Zákon č. 48/2023 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2022.
Základným cieľom navrhovanej právnej úpravy je zrýchliť a zefektívniť vedenie exekúcií na uspokojenie práv na nepeňažné plnenie, ako aj zefektívniť právnu úpravu vynucovania iných povinností nevyhnutných pre ukončenie exekučného konania. V tejto súvislosti sa navrhuje zavedenie tzv. donucovacích opatrení, ktorými majú byť peňažná pokuta, zadržanie vodičského preukazu, zadržanie osvedčenia o evidencii vozidla a použitie technických prostriedkov brániacich užívaniu veci. Tieto donucovacie opatrenia budú aplikovateľné nielen pri vynucovaní plnenia povinnosti súčinnosti (v tomto prípade však len donucovacie opatrenie v podobe peňažnej pokuty) a povinnosti uskutočniť vyhlásenie o majetku, ale aj v exekučných konaniach vedených na uspokojenie práv na nepeňažné plnenie, ako aj v exekúcii na vymoženie pohľadávky na výživnom (v súvislosti s čím súčasne dochádza k vypusteniu právnej úpravy exekúcie zadržaním vodičského preukazu). Okrem uvedeného sa v súvislosti so zabezpečením zrýchlenia a zefektívnenia exekučného konania navrhuje aj zmena a doplnenie právnej úpravy výkonu exekúcie na uspokojenie práv na nepeňažné plnenie. Okrem uvedeného sa navrhujú aj niektoré úpravy, ktoré majú za cieľ zefektívniť vedenie exekučného konania a posilniť postavenie oprávneného v exekučnom konaní.
Účinnosť predkladaného návrhu zákona sa navrhuje od 1. januára 2023 tak, aby bola zabezpečená bezproblémová aplikovateľnosť novej právnej úpravy aj vzhľadom na potrebné zmeny v informačných systémoch verejnej správy, ako aj vzhľadom na dostatočnú legisvakačnú dobu.
Návrh zákona predpokladá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny a negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, pozitívne a negatívne sociálne vplyvy a pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona nezakladá vplyvy na životné prostredie, na služby verejnej správy pre občana a na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

čl. I

čl. I bod 1 (§ 30 ods. 3)
Navrhuje sa rozšíriť okruh subjektov, na ktoré sa nevzťahuje povinnosť zachovávať mlčanlivosť v súvislosti s poskytovaním informácií týkajúcich sa výkonu exekučnej činnosti, a to najmä vo vzťahu k subjektom, pre ktoré sú tieto informácie nevyhnutné pre realizáciu bezpečnostných previerok fyzických osôb a podnikateľov podľa osobitného predpisu. Táto právna úprava má zosúladiť aktuálny právny stav a najmä odstrániť aktuálne aplikačné problémy pri získavaní informácií potrebných pre realizáciu bezpečnostných previerok fyzických osôb a podnikateľov.

čl. I bod 2 (§ 34 ods. 1)
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá súvisí s vložením nového odseku v § 55.

čl. I bod 3 (§ 35 ods. 3)
Poverená osoba podľa osobitného zákona o pohľadávkach štátu, vzhľadom na svoje postavenie v procese vymáhania pohľadávok štátu, má mať zabezpečený bezproblémový a okamžitý vstup do exekučného konania v prípade, ak s touto poverenou osobou uzatvoril oprávnený zmluvu o vymáhaní pohľadávky štátu podľa osobitného zákona. Vzhľadom na uvedené sa explicitne vyjadruje, že účastníkom konania je aj táto poverená osoba, ak s ňou oprávnený uzatvoril zmluvu o vymáhaní pohľadávky štátu, teda súd už nemá a nemusí rozhodovať o zmene účastníka exekučného konania a poverená osoba sa stáva účastníkom exekučného konania a to od okamihu, kedy túto skutočnosť oznámi súdnemu exekútorovi, ktorý následne túto zmenu vyznačí aj v registri exekúcií. Poverenej osobe sa tak umožní vykonávať v príslušnom exekučnom konaní všetky práva súvisiace s vymáhaním pohľadávky štátu, resp. všetky práva oprávneného, ak ide o správcu pohľadávky štátu. Súčasne sa zníži administratívna záťaž súdu pri rozhodovaní o vstupe (zmene) poverenej osoby do príslušného exekučného konania a umožní vykonávanie zákonných práv poverenej osobe (právo na …

čl. I bod 4 (§ 37 ods. 3)
Na účely zabezpečenia aktuálnosti údajov v registri poverení o povinných v exekúcií sa vyžaduje vydanie dodatku k povereniu aj v prípade, ak v rámci exekúcie dôjde k zastaveniu exekúcie vo vzťahu k len niektorému z viacerých povinných. Táto právna úprava má zabezpečiť aktuálnosť údajov v registri poverení.

čl. I bod 5 (§ 40 ods. 1)
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 6 (§ 40 ods. 3)
Posilňuje sa postavenie exekútora pri vynucovaní splnenia povinnosti povinného poskytnúť súčinnosť, vrátane štatutárov (osoby uvedené v § 40 ods. 2) tým, že sa umožní priamo súdnemu exekútorovi v zákonom ustanovených prípadoch uložiť povinnému alebo štatutárovi donucovacie opatrenie vo forme peňažnej pokuty v zákonom ustanovenej výške. Podľa doterajšej právnej úpravy bol exekútor oprávnený vynucovať splnenie povinnosti povinného (štatutára) poskytnúť súčinnosť predvedením (za zákonom ustanovených podmienok) a prípadne aj uložením poriadkovej pokuty, ktorú však ukladal súd. Na účely zabezpečenia efektívnosti konania sa preto navrhuje, aby bol exekútor oprávnený použiť donucovacie opatrenie vo forme peňažnej pokuty v súlade so zásadou vyváženosti a primeranosti, ktorá je explicitne daná pri právnej úprave donucovacích opatrení, v zákonom ustanovenej výške, prípadne podať na príslušný exekučný súd návrh na uloženie donucovacieho opatrenia vo forme peňažnej pokuty. Návrh na súd exekútor podáva až v prípade, ak vzhľadom na význam dotknutej povinnosti usúdi, že je potrebné uložiť peňažnú pokutu vo výške vyššej ako je umožnené súdnemu exekútorovi, prípadne peňažná pokuta …

čl. I bod 7 (§ 40 ods. 4)
V súvislosti so zavedením právnej úpravy donucovacích opatrení dochádza k nevyhnutným legislatívnym a legislatívno-technickým zmenám a odstraňuje sa duplicitná forma sankcionovania v podobe poriadkovej pokuty.

čl. I bod 8 (§ 41 ods. 6 a 7)
V súvislosti so zavedením právnej úpravy donucovacích opatrení dochádza k nevyhnutným legislatívnym a legislatívno-technickým zmenám a odstraňuje sa duplicitná forma sankcionovania, a to vzhľadom na okruh donucovacích opatrení, ktoré je exekútor ako aj exekučný súd na návrh exekútora oprávnený použiť pri neplnení povinnosti povinného (štatutára) uskutočniť vyhlásenie o majetku. Inak povedané, poriadkovú pokutu nahrádza možnosť uloženia ktoréhokoľvek z donucovacích opatrení priamo exekútorom, prípadne uloženie donucovacieho opatrenia vo forme peňažnej pokuty na návrh exekútora súdom (ak vzhľadom na význam dotknutej povinnosti je potrebné uloženie vyššej peňažnej pokuty). Účelom tejto právnej úpravy je zefektívniť postup súdneho exekútora v exekučnom konaní a tým aj zefektívniť a urýchliť samotné exekučné konanie. Jednou z podmienok pre uloženie donucovacieho opatrenia vo forme peňažnej pokuty je aj v tomto prípade doručenie výzvy na podanie vyhlásenie o majetku do vlastných rúk bez možnosti náhradného doručenia a v súlade s pravidlami upravenými v § 61b. Právna úprava posilňuje postavenie exekútora pri vynucovaní splnenia povinnosti povinného (štatutára) podať exekútorovi vyhlásenie …

čl. I bod 9 (§ 42 ods. 15)
Pokiaľ ide o súčinnosť tretích osôb, nakoľko nejde o účastníkov exekučného konania, navrhuje sa, aby v prípade nesplnenia povinnosti poskytnúť súčinnosť exekútorovi bol exekútor oprávnený podať návrh na uloženie poriadkovej pokuty tretej osobe pre nesplnenie povinnosti poskytnúť súčinnosť na príslušný exekučný súd.

čl. I bod 10 (§ 43a až § 43d)
Zavádza sa všeobecná úprava donucovacích opatrení, ktoré je exekútor (v prípade peňažnej pokuty aj súd) v exekučnom konaní oprávnený použiť na účel vynútenia splnenia uloženej (zákonom, súdom alebo exekútorom) povinnosti povinnému alebo štatutárovi (§ 40 ods. 2), vrátane procesných pravidiel ukladania týchto donucovacích opatrení. Súčasne sa upravuje oprávnenie exekútora navrhnúť súdu uloženie donucovacieho opatrenia vo forme peňažnej pokuty povinnému alebo štatutárovi, ak to považuje vzhľadom na význam dotknutej povinnosti, prípadne vzhľadom na konkrétne skutkové okolnosti prípad za potrebné a nevyhnutné pre splnenie účelu donucovacieho opatrenia a teda pre donútenie povinnej osoby splniť dotknutú povinnosť. Základnou funkciou donucovacích opatrení je predovšetkým funkcia prevenčná, nakoľko majú pôsobiť preventívne, a až po nesplnení dotknutej povinnosti nastupuje funkcia represívna. Donucovacie opatrenia majú slúžiť na vynútenie a upevnenie súdnej autority, vrátane autority exekútora ako osoby určenej a splnomocnenej štátom na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov, ktorá je v právnom štáte súčasťou súdnej moci, a tým majú viesť k rýchlemu a efektívnemu plneniu povinností povinných osôb …

čl. I bod 11 a 12 (§ 45 ods. 2 a § 46 ods. 2)
Vzhľadom na existenciu osobitných exekučných titulov sa navrhuje zjednotenie jednotlivých exekučných titulov a ich sumarizácia. V tomto prípade sa dopĺňajú dva exekučné tituly, pri ktorých sa potvrdenie o vykonateľnosti nevyžaduje, a to vzhľadom na proces ich vydania a vymáhania pohľadávok obsiahnutých v týchto exekučných tituloch. Aj v týchto prípadoch však musí ísť o tituly, ktoré sú právoplatné (t. j. márne uplynula lehota na podanie opravného prostriedku s odkladným účinkom alebo súd takémuto opravnému prostriedku nevyhovel); táto podmienka je zrejmá z právnej úpravy vykonania týchto titulov.

čl. I bod 13 (§ 48 ods. 10)
V súvislosti so zavedením inštitútu osvedčenia o neplnení nepeňažnej povinnosti, ktorého účelom je zabezpečiť efektívne a transparentné vymáhanie nepeňažnej (zastupiteľnej) povinnosti alternatívnym, peňažným spôsobom. Preto sa umožňuje oprávnenému vymáhať svoju nepeňažnú (zastupiteľnú) pohľadávku spôsobom, ktorý je určený pre vymáhanie peňažných pohľadávok, pokiaľ k návrhu na vykonanie exekúcie toto osvedčenie pripojí a súčasne k nemu pripojí aj znalecký posudok/odborné stanovisko znalca, v ktorom je určená, resp. z ktorého zrejmá všeobecná hodnota vymáhanej nepeňažnej (zastupiteľnej) povinnosti [ak hodnota tejto zastupiteľnej povinnosti nevyplýva priamo z exekučného titulu, t. j. je v kompetencii oprávneného domáhať sa v základnom konaní vydania rozhodnutia prostredníctvom eventuálneho petitu, v dôsledku čoho nie je znalecký posudok/odborné stanovisko znalca v zmysle dotknutého ustanovenia potrebný pre začatie exekúcie na vymoženie nepeňažného (zastupiteľného) plnenia prostredníctvom exekúcie na peňažné plnenie – náhradného plnenia].

čl. I bod 14
V súvislosti s novým inštitútom osvedčenia o neplnení nepeňažnej povinnosti sa navrhuje, aby exekúciu vedenú na základe návrhu na začatie exekúcie, ku ktorému je pripojené toto osvedčenie a prípadne aj znalecký posudok/odborné stanovisko znalca(ak hodnota tejto povinnosti nevyplýva priamo z exekučného titulu) viedol práve exekútor, ktorý toto osvedčenie o neplnení nepeňažnej povinnosti vydal, a to vzhľadom na jeho znalosť pomerov a skutkového stavu veci, ako aj právneho stavu veci (ktoré nadobudol a musel nadobudnúť pri skúmaní podmienok a predpokladov pre vydanie osvedčenia o neplnení nepeňažnej povinnosti). V tomto prípade sa tak ustanovenia o náhodnom výbere nepoužijú.

čl. I bod 15 (§ 58)
Navrhuje sa zavedenie možnosti požadovať preddavok na nevyhnutnú výdavky spojené s vedením exekučného konania aj v prípade exekúcie na peňažné plnenie, avšak len v prípade exekúcie vedenej predajom hnuteľných vecí, predajom nehnuteľnosti a predajom podniku, pričom sa súčasne ustanovuje okamih, v ktorom je exekútor oprávnený vyzvať na zloženie preddavku. Pravidlá pri určení výšky preddavku ako aj pravidlá týkajúce sa vyúčtovania a vrátenia preddavku sú aj v týchto prípadoch rovnaké, ako v prípade preddavku pri exekúcii na nepeňažné plnenie.

čl. I bod 16 (§ 61a ods. 3)
Na účely zabezpečenia právnej istoty má byť poučenie o možnosti uloženia donucovacieho opatrenia/opatrení obligatórnou súčasťou upovedomenia o začatí exekúcie, najmä ak ide o exekúciu, v ktorej môže byť toto donucovacie opatrenie/opatrenia uložené.

čl. I bod 17 až 19 (§ 61g)
Navrhuje sa úprava právnej úpravy splnenia vymáhaného nároku v splátkach prostredníctvom splátkového kalendára. Vo vzťahu k fyzickým osobám sa zvyšuje horná hranica vymáhaného nároku, v rámci ktorej je možné splátkový kalendár povoliť, a to na sumu 5 000 eur. Súčasne sa upravuje spôsob úhrady v splátkach s tým, že sa predlžuje obdobie splátok z desiatich mesiacov na osemnásť mesiacov, pričom však musí byť splnené pravidlo, že v prvých šiestich mesiacoch musí byť zaplatená najmenej polovica vymáhaného nároku. Tieto podmienky však samozrejme nemusia byť splnené, ak so splátkovým kalendárom za iných podmienok vysloví súhlas oprávnený. Navrhovaná úprava má za cieľ umožniť povinným v širšom rozsahu uhradiť vymáhaný nárok prostredníctvom splátkového kalendára, t. j. predpokladá sa využitie tohto inštitútu vo väčšom rozsahu za zvýhodnených podmienok, čím sa má dosiahnuť riadne uspokojenie veriteľa. Súčasne sa zavádza možnosť povoliť splátkový kalendár aj pre dlžníka, ktorý je právnickou osobou, pričom v tomto prípade sa nastavujú podmienky pre právnické osoby so zákonom ustanoveným limitom majetku a …

čl. I bod 20 a 21 [§ 61h ods. 1 písm. c) a § 61i ods. 2]
Vzhľadom na zavedenie podmienok pre povolenie splátkového kalendára aj pre dlžníka, ktorý je právnickou osobou, sa navrhuje zosúladenie podmienok pre odklad exekúcie v prípade, ak bola exekútorovi doručená žiadosť takéhoto dlžníka o povolenie splátok, na ktorú sa prihliada, resp. v prípade povolenia splnenia vymáhaného nároku v splátkach takémuto dlžníkovi. Súčasne sa navrhuje, aby v prípade polenia splátkového kalendára, a teda v prípade odkladu exekúcie z tohto dôvodu, bol exekútor oprávnený zriadiť na nehnuteľnosti dlžníka exekučné záložné právo, a to najmä na účely zabezpečenia majetku pre prípadné neúspešné plnenie splátkového kalendára a následné vymáhanie pohľadávky, a súčasne má táto právna úprava za cieľ zabrániť špekulatívnym úkonom dlžníka, najmä z dôvodu rozšírenia inštitútu aj na dlžníka, ktorý je právnickou osobou, v dôsledku ktorých sa môže znížiť vymožiteľnosť nárokov veriteľa prevodom nehnuteľností v jeho vlastníctve. Iné zabezpečenie majetku sa však naďalej nepripúšťa. Zriadenie exekučného záložného práva je však v tomto prípade ponechané na rozhodnutí exekútora, ktorý by toto oprávnenie mal využiť len v …

čl. I bod 22 [§ 61k ods. 1 písm. e)]
Súčasne platná a účinná koncepcia právnej úpravy výkonu exekúcie na uspokojenie práva na nepeňažné plnenie, ktoré je nezastupiteľné, spočíva na princípe ukladania sankcií za každé porušenie tejto povinnosti a to v zásade v neobmedzenom časovom horizonte, nakoľko aktuálne platná a účinná právna úprava časovo neobmedzuje celkové trvanie výkonu exekúcie na uspokojenie práva na nepeňažné (nezastupiteľné) plnenie. Ukončenie vedenia exekučného konania v tomto prípade závisí od rozhodnutia súdneho exekútora a exekučného súdu a v závislosti od konkrétnych skutkových okolností, ktoré môže posudzovať výlučne exekútor alebo súd. Nakoľko v aplikačnej praxi vznikli problémy pri otázke možnosti zastavenia „personálnej“ exekúcie, upravuje sa osobitne možnosť zastavenia takejto exekúcie súdom. Súd v tomto prípade preskúma, či vzhľadom na danú situáciu a správanie sa povinného je možné predpokladať, že nezastupiteľná povinnosť uložená exekučným titulom bude dobrovoľne plnená. Ak zhodnotí, že takýto predpoklad je daný, exekúciu zastaví (celkom, alebo aj sčasti). Súčasne sa upravuje fikcia existencie tohto predpokladu, ktorá spočíva v zhodnotení dĺžky trvania dobrovoľného plnenia vymáhanej …

čl. I bod 23 a 24 (§ 61k ods. 4 a § 61l ods. 1)
Navrhuje sa vylúčiť odkladný účinok nielen pri návrhoch na zastavenie exekúcie podaných po zákonnej lehote od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie alebo v prípade opakovaných návrhov (čo platí v aktuálne účinnej právnej úprave), ale taktiež pokiaľ ide o vymoženie neodkladného opatrenia alebo uznesenia súdu o zabezpečení dôkazu, nakoľko v týchto prípadoch je nevyhnutné zabezpečiť výkon týchto exekučných titulov bezodkladne. Rovnako sa navrhuje vylúčenie odkladného účinku aj v prípade, ak ide o vymoženie „nepeňažnej povinnosti“ spôsobmi určenými pre vymoženie peňažných nárokov na základe návrhu na začatie exekúcie, ktorého prílohou je osvedčenie o neplnení nepeňažnej povinnosti a aj znalecký posudok/stanovisko znalca, ktorým sa určila, resp. z ktorého je zrejmá všeobecná hodnota tejto nepeňažnej povinnosti, nakoľko v tomto prípade neplnenie povinnosti je jednoznačným a explicitným spôsobom preskúmané exekútorom, ktorý vydal osvedčenie o neplnení nepeňažnej povinnosti, a hodnota je určená či už znaleckým posudkom/stanoviskom znalca, alebo priamo exekučným titulom. V týchto prípadoch ide o okolnosti, ktoré odôvodňujú vylúčenie odkladného účinku. Vzhľadom rozšírenie návrhov na …

čl. I bod 25 a 27 (§ 63 písm. g) a § 63 ods. 4)
Ide o legislatívno-technickú úpravu spojenú s novou právnou úpravou donucovacích opatrení.

čl. I bod 26 (§ 63 ods. 2)
V súvislosti s inštitútom osvedčenia o neplnení nepeňažnej povinnosti, ktorého účelom je zabezpečiť efektívne a transparentné vymáhanie nepeňažnej (zastupiteľnej) povinnosti alternatívnym, peňažným spôsobom, sa explicitne ustanovuje, že v prípade návrhu na začatie exekúcie, ktoré spĺňa predpokladané náležitosti, možno aj nepeňažné (zastupiteľné) plnenie vymáhať spôsobmi určenými na vymoženie peňažných plnení. V tomto prípade sa rovnako tak umožňuje namietať povinnému určenú výšku všeobecnej hodnoty nepeňažnej povinnosti v peniazoch, pričom tieto námietky je potrebné uplatniť v návrhu na zastavenie exekúcie podanom v zákonnej lehote plynúcej od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie (v ostatných prípadoch nebudú mať tieto námietky odkladný účinok, resp. návrh na zastavenie exekúcie nebude mať odkladný účinok). V prípade podaných námietok je tak na rozhodnutí súdu, či vykoná dokazovanie vo vzťahu k výške všeobecnej hodnoty povinnosti, ak samozrejme nebola priamo určená exekučným titulom, a prípadne či takto vedenú exekúciu sčasti zastaví. Je potrebné uviesť, že táto právna úprava nevylučuje vymoženie nepeňažného plnenia aj v tomto prípade iným spôsobom, napr. spôsobom pre …

čl. I bod 28 (§ 63 ods. 5)
V súvislosti s navrhovaným zmenami právnej úpravy týkajúcej sa spôsobov vykonávania exekúcie, ktorej podkladom je exekučný titul, v ktorom sa ukladá iná povinnosť ako zaplatenie peňažnej sumy, je potrebné terminologicky zosúladiť aj dotknuté ustanovenie.

