zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, SIS, ZVJS a Železničnej polície

čl. II
Vzhľadom na doterajší počet a rozsah novelizácií zákona sa navrhuje splnomocniť predsedu Národnej rady Slovenskej republiky na vyhlásenie úplného znenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov PZ, SIS, ZVJS SR a ŽP v znení neskorších predpisov.

čl. I

čl. I bod 1 §
Úpravou § 5 ods. 1 sa navrhuje presunúť kompetenciu určovania platových tried z vlády na príslušného ministra s tým, že systemizácia policajtov v štátnej službe bude obsahovať iba počet miest policajtov a objem finančných prostriedkov na služobné príjmy policajtov.

čl. I bod 2 §
Úpravou § 85 ods. 5 sa zabezpečí, aby valorizácia platov bola predmetom zákona o štátnom rozpočte, podobne ako je to v prípade zamestnancov v štátnej službe podľa zákona č. 312/2001 Z. z.

čl. I bod 3 §
Zníženie zvýšenia hodnostného príplatku sa navrhuje z dôvodu, že návrh štátneho rozpočtu nepočíta so zvýšením v rozsahu, ktorý bol schválený zákonom č. 201/2004 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2005.

čl. II
V nadväznosti na úpravu v čl. I § 97 sa v zákone č. 73/1998 Z.z. vypúšťa ustanovenie upravujúce poistné na poistenie v nezamestnanosti.

čl. V

čl. V bod 1 a 2 §
Navrhuje sa upraviť, aby za vyšetrovateľa mohol minister určiť policajta, ktorý má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore právo alebo bezpečnostné služby alebo výnimočne iné vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a ako vyšetrovateľ čakateľ v prípravnej štátnej službe alebo v stálej štátnej službe úspešne vykonal vyšetrovateľskú skúšku. Navrhuje sa z teraz platnej úpravy vypustiť podmienku dosiahnutia veku 24 rokov. Dôvodom zmeny je umožniť absolventom právnických fakúlt, prípadne iných fakúlt alebo absolventom Akadémie Policajného zboru stať sa vyšetrovateľom čakateľom ihneď po ukončení štúdií. Skutočnosťou je, že vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore právo alebo bezpečnostné služby prípadne v inom odbore končia absolventi ako 22 roční a starší. Je to tým, že základnú školu bolo možné ukončiť od 1. 9. 1984 do 31. 12. 1989 ôsmimi ročníkmi a od 1. 1. 1990 do 31. 8. 1998 ôsmimi alebo deviatimi ročníkmi. Podľa zákona č. 6/1998 Z. z. má základná škola deväť ročníkov, avšak podľa § 19 ods. 2 zákona č. 29/1984 Zb. sa na …

čl. V bod 3 §
Navrhuje sa upraviť rozsah pôsobnosti vyšetrovateľa čakateľa počas jeho čakateľskej praxe v skrátenom vyšetrovaní a vo vyšetrovaní, ktorý je doposiaľ upravený vnútorným predpisom ministerstva. Navrhuje sa, aby činnosti vyšetrovateľa čakateľa vo vyšetrovaní boli ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom – výnosom, ktorý vydá ministerstvo formou oznámenia podľa zákona č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov.

čl. V bod 4 §
Navrhuje sa upraviť platné znenie odseku 6 tak, aby zohľadňovalo oprávnené požiadavky príslušníkov Slovenskej informačnej služby.

čl. I

čl. I bod 1 §
Navrhovaným ustanovením § 2a ods. 5 sa preberá článok 8 Smernice Rady 76/207/EHS o implementácii zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky, ktorý ukladá prijať povinnosť oboznámiť zamestnancov s predpismi prijatými na základe smernice, ako aj so všetkými už prijatými relevantnými predpismi v tejto oblasti. Zo smernice 2002/73/ES, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 76/207/EHS, vyplynula povinnosť pre členské štáty ustanoviť účinné a primerané sankcie v prípade porušenia zásady rovnakého zaobchádzania. Premietnutím tejto povinnosti je ustanovenie § 2a ods. 6, podľa ktorého sa prípadné porušenie zásady rovnakého zaobchádzania považuje za porušenie služobnej povinnosti policajta, čím sa vytvorí zákonný predpoklad pre vyvodenie sankcie za uvedené konanie podľa tohto zákona.

čl. I bod 2 §
Ide o právnu úpravu súvisiacu s prijímacím konaním a s novou zdravotníckou legislatívou.

čl. I bod 3 §
Navrhuje sa, aby sa do doby výsluhových rokov v hodnosti nezapočítala doba dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby, ak došlo k porušeniu liečebného režimu policajtom.

čl. I bod 4 §
V súlade s požiadavkou právnej ochrany príslušníka v stálej štátnej službe je nevyhnutné, aby takýto príslušník bol pri vzniku niektorého z dôvodov uvedených v § 35 ods. 1 zákona prevedený alebo preložený na inú funkciu. Je preto postačujúce v odseku 5 citovaného ustanovenia uviesť celý odsek 1, bez uvádzania jeho jednotlivých písmen.

čl. I bod 5 §
Navrhnuté ustanovenie predstavuje pre policajta právnu garanciu pri presadzovaní dodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania. Cieľom navrhovaného ustanovenia je poskytnúť policajtovi možnosť riešiť prípadné porušovanie alebo nedodržiavanie uvedenej zásady aj formou sťažnosti.

čl. I bod 6 §
Navrhuje sa, aby sa do času výkonu štátnej služby pre vznik nároku na dovolenku nezapočítala doba dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby, ak došlo k porušeniu liečebného režimu policajtom.

čl. I bod 7 §
Zvýšenie hodnostného príplatku sa navrhuje u všetkých druhov hodností o 650 Sk.

čl. I bod 8 §
Osobné údaje príslušníkov Slovenskej informačnej služby sú utajovanou skutočnosťou. Nepovolané osoby by sa mohli oboznámiť s utajovanými skutočnosťami v prípade, ak by Slovenská informačná služba zaslala služobný príjem poštou príslušníkovi, ktorý si neprevzal služobný príjem v deň výplaty.

čl. I bod 9 §
Dňom 24. 2. 2005 nadobudla účinnosť Zmluva medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o policajnej spolupráci. Zmiešané hliadky podľa čl. 13 tejto zmluvy budú zložené z príslušníkov hraničnej a cudzineckej polície PZ a príslušníkov polície Českej republiky. Dňom 1. 7. 2005 vstúpila do platnosti Zmluva medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o policajnej spolupráci. Zmiešané hliadky podľa čl. 14 ods. 1 tejto zmluvy budú zložené z príslušníkov hraničnej a cudzineckej polície PZ a príslušníkov miestne príslušných bezpečnostných orgánov Rakúskej republiky. Tieto zmluvy obsahujú ustanovenia, na základe ktorých bude vykonávaný spoločný výkon služby v boji proti trestnej činnosti, pri ochrane verejného poriadku a pri ochrane štátnej hranice. Zmiešaná hliadková činnosť bude vykonávaná až do vzdialenosti 10 km od štátnej hranice smerom do vnútrozemia zmluvných strán. Z uvedeného dôvodu je potrebné pre týchto príslušníkov PZ zaradených v zmiešaných hliadkach zabezpečiť náhradné stravovanie formou stravného v cudzej mene rovnako ako je to u policajtov vykonávajúcich pasovú kontrolu na území cudzieho štátu.

čl. I bod 10 §
Navrhujú sa zapracovať úpravy, ktoré vyplynuli zo zmeny zdravotníckej legislatívy. Predstavujú zabezpečenie zdravotnej starostlivosti o policajtov na úrovni dosiahnutej pred 1.1.2005. Zohľadnia sa tak zvýšené požiadavky na zdravotný stav policajta a zamestnanca pri vykonávaní špecifických činností.

čl. I bod 11 §
Navrhuje sa úprava, ktorá rieši problémy pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pre policajtov, ktoré vznikli zrušením zákona č. 280/1997 Z. z. o Spoločnej zdravotnej poisťovni v znení neskorších predpisov. Právne sa vymedzuje pojem špecifická zdravotná starostlivosť, ktorý zahŕňa periodické a mimoriadne preventívne lekárske prehliadky a zdravotnú starostlivosť poskytovanú pri služobnej príprave policajtov, zabezpečovaní osôb a objektov a určených krízových situácií.

čl. I bod 12 §
Navrhuje sa vypustiť predmetné ustanovenie, pretože dôvody, pre ktoré sa policajt prepustí zo služobného pomeru sú taxatívne vymenované v § 192 ods. 1 zákona. Ďalšia konkretizácia dôvodov prepustenia nad rámec § 192 ods. 1 písm. e) zákona, by znamenala rozšírenie už existujúcich zákonných dôvodov. Tie nie je možné stanoviť vykonávacím predpisom, ale priamo zákonom.

čl. I bod 13
Ide o zosúladenie s aktuálnou právnou úpravou v zdravotníctve. Prieskumné konanie je posúdenie zdravotného stavu policajta za účelom určenia jeho zdravotnej spôsobilosti na ďalší výkon štátnej služby. Lekárske vyšetrenia, ktoré sú potrebné na toto posúdenie nie sú hradené z verejného zdravotného poistenia. Takéto lekárske posudky a výpis zo zdravotnej dokumentácie uhrádza fyzická alebo právnická osoba, na ktorej vyžiadanie sa poskytujú (§ 8 a § 38 ods. 10 zákona č. 577/2004 Z. z.).

čl. I bod 14 a 15 §
Ide o transpozičné ustanovenia návrhu zákona.

čl. I

čl. I bod 1 §
Policajti vykonávajú štátnu službu aj v zahraničí; ustanovenie je v súčasnosti neúplné a navrhuje sa doplniť, napríklad i v súvislosti s uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 24 z 10.januára 2007 k revidovaným pravidlám vysielania slovenských národných expertov a stážistov do inštitúcií Európskej únie.

čl. I bod 2 §
Na základe čl.6 ods.1 Európskeho parlamentu a Rady 2002/73/ES sa dopĺňa znenie § 2a ods.3 tak, aby bola v zákone explicitne ustanovená možnosť domáhať sa právnej ochrany aj po skončení služobného pomeru.

čl. I bod 3 §
Problémy, ktoré vznikajú tým, že policajt v prípravnej štátnej službe je nespôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby alebo policajt počas prípravnej štátnej služby vlastným zavinením nezíska policajné vzdelanie, sa riešia navrhovanou právnou úpravou o predlžení prípravnej štátnej služby až do uplynutia lehoty pre skončenie služobného pomeru pre nespôsobilosť na zaradenie do stálej štátnej služby (väzba na § 198b) alebo pre nezískanie policajného vzdelania (§ väzba na § 198c).

čl. I bod 4 §
Upravuje sa postavenie riaditeľa Slovenskej informačnej služby vo vzťahu k aplikácii ustanovenia o skúšobnej dobe. Aplikácia tohto ustanovenia sa vzhľadom na postavenie riaditeľa Slovenskej informačnej služby javí ako nenáležitá.

čl. I bod 5 §
Upresňujú sa podmienky zaradenia do stálej štátnej služby policajta, ktoré musia byť splnené súčasne.

čl. I bod 6 §
V súvislosti s pripravovaným začlenením Slovenskej republiky do Schengenského priestoru je potrebné, aby policajti spĺňali okrem kvalifikačných predpokladov na funkciu a špeciálnej odbornej spôsobilosti v určených prípadoch aj ďalšie požiadavky. Navrhuje sa preto, aby pre jednotlivé funkcie bola okrem kvalifikačných predpokladov ustanovená možnosť určiť aj ďalšie požiadavky na ich výkon v tých prípadoch, keď si to charakter funkcie vyžaduje. Súčasne sa ustanovuje časový priestor na splnenie týchto požiadaviek.

čl. I bod 7 až 16 §
Návrhom zákona sa dopĺňajú podmienky, ktoré musí spĺňať občan, ktorý má záujem o prijatie do služobného pomeru [§ 14 ods. 1 písm. g) až h)] a spôsob ich preukazovania (§ 14 ods. 4). Súčasne sa návrhom zákona rozširuje zoznam osobných údajov policajta, ktoré je služobný úrad oprávnený spracúvať a uchovávať o zdravotnú klasifikáciu, závery psychologického vyšetrenia a závery psychofyziologického overenia pravdovravnosti [§ 14 ods. 6 písm. o) až r)]. Na účely osobitného zákona, napríklad zákona č.328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je služobný úrad oprávnený uchovávať tieto osobné údaje aj po ukončení služobného pomeru (§ 14 ods. 7). Zákonom ustanovené predpoklady na prijatie do služobného pomeru sú prelomené v súvislosti s kriminálnym spravodajstvom, kde zákon priznáva ministrovi osobitnú právomoc, avšak len ako výnimočnú a prísne účelovú (§ 14 ods. 8). Ďalšími novelizačnými bodmi sa precizujú platné ustanovenia zákona [§ 14 ods. 3 písm. b ) a …

čl. I bod 17 §
V novom ustanovení § 14a sa sprehľadňujú vyšetrenia a previerky, ktorým sa občan podrobuje v prijímacom konaní a súčasne sa určuje, kto tieto vyšetrenia vykonáva. Možnosť dôkladnejšieho overenia spoľahlivosti občana je rozšírená o novozavedenú možnosť podrobenia občana psychofyziologickému overeniu pravdovravnosti.

čl. I bod 18 až 20 §
Vo väzbe na nové znenie § 14 ods.4 a nový § 14a sa upravuje znenie platného § 15 ods.3 a vypúšťa sa § 15 ods.6. Na základe potrieb aplikačnej praxe sa novooznačený § 15 ods. 6 (odsek 7 platného znenia zákona) explicitne dopĺňa, že v prípade neúspešnosti prijímacieho konania nie je potrebné zdôvodňovať zamietnutie; ide o rovnakú úpravu ako v zákone o štátnej službe.

čl. I bod 21 §
Legislatívno-technická úprava, ktorá zabezpečuje výstižnejšie vyjadrenie vzťahu medzi nadriadeným a podriadeným.

