zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Predkladaný materiál bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na II. polrok 2012.
Návrh zákona si vyžiadala potreba dôslednej transpozície Smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane jednotlivcov pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe týchto údajov (ďalej len „smernica 95/46/ES“) v kontexte konkrétnych pripomienok hodnotiacej misie Európskej komisie vyplývajúcich zo „Štruktúrovaného dialógu o ochrane osobných údajov“, záverov a odporúčaní hodnotenia správneho uplatňovania schengenského acquis v Slovenskej republike pre oblasť ochrany osobných údajov, ktoré sa uskutočnilo vo februári 2012 (tzv. schengenské hodnotenie), úloh obsiahnutých v Schengenskom akčnom pláne Slovenskej republiky a výsledkov analýzy súčasne platného zákona z pohľadu aplikačnej praxe.
Cieľom predkladaného materiálu je zaviesť prehľadnú úpravu práv a povinností osôb začlenených do procesu spracúvania osobných údajov, upevniť nezávislé postavenie Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“) pri výkone dozoru nad ochranou osobných údajov a poskytnúť odchýlky potrebné v konaní podľa tohto zákona z dôvodu špecifického charakteru hmotnoprávnej úpravy v oblasti ochrany osobných údajov ako neoddeliteľnej súčasti základných práv a slobôd v právnom poriadku Slovenskej republiky. Návrh zákona prispeje k dosiahnutiu väčšej právnej istoty pre všetky zainteresované subjekty.
Navrhovaná právna úprava nemení pôvodný zámer zákona č. 428/2002 Z. z., ktorý spočíva v poskytovaní ochrany práv fyzických osôb pri spracúvaní ich osobných údajov garantovaných Ústavou Slovenskej republiky a stanovení práv, povinností a zodpovednosti prevádzkovateľov a sprostredkovateľov pri spracúvaní osobných údajov a tiež v zadefinovaní časti osobitného procesu rozhodovania vo veciach kontroly spracúvania osobných údajov. Účelom predkladaných zmien je najmä sprehľadnenie právnej úpravy, zadefinovanie a precizovanie jednotlivých procesov.
Predkladaný návrh zákona okrem prepracovania viacerých ustanovení súčasne platného zákona, spresňuje niektoré definície pojmov, s ktorými zákon pracuje a s ktorými je potrebné sa oboznámiť ešte pred samotným začatím spracúvania osobných údajov. Návrh zákona odstraňuje nejasnosti niektorých základných ustanovení tohto zákona, ktoré v aplikačnej praxi spôsobovali potrebu ich častého objasňovania. Na viacerých miestach zákona sa preto napríklad vypúšťa slovné spojenie „orgány štátnej správy, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej moci, ako aj ostatné právnické osoby a fyzické osoby“ a nahrádza sa slovom „každý“, ktoré ho plnohodnotne nahrádza, čím sa zjednodušuje právna úprava. Zároveň sa zavádza nový pojem „priestor prístupný verejnosti“, ktorý doposiaľ v tejto právnej úprave absentoval.
Návrh zákona ďalej zavádza prehľadnejšiu úpravu prevádzkovateľa a sprostredkovateľa a ich vzájomného vzťahu, ktorá reflektuje aktuálny spoločenský vývoj a požiadavky Európskej komisie, ktoré ukázali naliehavú potrebu konsolidovať úpravu ustanovení týkajúcich sa prevádzkovateľa a sprostredkovateľa dôsledným prebratím článku 17 odsek 2 až 4 smernice 95/46/ES. Najmä je potrebné jednoznačne ustanoviť, že spracúvať osobné údaje vo vlastnom mene môže len prevádzkovateľ. Sprostredkovateľ spracúva osobné údaje v mene prevádzkovateľa, v rozsahu, za podmienok a na účel dohodnutý v zmluve s prevádzkovateľom a spôsobom podľa tohto zákona. Návrh zákona zároveň upravuje osobitné ustanovenie pre zástupcu prevádzkovateľa. Inštitút zástupcu prevádzkovateľa je potrebné aplikovať v prípade, že spracúvanie osobných údajov pripravuje prevádzkovateľ, ktorý nemá sídlo alebo trvalý pobyt na území členského štátu, ak na účely spracúvania osobných údajov využíva úplne alebo čiastočne automatizované alebo iné ako automatizované prostriedky spracúvania umiestnené na území Slovenskej republiky, pričom tieto prostriedky spracúvania nie sú využívané výlučne len na prenos osobných údajov cez územie členských štátov.
Jedným z najdôležitejších inštitútov pri spracúvaní osobných údajov je právny základ spracúvania osobných údajov. Návrh zákon v tejto súvislosti za účelom jednoznačnejšieho výkladu zákona zavádza nový spoločný názov „právny základ spracúvania osobných údajov“, ktorý predstavuje jednu zo základných zásad spracúvania osobných údajov. Právnym základom je vo všeobecnej rovine potrebné rozumieť oprávnenie prevádzkovateľa k spracúvaniu osobných údajov jednotlivých fyzických osôb (dotknutých osôb). Inými slovami, jedná sa o dôvod, ktorý umožňuje prevádzkovateľovi vykonávať akékoľvek operácie s osobnými údajmi dotknutých osôb v súlade s platnou legislatívou. Návrh zákona rozširuje spracúvanie osobných údajov bez súhlasu dotknutej osoby, a to v prípade, ak takéto spracúvanie je upravené v priamo vykonateľnom právne záväznom akte Európskej únie a medzinárodnej zmluve, ktorou je Slovenská republika viazaná.
Návrh zákona zohľadňuje aj technologický vývoj, ktorý výrazným spôsobom ovplyvnil spracúvanie osobných údajov, a to najmä pokiaľ ide o spracúvanie biometrických údajov. Návrh zákona nanovo upravuje podmienky spracúvania biometrických údajov, pričom tieto vychádzajú zo stanoviska č. 3 Pracovnej skupiny pre ochranu osobných údajov zriadenej podľa článku 29 smernice 95/46/ES, ktoré táto pracovná skupina prijala v roku 2012 k spracúvaniu biometrických údajov s ohľadom na vývoj biometrických technológií. Pracovná skupina je nezávislým európskym poradným orgánom pre ochranu osobných údajov a súkromia, ktorej úlohy sú definované v článku 30 smernice 95/46/ES a článku 15 smernice 2002/58/ES týkajúcej sa spracúvania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách). Hlavnou úlohou pracovnej skupiny a ňou vydaných stanovísk je zjednocovať postupy národných dozorných autorít pri uplatňovaní princípov ochrany osobných údajov zakotvených v smernici 95/46/ES. Slovenská republika je povinná rešpektovať vydané stanoviská a úrad je povinný ich aplikovať aj vzhľadom na ustanovenie § 33 odsek 5 súčasne platného zákona č. 428/2002 Z. z., ktoré je rovnakým spôsobom upravené aj v predkladanom návrhu zákona.
Dopĺňa sa aj inštitút oprávnenej osoby o určenie, kedy sa fyzická osoba stáva oprávnenou osobou a o pravidlá, ktoré určujú povinnosti a postupy, ktoré musia prevádzkovateľ a sprostredkovateľ dodržať pri ich výbere a poučení.
Inštitút zodpovednej osoby vykonávajúcej dohľad nad ochranou osobných údajov v súlade s článkom 18 odsek 2 smernice 95/46/ES si z hľadiska aplikačnej praxe vyžaduje zvýšenie odbornosti v oblasti ochrany osobných údajov, pokiaľ sa má zaručiť jeho význam a plnohodnotné uplatňovanie. Návrh zákona zavádza novú úpravu podmienok na poverenie zodpovednej osoby, v rámci ktorých vyžaduje aj vykonanie skúšky zodpovednej osoby zo znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti ochrany osobných údajov. Táto požiadavka sa s ohľadom na doterajšiu prax javí ako nevyhnutná. Výkon skúšok zabezpečí úrad. Možno sa domnievať, že aj takýmto postupom úrad prispeje k zvýšeniu povedomia v oblasti ochrany osobných údajov, čím sa zabezpečí obozretnejší a dôslednejší prístup pri plnení povinností podľa tohto zákona a v konečnom dôsledku aj Ústavou Slovenskej republiky garantované právo na ochranu súkromia a osobných údajov. Tiež sa precizuje postavenie oprávnenej osoby a jej oprávnenia ako aj podmienky a spôsob zrušenia jej poverenia a zániku poverenia zodpovednej osoby.
Návrh zákona poskytuje novú právnu úpravu podmienok prenosu osobných údajov do tretích krajín s primeranou/bez primeranej úrovne ochrany osobných údajov. Stanovuje sa, že primeranosť úrovne ochrany osobných údajov v tretej krajine hodnotí Európska komisia, ktorá o tom vydá rozhodnutie. Hodnotenie Európskej komisie sa opiera o predchádzajúce stanovisko dozorných orgánov ochrany osobných údajov jednotlivých členských štátov združených v Pracovnej skupine zriadenej podľa článku 29 smernice 95/46/ES, a tiež o stanovisko Výboru 31 (článok 31 smernice 95/46/ES). Návrh zákona zohľadňuje aj tzv. štandardné zmluvné doložky a záväzné vnútropodnikové pravidlá, ktoré vytvárajú v rámci obchodnej spoločnosti spoločnú primeranú úroveň ochrany osobných údajov pre spoločnosti, ktoré v rámci danej korporácie sídlia mimo územia Európskej únie, pričom pre spoločnosti so sídlom v Európskej únii zostáva v platnosti Európska legislatíva. Taktiež sa navrhuje zmena podmienok súhlasu úradu s cezhraničným prenosom, ktorými sa zabezpečí nižšia administratívna záťaž.
Registrácia, osobitná registrácia a evidencia informačných systémov upravená v samostatnej hlave druhej časti návrhu zákona prešla menšími zmenami čo sa týka postupu a podmienok registrácie (či už obyčajnej alebo osobitnej), a to najmä pokiaľ ide o prihlasovanie informačného systému na registráciu na úrade a následné konanie o registrácii a osobitnej registrácii informačného systému.
Návrh zákona ďalej zavádza zmeny aj čo sa týka úradu a jeho činnosti. Návrh jednoznačne ustanovuje nezávislé postavenie úradu ako dozorného orgánu pri plnení jemu zverených úloh v oblasti ochrany osobných údajov. Táto požiadavka, ktorá vyplýva z medzinárodných dokumentov, bola premietnutá aj do Schengenského akčného plánu Slovenskej republiky za účelom prijatia primeranej právnej úpravy a jej zosúladenia s medzinárodnými dokumentmi a legislatívou Európskej únie. Jednou z nosných činností úradu v rámci dozoru nad ochranou osobných údajov je kontrola spracúvania osobných údajov. Táto si preto vyžaduje svoje pravidlá v postupe pri výkone kontroly, práva a povinnosti či už kontrolného orgánu alebo kontrolovanej osoby. V tomto smere nie je výnimkou ani stanovenie určitých potrebných špecifikácií v konaní podľa tohto návrhu zákona na návrh dotknutej osoby alebo osoby, ktorá tvrdí, že je priamo dotknutá vo svojich právach ustanovených týmto zákonom alebo z vlastnej iniciatívy úradu. Pokiaľ nie je v návrhu zákone ustanovené inak, subsidiárne sa aplikujú pravidlá vyplývajúce zo zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov.
Navrhované zákonné opatrenia predstavujú základné a nevyhnutné kroky pre konsolidáciu slovenského právneho poriadku v oblasti ochrany osobných údajov. Navrhovanú úpravu je potrebné predložiť do legislatívneho procesu ako celok, keďže ide o komplex ustanovení, ktoré na seba navzájom nadväzujú a dopĺňajú sa.
Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná ako aj s právom Európskej únie.
Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania a bol schválený vládou Slovenskej republiky dňa 9. januára 2013.
Doložka zlučiteľnosti
právneho predpisu s právom Európskej únie
1. Predkladateľ právneho predpisu:
vláda Slovenskej republiky
2. Názov návrhu právneho predpisu:
Návrh zákona o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
3. Problematika návrhu právneho predpisu:
je upravená v práve Európskej únie
primárnom
čl. 6 a čl. 39 Zmluvy o Európskej únii
čl. 16 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
čl. 8 Charty základných práv Európskej únie
sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva– po 30. novembri 2009)
legislatívne akty
nelegislatívne akty
Rozhodnutie Komisie z 5. februára 2010 o štandardných zmluvných doložkách pre prenos osobných údajov spracovateľom usadeným v tretích krajinách podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES (2010/87/EÚ) (Ú. v. EÚ L 39, 12. 2. 2010)
Rozhodnutie Komisie z 5. marca 2010 podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES o primeranej ochrane osobných údajov poskytovanej faerským zákonom o spracovaní osobných údajov (2010/146/EÚ) (Ú. v. EÚ L 58, 9.3.2010)
Rozhodnutie Komisie z 19. októbra 2010 podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES o primeranej ochrane osobných údajov v Andorre (2010/625/EÚ) (Ú. v. EÚ L 277, 21.10.2010)
Rozhodnutie Komisie z 31. januára 2011 podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES o primeranej ochrane osobných údajov Izraelským štátom, pokiaľ ide o automatizované spracovanie osobných údajov (2011/61/EÚ) (Ú. v. EÚ L 27, 1.2.2011)
sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva – do 30. novembra 2009)
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.13/ zv.15) v platnom znení
Rozhodnutie Komisie z 26. júla 2000 podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES o primeranej ochrane osobných údajov poskytovaných vo Švajčiarsku (2000/518/ES) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.16/ zv. 1)
Rozhodnutie Komisie z 26. júla 2000 v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES o primeranosti ochrany poskytovanej zásadami bezpečného prístavu a súvisiacimi často kladenými otázkami vydanými Ministerstvom obchodu USA (2000/520/ES) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 16/ zv. 1)
Rozhodnutie Komisie z 15. júna 2001 o štandardných zmluvných doložkách na prenos osobných údajov do tretích krajín podľa smernice 95/46/ES (2001/497/ES) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.13/ zv. 26) v platnom znení
Rozhodnutie Komisie z 20. decembra 2001 podľa smernice 95/46/ES Európskeho parlamentu a Rady o primeranej ochrane osobných údajov poskytovaných kanadským Zákonom o ochrane osobných informácií a elektronických dokumentoch (2002/2/ES) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.13/ zv. 27)
Rozhodnutie Komisie z 30. júna 2003 podľa smernice 95/46/ES Európskeho parlamentu a Rady o primeranej ochrane osobných údajov v Argentíne (2003/490/3S) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.13/ zv. 31)
Rozhodnutie Komisie z 21. novembra 2003 o primeranej ochrane osobných údajov na Guernsey (2003/821/ES) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.16/ zv. 1)
Rozhodnutie Komisie z 28. apríla 2004 o primeranej ochrane osobných údajov na ostrove Man (2004/411/ES) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.13/ zv. 34)
Rozhodnutie Komisie z 8. mája 2008 podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES o primeranej ochrane osobných údajov v Jersey (2008/393/ES) (Ú. v. EÚ L 138, 28.5.2008)
je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie
Rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-101/01 proti Bodil Lindqvist (2003)
Rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-524/06 Heinz Huber proti Spolkovej republike Nemecko (2008)
Rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C 553/07 College van burgemeester en wethouders van Rotterdam proti E. E. Rijkeboer (2009)
Rozhodnutie súdneho dvora v spojenej veci C-92/09 a C-93/09 Volker und Markus Schecke GbR (C 92/09) a Hartmut Eifert (C 93/09) proti Spolkovej krajine Hesensko (2010)
Rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-518/07 Komisia Európskych spoločenstiev proti Spolkovej republike Nemecko (2010)
4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia
Transpozičná lehota Smernice 95/46/ES bola 1. mája 2004. Smernica 95/46/ES bola transponovaná do zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov.
informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260 tejto zmluvy
Proti Slovenskej republike nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia
Podľa súčasne platného právneho poriadku Slovenskej republiky, Smernica 95/46/ES je prebratá do súčasne platného zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov – úplná zhoda.
5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:
Stupeň zlučiteľnosti - úplný
6. Gestor a spolupracujúce rezorty:
Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky
Doložka vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu:
Návrh zákona o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Termín začatia a ukončenia PPK: 11.9.2012 – 1.10.2012
A.2. Vplyvy:
Pozitívne*
Žiadne*
Negatívne*
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
x
3. Sociálne vplyvy
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva
– sociálnu exklúziu
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť
a vplyvy na zamestnanosť
x
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
* Predkladateľ označí znakom x zodpovedajúci vplyv (pozitívny, negatívny, žiadny), ktorý návrh prináša v každej oblasti posudzovania vplyvov. Návrh môže mať v jednej oblasti zároveň pozitívny aj negatívny vplyv, v tom prípade predkladateľ označí obe možnosti. Bližšie vysvetlenie označených vplyvov bude obsahovať analýza vplyvov. Isté vysvetlenie, či bilanciu vplyvov (sumárne zhodnotenie, ktorý vplyv v danej oblasti prevažuje) môže predkladateľ uviesť v poznámke.
A.3. Poznámky
Podrobnosti o vplyvoch sú uvedené v prílohách. Doložka vybraných vplyvov bola upravená podľa uplatnených pripomienok.
A.4. Alternatívne riešenia
Alternatívne riešenia sa nenavrhujú.
A.5. Stanovisko gestorov
Ministerstvo financií Slovenskej republiky, sekcia rozpočtovej politika, uplatnilo zásadnú pripomienku, v ktorej žiada, aby dôsledky na rozpočet verejnej správy vyplývajúce z navrhovaného materiálu boli zabezpečené v rámci navrhovaných limitov výdavkov Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky na roky 2013 až 2015 bez dodatočných požiadaviek na štátny rozpočet. Rovnaká pripomienka bola uplatnená aj v rámci medzirezortného pripomienkového konania.
Ministerstvo financií Slovenskej republiky nemá pripomienky k doložke vybraných vplyvov z hľadiska na informatizáciu spoločnosti.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky uplatní pripomienky k doložke vybraných vplyvov, časti sociálne vplyvy, v rámci medzirezortného pripomienkového konania.
Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky súhlasí s doložkou vplyvov na podnikateľské prostredie.
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky súhlasí s doložkou vybraných vplyvov bez pripomienok.
Vplyvy na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
r 2013
2014
2015
2016
Príjmy verejnej správy celkom
14 000
4 750
4 750
4 750
Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
14 000
4 750
4 750
4 750
- vplyv na územnú samosprávu
0
0
0
0
Výdavky verejnej správy celkom
54 648
52 407
52 634
52 861
Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky / program 0A0 Ochrana osobných údajov
54 648
52 407
52 634
52 861
z toho:
- vplyv na ŠR
54 648
52 407
52 634
52 861
- vplyv na územnú samosprávu
0
0
0
0
Celková zamestnanosť
2
2
2
2
- z toho vplyv na ŠR
2
2
2
2
Financovanie zabezpečené v rozpočte
0
0
0
0
v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť
0
0
0
0
2.2. Financovanie návrhu
Tabuľka č. 2
Financovanie
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
r 2013
2014
2015
2016
Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy ( - príjmy, + výdavky)
40 648
47 657
47 884
48 111
z toho vplyv na ŠR
40 648
47 657
47 884
48 111
financovanie zabezpečené v rozpočte
0
0
0
0
ostatné zdroje financovania
0
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
40 648
47 657
47 884
48 111
Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
Finančné prostriedky súvisiace so zmenami premietnutými do návrhu zákona sú zároveň premietnuté do rozpočtu Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky na roky 2013 – 2015. Výdavky predstavujú dopad na výdavkovú časť štátneho rozpočtu.
2.3. Popis a charakteristika návrhu
2.3.1. Popis návrhu:
Návrh zákona o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) implementuje Smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 95/46/ES o ochrane jednotlivcov pri spracúvaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (ďalej len „smernica 95/46/ES“) v kontexte konkrétnych pripomienok hodnotiacej misie Európskej komisie do právneho poriadku Slovenskej republiky. Návrh zákona upravuje ochranu práv fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov, zásady ich spracúvania, bezpečnosť osobných údajov, cezhraničný tok osobných údajov a registráciu informačných systémov. V súlade so smernicou 95/46/ES upravuje aj kompetencie a podmienky, za akých úrad vykonáva dozornú činnosť s pôsobnosťou na celom území Slovenskej republiky. Návrhom zákona sa posilňuje postavenie úradu ako národnej dozornej autority nad ochranou osobných údajov v intenciách Schengenského akčného plánu Slovenskej republiky, ktoré má úrad plniť v oblasti ochrany základných práv a slobôd, ktorých neoddeliteľnou súčasťou je aj právo na ochranu súkromia a ochranu osobných údajov.
2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu 2.3.2. Metodiky :
zmena sadzby
zmena v nároku
nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
x kombinovaný návrh
iné
2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Tabuľka č. 3
Objem aktivít
Odhadované objemy
r 2013
2014
2015
2016
Indikátor – počet žiadostí o registráciu vrátane zmien
450
150
150
150
Indikátor - počet žiadostí o osobitnú registráciu vrátane zmien
100
35
35
35
Indikátor – počet poskytnutých konzultácií
850
850
850
850
2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
Pozitívny vplyv na príjmovú časť verejných financií bude mať novo zavedený poplatok za žiadosť o registráciu informačného systému vo výške 20,- eur a žiadosť o osobitnú registráciu informačného systému vo výške 50,- eur a žiadosť o ich zmenu v rovnakej výške. Povinnosť registrácie nebude mať negatívny vplyv na výdavkovú časť verejných financií, a to v dôsledku výnimky z tejto povinnosti v prípade subjektov verejnej správy, ktoré pri spracúvaní osobných údajov postupujú podľa osobitných zákonov.
Ostatné vplyvy na výdavkovú časť verejných financií predstavujú nároky na personálne kapacity a s tým súvisiace osobné výdavky a ostatné bežné výdavky, ktoré vyplývajú z navrhovaných úloh úradu.
Úrad predpokladá v súvislosti s poskytovaním konzultácií pre prevádzkovateľov informačných systémov nárast počtu zamestnancov o dve osoby s predpokladanými osobnými výdavkami na zamestnanca vo výške 1 350,- eur, ktorý zahŕňa priemerný plat na zamestnanca vo výške 1 000,- eur, náklady na povinné zdravotné a sociálne poistenie platené zamestnávateľom vo výške 350,- eur.
Zavedenie novej povinnosti vykonať skúšku zodpovednej osoby zo znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti ochrany osobných údajov nebude mať vplyv na rozpočty subjektov verejnej správy. Skúšku bude úrad vykonávať bezplatne a prihlášku na jej vykonanie bude možné zaslať aj elektronicky podpísanú zaručeným elektronickým podpisom.
Návrh zákona ďalej z hľadiska právnej istoty a predchádzania jeho porušovania precizuje ostatné povinnosti pri spracúvaní osobných údajov, pri ktorých sa nepredpokladajú vplyvy na rozpočty subjektov verejnej správy z dôvodu existenie týchto povinností už v súčasne platnom zákone č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov.
Tabuľka č. 4
Príjmy (v eurách)
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
r 2013
2014
2015
2016
Daňové príjmy (100)1
Nedaňové príjmy (221004)1
14 000
4 750
4 750
4 750
Granty a transfery (300)1
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
14 000
4 750
4 750
4 750
1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Tabuľka č. 5
Výdavky (v eurách)
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
r 2013
2014
2015
2016
Bežné výdavky (600)
54 648
52 407
52 634
52 861
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
40 760
40 952
41 120
41 288
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
8 388
8 455
8 514
8 573
Tovary a služby (630)2
5 500
3 000
3 000
3 000
Bežné transfery (640)2
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2
Kapitálové výdavky (700)
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
Kapitálové transfery (720)2
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
z toho výdavky na ŠR
54 648
52 407
52 634
52 861
Bežné výdavky (600)
54 648
52 407
52 634
52 861
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
40 760
40 952
41 120
41 288
Kapitálové výdavky (700)
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Tabuľka č. 6
Zamestnanosť
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
r 2013
2014
2015
2016
Počet zamestnancov celkom*
2
2
2
2
z toho vplyv na ŠR
2
2
2
2
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)*
1 000
1 008
1 015
1 022
z toho vplyv na ŠR
Osobné výdavky celkom (v eurách)
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)*
40 760
40 952
41 120
41 288
z toho vplyv na ŠR
40 760
40 952
41 120
41 288
Poistné a príspevok do poisťovní (620)*
8 388
8 455
8 514
8 573
z toho vplyv na ŠR
8 388
8 455
8 514
8 573
Poznámky:
Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka
Poistné tvorí podiel mzdových výdavkov, pričom za organizácie v pôsobnosti kapitol štátneho rozpočtu, s výnimkou prenesených kompetencií výkonu štátnej správy, pre zamestnancov štátnej služby a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme predstavuje 34,95 %, pre policajtov, profesionálnych vojakov, colníkov, hasičov vrátane horskej záchrannej služby predstavuje 33,2 %. Pre ostatné subjekty verejnej správy vrátane prenesených kompetencií výkonu štátnej správy poistné tvorí podiel zodpovedajúci 35,2 %.
Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy automaticky prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“
* počet zamestnancov, mzdy a poistné rozpísať podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...)
Vplyvy na podnikateľské prostredie
Vplyvy na podnikateľské prostredie
3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?
Návrh zákona spresňuje viaceré základné povinnosti pri spracúvaní osobných údajov. Vplyvy návrhu zákona na súkromný ako aj verejný sektor závisia od viacerých faktorov ako napr. predmet činnosti prevádzkovateľa, počet jeho oprávnených osôb, právny základ spracúvania osobných údajov, rozsah spracúvania osobných údajov, jednotlivé operácie s osobnými údajmi, charakter informačného systému, podmienky spracúvania osobných údajov a pod. Návrhom zákona sa zníži počet prevádzkovateľov, ktorí budú povinní poveriť a na Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky (ďalej len „úrad”) nahlásiť zodpovednú osobu. Ostatní prevádzkovatelia budú povinní požiadať o registráciu svojich informačných systémov, ak sa na ne nebude vzťahovať výnimka z tejto povinnosti.
Zavedenie novej povinnosti vykonať skúšku zodpovednej osoby zo znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti ochrany osobných údajov nebude mať vplyv na výdavky podnikateľských subjektov, ktoré budú mať povinnosť poveriť zodpovednú osobu výkonom dohľadu nad ochranou osobných údajov. Skúšku bude úrad vykonávať bezplatne a prihlášku na vykonanie skúšky bude možné zaslať aj elektronicky podpísanú zaručeným elektronickým podpisom.
3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?
Prevádzkovatelia, ktorí spracúvajú osobné údaje, sú povinní dodržiavať povinnosti ustanovené zákonom, aby nedochádzalo k porušovaniu základných práv a slobôd fyzických osôb. Jednou z povinností je povinnosť registrácie informačných systémov, pokiaľ sa naň nevzťahuje výnimka z tejto povinnosti. Prevádzkovateľom, ktorí budú, v závislosti od uvedených faktorov, spĺňať zákonom stanovené podmienky, sa zvýšia administratívne náklady vo forme poplatku za podanie žiadosti o registráciu, osobitnú registráciu a ich zmeny.
Prevádzkovatelia, ktorí budú spracúvať osobné údaje prostredníctvom 20 a viac oprávnených osôb budú povinní výkonom dohľadu nad ochranou osobných údajov písomne poveriť zodpovednú osobu a túto oznámiť úradu. Zodpovedná osoba bude musieť spĺňať aj odborné predpoklady na riadny výkon takéhoto dohľadu. Znalosti zodpovednej osoby v oblasti ochrany osobných údajov budú podliehať vykonaniu skúšky, ktorú úrad vykoná bezplatne.
Návrhom zákona sa dosiahne právna istota, ako pre dotknuté osoby, kde hlavným účelom zákona je poskytnúť právo na ochranu ich súkromia a ochrany ich osobných údajov, tak aj pre prevádzkovateľov, kde zákon určuje presné a prehľadné povinnosti, čo zabezpečí zefektívnenie pracovných činností a plnenie si povinností podľa tohto zákona a v konečnom dôsledku aj vyhnutie sa sankcii za porušenie zákona.
Návrhom zákona sa zníži aj administratívna záťaž, pokiaľ ide o podávanie žiadostí o súhlas úrad s cezhraničným tokom osobných údajov do tretích krajín.
3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou návrhu?
Administratívne náklady predstavujú správne poplatky za podanie žiadosti o registráciu informačného systému vo výške 20,- eur a žiadosti o osobitnú registráciu informačného systému vo výške 50,- eur, ako aj za podanie žiadostí o zmenu registrácie informačného systému vo výške 20,- eur a za podanie žiadostí o zmenu osobitnej registrácie informačného systému vo výške 50,- eur.
3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľských subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)
Vyššia právna istota prevádzkovateľov pri plnení povinností v oblasti ochrany osobných údajov spresnením podmienok pri ich spracúvaní, zefektívnenie pracovných činností u prevádzkovateľov. Zabezpečenie voľnejšieho pohybu osobných údajov pri zachovaní rovnakej úrovne ochrany osobných údajov.
3.5. Aké sú predpokladané spoločensko – ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?
Žiadne.
Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
Budovanie základných pilierov informatizácie
Obsah
6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?
(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)
Áno, zavádza sa možnosť zasielania žiadostí podávaných podľa návrhu tohto zákona v elektronickej podobe podpísaných zaručeným elektronickým podpisom.
6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?
(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)
nie
Ľudia
6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?
(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)
nie
6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?
(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.)
nie
6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?
(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.)
nie
6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?
(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)
nie
Infraštruktúra
6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?
(Uveďte jeho funkciu.)
nie
6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?
(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)
nie
6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?
(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)
nie
6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?
(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)
nie
6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?
(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)
nie
6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?
(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)
nie
Riadenie procesu informatizácie
6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?
(Uveďte popis zmien.)
nie
Financovanie procesu informatizácie
6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?
(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)
nie
Legislatívne prostredie procesu informatizácie
6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?
(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)
nie

Čl. I

§ 1 §
Návrh zákona upravuje ochranu osobných údajov fyzických osôb v súlade s článkom 19 odsek 3 a článkom 22 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky. Predmetom zákona je chrániť práva fyzických osôb pred neoprávneným zasahovaním do ich súkromného života pri spracúvaní ich osobných údajov. Návrh zákona ďalej upravuje práva, povinnosti a zodpovednosť pri spracúvaní osobných údajov ako aj postavenie, pôsobnosť a organizáciu Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“).

§ 2 a 3 §
Navrhovaná úprava vyjadruje pozitívnu a negatívnu pôsobnosť navrhovaného zákona. § 2 Ustanovenie § 2 ustanovuje pozitívne vymedzenie pôsobnosti zákona. Zákon sa vzťahuje na každého, kto spracúva osobné údaje alebo určuje účel a prostriedky spracúvania alebo poskytuje osobné údaje na spracúvanie. Praktické uplatňovanie doterajšej právnej úpravy v oblasti ochrany osobných údajov bolo spojené s problémami práve vo vymedzení, na koho a v ktorých prípadoch sa zákon vzťahuje, keď viaceré právnické osoby a fyzické osoby sa necítili byť účinkami zákona o ochrane osobných údajov dotknuté. Preto sa touto úpravou odstraňuje nepružnosť základných ustanovení zákona, ktoré svojim zdĺhavým vymedzením zapríčiňovali v aplikačnej praxi neprehľadnosť a potrebu ich neustáleho vysvetľovania. Preto sa pristúpilo k vypusteniu slovného spojenia „orgány štátnej správy, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej moci, ako aj ostatné právnické osoby a fyzické osoby“ a nahradilo sa slovom „každý“, ktoré ho plnohodnotne nahrádza, čím sa zjednodušuje a sprehľadňuje právna úprava. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných …

§ 4 §
Predmetné ustanovenie v nasledujúcich odsekoch vymedzuje základné pojmy, s ktorými zákon pracuje a definuje ich význam na účely tohto zákona. Pojmy vymedzené na účely tohto zákona sú v súlade s potrebami ochrany osobných údajov tak, ako ju má zabezpečiť zákon a sú v súlade aj s vymedzením týchto pojmov v právnych predpisoch iných európskych krajín a dokumentoch Rady Európy. Odsek 1 Zákon neupravuje konkrétny zoznam údajov, ktoré sú považované za osobné údaje. Poskytuje tzv. demonštratívny výpočet charakteristík určujúcich fyzickú osobu. Uvedená definícia osobných údajov nevyžaduje, aby išlo o konkrétnu identitu fyzickej osoby, ale postačuje, aby za splnenia daných podmienok bola osoba určiteľná. Z vecnej stránky sa pojem osobných údajov vzťahuje na také údaje, ktoré sa týkajú identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby, t.j. určenej alebo určiteľnej, či už priamo alebo nepriamo. Z pohľadu ochrany osobných údajov sa „určiteľnosťou“ rozumie taký stav, keď na základe jedného alebo viacerých údajov možno osobu identifikovať. Identifikácia sa teda realizuje prostredníctvom konkrétnych charakteristických znakov, t.j. „identifikátorov“, …

§ 5 §
Navrhované znenie § 5 upravuje základné právo fyzických osôb, a to právo na ochranu súkromia a ochranu osobných údajov patriacich medzi základné práva a slobody garantované Ústavou Slovenskej republiky. Za účelom zachovania a rešpektovania tohto práva sa ukladá povinnosť, ktorá ustanovuje, že osobné údaje možno spracúvať len spôsobom ustanoveným týmto zákonom a v jeho medziach takým spôsobom, aby nedošlo k porušeniu základných práv a slobôd dotknutých osôb a k neoprávneným zásahom do ich práva na ochranu súkromia a osobných údajov. Toto ustanovenie ďalej špecifikuje osoby oprávnené spracúvať osobné údaje. Týmito osobami sú výlučne prevádzkovateľ a sprostredkovateľ. Bližšie podmienky spracúvania osobných údajov prevádzkovateľom a sprostredkovateľom určujú nasledovné ustanovenia, pričom ich navrhované znenie korešponduje so stanoviskom pracovnej skupiny pre ochranu osobných údajov zriadenej podľa článku 29 smernice 95/46/ES k pojmom prevádzkovateľ a sprostredkovateľ z roku 2010. Odsek 3 spresňuje prebratie obsahu článok 8 odsek 5 smernice 95/46/ES a presne v súlade s jeho dikciou ustanovuje, že vedenie registra trestov môže vykonávať len …

§ 6 §
Kľúčovou postavou v procese spracúvania osobných údajov je prevádzkovateľ. Zákon vymedzuje jeho práva, povinnosti a zodpovednosť pri spracúvaní osobných údajov. Spracúvať osobné údaje vo vlastnom mene môže len prevádzkovateľ a to za splnenia zákonom stanovených podmienok. Prevádzkovateľ môže spracúvať osobné údaje len za existencie určitého právneho základu, ktorým podľa tohto zákona môže byť len priamo vykonateľný právne záväzný právny akt Európskej únie, medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, tento zákon, osobitný zákon alebo súhlas dotknutej osoby. Pokiaľ bude prevádzkovateľ spracúvať osobné údaje bez uvedeného právneho základu, jeho konanie nebude možné hodnotiť ako spracúvanie v súlade so zákonom. Spôsob spracúvania osobných údajov sa pritom nemôže priečiť dobrým mravom a spracúvanie musí byť vykonávané len na vymedzený alebo ustanovený účel. Základné povinnosti prevádzkovateľa vymedzujú nasledovné odseky predmetného ustanovenia, do ktorých je premietnutý obsah článku 6 smernice 95/46/ES, ktorý patrí k jej najdôležitejším ustanoveniam, ktoré majú dosah na princípy zakotvené v celom dokumente. Predkladaný návrh zosúlaďuje zákon so smernicou 95/46/ES po formálnej …

§ 7 §
Zástupca prevádzkovateľa nie je v navrhovanej úprave novým inštitútom, doteraz však jeho úprava bola rozdelená do viacerých ustanovení. Zavedením samostatného ustanovenia, ktoré upravuje podmienky vymenovania zástupcu prevádzkovateľa, sa poskytuje väčšia prehľadnosť a právna istota pri využívaní tohto inštitútu v praxi.

§ 8 §
Okrem prevádzkovateľa je oprávnený spracúvať osobné údaje aj sprostredkovateľ. Sprostredkovateľ je však oprávnený spracúvať osobné údaje len v rozsahu a za podmienok dojednaných s prevádzkovateľom v písomnej zmluve. Ak bol sprostredkovateľ poverený spracúvaním osobných údajov, rozumie sa tým kontinuálny prechod spracúvania osobných údajov na sprostredkovateľa. Sprostredkovateľ vykonáva všetky úkony smerujúce na dosiahnutie účelu spracúvania v mene prevádzkovateľa. V prípade, že sprostredkovateľ má osobné údaje z informačného systému poskytovať inému prevádzkovateľovi, je oprávnený tak učiniť, len ak mu to vyplýva z písomnej zmluvy. To platí aj na sprístupňovanie, zverejňovanie, likvidáciu, prípadne iné spracovateľské operácie s osobnými údajmi. Na zabezpečenie týchto úloh musí zmluva obsahovať konkrétne vymedzenie rozsahu a podmienok, za ktorých sa spracúvanie osobných údajov vykonáva. Prevádzkovateľ je povinný dbať pri výbere sprostredkovateľa najmä na jeho odbornú, technickú, organizačnú a personálnu spôsobilosť zabezpečiť spracúvanie osobných údajov v súlade s týmto zákonom. Prevádzkovateľ nemôže zveriť spracúvanie osobných údajov sprostredkovateľovi, ak by tým mohli byť ohrozené práva a právom chránené záujmy dotknutých osôb. …

§ 9 §
Navrhované ustanovenie § 9 zavádza spoločný nadpis, ktorý znie „právny základ“ spracúvania osobných údajov. Jedná sa o ďalšiu kľúčovú podmienku na zákonné spracúvanie osobných údajov. Právnym základom je potrebné rozumieť oprávnenie k spracúvaniu osobných údajov jednotlivých dotknutých osôb. Inými slovami, ide o dôvod, ktorý umožňuje vykonávať akékoľvek operácie s osobnými údajmi dotknutých osôb v súlade s platnou legislatívou, avšak za podmienok uvedených v nasledujúcich ustanoveniach. Navrhované ustanovenie taxatívne vymenúva právne základy, ktorými sú: priamo vykonateľný právne záväzný právny akt Európskej únie, medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, tento zákon, osobitný zákon, súhlas dotknutej osoby. Ustanovenie § 9 jednoznačne odlišuje právne základy spracúvania osobných údajov a z tohto členenia, ktoré je bližšie špecifikované v § 10 a 11 vyplýva, že na dané spracúvanie (účel) možno použiť len jeden z uvedených právnych základov. Ak je napríklad právnym základom spracúvania osobných údajov osobitný zákon, potom nemožno na to isté spracúvania aplikovať napríklad súhlas dotknutej osoby. Tento princíp primárne vyplýva z článku 7 …

§ 10 §
Navrhovaná úprava sa týka dôslednejšej transpozície článku 7 smernice 95/46/ES, pričom bola zrealizovaná komplexne aj so zapracovaním právnych základov, ktorými sú priamo vykonateľné právne záväzné akty Európskej únie a medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná. Spracúvanie osobných údajov dotknutých osôb je v zmysle navrhovanej úpravy zákona možné na základe súhlasu jednotlivých dotknutých osôb (§ 11) alebo bez ich súhlasu, ak tak ustanoví priamo vykonateľný právne záväzný akt Európskej únie a medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, tento zákon (§ 10 odsek 1), osobitný zákon (§ 10 odsek 2), prípadne ak je splnená podmienka v ustanovení § 10 odsek 3. Odsek 1 Je žiaduce, aby ustanovenie reagovalo aj na pramene európskeho práva, ktorými sú priamo vykonateľné právne záväzné akty Európskej únie, a taktiež aby reagovalo na medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná. Právnym základom spracúvania osobných údajov pre prevádzkovateľa môžu byť napríklad nariadenia, ktoré sú považované aj za európske zákony alebo za nástroje právnej unifikácie, pretože na ich …

§ 11 §
Ďalším významným inštitútom je súhlas dotknutej osoby, ktorý si zaslúži zvýšenú pozornosť a uvedenie bližšieho vysvetlenia, najlepšie na praktických príkladoch. Súhlas dotknutej osoby ako právny základ spracúvania osobných údajov možno použiť len na také spracúvania (situácie), pri ktorých o spracúvaní (či nespracúvaní) svojich osobných údajov rozhoduje výlučne dotknutá osoba a prevádzkovateľ nemá možnosť (nesmie) na dotknutú osobu vyvíjať žiadny nátlak ani jej rozhodovanie ovplyvňovať. Nátlakom sa rozumie aj hrozba prevádzkovateľa, že neudelenie súhlasu dotknutou osobou bude mať za následok odmietnutie zmluvného vzťahu, služby, tovaru alebo povinnosti ustanovenej prevádzkovateľovi zákonom. V prípade, že sa dotknutá osoba rozhodne súhlas na konkrétne spracúvanie osobných údajov neudeliť, prevádzkovateľ musí toto jej slobodné rozhodnutie bez výhrady rešpektovať. Súhlas je platný, len ak je výslovný a slobodne daný. Súhlas podľa tohto zákona musí byť hodnoverne preukázateľný, pokiaľ sa výslovne nevyžaduje písomný súhlas, pričom je neprípustné si súhlas od dotknutej osoby vynucovať. Za súhlas v písomnej podobe sa považuje aj súhlas podpísaný zaručeným elektronickým podpisom. Spracúvaní osobných …

§ 12 §
Navrhovaná úprava ustanovenia § 12 je v súčasne platnom zákone upravená v jednotlivých odsekoch ustanovenia § 7, pričom úprava týchto odsekov ostáva bez zásadných zmien. Z dôvodu väčšej právnej istoty a poskytnutia prehľadnejšej právnej úpravy celého zákona o ochrane osobných údajov, navrhované odseky 1 až 7 sú začlenené do samostatného ustanovenia. Výnimku predstavuje novo začlenený odsek 3, ktorý umožňuje prevádzkovateľovi, ktorý je zamestnávateľom dotknutej osoby, aby sprístupnil alebo zverejnil jej osobné údaje v zákonom stanovenom rozsahu, ak je to potrebné v súvislosti s plnením pracovných, služobných alebo funkčných povinností dotknutej osoby. Takéto sprístupnenie alebo zverejnenie však nemôže narušiť vážnosť, dôstojnosť a bezpečnosť dotknutej osoby

§ 13 a 14 §
Navrhovaná právna úprava v zákone o ochrane osobných údajov rozlišuje dve kvality osobných údajov, spomedzi ktorých v ustanovení § 13 taxatívne vymedzuje osobné údaje, ktoré sú označované ako osobitné kategórie osobných údajov, tzv. citlivé údaje. Na spracúvanie týchto osobných údajov zákon kladie prísnejšie kritériá. Ustanovenie špecifikuje a upresňuje podmienky spracúvania osobitných kategórií osobných údajov. Je však dôležité zdôrazniť, že prevádzkovateľ, ktorý spracúva osobné údaje v informačnom systéme a spracúva v ňom aspoň jeden osobný údaj, ktorý možno považovať za citlivý osobný údaj, je povinný pristupovať k celému súboru spracúvaných osobných údajov ako k informačnému systému obsahujúcemu citlivé osobné údaje. § 13 odsek 1 a § 14 Spracúvať osobné údaje, ktoré sú v odseku 1 vymenované, sa generálne zakazuje. Ak by však nemohli niektorí prevádzkovatelia spracúvať aj citlivé osobné údaje, nemohli by plniť svoje povinnosti alebo uplatňovať svoje práva. Výnimky zo zákazu sa pripúšťajú v prípadoch, ktoré upravuje ustanovenie § 14 odsek 1 tohto zákona. § 13 odsek 2 Smernica 95/46/ES …

§ 15 §
Cieľom ustanovenia je špecifikovať pravidlá získavania osobných údajov do informačného systému. Dotknutým osobám alebo iným osobám, od ktorých sa získavajú osobné údaje dotknutej osoby, sa musia poskytnúť potrebné informácie, aby bola zaručená možnosť ich kvalifikovaného rozhodnutia o poskytnutí údajov tomu, kto ich požaduje. Povinnosť poskytnúť osobné údaje vzniká iba na základe priamo vykonateľného právne záväzného aktu Európskej únie, medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná a zákona, inak platí zásada dobrovoľnosti. Navrhovaná úprava striktne, v súlade s obsahom článkov 10 a 11 smernice 95/46/ES, rozlišuje situácie, keď boli osobné údaje získané priamo od dotknutej osoby a situácie, keď boli získané od inej ako dotknutej osoby, prípadne boli získané bez jej súhlasu, napr. na základe osobitného zákona. Ustanovenie § 15 odsek 1 sa týka situácií, keď prevádzkovateľ, resp. zástupca prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľ, ktorý koná v ich mene, získava osobné údaje priamo od dotknutej osoby. V ustanovení § 15 odsek 1 písmeno a) až d) sú uvedené informácie, ktoré je prevádzkovateľ povinný …

§ 16 §
Navrhované ustanovenie odseku 1 vymedzuje zodpovednosť za poskytnutie nepravdivých osobných údajov. Zodpovedný je vždy ten, kto osobné údaje poskytuje, napríklad dotknutá osoba, jej zákonný zástupca alebo ten, komu bola dotknutou osobou táto kompetencia zverená. Prevádzkovateľ zodpovedá iba za správnosť a aktuálnosť osobných údajov, pretože ich pravdivosť nemá možnosť overovať. Navrhované ustanovenie odseku 2 ukladá prevádzkovateľovi povinnosť zabezpečiť správnosť a aktuálnosť osobných údajov. V zákone sa rozlišujú dve úrovne kvality údajov, a to pravdivosť a správnosť. Ustanovenie chráni prevádzkovateľa, ktorému môžu byť z rôznych dôvodov poskytnuté nepravdivé údaje, napríklad úmyselne. Odsek 3 ukladá prevádzkovateľovi povinnosť priebežne zabezpečovať aktualizáciu a opravu tých osobných údajov, ktoré sa v priebehu spracúvania stanú neaktuálnymi alebo sa preukáže, že sú nesprávne.

§ 17 §
Týmto ustanovením sa má zabrániť dlhšiemu uchovávaniu osobných údajov ako je potrebné, vzhľadom na účel ich spracúvania, pre ktorý boli získané. Odsek 2 ustanovuje prípady, kedy sa nevyžaduje bezodkladná likvidácia osobných údajov, ak osobné údaje sú súčasťou registratúrneho záznamu. V takom prípade je prevádzkovateľ povinný zabezpečiť likvidáciu registratúrneho záznamu podľa osobitného zákona. Odseky 3, 4, 5 a 6 vylučujú možnosť ďalšieho spracúvania osobných údajov na účely priameho marketingu, ak dotknutá osoba uplatnila námietku. Ďalej je prevádzkovateľ oprávnený uchovávať len osobné údaje v rozsahu titul, meno a priezvisko na účely evidencie, že táto dotknutá osoba si neželá byť prevádzkovateľom oslovovaná v poštovom styku. Po splnení účelu spracúvania, ak napríklad prevádzkovateľ zmenil predmet svojho podnikania, je povinný aj osobné údaje dotknutej osoby uchovávané na účely evidencie, zlikvidovať. Odsek 7 ustanovuje povinnosť likvidácie vyhotoveného záznamu v lehote pätnásť dní, ak záznam nebol využitý na účely trestného konania alebo konania o priestupkoch. To neplatí len v prípade, ak osobitný zákon ustanovuje dlhšiu lehotu.

§ 18 §
Navrhovaným znením dochádza k presnejšej transpozícii článku 12 písmeno c) smernice 95/46/ES. Európska komisia odporučila upraviť text § 14 súčasne platného zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov tak, aby neriešil len oznámenie tretím stranám o vykonaní opravy alebo likvidácii osobných údajov, ale aby sa týkal oznámenia o vykonaní akýchkoľvek opráv, vrátane aktualizácií a blokovania osobných údajov. Plne legitímnou požiadavkou novej právnej úpravy je potom ustanovenie povinnosti tretej strane bez zbytočného odkladu vykonať požadované opatrenia. V odsekoch 3 a 4 sa ďalej navrhujú v súlade so smernicou nevyhnutné podmienky a záruky, že prevádzkovateľ od povinnosti ustanovenej v odseku 1 upustí len vtedy, ak oznámenie informácií tretej osobe je preukázateľne objektívne nemožné alebo by si vyžiadalo neprimerané úsilie.

§ 19 a 20 §
§ 19 Podľa tohto ustanovenia je prevádzkovateľ povinný vytvoriť také podmienky fungovania nimi prevádzkovaného informačného systému, ktoré zaručia ochranu osobných údajov pred ich poškodením, zničením, stratou, zmenou, neoprávneným prístupom a sprístupnením, poskytnutím alebo zverejnením ako aj pred akýmikoľvek inými neprípustnými spôsobmi spracúvania. Prevádzkovateľ je povinný splniť súčasne všetky uvedené bezpečnostné opatrenia, a nielen niektoré z nich. Bezpečnostné opatrenia treba prijať nielen v rozsahu technických a organizačných, ale aj personálnych opatrení na zabezpečenie ochrany spracúvaných osobných údajov. V snahe priblížiť sa čo najviac právu Európskej únie, je v súlade s článkom 17 odsek 1 smernice 95/46/ES spresnené a doplnené znenie § 19 odsek 1, ktorý vytvára základný rámec podmienok týkajúcich sa bezpečnosti spracúvania osobných údajov. Zákon zároveň bližšie konkretizuje, čo najmä treba brať do úvahy pri určovaní primeranosti technických, organizačných a personálnych opatrení. Prevádzkovateľ má podľa § 19 ods. 2 povinnosť zdokumentovať v bezpečnostnej smernici bezpečnostné opatrenia podľa § 19 ods. 1, ak v informačnom systéme prepojenom s verejne prístupnou počítačovou …

§ 21 §
Navrhovaná právna úprava poučenia oprávnených osôb nie je novou úpravou; je súčasťou aj teraz platného zákona o ochrane osobných údajov. Z dôvodu zvýšenia právnej istoty a odstránenia kolízií v praxi dochádza k spresneniu a dôslednému precizovaniu tohto ustanovenia. Prevádzkovateľ môže spracúvať osobné údaje len prostredníctvom osôb, ktoré majú postavenie oprávnených osôb. Výber svojich oprávnených osôb je v plnej kompetencii prevádzkovateľa. Bolo potrebné precizovať, odkedy má fyzická osoba postavenie oprávnenej osoby, kto a kedy je povinný poučenie vykonať a akých práv a povinností oprávnených osôb sa má týkať. Zákon výslovne vymenúva aj okolnosti, za ktorých je prevádzkovateľ povinný opätovne poučiť svoju oprávnenú osobu.

§ 22 §
Základné práva a slobody garantované Ústavou Slovenskej republiky zaručujú každému právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života a pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe. Do tohto ustanovenia, za účelom ochrany osobných údajov, bola zakotvená povinnosť zachovávať mlčanlivosť o osobných údajoch pre všetkých, ktorí s nimi prichádzajú do styku. Odsek 1 ustanovuje podmienky zachovávania mlčanlivosti prevádzkovateľom a odseky 2 a 4 oprávneným osobám. Podľa odseku 3 sú povinní zachovávať mlčanlivosť o osobných údajoch aj iné fyzické osoby, ktoré prišli do styku s osobnými údajmi, napríklad v rámci výkonu svojho zamestnania pri zavádzaní nových informačných technológií alebo údržby technického zariadenia u prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa. Podľa odseku 5 povinnosť mlčanlivosti podľa odsekov 1 až 4 neplatí, ak je to nevyhnutné na plnenie úloh súdu a orgánov činných v trestnom konaní podľa osobitného zákona. Odsek 6 je významný najmä z hľadiska plnenia úloh úradu. Vo vzťahu k úradu sa nepoužijú predchádzajúce odseky, ak sa má …

§ 23 až 27 §
Inštitút zodpovednej osoby, ktorá vykonáva dohľad nad ochranou osobných údajov, je súčasťou nášho právneho poriadku od 1. marca 1998 s účinnosťou zákona č. 52/1998 Z. z. o ochrane osobných údajov v informačných systémoch, ktorý bol zrušený a nahradený od 1. septembra 2002 súčasne platným zákonom o ochrane osobných údajov. Za účelom zvýšenia právnej istoty a prehľadnosti zákona bola navrhovaná úprava zodpovednej osoby rozčlenená do piatich samostatných ustanovení, pričom tieto tvoria samostatnú hlavu druhej časti zákona. V záujme zabezpečenia práva na ochranu súkromia a osobných údajov dotknutých osôb, týmto dochádza aj k poukázaniu na dôležitosť a význam tohto inštitútu a potrebu jeho dôkladného uplatňovania v praxi, a to v intenciách článku 18 odsek 2 smernice 95/46/ES, podľa ktorého sa požaduje, aby prevádzkovateľ zaručil zodpovednej osobe nezávislé uplatňovanie vnútroštátnych právnych noriem prijatých v nadväznosti na smernicu a tým zabezpečil, že práva a slobody dotknutých osôb budú pri spracúvaní ich osobných údajov rešpektované v rozsahu zákona. § 23 Za výkon dohľadu nad ochranou …

§ 28 až 30 §
§ 28 Práva dotknutých osôb predstavujú ďalšiu významnú časť navrhovanej právnej úpravy. Právam dotknutých osôb patrí samostatná štvrtá hlava druhej časti zákona. Zámerom zákona je predovšetkým poskytnúť dotknutým osobám potrebnú ochranu a zaručiť im práva pri spracúvaní ich osobných údajov. Podľa ustanovenia § 28 odsek 1 písmeno a) až d) má dotknutá osoba nárok na potvrdenie o spracúvaní osobných údajov v informačnom systéme, informácie a odpis osobných údajov v podobe zoznamu osobných údajov uvedených vo všeobecne zrozumiteľnej forme a informácie o zdroji s možnosťou oboznámiť sa aj s postupom spracúvania a vyhodnocovania operácií pri vydávaní rozhodnutia podľa § 28 odsek 5. Uvedené zmeny presne preberajú článok 12 smernice 95/46/ES. Obsah § 28 odsek 4 presne preberá článok 14 písmeno a) smernice 95/46/ES a súvisí s uplatňovaním práv dotknutej osoby v rozsahu, ktorý požaduje smernica. Ustanovenie § 28 odsek 5 je ustanovením, do ktorého boli zapracované pripomienky expertov v súlade s dikciou článku 15 smernice 95/46/ES. Zámerom tohto ustanovenia je dať …

§ 31 a 32 §
§ 31 Navrhovaným ustanovením sa upravujú podmienky prenosu osobných údajov do tretích krajín s primeranou/bez primeranej úrovne ochrany osobných údajov, pričom primeranosť úrovne ochrany osobných údajov v treťom štáte hodnotí Európska komisia, ktorá o tom vydá rozhodnutie. Hodnotenie Európskej komisie sa opiera o predchádzajúce stanovisko dozorných orgánov ochrany osobných údajov jednotlivých členských štátov združených v Pracovnej skupine zriadenej podľa článku 29 smernice 95/46/ES, a tiež o stanovisko Výboru 31 (článok 31 smernice 95/46/ES). Prevádzkovatelia výkladom platného znenia zákona prichádzali k nesprávnym záverom, že primeranosť úrovne ochrany osobných údajov v tretej krajine samostatne hodnotí štát, alebo prevádzkovateľ. Štát prostredníctvom dozorného orgánu ochrany osobných údajov osobitne hodnotí systematické prenosy osobných údajov, ktoré zamýšľa vykonávať konkrétny prevádzkovateľ so sídlom v Slovenskej republike, a to len ak mu to zákon uloží. Prenos osobných údajov do tretej krajiny, ktorá nezaručuje primeranú úroveň ochrany možno uskutočniť, ak prevádzkovateľ uvedie primerané záruky ochrany súkromia a základných práv a slobôd jednotlivcov. Za takéto záruky sa považujú záväzné vnútropodnikové …

§ 33 §
Ochrana osobných údajov podľa tohto zákona sa vzťahuje na všetky informačné systémy. Na to, aby došlo k zákonnému spracúvaniu osobných údajov, prevádzkovateľ je povinný požiadať o registráciu informačných systémov, osobitnú registráciu informačných systémov alebo viesť o nich evidenciu, pokiaľ sa na také informačné systémy vzťahuje výnimka z povinnosti registrácie. Povinnosť registrácie a vedenie evidencie je preto potrebné považovať ako jeden kompaktný celok.

§ 34 až 36 §
Ustanovenia § 33 až 35 upravujú „obyčajnú“ registráciu informačných systémov. Oproti súčasne platnej právnej úprave sa navrhuje presnejšie vymedziť podmienky a postup pri registrácii. § 34 Ustanovenie § 34 upravuje podmienky registrácie, za ktorých je prevádzkovateľ povinný podať žiadosť na úrad, ktorou prihlási informačný systém na registráciu. Oproti súčasne platnej právnej úprave, došlo v odseku 2 k vypusteniu písmena c) a doplneniu písmena d) a e). § 35 Ustanovenie § 35 upravuje náležitosti podania žiadosti pri prihlasovaní informačného systému na registráciu. Súčasťou žiadosti je príloha, ktorej obsahom je popis podmienok spracúvania osobných údajov. Bez ich doloženia je však v praxi mnohokrát problematické určiť, či daný informačný systém podlieha registrácií alebo nie. Vzor žiadosti, ktorou prevádzkovateľ prihlasuje informačný systém na registráciu a potvrdenie o registrácii zverejní úrad na svojom webovom sídle. § 36 Ustanovenie § 36 upravuje postup pri registrácii informačného systému. Na konanie o registrácii informačného systému sa subsidiárne vzťahuje Správny poriadok

§ 37 až 39 §
Ustanovenia § 37 až 39 upravujú osobitnú registráciu informačných systémov. Oproti súčasne platnej právnej úprave sa upravujú podmienky osobitnej registrácie a špecifiká osobitnej registrácie, pričom postup pri rozhodovaní o osobitnej registrácii bude podliehať Správnemu poriadku. § 37 Ustanovenie § 37 upravuje podmienky osobitnej registrácie, za ktorých je prevádzkovateľ povinný podať žiadosť na úrad, ktorou prihlási informačný systém na osobitnú registráciu. Oproti súčasne platnej právnej úprave tieto podmienky prešli zmenami, a to pokiaľ ide o písmeno a), ktoré odkazuje na ustanovenie, ktoré bolo návrhom zákona pozmenené, písmeno b) tohto ustanovenia, za ktorých je prevádzkovateľ oprávnený spracúvať biometrické údaje a písmeno c), ktoré reflektuje na zmenu v úprave cezhraničného prenosu osobných údajov. § 38 Ustanovenie § 38 upravuje náležitosti podania žiadosti pri prihlasovaní informačného systému na osobitnú registráciu. Vzor žiadosti, ktorou prevádzkovateľ prihlasuje informačný systém na osobitnú registráciu a potvrdenia o osobitnej registrácii zverejní úrad na svojom webovom sídle. § 39 Ustanovenie § 39 upravuje špecifiká v postupe pri osobitnej registrácii informačného …

§ 40 §
Cieľom tohto ustanovenia je upraviť postup pri oznamovaní zmien, ktoré nastanú v priebehu spracúvania osobných údajov v informačnom systéme a postup prevádzkovateľa pri odhlásení informačného systému z registrácie alebo osobitnej registrácie.

§ 41 §
Registrácia informačných systémov odborne priamo súvisí s výkonom dozoru nad ochranou osobných údajov. Doterajšia prax ukázala, že je potrebné, aby proces registrácie efektívne plnil plnohodnotnú funkciu pre dozor nad ochranou osobných údajov, len ako jeho integrálna súčasť. V záujme zvýšenia úrovne ochrany osobných údajov v Slovenskej republike a potreby dôsledného dodržiavania a rešpektovania práv dotknutých osôb na ochranu ich súkromia a osobných údajov sa zavádza spoplatnenie registrácie, osobitnej registrácie a ich zmien. Ochrana osobných údajov si vyžaduje určitý stupeň vážnosti, a to s poukazom na jej začlenenie medzi základné práva a slobody fyzických osôb. Neoprávnené zásahy do týchto práv môžu dotknutej osobe privodiť ujmu. Je preto potrebné sa dôslednejšie zaoberať každým procesom spracúvania osobných údajov a dbať, aby osobné údaje boli v informačnom systéme spracúvané v súlade s týmto zákonom. Zavedením poplatkov prevádzkovatelia budú nútení dôslednejšie sa zaoberať spracúvaním osobných údajov vo svojich informačných systémoch. Zavedenie poplatkov zároveň zohľadňuje vecnú a časovú náročnosť vykonávaných úkonov a konaní, ktorá, vzhľadom na …

§ 42 §
V záujme zvýšenia transparentnosti spracúvania osobných údajov a kontroly spracúvania osobných údajov zo strany verejnosti sa navrhuje výstupy z registrácie a osobitnej registrácie sprístupniť komukoľvek, kto o to požiada. Zároveň sa navrhuje, aby úrad prostredníctvom svojho webového sídla zverejňoval stav registrácie a osobitnej registrácie informačných systémov.

§ 43 §
Evidenciu je povinný viesť každý prevádzkovateľ o každom informačnom systéme v zákonom stanovenom rozsahu, ktorý nepodlieha povinnosti registrácie. Evidenciu vedie prevádzkovateľ u seba; úradu sa nezasiela. V prípade akýchkoľvek zmien je prevádzkovateľ povinný aktualizovať evidenčné listy, a to až do dňa ukončenia spracúvania osobných údajov v informačnom systéme.

§ 44 §
V záujme zvýšenia transparentnosti spracúvania osobných údajov a kontroly spracúvania osobných údajov zo strany verejnosti sa navrhuje, aby prevádzkovateľ sprístupnil výstupy z evidencie komukoľvek, kto o to požiada.

§ 45 §
Navrhované ustanovenie § 45 upravuje postavenie úradu. V súlade so smernicou 95/46/ES ako aj ďalšími medzinárodnými dokumentmi, úrad ako dozorný orgán v oblasti ochrany osobných údajov má disponovať potrebnou nezávislosťou pri plnení mu zverených úloh. Nezávislosť dozorného orgánu tak, ako je stanovená v článku 28 uvedenej smernice, je rozpracovaná v schengenskom katalógu odporúčaní a najlepších postupov pre oblasť ochrany osobných údajov a zahŕňa: inštitucionálnu nezávislosť, t.j. nezávislosť dozorného orgánu od iných štátnych orgánov, funkčnú nezávislosť, t.j. dozorný orgán nepodlieha pokynom pokiaľ ide o obsah a rozsah jeho pôsobnosti, hmotnú nezávislosť, t.j. dozorný orgán má vlastný rozpočet, s ktorým môže nezávisle hospodáriť. Podľa navrhovanej úpravy sa vymedzuje postavenie úradu ako orgánu štátnej správy s celoslovenskou pôsobnosťou, ktorý vykonáva dozor nad ochranou osobných údajov a podieľa sa na ochrane základných práv a slobôd fyzických osôb pri spracúvaní ich osobných údajov. Úrad je rozpočtovou organizáciou a návrh rozpočtu predkladá úrad ako súčasť kapitoly Všeobecná pokladničná správa. Schválený rozpočet úradu bude môcť zmeniť v …

§ 46 §
Cieľom odseku 1 až 3 tohto ustanovenia je špecifikácia úloh, ktoré úrad pri výkone dozoru plní. Uvedené požiadavky vyplývajú priamo zo smernice 95/46/ES. Podľa odseku 4 predmetom dozoru nad ochranou osobných údajov nie sú spory zo zmluvných alebo predzmluvných vzťahov prevádzkovateľov alebo sprostredkovateľov a dotknutých osôb alebo iných fyzických osôb alebo právnických osôb, na ktorých prejednávanie a rozhodovanie sú príslušné súdy alebo iné orgány podľa osobitných predpisov. V takýchto prípadoch úrad odporučí prevádzkovateľovi, sprostredkovateľovi alebo fyzickej osobe, ktorá je účastníkom sporu, aby sa obrátila s prejednaním veci na súd alebo príslušný orgán. Ak osobné údaje spracúvajú spravodajské služby a Národný bezpečnostný úrad, dozor nad ochranou osobných údajov vykonáva Národná rada Slovenskej republiky podľa zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

§ 47 až 51 §
Ustanovenia § 47 až 50 upravujú organizáciu úradu, pričom podrobnosti upraví Organizačný poriadok úradu. § 47 V tomto ustanovení zákon bližšie špecifikuje kritériá kladené na vymenúvanie a odvolávanie predsedu úradu. Predsedu úradu volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky. V odseku 2 sa zároveň ustanovuje, aby končiace funkčné obdobie predsedu úradu prechádzalo plynule do funkčného obdobia nového predsedu. Odsek 3 ustanovuje obligatórne predpoklady pre výkon funkcie predsedu úradu. Predseda úradu je povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel počas výkonu svojej funkcie a to počas funkčného obdobia i po jeho skončení. Zachovávanie mlčanlivosti nemožno chápať len ako povinnosť, ale zároveň aj ako právo nevypovedať o skutočnostiach týkajúcich sa obsahu osobných údajov, dovtedy pokiaľ ho mlčanlivosti nezbaví Národná rada Slovenskej republiky. Toto právo len posilňuje nezávislosť výkonu jeho funkcie a dáva väčšie záruky ochrane osobných údajov. Predseda úradu zodpovedá za svoju činnosť Národnej rade Slovenskej republiky. V tejto súvislosti je povinný najmenej raz za …

§ 52 až 60 §
Druhá hlava tretej časti zákona obsahuje nový návrh úpravy kontrolnej činnosti úradu. Navrhovaná úprava poskytuje prehľadnú štruktúru a postup pri kontrole, počnúc začiatkom kontroly, právami a povinnosťami kontrolného orgánu a kontrolovanej osoby, možnosť prizvať ku kontrole inú fyzickú osobu a ukončenie kontroly. Navrhovaná úprava sa zároveň predkladá súčasne s návrhom nového postupu v konaní o ochrane osobných údajov podľa tretej hlavy tretej časti zákona (§ 62 až 66). § 52 Kontrolu spracúvania osobných údajov podľa tohto zákona vykonáva vrchný inšpektor, inšpektori úradu a zamestnanci úradu, ktorí sú členmi kontrolného orgánu (ďalej len „kontrolný orgán“), a to na základe písomného poverenia. Vzor poverenia na vykonanie kontroly zverejní úrad na svojom webovom sídle. Kontrolný orgán vykonáva kontrolu na základe ročného plánu kontrol alebo ako mimoriadnu kontrolu na základe podozrenia z porušenia povinností pri spracúvaní osobných údajov ustanovených zákonom alebo v rámci konania začatého podľa tohto zákona v prípade, že dokazovaním vznikne potreba vykonania kontroly spracúvania osobných údajov kontrolným orgánom. Kontroly môžu mať …

§ 62 až 66 §
Úprava ustanovení § 62 až 66 je obsiahnutá v tretej hlave tretej časti zákona. Táto úprava poskytuje odchýlky potrebné v konaní o ochrane osobných údajov podľa tohto zákona z dôvodu špecifického charakteru hmotnoprávnej úpravy v oblasti ochrany osobných údajov ako neoddeliteľnej súčasti základných práv a slobôd. Pokiaľ nie je v návrhu zákona ustanovené inak, na konanie sa subsidiárne aplikujú pravidlá vyplývajúce zo Správneho poriadku. § 62 Ustanovenie § 62 vo všeobecnosti upravuje účel konania o ochrane osobných údajov, ktoré je z hľadiska citlivosti tejto problematiky neverejné. Účelom konania je zistiť, či postupom prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa došlo k porušeniu práv fyzických osôb pri spracúvaní ich osobných údajov a v prípade zistenia nedostatkov, uložiť im opatrenia na nápravu, prípadne sankciu za porušenie tohto zákona. § 63 Konanie možno začať na návrh alebo bez návrhu. Návrh na začatie konanie môže podať každá fyzická alebo právnická osoba, pričom zákon diferencuje medzi osobami podávajúcimi takýto návrh. Navrhovateľom a teda aj účastníkom konania podľa tohto zákona …

§ 67 až 71 §
Štvrtá hlava tretej časti návrhu zákona upravuje sankcie za porušenie zákona a zverejnenie porušenia zákona. § 67 Sankciami za porušenie zákona sú pokuta a poriadková pokuta. Podľa bodu 55 Memoranda k smernici 95/46/ES: „sankcie musia byť uvalené na každého, kto nedodržuje vnútroštátne predpisy prijaté na základe tejto smernice, bez ohľadu na to, či sa osoba riadi súkromným alebo verejným právom“. Slovenská republika sa vo výške sankcií a v ich tvrdosti za porušenie tohto zákona radí v rámci 27 členských štátov na cca 20. – 21. miesto. § 68 Za porušenie povinností ustanovených týmto zákon možno diferencovane, podľa závažnosti, rozsahu a času trvania, následkoch protiprávneho konania, prípadného opakovania takéhoto protiprávneho konania a miery ohrozenia súkromného a rodinného života a počtu dotknutých osôb, prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi uložiť pokutu. Týmto sa v súlade s medzinárodnou praxou vytvárajú dostatočné záruky a tlak na zákonné správanie sa zainteresovaných osôb. Podľa navrhovaného ustanovenia možno uložiť pokutu aj inej osobe ako je prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ, a to …

§ 72 §
Ustanovenie § 72 ustanovuje, kedy sa na konanie podľa tohto zákona vzťahuje Správny poriadok.

§ 73 §
Úrad je dozorným orgánom v oblasti ochrany osobných údajov s celoslovenskou pôsobnosťou. Pri výkone dozoru plní zákonom ustanovené úlohy. Na to, aby úrad mohol plnohodnotne vykonávať svoju činnosť sa ustanovuje, že každý je povinný umožniť úradu vykonať dozor nad dodržiavaním povinností podľa tohto zákona a rozhodnutí vydaných na jeho základe.

§ 74 §
Ustanovenie § 74 upravuje súčinnosť, ktorej účelom je zabezpečiť úradu nevyhnutné podmienky pre výkon jeho úloh. V odseku 1 sa ukladá každému, bez ohľadu na to, či ide o orgán štátnej správy, orgán územnej samosprávy, iný orgánom verejnej moci, prevádzkovateľa, sprostredkovateľa, inú právnickú osobu alebo fyzickú osobu, poskytovať úradu potrebnú pomoc, a to nielen v prípadoch, keď sú sami účastníkmi konania. Odsek 2 zaväzuje prevádzkovateľov a sprostredkovateľov strpieť všetky úkony úradu smerujúce k zisteniu všetkých okolností potrebných na objektívne posúdenie veci. Navrhované ustanovenie je adekvátne poslaniu úradu a je formulované tak, aby prispievalo k účinnému objasňovaniu a odhaľovaniu nezákonného spracúvania osobných údajov.

§ 75 až 77 §
Navrhované § 75 a 76 sú prechodnými ustanoveniami, v rámci ktorých je potrebné sa vysporiadať s úradom a jeho funkcionármi (§ 75) a s ustanoveniami súvisiacimi s úpravami a zmenami vykonanými oproti súčasne platnej právnej úpravy (§ 76). Ochrana osobných údajov je neoddeliteľnou súčasťou práva na rešpektovanie súkromia patriaceho medzi základné práva a slobody fyzických osôb garantované samotnou Ústavou Slovenskej republiky, podľa ktorej „Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.“ a „Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.“. Uvedené ústavné práva boli v podmienkach Slovenskej republiky zakotvené do zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov, ktorého účelom je chrániť práva každého, o kom sa osobné údaje spracúvajú. Novým návrhom zákona dochádza k zmene a úprave a precizovaniu viacerých ustanovení, vrátane ustanovení upravujúcich vzťah medzi prevádzkovateľom a sprostredkovateľom, bezpečnostných opatrení, poučenia oprávnených osôb, inštitútu zodpovednej osoby, registrácie, osobitnej registrácie a …

§ 78 §
Týmto zákonom sa preberá smernica 95/46/ES.

§ 79 §
Ustanovením § 79 sa zrušuje doteraz platný zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov. Čl. II Navrhovaná právna úprava priamo súvisí s ustanovením § 41 zákona. Registrácia informačných systémov odborne priamo súvisí s výkonom dozoru nad ochranou osobných údajov. Doterajšia prax ukázala, že je potrebné, aby proces registrácie efektívne plnil plnohodnotnú funkciu pre dozor nad ochranou osobných údajov, len ako jeho integrálna súčasť. V záujme zvýšenia úrovne ochrany osobných údajov v Slovenskej republike a potreby dôsledného dodržiavania a rešpektovania práv dotknutých osôb na ochranu ich súkromia a osobných údajov sa zavádza spoplatnenie registrácie, osobitnej registrácie a ich zmien. Ochrana osobných údajov si vyžaduje určitý stupeň vážnosti, a to s poukazom na jej začlenenie medzi základné práva a slobody fyzických osôb. Neoprávnené zásahy do týchto práv môžu dotknutej osobe privodiť ujmu. Je preto potrebné sa dôslednejšie zaoberať každým procesom spracúvania osobných údajov a dbať, aby osobné údaje boli v informačnom systéme spracúvané v súlade s …