zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách

čl. I (zákon o dobrovoľných dražbách)

čl. I bod 1 - § 1 ods. 1 §
V nadväznosti na doplnenie právnej úpravy v novej Tretej časti „Kontrola a správne delikty“ je potrebné rozšíriť aj predmet právnej úpravy resp. pôsobnosť zákona.

čl. I bod 2 – odkaz 1
Vypustenie zrušeného právneho predpisu v poznámke pod čiarou k odkazu 1. Nahradenie zrušeného zákona platným predpisom – zákonom č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov – na tomto mieste neprichádza do úvahy, keďže by vyvolalo rozpor medzi ustanovením § 92 ods. 6 ZKR a zákonom o dobrovoľných dražbách. Podľa § 92 ods. 6 ZKR „Ak správca speňažuje majetok podliehajúci konkurzu inak ako predajom podniku alebo časti podniku, môže speňažiť nehnuteľnosť podliehajúcu konkurzu len dražbou; tým nie je dotknuté ustanovenie § 93 ods. 1. Na dražbu organizovanú správcom sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu; 8) oznámenia súvisiace s dražbou správca zverejňuje v Obchodnom vestníku.“ Osobitným predpisom v zmysle poznámky pod čiarou k odkazu 8 je práve zákon č. 527/2002 Z. z.

čl. I bod 3 - § 3 ods. 2 §
Okrem stransparentnenia procesu dražieb predkladateľ sleduje odbúranie takých mechanizmov, ktoré degradujú jeden z najúčinnejších prostriedkov vymožiteľnosti práva – výkon záložného práva podľa zákona o dobrovoľných dražbách. Podľa platnej právnej úpravy postačí obyčajné predbežné opatrenie vydané v konaní napríklad o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov len proti jednému z bývalých manželov a ktorým sa mu ukladá zákaz nakladať s vecou a záložný veriteľ je v rámci výkonu záložného práva zablokovaný. Súdna prax pritom už dosť jednoznačne judikovala, že postavenie veriteľa sa nemôže oslabiť žiadnou z foriem vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov a že nemožno od veriteľa spravodlivo žiadať, aby trpel niekedy aj niekoľkoročné trvanie sporu a brániť mu takto nepriamo domôcť sa svojej pohľadávky. Pri zlom úmysle účastníkov konania nielen v konaní o vyporiadanie BSM, ale nevylučujúc aj v inom konaní podľa „dobre pripraveného scenára“ môže byť záložnému veriteľovi sťažený výkon jeho práva na neprimerane dlhú dobu. Záložné právo je takto mimo kódexu (Občianskeho zákonníka) výrazne oslabené. Navrhuje sa preto právna úprava, ktorá …

čl. I bod 4- § 5 ods. 9 §
Bolo by v rozpore s účelom a povahou inštitútu dražby, ak by zákon dovoľoval, aby mohol na dražbe vystupovať dlžník v postavení účastníka dražby. Vo vzťahu k dlžníkovi totožnému s vlastníkom predmetu dražby treba uviesť, že toto vylúčenie dlžníka z okruhu účastníkov dražby je v súlade s povahou vlastníckeho práva ako práva absolútneho, ktoré patrí len určitému individuálne určenému subjektu a jemu zodpovedá povinnosť neurčitého počtu bližšie neurčených subjektov (vlastnícke právo pôsobí voči všetkým – erga omnes). Vlastnícke právo možno v procese dobrovoľnej dražby nadobudnúť len od vlastníka veci. Vlastník predmetu dražby nemôže vydražiť svoje vlastnícke právo, ktoré mu patrí a ktoré nestratil. Argumentum ad absurdum vlastnícke právo by prešlo na osobu, ktorej stále patrí. Umožnenie takejto absurdity by predstavovalo totálny rozpor a popretie povahy vlastníckeho práva čerpajúcej svoj základ už v rímskom práve. Za dlžníka ani manžela nemôže nikto dražiť. Vylúčená je preto mandátna zmluva (porov. § 566 a nasl. Obchod. zák. - v mene a na účet mandanta) …

čl. I bod 5 - § 6 ods. 4 §
Doterajšia úprava v § 6 ods. 4 bola vzhľadom na doplnenie novej tretej časti (Kontrola a správne delikty) prenesená systematicky do § 33j ods. 5.