čl. I bod 22 a 23 §
Novelou sa terminologicky zosúlaďuje znenie § 20 ods.3 písm. d) s platným znením zákona, keďže zákon v ustanoveniach o materskej a rodičovskej dovolenke neupravuje pojem ďalšia rodičovská dovolenka a rozširujú sa doby, ktoré sa nezapočítavajú do doby výsluhy rokov v hodnosti o dobu neospravedlnenej absencie v službe.

čl. I bod 24 §
Navrhuje sa, aby doba trvania služobného pomeru, ktorá policajtovi uplynula v predchádzajúcom služobnom pomere podľa tohto zákona, sa v plnom rozsahu započítavala do doby výsluhy rokov v hodnosti pri jeho opätovnom prijatí a tým sa zamedzuje, aby výsluha rokov v tej istej hodnosti plynula opätovne.

čl. I bod 25 a 26 §
Úpravou § 23 ods. 2 a doplnením § 23 o nový odsek 3 sa navrhuje odstrániť doterajší nepomer pri povyšovaní do dôstojníckej hodnosti policajtov v práporčíckej hodnosti s rôznym stupňom vzdelania a súčasne sa navrhuje zohľadniť, že ide o policajtov, ktorí už sú v Policajnom zbore po určitú dobu. V súlade s tým a v kontexte s § 21 sa preto navrhuje povýšenie do jednotlivých hodností, avšak len pri splnení zákonom ustanovených podmienok.

čl. I bod 27 až 30 §
Návrhom zákona sa v súlade s potrebami praxe upresňujú ustanovenia o služobnom hodnotení, a to nielen z hľadiska jeho obsahu a záverov, ale i z hľadiska pojmoslovia.

čl. I bod 31 až 33 §
Navrhuje sa, aby bez ohľadu na druh štátnej služby spracúvala návrh služobného hodnotenia komisia vždy, ak bezprostredne nadriadený nepozná policajta z jeho činnosti aspoň šesť mesiacov (§ 28 ods. 2) a spresňuje sa postup pri vyhodnocovaní pripomienok alebo námietok k návrhu služobného hodnotenia nadriadeným, ktorý je súčasne hodnotiteľom aj schvaľovateľom služobného hodnotenia (§ 28 ods. 3). Vypustením § 29 sa odbúrava neefektívny formalizmus v priebehu služobného hodnotenia.

čl. I bod 34 §
Návrhom zákona sa upresňujú podmienky na ustanovenie alebo vymenovanie do funkcie, nakoľko doterajšia úprava pripúšťala rôznu interpretáciu tohto ustanovenia, najmä vo vzťahu k plneniu kvalifikačných predpokladov na funkciu. Explicitne sa ustanovuje, že podmienky na ustanovenie do funkcie platia rovnako aj na vymenovanie do funkcie.

čl. I bod 35 §
V súlade so zákon o vysokých školách bol na Akadémii Policajného zboru v Bratislave akreditovaný v roku 2004 nový študijný program v študijnom odbore ochrana osôb a majetku. V rámci tohto študijného programu sa poskytuje vysokoškolské vzdelanie v študijnom programe bezpečnostnoprávna ochrana osôb a majetku pre všetky tri stupne vysokoškolského vzdelávania. Tieto študijné programy sú určené pre študentov pripravujúcich sa na všetky profesie v Policajnom zbore. V súvislosti s uvedeným sa navrhuje nové znenie § 34 ods. 2 a 3.

čl. I bod 36 až 42 §
Upresňujú sa jednotlivé zákonné dôvody prevedenia na inú funkciu alebo preloženia na inú funkciu. Podľa návrhu § 35 ods.1 písm. d) bude prevedený na inú funkciu alebo preložený na inú funkciu policajt, ktorému bol uložený zákaz činnosti, a to tak disciplinárnym opatrením, ako aj trestom. Súčasne sa dôvody prevedenia na inú funkciu alebo preloženia na inú funkciu dopĺňajú o dva nové dôvody, podľa ktorých sa policajt prevedie na inú funkciu alebo preloží na inú funkciu, aj keď prestal spĺňať podmienku špeciálnej odbornej spôsobilosti, napr. pyrotechnik, potápač alebo keď nesplnil ďalšiu požiadavku určenú v tabuľkách zloženia a počtov služobných úradov na výkon zastávanej funkcie (napr. ovládanie cudzieho jazyka). Doterajšie oprávnenie ministra preložiť na inú funkciu alebo previesť na inú funkciu policajta zaradeného v útvare inšpekčnej služby alebo nadriadeného aj bez uvedenia dôvodu sa navrhuje v § 35 ods. 2 zúžiť tak, že policajta zaradeného v útvare inšpekčnej služby alebo nadriadeného bude možné previesť na inú funkciu alebo preložiť na inú funkciu …

čl. I bod 43 §
Upravuje sa ustanovenie § 37 ods.5 zákona tak, aby jeho znenie bolo v súlade s platnými právnymi predpismi.

čl. I bod 44 §
Upresňuje sa znenie § 38 tak, aby bolo v súlade s predchádzajúcimi zmenami vykonanými týmto návrhom zákona; na základe vykonaných zmien bude možné vyslať policajta na získanie potrebných skúseností a praxe aj do zahraničia, napríklad ako stážistu.

čl. I bod 45 §
Policajti sú vysielaní do zahraničia i na základe medzinárodných zmlúv [napr. na základe Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Európskym policajný úradom o spolupráci (oznámenie č.299/2004 Z. z.)]. Dohody obsiahnuté v týchto medzinárodných zmluvách nie vždy korešpondujú so zákonom o štátnej službe a preto sa explicitne v zákone ustanovuje právny režim, ktorý sa na daný prípad vzťahuje.

čl. I bod 46 §
V novonavrhovanom znení § 42 ods. 1 sa ustanovuje minimálna doba denného štúdia v škole alebo minimálna doba trvania dennej formy vzdelávania v odbornom kurze alebo inom druhu ďalšieho vzdelávania, kedy je potrebné zaradiť policajta do zálohy pre študujúcich policajtov. Skúsenosti z praxe ukazujú, že do zálohy pre študujúcich policajtov zaraďovať policajta, ktorý sa vzdeláva v dennej forme odborného kurzu s kratšou dobou trvania (napr. 14-dňový odborný kurz, týždňový odborný seminár, jednomesačné odborné školenie), je značne neefektívne a administratívne náročné a zbytočné. Súčasne sa ustanovenia § 42 ods. 1 a 2 zosúlaďujú s novozavedeným pojmoslovím v oblasti vzdelávania policajtov.

čl. I bod 47 a 48 §
Ide o zjednotenie pojmoslovia zákona.

čl. I bod 49 §
Zo zákona sa vypúšťa poskytovanie príspevku v zahraničnej mene z platových náležitostí národného experta Slovenskej republiky, čím sa zabezpečuje zrovnoprávnenie s ostatnými kategóriami štátnych zamestnancov a harmonizácia vysielania národných expertov Slovenskej republiky do inštitúcií Európskej únie.

čl. I bod 50 a 51 §
Sprehľadňujú sa dôvody zaradenia policajta do neplatenej zálohy. V záujme ucelenosti právnej úpravy sa navrhuje doplniť platné znenie § 44 novým odsekom 3 (v súčasnosti je toto ustanovenie zaradené v § 46 ako odsek 8 zákona).

čl. I bod 52 §
Podmienky dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby sa upresňujú tak, aby v otázke dĺžky dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby bola jednoznačne vymedzená kompetencia nadriadeného a ministra.

čl. I bod 53 §
Na základe aplikačnej praxe sa rozširujú dôvody, ktoré bránia aj po skončení dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby doplatiť policajtovi rozdiel, o ktorý bol jeho mesačný služobný plat skrátený o ďalší dôvod, ktorým je, že trestné stíhanie o trestnom čine, pre ktorý bol policajt dočasne pozbavený výkonu štátnej služby nebolo právoplatne skončené. Ide o účelové ustanovenie, ktorým sa upravuje právny vzťah medzi služobným úradom a policajtom v čase, keď trestné stíhanie policajta nie je ešte právoplatne skončené a policajt už pokračuje vo výkone štátnej služby, pretože uplynula lehota uvedená v 46 ods.2.

čl. I bod 54 §
V novom ustanovení § 46 ods. 7 sa rieši situácia po zrušení rozhodnutia o prepustení policajta, ktorý v čase skončenia služobného pomeru bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby. Navrhuje sa, aby dočasné pozbavenie v takomto prípade trvalo i naďalej za predpokladu, že pretrvávajú podmienky, pre ktoré bol policajt dočasne pozbavený výkonu štátnej služby.

čl. I bod 55 §
Znenie § 46 ods.9 bolo premiestnené do navrhovaného § 44 ods.

čl. I bod 56 §
Medzi základné povinnosti policajta sa dopĺňa nová povinnosť zvyšovať si svoje odborné vedomosti, zručnosti, schopnosti a návyky potrebné na výkon štátnej služby a prehlbovať si svoju kvalifikáciu. Základné povinnosti sa dopĺňajú aj o povinnosť dodržiavať liečebný režim nariadený lekárom. Súčasťou tejto povinnosti je aj povinnosť policajta zdržiavať sa na adrese uvedenej na tlačive potvrdzujúcom jeho dočasnú neschopnosť na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz.

čl. I bod 57 až 59 §
V porovnaní s platným znením sa zužuje rozsah inej zárobkovej činnosti policajta v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti na výkon lekárskej služby prvej pomoci. Súčasne sa však rozširuje rozsah činností, na ktoré sa nevzťahuje zákaz zakotvený v odseku 6, na výkon osobnej asistencie podľa zákona o sociálnej pomoci.. Ďalšími navrhovanými zmenami § 48 ods. 7 zákona sa legislatívne i vecne upresňuje jeho obsah v rozsahu potrebnom na výkon štátnej služby policajta.

čl. I bod 60 a 61 §
Zosúlaďuje sa platné znenie zákona so zákonom o priestupkoch.

čl. I bod 62 až 64 §
Upresňuje sa znenie § 59 ods.1 zákona. Rozšírením § 59 o nový odsek 4 sa ustanovuje možnosť skončenia služobného pomeru policajta aj v prípadoch, keď policajtovi už bolo uložené disciplinárne opatrenie. Súčasne sa návrhom zákona upúšťa od vyhlasovania rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia pred policajtmi rovnakej alebo vyššej funkcie, čo sa v praxi zabezpečuje iba s ťažkosťami(§ 60 ods. 3 sa vypúšťa).

čl. I bod 65 a 66 §
Vypustením odseku 3 z § 61 zákona sa ruší zákaz uvádzania zahladených disciplinárnych opatrení v služobnom hodnotení a v posudku o služobnej činnosti, čím sa garantuje väčšia tým objektivita obsahu týchto dokumentov o služobnej činnosti policajta. V súvislosti s touto úpravou bolo potrebné upraviť i znenie § 61 ods.1 zákona.

čl. I bod 67 §
Vo vzťahu k § 52 ods. 2 zákona sa § 63 javí ako nadbytočný, preto sa vypúšťa.

čl. I bod 68 až 70 §
Navrhuje sa, aby dĺžka základného času služby v týždni bola určená v závislosti od toho, či je tento rozvrhnutý rovnomerne alebo nerovnomerne. Podľa toho služba 40 hodín v týždni sa bude vzťahovať len na rovnomerné rozvrhnutie základného času služby v týždni a dĺžka 38 hodín na všetkých policajtov, ktorých základný čas služby v týždni je rozvrhnutý nerovnomerne (bez ohľadu na to, či je služba vykonávaná nepretržite alebo v zmenách). Výkon štátnej služby policajta je veľmi nepravidelný a „klasický“ zmenový režim, pri ktorom by sa policajti len striedali v zmenách a nevykonávali by aj iné činnosti, nejestvuje. Policajti aj v rámci zmenového režimu musia vykonávať činnosti, ktoré sú mimo tohto režimu, ako napr. bojovú prípravu, telesnú prípravu, rôzne bezpečnostné akcie, špeciálny výcvik, odbornú prípravu a pod. Navrhovanou úpravou sa odstránia rozdiely pri určení dĺžky základného času služby v týždni medzi jednotlivými útvarmi a policajtmi. V nadväznosti na uvedené sa navrhuje, aby o nerovnomernom rozvrhnutí základného času služby v týždni rozhodol nadriadený …

čl. I bod 71 §
Účelom úpravy znenia § 69 ods. 1 zákona, v ktorom sa dopĺňa možnosť nariadenia služobnej pohotovosti s možnosťou použitia mobilných prostriedkov spojenia, je odstrániť problémy s aplikáciou § 103 ods. 1 písm. c) zákona, ktorým sa ustanovuje výška peňažnej náhrady za služobnú pohotovosť vykonávanú s možnosťou použitia mobilných prostriedkov spojenia.

čl. I bod 72 až 76 §
Vypustením druhej vety § 70 zákona sa upúšťa od doterajšej praxe, podľa ktorej bolo využitie kúpeľnej starostlivosti policajtom spojené s predĺžením základnej výmery dovolenky. V nadväznosti na navrhovanú úpravu sa doba kúpeľnej starostlivosti v trvaní dvoch týždňov navrhuje riešiť v § 81 ods. 4 ako doba ospravedlnenej neprítomnosti v službe; na kúpeľnú starostlivosť v trvaní nad dva týždne využije policajt napr. dovolenku. Jednotlivé doby, ktoré sa hodnotia ako čas výkonu štátnej služby na vznik nároku na dovolenku, sa upresňujú vecne i pojmovo legislatívno-technickou úpravou znenia § 72 písm. a), d), f) až h).

čl. I bod 77 až 79 §
Dĺžka povinnej časti dovolenky, ktorú musí policajt vyčerpať v kalendárnom roku, sa navrhuje skrátiť na dva týždne, pretože nerovnomerne rozvrhnutý základný čas služby v týždni neumožňuje súvislé čerpanie dovolenky jednotlivými policajtmi po dobu troch týždňov. Vo väzbe na túto zmenu sa vypúšťa posledná veta § 73 ods. 4 zákona. Ustanovenie § 73 ods. 5 sa dopĺňa o zákaz určenia dovolenky nadriadeným počas dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby.

čl. I bod 80 §
Osobitne sa ustanovuje možnosť čerpania dovolenky policajtov vyslaných na výkon štátnej služby v zahraničí, ktorí vzhľadom najmä na miesto a podmienky výkonu štátnej služby nemôžu dovolenku vyčerpať alebo možnosť čerpania dovolenky je u nich značne obmedzená. S novým znením § 73 ods.6 súvisí navrhovaný dovetok k druhej vete § 73 ods.4.

čl. I bod 81 a 82 §
Zužuje sa možnosť poskytnúť peňažnú náhradu za nevyčerpanú dovolenku len na prípad skončenia služobného pomeru a ustanovuje spôsob výpočtu peňažnej náhrady za nevyčerpanú dovolenku alebo jej pomernú časť.

čl. I bod 83 §
Vo väzbe na novú terminológiu, zavedenú napr. zákonom o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa upravuje znenie § 77 ods. 1 zákona.

čl. I bod 84 §
V navrhovanom § 78 ods. 1 sa uvádzajú faktory, ktoré spôsobujú alebo môžu spôsobiť poruchy zdravia. Vo väzbe na tieto faktory sa v § 78 ods. 2 návrhu zákona aktualizujú činnosti pri výkone štátnej služby v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí (v porovnaní s platným zákonom sa zo zákona vypúšťajú niektoré činnosti policajta, ako napr. obsluha duševne chorých). Ide o činnosti, s ktorými zákon spája nárok na dodatkovú dovolenku, avšak nie vo všetkých prípadoch. V prípade výkonu štátnej služby podľa § 78 ods. 2 písm. f) návrhu zákona je nárok na dodatkovú dovolenku podmienený, čo znamená, že policajt má nárok na dodatkovú dovolenku len v prípade, že práca, ktorú vykonáva v rámci výkonu štátnej služby je zaradená do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie a orgán verejného zdravotníctva súčasne rozhodol, že s touto prácou sa spája nárok na dodatkovú dovolenku. Podľa § 78 ods. 3 návrhu zákona orgán verejného zdravotníctva musí preto vo svojom rozhodnutí nielen zaradiť prácu do tretej …

čl. I bod 85 §
Služobné voľno pre dôležité osobné prekážky v štátnej službe sa poskytuje v zásade v obvyklých dňoch služby, avšak v niektorých prípadoch je rozsah služobného voľna stanovený v kalendárnych dňoch, napr. pri ošetrovaní člena rodiny podľa § 81 ods. 1 písm. d) zákona, pri poskytovaní tzv. študijného voľna podľa § 82 ods. 1. V súlade s uvedeným je potrebné znenie zákona upresniť doplnením slov „ak ďalej nie je ustanovené inak“.

čl. I bod 86 a 87 §
V záujme správnej aplikácie sa precizuje platné znenie § 79 ods.2 a § 81 ods.1 písm. c) prvého bodu zákona.

čl. I bod 88 §
Doplnenie zákona si vyžiadala nutnosť obmedzenia pohybu policajtov po návrate z dlhodobých pobytov v zahraničí mimo štátov Európskej únie, napr. v epidemiologicky rizikových oblastiach. Účelom doplnenia znenia zákona o novú dôležitú osobnú prekážku v štátnej službe z titulu pobytu je nielen ochrana policajta, ale aj ďalších osôb napr. pred prenosnými chorobami. Služobné voľno však môže slúžiť napr. aj na aklimatizáciu policajta po jeho návrate z horúcich a studených oblastí, vyrovnanie rozdielu časových pásiem, regeneráciu fyzických síl a neuropsychickú adaptáciu z vojnových a nestabilných oblastí.

čl. I bod 89 §
V § 81 ods.4 návrhu zákona sa explicitne uvádzajú tituly a čas ospravedlnenej neprítomnosti policajta v štátnej službe.

čl. I bod 90 §
V novonavrhovanom znení § 82 sú vykonané viaceré legislatívno-technické zmeny, ktoré súvisia s navrhovanými zmenami terminológie vo vzdelávaní policajtov a terminológiou používanou vo všeobecne záväzných právnych predpisoch upravujúcich vzdelávanie (napríklad v školskom zákona, zákone o vysokých školách). Navrhujú sa aj niektoré zmeny v rozsahu poskytovaného služobného voľna v súvislosti so štúdiom pri výkone štátnej služby. V návrhu nového znenia § 82 ods. 1 sa v porovnaní s platným znením tohto ustanovenia navrhujú nasledovné zmeny : - upresňujú sa podmienky poskytovania služobného voľna s nárokom na služobný plat z dôvodu účasti policajta na vyučovaní, študijných sústredeniach a konzultáciách a na prípravu a vykonanie každej skúšky podľa schváleného učebného plánu alebo študijného programu, - diferencuje sa poskytovanie služobného voľna s nárokom na služobný plat na prípravu a vykonanie skúšky, ktorou sa ukončuje štúdium na stredných školách (maturitná skúška, záverečná pomaturitná skúška, absolutórium) alebo sa ukončuje štúdium alebo odborný kurz zameraný na získanie policajného vzdelania (záverečná skúška); vzhľadom na rozdielnu náročnosť sa v …

čl. I bod 91 až 93 §
Legislatívno-technické ustanovenia, upresňujúce znenie zákona a zjednocujúce jeho pojmoslovie (vo väzbe na novozavedené pojmy).

čl. I bod 94 a 95 §
Logicky sa zužuje rozsah doby, ktorá sa nezapočítava do doby odbornej praxe rozhodnej pre určenie percentuálneho podielu prídavku za výsluhu rokov o dobu, po ktorú je policajt zaradený do neplatenej zálohy, pretože plní funkciu napríklad poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, člena vlády Slovenskej republiky, štátneho tajomníka. Ustanovenie o zápočte odbornej praxe sa navrhuje doplniť o preukazovanie započítateľnej odbornej praxe potvrdením o zamestnaní a súčasne sa právne umožňuje nahradiť toto potvrdenie čestným vyhlásením.

čl. I bod 96 §
Zvyšuje sa horná hranica príplatku za riadenie diferencovane podľa jednotlivých riadiacich funkcií uvedených v prílohe č. 2 k zákonu.

čl. I bod 97 §
Upresnenie ustanovenia o osobnom príplatku.

čl. I bod 98 až 100 §
Vo väzbe na novozavedené pojmy a nové znenie § 78 sa upravuje i znenie § 92 ods. 1 zákona a dopĺňa sa znenie § 92 ods. 3 zákona tak, aby bola zabezpečená súčinnosť pri určovaní výšky príplatku za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí.

čl. I bod 101 a 102 §
Na základe aplikačnej praxe sa ustanovuje poskytovanie príplatku za starostlivosť a vedenie služobného cestného vozidla alebo služobného motorového člna a príplatku za výkon potápačskej činnosti pevnou sumou.

čl. I bod 103 §
V súvislosti s úpravami navrhovanými v ustanoveniach zákona o čase služby sa navrhuje zaviesť príplatok za nerovnomernosť času služby, ktorým sa nahradí doterajší príplatok za zmennosť. Navrhovanou úpravou sa odstránia doterajšie problémy pri posudzovaní zmennosti vo výkone štátnej služby a rozdiely, ktoré vznikali pri priznávaní príplatku za zmennosť. Tým, že sa ustanoví príplatok jednotnou sumou (bez rozpätia) sa zjednotí ohodnotenie policajtov vykonávajúcich službu v nerovnomernom režime.

čl. I bod 104 až 110 §
Ide o novelizačné body, ktorými sa reaguje na zmeny vykonané v ďalších ustanoveniach tohto návrhu zákona alebo ktorými sa dopĺňajú alebo upresňujú ustanovenia zákona bez vecnej zmeny ich obsahu.

čl. I bod 111 §
Úprava ustanovenia reaguje na priority Slovenskej republiky v oblasti medzinárodnej bezpečnostnej a obrannej politiky, plánované zapojenie sa do pripravovanej misie Európskej únie v Kosove (ozbrojená misia) a na potrebu ochrany zastupiteľských úradov Slovenskej republiky v krízových oblastiach. Úpravou sa vecne nadväzuje na § 77a ods. 3 zákona č. 171/1003 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších zákona č. 490/2001 Z. z. a súčasne sa odstraňuje nesystémové odmeňovanie podľa § 109 ods. 1 a 2 zákona. Zahraničný príspevok alebo jeho pomerná časť sa poskytne aj policajtom, ktorí zabezpečujú ochranu a prepravu osoby, ktorá plní funkciu v inštitúcii Európskej únie alebo v medzinárodnej organizácii (napr. ako Vysoký predstaviteľ medzinárodného spoločenstva a veľvyslanca Európskej únie v Bosne a Hercegovine); poskytnutím zahraničného príspevku aj týmto policajtom sa zabezpečuje porovnateľné finančné ohodnotenie plnenia porovnateľných úloh v rámci výkonu štátnej služby. Výšku zahraničného príspevku určuje minister v závislosti od charakteru vykonávanej služobnej činnosti, miesta výkonu štátnej služby v zahraničí a miery ohrozenia života alebo zdravia …

čl. I bod 112 §
Na základe aplikačnej praxe sa v návrhu zákona zrušuje vyplácanie zahraničného príspevku v zahraničí, pretože pri vyslaní policajtov na plnenie úloh v misii alebo na ochranu zastupiteľských úradov Slovenskej republiky v zahraničí často nie je možné vyplácať zahraničný príspevok z dôvodu nestability finančných inštitúcií pôsobiacich v krajine alebo z dôvodu, že bezpečnosť vkladov na účtoch v týchto krajinách nie je garantovaná. V takýchto prípadoch sa javí vhodnejšie vyplácanie zahraničného príspevku na účet policajta v Slovenskej republike, prípadne vyplatenie zahraničného príspevku v hotovosti.

čl. I bod 113 §
Navrhuje sa nové ustanovenie o náhrade výdavkov, ktorou sa explicitne zakotvuje zásada už vyjadrená napr. v zákone č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov a to, že náhrada výdavkov nebude patriť policajtovi v prípade, ak preukázane tieto výdavky bude hradiť iná fyzická osoba alebo právnická osoba.

čl. I bod 114 až 116 §
Legislatívno-technické zosúladenie s predchádzajúcimi ustanoveniami návrhu zákona.

čl. I bod 117 a 118 §
V navrhovanom § 110 ods. 7 sa explicitne vyjadruje, že denná náhrada výdavkov policajtovi nepatrí v prípade, ak preukázane budú denné náhrady výdavkov hradené medzinárodnou organizáciou alebo inou fyzickou osobou alebo právnickou osobou. V prípade, ak pôjde iba o čiastočnú dennú náhradu výdavkov, patrí policajtovi rozdiel medzi dennými náhradami výdavkov poskytnutými medzinárodnou organizáciou alebo inou fyzickou osobou alebo právnickou osobou a dennou náhradou výdavkov podľa § 110 ods. 5 návrhu zákona. Navrhovaná úprava zabezpečí jednotné poskytovanie náhrad výdavkov policajtom vykonávajúcim rovnaký druh činnosti. Vzhľadom na duplicitu sa § 110 ods. 8 návrhom zákona vypúšťa.

čl. I bod 119 §
Znenie § 112 sa aktualizuje a zosúlaďuje so znením zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov

čl. I bod 120 až 124 §
Legislatívno-technicky i vecne sa upresňuje znenie § 113 ods. 1, v ktorom sa zužuje rozsah rozhodovacieho práva nadriadeného, pokiaľ ide o dĺžku doby priznania náhrady výdavkov a súčasne sa navrhuje i doplnenie § 115 ods. 1 a 3 o písomnú formu dohody medzi nadriadeným a policajtom o použití cestného vozidla na služobnú cestu, ako aj dohody o poskytnutí náhrady za použitie cestného o vozidla vo výške ceny cestovného lístka pravidelnej verejnej dopravy. Ďalšia úprava má legislatívno-technický charakter a nadväzuje na predchádzajúce ustanovenia návrhu zákona alebo v nevyhnutnom rozsahu aktualizuje poznámky pod čiarou.

čl. I bod 125 a 126 §
Úpravou znenia § 116 ods. 2 zákona sa rozširuje možnosť poskytovania bezplatného ubytovania a stravovania aj študentom študujúcim v mieste výkonu štátnej služby. Znenie § 117 ods. 1 sa pojmovo upresňuje.

čl. I bod 127 a128 §
Znenie § 118 ods. 1 sa upravuje vzhľadom na zmenu znenia § 146 a súčasne sa upravuje i citácia v § 119, pretože v § 37 došlo k zmene číslovania odsekov.

čl. I bod 129 §
Vo väzbe na zákon o cestovných náhradách sa rozširujú náhrady výdavkov o náhradu preukázaných výdavkov za povinné očkovanie a odporúčané očkovanie pri vyslaní policajta na zahraničnú služobnú cestu do tropických oblastí alebo do inak zdravotne rizikových oblastí. Táto náhrada sa poskytuje i v súčasnosti, ale len ako súčasť vedľajších výdavkov.

čl. I bod 130 §
Aktualizuje a zosúlaďuje sa znenie § 122 so znením zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.

čl. I bod 131 až 137 §
Ide o legislatívno-technické úpravy (§ 123) a súčasne sa zosúlaďujú a dopĺňajú ustanovenia tohto zákona, a to úprava stravného ( ustanovuje sa väzba medzi § 125 ods. 1 a § 112 ods. 2), rozhodnej doby v závislosti od použitia dopravného prostriedku (§ 125 ods. 2), zdôrazňuje sa nezameniteľné postavenie nadriadeného pri určovaní podmienok služobnej cesty (§ 125 ods. 3), explicitne sa ustanovuje väzba medzi jednotlivými ustanoveniami § 125 a súčasne sa explicitne ustanovuje subjekt, ktorý je povinný znášať cestovné výdavky, výdavky za poistenie liečebných nákladov a výdavky za povinné i odporúčané očkovanie (§ 126 ods. 2).

čl. I bod 138 až 141 §
Navrhované znenie novelizačných bodov vecne súvisí so zmenou znenia predchádzajúcich ustanovení zákona, a to § 81 ods. 4, § 72 písm.f) alebo sa upresňuje znenie zákona (§ 130 ods. 4 a 6).

čl. I bod 142 §
Ide o úpravu legislatívno-technického charakteru súvisiacu s navrhovanými zmenami terminológie vo vzdelávaní policajtov.

čl. I bod 143 §
Vzhľadom na finančnú náročnosť bývania možno v rámci starostlivosti o príslušníkov Policajného zboru priznať príspevok na bývanie, ktorý by čiastočne kompenzoval náklady policajta spojené s bývaním. Príspevok bude súčasne slúžiť ako motivačný faktor na zabezpečenie doplnenia útvarov a ich stabilizácie, a preto ho možno priznať len príslušníkom Policajného zboru zaradeným v stálej štátnej službe. Súčasne sa navrhuje, aby minister určil podrobnosti priznávania príspevku (diferenciáciu výšky príspevku v závislosti od miesta výkonu štátnej služby a zaradenia príslušníka Policajného zboru v útvare, spôsob a lehotu preukazovania nároku na príspevok a pod.). Navrhuje sa neposkytnúť príspevok na bývanie tým príslušníkom Policajného zboru, ktorým sa už v súvislosti s bývaním poskytuje iná finančná kompenzácia, a to zohľadnená v cene ubytovania v ubytovacom zariadení ministerstva, v tzv. odlučnom, alebo v náhradách poskytovaných v súvislosti so služobnou cestou. Keďže ide o príspevok vyplácaný mesačne, navrhuje sa, aby aj doba, ktorá sa bude posudzovať v prípadoch, kedy príspevok nepatrí, bola stanovená aspoň na jeden mesiac. V návrhu …

čl. I bod 144 a 145 §
V zákone doteraz používané pojmy „získavanie vzdelania“ a „zvyšovanie vzdelania“ sa nahrádzajú novými pojmami „získavanie kvalifikácie“, „zvyšovanie kvalifikácie“ a „prehlbovanie kvalifikácie“, ktoré sú vhodnejšie a výstižnejšie a používajú sa aj v iných zákonoch a všeobecne záväzných právnych predpisoch upravujúcich pracovnoprávne vzťahy a vzdelávanie. Pojmy „vzdelanie“ a „získanie vzdelania“, resp. „zvyšovanie vzdelania“, sú pojmy, ktoré sa používajú v širších súvislostiach a nevyjadrujú len splnenie kvalifikačných predpokladov na výkon povolania. Vzdelanie je súhrn znalostí, vedomostí, poznávacích spôsobilostí a schopností, ktoré jednotlivec nadobudol na základe školského vzdelania, učenia, rozumovej výchovy, životných a pracovných skúseností a zámerného vlastného sebavzdelávania. Vzdelanie sa spravidla vyjadruje stupňom školského vzdelania (napr. základné, úplné stredné, úplné stredné odborné, vysokoškolské prvého, druhého alebo tretieho stupňa). Kvalifikácia predstavuje stupeň odbornej pripravenosti, súhrn vedomostí, zručností, schopností a návykov, ktoré umožňujú vykonávať určitú prácu (povolanie) na vyššej úrovni. Stupeň kvalifikácie závisí od všeobecného vzdelania, odborného vzdelania, praktických skúseností a od celkových psycho-fyzických schopností a vlastností jednotlivca. Občan uchádzajúci sa o prijatie do štátnej …

čl. I bod 146 §
V novom § 142a sa právne vymedzujú pojmy „získavanie kvalifikácie“ a „zvyšovanie kvalifikácie“ policajta. Za získanie kvalifikácie na výkon štátnej služby policajta sa považuje štúdium na rezortných policajných školách (napr. stredné odborné školy Policajného zboru, Akadémia Policajného zboru) alebo iný druh odborného vzdelávania a prípravy, ktoré umožňuje policajtovi splniť kvalifikačnú požiadavku policajného vzdelania, t.j. získať základné alebo špecializované policajné vzdelanie. O spôsobe získania policajného vzdelania (druh štúdia alebo odborného vzdelávania a prípravy) rozhoduje služobný úrad (napr. v intenciách nariadenie ministra vnútra Slovenskej republiky č. 50/1998 o bližšom vymedzení niektorých ustanovení zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, rozhodnutia ministra dopravy, pôšt a telekomunikácii Slovenskej republiky č. 45/1998, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov). Novoprijatému policajtovi služobný úrad musí počas prípravnej štátnej služby umožniť získať predpísané základné alebo špecializované policajné vzdelanie. Získať policajné vzdelanie môže služobný úrad …

čl. I bod 147 §
V novom znení ustanovenia § 142b ods. 3 a § 143 sa doterajší pojem „úhrada nákladov vynaložených na získanie alebo zvyšovanie vzdelania“ nahrádza novým pojmom „náklady spojené so zabezpečením získavania alebo zvyšovania kvalifikácie“, ktoré výstižnejšie vyjadrujú náklady vynaložené služobným úradom. Doteraz používaný pojem „náklady vynaložené na získanie alebo zvýšenie vzdelania“ je značne nepresný, pretože štúdium na stredných školách a vysokých školách je vo všeobecnosti bezplatné. Nemožno preto od policajta vyžadovať úhradu nákladov na samotné štúdium (napr. za pomaturitné kvalifikačné štúdium na strednej odbornej škole Policajného zboru), t.j. náklady vynaložené na získanie vzdelania. V novom znení § 143, na rozdiel od platného znenia zákona, sa na účely výpočtu úhrady nákladov spojených so zabezpečením získavania alebo zvyšovania kvalifikácie (ďalej len „náklady na vzdelávanie“) bližšie špecifikujú náklady na vzdelávanie, ktoré vznikli služobnému úradu a súčasne sa ustanovuje, ktoré z týchto nákladov na vzdelávanie musí policajt uhradiť, ak po skončení štúdia nezotrvá určený čas v služobnom pomere (obdobná úprava ako je ustanovená napr. v …

čl. I bod 148 §
Ustanovenie § 30 zákona č.355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov právne vymedzuje lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci a podľa zaradenia do príslušnej kategórie ustanovuje aj ich frekvenciu. Návrh zákona reaguje na zmeny vykonané týmto zákonom.

čl. I bod 149 §
Výsledky periodických preventívnych lekárskych prehliadok slúžia aj na plnenie úloh uložených zákonom č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

čl. I bod 150 §
Znenie § 145a ods.3 sa na základe potrieb aplikačnej praxe upravuje; prebytočný text sa zo znenia zákona vypúšťa.

čl. I bod 151 §
Ide o terminologické a legislatívne zosúladenie.

čl. I bod 152 §
Upresňuje sa, že subjektom povinným znášať náklady súvisiace s výkonom lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k výkonu štátnej služby je služobný úrad.

čl. I bod 153 §
V záujme dôslednej aplikácie zákona, ale hlavne v záujme dosiahnutia zákonom ustanoveného účelu preventívnej rehabilitácie, sa precizuje čas jej trvania.

čl. I bod 154 §
S poukazom na explicitne ustanovené formy preventívnej rehabilitácie (1. aktívny odpočinok, 2. liečebno-preventívna starostlivosť, 3. výkon práce) sa návrhom zákona vypúšťa možnosť poskytnúť preventívnu rehabilitáciu formou kúpeľnej starostlivosti (väzba aj na nové znenie § 70)..

čl. I bod 155 až 157 §
Upravuje sa okruh policajtov, ktorým patrí preventívna rehabilitácia, a to na jednej strane rozšírením o policajtov, ktorí sa vrátia z pôsobenia v misii alebo z ochrany zastupiteľského úradu [§ 146 ods.4 písm.c)] pri súčasnom upresnení znenia § 146 ods.4 písm.a) a na druhej strane zúžením o policajtov zaradených do neplatenej zálohy a policajtov na materskej dovolenke a rodičovskej dovolenke (§ 146 ods. 5).

čl. I bod 158 až 160 §
Ide o upresňujúce ustanovenia a doplňujúce ustanovenie, ktorým sa explicitne ukladá povinnosť preukázať dôvod nedodržania termínu nástupu na preventívnu rehabilitáciu.

čl. I bod 161 §
Návrhom sa výslovne stanovuje forma písomného súhlasu policajtky pri zaraďovaní do služby nad základný čas služby v týždni, do služobnej pohotovosti a pri vysielaní na služobnú cestu v ustanoveniach upravujúcich osobitné podmienky výkonu štátnej služby policajtiek.

čl. I bod 162 §
V prípade súvislého čerpania materskej a rodičovskej dovolenky sa vytvárajú podmienky na poskytnutie nevyčerpanej dovolenky aj po uplynutí doby podľa § 73 ods. 4.

čl. I bod 163 a 164 §
Na základe skúseností z aplikačnej praxe sa upresňujú, doplňujú a menia ustanovenia upravujúce prestávky na dojčenie (predlžuje sa vek dieťaťa, na ktoré môže matka čerpať prestávku na dojčenie a explicitne sa ustanovuje možnosť zlúčenia týchto prestávok).

čl. I bod 165 §
Ide o úpravu legislatívno-technického charakteru súvisiacu s navrhovanými zmenami terminológie v oblasti úpravy vzdelávania policajtov.

čl. I bod 166 §
Návrhom sa ustanovujú nové dôvody skončenia služobného pomeru policajtov v prípravnej štátnej službe. Účelom je skončiť služobný pomer ex lege v prípadoch, keď policajt v prípravnej štátnej službe svojím zavinením nezíska policajné vzdelanie alebo jeho postoj k výkonu štátnej služby alebo iné jeho konanie vedie k záveru služobného hodnotenia o jeho nespôsobilosti na zaradenie do stálej štátnej služby. V týchto prípadoch nie je účelné postupovať podľa doterajších ustanovení zákona o skončení služobného pomeru.

čl. I bod 167 §
Precizuje sa deň doručenia písomného oznámenia o zrušení služobného pomeru v skúšobnej dobe v prípade jeho doručovania poštou. K dobu 168 Zmena sa vykonáva v nadväznosti na úpravu § 35 ods. 3.

čl. I bod 169 §
Ustanovuje sa nový titul prepustenia zo služobného pomeru. Tento nový titul si vyžiadala aplikačná prax.

čl. I bod 170 §
Pri prepustení z dôvodov uvedených v § 192 ods. 1 písm. b) a c) obsahové náležitosti rozhodnutia podľa § 194 ods.1 sa zužujú vzhľadom na režim mlčanlivosti, zakotvený v osobitných predpisoch.

čl. I bod 171 až 175 §
Vo väzbe na § 152 ods.2 zákona sa v § 195 ods.1 písm.c) návrhu zákona rozširuje zákaz prepustenia. Ostatné zmeny sú legislatívno-technického charakteru a nadväzujú na predchádzajúce legislatívne úpravy.

čl. I bod 176 §
Zosúladenie znenia s novonavrhnutým rozšírením znenia § 189.

čl. I bod 177 až 179 §
Znenie platného zákona sa zosúlaďuje vecne i terminologicky s úpravami vykonanými týmto návrhom zákona a platnými právnymi predpismi.

čl. I bod 180 §
Sprísňuje sa prepustenie policajta zvoleného do funkcie v odborovom orgáne. Ak dôvodom prepustenia je služobné hodnotenie, v ktorom je tento policajt hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe, prepustenie zo služobného pomeru návrh zákona podmieňuje súhlasom ministra.

čl. I bod 181
V súlade so zákonom o kolektívnom vyjednávaní sa v návrhu zákona explicitne ustanovuje právna možnosť uzatvárať kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa a podnikové kolektívne zmluvy.

čl. I bod 182 §
I keď poznámky pod čiarou majú len informatívnu hodnotu, návrhom zákona sa vypúšťa duplicitná citácia zákona o priestupkoch.

čl. I bod 183 §
V tomto novelizačnom bode sa upresňuje znenie § 233 ods.2 zákona tak, aby priamo zo znenia zákona bol zrejmý dvojfázový postup v konaní, a to fáza objasňovania ustanovená v odseku 1 a fáza posudzovania, ustanovená v odseku 2; obidve tieto fázy navzájom úzko súvisia a sú zárukou objektívnosti konania podľa tohto zákona.

čl. I bod 184 §
Rozšírenie znenia § 241 ods.1 je účelové a súvisí s charakterom výkonu štátnej služby.

čl. I bod 185 §
Tento novelizačný bod vecne súvisí s novelizačným bodom 189.

čl. I bod 186 a 187 §
Ustanovenia o odvolacom konaní sa dopĺňajú tak, že sa ustanovuje písomná forma odvolania a súčasne sa ustanovuje možnosť späťvzatia odvolania, jeho forma a právne účinky.

čl. I bod 188 §
V lekárskej posudkovej činnosti podľa § 222 rozhoduje o odvolaní ústredná lekárska komisia. V tomto prípade rozhodnutiu komisie nepredchádza prerokovanie v poradnej komisii, a preto je potrebné ustanovenie § 243 ods.2 primerane doplniť.

čl. I bod 189 §
Konanie podľa tohto zákona je na podmienky služobného pomeru v štátnej službe policajtov upravené dostatočne podrobne. Novelou vykonanou zákonom č. 201/2004 Z. z. boli ustanovenia o konaní doplnené v potrebnom rozsahu a v nadväznosti na to bolo zo zákona vypustené ustanovenie o subsidiarite správnemu poriadku. Pre úplnosť je však potrebné upraviť vzťah medzi zákonom a správnym poriadkom. Do návrhu zákona sa preto dopĺňa § 247a, v ktorom sa explicitne ustanovuje, že okrem výkonu rozhodnutia sa na konanie podľa tohto zákona nevzťahuje správny poriadok. V súvislosti s novým ustanovením § 247a sa upravuje znenie § 241 ods.7 zákona.

čl. I bod 190 až 192 §
Legislatívno-technická úprava, zosúladenie s platným znením § 177 zákona a s predchádzajúcimi úpravami vykonanými týmto návrhom zákona.

čl. I bod 193 a 194 §
V ustanoveniach o oznamovaní a doručovaní rozhodnutia sa upresňuje znenie zákona.

čl. I bod 195 §
Znenie § 266 ods.4 sa dáva do súladu s § 231.

čl. I bod 196 a 197 §
Legislatívno-technické úpravy súvisiace s predchádzajúcimi zmenami vykonanými týmto návrhom zákona.

čl. I bod 198 §
V nadväznosti na navrhovanú úpravu § 23 ods. 2, podľa ktorej sa ustanovuje nový postup pri povyšovaní policajtov v práporčíckej hodnosti do dôstojníckej hodnosti po získaní policajného vzdelania v závislosti od zastávanej funkcie je potrebné riešiť aj tých policajtov, ktorí boli takto povýšení v minulosti podľa doterajšieho ustanovenia § 23 ods. 2 a ku dňu účinnosti tohto zákona nemajú takéto hodnosti. Navrhuje sa preto, aby aj takíto policajti boli povýšení do rovnakých hodností.

čl. I bod 199
Zvýšenie rozpätia percentuálneho podielu príplatku za riadenie umožní flexibilnejšie reagovať pri niektorých riadiacich funkciách na náročnosť riadiacej práce a takisto umožní diferencovať medzi riadiacimi funkciami. Navrhované zvýšenie hornej hranice percentuálneho rozpätia automaticky nezakladá nárok na zvýšenie už v súčasnosti priznanej výšky príplatkov za riadenie u jednotlivých funkcií. Umožní však v budúcnosti s ohľadom na možnosti rozpočtu ministerstva adekvátnejšie ohodnotiť čoraz náročnejšiu riadiacu činnosť pri niektorých policajných funkciách. Zmenou vykonanou týmto návrhom zákona nedôjde v súčasnosti k nárastu finančných prostriedkov, pretože všetkým riadiacim funkcionárom sú už určené príplatky za riadenie, ktorých výška korešponduje s limitom ustanoveným navrhovaným percentuálnym rozpätím.

čl. I bod 200 až 206
Zmenila sa terminológia v nových právnych predpisoch a navrhované znenie na to reaguje; ide iba o formálnu úpravu.

čl. VII
(Zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov) Podľa platného znenia zákona za vyšetrovateľa možno určiť policajta, ktorý má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore právo, bezpečnostné služby alebo v študijnom programe bezpečnostnoprávna ochrana osôb a majetku a vykonal záverečnú vyšetrovateľskú skúšku. Návrhom sa dopĺňa, že táto skúška sa nevyžaduje, ak policajt vykonal štátnu záverečnú skúšku z teórie vyšetrovania. Dĺžka čakateľskej praxe vyšetrovateľa čakateľa je jeden rok. Výnimku z tejto dĺžky sa navrhuje rozšíriť aj pre policajta, ktorý vykonával skrátené vyšetrovanie najmenej tri roky.

čl. IV

čl. IV bod 1 a 3 [§ 35 ods. 1 písm. k) a § 40 ods. 6] §
Rozšírením znenia § 35 ods. 1 a § 40 ods. 6 platného zákona sa umožní efektívnejšie rozmiestňovanie policajtov, ktorí skončili štúdium, na útvary a zároveň sa uľahčí napĺňanie voľných tabuliek, ktoré boli navýšené rozhodnutím vlády na boj s kriminalitou na strednom a východnom Slovensku.

čl. IV bod 2 (§ 35a) §
Zákonom č. 70/2009, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 57/1998 Z. z. o Železničnej polícii v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa Železničná polícia vyčlenila z pôsobnosti Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácii Slovenskej republiky a začlenila do pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pod riadiacu pôsobnosť ministra vnútra Slovenskej republiky. Spoločná podriadenosť oboch ozbrojených bezpečnostných zborov, ale i spoločná právna úprava štátnej služby príslušníkov Policajného zboru a príslušníkov Železničnej polície zákonom č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov vyvolala v praxi potrebu pružnejšie riešiť právnu možnosť prechodu príslušníkov medzi dotknutými ozbrojenými bezpečnostnými zbormi. V súčasnosti podľa platnej právnej úpravy príslušník Železničnej polície, ktorý má záujem o vykonávanie štátnej služby v Policajnom zbore, musí skončiť služobný pomer príslušníka Železničnej polície a požiadať o prijatie do služobného pomeru príslušníka Policajného zboru. Rovnaký postup sa vzťahuje aj na …

čl. IV bod 4 § 48 ods. 7) §
Aplikačná prax (problémy s personálnym obsadením funkčných miest lekárov) si vyžiadala zúženie zákazu zárobkovej činnosti policajtov.

čl. IV bod 5 [§ 80 ods. 5 písm. f)] §
Navrhovaným ustanovením sa rozširujú prekážky, pre ktoré sa poskytne policajtovi služobné voľno z dôvodu všeobecného záujmu; z titulu účasti na športovej reprezentácii Slovenskej republiky sa zakladá policajtovi nárok na služobné voľno na nevyhnutne potrebný čas.

čl. IV bod 6 (§ 97) §
Prechodné ustanovenie § 287d ods. 1 platného zákona zjednotilo výšku príspevku za nerovnomernosť času služby pre všetkých policajtov. Zámerom navrhovanej úpravy je však regulovať priznávanie príplatku za nerovnomernosť času služby podľa náročnosti výkonu služby, čím sa zároveň má eliminovať možnosť účelového plánovania nerovnomerného rozvrhnutia základného času služby v týždni s cieľom poberať príplatok za nerovnomernosť času služby. Rozšírenie podmienok na poberanie tohto príplatku garantuje, že bude poskytovaný len policajtom, ktorí majú nielen základný čas služby v týždni rozvrhnutý nerovnomerne počas celého kalendárneho mesiaca, ale súčasne musia títo policajti slúžiť v nepretržitých zmenách, pretože si to vyžaduje charakter ich štátnej služby. Okrem policajtov, ktorí majú po splnení zákonom ustanovených podmienok nárok na príplatok za nerovnomernosť času služby podľa odseku 1, môže tento príplatok patriť i ďalším policajtom, ktorí síce neslúžia v nepretržitých zmenách, ale majú základný čas služby v týždni rozvrhnutý nerovnomerne, ak tak určí minister. Podľa odsekov 1 a 2 sa príplatok priznáva po splnení zákonom ustanovených podmienok paušálnou sumou …

čl. IV bod 7 (§ 142b ods. 3) §
Je potrebné explicitne ustanoviť, ako sa bude postupovať v prípade, keď policajt má záväzok súvisiaci so získaním vzdelania a bude preložený podľa navrhovaného § 35a.

čl. IV bod 8 (§ 246 ods. 4) §
Na základe doterajších skúseností sa navrhuje predĺžiť dobu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.

čl. V
Navrhované doplnenia, resp. zmeny majú za cieľ riešiť situáciu, ak sú tieto osoby poverené vedením diplomatickej misie, stálej misie alebo osobitnej misie, resp. ak sú sprevádzajúcimi osobami.

čl. VIII
(zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov) Vzhľadom na začlenenie Železničnej polície do Policajného zboru je potrebné upraviť niektoré ustanovenia tohto zákona. Nakoľko tento zákon sa aj doposiaľ vzťahuje rovnako na príslušníkov Policajného zboru, ako aj na príslušníkov Železničnej polície, navrhuje sa v ňom vykonať iba niektoré nevyhnutné zmeny vypustením príslušných slov – v § 1, § 19 ods. 4, § 35a, § 142b ods. 3, prílohe č. 2 IV. časti Navrhujú sa nové prechodné ustanovenia, ktoré v § 287f upravia, že na príslušníka Železničnej polície v stálej štátnej službe, ktorý nespĺňa kvalifikačné predpoklady na funkciu, do ktorej je ustanovený v Policajnom zbore od 1. januára 2011, sa obmedzenia v § 4 ods. 1, § 85 ods. 5 a § 104 ods. 2 a 4 nevzťahujú. V odseku 2 je vyjadrené personálne riešenie prechodu príslušníkov Železničnej polície do Policajného …

čl. II

čl. II bod 1 §
Európska komisia v odôvodnenom stanovisku v časti diskriminácia súvisiaca s tehotenstvom sa domnieva, že slovenské právne predpisy nezaručujú policajtkám právo na návrat na to isté miesto alebo porovnateľné miesto po materskej dovolenke za dohodnutých podmienok, ktoré nie sú menej priaznivé, a tiež mať úžitok z akéhokoľvek zlepšenia pracovných podmienok, na ktoré by mala právo, keby pracovali podľa nového článku 2 ods. 7 smernice 76/207/EHS v znení smernice 2002/73/ES. Navrhuje sa doplniť ustanovenie § 152 zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície o nový odsek 6, ktorého znenie výslovne zaručuje policajtke zotrvanie vo svojej funkcii počas materskej dovolenky a v prípade organizačných zmien, ako jedinej možnej zmeny jej statusu počas materskej dovolenky, sa jej zaručuje ustanovenie do inej vhodnej funkcie za podmienok, ktoré nie sú pre ňu menej priaznivé, ako aj právo na všetky úžitky zo zlepšenia podmienok výkonu služby, na ktoré by mala právo počas výkonu svojej funkcie. …

čl. II bod 2 a 3 §
Legislatívno-technická úprava vyplývajúca z nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva a z transponovania smerníc EÚ do zákona.

čl. I

čl. I bod 1 (§ 7 ods. 7) §
Navrhovanou úpravou sa vytvárajú legislatívne podmienky na aktualizovanie štátneho vzdelávacieho programu a školských vzdelávacích programov pomaturitného kvalifikačného štúdia v stredných odborných školách Policajného zboru poskytujúcich policajné vzdelanie. Cieľom tejto úpravy je nielen zvýšiť celkovú úroveň odbornej pripravenosti absolventov denného štúdia a podiel ich praktických zručností, ale súčasne počas denného štúdia aj preverovať ich osobnostné predpoklady na výkon štátnej služby v Policajnom zbore. Návrh zákona ustanovuje, že príslušníci Policajného zboru v prípravnej štátnej službe v rámci denného štúdia na splnenie kvalifikačnej požiadavky policajného vzdelania absolvujú základný policajný výcvik, teoreticko-praktickú prípravu, odborný výcvik a odbornú prax. Základný policajný výcvik sa realizuje v ucelenom nepretržitom časovom období v osobitnom internátnom režime, počas ktorého poslucháči sú 24 hodín sedem dní v týždni k dispozícii na výcvik. Táto povinnosť sa nebude vzťahovať na opätovne prijatých policajtov, ktorí už boli zaradení v stálej štátnej službe podľa tohto zákona a u ktorých možno už predpokladať také osobnostné kvality, ktoré nie je potrebné preverovať v rámci osobitného režimu. …

čl. I bod 2 (§ 14 ods. 1) §
Návrh na zmenu je potrebný z dôvodu neprimeranej úrovne osobnostných predpokladov u 18-ročných uchádzačov o prijatie do služobného pomeru. Od posunutia veku na 21 rokov možno očakávať naplnenie predpokladu primeranej vyspelosti uchádzača o výkon štátnej služby policajta. Svedčia o tom aj skúsenosti z aplikácie niektorých iných zákonov, ktoré už explicitne ustanovujú vek 21 rokov ako predpoklad na získanie určitých oprávnení, napríklad zákon o strelných zbraniach a strelive, zákon o cestnej premávke.

čl. I bod 3 (§ 33 ods. 1) §
Platné znenie zákona sa upravuje vo väzbe na navrhované znenie § 33a ods. 3, podľa ktorého môže ministerstvo určiť nielen kvalifikačné predpoklady na funkciu, ktorá je predmetom výberového konania, ale môže tiež určiť odbornú prax, ktorú musel uchádzač o túto funkciu už absolvovať.

čl. I bod 4 a 5 (§ 33 ods. 4 a 5) §
Z platného zákona sa vypúšťa právomoc na odvolanie z funkcie nadriadeného bez uvedenia dôvodu, čím sa napĺňa zásada transparentnosti a právnej istoty. V nadväznosti na vypustenie odseku 4 z platného zákona sa súčasne upravuje znenie pôvodného odseku 5.

čl. I bod 6 (§ 33a) §
V záujme zvýšenia transparentnosti a objektívnosti pri obsadzovaní vrcholových funkcií v Policajnom zbore a na ministerstve vnútra sa zavádza výberové konanie ako nový inštitút; ustanovuje sa jeho účel a postupnosť pri jeho organizovaní. Do výberového konania sa bude môcť prihlásiť každý príslušník Policajného zboru spĺňajúci kvalifikačné predpoklady na funkciu a odbornú prax, ktorú ministerstvo určí ako podmienku na výkon funkcie, čím sa vytvárajú legislatívne podmienky na prístup k uvedeným funkciám a zabezpečuje možnosť kariérneho postupu pre záujemcov. Ustanovuje sa spôsob vyhlasovania výberového konania, obsahové náležitosti oznámenia o vyhlásení výberového konania, vrátane poučenia o následkoch nedodržania časových a iných podmienok výberového konania (nezaradenie do výberového konania). Súčasne sa ustanovuje poriadková lehota na doručenie pozvánky na samotné výberové konanie.

čl. I bod 7 (§ 33b) §
Ustanovuje sa spôsob kreovania výberovej komisie tak, aby bola garantovaná transparentnosť, odbornosť a verejnosť výberového konania. Zásady transparentnosti, odbornosti a verejnosti sa vzťahujú na celé výberové konanie, vrátane zverejňovania zápisnice o priebehu výberového konania. Podrobnosti o výberovom konaní a výberovej komisii podľa § 33a a 33b, najmä o postupe vo výberovom konaní, vyhodnotení výsledkov výberového konania, spôsobe vytvorenia výberovej komisie a jej zložení, môže ustanoviť interný predpis.

čl. I bod 8 (§ 35 ods. 2) §
Právomoc ministra na prevedenie alebo preloženie na inú funkciu aj bez uvedenia dôvodu sa navrhuje vypustiť, pretože tento inštitút vyvoláva problémy tak z pohľadu súdnej praxe, ako aj z pohľadu jeho transparentnosti.

čl. I bod 8 (§ 40 ods. 6) §
Navrhuje sa nahradiť doterajšiu úpravu, podľa ktorej policajt zaradený do zálohy pre študujúcich policajtov sa po vyňatí z tejto zálohy mohol ustanoviť na určitý limitovaný čas (najviac na 12 mesiacov) do funkcie na útvar určený ministrom. Podľa návrhu zákona sa policajt po vyňatí zo zálohy pre študujúcich policajtov zaradí do funkcie, do ktorej bol ustanovený pri prijatí do služobného pomeru alebo v súlade s potrebami Policajného zboru. Účelom tejto zmeny je legislatívne zabezpečiť, aby sa policajt po získaní policajného vzdelania vrátil predovšetkým na svoj pôvodný útvar a do funkcie, do ktorej bol ustanovený pred zaradením do zálohy pre študujúcich policajtov; toto pravidlo môže byť prelomené iba v prípade plnenia potrieb Policajného zboru

čl. I bod 9 (§ 57) §
Doterajšie lehoty na uloženie disciplinárneho opatrenia sa nahrádzajú jednou dvojročnou lehotou, ktorá umožní objektívne zistenie skutočného stavu veci, rovnako ako u priestupkov. Aplikačnou praxou bolo preukázané, že súčasná subjektívna lehota nepostačuje na objektívne zistenie skutočného stavu veci, vyhotovenie kvalifikovaného rozhodnutia a jeho vyhlásenie, resp. doručenie. O to viac, že aj v disciplinárnom konaní je potrebné zadovážiť si podklady (dôkazy, vyjadrenia, posudky) na konečné rozhodnutie vo veci a zákon v tejto súvislosti nepozná napríklad inštitút prerušenia konania.

čl. I bod 10 (§ 104 ods. 5) §
V nadväznosti na úpravu uvedenú v bode 1 (§ 7 ods. 7) sa precizujú platové podmienky príslušníka Policajného zboru v prípravnej službe počas denného štúdia na plnenie kvalifikačnej požiadavky policajného vzdelania.

čl. I bod 11 a 12 (§ 109 ods. 4 písm. a) a § 113 ods. 3) §
Legislatívna úprava vyvolaná znením bodu 6, ktorým sa vypúšťa § 35 ods. 2 z platného zákona.

čl. I bod 13 (§ 192 ods. 5) §
Predlžuje sa subjektívna lehota pri prepustení policajta zo služobného pomeru z dôvodov uvedených v § 192 ods. 1 písm. d) až g) platného zákona z dvoch na šesť mesiacov. Vzhľadom na to, že ide o také dôvody prepustenia, ktoré policajt sám zavinil, je potrebné vykonať dokazovanie a ostatné procesné úkony obzvlášť dôsledne. V rámci tejto prekluzívnej lehoty sa musí rozhodnutie o prepustení policajtovi aj doručiť, na čo v súčasnosti ustanovená subjektívna lehota nie vždy postačuje. Od predlženia subjektívnej lehoty možno preto očakávať, že prispeje k prehĺbeniu právnej istoty dotknutých strán.

čl. I bod 14 (§ 287i) §
V prechodnom ustanovení sa v súvislosti so zavedením výberového konania ukladá služobnému úradu povinnosť vyhlásiť výberové konanie na funkcie uvedené 33a ods. 1 do šiestich mesiacov od účinnosti tohto zákona. Občanovi, ktorý podal žiadosť o prijatie do štátnej služby pred účinnosťou tohto zákona a služobný úrad na jej základe už začal prijímacie konanie a v tomto konaní riadne pokračuje aj po účinnosti tohto zákona, sa v prechodnom ustanovení garantuje, že podmienka veku sa považuje za splnenú, pretože sa posudzuje podľa doterajších predpisov.

čl. XXIII
Navrhované znenie upravuje postup pri preukazovaní bezúhonnosti žiadateľa o prijatie. Na tento účel poskytne žiadateľ v prijímacom konaní údaje potrebné na vyžiadanie odpisu z registra trestov. Spod režimu sa pre špecifickosť činností súvisiacich s plnením úloh príslušníka spravodajskej služby navrhuje vyňať Slovenskú informačnú službu.

čl. V
Návrhom sa zavádza príspevok na rekreáciu aj pre osoby v štátnej službe založenej zákonom č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov. Dopĺňa sa nová poznámka pod čiarou odkazujúca na § 152a Zákonníka práce.

čl. III (zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru)

čl. III bod 1 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu, keďže v nových ustanoveniach o výbere, menovaní a odvolávaní prezidenta Policajného zboru a riaditeľa Úradu inšpekčnej služby (§ 33a až § 33j) sa pod pojmami ministerstvo, Policajný zbor, minister nemajú rozumieť aj ostatné zložky patriace pod zákon č. 73/1998 Z. z.

čl. III bod 2 a 3 §
Zavádza sa nový termín – kadet a nový druh štátnej služby – štátna služba kadeta. Kadet v štátnej službe kadeta má získať kvalifikačný predpoklad na funkciu, do ktorej bude ustanovený v prípravnej štátnej službe.

čl. III bod 4 §
Kadet počas výkonu štátnej služby kadeta má získať kvalifikačný predpoklad na funkciu, a to dennou formou štúdia vo vzdelávacej inštitúcii poskytujúcej vzdelávanie potrebné na výkon štátnej služby príslušníkov Policajného zboru (ďalej len „vzdelávacia inštitúcia“). Po získaní kvalifikačného predpokladu na funkciu a zložením služobnej prísahy sa kadet zaradí do prípravnej štátnej služby. Kadet sa bude riadiť ustanoveniami tohto zákona okrem tých ustanovení, ktoré nie sú vhodné vzhľadom na účel štátnej služby kadeta (získanie kvalifikačného predpokladu), resp. ktoré sa vo vzťahu ku kadetovi upravujú osobitne (napr. platové náležitosti).

čl. III bod 5 až 7 §
Navrhovaná úprava skracuje trvanie prípravnej štátnej služby policajta, ktorý bol kadetom, na polovicu, teda na jeden rok. Všeobecne trvá prípravná štátna služba dva roky. Kadet získava kvalifikačný predpoklad na funkciu určitú dobu a pri jeho následnom zaradení do prípravnej štátnej služby sa mu doba štúdia započítava do tejto služby. Prípravná štátna služba v súčte so štátnou službou kadeta nepresiahne dvojročnú dobu.

čl. III bod 8 §
Kadet zaradený v štátnej službe kadeta počas tejto doby absolvuje denné štúdium vo vzdelávacej inštitúcii za účelom splnenia kvalifikačnej požiadavky policajného vzdelania, základného policajného výcviku, teoreticko-praktickej prípravy, odborného výcviku a odbornej praxe. Z uvedeného dôvodu je kadet z ustanovenia § 7 ods. 8 vylúčený.

čl. III bod 9 a 10 §
Cieľom navrhovaných zmien je určiť po zaradení kadeta do prípravnej štátnej služby zo štátnej služby kadeta skúšobnú dobu v trvaní od troch mesiacov do jedného roka. V súčasnej dobe pri štúdiu, ktorým sa získava kvalifikačný predpoklad na funkciu, je skúšobná doba určená spravidla na 18 mesiacov. Kadet zaradený do prípravnej štátnej služby bude mať určenú skúšobnú dobu v závislosti od dĺžky trvania štátnej služby kadeta tak, aby skúšobná doba nepresiahla 18 mesiacov.

čl. III bod 11 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na zmeny v § 7.

čl. III bod 12 §
Do služobného pomeru môže nastúpiť podľa zákona č.73/1998 Z. z. len štátny občan Slovenskej republiky starší ako 21 rokov. Navrhovanou úpravou sa stanovuje, že kadetom sa môže stať štátny občan Slovenskej republiky starší ako 18 rokov, ktorý splní všetky podmienky prijatia do služobného pomeru s výnimkou veku. Vychádza sa z toho, že na účel získavania kvalifikačného predpokladu na funkciu (štúdia) je tento vek postačujúci.

čl. III bod 13 §
Ustanovenie § 14 ods. 1 písm. c) upravuje podmienku stupňa vzdelania určeného na výkon funkcie, do ktorej má byť policajt ustanovený či menovaný. Pri kadetoch vymenovanie či ustanovenie do funkcie neprichádza do úvahy, keďže nemajú určenú funkciu, do ktorej budú pri prijatí za kadeta ustanovení či menovaní. Z tohto dôvodu sa pre nich ustanovuje iba podmienka vzdelania pri prijímaní za kadeta.

čl. III bod 14 a 15 §
Kadet pri zaradení do štátnej služby kadeta neskladá služobnú prísahu z dôvodu, že nebude v priamom výkone štátnej služby, ale počas tejto doby sa bude predovšetkým vzdelávať vo vzdelávacej inštitúcii. Navrhovanou zmenou sa určuje, že kadet skladá služobnú prísahu až pri zaradení do prípravnej štátnej služby.

čl. III bod 16 a 37 §
V odsekoch 1 a 2, ktoré sa preberajú z doterajšej právnej úpravy, sa upravujú podmienky ustanovenia policajta do funkcie vo všeobecnosti. Okrem toho sa vypúšťajú zostávajúce odseky 3 a 4, pretože menovanie a odvolávanie prezidenta Policajného zboru a riaditeľa Úradu inšpekčnej služby sa upravuje osobitne a funkciu viceprezidenta Policajného zboru nie je potrebné osobitne riešiť. Navrhuje sa tiež, aby riadiace funkcie boli osadzované na základe kariérneho postupu, ktorý interným predpisom určí vedúci príslušnej zložky patriacej do pôsobnosti zákona. Zároveň sa ustanovuje, že takýto kariérny postup musí byť prerokovaný s odborovým orgánom.

čl. III bod 17 §
V záujme zvýšenia transparentnosti a objektívnosti pri obsadzovaní vrcholových funkcií v Policajnom zbore sa navrhuje osobitný spôsob vymenovania do funkcie prezidenta Policajného zboru a riaditeľa Úradu inšpekčnej služby na základe výberového konania a po verejnom vypočutí vo výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

čl. III § 33a §
Prezidenta Policajného zboru bude aj naďalej vymenúvať minister vnútra, avšak až na základe výberového konania a len s odporúčaním výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Do tejto funkcie možno vymenovať len príslušníka Policajného zboru, ktorý je v služobnom pomere najmenej 10 rokov od vtedy, ako mu prvýkrát vznikol, nebol odsúdený za spáchanie žiadneho trestného činu, má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a špecializované policajné vzdelanie a bol najmenej päť rokov nadriadeným, ktorý riadil aspoň jedného príslušníka Policajného zboru, ktorý bol nadriadeným. Funkčné obdobie prezidenta Policajného zboru sa navrhuje na štyri roky, pričom tá istá osoba môže byť vymenovaná do tejto funkcie najviac dvakrát. Ďalej sa taxatívne upravujú dôvody na zánik výkonu funkcie prezidenta Policajného zboru, a to uplynutím funkčného obdobia, vzdaním sa funkcie, odvolaním z funkcie a skončením služobného pomeru. Dôvody na odvolanie z funkcie prezidenta Policajného zboru v prvom rade vyplývajú zo straty exaktne ustanovených podmienok na výkon funkcie prezidenta Policajného zboru (napríklad strata štátneho občianstva alebo …

čl. III § 33b a § 33g §
V týchto ustanoveniach sa upravuje organizácia výberového konania na funkciu prezidenta Policajného zboru a riaditeľa Úradu inšpekčnej služby. Výberové konania bude vyhlasovať ministerstvo vnútra najneskôr tri mesiace pred uplynutím ich funkčného obdobia a ak výkon ich funkcie zanikol skôr, tak do 30 dní od ich zániku. V oznámení o vyhlásení výberového konania bude uvedená lehota na doručenie žiadostí o zaradenie do výberového konania, ktorá nesmie byť kratšia ako 30 dní od vyhlásenia výberového konania. V rámci tejto lehoty musia potenciálni uchádzači predložiť svoje životopisy a uchádzači o funkciu prezidenta Policajného zboru aj koncepcie rozvoja a riadenia Policajného zboru. Zoznam a životopisy pozvaných uchádzačov sa zverejnia na webovom sídle ministerstva.

čl. III § 33c §
Výberové konanie bude uskutočňovať sedemčlenná komisia zložená z nominantov ministra vnútra, generálneho prokurátora, policajného prezidenta, riaditeľa Úradu inšpekčnej služby, rektora Akadémie Policajného zboru a najväčšieho odborového zväzu policajtov. Odborné, organizačné, technické, atď. zabezpečenie činnosti komisie bude plniť ministerstvo vnútra.

čl. III § 33d §
Vo výberovom konaní sa budú hodnotiť potrebné alebo vhodné schopnosti, vedomosti a iné skutočnosti na výkon funkcie prezidenta Policajného zboru. Uchádzač bude musieť svoju predstavu o rozvoji a riadení Policajného zboru prezentovať vo forme predloženej koncepcie podľa § 33b ods.3. Komisia uchádzačov vyhodnotí a určí tých, ktorí sú podľa jej názoru vhodní na funkciu prezidenta Policajného zboru (bez určenia poradia). O priebehu výberového konania sa vypracuje zápisnica, ktorá sa zverejní na webovom sídle ministerstva.

čl. III § 33e §
Z uchádzačov určených komisiou ako vhodných, vyberie minister vnútra najmenej troch kandidátov, ktorých predloží výboru národnej rady pre obranu a bezpečnosť na verejné vypočutie. Ak komisia vyhodnotí ako vhodných na funkciu prezidenta Policajného zboru menej ako troch uchádzačov, minister predloží výboru národnej rady všetkých úspešných uchádzačov. Ak výbor národnej rady neodsúhlasí ministrovi vnútra žiadneho z predložených kandidátov, ministerstvo vnútra vyhlási nové výberové konanie. Ministrovi sa dáva aj možnosť nevymenovať kandidáta, ktorého odporučí výbor. Na vymenovanie prezidenta bude teda potrebná zhoda výberovej komisie, výboru pre obranu a bezpečnosť a ministra vnútra.

čl. III § 33f §
Na rozdiel od prezidenta Policajného zboru, ako aj súčasného stavu, bude riaditeľ Úradu inšpekčnej služby menovaný do funkcie vládou Slovenskej republiky . Vychádza sa z toho, že v pôsobnosti úradu, ktorý bude riadiť, sú ozbrojené bezpečnostné zbory podriadené dvom ministrom. Menovaniu bude predchádzať výberové konanie a odporúčanie výboru národnej rady pre obranu a bezpečnosť s menovaním. Požiadavky, ktoré bude musieť spĺňať príslušník Policajného zboru vymenovaný do funkcie riaditeľa Úradu inšpekčnej služby vychádzajú z pôsobnosti toho úradu a teda takáto osoba musí mať skúsenosti z odhaľovania, vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Ostatné podmienky sú obdobné ako v prípade kandidáta na funkciu prezidenta Policajného zboru. Dôvody zániku výkonu funkcie riaditeľa úradu sú totožné s dôvodmi zániku funkcie prezidenta Policajného zboru. Odvolať riaditeľa úradu z funkcie bude môcť vláda z rovnakých dôvodov ako môže byť odvolaný prezident Policajného zboru.

čl. III § 33h §
Výberové konanie bude uskutočňovať sedemčlenná komisia zložená z nominantov ministra vnútra, ministra spravodlivosti, generálneho prokurátora, policajného prezidenta, generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže, rektora Akadémie Policajného zboru a najväčšieho odborového zväzu policajtov. Odborné, organizačné, technické, atď. zabezpečenie činnosti komisie bude plniť ministerstvo vnútra.

čl. III § 33i §
Vo výberovom konaní sa budú hodnotiť potrebné alebo vhodné schopnosti, vedomosti a iné skutočnosti na výkon funkcie riaditeľa úradu. O priebehu výberového konania sa vypracuje zápisnica, ktorá sa zverejní na webovom sídle ministerstva.

čl. III § 33j §
Z uchádzačov určených komisiou ako vhodných, vyberie minister vnútra najmenej troch kandidátov, ktorých predloží výboru národnej rady pre obranu a bezpečnosť na verejné vypočutie. Ak komisia vyhodnotí ako vhodných na funkciu riaditeľa Úradu inšpekčnej služby menej ako troch uchádzačov, minister predloží výboru národnej rady všetkých úspešných uchádzačov. Ak výbor národnej rady neodsúhlasí ministrovi vnútra žiadneho z predložených kandidátov, ministerstvo vnútra vyhlási nové výberové konanie. Obdobne ako pri prezidentovi Policajného zboru sa aj pri riaditeľovi Úradu inšpekčnej služby umožňuje vláde nevymenovať kandidáta, ktorého odporučil výbor pre obranu a bezpečnosť; v takom prípade ministerstvo vnútra vyhlási nové výberové konanie.

čl. III § 33k §
Dopĺňa sa ustanovenie odkazujúce na vymenovanie, ktoré je založené osobitným predpisom (napríklad § 3 zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže).

čl. III bod 18 §
Ide o precizovanie textu ustanovenia o prevedení alebo preložení policajta na inú funkciu, ak nezískal do 10 mesiacov od ustanovenia do funkcie oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami príslušného stupňa.

čl. III bod 19 a 22 §
Návrh zákona ustanovuje funkčné obdobie prezidenta Policajného zboru a riaditeľa Úradu inšpekčnej služby a upravuje aj možnosť zániku výkonu týchto funkcií vzdaním sa funkcie alebo odvolaním z funkcie, preto je potrebné zabezpečiť následné personálne riešenie týchto príslušníkov Policajného zboru (po zániku výkonu ich funkcie).

čl. III bod 20, 21, 23 a 35 §
Ide o legislatívno-technické úpravy súvisiace so zmenou § 33, ktorý už nebude upravovať vymenovanie funkcie.

čl. III bod 24 a 26 §
Navrhovanou úpravou ustanovenia a vložením nového ustanovenia sa zabezpečujú platové náležitosti aj pre kadeta.

čl. III bod 25 §
Príplatok zdravotníckym pracovníkom sa podľa platného znenia vzťahuje len na príslušníkov Policajného zboru. Je však žiaduce, aby sa daná právna úprava vzťahovala aj na ostatných zdravotníckych pracovníkov, ktorí sú v služobnom pomere nielen v Policajnom zbore, ale aj Zboru väzenskej a justičnej stráže, čo sa premieta aj do kritérií na určenie príplatku (odsek 2).

čl. III bod 27 §
Upravujú sa ustanovenia o naturálnych náležitostiach, ktoré sa majú vzťahovať na príslušníkov Slovenskej informačnej služby a Národného bezpečnostného úradu. Zmena je dôsledkom predchádzajúcich novelizácií zákona.

čl. III bod 28 a 29 §
Na ustanovenia § 132 a 133, ktoré upravujú poskytovanie a vyúčtovanie preddavkov pri zahraničnej služobnej ceste sa rozširuje pôsobnosť ustanovení zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 283/2002 Z. z.“), a to konkrétne ustanovení § 36 ods. 2 až 6 a 9 až 13 zákona č. 283/2002 Z. z. Znenie § 132 a 133 neupravuje jednoznačne situácie, ktoré vznikajú pri poskytovaní preddavkov na náhrady výdavkov pri zahraničnej služobnej ceste, v dôsledku čoho neumožňuje dostatočne flexibilne reagovať na požiadavky vyplývajúce z aplikačnej praxe. Ako príklad možno uviesť situáciu, kedy sa určuje základná sadzba stravného v cudzej mene, ale policajt má záujem o poskytnutie preddavku v mene euro. Z ustanovení zákona nie je zrejmé, či možno v takomto prípade policajtovi poskytnúť preddavok v mene euro, aký výmenný kurz by mal byť použitý na prepočet meny a tiež, ako je potrebné postupovať pri vyúčtovaní preddavku, ak vznikne preplatok alebo nedoplatok, ale policajt nedisponuje menou, …

čl. III bod 30 §
Dôvodom zmeny ustanovenia §141a ods. 1 je motivácia potenciálnych uchádzačov o štátnu službu policajtov prostredníctvom využívania príspevku na bývanie aj pre novoprijatých policajtov, keďže podľa platnej právnej úpravy môže minister priznať príspevok na bývanie len policajtovi v stálej štátnej službe. Podľa navrhovanej zmeny by minister mohol priznávať príspevok počas celej doby výkonu štátnej služby policajta.

čl. III bod 31 §
Navrhuje sa upraviť kritériá na určovanie výšky príspevku na bývanie tak, aby sa pri jeho výške prihliadalo na služobné činnosti, ktoré policajt vykonáva a na útvar jeho služobného zaradenia.

čl. III bod 32 §
Policajt, ktorý nezotrval v služobnom pomere po stanovený čas po získaní policajného vzdelania je povinný uhradiť náklady na vzdelávanie alebo ich pomernú časť. Navrhovanou úpravou sa do týchto nákladov zaráta aj služobný príjem poskytovaný kadetovi počas výkonu štátnej služby kadeta.

čl. III bod 33 §
Vzhľadom na osobitné postavenie prezidenta Policajného zboru a riaditeľa Úradu inšpekčnej služby sa druhy skončenia služobného pomeru u týchto príslušníkov obmedzujú iba na uvoľnenie, stratu hodnosti a úmrtie.

čl. III bod 34 §
Navrhuje sa posunúť vek na možnosť prepustenia so štátnej služby po dosiahnutí nároku na výsluhový dôchodok z 55 rokov na 62 rokov. Dôvodom je skutočnosť, že prepustenie zo služobného pomeru po dosiahnutí nároku na výsluhový dôchodok vo veku 55 rokov bez splnenia ďalších podmienok, teda keď je policajt plne schopný vykonávať štátnu službu, je vzhľadom aj na súčasný všeobecný vek nároku na dôchodok neprimerane nízky, a môže diskriminovať policajtov, ktorý chcú naďalej vykonávať štátnu službu.

čl. III bod 36 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s vnútorným odkazom.

čl. III bod 38 §
Postup ustanovený v prechodných ustanoveniach, najmä vymedzenie časových limitov, má zabezpečiť, aby sa čo najskôr vykonali výberové konania, ktoré majú prispieť k obsadzovaniu vrcholových pozícií na základe zásady transparentnosti a odbornosti. V prechodnom ustanovení sa v súvislosti so zavedením výberového konania na obsadenie funkcie prezidenta Policajného zboru a riaditeľa Úradu inšpekčnej služby ukladá služobnému úradu povinnosť vyhlásiť výberové konanie na tieto funkcie do 15 dní od navrhovanej účinnosti tohto zákona. Na prezidenta Policajného zboru a riaditeľa Úradu inšpekčnej služby, ktorí budú vo funkciách ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa budú vzťahovať v súčasnosti platné a účinné ustanovenia o odvolaní (t. j. minister vnútra ich môže odvolať bez udania dôvodu).

čl. III bod 39 §
Na základe navrhovaných zmien v súvislosti s funkciou riaditeľa Úradu inšpekčnej služby je potrebné do prílohy č. 2, ktorá upravuje príplatok za riadenie podľa zastávanej funkcie v Policajnom zbore, doplniť konkrétne aj funkciu riaditeľa Úradu inšpekčnej služby, ktorá je, čo sa týka poskytovania príplatku za riadenie, postavená na roveň funkcii prezidenta Policajného zboru.

čl. III bod 40 a 41
Upravujú sa príplatky za riadenie v Zbore väzenskej a justičnej stráže tak, aby sa odstránila disproporcia medzi jednotlivými zložkami patriacimi pod zákon č. 73/1998 Z. z.

čl. III bod 42
Upravuje sa príplatok za riadenie najvyšších funkcionárov Slovenskej informačnej služby a Národného bezpečnostného úradu tak, aby bol diferencovaný podľa stupňa riadenia v najvyšších funkciách týchto zložiek.

čl. VII (Zákon č. 73/1998 Z. z.)
(§ 15 ods. 3 písm. d)) Cieľom navrhovanej úpravy je zrušenie povinnosti predkladania rodného listu, sobášneho listu a rodných listov detí k žiadosti o prijatie do služobného pomeru. Uchádzač o prijatie do služobného pomeru poskytne údaje o dieťati.

čl. I

čl. I bod 1, 2, 4 a 5 §
Legislatívno-technické zmeny vyplývajúce z novelizačného bodu 3.

čl. I bod 3 §

čl. I § 33a §
Navrhovanou právnou úpravou sa mení spôsob vymenovania do funkcie prezidenta Policajného zboru. Minister vnútra predloží na verejné vypočutie kandidáta na funkciu prezidenta Policajného zboru výboru pre obranu a bezpečnosť. Výbor pre obranu a bezpečnosť kandidáta vypočuje a minister vnútra sa následne rozhodne, či kandidáta na funkciu prezidenta Policajného zboru vymenuje alebo nie. Kandidátom na funkciu prezidenta Policajného zboru podľa navrhovanej úpravy môže byť už aj bývalý príslušník Policajného zboru, ak spĺňa návrhom zákona stanovené podmienky. Posilňuje sa tiež ingerencia ministra vnútra pri odvolávaní prezidenta Policajného zboru.

čl. I § 33b §
Navrhovanou právnou úpravou sa mení spôsob vymenovania do funkcie riaditeľa Úradu inšpekčnej služby. Minister vnútra predloží na verejné vypočutie kandidáta na funkciu riaditeľa Úradu inšpekčnej služby výboru pre obranu a bezpečnosť. Výbor pre obranu a bezpečnosť kandidáta na funkciu riaditeľa Úradu inšpekčnej služby vypočuje a minister vnútra sa následne rozhodne, či kandidáta navrhne vláde Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) na vymenovanie. Vláda na návrh ministra vnútra rozhodne o vymenovaní do funkcie riaditeľa Úradu inšpekčnej služby. Kandidátom na funkciu riaditeľa Úradu inšpekčnej služby môže byť aj bývalý príslušník Policajného zboru, ak spĺňa návrhom zákona stanovené podmienky. Zavádza sa mechanizmus odvolávania riaditeľa Úradu inšpekčnej služby, v ktorom o odvolaní rozhoduje vláda na návrh ministra vnútra.

čl. II (zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru)
Dôvodom úpravy ustanovení zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov je transpozícia Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1158 z 20. júna 2019 o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami, ktorou sa zrušuje smernica Rady 2010/18/EÚ. Po vykonaní vecnej analýzy a základného zhodnotenia uvedenej smernice boli identifikované navrhované implementačné opatrenia.

čl. II bod 1 a 2 §
Navrhuje sa, aby sa dôvod služobného voľna, na základe ktorého vzniká nárok na tzv. opatrovateľskú dovolenku, posudzoval ako čas výkonu štátnej služby pre vznik nároku na dovolenku, t. j. aby nebol policajtovi z dôvodu čerpania takéhoto neplateného služobného voľna krátený nárok na dovolenku za kalendárny rok. Navrhuje sa, aby tzv. otcovská dovolenka čerpaná pri narodení dieťaťa, najneskôr do uplynutia šiestich týždňov od narodenia dieťaťa, poskytnutá na účely starostlivosti o toto dieťa v rozsahu 14 po sebe idúcich kalendárnych dní bola služobným voľnom, za ktoré patrí služobný plat.

čl. II bod 3 a 4 §
Predmetné doplnenie § 83 ods. 1 novým písmenom d) a odsekom 3 zákona č. 73/1998 Z. z. sa navrhuje s cieľom transpozície čl. 6 ods. 1 smernice EÚ 2019/1158, podľa ktorého „členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie toho, aby mal každý pracovník právo na opatrovateľskú dovolenku v trvaní piatich pracovných dní ročne“. Znenie navrhovaného § 83 ods. 1 písm. d) vychádza z pojmu „opatrovateľskej dovolenky“ definovaného v čl. 3 ods. 1 písm. c) tejto smernice, a to, že „opatrovateľská dovolenka je pracovné voľno pre pracovníkov s cieľom poskytovať osobnú opateru alebo podporu rodinnému príslušníkovi alebo osobe žijúcej v rovnakej domácnosti ako pracovník, ktorá potrebuje rozsiahlu opateru alebo podporu na základe vážneho zdravotného dôvodu, ktorý vymedzuje každý členský štát.“. Navrhované znenie tohto ustanovenia sa ďalej opiera aj o bod (27) Smernice, v ktorom sa uvádza, že „v dôsledku starnutia obyvateľstva a súvisiaceho zvyšovania výskytu porúch súvisiacich s vekom, sa predpokladá pokračujúci nárast potrieb v oblasti opatery“. Navrhuje sa preto, aby …

čl. II bod 5 a 6 §
Uvedený návrh reflektuje na právnu úpravu, podľa ktorej je možné policajtovi preddavkovo poskytnúť peňažné plnenie, a to peňažný príspevok na stravovanie. Preto sa navrhuje možnosť vykonať zrážky zo služobného príjmu policajta zo strany služobného úradu a to aj bez uzatvorenia dohody o zrážkach zo služobného príjmu.

čl. II bod 7, 8 a 11 §
Upravuje sa ustanovenie, podľa ktorého je nadriadený povinný vyhovieť žiadosti na skrátenie alebo inú úpravu času služby, pokiaľ tomu nebráni dôležitý záujem štátnej služby, ktoré sa v súčasnosti okrem tehotných policajtiek vzťahuje iba na policajtky a osamelých policajtov starajúcich sa o maloleté deti tak, aby sa vzťahovali na oboch rodičov trvale sa starajúcich o maloleté deti bez rozdielu a tiež na policajtky a policajtov s opatrovateľskými povinnosťami. Súčasne sa ustanovuje povinnosť nadriadeného odôvodniť oprávnenému žiadateľovi zamietnutie jeho žiadosti.

čl. II bod 9 a 10 §
Súčasná právna úprava rodičovskej dovolenky nespĺňa požiadavku minimálnej dvojmesačnej neprenosnej časti rodičovskej dovolenky, ktorá by povzbudila otca dieťaťa – policajta na jej čerpanie. Z tohto dôvodu sa navrhuje úprava, ktorá umožní čerpanie rodičovskej dovolenky v rozsahu deviatich týždňov s nárokom na služobný plat, a to výlučne otcom dieťaťa, ktorý spĺňa zákonom stanovené podmienky.

čl. II bod 12 a 13
Úpravou v prílohe č. 4 k zákonu sa rozšíri zoznam prebraných právne záväzných aktov Európskej únie o Smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1152 z 20. júna 2019 o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach v Európskej únii a Smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1158 z 20. júna 2019 o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami, ktorou sa zrušuje smernica Rady 2010/18/EÚ. Úpravou v prílohe č. 4 sa deklaruje, že po príslušných úpravách bude zákon č. 73/1998 Z. z. s oboma smernicami plne kompatibilný, okrem ustanovení v kapitole III smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1152 z 20. júna 2019 o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach v Európskej únii, na transpozíciu ktorých si podľa kapitoly I čl. 1 bod 6 citovanej smernice členský štát môže z objektívnych dôvodov stanoviť výnimku, tzn. nemusia sa uplatňovať na príslušníkov Policajného zboru.

čl. I

čl. I bod 1 (§ 2 ods. 3) §
V súvislosti so zrušením štátnej služby kadeta sa vypúšťa aj jeho definícia v tomto ustanovení.

čl. I bod 2 a 3 (§ 6 a 6a) §
V súvislosti s navrhovanou zmenou veku pri prijímaní občanov Slovenskej republiky do služobného pomeru policajta z 21 rokov na 18 rokov stráca význam štátna služba kadeta, ktorá bola určená predovšetkým pre občanov Slovenskej republiky od 18 do 21 rokov. Vypustením štátnej služby kadeta zo zákona sa odstráni dvojkoľajnosť pri získavaní základného policajného vzdelávania, ktoré sa realizuje ako pre policajtov zaradených v štátnej službe kadeta, tak aj pre policajtov zaradených v prípravnej štátnej službe, ako aj praktické problémy s tým súvisiace. Touto zmenou bude taktiež eliminovaná neefektívnosť pri prijímacom konaní, ktoré sa v súčasnosti realizuje opakovane, a to najprv pri prijímaní do štátnej služby kadeta a následne po získaní kvalifikačného predpokladu policajného vzdelania pri zaradení do prípravnej štátnej služby policajta.

čl. I bod 4 až 7 (§ 7 ods. 2, 3, 4 písm. b) a ods. 8) §
Zmeny súvisia najmä s vypustením štátnej služby kadeta. V odseku 3 sa navrhuje ustanoviť dlhšia prípravná štátna služba pre policajtov, ktorí sú bezprostredne po prijatí do služobného pomeru vyslaní na denné bakalárske štúdium na Akadémii Policajného zboru, ktorým získajú kvalifikačnú požiadavku policajného vzdelania. Predĺženie prípravnej štátnej služby o rok po splnení kvalifikačnej požiadavky policajného vzdelania je nevyhnutné pre zistenie spôsobilosti policajta na zaradenie do stálej štátnej služby, čo je možné len na základe posúdenia výkonu jeho činnosti na útvare.

čl. I bod 8 a 9 (§ 8 ods. 1 a 3) §
Zmeny v odseku 1 súvisia s vypustením štátnej služby kadeta. Nahrádza sa znenie odseku 3, ktoré ustanovovalo skúšobnú dobu kadeta a ustanovuje sa odchylná skúšobná doba pre policajtov uvedených v § 7 ods. 3, pri ktorých je účelné určiť skúšobnú dobu do splnenia kvalifikačnej požiadavky policajného vzdelania.

čl. I bod 10 a 11 (§ 14 ods. 1 úvodná veta a § 14 ods. 1 písm. c)) §
Do služobného pomeru môže byť podľa súčasného znenia prijatý len občan starší ako 21 rokov. Výnimka veku bola ustanovená výlučne pre prijatie do štátnej služby kadeta, ktorej obsahom bolo štúdium na získanie príslušného policajného vzdelania, pričom dosiahnutie veku 18 rokov sa pre tento účel považovalo za dostatočné. Týmto druhom štátnej služby bolo čiastočne preklenuté obdobie, kedy sa občania nemohli uchádzať o prijatie do služobného pomeru policajta bezprostredne po ukončení úplného stredoškolského vzdelania, čím Policajný zbor prichádzal o veľkú časť potenciálnych uchádzačov, ktorí si medzitým našli iné uplatnenie. Na základe získaných skúseností počas obdobia fungovania štátnej služby kadeta je možné konštatovať, že tento model sa v praxi z hľadiska efektivity neosvedčil natoľko, aby bolo nevyhnutné ďalej podporovať dvojkoľajný systém prijímania do služobného pomeru. Novoprijatý policajt spravidla taktiež musí bezprostredne po prijatí absolvovať takmer ročné štúdium na získanie príslušného policajného vzdelania. Až po jeho absolvovaní a zaradení na útvar začína vykonávať služobnú činnosť vyplývajúcu z jeho funkčnej náplne, čím sa odďaľuje jeho …

čl. I bod 12 a 13 (§ 16 ods. 1 a § 17 ods. 4) §
Úprava v súvislosti vypustením štátnej služby kadeta.

čl. I bod 14 a 17 (§ 84 ods. 2 písm. m) a § 97) §
Policajti slúžiaci v nepretržitých zmenách a policajti, ktorí majú základný čas služby rozvrhnutý nerovnomerne, nie vždy odslúžia v noci a v dňoch služobného pokoja rovnaký počet hodín, hoci všetci majú za rovnaké obdobie priznávaný príplatok za nerovnomernosť času služby v rovnakej výške. Navrhovanou právnou úpravou premenlivého príplatku sa zabezpečí vyplácanie príplatku podľa skutočne odslúžených hodín. Táto úprava tiež prispieva k motivácii policajtov k skutočnému výkonu takýchto služieb.

čl. I bod 15 (§ 84 ods. 3) §
Úprava v súvislosti s vypustením štátnej služby kadeta.

čl. I bod 16 (§ 89 ods. 1) §
Nadriadený v ustanovenom rozsahu riadi, organizuje, kontroluje a hodnotí výkon štátnej služby podriadených policajtov. Nadriadený nesie zodpovednosť za riadený celok ako aj za výkon štátnej služby jednotlivcov riadeného celku, v rôznych situáciách je povinný zabezpečiť chod organizačného celku a zodpovedá za jeho funkčnosť. Uvedený rozsah riadiacej činnosti často presahuje dĺžku základného času služby v týždni. Podľa súčasnej právnej úpravy však nadriadenému nepatrí príplatok za výkon štátnej služby nad základný čas služby v týždni podľa § 84 ods. 2 písm. n). Z uvedeného dôvodu sa navrhuje zvýšiť príplatok za riadenie primerane zodpovednosti a úlohám nadriadeného. Predmetný návrh tiež opierame o reformný prvok, ktorým sa počíta so znížením počtu riadiacich funkcií v Policajnom zbore približne o jednu tretinu z celkového počtu riadiacich funkcií.

čl. I bod 18 a 19 (§ 103a a § 143 ods. 2 písm. a)) §
Úprava v súvislosti s vypustením štátnej služby kadeta.

čl. I bod 20 (§ 287n) §
V súvislosti so zrušením štátnej služby kadeta je potrebné ustanoviť, že policajti v tomto druhu štátnej služby budú pokračovať v štátnej službe kadeta podľa súčasného znenia zákona. Nárok na príplatok za nerovnomernosť času služby priznaný policajtovi podľa doterajších predpisov účinnosťou novely zákona zaniká, a to vzhľadom na zmenu jeho vyplácania podľa skutočne odslúžených hodín.

čl. I bod 21 (Príloha č. 2 prvá časť Policajný zbor)
V súvislosti s úpravou § 89 ods. 1 sa navrhované rozpätie príplatku za riadenie upravuje v prílohe č. 2 prvej časti podľa stupňa riadenia. Úprava sa týka Policajného zboru vrátane Úradu inšpekčnej služby.

čl. I

čl. I bod 1 a 2 (§ 104 ods. 3 a § 105 ods. 3) §
Súčasná právna úprava služobného príjmu v prípravnej štátnej službe neumožňuje priznať osobný príplatok príslušníkovi bezprostredne po jeho prijatí a zaradení do prípravnej štátnej služby, ale až po uplynutí skúšobnej doby, ktorá mu môže byť určená až na 18 mesiacov. Návrhom sa predmetná zákonná prekážka možnosti priznať osobný príplatok bezprostredne po prijatí príslušníka do služobného pomeru odstraňuje. Uvedeným opatrením v oblasti odmeňovania sa podporí motivácia vykonávať v služobnom pomere také pozície, ktorých obsadenie je problematické najmä z dôvodu vyššej konkurencieschopnosti súkromného sektora. Z obdobných dôvodov sa pristupuje k takejto zmene aj v úprave služobného príjmu v dočasnej štátnej službe, ktorú vykonávajú odborníci potrební na plnenie úloh štátnej služby.

čl. I bod 3 a 4 (§ 141a ods. 1 a 2) §
Príspevok na bývanie sa navrhuje viazať výlučne na miesto výkonu štátnej služby, aby ním služobný úrad v rámci starostlivosti o príslušníkov mohol čiastočne kompenzovať náklady príslušníka spojené s bývaním v konkrétnom regióne. Jedným z dohodnutých opatrení v rámci koncepčného materiálu je zvýšenie tohto príspevku v priemere o 200 eur na príslušníka, z toho dôvodu je potrebné upraviť aj hornú hranicu jeho výšky.

čl. I bod 5 (§ 287o a 287p) §
Cieľom fakultatívneho dočasného stabilizačného príspevku je snaha o stabilizáciu personálneho stavu a zmiernenie odlivu kvalifikovaných a skúsených príslušníkov s dvadsať a viac ročnou praxou, ktorú získali v služobnom pomere podľa zákona č. 73/1998 Z. z., ale aj v služobnom pomere v ozbrojených silách Slovenskej republiky, Hasičskom a záchrannom zbore či Horskej záchrannej službe. Stabilizačný príspevok je jednorazovým príspevkom viazaným na žiadosť príslušníka a od jeho priznania bude príslušník povinný zotrvať zákonom ustanovenú dobu v služobnom pomere v tej zložke podľa § 1 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., ktorá mu stabilizačný príspevok priznala. O dočasný stabilizačný príspevok bude môcť príslušník, ktorý spĺňa podmienky na jeho priznanie, žiadať do 30. júna 2025. Účelom zavedenia dočasného náborového príspevku je prostredníctvom zvýšenia záujmu nových príslušníkov o nástup a zotrvanie vo výkone služby zlepšiť súčasný nevyhovujúci stav obsadenosti na útvaroch jednotlivých zložiek podľa § 1 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. Nárok na dočasný náborový príspevok bude mať príslušník v prípravnej štátnej …

čl. II (novela zákona č. 73/1998 Z. z.)

čl. II bod 1 (§ 14 ods. 2) §
S účinnosťou od 1. januára 2026 sa v súvislosti s novou právnou úpravou registra trestov (zákon č. 192/2023 Z. z.) zavádzajú nové typy verejných listín vydávaných z registra trestov. Zákon o registri trestov rozlišuje medzi ,,odpisom registra trestov pre vybrané povolania a civilný proces“ a ,,odpisom registra trestov“, ktorý možno vydať len na účely trestného konania a na účel obrany a bezpečnosti štátu. Vzhľadom na uvedené je potrebné úpravu preukazovania bezúhonnosti uchádzačov o prijatie do služobného pomeru podľa zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov zosúladiť s úpravou registra trestov.

čl. II bod 2 (§ 287r) §
Prechodným ustanovením sa zabezpečí plynulé pokračovanie prijímacích konaní, resp. procesov preukazovania bezúhonnosti, ktoré začali podľa predpisov účinných do 31. decembra 2025. Súčasne sa deklaruje, že ak bola bezúhonnosť preukázaná podľa predpisov účinných do 31. decembra 2025, nebude sa prehodnocovať podľa predpisov účinných od 1. januára 2026.