zákon č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov

čl. I

čl. I bod 1 §
Ustanovenie § 3a vymedzuje majetok, ktorý z vlastníctva Slovenskej republiky prejde zo zákona do vlastníctva vyšších územných celkov. Prechod majetku bude nadväzovať na prechod zriaďovateľskej pôsobnosti na vyššie územné celky podľa osobitných predpisov v pôsobnosti jednotlivých rezortov. Pôjde o rovnakú situáciu ako pri prechode majetku štátu do vlastníctva vyšších územných celkov podľa § 3 ods. 1 zákona o majetku vyšších územných celkov. Projekt decentralizácie verejnej správy predpokladá prechod zriaďovateľskej pôsobnosti na vyššie územné celky v odvetví zdravotníctva, školstva a sociálnej pomoci. Prechod zriaďovateľských funkcií k jednotlivým druhom zariadení v týchto odvetviach na vyššie územné celky upravia osobitné predpisy v gescii príslušných ministerstiev. Do vlastníctva vyšších územných celkov prejdú nehnuteľné veci a hnuteľné veci vo vlastníctve štátu v správe tých právnických osôb, ku ktorým prejde zriaďovateľská funkcia na vyšší územný celok podľa osobitného predpisu, napr. zákona č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov. Predmetom prechodu …

čl. I bod 2 §
Podľa navrhovaného ustanovenia prejdú spolu s majetkom podľa § 3a do vlastníctva vyšších územných celkov aj pohľadávky a iné majetkové práva a záväzky (napr. práva a povinnosti vyplývajúce z nájomných zmlúv, zmlúv o dodávke prác, služieb). Súčasne sa, podobne ako pri prechode záväzkov podľa § 4, vymedzujú záväzky, ktoré do vlastníctva vyšších územných celkov neprejdú. Na vyššie územné celky neprejdú záväzky na úhradu za dodávky tovarov, prác a iných výkonov, ktoré prevzala organizácia alebo zriaďovateľ zariadenia bez právnej subjektivity, do dňa prechodu majetku štátu na vyšší územný celok a ku ktorým prešla zriaďovateľská funkcia na vyšší územný celok a súvisiace s majetkom, ktorý prejde na vyššie územné celky; pôjde o záväzky, ktoré sú po lehote splatnosti alebo ktoré neboli uhradené ku dňu nadobudnutia účinnosti zákona (napr. platby za dodanú vodu, elektrinu, plyn a iné energie). Tieto záväzky bude povinný uhradiť ústredný orgán štátnej správy, v pôsobnosti ktorého je odvetvie, v ktorom prechádza zriaďovateľská funkcia na vyšší územný celok. Táto povinnosť …

čl. I bod 3 §
V súlade s územným princípom uplatneným v zákone o majetku vyšších územných celkov prejde aj majetok podľa navrhovaného ust. § 3a do vlastníctva toho vyššieho územného celku, na území ktorého sa nachádza. Majetok štátu prejde do vlastníctva vyššieho územného celku zo zákona, tento prechod sa len potvrdí vypracovaním písomných protokolov o odovzdaní a prevzatí majetku. Tieto písomné protokoly nemajú právotvorné účinky. Zákon ukladá povinnosť spísať písomné protokoly do dvoch mesiacov odo dňa prechodu majetku štátu do vlastníctva vyšších územných celkov. Zakotvuje sa tiež povinnosť pre vyššie územné celky zabezpečiť zápis vlastníckeho práva k majetku nadobudnutému podľa tohto zákona v katastri nehnuteľností. Ak odovzdávajúcim subjektom má byť okresný úrad ako zriaďovateľ zariadení bez právnej subjektivity, bude vzhľadom na schválené zrušenie okresných úradov k 1.1.2004, protokoly o odovzdaní a prevzatí majetku povinný spísať krajský úrad podľa § 12a ods. 2 návrhu zákona.

čl. I bod 4
Zákon č. 563/1991 Zb. o účtovníctve, uvedený v poznámke pod čiarou k odkazu 5, bol zrušený zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.