čl. I bod 29 (§ 89 ods. 1)
V súvislosti so zmenou § 115 ods. 4 a právnou úpravou nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, podľa ktorej sa v § 2a ustanovuje výška základnej sumy, ktorá sa nesmie zraziť povinnému, ktorý je poberateľom doplnkového výsluhového dôchodku podľa zákona č. 650/2004 Z. z., sa na účely zabezpečenia právnej istoty navrhuje tieto úpravy zohľadniť aj v dotknutom ustanovení.

čl. I bod 30 (§ 115 ods. 4)
Navrhuje sa vylúčiť z exekúcie majetok v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde tvorený z príspevkov účastníka ako aj z príspevkov zamestnávateľa zaplatených za tohto účastníka a výnosov z ich investovania. Dôjde tým k zrovnoprávneniu postavenia účastníka v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde so sporiteľom v dôchodkovom fonde. V oboch prípadoch tak bude z exekúcie vylúčená tzv. sporiaca fáza v dôchodkovom sporení, pričom dôchodky vyplácané z výplatného doplnkového dôchodkového fondu budú exekvovateľné v plnom rozsahu (s výnimkou doplnkového výsluhového dôchodku).

čl. I bod 31 (§ 121)
Navrhuje sa, aby aj v prípade zabezpečenia hnuteľných vecí v rámci vykonávania exekúcie predajom hnuteľných vecí, mohol exekútor použiť technické prostriedky brániace užívaniu veci, pričom pri ich použití je potrebné túto vec vždy označiť aj pečatidlom alebo pečiatkou exekútora. Uvedená právna úprava reaguje na nedostatočné zabezpečenie hnuteľných vecí v rámci výkonu exekúcie predajom hnuteľných vecí, kedy v mnohých prípadoch len označenie pečatidlom alebo pečiatkou exekútora nepostačuje na to, aby táto vec bola dostatočným spôsobom zabezpečená.

čl. I bod 32 a 33
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 34 (§ 167 ods. 2)
Zdôrazňuje sa zabezpečovacia funkcia zriadenia exekučného záložného práva na nehnuteľnosti a práve v súvislosti s uvedeným sa explicitne uvádza, že súhlas záložného veriteľa so zriadením exekučného záložného práva nie je potrebný (ide o zabezpečovací inštitút).

čl. I bod 35 (§ 179a)
Vzhľadom na novú právnu úpravu donucovacích opatrení sa navrhuje vypustiť exekúciu príkazom na zadržanie vodičského preukazu aplikovanú v prípade neplnenia výživného. Podľa novej právnej úpravy bude zadržanie vodičského preukazu donucovacím opatrením, ktoré bude aplikovateľné aj v prípade výživného, a nebude upravené ako samostatný spôsob výkonu exekúcie. Aj v súčasnosti bola táto exekúcia považovaná za efektívny donucovací nástroj, ktorý prispieval k úspešnosti takejto exekúcie.

čl. I bod 36 (§ 180 až § 192)

čl. I § 180
Ide o sprecizovanie právnej úpravy spôsobov uspokojenia práv na nepeňažné plnenie a jej doplnenie o oprávnenie exekútora vynútiť si vstup na nehnuteľnosti, pričom v prípade, ak ide o obydlie alebo ak možno predpokladať potrebu prekonania odporu pri výkone exekúcie na nepeňažné plnenie, je exekútor oprávnený požiadať o súčinnosť príslušný útvar Policajného zboru. Rovnaké oprávnenia vstupu na nehnuteľnosť majú aj osoby poverené exekútorom, alebo osoby, ktoré sa na úkone zúčastňujú, pričom ich oprávnenie vyplýva nielen z príslušných rozhodnutí exekútora, ale aj priamo zo zákona. Ako vyplýva zo všeobecnej právnej úpravy, donucovacie opatrenie môže exekútor za zákonom ustanovených podmienok použiť na účel dosiahnutia splnenia povinnosti, a tieto je oprávnený použiť aj v prípade exekúcie na nepeňažné plnenie, pričom v tomto prípade platí výnimka z pravidla použitia donucovacieho opatrenia až po právoplatnosti upovedomenia o začatí exekúcie, t. j. exekútor môže použiť donucovacie opatrenie aj pred márnym uplynutím lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má odkladný účinok, alebo pred tým, ako sa …

čl. I § 181
Ide o sprecizovanie a legislatívno-technickú úpravu právnej úpravy exekúcie vyprataním nehnuteľnosti alebo jej časti, pričom sa výslovne upravuje aj vykázanie osôb z vypratávanej nehnuteľnosti. Vzhľadom na aplikačné problémy sa navrhuje, aby exekútor mal možnosť pred vyprataním nehnuteľnosti alebo jej časti vyvesiť na viditeľnom mieste v príslušnej nehnuteľnosti písomné oznámenie o vypratávaní tejto nehnuteľnosti alebo jej časti, a to na účely informovania všetkých osôb, ktoré sa môžu v danej nehnuteľnosti nachádzať, prípadne ju užívať, či už na základe konkrétneho právneho dôvodu alebo bez právneho dôvodu. O vykonaní exekúcie uvedeným spôsobom sa upovedomí oprávnený a povinný a po márnom uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie exekútor vydá príkaz na vykonanie exekúcie vykázaním a vyprataním, pričom v príkaze musí byť určený termín výkonu vypratania a vykázania. Exekučný príkaz sa doručuje oprávnenému, povinnému do vlastných rúk, obci, v ktorej sa vypratávaná nehnuteľnosť nachádza, a pokiaľ ide o byt alebo nebytový priestor, exekučný príkaz sa doručí aj správcovi bytového domu, ak je to …

čl. I § 182
Precizuje sa právna úprava nakladania s vypratanými vecami. Pričom sa vypúšťa povinnosť dať tieto veci do úschovy obci (to však nevylučuje úschovu vecí obcou, avšak je nutné získať jej súhlas za zabezpečenie takejto úschovy), teda neobmedzuje sa úschova týchto vecí len na priestory obce, ale je možné využiť aj iné spôsoby úschovy. Úschova vyprataných vecí po ich spísaní sa vykoná na trovy povinného. Exekútor je samozrejme oprávnený požadovať preddavok na nevyhnutné výdavky spojené s výkonom tejto exekúcie (§ 58). Okrem uvedeného sa zavádza možnosť voľného nakladania s bezcennými vecami alebo vecami nepatrnej hodnoty, prípadne vecami, ktoré sa nepodarilo speňažiť alebo odovzdať oprávneným osobám. S týmito vecami môže exekútor voľne nakladať, vrátane ich zničenia (napr. zlikvidovať ako odpad). Uvedené oprávnenie exekútora má zabezpečiť, aby do úschovy neboli uložené veci, ktoré sú v zásade odpadom, a tým sa má zabrániť zbytočnému vzniku dodatočných nákladov.

čl. I § 183
Upravujú sa pravidlá prevzatia uschovaných vyprataných vecí, ktoré si môžu zákonom ustanovené osoby prevziať v lehote piatich pracovných dní odo dňa, kedy boli uschované. V opačnom prípade ich exekútor speňaží ako stoja a ležia v mene povinného v ponukovom konaní a výťažok vyplatí povinnému po uspokojení trov exekúcie a trov úschovy a speňaženia. Upravujú sa pravidlá nakladania s vypratanými vecami, ktoré sa exekútorovi nepodarilo speňažiť, podľa ktorých tieto veci môže prednostne prevziať oprávnený, a až keď ich oprávnený odmietne prevziať, exekútor ich môže odovzdať inej vhodnej osobe, ktorá je ochotná vypratané veci prevziať a využiť. Takáto osoba sa stáva oprávneným držiteľom prevzatých vyprataných vecí a na účely náhrady účelne vynaložených nákladov na tieto veci, ktoré zodpovedajú jej zhodnoteniu, od povinného, má k nim zádržné právo, t. j. na zabezpečenie úhrady nákladov od povinného, ktoré účelne vynaložila na prevzaté vypratané veci po dobu oprávnenej držby, vrátane obvyklých nákladov súvisiacich s ich údržbou a prevádzkou. Pokiaľ sa tieto veci nepodarí predať alebo …

čl. I § 184
Ak exekučný titul súčasne ukladá oprávnenému povinnosť zabezpečiť pre povinného bytovú náhradu alebo náhradné ubytovanie, exekúciu vyprataním a vykázaním možno vykonať až po tom, ako oprávnený osvedčí, že pre povinného zabezpečil zodpovedajúcu (tak podľa exekučného titulu ako aj zodpovedajúcu hmotnému právu v Občianskom zákonníku) bytovú náhradu alebo náhradné ubytovanie. Povinnému sa priznáva právo žiadať zastavenie vedenej exekúcie na vykázanie a vypratanie nehnuteľnosti alebo jej časti z dôvodu nezabezpečenia bytovej náhrady alebo náhradného ubytovania (zabezpečenie bytovej náhrady sa nevzťahuje na právne vzťahy založené podľa osobitného predpisu – zákon č. 98/2014 Z. z. o krátkodobom nájme bytu) ako aj z dôvodu nezabezpečenia zodpovedajúcej bytovej náhrady alebo náhradného ubytovania; to samozrejme platí aj v prípade, ak bytová náhrada alebo náhradné ubytovanie nekorešponduje s bytovou náhradou alebo náhradným ubytovaním určeným v exekučnom titule. Návrh na zastavenie exekúcie je v tomto prípade obsahovo rovnocenným právnym nástrojom ochrany ako boli námietky v doterajšej právnej úprave. Rozhodnutie súdu o zastavení vedenej exekúcie z dôvodu nezabezpečenia zodpovedajúcej bytovej …

čl. I § 185
Precizuje sa právna úprava výkonu exekúcie odobratím veci, pričom pri tomto spôsobe exekúcie sa odoberá nielen vec, ale aj všetko, čo k nej patrí alebo je potrebné k jej užívaniu, vrátene listín nevyhnutných k jej užívaniu. Aj v tomto prípade je potrebné upovedomenie o začatí exekúcie odobratím veci, ktoré sa povinnému doručuje priamo pri odobratí veci, a následne vydanie príkazu na vykonanie exekúcie odobratím veci a jej odovzdanie oprávnenému. Na účely zabezpečenia efektívnosti procesu tohto spôsobu výkonu exekúcie sa modifikuje výkon odobratia veci v tom zmysle, že v prípadoch, kedy je to podľa uváženia exekútora účelné, môže exekútor v upovedomení o začatí exekúcie odobratím veci vyzvať povinného (najmä v prípade, ak je zrejmé, že má pri sebe vec, ktorá sa má odobrať), aby v lehote na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom (15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie) vec vydal alebo minimálne označil miesto, kde sa vec nachádza. V takomto prípade exekútor nedoručuje upovedomenie o začatí …

čl. I § 186
V prípade exekúcie na odobratie cenných papierov sa postupuje primerane podľa ustanovení o odobratí veci, pričom sa upravujú špecifiká výkonu tejto exekúcie v súlade s osobitnými predpismi a v závislosti od toho, či ide o listinné cenné papiere alebo zaknihované cenné papiere. Okrem uvedeného sa priamo ustanovuje možnosť iniciovať konanie o umorenie listiny v prípade listinných cenných papierov a to na základe osvedčenia o neplnení nepeňažnej povinnosti.

čl. I § 187
Pri výkone exekúcie odobratím vecí, akými sú jadrové materiály alebo iné veci alebo látky, ktoré môžu držať len osobitným predpisom určené osoby, sa tieto odoberú a odovzdajú oprávnenému len v prípade, ak osvedčí, že on alebo ním poverená osoba spĺňa tieto podmienky podľa osobitných predpisov. Pri výkone tejto exekúcie sa primerane použijú ustanovenia upravujúce predloženie rozpočtu nákladov spojených s výkonom exekúcie odstránením stavby a ich úhrady, prípadne vymoženia.

čl. I §188 a 189
Pravidlá vo vzťahu k exekúcii rozdelením spoločnej veci ostávajú v podstatnom rozsahu zachované. V rámci tejto právnej úpravy sa navrhuje, aby aj v tomto prípade na účely zabezpečenia ochrany práv a právom chránených záujmov dotknutých osôb bola ponechaná povinnosť exekútora prizvať k vykonaniu exekúcie odobratím veci nezaujatú osobu alebo vyhotoviť o realizácii tohto úkonu obrazovo-zvukový záznam. V prípade, ak je potrebné pre výkon exekúcie rozdelením spoločnej veci pribratie osoby oprávnenej vykonávať určitú činnosť, napr. znalca, geodeta a pod., exekútor priberie túto osobu, avšak len v prípade, ak oprávnený zloží preddavok na nevyhnutné výdavky spojené s pribratím takejto osoby.

čl. I § 190
Upravuje sa osobitný spôsob výkonu exekúcie odstránením stavby. Nakoľko ide o zastupiteľné plnenie, exekúciu možno vykonať tak, že stavbu odstráni oprávnený sám alebo aj prostredníctvom inej (tretej) osoby, a to na trovy povinného. Exekútor po upovedomení oprávneného a povinného o začatí exekúcie odstránením stavby a po splnení zákonných predpokladov (uplynutie lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom alebo doručenie rozhodnutia súdu o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom) vydá exekučný príkaz, ktorý doručuje zákonom ustanoveným osobám a povinnému do vlastných rúk. Po doručení exekučného príkazu (prípadne priamo v exekučnom príkaze) exekútor vyzve oprávneného na predloženie rozpočtu nákladov na odstránenie stavby. Tento rozpočet vypracuje oprávnený sám v prípade, ak sám odstraňuje stavbu, t. j. ak odstránenie stavby je obsahom činnosti, ktorú má oprávnený v predmete podnikania, alebo ide o jednoduchú stavbu alebo stavbu drobnú v zmysle ustanovení Stavebného zákona, a tento doručí exekútorovi. V ostatných prípadoch rozpočet nákladov na odstránenie stavby vypracováva tretia osoba vybraná oprávneným, …

čl. I §191
Všeobecne pri uskutočnení inej činnosti, ktorá má zastupiteľnú povahu, sa postupuje primerane podľa ustanovení upravujúcich exekúciu odstránením stavby, t. j. exekúcia sa vykoná tak, že oprávnený sám vykoná túto činnosť (ak je predmetom jeho podnikania v prípade, ak sa na výkon takej činnosti vyžaduje oprávnenie podľa osobitného predpisu) alebo túto činnosť vykoná tretí subjekt. Následne exekútor vymáha náklady podľa predloženého rozpočtu nákladov inej činnosti (napr. odstránenie vád) na základe dodatku k povereniu niektorým zo spôsobov určených pre vymoženie peňažných pohľadávok od povinného.

čl. I § 192
Upravujú sa pravidlá exekúcie nezastupiteľných plnení. Pri nezastupiteľných plneniach platí, že po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie týmto spôsobom exekútor vyzve oprávneného, aby opísal skutkové okolnosti týkajúce sa neplnenia vymáhanej povinnosti povinným, a až na základe doručeného opisu oprávneného ukladá donucovacie opatrenia, prípadne podáva návrh na súd na uloženie donucovacieho opatrenia povinnému v závislosti od povahy vymáhanej povinnosti a v súlade so zásadou vyváženosti a primeranosti donucovacích opatrení. Ustanovuje sa, na účely zabezpečenia rýchlosti a efektívnosti vymoženia nároku oprávneného v tomto exekučnom konaní, že výzva na predloženie opisu skutkových okolností nie je potrebná, ak k návrhu na začatie exekúcie oprávnený priloží osvedčenie o neplnení nepeňažnej povinnosti. V rámci nezastupiteľných plnení sa upravuje aj osobitný postup exekútora v prípadoch, kedy v dôsledku porušenia povinnosti došlo k zmene stavu, ktorý je opísaný vo výroku exekučného titulu. V takomto prípade exekútor má povinnosť postarať sa o obnovenie stavu pred porušením povinnosti a to na trovy povinného. Je na rozhodnutí exekútora, akým spôsobom zabezpečí …

čl. I bod 37 (§ 193)
Dopĺňa sa oprávnenie exekútora osvedčovať neplnenie nepeňažných povinností, výsledkom čoho je verejná listina – osvedčenie o neplnení povinnosti, ktorá okrem iného preukazuje skutočnosti o neplnení nepeňažných povinností. Táto verejná listina môže byť následne podkladom pre vymoženie nepeňažných plnení spôsobmi určenými pre vymoženie peňažných plnení v rámci exekučného konania. Rovnako tak sa dopĺňa oprávnenie exekútora vykonávať zaručenú konverziu dokumentov podľa ustanovení zákona o e-Governmente.

čl. I bod 38 (§ 194a)
Upravujú sa pravidlá pre osvedčovanie neplnenia nepeňažných povinností a náležitosti tohto osvedčenia. Na účely osvedčovania skutkových okolností podstatných pre neplnenie nepeňažnej povinností je exekútor, ktorý by mohol byť poverený vykonaním exekúcie, oprávnený pribrať znalca, ako aj vstupovať do nehnuteľností za ustanovených podmienok. Osvedčovanie neplnenia nepeňažných povinnosti však musí byť realizované priamo a musí vychádzať z aktuálneho skutkového stavu veci. V rámci uvedeného postupu je exekútor oprávnený vyhotoviť zvukový záznam alebo audiovizuálny záznam, alebo iný obdobný typ záznamu.

čl. I bod 39 (§ 221)
Ide o zosúladenie právnej úpravy so zákonom č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok).

čl. I bod 40 (§ 233a)
Ide o sprecizovanie právnej úpravy na účely odstránenia vzniknutých výkladových problémov.

čl. I bod 41 (§ 243p)
Na účely právnej istoty sa navrhujú aj prechodné ustanovenia upravujúce vedenie exekučných konaní pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona. V tejto súvislosti sa navrhuje, aby ustanovenia tohto zákona boli aplikované aj na exekučné konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, okrem exekučných konaní vedených podľa predpisov účinných do 31.3.2017 (tzv. staré exekúcie), na ktoré sa ustanovenia tohto zákona nepoužijú. Rovnako tak sa upravujú prechodné ustanovenia vo vzťahu ku konaniam o návrhoch na zastavenie exekúcie, pričom v konaniach o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré boli podané do účinnosti zákona sa má konať a rozhodovať podľa doterajších predpisov. Pokiaľ je návrh na zastavenie exekúcie podaný po účinnosti tohto zákona, posudzuje sa a postupuje sa podľa predpisov účinných od 1. januára 2023. Osobitne sa upravujú prechodné ustanovenia vo vzťahu k poverenej osobe. Poverená osoba sa tak stane účastníkom konania, bez potreby rozhodovania podľa § 36 alebo 37, ku dňu účinnosti tohto zákona, ak uzatvorila s oprávneným zmluvu o vymáhaní pohľadávky štátu do nadobudnutia účinnosti …

čl. II

čl. II bod 1 (§ 70 ods. 11)
V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou donucovacích opatrení, konkrétne s donucovacím opatrením zadržania vodičského preukazu, sa navrhuje úprava fikcie zadržania vodičského preukazu. Vodičský preukaz sa tak bude považovať za zadržaný aj v prípade, ak exekútor vydá príkaz na zadržanie vodičského preukazu (donucovacie opatrenie) v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku a súčasne vyznačí túto skutočnosť v evidencii vodičov.

čl. II bod 2 (§ 72 ods. 14)
V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou donucovacích opatrení, konkrétne s donucovacím opatrením zadržania osvedčenia o evidencii vozidla, sa navrhuje zaviesť oprávnenie policajta zadržať osvedčenie o evidencii vozidla aj v prípade, ak je vydaný príkaz na zadržanie tohto osvedčenia a tento bol zaslaný aj príslušnému orgánu Policajného zboru v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku.

čl. II bod 3 [§ 98 ods. 1 písm. e) a § 100 ods. 4]
V súvislosti so zadržaním vodičského preukazu na základe upovedomenia o uložení donucovacieho opatrenia a príkazu na zadržanie vodičského preukazu sa súčasne ustanovuje povinnosť držiteľa takto zadržaného vodičského preukazu odovzdať tento vodičský preukaz orgánu Policajného zboru do siedmich dní od jeho zadržania a v prípade, ak táto povinnosť držiteľa vodičského preukazu nie je splnená, vodičský preukaz sa bude považovať za neplatný.

čl. II bod 4 (§ 109 ods. 1)
Navrhuje sa, aby v súvislosti s novými donucovacími opatreniami boli poskytované informácie z evidencie vodičov aj exekútorom a to prostredníctvom Slovenskej komory exekútorov diaľkovým, nepretržitým a priamym prístupom k tejto evidencii, a to najmä na účely zisťovania informácií z tejto evidencie a na účely vyznačenia skutočnosti o zadržaní vodičského preukazu na základe vydaného príkazu na zadržanie vodičského preukazu.

čl. II bod 5 (§ 112 ods. 11)
Navrhuje sa efektívny spôsob zabezpečenia výkonu donucovacieho opatrenia zadržania osvedčenia o evidencii vozidla a jeho prípadného zrušenia aj vo vzťahu k evidencii vedenej Policajným zborom. V tomto prípade však exekútor musí požiadať orgán Policajného zboru o zaevidovanie do elektronickej služby.

čl. III
Navrhuje sa účinnosť zákona ku dňu 1. januára 2023 tak, aby nová právna úprava bola realizovateľná aj vzhľadom na potrebu zabezpečenia elektronickej komunikácie medzi exekútormi a príslušnými evidenciami vedenými Policajným zborom. Súčasne sa účinnosť navrhuje aj vzhľadom na dostatočnú legisvakačnú dobu. V Bratislave, 24. august 2022 Eduard Heger v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Mária Kolíková v. r. ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky