zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“).
Návrh zákona sa predkladá v zmysle Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2013 (uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 693 z 12. decembra 2012).
Účelom návrhu zákona je vytvoriť osobitný druh mimosúdneho riešenia sporov blízky rozhodcovskému konaniu, ktorý umožní riešiť spotrebiteľské spory pri zachovaní garancie ochrany práv spotrebiteľa. Cieľom návrhu zákona je rovnako vytvoriť podmienky pre realizáciu Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v časti Úloha štátu a verejného sektora – Súdnictvo, a to zavedením systémových opatrení v záujme zlepšenia situácie s prieťahmi v súdnom konaní a zároveň v záujme posilňovania práva občanov na včasné súdne rozhodnutie. Jedným z možných opatrení je alternatívne riešenie sporov rozhodcovskými súdmi.
Potreba samostatnej právnej úpravy spotrebiteľského rozhodcovského konania vyplynula zo súčasného nelichotivého stavu a skutočnosti, že za posledné obdobie expandoval výskyt negatívnych skúseností s činnosťou rozhodcovských súdov v spotrebiteľských sporoch. Ďalším dôvodom je potreba zosúladenia vnútroštátneho právneho poriadku s právnymi aktmi Európskej únie v tejto oblasti.
Navrhuje sa osobitná úprava rozhodcovského konania v spotrebiteľských veciach po stránke inštitucionálnej aj procesnej. Nová právna úprava je postavená na týchto základných pilieroch, ktoré majú prispieť k zvýšenej ochrane spotrebiteľa:
vymedzenie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy,
vymedzenie a sprísnenie podmienok, ktoré musí spĺňať stály rozhodcovský súd,
vymedzenie podmienok, ktoré musí spĺňať rozhodca,
zavedenie „licencovania“ rozhodcov a stálych rozhodcovských súdov,
kogentná regulácia procesu spotrebiteľskej arbitráže,
mechanizmus súdnej ingerencie, ktorý má odstrániť prípadné pochybenia rozhodcu a
vyrovnanie informačnej asymetrie spotrebiteľov zabezpečené prostredníctvom zákonom ustanovených formulárov.
Navrhovanou právnou úpravou sa preberá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES, ktorá vytvára predpoklady inštitucionálnych záruk nestranného a nezaujatého rozhodovania vo veci. Vytvára pritom základný režim, ktorý sa vzťahuje na všetky mechanizmy alternatívneho riešenia sporov. V kontexte s čiastkovou transpozíciou smernice sa návrhom zákona vytvárajú prísne mantinely mimosúdnemu riešeniu sporov, ktorého výsledok bude právne záväzný. Úplnú transpozíciu smernice bude realizovať Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky v spolupráci s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky v podobe osobitného zákona o alternatívnom riešení sporov, ktorého predloženie do legislatívneho procesu sa predpokladá v druhej polovici roka 2014.
Návrhom zákona dochádza k novelizácii týchto právnych predpisov (v poradí, ako sú uvedené vo vlastnom materiáli):
zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov,
zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov,
zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov,
zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov,
zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov,
zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Predkladaný návrh zákona nemá environmentálny vplyv a má vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, informatizáciu spoločnosti aj sociálne vplyvy.
Materiál prerokovala a schválila vláda Slovenskej republiky s pripomienkami na svojom rokovaní dňa 20. augusta 2014.
Doložka zlučiteľnosti
právneho predpisu s právom Európskej únie
1. Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky
2. Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
3. Problematika návrhu právneho predpisu:
a) je upravená v práve Európskej únie
- primárnom
články 114 a 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
články 38 a 47 Charty základných práv Európskej únie,
- sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)
1. legislatívne akty
Nariadenie Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 524/2013 z 21. mája 2013 o riešení spotrebiteľských sporov online, ktorým sa mení nariadenie (ES) č.2006/2004 a smernica 2009/22/ES (nariadenie o riešení spotrebiteľských sporov online) (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013)
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (smernica o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov) (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013)
2. nelegislatívne akty
-
- sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)
Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 02)
b) je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
K smernici 93/13/EHS:
Rozsudok Súdneho dvora v spojených veciach C-240/98 až C-244/98 Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero (C-240/98) a Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades (C-241/98), José Luis Copano Badillo (C-242/98), Mohammed Berroane (C-243/98) a Emilio Viñas Feliú (C-244/98) [2000].
Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-144/99 Komisia Európskych spoločenstiev proti Holandskému kráľovstvu [2001].
Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-372/99 Komisia Európskych spoločenstiev proti Talianskej republike [2002].
Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-478/99 Komisia Európskych spoločenstiev proti Švédskemu kráľovstvu [2002].
Rozsudok Súdneho dvora v spojených veciach C-541/99 a C-542/99 Cape Snc proti Idealservice Srl (C-541/99) a Idealservice MN RE Sas proti OMAI Srl (C-542/99) [2001].
Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-473/00 Cofidis SA proti Jean-Louis Fredout [2002].
Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-237/02 Freiburger Kommunalbauten GmbH Baugesellschaft & Co. KG proti Ludger Hofstetter a Ulrike Hofstetter [2004].
Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-70/03 Komisia Európskych spoločenstiev proti Španielskemu kráľovstvu [2004].
Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-168/05 Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL [2006].
Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira [2009].
Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-137/08 VB Pénzügyi Lízing Zrt. proti Ferenc Schneider [2010].
Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-243/08 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi [2009].
Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-484/08 Caja de Ahorros y Monte de Piedad de Madrid proti Asociación de Usuarios de Servicios Bancarios (Ausbanc) [2010].
Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-453/10 Jana Pereničová a Vladislav Perenič proti SOS financ spol. s r. o. [2012].
Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-472/10 Nemzeti Fogyasztóvédelmi Hatóság proti Invitel Távközlési Zrt. [2012].
Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-618/10 Banco Español de Crédito SA proti Joaquín Calderón Camino [2011].
Uznesenie Súdneho dvora vo veci C-76/10 Pohotovosť s.r.o. proti Iveta Korčkovská [2010].
Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-92/11 RWE Vertrieb AG proti Verbraucherzentrale Nordrhein-Westfalen eV [2013].
Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-397/11 Erika Jőrös proti Aegon Magyarország Hitel Zrt. [2013].
Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-415/11 Mohamed Aziz proti Caixa d´Estalvis de Catalunya, Tarragona i Manresa (Catalunyacaixa) [2013].
Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-472/11 Banif Plus Bank Zrt proti Csaba Csipai a Viktória Csipai [2013].
Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-488/11 Dirk Frederik Asbeek Brusse a Katarina de Man Garabito proti Jahani BV [2013].
Uznesenie Súdneho dvora v spojených veciach C-537/12 a C-116/13 Banco Popular Español SA proti Maria Teodolinda Rivas Quichimbo a Wilmar Edgar Cun Pérez (C-537/12) a Banco de Valencia SA proti Joaquín Valldeperas Tortosa a María Ángeles Miret Jaume (C-116/13) [2013].
4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia
do 9. júla 2015
lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov
do 15. marca 2015
c) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
nebolo začaté konanie
d) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia
Smernica 93/13/EHS:
zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov – v plnom rozsahu,
zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov – v plnom rozsahu,
zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov – v plnom rozsahu.
5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:
Stupeň zlučiteľnosti – čiastočný
6. Gestor a spolupracujúce rezorty:
Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky v spolupráci s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky
Doložka
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: Návrh zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Termín začatia a ukončenia PPK: -
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
3. Sociálne vplyvy
x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
– sociálnu exklúziu,
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
A.3. Poznámky
Hoci má návrh zákona pozitívny aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, v konečnom dôsledku bude jeho vplyv na rozpočet pozitívny.
A.4. Alternatívne riešenia
A.5. Stanovisko gestorov
Vplyvy na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
2014
2015
2016
2017
Príjmy verejnej správy celkom
370 150
36 900
36 900
36 900
v tom: Ministerstvo spravodlivosti SR
4 000
14 000
14 000
14 000
z toho:
- vplyv na ŠR
4 000
14 000
14 000
14 000
- vplyv na územnú samosprávu
0
0
0
0
v tom: Všeobecná pokladničná správa
366 150
22 900
22 900
22 900
z toho:
- vplyv na ŠR
366 150
22 900
22 900
22 900
- vplyv na územnú samosprávu
0
0
0
0
Výdavky verejnej správy celkom
2 370
4 740
4 740
4 740
v tom: Ministerstvo spravodlivosti SR / program 08R Tvorba a implementácia politík
2 370
4 740
4 740
4 740
z toho:
- vplyv na ŠR
2 370
4 740
4 740
4 740
- vplyv na územnú samosprávu
0
0
0
0
Celková zamestnanosť
0
0
0
0
- z toho vplyv na ŠR
0
0
0
0
Financovanie zabezpečené v rozpočte
2 370
4 740
4 740
4 740
v tom: Ministerstvo spravodlivosti SR / program 08R Tvorba a implementácia politík
2 370
4 740
4 740
4 740
2.2. Financovanie návrhu
Tabuľka č. 2
Financovanie
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
2014
2015
2016
2017
Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy ( - príjmy, + výdavky)
- 367 780
- 32 160
- 32 160
- 32 160
z toho vplyv na ŠR
- 367 780
- 32 160
- 32160
- 32 160
financovanie zabezpečené v rozpočte
2 370
4 740
4 740
4 740
ostatné zdroje financovania
0
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
- 370 150
- 36 900
- 36 900
- 36 900
Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
2.3. Popis a charakteristika návrhu
2.3.1. Popis návrhu:
Účelom návrhu zákona je vytvoriť osobitný druh mimosúdneho riešenia sporov blízky rozhodcovskému konaniu, ktorý umožní riešiť spotrebiteľské spory pri zachovaní garancie ochrany práv spotrebiteľa.
Nová právna úprava je postavená na týchto základných pilieroch, ktoré majú prispieť k zvýšenej ochrane spotrebiteľa:
vymedzenie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy,
vymedzenie a sprísnenie podmienok, ktoré musí spĺňať stály rozhodcovský súd,
vymedzenie podmienok, ktoré musí spĺňať rozhodca,
zavedenie „licencovania“ rozhodcov a stálych rozhodcovských súdov,
kogentná regulácia procesu spotrebiteľskej arbitráže,
mechanizmus súdnej ingerencie, ktorý má odstrániť prípadné pochybenia rozhodcu a
vyrovnanie informačnej asymetrie spotrebiteľov zabezpečené prostredníctvom zákonom ustanovených formulárov.
2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu 2.3.2. Metodiky :
zmena sadzby
zmena v nároku
x nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
kombinovaný návrh
iné
2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.
Tabuľka č. 3
Objem aktivít
Odhadované objemy
r
r + 1
r + 2
r + 3
Indikátor ABC
Indikátor KLM
Indikátor XYZ
2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.
Negatívny vplyv na rozpočet
Disciplinárne konanie voči rozhodcom
Analýza predpokladá, že ročne bude 20 jednodňových disciplinárnych konaní, v ktorých ¾ disciplinárne obvinených bude uznaných za vinných a ¼ za nevinných, to zn. že náklady budú počítané na 5 disciplinárnych konaní ročne, z ktorých predpokladáme, že v každom konaní bude potrebné vyhotovenie znaleckého posudku a zúčastnia sa ho dvaja svedkovia (ušlá mzda - priemerná mzda v hospodárstve za rok 2012 je 805 eur, pri 20 pracovných dňoch je ušlá mzda za 1 deň 41 eur), v jednom prípade bude potrebné tlmočenie, resp. preklad. Náhrady výdavkov spojených s výkonom funkcie členov disciplinárnej senátu sú počítané na všetky predpokladané disciplinárne konania za predpokladu, že cestovné náhrady – cestovné a ubytovanie budú preplácané 1/3 členov a stravné všetkým členom.
Rok 2014 - od 1. júla 2014 do 31. decembra 2014
Kategória 630 Tovary a služby 2 370 eur
z toho trovy konania 1 250 eur
z toho náhrady výdavkov členom senátov 1 120 eur
Rok 2015
Kategória 630 Tovary a služby 4 740 eur
z toho trovy konania 2 500 eur
z toho náhrady výdavkov členom senátov 2 240 eur
Rok 2016
Kategória 630 Tovary a služby 4 740 eur
z toho trovy konania 2 500 eur
z toho náhrady výdavkov členom senátov 2 240 eur
Rok 2017
Kategória 630 Tovary a služby 4 740 eur
z toho trovy konania 2 500 eur
z toho náhrady výdavkov členom senátov 2 240 eur
Pozitívny vplyv na rozpočet
Správne poplatky
Analýzy predpokladá, že v roku 2014 bude udelené povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory 80 zriaďovateľom a 240 rozhodcom, v ďalších rokoch každoročne 5 zriaďovateľom a 15 rozhodcom a odbornej skúšky sa zúčastní v roku 2014 20 osôb a v ďalších rokoch každoročne 1 osoba. Ďalej predpokladáme, že ročne budú poskytnuté výpisy v celkovom počte strán 100.
Kategória 220 Administratívne poplatky a iné poplatky a platby
Rok 2014 366 150 eur
Rok 2015 – 2017 každoročne 22 900 eur
Sankcia – pokuta v disciplinárnom konaní
Podľa vyššieuvedeného predpokladáme, že každoročne bude uznaných za vinných 15 disciplinárne obvinených, ktorí dostanú pokutu vo minimálnej výške 500 eur.
Kategória 220 Administratívne poplatky a iné poplatky a platby
Rok 2014 - od 1. júla 2014 do 31. decembra 2014 3 500 eur
Rok 2015 – 2017 každoročne 7 500 eur
Pokuty uložené zriaďovateľovi za porušenie povinností
Analýza predpokladá udelenie jednej peňažnej pokuty v minimálnej výške každoročne s výnimkou roku 2014, kde sa predpokladá iba jedna pokuta v minimálnej výške za sťaženie, resp. zmarenie výkonu kontroly.
Kategória 220 Administratívne poplatky a iné poplatky a platby
Rok 2014 - od 1. júla 2014 do 31. decembra 2014 500 eur
Rok 2015 – 2017 každoročne 6 500 eur
Tabuľka č. 4
Príjmy (v eurách)
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
2014
2015
2016
2017
Daňové príjmy (100)1
Nedaňové príjmy (200)1, z toho
370 150
36 900
36 900
36 900
220 Administratívne poplatky a iné poplatky a platby
370 150
36 900
36 900
36 900
Granty a transfery (300)1
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
370 150
36 900
36 900
36 900
1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Tabuľka č. 5
Výdavky (v eurách)
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
2014
2015
2016
2017
Bežné výdavky (600)
2 370
4 740
4 740
4 740
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
Tovary a služby (630)2 , z toho
2 370
4 740
4 740
4 740
631 Cestovné náhrady
1 120
2 240
2 240
2 240
637 Služby
1 250
2 500
2 500
2 500
Bežné transfery (640)2
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2
Kapitálové výdavky (700)
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
Kapitálové transfery (720)2
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
2 370
4 740
4 740
4 740
z toho výdavky na ŠR
2 370
4 740
4 740
4 740
Bežné výdavky (600)
2 370
4 740
4 740
4 740
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
Kapitálové výdavky (700)
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Tabuľka č. 6
Zamestnanosť
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
2014
2015
2016
2017
Počet zamestnancov celkom*
z toho vplyv na ŠR
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)*
z toho vplyv na ŠR
Osobné výdavky celkom (v eurách)
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)*
z toho vplyv na ŠR
Poistné a príspevok do poisťovní (620)*
z toho vplyv na ŠR
Poznámky:
Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka
Poistné tvorí podiel mzdových výdavkov, pričom za organizácie v pôsobnosti kapitol štátneho rozpočtu, s výnimkou prenesených kompetencií výkonu štátnej správy, pre zamestnancov štátnej služby a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme predstavuje 34,95 %, pre policajtov, profesionálnych vojakov, colníkov, hasičov vrátane horskej záchrannej služby predstavuje 33,2 %. Pre ostatné subjekty verejnej správy vrátane prenesených kompetencií výkonu štátnej správy poistné tvorí podiel zodpovedajúci 35,2 %.
Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy automaticky prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“
* počet zamestnancov, mzdy a poistné rozpísať podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...)
Vplyvy na podnikateľské prostredie
Vplyvy na podnikateľské prostredie
3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?
V dôsledku zvýšenia právnej istoty a jednoznačného ustálenia právnej úpravy sa očakáva plošný pozitívny efekt na podnikateľov, ktorí svoje nároky voči spotrebiteľom uplatňujú v rozhodcovskom konaní.
3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?
Rozsah celkovým prínosov je v kontexte bodu 3.1 prevažujúci.
3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou návrhu?
Predpokladanú výšku nie je možné presne vyčísliť. Odhaduje sa zvýšená nákladovosť iba pri úvodných fázach zriaďovania stálych rozhodcovských súdov, ich prelicencovania a prípadného zriaďovania a udržiavania webových sídel stálych rozhodcovských súdov.
3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľských subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)
Pozitívne; v konečnom dôsledku sa predpokladá zvýšenie vymožiteľnosti práva.
3.5. Aké sú predpokladané spoločensko – ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?
Pozitívne; v konečnom dôsledku sa predpokladá zvýšenie vymožiteľnosti práva.
Sociálne vplyvy - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a na zamestnanosť
Sociálne vplyvy predkladaného materiálu - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.
-
Kvantifikujte:
-
- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov na priemerného obyvateľa
- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností
- Celkový počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom
4.2. Zhodnoťte kvalitatívne (prípadne kvantitatívne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva.
Predpokladá sa zvýšenie právnej ochrany obyvateľstva – spotrebiteľov v rozhodcovskom konaní. Predpokladané zvýšenie sa má dosiahnuť vyššími garanciami ochrany práv spotrebiteľa v konaní pred stálym rozhodcovským súdom.
Podstatným spôsobom sa zlepšuje postavenie spotrebiteľa v rozhodcovskom konaní, kde doposiaľ vystupoval ako slabšia zmluvná strana.
4.3. Zhodnoťte vplyv na rovnosť príležitostí:
Zhodnoťte vplyv na rodovú rovnosť.
-
4.4. Zhodnoťte vplyvy na zamestnanosť.
Aké sú vplyvy na zamestnanosť ?
Ktoré skupiny zamestnancov budú ohrozené schválením predkladaného materiálu ?
Hrozí v prípade schválenia predkladaného materiálu hromadné prepúšťanie ?
-
-
-
Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
Budovanie základných pilierov informatizácie
Obsah
6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?
(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)
Návrh zákona zavádza zverejňovanie vybraných informácií týkajúcich sa uzavierania spotrebiteľských rozhodcovských zmlúv, spotrebiteľského rozhodcovského konania, rozhodcov a stálych rozhodcovských súdov, a to na webovom sídle dodávateľov (poučenie o charaktere a priebehu spotrebiteľského rozhodcovského konania), zriaďovateľov stálych rozhodcovských súdov (napr. zoznam rozhodcov, členov predsedníctva a predsedu stáleho rozhodcovského súdu, štatút a rokovací poriadok stáleho rozhodcovského súdu, sadzobník poplatkov), stálych rozhodcovských súdov (správa o činnosti stáleho rozhodcovského súdu) a Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (napr. zoznam rozhodcov, zoznam stálych rozhodcovských súdov, zoznam členov stálej disciplinárnej komisie a zloženie disciplinárnych senátov, termín ústneho pojednávania v disciplinárnom konaní, uloženie disciplinárneho opatrenia – verejného napomenutia).
Úroveň I (informatívna)
6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?
(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)
Nie
Ľudia
6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?
(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)
Nie
6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?
(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.)
Nie
6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?
(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.)
Nie
6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?
(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)
Nie
Infraštruktúra
6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?
(Uveďte jeho funkciu.)
Nie
6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?
(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)
Nie
6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?
(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)
Nie
6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?
(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)
Nie
6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?
(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)
Nie
6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?
(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)
Nie
Riadenie procesu informatizácie
6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?
(Uveďte popis zmien.)
Nie
Financovanie procesu informatizácie
6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?
(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)
Nie
Legislatívne prostredie procesu informatizácie
6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?
(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)
Nie

čl. I (Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní)

čl. I § 1 §
Ustanovenie § 1 vymedzuje vecnú pôsobnosť zákona a predmet jeho úpravy. Zákon upravuje prioritne spotrebiteľské rozhodcovské konanie (ďalej len „SRK“), status a predpoklady pre výkon činnosti rozhodcu, podmienky pre udelenie a zrušenie povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory rozhodcovi a stálemu rozhodcovskému súdu (ďalej len „SRS“), disciplinárnu zodpovednosť rozhodcu, kontrolu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) a sankcie za porušenie povinností. Ustanovenie § 1 vymedzuje kritériá objektívnej arbitrability, a to v nadväznosti na kategóriu sporov, ohľadom ktorých možno uzavrieť dohodu o urovnaní. Predmetom SRK pritom môžu byť aj spory o určenie, či tu právo je alebo nie je, avšak len v prípade, ak žalobcom bude spotrebiteľ. Ustanovenie ďalej vymedzuje aj negatívny rozmer arbitrability, keďže spory, ktoré nemôžu byť predmetom SRK, vymenúva v odseku 3. Pre úplnosť sa v odseku 5 ustanovuje, že uznanie a výkon rozhodcovských rozsudkov v spotrebiteľských sporoch vydaných na území iného štátu ako Slovenskej republiky upravuje osobitný predpis, ktorým je zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní …

čl. I § 2 §
Súčasťou ustanovenia § 2 je aj zadefinovanie tzv. spotrebiteľského sporu, ktorým je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Zákon ďalej výslovne ustanovuje, že pokiaľ ide o spotrebiteľské spory, tieto môžu byť v rozhodcovskom konaní rozhodované len na základe spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podľa tohto zákona a iba spotrebiteľská rozhodcovská zmluva podľa tohto zákona môže platne založiť právomoc SRS v spotrebiteľských sporoch. Ustanovenie § 2 vymedzuje vzťah rozhodcovského konania a súdneho konania, a to smerom k priorite rozhodcovského konania. Uvedené sa prejavuje v ustálení režimu, podľa ktorého spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňajúca podmienky podľa tohto zákona doručená súdu má účinky späťvzatia návrhu, ako aj súhlasu žalovaného s takým späťvzatím podľa Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). Konkretizáciu právneho režimu zastavenia súdneho konania v danom prípade upravuje § 106 OSP.

čl. I § 3 §
Ustanovenie § 3 vymedzuje hmotnoprávne jadro zákona o SRK, a to práve zakotvením definície spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. Z pohľadu materiálneho je spotrebiteľská rozhodcovská zmluva dohodou medzi dodávateľom a spotrebiteľom o tom, že spotrebiteľské spory bude medzi nimi rozhodovať SRS zapísaný v zozname SRS vedenom ministerstvom, ktorý je súčasne určený v spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva bude zaväzovať aj nástupcov strán. Ustanovenia odsekov 2 až 4 vymedzujú konkrétne obsahové zameranie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, a to či už pozitívne – vymedzením náležitostí, ktoré musí obsahovať, ako aj negatívne – náležitostí, ktoré nesmie obsahovať. Z pohľadu dôležitých atribútov je nevyhnutné uviesť, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nesmie obsahovať dohodu o osobe konkrétneho rozhodcu a uzavretím spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nesmie byť podmienené uzavretie spotrebiteľskej zmluvy. V odsekoch 6 a 7 sú vymedzené právne účinky a následky spojené s uzavretím spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, pričom na jednej strane sa ustanovuje, že spotrebiteľovi takáto zmluva nebráni, aby sa obrátil na súd a na druhej strane sa vymedzujú …

čl. I § 4 §
Ustanovenie § 4 vymedzuje základné podmienky pre výkon funkcie rozhodcu oprávneného rozhodovať spotrebiteľské spory, a to s poukazom na splnenie podmienky zápisu rozhodcu v zozname rozhodcov vedenom ministerstvom a v zozname rozhodcov SRS oprávneného rozhodovať spotrebiteľské spory. Generálne sa ustanovuje, že funkciu rozhodcu nemôže vykonávať osoba, u ktorej takýto výkon nepripúšťa osobitný zákon (napr. súdny exekútor).

čl. I § 5 až 8 §
Ustanovenia vymedzujú spôsobilosť rozhodcu pre zápis do zoznamu rozhodcov, pre výkon funkcie rozhodcu a bližšie vymedzujú skúšku odbornej spôsobilosti rozhodcu. Všeobecne platí, že pred zápisom do zoznamu rozhodcov vedeného ministerstvom musí fyzická osoba spĺňať podmienku bezúhonnosti, dôveryhodnosti, podmienku vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v študijnom odbore právo a podmienku právnickej praxe v trvaní aspoň päť rokov. Ďalšou kumulatívnou podmienkou, ktorú musí osoba, ktorá chce byť rozhodcom, spĺňať, je podmienka úspešného zloženia skúšky odbornej spôsobilosti rozhodcu. Pritom za túto skúšku sa bude považovať aj odborná justičná skúška, prokurátorská skúška, notárska skúška, advokátska skúšku alebo ak uchádzač spĺňa podmienky pre zápis do zoznamu advokátov. Ustanovenie § 6 vymedzuje podrobnosti o skúške odbornej spôsobilosti rozhodcu, o jej skladbe, o skúšobnej komisii, pričom sa zakotvuje, že skúšku bude vykonávať ministerstvo a všetky podstatné podrobnosti o skúške, jej priebehu, vykonaní a ukončení ustanoví vykonávací predpis ministerstva. V § 7 sa systematicky zaraďuje ďalšie vzdelávanie rozhodcov, ktoré ministerstvo organizuje prostredníctvom poverenej osoby aspoň raz ročne. V nadväznosti …

čl. I § 9 §
Zánik funkcie rozhodcu vymedzuje § 9, pričom zakotvuje jednak dôvody zániku funkcie rozhodcu v konkrétnom rozhodcovskom konaní, ale zároveň aj dôvody zániku funkcie rozhodcu ako takej. Ustanovenia odsekov 2 až 4 sú súvisiace právne normy, ktoré vymedzujú právny režim povinností rozhodcu a predsedu SRS v prípade, ak zanikne funkcia rozhodcu v prebiehajúcom rozhodcovskom konaní. Zakotvujú sa jednak informačné povinnosti a jednak oprávnenia predsedu SRS odvolať rozhodcu z funkcie.

čl. I § 10 a 11 §
Uvedené ustanovenia tvoria východisko pre ustálenie podmienok, ktoré musí spĺňať zriaďovateľ SRS, a ktoré musia byť splnené za účelom získania povolenia na rozhodovanie spotrebiteľských sporov. Zriaďovateľom SRS môže byť osoba, ktorej oprávnenie zriadiť SRS priznáva ZRK. Zároveň platí, že právnická osoba je povinná na svoje náklady zriadiť a udržiavať SRS, ak to ustanovuje osobitný predpis. Navrhovateľ sa v danom ustanovení na prospech ochrany práv spotrebiteľa odklonil aj od čl. 4 ods. 3 smernice 2013/11/EÚ, keďže ustálil, že zriaďovateľom SRS môže byť len subjekt podľa osobitného zákona, u ktorého je predpoklad vyšších garancií odbornosti a nezávislosti. V odseku 2 sa zakotvuje generálna klauzula limitácie právomoci rozhodovať spotrebiteľské spory. Odseky 3 a 4 § 10 vymedzujú povinnosti, ktoré musí v súvislosti so zriadením SRS splniť jeho zriaďovateľ. Odsek 3 má procesný charakter a odsek 4 charakter inštitucionálny. Zriaďovateľ uhrádza aj poplatok za vykonanie skúšky a poplatok za udelenie povolenia. V § 11 sú vymedzené podmienky získania povolenia vrátane právneho režimu podania žiadosti …

čl. I § 12 §
V nadväznosti na podmienky udelenia povolenia a ich preukázanie sa zakotvuje rozsah informácií o SRS, ktoré je jeho zriaďovateľ povinný zverejňovať na svojom webovom sídle. Zároveň sa ustanovuje generálna povinnosť zriaďovateľa SRS zriadiť a udržiavať webové sídlo SRS. V súvislosti s rozsahom zverejňovaných informácií je ustanovená povinnosť zriaďovateľa poskytnúť zverejňované informácie aj na trvalom médiu. Rovnako sa zakotvuje povinnosť SRS vypracovať a zverejňovať správu o svojej činnosti a to do 31. marca nasledujúceho roka za uplynulý kalendárny rok. Zákon ďalej upravuje povinné náležitosti predmetnej správy.

čl. I § 13 §
V súvislosti so vznikom, zriadením a prípadným zrušením SRS sa ustanovuje povinnosť zriaďovateľa v Obchodnom vestníku zverejniť oznam o zriadení SRS, informáciu o zrušení SRS, a rovnako štatút a rokovací poriadok ním zriadeného SRS a ich zmeny. Zároveň sa ustanovuje, že predmetné údaje je zriaďovateľ povinný zverejniť do 30 dní od zriadenia alebo zrušenia SRS alebo odkedy k zmenám údajov došlo. V súlade s cit. ustanovením ďalej platí, že štatút, rokovací poriadok a ich zmeny nenadobudnú účinnosť skôr, ako sú zverejnené v Obchodnom vestníku. Predmetná norma sleduje definitívne odstránenie nejasností vo veci vzniku a zriadenia SRS.

čl. I § 14 a 15 §
Ustanovenie § 14 vymedzuje štatút SRS, pričom sa exemplifikatívne ustanovuje rozsah údajov uvádzaných v štatúte. Na rozdiel od základných náležitostí štatútu sa jeho obsahový rámec rozširuje aj o procedurálne otázky a osobitne zoznam opatrení, ktoré musí zriaďovateľ zabezpečiť pri udržiavaní odbornej úrovne rozhodcov a náprave nedostatkov vyplývajúcich z disciplinárnych konaní a konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku. § 15 vymedzuje základné náležitosti rokovacieho poriadku, pričom sa zároveň deklaruje, že pravidlá konania a postup v konaní pred SRS v rokovacom poriadku musia zabezpečovať rovnosť účastníkov rozhodcovského konania a právo každého účastníka rozhodcovského konania konať pred SRS, ako aj ochranu práv a oprávnených záujmov spotrebiteľa.

čl. I § 16 §
Ustanovenie § 16 vymedzuje zoznam rozhodcov SRS, podrobnosti o zapisovaných údajoch a pravidlá zápisu a vyčiarknutia zo zoznamu. Platí, že rozhodca sa zapisuje do zoznamu rozhodcov na dobu najmenej štyroch rokov a zo zoznamu rozhodcov môže byť vyčiarknutý len z dôvodov uvedených v tomto zákone. Rozhodca môže písomne požiadať predsedu SRS o výmaz zo zoznamu rozhodcov ku dňu uvedenému v žiadosti.

čl. I § 17 až 21 §
Ustanovujú sa povinnosti procedurálneho rázu vo sfére rozhodovania ministerstva o udelení povolenia na rozhodovanie v spotrebiteľských sporoch. Vymedzuje sa režim žiadosti o udelenie povolenia, režim opravy neúplnej žiadosti, pričom logika povoľovacieho režimu je stanovená na následnosť krokov – udelenie povolenia a faktický zápis do zoznamu rozhodcov, resp. zoznamu SRS. Ustanovenia vymedzujú vymedzujú údaje a informácie, ktoré sa zapisujú do zoznamov vedených ministerstvom a dôvody, pre ktoré a prípady v rámci ktorých môže ministerstvo odňať povolenie na rozhodovanie spotrebiteľských sporov a vyčiarknuť rozhodcu alebo SRS zo zoznamu vedeného ministerstvom. De facto spoločným procedurálnym ustanovením je § 19, ktorý zakotvuje generálnu klauzulu neprípustnosti opravného prostriedku proti rozhodnutiam ministerstva. Vydané rozhodnutia budú preskúmateľné výhradne súdom podľa OSP. V § 20 a 21 sa vymedzuje generálna súčinnostná povinnosť subjektov s prihliadnutím na režim udelenia a zrušenia povolenia.

čl. I § 22 až 24 §
Ustanovuje sa režim začatia spotrebiteľského rozhodcovského konania a základné ustanovenia týkajúce sa tohto procesnoprávneho režimu. Z pohľadu systematiky sa zaraďuje ustanovenie o zložení rozhodcovského súdu, ktorým sa bude rozumieť jeden alebo viacerí rozhodcovia. Všeobecne sa vymedzuje, že príslušný na rozhodovanie je jeden rozhodca, ak štatút alebo rokovací poriadok SRS neurčí inak. Zloženie rozhodcovského súdu sa dopĺňa aj o mechanizmus ustanovenia rozhodcu, pričom sa vymedzuje všeobecná zásada výberu rozhodcu a zároveň aj záväzné pravidlo výberu nového rozhodcu, ak funkcia skôr ustanoveného rozhodcu zanikla.

čl. I § 25 až 27 §
Vymedzuje sa základný režim žaloby a žalobnej odpovede, pričom sa ustanovujú aj náležitosti žaloby. Osobitne sa zakotvuje povinnosť podať žalobnú odpoveď, avšak s upresnením, že ak spotrebiteľ žalobnú odpoveď nepodá, bude SRS postupovať bez toho, aby nekonanie spotrebiteľa vyhodnotil ako uznanie tvrdení žalobcu. Zároveň sa vymedzuje aj možnosť zmeny žaloby, a to až do okamihu skončenia dokazovania v rozhodcovskom konaní. V neposlednom rade zákon ustanovuje oprávnenie SRS požadovať zaplatenie poplatku a preddavku na trovy rozhodcovského konania, avšak iba od účastníka, ktorý nie je spotrebiteľ. Ustanovenie § 26 vymedzuje všeobecné procesnoprávne účinky podania žaloby a v súlade s úvodnými ustanoveniami zákona upresňuje aj prekážku litispendencie. V § 27 sa vymedzuje inštitút vzájomnej žaloby, pri ktorom sa odkazuje na použitie ustanovení o žalobe.

čl. I § 28 §
Predmetné ustanovenie predstavuje jadro procesnoprávnej ochrany práv spotrebiteľa v rozhodcovskom konaní. Uvedené sa výrazne prejavuje vo vymedzení použiteľného práva, zákaze spoplatnenia procesného úkonu spotrebiteľa, povinnosti SRS skúmať neprijateľné zmluvné podmienky, zákaze vydať predbežné opatrenie proti spotrebiteľovi alebo rozhodnúť v skrátenom konaní. Osobitne sa ustanovuje, že SRS je povinný aj bez návrhu spotrebiteľa preskúmať, či vymáhaný nárok nie je založený na neprijateľnej zmluvnej podmienke alebo na zmluvnom dojednaní, ktoré je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. SRS je povinný prihliadať aj na iné dôvody neplatnosti právneho úkonu, na ktoré by súd prihliadal aj bez návrhu. V súlade s transponovanou smernicou sa zavádza ustanovenie, podľa ktorého ak SRS nerozhodne o žalobe do 90 dní od jej podania, oznámi účastníkom SRK dôvody, pre ktoré doposiaľ vo veci nerozhodol a predpokladaný čas, v ktorom rozhodne. Zároveň sa ustanovujú ďalšie všeobecné pravidlá, vrátane lehoty na rozhodnutie, povinnosti zachovávať mlčanlivosť, mechanizmu určovania odmeny rozhodcu a osobitne sa vymedzuje režim zastavenia …

čl. I § 29 §
Podľa všeobecných pravidiel civilné procesu sa ustanovuje námietka proti rozhodcovi, pričom prioritne zostáva zachovaná zásada, že ak existujú dôvody zaujatosti, má ich namietnuť sám rozhodca. Osobitne je vymedzený režim rozhodovania o námietke zaujatosti, ak tejto nebude vyhovené, a v tomto prípade sa ustanovuje, že o námietke rozhodne do 30 dní od jej doručenia orgán SRS určený štatútom.

čl. I § 30 §
Ustanovuje sa rozhodovanie o právomoci SRS. Rozhodovanie o právomoci môže mať formu samostatného rozhodcovského uznesenia alebo formu konečného rozhodcovského rozsudku, v ktorom sa SRS s námietkou právomoci vysporiada. V prípade, ak SRS rozhodne uznesením, zakotvuje sa režim obrany účastníka, a to vo forme návrhu na všeobecný súd, ktorým bude účastník požadovať určenie, že rozhodcovský súd nemá právomoc konať. Proti rozhodnutiu všeobecného súdu, ktorým tento určil právomoc rozhodovať, nebude prípustný opravný prostriedok. V závere ustanovenia odseku 2 sa vymedzuje pravidlo, že námietka právomoci nie je prekážkou konania, avšak vždy je prekážkou rozhodnutia SRS.

čl. I § 31 §
Ustanovuje sa miesto vykonania úkonov v rozhodcovskom konaní. Týmto bude vždy prioritne sídlo súdu a v ostatných prípadoch sa ponecháva SRS možnosť vykonať úkony na mieste, ktoré považuje za vhodné, avšak len v prípade, ak sa týmto nesťaží právo účastníkov na prístup k súdu.

čl. I § 32 §
Ustanovuje sa jazyk rozhodcovského konania a základné pravidlá jeho ustálenia.

čl. I § 33 §
Osobitne sa upravuje režim doručovania. Zatiaľ čo odsek 1 sa vzťahuje na doručovanie adresátovi, ktorý nie je spotrebiteľom, odsek 2 upravuje režim doručovania písomností spotrebiteľovi. Platí, že prioritne sa písomnosti spotrebiteľovi doručujú do vlastných rúk a to na adresu uvedenú v spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve. Zároveň sa zakotvuje povinnosť SRS dopytovať register obyvateľov SR, ak nemožno písomnosť doručiť priamo spotrebiteľovi na známu adresu. V treťom rade sa ustanovuje fikcia doručenia naviazaná na režim vrátenia zásielky SRS, avšak táto sa použije len v prípade, že zlyhajú prvé dva mechanizmy zisťovania miesta pobytu spotrebiteľa. V odseku 3 sa upravuje osobitný režim doručovania elektronickými prostriedkami. Slovné spojenie „výlučne elektronickej podobe“ je potrebné vykladať tak, že nie je prípustné, aby si účastník konania zvolil kombináciu elektronického doručovania a súčasne aj listinného doručovania. Má teda na výber len jednu z dvoch možností. Odsek 4 kogentne zakazuje doručovať písomnosti prostredníctvom opatrovníka, úradnej tabule alebo iného verejne prístupného miesta.

čl. I § 34 §
Aplikačná prax poukázala na nevyhnutnosť explicitnej úpravy vzťahu ústneho pojednávania a písomného konania v rozhodcovskom konaní. Všeobecne sa zakotvuje právo spotrebiteľa navrhnúť ústne pojednávanie, pričom zamietnutie tohto návrhu môže mať za následok až zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ustanovenie ďalej vymedzuje charakter rozhodcovského konania, pravidlá oznámenia termínu ústneho pojednávania a režim následkov v prípade, ak sa účastník na ústne pojednávanie nedostaví alebo nepredloží listiny alebo predmety, ktoré sú dôležité pre jeho ďalší priebeh. Osobitne sa vymedzuje, že SRK je neverejné, ak sa účastníci SRK nedohodli inak, pričom účastník konania môže kedykoľvek v priebehu konania požiadať SRS o verejné vyhlásenie rozhodcovského rozsudku. Ustanovenie pamätá aj na prípady, kedy SRS zmení sídlo v čase medzi uzavretím spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a začatím spotrebiteľského rozhodcovského konania. V takom prípade má spotrebiteľ právo, aby sa ústne pojednávanie nariadené podľa odseku 1 uskutočnilo v obci, kde bolo pôvodné sídlo stáleho rozhodcovského súdu.

čl. I § 35 a 36 §
Okrem všeobecných zásad dokazovania sa ustanovuje aj pre spotrebiteľa výhodnejší režim dokazovania, ktorý je pretavený do povinnosti ktorejkoľvek osoby predložiť listiny alebo iné dôkazné prostriedky alebo poskytnúť informácie, ak je to v záujme ochrany práv spotrebiteľa. V odseku 7 sa zároveň ustanovuje povinnosť druhého účastníka konania poskytnúť všetky dôkazné prostriedky, ktoré nie sú vo sfére spotrebiteľa a ktoré môžu byť na prospech jeho dôkaznej situácie. V § 36 sa osobitne vymedzuje možnosť ustanoviť v rozhodcovskom konaní znalca.

čl. I § 37 §
Upravujú sa trovy rozhodcovského konania a zásady rozhodovania o trovách. Vymedzujú sa odklony od všeobecných pravidiel rozhodovania o trovách v súdnom konaní. Zakotvuje sa pravidlo, že spotrebiteľ nesmie znášať neprimerané trovy, pričom primeranosť sa posudzuje s ohľadom na istinu uplatňovaného nároku. Rovnako sa výslovne preberá zásada rozhodovania o trovách vo veciach drobných sporov a taktiež možnosť nepriznania náhrady trov, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Popri všeobecných zásadách rozhodovania o trovách sa vymedzuje osobitný prípad zastavenia rozhodcovského konania z dôvodu nedostatku právomoci, pri ktorom bude platiť, že ak SRS spotrebiteľské rozhodcovské konanie zastaví z dôvodu nedostatku právomoci rozhodovať, neprizná žiadnemu účastníkovi náhradu trov konania. Rozhodcovský súd nemá právomoc autoritatívne rozhodnúť o plnení v prípade, ak nie je založená jeho právomoc. To nie je na úkor prípadných nárokov na náhradu škody, podľa predpisov hmotného súkromného práva, ktorú utrpela osoba vystavená rozhodcovskému konaniu, ktoré prebiehalo v rozpore s právnymi predpismi a voči subjektu, ktorého protiprávne konanie škodu účastníkovi spôsobilo. Tohto nároku sa …

čl. I § 38 až 44 §
Predmetné ustanovenia vymedzujú režim, formálny a obsahový rámec rozhodcovského rozhodnutia, jeho účinky a možnosť jeho opravy. Na úvod sa ustanovuje režim rozhodovania viacerými rozhodcami, a to osobitne v kontexte hlasovania o rozhodcovskom rozhodnutí. Zákon rozlišuje dve formy rozhodcovského rozhodnutia, a to rozhodcovský rozsudok a rozhodcovské uznesenie, pričom v meritórnom zmysle sa ustanovuje, že SRS môže rozhodcovský rozsudok vydať, ak rozhoduje vo veci samej alebo na základe zmieru uzavretého účastníkmi rozhodcovského konania. V intenciách procesnoprávnych princípov sa vymedzuje zákaz rozhodovania nad rámec petitu s výnimkou judikovania neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Z dôvodu flexibility sa zakotvuje aj možnosť rozhodnutia formou tzv. medzitímneho rozsudku. Formálny a obsahový rozmer rozhodcovského rozsudku vychádza zo všeobecných ustanovení procesného práva. V súvislosti s rozhodovaním rozhodcovským rozsudkom sa zakotvuje pravidlo, že nemožno prisúdiť, čo odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom a plnenie, ktoré je nemožné. Rovnako nemožno prisúdiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv …

čl. I § 45 §
Upravuje sa inštitút žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, jasne sa vymedzuje, že žaloba má smerovať proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, pričom tento musí preukázať, že existuje niektorý z dôvodov zrušenia rozhodcovského rozsudku vymedzených v písmenách a) až l). Ustanovené dôvody žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku sú tak dôvody hmotnoprávneho ako i procesnoprávneho charakteru, sústreďujúc sa pritom na zmätočnosť konania, nesprávnosť zistenia skutkového stavu, prípadne nesprávnosť procedurálneho postupu v súvislosti s potrebou nariadenia ústneho pojednávania. Osobitne sú významné dôvody hmotnoprávneho charakteru vyjadrené v písmenách a), c), e), i) a j). Všetky uvedené dôvody naznačujú závažné porušenia práv spotrebiteľov, či už titulom porušenia tohto zákona alebo osobitných predpisov určených na ochranu práv spotrebiteľa. Do pozornosti možno dať ustanovenie písmena k), ktoré poukazuje na jednoznačné prepojenie základného rozhodcovského konania a exekučného konania. Odsek 2 pomerne prelomovo zakotvuje právo spotrebiteľa podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku na tlačive uvedenom v prílohe č. 3 zákona. Súčasne sa ustanovuje pravidlo procedurálneho postupu súdu v prípade, ak …

čl. I § 46 §
Ustanovuje sa lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku v trvaní troch mesiacov od jeho doručenia účastníkovi SRK. Za najdôležitejšie pravidlo možno označiť normu vyjadrenú v odseku 2, podľa ktorej doručený rozhodcovský rozsudok nenadobudne právoplatnosť skôr, ako uplynie trojmesačná lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak bude žaloba podaná, nadobudne rozhodcovský rozsudok právoplatnosť až po nadobudnutí právoplatnosti súdneho rozhodnutia vydaného v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ustanovenie odseku 3 lehotu na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku fakticky predlžuje tým, že umožňuje, aby účastník SRK predmetnú žalobu podal aj v lehote na podanie námietok proti exekúcii.

čl. I § 47 §
Vymedzujú sa prípady postupu v situácii, keď všeobecný súd zruší rozhodcovský rozsudok, pričom s ohľadom na konkrétne dôvody jeho zrušenia sa bližšie ustanovuje, kedy po zrušení rozhodcovského rozsudku v konaní na návrh niektorého z účastníkov pokračuje všeobecný súd a kedy pokračuje SRS. Osobitný režim je upravený v odseku 3, kde je formulovaná viazanosť SRS názorom všeobecného súdu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky alebo o inom porušení pravidla na ochranu práv spotrebiteľa.

čl. I § 48 a 49 §
Ustanovuje sa nový inštitút sťažnosti na postup rozhodcu, ktorú môže účastník SRK podať buď ministerstvu alebo predsedovi SRS. Zakotvuje sa všeobecné pravidlo, podľa ktorého ak sťažnosť smeruje proti predsedovi SRS, prešetrí ju predsedníctvo SRS. Ak je zo sťažnosti zrejmé, že konanie rozhodcu napĺňa znaky disciplinárneho previnenia, podá ministerstvo návrh na začatie disciplinárneho konania, inak sťažnosť postúpi na vybavenie predsedovi SRS, pričom ak je to potrebné, ministerstvo na účely zistenia, či konanie rozhodcu napĺňa znaky disciplinárneho previnenia, vykoná kontrolu podľa tohto zákona. Z dôvodu právnej istoty sa výslovne vymedzuje, že podanie sťažnosti nie je prekážkou postupu a rozhodnutia v SRK. V ustanovení § 49 sa zavádzajú základné zásady prešetrovania sťažností a oznamovania výsledku prešetrovania sťažnosti. Jadro právnej úpravy je sústredené v odseku 4, ktorý upravuje kritériá kvalifikácie sťažnosti z pohľadu jej opodstatnenosti a s tým súvisiacu povinnosť podať, resp. nepodať návrh na začatie disciplinárneho konania proti rozhodcovi. Súvisiace ustanovenia regulujú procedurálne aspekty prešetrovania sťažností a režim oznámenia výsledku prešetrenia sťažovateľovi. SRS …

čl. I § 50 §
Vymedzuje sa definícia disciplinárneho previnenia. S poukazom na závažnosť konania sa osobitne vymedzujú aj skutkové podstaty závažného disciplinárneho previnenia rozhodcu.

čl. I § 51 §
Za disciplinárne previnenie podľa § 50 možno uložiť disciplinárne opatrenia vymedzené v ustanovení § 51. Pravidlá pre ukladanie disciplinárnych opatrení sú zakotvené v § 64 ods. 7 až 10.

čl. I § 52 §
Vymedzuje sa inštitút dočasného pozastavenia výkonu funkcie rozhodcu a pravidlá rozhodovania o dočasnom pozastavení. Pôjde o rozhodnutie predbežného charakteru, ktoré bude vydávať disciplinárny senát a ktoré vykoná ministerstvo.

čl. I § 53 a 54 §
Predmetné ustanovenia tvoria podstatu právnej úpravy disciplinárnych orgánov vykonávajúcich disciplinárne konanie, ich kreovania, právomoci, rozsahu konania a podobne. V § 53 sa jasne stanovuje, že disciplinárnym orgánom sú senáty stálej disciplinárnej komisie. Stála disciplinárna komisia má 15 členov menovaných ministrom spravodlivosti, pričom päť členov menuje minister aspoň z desiatich kandidátov nominovaných záujmovými združeniami zriaďovateľov SRS a záujmovými združeniami rozhodcov z radov rozhodcov. Desať členov je vymenovaných zo zamestnancov ministerstva, iných osôb, ktoré pôsobia v sektore vysokých škôl, neziskovom sektore alebo vykonávajú právnické povolanie; tieto osoby musia spĺňať podmienky na udelenie povolenia na výkon funkcie rozhodcu oprávneného rozhodovať spotrebiteľské spory podľa § 5 (skúška odbornej spôsobilosti rozhodcu, resp. iná odborná skúška, podmienka bezúhonnosti a dôveryhodnosti, vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo, minimálne päťročná právnická prax). V ustanovení odseku 4 sa zakotvuje osobitné pravidlo pre prípad, že členov stálej pracovnej komisie nemožno vyššie uvedeným spôsobom vymenovať. V takom prípade vymenuje minister členov stálej disciplinárnej komisie zo zamestnancov ministerstva alebo iných …

čl. I § 55 §
Ustanovenie vymedzuje režim vylúčenia predsedu disciplinárneho senátu a člena disciplinárneho senátu z prejednávania a rozhodovania veci. Predseda alebo člen disciplinárneho senátu je vylúčený, ak rozhodoval vo veci, ktorej sa disciplinárne prejednávaný skutok týka, ak bol zapísaný v zozname rozhodcov SRS, v ktorého zozname je zapísaný aj disciplinárne obvinený rozhodca alebo ak nemôže vykonávať svoju činnosť po dobu aspoň šiestich týždňov. Účastník disciplinárneho konania má právo vzniesť námietku zaujatosti predsedu alebo člena disciplinárneho senátu. O námietke zaujatosti rozhoduje iný disciplinárny senát. Ak námietke zaujatosti vyhovie, je predseda alebo člen disciplinárneho senátu tiež vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Z ustanovenia § 55 ods. 3 a § 54 ods. 2 a 3 vyplývajú ďalšie spôsoby ukončenia členstva v stálej disciplinárnej komisii, a to vzdanie sa členstva listom adresovaným ministrovi (členstvo zaniká uplynutím kalendárneho mesiaca, v ktorom bolo písomné oznámenie doručené ministrovi) a odvolanie člena. Zákon rozlišuje obligatórne a fakultatívne dôvody odvolania člena stálej disciplinárnej komisie. Minister člena odvolá, ak tento stratil predpoklady …

čl. I § 56 §
Ustanovujú sa pravidlá pre prideľovanie vecí disciplinárnemu senátu. Návrh na začatie disciplinárneho konania, námietka zaujatosti a odvolanie proti rozhodnutiu o zastavení disciplinárneho konania sa pridelí disciplinárnemu senátu náhodným výberom, a to prostredníctvom technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania výberu disciplinárneho senátu.

čl. I § 57 §
Ustanovenie upravuje začatie disciplinárneho konania. Disciplinárne konanie voči rozhodcovi začína na návrh. Návrh sa podáva ministerstvu, pričom konanie je začaté dňom, keď bol návrh doručený ministerstvu. Z hľadiska okruhu oprávnených subjektov je návrh na začatie disciplinárneho konania oprávnený podať minister, predseda súdu alebo predseda SRS voči rozhodcom zapísaným v zozname tohto SRS, a to v lehote do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa navrhovateľ dozvedel o disciplinárnom previnení, najneskôr do dvoch rokov odo dňa, keď došlo k disciplinárnemu previneniu. Ak je však navrhovateľom minister, lehota na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania neuplynie skôr ako tri mesiace od doručenia oznámenia predsedu SRS alebo predsedníctva SRS o výsledku prešetrenia sťažnosti na postup rozhodcu a prijatých opatreniach na odstránenie zistených nedostatkov (§ 49 ods. 7). Ďalšie ustanovenia upravujú náležitosti návrhu na začatie konania, režim odstránenia nedostatkov a vád návrhu, prekážku litispendencie s odklonom spočívajúcim v pristúpení do už začatého konania. Osobitosť pristúpenia zakladá kvázi nepriame účastníctvo s rovnocenným právnym statusom. Ustanovenie odseku …

čl. I § 58 §
Ustanovenie vymedzuje účastníka a zastupovanie v disciplinárnom konaní. Disciplinárne obvinený rozhodca môže byť v disciplinárnom konaní zastúpený len advokátom alebo opatrovníkom. Zastupovanie inou osobou nie je prípustné. Opatrovníka možno ustanoviť disciplinárne obvinenému, ktorý nie je práve zastúpený a ktorého pobyt nie je známy alebo ktorému sa nepodarilo doručiť písomnosť ani na adresu sídla SRS, v ktorého zozname je zapísaný. Za opatrovníka ustanoví predseda disciplinárneho senátu prioritne rozhodcu zo zoznamu rozhodcov SRS, do ktorého je zapísaný i disciplinárne obvinený. Ak nemožno ustanoviť za opatrovníka iného rozhodcu, bude ustanovený za opatrovníka predseda SRS. Ak nie je možný ani takýto postup, ustanoví predseda disciplinárneho senátu opatrovníka v súlade so všeobecným predpisom o konaní pred súdmi.

čl. I § 59 §
V ustanovení § 59 sa ustanovuje presný procesný postup v jednotlivých fázach disciplinárneho konania, ustanovujú sa lehoty na vykonanie jednotlivých procesných úkonov, lehoty na zvolanie ústneho pojednávania a na rozhodnutie vo veci samej. Jadrom právnej úpravy je ustanovenie odseku 1, ktoré podrobne vymedzuje procesný postup po začatí disciplinárneho konania. Toto ustanovenie v odsekoch 4 a 5 tiež rámcovo, vychádzajúc z režimu dokazovania v správnom konaní, vymedzuje proces dokazovania v disciplinárnom konaní, pričom sa preferuje zásada koncentrácie konania v zmysle, že disciplinárne obvinený a navrhovateľ sú povinní navrhnúť dôkazy tak, aby ich bolo možné vykonať najneskôr na prvom pojednávaní. Neskôr navrhnuté dôkazy možno vykonať iba vtedy, ak ich účastník nemohol navrhnúť bez svojej viny; o prípustnosti vykonania dôkazu rozhodne disciplinárny senát. Čo sa týka dôkazných prostriedkov, ustanovuje sa, že disciplinárny senát vykoná dokazovanie najmä listinami; dôkaz svedkom alebo znalcom vykoná iba vtedy, ak nie je zistenie a objasnenie skutočného stavu veci možné inak.

čl. I § 60 §
Ustanovenie § 60 upravuje obligatórne a fakultatívne prerušenie disciplinárneho konania. Osobitne sa vymedzuje, že disciplinárne konanie sa prerušuje, ak disciplinárne obvinený požiadal o výmaz zo zoznamu rozhodcov vedeného ministerstvom. V takom prípade sa v disciplinárnom konaní pokračuje, ak bol disciplinárne obvinený opätovne zapísaný do zoznamu rozhodcov vedeného ministerstvom. Ak pominú dôvody prerušenia konania, začínajú plynúť nové lehoty. Právne účinky úkonov vykonaných v disciplinárnom konaní zostávajú zachované.

čl. I § 61 až 63 §
Ustanovenia § 61 až 63 návrhu zákona upravujú decíznu fázu disciplinárneho konania, pričom rozlišujú medzi zastavením disciplinárneho konania a meritórnym rozhodnutím. Osobitne sa upravuje otázka rozhodovania o trovách disciplinárneho konania a otázka náhrady trov konania.

čl. I § 64 §
V § 64 ods. 7 až 10 sú zakotvené pravidlá pre ukladanie disciplinárnych opatrení. Ak ide o disciplinárne previnenie rozhodcu, ktoré svojou povahou neodôvodňuje uloženie prísnejšieho disciplinárneho opatrenia, disciplinárny senát uloží písomné napomenutie. Ak je to vzhľadom na povahu disciplinárneho previnenia rozhodcu potrebné, disciplinárny senát uloží verejné napomenutie, ktoré sa zverejní na webovom sídle ministerstva. Popri písomnom napomenutí alebo peňažnej pokute možno uložiť aj pozastavenie výkonu funkcie rozhodcu na šesť až 24 mesiacov. Ak to odôvodňuje povaha disciplinárneho previnenia, možno rozhodcovi popri peňažnej pokute a pozastavení výkonu funkcie rozhodcu uložiť aj preskúšanie. Disciplinárne opatrenia sú odstupňované podľa závažnosti konania, pričom za závažné disciplinárne previnenie nezlučiteľné s výkonom funkcie rozhodcu sa predpokladá najprísnejší trest – vyčiarknutie zo zoznamu rozhodcov, ktoré nemôže byť zahladené. Na druhej strane, ak už samotné prejednanie veci v disciplinárnom konaní považuje disciplinárny senát za postačujúce s ohľadom na menej závažný charakter porušenej povinnosti, spôsob konania a mieru zavinenia, môže od uloženia disciplinárneho opatrenia výnimočne upustiť. Ak ide …

čl. I § 65 §
Ustanovenie § 65 upravuje zahladenie disciplinárneho postihu. Účinky zahladenia nastanú priamo zo zákona, teda o tejto skutočnosti nebude potrebné vydávať osobitné rozhodnutie. Na žiadosť dotknutého rozhodcu mu ministerstvo bezodkladne vydá osvedčenie o zahladení disciplinárneho postihu. Disciplinárne opatrenie vyčiarknutie zo zoznamu rozhodcov sa nezahladzuje.

čl. I § 66 §
V spoločnom ustanovení sa zavádzajú osobitné opatrenia proti nečinnosti, ktoré sa vzťahujú na celé disciplinárne konanie. Zakotvuje sa, že ak predseda disciplinárneho senátu nevykoná úkon alebo nerozhodne v lehote, ktorú mu ukladá zákon, vykoná úkon iný člen senátu, pričom o vykonaní úkonu člen disciplinárneho senátu informuje predsedu disciplinárneho senátu a ministra.

čl. I § 67 až 69 §
Ustanovenia vymedzujú inštitút kontroly a sankcií. Nanovo sa tak koncipuje právomoc ministerstva kontrolovať dodržiavanie tohto zákona a plnenie podmienok zriaďovateľa, rozhodcu a SRS pri výkone pôsobnosti podľa tohto zákona. S tým spojenou právomocou ministerstva je aj právomoc ukladať sankcie za porušenie povinností podľa tohto zákona. Východiskovým ustanovením § 67 sa zakotvuje základný rámec procesu výkonu kontroly, sústava práv a povinností ministerstva a kontrolovaného subjektu a základné pravidlá pre uskutočnenie kontroly. Nadväzujúce ustanovenia vymedzujú sankcie jednak za tzv. poriadkový delikt a jednak za správny delikt, pričom súčasne sa zakotvujú pravidlá pre začatie konania o uložení pokuty a všeobecné pravidlo o použiteľnosti správneho poriadku na konanie o pokute.

čl. I § 70 až 72 §
Formulujú sa spoločné ustanovenia vo sfére kogentnosti zákona, generálnej subsidiarity právneho režimu a režimu výkonu kontroly ministerstvom.

čl. I § 73 §
Zákon reaguje na potrebu prechodných ustanovení, a to v súvislosti so zavedením nových podmienok pre rozhodovanie spotrebiteľských sporov. Prechodné ustanovenia sú formulované predovšetkým vo sfére nového presadenia inštitucionálnych zmien režimu udeľovania povolenia na rozhodovanie spotrebiteľských sporov. Zakotvujú sa viaceré nosné pravidlá použitia novej právnej úpravy, ktoré možno zhrnúť nasledovne: tento zákon sa použije aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spor spĺňajúci znaky spotrebiteľského sporu a ktoré začali pred účinnosťou tohto zákona, plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku sa spravuje doterajšími predpismi, rozhodcovská zmluva uzavretá podľa doterajších predpisov sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia, na základe rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky dojednanej pred účinnosťou zákona môže spotrebiteľský spor rozhodovať len rozhodca alebo SRS, ktorí získali povolenie podľa tohto zákona; ak nemôže spor rozhodovať tento rozhodca alebo SRS, pretože nezískal povolenie na rozhodovanie spotrebiteľských sporov, bude spor rozhodovať SRS, ktorý na výzvu dodávateľa písomne vyberie spotrebiteľ, ak písomne neodmietne rozhodcovské konanie. Ak spotrebiteľ SRS nevyberie a …

čl. I § 74 §
Zavádza sa odkaz na transpozičnú prílohu.

čl. II (Občiansky súdny poriadok)
V súvislosti s úvodnými ustanoveniami zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nanovo formulujú ustanovenia § 88 a 106, ktoré reagujú na zmeny vykonané v tomto zákone. Navrhované zmeny sa týkajú miestnej príslušnosti súdov a prekážok súdneho konania v prípade, ak začalo alebo prebieha rozhodcovské konanie alebo je uzavretá spotrebiteľská rozhodcovská zmluva. Ustanovenia oboch paragrafov sú budované na presadení ochrany práv spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami a vážnymi následkami neplatnej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. Podľa § 106, len čo súd k námietke odporcu uplatnenej najneskôr pri prvom jeho úkone vo veci samej zistí, že vec sa má podľa zmluvy účastníkov prejednať v rozhodcovskom konaní, nemôže vec ďalej prejednávať a konanie zastaví. Vec však prejedná, ak účastníci vyhlásia, že na zmluve netrvajú, ak uznanie cudzieho rozhodcovského rozhodnutia bolo v Slovenskej republike odopreté, ak ide o spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu a v tejto veci ešte nezačalo spotrebiteľské rozhodcovské konanie, alebo ak súd zistí, že vec nemôže byť podľa práva Slovenskej republiky podrobená rozhodcovskej zmluve, alebo …

čl. III (Občiansky zákonník)
Navrhovaná zmena reaguje na novoformulované ustanovenie § 3 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Súčasne sa zavádza prechodné ustanovenie, podľa ktorého sa nové vymedzenie neprijateľnej zmluvnej podmienky použite na spotrebiteľskú zmluvu uzavretú po účinnosti zákona.

čl. IV (Zákon o správnych poplatkoch)
V súvislosti s novozavedeným systémom tzv. „licencovania“ zriaďovateľov SRS a rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory a zavedením skúšky odbornej spôsobilosti rozhodcu ako jednej z podmienok odbornosti, ktoré sú predpokladom pre zápis do zoznamu rozhodcov, sa v položke 5 Sadzobníka správnych poplatkov zavádza päť nových správnych poplatkov. Správne poplatky sú príjmom štátneho rozpočtu.

čl. V (Exekučný poriadok)

čl. V bod 1
Ustanovuje sa osobitný režim rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovské rozhodnutie. Súladnosť rozhodcovského rozhodnutia so zákonom preskúma exekučný súd aj bez návrhu a v prípade, ak zistí, že nie je splnená niektorá z podmienok vymedzených v § 44 ods. 3, žiadosť o udelenie poverenia uznesením zamietne.

čl. V bod 2
Zakotvuje sa osobitný prípad poučovacej povinnosti súdneho exekútora. V prípade vykonávania exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku je exekútor povinný poučiť v upovedomení o začatí exekúcie povinného, ktorý je spotrebiteľom, o možnosti podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v lehote na podanie námietok proti exekúcii podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku. Poučenie obsahuje aj vzor žaloby podľa prílohy č. 3.

čl. V bod 3
Ustanovenie § 56 sa dopĺňa novým odsekom 3, v zmysle ktorého ak povinný v lehote na podanie námietok proti exekúcii podá žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku a súčasne podá návrh na odklad exekúcie, súd obligatórne odklad exekúcie povolí. Súčasne sa vymedzujú procesné následky viažuce sa na rozhodnutie súdu o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku v exekučnom konaní. Ak súd žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku zamietne, po právoplatnosti rozhodnutia sa v exekúcii pokračuje. Ak súd žalobe vyhovie a rozhodcovské rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, zruší, súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. b) zastaví.

čl. V bod 4
Zavádza sa v poradí nový dôvod zastavenia exekúcie založený na výkone exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom. Rozpor s verejným poriadkom bude integrovať všetky podstatné prípady presadenia hodnôt dobrých mravov, spravodlivosti, ktoré zakladajú hodnotové zázemie spoločnosti a ústavného a právneho poriadku Slovenskej republiky. Dôvod zastavenia exekúcie je koncipovaný bez bližšej špecifikácie zložiek exekučného titulu, ktoré môžu zakladať rozpor s verejným poriadkom a v tomto prípade postačí, ak samotný výkon takýto rozpor zakladá.

čl. V bod 5
Vzhľadom na potrebu ustálenia výkladu sa proti rozhodnutiu podľa § 57 ods. 1 písm. l) pripúšťa odvolanie.

čl. V bod 6 a 7
Novozavedený dôvod odkladu exekúcie v súvislosti s výkonom rozhodcovského rozsudku vydaného v spotrebiteľskom spore sa primerane a podľa logiky dôvodu odkladu exekúcie ustálenej v § 56 ods. 2 premieta aj do osobitného režimu odkladu exekúcie pri exekúcii zrážkami zo mzdy a iných príjmov a exekúcii prikázaním pohľadávky.

čl. V bod 8
Centrálny register exekúcií (ďalej len „register exekúcií“) je verejný zoznam, ktorý vedie a prevádzkuje Slovenská komora exekútorov (ďalej len „komora“). Údaje do registra exekúcií zapisuje, vykonáva ich zmenu a výmaz exekútor poverený vykonaním exekúcie, resp. jeho zástupca, náhradník alebo nástupca. Do registra exekúcií sa zapisujú údaje o každej právoplatne neskončenej exekúcii v nasledovnom rozsahu – označenie a spisová značka exekučného súdu, označenie a spisová značka súdneho exekútora, označenie vymáhaného nároku, na ktorého vymáhanie poveril exekútora súd, označenie povinného. Do registra exekúcií za zapisuje tiež udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, uznesenie o povolení odkladu exekúcie a uznesenie o čiastočnom zastavení exekúcie. Register exekúcií neobsahuje údaje o osobe oprávneného v exekučnom konaní. Výmaz všetkých údajov týkajúcich sa exekúcie z registra exekúcie sa viaže na skutočnosť, ktorou je právoplatné zastavenie exekúcie alebo skončenie exekúcie iným spôsobom ako zastavením (vymoženie pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie, upustenie od vykonania exekúcie). Komora zodpovedá za nepretržitú, plynulú a bezpečnú prevádzku registra exekúcií. Ide o objektívnu zodpovednosť …

čl. V bod 9
Ide o legislatívno-technickú úpravu; v súvislosti so zavedením správnych deliktov komory za porušenie povinností pri vedení registra exekúcií sa dopĺňa nadpis jedenástej časti Exekučného poriadku, ktorej štvrtá hlava bude venovaná správnym deliktom.

čl. V bod 10 až 14 a 16 až 26
Po analýze aplikačnej praxe majúcej svoj základ nie prevažne v objektívnych skutočnostiach sa pristupuje k úprave niekoľkých prvkov disciplinárneho konania v záujme ustálenia disciplinárneho orgánu, ktorý bude oprávnený viesť disciplinárne konanie. Po vzore zmeny sudcovských zákonov sa preferuje stály senát disciplinárneho orgánu stavovskej komory s tým, že všetky súvisiace zmeny reflektujú práve predmetnú zmenu ustálenia disciplinárneho orgánu.

čl. V bod 15
Navrhovanou právnou úpravou sa rozširuje pôsobnosť kontrolnej komisie aj mimo rámec tzv. finančnej kontroly exekútorského úradu a to práve s poukazom na vykonanie ustanovení Exekučného poriadku, ktoré orgánom samosprávy umožňujú kontrolovať súdneho exekútora. V uvedenom rámci sa vykonanie a ustálenie tzv. všeobecnej kontroly ponecháva na vnútorný predpis.

čl. V bod 27
Zavádzajú sa správne delikty komory, ktoré súvisia so zavedením registra exekúcií a po novom tak komora bude disciplinárne spôsobilým a zodpovedným subjektom. Cieľom zavedenia správnych deliktov komory bude naplnenie dohľadových oprávnení ministerstva vo vzťahu ku komore vo veciach vedenia registra exekúcií.

čl. V bod 28
Zavádzajú sa prechodné ustanovenia, ktoré vychádzajú z logiky, že na exekučné konania vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a ktoré neboli skončené do účinnosti tohto zákona, sa použijú doterajšie predpisy. Exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní vydaného pred účinnosťou tohto zákona možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie a rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. V súvislosti so zmenou disciplinárneho orgánu sa ustanovujú aj prechodné ustanovenia, ktoré pamätajú na rozhodnutie doposiaľ nerozhodnutých disciplinárnych konaní a osobitne na plynutie lehôt v súvislosti s okamihom pridelenia veci disciplinárnemu orgánu komory. V súvislosti s obsadením a kreovaním disciplinárnych orgánov sa zavádzajú aj ustanovenia odsekov 6 a 7.

čl. VI (Zákon o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľo
V nadväznosti na novú právnu úpravu sa rozširuje okruh subjektov, ktorým sa poskytujú údaje z registra fyzických osôb o stály rozhodcovský súd.

čl. VII (Zákon o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej sprá
V súlade s novou právnou úpravou zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa rozširuje vecná pôsobnosť Ministerstva spravodlivosti SR o kontrolu nad zriaďovateľmi SRS, stálymi rozhodcovskými súdmi a rozhodcami a vo vzťahu k disciplinárnej právomoci ministerstva nad rozhodcami oprávnenými rozhodovať spotrebiteľské spory.

čl. VIII (Účinnosť)
S ohľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu sa navrhuje účinnosť zákona na 1. januára 2015 s výnimkou ustanovenia § 211b Exekučného poriadku (v čl. V bode 8), ktorý upravuje prístup do registra exekúcií a vydávanie výpisov a potvrdení z tohto registra a ktorý nadobudne účinnosť 1. júla 2016. V Bratislave, 20. augusta 2014 Robert Fico v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Tomáš Borec v. r. minister spravodlivosti Slovenskej republiky

čl. CL

čl. CL bod 1, 2, 4 a 5
Cieľom navrhovanej zmeny je upraviť postup preukazovania bezúhonnosti. Navrhuje sa, aby osoby, ktoré majú preukázať bezúhonnosť nepredkladali výpis z registra trestov, ale poskytli údaje potrebné na jeho vyžiadanie. Zároveň sa upravuje postup, akým fond získa výpis z registra trestov. Ponecháva sa povinnosť pre cudzinca preukazovať bezúhonnosť obdobným potvrdením, akým je výpis z registra trestov vydaným príslušným orgánom štátu, ktorého je občanom.

čl. CL bod 3
Navrhovaná zmena ma za cieľ zrušenie povinnosti prikladať k žiadostiam výpis z obchodného registra a výpis zo živnostenského registra.