Zákon č. 266/2017 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa predkladá v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády SR na rok 2017.
Účelom navrhovanej právnej úpravy je zavedenie minimálnej miery valorizácie dôchodkov na obdobie rokov 2018 až 2021, ktorá by bola akceptovateľná dôchodcovskou verejnosťou, a zníženie administratívnej záťaže v sociálnom poistení v súlade s Programovým vyhlásením vlády na roky 2016-2020.
Predložený vládny návrh zákona v článku I obsahuje aj zmenu právnej úpravy zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) v oblasti platenia poistného na úrazové poistenie po roku 2017 a zmenu právnej úpravy na základe podnetov z aplikačnej praxe týkajúcich sa výberu poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie (ďalej len „poistné“), dávky v nezamestnanosti, ustanovenia nároku na vyrovnávací príplatok pre dôchodcov, ktorým bol priznaný predčasný starobný dôchodok a elektronickej výmeny dát medzi členskými štátmi Európskej únie.
Predloženým vládnym návrhom zákona sa
ustanovuje minimálna miera valorizácie dôchodkových dávok na obdobie rokov 2018 až 2021, ktorá by bola akceptovateľná dôchodcovskou verejnosťou a minimálna miera valorizácie úrazovej renty na rovnaké obdobie,
navrhuje v súlade s požiadavkami podnikateľského prostredia ako aj s cieľom znižovať administratívnu záťaž v sociálnom poistení obsiahnutým v Programovom vyhlásení vlády SR na roky 2016 - 2020 predĺžiť lehotu na splnenie povinnosti zamestnávateľa predložiť Sociálnej poisťovni evidenčný list dôchodkového poistenia tým, že sa navrhuje predĺžiť lehotu na predkladanie evidencie (evidenčného listu dôchodkového poistenia) z troch dní na osem dní; ďalej sa navrhuje predĺžiť lehotu na odhlásenie zamestnanca zo Sociálnej poisťovne z 1 dňa na 8 dní a zosúladiť lehotu na prihlásenie zamestnávateľa do registra zamestnávateľov s lehotou na prihlásenie zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedených Sociálnou poisťovňou. Predmetné opatrenia zjednodušia činnosti zamestnávateľa voči Sociálnej poisťovni a poskytnú väčší časový priestor zamestnávateľom na splnenie uvedených povinností,
navrhuje, vzhľadom na časové obmedzenie účinnej právnej úpravy platenia poistného na úrazové poistenie zamestnávateľom do konca roku 2017, prijať záver vo vzťahu k plateniu poistného na úrazové poistenie v ďalšom období, t.j. od 1. januára 2018. Uvedené je potrebné najmä z hľadiska platnej právnej úpravy platenia poistného na úrazové poistenie obsiahnutej v § 133 a § 134 zákona o sociálnom poistení. Táto právna úprava od roku 2004 nenadobudla účinnosť. Predpokladom pre jej aplikáciu v praxi je zaraďovanie zamestnávateľov do tzv. nebezpečnostných tried. Od roku 2004 však prišlo k takým zmenám právneho prostredia, ktoré majú za následok nevykonateľnosť dotknutých ustanovení zákona o sociálnom poistení. V súvislosti s uvedeným Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) pripravilo podkladovú analýzu možných riešení. Po ich konzultácii so zástupcami zamestnávateľov a odborových organizácií ministerstvo dospelo k záveru, v zmysle ktorého je ponechanie aktuálneho platenia poistného na úrazové poistenie v jednotnej sadzbe 0,8 % z vymeriavacieho základu zamestnávateľa v súčasnosti najvhodnejším riešením. Uvedenému záveru zodpovedá aj predložený návrh na nahradenie tzv. nebezpečnostných tried stálou sadzbou pre všetkých zamestnávateľov bez uplatňovania bonusov a malusov,
odbremení prevažná časť fyzických osôb, za ktoré platí poistné na dôchodkové poistenie štát, od podávania prihlášky a odhlášky v Sociálnej poisťovni; uvedené sa týka prihlasovania fyzických osôb, ktoré sa starajú o dieťa do šiestich rokov veku, o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom od 6 do 18 rokov veku, fyzických osôb, ktorým sa poskytuje príspevok na opatrovanie a fyzických osôb, ktoré majú podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím najmenej 140 hodín mesačne,
navrhuje zachovať pôsobnosť generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne rozhodovať o presúvaní finančných prostriedkov medzi základnými fondmi, v prípade ich nedostatkov v niektorom z nich,
zjednocuje suma, do ktorej Sociálna poisťovňa dlžné poistné nepredpisuje so sumou nedoplatku na poistnom, do ktorej vzniká nárok na dávku nemocenského poistenia; rovnaká zmena sa navrhuje aj na predpisovanie penále a na uloženie povinnosti vrátiť neprávom vyplatené dávky,
spresňuje znenie ustanovenia o povolení splátkového kalendára pre osoby, ktoré sa stali dlžníkmi Sociálnej poisťovne z dôvodu, že poistné, pokuty a penále nezaplatili vôbec alebo z dôvodu, že ich zaplatili v nižšej sume ako mali; umožňuje sa povoliť splátkový kalendár každému dlžníkovi na poistnom bez ohľadu na skutočnosť, či je povinný aktuálne odvádzať poistné a predlžuje sa lehota, na ktorú možno povoliť splátky dlžných súm z 18 na 24 mesiacov,
predlžuje lehota, na ktorú možno povoliť splátky dlžných súm fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá je povinná vrátiť vyplatené sumy dávky, z 18 na 24 mesiacov,
rozširuje pôsobnosť Sociálnej poisťovne ako prístupového bodu na elektronickú výmenu údajov medzi členskými štátmi EÚ a štátov, ktoré sú zmluvnou stranou dohody o EHP a Švajčiarskej konfederácie aj o kompetenciu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny ako súčasných prístupových bodov v súlade s článkom 1 ods. 2 písm. a) a článkom 4 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Ú. v. EÚ L 284, 30.10.2009) v platnom znení,
ustanovuje povinnosť Sociálnej poisťovne poskytovať Úradu vlády Slovenskej republiky údaje na účely plnenia jeho úloh, vyplývajúcich mu z kompetenčného zákona, v zmysle ktorého koordinuje prípravu zásadných opatrení na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky SR,
zjednocujú podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti a dĺžka podporného obdobia v nezamestnanosti pre všetkých poistencov,
umožňuje vznik nároku na vyrovnávací príplatok aj poistencom, ktorým bol priznaný slovenský predčasný starobný dôchodok a český starobný dôchodok.
Novelou sa v súvislosti s opatrením týkajúcim sa prenesením pôsobnosti v oblasti prístupového bodu na Sociálnu poisťovňu vstupuje článkami II a III do zákona č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Predkladaný vládny návrh zákona bude mať, tak ako vyplýva z doložky vybraných vplyvov, negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívne sociálne vplyvy a vplyvy na podnikateľské prostredie. Ostatné vybrané vplyvy sa nepredpokladajú.
Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Dôvodová správa

čl. I

čl. I bod 1 až 6, 57 a 58
[§ 15 ods. 1 písm. d) a e), § 15 ods. 2, § 15 ods. 6, § 22, § 23, § 229 ods. 1 a § 229 ods. 5] V súvislosti s požiadavkou na postupné zavádzanie e-Governmentu, v súlade s jeho základnou zásadou jedenkrát a dosť, sa navrhuje preniesť oznamovaciu povinnosť pri vzniku platenia poistného na dôchodkové poistenie štátom na orgány verejnej moci, ktoré z titulu výkonu svojej pôsobnosti majú vedomosť o sociálnom statuse dotknutého okruhu osôb. V praxi to bude znamenať, že k vzniku povinného dôchodkového poistenia a povinnosti štátu platiť poistné dôjde u fyzickej osoby uvedenej v § 15 ods. 1 písm. c), t.j. fyzickej osoby s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá sa riadne stará o dieťa do šiestich rokov jeho veku s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ak nie je povinne dôchodkovo poistená ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, nebol jej priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, nedovŕšila vek potrebný na nárok …

čl. I bod 7
(§ 34 ods. 3) Navrhuje sa spresnenie dikcie zákona ako reakcia na poznatky aplikačnej praxe. V praxi nastávajú situácie, že počas prvých desiatich dní dočasnej pracovnej neschopnosti nemusí vzniknúť alebo trvať nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca.

čl. I bod 8
(§ 60 ods. 9) Vzhľadom na predložený návrh právnej úpravy, ktorej vecná podstata spočíva v možnosti získať nárok na vyrovnávací príplatok aj poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, podľa predpisov Slovenskej republiky, sa ustanovuje, že tomuto poistencovi sa započíta na nárok na vyrovnávací príplatok československé obdobie dôchodkového poistenia získané ku dňu priznania predčasného starobného dôchodku.

čl. I bod 9
(§ 65a ods. 3) Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 10
(§ 69a ods. 2 druhá veta) Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu so zmenami v bode 20 (§ 82).

čl. I bod 11 až 18
(§ 69b ods. 1 až 5, § 69c ods. 1 až 3 a § 69d) Súčasná právna úprava umožňuje vznik nároku na vyrovnávací príplatok poberateľovi, ktorému bol priznaný slovenský starobný dôchodok a český starobný dôchodok. Na základe poznatkov z aplikačnej praxe a z vykonaných analýz sa ukázalo ako dôvodné, umožniť vznik nároku na vyrovnávací príplatok aj poistencom, ktorým bol priznaný slovenský predčasný starobný dôchodok a český starobný dôchodok. Z uvedeného dôvodu sa pre poistenca, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok navrhuje právny režim podmienok nároku na vyrovnávací príplatok, určenie sumy vyrovnávacieho príplatku, prehodnocovanie sumy vyrovnávacieho príplatku a podmienok nároku na výplatu vyrovnávacieho príplatku. Nárok na vyrovnávací príplatok sa navrhuje ustanoviť v sume, ktorá zodpovedá rozdielu medzi teoretickou (fiktívnou) sumou predčasného starobného dôchodku určenou výlučne podľa predpisov Slovenskej republiky s prihliadnutím na celú dobu dôchodkového poistenia a úhrnom súm vyplácaného starobného dôchodku z Českej republiky a vyplácaného predčasného starobného dôchodku podľa predpisov Slovenskej republiky alebo starobného dôchodku, na ktorý sa zmenil …

čl. I bod 19
(§ 81 ods. 7) Vzhľadom na zmeny súvisiace s ustanoveniami upravujúcimi nárok na vyrovnávací príplatok aj u poberateľov predčasného starobného dôchodku, je dôvodné, aby sa na účely súbehu nárokov na dôchodkové dávky zohľadňovala aj suma vyrovnávacieho príplatku poistenca, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok.

čl. I bod 20
(§ 82) Vzhľadom na obsolétnosť ustanovení o zvyšovaní dôchodkových dávok v období od 1. januára 2013 do 31. decembra 2017 sa legislatívno-technicky precizuje právna úprava dôchodkových dávok a zachováva sa mechanizmus zvyšovania dôchodkových dávok o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov.

čl. I bod 21
(§ 89 ods. 8 a 9) Vzhľadom na obsolétnosť ustanovení o zvyšovaní úrazovej renty do 31. decembra 2017 sa legislatívno-technicky precizuje právna úprava zvyšovania úrazovej renty a zachováva sa mechanizmus zvyšovania úrazovej renty o percento rastu medziročného rastu spotrebiteľských cien.

čl. I bod 22
(§ 89 ods. 10) Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 23 a 24
(§ 93 ods. 3 a § 94 ods. 4) Legislatívno-technická úprava súvisiaca s bodom 20.

čl. I bod 25
[§ 102 ods. 1 písm. l)] Navrhuje sa spresnenie ustanovenia ako reakcia na poznatky z aplikačnej praxe. Zamestnanci si môžu uplatniť svoje nároky aj pred zrušením zamestnávateľa.

čl. I bod 26
(§ 104 ods. 1) Cieľom navrhovanej právnej úpravy je zjednotením podmienok nároku na dávku v nezamestnanosti pre všetkých poistencov umožniť prístup k dávke v nezamestnanosti väčšiemu počtu poistencov, ktorí platili poistné na poistenie v nezamestnanosti (najmenej dva roky v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie), čím sa podporí naplnenie účelu tejto dávky. Táto zmena sa navrhuje aj s prihliadnutím na podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti v okolitých susedských členských štátoch EÚ. Poistencom (okrem poistencov, ktorí získali obdobie poistenia v nezamestnanosti z pracovného pomeru na určitú dobu, prípadne z obdobia dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti) sa predlžuje rozhodujúce obdobie, v ktorom sa zisťuje potrebná minimálna dĺžka obdobia poistenia v nezamestnanosti z troch rokov na štyri roky.

čl. I bod 27, 28 a 42
[§ 104 ods. 2 a § 142 ods. 3 písm. c)] Legislatívno-technická úprava a zjednotenie terminológie so zákonom č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

čl. I bod 29
(§ 104 ods. 3) Legislatívno-technická úprava súvisiaca s bodmi 26 až 28.

čl. I bod 30
(§ 105 ods. 1) Za predpokladu zjednotenia podmienok nároku na dávku v nezamestnanosti je dôvodné, aby bola jednotná pre všetkých poistencov aj dĺžka podporného obdobia v nezamestnanosti (6 mesiacov). Podporné obdobie v nezamestnanosti v dĺžke 6 mesiacov podľa zákona účinného od 1. januára 2018 sa bude vzťahovať aj na poistenca, ktorému bola priznaná dávka v nezamestnanosti podľa predpisov účinných do 31. decembra 2017, ak sa mu dávka vypláca k 31. decembru 2017 a nárok na jej výplatu trvá aj po tomto dni a na poistenca, ktorý bol opätovné zaradený, do evidencie uchádzačov o zamestnanie po 31. decembri 2017 a vypláca sa mu dávka v nezamestnanosti počas zostávajúcej časti podporného obdobia v nezamestnanosti. Dĺžka podporného obdobia týchto poistencov sa predlžuje zo štyroch na šesť mesiacov. Zároveň sa zjednocuje terminológia so zákonom č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

čl. I bod 31
(§ 105 ods. 3) V súčasnosti platí, že poistencovi, ktorý bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti a v období kratšom ako dva roky bol opätovne zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, vznikne nárok na výplatu zostávajúcej nevyčerpanej dávky v nezamestnanosti odo dňa opätovného zaradenia do tejto evidencie. Nakoľko nový nárok na dávku v nezamestnanosti môže vzniknúť najskôr po uplynutí dvoch rokov od začiatku predchádzajúceho nároku, ustanovuje sa, aby nárok na vyplatenie zostatku nevyplatenej časti dávky patriacej z podporného obdobia predchádzajúceho nároku, mohol vzniknúť v období do dvoch rokov od vyradenia poistenca z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Ak sa v súčasnosti zaradí klient 730. deň od vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie, podľa súčasne platného znenia nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti, ktorá nebola vyplatená v predchádzajúcom podpornom období ani mu nevznikne nový nárok na dávku v nezamestnanosti.

čl. I bod 32
(§ 117 ods. 9) Dopĺňa sa, že poistencovi, ktorý poberá predčasný starobný dôchodok, sa vyrovnávací príplatok vypláca spolu s týmto dôchodkom.

čl. I bod 33, 34, 45 až 47
(§ 120, 168 a 170) Navrhovanou právnou úpravou sa rozširuje pôsobnosť Sociálnej poisťovne, ako prístupového bodu za Slovenskú republiku na účely elektronickej výmeny údajov medzi členskými štátmi EÚ a štátmi, ktoré sú zmluvnou stranou dohody o EHP a Švajčiarskej konfederácie (ďalej len „členské štáty“), aj o kompetencie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny ako súčasných prístupových bodov. V praxi to znamená, že komunikácia s vyššie uvedenými inštitúciami bude za celú oblasť sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky vykonávaná už len jedným sprostredkovateľom – Sociálnou poisťovňou. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ako aj Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, budú na účely elektronickej výmeny údajov komunikovať výlučne zo Sociálnou poisťovňou, prostredníctvom ktorej sa informácie budú posielať príslušným inštitúciám členských štátov. Touto zmenou nie sú dotknuté povinnosti Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny a zdravotných poisťovní plniť funkciu príslušného orgánu, príslušnej inštitúcie, inštitúcie miesta bydliska, inštitúcie miesta pobytu alebo styčného …

čl. I bod 35 a 36
[§ 122 a § 123 ods. 2 písm. b)] Navrhuje sa, aby sa právna úprava rozhodovania generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne o presúvaní finančných prostriedkov medzi základnými fondmi, v prípade ich nedostatkov v niektorom fonde, presunula z prechodných ustanovení do príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení upravujúcich pôsobnosť orgánov Sociálnej poisťovne v tejto oblasti. V rámci prechodných ustanovení je uvedená pôsobnosť generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne v zákone o sociálnom poistení už od roku 2004, odkedy zákon nadobudol účinnosť. Z vecného pohľadu je preto opodstatnené zrušiť časové obmedzenie platnosti a účinnosti tejto právnej úpravy.

čl. I bod 37 až 41, 49 a 51
[§ 123 ods. 2 písm. c), § 129, 133, 134, § 172 ods. 5 a § 178 ods. 1 písm. a)] Ministerstvo v priebehu roka 2016 analyzovalo budúcnosť nastavenia sadzby poistného na úrazové poistenie zamestnávateľa, ktorá je v súčasnej podobe časovo obmedzená, a to do konca roku 2017. Cieľom bolo posúdiť reálnosť implementácie súčasne platného znenia zákona o sociálnom poistení, t. j. zaradenia zamestnávateľov do nebezpečnostných tried s diferencovanou sadzbou na úrazové poistenie v závislosti od nebezpečnostného rizika a zároveň uplatňovanie prirážok a zliav k poistnému/resp. sadzbe poistného. Zároveň analyzovalo aj iné alternatívy, či už efektívnejšieho legislatívneho nastavenia alebo aplikáciu vecne odlišných riešení. Okrem možnosti jednoduchého zavedenia jednotnej sadzby úrazového poistenia boli analyzované viaceré varianty jednotnej sadzby s dodatočnými motivačnými faktormi (zľavy a prirážky na sadzbe poistného), ako aj možnosť diferenciácie sadzieb poistného na základe pracovného zaradenia zamestnancov. Okrem viacerých interných rokovaní v rámci ministerstva a vypracovania hodnotiacej štúdie ministerstvom na túto tému sa uskutočnili konzultácie aj so sociálnymi partnermi. …

čl. I bod 43 a 68
(§ 144 a § 240 ods. 2) Dôvodom navrhovanej právnej úpravy je v zásade zjednotenie sumy, do ktorej Sociálna poisťovňa dlžné poistné nepredpisuje, so sumou nedoplatku na poistnom, do ktorej vzniká nárok na dávku nemocenského poistenia, ktorá je v súčasnosti päť eur. Rovnaká zmena sa navrhuje aj na predpisovanie penále. Návrh na zmenu vychádza z aplikačnej praxe Sociálnej poisťovne a to z dôvodu hospodárnosti, nakoľko predstavuje zníženie administratívnej záťaže v Sociálnej poisťovni. V niektorých prípadoch náklady na predpísanie dlžných súm a na doručenie rozhodnutia prekračujú sumu, ktorá sa predpisuje. Pozitívom navrhovanej zmeny je, že si nevyžaduje zmenu informačných systémov Sociálnej poisťovne. Zvýšením hraničnej sumy na predpis však nedôjde k ujme pre odvádzateľov.

čl. I bod 44
(§ 146 ods. 1) Navrhuje sa spresniť znenie ustanovenia o povolení splátkového kalendára pre osoby, ktoré sa stali dlžníkmi Sociálnej poisťovne z dôvodu, že poistné, pokuty, penále nezaplatili vôbec alebo z dôvodu, že ich zaplatili v nižšej sume ako mali. Navrhovaným znením sa sleduje, aby Sociálna poisťovňa povoľovala splátkový kalendár každému dlžníkovi na poistnom bez ohľadu na jeho aktuálne postavenie v sociálnom poistení (či je povinný aktuálne odvádzať poistné napr. ako zamestnávateľ alebo SZČO alebo nie). Rozširujú sa aj dôvody, pre ktoré bude môcť Sociálna poisťovňa povoliť splátky dlžných súm o iné, bližšie nešpecifikované dôvody, pre ktoré by mohol byť žiadateľ ohrozený platobnou neschopnosťou, ak by nebol povolený splátkový kalendár. Ak je dlžník aktuálne povinný odvádzať poistné na sociálne poistenie, preberá sa účinná právna úprava, v zmysle ktorej je povolenie splátkového kalendára podmienené schopnosťou dlžníka riadne plniť aktuálne odvodové povinnosti v sociálnom poistení. Prostredníctvom predĺženia lehoty na ktorú možno povoliť splátky dlžných súm z 18 na 24 mesiacov a zosúladenia …

čl. I bod 48
(§ 170) Navrhuje sa ustanoviť povinnosť Sociálnej poisťovne poskytovať Úradu vlády Slovenskej republiky údaje na účely plnenia jeho úloh, vyplývajúcich z § 24 ods. 3 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého koordinuje prípravu zásadných opatrení na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky SR.

čl. I bod 50
[§ 178 ods.1 písm. a) siedmy bod] Ide o zosúladenie ustanovenia, upravujúceho vecnú príslušnosť pobočky Sociálnej poisťovne na vymáhanie neprávom vyplatených súm (na nemocenských dávkach, na dávke garančného poistenia, na dávke v nezamestnanosti a na úrazových dávkach okrem úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty) s ustanovením, ktoré ustanovuje povinnosť fyzických a právnických osôb nahradiť neprávom vyplatené sumy na dávke sociálneho poistenia. Z rovnakého dôvodu sa upravuje vecná pôsobnosť pobočky Sociálnej poisťovne rozhodnúť o povinnosti zamestnávateľa vrátiť dávku garančného poistenia.

čl. I bod 52
[§ 179 ods.1 písm. a) tretí bod] Ide o zosúladenie ustanovenia, upravujúceho vecnú príslušnosť ústredia Sociálnej poisťovne na vymáhanie neprávom vyplatených súm (na dôchodkových dávkach, na zvyšovaní príplatku za štátnu službu k dôchodku, na úrazovej rente a pozostalostnej úrazovej rente) s ustanovením, ktoré ustanovuje povinnosť fyzických a právnických osôb nahradiť neprávom vyplatené sumy na dávke sociálneho poistenia.

čl. I bod 53
(§ 226 ods.1) Dávka garančného poistenia patrí medzi príjmy oslobodené od dane z príjmu a neovplyvňuje výšku daňovej povinnosti ani u daňového subjektu ani u platiteľa dane. Nakoľko daňový úrad nepotrebuje informáciu o vyplatených dávkach garančného poistenia, ustanovenie sa vypúšťa.

čl. I bod 54
[§ 226 ods. 1 písm. l)] Vypustenie právnej úpravy o povinnosti Sociálnej poisťovni zverejňovať na svojom webovom sídle priemerné mesačné sumy dôchodkových dávok na účely § 82 platné k 30. júnu kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, do 31. augusta kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku sa navrhuje z dôvodu právnej úpravy navrhovanej v ustanovení prechodného charakteru § 293dw ods. 5 písm. a).

čl. I bod 55
[§ 226 ods. 1 písm. o) štvrtý bod] Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenou v § 82.

čl. I bod 56
[§ 226 ods. 1 písm. o) piaty bod] Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 59
[§ 231 ods. 1 písm. a)] Podľa súčasného znenia § 231 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení zamestnávateľ má povinnosť prihlásiť sa do registra zamestnávateľov do ôsmich dní odo dňa, v ktorom začal zamestnávať aspoň jedného zamestnanca, pričom povinnosť zamestnávateľa prihlásiť svojho zamestnanca do registra poistencov vzniká už pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca. Uvedené v praxi znamená, že pri prihlásení prvého zamestnanca zamestnávateľ nemusí byť zaregistrovaný v registri zamestnávateľov. Na odstránenie tohto nelogického postupu sa navrhuje, aby mal zamestnávateľ povinnosť prihlásiť sa do registra zamestnávateľov vedeného príslušnou pobočkou Sociálnej poisťovne v rovnakej lehote ako aj prvého zamestnanca.

čl. I bod 60 a 61
[§ 231 ods. 1 písm. b) prvý bod a piaty bod] Podľa súčasného znenia § 231 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení zamestnávateľ má povinnosť odhlásiť zamestnancov z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia v zásade bezprostredne po skončení právneho vzťahu. Nakoľko tento moment nemá konkrétny dopad na zisťovanie nelegálneho zamestnávania, a je pre zamestnávateľov zaťažujúci, navrhuje sa v rámci zlepšenia podnikateľského prostredia predĺžiť túto lehotu zamestnávateľovi na osem dní od ukončenia právneho vzťahu.

čl. I bod 62
[§ 231 ods.1 písm. j)] Upravuje sa lehota na predkladanie evidencie (evidenčného listu dôchodkového poistenia) z troch dní na osem dní. Táto lehota bude zodpovedať lehote, v ktorej sa predkladajú výkazy poistného, nakoľko údaje v nich uvádzané sa navzájom kontrolujú. Zároveň je určená tak, aby nespôsobovala predĺženie konania o nároku na dôchodok, keďže evidencia (evidenčný list dôchodkového poistenia) je dôkazným prostriedkom potrebným na rozhodnutie o nároku na dôchodok.

čl. I bod 63
(§ 233 ods. 5) V nadväznosti na vykonané zmeny uvedené v § 82 a § 89 ods. 10 zákona o sociálnom poistení súvisiace so zrušením ustanovení, na základe ktorých vzniká ministerstvu povinnosť vydávať opatrenie, ktorým sa ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky a úrazovej renty, sa upravujú povinnosti Štatistického úradu Slovenskej republiky oznamovať priamo Sociálnej poisťovni údaje potrebné na určenie sumy zvýšenia dôchodkových dávok a úrazovej renty, aby táto mohla následne údaje zverejniť na svojom webovom sídle.

čl. I bod 64 a 70
(§ 233 ods. 12 a § 293dy) Navrhovanou právnou úpravou sa zakladá povinnosť Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny poskytnúť Sociálnej poisťovni údaje, o ktorých sa dozvedá pri svojej činnosti na účely vykonávania sociálneho poistenia, najmä platenia poistného na dôchodkové poistenie štátom za fyzické osoby, ktoré majú nárok na rodičovský príspevok, fyzické osoby, ktorým sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie a fyzické osoby, ktoré majú podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím najmenej 140 hodín mesačne. Účelom je odbremeniť tieto fyzické osoby od poskytovania údajov a plnenia oznamovacích povinností dvom subjektom verejnej správy, pôsobiacim v oblasti výkonu sociálneho zabezpečenia. Návrh nadväzuje na zmeny v § 15 a 22. Prechodným ustanovením sa ustanovuje lehota na poskytnutie potrebných údajov súvisiacich so založením povinnosti Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny v § 233 Sociálnej poisťovni, a to do 10. januára 2018.

čl. I bod 65 a 66
(§ 236 ods. 1 a § 237 ods. 1) V súvislosti so zmenami navrhovanými v § 144 ods. 1 a § 240 ods. 2 sa navrhuje analogická právna úprava povinnosti vrátiť neprávom vyplatenú dávku alebo jej časť.

čl. I bod 67
(§ 237a) V kontexte s návrhom na predĺženie lehoty na ktorú možno povoliť splátky dlžných súm poistného sa navrhuje predĺžiť aj lehotu na povolenie splátok dlžnej sumy fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá je povinná vrátiť vyplatené sumy podľa § 234, 236 až 238 zákona o sociálnom poistení, z 18 mesiacov na 24 mesiacov.

čl. I bod 69
(§ 241a) Podľa súčasného znenia § 241a ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa Sociálnej poisťovni (od 1. januára 2008) ukladá sankcia v podobe penále za nesplnenie povinnosti postúpiť povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie včas a/alebo v zákonom určenej výške. Tento odsek sa upravuje z legislatívno-technického hľadiska z dôvodu zavedenej legislatívnej skratky „príspevky na starobné dôchodkové sporenie“ v § 2 písm. d) zákona o sociálnom poistení a z dôvodu zmeny základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska odo dňa zavedenia eura na základnú úrokovú sadzbu Európskej centrálnej banky. V ustanovení § 241a ods. 2 zákona o sociálnom poistení je uvedený taxatívny výpočet situácií, v ktorých Sociálna poisťovňa penále neplatí. Tieto situácie sú spôsobené objektívnymi skutočnosťami, ktoré nevznikajú z dôvodu nečinnosti Sociálnej poisťovne alebo jej oneskoreného konania. Úprava uvedená v písm. a) predmetného ustanovenia reflektuje na právnu úpravu, podľa ktorej Sociálna poisťovňa bola povinná opravenú zmluvu zapísať spätne ku dňu jej prvého doručenia. V súčasnosti však podľa § 64a ods. 6 …

čl. I bod 70
§ 293dw Od roku 2018 do roku 2021 sa dôchodkové dávky (okrem vyrovnávacieho príplatku) budú zvyšovať o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, najmenej však o pevnú sumu určenú 2 % z priemernej sumy príslušného druhu dôchodku. Účelom ustanovenia takto definovanej minimálnej miery valorizácie dôchodkov je garantovať istú minimálnu sumu zvýšenia dôchodku, ktorá by bola akceptovateľná dôchodcovskou verejnosťou. V súvislosti s uvedeným sa navrhuje aj minimálna valorizácia úrazovej renty. § 293dx Ak poistenec nesplnil podmienky, nároku na dávku v nezamestnanosti ku dňu zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa predpisov účinných do 31. decembra 2017, môže mu vzniknúť nárok na dávku v nezamestnanosti podľa právnej úpravy účinnej od 1. januára 2018. § 293dz Navrhuje sa predĺžiť účinky skoršej právnej úpravy do budúcnosti zachovaním osemdňovej lehoty na prihlásenie zamestnávateľa do registra zamestnávateľov Sociálnej poisťovne v prípade, že začal zamestnávať prvého zamestnanca pred nadobudnutím účinnosti novely, t. j. pred 1. januárom 2018.

čl. II a III
V súvislosti so zmenou v bodoch 33 a 34 sa vstupuje v článkoch II a III do osobitných predpisov na účely zrušenia plnenia funkcie prístupového bodu Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny. Vo všetkých bodoch ide v podstate o legislatívno-technickú úpravu. V článku III v druhom bode sa vzhľadom k zodpovednosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky za plnenie úlohy zavedenia elektronickej výmeny dát v oblasti údajov v zdravotnom poistení navrhuje, aby inštitúcie ktorých Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky nevykonáva výkon vlastníckych práv a ktoré nie sú podriadené Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky, predkladali správy, na základe ktorých bude možné posúdenie stavu postupného zavádzania elektronickej výmeny dát.

čl. IV
Účinnosť sa navrhuje od 1. januára 2018. Bratislava 16. augusta 2017 Robert Fico, v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Ján Richter, v. r. minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky