Zákon č. 360/2013 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 331/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení zákona č. 246/2012 Z. z.

Návrh novely zákona o DPH nadväzuje na nelegislatívny materiál s názvom Akčný plán boja proti daňovým podvodom na roky 2012 až 2016, ktorý vláda Slovenskej republiky schválila uznesením č. 235 dňa 31. mája 2012. Akčný plán boja proti daňovým podvodom na roky 2012 až 2016 spolu s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky (časť Trvalo udržateľný hospodársky rozvoj - Boj proti daňovým podvodom) sa zameriavajú na vytváranie systematickej legislatívnej podpory boja proti podvodom na dani z pridanej hodnoty.
Boj proti daňovým podvodom a daňovým únikom je legitímnym cieľom Slovenskej republiky, uznaným aj sekundárnym právom Európskej únie, keďže daňové podvody a úniky v oblasti dane z pridanej hodnoty
oberajú Slovenskú republiku o príjmy, ktoré by sa inak vynaložili na plnenie dôležitých hospodárskych a sociálnych funkcií,
znižujú príjmy Európskej únie (daň z pridanej hodnoty tvorí podstatnú časť mixu príjmov, tzv. vlastných zdrojov Európskej únie),
deformujú zdravé podnikateľské prostredie poskytovaním neoprávnenej daňovej výhody neserióznym podnikateľom,
zabezpečujú financovanie iných druhov protiprávnych konaní.
Z Akčného plánu boja proti daňovým podvodom na roky 2012 až 2016 vyplynula pre Ministerstvo financií Slovenskej republiky povinnosť implementovať opatrenie č. 35 s názvom „Zavedenie povinnosti predkladať údaje o tuzemských dodávkach tovarov a služieb správcovi dane elektronickou formou“. Z tohto dôvodu sa návrhom novely zákona o DPH zavádza povinnosť platiteľov dane predkladať údaje o dodávkach tovarov a služieb v elektronickej forme, tzv. kontrolný výkaz.
Platitelia dane budú povinní uvádzať v kontrolnom výkaze tie údaje, ktoré oni sami neuvádzajú už v iných typoch výkazov, ako sú napríklad colné vyhlásenia pri vývoze tovarov do tretích štátov, prípadne súhrnné výkazy pri intrakomunitárnych dodaniach tovarov do iných členských štátov. K selektívnemu výberu transakcií, ktoré je platiteľ dane povinný uvádzať v kontrolnom výkaze, pristúpilo Ministerstvo financií Slovenskej republiky okrem už spomínanej duplicity údajov, najmä z dôvodu potreby krížovej kontroly len tých údajov, ktoré sú predmetom dane z pridanej hodnoty v tuzemsku a platitelia dane sú zároveň osobami povinnými platiť daň.
Kontrolný výkaz, ako dokument obsahujúci informácie o vymedzených dodávkach tovaru a služieb platiteľov dane na vstupe aj výstupe, predstavuje jedinečný zdroj informácií pre finančnú správu. Prostredníctvom automatizovaného systému krížovej kontroly v ňom uvedených údajov bude finančná správa vedieť efektívne plánovať daňové kontroly. Sprievodným efektom zavedenia kontrolného výkazu bude zlepšenie dobrovoľného plnenia daňových povinností platiteľov dane, čo sa v konečnom dôsledku odrazí na zlepšenom výbere dane z pridanej hodnoty. Ambíciou kontrolného výkazu je odhaľovanie nových typov podvodov a ich predchádzanie, do budúcnosti takisto rozšírenie jeho uplatnenia na kontrolu plnenia zákonných povinnosti pri iných druhoch priamych a nepriamych daní.
Krížovou kontrolou údajov, uvedených v kontrolných výkazoch vzájomne obchodujúcich platiteľov dane, bude možné napríklad
odhaliť tuzemské a cezhraničné karuselové podvody,
odhaliť machinácie s faktúrami, ako sú napr. nezaradenie faktúr do účtovníctva dodávateľa, pričom odberateľ z nich uplatňuje odpočítanie dane, výmena faktúr, vystavenie fiktívnych faktúr, nevystavenie faktúr, vystavenie faktúr neplatiteľmi dane, uplatnenie si odpočtu dvakrát z tej istej faktúry,
monitorovať rizikových platiteľov dane,
preventívne pôsobiť proti uvádzaniu nepravdivých údajov.
Vzhľadom na predpokladaný pozitívny efekt zavedenia kontrolného výkazu sa termín jeho účinnosti oproti pôvodnému termínu 1. október 2014 posúva na 1. január 2014.
Podmienkou zavedenia kontrolného výkazu je elektronická komunikácia medzi finančnou správou a platiteľmi dane. Keďže elektronické podávanie daňových priznaní predpokladá čerpanie dát z elektronicky vedeného účtovníctva, sumár údajov o dodávateľoch a odberateľoch platiteľa dane, v podobe elektronicky podávaného kontrolného výkazu, by nemal byť pre platiteľov dane v porovnaní so súčasným stavom neprimeranou administratívnou záťažou.
Analýza dopadov a efektu opatrení zavedených novelou zákona o DPH vykonanou zákonom č. 246/2012 Z. z. si vyžiadala prijatie ďalších legislatívnych opatrení týkajúcich sa eliminácie daňových podvodov a únikov na dani z pridanej hodnoty. Ukazuje sa, že platitelia dane sa vedia rýchlo prispôsobiť platnej legislatíve a hľadajú spôsoby, ako obchádzať prípadne interpretovať zákon o DPH tak, aby dosiahli sledované nelegálne ciele. Z toho dôvodu je nevyhnutné popri opatreniach na predchádzanie najzávažnejších konaní v zákone o DPH dbať na dôslednú implementáciu ustanovení zákona o DPH finančnou správou tak, aby bol zachovaný zmysel a podstata fungovania dane z pridanej hodnoty.
Návrhom novely zákona o DPH sa rozširuje vecná pôsobnosť už existujúcich opatrení, napr. v podobe povinnosti skladať zábezpeku aj u osôb, ktoré sa stanú platiteľmi dane zo zákona, alebo zmenia typ registrácie, prípadne rozšírenie tuzemského sektorového prenosu daňovej povinnosti.
Už v minulosti sa zavedenie prenosu daňovej povinnosti na vybrané transakcie ukázalo ako jedno z najefektívnejších opatrení v boji proti daňovým podvodom. Ministerstvo financií Slovenskej republiky sa aj z tohto dôvodu rozhodlo na vybrané komodity zaviesť prenos daňovej povinnosti na základe rozšíreného článku 199a smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (návrh na doplnenie smernice Rady 2006/112/ES schválený na ECOFIN-e 21.6.2013). Ide o vybrané druhy poľnohospodárskych produktov, kovov, mobilné telefóny a integrované obvody.
Informácie z finančnej správy taktiež preukázali potrebu zavedenia nových opatrení na predchádzanie daňovým únikom, okrem kontrolného výkazu je to napríklad pokračovanie lehoty na úpravu odpočítanej dane u nadobúdateľa investičného majetku, ktorým je nehnuteľnosť, prípadne zavedenie vyvrátiteľnej právnej domnienky na uplatnenie osobitnej úpravy, iba ak faktúra z iného členského štátu obsahuje slovnú informáciu o predaji tovaru v režime osobitnej úpravy.
Zároveň so zavedením nových opatrení v boji proti daňovým podvodom a únikom má Ministerstvo financií Slovenskej republiky v úmysle neustále zlepšovať kvalitu podnikateľského prostredia v oblasti dane z pridanej hodnoty, a to najmä odstraňovaním administratívnych prekážok podnikania, znižovaním administratívnej záťaže a celkovým zjednodušením legislatívy, čo sa odzrkadlí vo väčšej právnej istote platiteľov dane.
Medzi opatrenia tohto typu patrí najmä
úprava postupu pri zmene registrácie z § 5 a 6 na § 4,
úprava postupu pri zrušení registrácie pre daň podľa § 7 a 7a,
odstránenie povinnosti zaplatiť daň pre určité osoby, ak splatná daň nepresiahne sumu 5 eur,
odstránenie povinnosti zahraničnej osoby registrovať sa pre daň podľa § 5 len kvôli dovozu tovaru z tretieho štátu.
Súčasne sa návrhom novely zákona o DPH z dôvodu konsolidácie verejných financií odkladá účinnosť opatrenia týkajúceho sa samozdanenia dovozu tovaru z tretích štátov platiteľom dane z 1. januára 2014 na 1. január 2017.
Účinnosť návrhu novely zákona o DPH sa navrhuje 1. januára 2014.
Dopady návrhu novely zákona o DPH na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na sociálne prostredie, vplyv na životné prostredie a vplyv na informatizáciu spoločnosti sú uvedené v doložke vybraných vplyvov.
Predkladaný návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočty obcí a vyšších územných celkov.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a inými právnymi predpismi, medzinárodným zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.
Doložka vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 331/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, v znení zákona č. 246/2012 Z. z..
Termín začatia a ukončenia PPK:
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
x
3. Sociálne vplyvy
x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
– sociálnu exklúziu,
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
A.3. Poznámky
bezpredmetné
A.4. Alternatívne riešenia
bezpredmetné
A.5. Stanovisko gestorov
Vplyvy na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
(v tis. eur)
2014
2015
2016
2017
2018
Príjmy verejnej správy celkom
0
0
0
-454 624
- 23 426
v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť VPS
0
0
0
-454 624
-23 426
z toho:
- vplyv na ŠR VPS
0
0
0
-454 624
-23 426
- vplyv na územnú samosprávu
0
0
0
0
0
Výdavky verejnej správy celkom
0
0
0
17 001
17 895
v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť
VPS / program 08H
0
0
0
17 001
17 895
z toho:
- vplyv na ŠR VPS
0
0
0
17 001
17 895
- vplyv na územnú samosprávu
0
0
0
0
0
Celková zamestnanosť
0
0
0
0
0
- z toho vplyv na ŠR
0
0
0
0
0
Financovanie zabezpečené v rozpočte
0
0
0
0
0
v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť
0
0
0
0
0
Vplyv na výnos DPH na hotovostnej báze
2.2. Financovanie návrhu
Tabuľka č. 2
Financovanie
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v tis. eur)
2014
2015
2016
2017
2018
Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy ( - príjmy, + výdavky)
0
0
0
471 625
41 321
z toho vplyv na ŠR
0
0
0
471 625
41 321
financovanie zabezpečené v rozpočte
0
0
0
0
0
ostatné zdroje financovania
0
0
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
0
0
0
471 625
41 321
Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
Napriek neutrálnemu vplyvu na akruálne príjmy bude mať zavedenie samozdanenia pri dovoze tovaru pravdepodobne negatívny vplyv na výšku maastrichtského dlhu a úrokové náklady v ESA95. V prípade, že Štátna pokladnica nedisponuje dostatočnou rezervou (alebo z dôvodu stratégie riadenia dlhu a likvidity sa nemôže znížiť), bude na vykrytie hotovostného výpadku potrebná dodatočná emisia vládnych cenných papierov, čím dôjde ku zvýšeniu hrubého dlhu, a tým aj k zvýšeniu úrokových nákladov. Pokiaľ by hotovostný výpadok bol pokrytý z rezervy Štátnej pokladnice, vplyv opatrenia na hrubý dlh a úrokové náklady dlhu by bol nulový. V dôsledku poklesu rezervy by sa však znížili úrokové príjmy z aktív.
Zavedenie kontrolného výkazu o konkrétnych obchodných transakciách platiteľa dane má napomôcť efektívnemu potláčaniu daňových podvodných aktivít. Vybrané údaje z kontrolného výkazu bude možné konfrontovať s údajmi, ktoré platiteľ dane uviedol v daňovom priznaní. Vytvorí sa tým efektívna možnosť krížovej kontroly týchto údajov s údajmi jednotlivých obchodných partnerov a bude smerovať k posilneniu príjmov štátneho rozpočtu. Aj ďalšie navrhované opatrenia, ktoré sú zamerané na potláčanie aktivít smerujúcich k vyhýbaniu sa platbe dane, napr. proti úmyselnému zamieňaniu bežného režimu dane a osobitnej úpravy uplatňovania dane pri kúpe ojazdených motorových vozidiel, budú v konečnom dôsledku znamenať pozitívny vplyv na štátny rozpočet. Charakter navrhovaných opatrení neumožňuje kvantifikovať výšku vplyvu na štátny rozpočet.
Na základe rozšíreného článku 199a smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa ako jedno z najefektívnejších opatrení v boji proti daňovým podvodom navrhuje zaviesť prenos daňovej povinnosti aj na vybrané druhy poľnohospodárskych produktov, kovov, mobilné telefóny a integrované obvody.
Vplyv uvedeného opatrenia nie je možné kvantifikovať z dôvodu, že nie sú k dispozícií disagregované údaje na požadovanej úrovni. Opatrenie bude mať negatívny vplyv na hotovostné plnenie výnosu DPH z transakcií podliehajúcich tuzemskému samozdaneniu z dôvodu presunutia platby DPH na konečného spotrebiteľa. Uplatňovanie samozdanenia bude znamenať výpadok hotovostných platieb dane dodávateľmi, ktoré by boli uplatnené ako odpočet dane na vstupe príjemcom tovaru, ale s jedno alebo dvoj – mesačným oneskorením. Zmena hotovostného plnenia dane sa môže do určitej miery premietnuť aj do akruálneho výnosu dane počítaného na základe posunu hotovostného plnenia.
2.3. Popis a charakteristika návrhu
2.3.1. Popis návrhu:
Novela zákona o DPH navrhuje zavedenie ďalšej série ustanovení, ktorých cieľom je predchádzanie daňovým podvodom a únikom na dani z pridanej hodnoty. Popri rozšírení vecnej pôsobnosti niektorých už prijatých opatrení (napr. zábezpeka na daň) sa zavádzajú aj úplne nové nástroje, ktorých cieľom je efektívne potlačenie podvodných aktivít.
Keďže finančná správa má len obmedzené informácie o konkrétnych obchodných transakciách platiteľa dane, kontrolný výkaz, ktorý obsahuje stanovené údaje z prijatých a vydaných faktúr platiteľa dane, predstavuje najvýznamnejší nástroj na boj proti daňovým podvodom a únikom novely zákona o DPH. Vybrané údaje z kontrolného výkazu bude možné konfrontovať s údajmi, ktoré tento platiteľ dane uviedol v daňovom priznaní, omnoho väčším prínosom však bude krížová kontrola týchto údajoch s údajmi jednotlivých obchodných partnerov platiteľa dane.
Automatizované spracovávanie kontrolného výkazu finančnou správou si vyžaduje jeho podávanie v elektronickej podobe, čerpajúc pritom údaje z elektronicky vedeného účtovníctva. Okrem zlepšenej analýzy rizík je sekundárnym efektom zavedenia kontrolného výkazu aj zlepšenie plnenia daňových povinností platiteľov dane a zároveň predpokladaný pozitívny dopad na výber dane z pridanej hodnoty.
Na základe poznatkov z praxe pristúpilo Ministerstvo financií Slovenskej republiky k zavedeniu ďalších opatrení, ktoré sa zameriavajú na elimináciu aktivít smerujúcich k vyhýbaniu sa platbe dane. Ide napríklad o úmyselné zamieňanie bežného režimu dane a osobitnej úpravy uplatňovania dane využívanej najmä pri kúpe ojazdených motorových vozidiel z iného členského štátu. V tejto súvislosti sa umožňuje novelou zákona o DPH použiť osobitnú úpravu uplatňovania dane len vtedy, ak je špecifikovaná na faktúre vydanej k dodaniu motorového vozidla. Podobným opatrením smerovaným proti vyhýbaniu sa platbe dane je aj pokračovanie úprav odpočítanej dane pri investičnom majetku, ktorým je nehnuteľnosť u právnych nástupcov.
Už v minulosti sa zavedenie prenosu daňovej povinnosti na vybrané transakcie ukázalo ako jedno z najefektívnejších opatrení v boji proti daňovým podvodom. Ministerstvo financií Slovenskej republiky sa aj z tohto dôvodu rozhodlo na vybrané komodity zaviesť prenos daňovej povinnosti na základe rozšíreného článku 199a smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Ide o vybrané druhy poľnohospodárskych produktov, kovov, mobilné telefóny a integrované obvody.
Vplyv uvedeného opatrenia nie je možné kvantifikovať z dôvodu, že nie sú k dispozícií disagregované údaje na požadovanej úrovni. Opatrenie bude mať negatívny vplyv na hotovostné plnenie výnosu DPH z transakcií podliehajúcich tuzemskému samozdaneniu z dôvodu presunutia platby DPH na konečného spotrebiteľa. Uplatňovanie samozdanenia bude znamenať výpadok hotovostných platieb dane dodávateľmi, ktoré by boli uplatnené ako odpočet dane na vstupe príjemcom tovaru, ale s jedno alebo dvoj – mesačným oneskorením. Zmena hotovostného plnenia dane sa môže do určitej miery premietnuť aj do akruálneho výnosu dane počítaného na základe posunu hotovostného plnenia.
K zlepšeniu podnikateľského prostredia nevyhnutne prispievajú aj úpravy legislatívno-technického charakteru, ktoré pre určité situácie dopĺňajú chýbajúci zákonný postup a zvyšujú tým právnu istotu platiteľov dane. K takýmto opatreniam patria napríklad právna úprava zmeny typu registrácie pre daň, úprava zrušenia registrácie pre daň.
Novela zákona o DPH predpokladá zavedenie opatrení s účinnosťou od 1. januára 2014.
Súčasne sa návrhom novely zákona o DPH z dôvodu konsolidácie verejných financií a značne napätej situácie v príjmovej časti štátneho rozpočtu odkladá účinnosť opatrenia týkajúceho sa samozdanenia dovozu tovaru z tretích štátov platiteľom dane z 1. januára 2014 na 1. január 2017.
Odklad účinnosti opatrenia týkajúceho sa samozdanenia dovozu tovaru z tretích štátov platiteľom dane z 1. januára 2014 na 1. január 2017 presunie negatívne fiškálne vplyvy o tri roky neskôr t.j. do roku 2017.
Samozdanenie dovozu tovaru z tretích štátov nebude mať vplyv na akruálny výnos DPH (ESA 95), zníži však hotovostný výnos DPH v roku 2017 (v prvom kvartáli roka). Veľkosť tohto vplyvu bude závisieť od počtu subjektov, ktoré splnia podmienky pre využívanie samozdanenia. Pri predpoklade, že samozdanenie sa bude vzťahovať na 2/3 dovozu z tretích krajín, bude negatívny vplyv na hotovostný výnos DPH v roku 2017 vo výške 454,6 mil. Eur (0,5% HDP). Tento výpadok sa prejaví najmä v prvých troch mesiacoch roku, kedy poklesne hotovostný výnos DPH na colných úradoch z dôvodu uplatnenia samozdanenia, pričom zároveň budú ešte vyplácané vzniknuté nadmerné odpočty vzťahujúce sa k DPH zaplatenej na colných úradoch z konca roku 2016. Negatívny vplyv v ďalších rokoch vyplýva výlučne z očakávaného medziročného rastu výberu DPH na colných úradoch. V roku 2018 by bol vo výške 23,4 mil. Eur.
Napriek neutrálnemu vplyvu na akruálne príjmy bude toto opatrenie mať pravdepodobne negatívny vplyv na výšku maastrichtského dlhu a úrokové náklady v ESA95. V prípade, že Štátna pokladnica nedisponuje dostatočnou rezervou (alebo z dôvodu stratégie riadenia dlhu a likvidity sa nemôže znížiť), bude na vykrytie hotovostného výpadku potrebná dodatočná emisia vládnych cenných papierov, čím dôjde ku zvýšeniu hrubého dlhu, a tým aj k zvýšeniu úrokových nákladov. Pokiaľ by hotovostný výpadok bol pokrytý z rezervy Štátnej pokladnice, vplyv opatrenia na hrubý dlh a úrokové náklady dlhu by bol nulový. V dôsledku poklesu rezervy by sa však znížili úrokové príjmy z aktív.
2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu 2.3.2. Metodiky :
zmena sadzby
zmena v nároku
nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
kombinovaný návrh
X iné
2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Návrh zákona nemá vplyv na zmenu vývoja objemu aktivít, z tohto dôvodu sa tabuľka č. 3 Predpoklady vývoja objemu aktivít nepredkladá.
2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
Tabuľka č. 4
Príjmy (v tis. eur)
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
2014
2015
2016
2017
2018
Daňové príjmy (100)1
0
0
0
-454 624
- 23 426
DPH (131)
0
0
0
-454 624
- 23 426
Nedaňové príjmy (200)1
Granty a transfery (300)1
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
0
0
0
-454 624
- 23 426
1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie Vplyv na výnos DPH na hotovostnej báze
Tabuľka č. 5
Výdavky (v tis. eur)
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
2014
2015
2016
2017
2018
Bežné výdavky (600)
0
0
0
17 001
17 895
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
Tovary a služby (630)2
Bežné transfery (640)2
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2
0
0
0
17 001
17 895
Kapitálové výdavky (700)
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
Kapitálové transfery (720)2
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
0
0
0
17 001
17 895
z toho výdavky na ŠR
0
0
0
17 001
17 895
Bežné výdavky (600)
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
Kapitálové výdavky (700)
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Návrh zákona nemá vplyv na zamestnanosť vo verejnej správe, z toho dôvodu sa tabuľka č. 6 Vplyvy na zamestnanosť nepredkladá.
Vplyvy na podnikateľské prostredie
Vplyvy na podnikateľské prostredie
3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?
Predpokladá sa, že zmeny navrhované v novele zákona o DPH budú mať pozitívny aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Väčšina opatrení zameraná na boj proti daňovým podvodom a únikom je navrhnutá tak, aby predchádzala podvodným aktivitám, to znamená, že pre legálne podnikajúce subjekty nebude predstavovať administratívnu záťaž. Priamo dotknuté týmito opatreniami však budú tie subjekty, ktoré cielene využívajú legislatívne medzery v zákone o DPH, prípade zákon o DPH účelovo interpretujú. Takýchto osôb sa dotkne napríklad povinnosť zložiť zábezpeku na daň, ak sa stanú platiteľmi dane zo zákona, prípadne si zmenia typ registrácie pre daň a zároveň sa považujú za daňovo nespoľahlivých, keďže v minulosti pôsobili v postavení spoločníkov alebo konateľov obchodných spoločností s nedoplatkami na dani z pridanej hodnoty. Podobnú personálnu pôsobnosť má aj opatrenie týkajúce sa úmyselného zamieňania bežného režimu dane a osobitnej úpravy uplatnenia dane pri kúpe ojazdených motorových vozidiel z iných členských štátov, kedy osobitnú úpravu bude možné uplatniť len v prípade jej vysloveného označenia na faktúre, a takisto povinnosť pokračovať v úprave dane odpočítanej pri investičnom majetku u právnych nástupcov pôvodného vlastníka.
Určitú administratívnu záťaž pre platiteľov dane (k 30.09.2012 bolo registrovaných 209 032 platiteľov dane) bude predstavovať kontrolný výkaz, ktorý sa bude ako zoznam údajov z prijatých a vydaných faktúr pri určitých transakciách predkladať v lehote na podávanie daňového priznania. Zásadným predpokladom jeho zavedenia je však elektronická komunikácia platiteľov dane s finančnými úradmi. S využitím už zabehnutých aplikácií v používaných účtovných softvéroch, ktoré bez väčších problémov dokážu exportovať údaje od platiteľa dane k finančnej správe, by predkladanie kontrolného výkazu pre platiteľov dane, ktorí uskutočnia určené dodania, nemalo byť neprimerane administratívne náročné.
Pozitívny efekt zo zavedenia kontrolného výkazu je zrejmý: krížovou kontrolou údajov obchodujúcich platiteľov dane sa zlepší aj plnenie daňových povinností, eliminuje sa možnosť uskutočňovania rôznych dodatočných zásahov v účtovníctve, ako sú napr. nezaradené faktúry na výstupe, zmenený základ dane a daň u dodávateľa a odberateľa, dvakrát uplatnené odpočítanie dane z rovnakej faktúry a podobne. Zlepšenie plnenia daňových povinností ovplyvní následne aj výber dane z pridanej hodnoty, čo rozhodne zlepší podnikateľské prostredie pre všetkých platiteľov dane.
3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?
Je možné predpokladať, že zavedenie povinnosti predkladať kontrolný výkaz elektronickou formou môže byť pre niektorých platiteľov dane jednorázovým priamym finančným výdavkom, keďže bude potrebné používaný účtovný softvér doplniť aj o novú funkcionalitu. Keďže podmienkou zavedenia kontrolného výkazu je elektronická komunikácia platiteľa dane s finančnou správou, ktorej účinnosť je plánovaná k 1.1.2014, je obstaranie takejto funkcionality v rámci širšej prípravy na plnú elektronickú komunikáciu s finančnou správou nevyhnutnosťou každého platiteľa dane. Takisto je potrebné uviesť, že k minimalizácii nákladov môže pozitívne prispieť aj dostatočne dlhá legisvakančná doba a úzka spolupráca finančnej správy so spoločnosťami vyvíjajúcimi účtovné softvéry, ktoré zabezpečia priamo v účtovných programoch vytvorenie takejto aplikácie.
Očakávaný prínosom navrhovaných opatrení, ktoré sa vo veľkej miere zameriavajú na boj proti daňovým podvodom a únikom, je najmä zlepšenie výberu dane z pridanej hodnoty, ktorý sa pretaví do vyšších príjmov štátneho rozpočtu. Keďže daň z pridanej hodnoty tvorí najväčší daňový príjem do štátneho rozpočtu, je spoločenský prínos novely zákona o DPH veľký. Opatreniami, zameranými na registráciu (rozšírenie povinnosti skladať zábezpeku pre daň pri zmene typu registrácie, prípadne pri registráciach zo zákona), zrušenie registrácie (úprava postupu pri zrušení registrácie podľa § 7 a 7a zákona o DPH), a opatreniami počas platnosti IČ DPH zameranými na transakcie smerujúce k vyhýbaniu sa daňovej povinnosti, sa zabezpečí dohľad nad platiteľmi dane. Znížený počet registrovaných platiteľov dane, kontrola ich obchodnej činnosti prostredníctvom kontroly údajov v kontrolných výkazov a eliminácia možnosti vyhnúť sa daňovej povinnosti v konečnom dôsledku zlepšia podnikateľské prostredie.
3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou návrhu?
Je možné predpokladať určité zvýšenie administratívnych nákladov, ktoré však nie je možné kvantifikovať.
3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľských subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)
Cieľom navrhovaných opatrení je sťažiť možnosti obchádzania zákona o DPH pre neserióznych platiteľov dane, ktorí páchaním daňových podvodov a únikov získavajú neoprávnenú hospodársku výhodu oproti poctivým podnikateľom obchodujúcim v tom istom segmente trhu. Dôsledným uplatnením týchto opatrení by sa mali eliminovať podvodné aktivity a podporiť zdravé podnikateľské prostredie s riadnou hospodárskou súťažou.
3.5. Aké sú predpokladané spoločensko–ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?
Vplyvom zavedenia opatrení v novele zákona o DPH sa očakáva zlepšenie plnenia daňových povinností platiteľov dane, zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu a celkové ozdravenie podnikateľského prostredia.
Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
Budovanie základných pilierov informatizácie
Obsah
6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?
(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)
6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?
(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)
Ľudia
6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?
(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)
6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?
(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.)
6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?
(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.)
6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?
(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)
Infraštruktúra
6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?
(Uveďte jeho funkciu.)
Novelou zákona o DPH sa zavádza kontrolný výkaz ako zoznam údajov z prijatých a vydaných faktúr pri určitých dodaniach tovarov a služieb. Kontrolný výkaz bude mať jednotnú elektronickú formu, ktorej vzor ustanoví Ministerstvo financií SR vydaním opatrenia. U platiteľov dane sa predpokladá využitie už zabehnutých aplikácií v používaných účtovných softvéroch platiteľov dane, ktoré by bez väčších problémov dokázali exportovať údaje od platiteľa dane k finančnej správe.
Nevyhnutným predpokladom na to, aby finančná správa krížovou kontrolou dát vedela určiť v elektronicky podaných kontrolných výkazoch nezhody, je zavedenie aplikačného softvéru na takej technickej úrovni, aby vedel nielen prijať a spracovať zasielané dáta. Nemenej dôležité je aj zavedenie elektronickej komunikácie medzi finančnou správou a platiteľmi dane.
6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?
(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)
6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?
(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)
6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?
(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)
6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?
(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)
6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?
(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)
Riadenie procesu informatizácie
6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?
(Uveďte popis zmien.)
Financovanie procesu informatizácie
6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?
(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)
Je možné predpokladať aj určité finančné investície súvisiace so zavedením softvérových nástrojov na kontrolu údajov v predkladaných kontrolných výkazov.
Legislatívne prostredie procesu informatizácie
6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?
(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších a ktorým sa mení zákon č. 331/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, v znení zákona č. 246/2012 Z. z. predpisov s právom Európskej únie
1. Predkladateľ zákona:
Vláda Slovenskej republiky.
2. Názov návrhu zákona:
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 331/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, v znení zákona č. 246/2012 Z. z..
3. Problematika návrhu zákona:
je upravená v práve Európskej únie:
primárnom:
čl. 110 až 113 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
sekundárnom (prijatom po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - po 30. novembri 2009)
1. legislatívne akty:
2. nelegislatívne akty:
nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 268, 12.10. 2010),
vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 282/2011 z 15. marca 2011, ktorým sa ustanovujú vykonávacie opatrenia smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 77, 23.3.2011),
vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 79/2012 z 31. januára 2012, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania niektorých ustanovení nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 29, 1.2. 2012).
sekundárnom (prijatom pred nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - do 30. novembra 2009):
smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006) v platnom znení,
nariadenie Rady (ES) č. 1798/2003 zo 7. októbra 2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty a ktoré zrušuje nariadenie (EHS) č. 218/92 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 9/zv. 1) v platnom znení.
je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie:
rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C – 317/94, Elida Gibbs Ltd proti Commissioners of Customs & Excise, rok 1996,
rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 427/98, EK proti Spolkovej republike Nemecko, rok 2002,
rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 398/99, Yorkshire Co-operatives Ltd proti Commissioners of Customs & Excise, rok 2003,
rozhodnutie Súdneho dvora v spojených veciach C - 643/11, LVK – 56 EOOD proti Direktor na Direkcija „Obžalvane i upravlenie na izpalnenieto“ – Varna pri Centralno upravlenie na Nacionalnata agencija za prichodite, rok 2013.
4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
Lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia: bezpredmetné.
Lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov: bezpredmetné.
Proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
Bezpredmetné.
5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:
Úplný.
6. Gestor a spolupracujúce rezorty:
Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

čl. I

čl. I bod 1, 2, 5, 8, 14, 15, 35, 37 (§ 4 ods. 2 a 3 a súvisiace ustanovenia)
Navrhuje sa vypustenie ustanovení týkajúcich sa povinnej ale aj dobrovoľnej registrácie zdaniteľných osôb, ktoré spoločne podnikajú na základe zmluvy o združení alebo inej obdobnej zmluvy. Dôvodom vypustenia týchto ustanovení je dosiahnutie súladu so smernicou Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty.

čl. I bod 3 a 4 (§ 4 ods. 4)
Ustanovenie sa spresňuje vo vzťahu k získaniu postavenia platiteľa dane zo zákona na základe nadobudnutia podniku alebo nadobudnutia samostatnej organizačnej zložky (kúpa alebo vklad podniku do obchodnej spoločnosti). Bližšie sa určuje skutočnosť, ktorou je nadobudnutie podniku alebo nadobudnutie organizačnej zložky. Osoba sa stane platiteľom dane len za predpokladu, že v rámci predaja podniku alebo jeho časti príp. vkladu podniku sa prevádza hmotný a nehmotný majetok. Týmto sa má zabrániť situácii, aby sa subjekt na základe umelo vytvorenej schémy (formálny predaj podniku alebo organizačnej zložky bez existencie majetku) nestal platiteľom dane. Ustanovenie sa spresňuje aj v tom smere, že nadobudnutie postavenia platiteľa dane bude overovať daňový úrad na základe predložených dokladov. Z tohto dôvodu zo zákona vyplýva povinnosť, aby subjekt okrem oznámenia skutočnosti, na základe ktorej sa mal stať platiteľom dane, poslal aj príslušné doklady osvedčujúce túto skutočnosť (napr. zmluva o predaji podniku, výpis z obchodného registra, zmluva o dodaní stavby). Ak daňový úrad zistí, že nie sú splnené podmienky na …

čl. I bod 6 (§ 4b ods. 5)
Navrhuje sa, aby v prípade pristúpenia nového člena do skupiny, bola zmena registrácie vykonaná aj v priebehu kalendárneho roka, to znamená, že ak zástupca podá žiadosť o zmenu registrácie z dôvodu pristúpenia nového člena napr. 25.2.2014, daňový úrad zmenu registrácie skupiny vykoná k 1.5.2014. Samozrejme za predpokladu, že pristupujúci člen spĺňa podmienky podľa § 4a zákona. Práva a povinnosti podľa zákona o DPH prechádzajú na skupinu dňom 1.5.2014.

čl. I bod 7 (§ 4c ods. 1 písm. b)
Povinnosť zložiť zábezpeku na daň sa rozširuje aj na prípady, ak je žiadateľom právnická osoba, ktorej spoločníkom je tiež právnická osoba, ktorá má nedoplatky na DPH 1 000 eur a viac.

čl. I bod 9 (§ 4c ods. 9)
Povinnosť zložiť zábezpeku na DPH na základe rozhodnutia daňového úradu podľa § 4c zákona (povinnosť bola zavedená v zákone s účinnosťou od 1.10.2012) sa rozširuje aj na tie subjekty, ktoré nadobudli postavenie platiteľa dane zo zákona podľa § 4 ods. 6 zákona (od 1.1.2014 podľa ods. 4), a na zdaniteľné osoby, ktorým bola zmenená registrácia podľa § 5 alebo § 6 na registráciu podľa § 4 zákona (IČ DPH sa nemení) za predpokladu, že tieto osoby budú spĺňať podmienky na uloženie zábezpeky. Týmto sa má zabrániť snahám dosiahnuť registráciu inú ako podľa § 4 ods. 1 až 4 zákona (resp. od 1.1.2014 inú ako podľa § 4 ods. 1 alebo 2), a tým sa vyhnúť plateniu zábezpeky.

čl. I bod 10 (§ 5 ods. 1)
Navrhuje sa vypustiť povinnosť pre zahraničné osoby registrovať sa pre DPH v tuzemsku v prípade, ak tieto osoby uskutočnia dovoz tovaru do SR. Povinnosť registrovať sa v tuzemsku pre DPH ostáva zachovaná, ak dovezený tovar plánujú dovozcovia dodať s miestom dodania v SR (ustanovenie § 69a zákona týmto nie je dotknuté).

čl. I bod 11 (§ 6a)
Ak zahraničná osoba prestane spĺňať status zahraničnej osoby (napr. z dôvodu, že v SR vznikla prevádzkareň v zmysle § 4 ods. 7 zákona, príp. došlo k presunu sídla do SR, zmena bydliska), považuje sa za osobu, ktorá je registrovaná podľa § 4 zákona (registrácia podľa § 4 sa týka osôb usadených v SR). Zmena registrácie podľa § 5 a § 6 zákona na registráciu podľa § 4 nie je podmienená dosiahnutím obratu. Zahraničná osoba je povinná písomne informovať daňový úrad o skutočnosti, na základe ktorej prestala spĺňať status zahraničnej osoby. Daňový úrad vykoná zmenu v registrácii podľa daňového poriadku. Predpokladá sa, že osvedčenia o registrácii pre daň budú od 1.1.2014 vydávané s vyznačením príslušného paragrafu zákona, podľa ktorého bolo osobe pridelené IČ DPH. Podobne sa navrhuje riešiť zmena registrácie z § 4 na registráciu podľa § 5 alebo § 6 zákona (napr. prevádzkareň v zmysle § 4 ods. 7 zákona zahraničnej právnickej osoby prestane spĺňať kritériá prevádzkarne). Zmena registrácie z …

čl. I bod 12 (§ 7, § 11 a § 82)
Z dôvodu zjednodušenia sa navrhuje zaokrúhlenie sumy 13 941,45 eur na sumu 14 000 eur.

čl. I bod 13 (§ 8 ods. 3)
Z dôvodu zjednodušenia sa navrhuje zaokrúhlenie sumy z 16,60 eura na 17 eur.

čl. I bod 16 (§ 25 ods. 3)
V súčasnosti platné ustanovenie § 25 ods. 3 zákona určuje zdaňovacie obdobie, v ktorom má dodávateľ vykonať opravu základu dane len pre prípad, že k oprave základu dane je vyhotovený doklad o oprave základu dane. V zákone absentuje určenie obdobia, v ktorom by mal dodávateľ vykonať opravu základu dane, ak ide o prípady, kedy dodávateľ k oprave základu dane nevyhotovuje doklad o oprave základu dane (napr. ak opravuje základ dane voči nezdaniteľnej osobe alebo v prípade poskytnutia tzv. nepriamych zliav, ktoré sú poskytnuté inej osobe ako priamemu odberateľovi – viď rozsudok C - 317/94, Elida Gibbs Ltd.). Z uvedeného dôvodu sa ustanovenie dopĺňa a v prípade, že platiteľ dane pri oprave základu dane nevyhotovuje doklad o oprave základu dane, uvedie opravu základu dane do daňového priznania za to zdaňovacie obdobie, kedy nastala skutočnosť rozhodná na opravu základu dane, ktorou je napr. poskytnutie zľavy, zrušenie plnenia a iné (ak nastanú skutočnosti uvedené v § 25 ods. 1 zákona).

čl. I bod 17 (§ 48b ods. 1)
Ustanovenie sa precizuje a zároveň zosúlaďuje s colnými predpismi čo sa týka možnosti ručenia za DPH aj inými subjektmi ako bankami. Ručenie za DPH pri dovoze tovaru, za ktorým nasleduje intrakomunitárne dodanie tovaru, môže poskytnúť aj poisťovňa a Exportno-importná banka SR.

čl. I bod 18 (§ 49 ods. 9)
Ustanovenie sa spresňuje čo sa týka odpočtu dane z prijatých plnení v tuzemsku v prípade zahraničnej osoby registrovanej podľa § 5 zákona, ktorá je usadená v treťom štáte. Zahraničné osoby, ktoré sú usadené v treťom štáte, a ktoré spĺňajú podmienky na vrátenie dane podľa § 56 zákona, si nemôžu uplatňovať odpočítanie dane z prijatých plnení v tuzemsku prostredníctvom daňového priznania, ale žiadajú o vrátenie dane podaním žiadosti podľa § 57 zákona.

čl. I bod 19 (§ 51 ods. 3)
V praxi často dochádza k situácii, keď platiteľ dane, ktorý nadobudne tovar z iného členského štátu nemá k dispozícii faktúru do 15 dní nasledujúceho kalendárneho mesiaca po dodaní (nadobudnutí) tovaru. Daňovú povinnosť vykáže v zdaňovacom období podľa § 20 ods. 1 písm. a) zákona a neskôr dostane faktúru s dátumom vystavenia skorším, čo znamená, že podľa dátumu vystavenia faktúry vznikla daňová povinnosť podľa § 20 ods. 1 písm. b) zákona. V takomto prípade je platiteľ dane povinný podať dodatočné daňové priznanie. V záujme zmiernenia prípadného negatívneho dopadu v súvislosti s uplatnením práva na odpočítanie dane sa dopĺňa ustanovenie, podľa ktorého bude mať platiteľ dane právo vykonať odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie, za ktoré podáva dodatočné daňové priznanie, ak ku dňu podania dodatočného daňového priznania má faktúru.

čl. I bod 20 (§ 53 ods. 1)
Znenie tohto ustanovenia sa upravuje tak, aby platiteľ dane, ktorý si uplatnil odpočítanie dane a následne po odpočítaní dane nastane zmena skutočností, ktoré boli významné pre odpočítanie dane, bol povinný vykonať opravu odpočítanej dane za zdaňovacie obdobie, v ktorom dôjde k zmene skutočností, na základe ktorých si uplatnil odpočítanie dane, napríklad ak v zdaňovacom období získa cenovú zľavu, ak dôjde k zrušeniu plnenia alebo ak nastanú iné skutočnosti uvedené v § 25 ods. 1 zákona. Podľa v súčasnosti platného znenia § 53 ods. 1 zákona opraví príjemca plnenia odpočítanú daň len na základe opravy základu dane a dane u dodávateľa tovaru alebo služby, a to v tom zdaňovacom období, keď dodávateľ vyhotoví doklad o oprave základu dane. V prípade, ak dodávateľ nevyhotoví doklad o oprave základu dane, nie je zákonom určené zdaňovacie obdobie, v ktorom má príjemca plnenia opraviť odpočítanú daň. Takže navrhovanou zmenou ustanovenia sa zároveň určuje zdaňovacie obdobie, v ktorom je platiteľ dane povinný opraviť odpočítanú daň, pričom …

čl. I bod 21 (§ 54 ods. 4)
Z dôvodu právnej istoty sa v zákone vypúšťa slovo prvýkrát, aby bolo zrejmé, že u každého nadobúdateľa investičného majetku sa obdobie na úpravu odpočítanej dane začína počítať odznovu.

čl. I bod 22 (§ 54b)
Z dôvodu právnej istoty sa v zákone dopĺňa povinnosť pokračovať v lehote na úpravu odpočítanej dane z investičného majetku v prípade právneho nástupníctva. Ak investičný majetok, ktorým je nehnuteľnosť, podlieha pravidlám úpravy odpočítanej dane, či podľa § 54 alebo podľa § 54a zákona, a tento majetok nadobudne právny nástupca, ktorý je alebo sa stáva platiteľom dane podľa § 4 ods. 6 zákona (napr. v prípade zlúčenia, rozdelenia, splynutia obchodných spoločností), obdobie na úpravu odpočítanej dane, ktoré začalo plynúť v čase, keď nadobudol investičný majetok predchodca, sa neprerušuje. Ak napr. platiteľ dane nadobudol nehnuteľnosť v roku 2011 a v roku 2014 dôjde k zániku platiteľa dane bez likvidácie, jeho právny nástupca je povinný pri zmenách uvedených v § 54 alebo v § 54a zákona upraviť odpočítanú daň, a toto obdobie na úpravu odpočítanej dane trvá až do konca roka 2030. Z ustanovenia ďalej vyplýva, že za právneho nástupcu na účely úpravy odpočítanej dane z investičného majetku sa od účinnosti tejto novely …

čl. I bod 23 (§ 55b ods. 6)
Navrhuje sa aby zahraničná osoba, ktorá žiada o vrátenie dane, mohla okrem slovenského jazyka použiť aj anglický jazyk (vyplnenie žiadosti o vrátenie dane a ďalšia komunikácia s daňovým úradom).

čl. I bod 24 (§ 58 ods. 4)
Ustanovenie sa spresňuje tak, aby bola jednoznačne zakotvená povinnosť vrátiť DPH, ktorú zahraničnej osobe z tretieho štátu refundoval daňový úrad na základe podanej žiadosti.

čl. I bod 25 (§ 66 ods. 16)
Paragraf 66 zákona sa doplnil o nový odsek 16 s cieľom riešiť situácie, kedy dochádza k zámernému zamieňaniu bežného režimu dane s osobitnou úpravou uplatňovania dane. Platitelia dane, ktorí napríklad nakupujú ojazdené motorové vozidlá z iného členského štátu, namiesto uplatnenia bežného režimu dane, ktorému nasvedčuje faktúra vyhotovená k dodaniu ojazdeného motorového vozidla bez slovnej informácie „úprava zdaňovania prirážky – použitý tovar“, predstierajú, že tovar kúpili v osobitnej úprave uplatňovania dane. To znamená, že namiesto zdaňovania plnej kúpnej ceny bez dane, zdania iba svoju prirážku, čím dochádza k výrazným daňovým únikom. Na riešenie týchto podvodných transakcií sa v tomto ustanovení navrhuje zaviesť právna domnienka, že faktúry vyhotovené zdaniteľnou osobou z iného členského štátu, na ktorých nie je slovná informácia, že ide o režim zdaňovania prirážky, sa považujú za faktúry vydané k tovaru dodanému v bežnom režime zdaňovania. V takýchto prípadoch obchodník, ktorý inak používa osobitnú úpravu zdanenia, nemôže pri predaji uplatniť osobitnú úpravu. Keďže pravidlá týkajúce sa obsahu faktúr sú v …

čl. I bod 26 (§ 69 ods. 12 písm. f) až i)
Navrhuje sa zaviesť prenos daňovej povinnosti podľa čl. 199a smernice 2006/112/EÚ o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (návrh na doplnenie smernice Rady 2006/112/ES schválený na ECOFIN-e 21.6.2013), pričom ide o dodanie konkrétnych druhov poľnohospodárskych plodín, kovov, mobilných telefónov a integrovaných obvodov. Pre zjednodušenie identifikácie poľnohospodárskych plodín a kovov patriacich do kategórie tovarov s prenosom daňovej povinnosti sa odkazuje priamo v novele zákona o DPH na určenú kapitolu Spoločného colného sadzobníka. Pri poľnohospodárskych plodinách ide len o tovary spadajúce do kapitoly 10 Spoločného colného sadzobníka (Obilniny) a do kapitoly 12 Spoločného colného sadzobníka (Olejnaté semená a olejnaté plody; rôzne zrná, semená a plody; priemyselné alebo liečivé rastliny; slama a krmoviny), ktoré nie sú bežne určené v nezmenenom stave na konečnú (ľudskú) spotrebu, pri kovoch ide o tovary patriace do kapitoly 72 (Železo a oceľ) a 73 Spoločného colného sadzobníka (Predmety zo železa a ocele). Keďže do kapitoly 72 patrí aj železný a oceľový odpad a šrot, na ktorý sa už …

čl. I bod 27 (§ 69 ods. 14 písm. b)
Ustanovenie sa spresňuje z dôvodu jeho nejednoznačnej formulácie.

čl. I bod 28 (§ 70 ods. 2 písm. c)
Navrhuje sa, aby platiteľ dane, ktorý dodáva bezodplatne službu, nebol povinný túto uvádzať v záznamoch, pokiaľ je oslobodená od dane podľa § 28 až 41 zákona.

čl. I bod 29 (§ 73 písm. e)
Ustanovuje sa lehota na vyhotovenie faktúry, ktorou sa mení príp. dopĺňa pôvodne vyhotovená faktúra. Ide o prípady, kedy platiteľ dane vyhotovuje opravný doklad k faktúre, ktorú bol povinný vyhotoviť podľa § 72.

čl. I bod 30 (§ 78 ods. 3)
Z dôvodu zjednodušenia na strane osoby, ktorej za určité obdobie vznikla povinnosť platiť DPH, ako aj na strane správcu dane, sa navrhuje oslobodenie od platenia dane ak daň, ktorú má táto osoba zaplatiť štátu, nepresiahne 5 eur.

čl. I bod 31 (§ 78a)
Zavádza sa pre platiteľov dane (registrovaných podľa §§ 4, 4a, 5 a 6) nová povinnosť, a to podávať kontrolný výkaz spolu s daňovým priznaním. Zavedenie tejto povinnosti v zákone vychádza zo schváleného Akčného plánu boja proti daňovým podvodom na roky 2012 – 2016. Akčný plán vláda SR schválila dňa 31.5.2012 uznesením č. 235/2012. Kontrolný výkaz sa bude podávať elektronicky a budú v ňom obsiahnuté podrobné údaje o jednotlivých daňových povinnostiach platiteľa dane a o jednotlivých odpočtoch uplatňovaných platiteľom dane za dané zdaňovacie obdobie (napr. IČ DPH dodávateľa, odberateľa, poradové číslo faktúry, suma dane, základ dane). Podrobné údaje o uskutočnených a o prijatých transakciách sa budú vykazovať na základe vyhotovených a prijatých faktúr o dodaní tovaru alebo služby vrátane súhrnných faktúr a dohôd o platbách podľa § 75 ods. 2, z ktorých v tuzemsku vznikne platiteľovi dane povinnosť platiť daň a z ktorých vznikne platiteľovi dane právo na odpočítanie dane. V prípade prijatia služieb z iného členského štátu alebo tretieho štátu, …

čl. I bod 32 a 33 (§ 79 ods. 4 a 5)
Navrhuje sa, aby platiteľovi dane nebol vrátaný nadmerný odpočet, ak nepodá kontrolný výkaz a taktiež sa navrhuje prerušenie lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu v prípade, ak daňový úrad vyzve platiteľa dane na odstránenie nedostatkov v dodatočnom kontrolnom výkaze.

čl. I bod 34 (§ 80 ods. 9)
Ustanovuje sa nová lehota na podanie súhrnného výkazu, ktorá je rovnaká ako lehota na podanie daňového priznania (namiesto do 20 dní sa ustanovuje do 25 dní).

čl. I bod 36 (§ 81 ods. 4)
Daňový úrad môže podľa súčasného znenia § 81 ods. 4 zákona zrušiť registráciu pre daň platiteľovi dane z dôvodu, že platiteľ dane opakovane v priebehu kalendárneho roka nepodá daňové priznanie. Keďže kontrolný výkaz podľa novodoplneného ustanovenia § 78a sa bude podávať spolu s daňovým priznaním, navrhuje sa, aby aj opakované nepodanie kontrolného výkazu bolo dôvodom na zrušenie registrácie.

čl. I bod 38 (§ 81a ods. 2)
Navrhuje sa osobitne riešiť situáciu, keď skupina ako celok prestáva plniť podmienky na registráciu skupiny podľa § 4a zákona (napr. dvaja členovia z troch ukončia podnikanie a pod.). Súčasná úprava je nepostačujúca z dôvodu, že § 81a odsek 1 upravuje zrušenie registrácie, keď sa jednotliví členovia bez toho, aby prestali spĺňať podmienky na registráciu skupiny, dobrovoľne rozhodnú pre zrušenie registrácie skupiny. Navrhuje sa doplniť do zákona povinnosť podať žiadosť o zrušenie registrácie, ak skupina prestane spĺňať podmienky na registráciu podľa § 4a. Žiadosť podáva zástupca skupiny a ak tak neurobí a daňový úrad zistí, že skupina prestala spĺňať podmienky, zruší registráciu skupiny z úradnej moci.

čl. I bod 39 a 40 (§ 82 ods. 2 a 3)
V týchto ustanoveniach sa navrhuje doplniť chýbajúcu úpravu zrušenia registrácie osôb, ktoré sú registrované podľa § 7 alebo § 7a zákona. Registráciu podľa ustanovení § 7 alebo 7a zákona zruší daňový úrad na základe žiadosti alebo z úradnej moci, ak subjekt skončí v tuzemsku činnosť, ktorá je predmetom dane. Ďalším dôvodom na zrušenie registrácie podľa § 7 alebo § 7a zákona je skutočnosť, že zdaniteľná osoba nadobudne postavenie platiteľa dane (dosiahnutím obratu, na základe dobrovoľnej registrácie, zo zákona). V týchto prípadoch daňový úrad zruší registráciu z úradnej moci ku dňu, keď sa táto zdaniteľná osoba stala platiteľom dane. V tomto prípade nedochádza ku zmene registrácie ako je ustanovené v novodoplnenom ustanovení § 6a, ale dochádza k zrušeniu registrácie a k zaregistrovaniu zdaniteľnej osoby za platiteľa dane.

čl. I bod 41 (§ 83 ods. 3)
Ustanovenie sa dopĺňa z dôvodu právnej istoty týkajúcej sa určenia dňa, kedy má osoba zaplatiť výslednú DPH štátu.

čl. I bod 42 (§ 85kb)
V súvislosti s vypustením ustanovení týkajúcich sa povinnej a dobrovoľnej registrácie zdaniteľných osôb, ktoré spoločne podnikajú na základe zmluvy o združení alebo inej obdobnej zmluvy, sa ustanovuje, že žiadosti o registráciu pre daň jednotlivých zúčastnených osôb v združení, podané pred účinnosťou novely zákona o DPH, sa posudzujú akoby išlo o samostatné žiadosti o dobrovoľnú alebo povinnú registráciu (s ohľadom len na obrat žiadateľa) pre daň týchto jednotlivých zdaniteľných osôb. V súvislosti s existujúcimi registráciami osôb podnikajúcich spoločne na základe zmluvy o združení, prípadne inej obdobnej zmluvy, vysporiada poverená osoba za posledné zdaňovacie obdobie roka 2013 (december 2013, alebo IV. kvartál 2013) svoje daňové povinnosti v daňovom priznaní, ktoré podá do 25. januára 2014. Je potrebné pripomenúť, že za daň vzťahujúcu sa na spoločné podnikanie zodpovedajú účastníci združenia spoločne a nerozdielne. To napríklad znamená, že ak poverená osoba nezaplatí daň uvedenú v daňovom priznaní, daňový úrad ju môže vymáhať (aj exekučne) od hociktorého účastníka združenia. Poverená osoba podá aj dodatočné daňové …

čl. I bod 43 (§ 85l)
Prechodné ustanovenie sa upravuje z dôvodu odkladu účinnosti opatrenia týkajúceho sa samozdanenia dovozu tovaru z tretích štátov platiteľom dane z 1. januára 2014 na 1. január 2017.

čl. II
Z dôvodu konsolidácie verejných financií a značne napätej situácie v príjmovej sčasti štátneho rozpočtu SR sa odkladá účinnosť opatrenia týkajúceho sa samozdanenia dovozu tovaru z tretích štátov platiteľom dane z 1. januára 2014 na 1. január 2017. Dôvodom odkladu zavedenia tohto opatrenia je aj príprava nového daňového systému a nového deklaračného systému pre dovoz tovaru s plánovaným uvedením do prevádzky od 1. júla 2015. Súčasný informačný systém finančnej správy neumožňuje spoľahlivo identifikovať splnenie zákonných podmienok na uplatňovanie samozdanenia dovozu tovaru platiteľom dane.

čl. III
Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2014 okrem čl. II, pri ktorom sa z technických dôvodov navrhuje účinnosť od 31. decembra 2013. Schválené na 67. rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 10. júla 2013. Robert Fico v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Peter Kažimír v. r. podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky