Zákon č. 568/2007 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predkladá do legislatívneho procesu návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Návrh zákona sa predkladá ako iniciatívny materiál Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predložilo do medzirezortného pripomienkového konania v marci 2007 návrh novely zákona č. 527/2002 Z. z. a Občianskeho zákonníka. Uplatnené pripomienky a podnety poukázali na ešte širší počet praktických problémov a medzier v platnej právnej úprave. Vzhľadom na rozsah novodopracovaných nielen legislatívnotechnických ale i koncepčných zmien Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky považuje za účelné, aby bol „nový“ návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení Občianskeho zákonníka, opätovne predložený do medzirezortného pripomienkového konania.
Ciele navrhovanej právnej úpravy:
-stransparentniť proces dobrovoľných dražieb a zamedziť nekalostiam pri ich vykonávaní resp. zabrániť zneužívaniu dobrovoľných dražieb vydražením veci - v praxi veľmi často - tzv. výrazne pod cenu,
-stanoviť jasné pravidla pri dojednávaní a výkone kontroverzného zabezpečovacieho prevodu práva,
-zamedziť niektorým nekalým praktikám na finančnom trhu,
-zefektívniť niektoré inštitúty súkromného práva,
-posilniť postavenie spotrebiteľa pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv.
Navrhuje sa zefektívnenie procesu doručovania využitím všetkých procesnoprávnych mechanizmov doručovania s favorizovaním najhospodárnejšieho a najzaužívanejšieho spôsobu doručovania poštou s využitím aj iných spôsobov doručovania do vlastných rúk vrátane možností doručovania súdnym exekútorom alebo aj samotným dražobníkom. Zmeny smerujú k zvýšeniu právnej ochrany vlastníka veci, ktorá má byť predmetom dražby a v neposlednom rade s poukazom na zásadu právnej istoty tiež k zvýšeniu právnej ochrany vydražiteľa. Stručná resp. strohá platná právna úprava bez stanovenia jednoznačných právnych mantinelov umožňuje v praxi realizovať také úkony (postupy), ktoré hraničia s prelomením občianskoprávnej zásady dobrých mravov resp. obchádzania zákona.
Navrhovaná novela je reakciou na viac ako štvorročné uplatňovanie zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v praxi a v nadväznosti na to odstraňuje vybraný okruh naliehavých aplikačných a interpretačných problémov, ktoré sa v praxi vyskytli. Medzi hlavné ciele predloženej novely patrí jasné definovanie práv a povinností účastníkov občianskoprávneho vzťahu tak, aby nevznikali až prekvapivé stavy spôsobujúce občanom definitívne zbavenie majetku, ktorý má niekoľkonásobne vyššiu hodnotu, než bola výška samotnej pohľadávky. Dopad zmien sa zároveň prejaví v minimalizovaní neplatných dražieb a v predchádzaní súdnym sporom o vrátenie veci a vydanie bezdôvodného obohatenia.
Explicitne sa zakotvuje tzv. oznamovacia (informačná) povinnosť dražobníka. Na žiadosť dlžníka alebo vlastníka predmetu dražby bude tento povinný oznámiť žiadateľovi výšku pohľadávky s vyčísleným príslušenstvom a nákladmi dražby. Jedinou výnimkou resp. prelomením tejto povinnosti bude situácia, kedy žiadateľ odmietne preukázať svoju totožnosť. Úprava je reakciou na až absurdné situácie, ktoré sa vyskytli v praxi. Ak podľa platného právneho stavu vlastník predmetu dražby prípadne dlžník v dobrej viere – s cieľom splniť svoj dlh skôr ako sa bude realizovať dražba - oslovil dražobníka so snahou zistiť presnú sumu resp. výšku pohľadávky aj s príslušenstvom a nákladmi, dražobníci využívajúc „dieru v zákone“ odmietali takéto informácie poskytnúť aj s poukazom na článok 2 ods. 3 základného zákona štátu, podľa ktorého „každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.“ Prípadne žiadateľovi bola oznámená len výška samotnej „čistej“ pohľadávky bez príslušenstva. Dlžník uhradil celú jemu oznámenú výšku dlžnej sumy v dobrej viere, že napríklad „nepríde na dražbe o svoj byt.“ Vzhľadom na nakumulované príslušenstvo pohľadávky – výšku úrokov, o ktorej ho dražobník - možno predpokladať, že úmyselne neinformoval - sa dražba na daný byt i tak realizovala. Jediným právnym prostriedkom obrany dlžníka, ktorý by v tejto situácii prichádzal do úvahy, je podľa platnej právnej úpravy žaloba na určenie neplatnosti dražby. V aplikačnej praxi v tejto veci existujú otázniky resp. polemiky medzi platnosťou dražby, nakoľko nedošlo k porušeniu ani dotknutiu zákonom priznaných práv dlžníka a súladom dražby s dobrými mravmi (k tomu porov. aj zásadu poctivého obchodného styku podľa § 265 Obchodného zákonníka).
So zámerom stransparentniť priebeh dražieb - resp. umožniť, aby o konaní dražby a jej priebehu bola informovaná širšia verejnosť - navrhuje sa rozšíriť publikačné zdroje, v ktorých sa doteraz informácie o konaní dražieb zverejňovali, napr. pri nehnuteľnostiach je to v súčasnosti úradná tabuľa tej obce, na území ktorej sa nehnuteľnosť nachádza a Notársky centrálny register dražieb. Navrhované rozšírenie zverejňovania vo vybraných prípadoch (napr. dražba nehnuteľnosti) smeruje na publikovanie v Obchodnom vestníku a ďalej v periodickej tlači s minimálne pôsobnosťou pre obec. Zároveň ide o skompletizovanie a zosúladenie doterajšieho mechanizmu s tými údajmi, ktoré je v prípade dražieb povinný podľa platnej právnej úpravy zverejniť v Obchodnom vestníku súdny exekútor (porov. napr. § 140 a § 141 ods. 3 Exekučného poriadku) a správca konkurznej podstaty (porov. § 92 ods. 6 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Navrhovaným spôsobom nedôjde k „zbytočnému“ navyšovaniu nákladov na dražbu (porov. § 2 písm. i) zákona č. 527/2002 Z. z.). Podľa prílohy č. 2 k nariadeniu vlády Slovenskej republiky č. 42/2004 Z. z. o Obchodnom vestníku v znení neskorších predpisov súdni exekútori a správcovia zverejňujú dotknuté údaje v Obchodnom vestníku bezplatne. Do tohto bezplatného mechanizmu budú v rámci návrhu novely nariadenia doplnení aj dražobníci.
S posilnením prvkov transparentnosti súvisí aj doplnenie doteraz chýbajúcej právnej úpravy týkajúcej sa kontroly dodržiavania zákonných podmienok organizovania a priebehu dražieb dražobníkmi a na to nadväzujúce sankcie pre prípad porušenia resp. obchádzania zákonom vymedzených povinností dražobníkov.
K zvýšeniu ochrany vlastníka draženej veci prispejú tiež limity najnižšieho podania, stanovenie stropu pri odmene dražobnej spoločnosti, rozšírenie dôvodov na upustenie od dražby a odbúranie prepätého formalizmu pri uplatnení práv na súde. Zjednodušuje sa aj proces naturálnej reštitúcie v prípade neplatnej dražby s posílnením aj práv vydražiteľa.
V súvislosti s pripomienkami za zrušenie zákona a jeho nahradenie novým a zabezpečením súdneho rozhodnutia pre výkon záložného práva v procese tzv.nedobrovoľnej dražby predkladateľ poznamenáva, že
-zavedenie súdneho procesu ako podmienky pre to, aby veriteľ mohol vykonať svoje záložne právo, značne predlží celý proces vymáhania práva,
-najmä pri tzv. neplatičoch v bytových domoch by množstvo ostatných vlastníkov bytov doplatilo na predlženie výkonu záložného práva. V súvislosti s novelou zák. č. 182/1993 Z. z o vlastníctve bytov musí nadpolovičná väčšina vlastníkov bytov súhlasiť s dražbou. Nepochybne sa bude robiť rozdiel medzi nezodpovedným neplatičom a osobami, ktoré majú nezhody so správcovskou spoločnosťou kvôli výške neuznávaného nedoplatku. Bytové podniky s účinnosťou od 1. júla 2007 už nebudú môcť absolutistickým spôsobom rozhodovať o osudoch ľudí v procese dražieb,
-súdy by sa zaťažili vysokým počtom veci najmä zákonného záložného práva podľa § 15 zák. č. 182/1993Z. z ,
-zrušil by sa zákon, ktorý je účinný len 4 roky; s navrhovanými zmenami môže návrh zákona predstavovať efektívny prostriedok vymožiteľnosti práva s posilneným postavením vlastníka predmetu dražby,
-podstatou záložného práva je zabezpečiť pohľadávku a uspokojiť sa zo zálohu, ak dlh nie je včas splnený, s čím záložca musí počítať. Predkladateľ preto nemôže súhlasiť s pripomienkou a preniesť bremeno vyvolania súdneho konania na záložného veriteľa ešte pred samotným výkonom záložného práva. Ak je záložca toho názoru, že záložné právo nie je, má celý rad prostriedkov na svoju obranu.
V článku II sa navrhuje vykonať zmeny v Občianskom zákonníku v inštitúte zabezpečenia záväzkov prevodom práva v súvislosti s „nekalosťami“ vyskytujúcimi sa v praxi. Zabezpečovací prevod vlastníckeho a iného práva sa v aplikačnej praxi ukázal ako protikladný inštitút, ktorý na jednej strane síce výrazne posilňuje právne postavenie veriteľa, ale na druhej strane je značne zneužiteľný pri disproporcii práv a povinností medzi veriteľom a dlžníkom. Jeho stručná normatívna úprava umožňovala výkon práva veriteľa takým spôsobom, že dlžník už v zárodku omeškania bez možnosti reštitúcie prichádzal o majetkové hodnoty niekedy neporovnateľne so samotnou výškou pohľadávky. Najvýraznejšie sa to prejavovalo v prípadoch, ak predmetom zabezpečovacieho prevodu boli nehnuteľnosti predstavujúce obydlie dlžníka.
Napriek uvedenej kontroverznosti má zabezpečovací prevod práva svoje miesto v systéme právnych prostriedkov určených na zabezpečenie pohľadávky. Nepochybne ide o inštitút, ktorý výrazne posilňuje právne postavenie veriteľa, najmä pri zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva. S cieľom minimalizovať zneužívanie uvedeného inštitútu, predkladateľ navrhuje rozšíriť platnú právnu úpravu o ďalšie náležitosti zmluvy o zabezpečení pohľadávky prevodom práva, o úpravu výkonu tohto práva pre prípad, že dlžník svoj dlh splní a rovnako aj pre prípad, že dlžník svoj dlh nesplní. Explicitne sa navrhuje so zámerom minimalizovať výkladové otázniky upraviť zákonné rozväzovacie účinky spojené so zánikom pohľadávky. Ak pohľadávka zanikne, ex lege zaniká aj zabezpečenie pohľadávky a to sa vzťahuje na celú dobu výkonu tohto práva až do momentu prípadného ďalšieho prevodu práva na tretiu osobu, teda aj pozročnosti pohľadávky. Podmienky, za akých dôjde k ďalšiemu prevodu práva na inú osobu, musia byť upravené v zmluve o zabezpečovacom prevode práva a dlžník bude mať takto možnosť monitorovať zámer veriteľa previesť nadobudnuté právo a kedykoľvek bude môcť veriteľovi zabrániť takémuto ďalšiemu prevodu privodením rozväzovacích účinkov zabezpečovacieho inštitútu. Ak si dlžník splní svoj záväzok, zároveň sa stáva znovu držiteľom dočasne prevedeného práva. Veriteľ bude môcť previesť právo na tretiu osobu iba po skoršom upovedomení dlžníka o svojom zámere.
Navrhovaná právna úprava takto zachováva nepochybne významný inštitút súkromného práva a vytvára právny priestor na transparentné vzťahy medzi veriteľom a dlžníkom s jasne definovanými právami a povinnosťami. Inak povedané návrh zákona smeruje k zvýšeniu ochrany účastníkov v praxi rozporuplného inštitútu zabezpečenia pohľadávky prevodom práva (k tomu porov. napr. navrhované zakotvenie tzv. moderačného práva súdu v prípade neprimerane vysokej zmluvnej pokuty v § 545a).
V Programovom vyhlásení vlády SR sa v časti Finančný trh a ochrana jeho účastníkov konštatuje, že „vláda chce naďalej vytvárať podmienky pre zamedzenie nekalých praktík na finančnom trhu, pre boj proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti, ako aj podmienky pre voľnú hospodársku súťaž subjektov finančného trhu. Vláda prehodnotí a bude systematicky upravovať spôsob sprostredkovania finančných a investičných služieb, ako aj pravidlá pre poskytovanie finančného poradenstva.“ Vychádzajúc z Ústavy SR ako základného zákona štátu nie trhová ale sociálne orientovaná trhová ekonomika predstavuje hospodársku základňu (čl. 55 ods. 1).
V „prvom“ medzirezortnom pripomienkovom konaní boli vznesené relevantné pripomienky k právnej úprave spotrebiteľských zmlúv a neprimeraných až úžerných úrokov. Reakciou na ne je doplnenie § 52 a § 53 Občianskeho zákonníka, stransparentnenie podmienok pri poskytovaní spotrebiteľských úverov.
Vzhľadom na neprimerane vysoké až úžerne úroky a rôzne poplatky sa v článku V – v zákone o spotrebiteľských úveroch - navrhuje obdobne ako pri neprimerane vysokej zmluvnej pokute moderačné právo súdov na zníženie celkovej ročnej percentuálnej miery nákladov /RPMN/. Úprava privodí znižovanie neprimeraných úrokov súdom s porovnaním dohodnutej a priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov.
Na zmeny navrhované v zákone o dražbách reaguje novelizácia Exekučného poriadku v článku III a Kompetenčného zákona v článku IV.
Navrhovaná úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov, nebude mať vplyv na zamestnanosť, ani na tvorbu pracovných miest.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskych spoločenstiev.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu právneho predpisu
s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie
1. Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky
2. Názov návrhu právneho predpisu: zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
3. Problematika návrhu právneho predpisu :
a) je upravená v práve Európskych spoločenstiev:
v primárnom práve:
-Zmluva o založení Európskeho spoločenstva (čl. 95)
v sekundárnom práve:
-Smernica Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (Ú. v. ES L 042, 12.02.1987),
-Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. V. ES L 095/29, 29.04.1993),
-Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/7/ES zo 16. februára 1998, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 87/102/EHS o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov vzťahujúcich sa na spotrebiteľský úver (Ú. v. ES L 101, 01.04.1998).
-Smernica Rady 90/88/ES, z 22. februára 1990, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 87/102/EHS o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (Ú. v. ES L 061, 10.03.1990),
-Smernica 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách.
b) nie je upravená v práve Európskej únie,
c) je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev:
-rozhodnutia ESD vo veciach Océano Grupo Editorial z 27.6.2000, prípady C 240/98 až 244/98, či Audiencia Provincial de Madrid z 26.10.2006, prípad C 168/05
4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:
a) identifikácia záväzkov vyplývajúcich z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii: bezpredmetné,
b) identifikácia prechodných období vyplývajúcich z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii: bezpredmetné,
c) lehota na prebratie smernice alebo rámcového rozhodnutia podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia z nich vyplývajúca: bezpredmetné,
d) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení: bezpredmetné,
e) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice alebo rámcové rozhodnutia už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia:
-Občiansky zákonník
-Obchodný zákonník
-Zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov.
5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie : úplná
6. Gestor (spolupracujúce rezorty) : Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, spolupracujúce rezorty: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, NBS