čl. I bod 5 §
Podľa § 6 ods. 2 vyšší územný celok môže svoj majetok zveriť do správy rozpočtovej alebo príspevkovej organizácii, ktorú zriadil podľa zákona č. 303/1995 Z.z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov. Na základe zásadnej pripomienky Ministerstva zdravotníctva SR a splnomocnenca vlády SR pre decentralizáciu verejnej správy návrh zákona upravuje, aby vyššie územné celky mohli prenechať svoj majetok do správy aj obchodným spoločnostiam alebo iným právnickým osobám, a to na základe osobitného typu zmluvy, ktorou bude zmluva o výkone správy. Pôjde o inú situáciu ako v prípade zverenia majetku do správy rozpočtovým organizáciám a príspevkovým organizáciám zriadeným podľa zákona o rozpočtových pravidlách a ktoré sú uvedené pod legislatívnou skratkou „správca“. Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie zriadené vyšším územným celkom nie sú samostatnými subjektami vlastníckeho práva a spravujú ten majetok vyššieho územného celku, ktorý im vyšší územný celok vymedzí v zriaďovacej listine. Práva a povinnosti rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií je vyšší územný celok povinný upraviť vo vlastných zásadách hospodárenia, vypracovaných …

čl. I bod 6 §
Majetok, ktorý vyšší územný celok nadobudol podľa § 3 ods. 1 ako aj majetok, ktorý prejde do vlastníctva vyššieho územného celku podľa § 3 a ktorý slúži na výchovnovzdelávací proces v oblasti vzdelávania a výchovy a činnosti s nimi bezprostredne súvisiace, na zabezpečenie sociálnej pomoci, zdravotnej starostlivosti a kultúrnej činnosti by mal vyšší územný celok vzhľadom na jeho verejnoprospešný charakter zveriť predovšetkým do správy rozpočtovým organizáciám a príspevkovým organizáciám, ktoré zriadi podľa zákona č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov, t.zn. pri zachovaní svojho vlastníckeho práva. Úpravou navrhovanou v ust. § 6 ods. 4 sa v súlade s projektom decentralizácie verejnej správy umožní vyšším územným celkom, aby tento majetok mohli vložiť aj ako vklad do obchodnej spoločnosti alebo aby mohli z tohto majetku založiť inú právnickú osobu.

čl. I bod 7 §
Rozširuje sa okruh majetku, na ktorý sa bude vzťahovať povinnosť zachovať jeho účelové určenie. Táto povinnosť sa bude vzťahovať aj na majetok, ktorý vyšší územný celok nadobudne podľa navrhovaného ust. § 3a a ktorý v čase prechodu do vlastníctva vyššieho územného celku bude slúžiť na výchovnovzdelávací proces, na zabezpečenie sociálnej pomoci a zdravotnej starostlivosti.

čl. I bod 8 §
Vyšší územný celok je povinný dodržať účelové určenie majetku, ktorý v čase prechodu do vlastníctva vyššieho územného celku slúžil na vzdelávanie, na zabezpečenie sociálnej pomoci, zdravotnej starostlivosti a kultúrnej činnosti. Podľa platného právneho stavu táto povinnosť skončí na základe zrušenia školy, školského a iného zariadenia v príslušnom odvetví rozhodnutím ústredného orgánu štátnej správy. Bez zrušenia príslušného zariadenia nemôže vyšší územný celok využiť nehnuteľnosti na iný účel, a to napr. ani v prípade, ak v nadväznosti na zúženie rozsahu svojej činnosti zariadenie už nevyužíva všetky spravované nehnuteľnosti efektívne. V návrhu zákona sa preto uvoľňujú podmienky, na základe ktorých sa povinnosť zachovať účelové určenie majetku skončí. Povinnosť zachovať účelové určenie skončí na základe rozhodnutia kolektívneho orgánu – zastupiteľstva vyššieho územného celku. Zastupiteľstvo môže rozhodnúť o zmene účelu tohto majetku, o vklade tohto majetku do obchodnej spoločnosti, môže rozhodnúť, že tento majetok je prebytočný alebo v prípade hnuteľnej veci aj neupotrebiteľný. V prípade hnuteľných vecí sa navrhuje, aby zastupiteľstvo vyššieho územného celku rozhodovalo …

čl. I bod 9 §
Keďže vyšší územný celok bude môcť podľa navrhovaného § 6 ods. 4 vložiť svoj majetok, ktorý nadobudol podľa § 3 odsek 1 a § 3a, aj do obchodnej spoločnosti alebo z neho založiť inú právnickú osobu upresňuje sa, že zákaz zriadiť záložné právo a zabezpečovací prevod práva ako aj uskutočniť výkon rozhodnutia, konkurzné konanie a vyrovnacie konanie podľa osobitných zákonov sa vzťahuje len na vymedzený majetok, ktorý je vo vlastníctve vyššieho územného celku.

čl. I bod 10 §
V rámci opatrení boja proti korupcii zákon ustanovuje, ktoré fyzické osoby a právnické osoby nemôžu nadobudnúť do svojho vlastníctva majetok vyššieho územného celku. Fyzickou osobou sa rozumie aj osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, ktorá nadobúda majetok do svojho vlastníctva ako fyzická osoba. Zákon súčasne vymedzuje majetok, ktorý môže vyšší územný celok do vlastníctva fyzických osôb, uvedených v odseku 4 previesť. Pôjde o prevod pozemku, ktorý je zastavaný stavbou vo vlastníctve osoby uvedenej v odseku 4 a o majetok, ktorý je v spoluvlastníctve vyššieho územného celku a fyzickej osoby uvedenej v odseku 4 a vyšší územný celok je povinný podľa § 140 Občianskeho zákonníka ponúknuť majetok prednostne tejto osobe. Ktorým ďalším osobám, než sú osoby uvedené v odsekoch 4 a 5, nemôže previesť vlastníctvo svojho majetku, môže upraviť územný celok vo svojich zásadách hospodárenia.

čl. I bod 11 §
Majetok štátu, ktorý prechádza do vlastníctva vyššieho územného celku týmto zákonom, nadobúda vyšší územný celok dňom nadobudnutia účinnosti osobitného predpisu, ktorým prechádza na vyšší územný celok zriaďovateľská pôsobnosť. Vzhľadom na schválené zrušenie okresných úradov ku dňu 1.1.2004 navrhuje sa, aby v prípade, ak odovzdávajúcim subjektom je okresný úrad, spísal písomný protokol podľa § 5a ods. 2 ako odovzdávajúci subjekt krajský úrad. Pôjde o prípady ak je okresný úrad zriaďovateľom zariadení bez právnej subjektivity, ku ktorým prejde zriaďovateľská funkcia na vyšší územný celok. Povinnosť zachovať účelové určenie majetku, zákaz majetok založiť ako aj ochrana pred exekúciami sa bude na majetok v odvetví zdravotníctva vzťahovať do 31.12.2004.

čl. l

bod 1 §
Navrhuje sa rozšíriť vymedzenie majetku vyššieho územného celku, na nakladanie s ktorým sa nebude vzťahovať zákon o majetku vyšších územných celkov, aby nedochádzalo k rozporom s inými právnymi predpismi pri nakladaní s majetkom vyššieho územného celku. Pôjde predovšetkým o prevod nehnuteľností podľa zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.

bod 2 §
Vyššiemu územnému celku sa umožňuje trvalo alebo dočasne upustiť od vymáhania svojich majetkových práv len v prípadoch, ak si vyšší územný celok upraví dôvody pre trvalé alebo dočasné upustenie v zásadách hospodárenia. Táto úprava sa zosúlaďuje s úpravou v zákone č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov.

bod 3 §
Upresňuje sa znenie § 9 ods. 2 zákona, ktoré ustanovuje, ktoré úkony pri nakladaní s majetkom vyššieho územného celku musí schváliť zastupiteľstvo vyššieho územného celku. Návrh zákona zveruje do pôsobnosti zastupiteľstva vyššieho územného celku schvaľovať spôsob, ktorým sa bude realizovať prevod vlastníctva nehnuteľného majetku vyššieho územného celku v nadväznosti na § 9a ods. 1 zákona, t.j. na základe obchodnej verejnej súťaže, dobrovoľnou dražbou alebo priamym predajom vo výške všeobecnej hodnoty majetku. Schvaľovanie ďalších úkonov súvisiacich s prevodom majetku vyššieho územného celku bude závisieť od schváleného spôsobu predaja majetku. Ak zastupiteľstvo vyššieho územného celku schváli predaj nehnuteľného majetku vyššieho územného celku formou obchodnej verenej súťaže, budú jeho schváleniu podliehať aj podmienky tejto súťaže. V prípade schválenia prevodu nehnuteľného majetku vyššieho územného celku priamym predajom bude zastupiteľstvo vyššieho územného celku následne schvaľovať aj prevod tohto majetku do vlastníctva konkrétnych osôb a jeho kúpnu cenu. Po schválení prevodu nehnuteľného majetku vyššieho územného celku dobrovoľnou dražbou bude prevod ďalej realizovaný podľa zákona č. 527/2002 …

bod 4 §
Podľa súčasného znenia § 9a ods. 8 písm. a) zákona vyšší územný celok nie je povinný realizovať prevod vlastníctva svojho majetku na základe obchodnej verejnej súťaže, dobrovoľnou dražbou alebo priamym predajom za cenu vo výške všeobecnej hodnoty pri prevode bytu alebo pozemku podľa zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Za účelom odstránenia rozporov medzi zákonom o majetku vyšších územných celkov a zákonom č. 182/1993 Z. z. pri nakladaní s majetkom vyššieho územného celku upresňuje sa znenie zákona o majetku vyšších územných celkov tak, aby mimo postupu podľa § 9a zákona o majetku vyšších územných celkov sa realizoval prevod nehnuteľného majetku, ktorý je vyšší územný celok povinný previesť podľa zákona č.182/1993 Z. z. (byty, ateliéry, zastavané a priľahlé pozemky) alebo ktorým sa realizuje právo na prednostný prevod podľa zákona o bytoch (nebytové priestory).

bod 5 §
Podľa § 9a ods. 9 zákona o majetku vyšších územných celkov v platnom znení vyšší územný celok je povinný prenechať svoj majetok do nájmu postupom ako pri prevode vlastníctva majetku vyššieho územného celku, t.j. na základe súťažného prostredia, a to najmenej za také nájomné, za aké sa v tom čase a na tom mieste obvykle prenechávajú do nájmu na dohodnutý účel rovnaké alebo porovnateľné nehnuteľnosti, čo v niektorých prípadoch môže byť v rozpore s inými právnymi predpismi, upravujúcimi predovšetkým prenechávanie bytov do nájmu. Upravuje sa preto znenie tohto ustanovenia tak, aby sa postup podľa zákona o majetku vyšších územných celkov uplatnil len v tých prípadoch, keď osobitný predpis nevylučuje vytvorenie súťažného prostredia (napr. pri služobných bytoch alebo bytoch s regulovaným nájomným).

bod 6 §
Ustanovenia § 9c až 9e obsahujú osobitnú úpravu nakladania s koncesným majetkom, t.j. s majetkom vyššieho územného celku, ktorý užíva koncesionár v rozsahu, za podmienok a v lehote dohodnutej v koncesnej zmluve na uskutočnenie stavebných prác alebo koncesnej zmluvy na poskytnutie služby (ďalej len „koncesná zmluva“) uzatvorenej podľa zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ide o osobitnú právnu úpravu pri nakladaní s koncesným majetkom, ktorý bude dlhodobo užívať podnikateľský subjekt – koncesionár na účely poskytovania verejných služieb, vo vzťahu k existujúcej právnej úprave nakladania s majetkom vyššieho územného celku. Realizácia koncesie (projektu verejno-súkromného partnerstva) predpokladá, že koncesionár bude počas koncesnej lehoty koncesný majetok užívať a brať z neho úžitky (ius utendi et fruendi). V návrhu zákona sa preto uvádza okruh práv, ktoré možno koncesionárovi ku koncesnému majetku priznať. Konkrétny rozsah práv a povinností koncesionára ku koncesnému majetku bude predmetom koncesnej zmluvy. Koncesionár nie je v postavení nájomcu …

čl. V
(zákon č. 446/2001 Z. z.) Do zákona o majetku vyšších územných celkov sa zavádza nová podmienka pre nadobudnutie majetku vyššieho územného celku, ktorá spočíva v zápise do registra. Povinnosť zápisu do registra je daná vtedy, ak fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá sa uchádza majetok vyššieho územného celku spĺňa definičné znaky partnera verejného sektora podľa § 2 návrhu zákona. Zápisom do registra treba rozumieť zápis všetkých údajov podľa § 4 návrhu zákona do registra; k tomu pozri tiež § 18 návrhu zákona.

čl. IX (zákon č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov)

čl. IX bod 1 §
Navrhuje sa pri prevode nehnuteľného majetku VÚC do vlastníctva registrovaného sociálneho podniku ako formy investičnej pomoci možnosť neuplatniť ustanovenia zákona, ktoré definujú podmienky a povinnosti prevodov vlastníctva majetku uvedené v § 9a ods. 1 až 7 zákona o majetku VÚC.

čl. IX bod 2 §
Navrhuje sa doplniť do zákona o majetku VÚC ustanovenie, v ktorom by sa nájom nehnuteľného majetku obce registrovanému sociálnemu podniku ako formy investičnej pomoci vyňal z povinnosti VÚC primerane použiť ustanovenia zákona pri prenechávaní majetku VÚC do nájmu a to najmenej za také nájomné, za aké sa v tom čase a na tom mieste obvykle prenechávajú do nájmu na dohodnutý účel veci toho istého druhu alebo porovnateľné veci.

čl. IV (zákon č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v znení neskor

čl. IV bod 1 §
Zastupiteľstvo vyššieho územného celku ako kolektívny orgán vyššieho územného celku schvaľuje najdôležitejšie úkony vyššieho územného celku pri nakladaní a hospodárení s jeho majetkom. Zastupiteľstvo vyššieho územného celku by preto malo rozhodnúť, či vyšší územný celok bude realizovať rekonštrukciu alebo obnovu budov a zariadení vo vlastníctve samosprávneho kraja prostredníctvom energetickej služby s garantovanou úsporou energie poskytovanej na základe zmluvy o energetickej efektívnosti pre verejný sektor, uzavretej podľa zákona č. 321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zámer by mal obsahovať dostatok informácií, napr. vyhodnotenie aktuálneho technického stavu budovy, aké má budova náklady na energie, náklady na jej prevádzku (opravy, údržba a pod.), plány jej ďalšieho využitia v dlhodobom horizonte, aká rozsiahla je potreba jej prípadnej modernizácie, obnovy alebo rekonštrukcie, aký je potenciál energetických úspor, očakávané parametre budovy po jej modernizácii, obnove alebo rekonštrukcii, aby sa poslanci zastupiteľstva vyššieho územného celku mohli rozhodnúť, či forma garantovanej energetickej služby môže byť vhodným spôsobom zabezpečenia modernizácie, obnovy alebo …

čl. IV bod 2 §
Spresňujú sa podmienky, za akých možno majetok vyššieho územného celku prenechať do užívania koncesionárovi. Obsahom ustanovení § 9c až 9e zákona je osobitná úprava nakladania s majetkom vyššieho územného celku, ktorý je predmetom projektu verejno-súkromného partnerstva. Cieľom projektov verejno-súkromného partnerstva v oblasti majetku vyšších územných celkov by malo byť obstaranie nového majetku vyššieho územného celku, obnovenie alebo zhodnotenie existujúceho majetku vyššieho územného celku. Ak je predmetom koncesnej zmluvy len poskytovanie služieb, bez výhodnosti tohto zmluvného vzťahu pre vyšší územný celok z hľadiska rizika vyplývajúceho z tohto zmluvného vzťahu pri užívaní majetku vyššieho územného celku, je možné takúto zmluvu považovať za obchádzanie zákona, pretože vyšší územný celok svoj majetok odovzdáva do užívania súkromnému partnerovi bez toho, aby s týmto majetkom nakladal postupom podľa § 9a zákona.

čl. IV bod 3 §
Na zabezpečenie garantovaných energetických služieb vo verejnej správe Slovenskej republiky je nutné ustanoviť rozsah práv a povinností vyššieho územného celku pri prenechaní svojho majetku poskytovateľovi energetickej služby s garantovanou úsporou energie na základe zmluvy o energetickej efektívnosti pre verejný sektor uzavretej podľa § 18 zákona o energetickej efektívnosti. Navrhovaný zákon neupravuje podmienky výberu poskytovateľa energetickej služby s garantovanou úsporou energie. Rozsah práv a povinností zmluvných strán ustanovený zákonom o majetku vyšších územných celkov nemožno prekročiť ani na základe dohody zmluvných strán. Prekročenie tohto právneho rámca tento zákon sankcionuje neplatnosťou tejto časti právneho úkonu. Zmluva o energetickej efektívnosti pre verejný sektor umožní obnovu majetku vyššieho územného celku, najmä budov. Obnovou budovy sa rozumejú zásahy do jej obalovej konštrukcie. Ide nielen o hĺbkovú obnovu budovy podľa § 9 ods. 2 písm. a) zákona o energetickej efektívnosti, ale aj o významnú obnovu budovy v súlade s § 2 ods. 7 zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a …