Zákon č. 471/2009 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov

Zhodnotenie súčasného stavu
V súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie nadobudol 1. mája 2004 účinnosť zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, ktorý vychádza z právnych predpisov Európskych spoločenstiev upravujúcich uplatňovanie tejto dane. Ide predovšetkým o sekundárnu legislatívu Európskych spoločenstiev, konkrétne smernicu Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v znení jej zmien a doplnkov, ktorá je základnou smernicou upravujúcou uplatňovanie dane z pridanej hodnoty v Európskej únii. Zákon č. 222/2004 Z .z. bol doteraz jedenásťkrát novelizovaný, naposledy zákonom č. 258/2009 Z. z. (účinnosť od 1. júla 2009).
Zámerom novely zákona o dani z pridanej hodnoty je prebrať do slovenskej právnej úpravy
- smernicu Rady 2008/8/ES z 12. februára 2008, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o miesto poskytovania služieb,
- smernicu Rady 2008/9/ES z 12. februára 2008, ktorou sa ustanovujú podrobné pravidlá pre vrátenie dane z pridanej hodnoty ustanovené v smernici 2006/112//ES zdaniteľným osobám, ktoré nie sú usadené v členskom štáte vrátenia dane, ale ktoré sú usadené v inom členskom štáte,
- smernicu Rady 2008/117/ES zo 16. decembra 2008, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty s cieľom bojovať proti daňovým podvodom spojeným s transakciami v rámci Spoločenstva.
Uvedené smernice modernizujú a zjednodušujú daňové pravidlá týkajúce sa cezhraničných dodávok služieb a refundácie dane z pridanej hodnoty zahraničným zdaniteľným osobám a stanovujú účinné opatrenia pre boj proti daňovým podvodom.
Vytváranie vnútorného trhu, globalizácia, deregulácia a technologické zmeny vyústili do nesmiernych zmien v objeme a štruktúre obchodu so službami. V čoraz väčšej miere je možné, aby sa mnohé služby poskytovali na diaľku. Riadne fungovanie vnútorného trhu si vyžiadalo zmenu a doplnenie smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o miesto poskytovania služieb. Miestom zdaňovania by malo byť v zásade miesto, kde dochádza ku skutočnej spotrebe. Pokiaľ ide o služby poskytované zdaniteľným osobám, všeobecné pravidlo obsiahnuté v smernici Rady 2008/8/ES určuje, že miestom zdaňovania je miesto, kde je usadený príjemca služby. Ak sa služby poskytujú nezdaniteľným osobám, všeobecné pravidlo obsiahnuté v smernici 2008/8/ES určuje, že miestom zdaňovania je miesto, kde má poskytovateľ zriadené sídlo svojej ekonomickej činnosti. Za určitých okolností sa tieto všeobecne pravidlá neuplatnia a namiesto nich sa uplatnia výnimky, ktoré odrážajú zásadu zdaňovania v mieste spotreby.
Na uvedené pravidlá nadväzuje povinný mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti na príjemcu služby, zdaniteľnú osobu, ak prijíma službu od osoby, ktorá nie je usadená v rovnakom členskom štáte. Uvedené znamená, že zdaniteľná osoba si sama vymeria príslušnú výšku dane z prijatej služby.
Každá zdaniteľná osoba identifikovaná pre daň z pridanej hodnoty bude predkladať daňovému úradu súhrnný výkaz s údajmi o zdaniteľných osobách a nezdaniteľných právnických osobách identifikovaných pre daň, ktorým poskytla služby, na ktoré sa vzťahuje mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti. Podľa platnej právnej úpravy sa v súhrnnom výkaze uvádzajú v súčasnosti len údaje o tovaroch dodaných do iného členského štátu s oslobodením od dane.
Smernica Rady 2008/9/ES ruší a nahrádza Ôsmu smernicu Rady 79/1072/EHS o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – Úpravy o vrátení dane z pridanej hodnoty platiteľom dane, ktorí nemajú sídlo na území štátu. Ustanovuje zjednodušený postup vrátenia dane z pridanej hodnoty za pomoci využitia moderných technológií, mení lehotu na predkladanie žiadostí o vrátenie dane a lehotu, v rámci ktorej sa rozhodnutia o žiadostiach o vrátenie dane oznamujú podnikateľom. Zároveň ustanovuje, že aj podnikatelia majú povinnosť poskytovať odpovede v stanovených lehotách a zavádza povinnosť členských štátov platiť úroky, ak daň vrátia neskoro.
Podvody v oblasti dane z pridanej hodnoty značne ovplyvňujú daňové príjmy členských štátov a narúšajú hospodársku činnosť v rámci vnútorného trhu, pretože spôsobujú neoprávnené toky tovaru a uvádzajú na trh tovar s neobvykle nízkymi cenami. Jednou z príčin týchto podvodov sú nedostatky systému dane z pridanej hodnoty v rámci Spoločenstva, a najmä systému výmeny informácií o dodaniach tovaru v rámci Spoločenstva. Predovšetkým lehota, ktorá uplynie medzi uskutočnením transakcie a príslušnou výmenou informácií medzi daňovými správami členských štátov, je prekážkou účinného využitia tejto informácie na boj proti podvodom. Preto je potrebné, aby daňová správa členského štátu dodávateľa tovaru v rámci Spoločenstva disponovala informáciami v lehote nie dlhšej ako jeden mesiac. Tieto informácie poskytujú dodávatelia tovaru v súhrnnom výkaze, ktorý sa v súčasnosti podáva po skončení kalendárneho štvrťroka. Na základe cit. smernice sa skráti obdobie, za ktoré sa poskytujú informácie o dodaní tovaru v rámci Spoločenstva s oslobodením od dane, z kalendárneho štvrťroka na kalendárny mesiac.
Spolu s uvedeným smernicami Rady bolo prijaté nariadenie Rady (ES) č. 143/2008 z 12. februára 2008, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1798/2003, pokiaľ ide o zavedenie mechanizmov administratívnej spolupráce a výmenu informácií v súvislosti s pravidlami o mieste poskytovania služieb, pravidlami o osobitných režimoch a pravidlami pre vrátenie dane z pridanej hodnoty (účinnosť od 20. februára 2008), a nariadenie Rady (ES) č. 37/2009 zo 16. decembra 2008, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1798/2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty s cieľom bojovať proti daňovým podvodom spojeným s transakciami v rámci Spoločenstva (účinnosť od 1. januára 2010). Tieto nariadenia sú záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Doložka PRE POSUDZOVANIE VPLYVOV
1. Vplyv na verejné financie
Navrhované zmeny zákona o dani z pridanej hodnoty, ktoré súvisia s transponovaním smernice Rady 2008/8/ES, smernice Rady 2008/9/ES a smernice Rady 2008/117/ES, budú mať neutrálny vplyv na daňové príjmy štátneho rozpočtu. Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na výdavkovú časť rozpočtu verejnej správy.
2. Vplyv na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb
Návrh zákona nebude mať negatívne dopady na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.
3. Vplyv na životné prostredie
Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie.
4. Vplyv na zamestnanosť
Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest.
5. Vplyv na podnikateľské prostredie
Návrhom zákona sa daňovým subjektom ukladá povinnosť podávať súhrnný výkaz daňovému úradu elektronickými prostriedkami. Z tohto dôvodu môže mať návrh zákona vplyv na podnikateľské subjekty, ktoré doteraz nevyužívali možnosť elektronickej komunikácie so správcom dane v zmysle § 20 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.
6. Vplyv na informatizáciu spoločnosti
Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti vzhľadom k tomu, že sa budú pri komunikácii daňových subjektov so správcom dane využívať elektronické prostriedky.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie
Predkladateľ zákona:
Vláda Slovenskej republiky.
Názov návrhu zákona:
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
Problematika návrhu zákona:
je upravená v práve Európskych spoločenstiev:
v primárnom práve:
čl. 90 až 93 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení,
v sekundárnom práve:
smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v platnom znení (Ú.v. EÚ L 347, 11. 12. 2006),
smernica Rady 2008/8/ES z 12. februára 2008, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o miesto poskytovania služieb (Ú.v. EÚ L 44, 20. 2. 2008),
smernica Rady 2008/9/ES z 12. februára 2008, ktorou sa ustanovujú podrobné pravidlá pre vrátenie dane z pridanej hodnoty ustanovené v smernici 2006/112//ES zdaniteľným osobám, ktoré nie sú usadené v členskom štáte vrátenia dane, ale ktoré sú usadené v inom členskom štáte (Ú.v. EÚ L 44, 20. 2. 2008),
smernica Rady 2008/117/ES zo 16. decembra 2008, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty s cieľom bojovať proti daňovým podvodom spojeným s transakciami v rámci Spoločenstva (Ú.v. EÚ L 14, 20. 1. 2009),
trinásta smernica Rady 86/560/EHS zo 17. novembra 1986 o harmonizácii zákonov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu — postup vrátenia dane z pridanej hodnoty osobám podliehajúcim zdaneniu, ktoré nesídlia na území spoločenstva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 9/zv. 1),
nariadenie Rady (ES) č. 143/2008 z 12. februára 2008, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1798/2003, pokiaľ ide o zavedenie mechanizmov administratívnej spolupráce a výmenu informácií v súvislosti s pravidlami o mieste poskytovania služieb, pravidlami o osobitných režimoch a pravidlami pre vrátenie dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 44, 20.2.2008),
nariadenie Rady (ES) č. 37/2009 zo 16. decembra 2008, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1798/2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty s cieľom bojovať proti daňovým podvodom spojeným s transakciami v rámci Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 14, 20.1.2009).
nie je upravená v práve Európskej únie.
nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.
Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:
Lehota na prebratie smernice Rady 2008/8/ES, 2008/9/ES a 2008/117/ES podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov je stanovená na 1. január 2010.
Proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení.
Bezpredmetné.
Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:
Úplný.
Gestor a spolupracujúce rezorty:
Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

čl. I

čl. I bod 1 (§ 4 ods. 6)
V súčasnosti platné znenie ustanovenia zákona sa vzťahuje len na obchodné spoločnosti a družstvá, čo nepokrýva napr. príspevkové organizácie, prípadne iné právnické osoby, preto sa navrhuje zaviesť všeobecný pojem zdaniteľná osoba.

čl. I bod 2 (§ 5 ods. 1)
Ustanovenie upresňuje vymedzenie zahraničných osôb v nadväznosti na novú právnu úpravu vrátenia dane zahraničným podnikateľom.

čl. I bod 3 (§ 5 ods. 1 písm. a)
Ustanovenie sa zosúlaďuje v nadväznosti na smernicu Rady 2008/9/ES (refundačná smernica), ktorá neumožňuje uplatňovať refundáciu zahraničnému podnikateľovi, ktorý vykonáva dopravu osôb alebo jej časť na území Slovenskej republiky. Táto osoba sa musí registrovať za platiteľa dane podľa § 5 zákona a môže odpočítanie vstupnej dane uplatňovať prostredníctvom daňového priznania.

čl. I bod 4 (§ 7a)
V súlade so smernicou 2008/8/ES sa navrhuje zabezpečiť platenie dane u zdaniteľných osôb, ktoré sú príjemcom služieb od poskytovateľa z iného členského štátu, aj napriek tomu, že nie sú registrované ako platitelia dane. Z tohto dôvodu je potrebné týmto osobám prideliť identifikačné číslo pre daň (čl. 214 novelizovaný smernicou 2008/8/ES), ktoré sa bude používať vo vzťahu k poskytovateľovi služby pri objednávaní služieb. Rovnako sa navrhuje povinnosť požiadať o pridelenie identifikačného čísla pre daň aj pre osoby, ktoré poskytujú služby do iného členského štátu zdaniteľným osobám. Vzhľadom na to, že identifikačné číslo pre daň je identifikátorom toho, že osoba, ktorá dodáva alebo prijíma službu, je v postavení zdaniteľnej osoby, je potrebné, aby tieto zdaniteľné osoby požiadali o pridelenie identifikačného číslo pre daň ešte v čase pred prijatím resp. dodaním služby.

čl. I bod 5 (§ 9 ods. 4)
Z dôvodu, že súčasné znenie v praxi spôsobovalo zúžený výklad týkajúci sa posúdenia dodania služby zdaniteľnou osobou, ktorá sprostredkovávala dodanie služby na základe komisionárskej alebo inej obdobnej zmluvy, sa navrhované znenie upravuje tak, aby pokrývalo aj prípady, keď platiteľ dane obstaráva službu napr. aj na základe zákona, ako je to napr. pri stravovaní.

čl. I bod 6 (§ 11 ods. 5)
Zdaniteľná osoba, ktorá bude mať pridelené identifikačné číslo pre daň podľa navrhovaného ustanovenia § 7a, bude toto číslo používať pri všetkých intrakomunitárnych transakciách vrátane nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, čo znamená, že v takomto prípade obrat 13 941,45 eur sa na ňu nevzťahuje. Navrhované znenie je v súlade s čl. 28 smernice Rady 2006/112/ES.

čl. I bod 7 (§ 15 a 16)
Miestom zdaňovania by malo byť v zásade miesto, kde dochádza ku skutočnej spotrebe. Pokiaľ ide o služby poskytované zdaniteľným osobám v nadväznosti na smernicu Rady 2008/8/ES navrhuje sa, že miestom zdaňovania je miesto, kde je usadený príjemca služby. Ak sa služby poskytujú nezdaniteľným osobám, miestom zdaňovania je miesto, kde má poskytovateľ zriadené sídlo svojej ekonomickej činnosti. Za určitých okolností sa tieto všeobecne pravidlá neuplatnia a namiesto nich sa uplatnia výnimky, ktoré odrážajú zásadu zdaňovania v mieste spotreby. Pravidlá na určenie miesta dodania služby uvedené v ustanoveniach § 15 a 16 zákona sa uplatnia pri určení miesta dodania služby ako u poskytovateľa služby, tak aj u príjemcu služby. Navrhované znenie § 15 v súlade s čl. 2 bod 1 smernice Rady 2008/8/ES, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o miesto poskytovania služieb, vymedzuje zdaniteľnú osobu, ktorej sú služby poskytované (čl. 43), a všeobecné pravidlá na určenie miesta ich poskytnutia (čl. 44 a 45). V § 15 sú uvedené …

čl. I bod 8 až 10 (§ 19 ods. 2, 3 a 6)
Podvody v oblasti dane z pridanej hodnoty značne ovplyvňujú daňové príjmy členských štátov. Aby krížové overovanie informácií zo súhrnných výkazov o cezhraničných službách naozaj slúžili na boj proti podvodom, je potrebné aby poskytovateľ a príjemca služby priznávali transakcie vo svojich daňových priznaniach a súhrnných výkazoch v rovnakom období. Z tohto dôvodu sa v § 19 ods. 2 zákona vypúšťa osobitne ustanovená daňová povinnosť pre cezhranične poskytované služby (na základe čl. 1 bod 2. smernice 2008/117/ES) a ustanovuje sa vznik daňovej povinnosti podľa základného pravidla, t.j. daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. V § 19 ods. 3 a 6 zákona sa definuje deň dodania služby v osobitných prípadoch napr. čiastkovo alebo opakovane dodávané služby v tuzemsku, čiastkovo alebo opakovane dodávané cezhraničné služby, ktoré sa dodávajú dlhšie ako 12 mesiacov (čl. 1 bod 1. smernice 2008/117/ES).

čl. I bod 11 (§ 21 ods. 1)
Ustanovenie sa dopĺňa tak, aby z neho bolo jednoznačne zrejmé, že colný orgán vyrubí daň pri colnom režime dočasné použitie len v prípade, ak ide o dočasné použitie s čiastočným oslobodením od cla.

čl. I bod 12 (§ 22 ods. 8 a 9)
Na základe čl. 80 smernice Rady 2006/112/ES sa s cieľom zabrániť daňovým únikom alebo vyhýbaniu sa dani navrhuje osobitne určiť základ dane ako trhovú cenu v prípadoch dodania tovarov a služieb osobám, ktoré sú spojené s dodávateľom rodinnými, riadiacimi alebo finančnými väzbami. Tieto osoby sa súčasne definujú v zákone.

čl. I bod 13 a 14 (K § 29)
V poznámke pod čiarou k odkazu 8 sa navrhuje uviesť odkaz na platný predpis upravujúci zdravotnú starostlivosť, ktorá je oslobodená od dane podľa § 29 zákona. Ošetrovateľská starostlivosť a pôrodná asistencia uvedené v odseku 2 písm. a) zákona sú zahrnuté v zdravotnej starostlivosti.

čl. I bod 15 a 16 (§ 38 ods. 1)
Navrhuje sa odstrániť nejednoznačnosť pri aplikácii tohto ustanovenia. Cieľom tohto ustanovenia je, aby byty a nebytové priestory, ktoré tvoria časť nehnuteľnosti, boli posudzované na účely počítania päťročnej lehoty ako samostatné časti nehnuteľnosti.

čl. I bod 17 (§ 49 ods. 5)
Ustanovenie sa dopĺňa v nadväznosti na ustanovenie § 19 ods. 2 písm. l) bod 3. zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktoré umožňuje daňovníkovi uplatniť daňové výdavky (náklady) na spotrebované pohonné látky vo forme paušálnych výdavkov.

čl. I bod 18 (§ 49 ods. 8)
Navrhuje sa umožniť odpočítanie dane nielen pri kúpe, ale aj pri nájme osobných automobilov, ktoré sú určené na ďalší nájom, ak táto činnosť je obchodnou činnosťou platiteľa dane. Navrhovaným znením sa má zabrániť dvojitému zdaneniu osobných automobilov, ktoré sú určené na ďalší nájom a boli obstarané formou nájmu. Toto ustanovenie sa týka tých platiteľov, u ktorých nájom osobných automobilov nie je príležitostnou činnosťou, resp. jednorazovou činnosťou. Ide o zrovnoprávnenie podmienok pre odpočítanie dane s nájmom osobného automobilu, ktoré podnikateľ kúpil rovnako na účel nájmu.

čl. I bod 19 (§ 55a až 55g)
Navrhované ustanovenia preberajú do zákona ustanovenia smernice Rady 2008/9/ES, ktorou sa ustanovujú podrobné pravidlá pre vrátenie dane z pridanej hodnoty ustanovené v smernici 2006/112/ES zdaniteľným osobám, ktoré nie sú usadené v členskom štáte vrátenia dane, ale ktoré sú usadené v inom členskom štáte. Upravujú zjednodušený postup vrátenia dane za pomoci využitia moderných technológií, menia lehotu na predkladanie žiadostí o vrátenie dane a lehotu, v rámci ktorej sa rozhodnutia o žiadostiach o vrátenie dane oznamujú podnikateľom. Zároveň ustanovujú, že aj podnikatelia majú povinnosť poskytovať odpovede v stanovených lehotách a zavádzajú povinnosť členských štátov platiť úroky, ak daň vrátia neskoro. Nový prístup k problematike vrátenia dane osobám, ktoré nie sú usadené v členskom štáte vrátenia dane, bude vo väčšej miere využívať aj spoluprácu správcov dane v štáte usadenia žiadateľa ako doteraz, kedy ťažisko úloh spočívalo pri riešení žiadostí o vrátenie dane na správcoch dane v štáte vrátenia dane. V tejto súvislosti bolo v roku 2008 prijaté nariadenie Rady (ES) č. 143/2008, ktorým …

čl. I bod 20 (§ 56 až 58)
Nadväzne na smernicu Rady 2008/9/ES, ktorou sa ustanovujú podrobné pravidlá pre vrátenie dane z pridanej hodnoty ustanovené v smernici 2006/112/ES zdaniteľným osobám, ktoré nie sú usadené v členskom štáte vrátenia dane, ale ktoré sú usadené v inom členskom štáte, sa zosúlaďuje s týmto postupom (§ 55a až 55e) aj postup vrátenia dane v tuzemsku žiadateľom z tretích štátov (štátov, ktoré nie sú členmi Európskej únie). Pri vrátení dane žiadateľom z tretích štátov ostáva zachovaný doterajší tzv. „papierový“ postup pri vrátení dane v tuzemsku. Nové znenie § 56 zákona definuje zahraničné osoby z tretích štátov, ktorá môžu uplatniť nárok na vrátenie dane v tuzemsku, vrátane podmienok (podmienky sú rovnaké ako u osôb z iných členských štátov), po splnení ktorých môžu nárok na vrátenie dane uplatniť. Nové znenie § 57 zákona ustanovuje, že zahraničné osoby z tretích štátov podávajú žiadosti o vrátenie dane na predpísaných tlačivách, ktorých vzory sú uvedené v prílohách zákona. Súčasne ustanovuje minimálnu sumu dane za rok 50 eur, …

čl. I bod 21 a 22 (§ 68 ods. 1)
Ustanovenia sa menia v nadväznosti na zmenu § 15 a 16 zákona.

čl. I bod 23 (§ 68 ods. 10)
Ustanovenie sa upravuje (prečíslováva sa odsek) nadväzne na nové znenie § 58 zákona.

čl. I bod 24 (§ 69 ods. 2 až 4)
V súvislosti so zmenami pri určení miesta dodania služieb podľa § 15 a 16 zákona sa v súlade so smernicou 2008/8/ES (čl. 196 smernice 2006/112/ES) po novom vymedzujú osoby, ktoré sú osobami povinnými platiť daň pri prijatí cezhraničných služieb, ktoré boli dodané zahraničnou osobou z iného členského štátu alebo z tretieho štátu (§ 69 ods. 3 zákona). Zároveň na tieto účely sa aj na osobu, ktorá má v tuzemsku prevádzkareň, ale táto prevádzkareň sa nezúčastňuje na dodaní tovaru alebo služby (dodávka je uskutočnená napr. zo sídla dodávateľa v inom členskom štáte), bude hľadieť ako na zahraničnú osobou, ktorá nie je usadená v tuzemsku (§ 69 ods. 4 zákona).

čl. I bod 25 (§ 69 ods. 5)
Ustanovenie sa zosúlaďuje s článkom 203 smernice 2006/112/ES.

čl. I bod 26 (§ 69 ods. 9)
V súvislosti s novými pravidlami o prideľovaní identifikačných čísiel pre daň z pridanej hodnoty podľa § 7a sa dopĺňa aj ustanovenie, podľa ktorého je povinná v súlade s čl. 195 smernice 2006/112/ES platiť daň každá osoba identifikovaná pre daň, ktorá kupuje elektrinu alebo plyn od zahraničnej osoby neusadenej v tuzemsku.

čl. I bod 27 (§ 70 ods. 3)
V ustanovení sa vypúšťa odkaz na súčasné znenie § 16 ods. 7 zákona z dôvodu zmien pravidiel určenia miesta dodania služieb podľa § 15 a 16 zákona.

čl. I bod 28 a 29 (§ 75 ods. 6 a 76 ods. 5)
Ustanovenia týkajúce sa elektronickej fakturácie sa zosúlaďujú s článkami 233 a 246 smernice 2006/112/ES. Faktúra sa môže poslať zákazníkovi v listinnej forme (faktúra na papieri) alebo elektronicky. V prípade elektronicky poslanej faktúry sa dopĺňa možnosť elektronického zaslania faktúry za podmienky, že medzi vyhotoviteľom faktúry a zákazníkom bude uzavretá zmluva o elektronickej výmeny údajov (EVÚ) v zmysle odporúčania Komisie 1994/820/ES z 19. októbra 1994 týkajúceho sa právnych aspektov elektronickej výmeny dát. Vzhľadom na to, že toto odporúčanie nie je oficiálne publikované v slovenskom jazyku v Úradnom vestníku, nie je možné naň v právnom predpise odkazovať, avšak Ministerstvo financií SR zabezpečí publikáciu tohto odporúčania v slovenskom jazyku vo Finančnom spravodajcovi.

čl. I bod 30 (§ 77 ods. 5)
Ustanovenie sa upravuje z dôvodu, že ak je platiteľovi dane povolené vyrovnanie alebo potvrdené nútené vyrovnanie, reštrukturalizačný správca sa nestáva účastníkom daňového konania namiesto daňového subjektu, preto nie je potrebné meniť zdaňovacie obdobie platiteľa dane.

čl. I bod 31 (§ 80)
Podľa smernice Rady 2008/117/ES sa má zabezpečiť, aby dodávateľ tovaru alebo služby ako aj odberateľ tovaru alebo služby priznávali transakcie v rámci Spoločenstva približne v rovnakom zdaňovacom období. V nadväznosti na nové pravidlá o určení miesta dodania služby sa budú v súhrnných výkazoch uvádzať aj údaje o poskytnutí služieb, pri ktorých je povinný platiť daň príjemca v inom členskom štáte. To znamená, že podávanie súhrnných výkazov sa bude týkať nielen dodávok tovarov, ale aj dodávok služieb. Navrhuje sa, aby platiteľ dane, ktorý dodáva tovary alebo služby do iného členského štátu EÚ, podával súhrnný výkaz za každý kalendárny mesiac, v ktorom dodal tovar alebo službu do iného členského štátu. Na základe čl. 263 body 1a. a 1b. smernice 2006/112/ES (čl. 1 bod 3. smernice 2008/117/ES) sa umožňuje, aby platiteľ dane podával súhrnný výkaz za kalendárny štvrťrok, ak hodnota ním dodaných tovarov nepresiahne v bežnom a súčasne v predchádzajúcich štyroch štvrťrokoch hodnotu 100 000 eur. Túto hodnota môžu členské štáty uplatňovať do …

čl. I bod 32 (§ 85h)
Navrhované prechodné ustanovenia súvisia so zmenami § 19 ods. 2 a 3 zákona na základe novelizovaného čl. 64 ods. 2 a čl. 66 smernice 2006/112/ES (v zmysle smernice 2008/117/ES). Ak daňová povinnosť pri cezhranične dodanej službe tuzemskému príjemcovi nevznikla do 31. decembra 2009 alebo vznikla len čiastočne (pretože do 31. decembra 2009 nebola vyhotovená faktúra o dodanej službe), vznikne daňová povinnosť po 1. januára 2010 podľa znenia § 19 ods. 2 zákona v znení účinnom k 31. decembru 2009, to znamená, že daňová povinnosť vznikne dňom vyhotovenia faktúry. Pri čiastkovo alebo opakovane dodávaných cezhraničných službách po dobu dlhšiu ako 12 kalendárnych mesiacov sa v súvislosti s navrhovaným znením § 19 ods. 3 písm. b) zákona ustanovuje prechodným ustanovením, že ak služba nebola zdanená v plnom rozsahu do 31. decembra 2009, bude daňová povinnosť pri čiastkovo alebo opakovane poskytovaných cezhraničných službách, pri ktorých je povinný platiť daň príjemca služby, vznikať podľa § 19 ods. 3 písm. b) zákona v znení účinnom …

čl. I bod 33
Nadväzne na pojmy používané v smerniciach EÚ upravujúcich daň z pridanej hodnoty sa v zákone upravuje terminológia.

čl. I bod 34 (príloha č. 2)
Navrhuje sa upraviť (upresniť) vzor tlačiva žiadosti o vrátenie dane podnikateľom z tretích štátov tak, aby bolo zrejmé, že v žiadosti sa musí uviesť, v súvislosti s akou činnosťou podnikatelia z tretích štátov použili tovar/službu, pri ktorej žiadajú vrátenie dane.

čl. I bod 35 a 36 (príloha č. 6)
Do prílohy zákona sa dopĺňajú tri smernice Rady upravujúce daň z pridanej hodnoty (2008/8/ES, 2008/9/ES, 2008/117/ES), ktoré sa transponujú do právnej úpravy dane z pridanej hodnoty navrhovaným zákonom.

čl. II
Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2010. Schválené uznesením vlády Slovenskej republiky dňa 19. augusta 2009. Robert F i c o v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Ján P o č i a t e k v. r. minister financií Slovenskej republiky