čl. I (zákon o dobrovoľných dražbách)

čl. I bod 1 - § 1 ods. 1
V nadväznosti na doplnenie právnej úpravy v novej Tretej časti „Kontrola a správne delikty“ je potrebné rozšíriť aj predmet právnej úpravy resp. pôsobnosť zákona.

čl. I bod 2 – odkaz 1
Vypustenie zrušeného právneho predpisu v poznámke pod čiarou k odkazu 1. Nahradenie zrušeného zákona platným predpisom – zákonom č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov – na tomto mieste neprichádza do úvahy, keďže by vyvolalo rozpor medzi ustanovením § 92 ods. 6 ZKR a zákonom o dobrovoľných dražbách. Podľa § 92 ods. 6 ZKR „Ak správca speňažuje majetok podliehajúci konkurzu inak ako predajom podniku alebo časti podniku, môže speňažiť nehnuteľnosť podliehajúcu konkurzu len dražbou; tým nie je dotknuté ustanovenie § 93 ods. 1. Na dražbu organizovanú správcom sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu; 8) oznámenia súvisiace s dražbou správca zverejňuje v Obchodnom vestníku.“ Osobitným predpisom v zmysle poznámky pod čiarou k odkazu 8 je práve zákon č. 527/2002 Z. z.

čl. I bod 3 - § 3 ods. 2
Okrem stransparentnenia procesu dražieb predkladateľ sleduje odbúranie takých mechanizmov, ktoré degradujú jeden z najúčinnejších prostriedkov vymožiteľnosti práva – výkon záložného práva podľa zákona o dobrovoľných dražbách. Podľa platnej právnej úpravy postačí obyčajné predbežné opatrenie vydané v konaní napríklad o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov len proti jednému z bývalých manželov a ktorým sa mu ukladá zákaz nakladať s vecou a záložný veriteľ je v rámci výkonu záložného práva zablokovaný. Súdna prax pritom už dosť jednoznačne judikovala, že postavenie veriteľa sa nemôže oslabiť žiadnou z foriem vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov a že nemožno od veriteľa spravodlivo žiadať, aby trpel niekedy aj niekoľkoročné trvanie sporu a brániť mu takto nepriamo domôcť sa svojej pohľadávky. Pri zlom úmysle účastníkov konania nielen v konaní o vyporiadanie BSM, ale nevylučujúc aj v inom konaní podľa „dobre pripraveného scenára“ môže byť záložnému veriteľovi sťažený výkon jeho práva na neprimerane dlhú dobu. Záložné právo je takto mimo kódexu (Občianskeho zákonníka) výrazne oslabené. Navrhuje sa preto právna úprava, ktorá …

čl. I bod 4- § 5 ods. 9
Bolo by v rozpore s účelom a povahou inštitútu dražby, ak by zákon dovoľoval, aby mohol na dražbe vystupovať dlžník v postavení účastníka dražby. Vo vzťahu k dlžníkovi totožnému s vlastníkom predmetu dražby treba uviesť, že toto vylúčenie dlžníka z okruhu účastníkov dražby je v súlade s povahou vlastníckeho práva ako práva absolútneho, ktoré patrí len určitému individuálne určenému subjektu a jemu zodpovedá povinnosť neurčitého počtu bližšie neurčených subjektov (vlastnícke právo pôsobí voči všetkým – erga omnes). Vlastnícke právo možno v procese dobrovoľnej dražby nadobudnúť len od vlastníka veci. Vlastník predmetu dražby nemôže vydražiť svoje vlastnícke právo, ktoré mu patrí a ktoré nestratil. Argumentum ad absurdum vlastnícke právo by prešlo na osobu, ktorej stále patrí. Umožnenie takejto absurdity by predstavovalo totálny rozpor a popretie povahy vlastníckeho práva čerpajúcej svoj základ už v rímskom práve. Za dlžníka ani manžela nemôže nikto dražiť. Vylúčená je preto mandátna zmluva (porov. § 566 a nasl. Obchod. zák. - v mene a na účet mandanta) …

čl. I bod 5 - § 6 ods. 4
Doterajšia úprava v § 6 ods. 4 bola vzhľadom na doplnenie novej tretej časti (Kontrola a správne delikty) prenesená systematicky do § 33j ods. 5.

čl. I bod 6 - § 7 ods. 1
Pod pojem „iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona,“ možno subsumovať napríklad správcu domu podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 268/2007 Z. z. prípadne správcu konkurznej podstaty. Pod pojem „záložný veriteľ“ ťažko možno zaradiť správcu konkurznej podstaty. Precíznejšou definíciou je umožnené byť v pozícii navrhovateľa osobám, ktoré môžu samostatne konať resp. podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby (§ 8b ods. 2 písm. i) zákona č. 182/1993 Z. z. v znení novely vykonanej zákonom č. 268/2007 Z. z. ) alebo už spomínaný správca konkurznej podstaty (§ 51 a 92 zákona č. 7/2005 Z. z. –ZKR). V prípade zastupovania (§ 22 a nasl. OZ) alebo podľa mandátnej zmluvy (§ 566 a nasl. Obchodného zákonníka) nie je zástupca či mandatár navrhovateľom dražby. Tým je zastúpený alebo mandant. V prípade komisionárnej zmluvy (§ 577 a nasl. Obchodného zákonníka) môže komisionár vo vlastnom …

čl. I bod 7 - § 8 ods. 2
Na účely zabezpečenia resp. posilnenia prvkov transparentnosti dražieb sa rozširuje okruh oprávnených osôb, ktorým je dražobník povinný umožniť nahliadnuť do písomností (evidencie) podľa odseku 1. Ďalším zámerom, ktorý navrhovaná zmena sleduje, je taktiež zabezpečenie súdnych podkladov (dôkazných prostriedkov) pre prípad konania o neplatnosti dražby. Z okruhu tzv. povinných písomností, ktoré dražobník musí sprístupniť k nahliadaniu, je vyňatá časť zmluvy - údaje o znížení najnižšieho podania a to len pred vykonaním dražby alebo opakovanej dražby. Tým sa sleduje predchádzanie špekulatívnym úmyslom vydražiť za čo najnižšiu cenu a tým poškodiť či už dlžníka alebo aj záložného veriteľa .

čl. I bod 8- § 10 ods. 1
Ak ide o vymáhanie pohľadávky (najčastejšie záložným veriteľom), doručovanie listín v procese dobrovoľnej dražby podľa zákona č. 527/2002 Z.z. (ďalej len „dobrovoľné dražby“), nepredstavuje úvod korešpondencie medzi veriteľom a dlžníkom. Z toho pohľadu nemôže predstavovať ani doručenie oznámenia o dražbe pre dlžníka prekvapivý stav. Ak ide o výkon záložného práva, veriteľ už pred procesom dobrovoľnej dražby oznamuje dlžníkovi začiatok výkonu záložného práva a to najmenej 30 dní vopred. Porušenie tejto povinnosti veriteľom by bolo spojené so vznikom zodpovednostného vzťahu veriteľa za spôsobenú škodu. Tridsaťdňová lehota nie je jediným rámcom, ktorý pre dlžníka vytvára stále priestor na splnenie dlhu. V súvislosti s ocenením nehnuteľnosti ako predmetu dražby má byť dlžník spravidla 3 týždne vopred informovaný o obhliadke znalcom. A ďalších 30 dní zákon upravuje ako obligatórnu lehotu na vykonanie dražby po jeho oznámení (§ 17 ods. 3). Ak sa zoberú do úvahy možné časové sklzy medzi jednotlivými lehotami (30 dní, 3 týždne, 30 dní; spolu 81 dní), ide spravidla o dvojmesačný …

čl. I bod 9 – poznámka pod čiarou k odkazu 11
V nadväznosti na zmenu v úprave doručovania v bode 8 je potrebné upraviť aj poznámku pod čiarou k odkazu 11.

čl. I bod 10 a 11

čl. I § 11
Odsek 4 Uverejnenie oznámenia o dražbe len na úradnej tabuli obce je z hľadiska možného okruhu záujemcov o dražbu nepostačujúce - najmä za situácie, keď je predmetom dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť. Čím väčší okruh osôb sa dozvie o dražbe, tým je väčší predpoklad širšieho záujmu o dražbu a tým aj príležitosť vydražiť predmet dražby za vyššiu cenu. V prípade výkonu, či už záložného práva alebo zabezpečovacieho prevodu práva je tak perspektíva naplnenia uhradzovacej funkcie zabezpečovacích inštitútov v plnom rozsahu. V praxi sa častokrát vyskytuje nesprávny názor, že predajom založenej veci bez ohľadu na výťažok už zaniká aj celý dlh. Pokiaľ sa strany nedohodnú inak, tak dlh zaniká len v rozsahu, v akom bol pri výkone záložného práva (zabezpečovacieho prevodu práva) uspokojený veriteľ. Je všeobecne známe, že cez média sa osloví najväčší okruh osôb. Predkladateľ preto obligatórne popri zverejnení na úradnej tabuli navrhuje povinnosť zverejniť vybrané základné údaje aj v periodickej tlači. V každom jednom vyššom …

čl. I bod 12 – odkaz 11a
Doplnenie nového odkazu 11a vo vzťahu k znaleckým posudkom vydávaným pri ohodnotení predmetu dražby.

čl. I bod 13 - § 12
Odsek 3 Úprava je reakciou na jeden z najčastejších problémov pri vymožiteľnosti práva a to obštrukcie spočívajúce v tom, že osoby, ktoré majú predmet dražby v držbe, odmietajú umožniť vykonanie ohodnotenia predmetu dražby. Pre takéto prípady sa navrhuje, aby bolo možné ohodnotenie predmetu dražby vykonať z dostupných údajov, ktoré má dražobník k dispozícií. Pod dostupnými údajmi treba rozumieť napríklad skoršie znalecké posudky, prieskum trhu s realitami, stavebnotechnickú dokumentáciu. Ak sú splnené podmienky v § 44 Občianskeho súdneho poriadku, môže dražobník nahliadať aj do súdneho spisu. Odsek 4 Úprava patrí do okruhu tých zmien, ktorými sa sleduje posilnenie prvkov transparentnosti. V prípade, že sa predmet dražby ohodnocuje znaleckým posudkom, dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok.

čl. I bod 14 – odkaz 12
Nahradenie obsolétnej citácie v poznámke pod čiarou k odkazu 12 citáciou na aktuálny právny predpis.

čl. I bod 15 - § 13a
Odsek 1 Najmä v záujme zvýšenej ochrany vydražiteľa v snahe minimalizovať prekvapivé stavy po dražbe- a to tak pokiaľ ide o kvalitu predmetu dražby, ako aj o uzavretý okruh práv a povinností aj iných osôb, ktoré súvisia s predmetom dražby - je výslovne ustanovená resp. adresovaná pre vlastníka predmetu dražby alebo inú osobu, ktorá má akékoľvek právo iné ako vlastnícke k predmetu dražby, oznamovacia povinnosť voči dražobníkovi (ak o to požiada) o skutočnostiach, ktoré sú relevantné pre rozhodovanie sa záujemcov o dražbu. Nesplnenie povinnosti môže viesť až k vzniku zodpovednostného vzťahu za vzniknutú škodu. Ak by napríklad vlastník zatajil existenciu nájomného vzťahu, do ktorého vstúpil aj vydražiteľ (§ 680 ods. 2 OZ) a vydražiteľovi by tým vznikla škoda napríklad v súvislosti s nemožnosťou užívania vydraženej veci alebo ušlý zisk z dôvodu nemožnosti výhodnejšieho prenajatia veci, prichádzala by do úvahy zodpovednosť osoby, ktorá si nesplnila takúto povinnosť, najčastejšie vlastníka veci za vzniknutú škodu a nebola by vylúčená ani solidarita (spoločne a …

čl. I § 13b
Navrhuje sa doplniť výslovná právna úprava povinnosti dražobníka zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa pri výkone svojej činnosti dozvedel. Tejto zákonnej povinnosti bude môcť dražobníka zbaviť dotknutá osoba, ak ide o údaj, ktorý sa týka jej oprávneného záujmu. Ak by sa oznamovaný údaj dotýkal oprávneného záujmu viacerých osôb, povinnosti zachovávať mlčanlivosti budú môcť zbaviť dražobníka iba všetky dotknuté osoby. Prelomenie osobitnými predpismi zakotvených povinností fyzických osôb resp. právnických osôb zachovávať mlčanlivosť možno nájsť napríklad v Občianskom súdnom poriadku, Trestnom poriadku, Živnostenskom zákone. Zákonnému prelomeniu nebude predchádzať resp. nie je potrebné prvotné zbavovanie mlčanlivosti dražobníka dotknutou osobou.

čl. I bod 16 až 18- § 16 odseky 3 až 7
Navrhuje sa rozšírenie obligatórnych náležitosti zmluvy o vykonaní dražby. Súčasná úprava nebráni účastníkom záložnej zmluvy dohodnúť najnižšie podanie (článok 2 ods. 3 Ústavy SR, v Zb. zákonov pod č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov „čo nie je zakázané, je dovolené“). Porušenie takéhoto záväzku by však privodilo iba záväzok z porušenia práva (náhradu škody). Cieľom navrhovanej právnej úpravy je však spojiť porušenie záväzkov o najnižšom podaní zo záložnej zmluvy s neplatnosťou dražby (§ 16 ods. 3, 4, § 21 ods. 2). Prinávratenie predmetu dražby (častokrát obydlia) jeho predchádzajúcemu vlastníkovi má prioritu pred vznikom náhrady škody. Účastník záložnej zmluvy teda už v čase, keď ešte len vzniká záložné právo, má možnosť limitom najnižšieho podania významne vstúpiť už aj do procesu výkonu záložného práva v procese dobrovoľných dražieb. Takto dohodnuté najnižšie podanie nemôže byť znížené podľa navrhovaného § 16 ods. 5, a to ani keby záložný veriteľ ako navrhovateľ dražby s tým súhlasil. Osobitná ochrana sa navrhuje pri dražbách takých predmetov, …

čl. I bod 19 (odkaz 13)
Napriek len informatívnemu charakteru poznámky pod čiarou sa navrhuje aktualizovať citáciou k odkazu 13. Nahradenie obsolétnej citácie (zrušeného právneho predpisu) v poznámke pod čiarou k odkazu 12 citáciou na aktuálny právny predpis.

čl. I bod 20 - § 17
Odsek 1 písm. a) Nie je daný žiadny logický dôvod na to, aby oznámenie o dražbe neobsahovalo aj označenie navrhovateľa dražby resp. argument ohľadne utajovania jeho označenia (k tomu porov. napr. zmeny v osobe dlžníka podľa Občianskeho zákonníka). Navrhovateľ pritom podobne ako v súdnom spore „dominus litis“ rozhoduje o to, či sa bude pokračovať v dražbe. Preto je dôležité, aby bolo jeho označenie v oznámení o dražbe k dispozícií verejnosti. Odsek 1 písm. l) Trojmesačná prekluzívna lehota na podanie žaloby na súde podľa § 21 ods. 2 si vyžaduje maximálnu publicitu (viď tiež dôvodová správa k § 21 ods. 2). Navrhuje sa, aby obligatórnou obsahovou náležitosťou oznámenia o dražbe bolo aj poučenie o možnosti podania žaloby na súde v lehote troch mesiacov od konania dražby. Odsek 3 So zámerom stransparentniť priebeh dražieb - resp. umožniť, aby o konaní dražby a jej priebehu bola informovaná širšia verejnosť - navrhuje sa rozšíriť publikačné zdroje, v ktorých sa doteraz informácie o konaní dražieb …

čl. I bod 21 - § 18
Rozširuje sa prelomenie zo zásady, že podmienky a údaje, ktoré dražobník v oznámení o dražbe uviedol, nie je možné dodatočne meniť, aj na prípad, na ktorý platná právna úprava nepamätá a to na zmeny notára, ak notárovi uvedenému v oznámení o dražbe bráni prekážka v účasti na dražbe. V takom prípade je možné dodatočne zmeniť v oznámení o dražbe údaj o notárovi, ktorý sa zúčastní dražby. Posilnenie prvkov publicity a transparentnosti dražieb formou zverejňovania vybraných údajov v Obchodnom vestníku.

čl. I bod 22 - § 19
Odsek 1 písm. h) K zmene porov. úpravu v navrhovanom ustanovení § 3 ods. 2 a odôvodnenie k nemu. Odsek 1 písm. k) Ak navrhovateľom dražby je záložný veriteľ, vlastník dražby má oproti nemu podľa platnej právnej úpravy neporovnateľne zložitejšie prostriedky na dosiahnutie upustenia od dražby a to aj za stavu, že došlo k zániku dlhu a tým aj zániku záložného práva. Ak záložné právo zaniklo, vlastník draženej veci má oproti záložnému veriteľovi ako navrhovateľovi dražby možnosť privodiť upustenie od dražby len súdnym rozhodnutím, čím jeho pozícia je výrazne sťažená v súvislosti s problémom jeho operatívneho zabezpečenia. Navrhovaná právna úprava umožní aj vlastníkovi draženej veci operatívne privodiť upustenie od dražby, ak zloží sumu rovnajúcu sa pohľadávke s príslušenstvom vrátane nákladov dražby (§ 25). Výrazne sa tým chráni aj samotný vydražiteľ, pretože ak by sa napriek zániku záložného práva v dražbe pokračovalo a vydražiteľovi by po zaplatení ceny dosiahnutej vydražením už aj bol predmet dražby odovzdaný, všetky tieto úkony strácajú svoje …

čl. I bod 23 - § 19 ods. 4
Posilnenie prvkov transparentnosti. Zakotvenie povinnosti dražobníka publikovať v Obchodnom vestníku aj oznámenia o upustení dražby.

čl. I bod 24- § 20 ods. 7
Navrhuje sa vypustiť celý odsek 7 a to z dôvodov: 1. doterajší vnútorný odkaz na v § 20 ods. 7 bol zmätočný. Doterajší odsek 7 uvažoval o znížení výšky najnižšieho prihodenia, zatiaľ čo § 16 ods. 4 hovorí o najnižšom podaní. 2. nie je dôvod na to, aby licitátor mohol kedykoľvek v priebehu dražby a z akéhokoľvek dôvodu alebo aj bez dôvodu znížiť výšku najnižšieho prihodenia, a to v rozpore s ustanoveniami § 11 ods. 2, § 17 ods. 1 písm. e) a § 20 ods. 6. Úprava umožňovala obchádzať vopred určené podmienky dražby týkajúce sa prihodenia.

čl. I bod 25 - § 20 ods. 13
Notárska zápisnica je verejnou listinou a navrhuje sa, aby obsahovala povinnosť predchádzajúceho vlastníka vypratať predmet dražby (§ 29 ods. 2 prvá veta). Zároveň sa navrhuje vyšpecifikovať predmet dražby podľa závažnosti následku spojeného s dražbou a to tak, aby nevznikali pochybnosti, či sa vzťahuje aj na byt, ktorý podľa úpravy Občianskeho zákonník nemá vlastnosti nehnuteľnej veci, ale sa nachádza v nehnuteľnej veci (stavba – obytný dom - § 119 ods. 1, 2 Obč. zákonníka).

čl. I bod 26- § 21
Posilnenie prvkov publicity a transparentnosti dražieb v odseku 1 formou zverejňovania vybraných údajov v Obchodnom vestníku. Pri dražbe nejde o prevod veci (nejde o zmluvu), ale o osobitný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva na základe „iných skutočností ustanovených zákonom“ (§ 132 ods. 1 OZ), ktorými sú príklep na dražbe a zaplatenie vydraženej ceny /zložená právna skutočnosť/. Nemožno preto ani využiť judikatúru týkajúcu sa nerozlučného spoločenstva všetkých účastníkov zmluvy v konaní o jej neplatnosť. Navrhovaná úprava prehľadnejšie (a žiada si to aj závažnosť následkov spojených s márnym uplynutím trojmesačnej lehoty) upravuje vecnú legitimáciu v súdnom konaní a dlžník nemusí mať obavu, že prehrá spor len z dôvodu, že „opomenul niekoho žalovať.“ Aktívnu legitimáciu na vedenie konania o neplatnosť dražby má každá osoba, ktorá tvrdí, že bola dotknutá na svojich právach porušením ustanovení tohto zákona. Nepostačí akékoľvek porušenie ustanovenia zákona, ale len také, ktorým je zároveň osoba aj dotknutá na svojich právach. Nebolo zámerom predkladateľa kazuisticky vypočítavať jednotlivé prípady, kedy by išlo o …

čl. I bod 27 - § 22 ods. 4
Posilnenie prvkov publicity a transparentnosti dražieb formou zverejňovania vybraných údajov v Obchodnom vestníku. Navrhuje sa, aby sa v Obchodnom vestníku zverejňovali aj oznámenie o opakovanej dražby za predpokladu, že sa tam zverejnilo „prvotné“ oznámenie o („prvej“) dražbe.

čl. I bod 28 až 32 - § 24
Odsek 2 písm. c) Vypúšťa sa podmienka „účelnosti“ resp. „možnosti“ označenia bývalého vlastníka predmetu dražby. Musí ísť o obligatórnu nie fakultatívnu náležitosť zápisnice o vykonaní dražby. Odsek 2: - písm. h/: K stransparentneniu procesu dobrovoľných dražieb prispeje aj zaevidovanie námietok proti priebehu dražby. Takáto zápisnica v prípadnom súdnom konaní o neplatnosť dražby môže predstavovať významný dôkazný materiál. Námietky sa nemusia týkať iba predchádzajúceho vlastníka dražby, prípadne niektorej osoby, ktorá má záujem dražiť, ale aj iných osôb, ktoré považujú za potrebné namietať, či už celý proces dražby alebo niektorú jeho časť. Nesplnenie povinnosti dražobníka zaevidovať námietky proti priebehu dražby však nebude mať dopad na platnosť dražby, pokiaľ bude inak dražba vykonaná v súlade so zákonom. Nedorozumenia pri zaevidovaní námietok nemôžu byť spojené s neplatnosťou dražby, nakoľko týmto spôsobom by sa vytvoril v praxi nebezpečný precedens, ktorý by podporoval možnosť privodiť veľmi jednoduchým spôsobom neplatnosť dražby. Osoba, ktorej námietky neboli zaevidované, však môže podať sťažnosť na ministerstvo. Tým nie je dotknuté právo …

čl. I bod 33 až 36- § 25
Odseky 1 a 2 Aj navrhovaná právna úprava zotrváva na zásade, že náklady dražby sa hradia z výťažku dražby. Ak je účelom dražby vymôcť pohľadávku pre záložného veriteľa, vlastník predmetu dražby nie je povinný znášať náklady dražby vo väčšom rozsahu, než mu to zo zákona vyplýva. Pokiaľ ide o výkon záložného práva, záložný veriteľ má voči záložcovi právo na úhradu nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva (§ 151l ods. 3 OZ). Ak by z výťažku dražby boli uhradené náklady dražby vo väčšom rozsahu, než to zodpovedá uvedenému zákonnému kritériu nevyhnutnosti a účelnosti vynaložených nákladov, bol by daný zodpovednostný vzťah a záložca by mohol postupom podľa § 451 a nasl. žiadať to, čo prevyšuje nevyhnutne účelne vynaložené náklady v súvislosti s výkonom záložného práva (bez právneho dôvodu). Obdobne aj pri výkone zabezpečovacieho prevodu veci má veriteľ právo iba na náhradu nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov. Náklady sú definované v § 2 písm. i/ zákona a tie …

čl. I bod 37 a 38 - § 26
Vypúšťa sa nadbytočná časť ustanovenia, keďže lehotu na zaplatenie ceny dosiahnutej vydražením výstižne upravujú nasledovné odseky 4 a 5. Nakoľko druhá veta sa v § 26 ods. 3 vypúšťa t.j. nový odsek 3 neobsahuje žiadnu zmienku o lehote, je potrebné upraviť (zosúladiť) aj vnútorný odkaz v odseku 7.

čl. I bod 39 - § 27 ods. 1
V právnej teórii a tiež praxi nie je jednotný názor na otázku okamihu zániku pohľadávky v súvislosti s dražbou. V praxi sa vyskytli štyri rôzne názory na okami zániku pohľadávky veriteľa, a to že: -pohľadávka zaniká momentom príklepu, -pohľadávka zaniká momentom zaplatenia ceny vydraženej veci vydražiteľom, -pohľadávka zaniká odovzdaním výťažku veriteľovi, -pohľadávka zaniká momentom odovzdania predmetu dražby zo strany predchádzajúceho vlastníka vydražiteľovi. Navrhuje sa výslovne ustanoviť, že ku dňu zaplatenia ceny dosiahnutej vydražením vydražiteľom zaniká pohľadávka veriteľa v rozsahu uspokojenia veriteľa z výťažku dražby. Na jednej strane je potrebné odlišovať právnu skutočnosť – udelenie príklepu – ktorá má vplyv na nadobúdanie prípadne stratu vlastníckeho práva k predmetu dražby ako práva absolútneho (pôsobiaceho erga omnes) a na strane druhej existujúcich práv relatívnych vyplývajúcich z „hlavného“ záväzkového vzťahu, ktorý zanikne „cum satisfactione creditoris“ až splnením dlhu/záväzku (solutio). Zabezpečovací záväzok je záväzkom vedľajším (tzv. obligatio accessoria). Podstatný je však moment zániku záväzku hlavného – pohľadávky. A pohľadávka zanikne až splnením. Kedy vlastník stráca …

čl. I bod 40 a 41- § 28
Odsek 3 Pohľadávka veriteľa zaniká ku dňu úhrady ceny dosiahnutej vydražením vydražiteľom a to v rozsahu uspokojenia veriteľa z výťažku dražby. Dražobník musí zaslať správe katastra nehnuteľností pri dražbe nehnuteľností nielen jedno vyhotovenie osvedčeného odpisu notárskej zápisnice, ale podľa navrhovanej úpravy aj potvrdenie o zaplatení vydraženej ceny. V čase, keď kataster nehnuteľností vyznačí vykonanú zmenu vo vlastníckom práve musí byť cena dosiahnutá vydražením aj uhradená. Nadobudnutie vlastníckeho práva v procese dobrovoľnej dražby je zloženou právnou skutočnosťou (príklep + zaplatenie ceny vydražiteľom). Kataster nevyznačí vlastnícke právo vydražiteľovi, ak predloží len notársku zápisnicu. Podmienkou pre záznam vlastníckeho práva pre vydražiteľa je predloženie notárskej zápisnice a súčasne aj potvrdenie o zaplatení ceny dosiahnutej vydražením. Tým sa predíde aj nekalostiam v súvislosti s tým, že vydražiteľ ešte ani nezaplatil cenu a vlastnícke právo už mal zaznamenané len na základe predloženia notárskej zápisnice. V záujme ochrany záujemcov o kúpu veci od vydražiteľa správa katastra nehnuteľností vyznačí informatívnu poznámku o vykonanej dražbe počas plynutia trojmesačnej lehoty, …

čl. I bod 42 - § 29 ods. 2
Explicitne sa navrhuje povinnosť predchádzajúceho vlastníka odovzdať predmet dražby. Táto povinnosť bude zakotvená aj v notárskej zápisnici podľa § 20 ods. 14 .

čl. I bod 43- § 29 ods. 4
Osoba, ktorá odmietne zápisnicu podpísať alebo ju prevziať, bude musieť znášať totožné právne následky, ako keby k podpisu a prevzatiu došlo. Nevyžaduje sa žiadne osobitné poučovanie. Od oznámenia o začatí výkonu záložného práva musí byť dlžníkovi dostatočne jasná závažnosť situácie, v ktorej sa nachádza. Ak má niekto výhrady k procesu dražby, námietky sa stávajú súčasťou zápisnice o priebehu dražby.

čl. I bod 44 - § 32
Odsek 1 Navrhovaná právna úprava kompletizuje rozvrh výťažku po dražbe. Uspokojením pohľadávky záložného veriteľa sa pre záložného veriteľa finalizuje proces dražby. Pokiaľ ide o otázku momentu zániku pohľadávky alebo jej časti, túto otázku navrhovaná právna úprava rieši v § 27 ods. 1. Pohľadávka veriteľa zanikne ku dňu zaplatenia ceny dosiahnutej vydražením vydražiteľom a to v rozsahu uspokojenia veriteľa z výťažku dražby. Odsek 2 Doterajšia právna úprava odovzdania predmetu výťažku dražby sa nevysporiadava s riešením situácie, kedy predchádzajúci vlastník neodovzdá vydražiteľovi predmet dražby, ale zvyšok výťažku sa mu však vyplatí. V takom prípade sa navrhuje, aby dražobník zložil „zostatok“ (výťažok dražby) v zmysle odseku 1 do notárskej úschovy (§ 65 a § 70 a nasl. Notárskeho poriadku). Odsek 3 Ak súd rozhodne o neplatnosti dražby, ustanovuje sa povinnosť každého, kto prevzal výťažok z neplatnej dražby, vydať – vrátiť tento „zostatok“ bezodkladne vydražiteľovi. Pričom právo na náhradu škody zostáva zachované. Odsek 4 Ustanovuje sa „poradie“ resp. predpoklady, na základe ktorých sa môže …

čl. I bod 45 (Tretia časť)
Platný právny poriadok neupravuje žiadne kontrolné mechanizmy (ani štátne ani samosprávne) nad činnosťou dražobníkov. Dražobníkov, ktorí obchádzajú alebo porušujú zákon o dobrovoľných dražbách, nemožno v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách postihnúť žiadnou zákonnou sankciou. Takáto bezbrehosť nie je pri tak závažných právnych skutočnostiach, ktoré spôsobujú zmenu vlastníckeho práva, ktorého ochrana je garantovaná základným zákonom štátu (článok 20 Ústavy Slovenskej republiky), v právnom štáte žiadúca. V nadväznosti na to a zároveň na požiadavky praxe vyvstala potreba zakotviť prísnejšiu kontrolu nad činnosťou dražobníkov. Predkladateľ navrhuje upraviť výkon kontroly nad dodržiavaním podmienok organizovania a priebehu dražieb Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Z hľadiska systematiky zákona o dobrovoľných dražbách sa navrhuje upraviť kontrolu a správne delikty v novej (samostatnej) tretej časti. V rámci článku III návrhu zákona je uvedená zmena premietnutá do kompetenčného zákona (zákon č. 575/2001 Z. z.) rešpektujúc článok 2 odseku 2 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého „štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a …

čl. I bod 46- § 34
Pre prípad, že predmetom dražby bude vec nadobudnutá prevodom práva na zabezpečenie pohľadávky podľa § 553 až 553c Občianskeho zákonníka, sa dopĺňa určenie právneho režimu dopadajúceho na navrhovateľa dražby a na osobu, ktorá previedla právo na zabezpečenie pohľadávky.

čl. I bod 47– prechodné ustanovenie
Intertemporálne ustanovenie, ktorým sa upravuje režim vzájomného pôsobenia novej právnej úpravy (lex posterior) a predchádzajúcej právnej úpravy (lex priori). Vzhľadom na rozsiahlosť navrhovaných zmien ako aj s cieľom predísť interpretačným otáznikom sa ustanovuje, že dražby, pri ktorých už bola uzavretá zmluva o ich vykonaní, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

čl. I bod 48 - príloha
Reakcia na úpravu v § 11 ods. 5. V prílohe sa ustanovuje obrazový vzor označenia Dražba.

čl. II (Občiansky zákonník)

čl. II bod 1 - § 52
Účelom novelizácie § 52 nové a presnejšie zadefinovanie základných pojmov a tiež zavedenie definície spotrebiteľských zmlúv. Nový odsek 2 zavádza absolútnu neplatnosť dojednaní, ktoré obchádzajú ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách.

čl. II bod 2 - § 52a
Pri aplikácii, či realizácii obsahu záväzkov (práv a povinností) vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv sa nie v ojedinelom prípade stáva, že pri jednom rokovaní medzi dodávateľom a spotrebiteľom sú uzatvorené viaceré zmluvy, pričom častokrát sú tieto uzatvorené medzi rôznymi subjektami, keď dodávateľ zároveň vystupuje nielen vo svojom mene ale aj v mene tretieho subjektu (napr. kúpa spotrebného tovaru a jeho financovanie prostredníctvom pôžičky poskytnutej treťou osobou alebo kúpa mobilného telefónu a uzavretie zmluvy o pripojení). Pri zmluvách uzatvorených mimo prevádzkových priestorov dodávateľa, ak spotrebiteľ využije svoje právo na odstúpenie od zmluvy (porovnaj napr. § 8 ods. 1 zák. č. 108/2000 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji) alebo odstúpi od zmluvy v prípadoch ak plnenie dodávateľa je vadné a vady predávanej veci sú neodstrániteľné (porovnaj § 623 ods. 1 Občianskeho zákonníka), dostáva sa spotrebiteľ do situácie, že iná, (z hľadiska jej účelu) závislá zmluva ostáva platnou, pričom pre spotrebiteľa je takáto zmluva nemá význam, keďže svojou povahou …

čl. II bod 3 - § 53
Dopĺňajú sa nové body, ktoré neboli transponované zo smernice 93/13/ES o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Ide o neprimerané sankcie za porušenie ustanovení zmluvy. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. Taktiež bude neplatné dojednanie o preklopení dôkazného bremena na tú stranu, ktorá ho nemá povinnosť znášať. Týmto sa zdôrazňuje zásada, ktorá je v občianskom súdnom konaní zakotvená. Odsek 5 Z ekonomického (resp. kauzálneho) hľadiska nie je pre spotrebiteľa rozhodujúce, či odplatu spojenú s poskytnutým úverom alebo pôžičkou zaplatí vo forme úroku, či vo forme určitého poplatku. Inak povedané, poskytovanie úverov alebo pôžičiek predstavuje z ekonomického hľadiska poskytovanie služieb za odplatu, pričom nie je rozhodujúce, či odplatou je úrok, či poplatok, keďže ide konečnom dôsledku len o určitú peňažnú sumu.

čl. II bod 4 - § 151l ods. 4
Zákonná povinnosť pre záložného veriteľa v podobe zasielania oznámení začatia výkonu záložného práva má sprehľadniť tento výkon a umožniť dozvedieť sa o ňom širokému okruhu potenciálnych záujemcov o kúpu predmetu záložného práva v prípade nehnuteľnej veci.

čl. II bod 5 - § 151m ods. 6
Veriteľ koná v mene záložcu nielen pri predaji zálohu, ale pri výkone záložného práva ako takého. Užší pojem sa navrhuje nahradiť pojmom širším, ktorý ho zároveň v dostatočnej miere subsumuje.

čl. II bod 6 - § 151md ods. 1 písm. i)
Ak vzniklo na zálohu viac záložných práv, pri výkone záložného práva záložný veriteľ, ktorého záložné právo je v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv registrovaných ako prvé, sa záloh prevádza nezaťažený záložnými právami ostatných záložných veriteľov. V aplikačnej praxi nevznikli v tejto súvislosti žiadne výkladové problémy. Ak sa záloh pri výkone záložného práva prednostného záložného veriteľa previedol, prax takýto prevod zálohu už nevyznačovala záložnými právami ostatných záložných veriteľov, ktorí vo vzťahu k poradiu rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv boli registrovaní po prednostnom záložnom veriteľovi. Vyvstal však výkladový problém, či výkonom záložného práva zaniká jeho záložné právo, ak nebola uspokojená jeho pohľadávka v celom rozsahu. V praxi boli zaznamenané prípady, že kataster nehnuteľností nechcel (odmietol) vymazať záložné právo aj napriek tomu, že bolo vykonané a to len z dôvodu, že nebola uhradená celá pohľadávka záložného veriteľa. Navrhuje sa doplniť nový dôvod zániku záložného práva v prípade výkonu záložného práva bez ohľadu na rozsah uspokojenia záložného veriteľa, ktorý toto záložné právo vykonal.

čl. II bod 7 - § 151o ods. 3
Navrhovaná právna úprava vychádza z praktických potrieb a rozširuje zriadenie vecného bremena výrokom súdu popri už existujúcich možnostiach podľa § 142 ods. 3 a § 135c ods. 3. Priľahlý pozemok je pozemok, cez ktorý sa má dostať vlastník stavby ku komunikácií prípadne k pozemku, z ktorého má oprávnenie dostať sa ku komunikácií.

čl. II bod 8 - § 545a
Zavádza sa oprávnenie pre príslušný súd, posúdiť výšku zmluvnej pokuty s prihliadnutím na dva aspekty. Tým prvým je hodnota a význam zabezpečovanej povinnosti a tým druhým je výška škody. Súd môže postupovať obdobne ako je tomu i v Obchodnom zákonníku, čiže neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže znížiť. V zásade platí, že pre jedno a to isté porušenie povinnosti veriteľ nie je oprávnený požadovať aj náhradu škody, aj zmluvnú pokutu (pokiaľ sa veriteľ s dlžníkom nedohodnú inak). Neprimerane vysokú zmluvnú pokutu súd zníži predovšetkým s prihliadnutím na vzniknutú škodu za stavu, že veriteľ nie je oprávnený žiadať náhradu škody popri zmluvnej pokute. Súd by v takom prípade mal prihliadať na výšku škody a zmluvnú pokutu znížiť až na hranicu vzniknutej škody. Mal by pritom brať zreteľ aj na ust. § 519 a pri výške škody na účely aplikácie navrhovaného ustanovenia brať zreteľ aj na pokrytie výšky škody úrokmi z omeškania alebo poplatkom z omeškania. Napríklad ak si veriteľ dohodol pri pôžičke …

čl. II bod 9 a 10 - § 553 až § 553e
Precizuje a upravuje sa detailnejšie inštitút zabezpečenia záväzkov prevodom práva. Zavádza sa podmienený prevod práva, ktorý je dočasný. Pri nehnuteľných veciach je následne vykonaný aj zápis v katastri nehnuteľností s príslušnou poznámkou. Zákon jednoznačne považuje takýto prevod za dočasný a tým neumožňuje veriteľovi nakladanie s vecou, ktorá je predmetom prevodu práva ako bežnému vlastníkovi, ktorého právo nie je obmedzené. Spätný prevod nastáva priamo zo zákona, čiže nie je potrebný žiadny úkon prevodcu a ani osoby, ktorá právo nadobudla, a to za splnenia podmienky, že dlžník svoj zabezpečený dlh splní. Predkladateľ sa nestotožňuje s názormi na vypustenie zabezpečovacieho prevodu práva z právneho poriadku. Nepochybne ide o významný zabezpečovací inštitút, ktorý posilňuje postavenie veriteľa a ktorý čerpá svoj základ už v rímskom práve. Zabezpečovací prevod vlastníckeho a iného práva v jeho strohej a veľmi stručnej podobe sa v aplikačnej praxi ukázal ako protikladný inštitút, ktorý na jednej strane síce výrazne posilňuje právne postavenie veriteľa, ale na druhej strane je značne zneužiteľný pri …

čl. II bod 11 - § 554
Ponecháva sa právna úprava zabezpečovacieho postúpenia pohľadávky.

čl. II bod 12 - § 562
Porov. dôvodovú správu k čl. I § 19 ods. 1 písm. k).

čl. II bod 13 - § 566
Platná právna úprava sa nezmieňuje o poradí započítania čiastočného plnenia peňažného dlhu vo vzťahu k úrokom a k istine. Navrhuje sa explicitne riešiť formou dispozitívnej právnej normy (porov. „ak dlžník neurčí inak“) započítanie čiastočného plnenia v prvom rade na istinu a až potom na úroky. Ustanovenia Občianskeho zákonníka v súčasnej podobe výslovne neriešia otázku čiastočného plnenia dlžníka pri peňažnom dlhu. Naproti tomu právna úprava pre potreby obchodných záväzkových vzťahov túto otázku výslovne rieši spôsobom vymedzeným v § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka tak, že plnenie dlžníka sa započíta najprv na úroky a až potom na istinu ak dlžník neurčí inak. Je nepochybné, že len dlžníkovi prináleží pri plnení dlhu určiť, ktorý dlh plní, resp. ktorú jeho časť. Ani v prípade, že dlžník výslovne neurčí, ktorú časť svojho dlhu plní, neprechádza právo určiť, či započítať plnenú peňažnú sumu na dlh v ľubovoľnom poradí. Z hľadiska zásad, na ktorých stoja občianskoprávne vzťahy (porovnaj napr. § 1 ods. 1 a § 3 ods. …

čl. III (Exekučný poriadok)
Tento bod súvisí s možnosťou využitia služieb exekútora ako doručovateľa v priebehu celého procesu dobrovoľnej dražby. Tu sa v podstate rozširuje už existujúci inštitút doručovania súdnych písomností v rámci ďalšej činnosti súdneho exekútora i o tie mimosúdne, ak to ustanoví osobitný predpis. V článku I sa navrhuje zmeniť § 10 ods. 1 v tom smere, že „písomnosti sa doručujú prioritne poštou do vlastných rúk a ak to nie je možné alebo účelné doručujú sa iným preukázateľným spôsobom do vlastných rúk osobe, ktorej sú určené. Na doručovanie sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu11).“ Na význame tu nadobúda aj zmena pôvodného odkazu 11, v ktorom sa citoval len § 47 Občianskeho súdneho poriadku (náhradné doručovanie), čo v praxi spôsobovalo problémy. Navrhovaná zmena cituje v poznámke pod čiarou Občiansky súdny poriadok ako celok. Podľa platného § 45 Občianskeho súdneho poriadku „súd doručuje písomnosti sám alebo poštou. Súd môže doručiť písomnosti aj prostredníctvom súdneho exekútora......“ Doručovanie poštou sa v praxi ukázalo ako najhospodárnejší spôsob. …

čl. IV (Kompetenčný zákon)
Vzhľadom na novonavrhovanú možnosť kontroly zo strany Ministerstva spravodlivosti SR ku dražiteľom a celému konaniu dražby podľa zákona č. 527/2002 Z.z. je potrebné urobiť i zmenu v kompetenčnom zákone (zákon č. 575/2001 Z. z.). Tejto zmene korešponduje úprava v novonavrhovanej tretej časti (§ 33a až 33k) zákona o dražbách pri rešpektovaní článku 2 odseku 2 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého „štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“ Navrhovaná právna úprava je v tomto smere v súlade so živnostenským zákonom.

čl. V - Zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch

čl. V bod 1 (§ 2 písm. a)
Navrhuje sa precizovať definícia spotrebiteľského úveru.

čl. V bod 2 (§ 2 písm. e)
Doterajšia dikcia „pri poskytnutí úveru“ navodzuje dojem tzv. jednorazových poplatkov, ktoré vznikajú len v okamihu poskytnutia úveru. Pritom ide o poplatky, ktoré je spotrebiteľ povinný platiť v priebehu celého procesu úverovania.

čl. V bod 3 a 4 (§ 3 ods. 5, 9, 10, 11)
S cieľom zvýšiť a zlepšiť informovanosť spotrebiteľa o poskytovaných spotrebiteľských úveroch sa navrhuje, aby spotrebiteľ dostal predzmluvné informácie vo forme štandardného formulára v predpísanej forme bližšie špecifikovanej všeobecne záväzným predpisom, ktorý vydá Ministerstvo financií SR. Štruktúra štandardného formulára bude vychádzať z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere stanovených v § 4 ods. 2 a 3 zákona. Je dôležité, aby spotrebitelia dostali dôležité informácie ešte pred podpisom zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čo im umožní jednoducho porovnať produkty a pomôže pri rozhodovaní. Podľa nového odseku 9 v § 3 sa pri identifikácii úžery v jednotlivých prípadov bude môcť sudca oprieť o oficiálne zverejňované údaje o priemerných hodnotách ročnej percentuálnej miery nákladov pre príslušný spotrebiteľský úver. Pričom priemerné hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov budú stanovované pre viacero typov spotrebiteľských úverov rozlíšených podľa splatnosti a účelovosti. Snahou bolo, aby sa zadefinovali parametre, ktoré sa budú čo najviac približovať realite a napomáhať sudcom pri rozhodovaní o úžere. Navrhuje sa regulácia celkových úrokov a poplatkov pri poskytovaní …

čl. V bod 5 (§ 4 ods. 1)
Vzhľadom na poznatky z praxe v oblasti ochrany spotrebiteľov sa navrhuje doplniť ustanovenie §4 ods.1 tak, aby spotrebiteľ bol zo zákona povinný obdržať jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Snahou je predísť situáciám, kedy spotrebitelia možno svojou nevedomosťou nepožadovali alebo na druhej strane nedostali od veriteľa vyhotovenie zmluvy.

čl. V bod 6 a 7 (§ 4 ods. 2 a 3)
Nakoľko cieľom novely zákona je najmä zvyšovanie informovanosti spotrebiteľov, bolo potrebné zlúčiť, zmeniť a doplniť § 4 ods. 2 a 3, ktoré upravujú náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa nového znenia § 4 ods. 2 musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať identifikáciu zmluvných strán – veriteľa a spotrebiteľa. V prípade, že vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby (napr. lízingu), musí byť spotrebiteľovi zo zmluvy jasné, kto je vlastníkom tovaru alebo služby a za akých podmienok spotrebiteľ môže nadobudnúť vlastnícke práva k tomuto tovaru alebo službe. Pri účelovom úvere na nákup tovaru alebo služby, pri ktorom predávajúci a veriteľ uzatvorili zmluvu o výlučnom poskytovaní spotrebiteľského úveru a na základe tejto zmluvy spotrebiteľ získal spotrebiteľský úver, musí byť spotrebiteľovi zo zmluvy zrejmé, na akej adrese predávajúceho môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Zmluva musí ďalej uvádzať celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru, prípadne strop, do ktorého spotrebiteľ môže opakovane čerpať finančné …

čl. V bod 8 (§ 4 ods. 6)
Vylučuje sa možnosť splnenia dlhu spotrebiteľom zmenkou alebo šekom. Týmto zásahom sa sleduje požiadavka obsiahnutá v smernici 87/102/EHS o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov vzťahujúcich sa na spotrebiteľský úver a to ochrana spotrebiteľa pri takomto plnení dlhu. Samotná Smernica i Európska legislatíva pripúšťa, aby členský štát prijal i prísnejšie opatrenia na dosiahnutie účelu, ktorý sa Smernicou sleduje a je obsiahnutý v jej texte. Práve cieľová skupina spotrebiteľov, ktorí uzatvárajú zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa tohto zákona, je tá, ktorá vyžaduje zvýšenú ochranu. Mnohé prípady zo súdnej praxe to potvrdzujú. Podpisovanie blanko zmeniek nie je žiadnou výnimkou a zakladá pre spotrebiteľa povinnosť, ktorá nie je vo vzťahu k jeho plneniu zo spotrebiteľskej zmluvy únosná. Splnenie záväzku zmenkou alebo šekom sa vylučuje. Napriek pôvodnému zneniu zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré v § 4 ods. 7 umožňovalo takýto postup za splnenia podmienky zachovania všetkých práv veriteľa. V praxi sa však tento inštitút ukázal ako veľmi ľahko zneužiteľný a …

čl. V bod 9 (§ 4 ods. 7)
Z dôvodu vypustenia odseku 3 v § 4 bolo potrebné upraviť odkaz na správny odsek zákona.

čl. V bod 10 (§ 6 ods. 3)
Cieľom ustanovenia je umožniť spotrebiteľom predčasne splatiť svoje záväzky. Najmä v niektorých prípadoch práve predčasné splatenie príliš drahého spotrebiteľského úveru za použitia finančných prostriedkov získaných výhodnejším a lacnejším úverom pomôže spotrebiteľom zlepšiť ich situáciu. Je preto nevyhnutné nesankcionovať ich neprimerane za predčasné splatenie spotrebiteľského úveru. Cieľom ustanovenia je umožniť spotrebiteľom predčasne splatiť svoje záväzky. Najmä v niektorých prípadoch práve predčasné splatenie príliš drahého spotrebiteľského úveru za použitia finančných prostriedkov získaných výhodnejším a lacnejším úverom pomôže spotrebiteľom zlepšiť ich situáciu. Je preto nevyhnutné nesankcionovať ich neprimerane za predčasné splatenie spotrebiteľského úveru. V praxi sa vyskytovali prípady, kedy spotrebiteľovi bol znížený úrok v súlade s § 6 ods. 2 zákona, ale poplatky za predčasné splatenie boli vyššie ako samotná úľava na úrokoch. V tejto súvislosti sa zavádza obmedzenie pre výšku poplatku za predčasné splatenie. Formulácia ustanovenia nového odseku 3 v § 6 umožňuje veriteľom aj odpustiť poplatok za predčasné splatenie spotrebiteľského úveru, t.j. stanoviť jeho výšku na 0%. Už podľa platného znenia …

čl. V bod 11 (§ 7a)
V súvislosti so zlepšením informovanosti spotrebiteľov má predkladateľ v úmysle zverejňovať priemerné hodnoty a náklady na spotrebiteľský úver, čo umožní spotrebiteľom lepšie porovnávať konkrétnu ponuku s priemerným produktom na trhu a zároveň mu to umožní lepšie porovnávať ponuky. Nakoľko nie všetci veritelia poskytujúci spotrebiteľské úvery majú povinnosť zo zákona poskytovať informácie o spotrebiteľských úveroch, bol do zákona vložený nový § 7a upravujúci povinnosti veriteľov. Podľa tohto ustanovenia budú veritelia povinný poskytovať Ministerstvu financií SR a Národnej banke Slovenska údaje o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch. Rozsah, podrobnosti, lehoty a spôsob predkladania údajov ako aj miesto zverejňovania priemerných údajov na trhu so spotrebiteľskými úvermi bude upravený vo všeobecnom právnom predpise, ktorý vydá Ministerstvo financií SR.

čl. V bod 12 (§ 8 ods. 3 a 4)
V súvislosti s rozšírením povinností veriteľov poskytovať údaje o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch, bolo potrebné do § 8 doplniť ustanovenia o kontrole dodržiavania povinností podľa § 7a. Kontrolu v tomto prípade vykonáva Ministerstvo financií SR. Zároveň bolo doplnené ustanovenie, podľa ktorého v prípade porušenia povinností môže Ministerstvo financií SR uložiť pokutu až do výšky 500 000 Sk v závislosti od rozsahu porušenia povinností.

čl. V bod 13 (§ 8aa)
Keďže ministerstvo, Národná banka Slovenska alebo nimi určená osoba získa údaje od veriteľov potrebné na určenie priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov na trhu po 1. januári 2008, bude možné tieto hodnoty zverejniť až neskôr, ako je účinnosť zákona. Viedlo by to k situácii, kedy by veritelia neboli schopní uvádzať v zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatváraných pred prvým zverejnením priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov pre príslušný spotrebiteľský úver povinnú zmluvnú náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. k) zákona. V tejto súvislosti bolo preto potrebné doplniť zákon o prechodné ustanovenie.

čl. VI
Účinnosť sa navrhuje od 1. januára 2008. Bratislava, 15. augusta 2007 Robert Fico, v.r. predseda vlády Slovenskej republiky Štefan Harabin, v.r. podpredseda vlády a minister spravodlivosti Slovenskej republiky