čl. I bod 6 - § 7 ods. 1 §
Pod pojem „iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona,“ možno subsumovať napríklad správcu domu podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 268/2007 Z. z. prípadne správcu konkurznej podstaty. Pod pojem „záložný veriteľ“ ťažko možno zaradiť správcu konkurznej podstaty. Precíznejšou definíciou je umožnené byť v pozícii navrhovateľa osobám, ktoré môžu samostatne konať resp. podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby (§ 8b ods. 2 písm. i) zákona č. 182/1993 Z. z. v znení novely vykonanej zákonom č. 268/2007 Z. z. ) alebo už spomínaný správca konkurznej podstaty (§ 51 a 92 zákona č. 7/2005 Z. z. –ZKR). V prípade zastupovania (§ 22 a nasl. OZ) alebo podľa mandátnej zmluvy (§ 566 a nasl. Obchodného zákonníka) nie je zástupca či mandatár navrhovateľom dražby. Tým je zastúpený alebo mandant. V prípade komisionárnej zmluvy (§ 577 a nasl. Obchodného zákonníka) môže komisionár vo vlastnom …

čl. I bod 7 - § 8 ods. 2 §
Na účely zabezpečenia resp. posilnenia prvkov transparentnosti dražieb sa rozširuje okruh oprávnených osôb, ktorým je dražobník povinný umožniť nahliadnuť do písomností (evidencie) podľa odseku 1. Ďalším zámerom, ktorý navrhovaná zmena sleduje, je taktiež zabezpečenie súdnych podkladov (dôkazných prostriedkov) pre prípad konania o neplatnosti dražby. Z okruhu tzv. povinných písomností, ktoré dražobník musí sprístupniť k nahliadaniu, je vyňatá časť zmluvy - údaje o znížení najnižšieho podania a to len pred vykonaním dražby alebo opakovanej dražby. Tým sa sleduje predchádzanie špekulatívnym úmyslom vydražiť za čo najnižšiu cenu a tým poškodiť či už dlžníka alebo aj záložného veriteľa .

čl. I bod 8- § 10 ods. 1 §
Ak ide o vymáhanie pohľadávky (najčastejšie záložným veriteľom), doručovanie listín v procese dobrovoľnej dražby podľa zákona č. 527/2002 Z.z. (ďalej len „dobrovoľné dražby“), nepredstavuje úvod korešpondencie medzi veriteľom a dlžníkom. Z toho pohľadu nemôže predstavovať ani doručenie oznámenia o dražbe pre dlžníka prekvapivý stav. Ak ide o výkon záložného práva, veriteľ už pred procesom dobrovoľnej dražby oznamuje dlžníkovi začiatok výkonu záložného práva a to najmenej 30 dní vopred. Porušenie tejto povinnosti veriteľom by bolo spojené so vznikom zodpovednostného vzťahu veriteľa za spôsobenú škodu. Tridsaťdňová lehota nie je jediným rámcom, ktorý pre dlžníka vytvára stále priestor na splnenie dlhu. V súvislosti s ocenením nehnuteľnosti ako predmetu dražby má byť dlžník spravidla 3 týždne vopred informovaný o obhliadke znalcom. A ďalších 30 dní zákon upravuje ako obligatórnu lehotu na vykonanie dražby po jeho oznámení (§ 17 ods. 3). Ak sa zoberú do úvahy možné časové sklzy medzi jednotlivými lehotami (30 dní, 3 týždne, 30 dní; spolu 81 dní), ide spravidla o dvojmesačný …

čl. I bod 9 – poznámka pod čiarou k odkazu 11
V nadväznosti na zmenu v úprave doručovania v bode 8 je potrebné upraviť aj poznámku pod čiarou k odkazu 11.

čl. I bod 10 a 11 §

čl. I § 11 §
Odsek 4 Uverejnenie oznámenia o dražbe len na úradnej tabuli obce je z hľadiska možného okruhu záujemcov o dražbu nepostačujúce - najmä za situácie, keď je predmetom dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť. Čím väčší okruh osôb sa dozvie o dražbe, tým je väčší predpoklad širšieho záujmu o dražbu a tým aj príležitosť vydražiť predmet dražby za vyššiu cenu. V prípade výkonu, či už záložného práva alebo zabezpečovacieho prevodu práva je tak perspektíva naplnenia uhradzovacej funkcie zabezpečovacích inštitútov v plnom rozsahu. V praxi sa častokrát vyskytuje nesprávny názor, že predajom založenej veci bez ohľadu na výťažok už zaniká aj celý dlh. Pokiaľ sa strany nedohodnú inak, tak dlh zaniká len v rozsahu, v akom bol pri výkone záložného práva (zabezpečovacieho prevodu práva) uspokojený veriteľ. Je všeobecne známe, že cez média sa osloví najväčší okruh osôb. Predkladateľ preto obligatórne popri zverejnení na úradnej tabuli navrhuje povinnosť zverejniť vybrané základné údaje aj v periodickej tlači. V každom jednom vyššom …

čl. I bod 12 – odkaz 11a §
Doplnenie nového odkazu 11a vo vzťahu k znaleckým posudkom vydávaným pri ohodnotení predmetu dražby.

čl. I bod 13 - § 12 §
Odsek 3 Úprava je reakciou na jeden z najčastejších problémov pri vymožiteľnosti práva a to obštrukcie spočívajúce v tom, že osoby, ktoré majú predmet dražby v držbe, odmietajú umožniť vykonanie ohodnotenia predmetu dražby. Pre takéto prípady sa navrhuje, aby bolo možné ohodnotenie predmetu dražby vykonať z dostupných údajov, ktoré má dražobník k dispozícií. Pod dostupnými údajmi treba rozumieť napríklad skoršie znalecké posudky, prieskum trhu s realitami, stavebnotechnickú dokumentáciu. Ak sú splnené podmienky v § 44 Občianskeho súdneho poriadku, môže dražobník nahliadať aj do súdneho spisu. Odsek 4 Úprava patrí do okruhu tých zmien, ktorými sa sleduje posilnenie prvkov transparentnosti. V prípade, že sa predmet dražby ohodnocuje znaleckým posudkom, dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok.

čl. I bod 14 – odkaz 12
Nahradenie obsolétnej citácie v poznámke pod čiarou k odkazu 12 citáciou na aktuálny právny predpis.

čl. I bod 15 - § 13a §
Odsek 1 Najmä v záujme zvýšenej ochrany vydražiteľa v snahe minimalizovať prekvapivé stavy po dražbe- a to tak pokiaľ ide o kvalitu predmetu dražby, ako aj o uzavretý okruh práv a povinností aj iných osôb, ktoré súvisia s predmetom dražby - je výslovne ustanovená resp. adresovaná pre vlastníka predmetu dražby alebo inú osobu, ktorá má akékoľvek právo iné ako vlastnícke k predmetu dražby, oznamovacia povinnosť voči dražobníkovi (ak o to požiada) o skutočnostiach, ktoré sú relevantné pre rozhodovanie sa záujemcov o dražbu. Nesplnenie povinnosti môže viesť až k vzniku zodpovednostného vzťahu za vzniknutú škodu. Ak by napríklad vlastník zatajil existenciu nájomného vzťahu, do ktorého vstúpil aj vydražiteľ (§ 680 ods. 2 OZ) a vydražiteľovi by tým vznikla škoda napríklad v súvislosti s nemožnosťou užívania vydraženej veci alebo ušlý zisk z dôvodu nemožnosti výhodnejšieho prenajatia veci, prichádzala by do úvahy zodpovednosť osoby, ktorá si nesplnila takúto povinnosť, najčastejšie vlastníka veci za vzniknutú škodu a nebola by vylúčená ani solidarita (spoločne a …

čl. I § 13b §
Navrhuje sa doplniť výslovná právna úprava povinnosti dražobníka zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa pri výkone svojej činnosti dozvedel. Tejto zákonnej povinnosti bude môcť dražobníka zbaviť dotknutá osoba, ak ide o údaj, ktorý sa týka jej oprávneného záujmu. Ak by sa oznamovaný údaj dotýkal oprávneného záujmu viacerých osôb, povinnosti zachovávať mlčanlivosti budú môcť zbaviť dražobníka iba všetky dotknuté osoby. Prelomenie osobitnými predpismi zakotvených povinností fyzických osôb resp. právnických osôb zachovávať mlčanlivosť možno nájsť napríklad v Občianskom súdnom poriadku, Trestnom poriadku, Živnostenskom zákone. Zákonnému prelomeniu nebude predchádzať resp. nie je potrebné prvotné zbavovanie mlčanlivosti dražobníka dotknutou osobou.

čl. I bod 16 až 18- § 16 odseky 3 až 7 §
Navrhuje sa rozšírenie obligatórnych náležitosti zmluvy o vykonaní dražby. Súčasná úprava nebráni účastníkom záložnej zmluvy dohodnúť najnižšie podanie (článok 2 ods. 3 Ústavy SR, v Zb. zákonov pod č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov „čo nie je zakázané, je dovolené“). Porušenie takéhoto záväzku by však privodilo iba záväzok z porušenia práva (náhradu škody). Cieľom navrhovanej právnej úpravy je však spojiť porušenie záväzkov o najnižšom podaní zo záložnej zmluvy s neplatnosťou dražby (§ 16 ods. 3, 4, § 21 ods. 2). Prinávratenie predmetu dražby (častokrát obydlia) jeho predchádzajúcemu vlastníkovi má prioritu pred vznikom náhrady škody. Účastník záložnej zmluvy teda už v čase, keď ešte len vzniká záložné právo, má možnosť limitom najnižšieho podania významne vstúpiť už aj do procesu výkonu záložného práva v procese dobrovoľných dražieb. Takto dohodnuté najnižšie podanie nemôže byť znížené podľa navrhovaného § 16 ods. 5, a to ani keby záložný veriteľ ako navrhovateľ dražby s tým súhlasil. Osobitná ochrana sa navrhuje pri dražbách takých predmetov, …

čl. I bod 19 (odkaz 13)
Napriek len informatívnemu charakteru poznámky pod čiarou sa navrhuje aktualizovať citáciou k odkazu 13. Nahradenie obsolétnej citácie (zrušeného právneho predpisu) v poznámke pod čiarou k odkazu 12 citáciou na aktuálny právny predpis.

čl. I bod 20 - § 17 §
Odsek 1 písm. a) Nie je daný žiadny logický dôvod na to, aby oznámenie o dražbe neobsahovalo aj označenie navrhovateľa dražby resp. argument ohľadne utajovania jeho označenia (k tomu porov. napr. zmeny v osobe dlžníka podľa Občianskeho zákonníka). Navrhovateľ pritom podobne ako v súdnom spore „dominus litis“ rozhoduje o to, či sa bude pokračovať v dražbe. Preto je dôležité, aby bolo jeho označenie v oznámení o dražbe k dispozícií verejnosti. Odsek 1 písm. l) Trojmesačná prekluzívna lehota na podanie žaloby na súde podľa § 21 ods. 2 si vyžaduje maximálnu publicitu (viď tiež dôvodová správa k § 21 ods. 2). Navrhuje sa, aby obligatórnou obsahovou náležitosťou oznámenia o dražbe bolo aj poučenie o možnosti podania žaloby na súde v lehote troch mesiacov od konania dražby. Odsek 3 So zámerom stransparentniť priebeh dražieb - resp. umožniť, aby o konaní dražby a jej priebehu bola informovaná širšia verejnosť - navrhuje sa rozšíriť publikačné zdroje, v ktorých sa doteraz informácie o konaní dražieb …

čl. I bod 21 - § 18 §
Rozširuje sa prelomenie zo zásady, že podmienky a údaje, ktoré dražobník v oznámení o dražbe uviedol, nie je možné dodatočne meniť, aj na prípad, na ktorý platná právna úprava nepamätá a to na zmeny notára, ak notárovi uvedenému v oznámení o dražbe bráni prekážka v účasti na dražbe. V takom prípade je možné dodatočne zmeniť v oznámení o dražbe údaj o notárovi, ktorý sa zúčastní dražby. Posilnenie prvkov publicity a transparentnosti dražieb formou zverejňovania vybraných údajov v Obchodnom vestníku.

čl. I bod 22 - § 19 §
Odsek 1 písm. h) K zmene porov. úpravu v navrhovanom ustanovení § 3 ods. 2 a odôvodnenie k nemu. Odsek 1 písm. k) Ak navrhovateľom dražby je záložný veriteľ, vlastník dražby má oproti nemu podľa platnej právnej úpravy neporovnateľne zložitejšie prostriedky na dosiahnutie upustenia od dražby a to aj za stavu, že došlo k zániku dlhu a tým aj zániku záložného práva. Ak záložné právo zaniklo, vlastník draženej veci má oproti záložnému veriteľovi ako navrhovateľovi dražby možnosť privodiť upustenie od dražby len súdnym rozhodnutím, čím jeho pozícia je výrazne sťažená v súvislosti s problémom jeho operatívneho zabezpečenia. Navrhovaná právna úprava umožní aj vlastníkovi draženej veci operatívne privodiť upustenie od dražby, ak zloží sumu rovnajúcu sa pohľadávke s príslušenstvom vrátane nákladov dražby (§ 25). Výrazne sa tým chráni aj samotný vydražiteľ, pretože ak by sa napriek zániku záložného práva v dražbe pokračovalo a vydražiteľovi by po zaplatení ceny dosiahnutej vydražením už aj bol predmet dražby odovzdaný, všetky tieto úkony strácajú svoje …

čl. I bod 23 - § 19 ods. 4 §
Posilnenie prvkov transparentnosti. Zakotvenie povinnosti dražobníka publikovať v Obchodnom vestníku aj oznámenia o upustení dražby.

čl. I bod 24- § 20 ods. 7 §
Navrhuje sa vypustiť celý odsek 7 a to z dôvodov: 1. doterajší vnútorný odkaz na v § 20 ods. 7 bol zmätočný. Doterajší odsek 7 uvažoval o znížení výšky najnižšieho prihodenia, zatiaľ čo § 16 ods. 4 hovorí o najnižšom podaní. 2. nie je dôvod na to, aby licitátor mohol kedykoľvek v priebehu dražby a z akéhokoľvek dôvodu alebo aj bez dôvodu znížiť výšku najnižšieho prihodenia, a to v rozpore s ustanoveniami § 11 ods. 2, § 17 ods. 1 písm. e) a § 20 ods. 6. Úprava umožňovala obchádzať vopred určené podmienky dražby týkajúce sa prihodenia.

čl. I bod 25 - § 20 ods. 13 §
Notárska zápisnica je verejnou listinou a navrhuje sa, aby obsahovala povinnosť predchádzajúceho vlastníka vypratať predmet dražby (§ 29 ods. 2 prvá veta). Zároveň sa navrhuje vyšpecifikovať predmet dražby podľa závažnosti následku spojeného s dražbou a to tak, aby nevznikali pochybnosti, či sa vzťahuje aj na byt, ktorý podľa úpravy Občianskeho zákonník nemá vlastnosti nehnuteľnej veci, ale sa nachádza v nehnuteľnej veci (stavba – obytný dom - § 119 ods. 1, 2 Obč. zákonníka).

čl. I bod 26- § 21 §
Posilnenie prvkov publicity a transparentnosti dražieb v odseku 1 formou zverejňovania vybraných údajov v Obchodnom vestníku. Pri dražbe nejde o prevod veci (nejde o zmluvu), ale o osobitný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva na základe „iných skutočností ustanovených zákonom“ (§ 132 ods. 1 OZ), ktorými sú príklep na dražbe a zaplatenie vydraženej ceny /zložená právna skutočnosť/. Nemožno preto ani využiť judikatúru týkajúcu sa nerozlučného spoločenstva všetkých účastníkov zmluvy v konaní o jej neplatnosť. Navrhovaná úprava prehľadnejšie (a žiada si to aj závažnosť následkov spojených s márnym uplynutím trojmesačnej lehoty) upravuje vecnú legitimáciu v súdnom konaní a dlžník nemusí mať obavu, že prehrá spor len z dôvodu, že „opomenul niekoho žalovať.“ Aktívnu legitimáciu na vedenie konania o neplatnosť dražby má každá osoba, ktorá tvrdí, že bola dotknutá na svojich právach porušením ustanovení tohto zákona. Nepostačí akékoľvek porušenie ustanovenia zákona, ale len také, ktorým je zároveň osoba aj dotknutá na svojich právach. Nebolo zámerom predkladateľa kazuisticky vypočítavať jednotlivé prípady, kedy by išlo o …

čl. I bod 27 - § 22 ods. 4 §
Posilnenie prvkov publicity a transparentnosti dražieb formou zverejňovania vybraných údajov v Obchodnom vestníku. Navrhuje sa, aby sa v Obchodnom vestníku zverejňovali aj oznámenie o opakovanej dražby za predpokladu, že sa tam zverejnilo „prvotné“ oznámenie o („prvej“) dražbe.

čl. I bod 28 až 32 - § 24 §
Odsek 2 písm. c) Vypúšťa sa podmienka „účelnosti“ resp. „možnosti“ označenia bývalého vlastníka predmetu dražby. Musí ísť o obligatórnu nie fakultatívnu náležitosť zápisnice o vykonaní dražby. Odsek 2: - písm. h/: K stransparentneniu procesu dobrovoľných dražieb prispeje aj zaevidovanie námietok proti priebehu dražby. Takáto zápisnica v prípadnom súdnom konaní o neplatnosť dražby môže predstavovať významný dôkazný materiál. Námietky sa nemusia týkať iba predchádzajúceho vlastníka dražby, prípadne niektorej osoby, ktorá má záujem dražiť, ale aj iných osôb, ktoré považujú za potrebné namietať, či už celý proces dražby alebo niektorú jeho časť. Nesplnenie povinnosti dražobníka zaevidovať námietky proti priebehu dražby však nebude mať dopad na platnosť dražby, pokiaľ bude inak dražba vykonaná v súlade so zákonom. Nedorozumenia pri zaevidovaní námietok nemôžu byť spojené s neplatnosťou dražby, nakoľko týmto spôsobom by sa vytvoril v praxi nebezpečný precedens, ktorý by podporoval možnosť privodiť veľmi jednoduchým spôsobom neplatnosť dražby. Osoba, ktorej námietky neboli zaevidované, však môže podať sťažnosť na ministerstvo. Tým nie je dotknuté právo …

čl. I bod 33 až 36- § 25 §
Odseky 1 a 2 Aj navrhovaná právna úprava zotrváva na zásade, že náklady dražby sa hradia z výťažku dražby. Ak je účelom dražby vymôcť pohľadávku pre záložného veriteľa, vlastník predmetu dražby nie je povinný znášať náklady dražby vo väčšom rozsahu, než mu to zo zákona vyplýva. Pokiaľ ide o výkon záložného práva, záložný veriteľ má voči záložcovi právo na úhradu nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva (§ 151l ods. 3 OZ). Ak by z výťažku dražby boli uhradené náklady dražby vo väčšom rozsahu, než to zodpovedá uvedenému zákonnému kritériu nevyhnutnosti a účelnosti vynaložených nákladov, bol by daný zodpovednostný vzťah a záložca by mohol postupom podľa § 451 a nasl. žiadať to, čo prevyšuje nevyhnutne účelne vynaložené náklady v súvislosti s výkonom záložného práva (bez právneho dôvodu). Obdobne aj pri výkone zabezpečovacieho prevodu veci má veriteľ právo iba na náhradu nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov. Náklady sú definované v § 2 písm. i/ zákona a tie …

čl. I bod 37 a 38 - § 26 §
Vypúšťa sa nadbytočná časť ustanovenia, keďže lehotu na zaplatenie ceny dosiahnutej vydražením výstižne upravujú nasledovné odseky 4 a 5. Nakoľko druhá veta sa v § 26 ods. 3 vypúšťa t.j. nový odsek 3 neobsahuje žiadnu zmienku o lehote, je potrebné upraviť (zosúladiť) aj vnútorný odkaz v odseku 7.

čl. I bod 39 - § 27 ods. 1 §
V právnej teórii a tiež praxi nie je jednotný názor na otázku okamihu zániku pohľadávky v súvislosti s dražbou. V praxi sa vyskytli štyri rôzne názory na okami zániku pohľadávky veriteľa, a to že: -pohľadávka zaniká momentom príklepu, -pohľadávka zaniká momentom zaplatenia ceny vydraženej veci vydražiteľom, -pohľadávka zaniká odovzdaním výťažku veriteľovi, -pohľadávka zaniká momentom odovzdania predmetu dražby zo strany predchádzajúceho vlastníka vydražiteľovi. Navrhuje sa výslovne ustanoviť, že ku dňu zaplatenia ceny dosiahnutej vydražením vydražiteľom zaniká pohľadávka veriteľa v rozsahu uspokojenia veriteľa z výťažku dražby. Na jednej strane je potrebné odlišovať právnu skutočnosť – udelenie príklepu – ktorá má vplyv na nadobúdanie prípadne stratu vlastníckeho práva k predmetu dražby ako práva absolútneho (pôsobiaceho erga omnes) a na strane druhej existujúcich práv relatívnych vyplývajúcich z „hlavného“ záväzkového vzťahu, ktorý zanikne „cum satisfactione creditoris“ až splnením dlhu/záväzku (solutio). Zabezpečovací záväzok je záväzkom vedľajším (tzv. obligatio accessoria). Podstatný je však moment zániku záväzku hlavného – pohľadávky. A pohľadávka zanikne až splnením. Kedy vlastník stráca …

čl. I bod 40 a 41- § 28 §
Odsek 3 Pohľadávka veriteľa zaniká ku dňu úhrady ceny dosiahnutej vydražením vydražiteľom a to v rozsahu uspokojenia veriteľa z výťažku dražby. Dražobník musí zaslať správe katastra nehnuteľností pri dražbe nehnuteľností nielen jedno vyhotovenie osvedčeného odpisu notárskej zápisnice, ale podľa navrhovanej úpravy aj potvrdenie o zaplatení vydraženej ceny. V čase, keď kataster nehnuteľností vyznačí vykonanú zmenu vo vlastníckom práve musí byť cena dosiahnutá vydražením aj uhradená. Nadobudnutie vlastníckeho práva v procese dobrovoľnej dražby je zloženou právnou skutočnosťou (príklep + zaplatenie ceny vydražiteľom). Kataster nevyznačí vlastnícke právo vydražiteľovi, ak predloží len notársku zápisnicu. Podmienkou pre záznam vlastníckeho práva pre vydražiteľa je predloženie notárskej zápisnice a súčasne aj potvrdenie o zaplatení ceny dosiahnutej vydražením. Tým sa predíde aj nekalostiam v súvislosti s tým, že vydražiteľ ešte ani nezaplatil cenu a vlastnícke právo už mal zaznamenané len na základe predloženia notárskej zápisnice. V záujme ochrany záujemcov o kúpu veci od vydražiteľa správa katastra nehnuteľností vyznačí informatívnu poznámku o vykonanej dražbe počas plynutia trojmesačnej lehoty, …

čl. I bod 42 - § 29 ods. 2 §
Explicitne sa navrhuje povinnosť predchádzajúceho vlastníka odovzdať predmet dražby. Táto povinnosť bude zakotvená aj v notárskej zápisnici podľa § 20 ods. 14 .

čl. I bod 43- § 29 ods. 4 §
Osoba, ktorá odmietne zápisnicu podpísať alebo ju prevziať, bude musieť znášať totožné právne následky, ako keby k podpisu a prevzatiu došlo. Nevyžaduje sa žiadne osobitné poučovanie. Od oznámenia o začatí výkonu záložného práva musí byť dlžníkovi dostatočne jasná závažnosť situácie, v ktorej sa nachádza. Ak má niekto výhrady k procesu dražby, námietky sa stávajú súčasťou zápisnice o priebehu dražby.

čl. I bod 44 - § 32 §
Odsek 1 Navrhovaná právna úprava kompletizuje rozvrh výťažku po dražbe. Uspokojením pohľadávky záložného veriteľa sa pre záložného veriteľa finalizuje proces dražby. Pokiaľ ide o otázku momentu zániku pohľadávky alebo jej časti, túto otázku navrhovaná právna úprava rieši v § 27 ods. 1. Pohľadávka veriteľa zanikne ku dňu zaplatenia ceny dosiahnutej vydražením vydražiteľom a to v rozsahu uspokojenia veriteľa z výťažku dražby. Odsek 2 Doterajšia právna úprava odovzdania predmetu výťažku dražby sa nevysporiadava s riešením situácie, kedy predchádzajúci vlastník neodovzdá vydražiteľovi predmet dražby, ale zvyšok výťažku sa mu však vyplatí. V takom prípade sa navrhuje, aby dražobník zložil „zostatok“ (výťažok dražby) v zmysle odseku 1 do notárskej úschovy (§ 65 a § 70 a nasl. Notárskeho poriadku). Odsek 3 Ak súd rozhodne o neplatnosti dražby, ustanovuje sa povinnosť každého, kto prevzal výťažok z neplatnej dražby, vydať – vrátiť tento „zostatok“ bezodkladne vydražiteľovi. Pričom právo na náhradu škody zostáva zachované. Odsek 4 Ustanovuje sa „poradie“ resp. predpoklady, na základe ktorých sa môže …

čl. I bod 45 (Tretia časť) §
Platný právny poriadok neupravuje žiadne kontrolné mechanizmy (ani štátne ani samosprávne) nad činnosťou dražobníkov. Dražobníkov, ktorí obchádzajú alebo porušujú zákon o dobrovoľných dražbách, nemožno v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách postihnúť žiadnou zákonnou sankciou. Takáto bezbrehosť nie je pri tak závažných právnych skutočnostiach, ktoré spôsobujú zmenu vlastníckeho práva, ktorého ochrana je garantovaná základným zákonom štátu (článok 20 Ústavy Slovenskej republiky), v právnom štáte žiadúca. V nadväznosti na to a zároveň na požiadavky praxe vyvstala potreba zakotviť prísnejšiu kontrolu nad činnosťou dražobníkov. Predkladateľ navrhuje upraviť výkon kontroly nad dodržiavaním podmienok organizovania a priebehu dražieb Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Z hľadiska systematiky zákona o dobrovoľných dražbách sa navrhuje upraviť kontrolu a správne delikty v novej (samostatnej) tretej časti. V rámci článku III návrhu zákona je uvedená zmena premietnutá do kompetenčného zákona (zákon č. 575/2001 Z. z.) rešpektujúc článok 2 odseku 2 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého „štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a …

čl. I bod 46- § 34 §
Pre prípad, že predmetom dražby bude vec nadobudnutá prevodom práva na zabezpečenie pohľadávky podľa § 553 až 553c Občianskeho zákonníka, sa dopĺňa určenie právneho režimu dopadajúceho na navrhovateľa dražby a na osobu, ktorá previedla právo na zabezpečenie pohľadávky.

čl. I bod 47– prechodné ustanovenie §
Intertemporálne ustanovenie, ktorým sa upravuje režim vzájomného pôsobenia novej právnej úpravy (lex posterior) a predchádzajúcej právnej úpravy (lex priori). Vzhľadom na rozsiahlosť navrhovaných zmien ako aj s cieľom predísť interpretačným otáznikom sa ustanovuje, že dražby, pri ktorých už bola uzavretá zmluva o ich vykonaní, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

čl. I bod 48 - príloha
Reakcia na úpravu v § 11 ods. 5. V prílohe sa ustanovuje obrazový vzor označenia Dražba.

čl. IV (Kompetenčný zákon)
Vzhľadom na novonavrhovanú možnosť kontroly zo strany Ministerstva spravodlivosti SR ku dražiteľom a celému konaniu dražby podľa zákona č. 527/2002 Z.z. je potrebné urobiť i zmenu v kompetenčnom zákone (zákon č. 575/2001 Z. z.). Tejto zmene korešponduje úprava v novonavrhovanej tretej časti (§ 33a až 33k) zákona o dražbách pri rešpektovaní článku 2 odseku 2 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého „štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“ Navrhovaná právna úprava je v tomto smere v súlade so živnostenským zákonom.

čl. IX
(Zákon č. 527/2002 Z. z o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení zákona č. 568/2007 Z. z.)

čl. IX bod 1, 2, 4, 6, 7, 8, 12 až 15 §
Sumy ustanovené v slovenských korunách sa navrhuje po prepočte konverzným kurzom ustanoviť v eurách; sumy sú uvedené (prepočítané a zaokrúhlené) na dve desatinné miesta (okrem zmien v § 13, 17 a 26) tak, aby v súlade s úpravou generálneho zákona bola zabezpečená čo najväčšia miera cenovej neutrality.

čl. IX bod 3, 5, 9 až 11 §
Dôvodom iného ako matematického zaokrúhlenia prepočítaných súm je skutočnosť, že ide o zákonom stanovené hraničné hodnoty, na ktoré nemá vplyv princíp cenovej neutrality v zmysle generálneho zákona, ako aj záujem na zachovaní právnej istoty spočívajúcej v zrozumiteľnosti právnej normy voči jej adresátom.

čl. VII
(zákon č. 527/2002 Z. z.) Územná samospráva a verejnoprávne inštitúcie sú povinné predávať svoj majetok spravidla formou dražby. Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. prechádza na vydražiteľa vlastnícke právo alebo iné právo k predmetu dražby udelením príklepu, prechod majetku je podmienený len zaplatením kúpnej ceny. Na tento účel sa navrhuje doplnenie cit. zákona tak, aby udelenie príklepu bolo titulom pre nadobudnutie vlastníctva len vtedy, ak je splnená podmienka zápisu do registra partnerov verejného sektora. Uvedená právna konštrukcia sa vzťahuje len na tie osoby, ktoré spĺňajú definičné znaky partnera verejného sektora. Na iné osoby sa však nevzťahuje.