Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (2/2017 Z. z.)

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“).
Návrh zákona sa predkladá v zmysle Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiace jún až december 2016.
Účelom návrhu zákona je vytvoriť legislatívne podmienky pre realizáciu Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v časti Posilnenie úlohy štátu a ochrany verejného záujmu – Spravodlivosť, súdnictvo, a pripraviť komplexnú právnu úpravu exekučných konaní s cieľom zefektívniť vymáhanie pohľadávok pre veriteľov a zároveň poskytnúť primeranú ochranu základným právam dlžníka a na ten účel ustanoviť jednoznačný spôsob a rozsah určovania výšky trov exekúcie a zaviesť procesné pravidlá umožňujúce rýchlejšiu a funkčnejšiu vymožiteľnosť právom chránených nárokov.
V čl. I sa navrhuje novelizácia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Jedným z kľúčových bodov pripravovaného návrhu zákona je zriadenie jediného exekučného súdu v Slovenskej republike, ktorý bude mať výlučnú kauzálnu príslušnosť na vybavovanie exekučnej agendy a ktorým sa stane Okresný súd Banská Bystrica. Tento súd bude so súdnym exekútorom v kontexte zákona o e-Governmente komunikovať výhradne elektronicky, vrátane elektronického doručovania súdnych rozhodnutí a všetkých písomností súdu.
V porovnaní so súčasným právnym stavom, kedy si súdneho exekútora pre výkon exekúcie vyberá oprávnený, predstavuje zásadnú zmenu zavedenie náhodného výberu súdneho exekútora pre každé exekučné konanie. Táto zmena predstavuje významný krok k posilneniu nezávislosti súdneho exekútora a pretrhnutiu väzieb medzi oprávneným a súdnym exekútorom, čo zároveň umožnilo zveriť súdnemu exekútorovi v priebehu exekučného konania rozhodovanie o niektorých vybraných otázkach bez potreby ingerencie exekučného súdu. Náhodný výber exekútorov bude založený na územnom (teritoriálnom) princípe, ktorý má už v súčasnosti nepopierateľný význam napríklad v procese ustanovovania exekútorov do funkcie (výberové konania, menovanie exekútorov). Náhodný výber sa uskutoční zo zoznamu exekútorov sídliacich v príslušnom územnom obvode, ktorým bude územný obvod krajského súdu, v ktorom sa nachádza miesto pobytu alebo sídlo povinného, pričom tento náhodný výber sa bude uskutočňovať súčasne princípom „ratione causae“, ktorý má súvis s charakterom samotnej exekučnej veci. Jednotlivé exekučné veci sa teda budú exekútorovi prideľovať rovnomerne, s prihliadnutím na výšku a povahu vymáhaných nárokov. V záujme zabezpečiť riadny výkon exekúcií v systéme, kedy bude prísne nastavená možnosť zmeny súdneho exekútora, prekladateľ ustanovuje ako predpoklad zaradenia súdneho exekútora do systému náhodného výberu čestné vyhlásenie súdneho exekútora, že spĺňa personálne, materiálne a technické podmienky na riadny výkon svojej činnosti a podá vyhlásenie, že voči oprávneným v exekučných konaniach, v ktorých mu bolo udelené poverenie na vykonanie exekúcie pred účinnosťou novej právnej úpravy, má riadne splnené povinnosti poukázať peňažné prostriedky. Ak sa preukáže, že exekútor uvedené podmienky pre výkon funkcie nespĺňa, následkom bude odvolanie súdneho exekútora z výkonu funkcie.
Jedinú výnimku z režimu náhodného prideľovania vecí predstavuje prípad, kedy je podaný návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému, proti ktorému je vedená exekúcia, v ktorej už súd udelil poverenie niektorému z exekútorov. V takom prípade sa každá ďalšia exekučná vec proti tomu istému povinnému pridelí tomu exekútorovi, ktorý už vykonáva skôr začatú exekúciu. Zmyslom spájania viacerých exekúcií proti jednému povinnému u jedného súdneho exekútora je zníženie nákladov exekúcie a vytvorenie predpokladov pre zahájenie procesu oddlženia alebo vyhlásenie konkurzu na majetok povinného ako dlžníka.
Zároveň sa tiež stanovujú jednoznačné pravidlá pre rozhodovanie o trovách exekúcie všetkých účastníkov exekučného konania vrátane súdneho exekútora a vo vzťahu k exekútorovi sa zavádza paušálne odmeňovanie, v zmysle ktorého bude mať súdny exekútor nárok na vopred známu, jasne určenú a teda predvídateľnú paušálnu odmenu a paušálne výdavky tak, aby mal aj oprávnený od začiatku exekúcie jednoznačnú vedomosť o tom, „koľko ho bude exekúcia stáť“. Tým dôjde aj k odbremeneniu súdov od enormného množstva prípadov, v ktorých je v súčasnosti potrebné rozhodovať o trovách exekúcie. V prípade exekúcie týkajúcej sa uspokojenia práv na nepeňažné plnenie sa stanovuje fakultatívny preddavok na nevyhnutné výdavky spojené s vedením konania.
Nová právna úprava prispeje k zníženiu počtu úkonov súdu v exekučnom konaní, ku koncentrácii konania a prepracovaniu procesných obrán povinného proti exekúcii.
V exekučnom konaní dôjde k posilneniu významu elektronickej komunikácie. Návrh na vykonanie exekúcie bude možné podať len elektronickými prostriedkami. V prípade, ak nemá oprávnený, resp. jeho zástupca aktivovanú elektronickú schránku, môže tak urobiť prostredníctvom ktoréhokoľvek súdneho exekútora. Exekučné konanie a jednotlivé procesné úkony budú vo veľkej miere budované na elektronických formulároch, ktoré účastníka konania prevedú samotným procesom a v konečnom dôsledku do značnej miery aj eliminujú vady a chybovosť ich podaní. Súdny exekútor a exekučný súd vzájomne komunikujú výlučne elektronicky. Predkladateľ očakáva od elektronizácie v procese exekučného konania tiež prínos v podobe štruktúrovaných údajov o vývoji exekučnej agendy, ktoré prispejú ku komplexnejšej informácii o vymožiteľnosti práva.
Centrálny register exekúcii by mal byť základným transparentným a aktuálnym informačným zdrojom o priebehu exekúcie. V súčasnosti má oprávnený k dispozícii nástroje na to, aby mal o stave konania veľmi aktuálne informácie. Ide najmä o právo exekútora zmeniť bez udania dôvodu. Keďže takýto nástroj, z dôvodu zmeny koncepcie prideľovania vecí, by mohol byť oslabený, je treba zvýšiť rozsah informačnej povinnosti exekútora vo všeobecnosti. Z tohto dôvodu sa rozširuje obsah informácií, ktoré by mali byť z centrálneho registra exekúcii zistiteľné.
Materiál bol vypracovaný v spolupráci so Slovenskou komorou exekútorov a zástupcami sudcov.
No väzbe na novelizáciu Exekučného poriadku sa v čl. II navrhuje aj novelizácia zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov vo vzťahu k poplatkovej povinnosti viažucej sa k exekučnému konaniu.
Novelizačné články III a IV návrhu zákona boli vypracované Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.
V čl. III sa v súvislosti so zavedením právnej úpravy konania vo veciach vymáhania pohľadávok Sociálnou poisťovňou v zákone č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov navrhuje rozšíriť povinnosť bánk poskytovať Sociálnej poisťovni údaje potrebné na vymáhanie pohľadávok prikázaním pohľadávky.
V čl. IV sa navrhuje novelizácia zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktorou sa zavedie výkon rozhodnutia vymáhaním pohľadávok Sociálnou poisťovňou.
Napriek tomu, že sa výsledky vymáhania pohľadávok Sociálnej poisťovne za súčasného legislatívneho rámca každoročne zlepšujú, nemožno opomenúť negatívne dopady na dlžníkov, ktoré so sebou vymáhanie prináša minimálne v podobe trov exekúcie.
Predloženým návrhom sa chcú eliminovať tieto negatívne dopady a predpokladá sa zároveň pozitívny dopad najmä v prípadoch špekulatívnych postupov, ktorými sa dlžníci Sociálnej poisťovne snažia brániť nútenému výkonu rozhodnutia napr. zlučovaním firiem, predajom obchodných podielov, zánikom firiem a ďalšieho zakladania spoločností osobami, ktoré zapríčinili úpadok predchádzajúcich firiem s dlhmi voči Sociálnej poisťovni.
Sociálna poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia zriadená na výkon sociálneho poistenia rozhoduje na základe štátom postúpenej právomoci o právach a právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti sociálneho poistenia vrátane platenia poistného na sociálne poistenie a vymáhania pohľadávok, ktoré vznikajú pri výkone sociálneho poistenia.
Sociálna poisťovňa je v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) správnym orgánom. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni umožňoval Sociálnej poisťovni vymáhať pohľadávky na základe vykonateľného rozhodnutia exekučným príkazom na peňažné prostriedky vedené na účtoch v peňažných ústavoch povinného, zrážkami zo mzdy a iných príjmov, ktorými pôsobnosťami od roku 2004 (od zavedenia systému sociálneho poistenia) nedisponuje.
Na základe uvedeného sa Sociálnej poisťovni navrhuje znovu ustanoviť pôsobnosť v oblasti vymáhania pohľadávok zavedením právnej úpravy konania vo veciach vymáhania pohľadávok v zákone o sociálnom poistení, a to tromi spôsobmi
zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,
prikázaním pohľadávky a
zrážkami z dávok, ktoré účastníkovi konania vypláca Sociálna poisťovňa.
Prenesením výkonu rozhodnutia na Sociálnu poisťovňu stále ostáva zachovaná možnosť účastníka konania využiť súdnu ochranu, a to prostredníctvom podať správnu žalobu na príslušný súd či už proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ktorým rozhodla o exekučnom titule pred začatím vymáhania pohľadávok alebo aj počas konania o vymáhaní pohľadávok proti rozhodnutiu, ktorým bolo zamietnuté odvolanie proti upovedomeniu.
Predpokladá sa pozitívny dopad navrhovaného opatrenia na dlžníkov Sociálnej poisťovne vo všeobecnosti (odbúranie nákladov na trovy exekúcie). Rovnako sa predpokladá pozitívny dopad na činnosť Sociálnej poisťovne, ktorá v súvislosti s výberom poistného na sociálne poistenie disponuje údajmi potrebnými na výkon rozhodnutia vymáhaním pohľadávok, čo bude mať za následok rýchlejšiu reakciu Sociálnej poisťovne na neplatenie, neodvedenie poistného na sociálne poistenie a na realizáciu opatrení, zaručujúcich efektívnejšie postupy pri vymáhaní pohľadávok.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právnom Európskych spoločenstiev a Európskej únie.
Predkladaný návrh zákona má pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti, podnikateľské prostredie a sociálny vplyv, má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a nemá vplyv na služby verejnej správy pre občana, ani environmentálny vplyv.
Materiál prerokovala a schválila vláda Slovenskej republiky s pripomienkami na svojom rokovaní dňa 21. septembra 2016.

čl. I (Exekučný poriadok)

čl. I, bodu 1
Z hľadiska systematického boli ustanovenia upravujúce subsidiaritu všeobecných noriem civilného práva procesného, konkrétne Civilného sporového poriadku, presunuté do samostatnej siedmej časti Exekučného poriadku.

čl. I, bodom 2 a 3
Upravuje sa nový predpoklad pre vykonávanie exekučnej činnosti a ďalšej činnosti exekútora a to podmienka plnenia personálnych, materiálnych a technických podmienok, ktorých obsah ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. Zabezpečenie takýchto podmienok každým exekútorom je nevyhnutné pre zaradenie exekútora do systému náhodného prideľovania vecí. Komora je povinná overiť splnenie podmienok najneskôr do troch mesiacov od zloženia sľubu.

čl. I, bodu 4
Navrhovanou právnou úpravou sa v exekučnom konaní posilňuje elektronická komunikácia, pričom exekučné konanie bude možné iniciovať výlučne návrhom doučeným súdu elektronickými prostriedkami. Najmä v počiatkoch aplikácie novej právnej úpravy možno očakávať, že práve súdny exekútor bude tou osobou, prostredníctvom ktorej bude oprávnený najčastejšie podávať návrhy na vykonanie exekúcie, keďže súdny exekútor mu na jednom mieste v prípade potreby zabezpečí aj nevyhnutnú konverziu listinných dokumentov, ktorých priloženie k návrhu na vykonanie exekúcie zákon vyžaduje, do podoby elektronického dokumentu. Z toho dôvodu sa predlžuje čas, kedy musí byť exekútorský úrad verejne prístupný. Zmena ustanovenia § 15 ods. 4 nepredpokladá nevyhnutnú prítomnosť súdneho exekútora v exekútorskom úrade každý pracovný deň vo vymedzenom čase, avšak exekútor je povinný zabezpečiť, aby bol jeho úrad verejnosti prístupný každý pracovný deň aspoň päť hodín, z toho vždy medzi 13. a 15. hodinou a aspoň v jeden pracovný deň aj medzi 15. a 16. hodinou, napríklad na účel spísania návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice s tým, že …

čl. I, bodom 5 a 6
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s prečíslovaním paragrafov tretej časti Exekučného poriadku.

čl. I, bodu 7
§ 29 (Základné povinnosti exekútora) Upravujú sa základné povinnosti súdneho exekútora vrátane jeho povinnosti vykonávať úkony exekučnej činnosti s odbornou starostlivosťou a bez zbytočných prieťahov. Návrh zákona tiež kladie dôraz na čestnosť, zodpovednosť, svedomitosť a odbornosť exekútora. Súdny exekútor je povinný pri výkone svojej činnosti používať elektronickú schránku. Povinnosť používať elektronickú schránku na účely elektronickej komunikácie a doručovania vyplýva pre exekútora ako orgán verejnej moci zo zákona o e-Governmente. Medzi esenciálne povinnosti exekútora patrí bezpochyby povinnosť vedenia prehľadnej evidencie o vymožených nárokoch. Exekučný súd by mal mať k tejto evidencii prístup automatizovaným spôsobom. Najmä oprávnenému má byť garantované právo byť pravidelne informovaný o stave exekučného konania. Ide o vyjadrenie pravidla úzkej súčinnosti súdneho exekútora a oprávneného, pokiaľ ide o informácie o exekučnom konaní. Toto právo podrobnejšie a špecificky rozvíjajú ďalšie ustanovenia o povinnosti exekútora podávať mu pravidelné správy o svojich zisteniach pri šetrení majetkových pomeroch povinného. Vo vzťahu k povinnosti súdneho exekútora poukázať oprávnenému prijaté plnenia je právna úprava totožná …

čl. I, bodu 8 (§ 67 ods. 1)
Ustanovenie sa upravuje vzhľadom na vypustenie inštitútu námietok proti exekúcii. Exekútor vydá exekučný príkaz po márnom uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má odkladný účinok alebo po doručení rozhodnutia súdu o zamietnutí takéhoto návrhu.

čl. I, bodom 9, 11 až 13 (§ 67 ods. 3, § 75 ods. 2, § 76 ods. 1 a 3)
Legislatívno-technické zmeny súvisiace so zavedením inštitútu účinkov upovedomenia o začatí exekúcie.

čl. I, bodu 10 (§ 69 ods. 2)
Prídavok na dieťa nemá charakter mzdy, má charakter rodinnej dávky poskytovanej štátom v rámci systému štátnej sociálnej podpory spravidla rodičom na výchovu a výživu nezaopatrených detí.

čl. I, bodom 14 až 16 (§ 79 a 80)
Upresňujú sa osobitné účinky odkladu exekúcie a jednoznačne sa vymedzuje povinnosť platiteľa mzdy. Ustanovenie o špecifickom dôvode zastavenia exekúcie bolo prevzaté do všeobecnej časti a to tak, že splnenie zameškaného výživného je dôvod na odklad a plnenie bežného výživného počas 3 nasledujúcich mesiacov je dôvodom na zastavenie exekúcie.

