Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/43/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200290 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1017200290.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: MedGene s.r.o., Ondrejovova 971/30, 821 03 Bratislava, IČO: 36 550 931, právne zastúpený: ADVOKÁT JUDr. PETER TIMKO spol. s r.o., Štefánikova trieda 6, 949 01 Nitra, IČO: 50 528 874, proti žalovanému: Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky, Hraničná 12, 820 07 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 00428/2016-Op-10 zo dňa 19.12.2016, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Administratívne rozhodnutie 1. Žalovaný ako správny orgán konajúci v prvom stupni na základe zistenia, že žalobca pri spracúvaní biometrických údajov nesplnil povinnosť osobitnej registrácie informačného systému začal konanie vo veci uloženia pokuty podľa § 68 ods. 3 písm. e/ zákona č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 122/2013 Z.z.“ alebo ako „zákon“), o čom upovedomil žalobcu listom doručeným dňa 01.08.2016. Žalobca svoje právo vyjadriť sa k veci nevyužil a k oznámeniu o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty sa nevyjadril. 2. Žalovaný rozhodnutím č. 00944/2016-Os-2 zo dňa 31.08.2016, ako orgán príslušný podľa § 45 ods. 1 a § 46 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 72 zákona č. 122/2013 Z.z. žalobcovi ako prevádzkovateľovi informačného systému osobných údajov na základe § 68 ods. 3 písm. e/ zákona č. 122/2013 Z.z. uložil pokutu vo výške X.XXX,- eur za nesplnenie povinnosti osobitnej registrácie informačného systému podľa § 38 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z.z. v spojení s § 37 písm. b/ tohto zákona, ktorého sa žalobca ako prevádzkovateľ dopustil tým, že neprihlásil na osobitnú registráciu na úrade informačný systém osobných údajov, na ktorý sa vzťahuje osobitná registrácia podľa § 37 písm. b/ zákona č. 122/2013 Z.z., v ktorom v čase od augusta 2006 do mája 2015 na komerčné účely nesúvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti spracúval o dotknutých osobách biometrické údaje - výsledky analýzy deoxyribonukleovej kyseliny (DNA profily) na účely určenie otcovstva/príbuzenstva. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný rozklad dňa 20.09.2016, dňa 31.10.2016 zaslal žalovanému vyjadrenie, v ktorom polemizoval so závermi žalovaného v jeho prvostupňovom rozhodnutí, pričom uviedol, že osobitná registrácia sa vzťahuje iba na tie informačné systémy, v ktorých biometrické údaje spracúva prevádzkovateľ, nie však sprostredkovateľ. Kontrolovaná osoba (žalobca) prevádzkoval iba neautomatizovaný dokumentárny informačný systém, v ktorom si dočasne odložila kópiu objednávky na test príbuzenstva, a objednávka ani údaje v nej uvedené nemajú povahu biometrického údaja. Žalobca neotváral prijaté vzorky DNA, ani iným spôsobom s nimi nevykonával manipuláciu smerujúcu k vyšetreniu vzoriek. Jediným dispozičným úkonom bolo, že z prijatej objednávky vyhotovil kópiu, ktorú dočasne uložil v neautomatizovanom dokumentárnom informačnom systéme. Nič z toho, čo sa uvádzalo v objednávke, nemá povahu biometrického osobného údaja podľa § 4 ods. 3 písm. f/ zákona č. 122/2013 Z.z., ktorý výsledne definuje za biometrický údaj analýzu DNA, nie však samotnú vzorku DNA. 3. Rozhodnutím č. 00428/2016-Op-10 zo dňa 19.12.2016 žalovaný v konaní o rozklade rozhodol tak, že rozklad žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu zamietol a svoje prvostupňové rozhodnutie zo dňa 31.08.2016 potvrdil. 4. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že zistil, že žalobca v postavení prevádzkovateľa porušil § 38 ods. 1 zákona v nadväznosti na § 37 písm. b/ zákona č. 122/2013 Z.z. tým, že pred začatím spracúvania osobných údajov neprihlásil na osobitnú registráciu na úrade informačný systém, v ktorom v postavení prevádzkovateľa podľa § 4 ods. 2 písm. b/ zákona spracúval do mája 2015 na účely určenie otcovstva/príbuzenstva biometrické údaje - výsledky deoxyribonukleovej kyseliny určených fyzických osôb. Taktiež zistil porušenie § 9 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z.z. tým, že bez právneho základu spracúval osobné údaje U. L., vrátane biometrických údajov, nakoľko bez súhlasu tejto osoby, iba na základe objednávky určenia otcovstva/príbuzenstva zo dňa 19.08.2014, ktorú podala u žalobcu L.. L. B. z biologickej vzorky U. L. (cigaretový ohorok), ktorú poskytla žalobcovi žiadateľka aj prostredníctvom sprostredkovateľa R.. L.. L. Y. - praxis für humangenetik, izoloval DNA U. L., zostavil DNA profily U. L. a L.. L. B. s cieľom určenia príbuzenského vzťahu medzi menovanými a výsledkom vyhotovenia získaných DNA profilov vypracoval správu zo dňa 09.09.2014, ktorú zaslal L.. L. B.. Taktiež podľa žalovaného žalobca porušil § 6 ods. 2 písm. b/ zákona č. 122/2013 Z.z. tým, že pri spracovaní osobných údajov na účely určenia otcovstva/príbuzenstva neurčil podmienky spracúvania osobných údajov tak, aby obmedzil právo dotknutej osoby ustanovené zákonov, v dôsledku čoho postupom pri spracúvaní osobných údajov U. L., ako je špecifikovaný vyššie, obmedzil jeho práva rozhodnúť o spracúvaní jeho osobných údajov. Konanie bolo ukončené rozhodnutím č. 00622/2016-Os-6 zo dňa 13.06.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.07.2016. 5. V odôvodnení rozhodnutia žalovaného sa ďalej uvádza, že prvostupňový správny orgán mal z podkladov pre rozhodnutie č. 00622/2016-Os-6, ktorými sú protokol o kontrole spracúvania osobných údajov vykonanej u žalobcu v rámci konania o ochrane osobných údajov v čase od 26.03.2015 do 06.04.2016 - číslo protokolu: 01709/2015Ui-27, podaného návrhu a vyjadrenia prevádzkovateľa, za spoľahlivo preukázané, že žalobca od augusta 2006 do mája 2015 v rozsahu 1170 vyúčtovaných testových zákaziek spracúval biometrické údaje - výsledky analýzy DNA na účely určenia otcovstva/ príbuzenstva v informačnom systéme, na ktorý sa vzťahuje osobitná registrácia podľa § 37 písm. b/ zákona č. 122/2013 Z.z. bez toho, aby splnil povinnosť ustanovenú v § 38 ods. 1 tohto zákona prihlásiť informačný systém a osobitnú registráciu na úrade, čím naplnil znaky správneho deliktu podľa § 68 ods. 3 písm. e/ zákona č. 122/2013 Z.z.. 6. Rozhodnutie poukázalo na to, že konanie o uložení pokuty bolo začaté dňom doručenia oznámenia o zač tí správneho konania a výzvy na vyjadrenie žalobcu k veci, pričom však žalobca sa k veci nevyjadril. Prvostupňový správny orgán podľa žalovaného v predmetnom oznámení náležite odôvodnil a uviedol, z akých podkladov bude vychádzať v konaní o uložení pokuty a žalobca nenavrhol žiadne nové dôkazy a neuplatnil si žiadne námietky, preto podľa žalovaného prvostupňový správny orgán v súlade so zákonom postupoval a s námietkami uvedenými v odvolaní sa žalovaný nestotožnil. K námietke, že pokuta nemala byť uložená, nakoľko z objektívnych dôvodov nemohol žalobca prihlásiť dotknutý informačný systém a osobitnú registráciu a že žalobca tento systém neprevádzkoval, nemal k nemu prístupové práva ani ho inak neovládal, a dotknutý informačný systém sa nenachádzal na území SR, žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že predmetom konania o uložení pokuty nie je posudzovať správnosť skutkových alebo právnych zistení, ktoré boli predmetom konania o ochrane osobných údajov vo veci, ktorej už bolo dňa 09.07.2016 právoplatne rozhodnuté rozhodnutím o uložení opatrení na odstránenie nedostatkov a príčin ich vzniku pod č. 00622/2016-Os-6 zo dňa 13.06.2016. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca nepodal opravný prostriedok. V súlade s § 70 ods. 6 zákona č. 122/2013 Z.z. proti rozhodnutiu o uložení pokuty vyplýva, že rozhodnutie o uložení pokuty sa vydáva v samostatnom konaní, pričom zákon pre toto konanie zároveň ustanovuje samostatnú lehotu na jeho rozhodnutie v odvolacom konaní, ktorá je odlišná od lehoty na rozhodnutie v konaní o ochrane osobných údajov, v ktorom sa deklaruje porušenie alebo nesplnenie povinností pri spracúvaní osobných údajov ustanovených zákonom. Dôkazy sústredené v tomto konaní sú len podkladom pre rozhodnutie o uložení pokuty, nie však predmetom tohto konania. Prejednanie tej istej veci v konaní o uložení pokuty, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté v inom konaní by zakladalo prekážku res judicata. Konanie o uložení pokuty nemôže nahradiť a ani nenahrádza úlohu riadneho opravného prostriedku voči rozhodnutiu, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, námietku prevádzkovateľa preto žalovaný považoval za nedôvodnú. 7. K otázke primeranosti uloženej pokuty žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že zákonná sadzba za porušenie predmetnej povinnosti je v rozmedzí od 1.000,- eur do 200.000,- eur. Zákonodarca teda uložil obligatórnu povinnosť uložiť pokutu, pričom závažnosť protiprávneho konania žalobcu nebola nepatrná a porušenie bolo u žalobcu konštatované v súvislosti so spracúvaním osobitnej kategórie osobných údajov, ktoré obsahujú obzvlášť citlivé informácie, ktorým zákon zabezpečuje obzvlášť zvýšenú mieru ochrany. Žalovaný dodal, že správny orgán nemal v konaní o uložení pokuty podľa zákona č. 122/2013 Z.z. povinnosť skúmať motív, pohnútku alebo zavinenie prevádzkovateľa (žalobcu) pri protiprávnom konaní. Podľa žalovaného opomenutie zákonnej povinnosti pri spracúvaní osobitnej kategórie osobných údajov nemožno nijakým spôsobom zľahčovať. Pokuta spĺňa nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho správania sa osoby, ktorej sa pokuta ukladá. Žalovaný sa stotožnil s rozhodnutím prvostupňového orgánu, ktorý správne a najmä zákonným spôsobom určil výšku pokuty pri dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby. Takto uložená sankcia bude plniť preventívnu funkciu v tom, že žalobcu ako prevádzkovateľa odradí od budúceho porušenia zákona ako i represívnu funkciu v tom, že žalobcu potrestá za zistené porušenie. II. Žaloba 8. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí žalovaného vydaných v oboch administratívnych stupňoch, žiadal ich zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 9. Namietal porušenie práva účastníka dostať dôsledné a právne akceptovateľné odpovede na všetky právne významné argumenty uvádzané v administratívnom konaní. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že pokiaľ ide o skupinu námietok žalobcu, nemohol na ne prihliadnuť z dôvodov viazanosti rozhodnutím zo dňa 13.06.2016 pod č. 00622/2016-Os-6, proti ktorému žalobca nepodal rozklad. Takýto názor žalovaného považoval žalobca za neprimerane rutinný, formalistický, nesprávny a v podstatných okolnostiach veci za celkom neudržateľný. Žalobca nemal právny dôvod podávať rozklad v súvisiacom konaní, lebo už pred doručením súvisiaceho rozhodnutia sa správal podľa opatrení tam uložených. Podávať opravný prostriedok v takejto procesnej situácii postráda logiku. 10. Podľa žalobcu žalovaný celkom nepresvedčivo legitimizoval zjavnú procesnú vadu vzniknutú na prvostupňovej úrovni, keď celkom očividne bol žalobca uznaný za vinného nielen z porušenia zákona č. 122/2013 Z.z., ale aj z porušenia predchádzajúcej právnej úpravy, ktorou bol zákon č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov účinný do 30.06.2013 keď žalovaný konštatoval porušenie zákona od júla 2013. 11. Žalovaný sa taktiež podľa žalobcu nepresvedčivo vyjadril k odvolacej námietke žalobcu, že za základ porušenia nesmie byť braných 1170 zákaziek od augusta 2006 do mája 2015 (106 mesiacov) z hľadiska zásady, že dôkazné bremeno v správnom trestaní má správny orgán, druhostupňové rozhodnutie je nepreskúmateľné v otázke, koľko vybavených zákaziek sa vzťahuje na obdobie od júla 2013 do mája 2015 (23 mesiacov). Ak by sme použili percentuálny prepočet, tak prepočet relevantných zákaziek je iba 257 a nie 1170, z ktorých vychádzal žalovaný. 12. Žalobca poukázal aj na skutočnosť, že počas celého obdobia bol evidovaný iba jeden sťažovateľ z celkového počtu 1170 zákaziek, čo predstavuje iba 0,0855 %. Taktiež namietal, že z výsledku protokolu u žalovaného o kontrole zo dňa 04.01.2016 č. 01709/2015Ui-27 vyplýva, že z celkových jedenásť sledovaných kontrolných kritérií, žalobca vyhovel v deviatich kritériách, čo je takmer 82 % úspešnosť v rámci záverov kontroly. Pri výške ukladanej pokuty mala byť táto skutočnosť braná na zreteľ. Taktiež žalobca namietal, že nemal žiadny osobitný motív, ani inú amorálnu pohnútku na vytýkané opomenutie. Žiadne takéto okolnosti neboli zistené, dôkazne zabezpečené a nevyplývajú z administratívneho spisu. Týmto sa však žalovaný vôbec nezaoberal. Nebola dôkazne zabezpečená ani žiadna reálna škoda dotknutých osôb, čím sa znova žalovaný nezaoberal. III. Argumenty žalovaného 13. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 06.04.2017, zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že ukladá pokuty v konaní o pokute na základe správneho uváženia, a preto pri určení výšky pokuty vychádza zo zákonom určenej hranice na uloženie pokuty v závislosti od nebezpečnosti, intenzity, trvania protiprávneho stavu. Skutočnosť, že v minulosti za obdobnú protiprávnu činnosť neuložil pokutu, podľa jeho názoru žiadnym spôsobom neovplyvňuje správnu úvahu úradu pri ukladaní výšky pokuty, nakoľko každá sankcia musí zohľadniť individuálne posúdenie prípadu pri zohľadnení všetkých poľahčujúcich a priťažujúcich okolností vzťahujúcich sa na konkrétny prípad. 14. V konaní bolo podľa žalovaného nepochybne preukázané, že k zistenému porušeniu § 38 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z.z. v nadväznosti na § 37 písm. b/ tohto zákona spôsobom deklarovaným v rozhodnutí na odstránenie nedostatku a príčin ich vzniku zo dňa 13.06.2016 došlo. Žalobca si svojim konaním (nekonaním) v postavení prevádzkovateľa nesplnil, resp. porušil povinnosť osobitnej registrácie informačného systému. Žalobca poukázal na účelovosť štatistických tvrdení žalobcu a tiež považoval za potrebné uviesť, že dodržal zákonné kritériá pri určení výšky uloženej sankcie. Pokiaľ žalobca namietal, že nebol zohľadnený motív, či amorálna pohnútka, žalovaný uviedol, že pri spáchaní správneho deliktu v konaní o ochrane osobných údajov s poukazom na vymenované kritériá v § 70 ods. 4 zákona č. 122/2013 Z.z. právny inštitút zavinenia výslovne nespomína. V tomto prípade správny orgán ukladá sankciu podľa zákona v zmysle objektívnej zodpovednosti prevádzkovateľa, ktorý sa nesplnením povinnosti uloženej zákonom dopustil protiprávneho konania. Žalovaný nemal v tomto konaní povinnosť skúmať motív, pohnútku alebo zavinenie žalobcu v postavení prevádzkovateľa pri protiprávnom konaní. Zákon nepodmieňuje uloženie pokuty len v prípade zistenia reálnej škody dotknutým osobám, preto žalovaný nemal povinnosť túto skutočnosť zohľadňovať. IV. Administratívny spis 15. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných a ústnych podaniach. Žalovaný ako správny orgán konajúci v oboch stupňoch administratívneho konania vydal v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, pričom odôvodnenia týchto rozhodnutí sú obdobné ako jeho vyjadrenie k žalobe. K jednotlivým častiam týchto rozhodnutí a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení tohto rozsudku. V. Pojednávanie 16. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci § 9 ods. 1, § 13 ods. 1 SSP konal o veci v súlade s § 107 a nasl. SSP na pojednávaní dňa 12.02.2020 a rozhodol na ňom rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti právnych zástupcov účastníkov konania. VI. Relevantné právne predpisy 17. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 18. Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby. Podľa § 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 122/2013 Z.z. .... 19. Podľa § 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 122/2013 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie prevádzkovateľom každý, kto sám alebo spoločne s inými vymedzí účel spracúvania osobných údajov, určí podmienky ich spracúvania a spracúva osobné údaje vo vlastnom mene; ak účel, prípadne aj podmienky spracúvania osobných údajov ustanovuje zákon, priamo vykonateľný právne záväzný akt Európskej únie alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, prevádzkovateľom je ten, kto je na plnenie účelu spracúvania za prevádzkovateľa ustanovený alebo kto spĺňa zákonom, priamo vykonateľným právne záväzným aktom Európskej únie alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, ustanovené podmienky. 20. Podľa § 4 ods. 2 písm. d/ zákona č. 122/2013 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie sprostredkovateľom každý, kto spracúva osobné údaje v mene prevádzkovateľa, v rozsahu a za podmienok dojednaných s prevádzkovateľom v písomnej zmluve podľa § 8 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/122/20140415> a v súlade s týmto zákonom. 21. Podľa § 4 ods. 3 písm. f/ zákona č. 122/2013 Z.z. na účely tohto zákona sa ďalej rozumie biometrickým údajom osobný údaj fyzickej osoby označujúci jej biologickú alebo fyziologickú vlastnosť alebo charakteristiku, na základe ktorej je jednoznačne a nezameniteľne určiteľná; biometrickým údajom je najmä odtlačok prsta, odtlačok dlane, analýza deoxyribonukleovej kyseliny. 22. Podľa § 10 ods. 3 písm. b/ zákona č. 122/2013 Z.z. prevádzkovateľ spracúva osobné údaje bez súhlasu dotknutej osoby aj vtedy, ak spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné na plnenie zmluvy, v ktorej vystupuje dotknutá osoba ako jedna zo zmluvných strán, alebo v predzmluvných vzťahoch s dotknutou osobou alebo pri rokovaní o zmene zmluvy, ktoré sa uskutočňujú na žiadosť dotknutej osoby. 23. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z.z. osobné údaje o dotknutej osobe možno získať od inej fyzickej osoby a spracúvať v informačnom systéme len s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. To neplatí, ak poskytnutím osobných údajov o dotknutej osobe do informačného systému iná fyzická osoba chráni svoje práva alebo právom chránené záujmy alebo oznamuje skutočnosti, ktoré odôvodňujú uplatnenie právnej zodpovednosti dotknutej osoby, alebo sa osobné údaje spracúvajú na základe osobitného zákona podľa § 10 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2013/122/20140415>. Ten, kto takto osobné údaje spracúva, musí vedieť preukázať úradu kedykoľvek na jeho žiadosť, že ich získal v súlade s týmto zákonom. 24. Podľa § 13 ods. 5 zákona č. 122/2013 Z.z. prevádzkovateľ je oprávnený spracúvať biometrické údaje len vtedy, ak je to primerané účelu spracúvania a nevyhnutné na jeho dosiahnutie a ak a) to prevádzkovateľovi vyplýva výslovne zo zákona, b) dotknutá osoba dala na spracúvanie písomný alebo inak hodnoverne preukázateľný súhlas, c) spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné na plnenie zmluvy podľa § 10 ods. 3 písm. b) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/122/20140415>, alebo d) spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné na účely podľa § 10 ods. 3 písm. g) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/122/20140415>. 25. Podľa § 37 zákona č. 122/2013 Z.z. osobitná registrácia sa vzťahuje na informačné systémy, v ktorých prevádzkovateľ spracúva a) osobné údaje na základe § 10 ods. 3 písm. g) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2013/122/20140415>, ak o tom rozhodne úrad podľa § 34 ods. 2 písm. b) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/122/20140415>, b) osobné údaje na základe § 13 ods. 5 písm. b) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2013/122/20140415>, c) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/122/20140415> a d) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/122/20140415>, alebo c) aspoň jeden z osobných údajov uvedených v § 13 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2013/122/20140415> a zároveň sa predpokladá prenos týchto osobných údajov do tretej krajiny, ktorá nezaručuje primeranú úroveň ochrany osobných údajov; osobitná registrácia sa nevyžaduje v prípadoch podľa § 31 ods. 9 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/122/20140415>. 26. Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z.z. prevádzkovateľ je povinný prihlásiť informačný systém na osobitnú registráciu na úrade pred začatím spracúvania osobných údajov. Žiadosť, ktorou prevádzkovateľ prihlasuje informačný systém na osobitnú registráciu, musí okrem náležitostí podľa § 35 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/122/20140415> obsahovať aj dôvod prihlasovania informačného systému na osobitnú registráciu podľa § 37 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2013/122/20140415>. 27. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z.z. úrad je orgánom štátnej správy s celoslovenskou pôsobnosťou, ktorý vykonáva dozor nad ochranou osobných údajov a podieľa sa na ochrane základných práv a slobôd fyzických osôb pri spracúvaní ich osobných údajov. 28. Podľa § 46 ods. 1 písm. g/ zákona č. 122/2013 Z.z. úrad pri výkone dozoru nad ochranou osobných údajov ukladá sankcie pri zistení porušenia povinností uvedených v tomto zákone. 29. Podľa § 68 ods. 3 písm. e/ zákona č. 122/2013 Z.z. úrad uloží pokutu od 1 000 eur do 200 000 eur prevádzkovateľovi, ktorý nesplnil alebo porušil povinnosť osobitnej registrácie informačného systému podľa § 37 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/122/20140415> a 38 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/122/20140415>, § 39 ods. 5 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/122/20140415> a ods. 6 druhej vety <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/122/20140415>. 30. Podľa § 72 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z.z. Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak v odseku 2 nie je ustanovené inak. VII. Posúdenie veci správnym súdom 31. Zákon č. 122/2013 Z.z. upravuje ochranu práv fyzických osôb pred neoprávneným zasahovaním do ich súkromného života pri spracúvaní ich osobných údajov, práva, povinnosti a zodpovednosť pri spracúvaní osobných údajov fyzických osôb a postavenie, pôsobnosť a organizáciu Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky (žalovaný). Tento zákon sa vzťahuje na každého, kto spracúva osobné údaje, určuje účel a prostriedky spracúvania alebo poskytuje osobné údaje na spracúvanie. 32. Účelom deliktuálneho konania vo všeobecnosti je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu deliktu ( priestupku, či iného správneho deliktu), kto ho spáchala a akú sankciu je potrebné páchateľovi uložiť. Orgány prejednávajúce správne delikty sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak, aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci, pričom pochybnosti o spáchanom skutku sa v deliktuálnom konaní vykladajú v prospech obvineného. Objasniť správny delikt znamená okrem iného spoľahlivo zistiť a ustáliť všetky jeho typové znaky, teda znaky skutkovej podstaty správneho deliktu, medzi ktoré patrí aj jeho subjektívna stránka. Definičným znakom správneho deliktu je zavinenie, pričom pri správnom delikte prejednávanom v tomto konaní na naplnenie subjektívnej stránky postačuje zavinenie z nedbanlivosti. 33. Ak bol zistený skutkový stav v priebehu objasňovania správneho deliktu a dokazovania vykonaného správnym orgánom, úlohou správnych orgánov je vyhodnotiť dôkazy v prospech i v neprospech obvineného a vyhodnotením vykonaných dôkazov na základe voľného hodnotenia dôkazov rozhodnúť, či vykonané dôkazy sú dostatočné pre preukázanie zodpovednosti za správny delikt. 34. Pre preukázanie spáchania správneho deliktu nezáleží na tom, či je preukázaný jediným alebo skupinou dôkazov, či vo forme výpovede alebo listiny, ak taký dôkaz alebo dôkazy nepochybne preukazujú vinu. Z pripojeného administratívneho spisu, z dôkazov, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu i žalovaného vyplynulo, že opis skutku vyplynuvšieho z vykonaných dôkazov bol totožný so skutkami, ako boli opísané v napadnutých rozhodnutiach a súd nemal žiaden relevantný dôvod spochybňovať skutkové ani právne závery správneho orgánu. Žalovaný vo svojich rozhodnutiach zhrnul pochybenia žalobcu, vysvetlil, na základe akých skutočností k svojmu záveru dospel a prezentoval aj svoje úvahy ohľadom výšky uloženej sankcie. 35. Súd sa zaoberal všetkými námietkami žalobcu, o ktorých možno vo všeobecnosti konštatovať, že nimi žalobca vyjadril svoj nesúhlas s vysvetlením jednotlivých právnych záverov žalovaného vyplývajúcimi z výroku rozhodnutia, kedy polemizoval s právnou relevanciou zistení žalovaného uvedenými v odôvodnení. Na tomto mieste súd poukazuje na znenie odôvodnenia rozhodnutia žalovaného opísaného v úvode odôvodnenia tohto rozsudku. S týmito závermi sa súd v jeho podstatných častiach stotožnil a odkazuje naň. Čo bol aj dôvod, prečo v odôvodnení tohto rozsudku súd rozhodnutie žalovaného tak podrobne opísal. 36. Vychádzajúc z koncepcii ustanovenej zákonom č. 122/2013 Z.z. je konanie o uložení pokuty jedným z možných vyústení, pri konaní o ochrane osobných údajov podľa § 62 zákona č. 122/2013 Z.z., ktoré môže správny orgán začať potom, ako boli kontrolou dodržiavania zákona zistené nedostatky a vypracovaný protokol (§ 60 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z.z.) o kontrole. Správny orgán pritom vychádza zo zistení z kontroly, ktorou správny orgán na to príslušný podľa zákona č. 122/2013 Z.z. zisťuje dodržiavania zákona pri spracúvaní osobných údajov. Zistenie, či postupom prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa došlo k porušeniu práv fyzických osôb pri spracúvaní ich osobných údajov je predmetom konania o ochrane osobných údajov podľa § 62 a nasl. zákona č. 122/2013 Z.z., pri ktorom správny orgán nielen zisťuje porušenie zákona ale v prípade takéhoto zistenia uloží opatrenia na nápravu prípadne sankciu. 37. V prípade, ako už bolo vyššie konštatované, zistenia porušenia zákona, má správny orgán možnosť uložiť pokutu alebo poriadkovú pokutu. Podľa § 68 ods. 3 písm. e/ zákona č. 122/2013 Z.z. v prípade, že účastník konania nesplnil alebo porušil povinnosť osobitnej registrácie informačného systému podľa § 37 písm. b/ uvedeného zákona, zákon stanovil rozmedzie výšky pokuty od 1000,- eur do 200.000,- eur. Z dikcie tohto zákonného ustanovenia zároveň vyplýva, že správny orgán nemá možnosť ale povinnosť uložiť pokutu v zákonom stanovenej sadzbe. 38. Ustanovenie v § 68 ods. 3 zákona uvádza, že sa pokuta uloží prevádzkovateľovi. Vychádzajúc z teoreticko-právnej premisy, že k výkladu aplikácií inštitútu právneho predpisu nemožno pristupovať len z hľadiska samotného znenia konkrétneho inštitútu, ale je povinnosťou orgánu aplikácie práva vykladať tento inštitút v kontexte s celým právnym poriadkom a vychádzajúc tiež zo skutočnosti, že sprostredkovateľ je oprávnený spracúvať osobné údaje len v rozsahu, za podmienok a na účel dojednaný s prevádzkovateľom v zmluve na tento účel uzatvorenej a konanie sprostredkovateľa vrátane porušenia právnej povinnosti zaväzuje aj prevádzkovateľa, ktorý si u neho predmetnú službu objednal, potom podľa § 68 ods. 3 dáva možnosť uložiť pokutu prevádzkovateľovi aj za nedostatky, ktoré vznikli činnosťou prenesenou na sprostredkovateľa. 39. V posudzovanom prípade skutočnosť, že žalobca preniesol svoju činnosť alebo časť svojej činnosti pri spracúvaní osobných údajov na sprostredkovateľa, nemôže byť dôvodom jeho liberácie. Zákon na ochranu osobných údajov č. 122/2013 Z.z. sa vzťahuje na každého, kto spracúva osobné údaje, určuje účel a prostriedky spracúvania alebo poskytuje osobné údaje na spracúvanie. Tento zákon sa vzťahuje na osobné údaje systematicky spracúvané úplne alebo čiastočne automatizovanými prostriedkami spracúvania alebo inými ako automatizovanými prostriedkami spracúvania, ktoré sú súčasťou informačného systému alebo sú určené na spracúvanie v informačnom systéme. 40. Vychádzajúc zo synonymického slovníka slovenského jazyka pod pojmom spracovať možno rozumieť aj „použiť, použiť na výrobu, zužitkovať, upraviť, využiť alebo ovplyvniť“. Z uvedeného vyplýva, že akákoľvek manipulácia s osobným údajom, pri ktorej dochádza k jej použitiu, úprave alebo zužitkovaniu, je spracovaním osobného údaju. Pokiaľ prevádzkovateľ pri spracovaní osobných údajov používa informačný systém (plne automatický, čiastočne automatický alebo inými ako automatizovaný), je povinný prihlásiť ho na osobitnú registráciu na správnom orgáne, a to už pred začatím spracúvania osobných údajov. 41. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca prijímal objednávky na analýzy DNA na účely určenia otcovstva/príbuzenstva, pričom spolu s objednávkou prijal aj biologickú vzorku určenú na analýzu. Z objednávky žalobca vyhotovil kópiu, ktorú dočasne uložil v dokumentárnom informačnom systéme. Biologickú vzorku následne zaslal svojmu sprostredkovateľovi R.. L.. L. Y. - Praxisfüre Humangenetic. Sprostredkovateľ následne obstaral všetky úkony spojené s vykonaním testu príbuzenstva a následne oznámil žalobcovi výsledky tohto testu. Výsledky testu následne žalobca oznámil objednávateľovi. Súd nadobudol presvedčenie, že žalobca jednak sám a tiež prostredníctvom sprostredkovateľa použil a zužitkoval osobné údaje dotknutých osôb, k čomu použil i informačný systém. Uvedené zistenia sú zároveň v zhode s tvrdeniami žalobcu. Súd dospel k záveru, že takto popísaná činnosť žalobcu a sprostredkovateľa vyššie opísaná bola spracovaním osobných údajov. 42. Pokiaľ žalobca namietal, že podľa § 4 ods. 3 písm. f/ zákona č. 122/2013 Z.z. je biometrickým údajom iba odtlačok prsta, odtlačok dlane či analýza DNA, pričom on sám takúto analýzu nevykonával, správny súd sa s takýmto argumentom nestotožnil. Podľa § 4 ods. 3 písm. f/ je biometrickým údajom osobný údaj fyzickej osoby označujúci jej biologickú alebo fyziologickú vlastnosť alebo charakteristiku, na základe ktorej je jednoznačne a nezameniteľne určiteľná. Pokiaľ uvedené ustanovenie za bodkočiarkou uvádza, že biometrickým údajom je analýza deoxyrybonukleovej kyseliny, uvádza tak v spojení s časticou „najmä“, čo znamená, že okruh biometrických údajov nie je právnym predpisom ohraničený, resp. taxatívne vymedzený. 43. Ustanovenie § 4 ods. 1 definuje osobné údaje ako údaje týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby, pričom takouto osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora alebo na základe jednej či viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu. Pokiaľ žalobca narábal so vzorkou DNA konkrétnej osoby a v objednávke boli uvedené ďalšie identifikátory dotknutej osoby, boli spôsobilé v takomto spojení dotknutú osobu priamo určiť. 44. Na účely zákona č. 122/2013 Z.z. sa spracúvaním osobných údajov rozumie vykonávanie operácií alebo súboru operácií s osobnými údajmi, najmä ich získavanie, zhromažďovanie, šírenie, zaznamenávanie, usporadúvanie, prepracúvanie alebo zmena, vyhľadávanie, prehliadanie, preskupovanie, kombinovanie, premiestňovanie, využívanie, uchovávanie, blokovanie, likvidácia, ich cezhraničný prenos, poskytovanie, sprístupňovanie alebo zverejňovanie. Z pripojeného administratívneho spisu mal správny orgán za preukázané, že žalobca s predmetnými osobnými údajmi vykonal viacero operácií, príkladom ich získaval, zhromažďoval, usporadúval, uskutočňoval ich cezhraničný prevoz, uchovával, resp. odovzdal tretej strane, ktorá ich ďalej spracúvala a po vykonaní analýzy DNA poskytoval o týchto osobných údajoch informácie. Nad všetky pochybnosti teda žalobca spracúval osobné údaje, ako to predpokladá zákon č. 122/2013 Z.z.. 45. Podľa § 4 ods. 3 písm. d/ zákona č. 122/2013 Z.z. informačným systémom osobných údajov je informačný systém, v ktorom sa na vopred vymedzený alebo ustanovený účel systematicky spracúva alebo má spracúvať akýkoľvek usporiadaný súbor osobných údajov prístupných podľa určených kritérií, bez ohľadu na to, či ide o informačný systém centralizovaný, decentralizovaný alebo distribuovaný na funkčnom alebo geografickom základe; informačným systémom na účely tohto zákona rozumie sa aj súbor osobných údajov, ktoré sú spracúvané alebo pripravené na spracúvanie čiastočne automatizovanými alebo inými automatizovanými prostriedkami spracúvania. Podľa názoru správneho súdu informačný systém, ktorý používal žalobca, zodpovedá definícii podľa vyššie uvedeného zákonného ustanovenia. Sám žalobca akceptoval, že objednávku spolu s vzorkou DNA zaradil do vopred vymedzeného súboru, pričom tieto vzorky boli pripravené na spracúvanie na vopred jednoznačne vymedzený alebo ustanovený zámer - určenie otcovstva /príbuzenstva. 46. Prevádzkovateľ, ktorý pri spracúvaní osobných údajov používa informačný systém, je povinný ho v zmysle § 38 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z.z. registrovať, a to ešte pred začatím spracúvania osobných údajov. Žalobca prevádzkoval takýto informačný systém, pričom pri tejto jeho činnosti dochádzalo k spracúvaniu osobných údajov. Žalobca si toho vedomý, čoho dôkazom je aj to, že na činnosť, ktorá je explicitne pomenovaná v ustanovení § 4 ods. 3 písm. f/ zákona č. 122/2013 Z.z. poveril sprostredkovateľa. Preto súd prisvedčil záverom správneho orgánu, že žalobca mal povinnosť svoj informačný systém registrovať na správnom orgáne. 47. Ako aj sám žalobca potvrdil, nepodal rozklad proti rozhodnutiu žalovaného č. 00622/2016-Os-6 zo dňa 13.06.2016, ktorým v konaní o ochrane osobných údajov žalovaný uložil žalobcovi na základe zistenia, že porušil § 38 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z.z. v nadväznosti na § 37 písm. b/ tohto zákona povinnosť, že pred začatím spracúvania osobných údajov neprihlásil na osobitnú registráciu na úrade svoj informačný systém, v ktorom v postavení prevádzkovateľa spracúval do mája 2015 na účely určenia otcovstva/príbuzenstva biometrické údaje - výsledky analýzy DNA určených fyzických osôb a na odstránenie príčin vzniku zisteného nedostatku bola žalobcovi uložená povinnosť prihlásiť tento informačný systém na osobitnú registráciu, čo podľa žalobcu bolo v čase vydania tohto rozhodnutia odstránené. To ale tiež znamená, že žalobca akceptoval takéto rozhodnutie a právny záver správneho orgánu po zistení skutočného stavu veci a teda akceptoval, že bol povinný predmetný informačný systém prihlásiť na osobitnú registráciu podľa zákona č. 122/2013 Z.z.. 48. Až v konaní o uložení pokuty žalobca namietal, že svoj informačný systém nebol na osobitnú registráciu povinný prihlásiť. Aj s ohľadom na vyššie uvedené argumenty však správny súd považoval tieto tvrdenia žalobcu za účelové, použité v snahe vyhnúť sa deliktuálnej zodpovednosti za porušenie zákona. Naopak z vykonaného dokazovania mal správny orgán za preukázané, že žalobca porušil povinnosť osobitnej registrácie informačného systému podľa § 38 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z.z.. 49. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca ako prevádzkovateľa ponúkal a externým dodávateľským spôsobom vykonával testy príbuzenstva. Vymedzením počtu účelu a podmienok spracovania osobných údajov žalobca nadobudol postavenie prevádzkovateľa informačného systému osobných údajov zameraného na realizáciu testov príbuzenstva (analýzy DNA), pričom v rámci vymedzenia rozsahu a podmienok spracúvania osobných údajov svojmu sprostredkovateľovi zmluvou podľa § 8 zákona č. 122/2013 Z.z. delegoval konkrétne spracovateľské operácie. Skutočnosť, že priamo žalobca nevykonával analýzu DNA je právne irelevantná, pretože, ako už súd vysvetlil vyššie, uzavretím zmluvy so sprostredkovateľom sa žalobca nezbavil zodpovednosti za spracúvanie osobných údajov v informačnom systéme, ktorý pre tento účel vytvoril a spracovával v ňom osobné údaje dotknutých osôb vo vlastnom mene. Žalobca vo vzťahu k spracúvaniu osobných údajov na účel určenia príbuzenstva vymedzil účel spracúvania osobných údajov, určil podmienky ich spracúvania a spracúval osobné údaje vo vlastnom mene. Preto objektívne nadobudol postavenie prevádzkovateľa podľa § 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 122/2013 Z.z. Táto skutočnosť nemôže byť ovplyvnená tým, že žalobca na samotnú analýzu DNA poveril tretiu osobu, pretože išlo len o časť spracovateľských operácií s osobnými údajmi. Nie je právne významným ani to, či informačný systém bol centralizovaný, decentralizovaný alebo distribuovaný na funkčnom, alebo geografickom základe a ani to , či išlo o automatizovaný, čiastočne automatizovaný alebo iný, ako automatizovaný informačný systém. Predmetný informačný systém, v ktorom žalobca spracúval biometrické osobné údaje dotknutých osôb pre komerčné účely, podliehal preto osobitnej registrácii v zmysle § 37 písm. b/ zákona č. 122/2013 Z.z. 50. Pokiaľ žalobca namietal nepreskúmateľnosť žalobou napadnutých rozhodnutí, súd poukazuje na to, že jednou zo zásad správneho konania je zásada materiálnej pravdy, v zmysle ktorej je správny orgán povinný zistiť všetky okolnosti, ktoré majú význam pre rozhodnutie a obsah jeho rozhodnutia. Rozhodnutie správneho organu má byť v súlade so skutočným stavom veci. Hodnotenie dôkazov je v rámci konania vo veci objasňovania správnych deliktov ovládané zásadou voľného hodnotenia dôkazov ako procesu, pri ktorom na základe logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia, a preto skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe voľnej úvahy, treba v rozhodnutí dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia, ako sa zhodnotili vykonané dôkazy, ako aj hodnotenie týchto dôkazov. V tejto svojej povinnosti je správny orgán limitovaný len všeobecnými vymedzeniami zákonných podmienok, ktoré predstavujú hranicu voľnej úvahy. Pre súd je rozhodujúce, či také rozhodnutie vydané na základe zákonom povolenej voľnej úvahy nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, pričom neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. 51. Pri akomkoľvek rozhodnutí možno polemizovať o jeho odbornej úrovni, či správny orgán mohol svoje argumenty vysvetliť podrobnejšie, alebo sa precíznejšie vysporiadať s tvrdeniami účastníka konania, ktoré možno považovať za právne významné. Súd však hodnotí preskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu len v miere jeho minimálnej argumentačnej kvality a interpretačnej schopnosti, na základe akých logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov správny orgán vydal meritórne rozhodnutie. Skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe voľnej úvahy, treba v rozhodnutí dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia a ako sa vyhodnotili vykonané dôkazy. V tejto svojej povinnosti je správny orgán limitovaný len všeobecnými vymedzeniami zákonných podmienok, ktoré predstavujú hranicu voľnej úvahy. Pre súd je rozhodujúce, či rozhodnutie vydané na základe zákonom povolenej úvahy nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Námietky žalobcu sú v rozhodnutí žalovaného o rozklade podrobne opísané, je zrejmé, že sa žalovaný nimi zaoberal a v rozhodnutí sa s nimi zrozumiteľne a preskúmateľne vyporiadal. Je zrejmé, na základe čoho dospel žalovaný k právnemu záveru vo svojom rozhodnutí a z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uvedené podľa názoru súdu jednoznačne vyplýva. S poukazom na vyššie opísané právne posúdenie veci správny súd právne závery žalovaného, ku ktorým dospel v preskúmavanom administratívnom konaní, považuje za správne. 52. Žalobca namietal výšku uloženej sankcie ako aj jej nedostatočné odôvodnenie. 53. V súlade s princípom plnej jurisdikcie, ktorý bol zavedený do správneho súdnictva v Slovenskej republike na základe judikatúry ESĽP najmä k čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je súd oprávnený zmeniť rozhodnutie orgánu verejnej správy o peňažnej sankcii až na úroveň upustenia od potrestania a priamo ukladať i sankcie, ktoré neboli pôvodne uložené rozhodnutím správneho orgánu. 54. Jednou zo zásad ukladania trestov je zásada primeranosti trestu, v zmysle ktorej platí, že trest by mal byť úmerný škode, ktorú páchateľ činom spôsobil a nemá páchateľovi spôsobiť zbytočné útrapy. Trest nesmie byť ukladaný mechanicky bez zváženia všetkých okolností konkrétneho prípadu. Trest, ktorým štát a spoločnosť reaguje na spáchaný delikt, by mal nespravodlivosť spôsobenú deliktom napraviť, ale nie však viac rozmnožiť. Neprimeraný trest totiž nemožno považovať za spravodlivý, spravodlivým je vždy len primeraný trest. 55. Pokiaľ ide o pokutu uloženú žalobcovi, táto nepochybne predstavuje majetkový zásah, pričom primeraný v čl. 1 ods. 1 a čl. 13 ods. 4 Ústavy SR je len taký zásah do základných práv a slobôd, ktorý je v demokratickom a právnom štáte nevyhnutný na dosiahnutie verejného záujmu (takýto zásah ospravedlňujúceho) a sledovaný cieľ nemožno dosiahnuť miernejšími prostriedkami. Ako už súd vysvetlil vyššie, správny orgán nemal inú možnosť, ako žalobcovi za spomínané porušenie zákona uložiť pokutu, pričom výška pokuty, ktorú uložil, je blízko spodnej hranice zákonnej sadzby. 56. Pri posúdení uloženej sankcie, ktorá predstavuje diskrečnú právomoc správneho úradu, v ktorej jej nemôže byť bránené a je limitovaná len zákonom a zásadami zdravej logiky, je pre súd rozhodujúce, či rozhodnutie vydané na základe zákonom povolenej úvahy nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Námietky žalobcu ohľadom uloženej sankcie (pokuty) spočívajú v spochybnení samotnej právnej kvalifikácie samotného skutku. Je zrejmé, že sa žalovaný s námietkami žalobcu zaoberal a v rozhodnutí sa s nimi zrozumiteľne a preskúmateľne vyporiadal. 57. Správny súd s ohľadom na námietky uvedené v žalobe, ktoré sa týkajú uloženej peňažnej pokuty konštatoval, že odôvodnenie uloženej sankcie zodpovedá požiadavkám preskúmateľnosti a je zodpovedajúce skutočnosti, že bola uložená blízko dolnej hranici. Celkom isto by bol na odôvodnený kladený vyšší dôraz, keby bola pokuta uložená vo väčšej výške. Správny súd poukazuje na § 70 ods. 4 zákona č. 122/2013 Z.z., podľa ktorého pri ukladaní pokuty alebo poriadkovej pokuty a určení jej výšky úrad prihliada najmä na závažnosť, čas trvania a následky protiprávneho konania, opakovanie takéhoto konania a mieru ohrozenia súkromného a rodinného života a na počet dotknutých osôb. Možno s určitosťou konštatovať, že sa správny orgán vysporiadal s otázkou uloženej pokuty dostatočne zohľadniac všetky zákonom stanovené kritériá, pričom z odôvodnenia jeho rozhodnutia uvedené podľa názoru súdu závery administratívneho konania jednoznačne vyplývajú. Za právne relevantné posudzované kritériá možno považovať závažnosť a čas trvania a mieru ohrozenia súkromného a rodinného života. Pokiaľ ide o následky protiprávneho konania, opakovanie takéhoto konania alebo počet dotknutých osôb, tieto kritériá sú s ohľadom na skutkovú podstatu predmetného správneho deliktu právne nepodstatné, pretože porušenie zákona žalobcom spočívalo v samotnej skutočnosti, že žalobca ako prevádzkovateľ neprihlásil na osobitnú registráciu na úrade informačný systém osobných údajov, na ktorý sa vzťahuje osobitná registrácia podľa § 37 písm. b/ zákona č. 122/2013 Z.z. 58. Správny súd na základe hore uvedených dôvodov dospel k záveru, že žalovaný správny orgán dostatočne zistil skutkový stav veci a tento zároveň správne posúdil a svoje posúdenie i náležite preskúmateľne odôvodnil. Napadnuté rozhodnutia boli zákonné a námietky žalobcu neodôvodňujú ich zrušenie, preto súd žalobu v celom rozsahu podľa § 190 SSP zamietol. 59. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 a § 169 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil podmienky, na základe ktorých právo na náhradu možno od žalobcu spravodlivo požadovať. Žalovanému nevznikli ani trovy právneho zastúpenia. Správny súd nepriznal náhradu trov konania ani ďalším účastníkom konania, pretože im neuložil takú povinnosť, ktorá by im spôsobila vznik trov. 60. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).