Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/243/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201708 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1017201708.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Mališovej a JUDr. Marty Barkovej, v právnej veci žalobcu: Obec Šoporňa, Šoporňa 1179, 925 52 Šoporňa, IČO: 00 306 207, zastúpený: Mgr. Slavomír Trnkócy, advokát, Gercenova 6/A, 851 01 Bratislava, proti žalovanému: Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky, Hraničná 12, 820 07 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia predsedníčky Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky č. k. 00255/2017-Op-6 zo dňa 02.08.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Administratívne konanie a rozhodnutie žalovaného 1.Úrad na ochranu osobných údajov SR (ďalej aj len úrad) dňa 28.11.2016 prijal podanie D.. T. V., obsahom ktorého bola žiadosť o začatie konania o ochrane osobných údajov voči prevádzkovateľovi z dôvodu podozrenia z neoprávneného zverejňovania jej osobných údajov ako aj osobných údajov jej manžela a dcéry na webovom sídle prevádzkovateľa N.. 2. Po preskúmaní webového sídla prevádzkovateľa mal úrad preukázané, že prevádzkovateľ v časti „Faktúry, objednávky, zmluvy“, podčasti „Zmluvy“ minimálne v dňoch 01.12.2016 - 06.12.2016 zverejňoval zmluvu označenú ako Dohoda o ukončení zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 26/2015, prostredníctvom ktorej zároveň zverejňoval rodné číslo X.. B. V. a zverejňoval zmluvu označenú ako Kúpna zmluva č. 19/2016, prostredníctvom ktorej zverejňoval rodné číslo a dátum narodenia F. A. a T. A. pravdepodobne bez právneho základu. Vo vzťahu k zverejneniu predmetných osobných údajov sa žalobca na žiadosť úradu vyjadril dňa 03.11.2016 a uznal zverejnenie predmetných dokumentov. 3. Vo vzťahu k podozreniu zo zverejnenia všeobecne používateľného identifikátora mal úrad za preukázané, že prevádzkovateľ získal osobné údaje dotknutých osôb za účelom uzatvorenia predmetných zmlúv. Keďže predmetom týchto zmlúv bolo nakladanie s majetkom a financiami prevádzkovateľa, bol prevádzkovateľ ako povinná osoba v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o slobode informácií) podľa § 5a ods. 1 tohto zákona povinný predmetné zmluvy zverejniť. 4. Prevádzkovateľ bol v zmysle ust. § 9 ods. 1 zákona o ochrane osobných údajov v spojení so zákonom o slobodnom prístupe k informáciám oprávnený a zároveň povinný zverejniť identifikačné údaje zmluvnej strany v rozsahu titul, meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu a označenie nehnuteľnosti. Na zverejnenie ostatných osobných údajov a to dátum narodenia, rodné číslo a štátne občianstvo, však nedisponoval súhlasom dotknutej osoby a ani žiadnym iným primeraným právnym základom, čím ust. § 9 ods. 1 zákona o ochrane osobných údajov porušil. Podľa úradu žalobca taktiež porušil i ust. § 13 ods. 2 zákona o ochrane osobných údajov a to vo vzťahu k zverejneniu rodných čísiel dotknutých osôb, keď zverejňovať všeobecne použiteľný identifikátor sa zakazuje. V uvedenom prípade ide o generálne, taxatívne ustanovenie, od ktorého sa prevádzkovateľ nemá právo odkloniť ani so súhlasom dotknutej osoby. 5. Uvedené skutkové zistenia boli podkladom rozhodnutia č. 00212/2017-Os-5 zo dňa 01.03.2017, ktorým podľa § 65 ods. 1 a ods. 4 zákona č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov (ďalej len zákon o ochrane osobných údajov) uložil žalobcovi na základe zistenia porušenia ust. § 13 ods. 2 zákona o ochrane osobných údajov a § 9 ods. 1 tohto zákona opatrenie na odstránenie zistených nedostatkov a príčiny ich vzniku. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca nepodal riadny a ani mimoriadny opravný prostriedok a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.03.2017, čím boli konečným spôsobom upravené právne pomery žalobcu. 6. Z dôvodu, že vo vyššie uvedenom rozhodnutí bolo konštatované porušenie ust. § 13 ods. 2 zákona o ochrane osobných údajov, čím žalobca naplnil znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 68 ods. 3 písm. b) zákona o ochrane osobných údajov, za ktorý predmetný zákon vymedzuje obligatórne uloženie pokuty, úrad preto začal z úradnej povinnosti konanie o uložení pokuty. 7. Na základe takto zisteného skutkového stavu Úrad na ochranu osobných údajov SR rozhodnutím č. 00836/2017-Os-4 zo dňa 30.05.2017 žalobcovi, ako prevádzkovateľovi informačného systému osobných údajov uložil pokutu vo výške 1.000,- eur za správny delikt podľa § 68 ods. 3 zákona o ochrane osobných údajov, a to za porušenie ust. § 13 ods. 2 zákona o ochrane osobných údajov, ktorého sa žalobca dopustil tým, že na svojom webovom sídle N. v časti „Faktúry, objednávky, zmluvy“ podčasti „Zmluvy“ zverejnením dokumentu označenom ako „Dohoda o ukončení zmluvy o nájme nebytových priestorov“ č. 26/2015 a zverejnením dokumentu označenom ako „Kúpna zmluva“ č. 19/2016, zároveň minimálne v dňoch 01.12.2016 - 06.12.2016 zverejňoval všeobecný použiteľný identifikátor (rodné číslo) dotknutých osôb X.. B. V., F. A. a T. A., ktorý sa zverejňovať zakazuje (ďalej aj len prvostupňové rozhodnutie). V odôvodnení rozhodnutia úrad poukázal, že zákon o ochrane osobných údajov vo všeobecnosti zakazuje zverejňovanie rodného čísla, t.j. nepripúšťa žiadnu výnimku a v prípade nesplnenia alebo porušenia niektorej z povinnosti podľa § 13 a § 14 zákona o ochrane osobných údajov pri spracúvaní osobitnej kategórie v zmysle dikcie § 68 ods. 3 písm. b) zákona o ochrane osobných údajov, zákon uložil povinnosť úradu uložiť pokutu. 8. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodla predsedníčka Úradu na ochranu osobných údajov SR rozhodnutím č. 00255/2017-Op-6 zo dňa 02.08.2017 tak, že rozklad žalobcu zamietla a prvostupňové rozhodnutie o uložení pokuty zo dňa 30.05.2017 potvrdila. II. Žaloba 9. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 09.10.2017 domáhal preskúmania zákonnosti a následne aj zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 00255/2017-Op-6 zo dňa 02.08.2017, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie o uložení pokuty žalobcovi podľa § 68 ods. 3 zákona o ochrane osobných údajov vo výške 1.000,- eur za porušenie ust. § 13 ods. 2 zákona o ochrane osobných údajov konaním, ktoré je opísané vo výroku prvostupňového rozhodnutia. 10. V žalobe uviedol, že z ust. § 63 ods. 1 zákona o ochrane osobných údajov vyplýva, že konanie sa začína na návrh dotknutej osoby alebo osoby, ktorá tvrdí, že je priamo dotknutá na svojich právach ustanovených týmto zákonom alebo bez návrhu. Je zrejmé, že uloženie pokuty sa netýkalo pisateľky podnetu, ale úrad aj napriek tejto skutočnosti viedol konanie so subjektom, ktorý nemal s dotknutými osobami absolútne nič spoločné. 11. Uviedol, že postupom úradu došlo k neoprávnenému sprístupneniu osobných údajov osôb, ktoré o danom konaní ani nemuseli vedieť, osobám, ktoré na to nemali žiaden právny dôvod. Postup úradu, v rozpore s platným právnym poriadkom, tak nemohol zabezpečiť riadne zistenie skutkového stavu, keďže postupoval v rozpore s platným právnym poriadkom. Ak pri inej svojej činnosti zistil pochybenia obce Šoporňa pri jej činnosti, mal začať osobitné konanie na základe § 63 ods. 1 zákona ex oficio a oznámiť jej to, čo sa však nestalo. 12. Úrad žiadnym spôsobom nespochybňoval argumentáciu žalobcu, že ten postupoval v zmysle a v súlade s ust. § 47a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Úrad sa uspokojil s konštatovaním, že zákon č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám je vo vzťahu k zverejňovaniu osobných údajov lex specialis oproti Občianskemu zákonníku. Rovnako postupovala aj predsedníčka úradu a tak nie je zrejmé, prečo rozklad žalobcu zamietla. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám však žiadnym spôsobom nerieši účinnosť nezverejnených ustanovení povinne zverejnenej zmluvy. Ak v zmysle ust. § 47a Občianskeho zákonníka má nejaká zmluva nadobudnúť účinnosť aj zverejnením, je v zmysle právnej logiky dôvodný predpoklad, že sú zverejnené všetky jej zákonné náležitosti. 13. Podľa žalobcu uložená pokuta sa javí ako pokuta v rozpore s princípmi zakotvenými v čl. 1 ods. 1 v spojitosti s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, keďže obec Šoporňa postupovala v súlade s platným právnym poriadkom. 14. Žalobca taktiež poukázal, že úrad žiadnym spôsobom nebral do úvahy, že dotknuté osoby sa necítili a necítia postupom obce Šoporňa dotknuté a ani si nie je vedomý tej skutočnosti, že k uvedeným zisteniam dospel na základe porušenia platného právneho poriadku. 15. Žalobca nezákonnosť a protiústavnosť vidí aj v tom, že žalovaný sa pri vydaní žalobou napadnutého rozhodnutia neriadil platným právnym poriadkom ale vlastnou právnou úvahou, ktorá odporuje platnému právnemu poriadku a je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia a ktorú navyše žiadnym spôsobom neodôvodnil. Z princípu zákonnosti orgánov verejnej moci vyplýva aj to, že orgány verejnej moci majú konať vo verejnom záujme, čo v tomto prípade nebolo žiadnym spôsobom dodržané. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného nedáva jasnú odpoveď na to, prečo rozhodol pri uložení pokuty žalobcovi tak, ako rozhodol a odôvodnenie rozhodnutia je tak nepreskúmateľné. S poukazom na uvedené žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vec vrátil na opätovné prejednanie a rozhodnutie. III. Vyjadrenie žalovaného 16. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 20.12.2017 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že je potrebné diferencovať konanie o pokute a konanie pod č.k. 00212/2017 Os (ďalej len konanie o ochrane osobných údajov), ktoré predchádzalo konaniu o pokute, na ktorého nezákonnosť žalobca poukazuje. Predmetom konania o pokute nie je posudzovať správnosť skutkových alebo právnych zistení, ktoré boli predmetom konania o ochrane osobných údajov, v ktorom bolo konštatované porušenie § 13 ods. 2 zákona o ochrane osobných údajov, spôsobom uvedeným vo výroku prvostupňového rozhodnutia. Konanie o pokute nenahrádza úlohu riadneho opravného prostriedku voči rozhodnutiu, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté. 17. V konaní o ochrane osobných údajov bol protiprávny stav zosúladený s príslušnou právnou úpravou, prvostupňový orgán uložil náležité opatrenia na nápravu a žalobca tieto opatrenia dobrovoľne splnil a odstránil tak zistené nedostatky, čím uznal svoje pochybenie. Uvedené je však potrebné odlíšiť od konania o uložení pokuty. 18. Z ust. § 70 ods. 6 zákona o ochrane osobných údajov vyplýva, že rozhodnutie o uložení pokuty sa vydáva v samostatnom konaní, pričom zákon o ochrane osobných údajov pre toto konanie zároveň aj ustanovuje samostatnú lehotu na jeho rozhodnutie v odvolacom konaní, ktoré je odlišné od lehoty na rozhodnutie v konaní o ochrane osobných údajov, v ktorom sa deklaruje porušenie alebo nesplnenie povinnosti pri spracúvaní osobných údajov ustanovených zákonom o ochrane osobných údajov. 19. Žalovaný zotrval na dôvodoch uvedených v preskúmavanom rozhodnutí a skonštatoval, že argumenty žalobcu nie sú spôsobilé zvrátiť napadnuté rozhodnutie a žalobu považuje za zjavne nedôvodnú, jednak z dôvodu, že žalobca napáda z väčšej časti len konanie o ochrane osobných údajov, ktoré bolo ukončené právoplatným rozhodnutím, voči ktorému žalobca nepodal riadny a ani mimoriadny opravný prostriedok. Žalobca sa v podanej žalobe obmedzil len na popis procesného postupu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia žalovaného, z ktorého vyvodil i porušenie zásad správneho konania a jednak žalobca má za to, že v prípade domáhania sa preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného vydaného v konaní o pokute, ide o prípad žaloby, ktorou sa sleduje bezúspešné uplatňovanie práva, tak, ako to predpokladá § 28 správneho súdneho poriadku, ktorý upravuje prípady, kedy súd môže výnimočne odmietnuť žalobu fyzickej osoby a právnickej osoby. S poukazom na uvedené žiadal žalobu zamietnuť. IV. Právne posúdenie veci 20. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 21. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 22. Podľa § 5a ods. 1 zák. č. 211/2000 Z.z., povinne zverejňovaná zmluva je písomná zmluva, ktorú uzaviera povinná osoba a ktorá obsahuje informáciu, ktorá sa získala za finančné prostriedky, s ktorými hospodária právnické osoby verejnej správy vrátane neštátnych účelových fondov, alebo sa týka používania týchto finančných prostriedkov, nakladania s majetkom štátu, majetkom obce, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom právnických osôb zriadených zákonom alebo na základe zákona alebo nakladania s finančnými prostriedkami Európskej únie. 23. Podľa § 5a ods. 13 zák. č. 211/2000 Z.z., ak je zmluva zverejnená viacerými spôsobmi alebo viacerými účastníkmi zmluvy, rozhodujúce je prvé zverejnenie zmluvy. Povinná osoba alebo účastník zmluvy podávajúci návrh na zverejnenie podľa odseku 10 sú povinní zabezpečiť súlad zverejnenej zmluvy so skutočným stavom a nesprístupnenie ustanovení zmluvy obsahujúcich informáciu, ktorá sa podľa tohto zákona nesprístupňuje; to neplatí o osobných údajoch účastníka zmluvy odlišného od povinnej osoby v rozsahu titul, meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu a o označení nehnuteľnosti v rozsahu podľa osobitného predpisu, ak ide o zmluvu, ktorá na vznik, zmenu alebo zánik práva vyžaduje vklad do katastra nehnuteľností podľa osobitného predpisu. 24. Podľa § 9 ods. 2 veta prvá zák. č. 211/2000 Z.z., informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených zákonom, povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje zákon (zákon o ochrane osobných údajov), alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby. 25. Podľa § 4 ods. 1 zákona o ochrane osobných údajov, osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby, pričom takou osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora alebo na základe jednej či viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu. 26. Podľa § 9 ods. 1 zákona o ochrane osobných údajov, prevádzkovateľ môže spracúvať osobné údaje len na základe priamo vykonateľného právne záväzného aktu Európskej únie, medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, ustanovení tohto zákona alebo osobitného zákona, alebo na základe súhlasu dotknutej osoby. 27. Podľa § 11 ods. 1 zákona o ochrane osobných údajov, ak sa na spracúvanie osobných údajov neuplatňuje § 10, prevádzkovateľ je oprávnený spracúvať osobné údaje len so súhlasom dotknutej osoby. 28. Podľa § 13 ods. 2 zákona o ochrane osobných údajov, pri spracúvaní osobných údajov možno využiť na účely určenia fyzickej osoby všeobecne použiteľný identifikátor ustanovený osobitným zákonom (t.j. zákon o rodnom čísle) len vtedy, ak jeho použitie je nevyhnutné na dosiahnutie daného účelu spracúvania. Spracúvať iný identifikátor, ktorý v sebe skrýva charakteristiky dotknutej osoby, alebo zverejňovať všeobecne použiteľný identifikátor sa zakazuje. 29. Podľa § 62 ods. 1 zákona o ochrane osobných údajov, účelom konania o ochrane osobných údajov (ďalej len "konanie") je zistiť, či postupom prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa došlo k porušeniu práv fyzických osôb pri spracúvaní ich osobných údajov a v prípade zistenia nedostatkov, uložiť opatrenia na nápravu, prípadne sankciu za porušenie tohto zákona. 30. Podľa § 63 ods. 1 zákona o ochrane osobných údajov, konanie sa začína na návrh dotknutej osoby alebo osoby, ktorá tvrdí, že je priamo dotknutá na svojich právach ustanovených týmto zákonom (ďalej len "navrhovateľ"), alebo bez návrhu. 31. Podľa § 68 ods. 3 písm. b) zákona o ochrane osobných údajov, úrad uloží pokutu od 1 000 eur do 200 000 eur prevádzkovateľovi, ktorý pri spracúvaní osobitnej kategórie osobných údajov nesplnil alebo porušil niektorú z povinností podľa § 13 a 14. 32. Podľa § 70 ods. 2 zákona o ochrane osobných údajov, pokutu podľa § 68 možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď úrad porušenie povinnosti zistil, najneskôr však do piatich rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. 33. Podľa § 70 ods. 4 zákona o ochrane osobných údajov, pri ukladaní pokuty alebo poriadkovej pokuty a určení jej výšky úrad prihliada najmä na závažnosť, čas trvania a následky protiprávneho konania, opakovanie takéhoto konania a mieru ohrozenia súkromného a rodinného života a na počet dotknutých osôb. 34. Podľa § 72 ods. 1 zákona o ochrane osobných údajov, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak v odseku 2 nie je ustanovené inak. 35. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 36. Podľa § 3 ods. 5 veta prvá Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. 37. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 38. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 39. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 40. Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 00255/2017 - Op-6 zo dňa 2.8.2017, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie o uložení pokuty žalobcovi podľa § 68 ods. 3 zákona o ochrane osobných údajov vo výške 1.000,- eur za porušenie ust. § 13 ods. 2 zákona o ochrane osobných údajov konaním, ktoré je opísané vo výroku prvostupňového rozhodnutia. 41. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 119 veta prvá SSP). Správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192 (§ 120 SSP). 42. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). 43. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu žalobných dôvodov a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť s poukazom na ust. § 190 SSP. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa ust. § 107 ods. 2 v spojení s ust. § 137 ods. 4 SSP. 44. Vzhľadom na námietky žalobcu bolo úlohou súdu posúdiť, či žalovaný vec správne právne posúdil, keď žalobcovi uložil pokutu za to, že v dňoch 01.12.2016 až 06.12.2016 na svojom webovom sídle N. zverejnil Dohodu o ukončení zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 26/2015 a kúpnu zmluvu č. 19/2016 spolu so všeobecne použiteľným identifikátorom (rodným číslom) dotknutých osôb, čím mal žalobca porušenie ustanovenie § 13 ods. 2 zákona o ochrane osobných údajov. 45. Zákon o ochrane osobných údajov je kombináciou hmotnoprávneho a procesnoprávneho predpisu, pretože upravuje ochranu práv fyzických osôb pri spracúvaní ich osobných údajov garantovaných Ústavou Slovenskej republiky a stanovení práv, povinností a zodpovednosti prevádzkovateľov a sprostredkovateľov pri spracúvaní osobných údajov (hmotnoprávna úprava) a tiež v zadefinovaní časti osobitného procesu rozhodovania vo veciach kontroly spracúvania osobných údajov (procesnoprávna úprava). 46. Preskúmaním súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že právnym podkladom pre vydanie preskúmavaného rozhodnutia bolo rozhodnutie žalovaného číslo 00212/2017-Os-5 zo dňa 01.03.2017, v ktorom bolo konštatované, že žalobca svojim konaním porušil ust. § 13 ods. 2 zákona o ochrane osobných údajov tým, že na svojom webovom sídle N. v časti „Faktúry, objednávky, zmluvy“, podčasti „Zmluvy“ zverejnením dokumentu „Dohoda o ukončení zmluvy o nájme nebytových priestorov“ č. 26/2015 zároveň zverejnil rodné číslo X.. B. V. a zverejnením dokumentu „Kúpna zmluva“ č. 19/2016 zároveň zverejnil rodné číslo F. A. a T. A. v rozpore s týmto ustanovením. I. ďalej svojim konaním opísaným vo výroku tohto rozhodnutia porušil ust. § 9 ods. 1 zákona o ochrane osobných údajov. Za uvedené porušenia zákona o ochrane osobných údajov bolo podľa § 65 ods. 1 a ods. 4 zákona o ochrane osobných údajov žalobcovi uložené opatrenie na odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich vzniku. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca nepodal riadny a ani mimoriadny opravný prostriedok a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.03.2017. 47. Zo základných ustanovení zákona o ochrane osobných údajov vyplýva, že v zmysle ustanovenia § 1 písm. a) je predmetom tohto zákona ochrana práv fyzických osôb pred neoprávneným zasahovaním do ich súkromného života pri spracúvaní ich osobných údajov. Účelom konania o ochrane osobných údajov v zmysle ustanovenia § 62 ods. 1 tohto zákona je zistiť, či postupom prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa došlo k porušeniu práv fyzických osôb pri spracúvaní ich osobných údajov a v prípade zistenia nedostatkov, uložiť opatrenia na nápravu, prípadne sankciu za porušenie tohto zákona. V právoplatnom rozhodnutí žalovaného zo dňa 01.03.2017 bolo konštatované porušenie povinnosti žalobcu v zmysle ustanovenia § 13 ods. 2 zákona o ochrane osobných údajov, čím žalobca naplnil znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 68 ods. 3 písm. b) zákona o ochrane osobných údajov, a preto úrad bez návrhu a z úradnej povinnosti začal voči žalobcovi konanie o uložení pokuty, čo mu umožňuje ustanovenie § 63 ods. 1 zákona o ochrane osobných údajov. Úrad o začatí konania vo veci uloženia pokuty upovedomil žalobcu písomnosťou zo dňa 04.05.2017, ktorú žalobca prevzal dňa 12.05.2017 a týmto dňom došlo k začatiu konania vo veci uloženia pokuty vedeného pod č. 00836/2017- Os. Podľa názoru súdu je preto irelevantná námietka žalobcu, že „žalovaný mal začať osobitné konanie a oznámiť to žalobcovi, čo sa však nestalo“. Taktiež je irelevantná aj ďalšia námietka žalobcu, že „uloženie pokuty sa netýkalo pisateľky podnetu, ale úrad aj napriek tejto skutočnosti viedol konanie so subjektom, ktorý nemal s dotknutými osobami absolútne nič spoločné“, pretože tak, ako už bolo konštatované vyššie, účelom konania o ochrane osobných údajov je zistiť, či postupom prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa došlo k porušeniu práv fyzických osôb pri spracúvaní ich osobných údajov. Keďže bolo právoplatným rozhodnutím žalovaného zo dňa 01.03.2017 už konštatované porušenie ustanovenia § 13 ods. 2 zákona o ochrane osobných údajov žalobcom, účelom konania o ochrane osobných údajov v zmysle ustanovenia § 62 je aj uložiť sankciu za porušenie tohto zákona. 48. Súd neuznal dôvodnou ani ďalšiu námietku žalobcu, že „ak v zmysle ust. § 47a Občianskeho zákonníka má zmluva nadobudnúť účinnosť jej zverejnením, je dôvodný predpoklad, že sú zverejnené všetky jej zákonné náležitosti, keď zákon o slobodnom prístupe k informáciám žiadnym spôsobom nerieši účinnosť nezverejnených ustanovení povinne zverejnenej zmluvy“. 49. K uvedenému súd uvádza, že Občiansky zákonník v ustanovení § 47a upravuje podmienky nadobudnutia účinnosti povinne zverejňovaných zmlúv, a teda podľa odseku 1, ak zákon ustanovuje povinné zverejnenie zmluvy, zmluva je účinná dňom nasledujúcim po dni jej zverejnenia. Tak, ako aj správne konštatoval žalovaný, žalobca na svojom webovom sídle zverejňoval zmluvy uvedené vo výroku prvostupňového rozhodnutia, ktorých nadobudnutie účinnosti bolo podmienené ich zverejnením v zmysle ustanovenia § 47a Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 5a a § 9 ods. 2 veta prvá zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Žalobca predmetné zmluvy na svojom webovom sídle zverejnil spolu so všeobecne použiteľným identifikátorom, t.j. rodným číslom dotknutých osôb napriek tomu, že ustanovenie v § 9 ods. 2 veta prvá zákona o slobodnom prístupe k informáciám uvádza, že informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme, povinná osoba môže sprístupniť len v prípade, ak to ustanovuje osobitný zákon, t.j. zákon o ochrane osobných údajov, resp. na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby. Zákon o ochrane osobných údajov však v ustanovení § 13 ods. 2 výslovne uvádza, že všeobecne použiteľný identifikátor v zmysle zákona osobitného zákona, t.j. zákona o rodnom čísle, je možné využiť len vtedy, ak jeho použitie je nevyhnutné na dosiahnutie daného účelu spracúvania pričom identifikátor, ktorý v sebe skrýva charakteristiky dotknutej osoby alebo zverejňovať všeobecne použiteľný identifikátor sa výslovne zakazuje a žalobca súhlasom dotknutých osôb na zverejnenie tohto údaju súhlas nemal. Skutočnosť, že žalobca porušil ustanovenie § 13 ods. 2 zákona o ochrane osobných údajov, za ktoré mu bolo uložené opatrenie na odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich vzniku, bolo skonštatované už v právoplatnom rozhodnutí žalovaného číslo 00212/2017-Os-5 zo dňa 01.03.2017, proti ktorému žalobca na znak nesúhlasu s týmto rozhodnutím nepodal riadny a ani mimoriadny opravný prostriedok. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.03.2017. 50. Tak, ako aj žalovaný konštatoval, zverejňovanie v oblasti osobných údajov je jednou z najcitlivejších spracovateľských operácií, ktorá v prípade neoprávneného vykonania je spôsobilá značne zasiahnuť do súkromia fyzickej osoby, čo namietala aj dotknutá osoba, podanie ktorej je založené v administratívnom spise žalovaného. Hlavné riziko zverejňovania osobných údajov spočíva najmä v tom, že ich zverejnením sú voľne dostupné a fyzická osoba nad nimi stráca kontrolu. Osobitná kategória osobných údajov vymedzená v § 13 zákona, do ktorej patrí aj rodné číslo, predstavuje druh osobných údajov, ktoré sú považované za citlivé osobné údaje a sú spôsobilé zasiahnuť do súkromia dotknutej osoby a privodiť jej ujmu v značnejšom rozsahu. Na spracúvanie týchto osobných údajov zákon kladie prísnejšie kritériá a vo všeobecnosti zakazuje zverejňovanie rodného čísla, t.j. nepripúšťa žiadnu výnimku. 51. Z ust. § 68 ods. 3 písm. b) zákona ochrane osobných údajov žalovanému vyplýva povinnosť uložiť pokutu v prípade porušenia ustanovenia § 13 zákona o ochrane osobných údajov. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný nemal inú možnosť potom, čo bolo v predchádzajúcom konaní riadne preukázané, že žalobca ako prevádzkovateľ porušil ustanovenie § 13 ods. 2 zákona o ochrane osobných údajov tým, že na svojom webovom sídle zverejnil všeobecne použiteľný identifikátor dotknutých osôb v rámci zverejnenej Dohody o ukončení zmluvy o nájme nebytových priestorov číslo 26/2015 a Kúpnej zmluvy číslo 19/2016, ako postupom podľa § 68 ods. 3 písm. b) zákona o ochrane osobných údajov uložiť žalovanému pokutu v rozmedzí od 1000,- do 200 000,- eur. 52. Úrad je podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku ako orgán verejnej správy povinný v konaní postupovať v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a preto podľa názoru súdu žalovaný postupoval správne, keď žalobcovi za porušenie povinnosti v zmysle ustanovenia § 13 ods. 2 zákona o ochrane osobných údajov uložil pokutu podľa § 68 ods. 3 písm. b) zákona o ochrane osobných údajov vo výške 1000,- eur, čo zodpovedá spodnej hranici zákonného rozpätia sadzby pre uloženie pokuty. Žalovaný nedisponuje moderačnou právomocou, žalobcovi nemohol uložiť nižšiu pokutu, ako je určená zákona spodná hranica pokuty, resp. pokutu žalobcovi odpustiť. 53. Krajský súd v Bratislave vzhľadom na vyššie uvedené dôvody dospel k záveru, že námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia. Postup žalovaného, ako aj preskúmavané rozhodnutie a v ňom prijaté závery, boli súladné so zákonom a z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, na základe akej správnej úvahy orgán verejnej správy zistený skutkový stav právne posúdil a ako sa vysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v rozklade voči prvostupňovému rozhodnutiu. S poukazom na uvedené správny súd postupom podľa § 190 SSP žalobu zamietol. 54. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému právo na ich náhradu nepriznal, ktorý podľa ustálenej judikatúry nemá v takomto prípade právo na náhradu trov konania, nakoľko mu ani žiadne trovy konania nevznikli. 55. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.