Zákon č. 570/2005 Z. z. Zákon o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K spracovaniu nového návrhu zákona o brannej povinnosti sa pristúpilo z dôvodu plánovanej zmeny rozsahu brannej povinnosti po dosiahnutí úplnej profesionalizácie ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len „ozbrojené sily“). Prechodom ozbrojených síl na úplnú profesionalizáciu sa ruší základná služba, náhradná služba a zdokonaľovacia služba a komplexne sa upravuje problematika rozsahu brannej povinnosti, národnej registrácie, odvodu, prieskumu zdravotnej spôsobilosti, záloh ozbrojených síl Slovenskej republiky a povolanie, prepustenie a oslobodenie od výkonu mimoriadnej služby.
Navrhuje sa rozsah brannej povinnosti, ktorou je povinnosť občana podrobiť sa odvodu a vykonať mimoriadnu službu alebo inú službu (alternatívnu službu) namiesto mimoriadnej služby. Návrh zákona o brannej povinnosti ustanovuje vznik brannej povinnosti občanovi 1. januára kalendárneho roka, v ktorom dovŕši 19 rokov veku. Zánik brannej povinnosti sa navrhuje občanovi bez vojenskej hodnosti a vo vojenskej hodnosti vojaka 1. stupňa a vojaka 2. stupňa 31. decembra kalendárneho roka, v ktorom dovŕšil 45 rokov veku, ak nevykonáva mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu v období, keď bola nariadená mimoriadna služba alebo alternatívna služba, na základe ktorej sa predlžuje občanovi branná povinnosť až do prepustenia z mimoriadnej služby alebo alternatívnej služby.
Občanovi vo vyšších vojenských hodnostiach ako vojak 2. stupňa sa navrhuje zánik brannej povinnosti 31. decembra kalendárneho roka, v ktorom dovŕšil 55 rokov veku, ak nevykonáva mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu v období, keď bola nariadená mimoriadna služba alebo alternatívna služba, na základe ktorej sa predlžuje občanovi branná povinnosť až do prepustenia z mimoriadnej služby alebo alternatívnej služby. Veková hranica pre zánik brannej povinnosti 55 rokov veku sa v cieľovom stave týka iba občanov, ktorí sú v služobnom pomere profesionálneho vojaka, občanov, ktorí ukončili služobný pomer profesionálneho vojaka a príslušníkov ozbrojených zborov, ktorí sa pre svoje povolanie rozhodujú dobrovoľne.
Pri ustanovení uvedených vekových hraníc pre zánik brannej povinnosti boli zohľadnené predpokladané požiadavky na doplnenie ozbrojených síl v období krízovej situácie a zároveň požiadavky na vytvorenie dostatočného počtu záloh ozbrojených síl vycvičenými vojakmi. Ak by bola ustanovená veková hranica pre zánik brannej povinnosti 45 rokov veku pre všetkých občanov, môže nastať situácia, kedy by občan prakticky nemohol vykonávať štátnu službu profesionálneho vojaka po 31. decembri roka, v ktorom dovŕši 45 rokov veku. Bolo by prinajmenšom sporné nariadiť výkon mimoriadnej služby občanovi, ktorému už zanikla branná povinnosť. Veková hranica pre zánik brannej povinnosti 45 rokov veku je pre ostatných občanov vysoko postačujúca na pokrytie predpokladaných požiadaviek na doplnenie ozbrojených síl registrovanými občanmi.
Uloženie brannej povinnosti do 55 rokov veku ostatným občanom by bolo vysoko kontraproduktívne a nekorešponduje so základnou myšlienkou zákona, uložiť občanovi iba nevyhnutnú povinnosť na zabezpečenie dôležitého záujmu bezpečnosti a obrany štátu.
Zápis brancov sa navrhuje nahradiť národnou registráciou, ktorú vykoná územná vojenská správa na základe menných zoznamov zaslaných ohlasovňami pobytu a Centrálnou evidenciou pobytu obyvateľov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Na základe porovnania údajov v menných zoznamoch územná vojenská správa zapíše občanov do národnej registrácie. Registrovaný občan nie je zaťažovaný oznamovacou povinnosťou, pretože zmeny v jeho osobných údajoch vykonáva územná vojenská správa v súčinnosti s orgánmi štátnej správy a územnej samosprávy. Výhodou navrhovaného systému národnej registrácie je to, že občan je oslobodený od administratívnych úkonov spojených s vypisovaním osobných dotazníkov, hlásení o zmenách, od lekárskej prehliadky u ošetrujúceho lekára alebo odborného lekára a od finančných nákladov, ktoré vznikajú hlavne pri lekárskej prehliadke a pri hlásení zmien v osobných údajoch.
Odvod registrovaných občanov sa navrhuje vykonávať v čase vojny a vojnového stavu. Odvodom sa rozumie posúdenie zdravotného stavu registrovaného občana s cieľom rozhodnúť o jeho spôsobilosti na výkon mimoriadnej služby alebo alternatívnej služby. Registrovaný občan na objektívne posúdenie zdravotnej spôsobilosti na výkon mimoriadnej služby predkladá pri odvode odvodnej komisii výpis zo svojej zdravotnej dokumentácie, ktorý je ošetrujúci lekár po predložení povolávacieho rozkazu na odvod povinný registrovanému občanovi vydať. Na základe posúdenia zdravotného stavu registrovaného občana odvodnou komisiou vydá územná vojenská správa odvodné rozhodnutie s výrokom „ODVEDENÝ“ alebo „DOČASNE NEODVEDENÝ“ alebo „NEODVEDENÝ“. Od odvodu sú oslobodení občania, ktorí sú oslobodení od výkonu mimoriadnej služby podľa tohto zákona a občania, ktorí vykonávali štátnu službu profesionálneho vojaka ozbrojených síl a príslušníci ozbrojených zborov, ktorých zdravotný stav pred prijatím do štátnozamestnaneckého alebo služobného pomeru bol posúdený podľa kritérií, ktoré presahujú posudzovanie spôsobilosti na výkon mimoriadnej služby alebo alternatívnej služby.
Prieskum sa navrhuje vykonávať v období vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu alebo núdzového stavu. Prieskumom sa rozumie opakované posúdenie zdravotného stavu vojakov v zálohe alebo vojakov vo výkone mimoriadnej služby, ak došlo k závažným zmenám ich zdravotného stavu s cieľom posúdiť závažnosť týchto zmien a opätovne rozhodnúť o ich spôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu. U vojakov v zálohe sa navrhuje, aby prieskum vykonávala územná vojenská správa spravidla administratívnym spôsobom. U vojakov mimoriadnej služby sa navrhuje vykonať prieskum lekárskou komisiou vojenského zdravotníckeho zariadenia.
V období krízovej situácie budú ozbrojené sily pri rozvinovaní na vojnové počty doplňované vojakmi zo záloh ozbrojených síl; v čase vojny a vojnového stavu podľa potreby aj registrovanými občanmi po vykonaní odvodu.
Zálohy ozbrojených síl tvoria občania po skončení služobného pomeru profesionálneho vojaka ozbrojených síl a vojaci po skončení mimoriadnej služby. Do záloh ozbrojených síl budú zaradení občania po skončení služobného pomeru v Policajnom zbore, Zbore väzenskej a justičnej stráže, Slovenskej informačnej služby, Železničnej polície, Hasičského a záchranného zboru, Národného bezpečnostného úradu a colníka, ak im trvá branná povinnosť. Do záloh ozbrojených síl budú po skončení vojny a vojnového stavu zaradení aj registrovaní občania, ktorí boli odvedení a nevykonali mimoriadnu službu. Na prechodný čas budú zálohy ozbrojených síl tvoriť aj vojaci, ktorí vykonali vojenskú službu alebo jej časť podľa doterajších predpisov, a odvedení občania, ktorí pred účinnosťou tohto zákona nevykonali vojenskú službu až do zániku ich brannej povinnosti. Zálohy ozbrojených síl sa delia na aktívne zálohy a ostatné zálohy.
Aktívne zálohy tvoria vojaci v zálohe, ktorí uzatvorili dohodu o dobrovoľnom udržiavaní vojenskej odbornej pripravenosti v stave bezpečnosti štátu v rozsahu do 14 dní ročne počas jedného až piatich rokov. Počty vojakov v zálohách a vojenské útvary, do ktorých možno zaradiť vojakov do aktívnych záloh, určí Ministerstvo obrany Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) na návrh Generálneho štábu ozbrojených síl. Vojaci zaradení do aktívnych záloh, ktorí splnia ustanovenia dohody, dostanú za každý rok finančný príspevok vo výške jedenapolnásobku minimálnej mzdy, ktorý služobný úrad vyplatí do 31. januára nasledujúceho roka. Okrem toho vojakovi zaradenému do aktívnych záloh náleží pomerná časť hodnostného platu patriaceho za čas odbornej prípravy prvého stupňa hodnosti plánovanej na funkciu, na ktorú sa pripravuje. Pomernú časť hodnostného platu služobný úrad vyplatí do 15 dní po skončení odbornej prípravy za príslušný rok. Podrobnosti a podmienky výkonu odbornej prípravy, spôsob zaradenia vojakov do aktívnych záloh, obsah dohody s vojakom v zálohe, odmeňovanie, cestovné náhrady a naturálne náležitosti ustanoví služobný predpis, ktorý vydá minister obrany, na návrh náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl.
Vojaci v zálohe môžu byť povolaní na výkon mimoriadnej služby v období krízovej situácie, registrovaní občania po vykonanom odvode v čase vojny a vojnového stavu. Vojaci v zálohe a registrovaní občania môžu byť povolaní na výkon alternatívnej služby v čase vojny a vojnového stavu. Alternatívnou službou sa rozumie iná služba, ktorú je povinný vykonať občan, ktorému vznikla branná povinnosť, ak v stave bezpečnosti štátu odoprel výkon mimoriadnej služby s vyhlásením, že výkon mimoriadnej služby je v rozpore s jeho svedomím alebo náboženským vyznaním. Spôsob odopretia výkonu mimoriadnej služby a podmienky výkonu alternatívnej služby ustanovuje osobitný predpis.
Občana, ktorému vznikla branná povinnosť povoláva na výkon mimoriadnej služby územná vojenská správa povolávacím rozkazom, ktorý doručí občanovi prostredníctvom pošty, obce alebo územnej vojenskej správy. Mimoriadna služba sa začína v deň prezentácie občana vo vojenskom útvare a končí sa jeho prepustením z výkonu mimoriadnej služby podľa ustanovených dôvodov.
V navrhovanej právnej úprave sa zjednodušuje spôsob realizácie oslobodenia občanov od výkonu mimoriadnej služby. Územné vojenské správy o oslobodení občanov od výkonu mimoriadnej služby nerozhodujú; občania, ktorým vznikla branná povinnosť sú na základe presne ustanovených podmienok oslobodení od výkonu mimoriadnej služby.
Dôvodom vypracovania novelizácie zákona č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov je pripravovaná úplná profesionalizácia ozbrojených síl.
Vyššia vojenská správa je právnická osoba s celoštátnou pôsobnosťou. Vyššia vojenská správa vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v prvom stupni konajú územné vojenské správy v rozsahu pôsobnosti ustanovenej týmto zákonom. Sídlom Vyššej vojenskej správy je Banská Bystrica.
Územné vojenské správy sú právnické osoby. Vykonávajú v prvom stupni štátnu správu na úseku obrany štátu v rozsahu pôsobnosti ustanovenej týmto zákonom vo svojich územných obvodoch.
Takto navrhnutá štruktúra orgánov vykonávajúcich štátnu správu na úseku obrany zabezpečí plnenie úloh, ktoré im vyplývajú z platných všeobecne záväzných právnych predpisov na úseku obrany. Dôjde k zníženiu počtov o 237 zamestnancov.
Doložka
finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť
a podnikateľské prostredie
Prvá časť – vyčíslenie odhadu dopadov na verejné financie
Vyčíslenie (odhad) finančných dôsledkov na štátny rozpočet, vrátane vyčíslenia dôsledkov na počty zamestnancov štátnych rozpočtových organizácii.
Výkon štátnej správy na úseku obrany
Výdavky
podľa
rokov
Počet zamestnancov
Rozp. kap. 610
Mzdy, platy
Rozp. kap.620
Poistné a prísp. do poisťovne
Rozp. kap. 630
Tovary, služby,
Rozp. kap. 640
Bežné transfery
Rozp. kap. 700
Kapitálové výdavky
Spolu ročne Sk
(sumy sú uvádzané v tisícoch)
2004
365
77 100.-
26 200,-
44 900,-
13 600,-
200,-
162 000,-
2005
365
77 100.-
26 200,-
44 900,-
13 600,-
200,-
162 000,-
2006
365
77 100.-
26 200,-
44 900,-
13 600,-
200,-
162 000,-
2007
128
26 200
8 900
17 650
500
0
53 250
Úspora po znížení počtu zamestn.
237
50 900
17 300
27 250
13 100
200
108 750
Zabezpečenie výkonu odbornej prípravy
Vytvorenie aktívnych záloh a zabezpečenie výkonu odbornej prípravy v trvaní 14 dní každoročne vyžiada finančné náklady
na 690 vojakov v zálohe vo výške 25 300 000 Sk
Finančné náklady k zabezpečeniu odbornej
prípravy vojakov v zálohe vo výške 25 300 000 Sk
Celková úspora finančných nákladov v rezorte
Ministerstva obrany SR každoročne vo výške 83 450 000 Sk
Vyčíslenie (odhad) finančných dôsledkov na rozpočet štátnych fondov.
Návrh zákona nemá nepriaznivý vplyv na rozpočet štátnych fondov.
Vyčíslenie (odhad) finančných dôsledkov na rozpočty obcí a VÚC.
Návrh zákona nemá nepriaznivý vplyv na rozpočty obcí a VÚC
Vyčíslenie (odhad) finančných dôsledkov na rozpočty Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní a úradov práce, sociálnych vecí a rodiny.
A) V roku 2004 štát za vojakov základnej služby, náhradnej služby a zdokonaľovacej služby odviedol
1. poistné na starobné poistenie vo výške 162 407 000 Sk
2. poistné na invalidné poistenie vo výške 50 557 000 Sk
3. poistné na zdravotné poistenie vo výške 41 974 000 Sk
Spolu odvedené vo výške 254 938 000 Sk
V roku 2004 boli vyplatené dávky na zaopatrovací príspevok úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny za vojakov základnej služby, náhradnej služby a zdokonaľovacej služby vo výške 2 080 000 Sk
V roku 2005 sa predpokladá za vojakov základnej služby, náhradnej služby a zdokonaľovacej služby odviesť
1. poistné na starobné poistenie vo výške 162 000 000 Sk
2.. poistné na invalidné poistenie vo výške 50 000 000 Sk
3. poistné na zdravotné poistenie vo výške 41 000 000 Sk
Predpokladaný odvod spolu vo výške 253 000 000 Sk
V roku 2005 sa predpokladá vyplatiť dávky na zaopatrovací príspevok úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny za vojakov základnej služby, náhradnej služby a zdokonaľovacej služby vo výške 2 000 000 Sk
V roku 2006 sa predpokladá za vojakov základnej služby, náhradnej služby a zdokonaľovacej služby odviesť
1. poistné na starobné poistenie vo výške 16 200 000 Sk
2.. poistné na invalidné poistenie vo výške 5 000 000 Sk
3. poistné na zdravotné poistenie vo výške 4 100 000 Sk
Predpokladaný odvod spolu vo výške 25 300 000 Sk
V roku 2006 sa predpokladá vyplatiť dávky na zaopatrovací príspevok úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny za vojakov základnej služby, náhradnej služby a zdokonaľovacej služby vo výške 200 000 Sk
Po zrušení povinnej vojenskej služby od 1. 1. 2007 nebude potrebné odvádzať poistné za vojakov základnej služby, náhradnej služby a zdokonaľovacej služby, čím sa v porovnaní s rokom 2005 (od postupného znižovania počtov vojakov povinnej vojenskej služby) sa ušetria rozpočtové prostriedky vo výške asi 253 000 000 Sk
Po zrušení povinnej vojenskej služby od 1. 1. 2007 nebude potrebné vyplácať zaopatrovací príspevok za vojakov základnej služby, náhradnej služby a zdokonaľovacej služby, čím sa v porovnaní s rokom 2005 (od postupného znižovania počtov vojakov povinnej vojenskej služby) ušetria rozpočtové prostriedky vo výške asi 2 000 000 Sk
Predpokladaná úspora rozpočtových
prostriedkov vo výške 255 000 000 Sk
Vyčíslenie (odhad) finančných dôsledkov na rozpočty Fondu národného majetku SR a Slovenského pozemkového fondu.
Návrh zákona nemá nepriaznivý vplyv na rozpočty Fondu národného majetku SR a Slovenského pozemkového fondu.
Celková úspora rozpočtových
prostriedkov vo výške 338 450 000 Sk
Druhá časť – odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb
Návrh zákona nemá nepriaznivý vplyv na obyvateľov a zvyšovanie kvality života.
Nemá vplyv na rozvoj podnikateľských aktivít z hľadiska žiaduceho ekonomického rastu.
Nemá vplyv na priority a ciele hospodárskej politiky.
Tretia časť – vyčíslenie odhadu dopadov na životné prostredie
Návrh zákona nemá nepriaznivý vplyv na životné prostredie.
Štvrtá časť – odhad dopadov na zamestnanosť
Súčasné počty zamestnancov na VVS a ÚVS
Názov úradu
Počet úradov
Počet profesionálnych vojakov
Počet
štátno-
zamestnaneckých miest
Počet miest pracovníkov pri výkone prác vo verejnom záujme
Celkom
zamestnancov
Vyššia vojenská správa
Banská Bystrica
1
3
20
38
61
Územné vojenské správy
Bratislava, Trnava, Nitra, Trenčín, Žilina, Prešov, Banská Bystrica, Košice
8
16
232
56
304
Celkom
9
19
252
94
365
Návrh počtov zamestnancov na VVS a ÚVS od 1. 1. 2007
Názov úradu
Počet úradov
Počet profesionálnych vojakov
Počet
štátno-
zamestnaneckých miest
Počet miest pracovníkov pri výkone prác vo verejnom záujme
Celkom
zamestnancov
Vyššia vojenská správa
Banská Bystrica
1
0
12
12
24
Územné vojenské správy
Bratislava, Trnava, Nitra, Trenčín, Žilina, Prešov Banská Bystrica, Košice
8
0
72
32
104
Celkom
9
0
84
44
128
Celkový pokles zamestnancov
-
19
168
50
237
Piata časť – analýza vplyvov na podnikateľské prostredie.
Návrh zákona nemá nepriaznivý vplyv na podnikateľské prostredie.
Doložka zlučiteľnosti
právneho predpisu s návrhom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie
Navrhovateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky.
Názov návrhu právneho predpisu: zákon o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:
V predmetnej oblasti nevyplývajú ani záväzky z Prístupovej zmluvy ani z Aktu o podmienkach pristúpenia. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky nie je gestorom smerníc, z ktorých by vyplývali povinnosti v tejto oblasti.
Problematika návrhu právneho predpisu
a) je upravená v práve Európskych spoločenstiev
- Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorá ustanovuje zásadu rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod,
- Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec rovnakého zaobchádzanie v zamestnaní a zárobkovej činnosti.
Uvedené smernice sú prevzaté prostredníctvom zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých predpisov (antidiskriminačný zákon), ku ktorému bola vypracovaná tabuľka zhody.
c) je upravená v práve Európskej únie
v čl. 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii v znení neskorších zmlúv. Citované ustanovenie zakotvuje, že Európska únia rešpektuje základné ľudské práva, ako aj zaručuje Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaný v Ríme 4. novembra 1950 a ktoré vyplývajú z ústavných tradícií členských štátov ako základných princípov práva Spoločenstva.
Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie: úplný
Gestor: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky je spolupracujúcim rezortom k Smerniciam Rady 2000/43/ES a 2000/78/ES
Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie: žiadny expert sa nezúčastnil pri príprave návrhu právneho predpisu.

Čl. I

§ 1 §
Navrhovaným ustanovením sa vymedzuje predmet zákona.

§ 2 §
V tomto ustanovení sa vymedzujú niektoré základné pojmy.

§ 3 §
V súlade so Smernicou Rady 2000/43/ES, ktorá ustanovuje zásadu rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod a Smernicou Rady 2000/78/ ES, ktorá ustanovuje všeobecný rámec rovnakého zaobchádzania v zamestnaní a zárobkovej činnosti, ktoré boli transponované do nášho právneho poriadku zákonom č. 365/ 2004 Z. z. o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) sa zaručujú rovnaké práva všetkým občanom, ktorým vzniká branná povinnosť.

§ 4 §
Ustanovením sa definuje rozsah brannej povinnosti podrobiť sa odvodu, ak nie je v zákone ustanovené inak a vykonať v období krízovej situácie mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu namiesto mimoriadnej služby.

§ 5 §
Novým spôsobom sa ustanovuje dolná veková hranica pre vznik brannej povinnosti, a to 1. januára kalendárneho roka, v ktorom dovŕši štátny občan Slovenskej republiky (ďalej len „občan“) – muž 19 rokov veku, ak tento zákon neustanovuje inak. Navrhuje sa, aby branná povinnosť vznikla za podmienok, ktorými sú okrem veku štátne občianstvo Slovenskej republiky a trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Branná povinnosť vzniká aj občanovi alebo cudzincovi, ktorí dobrovoľne prevzali brannú povinnosť.

§ 6 §
Ustanovujú sa podmienky dobrovoľného prevzatia brannej povinnosti, ktorú možno prevziať len v celom rozsahu. Explicitne sa určujú náležitosti žiadosti o dobrovoľné prevzatie brannej povinnosti a určujú sa orgány, ktoré budú o žiadosti rozhodovať. Vytvára sa právna možnosť na dobrovoľné prevzatie brannej povinnosti pre občana, ktorému branná povinnosť nevznikla, a pre cudzinca. Ide najmä o ženy, ktorých pôsobenie v niektorých vojenských odbornostiach je nezastupiteľné. Žene povoľuje dobrovoľné prevzatie brannej povinnosti územná vojenská správa. Občanovi, ktorý nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, a cudzincovi povoľuje dobrovoľné prevzatie brannej povinnosti prezident Slovenskej republiky.

§ 7 §
Navrhovaným znením sa explicitne ustanovujú dôvody zániku brannej povinnosti v prípade nespôsobilosti na výkon mimoriadnej služby alebo alternatívnej služby, zániku štátneho občianstva, skončenia trvalého pobytu na území Slovenskej republiky, pozbavenia spôsobilosti na právne úkony, dovŕšenia vekovej hranice a úmrtia. Zánik brannej povinnosti sa navrhuje občanovi bez vojenskej hodnosti a vo vojenskej hodnosti vojaka 1. stupňa a vojaka 2. stupňa 31. decembra kalendárneho roka, v ktorom dovŕšil 45 rokov veku, ak nevykonáva mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu v období, keď bola nariadená mimoriadna služba alebo alternatívna služba, na základe ktorej sa predlžuje občanovi branná povinnosť až do prepustenia z mimoriadnej služby alebo alternatívnej služby. Občanovi vo vyšších vojenských hodnostiach ako vojak 2. stupňa podľa osobitného predpisu sa navrhuje zánik brannej povinnosti 31. decembra kalendárneho roka, v ktorom dovŕšil 55 rokov veku, ak nevykonáva mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu v období, keď bola nariadená mimoriadna služba alebo alternatívna služba, na základe ktorej sa predlžuje občanovi branná povinnosť až do prepustenia z mimoriadnej …

§ 8 §
Vymedzuje sa pojem národná registrácia a ustanovuje sa, že územná vojenská správa zaradí občanov do národnej registrácie v deň vzniku brannej povinnosti.

§ 9 §
Z národnej registrácie vyradí občanov územná vojenská správa v deň zaradenia do záloh ozbrojených síl, v deň prijatia do služobného pomeru profesionálneho vojaka, v deň prijatia do služobného pomeru príslušníka Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Slovenskej informačnej služby, Železničnej polície, Hasičského a záchranného zboru, Národného bezpečnostného úradu a colníka alebo v deň zániku brannej povinnosti.

§ 10 §
Odvodom sa rozumie posúdenie zdravotného stavu registrovaného občana s cieľom rozhodnúť o jeho spôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu. Odvod registrovaných občanov sa vykonáva v čase vojny a vojnového stavu. Na odvod sa povolávajú registrovaní občania tých ročníkov narodenia, ktorí budú na základe rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky povolaní na výkon mimoriadnej služby alebo alternatívnej služby. O termínoch odvodu rozhoduje ministerstvo. Odvod vykonáva územná vojenská správa odvodnou komisiou, ktorá je zložená zo zamestnancov územnej vojenskej správy, zo zamestnancov regrutačných stredísk personálneho úradu ozbrojených síl a z dvoch lekárov, zdravotnej sestry a laboranta, ktorých určí lekár samosprávneho kraja po dohode s riaditeľom územnej vojenskej správy. Odvod sa vykonáva v územnom obvode kraja podľa trvalého pobytu registrovaného občana. Riaditeľ územnej vojenskej správy zriaďuje odvodnú komisiu v územnom obvode obvodného úradu podľa aktuálnej situácie. Registrovaný občan na objektívne posúdenie zdravotnej spôsobilosti na výkon mimoriadnej služby alebo alternatívnej služby predkladá pri odvode odvodnej komisii výpis zo zdravotnej dokumentácie, ktorý …

§ 11 §
Ustanovuje sa povinnosť štátnym orgánom, orgánom územnej samosprávy a občanom spolupracovať s územnou vojenskou správou pri národnej registrácii. Určuje sa povinnosť pre ohlasovne pobytu a Centrálnu evidenciu pobytu obyvateľov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na zaradenie občanov do národnej registrácie. Na spresnenie osobných údajov a údajov o pobyte zašle Centrálna evidencia pobytu obyvateľov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky menné zoznamy občanov, ktorým vznikla branná povinnosť a u ktorých nastali zmeny v osobných údajoch alebo v údajoch o pobyte v priebehu kalendárneho roka. Ministerstvo uzatvorí s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky dohodu o spôsobe a forme zasielania informácií. Povinnosť poskytovať údaje o registrovaných občanoch majú aj krajské úrady, súdy, ústavy na výkon väzby a obce. Ak obec vedie matriku, je povinná oznamovať územnej vojenskej správe úmrtie občana, ktorému vznikla branná povinnosť. Ustanovuje sa povinnosť pre obvodné úrady zabezpečovať na vykonávanie odvodov primerané priestory. Občan, ktorému vznikla branná povinnosť a ktorý bol uznaný za občana s ťažkým zdravotným postihnutím, je povinný uvedenú skutočnosť preukázať územnej …

§ 12 §
Prieskumom sa rozumie opakované posúdenie zdravotného stavu vojakov v zálohe alebo vojakov vo výkone mimoriadnej služby, ak došlo k závažným zmenám ich zdravotného stavu s cieľom posúdiť závažnosť týchto zmien a opätovne rozhodnúť o ich spôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu. Prieskum sa vykonáva v období vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu alebo núdzového stavu. Ak vojak v zálohe požiada o prieskum, je povinný preukázať dôvody, pre ktoré žiada o zaradenie do prieskumu. U vojakov v zálohe vykonáva prieskum územná vojenská správa spravidla administratívnym spôsobom. V prípade potreby overenia zdravotného stavu si môže územná vojenská správa predvolať vojaka v zálohe na prieskum. Na vykonanie prieskumu zriaďuje riaditeľ územnej vojenskej správy lekársku komisiu, ktorá je zložená z predsedu komisie a dvoch lekárov, ktorých určí lekár samosprávneho kraja (môžu to byť aj lekári, ktorí boli určení do komisie na vykonanie odvodu). Územná vojenská správa si na objektívne posúdenie zdravotnej spôsobilosti na výkon mimoriadnej služby alebo alternatívnej služby môže vyžiadať pred vykonaním prieskumu …

§ 13 §
Ustanovením sa upravuje vytváranie záloh ozbrojených síl pre potrebu doplňovania ozbrojených síl v období krízovej situácie. Základ záloh ozbrojených síl tvoria predovšetkým občania po skončení služobného pomeru profesionálneho vojaka alebo po vykonaní mimoriadnej služby. Zálohy ozbrojených síl tvoria občania, ktorí skončili služobný pomer v Policajnom zbore, Zbore väzenskej a justičnej stráže, Slovenskej informačnej službe, Železničnej polícii, Hasičskom a záchrannom zbore, Národnom bezpečnostnom úrade a colníka, ak im trvá branná povinnosť. Po skončení vojny a vojnového stavu budú do záloh ozbrojených síl zaradení aj registrovaní občania, ktorí boli odvedení, ale nevykonali mimoriadnu službu. Zaradenie do záloh ozbrojených síl sa navrhuje vykonať nasledujúci deň po skončení výkonu služby. Vymedzuje sa členenie záloh ozbrojených síl na aktívne zálohy a ostatné zálohy. Občan, zaradený do záloh ozbrojených síl podľa tohto zákona, ktorý v stave bezpečnosti štátu odoprel výkon mimoriadnej služby podľa osobitného predpisu, je v čase vojny a vojnového stavu povinný vykonať alternatívnu službu namiesto mimoriadnej služby.

§ 14 §
V tomto ustanovení sa rieši problematika aktívnych záloh ozbrojených síl. Aktívne zálohy sa vytvárajú z vojakov v zálohe, ktorí uzatvoria s vedúcim služobného úradu dohodu o zaradení do aktívnych záloh na dobrovoľné udržiavanie odbornej pripravenosti na výkon funkcií, na ktoré sú predurčení vo vojenských útvaroch alebo vo vojenských zariadeniach. Dĺžka odbornej prípravy vojakov v zálohe zaradených do aktívnych záloh sa ustanovuje v rozsahu do 14 dní v kalendárnom roku. Ustanovujú sa podmienky na zaradenie vojaka v zálohe do aktívnych záloh, dĺžka prevzatého záväzku na jeden až päť rokov s možnosťou jeho predĺženia až do skončenia brannej povinnosti a spôsob uzatvorenia dohody o zaradení do aktívnych záloh medzi vedúcim služobného úradu a vojakom v zálohe o zaradení do aktívnych záloh. V dohode o zaradení do aktívnych záloh vedúci služobného úradu určí vojenský útvar, pre ktorý bude vojak v aktívnych zálohách predurčený, vojenskú funkciu, na ktorú sa bude počas odbornej prípravy pripravovať, dĺžku odbornej prípravy, ktorú je povinný vykonať v priebehu roka, …

§ 15 §
Týmto ustanovením sa rieši povolanie na výkon mimoriadnej služby v období krízovej situácie. Občana povoláva na výkon mimoriadnej služby územná vojenská správa povolávacím rozkazom na výkon mimoriadnej služby. Ustanovuje sa spôsob doručovania povolávacích rozkazov na výkon mimoriadnej služby prostredníctvom pošty, obce alebo územnej vojenskej správy. Občan povolaný na výkon mimoriadnej služby je povinný nastúpiť na určené miesto v určenom čase, ktoré je ustanovené v povolávacom rozkaze na výkon mimoriadnej služby. Ustanovuje sa povinnosť občana oznámiť územnej vojenskej správe dôvody, ktoré mu bránia nastúpiť na výkon mimoriadnej služby. Na základe oznámenia územná vojenská správa občanovi rozhodnutím odloží nástup na výkon mimoriadnej služby na nevyhnutný čas trvania dôvodov. Ustanovuje sa možnosť predvedenia občana útvarom Policajného zboru na základe požiadavky územnej vojenskej správy v prípade, ak mu bol povolávací rozkaz na výkon mimoriadnej služby riadne doručený a ak sa nedostaví na výkon mimoriadnej služby a neoznámi dôvod, pre ktorý sa nemohol dostaviť. O možnosti predvedenia je občan upovedomený vo všeobecných pokynoch k povolávaciemu …

§ 16 §
Navrhovaným ustanovením sa upravuje spôsob prepustenia vojakov z výkonu mimoriadnej služby. Z výkonu mimoriadnej služby môžu byť vojaci prepustení na základe nariadenia prezidenta Slovenskej republiky najneskôr do 30 dní po skončení dôvodov, pre ktoré boli na výkon mimoriadnej služby povolaní. Z výkonu mimoriadnej služby možno vojaka mimoriadnej služby prepustiť aj v čase vojny a vojnového stavu na základe nariadenia prezidenta Slovenskej republiky, ak si to trvanie vojny a vojnového stavu vyžaduje. Z výkonu mimoriadnej služby možno predčasne prepustiť vojaka, ktorý zo zdravotných dôvodov nie je ďalej spôsobilý vykonávať mimoriadnu službu alebo z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Pred prepustením z výkonu mimoriadnej služby je vojak povinný podrobiť sa lekárskej prehliadke.

§ 17 §
Ustanovuje sa spôsob oslobodzovania od výkonu mimoriadnej služby. Vymedzujú sa kategórie občanov, ktoré sú oslobodené od výkonu mimoriadnej služby. Ukladá sa povinnosť zamestnávateľom oznamovať vznik a zánik pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu svojich zamestnancov územnej vojenskej správe. Oslobodenie od povinnosti vykonať mimoriadnu službu trvá počas pracovného pomeru alebo obdobného pracovného pomeru. Ustanovuje sa zodpovednosť pri schvaľovaní počtu občanov, ktorým vznikla branná povinnosť oslobodených od výkonu mimoriadnej služby.

§ 18 §
Ustanovuje sa spôsob vydávania osobnej identifikačnej karty a kovového identifikačného štítku. Osobnú identifikačnú kartu vydá vojakovi mimoriadnej služby a vojakovi zaradenému do aktívnych záloh služobný úrad. Osobná identifikačná karta slúži vojakovi mimoriadnej služby a vojakovi zaradenému do aktívnych záloh na preukazovanie príslušnosti k ozbrojeným silám. V návrhu sa ustanovujú podrobnosti o osobnej identifikačnej karte. Osobná identifikačná karta je vyrobená z chemicky stabilizovaného papiera s nekopírovateľným vodoznakom a opatrená je ochrannou známkou, ktorá zodpovedá norme medzinárodnej organizácie pre štandardizáciu v Ženeve ISO-7501-1985/E. Ustanovujú sa podrobnosti o kovovom identifikačnom štítku a spôsobe jeho nosenia. Kovové identifikačné štítky vydá vojakovi mimoriadnej služby a vojakovi zaradenému do aktívnych záloh služobný úrad. Kovové identifikačné štítky slúžia na identifikáciu najmä ranených a zomretých osôb, ak ich nebude možné identifikovať podľa identifikačnej karty z dôvodu jej zničenia, straty alebo poškodenia a na základné rozlíšenie krvnej skupiny u ranených.

§ 19 §
Týmto ustanovením sa upravuje možnosť občana vykonať vojenskú službu v ozbrojených silách iného štátu s povolením prezidenta Slovenskej republiky. Upravuje sa aj možnosť občana vykonať vojenskú službu v ozbrojených silách iného štátu, ktorý je členom medzinárodnej organizácie zabezpečujúcej spoločnú obranu proti napadnutiu, ktorej členom je aj Slovenská republika alebo ak tento štát je členom medzinárodnej organizácie zabezpečujúcej spoločnú obranu proti napadnutiu, ktorej členom je Slovenská republika aj bez povolenia prezidenta Slovenskej republiky. Na základe výzvy prezidenta Slovenskej republiky v období krízovej situácie môžu vojaci v zálohe zdržiavajúci sa v zahraničí vstúpiť do ozbrojených síl štátu, ktorý je zmluvným štátom Európskeho dohovoru o občianstve alebo tento štát je členom medzinárodnej organizácie zabezpečujúcej spoločnú obranu proti napadnutiu, ktorej členom je aj Slovenská republika a na ktorého území sa zdržiavajú, alebo do ktorého sa môžu dostať.

§ 20 §
Navrhovaným ustanovením sa vytvárajú právne predpoklady na zabezpečenie, aby registrovaní občania a vojaci v zálohe v období krízovej situácie mohli vycestovať alebo vysťahovať sa do cudziny len so súhlasom územnej vojenskej správy a vojaci mimoriadnej služby len so súhlasom služobného úradu.

§ 21 §
Uvedené ustanovenie definuje priestupky na úseku plnenia brannej povinnosti, výšku a spôsob ukladania pokút.

§ 22 §
Týmto ustanovením sa upravuje, že na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Ustanovuje sa, že vedenie nevyhnutnej evidencie o občanoch pre potreby ozbrojených síl vedie územná vojenská správa. Ďalej sa ustanovuje, že súhlas občana, ktorému vznikla branná povinnosť na spracovanie jeho osobných údajov, ktoré sú vedené v evidencií územnej vojenskej správy sa nevyžaduje. Upravuje sa povinnosť právnických osôb a fyzických osôb uvoľňovať vojakov v zálohe zaradených do aktívnych záloh na vykonávanie odbornej prípravy v ozbrojených silách. Ďalej sa ustanovuje, že na posúdenie zdravotnej spôsobilosti občanov, ktorým vznikla branná povinnosť, na výkon mimoriadnej služby vydá ministerstvo všeobecne záväzný právny predpis. Návrh upravuje povinnosť územnej vojenskej správe uhrádzať náklady na mzdu (vrátane odvodov do poistných fondov odvedených za zamestnávateľa) za zdravotnícky personál, ktorý sa zúčastňuje na odvode alebo prieskume. Ustanovuje povinnosť pre obvodný úrad zabezpečiť primerané priestory na vykonanie odvodu podľa požiadavky územnej vojenskej správy. Náklady na prenájom a prevádzku priestorov počas odvodu uhrádza územná vojenská správa. …

§ 23 §
Toto ustanovenie upravuje zaradenie občanov do národnej registrácie, ktorým vznikla branná povinnosť pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a neboli podrobení odvodu alebo nebolo rozhodnuté s konečnou platnosťou o ich spôsobilosti na výkon vojenskej služby. Zdravotný stav občana, ktorý bol pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona pri odvode klasifikovaný ako „dočasne neodvedený“, bude opakovane posúdený pri odvode v čase vojny alebo vojnového stavu. Zdravotný stav občana, ktorý bol pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona pri prieskume klasifikovaný ako „dočasne nespôsobilÝ“, bude opakovane posúdený pri prieskume v období krízovej situácie. Konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona budú dokončené podľa tohto zákona. Ďalej sa ustanovuje, že do záloh ozbrojených síl sa zaradia aj vojaci, ktorí boli zaradení do záloh pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, vojaci, ktorým bol pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona výkon vojenskej služby prerušený, občania, ktorí boli odvedení pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a nevykonali vojenskú službu a branná povinnosť im trvá. Ustanovuje sa spôsob priznávania vojenských hodností vojakom v zálohe zaradeným …

§ 24 §
Týmto ustanovením sa rušia všeobecne záväzné právne predpisy a ich vykonávacie predpisy, ktoré po zrušení základnej a náhradnej služby stratia svoje opodstatnenie.

prílohám č. 1, 2, 3, 4
V prílohách sa ustanovujú vzory povolávacieho rozkazu na odvod a povolávacieho rozkazu na výkon mimoriadnej služby, ktoré vydáva územná vojenská správa, a vzory osobnej identifikačnej karty a kovového identifikačného štítku, ktoré vydáva služobný úrad. Služobný úrad je vymedzený osobitným predpisom. Čl. II

bod 1 a 2
Na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 41 z 12. januára 2005 bod D.1. sa ustanovenia § 3 zákona o obrane Slovenskej republiky zosúlaďujú s ustanoveniami § 5 zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu.

bod 3
Doplnením textu o smernice pre obranné plánovanie sa nadväzuje na medzinárodnú úroveň obranného plánovania, zjednocuje sa systém riadenia procesov obranného plánovania. Vydávajú sa každý rok, sú flexibilné a umožňujú bezprostredne reagovať na zmeny vývoja požiadaviek, ktoré súvisia so zabezpečovaním úloh obrany štátu.

bod 4
Novelizácia § 7 písm. b) vychádza zo zmeny rozsahu brannej povinnosti, zo zrušenia základnej, náhradnej, zdokonaľovacej a civilnej služby, ktorá sa novou právnou úpravou mení na alternatívnu službu a vykonáva sa v období krízovej situácie.

bod 5 a 6
Ustanovením sa spresňuje znenie § 7 na podmienky plnenia úloh štátnej správy na úseku obrany Vyššou vojenskou správou. Dopĺňajú sa úlohy ministerstva o spracovanie smerníc pre obranné plánovanie a ich predkladanie na prerokúvanie vo vláde Slovenskej republiky.

bod 7 a 8
Spresňuje sa znenie textu na podmienky plnenia úloh Vyššou vojenskou správou.

bod 9 až 13
Spresňuje sa názov a povinnosti Vyššej vojenskej správy. Určuje sa povinnosť ministerstvu za tvorbu vnútornej organizačnej štruktúry Vyššej vojenskej správy.

bod 14 až 17
Ustanovenie upravuje, že zriaďovateľom územných vojenských správ je ministerstvo, na ktorého rozpočet sú územné vojenské správy priamo zapojené. Minister menuje a odvoláva riaditeľov územných vojenských správ. Zároveň sa určuje povinnosť ministerstvu za tvorbu vnútornej organizačnej štruktúry územných vojenských správ.

bod 18
Ustanovuje sa pôsobnosť územných vojenských správ v nadväznosti na zmenu rozsahu brannej povinnosti. Dopĺňajú sa nové úlohy územným vojenským správam na úseku obrany štátu.

bod 19 a 20
Upravuje sa zavedenie pojmov na základe návrhu nových zákonov o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu.

bod 21
Z dôvodu, že sa v ustanovení § 7 písm. k) navrhuje doplniť spracovanie smerníc pre obranné plánovanie a jej predkladanie na prerokovanie vo vláde Slovenskej republiky, ustanovenie § 25 ods. 7 stráca opodstatnenie. Čl. III

bod 1 až 7
Navrhuje sa upraviť niektoré ustanovenia zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení zákona č. 512/2002 Z. z. a zákona č. 455/2004 Z. z. z dôvodu návrhu na zrušenie základnej služby, náhradnej služby a zdokonaľovacej služby. Rozširuje sa pôsobnosť ozbrojených síl na zabezpečenie plnenia úloh vojenského letectva vyplývajúcich zo zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

bod 8 a 9
Navrhovaná zmena vyplýva zo zmeny rozsahu brannej povinnosti po dosiahnutí úplnej profesionalizácie ozbrojených síl. Prechodom ozbrojených síl na úplnú profesionalizáciu sa ruší základná služba, náhradná služba a zdokonaľovacia služba. Vytvára sa nová kategória – registrovaní občania, ktorí môžu byť po vykonanom odvode v čase vojny a vojnového stavu povolaní na výkon mimoriadnej služby. Novo sa ustanovuje nariadenie výkonu mimoriadnej služby vojakom v zálohe povolaným na výkon odbornej prípravy.

bod 10 až 14
Na základe poznatkov pri aplikácii ustanovení § 13 až 17 zákona sa tieto ustanovenia precizujú v súlade s prijatým zákonom č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

bod 15
Navrhovaná zmena vyplýva zo zmeny ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení zákona č. 113/2004 Z. z. Čl. IV Upravuje sa ustanovenie zákona Slovenskej národnej rady č.372/1990 Zb. o priestupkoch v znení priestupkoch v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 524/1990 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 266/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 295/ 1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 237/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 248/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 250/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 265/ 1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 285/1995 Z. z., …

čl. V

čl. V bod 1 §
Po zrušení krajských úradov sa úloha oznamovať územnej vojenskej správe udelenie štátneho občianstva a stratu štátneho občianstva ukladá príslušnému obvodnému úradu v sídle kraja.

čl. V bod 2 §
Vypúšťa sa oslobodenie prednostov krajských úradov od výkonu mimoriadnej služby a alternatívnej služby z dôvodu zrušenia krajských úradov.

čl. V bod 3 §
Pôsobnosť Ministerstva vnútra Slovenskej republiky schvaľovať krajským úradom počet občanov oslobodených od výkonu mimoriadnej služby a alternatívnej služby sa vypúšťa.

čl. V bod 4 §
Navrhuje sa, aby po zrušených krajských úradoch počet osôb oslobodených od povinnosti vykonať mimoriadnu službu určovali obvodné úrady.

čl. V bod 5 §
Navrhuje sa, aby obvodné úrady v sídle kraja namiesto krajských úradov schvaľovali počet osôb oslobodených od povinnosti vykonať mimoriadnu službu orgánom obcí a vyšších územných celkov.

čl. V

čl. V bod 1 až 5 §
V súvislosti s prechodom na menu euro je doterajšia právna úprava o možnosti poskytovať plat v eurách nadbytočná, a preto sa vypúšťa. Vypustením odsekov 2 a 3 je potrebné vykonať úpravu aj v ďalších ustanoveniach.

čl. V bod 6 §
Ustanovuje sa spôsob zaokrúhľovania príplatku za výkon mimoriadnej služby a jednorazového príspevku za výkon mimoriadnej služby. Po prepočte konverzným kurzom sa horná hranica zaokrúhľuje na celé euro nahor.

čl. V bod 7 §
Suma pokút za priestupky a správne delikty podľa zákona č. 570/2005 Z. z. sa ustanovuje v eurách. Po prepočte konverzným kurzom sa horná hranica zaokrúhľuje na celé euro nadol.

čl. XIV (zákon č. 570/2005 Z. z.)
Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zánik vojenských súdov.

čl. I

čl. I bod 1 §
Občan, ktorému vznikla branná povinnosť, počas trvania služobného pomeru v Policajnom zbore, Zbore väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polícii, Hasičskom a záchrannom zbore, Národnom bezpečnostnom úrade a počas trvania služobného pomeru colníka zostane v evidencii územnej vojenskej správy ako registrovaný občan. Podľa platnej právnej úpravy je takýto občan do skončenia tohto služobného pomeru oslobodený od výkonu mimoriadnej služby. Ak skončí služobný pomer a branná povinnosť mu trvá, územná vojenská správa ho nasledujúci deň po dni skončenia služobného pomeru zaradí do záloh ozbrojených síl a súčasne mu prizná vojenskú hodnosť podľa § 21 ods. 9 zákona o brannej povinnosti.

čl. I bod 2 §
Zákon o brannej povinnosti upravuje vykonávanie odvodu podľa miesta trvalého pobytu občana. Územné vojenské správy sú povinné vytvoriť odvodnú komisiu v územnom obvode obvodného úradu. Navrhované doplnenie § 10 ods. 2 zákona o brannej povinnosti umožní územnej vojenskej správe vykonávať odvod registrovaných občanov na jednom mieste, prípadne na viacerých miestach v rámci celého kraja alebo v jednotlivých obvodoch podľa podmienok územnej vojenskej správy.

čl. I bod 3, 5 a 7 §
Legislatívnotechnické úpravy v nadväznosti na navrhované zmeny v § 11.

čl. I bod 4 §
V súvislosti s novelizáciou zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky vykonanou zákonom č. 250/2010 Z. z., ktorým sa ustanovil nový spôsob straty štátneho občianstva, sa navrhuje doplniť aj zákon o brannej povinnosti tak, aby obvodné úrady v sídle kraja oznamovali územnej vojenskej správe aj stratu štátneho občianstva Slovenskej republiky nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva na základe výslovného prejavu vôle občana, ktorému vznikla branná povinnosť.

čl. I bod 6 §
Podľa zákona o brannej povinnosti má občan, ktorý je uznaný za ťažko zdravotne postihnutého, oznamovaciu povinnosť voči územnej vojenskej správe. V návrhu zákona sa ukladá územnej vojenskej správe povinnosť vyžiadať si od Sociálnej poisťovne a Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny údaje o občanoch, ktorým vznikla branná povinnosť, ale sú uznaní za invalidných alebo sú ťažko zdravotne postihnutí. Územné vojenské správy budú takéto údaje žiadať spravidla raz za rok. Navrhovanou zmenou sa predíde tomu, aby územná vojenská správa povolala na odvod alebo na výkon mimoriadnej služby občana, ktorý bol uznaný za invalidného alebo občana s ťažkým zdravotným postihnutím. Zároveň sa ustanovuje rozsah údajov, ktoré zašle Sociálna poisťovňa a Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny na vyžiadanie územnej vojenskej správe.

čl. I bod 8 §
Zákon o brannej povinnosti ustanovuje dobu odbornej prípravy vojakov v zálohe, ktorí sú zaradení do aktívnych záloh, v rozsahu do 14 dní. Je predpoklad, že na plnenie úloh v čase krízovej situácie nebudú postačovať mierové počty ozbrojených síl, preto bude potrebné zabezpečovať plnenie niektorých úloh, napr. pre chemické alebo ženijné odbornosti, aktívnymi zálohami. Niektoré vojenské odbornosti si vyžadujú dlhšiu odbornú prípravu. Z tohto dôvodu sa navrhuje upraviť jej rozsah diferencovane. Navrhuje sa vykonať odbornú prípravu v rozsahu do 30 kalendárnych dní v kalendárnom roku po prvom uzatvorení dohody o zaradení do aktívnych záloh. V ďalších rokoch a po opakovanom uzatvorení dohody sa navrhuje vykonávať odbornú prípravu v rozsahu do 15 kalendárnych dní v kalendárnom roku.

čl. I bod 9 §
Spresňuje sa splnomocňovacie ustanovenie na vydanie služobného predpisu, na základe ktorého sa vojakovi v zálohe vykonávajúcemu odbornú prípravu poskytnú naturálne náležitosti.

čl. I bod 10 §
V nadväznosti na transformáciu pracovného pomeru na služobný pomer príslušníka Horskej záchrannej služby sa navrhuje rozšírenie okruhu osôb, ktorým vznikla branná povinnosť a ktoré sú počas trvania služobného pomeru oslobodené od výkonu mimoriadnej služby, aj o príslušníkov Horskej záchrannej služby.

čl. I bod 11 §
Navrhuje sa, aby za zamestnancov, ktorí vykonávajú zamestnanie v dôležitom záujme bezpečnosti a obrany Slovenskej republiky, boli považovaní aj zamestnanci rozpočtových a príspevkových organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky, napríklad zamestnanci Vojenského technického a skúšobného ústavu Záhorie, územných vojenských správ, Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, Ústavu špeciálneho zdravotníctva a výcviku Lešť. Zamestnanci týchto organizácií aj v čase krízovej situácie budú plniť úlohy pre ozbrojené sily Slovenskej republiky a ich povolaním na výkon mimoriadnej služby by bolo ohrozené plnenie úloh súvisiacich so zabezpečením obrany štátu.

čl. I bod 12 §
Ustanovenie sa zosúlaďuje s terminológiou zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov a zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

čl. I bod 13 §
Platný zákon o brannej povinnosti neukladá zamestnávateľovi povinnosť oznamovať územnej vojenskej správe, okrem odsúdenia na trest straty hodnosti, iné dôvody prepustenia občana zo služobného pomeru. Územná vojenská správa zaraďuje občanov po skončení služobného pomeru príslušníka Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, Železničnej polície, Hasičského a záchranného zboru, Národného bezpečnostného úradu a colníka, ak im branná povinnosť trvá, do záloh ozbrojených síl. Medzi občanmi, ktorí skončili služobný pomer, sú aj občania, ktorí boli prepustení zo služobného pomeru zo zdravotných dôvodov, o čom však územná vojenská správa nie je informovaná. Z uvedeného dôvodu je potrebné, aby zamestnávateľ bol povinný oznámiť územnej vojenskej správe dôvod skončenia služobného pomeru.

čl. I bod 14 §
Navrhuje sa vypustiť písmeno e), ktoré v nadväznosti na znenie § 17 ods. 7 písm. c) je nadbytočné.

čl. I bod 15 §
Návrh zákona zjednodušuje systém evidencie oslobodených občanov, ktorým vznikla branná povinnosť, od výkonu mimoriadnej služby. Zamestnávateľ podľa § 17 ods. 4 každý rok do 31. januára zašle príslušnej územnej vojenskej správe schválený počet občanov oslobodených od výkonu mimoriadnej služby a ich menný zoznam. V priebehu kalendárneho roka zamestnávateľ nebude oznamovať zmeny v oslobodení občanov od výkonu mimoriadnej služby. Vzhľadom na pomerne malé množstvo zasielaných zmien v priebehu kalendárneho roka je navrhovaný systém postačujúci.

čl. I bod 16 §
Navrhuje sa osobitným spôsobom upraviť oznamovaciu povinnosť pre zamestnávateľov v období krízovej situácie. Ak zaniknú dôvody oslobodenia v období krízovej situácie, zamestnávateľ bude povinný bezodkladne oznámiť túto skutočnosť príslušnej územnej správe.

čl. I bod 17 §
V návrhu zákona sa ukladá Ministerstvu obrany Slovenskej republiky povinnosť predkladať prezidentovi Slovenskej republiky spolu so žiadosťou občana o službu v cudzom vojsku aj stanoviská Ministerstva obrany Slovenskej republiky, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky.

čl. I bod 18 §
Zákon o brannej povinnosti sa navrhuje doplniť o iné správne delikty, na základe ktorých budú územné vojenské správy sankcionovať zamestnávateľov za porušenie povinností uložených týmto zákonom.

čl. I bod 19 §
V súvislosti s plnením brannej povinnosti sa navrhuje upraviť rozsah poskytovania údajov, ktoré územná vojenská správa poskytne vojenskému útvaru o občanoch určených na doplnenie ozbrojených síl.

čl. I bod 20 §
Ustanovenie sa navrhuje vypustiť z dôvodu nadbytočnosti. Podľa zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 428/2002 Z. z.“) sa informačné systémy, v ktorých sa spracúvajú osobné údaje, prevádzkujú na základe tohto zákona. Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 428/2002 Z. z. sa súhlas dotknutej osoby nevyžaduje, ak sa osobné údaje spracúvajú na základe osobitného zákona, ktorý ustanovuje zoznam osobných údajov, účel ich spracúvania a okruh dotknutých osôb. Skutočnosť, že súhlas dotknutej osoby sa v daných prípadoch spracúvania osobných údajov nevyžaduje, vyplýva priamo zo všeobecnej normy pre ochranu osobných údajov, ktorou je zákon č. 428/2002 Z. z.

čl. XII
(zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) Ide o legislatívno-technickú zmenu, ktorou sa reaguje na zlúčenie vojenskej a civilnej prokuratúry. Zrušením vojenskej prokuratúry prestáva mať táto postavenie vojenského útvaru. Z hľadiska použitia legislatívnej techniky sa navrhuje naformulovať nanovo celý štvrtý bod v § 2 ods. 1 písm. g).

čl. IX
Navrhuje sa, aby komisár pre deti a komisár pre osoby so zdravotným postihnutím boli vzhľadom na povahu ich funkcií oslobodení od výkonu mimoriadnej služby počas výkonu ich funkcie.

čl. LXXXVII
V navrhovanej zmene ustanovenia sa upravuje postup preukazovania bezúhonnosti vojakov v zálohe a zároveň sa určuje postup, akým vojenský útvar získa výpis z registra trestov.

čl. III - novela zákona č. 570/2005 Z. z.

čl. III bod 1 §
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na § 21 ods. 5 písm. n) zákona č. 570/2005 Z. z.

čl. III bod 2 §
Rozširuje sa poskytovanie osobných údajov ministerstvu obrany potrebných na plnenie úloh súvisiacich s riadením prípravy a povolávania na výkon mimoriadnej služby o kategóriu registrovaných občanov, ktorí môžu byť povolaní na jej výkon.

čl. III bod 3 §
Rozširuje sa rozsah osobných údajov vedených v evidencii registrovaných občanov a občanov zaradených do záloh ozbrojených síl o údaje potrebné pri rozhodovaní okresného úradu v sídle kraja, ak občan opätovne podá vyhlásenie o odopretí výkonu mimoriadnej služby, pričom predchádzajúce vyhlásenie vzal späť.

čl. III

čl. III bod 1 §
V súvislosti so zmenou platových náležitostí profesionálnych vojakov navrhovaných v čl. I desiatom bode - § 157 návrhu zákona, sa ustanovuje, že vojakovi v aktívnej zálohe bude za čas pravidelného cvičenia alebo za čas plnenia úloh ozbrojených síl patriť pomerná časť hodnostného platu z vojenskej hodnosti, ktorú dosiahol bez jeho zvýšenia za každý rok trvania štátnej služby a bez prípadného zvýšenia funkčnej tarify v závislosti od charakteru vykonávanej funkcie. Upravujú sa náležitosti vojaka v aktívnej zálohe, ktorý dosiahol vojenskú hodnosť vojaka 1.stupňa.

čl. III bod 2 §
Upravujú sa platové náležitosti vojaka mimoriadnej služby v súvislosti so zmenou platových náležitostí profesionálnych vojakov navrhovaných v čl. I desiatom bode - § 157 návrhu zákona. Profesionálnemu vojakovi, ktorému bol nariadený výkon mimoriadnej služby bude počas výkonu mimoriadnej služby patriť hodnostný plat, ktorý mal priznaný pred dňom nariadenia výkonu mimoriadnej služby, t. j. hodnostný plat vrátane jeho zvýšenia za každý rok trvania štátnej služby a prípadného zvýšenia funkčnej tarify v závislosti od charakteru vykonávanej funkcie. Profesionálnemu vojakovi, ktorému bol nariadený výkon mimoriadnej služby a ktorého čas trvania štátnej službe na účely zvýšenia hodnostného platu bol kratší ako osem rokov sa hodnostný plat, ktorý mu patril pred dňom nariadenia výkonu mimoriadnej služby, zvýši o 1 % za každý rok času trvania štátnej služby chýbajúci do ôsmeho roku času trvania štátnej služby na účely zvýšenia hodnostného platu. V odseku 3 sa ustanovuje hodnostný plat, ktorý bude patriť počas výkonu mimoriadnej služby vojakovi v zálohe povolanému na výkon mimoriadnej služby a registrovanému občanovi …

čl. III bod 3 §
Ustanovuje sa hodnostný plat, z ktorého sa bude určovať príplatok za výkon mimoriadnej služby. Hodnostným platom bude súčet hodnostnej tarify a funkčnej tarify ustanovenej pre profesionálneho vojaka vo vojenskej hodnosti kapitán bez jeho zvýšenia za každý rok trvania štátnej služby a prípadného zvýšenia funkčnej tarify v závislosti od charakteru vykonávanej funkcie.

čl. III bod 4 §
Ustanovuje sa, v súvislosti so zmenou platových náležitostí profesionálnych vojakov navrhovaných v čl. I desiatom bode - § 157 návrhu zákona, hodnostný plat, z ktorého sa bude určovať jednorazový príspevok za výkon mimoriadnej služby. Hodnostným platom bude súčet hodnostnej tarify a funkčnej tarify profesionálneho vojaka vo vojenskej hodnosti vojak 2. stupňa bez jeho zvýšenia za každý rok trvania štátnej služby a prípadného zvýšenia funkčnej tarify v závislosti od charakteru vykonávanej funkcie.

čl. XXXIII (Zákon č. 570/2005 Z. z.)
(§ 11 ods. 12) Navrhovaná úprava vypúšťa povinnosť občana Slovenskej republiky, ktorý postúpil zmenu pohlavia predkladať okresnému úradu v sídle kraja originál rodného listu alebo jeho úradne overenú kópiu na účely vzniku alebo zániku brannej povinnosti. Ponecháva sa oznamovacia povinnosť.

čl. I

čl. I bod 1 (§ 14ca) §
Vojaka v zálohe podľa platnej právnej úpravy možno mimoriadne vymenovať do vojenskej hodnosti alebo mimoriadne povýšiť do vojenskej hodnosti. Aplikačná prax ukázala potrebu zmeniť túto právnu úpravu tak, aby boli povyšovaní len vojaci v zálohe, ktorí sa aktívne zapájajú do procesu prípravy na výkon mimoriadnej služby. Zálohy ozbrojených síl sa členia na aktívne zálohy a ostatné zálohy. Vojak v zálohe zaradený do aktívnych záloh (ďalej len „vojak v aktívnej zálohe“) sa v stave bezpečnosti štátu na základe dohody o zaradení do aktívnych záloh dobrovoľne pripravuje na výkon mimoriadnej služby v ozbrojených silách. Po zaradení do aktívnych záloh vykonávaním pravidelných cvičení a plnením úloh ozbrojených síl pri riešení mimoriadnych udalostí zvyšuje svoju vojenskú odbornosť na výkon mimoriadnej služby v ozbrojených silách. Vojak v ostatných zálohách v stave bezpečnosti štátu nezvyšuje svoju vojenskú odbornosť a nepripravuje sa na výkon mimoriadnej služby v ozbrojených silách. Vzhľadom na to, že vojenská hodnosť vojaka v zálohe vyjadruje jeho odborné schopnosti a pripravenosť na výkon činností …

čl. I bod 2 ( § 15b ods. 1 a 5) §
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 3 (§ 21 ods. 14 až 16) §
V odseku 14 sa precizuje okruh osôb, ktoré môžu byť morálne ocenené vymenovaním do vojenskej hodnosti alebo povýšením do vojenskej hodnosti. Navrhuje sa, aby okrem profesionálneho vojaka, ktorý skončil služobný pomer, poberá výsluhový dôchodok a zanikla mu branná povinnosť, do okruhu takto oceňovaných osôb patril za rovnakých podmienok aj profesionálny vojak, ktorý poberá invalidný výsluhový dôchodok, nakoľko k poberaniu invalidného výsluhového dôchodku dochádza vo väčšine prípadov následkom služobného úrazu. Z okruhu osôb, ktoré môžu byť vymenované do vojenskej hodnosti alebo povýšené do vojenskej hodnosti, sa vzhľadom na sledovaný účel predmetného ocenenia a vzhľadom na navrhovanú úpravu v bode 1 – vloženie § 14ca vypúšťajú vojaci v zálohe. Aplikačná prax ukázala potrebu precizovať okruh vojakov vo výslužbe, ktorí môžu byť morálne ocenení vymenovaním do vojenskej hodnosti alebo povýšením do vojenskej hodnosti aj v súvislosti s vykonávaním funkcie verejného funkcionára. Vojenská hodnosť sa stala súčasťou odmeny za výkon verejnej funkcie a za presadzovanie politických záujmov, čím sa stratil jej pôvodný význam. Povyšovanie …

čl. I bod 4 a 5 §
Legislatívno- technická úprava.

čl. I bod 6 (§ 21 ods. 17 písm. b) §
Ustanovenie sa dáva do súladu so zákonom č. 255/1946 Zb. o príslušníkoch československej armády v zahraničí a o niektorých iných účastníkoch národného boja za oslobodenie v znení zákona č. 101/1964 Zb., na ktorý sa odkazuje.

čl. I bod 7 (§ 21 ods. 18) §
Legislatívna úprava v nadväznosti na zmenu v bode 3.

čl. II
V nadväznosti na navrhovanú zmenu v § 21 ods. 14 zákona č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa navrhuje ustanoviť vymenovanie do vojenskej hodnosti alebo povýšenie do vojenskej hodnosti vojnového veterána až po zániku brannej povinnosti, ak nie je verejným funkcionárom. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je posilniť morálny aspekt predmetného ocenenia vojnového veterána. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 463/2003 Z. z. status vojnového veterána možno priznať aj osobe, ktorá vykonávala aspoň 90 dní vojenskú službu mimo územia Slovenskej republiky ako príslušník ozbrojených síl Slovenskej republiky alebo ako príslušník ozbrojených síl štátov, ktorých právnym nástupcom je Slovenská republika, a to v rámci mierových pozorovateľských misií, vojenských operácií alebo v rámci plnenia záväzku z medzinárodnej zmluvy o spoločnej obrane proti napadnutiu. Touto osobou môže byť aj profesionálny vojak, ktorý vykonáva štátnu službu profesionálneho vojaka, je v služobnom pomere k Slovenskej republike a patrí mu vojenská hodnosť, …