgány. Na vymeriavanie a výber dane pri dovoze tovaru sa vzťahuje colný kódex a iné platné colné predpisy.

čl. I § 13 §
Paragraf definuje v súlade s čl. 8 Šiestej smernice miesto dodania tovaru. Určuje rozdielne miesto dodania tovaru, ak je dodanie tovaru spojené s prepravou a ak ide o dodanie tovaru bez prepravy. Miesto dodania je osobitne riešené, ak je dodanie tovaru spojené s inštaláciou alebo montážou tovaru. Určenie miesta dodania tovaru v uvedeným prípadoch je obdobné ako v súčasnom systéme mechanizmu dane s určitými upresneniami podľa smerníc. Ako nové sa osobitne určuje miesto dodania tovaru, ak ide o dodanie tovaru na palubách lietadiel, lodí a vlakov počas osobnej dopravy v rámci Európskych spoločenstiev.

čl. I § 14 §
V súlade s čl. 28b B bod 2 a 3 Šiestej smernice ustanovenie určuje miesto dodania tovaru pri zásielkovom predaji tovaru z iného členského štátu do tuzemska a z tuzemska do iného členského štátu. Ak zahraničná osoba z iného členského štátu dodáva formou zásielkového predaja tovar do tuzemska a hodnota týchto dodávok dosiahne v kalendárnom roku 1,5 mil. Sk (35 000 EUR), za miesto dodania tovaru sa považuje tuzemsko. Dodávky tovarov do uvedeného limitu majú miesto dodania v členskom štáte, z ktorého sa zásielkový predaj realizuje. Zahraničná osoba si v týchto prípadoch môže dobrovoľne zvoliť za miesto dodania tovaru tuzemsko, aj keď stanovený limit ešte nedosiahla. Obdobne to platí aj na tuzemských dodávateľov tovaru do iných členských štátov formou zásielkového predaja. Musia sledovať limity dodávok podľa jednotlivých členských štátov ES (štáty si môžu vybrať buď limit 100 000 EUR alebo 35 000 EUR), aby vedeli posúdiť povinnosť svojej registrácie v príslušnej krajine a aby správne určili miesto dodania tovaru pre …

čl. I § 15 §
Ustanovenie v súlade s čl. 9 Šiestej smernice určuje pravidlá, týkajúce sa miesta dodania služby. Základné pravidlo spočíva v tom, že za takéto miesto sa považuje miesto, kde dodávateľ služby má sídlo alebo stály podnik, z ktorého poskytuje služby. Z tohto všeobecného pravidla je v kontexte medzinárodného obchodu zavedený celý rad výnimiek. Miestom dodania pri prepravných službách je miesto, kde sa preprava vykonáva. Za predpokladu, že časť prepravy sa vykonáva aj mimo tuzemska, je miestom dodania tuzemsko pre tú časť prepravy, ktorá sa vykoná v tuzemsku. Napríklad pri medzinárodnej osobnej preprave v rámci ES sa zdaňuje každý úsek v štáte, cez ktorý sa preprava uskutočňuje (úsek v tuzemsku sa zdaňuje v tuzemsku, úsek v Rakúsku sa zdaňuje v Rakúsku a pod.). Osobitné pravidlá uvedené v § 16 platia pri preprave tovaru vo vnútri Európskych spoločenstiev. Miestom dodania služby pri službách poskytovaných v súvislosti s nehnuteľným majetkom vrátane napr. služieb realitných kancelárií, architektov, je miesto, kde sa tento majetok nachádza. Iné …

čl. I § 16 §
Ustanovenie upravuje v súlade s čl. 28b C Šiestej smernice miesto dodania prepravných služieb tovaru a s nimi súvisiacich služieb vo vnútri Európskych spoločenstiev. Základná zásada pri určení miesta dodania služby pri prepravných službách (všeobecne) je určená v § 15 zákona ako miesto, kde sa preprava vykonáva a pri preprave tovaru je to miesto, kde sa preprava tovaru začína. Ak sa prepravná služba tovaru vykonáva vo vnútri Európskych spoločenstiev pre zákazníka identifikovaného pre daň v inom členskom štáte, ako je štát, kde sa preprava tovaru začína, je miestom dodania takejto služby členský štát, ktorý mu vydal identifikačné číslo pre daň, pod ktorým mu bola služba poskytnutá. Uvedená definícia miesta dodania pri prepravných službách tovaru sa vzťahuje aj na doplnkové služby pri preprave tovaru (nakladanie, vykladanie, manipulácia s tovarom a pod.) a sprostredkovanie prepravných a doplnkových služieb pri preprave tovaru vo vnútri Európskych spoločenstiev v súlade s čl. 28b D a E Šiestej smernice. Ustanovenie tiež definuje prepravnú službu tovaru vo …

čl. I § 17 §
V tomto paragrafe je v súlade s čl. 28b A Šiestej smernice určené miesto nadobudnutia tovaru z iné členského štátu ES. Pri dodaní tovaru z jedného členského štátu do druhého členského štátu, pokiaľ je tento tovar dodávaný medzi dvoma podnikateľmi, ktorí sú identifikovaní pre daň v rôznych členských štátoch, všeobecne platí, že daň sa vyberie v krajine, kde sa tovar nachádza po skončení prepravy, t. j. v krajine, kde tento tovar fyzicky skončí. Podľa tohto pravidla bude platiť daň nadobúdateľ tovaru, t. j. podnikateľ, ktorému je tovar určený. Osobitným prípadom sú trojstranné obchody, ktoré upravuje § 45 zákona. V týchto prípadoch platí, že miestom nadobudnutia tovaru je členský štát, ktorý kupujúcemu pridelil identifikačné číslo pre daň (prvý odberateľ). To však neplatí v prípade, ak prvý odberateľ preukáže, že dodaný tovar je zdanený v členskom štáte, v ktorom sa preprava tovaru skončí, t. j., že druhý odberateľ zdanil tovar vo svojom členskom štáte.

čl. I § 18 §
V súlade s článkom 7 ods. 2 a 3 Šiestej smernice je definované miesto dovozu tovaru (tovar z tretích štátov), ktorým je tá krajina, do ktorej tovar vstupuje okrem tých prípadov, keď dovážaný tovar je prepustený do takých režimov, pri ktorých nevzniká daňová povinnosť v krajine vstupu, lebo tovar je navrhnutý do takých režimov, ktoré sa skončia na území iného členského štátu (napr. dočasne uskladnený tovar, tovar umiestnený do slobodného colného pásma alebo skladu, tovar uskladnený v colnom sklade, tovar v aktívnom zušľachťovacom styku, tovar v dočasnom použití, tovar v režime vonkajší tranzit). To znamená, že v takýchto prípadoch je miestom dovozu ten členský štát, kde sa tieto colné režimy ukončia.

čl. I § 19 §
Podľa čl. 10 bod 2 Šiestej smernice daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, kedy kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Ustanovenie upravuje vznik daňovej povinnosti, ak sa dodanie tovaru alebo služby uskutočňuje čiastkovo alebo opakovane. Daňová povinnosť v týchto prípadoch vzniká dňom, kedy má byť podľa zmluvy zaplatené za opakovane alebo čiastkovo dodávaný tovar alebo službu. Za predpokladu, že je dohodnutá platba za čiastkové alebo opakované dodanie tovaru alebo služby za obdobie dlhšie ako dvanásť mesiacov, potom daňová povinnosť vznikne najneskôr v 12. kalendárnom mesiaci. Zároveň toto ustanovenie definuje čiastkové a opakované plnenie. Ak platiteľ dane prijme akúkoľvek platbu predtým, ako dodá tovar alebo poskytne službu, vznikne …

čl. I § 20 §
V súlade s čl. 28d bod 2 a 3 Šiestej smernice ustanovenie určuje, kedy vzniká daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu. Daňová povinnosť vzniká v tomto prípade v 15. deň kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, kedy sa uskutočnilo nadobudnutie tovaru, alebo v deň vyhotovenia faktúry, ak táto bola vyhotovená pred 15. dňom kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, kedy sa uskutočnilo nadobudnutie tovaru.

čl. I § 21 §
Ustanovenie v súlade s čl. 10 Šiestej smernice určuje základnú podmienku vzniku daňovej povinnosti pri dovoze tovaru (tovar z tretích krajín), t.j. prepustenie tovaru do príslušného colného režimu. Daňová povinnosť bude pri dovoze tovaru vznikať v prípade prepustenia tovaru do režimu voľný obeh, do režimu aktívny zušľachťovací styk, pri ukončení režimu dočasného použitia, pri spätnom dovoze z režimu pasívny zušľachťovací styk a tiež v prípadoch nezákonného dovozu a pri odňatí tovaru colnému dohľadu. Momentom vzniku daňovej povinnosti bude deň prijatia colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do príslušného režimu alebo deň, keď colný dlh vznikne inak ako prijatím colného vyhlásenia (rozhodnutie o colnom dlhu). Pri režime dočasného použitia vznikne daňová povinnosť pri jeho ukončení.

čl. I § 22 §
V súlade s čl. 11 A Šiestej smernice ustanovenie vymedzuje základ dane pri dodaní tovaru alebo služby, ktorým je všetko, čo tvorí protihodnotu peňažnú alebo nepeňažnú, ktorá bola alebo bude prijatá dodávateľom od kupujúceho, príjemcu alebo inej osoby, zníženú o daň. Ak je k cene tovaru alebo služby poskytnutá dotácia alebo príspevok, zahŕňa sa tiež do základu dane. Súčasťou základu dane je aj clo, poplatky (pri dovoze tovaru), príp. iné dane (napr. spotrebné dane), rovnako ako to bolo aj doteraz. Náklady súvisiace s dodaním tovaru alebo služby, ako napr. provízie, balenie, doprava, poistenie, musia byť súčasťou základu dane, ak nie sú prechodnými položkami (ak nie sú platené v mene a na účet kupujúceho). Ďalej ustanovenie určuje, čo tvorí základ dane v osobitných prípadoch. Pri dodaní tovarov a služieb v rámci nekomerčných cieľov (na osobnú spotrebu platiteľa, jeho zamestnancov alebo na iné účely ako na podnikanie) je základom dane kúpna cena, a ak nebol tovar kúpený, náklady na vytvorenie tovaru vlastnou …

čl. I § 23 §
V súlade s čl. 28e bod 1 Šiestej smernice ustanovenie určuje základ dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu a základ dane sa určuje rovnako ako pri dodaní tovaru v tuzemsku.

čl. I § 24 §
V súlade s čl. 11 B Šiestej smernice určuje ustanovenie základ dane pri dovoze tovaru, ktorým je colná hodnota tovaru určená v súlade s Colným kódexom na colné účely. Do hodnoty na colné účely sa zahŕňajú dane a clá platené v zahraničí, a tiež náklady súvisiace s dovozom tovaru, ako napr. provízie, balenie, doprava, poistenie, ktoré vzniknú do prvého miesta v tuzemsku. Sem sa zahŕňajú aj náklady prepravy tovaru na iné miesto určenia v ES, ako je tuzemsko. Do základu dane sa nezahŕňa zľava z ceny a zľava za skoršiu úhradu ceny tovaru. Základ dane pri spätnom dovoze tovaru z colného režimu pasívny zušľachťovací styk predstavuje hodnota spracovateľských operácií vykonaných v tretích štátoch.

čl. I § 25 §
Ustanovenie určuje v súlade s čl. 11 C Šiestej smernice, v akých prípadoch vzniká povinnosť opraviť základ dane pri dodaní tovaru alebo služby a pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu. Dôvodom na opravu základu dane je úplné alebo čiastočné zrušenie dodávky tovaru alebo služby a tiež úplné alebo čiastočné vrátenie dodávky tovaru, pričom za dodávky sa neposkytla platba alebo sa platba vrátila. Ďalším dôvodom na opravu základu dane je dodatočné zníženie ceny tovaru alebo služby (po vzniku daňovej povinnosti), pričom sa neposkytla platba alebo sa platba vrátila. Aj pri zvýšení alebo znížení ceny tovaru alebo služby vzniká povinnosť opraviť základ dane. Pri nadobudnutí tovaru, ktorý podlieha spotrebnej dani, sa základ dane zníži o spotrebnú daň, ktorú nadobúdateľ zaplatil v štáte odoslania alebo prepravy, ak mu tento štát túto daň vráti. Rozdiel medzi pôvodným a opraveným základom dane sa uvedie do daňového priznania v zdaňovacom období, v ktorom sa oprava základu dane uskutočnila na základe vyhotovenia dokladu. Ak …

čl. I § 26 §
Ustanovenie určuje, akým spôsobom sa prepočítava hodnota tovarov alebo služby, za ktoré sa platí v cudzej mene, na slovenskú menu. Pri dodaní tovaru alebo služieb v tuzemsku sa prepočítava kurzom určeným Národnou bankou Slovenska v deň vzniku daňovej povinnosti a pri dovoze tovaru sa postupuje podľa colných predpisov. Zároveň je určený spôsob zaokrúhľovania dane.

čl. I § 27 §
Ustanovenie určuje jednu sadzbu dane pri zdaniteľných transakciách, t. j. pri dodaní tovaru alebo služieb v tuzemsku, nadobudnutí tovaru alebo služieb v tuzemsku z iného členského štátu a pri dovoze tovaru do tuzemska v úrovni 19 % zo základu dane.

čl. I § 28 §
Podľa čl. 13 A bod 1 písm. a) Šiestej smernice majú byť poštové služby poskytované vo verejnom záujme za regulované poštové sadzby oslobodené od dane. V súčasnosti takéto služby na území Slovenskej republiky poskytuje Slovenská pošta, š. p. a ňou poskytované univerzálne služby sú oslobodené od dane. Ustanovenie oslobodzuje univerzálne poštové služby definované v zákone o poštových službách (507/2001 Z. z.).

čl. I § 29 §
V súlade s čl. 13 A bod 1 písm. b), c), d), e), p) Šiestej smernice je týmto ustanovením zo sociálnych dôvodov oslobodené poskytovanie ambulantnej a ústavnej zdravotnej starostlivosti štátnymi a neštátnymi zdravotníckymi zariadeniami, ako ich vymedzuje zákon č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov. Obdobný rozsah oslobodenia sa uplatňoval i podľa doterajšieho právneho stavu, ale rozdiel nastane od nášho vstupu do EÚ, keď sa už dodanie liekov a zdravotníckych pomôcok oslobodzovať od dane nebude. Presnejšie ako doteraz sa definujú ďalšie druhy zdravotnej starostlivosti a služieb, ktoré s ňou súvisia a sú oslobodené od dane. Pôjde napríklad o ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu ako súčasť primárnej a sekundárnej zdravotnej starostlivosti, kúpeľnú starostlivosť, o zdravotnú starostlivosť poskytovanú zubnými lekármi vrátane dodania zubných náhrad, záchrannú službu a dopravu osôb v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou. Dodanie ľudských orgánov a tkanív, krvi a krvných prípravkov a materského mlieka bude podľa tohto ustanovenia tiež oslobodené od dane.

čl. I § 30 §
V súlade s čl. 13 A bod 1 písm. g) a h) Šiestej smernice sú v zákone týmto ustanovením zo sociálnych dôvodov oslobodené od dane aj služby sociálnej pomoci a služby súvisiace s ochranou detí a mládeže podľa zákona č. 195/1995 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov, ktoré sú poskytované neziskovými subjektami. Na účely dane z pridanej hodnoty zákon osobitne definuje neziskovú organizáciu ako subjekt, ktorý musí spĺňať aspoň jednu z podmienok, ktorú zákon ustanovuje, aby subjekt bol považovaný za neziskovú organizáciu. Ide o podmienky uvedené v odseku 2 tohto paragrafu. Jednou z určených podmienok je napr. vykonávanie činnosti za účelom iným ako je dosahovanie zisku, a ak nezisková organizácia nejaký zisk prípadne dosiahne, musí byť použitý na pokračovanie alebo zlepšenie jej činnosti, druhou podmienkou je, že musí uplatňovať ceny schválené príslušnými úradmi alebo ceny neprekračujúce takto schválené ceny a musí pri službách uplatňovať nižšiu cenu, ako za obdobné služby uplatňujú osoby, ktoré dosahujú takouto činnosťou zisk, …

čl. I § 31 §
V súlade s čl. 13 A bod 1 písm. i), j) Šiestej smernice sú týmto ustanovením oslobodené od dane výchovné a vzdelávacie služby vo väzbe na zákon č. 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach v znení neskorších predpisov, kde sú definované predškolské a školské zariadenia, na zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl v znení neskorších predpisov, kde je definovaný základný a stredný stupeň výchovnej a vzdelávacej činnosti a na zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov, kde je vymedzené vysokoškolské vzdelávanie. Od daňovej povinnosti sú oslobodené aj činnosti poskytované v zmysle zákona č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov zariadeniami, ktoré zabezpečujú odborný výcvik a rekvalifikáciu uchádzačov o zamestnanie a pracujúcich. Od dane sa oslobodzuje aj dodanie tovaru a dodanie služieb úzko súvisiacich s výchovnými službami a vzdelávacími službami osobami, ktoré výchovné a vzdelávacie služby poskytujú podľa tohto paragrafu. To znamená, že ak vysoká škola, ktorá poskytuje vzdelávacie …

čl. I § 32 §
Ustanovenie v súlade s čl. 13 A bod 1 písm. l) Šiestej smernice oslobodzuje od dane služby a prípadne aj tovar dodávaný v súvislosti s týmito službami poskytované členom politických strán a hnutí, cirkevných a náboženských spoločností a ďalších neziskových subjektov ako protihodnota ich členského príspevku za podmienky, že týmto oslobodením nedôjde k narušeniu hospodárskej súťaže.

čl. I § 33 §
V súlade s čl. 13 A bod 1 písm. m) Šiestej smernice ustanovenie oslobodzuje od dane služby neziskových subjektov, ktoré úzko súvisia so športom alebo telesnou výchovou, pre osoby, ktoré sa zúčastňujú športu alebo telesnej výchovy. Oslobodenie sa bude týkať služieb poskytovaných osobám, ktoré fyzicky vykonávajú šport a telesnú výchovu.

čl. I § 34 §
V súlade s čl. 13 A bod 1 písm. n) Šiestej smernice sú týmto ustanovením od dane oslobodené kultúrne služby ako aj dodanie tovarov s nimi súvisiacich poskytovaných právnickou osobou podľa osobitného predpisu (napr. Slovenské národné divadlo, Slovenská filharmónia, Matica slovenská), právnickou osobou zriadenou Ministerstvom kultúry SR, vyšším územným celkom alebo obcou a neziskovými organizáciami.

čl. I § 35 §
V súlade s čl. 13 A bod 1 písm. o) Šiestej smernice oslobodzuje zákon od dane služby a dodanie tovaru subjektami, ktoré poskytujú služby oslobodené od dane podľa vymedzených paragrafov, pri akciách poriadaných za účelom zhromažďovania finančných prostriedkov na ich vlastnú činnosť (organizovanie zbierok, dobročinných podujatí, kultúrnych a športových podujatí s cieľom získať finančné prostriedky).

čl. I § 36 §
V súlade s čl. 13 A bod 1 písm. q) Šiestej smernice je týmto ustanovením oslobodené od dane vysielanie verejnoprávnej televízie a verejnoprávneho rozhlasu okrem vysielania reklám a sponzorovaných programov. Oslobodenie od dane sa týka televízneho vysielania Slovenskej televízie, zriadenej zákonom č. 254/1991 Zb. ako národnej, nezávislej, verejnoprávnej, informačnej, kultúrnej a vzdelávacej inštitúcie, a rozhlasového vysielania Slovenským rozhlasom, ktorý bol zriadený zákonom č. 255/1991 Zb. ako národná, nezávislá, verejnoprávna, informačná, kultúrna a vzdelávacia inštitúcia. Oslobodené od dane nie je vysielanie komerčných televíznych a rozhlasových staníc.

čl. I § 37 §
V súlade s čl. 13 B písm. a) Šiestej smernice ustanovenie oslobodzuje poisťovaciu a zaisťovaciu činnosť vymedzenú v zákone č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátane služieb poskytovaných poisťovacími maklérmi a agentmi. Oslobodenie od dane sa vzťahuje aj na poisťovaciu činnosť vykonávanú podľa ďalších osobitných predpisov. V tomto prípade ide o činnosti vykonávané zdravotnými poisťovňami a činnosť Sociálnej poisťovne (podľa zákona NR SR č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov a podľa zákona č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov).

čl. I § 38 §
V súlade s čl. 13 B písm. g) Šiestej smernice ustanovenie oslobodzuje od dane dodanie stavby alebo jej časti vrátane pozemku, na ktorom stavba stojí, ak je toto dodanie uskutočnené po piatich rokoch od prvej kolaudácie stavby, po ktorej bola stavba prvýkrát užívaná. Podľa čl. 13 B písm. h) Šiestej smernice je oslobodené od dane aj dodanie pozemku okrem dodania stavebného pozemku, ktorý je definovaný v § 43h zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov (Stavebný zákon). Doterajší právny stav prevod a prechod pozemkov sa nepovažoval za zdaniteľné plnenie. Dochádza tiež k predĺženiu obdobia z dvoch na päť rokov od kolaudácie, kedy sa dodanie stavby alebo jej časti musí zdaniť (vrátane pozemkov). Oslobodený od dane je aj nájom nehnuteľnosti alebo jej časti s výnimkou nájmu v ubytovacích zariadeniach, napr. v boteli, hoteli, moteli, horských hoteloch, penziónoch, turistických ubytovniach, v chatových osadách, kempingoch a ubytovania v súkromí, priestorov a miest na parkovanie vozidiel, trvalo inštalovaných strojov a zariadení a bezpečnostných …

čl. I § 39 §
Ustanovenie vymedzuje v súlade s čl. 13 B písm. d) Šiestej smernice okruh finančných činností, ktoré sú oslobodené od dane. Činnosti, uvedené v tomto ustanovení sú oslobodené od dane bez ohľadu na to, aký subjekt ich poskytuje. Takto sa napríklad oslobodzuje poskytnutie, dojednanie a sprostredkovanie pôžičky, úveru, úverovej a inej záruky, zmenárenská činnosť, prevod obchodného podielu a správa podielového fondu. Rovnako aj činnosti týkajúce sa vkladov, platobného a zúčtovacieho styku, vydávania a správy platobných a úverových kariet a cestovných šekov, obchodovania s cennými papiermi, obstarávania inkasa a pod. patria medzi činnosti oslobodené od dane. Ustanovenie z praktických dôvodov určuje cenu pri zmenárenskej činnosti, ktorou bude dohodnutá odplata a výnos z rozdielu kurzov za zdaňovacie obdobie. Oslobodenie od dane sa nevzťahuje na vymáhanie dlhov, ktoré obsahuje aj faktoringovú činnosť. V rámci činností týkajúcich sa cenných papierov sa oslobodenie od dane nevzťahuje na správu a úschovu cenných papierov, tak ako to vyplýva z čl. 13 B. písm. d) bod 5 Šiestej smernice. …

čl. I § 40 §
V súlade s čl. 13 B písm. e) Šiestej smernice ustanovenie oslobodzuje od dane predaj poštových cenín platných pre použitie v rámci poštových služieb v tuzemsku, predaj kolkov a prípadne iných úradných cenín, na ktorých je vytlačená nominálna hodnota, ak sú predávané za nominálnu hodnotu. Doterajší právny stav oslobodzoval predaj „cenín“ v rámci oslobodenia poštových služieb (išlo o platné kolky a poštové ceniny). Z uvedeného znenia bude jednoznačne vyplývať tiež oslobodenie predaja ďalších úradných cenín s uvedenou nominálnou hodnotou (napr. diaľničné známky).

čl. I § 41 §
Ustanovenie tohto paragrafu v súlade s čl. 13 B písm. f) Šiestej smernice oslobodzuje od dane prevádzkovanie lotérií a iných podobných hier osobou, ktorá má povolenie podľa zákona č. 194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách v znení neskorších predpisov. Oslobodenie od dane sa bude aplikovať aj na činnosti súvisiace s prevádzkovaním lotérií a iných podobných hier, ktoré vykonáva mandatár pre osoby, ktoré majú povolenie na ich prevádzkovanie podľa osobitného predpisu. Pôjde najmä o príjem stávok, predaj žrebov a výplatu výhier.

čl. I § 42 §
V súlade s čl. 13 B písm. c) Šiestej smernice ustanovenie oslobodzuje od dane dodanie tovaru tým platiteľom dane, ktorý ho použil na činnosti oslobodené od dane podľa §§ 28 až 41, pretože pri kúpe takéhoto tovaru nemohol odpočítať daň. Oslobodené od dane je aj dodanie takého tovaru, pri nadobudnutí ktorého nie je možné odpočítať daň podľa § 49 ods. 6 zákona, napr. dodanie osobného automobilu. Zámerom tohto ustanovenia je zabrániť dvojitému zdaneniu, pretože pri kúpe týchto tovarov platiteľ dane nemá právo odpočítať daň, a preto nie je povinný zdaniť ich predaj.

čl. I § 43 §
V súlade s čl. 28c A Šiestej smernice ustanovenie oslobodzuje od dane dodanie tovaru do iného členského štátu pri splnení zákonom stanovených podmienok. Ide o nové ustanovenie, ktoré súvisí so spoločným trhom Európskeho spoločenstva. Dodanie tovaru do iného členského štátu je oslobodené od dane, pokiaľ je dodávaný osobe identifikovanej pre daň v inom členskom štáte a nadobudnutie tovaru je predmetom dane v tom členskom štáte, do ktorého je tovar dodávaný. Oslobodenie od dane sa týka vždy dodania nového dopravného prostriedku (motorové vozidlo, loď a lietadlo) z tuzemska do iného členského štátu akejkoľvek osobe aj súkromnej. Oslobodené od dane je vždy dodanie tovaru, ktorý je predmetom spotrebnej dane, do iného členského štátu osobe, ktorá je zdaniteľnou osobou a nie je identifikovaná pre daň alebo právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou. Tento tovar musí byť prepravený v súlade so zákonom o spotrebných daniach a daňová povinnosť pri spotrebnej dani pri tomto tovare vznikne v členskom štáte odberateľa. Oslobodenie od dane zahŕňa …

čl. I § 44 §
V súlade s čl. 28c B Šiestej smernice je oslobodené od dane nadobudnutie tovaru z iného členského štátu, ak by takýto tovar mohol nadobúdateľ (kupujúci) nadobudnúť ako oslobodený od dane v tuzemsku alebo by bol jeho dovoz oslobodený od dane. V prípade, ak bude nadobudnutý tovar bezprostredne dodaný do iného členského štátu alebo do tretieho štátu, je jeho nadobudnutie oslobodené od dane v prípade, ak je takéto dodanie tovaru do iného členského štátu alebo do tretieho štátu oslobodené od dane s možnosťou odpočítania dane.

čl. I § 45 §
V súlade s čl. 21 bod 1 písm. c) a čl. 28c E bod 3 Šiestej smernice je v tomto ustanovení vymedzený postup pre obchodovanie vo vnútri Európskeho spoločenstva formou trojstranného obchodu. Ide o uplatnenie zjednodušeného postupu zdaňovania pri uskutočnení obchodu medzi troma subjektami, ktoré sú identifikované v rôznych členských štátoch, pokiaľ je tovar fyzicky prepravený priamo od prvého obchodníka k tretiemu obchodníkovi za stanovených podmienok. Základným princípom tohto postupu je skutočnosť, že nadobudnutie tovaru prostrednou - druhou osobou je oslobodené od dane, ak sú splnené zákonom stanovené podmienky. Hlavnou podmienkou je, že všetky osoby zúčastnené na obchode, sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch. Dochádza k fakturácii dvakrát bez dane (tovar fakturujú dodávateľ aj prvý odberateľ) na základe splnenia podmienok trojstranného obchodu. Prvý dodávateľ fakturuje prvému odberateľovi bez dane na základe použitého identifikačného čísla pre daň. Prvý odberateľ fakturuje druhému odberateľovi bez dane tiež na základe použitia identifikačného čísla pre daň. K zdaneniu dôjde iba raz, to …

čl. I § 46 §
Ustanovenie v súlade s čl. 28c C Šiestej smernice oslobodzuje od dane prepravu tovaru na autonómne oblasti ostrovov Azory a Madeira a rovnako aj prepravu tovaru medzi týmito ostrovmi. Zároveň ustanovenie tohto paragrafu oslobodzuje od dane dopravu osôb z tuzemska do iného členského štátu, z iného členského štátu do tuzemska a tiež medzi dvoma miestami v tuzemsku, ak je táto doprava súčasťou leteckej a vodnej dopravy medzi inými členskými štátmi. Rovnako to platí aj o doprave osôb vo vzťahu k tretím štátom.

čl. I § 47 §
V súlade s čl. 15 Šiestej smernice oslobodzuje toto ustanovenie od dane vývoz tovaru do tretích štátov, t. j. mimo územia Európskych spoločenstiev, a vymedzuje spôsob jeho preukazovania. Odoslanie alebo prepravenie tovaru na územie tretích štátov sa preukazuje písomným colným vyhlásením o prepustení do režimu vývoz a dokladom o preprave alebo odoslaní tovaru. Oslobodené od dane sú aj služby, ktoré sú ako spracovateľské operácie vykonané na hnuteľnom majetku dovezenom z tretieho štátu alebo nadobudnutom v tuzemsku za účelom poskytnutia týchto služieb, pričom musí byť splnená podmienka, že tento tovar je odoslaný alebo prepravený z územia Európskych spoločenstiev tou osobou, ktorá operácie vykonala alebo na jej účet, prípadne aj samotným zákazníkom, ktorý nie je v tuzemsku etablovaný. Oslobodenie od dane sa vzťahuje aj na prepravu a doplnkové služby priamo spojené s vývozom tovaru. Ak sa na niektoré z týchto služieb nevzťahuje oslobodenie od dane podľa § 28 až § 41 zákona, platí pre ne oslobodenie uvedené v tomto paragrafe. Oslobodené od …

čl. I § 48 §
V súlade s čl. 14 Šiestej smernice je týmto ustanovením oslobodený od dane dovoz tovaru, pokiaľ by dodávka rovnakého tovaru v tuzemsku bola oslobodená od dane, napr. dovoz lietadla leteckým dopravcom, ktorý vykonáva prevažne medzinárodnú prepravu (§ 47). Oslobodenie od dane sa ďalej vzťahuje na dovoz tovaru, ktorý je oslobodený od cla podľa Nariadenia Rady EHS č. 918/1983 v znení jeho zmien a dodatkov. Týmto ustanovením sa do zákona transponuje Smernica 83/181/EHS, Smernica 69/169/EHS a Smernica 78/1035/EHS. Oslobodený od dane bude tovar prepustený do colného režimu voľný obeh, ak pôjde o a) malé zásielky tovaru neobchodného charakteru, ktorý je oslobodený od cla podľa čl. 29 až 31 Nariadenia Rady (EHS) č. 918/83 v znení jeho zmien a dodatkov, a ak ide o dovoz kávy alebo čaju oslobodenie sa vzťahuje na: 1. 500 gramov kávy alebo 200 gramov kávového extraktu a esencie, 2. 100 gramov čaju alebo 40 gramov čajového extraktu a esencie, b) zásielky nepatrnej hodnoty, ktoré sú oslobodené od …

čl. I § 49 §
Ustanovenie tohto paragrafu vymedzuje v súlade s čl. 17 Šiestej smernice právo platiteľa dane na odpočítanie dane. Platiteľovi dane vzniká právo na odpočítanie dane dňom, ktorý je zhodný s dňom vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa tovarov alebo služieb. Podmienkou odpočítania dane od dane, ktorú je platiteľ dane povinný platiť z tovarov a služieb, je použitie obstaraných tovarov a služieb na účely svojho podnikania ako platiteľa dane, pričom platiteľ dane môže odpočítať daň uplatnenú iným platiteľom dane (dodávateľom), daň uplatnenú na služby podľa § 69, daň uplatnenú platiteľom dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu a daň zaplatenú v tuzemsku správcovi dane pri dovoze. Ustanovenie tiež určuje, v ktorých prípadoch platiteľ dane nemôže odpočítať daň. Platiteľ nemôže odpočítať daň, ak vykonáva dodávky tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane (výnimku tvoria poisťovacie a finančné služby poskytnuté zákazníkovi, ktorý nie je etablovaný na území ES, alebo ak sú spojené s vývozom tovaru). Odpočítať daň v pomernej výške môže …

čl. I § 50 §
Ustanovenie upravuje postup platiteľa dane pri pomernom odpočítaní dane. Ak platiteľ dane kúpi tovar alebo službu, ktorá je určená súčasne pre plnenia s možnosťou odpočítania dane ako aj pre plnenia bez možnosti odpočítania dane (§ 28 až § 41), môže odpočítať daň len vo výške, ktorá zodpovedá pomeru plnení s možnosťou odpočítania dane ku všetkým plneniam - platiteľ dane určí predbežné odpočítanie dane. Ustanovenie vychádza z čl. 19 Šiestej smernice. Pomer plnení určí platiteľ dane na základe koeficientu. Koeficient sa určí podielom z údajov za kalendárny rok, keď v čitateli sú výnosy (príjmy) bez dane za tovary a služby s odpočítateľnou daňou a v menovateli výnosy (príjmy) bez dane zo všetkých tovarov a služieb. Výpočet koeficientu neovplyvňujú výnosy (príjmy) za predaj podniku alebo jeho časti, za predaj majetku používaného na podnikanie okrem zásob, za finančné služby poskytované príležitostne a tiež za príležitostný prevod a nájom nehnuteľnosti. Vypočítaný koeficient sa zaokrúhľuje na dve desatinné miesta nahor. Koeficient sa vypočíta na základe …

čl. I § 51 §
Ustanovenie vymedzuje formálnu stránku uplatnenia práva na odpočítanie dane. Právo odpočítania dane môže platiteľ uplatniť, ak má k dispozícii doklady, ktoré budú preukazovať skutočnosti uvedené v § 49 ods. 2 zákona. V prípade kúpy tovarov v tuzemsku je to faktúra vyhotovená platiteľom dane – dodávateľom, pri dovoze tovaru je to dovozný doklad potvrdený colným orgánom, pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu faktúra od dodávateľa z iného členského štátu a pri premiestnení tovaru z podniku platiteľa dane v inom členskom štáte do tuzemska doklad o premiestnení tovaru. V prípade poskytnutia určitých služieb z iného členského štátu alebo z tretieho štátu, ak je osobou povinnou platiť daň príjemca služby, platiteľ dane musí mať faktúru od zahraničného poskytovateľa služby. Ustanovenie tiež určuje, akým spôsobom platiteľ dane vykoná odpočítanie dane, a zdaňovacie obdobie, v ktorom vykoná odpočítanie dane. V súlade s článkom 18 Šiestej smernice odpočítanie dane vykoná platiteľ dane v tom zdaňovacom období, v ktorom bude môcť nárok na odpočítanie dane aj …

čl. I § 52 §
Ide o osobitné ustanovenie, ktoré sa týka príležitostného predaja nových dopravných prostriedkov do iného členského štátu, kedy má osoba, ktorá dodala nový dopravný prostriedok do iného členského štátu, právo na odpočítanie dane vo výške, ktorá nesmie presiahnuť daň, ktorá by sa uplatnila z predaja nového dopravného prostriedku v tuzemsku. Toto ustanovenie sa netýka iba platiteľov dane, ale ktorejkoľvek osoby (napr. aj občanov), ktorá príležitostne dodá nový dopravný prostriedok (motorové vozidlo, loď a lietadlo) z tuzemska do iného členského štátu. Právo odpočítania dane vzniká v čase dodania nového dopravného prostriedku a uplatniť sa môže len v mesiaci, v ktorom bol nový dopravný prostriedok dodaný.

čl. I § 53 §
Ustanovenia tohto paragrafu nadväzujú na prípady, ak platiteľ dane opravil základ dane a tiež na prípady dovozu tovaru, ak colný orgán vráti alebo odpustí daň. V súlade s čl. 20 bod 1 Šiestej smernice ukladá sa povinnosť opraviť odpočítanú daň v nadväznosti na opravu základu dane (podľa § 25), ak táto oprava má za následok zníženie základu dane, a tiež v prípadoch, ak táto oprava má za následok zvýšenie základu dane. Oprava odpočítanej dane sa vykoná v tom zdaňovacom období, v ktorom platiteľ obdrží doklad o oprave. Oprava základu dane je samostatným zdaniteľným plnením, a preto aj oprava odpočítanej dane nadväzuje na toto zdaniteľné plnenie. Obdobne platiteľ dane vykoná opravu odpočítanej dane v prípadoch, kedy je základ dane znížený alebo zvýšený colným orgánom následne po dovoze tovaru. Zachováva sa povinnosť upravená v doterajšom predpise vrátiť odpočítanú daň pri krádeži tovaru.

čl. I § 54 §
Ustanovenie obsahuje úpravu dane odpočítanej pri obstaraní investičného majetku, ktorá bude rozložená v súlade s čl. 20 odstavec 2 Šiestej smernice do obdobia piatich, resp. desiatich rokov po odpočítaní dane, pokiaľ dôjde k zmenu účelu jeho použitia. Za investičný majetok sa budú považovať hnuteľné veci s obstarávacou cenou minimálne 100 000 Sk a viac (môžu to byť i vlastné náklady vytvorenia), a súčasne s dobou ich použiteľnosti dlhšou ako jeden rok, ďalej to budú budovy, byty a nebytové priestory a tiež nadstavby, prístavby a rôzne stavebné úpravy (budov, bytov, nebytových priestorov) za predpokladu, že sa realizovali na základe stavebného povolenia podľa stavebného zákona. Prípadná zmena účelu použitia, ako podmienka vykonania úpravy odpočítanej dane, sa bude sledovať päť rokov pri hnuteľnom majetku a desať rokov pri ostatnom investičnom majetku vrátane roku obstarania (vytvorenia) a začne plynúť v roku jeho uvedenia do užívania. V prípade, že platiteľ dodá investičný majetok uvedený v ods. 2 písm. b) a c) (budovy, byty, nadstavby, prístavby …

čl. I § 55 §
V súvislosti s registráciou platiteľa dane ustanovenie tohto paragrafu upravuje odpočítanie dane z majetku osoby, ktorá sa registruje za platiteľa dane. Odpočítanie dane sa viaže na cenu všetkého majetku, ktorý osoba nadobudla pred dňom registrácie. Do úvahy je potrebné zobrať odpisy vykonané do dňa registrácie. Dôležitou podmienkou odpočítania dane z majetku je jeho použitie na uskutočňovanie dodávky tovarov a služieb aj po registrácii. Nárok na odpočítanie dane z nakúpeného majetku sa už neviaže na časové obdobie 12 mesiacov pred zaregistrovaním za platiteľa dane, ako to vyplývalo z doterajšej právnej úpravy.

čl. I § 56 až § 58 §
Základným východiskom pre navrhovanú legislatívnu úpravu vrátenia (refundácie) dane z pridanej hodnoty zahraničným podnikateľom je Ôsma smernica Rady EÚ 79/1072/EHS upravujúca refundáciu dane z pridanej hodnoty zahraničným podnikateľom nepodnikajúcim na území SR a Trinásta smernica Rady EÚ 86/560/EHS upravujúca refundáciu dane z pridanej hodnoty zahraničným podnikateľom nepodnikajúcim na území Európskych spoločenstiev. Navrhovaná úprava refundácie dane z pridanej hodnoty zahraničným podnikateľom obsahuje - vymedzenie subjektov, ktoré majú nárok na refundáciu dane - právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je platiteľom dane z pridanej hodnoty alebo obdobnej dane zo spotreby v zahraničí a v tuzemsku nedodala tovar ani službu s výnimkou prepravných služieb v období, za ktoré podáva žiadosť, - zakotvenie zásady vzájomnosti - refundácia dane sa poskytuje zahraničným podnikateľským subjektom z tretích štátov na základe vzájomnosti, - určenie pravidiel, kedy bude mať zahraničný podnikateľský subjekt nárok na vrátenie dane, a vylúčenie prípadov, kedy zahraničný podnikateľský subjekt nebude mať nárok na vrátenie dane, - úpravu podmienok vrátenia dane (určenie limitov sumy dane, …

čl. I § 59 a § 60 §
Navrhovaná úprava refundácie dane z pridanej hodnoty zahraničným turistom pri neobchodnom vývoze tovaru obsahuje - vymedzenie subjektov, ktoré môžu požiadať o vrátenie dane - fyzická osoba, ktorá nemá trvalý alebo prechodný pobyt na území Európskych spoločenstiev (osoba z tretieho štátu) a ktorá vyvezie tovar neobchodného charakteru v cestovnom styku z Európskych spoločenstiev, - určenie limitu nákupu a vývozu tovaru - navrhuje sa nákup a vývoz tovaru vo výške 5 000 Sk s výnimkou pohonných látok. Úprava stanovuje, za akých podmienok môže cestujúci požiadať o vrátenie dane pri tovare, ktorý vyvezie. Základnou podmienkou je splnenie limitu vyvezeného tovaru, doklad o kúpe tovaru vyhotovený platiteľom dane a vývoz tovaru musí byť uskutočnený do 3 mesiacov od konca mesiaca, v ktorom bol tovar kúpený. Daň vracia platiteľ dane, ktorý predal tovar, alebo osoba, ktorú platiteľ dane poveril na vrátenie dane. Ustanovenie § 60 upravuje postup platiteľa dane, ktorý vráti daň, uvádza, čo má obsahovať tlačivo na vrátenie dane a kedy uvádza v daňovom …

čl. I § 61 až § 64 §
Ustanovenie týchto paragrafov upravuje vrátenie dane zahraničným osobám, ktoré požívajú výsady a imunity podľa medzinárodných zmlúv, ozbrojeným silám cudzích štátov, neziskový organizáciám, ktoré poskytujú všeobecne prospešné služby a Slovenskému Červenému krížu. V § 61 odseku 2, písmeno a) až h) je vymedzený okruh osôb, ktoré sú zahraničnými zástupcami pre účely vrátenia dane. Vrátenie dane sa vzťahuje na diplomatické a konzulárne misie, medzinárodné organizácie a ich pracovníkov (diplomatov). Pri vrátení dane sa uplatňuje princíp vzájomnosti (okrem medzinárodných organizácií), t. j. štát, ktorého zástupcom je osoba vymenovaná v ods. 2, musí poskytovať vrátenie dane alebo obdobné zvýhodnenie osobám Slovenskej republiky v rozsahu vrátenia dane poskytovaného Slovenskou republikou. Ďalej sa určuje limit zaplatenej dane, ktorá mu môže byť vrátená, a podmienky vrátenia dane zahraničnému zástupcovi. Napríklad úradníkom medzinárodnej organizácie, ktorí nie sú občanmi Slovenskej republiky, sa pri nákupe osobného automobilu vráti daň zaplatená v cene jedného osobného automobilu pre ich osobnú spotrebu počas dvoch rokov a daň zaplatená v cenách 3 200 litrov …

čl. I § 65 §
Ustanovenie tohto paragrafu vymedzuje osobitný režim zdaňovania činností vykonávaných cestovnými kanceláriami a cestovnými agentúrami podľa čl. 26 Šiestej smernice. Jedná sa o zjednodušený postup pri uplatňovaní dane u týchto subjektov pri predaji služieb cestovného ruchu, pričom za služby cestovného ruchu sa budú považovať jednotlivé služby cestovného ruchu alebo ich kombinácie. Pôjde o taký prístup, ktorý sa uplatňuje u týchto subjektov od augusta 2003. Cestovné kancelárie a cestovné agentúry zdaňujú iba prirážku, ktorá je súčasťou celkovej ceny zájazdu. Pri nákupe služieb cestovného ruchu, napr. ubytovanie, stravovanie, doprava, ktoré sú súčasťou zájazdu, nemôžu odpočítať vstupnú daň a pokiaľ sa jedná o služby cestovného ruchu nakúpené v zahraničí, nemôžu žiadať v zahraničí refundáciu dane. Osobitný režim uplatňovania dane môžu používať cestovné kancelárie a cestovné agentúry, ak vystupujú voči zákazníkovi vo vlastnom mene. Tento režim nesmú používať cestovné kancelárie, ak sprostredkovávajú služby cestovného ruchu v mene a na účet inej osoby. Služba cestovnej kancelárie je oslobodená od dane, pokiaľ služby cestovného ruchu obstarané od …

čl. I § 66 §
V tomto ustanovení je v súlade s čl. 26a Šiestej smernice určená osobitná úprava uplatňovania dane (zdaňovanie ziskovej prirážky) pre platiteľov dane, ktorých predmetom podnikania je predaj použitého tovaru, umeleckých diel, zberateľských predmetov a starožitností uvedených v prílohe č. 5 zákona. Ide o platiteľa dane, ktorý nakúpi prípadne dovezie tieto predmety za účelom ďalšieho predaja a koná vo svojom mene na svoj účet alebo vo svojom mene na účet inej osoby. Základom dane pri predaji týchto predmetov je rozdiel medzi predajnou cenou a kúpnou cenou, teda prirážka znížená o daň z prirážky. Ak je rozdiel medzi kúpnou a predajnou cenou záporný, základom dane je nula. Ak je tento rozdiel kladný, považuje sa za cenu s daňou. Zdaňovanie prirážky môže platiteľ dane použiť, ak kúpil tieto predmety od osoby, ktorá pri ich predaji nebola povinná uplatniť daň, alebo od osoby, ktorá uplatňuje pri predaji týchto predmetov daň podľa tejto osobitnej úpravy. Platiteľ dane, ktorý kúpi tovar, pri ktorom je zdanená iba …

čl. I § 67 §
V nadväznosti na čl. 26b Šiestej smernice je v tomto paragrafe určená osobitná úprava uplatňovania dane pri investičnom zlate, ktoré je tu definované vo väzbe na Šiestu smernicu. Nevyhnutnou podmienkou na uplatňovanie ustanovení tohto paragrafu je to, aby členské štáty predkladali Európskej komisii zoznam zlatých mincí, ktoré spĺňajú kritériá investičného zlata. Tento zoznam by mala vydávať Národná banka Slovenska. Dodanie investičného zlata, nadobudnutie investičného zlata z iného členského štátu, dovoz a sprostredkovanie dodania investičného zlata je oslobodené od dane s možnosťou nároku na odpočítanie dane v plnej výške. Ustanovenie tohto paragrafu dáva platiteľom dane možnosť rozhodnúť sa, že dodanie investičného zlata budú zdaňovať, a v tom prípade môžu uplatňovať nárok na odpočítanie dane v plnej výške.

čl. I § 68 §
V ustanovení tohto paragrafu je v súlade s čl. 26c Šiestej smernice vymedzená osobitná úprava pre nezaložené osoby dodávajúce služby elektronicky. Ide o postup, ktorý upravuje uplatňovanie dane, podávanie daňového priznania a zaplatenie dane osobou nezaloženou na území Európskych spoločenstiev, ak dodáva služby pre osoby, ktoré nie sú platiteľmi dane (aj pre súkromné osoby). Ustanovenie definuje, kto je na účely tohto paragrafu osobou nezaloženou na území Európskych spoločenstiev. Je to osoba, ktorá nemá sídlo ani podnik na území ES a nie je identifikovaná pre daň v tuzemsku ani v inom členskom štáte ES. Umožňuje nezaloženej osobe komunikovať so správcom dane jedného členského štátu, ktorý si zvolí, a priznávať daň elektronicky iba daňovému úradu v jednom členskom štáte, aj keď elektronické služby poskytuje do viacerých členských štátov. Tento zvláštny režim môže používať nezaložená osoba, ktorá splní stanovené podmienky. Daňový úrad Bratislava I pridelí za stanovených podmienok nezaloženej osobe identifikačné číslo pre daň, ktoré jej elektronicky oznámi, a nezaložená osoba podáva tomuto …

čl. I § 69 §
V súlade s čl. 21 Šiestej smernice ustanovenie tohto paragrafu vymedzuje osoby, ktoré sú povinné platiť daň správcovi dane pri dodaní tovaru alebo služby v tuzemsku. Týmito osobami sú platitelia dane. V prípade, ak zahraničná osoba z iného členského štátu alebo z tretieho štátu, ktorá nemá v tuzemsku sídlo ani prevádzkáreň, dodáva služby s miestom plnenia v tuzemsku, má povinnosť zaplatiť daň zdaniteľná osoba, ktorej sa služba dodala (daň je povinný zaplatiť príjemca služby). Pri službách uvedených v § 15 ods. 8 zákona, napr. reklamné služby, poradenské, právne a účtovnícke služby, poskytnutých podnikateľom, ktorý nemá v tuzemsku sídlo, organizačnú zložku ani bydlisko, je povinná zaplatiť daň správcovi dane každá zdaniteľná osoba. Pri preprave tovaru vo vnútri Európskych spoločenstiev (medzi členskými štátmi) a pri súvisiacich službách, poskytnutých zahraničným podnikateľom pre osobu, ktorá má pridelené identifikačné číslo pre daň v tuzemsku, je osobou povinnou platiť daň zákazník, ktorý si objednal službu pod identifikačným číslom pre daň prideleným v tuzemsku. Daň je povinná …

čl. I § 70 §
V súlade s čl. 22 bod 2 Šiestej smernice ukladá toto ustanovenie povinnosť viesť záznamy v členení na uskutočnené dodávky tovarov a služieb a prijaté dodávky tovarov a služieb v tuzemsku, záznamy o dodávkach tovarov a služieb do iného členského štátu a ich nadobudnutí z iného členského štátu, o prijatí služieb z iného členského štátu a o dovoze tovaru podľa jednotlivých zdaniteľných období. Platiteľ dane vedie záznamy o tovaroch a službách na účely odpočítania dane a člení ich na tovary a služby s možnosťou odpočítania dane, bez možnosti odpočítania dane a s možnosťou pomerného odpočítania dane. Platiteľ dane vedie záznamy o faktúrach prijatých a vyhotovených pred dodaním a prijatím tovarov a služieb a o presune tovarov z tuzemska do iného členského štátu. Ak osoba, ktorá je registrovaná pre daň podľa § 7 zákona, ale nie je platiteľom dane v tuzemsku, nadobúda tovar z iného členského štátu, vedie záznamy o tomto nadobudnutom tovare. Záznamy sa uchovávajú nasledujúcich 10 rokov po roku, …

čl. I § 71 §
Ustanovenie tohto paragrafu v súlade s článkom 22 bod 3 Šiestej smernice určuje povinnosť platiteľovi dane vyhotoviť faktúru o dodaní tovaru a poskytnutí služby pre zdaniteľnú osobu a právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou. Platiteľ dane je povinný vyhotoviť faktúru aj v prípade, že prijal celú platbu alebo časť platby pred dodaním tovaru alebo pred poskytnutím služby. Nie je povinný vyhotoviť faktúru v prípade dodania tovaru alebo služby, dodanej s oslobodením od dane podľa § 28 až § 42. Platiteľ dane vyhotovuje faktúru najneskôr do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti. Ustanovenie paragrafu určuje, aké náležitosti má faktúra obsahovať. Uvádza, aký doklad sa považuje za faktúru pri nájomnej zmluve (dohoda o platbách), pri hromadnej doprave osôb (cestovný lístok), pri predaji tovaru alebo poskytnutí služby, ktorých cena nie je vyššia ako 50 000 Sk (doklad z elektronickej registračnej pokladnice) ap. Ukladá povinnosť platiteľovi dane odviesť vyššiu sumu dane, ako je povinný platiť podľa zákona, ak ju uvedie na faktúre. Platiteľ …

čl. I § 72 §
Ustanovenie ukladá povinnosť platiteľovi dane vyhotoviť faktúru pri dodaní tovaru do iného členského štátu osobe identifikovanej pre daň v inom členskom štáte, ktorá si tovar objednala pod svojim identifikačným číslom pre daň, v lehote 15 dní od dodania tovaru alebo zaplatenia tovaru. Stanovuje náležitosti, ktoré musí faktúra obsahovať. Paragraf ukladá tiež povinnosť vyhotoviť faktúru každej osobe, ktorá dodá nový dopravný prostriedok (motorové vozidlo, loď, lietadlo) do iného členského štátu s predpísanými údajmi.

čl. I § 73 §
Tento paragraf ukladá platiteľovi dane povinnosť vyhotoviť faktúru pri poskytnutí služby do iného členského štátu zákazníkovi, ktorý je podľa zákona o dani z pridanej hodnoty platného v inom členskom štáte osobou zodpovednou za platbu dane, do 15 dní od dodania služby alebo prijatia akejkoľvek platby za službu a určuje, aké údaje má obsahovať vyhotovená faktúra.

čl. I § 74 §
Toto ustanovenie upravuje náležitosti prijatej faktúry, ktorú musí mať osoba povinná platiť daň pri nadobudnutí tovaru alebo prijatí služby z iného členského štátu. Táto osoba musí v tuzemsku na prijatej faktúre uviesť prepočet ceny bez dane na slovenské koruny, sadzbu dane (alebo oslobodenie od dane) a výšku dane v korunách.

čl. I § 75 §
Ustanovenie sa týka podmienok, ktoré musí platiteľ dane dodržať pri vyhotovovaní faktúr za dodané tovary alebo poskytnuté služby. Dáva mu možnosť vyhotoviť súhrnnú faktúru za viaceré samostatné dodávky tovarov alebo služieb rovnakého druhu najviac za obdobie kalendárneho mesiaca a poveriť vyhotovením daňového dokladu inú osobu alebo zákazníka, ale ostáva mu zodpovednosť za správnosť a včasnosť vyhotovenej faktúry. Faktúry môžu byť vyhotovené písomne aj elektronicky, pričom faktúra vyhotovená elektronicky musí obsahovať zaručený elektronický podpis podľa zákona o elektronickom podpise. Ak osoba, ktorá vyhotovila faktúru, dodatočné zistí, že niektorý z údajov uvedených na faktúre, je nesprávny, alebo neúplný, vyhotoví doklad, v ktorom zmení alebo doplní údaje na pôvodnej faktúre. Tento doklad sa považuje za faktúru a musí obsahovať aj poradové číslo pôvodnej faktúry.

čl. I § 76 §
Ustanovenie tohto paragrafu vymedzuje povinnosť platiteľa uchovávať kópie vyhotovených faktúr, originály prijatých faktúr a dovozné a vývozné dokumenty po dobu nasledujúcich 10 rokov po roku, ktorého sa týkajú. Takáto povinnosť sa vzťahuje aj na zdaniteľnú osobu, ktorá nie je platiteľom a právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou. Pri predaji alebo kúpe nového dopravného prostriedku do/z iného členského štátu je akákoľvek osoba (napr. aj fyzická osoba – občan) povinná uchovávať doklady o jeho predaji alebo kúpe. Uvedené doklady musia byť uchovávané po dobu 10 rokov nasledujúcich po roku, v ktorom došlo k predaju alebo kúpe nového dopravného prostriedku. Zároveň sa ukladá týmto osobám povinnosť zaručiť vierohodnosť pôvodu, obsahu a čitateľnosť po celú dobu uchovávania dokladov.

čl. I § 77 §
V tomto paragrafe je pre platiteľov dane vymedzené zdaňovacie obdobie v nadväznosti na dosiahnutý obrat. Základným zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac. Pre platiteľa dane, ktorého obrat bol za predchádzajúci rok nižší ako 10 mil. Sk, je zdaňovacím obdobím kalendárny štvrťrok. Ustanovenie tohto paragrafu umožňuje platiteľovi, ktorý nedosahuje stanovený obrat, zvoliť si namiesto štvrťročného zdaňovacieho obdobia zdaňovacie obdobie kalendárny mesiac. Takéto rozhodnutie písomne oznámi správcovi dane. Zmena je možná od prvého mesiaca po uplynutí štvrťroka a platí do konca kalendárneho roka. Ustanovenie vymedzuje, ako sa určí zdaňovacie obdobie platiteľovi dane, na ktorého bol vyhlásený konkurz, alebo ktorému bolo povolené vyrovnanie.

čl. I § 78 §
Ustanovenie paragrafu ukladá platiteľovi dane povinnosť podať daňové priznanie do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia a v tej istej lehote zaplatiť vlastnú daňovú povinnosť, t. j. rozdiel celkovej výšky dane a celkovej výšky odpočítateľnej dane. Povinnosť podať daňové priznanie a zaplatiť daň, rovnakým spôsobom ako je to u platiteľa, sa ukladá aj osobe, ktorá nie je platiteľom dane, ale vznikne jej povinnosť platiť daň. Pôjde o prípady, ktoré sú uvedené v § 69, kde sa uvádzajú osoby povinné platiť daň správcovi dane. Povinnosť podať daňové priznanie a zaplatiť daň bude mať tiež zdaniteľná osoba (neplatiteľ) pri prijatí služby v tuzemsku dodanej zahraničnou osobou z iného členského štátu alebo z tretieho štátu (služby uvedené v § 15 ods. 8, pri ktorých sa miesto zdaniteľného plnenia určuje podľa miesta sídla alebo podniku nadobúdateľa služby – napr. reklamné služby, poradenské služby, bankové služby, prevod práv a pod.). Povinnosť podať daňové priznanie a zaplatiť daň sa bude vzťahovať tiež na osobu, ktorá nie …

čl. I § 79 §
Ustanovenie paragrafu definuje pojem nadmerný odpočet ako prevýšenie celkovej odpočítateľnej dane nad celkovou splatnou daňou za príslušné zdaňovacie obdobie. Platiteľ odpočítava nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období. Ak nadmerný odpočet nemohol odpočítať od vlastnej daňovej povinnosti, potom na jeho žiadosť daňový úrad vráti nadmerný odpočet alebo jeho časť do 30 dní od podania žiadosti (žiadosť môže podať najskôr s podaním daňového priznania za nasledujúce zdaňovacie obdobie). V prípade začatia kontroly u platiteľa dane (v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu) sa tento vráti do 10 dní po skončení kontroly.

čl. I § 80 §
V súvislosti s obchodovaním v rámci vnútorného trhu členských štátov ES sa v súlade s čl. 22 ods. 6 Šiestej smernice doplnila platiteľovi povinnosť podávať súhrnný výkaz (súhrnné hlásenie). Tento výkaz predkladá každý platiteľ dane, ktorý uskutoční dodanie tovaru do iného členského štátu osobe identifikovanej pre daň v inom členskom štáte, platiteľovi dane, ktorý je prvým odberateľom pri trojstrannom obchode, a taktiež platiteľ dane, ktorý premiestni tovar do iného členského štátu na účely svojho podnikania. Súhrnný výkaz sa podáva za obdobie kalendárneho štvrťroka najneskôr do 25 dní po jeho skončení. Lehota na podanie výkazu je rovnaká pre platiteľa dane s mesačným i štvrťročným zdaňovacím obdobím. Ustanovenie ďalej vymedzuje, ktoré údaje má obsahovať súhrnný výkaz. Ide o identifikačné číslo pre daň platiteľa, ktorý výkaz vyhotovuje, identifikačné číslo nadobúdateľa (nadobúdateľov) a hodnotu základu dane. V prípade, ak platiteľ dane opraví základ dane, je povinný v súhrnnom výkaze za kalendárny štvrťrok, kedy bola oprava základu dane oznámená nadobúdateľovi tovaru, uviesť opravu základu dane. …

čl. I § 81 §
V tomto paragrafe sú zhrnuté podmienky na zrušenie registrácie v nadväznosti na obrat, kedy platiteľ dane (registrovaný podľa § 4) môže požiadať o zrušenie registrácie najskôr po uplynutí 12 po sebe idúcich mesiacov, pokiaľ jeho obrat nedosiahne sumu 1,5 mil. Sk (35 000 EUR). Zahraničná právnická a fyzická osoba, ktorá nie je v tuzemsku etablovaná, a zahraničná osoba vykonávajúca zásielkový predaj tovaru do tuzemska, môže požiadať o zrušenie registrácie, keď prestane v tuzemsku vykonávať činnosť, ktorá je predmetom dane. Zahraničná osoba vykonávajúca zásielkový predaj musí splniť pred zrušením registrácie podmienky obratu. V bežnom kalendárnom roku nesmie hodnota dodávok dosiahnuť 1,5 mil. Sk, a súčasne aj v predchádzajúcom roku nesmú dosiahnuť dodávky túto hranicu. Ustanovenie paragrafu určuje postup daňového úradu, ktorý zruší registráciu pre daň na žiadosť platiteľa dane, ak prestali existovať dôvody na jeho registráciu. Určí mu posledné zdaňovacie obdobie a vyzve ho na podanie daňového priznania, ktoré je platiteľ dane povinný podať do 10 dní po zrušení registrácie. Ďalej …

čl. I § 82 §
Ustanovenie paragrafu rieši zrušenie zaregistrovanej zdaniteľnej osoby, ktorá nie je platiteľom alebo právnickej osoby, ktorá nie je zdaniteľnou osobou (registrované podľa § 7). Pre zrušenie registrácie je dôležitá hodnota nadobudnutého tovaru. Požiadať o zrušenie registrácie môžu tieto osoby v prípade, ak v bežnom roku celková hodnota nimi nadobudnutého tovaru nedosiahne 420 000 Sk a súčasne hodnota nimi nadobudnutého tovaru neprekročila uvedenú sumu ani v predchádzajúcom roku.

čl. I § 83 §
Ustanovenie tohto paragrafu rieši postup pri zrušení registrácie v prípade úmrtia platiteľa dane v nadväznosti na živnostenský zákon, ktorý umožňuje vybranému okruhu osôb pokračovať v živnosti. Upravuje povinnosti týchto osôb v prípade, že pokračujú v živnosti, a ich povinnosti v prípade, keď po úmrtí platiteľa dane v živnosti nepokračujú.

čl. I § 84 §
Ustanovenie zabezpečuje previazanie hmotno-právneho zákona o dani z pridanej hodnoty s procesno-právnym zákonom o správe daní a poplatkov v tých prípadoch správy dane, ktoré nie sú riešené v zákone o dani z pridanej hodnoty.

čl. I § 85 §
Paragraf 85 sa týka prechodných ustanovení. Ustanovuje, že lehoty, ktoré začali plynúť pred 1.5.2004, budú rovnako ako doteraz posudzované až do ich uplynutia. Registrovaní platitelia dane podľa doterajších predpisov sa považujú za platiteľov dane aj podľa tohto zákona. Vznik daňovej povinnosti pri opakovanom a čiastkovom plnení a bude posudzovať už podľa tohto zákona v tých prípadoch, ak daňová povinnosť nevznikne do konca apríla 2004. Podľa zákona o dani z pridanej hodnoty platného do 30. 4. 2004 sa daňová povinnosť pri prevode a prechode nehnuteľnosti alebo jej časti určovala dňom nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnosti, čo bol deň vkladu nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Podľa tohto zákona daňová povinnosť pri dodaní nehnuteľnosti (pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti) vzniká dňom odovzdania nehnuteľnosti do užívania kupujúcemu. Vzhľadom na rozdielne určenie dňa vzniku daňovej povinnosti bolo potrebné v prechodných ustanoveniach riešiť prípad, keď nehnuteľnosť bola odovzdaná za účinnosti zákona platného do 30. apríla 2004, ale vklad do katastra nehnuteľnosti tejto odovzdanej nehnuteľnosti bol vykonaný po 1. …

čl. I § 86 §
Týmto ustanovením sa ruší zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, všetky jeho zmeny a doplnky. Ruší sa tiež vyhláška Ministerstva financií SR týkajúca sa rozsahu a spôsobu vrátenia dane z pridanej hodnoty osobám iných štátov, ktoré požívajú výhody podľa medzinárodných zmlúv a vyhláška týkajúca sa rozsahu a spôsobu vrátenia dane z pridanej hodnoty, ktoré vyplývajú z medzinárodnej zmluvy v rámci projektov zahraničnej pomoci.

čl. I § 87 §
Paragraf navrhuje účinnosť zákona o dani z pridanej hodnoty dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskym spoločenstvám.

čl. I prílohe č. 1
Príloha č. 1 obsahuje vzorec, podľa ktorého platiteľ dane vypočíta dodatočne odpočítateľnú alebo dodatočne neodpočítateľnú daň pri zmene účelu použitia investičného majetku.

čl. I prílohám č. 2 až č. 4
Prílohy č. 2 až 4 k zákonu obsahujú vzory tlačív na vrátenie dane z pridanej hodnoty v prípadoch, ktoré sú upravené v §§ 56 až 62 (vrátenie dane zahraničným podnikateľom, vrátenie dane zahraničným diplomatickým zástupcom). Ide o vzor tlačiva žiadosti o vrátenie dane zahraničnému podnikateľovi so súpisom faktúr a dovozných dokumentov, potvrdenie daňového úradu štátu, v ktorom má žiadateľ sídlo alebo bydlisko, osvedčujúce, že zahraničný podnikateľ je tam identifikovaný pre daň, a ďalej ide o vzor žiadosti o vrátenie dane zahraničným diplomatickým zástupcom so súpisom dokladov o kúpe tovarov alebo služieb v tuzemsku.

čl. I prílohe č. 5
Príloha č. 5 definuje na účely § 66 umelecké diela a zberateľské predmety v súlade s prílohou I Šiestej smernice.

čl. I prílohe č. 6
Príloha č. 6 k zákonu obsahuje zoznam smerníc Rady Európskeho hospodárskeho spoločenstva a Rady Európskych spoločenstiev upravujúcich daň z pridanej hodnoty. Schválené uznesením vlády Slovenskej republiky č. 1206 zo dňa 17.12.2003. Mikuláš Dzurinda, v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Ivan Mikloš, v. r. podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky

čl. I

čl. I bod 1 §
Ustanovenie sa upresňuje tak, aby jednoznačne bolo v súlade s čl. 4 bod 4 Šiestej smernice, podľa ktorého sa za závislé vykonávanie činnosti, kedy sa fyzická osoba vykonávajúca činnosť nepovažuje za zdaniteľnú osobou, považuje vykonávanie činnosti zamestnancami a inými osobami, ktoré sú viazané k zamestnávateľovi pracovnou zmluvou alebo inou obdobnou zmluvou, ktorá zakladá vzťah zamestnávateľa a zamestnanca v oblasti pracovných podmienok a odmeňovania zamestnanca.

čl. I bod 2 a 3 §
Ukladá sa povinnosť daňovému úradu vykonať registráciu zdaniteľnej osoby pre daň z pridanej hodnoty na základe podanej žiadosti o registráciu za platiteľa dane z pridanej hodnoty, vydať jej osvedčenie o registrácii a prideliť identifikačné číslo pre daň, a rovnako povinnosť vykonať registráciu pre daň platiteľa dane, ktorý sa stal platiteľom dane podľa § 4 ods. 6 zákona, vydať mu osvedčenie o registrácii a prideliť identifikačné číslo pre daň.

čl. I bod 4 §
Zahraničné osoby, ktoré dodávajú plyn cez rozvodný systém zemného plynu alebo elektrinu a miesto dodania týchto tovarov je v tuzemsku podľa § 13 ods. 1 písm. e) a f) zákona, nie sú povinné sa registrovať za platiteľov dane na Daňovom úrade Bratislava, pretože splnenie daňovej povinnosti za dodané tovary prechádza na zákazníka (§ 69 ods. 9).

čl. I bod 5 a 6 §
Ukladá sa povinnosť Daňovému úradu Bratislava vykonať registráciu zahraničného podnikateľa pre daň z pridanej hodnoty na základe podanej žiadosti o registráciu za platiteľa dane z pridanej hodnoty, vydať mu osvedčenie o registrácii a prideliť identifikačné číslo pre daň.

čl. I bod 7 §
Ukladá sa povinnosť daňovému úradu vykonať registráciu pre daň zdaniteľnej osoby, ktorá nie je platiteľom dane, alebo právnickej osoby, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, na základe podanej žiadosti o registráciu pre daň z pridanej hodnoty (pre platenie dane z nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného členského štátu), vydať jej osvedčenie o registrácii a prideliť identifikačné číslo pre daň.

čl. I bod 8 §
Z dôvodu osobitného určenia miesta dodania tovaru pri plyne a elektrine podľa § 13 ods. 1 písm. e) a f) zákona sa premiestnenie tohto tovaru z tuzemska do iného členského štátu zdaniteľnou osobou nepovažuje za dodanie tovaru za protihodnotu, ktoré je predmetom dane v tuzemsku, to znamená, že v tuzemsku nedôjde k intrakomunitárnej dodávke tovaru a neplatí § 13 ods. 1 písm. a) zákona.

čl. I bod 9 §
V nadväznosti na doplnenie písmena i) do odseku 4 § 8 sa upresňuje aj odsek 5.

čl. I bod 10 §
Navrhuje sa doplniť do zákona osobitná úprava pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu zahraničnou osobou, ktorá nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania ani prevádzkareň. Ide o umiestnenie tovaru v tuzemsku v systéme tzv. „call of stock“, ktoré sa uplatňuje vo viacerých členských štátoch z dôvodu zjednodušenia zdaňovania nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného členského štátu. Ide o premiestnenie tovaru zahraničnou osobou z iného členského štátu do tuzemska, keď je tovar umiestnený v sklade a je určený na dodanie pre jediného vopred určeného zákazníka (odberateľa tovaru), ktorý sa podľa vopred dohodnutých zmluvných podmienok následne stáva vlastníkom tovaru (tovar je na základe potrieb odberateľa postupne predávaný zahraničnou osobou zo skladu). V týchto prípadoch sa daňová povinnosť z nadobudnutia tovaru z iného členského štátu prenáša na odberateľa tovaru v tuzemsku, ktorý je povinný platiť daň z nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného členského štátu namiesto zahraničného dodávateľa.

čl. I bod 11 §
Plyn a elektrina sú na účely zákona považované za tovary. Miesto dodania tovarov spojené s prepravou je vo všeobecnosti určené v § 13 ods. 1 písm. a) zákona. Keďže plyn a elektrina sa ťažko fyzicky sleduje, je osobitne náročné určiť miesto dodania tovaru podľa cit. ustanovenia. Z tohto dôvodu sa na základe smernice Rady 2003/92/ES určuje osobitne miesto dodania týchto tovarov.

čl. I bod 12 §
Ustanovenie sa upresňuje vo vzťahu k § 69 ods. 3 zákona, t.j. pokiaľ sú služby uvedené v § 15 ods. 8 zákona (napr. reklamné služby, poradenské služby, právne služby) poskytnuté zahraničnou osobou z tretieho štátu zdaniteľnej osobe v tuzemsku, je táto zdaniteľná osoba povinná platiť daň z prijatých služieb, a to z dôvodu, že miestom dodania služieb je tuzemsko.

čl. I bod 13 a 14 §
Znenie doterajšieho písmena k) sa upresňuje. Zároveň sa dopĺňajú nové druhy služieb (poskytnutie prístupu a prepravy alebo prenosu cez rozvodné systémy zemného plynu a elektriny a dodanie ostatných priamo súvisiacich služieb), pri ktorých sa určí miesto dodania podľa § 15 ods. 7 zákona, a to v nadväznosti na znenie smernice 2003/92/ES. Z dôvodu, aby sa pri prípadnom doplnení ďalších druhov služieb do odseku 8 nemuselo v budúcnosti meniť zaradenie a znenie ustanovenia doterajšieho písmena j), dopĺňa sa do úvodnej vety odseku 8, že pre určenie miesta dodania sprostredkovania služieb uvedených v odseku 8 v mene a na účet inej osoby vrátane prijatia záväzku zdržania sa vykonávania týchto služieb platia pravidlá odseku 7.

čl. I bod 15 §
Za účelom zjednodušenia určenia dňa vzniku daňovej povinnosti pri službách dodaných zahraničnými dodávateľmi z iných členských štátov a z tretích štátov, kedy vzniká daňová povinnosť v tuzemsku prijímateľovi služby, sa navrhuje osobitne určiť vznik daňovej povinnosti pri týchto službách. Daňová povinnosť vzniká posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom bola služba dodaná. Navrhovaná úprava zjednoduší aj uplatňovanie § 26 zákona o prepočte cudzej meny na slovenskú menu na účel určenia základu dane.

čl. I bod 16 §
Na základe praktických poznatkov z uplatňovania § 19 ods. 3 zákona sa upravuje deň dodania tovaru alebo služby, ktoré sa dodávajú opakovane alebo čiastkovo.

čl. I bod 17 §
V nadväznosti na doplnenie zákona o § 11a (nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu v osobitnom prípade) sa určuje, že daňová povinnosť v tomto prípade vzniká odberateľovi tovaru dňom umiestnenia tovaru v sklade.

čl. I bod 18 §
Navrhuje sa odstrániť neprimeranú tvrdosť zákona pri určení základu dane pri dodaní tovaru na iný účel ako na podnikanie podľa § 8 ods. 3, ak ide o dodanie tovaru, ktorý je odpisovaným majetkom podľa zákona o daniach z príjmov. Platiteľ dane, ktorý napr. bezodplatne dodá takýto tovar, neodvedie daň z celej obstarávacej ceny tohto tovaru, ale iba z daňovej zostatkovej ceny.

čl. I bod 19 §
V nadväznosti na doplnenie zákona o § 11a (nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu v osobitnom prípade) sa novým znením ustanovenia určuje základ dane aj pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu jediným platiteľom dane v zmysle § 11a zákona.

čl. I bod 20 §
Ustanovenie sa upresňuje. Ak sa po vzniku daňovej povinnosti opravuje základ dane, opravuje sa súčasne aj suma dane.

čl. I bod 21 §
Platitelia dane v bežnej obchodnej praxi poskytujú rôzne dodatočné obchodné zľavy z pôvodnej ceny dodaného tovaru. Vzhľadom na to, že zľava z ceny sa týka veľkého množstva dodaného tovaru a v praxi je veľmi obtiažne zabezpečiť opravu základu dane a dane, navrhuje sa, že platiteľ dane nemusí pri znížení ceny tovaru po vzniku daňovej povinnosti opraviť pôvodný základ dane a daň, ak dodávateľ aj odberateľ, ktorí sú platiteľmi dane, s takýmto postupom súhlasia.

čl. I bod 22 §
Navrhuje sa, aby sa osoba povinná platiť daň mohla rozhodnúť pri prepočte cudzej meny na slovenskú menu používať kurz podľa colných predpisov, čo predstavuje zjednodušenie pri prepočte cudzej meny na slovenskú menu, pretože podľa colných predpisov spravidla celý kalendárny mesiac platí jeden kurz. Osoba povinná platiť daň musí oznámiť použitie tohto postupu daňovému úradu.

čl. I bod 23 §
Odkaz 10 a poznámka pod čiarou k odkazu 10 na § 7 zákona č. 98/1995 Z.z. o Liečebnom poriadku v znení neskorších predpisov sa vypúšťajú.

čl. I bod 24 §
Ustanovením sa vypúšťa odkaz na osobitný predpis z dôvodu, aby oslobodenie od dane nebolo zúžené len na poisťovaciu a zaisťovaciu činnosť upravenú právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike.

čl. I bod 25 §
Zmenou ustanovenia sa zabezpečí oslobodenie od dane nielen pre sprostredkovanie stavebného sporenia, ale aj pre sprostredkovanie iných druhov sporenia napr. dôchodkového sporenia. Zmena ustanovenia je v súlade s čl. 13 B. písm. d) bod 3. Šiestej smernice.

čl. I bod 26 §
Navrhuje sa do finančných služieb oslobodených od dane doplniť správu dôchodkového fondu dôchodkovou správcovskou spoločnosťou a správu doplnkového dôchodkového fondu doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou.

čl. I bod 27 §
V nadväznosti na čl. 13 B. písm. e) Šiestej smernice sa ustanovenie upresňuje vypustením podmienky uvedenia nominálnej hodnoty na cenine pre oslobodenie predaja od dane.

čl. I bod 28 §
Ide o legislatívno - technickú úpravu, ktorá nadväzuje na doplnenie nového odseku v § 49 zákona, a upresnenie oslobodenia od dane týkajúceho sa predaja vratných fliaš v tuzemsku.

čl. I bod 29 §
Ustanovenie sa upresňuje so zámerom zabezpečiť oslobodenie od dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu pre všetky prípady, kedy by sa pri dovoze tohto tovaru z tretieho štátu uplatnilo oslobodenie od dane v nadväznosti na colné predpisy (§ 12 zákona), napr. ak by sa pri dovoze tohto tovaru do colného režimu dočasné použitie s oslobodením od cla podľa colných predpisov uplatnilo oslobodenie od dane v zmysle § 12 zákona, má byť nadobudnutie tohto tovaru v tuzemsku z iného členského štátu oslobodené od dane podľa § 44 zákona.

čl. I bod 30 §
Podľa § 46 ods. 2 zákona je oslobodená od dane doprava osôb na území tuzemska, ktorá začína v tuzemsku a končí v inom členskom štáte a naopak, alebo začína v tuzemsku a končí v treťom štáte alebo naopak, alebo ide o tranzit cez tuzemsko t.j. doprava osôb začína a končí v zahraničí ( v inom členskom štáte alebo v treťom štáte). Oslobodenie od dane pre služby, ktoré priamo súvisia s dopravou osôb oslobodenou od dane, vyplýva pre Slovenskú republiku zo zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, podľa ktorej môže Slovenská republika zahrnúť do oslobodenia od dane aj služby, ktoré priamo súvisia s dopravou osôb oslobodenou od dane. Podľa prílohy F bod 17. Šiestej smernice sa oslobodenie od dane vzťahuje na batožinu alebo motorové vozidlá, ktoré sprevádzajú dopravovanú osobu, a taktiež na služby priamo súvisiace s dopravou osôb oslobodenou od dane za predpokladu, že takéto služby boli oslobodené od dane podľa zákona č. 289/1995 Z.z. o dani z pridanej …

čl. I bod 31 §
Na základe bodu 3. smernice Rady 2003/92/ES, ktorou sa mení a dopĺňa Šiesta smernica Rady 77/388/EEC, sa oslobodzuje od dane dovoz plynu cez rozvodný systém zemného plynu z tretích štátov a dovoz elektriny z tretích štátov.

čl. I bod 32 §
Ustanovenie sa upresňuje vo vzťahu k trojstrannému obchodu, v ktorom ako druhý odberateľ vystupuje platiteľ dane v tuzemsku.

čl. I bod 33 §
V nadväznosti na doplnenie zákona o § 11a (nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu v osobitnom prípade) sa priznáva platiteľovi dane právo na odpočítanie dane uplatnenej pri nadobudnutí tohto tovaru.

čl. I bod 34 §
Ide o upresnenie ustanovenia.

čl. I bod 35 §
Ak platiteľ dane nadobudne hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec (odpisovaný majetok) a pri nadobudnutí vie, že táto vec je určená na podnikateľské účely ako aj na iné účely (na súkromnú spotrebu platiteľa dane alebo jeho zamestnancov alebo na ďalší iný účel ako na podnikanie), má možnosť postupovať dvojakým spôsobom. Môže si odpočítať daň v plnej výške, avšak z použitia majetku na iný účel ako na podnikanie musí odvádzať daň, čo vyplýva z § 8 ods. 3 a § 9 ods. 2 zákona. Z dôvodu, aby podnikateľ nemusel používať tento administratívne náročný postup odvádzania dane za každé zdaňovacie obdobie, umožňuje sa platiteľovi dane, aby už pri kúpe majetku odpočítal daň len v rozsahu použitia majetku na podnikanie. Ak platiteľ dane prijme službu, ktorá je určená na podnikateľské účely ako aj na iné účely, je povinný uplatniť odpočítanie dane iba v rozsahu použitia služby na podnikanie. Pri určení pomeru rozsahu použitia hmotného majetku a služieb na účel odpočítania dane platiteľ dane vychádza najmä …

čl. I bod 36 §
Veta sa vypúšťa z dôvodu, že uplatňovanie dane pri finančnom lízingu osobných automobilov je upravené v rámci návrhu na doplnenie § 66 zákona, ktorý obsahuje osobitnú úpravu uplatňovania dane pri použitých tovaroch.

čl. I bod 37 §
Ide o legislatívno – technickú úpravu.

čl. I bod 38 §
Navrhuje sa, aby daň platenú príjemcom služby alebo tovaru podľa § 69 ods. 2 až 4 zákona, ktorú platiteľ dane môže odpočítať, nepreukazoval platiteľ dane faktúrou od zahraničného dodávateľa. Na preukázanie odpočítania dane postačí, ak je daň zaevidovaná v záznamoch, ktoré je platiteľ dane povinný viesť podľa § 70 zákona.

čl. I bod 39 a 40 §
Doterajší odsek 2 sa upresňuje, aby bolo jednoznačné, v ktorom zdaňovacom období platiteľ dane uplatní právo na odpočítanie dane, ktoré vzniklo podľa § 49 ods. 1 zákona a ktoré platiteľ dane môže uplatniť, ak má faktúru, doklad o premiestnení tovaru alebo dovozný doklad podľa odseku 1. Keďže sa v § 51 ods. 1 písm. b) zákona navrhuje, aby pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) zákona platiteľ dane nemusel odpočítanie dane preukazovať faktúrou od zahraničného dodávateľa, ale postačí iba zaevidovanie dane v záznamoch platiteľa dane, určuje sa, že odpočítanie tejto dane vykoná platiteľ dane v zdaňovacom období, v ktorom daň zaznamenal v záznamoch vedených na účely dane z pridanej hodnoty podľa § 70 zákona. Nový odsek 3 upravuje spôsob odpočítania dane doteraz upravený v odseku 2.

čl. I bod 41 §
V súvislosti s doplnením § 13 ods. 1 o písmená e) a f) zákona, podľa ktorého miestom dodania plynu a elektriny je tuzemsko, a doplnením § 69 ods. 9 zákona, podľa ktorého je osobou povinnou platiť daň príjemca, sa dopĺňa nová výnimka pre prípady, kedy zahraničný podnikateľ má v tuzemsku dodanie tovaru a napriek tomu má možnosť požiadať o vrátenie dane. Ďalšou novou výnimkou je prípad, ak zahraničná osoba, ktorá nie je platiteľom dane podľa tohto zákona, sa na účel oslobodenia od dane podľa § 48 ods. 3 zákona dá zastúpiť daňovým zástupcom. Za dovozom tovaru nasleduje dodanie tovaru do iného členského štátu a napriek tomu má zahraničná osoba možnosť požiadať o vrátenie dane.

čl. I bod 42 §
Na základe požiadavky Ministerstva zahraničných vecí SR sa umožňuje diplomatickým zástupcom misie a konzulárnym úradníkom vrátiť daň z kúpy dvoch osobných automobilov v priebehu dvoch rokov. Možnosť vrátiť daň len z kúpy jedného osobného automobilu počas dvoch rokov sa ponecháva pre administratívny a technický personál misie a konzulárnych zamestnancov.

čl. I bod 43 §
Vypúšťa sa ustanovenie o bezdaňových nákupoch zahraničných zástupcov v daňových skladoch zriadených na základe zákonov o spotrebných daniach.

čl. I bod 44 §
Lehota na podanie žiadosti o vrátenie dane zahraničným zástupcom sa predlžuje o 5 dní. Zahraničný zástupca bude musieť k žiadosti o vrátenie dane priložiť potvrdenie Ministerstva zahraničných vecí SR, že je splnená vzájomnosť v zmysle § 61 ods. 3 zákona.

čl. I bod 45 až 47 §
Do osobitnej úpravy uplatňovania dane pri predaji použitého tovaru sa dopĺňa, že osobitná úprava uplatňovania dane sa bude vzťahovať aj na finančný lízing použitého tovaru. Na účely určenia základu dane pri finančnom lízingu použitého tovaru sa do predajnej ceny započíta aj súčet všetkých jednotlivých splátok dohodnutých v nájomnej zmluve medzi prenajímateľom a nájomcom. Základom dane je rozdiel medzi predajnou cenou, ktorej súčasťou je aj celková suma dohodnutých splátok, a kúpnou cenou a tento základ dane sa bude pomerne rozdeľovať a zdaňovať v rámci dohodnutých jednotlivých splátok za finančný prenájom použitého tovaru.

čl. I bod 48 §
V nadväznosti na doplnenie § 11a zákona, podľa ktorého je nadobúdateľom tovaru z iného členského štátu platiteľ dane, ktorému je postupne dodávaný tovar zo skladu, sa medzi osoby povinné platiť daň pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu dopĺňa tento platiteľ dane.

čl. I bod 49 §
Nadväzne na určenie miesta dodania plynu a elektriny v § 13 ods. 1 písm. e) a f) zákona na základe smernice Rady 2003/92/ES sa ustanovuje, že osobou povinnou platiť daň je príjemca tohto tovaru, ak je platiteľom dane alebo registrovaný pre daň podľa § 7 zákona.

čl. I bod 50 §
Na základe ustanovenia § 48 ods. 3 zákona tovar z tretích krajín je oslobodený od dane pri dovoze v prípadoch, keď bezprostredne po dovoze tovaru nasleduje intrakomunitárne dodanie tovaru. Oslobodenie od dane v týchto prípadoch sa môže uplatniť iba v prípade, ak je dovozca registrovaný ako platiteľ dane v tuzemsku. So zámerom zjednodušenia uplatňovania zákona pre zahraničných podnikateľov, ktorí dovážajú tovaru z tretích štátov cez Slovenskú republiku, a vyhnutia sa náročným daňovým povinnostiam (registrácia za platiteľa dane, podávanie daňových priznaní, podávanie súhrnných výkazov) sa navrhuje, aby si zahraničný dovozca mohol zvoliť daňového zástupcu pri dovoze tovaru. Daňový zástupca bude za zastúpeného zahraničného podnikateľa podávať daňové priznanie a súhrnný výkaz pod osobitným identifikačným číslom prideleným daňovým úradom. Daňový zástupca môže pri dovoze tovaru zastupovať viacerých dovozcov. Zámerom tejto úpravy je, aby bol uľahčený priebeh daňového prejednávania tovaru pri dovoze tovaru z tretích štátov a aby dovozcovia nevyužívali z dôvodu daňových povinností na vstup tovaru z tretích štátov do Spoločenstva iné členské …

čl. I bod 51 §
Dopĺňa sa lehota na vrátenie nadmerného odpočtu platiteľovi dane, ktorý je registrovaný pre daň podľa § 5 a 6 zákona. Ide o zahraničných podnikateľov, ktorí sú povinní podávať daňové priznanie iba za zdaňovacie obdobia, v ktorých vznikne daňová povinnosť alebo právo na odpočítanie. Ak zahraničnému podnikateľovi, platiteľovi dane, vznikne v príslušnom zdaňovacom období nadmerný odpočet a za nasledujúce zdaňovacie obdobie nie je povinný podať daňové priznanie, vráti daňový úrad nadmerný odpočet do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za nasledujúce zdaňovacie obdobie.

čl. I bod 52 §
Navrhuje sa, aby súhrnný výkaz, ktorý platiteľ dane podá elektronicky, nemusel obsahovať zaručený elektronický podpis, ak platiteľ dane písomne oznámi daňovému úradu údaje potrebné na doručovanie. Toto oznámenie sa vykoná na tlačive podľa vzoru uverejneného na internetovej stránke Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky. O takomto postupe daňový úrad uzavrie s platiteľom dane písomnú dohodu.

čl. I bod 53 §
Ustanovenie sa upresňuje.

čl. I bod 54 §
Prechodné ustanovenie umožňuje, aby ustanovenie § 11a zákona mohol používať platiteľ dane a jeho zahraničný dodávateľ od 1. januára 2005 aj v prípade, ak zahraničný dodávateľ je registrovaný ako platiteľ dane, a to práve z dôvodu, že premiestňoval z iného členského štátu tovar, pri ktorom v tuzemsku vznikala daňová povinnosť z nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného členského štátu.

čl. I bod 55 §
Príloha č. 6 sa upravuje v nadväznosti na zákon č. 416/2004 Z.z. o Úradnom vestníku SR. Súčasne sa v prílohe dopĺňajú 4 právne akty Európskej únie, ktoré novelizujú základnú smernicu upravujúcu spoločný systém pre daň z pridanej hodnoty v Európskej únii.

čl. I bod 56 §
V nadväznosti na pripravovaný zákon o orgánoch štátnej správy vo veciach daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od 1. januára 2005 sa v zákone o dani z pridanej hodnoty Daňový úrad Bratislava I nahrádza Daňovým úradom Bratislava.

čl. I

čl. I bod 1 §
V súvislosti so zavedením zníženej sadzby dane z pridanej hodnoty sa dopĺňa postup pri oprave základu dane. Pri každej oprave základu dane musí osoba povinná platiť daň použiť sadzbu dane, ktorá bola platná v čase pôvodného plnenia.

čl. I bod 2 §
Okrem základnej sadzby dane 19 %, sa navrhuje zavedenie zníženej sadzby dane 10 % na vybrané tovary, ktoré sú vymenované v novodoplnenej prílohe č. 7 (farmaceutické výrobky a zdravotnícke pomôcky). Zároveň sa dopĺňa, že na daňové účely bude akceptovaná záväzná informácia o zatriedení tovarov do colných kódov vydaná colným orgánom, a to nielen pre prípad dovozu, ale aj pre prípad tuzemských dodávok a nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iných členských štátov EÚ.

čl. I bod 3
Príloha č. 6 sa navrhuje upraviť v nadväznosti na v roku 2004 publikované mimoriadne vydanie Úradného vestníka ES, v ktorom sú publikované smernice v slovenskom jazyku, na ktoré je potrebné odkazovať v tejto prílohe. Súčasne sa dopĺňajú ďalšie nové právne akty Európskej únie, ktoré novelizujú základnú smernicu upravujúcu spoločný systém pre daň z pridanej hodnoty v Európskej únii.

čl. I bod 4
Príloha č. 7 obsahuje zoznam tovarov, pri ktorých sa od 1.1.2007 uplatní sadzba dane 10 %. Tovary uvedené v prílohe sú v súlade s prílohou H Šiestej smernice.

čl. IV

čl. IV bod 1 §
Zahraničná osoba, ktorá predáva tovar na trhovom mieste a je platiteľom dane z pridanej hodnoty, je povinná podať daňové priznanie do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia aj v prípade, ak jej nevznikne v zdaňovacom období daňová povinnosť alebo právo na odpočítanie dane. Táto povinnosť sa navrhuje z dôvodu, aby bolo možné zahraničnej osobe vrátiť prípadný preplatok podľa § 63 zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.

čl. IV bod 2 §
Zámerom tohto ustanovenia je zabrániť daňovým únikom pri predaji tovaru na trhových miestach. Podmienky predaja sú upravené v osobitnom zákone č. 178/1998 Z. z. o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Poznatky z praxe ukazujú, že na trhových miestach predávajú tovar osoby, ktoré nemajú oprávnenie na podnikanie v tuzemsku. Prevažne ide o predávajúcich z iných členských štátov Európskej únie, napr. z Poľska, Maďarska a Českej republiky. V záujme zabrániť tomu, aby tieto osoby predávali tovar bez dane sa navrhuje, aby uvedené osoby platili daň formou preddavkov v nadväznosti na začatie predaja tovaru v príslušnom zdaňovacom období. Okrem toho, že tieto osoby neodvádzajú daň z predaného tovaru, často nemajú splnenú ani registračnú povinnosť pre daň z pridanej hodnoty, to znamená, že si nesplnili povinnosť podľa § 5 zákona o dani z pridanej hodnoty. Ak sa zahraničná osoba, ktorá predáva tovar …

čl. VII
Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. mája 2007, okrem čl. I bodu 11 § 14c a čl. IV (novela zákona o dani z pridanej hodnoty), ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júla 2007. Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 13. decembra 2006. Robert F i c o, v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Ján P o č i a t e k, v. r. minister financií Slovenskej republiky

čl. I

čl. I bod 1 (K § 3 ods. 4) §
Podľa čl. 13 smernice Rady 2006/112/ES sa verejnoprávne subjekty majú považovať za zdaniteľné osoby, ak vykonávajú činnosti uvedené v prílohe I tejto smernice. Takéto postavenie verejnoprávnych subjektov vyplýva z platného znenia § 3 ods. 4 zákona, avšak z dôvodu zabezpečenia dôslednej transpozície smernice Rady 2006/112/ES do zákona o dani z pridanej hodnoty a jednoznačnosti cit. ustanovenia zákona, sa navrhuje doplniť do zákona prílohu č. 8, v ktorej sú uvedené činnosti, pri výkone ktorých sa verejnoprávny subjekt vždy považuje za zdaniteľnú osobu, s výnimkou, ak tieto činnosti vykonáva v zanedbateľnom rozsahu.

čl. I bod 2 (K § 6 ods. 6) §
Doplnením odseku sa transponuje čl. 2 ods. 3 smernice Rady 2006/112/ES.

čl. I bod 3 (K § 8 ods. 1 písm. a) §
Ustanovenie sa upresňuje v nadväznosti na čl. 14 ods. 1 smernice Rady 2006/112/ES, podľa ktorého dodanie tovaru znamená prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, a súčasne sa týmto zosúlaďuje s § 19 ods. 1 zákona.

čl. I bod 4 (K § 8 ods. 1 písm. c) §
Na základe požiadavky jedného z členských štátov Európska komisia poskytla výklad ako z hľadiska dane z pridanej hodnoty posudzovať dodávku a prenájom tovaru v nadväznosti na čl. 14 ods. 2 písm. b) smernice Rady 2006/112/ES. Podľa názoru Komisie za dodávku tovaru sa má považovať odovzdanie tovaru, pri ktorom sa zmluvné strany dohodli, že vlastnícke právo prejde na nájomcu najneskôr pri zaplatení poslednej splátky. Odovzdanie tovaru, pri ktorom je dohodnutá povinnosť predať a kúpiť predmet nájmu, sa bude považovať za dodanie tovaru. V prípade nájomných zmlúv s dojednaným právom kúpy prenajatej veci sa nájom naďalej považuje za dodanie služby.

čl. I bod 5 (K § 8 ods. 3) §
Ustanovenie sa upresňuje tak, aby bolo v úplnom súlade s čl. 16 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty.

čl. I bod 6 (K § 8 ods. 7) §
V niektorých členských štátoch sa finančný lízing s dojednaným právom kúpy prenajatej veci považuje za dodanie služby a v niektorých členských štátoch za dodanie tovaru. V Slovenskej republike je finančný lízing s dojednaným právom kúpy prenajatej veci dodaním služby. Od 1. januára 2005 sa zabezpečilo nezdanenie nového dopravného prostriedku ako predmetu finančného lízingu v tuzemsku, ak ide o prenájom do členského štátu, v ktorom je finančný lízing považovaný za dodanie tovaru. Navrhovanou úpravou odseku sa zabezpečí rovnaký postup v prípade akéhokoľvek tovaru (hnuteľného hmotného majetku), ktorý je predmetom finančného lízingu.

čl. I bod 7 (K § 10 ods. 1) §
Navrhovanou zmenou sa rozširuje uplatňovanie nezdaniteľnosti predaja podniku alebo jeho časti a taktiež vloženie podniku alebo jeho časti ako nepeňažný vklad aj na prípady, ak predávajúci a aj kupujúci vykonávajú výlučne alebo prevažne dodávky tovarov a služieb s oslobodením od dane podľa § 28 až 41 zákona.

čl. I bod 8 a 9 (K § 11 ods. 1 a 3) §
V niektorých členských štátoch sa finančný lízing s dojednaným právom kúpy prenajatej veci považuje za dodanie služby a v niektorých členských štátoch za dodanie tovaru. V Slovenskej republike je finančný lízing s dojednaným právo kúpy prenajatej veci dodaním služby. Od 1. januára 2005 sa zabezpečil výber dane v Slovenskej republike z nového dopravného prostriedku, ktorý je predmetom finančného lízingu s dojednaným právom kúpy prenajatej veci, ak ide o prenájom z členského štátu, v ktorom je finančný lízing považovaný za dodanie tovaru. Navrhovanou úpravou odseku 1 sa zabezpečí rovnaký postup v prípade akéhokoľvek tovaru (hnuteľného hmotného majetku), ktorý je predmetom finančného lízingu. V odseku 3 sa navrhuje vypustiť nadbytočné slová.

čl. I bod 10 (§ 11 ods. 11) §
V súvislosti s ustanovením, ktoré definuje dopravné prostriedky, dochádza v praxi k nezrovnalostiam pri určení miesta dodania služby podľa § 15 ods. 8 písm. f) zákona. Týmto návrhom by sa malo odstrániť zúženie definície dopravného prostriedku vo vzťahu k § 15 ods. 8 písm. f) zákona.

čl. I bod 11 a 12 (K § 11a) §
Od 1. januára 2005 sa v § 11a zákona zaviedlo zjednodušenie uplatňovania dane pre zahraničné osoby, ktoré premiestňujú tovar do skladov v tuzemsku, pričom tento tovar je postupne predávaný jedinému platiteľovi dane. Vzhľadom na to, že prechodné ustanovenie k právnej úprave platnej od 1. januára 2005 sa vzťahovalo len na tie zahraničné osoby, ktoré práve v tom čase na prelome rokov 2004 a 2005 mali záujem prejsť na túto novú právnu úpravu, navrhuje sa umožniť prechod na túto právnu úpravu všeobecne, to znamená, že ak sa zahraničná osoba, dodávateľ tovaru, ktorá je registrovaná ako platiteľ dane a používa bežný režim pre nadobudnutie tovaru, rozhodne pre uplatňovanie osobitného postupu podľa § 11a zákona, môže tak urobiť po dohode s platiteľom, ktorý musí vopred oznámiť daňovému úradu zdaňovacie obdobie, v ktorom už na neho prechádza daňová povinnosť z nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného členského štátu. Zahraničná osoba však ostáva platiteľom dane do času, kým nezdaní všetky dodávky tovaru premiestneného do tuzemska, …

čl. I bod 13 (K § 15 ods. 4) §
Nadväzne na článok 52 písm. a) smernice Rady 2006/112/ES sa ustanovenie dopĺňa o služby, ktoré sú podobné kultúrnym, umeleckým, športovým, vzdelávacím, vedeckým a zábavným službám. Činnosť sa považuje za podobnú, pokiaľ obsahuje vlastnosti, ktoré sú rovnako prítomné v ostatných druhoch činností uvedených v tomto ustanovení. Spoločné vlastnosti prítomné v rôznych druhoch služieb uvedených v cit. ustanovení majú svoj pôvod v komplexnom charaktere predmetných plnení zahŕňajúcich viaceré služby, ako aj v skutočnosti, že uvedené plnenia sú bežne poskytované viacerým príjemcom, a to súhrnu osôb zúčastnených z rôznych dôvodov na kultúrnych, umeleckých, športových, vedeckých, vzdelávacích alebo zábavných aktivitách. Tieto služby sa poskytujú pri príležitosti konkrétnych podujatí a miesto, kde sa tieto komplexné služby fyzicky realizujú, je v zásade jednoduché identifikovať, keďže uvedené podujatia sa odohrávajú na presne stanovenom mieste. Za podobné služby možno považovať napr. organizovanie a vstup na výstavy a veľtrhy (rozsudok Súdneho dvora Európskych spoločenstiev v prípade C – 114/05 Gillan Beach).

čl. I bod 14 (K § 16 ods. 6) §
Do ustanovenia sa preberá čl. 44 smernice Rady 2006/112/ES, z ktorého vyplýva, že miesto dodania sprostredkovateľskej služby, ak sprostredkovateľ koná v mene a na účet inej osoby, sa určí podľa § 16 ods. 6 zákona v prípade, ak sprostredkovaná transakcia je predmetom dane podľa zákona o dani z pridanej hodnoty, a taktiež v prípade, ak sprostredkovaná transakcia nie je predmetom dane, napr. sprostredkovanie predaja tovaru, ktorý predáva občan (nekoná ako zdaniteľná osoba), a preto základná transakcia nie je predmetom dane.

čl. I bod 15 (K § 19 ods. 3) §
Elektronické komunikačné služby sa postupne stávajú významnými nositeľmi aj spolu s nimi dodávanými elektronickými službami. Predovšetkým s rozvojom poskytovania elektronických komunikačných služieb v rámci 3G sietí bude postupne narastať aj podiel dodávaných elektronických služieb cez tieto siete. S cieľom zachovania jednej faktúry od operátora poskytujúceho tieto služby a znižovania administratívy a nákladov sa javí ako potrebné doplniť ustanovenie zákona, čím sa dosiahne aj pre budúcnosť jednotnosť určenia daňovej povinnosti pri elektronicky dodávaných službách operátormi, ktorí sú držiteľmi povolenia podľa zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov.

čl. I bod 16 (K § 19 ods. 6) §
Navrhovaným znením sa odstraňuje problém pri určení vzniku daňovej povinnosti v súvislosti s odmenami a náhradami odmien nositeľov autorských práv, ktoré pre nositeľov autorských práv vyberajú organizácie kolektívnej správy práv. Za deň vzniku daňovej povinnosti u nositeľa autorských práv sa určuje deň prijatia platby od organizácie kolektívnej správy autorských práv. Takúto úpravu vzniku daňovej povinnosti umožňuje článok 66 písm. b) smernice Rady 2006/112/ES.

čl. I bod 17 (K § 19 ods. 9) §
V súvislosti so zavádzaním koncepcie elektronického colníctva v Európskej únii sa v Slovenskej republike spustí systém pre elektronickú výmenu údajov o výstupe tovaru (Export Control System). Rozšírenie tohto systému v druhej polovici roku 2007 na Automatizovaný vývozný systém (Automated Export System) umožní podávať vývozné colné vyhlásenia prostredníctvom zariadenia na spracovanie údajov s použitím elektronického podpisu, preto niektorí vývozcovia nebudú podávať colné vyhlásenie v písomnej forme. Na základe uvedeného je potrebné upraviť ustanovenie.

čl. I bod 18 a 20 (K § 19 ods. 10, § 22 ods. 3) §
Na základe požiadavky podnikateľských subjektov, najmä zo Slovenského združenia výrobcov piva a sladu, sa navrhuje zmeniť uplatňovanie dane pri vratných fľašiach. Článok 92 písm. a) smernice Rady 2006/112/ES umožňuje nezahŕňať do základu dane náklady týkajúce sa vratných obalov. Vychádzajúc z tohto článku a v nadväznosti na povinnosť zálohovania vratných fliaš sa navrhuje nová úprava zdaňovania týchto obalov tak, že pri predaji týchto obalov, ktoré sa predávajú spolu s tovarom, sa do základu dane nezahrnie požadovaná záloha za obal. Táto úprava, ktorá umožní nezahŕňať do základu dane výšku zálohy, sa vzťahuje na všetkých dodávateľov, ktorí dodávajú tovary v zálohovaných obaloch na nápoje. Osobitne vzniká daňová povinnosť tým dodávateľom, ktorí ako prví uvádzajú na trh tovar spolu so zálohovanými obalmi – výrobcovia nápojov, dovozcovia nápojov z tretích štátov a nadobúdatelia nápojov z iných členských štátov. Títo dodávatelia po skončení kalendárneho roka sú povinní odviesť daň zo salda zálohovaných obalov dodaných na tuzemský trh a vrátených z tuzemského trhu. Do salda sa nezahŕňajú …

čl. I bod 19 (K § 21 ods. 1) §
Ustanovenie o vzniku daňovej povinnosti pri dovoze tovaru sa dopĺňa o prípady, ktoré sú uvedené v článkoch 204 a 205 Colného kódexu; napr. ak colný dlh vznikne nesplnením povinností vo vzťahu k tovaru podliehajúcemu clu vyplývajúcich z použitia colného režimu, do ktorého bol tovar prepustený, vznikne aj daňová povinnosť.

čl. I bod 21 (K § 38 ods. 1) §
Navrhuje sa doplniť viazanosť lehoty počítanej pre uplatnenie oslobodenia od dane pri dodaní stavby aj na inú skutočnosť ako na kolaudáciu, ktorou je prvé užívanie stavby, a to z dôvodu, že nie všetky stavby povinne podliehajú kolaudácii.

čl. I bod 22 (K § 38 ods. 4) §
Účelom zmeny ustanovenia § 38 ods. 4 zákona je zabezpečiť, aby poskytovanie každého krátkodobého ubytovania podobného hotelovému ubytovaniu podliehalo dani tak, ako hotelové ubytovanie. Vzhľadom na to, že určité typy ubytovacích zariadení, ktoré nie sú taxatívne uvedené v § 38 ods. 4 zákona napr. internátne ubytovacie zariadenia, podnikové ubytovacie zariadenia a podobne, okrem dlhodobého ubytovania poskytujú aj krátkodobé ubytovanie, ktoré svojím charakterom je ubytovaním obdobným hotelovému ubytovaniu (napr. počas prázdnin), navrhuje sa zmena definície ubytovacích zariadení, aby sa zabezpečilo zdanenie každého krátkodobého ubytovania bez ohľadu na druh ubytovacieho zariadenia, v ktorom sa ubytovanie poskytuje, v zmysle článku 135 ods. 2 písm. a) smernice Rady 2006/112/ES a v nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora ES v prípade C – 346/95.

čl. I bod 23 (K § 42) §
Ide o technickú zmenu ustanovenia v nadväznosti na novú úpravu uplatnenia dane pri zálohovaných obaloch na nápoje.

čl. I bod 24 (K § 47 ods. 3) §
Navrhuje sa doplniť preukazovanie dodania tovaru na územie mimo Európskych spoločenstiev dokladmi pre prípady iné ako je vývoz tovaru v colnom režime vývoz. Z § 47 ods. 1 a 2 zákona je zrejmé, že odoslanie alebo preprava tovaru do tretieho štátu je oslobodené od dane, pričom súčasná právna úprava rieši preukazovanie odoslania alebo prepravy tovaru len pri prepustení tovaru v colnom režime vývoz. Podľa navrhovaného ustanovenia sa bude vyžadovať v ostatných prípadoch (napr. colne schválené určenie spätný vývoz) preukázanie odoslania alebo prepravy dokladom, ktorý je potvrdený colným orgánom a preukazuje, že tovar vystúpil z územia Európskych spoločenstiev.

čl. I bod 25 (K § 47 ods. 9) §
Ustanovenie sa zosúlaďuje s čl. 148 písm. e) smernice Rady 2006/112/ES. Súčasné znenie § 47 ods. 9 zákona vychádzalo zo znenia čl. 15 bod 7 Šiestej smernice v slovenskej verzii uverejnenej v mimoriadnom vydaní Úradného vestníka EÚ.

čl. I bod 26 (§ 49 ods. 2) §
Ide o zosúladenie terminológie s odsekmi 3 a 4 paragrafu 49.

čl. I bod 27 (K § 49 ods. 7 písm. d) §
V rámci zmeny uplatňovania dane pri zálohovaných obaloch na nápoje sa umožňuje odpočítanie dane pri nákupe vratných fliaš vypustením zákazu odpočítania dane pri nákupe vratných fliaš v § 49 ods. 7 zákona.

čl. I bod 28 (K § 50 ods. 2 písm. e) §
Navrhuje sa vypustenie písmena e) v nadväznosti na zmenu uplatňovania dane pri zálohovaných obaloch na nápoje.

čl. I bod 29 (K § 53 ods. 6) §
V nadväznosti na uplatňovanie dvoch sadzieb dane sa dopĺňajú ustanovenia o oprave odpočítanej dane v prípade, ak dôjde k oprave sadzby dane.

čl. I bod 30 (§ 56 ods. 2 písm. d) §
Ustanovenie sa upresňuje, aby bolo v plnom súlade so smernicou 79/1072/EHS o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – úprava o vrátení dane z pridanej hodnoty platiteľom dane, ktorí nemajú sídlo na území štátu.

čl. I bod 31 (§ 59 ods. 3 písm. a) §
Ustanovenie sa zosúlaďuje s čl. 17 Nariadenia Rady (ES) č. 1777/2005 zo 17. októbra 2005 o vykonávacích opatreniach smernice 77/388/EHS o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty.

čl. I bod 32 (K § 63 ods. 3) §
Súčasné znenie § 63 zákona nepokrýva prípady, kedy tovary alebo služby dodáva ozbrojeným silám iných štátov Ministerstvo obrany SR. Doplnenie ustanovenia zabezpečuje vrátenie dane priamo Ministerstvu obrany SR z tých dodávok, ktoré sú realizované Ministerstvom obrany SR.

čl. I bod 33 a 34 (K § 65 ods. 1 a 10) §
V nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora Európskych spoločenstiev týkajúcu sa výkladu čl. 26 Šiestej smernice (článok 306 až 310 smernice Rady 2006/112/ES), ktorý obsahuje osobitnú úpravu uplatňovania dane pre cestovných agentov, sa navrhuje upresniť § 65 ods. 1 zákona vo vzťahu k osobám, ktoré sú povinné postupovať podľa tejto osobitnej úpravy. Podľa judikatúry Súdneho dvora ES, napr. rozsudky v prípadoch C – 308/96, C – 94/97 a C – 200/04, sa osobitná úprava vzťahuje nielen na cestovné kancelárie a cestovné agentúry, ale aj na iné zdaniteľné osoby, ktoré vo svojom mene na účet zákazníka obstarávajú služby cestovného ruchu. Súčasne sa navrhuje upresniť odsek 10 tak, aby sa osobitná úprava uplatňovania dane pri predaji služieb cestovného ruchu neuplatnila pri predaji služieb podnikateľovi (napr. aj z iného členského štátu), ktorý ich ďalej použije na svoje podnikanie, a tým sa ustanovenie zosúladí s čl. 306 až 310 smernice 2006/112/ES. Osobitná úprava uplatňovania dane sa uplatňuje len v prípade predaja služieb cestovného ruchu konečnému …

čl. I bod 35 (K § 69 ods. 2) §
V záujme zabrániť pochybnostiam, či je možný prenos daňovej povinnosti na zahraničnú osobu, ktorá je prijímateľom služby, sa navrhuje upresnenie ustanovenia. Z ustanovenia bude jednoznačne vyplývať, že daňovú povinnosť možno preniesť len na zdaniteľnú osobu, ktorá má v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko.

čl. I bod 36 (K § 69 ods. 5) §
Ustanovenie sa upresňuje tak, aby bolo v súlade s článkom 203 smernice Rady 2006/112/ES.

čl. I bod 37 (K § 69 ods. 8) §
Nariadenie Komisie 2454/93/EHS, ktorým sa vykonáva Colný kódex Spoločenstva, umožňuje udelenie jednotného povolenia, ktorým je povolenie týkajúce sa colných správ rôznych členských štátov EÚ. Pri jednotnom colnom povolení môže nastať situácia, že colný a daňový dlžník nie je tá istá osoba, to znamená, že tovar je prepustený do príslušného colného režimu dlžníkovi podľa colných predpisov v niektorom z členských štátov inom ako tuzemsko, avšak miestom dovozu tovaru podľa zákona o dani z pridanej hodnoty je tuzemsko, preto daňová povinnosť pri dovoze tovaru vznikne v tuzemsku. Pokiaľ colný dlžník nebude vlastníkom tovaru, je potrebné určiť ako osobu povinnú platiť daň pri dovoze tovaru príjemcu tovaru, ktorý použije dovezený tovar na vlastné podnikanie.

čl. I bod 38 a 39 (K § 70) §
Na účely novonavrhovaného § 19 ods. 10 zákona sa navrhuje povinnosť vedenia záznamov o dodaní a vrátení zálohovaných obalov na nápoje.

čl. I bod 40 (K § 71 ods. 4 písm. b) §
Na základe konzultácie v poradnom Výbore pre DPH pri Európskej komisii, o ktorú musela Slovenská republika požiadať v súvislosti so zjednodušeným dokladom týkajúcim sa užívania diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a niektorých ciest I. triedy, je Slovenská republika povinná doplniť medzi povinné náležitosti diaľničnej nálepky identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty dodávateľa služby a dátum predaja diaľničnej nálepky.

čl. I bod 41 (§ 71 ods. 6) §
Ustanovenie sa upresňuje tak, aby pokrývalo aj prípady, kedy pri dodaní tovaru alebo služby nie je podľa zákona povinnosť vyhotoviť faktúru s predpísanými náležitosťami (napr. pri poskytnutí služby občanovi).

čl. I bod 42 (§ 71 ods. 7) §
Ustanovenie sa dopĺňa vzhľadom na to, že podľa čl. 226 body 13. a 14. smernice Rady 2006/112/ES musí mať zdaniteľná osoba právo voľby pri rozhodovaní, akým spôsobom uvedie vo faktúre odkaz na osobitnú úpravu uplatňovania dane (odkaz na zákon o dani z pridanej hodnoty alebo príslušné ustanovenie smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty alebo slovné vyjadrenie).

čl. I bod 43 (K § 71 ods. 9) §
V súvislosti so vznikom daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 10 sa ukladá povinnosť vyhotoviť doklad o použití, ktorý dodávateľ vyhotovuje sám pre seba a tento doklad musí uchovávať počas 10 rokov.

čl. I bod 44 až 47 (K § 72 ods. 2 písm. c) a h) a § 73 ods. 2 písm. c) a h) §
Ustanovenia sa upresňujú v nadväznosti na požiadavku Európskej komisie tak, aby zdaniteľná osoba mala možnosť pri dodaní tovaru s oslobodením od dane si zvoliť, či sa vo faktúre odvolá na príslušné ustanovenie zákona o dani z pridanej hodnoty alebo príslušné ustanovenie smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty alebo slovne uvedie, že ide o dodávku s oslobodením od dane alebo s prenosom daňovej povinnosti na zákazníka (transpozícia čl. 226 bod 11. smernice Rady 2006/112/ES).

čl. I bod 48 (K § 78 ods. 1) §
Druhá veta § 78 ods. 1 zákona neukladá povinnosť podať daňové priznanie zahraničnej osobe, ktorá nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania ani prevádzkareň, ak v zdaňovacom období nevznikla daňová povinnosť ani právo na odpočítanie dane. Ak však zahraničná osoba dodá tovar s oslobodením od dane podľa § 43 zákona alebo je prvým odberateľom pri trojstrannom obchode podľa § 45 zákona, je povinná podať daňové priznanie za príslušné zdaňovacie obdobie (aj keď daňová povinnosť nevznikne), a to z dôvodu porovnania údajov uvedených v súhrnnom výkaze, ktorý je povinný podať každý platiteľ dane, ktorý dodá tovar s oslobodením od dane podľa § 43 zákona alebo dodal tovar ako prvý odberateľ v trojstrannom obchode podľa § 45 zákona.

čl. I bod 49 (K § 85d) §
V nadväznosti na doplnené ustanovenie § 8 ods. 1 písm. c), podľa ktorého je dodaním tovaru odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky (transpozícia čl. 14 ods. 2 písm. b) smernice Rady 2006/112/ES), sa v prechodnom ustanovení ustanovuje, že pri plneniach na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky, ak bol predmet nájmu odovzdaný nájomcovi pred účinnosťou tejto novely zákona o dani z pridanej hodnoty a nájom bol zdaňovaný ako dodanie služby, sa postupuje podľa doterajšieho predpisu až do ukončenia nájmu. Prechodné ustanovenie umožňuje oddanenie zálohovaných vratných obalov u platiteľa dane, ktorý ako prvý uvádza na trh v tuzemsku zálohované obaly spolu s tovarom, ktoré má podľa stavu inventarizácie na sklade k 31. decembru 2007, ak má faktúru o dodaní zálohovaných obalov, pri ktorých nemohol uplatniť odpočítanie dane podľa § 49 ods. 7 písm. d) zákona o …

čl. I bod 50 (K prílohe č. 6 bod 3.) §
Rada EÚ prijala dňa 5. októbra 2006 smernicu 2006/79/ES o oslobodení od daní pri dovoze malých zásielok tovaru neobchodného charakteru z tretích krajín (kodifikované znenie), ktorá kodifikuje a zrušuje smernicu 78/1035/EHS v znení neskorších zmien a doplnení.

čl. I bod 51 (K prílohe č. 6 bod 4.) §
Rada EÚ prijala dňa 20. novembra 2006 smernicu 2006/98/ES, ktorou sa z dôvodu pristúpenia Bulharska a Rumunska upravujú určité smernice v oblasti zdaňovania a jednou z týchto smerníc je aj Ôsma smernica Rady 79/1072/EHS.

čl. I bod 52 (K prílohe č. 6 bod 7.) §
Rada EÚ prijala dňa 28. novembra 2006 smernicu 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ktorá je prepracovaným znením Šiestej smernice 77/388/EHS v znení jej zmien a doplnení a ktorá s účinnosťou od 1. januára 2007 zrušila Šiestu smernicu v znení jej zmien a dodatkov. Táto nová smernica bola zmenená smernicou Rady 2006/138/ES.

čl. I bod 53 až 60 (K prílohe č. 7)
S účinnosťou od 1. januára 2007 došlo Nariadením Komisie (ES) č. 1549/2006, ktorým sa mení a dopĺňa príloha I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 o tarifnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku, k niektorým zmenám a upresneniam v Spoločnom colnom sadzobníku. Na základe skutočnosti, že zmeny a upresnenia sa týkajú aj číselných kódov, ktoré obsahuje príloha č. 7 zákona, navrhujú sa zmeny a upresnenia tejto prílohy tak, aby bola v súlade so Spoločným colným sadzobníkom. Do zoznamu tovarov so zníženou sadzbou dane sa dopĺňajú zdravotnícke pomôcky používané na liečbu inkontinencie, ktorá predstavuje značnú finančnú záťaž pre postihnutých pacientov. Slovenská republika má najmenší knižný trh spomedzi členských štátov EÚ, preto sa na Slovensku v porovnaní s ostatnými členskými štátmi vydáva menší počet kníh. Po preradení kníh do základnej sadzby dane 19 % sa literatúra stala pre určité skupiny obyvateľstva z finančných dôvodov nedostupná, pretrváva pokles v doplňovaní knižných fondov, pokles v zásobovaní školských knižníc, v rozvoji štátneho jazyka, …

čl. I bod 61 (K prílohe č. 8)
Podľa čl. 13 smernice Rady 2006/112/ES sa verejnoprávne subjekty majú považovať za zdaniteľné osoby, ak vykonávajú činnosti uvedené v prílohe I tejto smernice. Takéto postavenie verejnoprávnych subjektov vyplýva z platného znenia § 3 ods. 4 zákona, avšak z dôvodu zabezpečenia dôslednej transpozície smernice Rady 2006/112/ES do zákona o dani z pridanej hodnoty a jednoznačnosti cit. ustanovenia zákona, sa navrhuje doplniť do zákona prílohu č. 8.

čl. VII (Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších pr

čl. VII bod 1 (§48 ods. 2) §
V nadväznosti na doplnenie § 48a zákona o oslobodení od dane pri dovoze tovaru v osobnej batožine cestujúcich sa vypúšťa § 48 ods. 2 písm. c) zákona.

čl. VII bod 2 (§48a) §
Doplnením § 48a do zákona sa ustanovujú peňažné limity pre oslobodenie od dane tovaru dovážaného v osobnej batožine osobami cestujúcimi z územia tretích štátov s ohľadom na použitý dopravný prostriedok a množstvové obmedzenia pre oslobodenie od dane u cestujúceho pri dovoze tabaku a tabakových výrobkov, alkoholu a alkoholických nápojov a pohonných látok.

čl. VII bod 3 (§59 ods. 1) §
Navrhuje sa vypustiť legislatívnu skratku „cestujúci“ z ustanovenia § 59 zákona upravujúceho vrátenie dane osobám z tretích štátov pri vývoze tovaru v osobnej batožine z územia Európskych spoločenstiev.

čl. VII bod 4 (Príloha č. 6)
Do transpozičnej prílohy zákona sa dopĺňa smernica 2007/74/ES o oslobodení tovaru, ktorý dovážajú osoby cestujúce z tretích krajín, od dane z pridanej hodnoty a spotrebnej dane. Členské štáty sú povinné transponovať smernicu s účinnosťou od 1. decembra 2008.

čl. I

čl. I bod 1 a 4 (§ 2 ods. 1 písm. a) a b), § 11 ods. 2 písm. a) §
Ustanovenia sa v súlade s čl. 2 bod 1 písm. a) až c) smernice Rady 2006/112/ES upresňujú tak, aby bolo jednoznačné, že predmetom dane sú len tie plnenia, ktoré uskutoční zdaniteľná osoba v rámci svojej ekonomickej činnosti, z ktorej má príjmy, a nevzťahuje sa na tie činnosti, pri ktorých koná ako napr. súkromná osoba. Typickým príkladom je fyzická osoba, podnikateľ, u ktorého je potrebné rozlišovať, kedy koná ako zdaniteľná osoba a kedy nekoná ako zdaniteľná osoba (napr. rozsudok vo veci C-291/92 Armbrecht).

čl. I bod 2 (§ 4a a 4b) §
Podľa čl. 11 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty členský štát môže považovať za jednu zdaniteľnú osobu osoby usadené na území členského štátu, ktoré sú právne nezávislé, ale sú vzájomne úzko prepojené finančnými, ekonomickými a organizačnými väzbami. Ide o tzv. skupinovú registráciu pre daň z pridanej hodnoty viacerých zdaniteľných osôb pod jedným identifikačným číslom pre daň z pridanej hodnoty. Podmienkou pre takúto registráciu je, že musia byť súčasne splnené tri základné podmienky, a to finančná prepojenosť, ekonomická prepojenosť a organizačná prepojenosť zdaniteľných osôb. Osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, nemôže byť členom skupiny. O skupinovú registráciu môžu požiadať len zdaniteľné osoby, ktoré sú etablované v Slovenskej republike. Akákoľvek zložka resp. časť zdaniteľnej osoby v zahraničí nemôže byť súčasťou skupiny registrovanej podľa tohto zákona. Skupina musí mať svojho zástupcu, ktorý koná za všetkých členov skupiny. Toto konanie sa obmedzuje len na účely uplatňovania zákona o dani z pridanej hodnoty. Návrh podrobne upravuje náležitosti žiadosti o skupinovú registráciu, …

čl. I bod 3
V poznámke pod čiarou k odkazu 5 sa doterajší text nahrádza názvami zákonov upravujúcich spotrebné dane. Poznámka nekorešpondovala so samotným odkazom v texte zákona.

čl. I bod 5 (§ 38 ods. 5) §
Navrhuje sa úprava tohto ustanovenia tak, aby prenajímateľ, platiteľ dane, sa mohol rozhodnúť pre zdanenie nehnuteľnosti aj v prípade, ak nájomca nie je platiteľom dane, ale je zdaniteľnou osobou, či už tuzemskou alebo zahraničnou. Navrhovaná zmena vytvorí lepšie daňové podmienky pre platiteľov dane, prenajímateľov, z toho hľadiska, že platiteľ dane nebude musieť krátiť daň na vstupe, pokiaľ nehnuteľnosti prenajíma len zdaniteľným osobám.

čl. I bod 6 (§ 43 ods. 6 písm. a) §
Oslobodenie od dane pri dodaní tovaru a poskytnutí služby v tuzemsku je možné uplatniť podľa čl. 151 smernice Rady 2006/112/ES v rámci diplomatických a konzulárnych vzťahov. Nadväzne na cit. ustanovenie smernice sa upresňuje ustanovenie § 43 ods. 6 zákona.

čl. I bod 7 (§ 47 ods. 7) §
Ustanovenie sa upresňuje v nadväznosti na čl. 148 smernice 2006/112/ES.

čl. I bod 8 (§ 48 ods. 2 písm. b) §
Ustanovenie sa zosúlaďuje s čl. 22 smernice Rady 83/181/EHS z 28.3.1983 určujúcej rozsah platnosti článku 14 (1) d) smernice 77/388/EHS vzhľadom na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pre finálny dovoz určitého tovaru v znení neskorších zmien a dodatkov. Podľa cit. ustanovenia smernice môžu byť od dane oslobodené zásielky nepatrnej hodnoty, ak úhrnná hodnota dovážaného tovaru nepresiahne 22 eur. Oslobodenie od cla sa uplatní do hodnoty 150 eur – nariadenie Rady (ES) č. 274/2008, ktorým sa s účinnosťou od 1. decembra 2008 mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 918/83 z 28. marca 1983 ustanovujúce systém spoločenstva pre oslobodenie od cla.

čl. I bod 9 (§ 49 ods. 3) §
Ustanovenie sa zosúlaďuje s článkom 354 smernice 2006/112/ES. Zo súčasnej úpravy nevyplýva zákaz uplatniť odpočet z prevádzkových nákladov u platiteľov dane, ktorí dodávajú investičné zlato oslobodené od dane. V zmysle smernice majú tieto osoby právo na odpočet dane len zo vstupov, ktoré sú taxatívne uvedené v § 67 ods. 5 a 6 zákona. Navrhovaná úprava, ktorá vylučuje odpočet dane z prevádzkových nákladov, sa vzťahuje len k činnosti, ktorá sa týka dodania investičného zlata oslobodeného od dane a jeho sprostredkovania.

čl. I bod 10 a 11 (§ 51 ods. 2 a 3) §
S cieľom zníženia množstva podávaných dodatočných daňových priznaní k jednotlivým zdaňovacím obdobiam sa navrhuje umožniť platiteľom dane, aby vykonali odpočítanie dane za ktorékoľvek zdaňovacie obdobie kalendárneho roka (hospodárskeho roka), v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, pričom musia byť splnené podmienky na odpočítanie dane, a to vznik práva na odpočítanie dane (§ 49 ods. 1) a mať k dispozícii faktúru (dovozný doklad).

čl. I bod 12 (§ 55 ods. 3) §
Podľa platného znenia ustanovenia zákona o dani z pridanej hodnoty má právo na odpočítanie dane iba osoba, ktorá je registrovaná ako platiteľ dane. Vzhľadom na to, že týmto nebola zabezpečená neutralita dane, čo vyplýva aj z rozsudkov Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, upravuje sa možnosť odpočítania dane aj pre prípady, keď zdaniteľná osoba nebola platiteľom dane z dôvodu, že si nesplnila svoju registračnú povinnosť alebo ju splnila oneskorene, a to za obdobie, v ktorom už mala mať postavenie platiteľa dane.

čl. I bod 13 (§ 69 ods. 10 až 13) §
Za účelom eliminácie daňových podvodov v obchodoch s investičným zlatom a iným zlatom a kovovým odpadom a šrotom sa zavádza tuzemské sektorové „samozdanenie“, čo znamená, že povinnosť platiť daň je prenesená na príjemcu tovaru. Rovnako sa prenos daňovej povinnosti zavádza aj na služby sprostredkovania dodania investičného zlata a iného zlata. Zdaniteľná osoba, ktorá si nesplnila svoju registračnú povinnosť alebo ju splnila oneskorene, je povinná za obdobie, v ktorom už mala mať postavenie platiteľa dane, odviesť daň z tovarov a služieb, ktoré dodala v tomto období.

čl. I bod 14 a 15 (§ 70 ods. 1) §
Nadväzne na zmenu § 51 ods. 2 zákona sa navrhuje, aby platiteľ dane uviedol vo svojich záznamoch zdaňovacie obdobie, v ktorom odpočítal daň vzťahujúcu sa ku konkrétnemu prijatému zdaniteľnému obchodu. Ďalej sa pre členov skupiny v zmysle § 4a dopĺňa povinnosť viesť záznamy o dodávkach tovarov a služieb medzi jednotlivými členmi skupiny, aj keď tieto dodávky nepodliehajú dani.

čl. I bod 16 (§ 71 ods. 2 písm. h) a i) §
Ustanovenie sa upresňuje v nadväznosti na čl. 226 body 9 a 10 smernice 2006/112/ES.

čl. I bod 17 (§ 71 ods. 7) §
Medzi povinné náležitosti faktúry sa dopĺňajú informácie o dodaní investičného zlata oslobodeného od dane podľa § 67 ods. 3 zákona a zároveň sa dopĺňa ďalšia povinná náležitosť, a to je informácia o prenose daňovej povinnosti na príjemcu tovaru alebo služby. Platiteľ dane, ktorý dodáva zdanené investičné zlato a iné zlato, a platiteľ dane, ktorý sprostredkováva dodanie takého zlata, sú povinní vo faktúre uviesť okrem ostatných náležitostí aj tieto informácie pre svojho zákazníka. Rovnako sa zavádza povinnosť uvádzať informáciu na faktúre o prenose daňovej povinnosti pri dodaní železného a neželezného šrotu a odpadu.

čl. I bod 18, 20 a 21 (§ 71 ods. 10, § 72 ods. 5 a § 73 ods. 3) §
V súvislosti so zavedením skupinovej registrácie sa dopĺňajú ustanovenia týkajúce sa vyhotovovania faktúr za dodávky tovarov a služieb. Navrhuje sa, aby sa ako údaje o platiteľovi dane, ktorý dodáva tovar alebo službu, uvádzali vo faktúre údaje člena skupiny, ktorý konkrétny obchod realizuje, a identifikačné číslo pre daň pridelené skupine.

čl. I bod 19 (§ 72 ods. 2 písm. i) a j) §
Pri dodaní investičného zlata oslobodeného od dane do iného členského štátu sa toto oslobodenie od dane prednostne posudzuje podľa § 67 ods. 3 zákona a nie podľa § 43 zákona. O dodaní investičného zlata oslobodeného od dane podľa § 67 ods. 3 zákona je platiteľ dane povinný informovať odberateľa uvedením odkazu na toto oslobodenie od dane vo faktúre. V takomto prípade sa dodanie tovaru (investičného zlata) do iného členského štátu neuvádza v súhrnnom výkaze. Pri dodaní plynu cez rozvodný systém zemného plynu a pri dodaní elektriny kupujúcemu z iného členského štátu je platiteľ dane povinný informovať odberateľa uvedením odkazu na konkrétny článok smernice alebo uvedením informácie, že osobou povinnou platiť daň je kupujúci.

čl. I bod 22 (§ 78 ods. 9) §
Ustanovenie upravuje podanie daňového priznania zdaniteľnou osobou, ktorá si nesplnila svoju registračnú povinnosť alebo ju splnila oneskorene. V tomto daňovom priznaní zdaniteľná osoba uvádza daň na výstupe z dodania tovarov a služieb za obdobie, v ktorom mala byť platiteľom dane, a taktiež uplatňuje odpočítanie dane podľa § 55 ods. 3.

čl. I bod 23 až 25 (§ 79) §
Navrhuje sa skrátenie lehoty na vrátenie nadmerných odpočtov. Daňový úrad vráti platiteľovi dane nadmerný odpočet do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, za určitých podmienok. Uvedené opatrenie budú môcť využiť platitelia dane, ktorých možno považovať za finančne spoľahlivé osoby, ktoré majú splnené daňové, colné a odvodové povinnosti. Tí platitelia dane, ktorí nesplnia navrhované podmienky, budú naďalej postupovať podľa § 79 ods. 1. Navrhovaná zmena sa prvýkrát použije za zdaňovacie obdobie apríl 2009.

čl. I bod 26 (§ 81a) §
V nadväznosti na zavedenie skupinovej registrácie sa navrhuje upraviť postup pre prípady, ak sa ďalej neplnia podmienky na registráciu skupiny pre daň. Daňový úrad zruší registráciu buď na základe žiadosti zástupcu skupiny alebo zruší registráciu z úradnej moci. Po zrušení registrácie skupiny každá zdaniteľná osoba má práva a povinnosti ako samostatná zdaniteľná osoba.

čl. I bod 27 (§ 83 ods. 3) §
Navrhuje sa ustanoviť lehotu na podanie daňového priznania právnym nástupcom, ak sa po úmrtí platiteľa dane, fyzickej osoby, nepokračuje v podnikaní.

čl. I bod 28 (§ 85f) §
Zámerom prechodného ustanovenia v § 85f ods. 1 je, aby sa nová úprava postupu zdaniteľnej osoby pri oneskorenej registrácii pre daň z pridanej hodnoty alebo pri nesplnení registračnej povinnosti vzťahovala len na prípad, kedy povinnosť podať žiadosť o registráciu vznikla po účinnosti novely zákona.

čl. I

čl. I bod 1 (§ 4 ods. 6) §
V súčasnosti platné znenie ustanovenia zákona sa vzťahuje len na obchodné spoločnosti a družstvá, čo nepokrýva napr. príspevkové organizácie, prípadne iné právnické osoby, preto sa navrhuje zaviesť všeobecný pojem zdaniteľná osoba.

čl. I bod 2 (§ 5 ods. 1) §
Ustanovenie upresňuje vymedzenie zahraničných osôb v nadväznosti na novú právnu úpravu vrátenia dane zahraničným podnikateľom.

čl. I bod 3 (§ 5 ods. 1 písm. a) §
Ustanovenie sa zosúlaďuje v nadväznosti na smernicu Rady 2008/9/ES (refundačná smernica), ktorá neumožňuje uplatňovať refundáciu zahraničnému podnikateľovi, ktorý vykonáva dopravu osôb alebo jej časť na území Slovenskej republiky. Táto osoba sa musí registrovať za platiteľa dane podľa § 5 zákona a môže odpočítanie vstupnej dane uplatňovať prostredníctvom daňového priznania.

čl. I bod 4 (§ 7a) §
V súlade so smernicou 2008/8/ES sa navrhuje zabezpečiť platenie dane u zdaniteľných osôb, ktoré sú príjemcom služieb od poskytovateľa z iného členského štátu, aj napriek tomu, že nie sú registrované ako platitelia dane. Z tohto dôvodu je potrebné týmto osobám prideliť identifikačné číslo pre daň (čl. 214 novelizovaný smernicou 2008/8/ES), ktoré sa bude používať vo vzťahu k poskytovateľovi služby pri objednávaní služieb. Rovnako sa navrhuje povinnosť požiadať o pridelenie identifikačného čísla pre daň aj pre osoby, ktoré poskytujú služby do iného členského štátu zdaniteľným osobám. Vzhľadom na to, že identifikačné číslo pre daň je identifikátorom toho, že osoba, ktorá dodáva alebo prijíma službu, je v postavení zdaniteľnej osoby, je potrebné, aby tieto zdaniteľné osoby požiadali o pridelenie identifikačného číslo pre daň ešte v čase pred prijatím resp. dodaním služby.

čl. I bod 5 (§ 9 ods. 4) §
Z dôvodu, že súčasné znenie v praxi spôsobovalo zúžený výklad týkajúci sa posúdenia dodania služby zdaniteľnou osobou, ktorá sprostredkovávala dodanie služby na základe komisionárskej alebo inej obdobnej zmluvy, sa navrhované znenie upravuje tak, aby pokrývalo aj prípady, keď platiteľ dane obstaráva službu napr. aj na základe zákona, ako je to napr. pri stravovaní.

čl. I bod 6 (§ 11 ods. 5) §
Zdaniteľná osoba, ktorá bude mať pridelené identifikačné číslo pre daň podľa navrhovaného ustanovenia § 7a, bude toto číslo používať pri všetkých intrakomunitárnych transakciách vrátane nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, čo znamená, že v takomto prípade obrat 13 941,45 eur sa na ňu nevzťahuje. Navrhované znenie je v súlade s čl. 28 smernice Rady 2006/112/ES.

čl. I bod 7 (§ 15 a 16) §
Miestom zdaňovania by malo byť v zásade miesto, kde dochádza ku skutočnej spotrebe. Pokiaľ ide o služby poskytované zdaniteľným osobám v nadväznosti na smernicu Rady 2008/8/ES navrhuje sa, že miestom zdaňovania je miesto, kde je usadený príjemca služby. Ak sa služby poskytujú nezdaniteľným osobám, miestom zdaňovania je miesto, kde má poskytovateľ zriadené sídlo svojej ekonomickej činnosti. Za určitých okolností sa tieto všeobecne pravidlá neuplatnia a namiesto nich sa uplatnia výnimky, ktoré odrážajú zásadu zdaňovania v mieste spotreby. Pravidlá na určenie miesta dodania služby uvedené v ustanoveniach § 15 a 16 zákona sa uplatnia pri určení miesta dodania služby ako u poskytovateľa služby, tak aj u príjemcu služby. Navrhované znenie § 15 v súlade s čl. 2 bod 1 smernice Rady 2008/8/ES, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o miesto poskytovania služieb, vymedzuje zdaniteľnú osobu, ktorej sú služby poskytované (čl. 43), a všeobecné pravidlá na určenie miesta ich poskytnutia (čl. 44 a 45). V § 15 sú uvedené …

čl. I bod 8 až 10 (§ 19 ods. 2, 3 a 6) §
Podvody v oblasti dane z pridanej hodnoty značne ovplyvňujú daňové príjmy členských štátov. Aby krížové overovanie informácií zo súhrnných výkazov o cezhraničných službách naozaj slúžili na boj proti podvodom, je potrebné aby poskytovateľ a príjemca služby priznávali transakcie vo svojich daňových priznaniach a súhrnných výkazoch v rovnakom období. Z tohto dôvodu sa v § 19 ods. 2 zákona vypúšťa osobitne ustanovená daňová povinnosť pre cezhranične poskytované služby (na základe čl. 1 bod 2. smernice 2008/117/ES) a ustanovuje sa vznik daňovej povinnosti podľa základného pravidla, t.j. daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. V § 19 ods. 3 a 6 zákona sa definuje deň dodania služby v osobitných prípadoch napr. čiastkovo alebo opakovane dodávané služby v tuzemsku, čiastkovo alebo opakovane dodávané cezhraničné služby, ktoré sa dodávajú dlhšie ako 12 mesiacov (čl. 1 bod 1. smernice 2008/117/ES).

čl. I bod 11 (§ 21 ods. 1) §
Ustanovenie sa dopĺňa tak, aby z neho bolo jednoznačne zrejmé, že colný orgán vyrubí daň pri colnom režime dočasné použitie len v prípade, ak ide o dočasné použitie s čiastočným oslobodením od cla.

čl. I bod 12 (§ 22 ods. 8 a 9) §
Na základe čl. 80 smernice Rady 2006/112/ES sa s cieľom zabrániť daňovým únikom alebo vyhýbaniu sa dani navrhuje osobitne určiť základ dane ako trhovú cenu v prípadoch dodania tovarov a služieb osobám, ktoré sú spojené s dodávateľom rodinnými, riadiacimi alebo finančnými väzbami. Tieto osoby sa súčasne definujú v zákone.

čl. I bod 13 a 14 (K § 29) §
V poznámke pod čiarou k odkazu 8 sa navrhuje uviesť odkaz na platný predpis upravujúci zdravotnú starostlivosť, ktorá je oslobodená od dane podľa § 29 zákona. Ošetrovateľská starostlivosť a pôrodná asistencia uvedené v odseku 2 písm. a) zákona sú zahrnuté v zdravotnej starostlivosti.

čl. I bod 15 a 16 (§ 38 ods. 1) §
Navrhuje sa odstrániť nejednoznačnosť pri aplikácii tohto ustanovenia. Cieľom tohto ustanovenia je, aby byty a nebytové priestory, ktoré tvoria časť nehnuteľnosti, boli posudzované na účely počítania päťročnej lehoty ako samostatné časti nehnuteľnosti.

čl. I bod 17 (§ 49 ods. 5) §
Ustanovenie sa dopĺňa v nadväznosti na ustanovenie § 19 ods. 2 písm. l) bod 3. zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktoré umožňuje daňovníkovi uplatniť daňové výdavky (náklady) na spotrebované pohonné látky vo forme paušálnych výdavkov.

čl. I bod 18 (§ 49 ods. 8) §
Navrhuje sa umožniť odpočítanie dane nielen pri kúpe, ale aj pri nájme osobných automobilov, ktoré sú určené na ďalší nájom, ak táto činnosť je obchodnou činnosťou platiteľa dane. Navrhovaným znením sa má zabrániť dvojitému zdaneniu osobných automobilov, ktoré sú určené na ďalší nájom a boli obstarané formou nájmu. Toto ustanovenie sa týka tých platiteľov, u ktorých nájom osobných automobilov nie je príležitostnou činnosťou, resp. jednorazovou činnosťou. Ide o zrovnoprávnenie podmienok pre odpočítanie dane s nájmom osobného automobilu, ktoré podnikateľ kúpil rovnako na účel nájmu.

čl. I bod 19 (§ 55a až 55g) §
Navrhované ustanovenia preberajú do zákona ustanovenia smernice Rady 2008/9/ES, ktorou sa ustanovujú podrobné pravidlá pre vrátenie dane z pridanej hodnoty ustanovené v smernici 2006/112/ES zdaniteľným osobám, ktoré nie sú usadené v členskom štáte vrátenia dane, ale ktoré sú usadené v inom členskom štáte. Upravujú zjednodušený postup vrátenia dane za pomoci využitia moderných technológií, menia lehotu na predkladanie žiadostí o vrátenie dane a lehotu, v rámci ktorej sa rozhodnutia o žiadostiach o vrátenie dane oznamujú podnikateľom. Zároveň ustanovujú, že aj podnikatelia majú povinnosť poskytovať odpovede v stanovených lehotách a zavádzajú povinnosť členských štátov platiť úroky, ak daň vrátia neskoro. Nový prístup k problematike vrátenia dane osobám, ktoré nie sú usadené v členskom štáte vrátenia dane, bude vo väčšej miere využívať aj spoluprácu správcov dane v štáte usadenia žiadateľa ako doteraz, kedy ťažisko úloh spočívalo pri riešení žiadostí o vrátenie dane na správcoch dane v štáte vrátenia dane. V tejto súvislosti bolo v roku 2008 prijaté nariadenie Rady (ES) č. 143/2008, ktorým …

čl. I bod 20 (§ 56 až 58) §
Nadväzne na smernicu Rady 2008/9/ES, ktorou sa ustanovujú podrobné pravidlá pre vrátenie dane z pridanej hodnoty ustanovené v smernici 2006/112/ES zdaniteľným osobám, ktoré nie sú usadené v členskom štáte vrátenia dane, ale ktoré sú usadené v inom členskom štáte, sa zosúlaďuje s týmto postupom (§ 55a až 55e) aj postup vrátenia dane v tuzemsku žiadateľom z tretích štátov (štátov, ktoré nie sú členmi Európskej únie). Pri vrátení dane žiadateľom z tretích štátov ostáva zachovaný doterajší tzv. „papierový“ postup pri vrátení dane v tuzemsku. Nové znenie § 56 zákona definuje zahraničné osoby z tretích štátov, ktorá môžu uplatniť nárok na vrátenie dane v tuzemsku, vrátane podmienok (podmienky sú rovnaké ako u osôb z iných členských štátov), po splnení ktorých môžu nárok na vrátenie dane uplatniť. Nové znenie § 57 zákona ustanovuje, že zahraničné osoby z tretích štátov podávajú žiadosti o vrátenie dane na predpísaných tlačivách, ktorých vzory sú uvedené v prílohách zákona. Súčasne ustanovuje minimálnu sumu dane za rok 50 eur, …

čl. I bod 21 a 22 (§ 68 ods. 1) §
Ustanovenia sa menia v nadväznosti na zmenu § 15 a 16 zákona.

čl. I bod 23 (§ 68 ods. 10) §
Ustanovenie sa upravuje (prečíslováva sa odsek) nadväzne na nové znenie § 58 zákona.

čl. I bod 24 (§ 69 ods. 2 až 4) §
V súvislosti so zmenami pri určení miesta dodania služieb podľa § 15 a 16 zákona sa v súlade so smernicou 2008/8/ES (čl. 196 smernice 2006/112/ES) po novom vymedzujú osoby, ktoré sú osobami povinnými platiť daň pri prijatí cezhraničných služieb, ktoré boli dodané zahraničnou osobou z iného členského štátu alebo z tretieho štátu (§ 69 ods. 3 zákona). Zároveň na tieto účely sa aj na osobu, ktorá má v tuzemsku prevádzkareň, ale táto prevádzkareň sa nezúčastňuje na dodaní tovaru alebo služby (dodávka je uskutočnená napr. zo sídla dodávateľa v inom členskom štáte), bude hľadieť ako na zahraničnú osobou, ktorá nie je usadená v tuzemsku (§ 69 ods. 4 zákona).

čl. I bod 25 (§ 69 ods. 5) §
Ustanovenie sa zosúlaďuje s článkom 203 smernice 2006/112/ES.

čl. I bod 26 (§ 69 ods. 9) §
V súvislosti s novými pravidlami o prideľovaní identifikačných čísiel pre daň z pridanej hodnoty podľa § 7a sa dopĺňa aj ustanovenie, podľa ktorého je povinná v súlade s čl. 195 smernice 2006/112/ES platiť daň každá osoba identifikovaná pre daň, ktorá kupuje elektrinu alebo plyn od zahraničnej osoby neusadenej v tuzemsku.

čl. I bod 27 (§ 70 ods. 3) §
V ustanovení sa vypúšťa odkaz na súčasné znenie § 16 ods. 7 zákona z dôvodu zmien pravidiel určenia miesta dodania služieb podľa § 15 a 16 zákona.

čl. I bod 28 a 29 (§ 75 ods. 6 a 76 ods. 5) §
Ustanovenia týkajúce sa elektronickej fakturácie sa zosúlaďujú s článkami 233 a 246 smernice 2006/112/ES. Faktúra sa môže poslať zákazníkovi v listinnej forme (faktúra na papieri) alebo elektronicky. V prípade elektronicky poslanej faktúry sa dopĺňa možnosť elektronického zaslania faktúry za podmienky, že medzi vyhotoviteľom faktúry a zákazníkom bude uzavretá zmluva o elektronickej výmeny údajov (EVÚ) v zmysle odporúčania Komisie 1994/820/ES z 19. októbra 1994 týkajúceho sa právnych aspektov elektronickej výmeny dát. Vzhľadom na to, že toto odporúčanie nie je oficiálne publikované v slovenskom jazyku v Úradnom vestníku, nie je možné naň v právnom predpise odkazovať, avšak Ministerstvo financií SR zabezpečí publikáciu tohto odporúčania v slovenskom jazyku vo Finančnom spravodajcovi.

čl. I bod 30 (§ 77 ods. 5) §
Ustanovenie sa upravuje z dôvodu, že ak je platiteľovi dane povolené vyrovnanie alebo potvrdené nútené vyrovnanie, reštrukturalizačný správca sa nestáva účastníkom daňového konania namiesto daňového subjektu, preto nie je potrebné meniť zdaňovacie obdobie platiteľa dane.

čl. I bod 31 (§ 80) §
Podľa smernice Rady 2008/117/ES sa má zabezpečiť, aby dodávateľ tovaru alebo služby ako aj odberateľ tovaru alebo služby priznávali transakcie v rámci Spoločenstva približne v rovnakom zdaňovacom období. V nadväznosti na nové pravidlá o určení miesta dodania služby sa budú v súhrnných výkazoch uvádzať aj údaje o poskytnutí služieb, pri ktorých je povinný platiť daň príjemca v inom členskom štáte. To znamená, že podávanie súhrnných výkazov sa bude týkať nielen dodávok tovarov, ale aj dodávok služieb. Navrhuje sa, aby platiteľ dane, ktorý dodáva tovary alebo služby do iného členského štátu EÚ, podával súhrnný výkaz za každý kalendárny mesiac, v ktorom dodal tovar alebo službu do iného členského štátu. Na základe čl. 263 body 1a. a 1b. smernice 2006/112/ES (čl. 1 bod 3. smernice 2008/117/ES) sa umožňuje, aby platiteľ dane podával súhrnný výkaz za kalendárny štvrťrok, ak hodnota ním dodaných tovarov nepresiahne v bežnom a súčasne v predchádzajúcich štyroch štvrťrokoch hodnotu 100 000 eur. Túto hodnota môžu členské štáty uplatňovať do …

čl. I bod 32 (§ 85h) §
Navrhované prechodné ustanovenia súvisia so zmenami § 19 ods. 2 a 3 zákona na základe novelizovaného čl. 64 ods. 2 a čl. 66 smernice 2006/112/ES (v zmysle smernice 2008/117/ES). Ak daňová povinnosť pri cezhranične dodanej službe tuzemskému príjemcovi nevznikla do 31. decembra 2009 alebo vznikla len čiastočne (pretože do 31. decembra 2009 nebola vyhotovená faktúra o dodanej službe), vznikne daňová povinnosť po 1. januára 2010 podľa znenia § 19 ods. 2 zákona v znení účinnom k 31. decembru 2009, to znamená, že daňová povinnosť vznikne dňom vyhotovenia faktúry. Pri čiastkovo alebo opakovane dodávaných cezhraničných službách po dobu dlhšiu ako 12 kalendárnych mesiacov sa v súvislosti s navrhovaným znením § 19 ods. 3 písm. b) zákona ustanovuje prechodným ustanovením, že ak služba nebola zdanená v plnom rozsahu do 31. decembra 2009, bude daňová povinnosť pri čiastkovo alebo opakovane poskytovaných cezhraničných službách, pri ktorých je povinný platiť daň príjemca služby, vznikať podľa § 19 ods. 3 písm. b) zákona v znení účinnom …

čl. I bod 33
Nadväzne na pojmy používané v smerniciach EÚ upravujúcich daň z pridanej hodnoty sa v zákone upravuje terminológia.

čl. I bod 34 (príloha č. 2)
Navrhuje sa upraviť (upresniť) vzor tlačiva žiadosti o vrátenie dane podnikateľom z tretích štátov tak, aby bolo zrejmé, že v žiadosti sa musí uviesť, v súvislosti s akou činnosťou podnikatelia z tretích štátov použili tovar/službu, pri ktorej žiadajú vrátenie dane.

čl. I bod 35 a 36 (príloha č. 6)
Do prílohy zákona sa dopĺňajú tri smernice Rady upravujúce daň z pridanej hodnoty (2008/8/ES, 2008/9/ES, 2008/117/ES), ktoré sa transponujú do právnej úpravy dane z pridanej hodnoty navrhovaným zákonom.

čl. I

čl. I bod 1 (§ 5 ods. 1 písm. c) §
Ustanovenie sa mení nadväzne na zmenu § 13 ods. 1 písm. e) a f) zákona.

čl. I bod 2 (§ 6 ods. 6) §
Na základe nového znenia čl. 2 ods. 3 smernice Rady 2006/112/ES (čl. 1 bod 1. smernice Rady 2009/162/EÚ) sa upresňuje definícia predmetov spotrebnej dane, konkrétne sa upresňuje vylúčenie plynu z výrobkov podliehajúcich spotrebnej dani na účely uplatňovania dane z pridanej hodnoty, ktorý je dodávaný prostredníctvom sústavy zemného plynu, ktorá sa nachádza na území Európskej únie, alebo akejkoľvek siete, ktorá je k takejto sústave pripojená.

čl. I bod 3 (§ 8 ods. 1 písm. a) §
Ustanovenie sa upresňuje v nadväznosti na nové znenie čl. 15 ods. 1 smernice Rady 2006/112/ES ( čl. 1 bod 3. smernice Rady 2009/162/EÚ). Doplnením slov „a podobné nehmotné veci“ sa ustanovenie precizuje z dôvodu možného výskytu iných nehmatateľných predmetov dodávky.

čl. I bod 4, 7, 9 a 18 (§ 8 ods. 4 písm. i), § 13 ods. 1 písm. e) a f), § 16 ods §
Problematika dodávky a dovozu tepla alebo chladu je rovnaká ako problematika dodávky a dovozu plynu alebo elektriny. Z tohto dôvodu sa tá istá úprava, ktorá sa vzťahuje na plyn a elektrinu, má vzťahovať tiež na teplo a chlad. V súvislosti s doplnením týchto tovarov sa upravujú všetky súvisiace ustanovenia zákona – miesto dodania tovaru, miesto dodania služby, dovoz tovaru. Tieto zmeny sú transpozíciou čl. 1 bodov 4, 5, 6 a 10 smernice Rady 2009/162/EÚ.

čl. I bod 5 (§ 9 ods. 2) §
Ustanovenie sa upresňuje v súvislosti s novou úpravou obsiahnutou v § 49a zákona.

čl. I bod 6 (§ 11 ods. 9) §
Ustanovenie sa zosúlaďuje s novým znením čl. 22 smernice Rady 2006/112/ES (čl. 1 bod 1 smernice Rady 2009/69/ES). Nedochádza k vecnej zmene ustanovenia.

čl. I bod 8 (§ 16 ods. 3) §
Od 1. januára 2010 na základe čl. 2 smernice Rady 2008/8/ES nastali zmeny týkajúce sa miesta poskytovania služieb. Keďže tieto zmeny by mohli mať značný dosah na rozpočet členských štátov, pri niektorých službách sa zmeny miesta dodania mali vykonať postupne. Jedným z okruhov takýchto služieb sú dodania kultúrnych, umeleckých, športových, vedeckých, vzdelávacích, zábavných a podobných služieb, ako napríklad služieb na výstavách a veľtrhoch, vrátane ich organizovania a s nimi súvisiacich doplnkových služieb. Pravidlo platné do 31. decembra 2010 pre uvedené služby týkajúce sa služieb dodaných zdaniteľnej osobe aj nezdaniteľnej osobe sa osobitne mení od 1. januára 2011 vo vzťahu k zdaniteľnej osobe. Osobitné pravidlo určenia miesta dodania služby pre zdaniteľnú osobu v súvislosti s uvedenými službami sa bude vzťahovať len na vstup na kultúrne, umelecké, športové a podobné podujatia (napr. výstavy a veľtrhy) ako aj na doplnkové služby, ktoré bezprostredne súvisia so vstupom na tieto podujatia (napr. šatňa, toaleta). Všetky ostatné kultúrne, umelecké, športové a podobné služby iné ako vstup …

čl. I bod 10 (§ 19 ods. 3) §
Doplnením ustanovenia sa zjednodušuje fakturácia za opakované a čiastkové dodania tovarov a služieb, čím sa odstránia aplikačné problémy spojené s týmto ustanovením.

čl. I bod 11 až 13 (§ 27) §
V rámci opatrení na zníženie deficitu verejných financií návrh zákona obsahuje zmeny v sadzbách dane z pridanej hodnoty. V § 85j ods. 1 sa s účinnosťou od 1. januára 2011 navrhuje dočasné zvýšenie základnej sadzby dane z 19 % na 20 %. Znížená sadzba dane 6 % na tzv. predaj potravín z dvora sa zrušuje. Navrhovanými zmenami sadzieb dane sa zabezpečí zvýšenie daňových príjmov štátneho rozpočtu v roku 2011 o 185,5 mil. eur, v roku 2012 o 196,3 mil. eur a v roku 2013 o 209,3 mil. eur. Navrhuje sa doplniť z dôvodu právnej istoty použitie sadzby dane pre prípad, že v súvislosti s dodávkou tovaru alebo služby môže vzniknúť daňová povinnosť dva alebo viackrát, a to z dôvodu prijatia jednej alebo viacerých platieb pred samotnou dodávkou. Sadzba dane sa uplatní podľa toho, aká sadzba dane bola platná v čase, keď vznikla daňová povinnosť.

čl. I bod 14, 17 a 29 (§ 43 ods. 6, § 48 ods. 5 a § 62a) §
Oslobodenie od dane priame alebo realizované formou vrátenia dane, ktoré sa doteraz uskutočňovalo priamo na základe Protokolu z 8. apríla 1965 o výsadách a imunitách Európskych spoločenstiev a k nemu vykonávacej Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a Komisiou Európskych spoločenstiev o vykonávaní Protokolu o výsadách a imunitách Európskych spoločenstiev, sa dopĺňa do príslušných ustanovení zákona v nadväznosti na čl. 1 body 10 a 11 smernice Rady 2009/162/EÚ. Nedochádza k vecnej zmene uplatňovania dane.

čl. I bod 15 (§ 44 písm. b) §
Ustanovenie sa zosúlaďuje s čl. 140 písm. b) smernice Rady 2006/112/ES (čl. 1 bod 2 smernice Rady 2009/69/ES).

čl. I bod 16 (§ 48 ods. 3) §
Dovoz tovaru z tretích štátov je oslobodený od dane, ak po dovoze nasleduje dodanie alebo premiestnenie tovaru do iného členského štátu EÚ. Vzhľadom na prípady zneužívania tohto oslobodenia od dane sa špecifikujú podmienky, za ktorých sa môže uplatniť oslobodenie od dane pri dovoze tovaru z tretích štátov. Ide o transpozíciu čl. 1 bod 3 smernice Rady 2009/69/ES.

čl. I bod 19 (§ 49 ods. 3) §
Ustanovenie sa mení tak, aby sa zabezpečilo, že platiteľ dane nemôže odpočítať daň v prípade, ak prijme napr. službu na účel dodania tovaru s oslobodením od dane podľa § 42 zákona. Navrhovaná zmena vyplýva zo smernice 2006/112/ES (čl. 169).

čl. I bod 20 až 22 (§ 49 ods. 5, § 49a a § 54a) §
Ide o sprísnenie podmienok na odpočítanie dane pri nehnuteľnom majetku, ktorý je uvedený v § 54 ods. 2 písm. b) a c) zákona. S cieľom zabezpečiť, aby sa so zdaniteľnými osobami zaobchádzalo rovnakým spôsobom, keď sa nehnuteľný majetok, ktorý používajú v rámci svojej podnikateľskej činnosti, nepoužije výlučne na účely súvisiace s podnikaním, sa sprísňujú pravidlá na odpočítanie dane v tom smere, že platiteľ dane pri obstaraní nehnuteľnosti, ktorú použije na podnikanie ako aj na iné účely ako na podnikanie, musí rozdeliť vstupnú daň na časť, ktorú nemôže odpočítať z dôvodu použitia majetku na iný účel ako na podnikanie, a časť, ktorú môže odpočítať, pretože majetok použije na podnikanie. V týchto prípadoch platiteľ dane už nepoužije postup podľa § 9 ods. 2 zákona, ktorý bol doteraz povinný použiť v prípade, ak si oddanil celú nehnuteľnosť v zmysle doterajších pravidiel. Ak sa po zaradení nehnuteľného majetku do užívania zmení pôvodne stanovený rozsah použitia majetku na podnikanie a na iný účel ako na …

čl. I bod 23 (§ 55a ods. 2 písm. c) tretí bod) §
Ustanovenie sa mení nadväzne na zmenu § 13 ods. 1 písm. e) a f) zákona.

čl. I bod 24 (§ 55b ods. 3 písm. h) §
Nadväzne na čl. 9 ods. 2 smernice Rady 2008/9/ES sa do povinných údajov žiadosti o vrátenie dane, ktorú podáva zdaniteľná osoba usadená v inom členskom štáte EÚ, dopĺňa údaj bližšie určujúci tovar a službu, pri ktorých žiada vrátenie dane, podľa nariadenia Komisie (ES) č. 1174/2009 z 30. novembra 2009, ktorým sa stanovujú pravidlá vykonávania čl. 34a a 37 nariadenia Rady (ES) č. 1798/2003, pokiaľ ide o daň z pridanej hodnoty podľa smernice Rady 2008/9/ES.

čl. I bod 25 a 28 (§ 55b ods. 7 a § 58 ods. 2) §
V súlade s požiadavkou Európskej komisie je potrebné umožniť jednému zástupcovi zastupovať aj viacero daňových subjektov pri vrátení dane zahraničnej osobe z iného členského štátu alebo z tretieho štátu, a preto sa v zákone vylučuje úprava podľa zákona o správe daní (zákon č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorá umožňuje zastupovanie len jedného daňového subjektu.

čl. I bod 26 (§ 55d ods. 2) §
Upresňuje sa deň, ktorý sa považuje za doručenie dátovej správy na elektronickú adresu, ak daňový úrad žiada dodatočné informácie alebo ďalšie dodatočné informácie týkajúce sa žiadosti o vrátenie dane.

čl. I bod 27 (§ 56 ods. 2 písm. c) tretí bod) §
Ustanovenie sa mení nadväzne na zmenu § 13 ods. 1 písm. e) a f) zákona.

čl. I bod 30 a 31 (§ 69 ods. 1 a 2) §
Ustanovenie sa upravuje tak, aby osobou povinnou platiť daň bol príjemca tovaru alebo služby aj v prípade, ak zahraničná osoba je registrovaná ako platiteľ dane, ktorý nemá v tuzemsku prevádzkareň zúčastňujúcu sa na dodaní tovaru alebo služby, prípadne sa stala platiteľom dane len z dôvodu príležitostnej transakcie.

čl. I bod 32 (§ 72 ods. 2 písm. j) §
Ustanovenie sa mení nadväzne na zmenu § 13 ods. 1 písm. e) a f) zákona.

čl. I bod 33 (§ 85j) §
V rámci opatrení na zníženie deficitu verejných financií sa s účinnosťou od 1. januára 2011 navrhuje dočasné zvýšenie základnej sadzby dane z 19 % na 20 %. Presný dátum skončenia obdobia uplatňovania základnej sadzby dane 20 % bude vyhlásený vo vyhláške, ktorú vydá Ministerstvo financií SR na základe splnenia podmienky zníženia deficitu verejnej správy. Ide o prechodné ustanovenie týkajúce sa nehnuteľného majetku, ktorý bol obstaraný do 31. decembra 2010 s uplatnením plného nároku na odpočítanie dane tak, ako doterajší predpis umožňoval v prípadoch obstarania nehnuteľnosti, ktorej časť bola určená aj na iné účely ako na podnikanie. V takomto prípade platiteľ dane je povinný odvádzať daň na výstupe podľa § 9 ods. 2 zákona.

čl. I bod 34 až 36 (§ 86 a príloha č. 6) §
Ide o o zosúladenie s Lisabonskou zmluvou v tom smere, že slovné spojenie „Európske spoločenstvo“ sa nahrádza slovným spojením „Európska únia“.

čl. I bod 37 (príloha č. 6)
Do transpozičnej prílohy sa dopĺňajú smernice, ktoré sa preberajú týmto zákonom do právnej úpravy dane z pridanej hodnoty.

čl. I bod 38 (príloha č. 7a)
Nadväzne na zrušenie zníženej sadzby dane 6 % sa vypúšťa príloha č. 7a, ktorá obsahuje zoznam tovarov podliehajúcich zníženej sadzbe dane 6 %.

čl. V

čl. V bod 1 (§ 21 ods. 2) §
V nadväznosti na zmenu platenia dane pri dovoze tovaru z tretieho štátu platiteľom dane (tzv. samozdanenie) a s tým súvisiace nové znenie ustanovenia § 84 zákona sa doterajšia druhá veta z dôvodu vhodnejšieho systematického zaradenia presúva do ustanovenia § 84 zákona.

čl. V bod 2 a 3 (§ 24 ods. 1 a 2) §
Ide o zosúladenie pojmov s pojmami v colných predpisoch (napr. zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

čl. V bod 4 (§ 25 ods. 4) §
Ustanovenie sa upravuje v nadväznosti na zmenu v platení dane pri dovoze tovaru z tretích štátov. Z vecného hľadiska ostáva zachovaný doterajší princíp pri oprave základu dane a dane pri dovoze tovaru s tým rozdielom, že pri samozdanení platiteľ dane opravuje základ dane a daň prostredníctvom daňového priznania, a v prípade, ak vyrubuje daň pri dovoze tovaru colný orgán, ostáva zachovaný postup platný do konca roka 2012.

čl. V bod 5 (§ 49 ods. 2 písm. d) §
V nadväznosti na zmenu platenia dane pri dovoze tovaru z tretieho štátu platiteľom dane sa mení ustanovenie týkajúce sa odpočítania dane pri dovoze tovaru. Ak platiteľ dane uvádza daň pri dovoze tovaru v daňovom priznaní, platí, že právo na odpočítanie dane má, ak túto daň uplatní v daňovom priznaní. V prípade, ak daň z dovozu tovaru vymeria colný úrad, má platiteľ dane právo na odpočítanie dane, ak túto daň zaplatí colnému úradu, t.j. rovnako ako podľa doterajších pravidiel.

čl. V bod 6 (§ 52) §
Ustanovenie sa upravuje v nadväznosti na zavedenie „samozdanenia“ dovozu tovaru (uvedenie dane v daňovom priznaní).

čl. V bod 7 a 8 (§ 53 ods. 1 a 2) §
Ustanovenia o oprave odpočítanej dane sa dopĺňajú nadväzne na zmenu v platení dane pri dovoze tovaru z tretích štátov. Ak platiteľ dane opraví základ dane pri dovoze tovaru a daň na výstupe, opraví aj odpočítanú daň.

čl. V bod 9 a 10 (§ 54a ods. 1 a 3) §
Ustanovenia sa precizujú, aby boli v súlade s čl. 168a smernice 2006/112/ES. Zmenou textu v prvom odseku § 54a zákona sa chce dosiahnuť, aby aj v prípade, ak si pri obstaraní nehnuteľného majetku platiteľ dane odpočítal daň v plnej výške a následne začne tento majetok využívať aj na iný účel ako na podnikanie, uplatnil odpočítanie dane v pomernej výške a nepostupoval podľa § 9 ods. 2 zákona. Týmto sa zabezpečuje rovnaké zaobchádzanie pri zmene rozsahu použitia nehnuteľného majetku na podnikanie bez ohľadu na výšku pôvodne uplatneného odpočtu dane. Výpočet úpravy odpočítanej dane podľa doterajšieho znenia (vzorca) druhej vety § 54a ods. 3 zákona vyjadroval len postup pri prvej zmene úpravy odpočítanej dane. Vypustením slov „pri nadobudnutí alebo vytvorení“ investičného majetku bude z textu vyplývať (rovnako ako zo vzorca v prílohe č. 1 zákona), že ide o úpravu posledne odpočítanej dane.

čl. V bod 11
Znenie poznámok pod čiarou sa aktualizuje v nadväznosti na ustanovenia zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudne účinnosť 1. januára 2012.

čl. V bod 12 (§ 55g ods. 2) §
Odoslanie resp. neodoslanie žiadosti o vrátenie DPH do iného členského štátu EÚ patrí do kompetencie Finančného riaditeľstva SR .

čl. V bod 13 a 14 (§ 66 a 67) §
Ustanovenia sa menia nadväzne na zmenu v platení dane pri dovoze tovaru z tretích štátov.

čl. V bod 15 (§ 75 ods. 6) §
Elektronický podpis a elektronickú výmenu údajov (EDI) uvádza zákon len ako príklady elektronických technológií, ktoré zabezpečujú vierohodnosť pôvodu a integritu obsahu. Iným spôsobom, ako možno tieto podmienky zabezpečiť bez využitia elektronických technológií, je napríklad prostredníctvom kontrol riadenia podnikových procesov. Ide o vnútropodnikový proces vytvorený, riadený a aktualizovaný zodpovednými osobami v spoločnosti (vedenie spoločnosti, majitelia, oprávnení zamestnanci), ktorý vedie k tomu, aby sa zabezpečilo vytváranie a uchovávanie dostatočne spoľahlivých finančných, účtovných a kontrolných záznamov, ktoré potvrdzujú dodržiavanie zákonných povinností z hľadiska zákona. Iné postupy alebo technológie (ako napr. elektronická ochranná značka), v prípade, že splnia podmienky zabezpečenia vierohodnosti pôvodu a integrity obsahu, zákon nevylučuje. Zaslanie faktúry elektronickou poštou, bez použitia technológie zabezpečujúcej vierohodnosť pôvodu a integritu obsahu, podmienky zákona nenapĺňa.

čl. V bod 16 (§ 78 ods. 1) §
V nadväznosti na vypustenie ustanovenia o platení preddavku sa vypúšťa zo znenia odseku 1 výnimka týkajúca sa platenia preddavku na daň pri predaji tovaru na trhovom mieste.

čl. V bod 17 a 19 (§ 78 ods. 2 a § 79 ods. 1) §
V nadväznosti na zmenu pri platení dane pri dovoze tovaru platiteľom dane sa upravuje definícia vlastnej daňovej povinnosti a definícia nadmerného odpočtu. Vzhľadom na to, že daň pri dovoze tovaru bude platiteľovi dane, ktorý nespĺňa podmienky na samozdanenie, vymeriavať naďalej colný úrad, upravuje sa definícia vlastnej daňovej povinnosti a nadmerného odpočtu. Daň vymeranú colným úradom platiteľ dane neuvádza ako daň na výstupe v daňovom priznaní.

čl. V bod 18 (§ 78a) §
V nadväznosti na novú úpravu týkajúcu sa nesplnenia registračnej povinnosti (§ 69 ods. 13 zákona o DPH), ktorá nadobudla účinnosť 1. apríla 2009, sa navrhuje vypustiť ustanovenie o platení preddavkov na daň pri predaji tovaru na trhovom mieste.

čl. V bod 20 a 21 (§ 79 ods. 4, 5 a 6) §
Navrhuje sa prerušenie plynutia lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu v prípade, ak bola platiteľovi dane zaslaná výzva na odstránenie nedostatkov v podanom daňovom priznaní. Navrhuje sa spresniť lehotu, v ktorej daňový úrad má vrátiť nadmerný odpočet, ak ide o nadmerný odpočet uplatnený platiteľom dane v dodatočnom daňovom priznaní, ktoré je podané po podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol. V tomto prípade platiteľ dane nemá možnosť započítať nadmerný odpočet s vlastnou daňovou povinnosťou (§ 79 ods. 1 zákona), preto nadmerný odpočet daňový úrad vráti. Ak sa v rámci lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu uplatneného dodatočným daňovým priznaním začne daňová kontrola, vráti sa nadmerný odpočet v lehote podľa odseku 5, a to vo výške zistenej daňovou kontrolou. Rovnako sa ustanovuje lehota, v rámci ktorej daňový úrad vráti zvýšenie nadmerného odpočtu uplatnené v dodatočnom daňovom priznaní podanom platiteľom dane, ktorému daňový úrad vrátil nadmerný odpočet podľa § 79 ods. 2 zákona.

čl. V bod 22 (§ 79 ods. 7) §
Navrhuje sa uloženie sankcie za neoprávnené uplatnenie nadmerného odpočtu, ktorý sa vrátil v skrátenej lehote podľa § 79 ods. 2 zákona. Ustanovenie nahrádza sankciu vyplývajúcu z doterajšieho ustanovenia § 35b ods. 1 písm. h) zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorý sa zrušuje.

čl. V bod 23 (§ 80 ods. 11) §
Nedostatky, ktoré daňový úrad zistí v podanom súhrnnom výkaze (napr. chyba v identifikačnom čísle pre daň zákazníka), je osoba, ktorá ho podala, povinná na základe výzvy daňového úradu odstrániť. Keďže ide o údaje o dodávkach tovarov a služieb bez dane do iných členských štátov, ktoré sa dávajú na kontrolné účely k dispozícii daňovým správam iných členských štátov, je potrebné zabezpečiť korektnosť týchto údajov. Ak na základe výzvy v stanovenej lehote nedôjde k náprave, uloží daňový úrad sankciu podľa daňového poriadku.

čl. V bod 24
Poznámka pod čiarou sa aktualizuje v nadväznosti na zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudne účinnosť 1. januára 2012.

čl. V bod 25 (§ 84) §
Pri dovoze tovaru vyrubuje daň colný orgán a dovozca je povinný túto daň zaplatiť colnému úradu. Pri splnení určitých zákonných podmienok sa navrhuje, aby daň pri dovoze tovaru v prípade vzniku daňovej povinnosti bola priznaná v daňovom priznaní a platená daňovému úradu, čo znamená, že daň pri dovoze nebude vyrubovať vo všetkých prípadoch colný orgán. Táto možnosť sa navrhuje doplniť do zákona o dani z pridanej hodnoty s účinnosťou od 1. januára 2013. Takáto úprava vychádza z čl. 211 smernice Rady 2006/112/ES, ktorý umožňuje členským štátom, aby pri dovoze tovaru platiteľ dane daň neplatil ihneď pri prepustení tovaru do príslušného colného režimu, ale túto daň platil prostredníctvom daňového priznania. Týmto sa vytvoria rovnaké podmienky z hľadiska platenia dane (tzv. samozdanenie) pre tovary nadobudnuté platiteľom dane z iných členských štátov Európskej únie a pre tovary dovezené platiteľom dane z tretích štátov (štáty mimo Európskej únie). Výhodou tejto navrhovanej úpravy pre platiteľa dane je, že platiteľ dane v rovnakom zdaňovacom období prizná …

čl. V bod 26 a 27 (prechodné ustanovenie § 85k a 85l) §
Pokuta podľa § 79 ods. 7 zákona sa nevzťahuje na nadmerné odpočty uplatnené za zdaňovacie obdobia, ktoré sa skončia pred nadobudnutím účinnosti novely zákona. V zmysle prechodného ustanovenia § 85k je platiteľ dane povinný daň pri dovoze tovaru vymeranú colným orgánom do 31. decembra 2012 zaplatiť tomuto orgánu, a preto túto daň neuvedie do daňového priznania ako svoju daňovú povinnosť voči štátnemu rozpočtu. Na odpočítanie tejto dane sa uplatnia podmienky platné do 31. decembra 2012.

čl. V bod 28
Príslušné ustanovenia zákona sa menia v súvislosti s reformou daňovej a colnej správy.

čl. I

čl. I bod 1 (K § 4 ods. 3) §
Odstraňuje sa nezrovnalosť v odseku 3 spresnením odkazu na úpravu v odseku 1 alebo 2.

čl. I bod 2 a 3 (K § 16 ods. 14 a 15 a k § 16 ods. 17) §
Prostredníctvom odseku 14 sa transponuje do zákona článok 58 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „smernica o DPH“). Od 1. januára 2015 sa mení určenie miesta dodania pri poskytnutí telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania a elektronicky dodávaných služieb pre nezdaniteľné osoby. Zmenou oproti súčasnej právnej úprave je to, že miestom dodania uvedených služieb, ktoré poskytuje zdaniteľná osoba usadená v ktoromkoľvek členskom štáte nezdaniteľnej osobe, už nebude členský štát, v ktorom má poskytovateľ sídlo alebo prevádzkareň (§ 15 ods. 2 zákona), ale miestom dodania bude miesto (štát), v ktorom má príjemca služby, nezdaniteľná osoba, sídlo, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava, t.j. miesto, kde je usadený zákazník. Takto určené miesto dodania uvedených služieb platí podľa súčasného znenia § 16 ods. 14 a 15 len pre situácie, ak tieto služby nezdaniteľným osobám poskytuje zdaniteľná osoba, ktorá nie je usadená v Európskej únii. Novým znením odseku 14 sa zjednocuje pravidlo …

čl. I bod 4 a 5 (K § 16 ods. 18 a 19) §
Definovanie telekomunikačných služieb a elektronických služieb na účely nového znenia odseku 14 ostáva zachované.

čl. I bod 6 (K § 49 ods. 10) §
Navrhované ustanovenie súvisí s uplatňovaním osobitnej úpravy tzv. jedného kontaktného miesta pre registráciu a plnenie si daňovej povinnosti v súvislosti s poskytovaním telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania a elektronických služieb nezdaniteľným osobám v štáte spotreby, ktorým je tuzemsko (uplatňovanie osobitnej úpravy je bližšie vysvetlené k bodu 10 - § 68b). Navrhované ustanovenie upravuje právo na vrátenie dane alebo odpočítanie dane zdaniteľnej osoby, ktorá je usadená v niektorom z členských štátov EÚ a v tomto členskom štáte sa rozhodne identifikovať pre uplatňovanie osobitnej úpravy (v zmysle pravidiel, ktoré vyplývajú z § 68b zákona účinného od 1. januára 2015). Ak táto zdaniteľná osoba bude dodávať nezdaniteľným osobám so sídlo alebo bydliskom v tuzemsku telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania a elektronické služby, v osobitnom daňovom priznaní v členskom štáte identifikácie bude priznávať DPH, ktorú uplatní k cene uvedených služieb dodaných nezdaniteľnej osobe so sídlom alebo bydliskom v tuzemsku. Podľa navrhovaného ustanovenia ak uvedená zdaniteľná osoba bude mať v súvislosti …

čl. I bod 7 (K § 56 ods. 4) §
Doplnené ustanovenie súvisí s uplatňovaním osobitnej úpravy tzv. jedného kontaktného miesta pre registráciu a plnenie si daňovej povinnosti v súvislosti s poskytovaním telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania a elektronických služieb nezdaniteľným osobám so sídlom alebo bydliskom v EÚ. V § 56 sa upravuje vrátenie dane osobám, ktoré sú usadené mimo EÚ. Doplnené ustanovenie sa týka zdaniteľnej osoby, ktorá nie je usadená a ani registrovaná pre DPH v EÚ, a ktorá sa rozhodne identifikovať pre uplatňovanie osobitnej úpravy v niektorom z členských štátov EÚ, a táto zdaniteľná osoba bude poskytovať uvedené služby nezdaniteľným osobám so sídlom alebo bydliskom v tuzemsku. Táto zdaniteľná osoba v osobitnom daňovom priznaní v členskom štáte identifikácie bude len priznávať DPH na výstupe, ktorú uplatní k cene uvedených služieb dodaných zákazníkom so sídlom alebo bydliskom v tuzemsku. Navrhované ustanovenie upravuje právo na vrátenie dane tejto zdaniteľnej osoby, ktorá bude mať v súvislosti s uplatňovaním osobitnej úpravy nákupy tovarov alebo služieb v tuzemsku. Zdaniteľnej osobe sa …

čl. I bod 8 (K § 65 ods. 1) §
Do osobitnej úpravy uplatňovania dane pre cestovné kancelárie a cestovné agentúry sa transponuje čl. 307 smernice o DPH.

čl. I bod 9 ( K § 68) §
Prostredníctvom tohto ustanovenia je do zákona transponovaný článok 358 smernice o DPH. Ustanovením sa vymedzujú pojmy na účely uplatňovania osobitnej úpravy podľa § 68a a § 68b. Osobitná úprava je ustanovená zvlášť pre zdaniteľné osoby, ktoré nie sú usadené v EÚ (§ 68a), a zvlášť pre zdaniteľné osoby usadené v EÚ (§ 68b), ak tieto zdaniteľné osoby dodávajú telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania a elektronické služby nezdaniteľným osobám s miestom dodania v inom členskom štáte (v členskom štáte spotreby). Vzhľadom na to, že miestom dodania uvedených služieb nezdaniteľným osobám je štát, kde má zákazník svoje sídlo alebo bydlisko, bez zavedenia tejto zjednodušenej úpravy by sa musel každý poskytovateľ služby registrovať v členskom štáte, kde je miesto dodania služieb, t.j. v štáte zákazníka, nakoľko na zákazníka, ktorý nie je zdaniteľnou osobou, nie je možné preniesť daňovú povinnosť. Osobitná úprava je dobrovoľná a umožňuje zdaniteľnej osobe, aby DPH zo služieb poskytovaných nezdaniteľným osobám v iných členských štátoch bola priznaná v …

čl. I bod 10 (K § 68a, 68b a 68c) §
Ustanovenie § 68a upravuje osobitný režim zdaňovania telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania a elektronických služieb poskytovaných zdaniteľnou osobou, ktorá nemá na území Slovenskej republiky a ani v inej členskej krajine EÚ sídlo, prevádzkareň a ani nie je identifikovaná pre DPH v žiadnom z členských štátov a ktorá si za členský štát identifikácie zvolí Slovenskú republiku. V podstate ide o rozšírenie súčasnej právnej úpravy obsiahnutej v § 68 zákona (účinnej do konca roka 2014), ktorá sa môže v súčasnosti uplatňovať len na elektronicky dodávané služby nezdaniteľným osobám. Ak sa podnikateľ z tretieho štátu rozhodne pre identifikáciu v tuzemsku, bude povinný odviesť daň v Slovenskej republike zo všetkých dodávaných služieb v EÚ, ktoré sú dodávané nezdaniteľným osobám. Ustanovenia § 68b upravujú osobitný režim zdaňovania telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania a elektronických služieb poskytovaných zdaniteľnou osobou, ktorá má na území Slovenskej republiky sídlo, pričom Slovenská republika sa stáva jej členským štátom identifikácie, ak sa rozhodne túto osobitnú úpravu uplatňovať. …

čl. I bod 11 (K § 69a ods. 6) §
Zosúlaďuje sa lehota na podávanie súhrnného výkazu podľa tohto ustanovenia s lehotou ustanovenou v § 80 ods. 9 zákona.

čl. I bod 12 (K § 78a ods. 1) §
Navrhuje sa vypustiť zo zákona povinnosť predkladať kontrolný výkaz v rovnaký deň ako je podané daňové priznanie, ak je daňové priznanie podané skôr ako 25. deň po skončení zdaňovacieho obdobia. Vypustením druhej vety sa podanie kontrolného výkazu nebude viazať na deň podania daňového priznania. Kontrolný výkaz platiteľ dane bude povinný podať najneskôr do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia.

čl. I bod 13 a 14 (K § 79 ods. 6 a 7) §
Navrhovaným doplnením v § 79 zákona sa umožňuje vrátenie tzv. časti nadmerného odpočtu dane pred skončením kontroly oprávnenosti uplatneného nadmerného odpočtu. V odseku 7 sa ustanovuje lehota na vrátenie časti nadmerného odpočtu. Časť nadmerného odpočtu sa vráti na základe čiastkového protokolu o kontrole. Inštitút čiastkového protokolu o kontrole je zavedený v § 47a novely zákona č. 563/2009 Z. z. daňového poriadku (predpokladá sa účinnosť 1. januára 2015). Po skončení kontroly nadmerného odpočtu sa vráti rozdiel medzi nadmerným odpočtom vo výške zistenej daňovým úradom a časťou nadmerného odpočtu vráteného na základe čiastkového protokolu. Daňový úrad vráti časť nadmerného odpočtu najmä v takom prípade, ak v priebehu kontroly zistí, že časť nadmerného odpočtu je uplatňovaná oprávnene, avšak ostávajúcu časť nadmerného odpočtu musí ešte preverovať napr. dožiadaním informácií z iného členského štátu a z tohto dôvodu zatiaľ nie je možné skončiť kontrolu.

čl. I bod 15 (K § 80 ods. 2) §
Zmenou maximálneho limitu zo 100 000 eur na 50 000 eur pre použitie výnimky zo stanoveného základného obdobia na podávanie súhrnného výkazu sa § 80 ods. 2 zákona zosúlaďuje s článkom 263 ods. 1a smernice o DPH. Zákon v súčasnom znení povoľuje limit pre podávanie súhrnného výkazu štvrťročne 100 000 eur. Podľa článku 263 ods. 1a smernice o DPH členské štáty môžu povoliť podávať súhrnný výkaz štvrťročne, pokiaľ celková hodnota bez DPH tovarov dodaných za štvrťrok nepresiahne v danom štvrťroku a ani v žiadnom z predchádzajúcich štyroch štvrťrokoch sumu 50 000 eur.

čl. I bod 16 (K § 85kc) §
Podľa znenia odseku 1 zdaniteľná osoba z tretieho štátu, ktorá je identifikovaná pre uplatňovanie osobitnej úpravy podľa v súčasnosti platného znenia § 68 zákona, sa s účinnosťou od 1. januára 2015 bude považovať za osobu identifikovanú podľa § 68a účinného od 1. januára 2015, t.j. bude naďalej pokračovať v uplatnení pravidiel jedného kontaktného miesta. Prechodné ustanovenia odseku 2 a 3 umožňujú zdaniteľným osobám, ktoré chcú používať osobitnú úpravu jedného kontaktného miesta podľa § 68a a § 68b od 1. januára 2015, aby podali oznámenie spolu s požadovanými údajmi do konca roka 2014.

čl. I, bod 1 a 2 §
Zavádza sa osobitná znížená sadzba na potraviny a na výrobu a dodávku plynu, elektriny, teplej vody, paliva a tepelnej energie pre domácnosti, a to vo výške 13%. Zoznam potravín, ktorých sa uvedená nižšie sadzba týka, je riešený formou osobitnej prílohy k zákonu, kde je tento zoznam vypracovaný zo spoločného colného sadzobníka. Znížená sadzba sa nevzťahuje na tabak a tabakové výrobky, ako aj na alkohol.

čl. I, bod 3 §
Ako už bolo vyššie uvedené, ustanovuje sa zoznam potravín, na ktoré sa vzťahuje znížená 13% sadzba DPH. Zámerom predkladateľa je postihnúť všetky potraviny, nielen neiktoré vybrané.

čl. IV
Navrhuje sa upraviť ustanovenie o prerušení lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu vzhľadom na zavedenie nového inštitútu – vyrubovacieho rozkazu do Daňového poriadku.

čl. XIV (zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty)

čl. XIV bod 1 a 2 §
Navrhuje sa umožniť uplatnenie zníženej sadzby dane z pridanej hodnoty vo výške 10 % zo základu dane pre registrované sociálne podniky, a to na tovary a služby dodávané registrovanými sociálnymi podnikmi, ak je to v súlade s pravidlami poskytovania štátnej pomoci. Ide o nepriamu podporu registrovaných sociálnych podnikov, ktorá sa v súlade so smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty uplatňuje napr. v Taliansku alebo v Nemecku.

čl. I

čl. I bod 1, 4 a 53 (§ 4 ods. 3, § 4c a § 85kg ods. 2) §
Ukazuje sa, že zábezpeka na daň, ako inštitút zavedený do zákona o DPH v roku 2012, ktorého účelom bolo eliminovať negatívne dôsledky spočívajúce vo vzniku nedoplatkov na DPH spôsobených novoregistrovanými platiteľmi dane, nie je viac potrebná pre efektívny boj proti daňovým podvodom. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje tento inštitút vypustiť. Súčasne sa navrhuje, aby sa všetky rozhodnutia o zložení zábezpeky na daň vydané pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto návrhu zákona, pri ktorých ešte nedošlo k uplynutiu 12 mesiacov odo dňa zloženia zábezpeky na daň, zrušili ex lege. Daňový úrad tak vráti dotknutým subjektom peňažnú zábezpeku alebo jej časť zloženú peňažnými prostriedkami najneskôr do 28. februára 2019 za podmienky, že táto zábezpeka alebo jej časť nebola použitá na úhradu nedoplatkov na DPH. Pred týmto vrátením však daňový úrad primerane uplatní postup podľa § 79 ods. 1 daňového poriadku.

čl. I bod 2 (§ 4 ods. 4) §
Z dôvodu, že pojem dodanie podniku prípadne časti podniku je pojmom Európskej únie, nie je opodstatnené, aby sa predaj podniku riadil výlučne ustanoveniami Obchodného zákonníka. Z tohto dôvodu sa odkaz na Obchodný zákonník vypúšťa.

čl. I bod 3, 22 a 53 (§ 4 ods. 7, § 50 a § 85kg ods. 1 a 5) §
Navrhuje sa nová definícia obratu na účely zákona o DPH. Nová definícia je v súlade s článkom 288 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH (ďalej len „smernica 2006/112/ES“). V platnej definícii obratu sú použité pojmy „príjmy“ a „výnosy“, čo spôsobuje nerovnaké podmienky pre zdaniteľné osoby, ktoré vedú podvojné účtovníctvo a pre zdaniteľné osoby, ktoré vedú jednoduché účtovníctvo. Z tohto dôvodu sa tieto pojmy nahrádzajú pojmom „hodnota dodaných tovarov a služieb“, čo znamená, že do obratu sa zahrnie reálna hodnota dodaných tovarov a služieb, ktorá v podstate predstavuje protihodnotu v zmysle § 22 ods. 1 zákona o DPH v čase ich dodania. Do obratu sa tak nezahrnie fiktívna protihodnota bezodplatne dodaných tovarov ani trhová hodnota v zmysle § 22 ods. 8 zákona o DPH. Na základe novej definície sa do obratu nezahrnú platby, ktoré boli prijaté pred dodaním tovaru alebo služby. Tieto prijaté „preddavkové platby“ predstavujú súčasť hodnoty tovaru alebo služby a zahrnú sa do obratu za kalendárny mesiac, v …

čl. I bod 5 (§ 8 ods. 3) §
Navrhované ustanovenie sa spresňuje tak, aby bolo jednoznačné, že pri bezodplatnom dodaní tovaru, pri kúpe alebo vytvorení ktorého nebol uplatnený odpočet DPH, podlieha povinnosti odviesť DPH súčasť tovaru, pri kúpe alebo vytvorení ktorej bol uplatnený odpočet DPH. Platiteľ dane v týchto prípadoch pri určení základu dane vychádza len z nákladov, ktoré súvisia s tou časťou tovaru, ktorá bola následne po kúpe alebo vytvorení zhodnotená a pri ktorej si uplatnil odpočítanie DPH. Týmto sa znenie odseku 3 zosúlaďuje so znením článku 16 smernice 2006/112/ES.

čl. I bod 6 a 8 (§ 8 ods. 7, § 11 ods. 1 a 3) §
Z dôvodu, že pojem finančný lízing, ktorý je dodaním tovaru v zmysle článku 14 ods. 1 písm. b) smernice 2006/112/ES, má byť v členských štátoch vykladaný jednotne, nie je potrebné zachovanie pravidla, na základe ktorého poskytovateľ cezhraničného finančného lízingu prispôsobí zdaňovanie predmetného lízingu v závislosti od toho, ako sa táto transakcia posúdi podľa zákona o DPH platného v členskom štáte príjemcu (nájomcu), a preto sa predmetné ustanovenie vypúšťa. Z rovnakých dôvodov sa vypúšťa zo zákona aj ustanovenie týkajúce sa zdanenia nadobudnutia tovaru v tuzemsku, ktorý je najprv predmetom nájmu a po skončení nájmu prejde vlastnícke právo k tovaru na nájomcu, v závislosti od toho, ako štát dodávateľa posudzuje podľa zákona o DPH platného v štáte dodávateľa zdanenie finančného lízingu.

čl. I bod 7, 16 a 53 (§ 9a, § 22 ods. 10 a § 85kg ods. 3) §
Smernicou Rady (EÚ) 2016/1065, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES pokiaľ ide o zaobchádzanie s poukazmi (ďalej len „smernica 2016/1065“), došlo k zavedeniu nových pravidiel uplatňovania DPH pri dodaniach tovarov a služieb, ktoré sa dodávajú za poukazy. Cieľom týchto nových pravidiel z hľadiska pravidiel DPH je zabezpečiť spoľahlivé a jednotné zaobchádzanie vo všetkých členských štátoch EÚ tak, aby sa eliminovali negatívne javy v podobe narúšania hospodárskej súťaže, dvojitého zdanenia alebo nezdanenia, ktoré boli identifikované pri transakciách zahŕňajúcich poukazy. V súlade s týmito pravidlami sa navrhuje vymedziť poukaz ako nástroj, s ktorým je spojené právo jeho držiteľa získať zodpovedajúci tovar alebo služby, ktoré majú byť na základe použitia poukazu dodané, pričom zodpovedajúce tovary alebo služby, respektíve aspoň totožnosť ich možných dodávateľov, musí byť na poukaze, alebo k nemu súvisiacej dokumentácii uvedená, spolu s podmienkami použitia tohto nástroja. Poukaz sa teda bude považovať za protihodnotu alebo jej časť za prislúchajúce dodanie tovaru alebo služieb. Navrhovaná úprava v súlade so smernicou 2016/1065 rozlišuje uplatňovanie …

čl. I bod 9 až 13 a 37 (§ 16 ods. 14 až 20 a § 68) §
V súlade s článkom 1 smernice Rady (EÚ) 2017/2455, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES a smernica 2009/132/ES, pokiaľ ide o určité povinnosti týkajúce sa dane z pridanej hodnoty pri poskytovaní služieb a predaji tovaru na diaľku (ďalej len „smernica „2017/2455“), dochádza o. i. k zmene pôvodného článku 58 smernice 2006/112/ES, ktorý upravuje miesto dodania telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania a elektronických služieb (ďalej len „vybrané digitálne služby“) pre nezdaniteľné osoby. V súčasnosti platné pravidlá, ktoré sú transponované v § 16 ods. 14 zákona, stanovujú miesto dodania týchto služieb ako miesto, kde je usadený príjemca týchto služieb. Ukázalo sa však, že takto nastavené pravidlá spôsobujú problémy pre príležitostných poskytovateľov vybraných digitálnych služieb pre nezdaniteľné osoby usadené v niektorom z členských štátov EÚ spočívajúce v neúmernom administratívnom zaťažení spojenom s plneniami povinností, ktoré vyplývajú z pravidiel DPH. V kontexte tejto zmeny sa navrhuje v § 16 ods. 14 zákona stanoviť miesto dodania vybraných digitálnych služieb pre nezdaniteľné osoby, ktoré sú …

čl. I bod 14 (§ 22 ods. 5) §
Navrhuje sa z dôvodu právnej istoty doplniť ustanovenie tak, aby bolo jednoznačné, že platiteľ dane, ktorý je povinný odviesť DPH z bezodplatného dodania tovaru podľa § 8 ods. 3 alebo bezodplatne dodanej služby podľa § 9 ods. 2, zohľadní pri výpočte dane prípadné skutočnosti, že si vstupnú daň odpočítaval v pomernej výške použitím koeficientu podľa § 50 alebo pri tovare, ktorý je v zmysle § 54 ods. 2 investičným majetkom, počas obdobia na úpravu odpočítanej dane vykonal jednu alebo viacero úprav odpočítanej dane.

čl. I bod 15 (§ 22 ods. 9 písm. h/) §
Ustanovenia § 22 ods. 8 a 9 zákona o DPH majú zabrániť zníženiu príjmov z DPH v prípadoch, ak platiteľ dane poskytne plnenie osobe, ktorá má k nemu osobitný vzťah a požadovaná odplata je nižšia ako trhová hodnota a príjemca je osoba, ktorá nemá nárok na odpočítanie DPH. Na základe praktických poznatkov sa navrhuje rozšíriť okruh osôb, ktoré majú osobitný vzťah k platiteľovi dane, o členov združení príp. družstiev.

čl. I bod 17 až 20, 42 a 53 (§ 38 ods. 1, 2, 5, 7 a 8, § 69 ods. 12 písm. c), § §
V § 38 zákona dochádza k dvom zásadným zmenám, a to v právnej úprave zdaňovania dodania stavby a v právnej úprave zdaňovania prenájmu nehnuteľnosti. Prvá zásadná zmena sa týka obmedzenia práva voľby pri dodaní stavby resp. jej časti, ktorá spĺňa podmienky na oslobodenie od dane (odsek 8). Platiteľ dane pri dodaní nehnuteľnosti oslobodenej od dane, ktorá je určená na bývanie (byt, rodinný dom, bytový apartmán), nebude môcť využiť voľbu zdanenia tejto nehnuteľnosti. Cieľom tohto návrhu je zabrániť zneužívaniu odpočtov dane na získanie neoprávnených ekonomických výhod spočívajúcich najmä v uplatnení si plného nároku na odpočet DPH pri nadobudnutí týchto nehnuteľností a následnom podhodnotení kúpnej ceny týchto nehnuteľností určených na bývanie po uplynutí 5 rokov od kolaudácie nehnuteľnosti. V prípade predaja nehnuteľnosti určenej na bývanie po uplynutí 5 rokov od kolaudácie (s oslobodením od dane) a pred uplynutím obdobia na úpravu odpočítanej DPH (obdobie na úpravu odpočítanej DPH pri nehnuteľnosti je 20 rokov podľa § 54 zákona o DPH) bude platiteľ dane …

čl. I bod 23, 24 a 54 (§ 54 ods. 4, § 54a ods. 2 a príloha č. 1) §
Navrhuje sa spresnenie opisu dane na vstupe (DV), ktorou je obstarávacia cena investičného majetku. Obstarávacou cenou je potrebné rozumieť aj sumu splátok, ktoré platiteľ dane zaplatil pri obstaraní majetku formou finančného lízingu, pri ktorom nevznikla daňová povinnosť momentom odovzdania predmetu nájmu (finančný lízing, ktorý nie je považovaný za dodanie tovaru v momente odovzdania predmetu lízingu). Znenie je spresnené z dôvodu odstránenia pochybností pre prípad povinnej úpravy odpočítanej dane pri zmene účelu použitia investičného majetku, ktorý platiteľ dane nadobudol formou finančného lízingu. V tejto súvislosti bolo nevyhnutné v § 54 a § 54a zákona stanoviť pri nadobudnutí investičného majetku formou finančného lízingu začatie plynutia 20-ročného obdobia na úpravu odpočítanej dane. Týmto momentom je odovzdanie investičného majetku platiteľovi dane do nájmu.

čl. I bod 25, 26 a 54 (§ 54c, § 54d, § 68d ods. 6 a príloha č. 1) §
Navrhuje sa v § 54d zavedenie úpravy odpočítanej dane pri hnuteľnom majetku v súvislosti so zmenou rozsahu použitia hnuteľného majetku na podnikanie. Praktické poznatky ukazujú, že chýbajú pravidlá, ktoré umožnia po prvotnom odpočítaní dane upraviť odpočítanú daň v nasledujúcich kalendárnych rokoch, a to v závislosti od objektívnych okolností, na základe ktorých dôjde k zmene rozsahu používania hnuteľného majetku na podnikanie a aj na iný účel ako podnikanie. Táto úprava však neznamená prevzatie článku 168a ods. 2 smernice 2006/112/ES do zákona o DPH. V prípade prevzatia tohto článku do zákona o DPH by bol platiteľ dane hneď pri nadobudnutí hnuteľného majetku, ktorý plánuje použiť na podnikanie a súčasne na iný účel ako na podnikanie, oprávnený uplatniť len pomernú časť odpočtu DPH prináležiacu použitiu tohto hnuteľného majetku na podnikanie. Úprava odpočítanej DPH podľa navrhovaného ustanovenia sa vzťahuje len na tie hnuteľné veci, ktoré spĺňajú definíciu hnuteľného investičného majetku v zmysle § 54 ods. 2 písm. a) zákona.

čl. I bod 30 až 35 (§ 59 ods. 3 až 6 a § 60 ods. 2 a ods. 5 až 9) §
V súvislosti s pokračujúcim trendom digitalizácie Finančnej správy Slovenskej republiky sa navrhuje zjednodušenie procesu vrátenia dane cestujúcim pri vývoze tovaru. Navrhovaným opatrením bude cestujúcim z tretích štátov umožnené využitím elektronických prostriedkov uplatniť vrátenie dane, ktorú v Slovenskej republike zaplatili v cene tovaru nespotrebovávaného na území Európskej únie, u osoby, ktorú na tento účel cestujúci poveria, za podmienky, že táto osoba má uzavretú dohodu o vrátení dane s Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky. Spolu so zjednodušením procesu vrátenia dane cestujúcim sa taktiež navrhuje znížiť celková minimálna hodnota vyvážaného tovaru uvedená na jednom doklade o kúpe tovaru. Očakáva sa, že obe opatrenia povedú k podpore cestovného ruchu na Slovensku.

čl. I bod 36 (§ 62 ods. 1) §
Navrhuje sa nahradiť forma preukazovania splnenia podmienky reciprocity na elektronické potvrdenie, ktoré bude Daňovému úradu Bratislava zasielať Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.

čl. I bod 38 a 39 (§ 68a ods. 1 a 2) §
V záujme čo najjednoduchšieho uplatňovania pravidiel DPH pri poskytovaní vybraných digitálnych služieb pre nezdaniteľné osoby usadené v niektorom z členských štátov EÚ poskytovateľmi, ktorí nemajú sídlo ani prevádzkareň na území EÚ, sa navrhuje, aby takíto poskytovatelia mohli uplatňovať osobitnú úpravu uvedenú v § 68a zákona aj v prípadoch, ak sú v tuzemsku registrovaní podľa § 5 alebo sú identifikovaní pre daň v inom členskom štáte.

čl. I bod 41 (§ 68c ods. 1) §
Navrhuje sa, aby sa na správu dane v súvislosti s uplatňovaním osobitných úprav uvedených v § 68a a § 68b zákona, kedy Slovenská republika je členským štátom identifikácie, použili subsidiárne ustanovenia daňového poriadku.

čl. I bod 43 (§ 69 ods. 12 písm. f/ a g/) §
Podľa zákona o DPH v znení účinnom do 31.12.2017 sa prenos daňovej povinnosti pri dodaní poľnohospodárskych plodín a tovarov z kovov uplatnil na tie dodávky uvedených tovarov, pri ktorých základ dane (cena bez DPH) uvedený na faktúre bol 5 000 eur a viac. Novelou účinnou od 1. januára 2018 sa limit 5 000 eur vypustil, čo spôsobilo v praxi problémy vtedy, ak platiteľ dane ako kupujúci dostal o nákupe týchto tovarov v maloobchodnej sieti príp. veľkoobchode doklad z elektronickej registračnej pokladnice (ERP). Na rozdiel od riadnej faktúry nie je na doklade z ERP uvedená identifikácia odberateľa, t. j nie je tam uvedené jeho meno resp. názov, jeho identifikačné číslo DPH, adresa sídla a nie je tam uvedená ani informácia „prenesenie daňovej povinnosti“, čo je podstatnou náležitosťou pri uplatňovaní prenosu daňovej povinnosti. Keďže táto informácia nebola uvedená na zjednodušenej faktúre, kupujúci v rozpore s § 69 ods. 12 písm. f) a g) zákona o DPH neuplatnil daň na kúpu tohto tovaru. …

čl. I bod 44 (§ 70 ods. 2 písm. d/ a e/) §
Z dôvodu, že plnenia, ktoré sú doplnené v novonavrhovanom písmene d) a e) odseku 2 sa neuvádzajú do daňového priznania, súhrnného výkazu a ani kontrolného výkazu, navrhuje sa, aby tieto plnenia platiteľ dane uvádzal vo svojich záznamoch pre DPH. Túto povinnosť nemajú zdaniteľné osoby, ktoré nemajú postavenie platiteľa dane.

čl. I bod 45 až 47 (§ 72 ods. 1 písm. h/ a ods. 3, § 74 ods. 1 písm. j/) §
Navrhuje sa, aby sa pri poskytnutí vybraných digitálnych služieb pre nezdaniteľné osoby s miestom dodania v inom členskom štáte vzťahovala povinnosť vyhotoviť faktúru podľa pravidiel stanovených v zákone o DPH, ak dodávateľ týchto služieb uplatňuje jednu z osobitných úprav uvedených v § 68a alebo § 68b zákona. Uvedená zmena predstavuje transpozíciu článku 219a smernice 2006/112/ES, zmeneného v dôsledku prijatia smernice 2017/2455, ktorej cieľom je zjednodušenie pravidiel pri uplatňovaní uvedených osobitných úprav. Súčasne sa v súlade s týmto článkom smernice 2006/112/ES zavádza povinnosť pre zahraničné osoby, ktoré nie sú usadené na území Európskej únie, vystavovať faktúry podľa zákona o DPH, ak uskutočňujú dodanie tovaru alebo služby v tuzemsku. Táto povinnosť sa bude týkať aj tých zahraničných osôb, ktoré síce majú na území Európskej únie jednu alebo viac prevádzkarní, avšak tieto sa na predmetnom dodaní nezúčastňujú.

čl. I bod 48 (§ 78 ods. 9) §
Z dôvodu právnej istoty sa navrhuje spresniť, že v prípadoch, kedy daňový úrad povinne začína daňovú kontrolu za obdobie, v ktorom mala byť zdaniteľná osoba, ktorá si nesplnila registračnú povinnosť alebo si túto splnila oneskorene, platiteľom dane, nakoľko celková výška odpočítateľnej dane podľa § 55 ods. 3 alebo 4 prevyšuje celkovú splatnú daň podľa § 69 ods. 13, správca dane vráti daň vo výške zistenej na základe vykonanej daňovej kontroly. Súčasne sa navrhuje doplniť, že pri vrátení tejto dane daňový úrad použije postup podľa § 79 daňového poriadku.

čl. I bod 51 a 52 (§ 81 ods. 6 a 7) §
Odvod dane z majetku pri zrušení registrácie nemôže byť vyšší ako uplatnený odpočet dane. Preto sa navrhuje spresniť ustanovenie odseku 6. V ustanovení odseku 7 sa navrhuje vypustiť odkaz na príslušné konkrétne paragrafy zákona, na základe ktorých si platiteľ dane uplatnil pomernú časť odpočtu DPH príp. vykonal úpravu odpočítanej dane. Vecne sa týmto ustanovenie nemení a ostáva zachované pravidlo, že platiteľ dane pri výpočte dane pri zrušení registrácie zohľadní tieto skutočnosti a vypočítanú DPH upraví po zohľadnení percentuálnej hodnoty použitej pri odpočítaní dane.

čl. I bod 55 a 56 (príloha č. 6)
Aktualizuje sa transpozičná príloha doplnením smernice Rady (EÚ) 2018/912 z 22. júna 2018 a vypustením šiestej smernice, smernice 78/1035/EHS a smernice 83/181/EHS.

čl. I

čl. I bod 1, 4 a 53 (§ 4 ods. 3, § 4c a § 85kg ods. 2) §
Ukazuje sa, že zábezpeka na daň, ako inštitút zavedený do zákona o DPH v roku 2012, ktorého účelom bolo eliminovať negatívne dôsledky spočívajúce vo vzniku nedoplatkov na DPH spôsobených novoregistrovanými platiteľmi dane, nie je viac potrebná pre efektívny boj proti daňovým podvodom. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje tento inštitút vypustiť. Súčasne sa navrhuje, aby sa všetky rozhodnutia o zložení zábezpeky na daň vydané pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto návrhu zákona, pri ktorých ešte nedošlo k uplynutiu 12 mesiacov odo dňa zloženia zábezpeky na daň, zrušili ex lege. Daňový úrad tak vráti dotknutým subjektom peňažnú zábezpeku alebo jej časť zloženú peňažnými prostriedkami najneskôr do 28. februára 2019 za podmienky, že táto zábezpeka alebo jej časť nebola použitá na úhradu nedoplatkov na DPH. Pred týmto vrátením však daňový úrad primerane uplatní postup podľa § 79 ods. 1 daňového poriadku.

čl. I bod 2 (§ 4 ods. 4) §
Z dôvodu, že pojem dodanie podniku prípadne časti podniku je pojmom Európskej únie, nie je opodstatnené, aby sa predaj podniku riadil výlučne ustanoveniami Obchodného zákonníka. Z tohto dôvodu sa odkaz na Obchodný zákonník vypúšťa.

čl. I bod 3, 22 a 53 (§ 4 ods. 7, § 50 a § 85kg ods. 1 a 5) §
Navrhuje sa nová definícia obratu na účely zákona o DPH. Nová definícia je v súlade s článkom 288 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH (ďalej len „smernica 2006/112/ES“). V platnej definícii obratu sú použité pojmy „príjmy“ a „výnosy“, čo spôsobuje nerovnaké podmienky pre zdaniteľné osoby, ktoré vedú podvojné účtovníctvo a pre zdaniteľné osoby, ktoré vedú jednoduché účtovníctvo. Z tohto dôvodu sa tieto pojmy nahrádzajú pojmom „hodnota dodaných tovarov a služieb“, čo znamená, že do obratu sa zahrnie reálna hodnota dodaných tovarov a služieb, ktorá v podstate predstavuje protihodnotu v zmysle § 22 ods. 1 zákona o DPH v čase ich dodania. Do obratu sa tak nezahrnie fiktívna protihodnota bezodplatne dodaných tovarov ani trhová hodnota v zmysle § 22 ods. 8 zákona o DPH. Na základe novej definície sa do obratu nezahrnú platby, ktoré boli prijaté pred dodaním tovaru alebo služby. Tieto prijaté „preddavkové platby“ predstavujú súčasť hodnoty tovaru alebo služby a zahrnú sa do obratu za kalendárny mesiac, v …

čl. I bod 5 (§ 8 ods. 3) §
Navrhované ustanovenie sa spresňuje tak, aby bolo jednoznačné, že pri bezodplatnom dodaní tovaru, pri kúpe alebo vytvorení ktorého nebol uplatnený odpočet DPH, podlieha povinnosti odviesť DPH súčasť tovaru, pri kúpe alebo vytvorení ktorej bol uplatnený odpočet DPH. Platiteľ dane v týchto prípadoch pri určení základu dane vychádza len z nákladov, ktoré súvisia s tou časťou tovaru, ktorá bola následne po kúpe alebo vytvorení zhodnotená a pri ktorej si uplatnil odpočítanie DPH. Týmto sa znenie odseku 3 zosúlaďuje so znením článku 16 smernice 2006/112/ES.

čl. I bod 6 a 8 (§ 8 ods. 7, § 11 ods. 1 a 3) §
Z dôvodu, že pojem finančný lízing, ktorý je dodaním tovaru v zmysle článku 14 ods. 1 písm. b) smernice 2006/112/ES, má byť v členských štátoch vykladaný jednotne, nie je potrebné zachovanie pravidla, na základe ktorého poskytovateľ cezhraničného finančného lízingu prispôsobí zdaňovanie predmetného lízingu v závislosti od toho, ako sa táto transakcia posúdi podľa zákona o DPH platného v členskom štáte príjemcu (nájomcu), a preto sa predmetné ustanovenie vypúšťa. Z rovnakých dôvodov sa vypúšťa zo zákona aj ustanovenie týkajúce sa zdanenia nadobudnutia tovaru v tuzemsku, ktorý je najprv predmetom nájmu a po skončení nájmu prejde vlastnícke právo k tovaru na nájomcu, v závislosti od toho, ako štát dodávateľa posudzuje podľa zákona o DPH platného v štáte dodávateľa zdanenie finančného lízingu.

čl. I bod 7, 16 a 53 (§ 9a, § 22 ods. 10 a § 85kg ods. 3) §
Smernicou Rady (EÚ) 2016/1065, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES pokiaľ ide o zaobchádzanie s poukazmi (ďalej len „smernica 2016/1065“), došlo k zavedeniu nových pravidiel uplatňovania DPH pri dodaniach tovarov a služieb, ktoré sa dodávajú za poukazy. Cieľom týchto nových pravidiel z hľadiska pravidiel DPH je zabezpečiť spoľahlivé a jednotné zaobchádzanie vo všetkých členských štátoch EÚ tak, aby sa eliminovali negatívne javy v podobe narúšania hospodárskej súťaže, dvojitého zdanenia alebo nezdanenia, ktoré boli identifikované pri transakciách zahŕňajúcich poukazy. V súlade s týmito pravidlami sa navrhuje vymedziť poukaz ako nástroj, s ktorým je spojené právo jeho držiteľa získať zodpovedajúci tovar alebo služby, ktoré majú byť na základe použitia poukazu dodané, pričom zodpovedajúce tovary alebo služby, respektíve aspoň totožnosť ich možných dodávateľov, musí byť na poukaze, alebo k nemu súvisiacej dokumentácii uvedená, spolu s podmienkami použitia tohto nástroja. Poukaz sa teda bude považovať za protihodnotu alebo jej časť za prislúchajúce dodanie tovaru alebo služieb. Navrhovaná úprava v súlade so smernicou 2016/1065 rozlišuje uplatňovanie …

čl. I bod 9 až 13 a 37 (§ 16 ods. 14 až 20 a § 68) §
V súlade s článkom 1 smernice Rady (EÚ) 2017/2455, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES a smernica 2009/132/ES, pokiaľ ide o určité povinnosti týkajúce sa dane z pridanej hodnoty pri poskytovaní služieb a predaji tovaru na diaľku (ďalej len „smernica „2017/2455“), dochádza o. i. k zmene pôvodného článku 58 smernice 2006/112/ES, ktorý upravuje miesto dodania telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania a elektronických služieb (ďalej len „vybrané digitálne služby“) pre nezdaniteľné osoby. V súčasnosti platné pravidlá, ktoré sú transponované v § 16 ods. 14 zákona, stanovujú miesto dodania týchto služieb ako miesto, kde je usadený príjemca týchto služieb. Ukázalo sa však, že takto nastavené pravidlá spôsobujú problémy pre príležitostných poskytovateľov vybraných digitálnych služieb pre nezdaniteľné osoby usadené v niektorom z členských štátov EÚ spočívajúce v neúmernom administratívnom zaťažení spojenom s plneniami povinností, ktoré vyplývajú z pravidiel DPH. V kontexte tejto zmeny sa navrhuje v § 16 ods. 14 zákona stanoviť miesto dodania vybraných digitálnych služieb pre nezdaniteľné osoby, ktoré sú …

čl. I bod 14 (§ 22 ods. 5) §
Navrhuje sa z dôvodu právnej istoty doplniť ustanovenie tak, aby bolo jednoznačné, že platiteľ dane, ktorý je povinný odviesť DPH z bezodplatného dodania tovaru podľa § 8 ods. 3 alebo bezodplatne dodanej služby podľa § 9 ods. 2, zohľadní pri výpočte dane prípadné skutočnosti, že si vstupnú daň odpočítaval v pomernej výške použitím koeficientu podľa § 50 alebo pri tovare, ktorý je v zmysle § 54 ods. 2 investičným majetkom, počas obdobia na úpravu odpočítanej dane vykonal jednu alebo viacero úprav odpočítanej dane.

čl. I bod 15 (§ 22 ods. 9 písm. h/) §
Ustanovenia § 22 ods. 8 a 9 zákona o DPH majú zabrániť zníženiu príjmov z DPH v prípadoch, ak platiteľ dane poskytne plnenie osobe, ktorá má k nemu osobitný vzťah a požadovaná odplata je nižšia ako trhová hodnota a príjemca je osoba, ktorá nemá nárok na odpočítanie DPH. Na základe praktických poznatkov sa navrhuje rozšíriť okruh osôb, ktoré majú osobitný vzťah k platiteľovi dane, o členov združení príp. družstiev.

čl. I bod 17 až 20, 42 a 53 (§ 38 ods. 1, 2, 5, 7 a 8, § 69 ods. 12 písm. c), § §
V § 38 zákona dochádza k dvom zásadným zmenám, a to v právnej úprave zdaňovania dodania stavby a v právnej úprave zdaňovania prenájmu nehnuteľnosti. Prvá zásadná zmena sa týka obmedzenia práva voľby pri dodaní stavby resp. jej časti, ktorá spĺňa podmienky na oslobodenie od dane (odsek 8). Platiteľ dane pri dodaní nehnuteľnosti oslobodenej od dane, ktorá je určená na bývanie (byt, rodinný dom, bytový apartmán), nebude môcť využiť voľbu zdanenia tejto nehnuteľnosti. Cieľom tohto návrhu je zabrániť zneužívaniu odpočtov dane na získanie neoprávnených ekonomických výhod spočívajúcich najmä v uplatnení si plného nároku na odpočet DPH pri nadobudnutí týchto nehnuteľností a následnom podhodnotení kúpnej ceny týchto nehnuteľností určených na bývanie po uplynutí 5 rokov od kolaudácie nehnuteľnosti. V prípade predaja nehnuteľnosti určenej na bývanie po uplynutí 5 rokov od kolaudácie (s oslobodením od dane) a pred uplynutím obdobia na úpravu odpočítanej DPH (obdobie na úpravu odpočítanej DPH pri nehnuteľnosti je 20 rokov podľa § 54 zákona o DPH) bude platiteľ dane …

čl. I bod 23, 24 a 54 (§ 54 ods. 4, § 54a ods. 2 a príloha č. 1) §
Navrhuje sa spresnenie opisu dane na vstupe (DV), ktorou je obstarávacia cena investičného majetku. Obstarávacou cenou je potrebné rozumieť aj sumu splátok, ktoré platiteľ dane zaplatil pri obstaraní majetku formou finančného lízingu, pri ktorom nevznikla daňová povinnosť momentom odovzdania predmetu nájmu (finančný lízing, ktorý nie je považovaný za dodanie tovaru v momente odovzdania predmetu lízingu). Znenie je spresnené z dôvodu odstránenia pochybností pre prípad povinnej úpravy odpočítanej dane pri zmene účelu použitia investičného majetku, ktorý platiteľ dane nadobudol formou finančného lízingu. V tejto súvislosti bolo nevyhnutné v § 54 a § 54a zákona stanoviť pri nadobudnutí investičného majetku formou finančného lízingu začatie plynutia 20-ročného obdobia na úpravu odpočítanej dane. Týmto momentom je odovzdanie investičného majetku platiteľovi dane do nájmu.

čl. I bod 25, 26 a 54 (§ 54c, § 54d, § 68d ods. 6 a príloha č. 1) §
Navrhuje sa v § 54d zavedenie úpravy odpočítanej dane pri hnuteľnom majetku v súvislosti so zmenou rozsahu použitia hnuteľného majetku na podnikanie. Praktické poznatky ukazujú, že chýbajú pravidlá, ktoré umožnia po prvotnom odpočítaní dane upraviť odpočítanú daň v nasledujúcich kalendárnych rokoch, a to v závislosti od objektívnych okolností, na základe ktorých dôjde k zmene rozsahu používania hnuteľného majetku na podnikanie a aj na iný účel ako podnikanie. Táto úprava však neznamená prevzatie článku 168a ods. 2 smernice 2006/112/ES do zákona o DPH. V prípade prevzatia tohto článku do zákona o DPH by bol platiteľ dane hneď pri nadobudnutí hnuteľného majetku, ktorý plánuje použiť na podnikanie a súčasne na iný účel ako na podnikanie, oprávnený uplatniť len pomernú časť odpočtu DPH prináležiacu použitiu tohto hnuteľného majetku na podnikanie. Úprava odpočítanej DPH podľa navrhovaného ustanovenia sa vzťahuje len na tie hnuteľné veci, ktoré spĺňajú definíciu hnuteľného investičného majetku v zmysle § 54 ods. 2 písm. a) zákona.

čl. I bod 30 až 35 (§ 59 ods. 3 až 6 a § 60 ods. 2 a ods. 5 až 9) §
V súvislosti s pokračujúcim trendom digitalizácie Finančnej správy Slovenskej republiky sa navrhuje zjednodušenie procesu vrátenia dane cestujúcim pri vývoze tovaru. Navrhovaným opatrením bude cestujúcim z tretích štátov umožnené využitím elektronických prostriedkov uplatniť vrátenie dane, ktorú v Slovenskej republike zaplatili v cene tovaru nespotrebovávaného na území Európskej únie, u osoby, ktorú na tento účel cestujúci poveria, za podmienky, že táto osoba má uzavretú dohodu o vrátení dane s Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky. Spolu so zjednodušením procesu vrátenia dane cestujúcim sa taktiež navrhuje znížiť celková minimálna hodnota vyvážaného tovaru uvedená na jednom doklade o kúpe tovaru. Očakáva sa, že obe opatrenia povedú k podpore cestovného ruchu na Slovensku.

čl. I bod 36 (§ 62 ods. 1) §
Navrhuje sa nahradiť forma preukazovania splnenia podmienky reciprocity na elektronické potvrdenie, ktoré bude Daňovému úradu Bratislava zasielať Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.

čl. I bod 38 a 39 (§ 68a ods. 1 a 2) §
V záujme čo najjednoduchšieho uplatňovania pravidiel DPH pri poskytovaní vybraných digitálnych služieb pre nezdaniteľné osoby usadené v niektorom z členských štátov EÚ poskytovateľmi, ktorí nemajú sídlo ani prevádzkareň na území EÚ, sa navrhuje, aby takíto poskytovatelia mohli uplatňovať osobitnú úpravu uvedenú v § 68a zákona aj v prípadoch, ak sú v tuzemsku registrovaní podľa § 5 alebo sú identifikovaní pre daň v inom členskom štáte.

čl. I bod 41 (§ 68c ods. 1) §
Navrhuje sa, aby sa na správu dane v súvislosti s uplatňovaním osobitných úprav uvedených v § 68a a § 68b zákona, kedy Slovenská republika je členským štátom identifikácie, použili subsidiárne ustanovenia daňového poriadku.

čl. I bod 43 (§ 69 ods. 12 písm. f/ a g/) §
Podľa zákona o DPH v znení účinnom do 31.12.2017 sa prenos daňovej povinnosti pri dodaní poľnohospodárskych plodín a tovarov z kovov uplatnil na tie dodávky uvedených tovarov, pri ktorých základ dane (cena bez DPH) uvedený na faktúre bol 5 000 eur a viac. Novelou účinnou od 1. januára 2018 sa limit 5 000 eur vypustil, čo spôsobilo v praxi problémy vtedy, ak platiteľ dane ako kupujúci dostal o nákupe týchto tovarov v maloobchodnej sieti príp. veľkoobchode doklad z elektronickej registračnej pokladnice (ERP). Na rozdiel od riadnej faktúry nie je na doklade z ERP uvedená identifikácia odberateľa, t. j nie je tam uvedené jeho meno resp. názov, jeho identifikačné číslo DPH, adresa sídla a nie je tam uvedená ani informácia „prenesenie daňovej povinnosti“, čo je podstatnou náležitosťou pri uplatňovaní prenosu daňovej povinnosti. Keďže táto informácia nebola uvedená na zjednodušenej faktúre, kupujúci v rozpore s § 69 ods. 12 písm. f) a g) zákona o DPH neuplatnil daň na kúpu tohto tovaru. …

čl. I bod 44 (§ 70 ods. 2 písm. d/ a e/) §
Z dôvodu, že plnenia, ktoré sú doplnené v novonavrhovanom písmene d) a e) odseku 2 sa neuvádzajú do daňového priznania, súhrnného výkazu a ani kontrolného výkazu, navrhuje sa, aby tieto plnenia platiteľ dane uvádzal vo svojich záznamoch pre DPH. Túto povinnosť nemajú zdaniteľné osoby, ktoré nemajú postavenie platiteľa dane.

čl. I bod 45 až 47 (§ 72 ods. 1 písm. h/ a ods. 3, § 74 ods. 1 písm. j/) §
Navrhuje sa, aby sa pri poskytnutí vybraných digitálnych služieb pre nezdaniteľné osoby s miestom dodania v inom členskom štáte vzťahovala povinnosť vyhotoviť faktúru podľa pravidiel stanovených v zákone o DPH, ak dodávateľ týchto služieb uplatňuje jednu z osobitných úprav uvedených v § 68a alebo § 68b zákona. Uvedená zmena predstavuje transpozíciu článku 219a smernice 2006/112/ES, zmeneného v dôsledku prijatia smernice 2017/2455, ktorej cieľom je zjednodušenie pravidiel pri uplatňovaní uvedených osobitných úprav. Súčasne sa v súlade s týmto článkom smernice 2006/112/ES zavádza povinnosť pre zahraničné osoby, ktoré nie sú usadené na území Európskej únie, vystavovať faktúry podľa zákona o DPH, ak uskutočňujú dodanie tovaru alebo služby v tuzemsku. Táto povinnosť sa bude týkať aj tých zahraničných osôb, ktoré síce majú na území Európskej únie jednu alebo viac prevádzkarní, avšak tieto sa na predmetnom dodaní nezúčastňujú.

čl. I bod 48 (§ 78 ods. 9) §
Z dôvodu právnej istoty sa navrhuje spresniť, že v prípadoch, kedy daňový úrad povinne začína daňovú kontrolu za obdobie, v ktorom mala byť zdaniteľná osoba, ktorá si nesplnila registračnú povinnosť alebo si túto splnila oneskorene, platiteľom dane, nakoľko celková výška odpočítateľnej dane podľa § 55 ods. 3 alebo 4 prevyšuje celkovú splatnú daň podľa § 69 ods. 13, správca dane vráti daň vo výške zistenej na základe vykonanej daňovej kontroly. Súčasne sa navrhuje doplniť, že pri vrátení tejto dane daňový úrad použije postup podľa § 79 daňového poriadku.

čl. I bod 51 a 52 (§ 81 ods. 6 a 7) §
Odvod dane z majetku pri zrušení registrácie nemôže byť vyšší ako uplatnený odpočet dane. Preto sa navrhuje spresniť ustanovenie odseku 6. V ustanovení odseku 7 sa navrhuje vypustiť odkaz na príslušné konkrétne paragrafy zákona, na základe ktorých si platiteľ dane uplatnil pomernú časť odpočtu DPH príp. vykonal úpravu odpočítanej dane. Vecne sa týmto ustanovenie nemení a ostáva zachované pravidlo, že platiteľ dane pri výpočte dane pri zrušení registrácie zohľadní tieto skutočnosti a vypočítanú DPH upraví po zohľadnení percentuálnej hodnoty použitej pri odpočítaní dane.

čl. I bod 55 a 56 (príloha č. 6)
Aktualizuje sa transpozičná príloha doplnením smernice Rady (EÚ) 2018/912 z 22. júna 2018 a vypustením šiestej smernice, smernice 78/1035/EHS a smernice 83/181/EHS.

čl. I
Pri vzniku nadmerného odpočtu sa v mnohých prípadoch rozhodne daňový úrad vykonať kontrolu, pričom táto kontrola môže trvať aj jeden rok (§ 46 ods. 10 zákona Pč. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Podľa súčasnej úpravy § 79 ods. 6 v prípade začatia daňovej kontroly zo strany daňového úradu daňový úrad vráti nadmerný odpočet do desiatich dní od skončenia daňovej kontroly a to vo výške zistenej daňovým úradom. V praxi to znamená, že daňovému subjektu možno nadmerný odpočet zadržiavať až jeden rok. Uvedená úprava pôsobí likvidačne na tých podnikateľov, ktorých podnikanie je založené na veľkých obratoch a malých maržiach, keďže títo podnikatelia nemajú možnosť dostať sa k zdrojom nevyhnutým na ďalšie fungovanie chodu firmy. Predkladatelia rešpektujú legitímny záujem štátu ako strážcu a správcu verejných financií na preverení všetkých skutočností, ktoré by potvrdili alebo vyvrátili podozrenia o daňových podvodoch, ochrana legitímneho záujmu štátu by však nemala byť v …

čl. I

čl. I bod 1 (§ 4 ods. 4) §
Podľa § 4 ods. 4 sa zdaniteľná osoba, ktorá dodá stavbu, jej časť alebo stavebný pozemok alebo prijme platbu pred ich dodaním, pričom z dodania sa má dosiahnuť obrat 49 790 eur, nestáva platiteľom dane dňom dodania resp. dňom prijatia platby, ak ide o dodanie, ktoré je oslobodené od dane podľa § 38 ods. 1. Navrhuje sa doplniť, že rovnako sa zdaniteľná osoba nestáva platiteľom dane, ak dodá časť stavby, ktorou je jednotlivý byt, jednotlivý apartmán alebo jednotlivý nebytový priestor, ktorých dodanie je oslobodené od dane podľa § 38 ods. 7.

čl. I bod 2 /§ 5 ods. 1 písm. g)/ §
V § 5 sa navrhuje rozšíriť okruh dodaní tovarov a služieb v tuzemsku, z titulu výkonu ktorých zahraničná osoba nie je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň.

čl. I bod 3 až
5, 29, 30, 34, 35, 37 (§ 8 ods. 4, § 8a, § 11a, § 70 ods. 2 písm. g) a h), § 70 ods. 4 písm. d), § 80 ods. 1 písm. e) až g) a ods. 4 písm. f) a § 85kh) V súlade s článkom 1 smernice Rady (EÚ) 2018/1910, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o harmonizáciu a zjednodušenie určitých pravidiel v systéme dane z pridanej hodnoty pre zdaňovanie obchodu medzi členskými štátmi (ďalej len „smernica (EÚ) 2018/1910“), dochádza okrem iného k zavedeniu režimu call-off stock, ako povinnej úpravy pre všetky členské štáty, na základe ktorej sa preprava tovaru, ktorý je obchodným majetkom zdaniteľnej osoby (ďalej len „dodávateľ“), do iného členského štátu na účely jeho následného dodania vopred známemu odberateľovi - zdaniteľnej osobe identifikovanej pre daň v členskom štáte skončenia prepravy tovaru (ďalej len „odberateľ“) - nepovažuje, pri splnení ustanovených podmienok, za premiestnenie tovaru do iného členského štátu podľa § 8 ods. 4. Zákon o …

čl. I bod 6 (§ 13a) §
Do zákona sa dopĺňa nový paragraf 13a, ktorý je súčasťou nových pravidiel zavedených smernicou (EÚ) 2018/1910. V rámci štruktúry zákona o DPH je toto nové ustanovenie zaradené do časti upravujúcej „Miesto zdaniteľného obchodu“, nakoľko bezprostredne nadväzuje na pravidlo určenia miesta dodania tovaru, ktoré je spojené s prepravou. Toto nové ustanovenie má za cieľ ustanoviť jednoznačné pravidlo týkajúce sa priradenia prepravy tovaru pri tzv. reťazových transakciách v rámci územia EÚ. Reťazovými transakciami je potrebné rozumieť situácie, keď ten istý tovar je predmetom viacerých po sebe nasledujúcich dodaní, pričom odoslanie alebo preprava tohto tovaru sa uskutočňuje z jedného členského štátu do iného členského štátu, a to priamo od prvého dodávateľa konečnému odberateľovi v rámci reťazca. Vyjasnenie priradenia prepravy tovaru v rámci reťazových obchodov spočíva v tom, že ak zabezpečuje prepravu odberateľ, t. j. zdaniteľná osoba, ktorá kupuje resp. nadobúda tovar od prvého dodávateľa (ďalej len „prostredná osoba“), odoslanie resp. preprava tovaru sa priradí k tomuto prvému dodaniu tovaru, čo v konečnom dôsledku …

čl. I bod 7 (§ 18 ods. 2) §
Ide o terminologické zjednotenie pojmu v celom zákone.

čl. I bod 8 (§ 22 ods. 5) §
Navrhuje sa zrovnoprávniť určenie základu dane pri bezodplatnom dodaní tovaru podľa § 8 ods. 3, ktorý nie je odpisovaným majetkom podľa zákona o dani z príjmov, s určením základu dane pri bezodplatnom dodaní tovaru, ktorý je odpisovaným majetkom podľa zákona o dani z príjmov. V podstate ide o drobný hmotný majetok a na účel stanovenia základu dane sa navrhuje fikcia štvorročného rovnomerného odpisovania tohto majetku. Hlavným dôvodom úpravy základu dane pri bezodplatnom dodaní drobného hmotného majetku je zbaviť platiteľa dane povinnosti odviesť DPH z celej kúpnej ceny v prípade vyradenia drobného hmotného majetku po jeho dlhšom použití, kedy je najčastejšie darovaný rôznym sociálnym a charitatívnym zariadeniam.

čl. I bod 9 a 10 (§ 38 ods. 3 písm. a) a § 38 ods. 4) §
Zákonom č. 323/2018 Z. z., ktorým sa menil a doplnil zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, sa s účinnosťou od 1.1.2019 zaviedla znížená sadzba DPH na ubytovacie služby. Zákon vymedzil ubytovacie služby (príloha č. 7a zákona o DPH) odkazom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 451/2008 z 23. apríla 2008, ktorým sa zavádza nová štatistická klasifikácia produktov podľa činností (CPA) a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3696/93, konkrétne na služby uvedené v kóde 55 CPA. V záujme zjednotenia použitia pojmu „ubytovacie služby“ v celom zákone, sa navrhuje v odseku 4 vymedziť ubytovacie služby v nadväznosti na uvedené nariadenie. Vymedzenie ubytovacích služieb v odseku 4 v nadväznosti na uvedené nariadenie platiteľovi dane umožní správne posúdiť, či ním poskytovaná služba je vylúčená z oslobodenia od dane podľa § 38 ods. 3. Ubytovacími službami podľa skupín vymedzených priamo v návrhu (§ 38 ods. 4) odkazom na štatistickú klasifikáciu sú najmä hotelové …

čl. I bod 11 a 12 (§ 43 ods. 1 a 9) §
Platiteľ dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu EÚ môže uplatniť oslobodenie od DPH, len ak sú splnené hmotnoprávne podmienky pre oslobodenie od DPH. Znenie odseku 1 sa navrhuje spresniť v súlade s článkom 138 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „smernica o DPH“) novelizovaným smernicou (EÚ) 2018/1910. Zo znenia novelizovaného článku 138 smernice o DPH vyplýva, že jednou z hmotnoprávnych podmienok pre oslobodenie od DPH pri dodaní tovaru do iného členského štátu je, že nadobúdateľ má pridelené identifikačné číslo pre DPH v inom členskom štáte ako je členský štát, kde sa začala preprava tovaru, pričom toto identifikačné číslo pre DPH musí nadobúdateľ oznámiť dodávateľovi. Zo znenia odseku 9, ktorý bol doplnený do § 43 zákona o DPH na základe bodu 3 smernice (EÚ) 2018/1910 (novelizácia čl. 138 smernice o DPH), vyplýva, že dôležitou súčasťou podmienok pre oslobodenie od dane sa stáva aj samotné deklarovanie dodania tovaru do iného členského štátu v súhrnnom …

čl. I bod 2, 13 až 22 a 39 (§ 5 ods. 1 písm. h), § 48c ods. 1, 2, 5 a 6, § 48ca, §
Zákonom č. 369/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 369/2018 Z. z.“), bolo pozmeňujúcim návrhom poslanca NR SR do zákona o DPH s účinnosťou od 1. januára 2020 zavedené nové ustanovenie § 48c, upravujúce oslobodenie od dane pri určitých zdaniteľných obchodoch spojených s medzinárodným obchodom. Ide o transpozíciu čl. 154 a nasl. smernice o DPH v platnom znení. Oslobodenie od dane sa týka zdaniteľných obchodov s presne špecifikovanými tovarmi uvedenými v prílohe č. 9 zákona o DPH (ďalej len „príloha č. 9“), ak sú dodané v colných skladoch a v osobitných skladoch (tovar uvedený v časti I prílohy č. 9) alebo v daňových skladoch (tovary uvedené v časti II prílohy č. 9), alebo sú posledné zmienené tovary dovezené či nadobudnuté v tuzemsku a sú určené na umiestnenie do daňového skladu. Taktiež je v závislosti od tovaru a situácie uplatňované oslobodenie od …

čl. I bod 23 (§ 53a) §
V súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora (C-322/99 a C-323/99 Fischer a Brandenstein) sa navrhuje zaviesť mechanizmus opravy odpočítanej dane zo služieb, ktoré boli vykonané na investičnom majetku platiteľa dane, pri nadobudnutí ktorého platiteľ dane neuplatnil odpočítanie dane. Podľa navrhovaných pravidiel bude platiteľ dane povinný opraviť odpočítanú daň len z tých služieb, ktoré viedli k trvalému zvýšeniu hodnoty investičného majetku v prípadoch, keď predmetný investičný majetok dodá na svoju osobnú spotrebu, osobnú spotrebu svojich zamestnancov alebo ho dodá bezodplatne (§ 8 ods. 3 zákona o DPH). Navrhuje sa ustanoviť maximálne obdobie, počas ktorého bude platiteľ dane v prípade dodania tohto investičného majetku na iný účel ako na podnikanie povinný opraviť odpočítanú daň z týchto služieb, a to 60 kalendárnych mesiacov od zdaňovacieho obdobia, v ktorom uplatnil odpočítanie dane v prípade, že ide o služby vykonané na hnuteľnom investičnom majetku /§ 54 ods. 2 písm. a)/, a 240 kalendárnych mesiacov od zdaňovacieho obdobia, v ktorom došlo k uplatneniu nároku na odpočítanie …

čl. I bod 24 (§ 54d ods. 4) §
Navrhuje sa ustanoviť pravidlá daňového zaobchádzania s hnuteľným investičným majetkom /§ 54 ods. 2 písm. a)/ v prípadoch, v ktorých platiteľ dane v priebehu päťročného obdobia na úpravu odpočítanej dane dodá tento hnuteľný investičný majetok.

čl. I bod 25
Ide o legislatívno - technickú úpravu.

čl. I bod 26 a 27 (§ 65 ods. 3 a ods. 10 až 12) §
V čase vzniku daňovej povinnosti poskytovateľ služieb cestovného ruchu odvádza daň z prirážky, ktorú zväčša vypočíta z predpokladaných cien, ktoré má zaplatiť za obstarané služby cestovného ruchu, pretože skutočnú výšku nákladov za obstarané služby pozná až neskôr, t. j. v čase po vzniku daňovej povinnosti. Vzhľadom na to, že štát má nárok na daň z prirážky určenej ako rozdiel medzi sumou požadovanou od zákazníka a skutočnými nákladmi cestovnej kancelárie za služby príp. tovary obstarané od iných osôb, bolo potrebné osobitnú právnu úpravu pre uplatňovanie dane cestovnými kanceláriami zosúladiť s čl. 308 smernice o DPH tak, že sa do § 65 doplnili ustanovenia o oprave základu dane (ods. 10 až 12). Doplnenie právnej úpravy reaguje na rozsudok Súdneho dvora EÚ v prípade C-422/17 Skarpa Travel sp. z o.o. Navrhuje sa zaviesť povinnosť vykonať opravu základu dane, ak po vzniku daňovej povinnosti vznikne rozdiel medzi kalkulovanou prirážkou a skutočnou prirážkou cestovnej kancelárie. K oprave teda platiteľ dane pristúpi najmä vtedy, ak dôjde …

čl. I bod 28 (§ 69 ods. 2) §
V súlade s navrhovaným inštitútom spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti prevádzkovateľov skladov, v ktorých sú dodania určitých tovarov oslobodené od dane (§ 48ca ods. 6, § 48d ods. 19 a § 48e ods. 12), sa navrhuje, aby sa mechanizmus prenosu daňovej povinnosti pri dodaniach uskutočnených v tuzemsku zahraničnou osobou v prospech tuzemských zdaniteľných osôb neuplatňoval na dodanie tovaru uskutočnené v jednotlivých typoch skladov v tuzemsku, na ktoré nie je možné uplatniť oslobodenie od dane. V praxi pôjde o dodania tovaru zahraničnou osobou pre tuzemskú zdaniteľnú osobu, v súvislosti s ktorými dochádza buď k ukončeniu colného režimu colné uskladňovanie alebo k vyňatiu tovaru z osobitného skladu alebo daňového skladu.

čl. I bod 31 (§ 78 ods. 2) §
Navrhuje sa z dôvodu právnej istoty doplniť odsek 2 tak, aby bolo jednoznačné, že zahraničná osoba registrovaná ako platiteľ dane, ktorá ukončuje svoje podnikanie a za posledné zdaňovacie obdobie neuskutočnila žiadne transakcie, z ktorých jej vznikla daňová povinnosť podľa § 69, nedodala tovar oslobodený od dane podľa § 43 alebo § 47, príp. podľa § 45, neuplatňuje odpočítanie dane a zároveň jej nevznikla povinnosť odviesť daň z majetku podľa § 81 ods. 6 zákona, nie je povinná podať daňové priznanie za posledné zdaňovacie obdobie.

čl. I bod 32 (§ 78a ods. 12) §
Z dôvodu, že sa navrhuje vypustiť § 14 ods. 3 zo zákona č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok), z ktorého podľa súčasného znenia vyplýva, že na elektronické formuláre podané iným spôsobom sa neprihliada, navrhuje sa doplnením odseku 6 ustanoviť, že ak bude kontrolný výkaz podaný inak ako elektronicky, nebude sa takto podaný kontrolný výkaz prihliadať.

čl. I bod 33 (§ 80 ods. 1 úvodná veta) §
Ide o legislatívno - technickú úpravu.

čl. I bod 36 (§ 81 ods. 6) §
Navrhovaná úprava zjednocuje spôsob vypočítania dane pri zrušení registrácie platiteľa so spôsobom výpočtu dane pri bezodplatnom dodaní tovaru (§ 22 ods. 5) a súčasne reflektuje na navrhnuté úpravy v poslednom zmienenom ustanovení (viď bod 8), keďže z článku 74 smernice o DPH v platnom znení vyplýva, že spôsob výpočtu dane má byť v oboch prípadoch identický.

čl. I
Navrhovanou zmenou prílohy č. 7b , ktorá vymedzuje činností so zníženou sadzbou dane z pridanej hodnoty.

čl. I bodom 1, 27 a 28 (§ 4 ods. 1, § 81 ods. 1 a § 85km ods. 1 a ods. 7) §
S cieľom znížiť administratívnu náročnosť spojenú s registráciou za platiteľa dane sa v súlade s čl. 272 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „smernica o DPH“) navrhuje, aby vybrané skupiny zdaniteľných osôb mali možnosť rozhodnúť sa, či sa po presiahnutí obratu 49 790 eur zaregistrujú pre daň, alebo nie. Ide o zdaniteľné osoby, ktoré uskutočňujú výhradne činnosti oslobodené od dane podľa § 37 až 39 zákona o DPH, keďže hodnota týchto služieb vstupuje do obratu na účely povinnej registrácie zdaniteľnej osoby za platiteľa dane. Ak však takéto osoby dosiahnu obrat aj z iných činností, ako sú činnosti oslobodené od DPH podľa § 37 až 39 zákona o DPH, budú naďalej povinné, bez ohľadu na výšku dosiahnutého obratu z týchto iných činností, podať žiadosť o registráciu pre daň. Ak sa už zdaniteľná osoba stala v minulosti platiteľom dane a za 12 predchádzajúcich, po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov dosiahne obrat 49 790 eur výlučne z dodaní …

čl. I bodom 2 a 3 (§ 21 ods. 5 a ods. 6) §
Navrhuje sa zosúladiť prípady vymerania úroku z omeškania týkajúceho sa sumy dane pri dovoze tovaru, s prípadmi vymerania úroku z omeškania týkajúceho sa colného dlhu. Úrok z omeškania sa vymeria podľa príslušných ustanovení colných predpisov.

čl. I bodom 4 až 8 a 28 (§ 25a ods. 2, ods. 5, ods. 15 a 16, § 85km ods. 2 až 4) §
V súvislosti s navrhovanou úpravou ustanovenia § 53b, ktorou sa zavádza povinnosť odberateľa opraviť odpočítanú daň z kúpených tovarov a služieb, v cene ktorých bola daň uplatnená, ak úplne alebo sčasti neuhradí záväzok do 100 dní po jeho splatnosti, sa navrhuje upraviť § 25a, podľa ktorého dodávateľ môže opraviť základ dane, ak mu odberateľ úplne alebo sčasti nezaplatí za dodanie tovaru alebo služby, a jeho pohľadávka sa na účely zákona o DPH stane nevymožiteľnou. Podmienky nevymožiteľných pohľadávok sú podľa súčasnej právnej úpravy nastavené mimoriadne prísne, nakoľko tento právny nástroj má výrazný vplyv na štátny rozpočet. Odborná verejnosť však už od prvopočiatku požadovala zjemnenie tohto nastavenia. Zavedenie včasnej povinnosti odberateľa podľa § 53b pritom dáva priestor na zľavenie prísnosti pokiaľ ide o stanovenie podmienok pre to, aby sa pohľadávka na účely zákon o DPH považovala za nevymožiteľnú pohľadávku. Inštitúty opravy základu dane a opravy odpočítanej dane sú síce vzájomne previazané, nemusí k nim však dôjsť v rovnakom čase, pričom sa pripúšťa, …

čl. I bodu 9 (§ 43 ods. 6 písm. f) §
V súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 sa navrhuje oslobodiť od dane dodanie tovaru alebo služby Európskej komisii, agentúre alebo inému orgánu zriadenému podľa práva Európskej únie na plnenie úloh im zvereným právom Európskej únie v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19, ktoré nie sú určené na ďalšie dodanie za protihodnotu v tuzemsku, ale budú prepravené do iného členského štátu na účely bezodplatného poskytnutia oprávneným subjektom.

čl. I bodu 10 (§ 44 písm. b) §
V súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 sa navrhuje oslobodiť od dane nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu Európskou komisiou, agentúrou alebo iným orgánom zriadeným podľa práva Európskej únie, na plnenie úloh im zvereným právom Európskej únie v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19, ak tento tovar nie je určený na ďalšie dodanie za protihodnotu v tuzemsku, ale bude bezodplatne poskytnutý oprávneným subjektom.

čl. I bodu 11 (§ 48 ods. 14) §
Z dôvodu aplikačných problémov a nejasného vzťahu medzi colnými predpismi a predpismi upravujúcimi daň z pridanej hodnoty sa navrhuje precizovať právny text a podrobnejšie vysvetliť, čo sa na účely zákona o DPH považuje za malú zásielku tovaru neobchodného charakteru, ktorej dovoz je oslobodený od DPH. Z relevantných ustanovení smernice Rady 2006/79/ES o oslobodení od daní pri dovoze malých zásielok tovaru neobchodného charakteru z tretích krajín vyplýva rozdiel vo vecnom rozsahu uplatnenia oslobodenia od DPH pri dovoze tovaru v malých zásielkach od uplatnenia oslobodenia od dovozného cla, ktorý je ustanovený v príslušných ustanoveniach nariadenia Rady (ES) č. 1186/2009. Ak bude obsah malej zásielky neobchodného charakteru pozostávať z kávy, vrátane kávového extraktu a esencie, alebo čaju, vrátane čajového extraktu alebo esencie, uplatnenie oslobodenia bude naďalej závislé aj od splnenia množstevných obmedzení ustanovených v § 48 ods. 2 písm. a) prvom, resp. druhom bode.

čl. I bodu 12 (§ 53 ods. 5) §
Navrhuje sa ustanoviť spôsob stanovenia výšky opravy odpočítanej dane pri krádeži zákonom presne vymedzeného majetku (majetok v obstarávacej cene nižšej ako 1700 eur, s dobou použiteľnosti dlhšou ako jeden rok, kúpený na iný účel ako ďalší predaj), pričom sa uplatní zákonná fikcia posudzovania tohto majetku, akoby išlo o povinne odpisovaný majetok na účely zákona o dani z príjmov. Ide napr. o krádež počítača s obstarávacou cenou 1 000 eur, ktorý bol používaný platiteľom dane na podnikanie, ktorá nastala v treťom roku od jeho kúpy. Uvedené ustanovenie kopíruje už skôr prijatý postup výpočtu opravy odpočítanej dane, ktorú má vrátiť platiteľ dane, pričom sa zohľadňuje opotrebenie takéhoto majetku, rovnako ako napríklad pri bezodplatnom dodaní takéhoto majetku, kedy sa základ dane určuje podľa § 22 ods. 5 zákona o DPH.

čl. I bodom 13, 15, 17, 19, 24 až 26 a 28 (§ 53b, § 55 ods. 2 až 4, § 70 ods. 2 §
Upraveným ustanovením § 53b sa zavádza povinnosť odberateľa vykonať opravu odpočítanej dane z kúpených tovarov alebo služieb, v cene ktorých bola daň uplatnená, ak sčasti alebo úplne neuhradí záväzok do 100 dní po jeho splatnosti. V súlade so základnou zásadou systému DPH, daňová povinnosť zaťažuje iba konečné štádium spotreby. Do tejto doby, aj keď sa daň vyberá na každom stupni výroby a distribúcie tovarov a služieb, systém odpočtov má zabezpečiť neutrálny účinok DPH vo vzťahu ku všetkým zdaniteľným osobám, ktoré vystupujú vo výrobnom a distribučnom procese. Spoločný mechanizmus DPH je pritom založený na zásade, že odberateľ za kúpený tovar alebo službu v blízkej budúcnosti zaplatí. Technika vzniku daňovej povinnosti, ku ktorej dochádza už v okamihu dodania tovaru alebo služby, je rovnako založená na predpoklade, že zaplatenie dohodnutej protihodnoty nasleduje bezodkladne po tomto dodaní. Aj keď z takto nastavených pravidiel vyplýva, že právo na odpočítanie DPH zaplatenej v cene kúpeného tovaru alebo služby síce vzniká nezávisle od úhrady protihodnoty, a v …

čl. I bodu 14 (§ 54b ods. 1 a ods. 2) §
Z dôvodu nerovnakého zaobchádzania s majetkom, a to v závislosti od jeho druhu, sa pri prechode majetku na právneho nástupcu platiteľa dane, za ktorého sa na účely § 54b považuje aj platiteľ dane, ktorý nadobudol podnik alebo časť podniku bez dane podľa § 10 ods. 1 zákona o DPH, navrhuje zosúladenie prístupu a zavedenie povinnosti pre právneho nástupcu pokračovať v úprave odpočítanej dane aj pri hnuteľnom investičnom majetku podľa § 54 ods. 2 písm. a) zákona o DPH.

čl. I bodu 16 a 18 (§ 55 ods. 3 a § 69 ods. 13) §
Keďže v prípade podania žiadosti o registráciu zdaniteľnej osoby za platiteľa dane podľa § 4 ods. 1, je daňový úrad povinný rozhodnúť o registrácii do 21 dní, navrhuje sa ustanoviť rovnaká logika (zohľadnenie predmetnej lehoty) aj pre určenie obdobia, v ktorom sa zdaniteľná osoba, ktorá si nesplnila povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň, resp. ju splnila oneskorene, považuje za platiteľa dane.

čl. I bodu 20 (§ 70a) §
S účinnosťou od 1.1.2024 smernica Rady (EÚ) 2020/284 z 18. februára 2020, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES zavádza určité požiadavky na poskytovateľov platobných služieb. Cieľom tejto smernice je primárne boj proti daňovým únikom spojených s rozmachom cezhraničného elektronického obchodu, keď sa zákazník nachádza v jednom členskom štáte a dodávateľ tovarov alebo služieb sa nachádza v inom členskom štáte, prípadne v treťom štáte, pričom celý nákup sa realizuje v online priestore. Keďže zákazník nemá žiadnu informačnú povinnosť, a ani povinnosť viesť účtovníctvo vo vzťahu k uskutočnenému nákupu, finančné správy v jednotlivých členských štátoch sú odkázané na informácie od dodávateľov týchto nákupov, ktoré sú však nie vždy presné a úplné. Aby finančné správy v rámci EÚ mali dostatočné nástroje na kontrolu a odhaľovanie takýchto obchodov, zavádza sa uvedenou smernicou povinnosť pre poskytovateľov platobných služieb (prevažne banky), prostredníctvom ktorých sa realizujú platby za takéto nákupy, viesť záznamy a informovať finančné správy v jednotlivých členských štátoch o platbách uskutočnených v prospech dodávateľov týchto cezhraničných …

čl. I bodu 21 (§ 78 ods. 2) §
Keďže s účinnosťou od 1.1.2021 bola zo zákona o DPH vypustená povinnosť platiteľa dane vyplniť príslušný riadok v daňovom priznaní, ktorým sa deklarovala účasť na trojstrannom obchode v postavení prvého odberateľa, navrhuje sa v tejto súvislosti, aby platiteľ dane registrovaný podľa § 5, pokiaľ uskutočnil len trojstranný obchod pod identifikačným číslom pre daň prideleným v tuzemsku ako prvý odberateľ, nebol povinný takéto „prázdne“ daňové priznanie podať.

čl. I bodu 22 (§ 78 ods. 4) §
Z dôvodu aplikačných problémov v prípadoch, keď osoba v čase nadobudnutia nového dopravného prostriedku z iného členského štátu nedisponuje číslom účtu správcu dane, na ktorý má uhradiť daň, sa navrhuje stanoviť osobitná lehota na zaplatenie tejto dane, a to do siedmich dní odo dňa doručenia oznámenia o pridelení čísla účtu správcu dane vedeného pre túto osobu.

čl. I bodu 23 a 28 (§ 78 ods. 9 a § 85km ods. 8) §
Navrhované ustanovenie upravuje možnosť pre finančnú správu v prípade, kedy si osoba nesplnila povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň, alebo žiadosť o registráciu pre daň podala oneskorene, a z podaného daňového priznania za obdobie, v ktorom táto osoba mala byť platiteľom dane (§ 55 ods. 3 alebo 4), vyplýva, že odpočítaná daň prevyšuje splatnú daň, preveriť údaje v takomto daňovom priznaní iným spôsobom, ako doteraz zákonne ustanovenou povinnou daňovou kontrolou, napr. miestnym zisťovaním. Daň sa navrhuje vrátiť na bankový účet oznámený podľa § 6 ods. 1 až 3 alebo § 85kk. Cieľom navrhovaného prechodného ustanovenia § 85km ods. 8 je, aby mala finančná správa možnosť postupovať v súlade s novým znením ustanovenia § 78 ods. 9 (účinným od 1.1.2023), aj v tých prípadoch, kedy daňový subjekt podal daňové priznanie do konca roka 2022 za obdobie, v ktorom táto osoba mala byť platiteľom dane, pričom lehota stanovená na začatie daňovej kontroly daňovým úradom uplynie po 1.1.2023.

čl. I bodu 29 a 30 §
Do Zoznamu preberaných právne záväzných aktov Európskej únie (príloha č. 6 zákona o DPH) sa navrhuje doplniť smernica Rady 2006/79/ES z 5. októbra 2006 o oslobodení od daní pri dovoze malých zásielok tovaru neobchodného charakteru z tretích krajín (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 286, 17. 10. 2006) a smernica Rady (EÚ) 2020/284 z 18. februára 2020, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o zavedenie určitých požiadaviek na poskytovateľov platobných služieb (Ú. v. EÚ L 62, 2. 3. 2020).

čl. IX (Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších pre
Znížená sadzba dane vo výške 10 % zo základu dane na poskytovanie reštauračných a stravovacích služieb tak, ako sú vymedzené v článku 6 vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 282/2011 z 15. marca 2011, ktorým sa ustanovujú vykonávacie opatrenia smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, bola od 1. januára 2023 zavedená vzhľadom na vtedajšiu bezprecedentnú situáciu na trhu s energiami, ale aj na negatívnu situáciu v sektore spôsobenú pandémiou ochorenia COVID-19. Cieľom bolo pomôcť podnikateľom stabilizovať ceny týchto služieb, prípadne ceny v tomto sektore aj znížiť. Navrhuje sa však vylúčenie podávania alkoholických nápojov, v ktorých obsah alkoholu prevyšuje 0,5 % jeho objemu, z uplatňovania zníženej sadzby dane na reštauračné a stravovacie služby od 1. januára 2024. Odôvodnenosť tohto opatrenia vyplýva na jednej strane z potreby konsolidácie verejných financií. Na strane druhej, alkoholické nápoje negatívne vplývajú na ľudské zdravie, rodinné vzťahy, prípadne iné sociálne oblasti, čo vyvoláva zvýšené náklady verejných financií na elimináciu týchto škodlivých následkov. Nie je preto …

čl. VII (zákon č. 222/2004 Z. z.)

čl. VII bod 1, 2, 4 - § 27 ods. 1 až 3, prílohy č. 7 a 7a §
Navrhovaným článkom sa v zákone č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. upravuje výška sadzieb dane z pridanej hodnoty, ako aj zoznam tovarov a služieb, na ktoré sa navrhuje uplatňovať znížené sadzby dane. Od 1. januára 2025 sa zvyšuje základná sadzba dane zo súčasných 20 % na 23 % zo základu dane. Taktiež sa navrhuje nahradiť súčasnú prvú zníženú sadzbu dane vo výške 10 % zo základu dane zníženou sadzbou dane vo výške 19 % zo základu dane, pričom druhú zníženú sadzbu dane vo výške 5 % zo základu dane sa navrhuje zachovať. Prvá znížená sadzba dane (19 % zo základu dane) sa bude uplatňovať na tovar uvedený v bode 1 prílohy č. 7, a to na všetky potraviny určené na ľudskú konzumáciu, s výnimkou potravín uvedených v bode 2 prílohy č. 7, na dodanie elektriny a na služby uvedené v bode 1 prílohy č. 7a (reštauračné a stravovacie služby pozostávajúce z poskytovania nealkoholických …

čl. VII bod 3 - § 85ko §
V prechodnom ustanovení sa ustanovuje postup týkajúci sa opravy základu dane a opravy odpočítanej dane v prípade, že po 31. decembri 2024 dôjde k zníženiu základu dane pri dodaní tovaru alebo služby, pri ktorom vznikla daňová povinnosť do 31. decembra 2024 (napr. pri prijatí preddavkovej platby za budúce dodanie tovaru) a súčasne po 31. decembri 2024 (vo zvyšnej časti pri dodaní tohto tovaru).

čl. V
Vzhľadom na navrhované zmeny v čl. I, ktoré sa týkajú evidovania diplomatických vozidiel a skladby ich evidenčných čísel, je nevyhnutné zapracovať zmeny aj do zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Do príslušného ustanovenia sa zapracováva vrátenie tejto dane za vozidlo s evidenčným číslom začínajúcim na písmená CD alebo CC a vrátenie tejto dane za vozidlo s evidenčným číslom začínajúcim na písmená EE sa presúva do prechodných ustanovení.

čl. IV (Zákon č. 222/2004 Z. z.)

čl. IV bod 1 a 2 §
Navrhovanou úpravou sa sleduje uplatňovanie zníženej sadzby dane 5 % zo základu dane pri dodaní bytového domu podľa zákona č. 222/2022 Z. z. o štátnej podpore nájomného bývania a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 222/2022 Z. z.“) aj v rozsahu nájomných bytov, ktoré sú určené rozhodnutím stavebného úradu ako nebytové priestory na funkciu bývania alebo ubytovania. V kontexte posledného citovaného zákona pod pojmom „ubytovanie“ je pritom potrebné rozumieť nájom takéhoto nájomného bytu na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej na dobu určitú, najviac na dobu jedného roka, ktorú je možné opakovane predlžovať, maximálne však na dobu 6 rokov. (§ 8 ods. 3 zákona č. 222/2022 Z. z.).

čl. IV bod 3 a 4 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na úpravu ustanovení § 27 ods. 3 písm. d) a e). V kontexte navrhovanej úpravy platiteľ dane nebude disponovať právom rozhodnúť sa zdaňovať nájom nájomného bytu (príp. jeho časti), ktorý je určený rozhodnutím stavebného úradu ako nebytový priestor na funkciu ubytovania. Uvedené sa mutatis mutandis vzťahuje aj na dodanie takéhoto nájomného bytu, ak od jeho kolaudácie uplynulo päť rokov.

čl. XI (zákon č. 222/2004 Z. z.)

čl. XI bod 1 [§ 49 ods. 5] §
Navrhuje sa vypustiť možnosť platiteľa odpočítať daň z kúpy pohonných látok do výšky paušálnych výdavkov podľa všeobecne záväzného právneho predpisu upravujúceho oblasť dane z príjmov, ak nemôže preukázať rozsah použitia pohonných látok na účely svojho podnikania a na iný účel ako na podnikanie, pretože uvedená právna úprava ide nad rámec ustanovení smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v platnom znení (ďalej len „smernica 2006/112/ES v platnom znení“).

čl. XI bod 2 [§ 85n] §
Podľa čl. 395 smernice 2006/112/ES v platnom znení Slovenská republika požiadala Európsku komisiu o výnimku, pokiaľ ide o obmedzenie odpočítania dane vo výške 50 % pri kúpe, nájme (s výnimkou krátkodobého nájmu), nadobudnutí z iného členského štátu Európskej únie alebo pri dovoze motorových vozidiel kategórie M1, L1e a L3e (ďalej len „osobné motorové vozidlo“) používaných na zmiešané použitie, t. j. aj na iný účel ako na podnikanie. Na iné typy motorových vozidiel ako sú uvedené v odseku 1, sa pravidlá ustanovené v navrhovanom § 85n nevzťahujú. Obdobne sa tieto pravidlá nebudú uplatňovať ani v prípade, že platiteľ nadobudnuté osobné motorové vozidlo nezaradí do investičného majetku, ale eviduje ho ako zásoby (napríklad autopredajcovia). Ide o jedno z opatrení Akčného plánu boja proti daňovým únikom, ktoré má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2026 a má prispieť k zlepšeniu podnikateľského prostredia. V súlade s vykonávacím rozhodnutím Rady, ktorým bola Slovenskej republike táto výnimka udelená, sa navrhuje ustanoviť nové pravidlá odpočítania dane pre platiteľov pri …

čl. XI bod 3 [Príloha č. 6]
Do transpozičnej prílohy sa navrhuje doplniť vykonávacie rozhodnutie Rady, ktorého transpozícia je súčasťou návrhu zákona.

čl. XI bod 4 [Príloha č. 7]
Navrhuje sa vyňať zo zoznamu tovarov, na ktoré sa uplatňuje znížená sadzba dane vo výške 19 % zo základu dane, vybrané konečné výrobky určené na ľudskú konzumáciu, ktoré sa vyznačujú vyšším obsahom soli alebo cukru. Dané tovary tak budú podliehať základnej sadzbe dane vo výške 23 % s výnimkou tých, ktoré sú alebo budú podľa osobitného predpisu zaradené do zoznamu kategorizovaných dietetických potravín (na ktoré sa tak bude uplatňovať znížená sadzba dane vo výške 19 % zo základu dane). Návrh vychádza z programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2023 – 2027 v oblasti finančnej politiky, ktoré predpokladá boj proti negatívnym externalitám v podobe vyššej miery ich zdanenia.

čl. XI bod 5 [Príloha č. 7]
Navrhuje sa zosúladiť príslušný číselný znak spoločného colného sadzobníka s opisom tovaru zodpovedajúceho tomuto číselnému znaku. Ide o legislatívno-technické spresnenie nadväzujúce na zmenu opisu tovaru súvisiacu s rozšírením uplatňovania zníženej sadzby na tlačoviny bez ohľadu na periodicitu ich vydávania, ktoré bolo uskutočnené zákonom č. 181/2025 Z. z., s účinnosťou od 1.7.2025.

čl. XI (zákon č. 580/2004 Z. z.)

čl. XI bod 1 až 3 § 12 ods. 1 písm. a), b), c), e) a g) §
Z dôvodu nutnosti konsolidácie príjmov rozpočtu verejnej správy sa zvyšuje sadzba odvodu poistného na verejné zdravotné poistenie pre fyzické osoby o 1 percentuálny bod oproti platnému stavu (pri fyzických osobách so zdravotným postihnutím je zvýšenie o 0,5 percentuálneho bodu). Zvýšenie sadzby pre zamestnanca a zamestnávateľa, samostatne zárobkovo činnú osobu a samoplatiteľa z 14% na 15% už bolo zavedené prechodným ustanovením § 38ezg zákona. Zvýšenú sadzbu sa navrhuje ponechať aj po tomto období, majúc za cieľ dlhodobú stabilizáciu verejných financií. Sadzba pre zamestnávateľa sa po tomto období zníži o 1% na pôvodnú úroveň 10% a zároveň aj po tomto období ostane v platnosti zvýšenie sadzby poistného pre zamestnanca z 4% na 5%. Ak by nedošlo k tejto zmene, minimálny preddavok od 1. 1. 2028 by bol 14% z vymeriavacieho základu, ktorým je 50% z priemernej mesačnej mzdy spred 2 rokov, t. j. 839 eur (odhad priemernej mzdy z aktuálnej makroprognózy MF SR je 1 678 eur ), teda 117,46 eur mesačne. …

čl. XI bod 4 a 5 [§ 38ezg ods. 4 a § 38ezk] §
V súvislosti s trvalou zmenou výšky sadzby odvodu poistného podľa bodov 1 až 3 sa upravuje prechodné zvýšenie sadzby na obdobie rokov 2026 a 2027 tak, aby bolo toto zvýšenie naďalej na úrovni 1 percentuálny bod nad sadzbou, určenou v § 12 ods. 1. V prechodnom ustanovení na obdobie od 1.1.2026 do 31.12.2027 sa sadzba poistného samostatne zárobkovo činnej osoby a samoplatiteľa zvyšuje z 15% na 16% z vymeriavacieho základu. Ak by nedošlo k tejto zmene, minimálny preddavok od 1. 1. 2026 do 31. 12. 2027 by bol 15% z vymeriavacieho základu, ktorým je 50% z priemernej mesačnej mzdy spred 2 rokov. Pri minimálnom základe 50% z priemernej mesačnej mzdy spred 2 rokov (rok 2024: 1524 eur) predstavuje minimálny základ 762 eur, teda 15% predstavuje 114,30 eur mesačne a 16% predstavuje 121,92 eur mesačne. Rozdiel predstavuje 121,92 – 114,30 = 7,62 eur mesačne. Pri SZČO alebo samoplatiteľovi bez zdravotného postihnutia teda dôjde k navýšeniu jeho mesačných preddavkov o 7,62 eur. …