čl. I, bodom 17 až 19
Upravuje sa platobné miesto, ktorým je v exekučnom konaní v zásade súdny exekútor. Úprava je podobná ako v prípade konkurzného konania, kde je tiež platobným miestom správca konkurznej podstaty. Plnenie priamo oprávnenému je na riziko dlžníka, pretože sa predpokladá, že plnenie sa musí dostať exekútorovi. Iné zmeny sú legislatívno-technickej povahy.

čl. I, bodu 20 (§ 86 ods. 1)
Podľa navrhovanej právnej úpravy v prípade nesplnenia povinností podľa § 84 ods. 1 a 2 a § 85 sa bude oprávnený domáhať voči platiteľovi mzdy vyplatenia súm, na ktoré by mal právo, keby platiteľ mzdy splnil svoje povinnosti, na všeobecnom súde v zásade poddlžníckou žalobou.

čl. I, bodu 21 (§ 86 ods. 2)
Vypúšťa sa časť ustanovenia § 86 ods. 2, ktorá pripúšťa proti rozhodnutiu o poriadkovej pokute odvolanie, a to vzhľadom na nové nastavenie opravných prostriedkov vo väzbe na subsidiaritu Civilného sporového poriadku. K tomu pozri viac dôvodovú správu k bodu 68.

čl. I, bodom 22 až 24
Legislatívno-technické zmeny súvisiace so zavedením inštitútu účinkov upovedomenia o začatí exekúcie a spresňujúce doterajšie ustanovenia.

čl. I, bodom 25 až 34 (prikázanie pohľadávky z účtu v banke)
§ 96 ods. 1 Vzhľadom na vypustenie inštitútu námietok proti exekúcii sa formulačne mení ustanovenie § 96 ods. 1. Exekútor vydá exekučný príkaz do 15 dní po márnom uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má odkladný účinok alebo po doručení rozhodnutia súdu o zamietnutí takéhoto návrhu. § 96 ods. 3 Vzhľadom na úpravu súdneho exekútora ako platobného miesta sa ustanovuje povinnosť banky vyplatiť pohľadávku a jej príslušenstvo po doručení exekučného príkazu súdnemu exekútorovi. § 100 Upravujú sa osobitné účinky odkladu exekúcie vo vzťahu k odkladom bez blokovania a odkladom s blokovaním. § 104 ods. 1 Upresňuje sa mechanizmus pri vylúčení prostriedkov, ktoré sú výslovným vyhlásením povinného určené na výplatu miezd jeho zamestnancov a s ustanoveniami osobitných predpisov o nútenom výkone (napr. daňová exekúcia) sa zosúlaďuje výška nepostihnuteľnej sumy. Ostatné zmeny v jednotlivých bodoch sú najmä legislatívno-technickej povahy a spresňujú súčasnú právnu úpravu s ohľadom na vykonané zmeny.

čl. I, bodom 35 až 39 (prikázanie iných peňažných pohľadávok)
Formulačne sa precizuje znenie dotknutých ustanovení vzhľadom na zmenu nastavenia procesnej obrany povinného v exekučnom konaní a platobného miesta.

čl. I, bodu 39
Ustanovenie upresňuje situáciu poddlžníka v prípadoch, ak ide o ručenie podľa osobitného predpisu za účelom predídenia situácii, aby poddlžník plnil dvakrát časť pohľadávky povinného zodpovedajúca dani z pridanej hodnoty.

čl. I, bodu 40 (exekúcia na obchodný podiel)
Formulačne sa precizuje ustanovenie § 113b ods. 4 vzhľadom na zmenu nastavenia procesnej obrany povinného v exekučnom konaní a vypustenie inštitútu námietok proti exekúcii.

čl. I, bodom 41 až 50 (exekúcia predajom hnuteľných vecí)
§ 115 ods. 2 písm. i) Ide o zosúladenie s ustanoveniami osobitných predpisov o nútenom výkone (napr. daňová exekúcia) sa zosúlaďuje výška nepostihnuteľnej sumy. 116 ods. 1 Ustanovenie viaže sa vykonanie exekúcie predajom hnuteľných vecí na súhlas oprávneného. §120 ods. 1 a 2 Ide o zosúladenie s Občianskym zákonníkom. § 122 Z hľadiska hospodárnosti vedenia exekúcie sa pri odhade ceny spísaných hnuteľných vecí ustanovuje základné pravidlo, podľa ktorého vykoná odhad sám exekútor, a to s odbornou starostlivosťou. Ak sa niektorý z účastníkov exekučného konania domnieva, že odhad je nesprávny, prihliadne exekútor na jeho námietku, ak tento účastník súčasne pripojí znalecký posudok na cenu týchto vecí. O výške ceny spísaných hnuteľných vecí exekútor upovedomí účastníkov s výnimkou, ak boli spísané veci podliehajúce rýchlej skaze. § 123 ods. 1 Formulačne sa precizuje ustanovenie § 123 ods. 1 vzhľadom na zmenu nastavenia procesnej obrany povinného v exekučnom konaní a vypustenie inštitútu námietok proti exekúcii. § 126 ods. 4 Ak nemožno uskutočniť predaj vecí …

čl. I, bodu 51
Legislatívno-technické zmeny súvisiace so zmenami v osobitnom predpise.

čl. I, bodu 52 (§ 136 ods. 2)
Úprava priority s ohľadom na nové pravidlá podávania návrhov na vykonanie exekúcie.

čl. I, bodu 53 (§ 137 ods. 1)
Úprava pravidla pre vydanie exekučného príkazu s ohľadom na nové pravidlá pre obrany povinného. Rieši sa taktiež notifikačná povinnosť vo vzťahu k správcovi.

čl. I, bodu 54 (§ 138 ods. 1)
Upovedomenie okresného úradu je nadbytočné, a preto sa vypúšťa.

čl. I, bodu 55 (§ 139 ods. 5)
Navrhuje sa, aby o vyhotovení znaleckého posudku a o cene (hodnote) nehnuteľnosti exekútor dotknuté osoby len upovedomil.

čl. I, bodu 56 (§ 139 ods. 6)
Znalecký posudok vyhotovený exekútorom má odrážať skutočnú cenu nehnuteľnosti, a preto nie je dôvod zaobstarávať nový. Posudok je podľa predpisov o znaleckej činnosti možné dopĺňať.

čl. I, bodu 57 (§ 140 ods. 2 písm. d/)
Doplnenie náležitostí dražobnej vyhlášky v záujme transparentnosti.

čl. I, bodu 58 (§ 140 ods. 2 písm. l/)
Oprava vnútorného odkazu.

čl. I, bodom 59 až 63 (§ 141 a § 143 ods. 2)
Dražobná vyhláška sa zverejňuje v Obchodnom vestníku a teda je možné zúžiť okruh osôb, ktorým sa doručuje. Dražobnú vyhlášku nie je potrebné doručovať do vlastných rúk; postačí doporučene. Riešia sa taktiež legislatívno-technické úpravy s ohľadom na navrhované zmeny.

čl. I, bodu 64 (§ 144 ods. 3)
Vypúšťa sa vnútorný odkaz.

čl. I, bodu 65 (§ 145)
Upravujú sa pravidlá pre situáciu, ak termín dražby treba odročiť na neskorší čas a pravidlá pre znižovanie najnižšieho podania a to tak, aby nemusel zasahovať súd.

čl. I, bodom 66 až 70 (§ 147 - § 148 ods. 2)
Upravujú sa pravidlá pre schvaľovanie príklepu. Súd o námietkach proti príklepu rozhoduje pri jeho schvaľovaní. Rozhodnutie o príklepe treba urobiť v lehote 30 dní kvôli urýchlenému odstráneniu stavu právnej neistoty.

čl. I, bodom 71 až 73 (§ 152 - § 156)
Zjednodušujú sa pravidlá pre rozvrh. Vytvárajú sa taktiež predpoklady pre tezauráciu výživného.

čl. I, bodom 74 až 76 (§ 157 ods. 1 až 3)
Upravujú sa pravidlá priority pre uspokojenie jednotlivých veriteľov (nárokov). Prioritne majú byť uspokojené trovy speňaženia, potom výživné, potom jednotlivé pohľadávky zabezpečené záložným právom, následne pohľadávka oprávneného a pohľadávky na daniach, atď. Pri pohľadávkach zabezpečených záložných právom nemôže ísť o pomerné uspokojenie ale o uspokojenie podľa pravidla absolútnej priority. Pravidlá priority uspokojenia by mali v zásade zodpovedať pravidlám priority uspokojenia veriteľov v konkurze.

čl. I, bodom 77 až 81 (§ 161 ods. 2 - § 164)
Upravujú sa pravidlá pre rozvrh, aby nebolo nevyhnutné, aby o rozvrhu nemusel rozhodovať súd v prípadoch, ak nie sú námietky.

čl. I, bodu 82 (§ 168 ods. 1 písm. b/)
Úprava pravidla pre vydanie exekučného príkazu s ohľadom na nové pravidlá pre obrany povinného.

čl. I, bodu 83 (§ 173 ods. 1 písm. b/)
Úprava pravidla pre vydanie exekučného príkazu s ohľadom na nové pravidlá pre obrany povinného.

čl. I, bodu 84 (§ 179a ods. 2)
Uprednostňuje sa elektronická komunikácia, a teda netreba pripájať fotokópie poverenia.

čl. I bod 85 (§ 181 ods. 1, § 184 ods. 1, § 185 ods. 1, § 186 ods. 1, § 189 ods.
Ide o precizovanie právnej úpravy.

čl. I, bodom 86 až 95 (§ 181 ods. 2 - § 192 ods. 1)
Úprava pravidiel pre vydanie exekučného príkazu s ohľadom na nové pravidlá pre obrany povinného a legislatívno-technické zmeny s tým súvisiace.

čl. I, bodu 96
§ 195 až 199b Nová právna úprava trov exekučného konania je vybudovaná tak, aby bola vykonateľná bez toho, aby v množstve prípadov rozhodoval súd. Ustanovenia tiež jednoznačne rozdeľujú, čo sa rozumie trovami, kto ich platí a kto ich nahrádza. Pri zmene exekútora a pri vylúčení je dôvodné, aby trovy neplatil povinný 2x, preto sa upravuje pravidlo, že na trovy má nárok len neskorší exekútor. Jednoznačne sa tiež vymedzujú trovy oprávneného a povinného. § 199c Ustanovenie rieši to, kto platí trovy exekútora. V zásade je to povinný. Oprávnený platí trovy exekútora vo vymedzených prípadoch a v prípade, ak súd rozhodol, že ich vznik možno oprávnenému pričítať. Do úvahy vezme procesné zavinenie (oprávnený ich vznik zapríčinil a preto mu ich vznik je možné pričítať). Výnimku predstavujú prípady exekúcií na vymoženie pohľadávky na výživnom pre maloleté dieťa. Ustanovenie tiež myslí najmä na situáciu, kedy oprávnený v záujme obísť platenie trov exekútora postúpi vymáhaný nárok. Upravuje sa preto prípad zákonného ručenia. Voči bývalým oprávneným …

čl. I, bodom 97 až 100 (§ 204 ods. 2 - § 207)
Zjednodušuje sa mechanizmus nazerania do spisov exekútora a taktiež požičiavania spisov. Na nazeranie sú z povahy veci oprávaní všetci, voči ktorým exekútor nemá povinnosť mlčanlivosti a prípadný znalec. V záujme potreby zabezpečiť pri vykonávaní bezpečnostných previerok fyzických osôb a podnikateľov informácie o finančnej situácii preverovaných subjektov, najmä informácie o splácaní záväzkov a ich ekonomickej a finančnej stabilite, patria medzi oprávnené osoby aj Národný bezpečnostný úrad, Slovenská informačná služba, Vojenské spravodajstvo a Policajný zbor.

čl. I, bodom 101 až 103 (§ 211a)
V záujme transparentnosti sa dopĺňajú údaje, ktoré eviduje centrálny register exekúcií. Rozširuje sa okruh údajov evidovaných v centrálnom registri exekúcií aj o údaje o oprávnenom a o aktuálnom stave vymáhaného nároku a stave vymoženia trov exekútora. Centrálny register exekúcií tak poskytne komplexný pohľad na vedené exekúcie.

čl. I, bodu 104 (§ 221 ods. 3)
Vzhľadom na zmenu tretej časti Exekučného poriadku týkajúcej sa exekučnej činnosti sa mení znenie § 221 ods. 3. Následok podľa § 221 ods. 2 písm. b) v podobe disciplinárneho opatrenia – peňažná pokuta až do sumy 3 310 eur bude nasledovať za porušenie povinnosti súdneho exekútora podľa § 57 ods. 2.

čl. I, bodu 105 (§ 222 ods. 2)
Upravuje sa pravidlo o pozastavení výkonu funkcie v prípade, ak by si exekútor ponechal peňažné prostriedky (závažné disciplinárne previnenie).

čl. I, bodom 106 a 107 (§ 226 ods. 4, § 227 ods. 2)
Legislatívno-technická úprava.

čl. I, bodu 108 (§ 228d ods. 8)
Upravuje sa kauzálna príslušnosť súdu na podanie žaloby.

čl. I, bodu 109 (§ 228e a 228i)
Legislatívno-technická úprava.

čl. I, bodu 110 (prechodné ustanovenia)
Zavádzajú sa prechodné ustanovenia zákona, ktoré reagujú na navrhované predpoklady pre personálne a materiálno-technické fungovanie exekútorských úradov. Zavádzajú sa tiež prechodné ustanovenia zákona, ktoré vychádzajú z logiky, že exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa doterajších predpisov. Výnimku z tohto pravidla predstavujú prípady, keď v exekučnom konaní začatom na základe návrhu na vykonanie exekúcie doručeného exekútorovi pred 1. aprílom 2017 dôjde žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na súd až po 30.6. 2017.

čl. II (Zákon o súdnych poplatkoch)

čl. II, bodu 1
Upravuje sa príslušný odkaz v poznámke pod čiarou.

čl. II, bodu 2
Legislatívno-technická úprava zameraná na opravu vnútorného odkazu.

čl. II, bodu 3
Ustanovenie sa upresňuje s ohľadom na poplatky vyberané v exekučnom konaní. V exekučnom konaní sa platí jediný súdny poplatok, a to poplatku, ktorý platí oprávnený v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie vo výške 16,50 eura. Vzhľadom na skutočnosť, že všetky návrhy na vykonanie exekúcie bez rozdielu už budú na exekučný súd doručované výlučne elektronicky, v ustanovení § 6 ods. 5 sa vylúčilo v exekučnom konaní použitie zvýhodnenej 50% sadzby poplatku ustanovenej pre elektronické podania vo veciach, ktoré vo vzťahu k poplatkovým úkonom pripúšťajú aj inú ako elektronickú formu komunikácie.

čl. II, bodu 4
Upravujú sa osobitné pravidlá o platení poplatkov v exekučnom konaní. Osobitné ustanovenia sú potrebné s ohľadom na automatizovaný spôsob ich určovania a notifikácie poplatníka.

čl. II, bodu 5
Upravujú sa súdne poplatky vyberané v exekučnom konaní. Poplatkovej povinnosti (tak ako doteraz) podlieha návrh na vykonanie exekúcie. Zavádzajú sa súdne poplatky súvisiace s úkonmi súdu, ktorých vykonanie podnietil účastník konania vlastnou aktivitou (postúpenie pohľadávky, predaj podniku alebo jeho časti). Nieto dôvodu takéto úkony nespoplatňovať, keďže rozhodnutia s tým súvisiace tvoria významnú časť agendy súdov. To platí rovnako aj pri návrhoch na zmenu súdneho exekútora v konaniach podľa pôvodnej právnej úpravy, kde má oprávnený možnosť vybrať si súdneho exekútora a zmeniť ho bez udania dôvodu.

čl. II, bodom 6 a7
Z povahy dotknutých konaní (podpora elektronizácie) nie je vhodné, aby sa v nich uplatňovali dotknuté súdne poplatky.

čl. III (Zákon o bankách)
Z dôvodu zavedenia vymáhania pohľadávok Sociálnou poisťovňou je nevyhnutné ustanoviť povinnosť bánk poskytovať Sociálnej poisťovni na písomné vyžiadanie správy o záležitostiach klienta, ktoré sú predmetom bankového tajomstva, aj bez súhlasu klienta banky, ak je tento účastníkom konania vo veciach vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky podľa zákona o sociálnom poistení.

čl. IV (Zákon o sociálnom poistení)

čl. IV, bodu 1 (§ 1)
V súvislosti so zavedením novej pôsobnosti - výkonu rozhodnutia vymáhaním pohľadávok Sociálnou poisťovňou sa rozširuje predmet a pôsobnosť zákona o sociálnom poistení.

čl. IV, bodom 2 a 3 (§ 26 ods. 4)
Legislatívno-technická úprava.

čl. IV, bodu 4 (§ 142 ods. 1 druhá veta)
Navrhovanou úpravou sa odstraňuje rozpor súčasného znenia § 142 ods. 1 druhej vety s § 149 ods. 8 a napĺňa sa pôvodný účel zavedenia právnej úpravy § 142 ods. 1 druhej vety, podľa ktorého zaplatením pohľadávky sa dlžné sumy na poistnom majú považovať za zaplatené na účely nároku na dávky sociálneho poistenia. Pri postúpení pohľadávky v súlade s § 149 zákona o sociálnom poistení Sociálna poisťovňa postupuje pohľadávku za úhradu. Uzatvorením zmluvy a uhradením odplaty za postúpenie pohľadávky Sociálnej poisťovni pohľadávka prestáva byť pohľadávkou Sociálnej poisťovne, zaniká právo Sociálnej poisťovne s ňou nakladať a zároveň zaniká povinnosť dlžníka splniť záväzok voči Sociálnej poisťovni. Z tohto dôvodu zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky musí mať rovnaké právne účinky ako zaplatenie dlžného poistného Sociálnej poisťovni na účely splnenia podmienky zaplatenia poistného na nárok na dávky sociálneho poistenia.

čl. IV, bodu 5 (§ 148 ods. 1)
Po zavedení výkonu rozhodnutia vymáhaním pohľadávky Sociálnou poisťovňou sa v prípade, že táto nebude môcť uplatniť žiaden zo spôsobov vymáhania pohľadávok vlastným exekučným konaním (osobitným spôsobom vymáhania pohľadávok – správnym výkonom, zrážkami zo mzdy, prikázaním pohľadávky z účtu ani zrážkami z dávok), bude Sociálna poisťovňa vymáhať túto pohľadávku v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku a to bezodkladne od momentu ako sa dozvie, že vymáhanie prostriedkami, ktoré má k dispozícii je, alebo by bolo neúčinné.

čl. IV, bodu 6 (§ 148 ods. 4)
Z dôvodu zavedenia zásady, v zmysle ktorej sa pohľadávky Sociálnej poisťovne môžu vymáhať podľa osobitných predpisov až po zastavení konania vo veci vymáhania pohľadávok niektorým zo spôsobov určeným zákonom o sociálnom poistení z taxatívne vymedzených dôvodov v § 225e návrhu novely, sa navrhuje zosúladiť znenie tohto ustanovenia s § 179 ods. 1 písm. f) zákona o sociálnom poistení z dôvodu jednoznačnosti určenia pohľadávky, ktorej vymáhanie možno previesť.

čl. IV, bodu 7 (§ 149 ods. 2 písm. b/)
Navrhuje sa upraviť tak, aby podmienky v ňom stanovené neplatili na možnosť postúpenia pohľadávok voči fyzickej alebo voči právnickej osobe, na majetok ktorej bol vyhlásený konkurz. Dôvodom je, že do konkurzu môžu byť prihlásené pohľadávky, ktoré sú predpísané rozhodnutím, ale od jeho právoplatnosti uplynul menej ako jeden rok alebo neboli predpísané rozhodnutím vôbec.

čl. IV, bodu 8 (§ 150 ods. 1 písm. c/)
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenou pojmov.

čl. IV, bodom 9 až 12 (§ 178 a 179)
Vecná pôsobnosť pobočky Sociálnej poisťovne sa v dôsledku zavedenia konania vo veciach vymáhania pohľadávok dopĺňa o 1. rozhodovanie vo veciach vymáhania pohľadávok na nemocenských dávkach, úrazových dávkach okrem úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty, o ktorých rozhoduje ústredie, dávke garančného poistenia, na dávke v nezamestnanosti, na sociálnom dôchodku, na pohľadávkach na poistnom a na povinnom príspevku na starobné dôchodkové sporenie, na pokute, na penále a na náhradách škody podľa § 238, ktorá vznikla výplatou nemocenských dávok, úrazových dávok okrem úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty, dávky garančného poistenia a dávky v nezamestnanosti a 2. vymáhanie pohľadávok na nemocenských dávkach, úrazových dávkach okrem úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty, o ktorých rozhoduje ústredie, dávke garančného poistenia, na dávke v nezamestnanosti, na sociálnom dôchodku, na pohľadávkach na poistnom a na povinnom príspevku na starobné dôchodkové sporenie, na pokute, na penále a pohľadávkach na náhradách škody podľa § 238, ktorá vznikla výplatou nemocenských dávok, úrazových dávok okrem úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty, …

čl. IV, bodu 13 (§ 224 a 225)
Rozširuje sa právna úprava správneho výkonu rozhodnutia Sociálnou poisťovňou zrážkami z dávok v prípade preplatku na dávkach sociálneho poistenia. V porovnaní so súčasnou právnou úpravou sa navrhovanou právnou úpravou rozširuje okruh dávok, na ktoré sa táto právna úprava vzťahuje. Navrhuje sa, aby sa vzťahovala na všetky dávky sociálneho poistenia s tým, že tento postup možno uskutočniť len na dávku toho istého druhu sociálneho poistenia t. j. napr. v prípade pohľadávky na dávke v nezamestnanosti – je možné postihnúť týmto spôsobom vymáhania len dávku v nezamestnanosti. Novo sa navrhuje vymáhanie pohľadávky vzniknutej preplatkom na príspevku účastníkom národného boja za oslobodenie a vdovám a vdovcom po týchto osobách a príspevku športovému reprezentantovi Sociálnou poisťovňou zrážkami z vyplácanej dôchodkovej dávky. Zákonom sa ustanovuje povinnosť oznámiť začatie vymáhania účastníkovi konania. Vzhľadom na to, že ide o špeciálnu právnu úpravu, uplatňuje sa vo vzťahu k iným spôsobom vymáhania pohľadávok prednostne. Právna úprava lehoty, do ktorej možno rozhodnutie vykonať týmto spôsobom sa nepreberá z dôvodu, že …

čl. IV, bodu 14
Štvrtá časť zákona o sociálnom poistení, Konanie vo veciach vymáhania pohľadávok § 225a Z dôvodu špecifík, ktoré sú nevyhnutné na uplatňovanie nástrojov v rámci konania o vymáhaní pohľadávok vo všeobecnosti a ktoré spočívajú napr. v doručovaní, osobitných postupoch alebo osobitných inštitútoch (upovedomenie, prikázanie) v porovnaní s bežným konaním je potrebné zaviesť do zákona o sociálnom poistení osobitnú právnu úpravu konania vo veciach vymáhania pohľadávok. Na konanie sa vzťahujú ustanovenia o nedávkovom konaní podľa tretej časti zákona o sociálnom poistení s výnimkou obnovy konania a s výnimkami ustanovenými v štvrtej časti zákona o sociálnom poistení. Pri jednotlivých spôsoboch vymáhania pohľadávok je konanie upravené osobitne vzhľadom na odlišnosti jednotlivých konaní pri vymáhaní pohľadávok zrážkami zo mzdy, pri vymáhaní pohľadávok prikázaním pohľadávky z účtu alebo pri vymáhaní pohľadávok zrážkami z dávok. Konanie vo veciach vymáhania pohľadávok začína vydaním rozhodnutia o začatí vymáhania pohľadávok. Ide o administratívne rozhodnutie, ktoré sa nedoručuje, nezakladá práva ani povinnosti účastníkovi konania. Rozhodnutie možno vyhotoviť s rovnocenným účinkom v …

čl. IV, bodu 15 (§ 226a)
Legislatívno-technická úprava.

čl. IV, bodu 16 (§ 236)
Navrhuje sa vypustiť odsek 2 z § 236 zákona o sociálnom poistení nakoľko zavedením právnej úpravy výkonu rozhodnutia vymáhaním pohľadávok Sociálnou poisťovňou stráca opodstatnenie.

čl. IV, bodu 17 (§ 239)
Z dôvodu zavedenia možnosti uložiť zamestnávateľovi alebo banke sankciu v prípade, že nesplní povinnosť určenú v exekučnom príkaze na vymáhanie pohľadávok, je potrebné doplniť tento dôvod do príslušnej právnej úpravy zákona o sociálnom poistení.

čl. IV, bodu 18 (§ 240)
Po nadobudnutí účinnosti predloženej novely Exekučného poriadku bude jediným miestom zaplatenia dlhu s následkami splatenia dlhu exekútor. To znamená, že len týmto spôsobom bude môcť prísť k vyrovnaniu dlhu (v porovnaní so súčasnosťou, kedy dlžník môže zaplatiť priamo Sociálnej poisťovni). Z uvedeného dôvodu je potrebné doplniť znenie § 240 zákona o sociálnom poistení o túto skutočnosť rozhodujúcu na určenie penále.

čl. V (Zákon o rodine )
§ 81 ods. 2 Navrhuje sa spresnenie v tom ohľade, že zariadenie právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa, čo zahŕňa aj ich uplatnenie v exekučnom konaní.

čl. VI (Účinnosť)
Upravujú sa ustanovenia o účinnosti. Delená účinnosť vychádza z nevyhnutnosti prípravy na nový systém náhodného prideľovania vecí súdnym exekútorom najmä s ohľadom na informačné systémy. V Bratislave, 21. septembra 2016 Robert Fico, v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Lucia Žitňanská, v. r. podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky