Zákon č. 83/2009 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov

Zhodnotenie súčasného stavu
V súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie nadobudol 1. mája 2004 účinnosť zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, ktorý vychádza z právnych predpisov Európskych spoločenstiev upravujúcich uplatňovanie tejto dane. Ide predovšetkým o sekundárnu legislatívu Európskych spoločenstiev, konkrétne smernicu Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ktorá je základnou smernicou upravujúcou uplatňovanie dane z pridanej hodnoty v Európskej únii. Zákon č. 222/2004 Z .z. bol doteraz deväťkrát novelizovaný, naposledy zákonom č. 465/2008 Z. z. (účinnosť od 1. januára 2009).
Zámerom novely zákona o dani z pridanej hodnoty je skrátiť lehotu na vrátenie nadmerných odpočtov platiteľom dane zo 60 na 30 dní. Toto legislatívne opatrenie sa navrhuje na základe uznesenia vlády SR č. 969 zo 17. decembra 2008 k Návrhu aktualizácie opatrení vlády SR na prekonanie dopadov globálnej finančnej krízy.
Ďalším zámerom novely zákona je zavedenie niektorých zjednodušení pri uplatňovaní zákona, napr. zavedenie možnosti skupinovej registrácie ako zjednodušenia uplatňovania dane z pridanej hodnoty pre zdaniteľné osoby, ktoré umožňuje čl. 11 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Podľa cit. článku môže členský štát považovať za jednu zdaniteľnú osobu osoby usadené na území členského štátu, ktoré sú právne nezávislé, ale sú vzájomne úzko prepojené finančnými, ekonomickými a organizačnými väzbami. Dodávky vo vnútri skupiny, t.j. medzi zdaniteľnými osobami v skupine, sa nepovažujú za zdaniteľné obchody. Dodávky tovarov a služieb voči tretím osobám ako aj dodávky tovarov a služieb prijatých od tretích osôb sú zdaniteľné.
Zámerom novely zákona o dani z pridanej hodnoty je taktiež upraviť postup zdaniteľnej osoby, ktorá nesplnila povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň alebo túto povinnosť splnila oneskorene, s cieľom umožniť podnikateľom uplatniť si nárok na odpočet dane za obdobie, v ktorom mali mať postavenie platiteľa dane, a vysporiadať prípadné povinnosti týkajúce sa tohto obdobia. Návrh zákona obsahuje aj zmenu v uplatňovaní odpočtov dane, a to možnosť vykonať odpočítanie dane v ktoromkoľvek zdaňovacom období kalendárneho roka po splnení podmienok na odpočet dane. Navrhovanou zmenou sa zníži počet podávaných dodatočných daňových priznaní a dôjde taktiež k zníženiu počtu prípadov ukladania sankcií zo strany správcu dane.
Za účelom eliminácie daňových podvodov v obchodoch s drahými kovmi a kovovým šrotom a odpadom sa navrhuje zaviesť tuzemský sektorový reverse charge mechanizmus, čo znamená, že povinnosť platiť daň bude prenesená na príjemcu tovaru.
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie
1. Odhad dopadov na verejné financie
Návrh na skrátenie lehoty na vrátenie nadmerných odpočtov platiteľom dane zo 60 na 30 dní bude mať v roku 2009 negatívny dopad na príjmy štátneho rozpočtu vo výške 473,013 mil. eur, v roku 2010 vo výške 37,841 mil. eur a v roku 2011 vo výške 40,994 mil. eur. Navrhovaná zmena bude mať negatívny vplyv aj na úrokové náklady štátneho dlhu v roku 2009 vo výške 1,971 mil. eur v metodike ESA95.
2. Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb
Návrh predkladaného zákona nebude mať negatívne dopady na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.
3. Odhad dopadov na životné prostredie
Návrh predkladaného zákona nebude mať vplyv na životné prostredie.
4. Odhad dopadov na zamestnanosť
Návrh predkladaného zákona nebude mať negatívny vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest.
5. Vplyv na podnikateľské prostredie
Návrh predkladaného zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov
s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie
Predkladateľ zákona:
Vláda Slovenskej republiky.
Názov návrhu zákona:
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.
Problematika návrhu zákona:
je upravená v práve Európskych spoločenstiev:
v primárnom práve:
čl. 90 až 93 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení,
v sekundárnom práve:
smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v platnom znení (Ú.v. EÚ L 347, 11.12.2006),
smernica Rady 83/181/EHS z 28. marca 1983 určujúca rozsah platnosti článku 14 (1) d) smernice 77/388/EHS vzhľadom na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pre finálny dovoz určitého tovaru v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 9/zv. 1),
nie je upravená v práve Európskej únie.
je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev:
rozsudok Súdneho dvora Európskych spoločenstiev zo 4. októbra 1995 vo veci C-291/92, Finanzamt Uelzen v. Dieter Armbrecht.

čl. I

čl. I bod 1 a 4 (§ 2 ods. 1 písm. a) a b), § 11 ods. 2 písm. a)
Ustanovenia sa v súlade s čl. 2 bod 1 písm. a) až c) smernice Rady 2006/112/ES upresňujú tak, aby bolo jednoznačné, že predmetom dane sú len tie plnenia, ktoré uskutoční zdaniteľná osoba v rámci svojej ekonomickej činnosti, z ktorej má príjmy, a nevzťahuje sa na tie činnosti, pri ktorých koná ako napr. súkromná osoba. Typickým príkladom je fyzická osoba, podnikateľ, u ktorého je potrebné rozlišovať, kedy koná ako zdaniteľná osoba a kedy nekoná ako zdaniteľná osoba (napr. rozsudok vo veci C-291/92 Armbrecht).

čl. I bod 2 (§ 4a a 4b)
Podľa čl. 11 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty členský štát môže považovať za jednu zdaniteľnú osobu osoby usadené na území členského štátu, ktoré sú právne nezávislé, ale sú vzájomne úzko prepojené finančnými, ekonomickými a organizačnými väzbami. Ide o tzv. skupinovú registráciu pre daň z pridanej hodnoty viacerých zdaniteľných osôb pod jedným identifikačným číslom pre daň z pridanej hodnoty. Podmienkou pre takúto registráciu je, že musia byť súčasne splnené tri základné podmienky, a to finančná prepojenosť, ekonomická prepojenosť a organizačná prepojenosť zdaniteľných osôb. Osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, nemôže byť členom skupiny. O skupinovú registráciu môžu požiadať len zdaniteľné osoby, ktoré sú etablované v Slovenskej republike. Akákoľvek zložka resp. časť zdaniteľnej osoby v zahraničí nemôže byť súčasťou skupiny registrovanej podľa tohto zákona. Skupina musí mať svojho zástupcu, ktorý koná za všetkých členov skupiny. Toto konanie sa obmedzuje len na účely uplatňovania zákona o dani z pridanej hodnoty. Návrh podrobne upravuje náležitosti žiadosti o skupinovú registráciu, …

čl. I bod 3
V poznámke pod čiarou k odkazu 5 sa doterajší text nahrádza názvami zákonov upravujúcich spotrebné dane. Poznámka nekorešpondovala so samotným odkazom v texte zákona.

čl. I bod 5 (§ 38 ods. 5)
Navrhuje sa úprava tohto ustanovenia tak, aby prenajímateľ, platiteľ dane, sa mohol rozhodnúť pre zdanenie nehnuteľnosti aj v prípade, ak nájomca nie je platiteľom dane, ale je zdaniteľnou osobou, či už tuzemskou alebo zahraničnou. Navrhovaná zmena vytvorí lepšie daňové podmienky pre platiteľov dane, prenajímateľov, z toho hľadiska, že platiteľ dane nebude musieť krátiť daň na vstupe, pokiaľ nehnuteľnosti prenajíma len zdaniteľným osobám.

čl. I bod 6 (§ 43 ods. 6 písm. a)
Oslobodenie od dane pri dodaní tovaru a poskytnutí služby v tuzemsku je možné uplatniť podľa čl. 151 smernice Rady 2006/112/ES v rámci diplomatických a konzulárnych vzťahov. Nadväzne na cit. ustanovenie smernice sa upresňuje ustanovenie § 43 ods. 6 zákona.

čl. I bod 7 (§ 47 ods. 7)
Ustanovenie sa upresňuje v nadväznosti na čl. 148 smernice 2006/112/ES.

čl. I bod 8 (§ 48 ods. 2 písm. b)
Ustanovenie sa zosúlaďuje s čl. 22 smernice Rady 83/181/EHS z 28.3.1983 určujúcej rozsah platnosti článku 14 (1) d) smernice 77/388/EHS vzhľadom na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pre finálny dovoz určitého tovaru v znení neskorších zmien a dodatkov. Podľa cit. ustanovenia smernice môžu byť od dane oslobodené zásielky nepatrnej hodnoty, ak úhrnná hodnota dovážaného tovaru nepresiahne 22 eur. Oslobodenie od cla sa uplatní do hodnoty 150 eur – nariadenie Rady (ES) č. 274/2008, ktorým sa s účinnosťou od 1. decembra 2008 mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 918/83 z 28. marca 1983 ustanovujúce systém spoločenstva pre oslobodenie od cla.

čl. I bod 9 (§ 49 ods. 3)
Ustanovenie sa zosúlaďuje s článkom 354 smernice 2006/112/ES. Zo súčasnej úpravy nevyplýva zákaz uplatniť odpočet z prevádzkových nákladov u platiteľov dane, ktorí dodávajú investičné zlato oslobodené od dane. V zmysle smernice majú tieto osoby právo na odpočet dane len zo vstupov, ktoré sú taxatívne uvedené v § 67 ods. 5 a 6 zákona. Navrhovaná úprava, ktorá vylučuje odpočet dane z prevádzkových nákladov, sa vzťahuje len k činnosti, ktorá sa týka dodania investičného zlata oslobodeného od dane a jeho sprostredkovania.

čl. I bod 10 a 11 (§ 51 ods. 2 a 3)
S cieľom zníženia množstva podávaných dodatočných daňových priznaní k jednotlivým zdaňovacím obdobiam sa navrhuje umožniť platiteľom dane, aby vykonali odpočítanie dane za ktorékoľvek zdaňovacie obdobie kalendárneho roka (hospodárskeho roka), v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, pričom musia byť splnené podmienky na odpočítanie dane, a to vznik práva na odpočítanie dane (§ 49 ods. 1) a mať k dispozícii faktúru (dovozný doklad).

čl. I bod 12 (§ 55 ods. 3)
Podľa platného znenia ustanovenia zákona o dani z pridanej hodnoty má právo na odpočítanie dane iba osoba, ktorá je registrovaná ako platiteľ dane. Vzhľadom na to, že týmto nebola zabezpečená neutralita dane, čo vyplýva aj z rozsudkov Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, upravuje sa možnosť odpočítania dane aj pre prípady, keď zdaniteľná osoba nebola platiteľom dane z dôvodu, že si nesplnila svoju registračnú povinnosť alebo ju splnila oneskorene, a to za obdobie, v ktorom už mala mať postavenie platiteľa dane.

čl. I bod 13 (§ 69 ods. 10 až 13)
Za účelom eliminácie daňových podvodov v obchodoch s investičným zlatom a iným zlatom a kovovým odpadom a šrotom sa zavádza tuzemské sektorové „samozdanenie“, čo znamená, že povinnosť platiť daň je prenesená na príjemcu tovaru. Rovnako sa prenos daňovej povinnosti zavádza aj na služby sprostredkovania dodania investičného zlata a iného zlata. Zdaniteľná osoba, ktorá si nesplnila svoju registračnú povinnosť alebo ju splnila oneskorene, je povinná za obdobie, v ktorom už mala mať postavenie platiteľa dane, odviesť daň z tovarov a služieb, ktoré dodala v tomto období.

čl. I bod 14 a 15 (§ 70 ods. 1)
Nadväzne na zmenu § 51 ods. 2 zákona sa navrhuje, aby platiteľ dane uviedol vo svojich záznamoch zdaňovacie obdobie, v ktorom odpočítal daň vzťahujúcu sa ku konkrétnemu prijatému zdaniteľnému obchodu. Ďalej sa pre členov skupiny v zmysle § 4a dopĺňa povinnosť viesť záznamy o dodávkach tovarov a služieb medzi jednotlivými členmi skupiny, aj keď tieto dodávky nepodliehajú dani.

čl. I bod 16 (§ 71 ods. 2 písm. h) a i)
Ustanovenie sa upresňuje v nadväznosti na čl. 226 body 9 a 10 smernice 2006/112/ES.

čl. I bod 17 (§ 71 ods. 7)
Medzi povinné náležitosti faktúry sa dopĺňajú informácie o dodaní investičného zlata oslobodeného od dane podľa § 67 ods. 3 zákona a zároveň sa dopĺňa ďalšia povinná náležitosť, a to je informácia o prenose daňovej povinnosti na príjemcu tovaru alebo služby. Platiteľ dane, ktorý dodáva zdanené investičné zlato a iné zlato, a platiteľ dane, ktorý sprostredkováva dodanie takého zlata, sú povinní vo faktúre uviesť okrem ostatných náležitostí aj tieto informácie pre svojho zákazníka. Rovnako sa zavádza povinnosť uvádzať informáciu na faktúre o prenose daňovej povinnosti pri dodaní železného a neželezného šrotu a odpadu.

čl. I bod 18, 20 a 21 (§ 71 ods. 10, § 72 ods. 5 a § 73 ods. 3)
V súvislosti so zavedením skupinovej registrácie sa dopĺňajú ustanovenia týkajúce sa vyhotovovania faktúr za dodávky tovarov a služieb. Navrhuje sa, aby sa ako údaje o platiteľovi dane, ktorý dodáva tovar alebo službu, uvádzali vo faktúre údaje člena skupiny, ktorý konkrétny obchod realizuje, a identifikačné číslo pre daň pridelené skupine.

čl. I bod 19 (§ 72 ods. 2 písm. i) a j)
Pri dodaní investičného zlata oslobodeného od dane do iného členského štátu sa toto oslobodenie od dane prednostne posudzuje podľa § 67 ods. 3 zákona a nie podľa § 43 zákona. O dodaní investičného zlata oslobodeného od dane podľa § 67 ods. 3 zákona je platiteľ dane povinný informovať odberateľa uvedením odkazu na toto oslobodenie od dane vo faktúre. V takomto prípade sa dodanie tovaru (investičného zlata) do iného členského štátu neuvádza v súhrnnom výkaze. Pri dodaní plynu cez rozvodný systém zemného plynu a pri dodaní elektriny kupujúcemu z iného členského štátu je platiteľ dane povinný informovať odberateľa uvedením odkazu na konkrétny článok smernice alebo uvedením informácie, že osobou povinnou platiť daň je kupujúci.

čl. I bod 22 (§ 78 ods. 9)
Ustanovenie upravuje podanie daňového priznania zdaniteľnou osobou, ktorá si nesplnila svoju registračnú povinnosť alebo ju splnila oneskorene. V tomto daňovom priznaní zdaniteľná osoba uvádza daň na výstupe z dodania tovarov a služieb za obdobie, v ktorom mala byť platiteľom dane, a taktiež uplatňuje odpočítanie dane podľa § 55 ods. 3.

čl. I bod 23 až 25 (§ 79)
Navrhuje sa skrátenie lehoty na vrátenie nadmerných odpočtov. Daňový úrad vráti platiteľovi dane nadmerný odpočet do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, za určitých podmienok. Uvedené opatrenie budú môcť využiť platitelia dane, ktorých možno považovať za finančne spoľahlivé osoby, ktoré majú splnené daňové, colné a odvodové povinnosti. Tí platitelia dane, ktorí nesplnia navrhované podmienky, budú naďalej postupovať podľa § 79 ods. 1. Navrhovaná zmena sa prvýkrát použije za zdaňovacie obdobie apríl 2009.

čl. I bod 26 (§ 81a)
V nadväznosti na zavedenie skupinovej registrácie sa navrhuje upraviť postup pre prípady, ak sa ďalej neplnia podmienky na registráciu skupiny pre daň. Daňový úrad zruší registráciu buď na základe žiadosti zástupcu skupiny alebo zruší registráciu z úradnej moci. Po zrušení registrácie skupiny každá zdaniteľná osoba má práva a povinnosti ako samostatná zdaniteľná osoba.

čl. I bod 27 (§ 83 ods. 3)
Navrhuje sa ustanoviť lehotu na podanie daňového priznania právnym nástupcom, ak sa po úmrtí platiteľa dane, fyzickej osoby, nepokračuje v podnikaní.

čl. I bod 28 (§ 85f)
Zámerom prechodného ustanovenia v § 85f ods. 1 je, aby sa nová úprava postupu zdaniteľnej osoby pri oneskorenej registrácii pre daň z pridanej hodnoty alebo pri nesplnení registračnej povinnosti vzťahovala len na prípad, kedy povinnosť podať žiadosť o registráciu vznikla po účinnosti novely zákona.

čl. II

čl. II bod 1 (§ 31 ods. 12)
Navrhuje sa upresniť ustanovenie tak, aby bolo jednoznačné, že sa vzťahuje aj na prípad nesplnenia registračnej povinnosti vyplývajúcej napr. zo zákona o dani z pridanej hodnoty.

čl. II bod 2 (§ 35 ods. 7)
Navrhuje sa doplniť sankciu pre prípad, keď zdaniteľná osoba nepodala žiadosť o registráciu pre daň vôbec a registráciu pre daň vykonal z úradnej moci správca dane. Pokiaľ zdaniteľná osoba podá žiadosť o registráciu pre daň, avšak oneskorene, platí sankcia podľa § 35 ods. 7 písm. a) zákona o správe daní a poplatkov. Zámerom doplnenia uvedenej sankcie je, aby zdaniteľnej osobe, ktorá vôbec nepodala žiadosť o registráciu pre daň, bola uložená vyššia sankcia.

čl. II bod 3 až 5 (§ 35b)
Navrhuje sa, aby v prípade, že daňový úrad vráti nadmerný odpočet platiteľovi dane, ktorý nespĺňal podmienky na jeho vrátenie do 30 dní, správca dane vyrubil platiteľovi dane sankčný úrok. Súčasne sa upravujú súvisiace ustanovenia § 35b zákona o správe daní a poplatkov.

čl. II bod 6 (§ 39 ods. 3)
Navrhuje sa vypustiť ustanovenie obmedzujúce podanie dodatočného daňového priznania po uplynutí jedného roka po ukončení kontroly, nakoľko je v rozpore s právom Európskej únie v oblasti uplatňovania dane z pridanej hodnoty.

čl. III
Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. apríla 2009. Schválené uznesením vlády Slovenskej republiky dňa 09. februára 2009. Robert F i c o, v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Ján P o č i a t e k, v. r. minister financií Slovenskej republiky