zákon č. 435/2001 Z. z. (patentový zákon)

čl. X (zákon o patentoch)

čl. X bod 1 až 5 §
Navrhuje sa vypustenie dodatkových ochranných osvedčení z vymedzenia predmetu úpravy a pôsobnosti zákona č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon) v znení zákona č. 402/2002 Z. z. z dôvodu existencie komplexnej právnej úpravy obsiahnutej v právnych aktoch ES – nariadenie Rady EHS č. 1768/92 z 18. júna 1992 o vytvorení dodatkového ochranného osvedčenia na liečivá a nariadenie č. 1610/96 Európskeho parlamentu a Rady z 23. júla 1996 o vytvorení dodatkového ochranného osvedčenia na výrobky na ochranu rastlín (ďalej len nariadenia). Obe nariadenia sú všeobecne záväznými právnymi aktmi ES, ktoré sa nadobudnutím svojej účinnosti a pristúpením Slovenskej republiky k EÚ stali priamo aplikovateľné a záväzné v celom svojom rozsahu aj pre územie Slovenskej republiky. Duplicitná úprava ustanovení nariadení v národných predpisoch členského štátu by bola v rozpore z rozsudkami Európskeho súdneho dvora.

čl. X bod 6 §
Originárny subjekt oprávnený vymáhať dodržiavanie práv chránených patentovým zákonom je majiteľ patentu. Okrem majiteľa patentu navrhované ustanovenie, v zmysle článku 4 odsek 1 písmeno b) smernice 2004/48/ES, oprávňuje na vymáhanie dodržiavania práv aj nadobúdateľa licencie. Nadobúdateľ licencie dané oprávnenie využije najmä v prípadoch, ak majiteľ patentu z akéhokoľvek dôvodu nekoná. V predmetnej súvislosti treba upozorniť na § 514 Obchodného zákonníka a z neho vyplývajúcu povinnosť nadobúdateľa licencie informovať o obmedzovaní alebo porušovaní práv poskytovateľa licencie; táto povinnosť nie je návrhom nového odseku § 14 dotknutá.

čl. X bod 7 a 10 §
Právo na informácie nie je v právnej úprave vynálezov inštitútom novým, platná právna úprava v § 32 odsek 2 upravuje právo na informácie v obecnej rovine. Navrhované ustanovenie predstavuje podrobnejšiu úpravu práva na informácie v zmysle smernice 2004/48/ES; v záujme väčšej prehľadnosti sa navrhuje vypustiť § 32 odsek 2 a právo na informácie sústrediť do nového samostatného paragrafu (§ 32a). V súlade s článkom 8 smernice 2004/48/ES sa zakotvuje právo majiteľa patentu požiadať v prípade porušenia alebo ohrozenia práv vyplývajúcich zo zákona o poskytnutie relevantných informácií a pôvode výrobku a okolnostiach jeho uvedenia na trh, pričom ustanovenie explicitne určuje osoby, ktoré sú povinné predmetné informácie poskytnúť, ako aj demonštratívne vymenúva okruh údajov, ktoré je majiteľ patentu oprávnený požadovať. Ustanovenie posilňuje postavenie majiteľa patentu v boji proti porušovaniu alebo ohrozovaniu práv, pretože mu umožňuje nielen zasiahnuť voči konkrétnemu porušovateľovi, ale aj vysledovať reťazec osôb (napr. distribútor, dodávateľ, veľkoobchodník, predajca), ktoré sa na porušovaní práv podieľajú.

čl. X bod 8 §
V súvislosti a v súlade s novo navrhovanou koncepciou primeraného zadosťučinenia, resp. úhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva v Občianskom zákonníku sa právo na primerané zadosťučinenie priznáva aj pre prípad ohrozenia práv chránených patentovým zákonom, pričom sa vkladá odkaz na zodpovedajúce novo navrhované ustanovenie Občianskeho zákonníka.

čl. X bod 9 §
V súvislosti s bodom 7 návrhu (vypustenie jedného odseku § 32) sa aktualizuje odkaz použitý v predmetnom ustanovení.

čl. X bod 11 §
Platná úprava § 33 odsek 2 demonštratívnym spôsobom predstavuje možné rozhodnutia súdu, ktorých cieľom je zamedzenie porušovania práv. Takto formulované „petity“ rozhodnutí vychádzajú zo zmluvy TRIPS. Navrhujú sa len nevyhnutné zmeny, ide o zosúladenie platného znenia so znením smernice 2004/48/ES. Stiahnutie z obchodnej siete prichádza do úvahy v prípadoch, kedy nie je možné vylúčiť možnú dohodu medzi majiteľom patentu a porušovateľom práva, na základe ktorej by sa stal porušovateľ osobou oprávnenou používať vynález. Definitívne odstránenie z obchodnej siete predstavuje v tomto smere riešenie konečné, možnosť dohody medzi majiteľom patentu a porušovateľom neprichádza do úvahy. Stiahnutie z obchodnej siete a definitívne odstránenie z obchodnej siete sa využije len u výrobkov, ktoré porušujú alebo ohrozujú práva, iné zabezpečenie spôsobom zamedzujúcim ďalšie porušovanie alebo ohrozovanie práva a zničenie možno využiť aj pri nástrojoch alebo materiáloch, ktorých prostredníctvom priamo došlo k porušeniu alebo ohrozeniu práv. Opatrenia sa vykonávajú na náklady porušovateľa práva.

čl. X bod 12
Navrhuje sa vypustenie piatej časti platného znenia patentového zákona týkajúcej sa udeľovania dodatkových ochranných osvedčení na liečivá a výrobky na ochranu rastlín z dôvodov identických ako je uvedené v odôvodnení k bodom 1 až 5 návrhu.

čl. X bod 13 §
Do § 79 patentového zákona (spoločné ustanovenia) sa v súlade s článkami 18 nariadení dopĺňa ustanovenie odkazujúce na použitie procesných ustanovení patentového zákona aj na konanie o osvedčeniach a úpravu právnych vzťahov týkajúcich sa osvedčení, pokiaľ procesnoprávna úprava nie je obsiahnutá v samotných nariadeniach.

čl. X bod 14 §
Navrhujeme doplniť v súlade so splnomocňujúcimi článkami nariadení do § 79 patentového zákona (spoločné ustanovenia) ustanovenie o spoplatnení úkonov spojených s konaním o osvedčeniach a ich udržiavaní v platnosti podľa zákona NR SR č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

čl. X bod 15, 16 a 17 §
Navrhuje sa upraviť splnomocňovacie ustanovenie § 80 patentového zákona určujúce rozsah úpravy vyhlášky Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky č. 223/2002 Z. z., ktorou sa vykonáva patentový zákon z dôvodu nevyhnutného odkazu na úpravu obsiahnutú v nariadeniach a súčasne odstránenie dvojitej právnej úpravy.

čl. X bod 18 a 19 §
Navrhovateľ spĺňa požiadavky vyplývajúce z článku 20a Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky.

čl. III

čl. III bod 1. §
1. novembra 2001 nadobudol účinnosť (s výnimkou štvrtej časti a piatej časti) zákon č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon). Do patentového zákona boli transponované, v zmysle Asociačnej dohody medzi Slovenskou republikou a Európskou úniou, a to ešte pred vstupom SR do EÚ, ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/44/ES zo 6. júla 1998 o právnej ochrane biotechnologických vynálezov. Ustanovenie § 6 ods. 2 patentového zákona predstavuje v spojení s odsekom 1 písm. e) etický štandard vo forme výluky patentovateľnosti riešení, ktoré sú považované za odporujúce dobrým mravom v oblasti klonovania a genetických manipulácií. Predmetné ustanovenia predstavujú premietnutie článku 6 smernice 98/44/ES. Navrhovaná zmena v § 6 ods. 2 písm. d) patentového zákona predstavuje len spresnenie formulácie v súlade so znením článku 6 ods. 2 písm. d) smernice 98/44/ES.

čl. III bod 2. §
V § 7 ods. 3 je definovaný tzv. fiktívny (skrytý) stav techniky, ktorý zohráva úlohu pri posudzovaní novosti vynálezu. Súčasťou tohto stavu techniky sú aj európske patentové prihlášky s určením pre SR, ak budú v deň, od ktorého patrí prihlasovateľovi patentovej prihlášky právo prednosti alebo po tomto dni zverejnené. Navrhovaná zmena § 7 ods. 3 predstavuje spresnenie toho, čo sa považuje za zverejnenie európskej patentovej prihlášky s určením pre SR, keďže za zverejnenie tejto prihlášky sa považuje alebo oznámenie o sprístupnení prekladu patentových nárokov v slovenskom jazyku vo vestníku alebo oznámenie o sprístupnení patentového spisu v slovenskom jazyku vo vestníku.

čl. III bod 3. – 6. §
Úpravy predstavujú zjednodušenie spôsobu určovania výšky odmeny a dodatočného vyrovnania, ktoré prislúcha pôvodcovi vynálezu v prípade, ak voči nemu zamestnávateľ uplatnil právo na riešenie. Návrh opúšťa zložitý spôsob určovania výšky odmeny v zmysle odseku 6, právo pôvodcu na primeranú odmenu, spôsob určenia jej výšky ako aj právo pôvodcu na dodatočné vyrovnanie v zmysle odseku 5 zostáva, s drobnou modifikáciou, zachované. Pri určovaní výšky odmeny je rozhodujúci technický a hospodársky význam vynálezu a prínos dosiahnuteľný jeho využitím alebo iným uplatnením. Ani pri určovaní výšky odmeny nie je relevantná skutočnosť, či zamestnávateľ zažiadal o patentovú ochranu alebo nie, no ani tá skutočnosť, či zamestnávateľ vynález reálne využil alebo uplatnil, tzn. výška odmeny sa určuje bez ohľadu na konkrétny zisk, resp. prínos pre zamestnávateľa, rozhodný je zisk, resp. prínos potenciálny, čo vyplýva aj z použitia gramatického tvaru „prínos dosiahnuteľný“.

čl. III bod 7. §
Navrhovaná zmena spresňuje princíp vyčerpania práv, pričom zakotvuje princíp tzv. komunitárneho vyčerpania práv (existencia princípu komunitárneho vyčerpania práv je odvodená z judikatúry Európskeho súdneho dvora). Podľa uvedeného princípu majiteľ patentu, ktorý umiestnil výrobky chránené patentom na trh v EÚ alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, vyčerpal týmto umiestnením svoje práva duševného vlastníctva a stratil právo ovplyvňovať ich naslednú distribúciu v rámci členských štátov EÚ alebo štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore.

čl. III bod 8. §
Navrhovaná úprava je spresnením v súlade s článkom 11 ods. 1 smernice 98/44/ES. Súčasne sa v súlade so znením uvedeného článku smernice 98/44/ES vkladá odkaz na právne záväzný akt Európskych spoločenstiev, čo v čase prijatia patentového zákona (s účinnosťou od 1.11. 2001) neprichádzalo do úvahy.

čl. III bod 9. §
Navrhované doplnenie vychádza a je v súlade s bodom 8. článku 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/27/ES z 31. marca 2004, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2001/83/ES o právnych predpisoch spoločenstva týkajúcich sa liekov na humánne použitie.

čl. III bod 10. a 11. §
Článok 12 ods. 1 a 2 smernice 98/44/ES upravuje problematiku tzv. krížových alebo vzájomných licencií na využívanie biotechnologického vynálezu, resp. odrody rastliny. Problematika týchto krížových licencií je upravená v § 27 patentového zákona, ako aj v § 10 zákona č. 132/1989 Zb. o ochrane práv k novým odrodám rastlín a plemenám zvierat v znení neskorších predpisov. Navrhovanou úpravou § 27 ods. 6, tzn. vložením slova „krížovej“, dochádza k zdôrazneniu krížovej alebo vzájomnej povahy predmetných licencií. Vložením nového odseku sa v súlade s článkom 12 odsek 2 smernice 98/44/ES priznáva majiteľovi šľachtiteľského osvedčenia právo na udelenie krížovej nútenej licencie na využívanie biotechnologického vynálezu, a to v prípade, ak majiteľ patentu získal, resp. bola mu udelená nútená licencia na využívanie dotknutej odrody rastliny. Pojem „krížová licencia“ nie je v patentovom práve pojmom neznámym, stretávame sa s ním napr. v článku 31 dohovoru TRIPS. Synonymicky sa používajú aj termíny protilicencia alebo vzájomná licencia.

čl. III bod 12. §
Navrhuje sa vypustenie ustanovení, ktoré boli do patentového zákona zapracované s úmyslom vytvoriť mechanizmus brániaci zániku predmetu záložného práva púhym nezaplatením udržiavacích poplatkov. Keďže na zaplatenie poplatku za udržiavanie patentu v platnosti (položka 218 sadzobníku správnych poplatkov, časť XVI.,) je v zmysle § 3 zákona NR SR č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov oprávnená akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, teda aj prípadný záložný veriteľ, javí sa existencia vyššie opísaného „mechanizmu“ ako nadbytočná. Navyše § 31 odsek 4 ustanovuje osobitný spôsob zániku patentu, ktorý však nemusí byť v konkrétnom prípade v súlade s požiadavkou vyplývajúcou z článku 5bis odsek 1 Parížskeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva.

čl. III bod 13. §
Navrhovaná zmena predstavuje zmenu formulácie pri rešpektovaní znenia článku 5 ods. 1 písm. a) iii) Dohovoru o patentovom práve (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 99/2005 Z. z. o pristúpení Slovenskej republiky k Dohovoru o patentovom práve). Dohovor o patentovom práve (PLT) bol prijatý 1.6.2000, prezident Slovenskej republiky podpísal listinu o pristúpení k dohovoru PLT 25.6.2002 a dohovor PLT nadobudol platnosť 28.4.2005. Výsledkom dohovoru PLT je zjednotiť a zrýchliť proces získania a udržania patentu, resp. harmonizácia formálnych požiadaviek, ktoré určujú národné a regionálne patentové úrady a zmodernizovanie konaní na získanie a udržanie patentu v platnosti. Znenie, v tom čase ešte neplatného, dohovoru PLT a jeho vykonávacích predpisov bolo využité už pri legislatívnych prácach na rekodifikácii patentového zákona v rokoch 2000/2001. Cieľom uvedených legislatívnych prác bol zákon č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon).

čl. III bod 14. §
S účinnosťou od 1.3.2007 bol zákonom č. 84/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov novelizovaný aj patentový zákon. Navrhuje sa legislatívno – technická úprava; keďže uvedenou novelizáciou bol do § 79 vložený nový odsek a označenie nasledujúcich odsekov sa zmenilo, je v tejto súvislosti potrebné aktualizovať aj odkaz v § 35 ods. 3.

čl. III bod 15. §
Znenie ustanovenia sa precizuje v súlade so znením článku 5 ods. 5 a 6 dohovoru PLT.

čl. III bod 16. §
Nové znenie sa navrhuje v dôsledku navrhovaného vloženia nového § 35a.

čl. III bod 17. §
Navrhuje sa vloženie nového §, do znenia ktorého sa premieta ustanovenie článku 5 ods. 7 dohovoru PLT. Podľa navrhovaného ustanovenia, ak prihlasovateľ uplatnil v prihláške právo prednosti, môže časť prihlášky – konkrétne ide o časť, ktorá sa javí ako opis – nahradiť odkazom na prvú prihlášku, t. j. prihlášku, z ktorej odvodzuje právo prednosti. Súčasne sa upravujú aj náležitosti, ktoré musí odkaz na prvú prihlášku obsahovať, ako aj povinnosť prihlasovateľa predložiť na výzvu úradu kópiu prvej prihlášky, resp. jej preklad do slovenského jazyka. Následok nesplnenia požiadavky na obsahové náležitosti alebo nevyhovenia výzve úradu je, v súlade so znením dohovoru PLT, taký, že prihláška bude považovaná za nepodanú.

čl. III bod 18. a 19. §
Navrhuje sa zosúladenie terminológie, a to aj v súvislosti s terminológiou použitou v iných priemyselnoprávnych predpisoch. Prihláška, z ktorej sa odvodzuje právo prednosti, sa označuje ako prvá prihláška.

čl. III bod 20. a 21. §
Navrhuje sa zmena ustanovenia upravujúceho možnosť uplatnenia práva prednosti v prípade, že patentová prihláška je podaná po uplynutí 12 mesiacov od vzniku práva prednosti (prioritná lehota podľa Článku 4 C (1) Parížskeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva), a to na základe žiadosti o dodatočné priznanie práva prednosti; v tomto prípade musí prihlasovateľ vo svojej žiadosti primerane odôvodniť skutočnosti, ktoré bránili včasnému podaniu prihlášky. Je treba zdôrazniť, že tieto skutočnosti alebo okolnosti sa musia nachádzať mimo sféry vplyvu prihlasovateľa, prihlasovateľ ich nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť. Táto požiadavka je platnom znení patentového zákona zakotvená formuláciou „bez jeho zavinenia“. V súlade so znením článku 13 ods. 2 iv) dohovoru PLT sa navrhuje modifikácia formulácie uvedenej požiadavky na charakter skutočností brániacich včasnému podaniu prihlášky, resp. dôvodu zmeškania lehoty 12 mesiacov od vzniku práva prednosti – k podaniu prihlášky nedošlo v rámci ustanovenej lehoty „napriek náležitej starostlivosti, ktorú si vyžadovali okolnosti“.

čl. III bod 22. §
Zavádza sa nový inštitút „odbočenia“ z prihlášky úžitkového vzoru na patentovú prihlášku. Ustanovenie dáva možnosť prihlasovateľovi úžitkového vzoru zo svojej prihlášky úžitkového vzoru tzv. odbočiť a požiadať podaním patentovej prihlášky aj o udelenie patentu, a to pre rovnaký predmet (vynález), pričom úrad uzná prihlasovateľovi dátum podania, prípadne aj právo prednosti z prihlášky úžitkového vzoru. Podmienkou odbočenia je, okrem zhodnosti predmetu (vynálezu), aj to, že patentovú prihlášku musí prihlasovateľ podať v lehote konkrétne určenej navrhovaným ustanovením. Platné právne predpisy v oblasti vynálezov, resp. úžitkových vzorov poznajú „odbočenie“ z patentovej prihlášky na prihlášku úžitkového vzoru (§ 10 zákona č. 478/1992 Zb. o úžitkových vzoroch v znení neskorších predpisov, resp. § 35 návrhu zákona o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

čl. III bod 23. §
Navrhuje sa vloženie nových odsekov do ustanovenia § 38 týkajúceho sa špecifík prihlášky biotechnologického vynálezu. Navrhované doplnenie je premietnutím ustanovení článku 13 ods. 2 až 5 smernice 98/44/ES a týka sa prístupu k biologickému materiálu uloženému v uznávanej ukladacej inštitúcii. Biologický materiál sa sprístupňuje na základe žiadosti, a to prostredníctvom poskytnutia vzorky. V súlade so znením smernice 98/44/ES sa biologický materiál sprístupňuje až odo dňa zverejnenia prihlášky. (Smernica 98/44/ES v článku 13 odsek 2 písmeno a) síce umožňuje sprístupnenie biologického materiálu aj v čase pred prvým zverejnením patentovej prihlášky, no len osobám, ktoré sú na to oprávnené podľa vnútroštátneho patentového práva. Vnútroštátne, slovenské patentového práva ani podľa jeho navrhovaných zmien však prístup k biologickému materiálu v čase pred prvým zverejnením patentovej prihlášky nepripúšťa, resp. k nemu neoprávňuje žiadny subjekt.) V období od zverejnenia prihlášky do udelenia patentu je biologický materiál prístupný na základe žiadosti komukoľvek, no súčasne má prihlasovateľ možnosť využiť svoje právo a obmedziť prístup k biologickému materiálu v …

čl. III bod 24. §
Článok 14 odsek 1 smernice 98/44/ES bol ešte v predvstupovom období v roku 2002 premietnutý do ustanovenia § 9 vyhlášky ÚPV SR č. 223/2002 Z.z.. ktorou sa vykonáva zákon č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon). Aj v súvislosti s článkom 7 ods. 2 Ústavy SR sa navrhuje premietnutie predmetného ustanovenia smernice 98/44/ES priamo do patentového zákona. Jednou z podmienok, ustanovených Budapeštianskou zmluvou o medzinárodnom uznávaní uloženia mikroorganizmov na účely patentového konania a Vykonávacieho predpisu k nej, pre opätovné uloženie biologického materiálu v uznávanej ukladacej inštitúcii je písomné vyhlásenie deponenta o tom, že novoukladaný mikroorganizmus sa zhoduje s tým, ktorý bol predmetom predchádzajúceho uloženia (pravidlo 6.2. (a) (ii),. Táto podmienka je identická s podmienkou ustanovenou v čl. 14 ods. 2 smernice 98/44/ES. Keďže č. 14 ods. 1 smernice 98/44/ES ustanovuje, že nové uloženie materiálu sa povolí za rovnakých podmienok, ako sú ustanovené v Budapeštianskej zmluve, už z tohto znenia …

čl. III bod 25. §
Navrhuje sa nová definícia rozsahu povolených úprav prihlášky a predovšetkým sa dopĺňa možnosť rozdelenia prihlášky aj z vlastného popudu prihlasovateľa (Článok 4 G (2) Parížskeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva). Súčasné znenie patentového zákona pozná vylúčenie prihlášky, resp. rozdelenie prihlášky len v prípade nesplnenia podmienky jednotnosti vynálezu podľa § 37 ods. 3 patentového zákona.

čl. III bod 26. §
Návrhom dochádza k zjednoteniu podmienky preukázania právneho záujmu navrhovateľa v prípade zrušenia patentu po jeho zániku. V zmysle návrhu je navrhovateľ povinný preukázať právny záujem na zrušení patentu bez ohľadu na okolnosť, či k zániku patentu došlo pred podaním návrhu na jeho zrušenie, alebo až v priebehu konania o zrušení patentu.

čl. III bod 27. §
Navrhovaná úprava vychádza z praktických skúseností úradu. Aj keď inštitút pokračovania v konaní sa využíva v prípade zmeškania úradom určenej lehoty na vykonanie úkonu, tzn. požiadať o pokračovanie v konaní je logicky možné až po zmeškaní, t. j. uplynutí určenej lehoty, úrad sa často stretáva so žiadosťami podanými pred uplynutím určenej lehoty. Z toho dôvodu sa navrhuje zdôraznenie podstaty inštitútu pokračovania v konaní.

čl. III bod 28. a 31. §
Navrhuje sa jazyková – štylistická úprava dotknutých ustanovení.

čl. III bod 29. §
Navrhovaná zmena ustanovenia upravujúceho výnimky, kedy nie je možné vyhovieť žiadosti o predĺženie lehoty alebo žiadosti o pokračovanie v konaní opätovne súvisí s dohovorom PLT. Pravidlo 12 ods. 5 písm. a) PLT v spojení s článkom 11 ods. 3 PLT taxatívne ustanovuje prípady, kedy nie sú zmluvné strany povinné vyhovieť žiadosti o predĺženie lehoty, resp. pokračovanie v konaní. Keďže v zmysle článku 2 ods. 1 PLT zmluvná strana nemôže stanoviť podmienky, ktoré sú pre prihlasovateľa / majiteľa patentu menej priaznivé ako podmienky ustanovené dohovorom PLT, pristúpil navrhovateľ k úprave dotknutého ustanovenia patentového zákona. Na základe návrhu nie je možné vyhovieť žiadosti o pokračovanie v konaní v prípade lehoty podľa § 47 ods. 1 a 2 – ide o úradom určené lehoty v rámci konania o návrhu na zrušenie patentu, čo zodpovedá výnimke podľa pravidla 12 ods. 5 písm. a) vi) PLT – úľava pri lehote na konanie inter partes.

čl. III bod 30. §
Navrhuje sa štylistická úprava, a to v súvislosti s formuláciou použitou v § 51 ods. 4.

čl. III bod 32. §
Navrhuje sa obmedzenie nevyvrátiteľnej právnej domnienky o vyhovení žiadosti v prípade nečinnosti úradu len pre prípad žiadosti o predĺženie lehoty. Potreba navrhovanej zmeny vyplynula z praxe úradu.

čl. III bod 33. §
Navrhuje sa zmena ustanovenia upravujúceho mechanizmus uvedenia do predošlého stavu (restitutio in integrum). Uvedenie do predošlého stavu je závislé na existencii objektívnej prekážky znemožňujúcej účastníkovi konania dodržanie zákonnej alebo úradom určenej lehoty na vykonanie úkonu. V platnom znení je objektívna povaha prekážky zakotvená formuláciou „bez vlastného zavinenia“. V súlade so znením článku 12 ods. 1 iv) dohovoru PLT sa navrhuje modifikácia uvedenej formulácie na „napriek náležitej starostlivosti, ktorú si vyžadovali okolnosti“.

čl. III bod 34. §
V zmysle platného znenia patentového zákona môže účastník konania požiadať úrad o uvedenie do predošlého stavu v subjektívnej lehote 2 mesiacov od zániku prekážky, najneskôr však v objektívnej lehote 12 mesiacov od uplynutia zmeškanej lehoty. Návrhom sa znenie dotknutého ustanovenia dopĺňa o špeciálnu objektívnu lehotu, a to v prípade zmeškania dodatočnej lehoty na zaplatenie udržiavacieho poplatku v zmysle Článku 5bis odsek 1 Parížskeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva. Navrhovaná úprava vyplýva a je v súlade s pravidlom 13 ods. 2 ii) PLT.

čl. III bod 35. §
Účastníkovi konania sa ukladá povinnosť uviesť v žiadosti o uvedenie do predošlého stavu aj deň zániku prekážky, pre ktorú úkon nemohol vykonať. Uloženie tejto povinnosti je v priamej súvislosti so znením § 52 odsek 1; určenie dňa zániku prekážky je nevyhnutné pre počítanie subjektívnej lehoty v zmysle § 52 odsek 1.

čl. III bod 36. §
Navrhovaná zmena ustanovenia § 52 ods. 5 upravujúceho výnimky, kedy nie je možné vyhovieť žiadosti o uvedenie do predošlého stavu vyplýva a je v súlade so znením dohovoru PLT. Pravidlo 13 ods. 3 PLT v spojení s článkom 12 ods. 2 PLT taxatívne ustanovuje prípady, kedy nie sú zmluvné strany povinné vyhovieť žiadosti o uvedenie do predošlého stavu. Keďže v zmysle článku 2 ods. 1 PLT zmluvná strana nemôže stanoviť podmienky, ktoré sú pre prihlasovateľa / majiteľa patentu menej priaznivé, ako podmienky ustanovené dohovorom PLT, pristúpil navrhovateľ k úprave dotknutého ustanovenia patentového zákona.

čl. III bod 37. §
Navrhuje sa štylistická úprava, a to v súvislosti s formuláciou použitou v § 52 ods. 5.

čl. III bod 38. §
Navrhuje sa vypustenie slova „zverejnenej“ z ustanovenia § 52 odsek 8 patentového zákona; toto ustanovenie bolo pri tvorbe patentového zákona prevzaté z článku 122 ods. 6 Dohovoru o udeľovaní európskych patentov (Európsky patentový dohovor) (Oznámenie ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 376/2002 Z.z.) . Čl. 122 ods. 6 EPD však hovorí o využívaní vynálezu, ktorý bol predmetom európskej patentovej prihlášky (čiže zverejnenie alebo nezverejnenie prihlášky nie je relevantné) alebo európskeho patentu. Z uvedeného dôvodu navrhovateľ pristupuje k vypusteniu dotknutého slova „zverejnenej“, ktoré nemá oporu v znení čl. 122 ods. 6 EPD, z predmetného ustanovenia patentového zákona. Navrhuje sa aj štylistická úprava – vypustenie slova „naďalej“.

čl. III bod 39. §
S účinnosťou od 1.3.2007 bol zákonom č. 84/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov novelizovaný aj patentový zákon. Navrhuje sa legislatívno – technická úprava; keďže uvedenou novelizáciou bol do § 79 vložený nový odsek a označenie nasledujúcich odsekov sa zmenilo, je v tejto súvislosti potrebné aktualizovať aj odkaz v § 55 ods. 3 písm. b).

čl. III bod 40. §
Predmetné ustanovenie sa navrhuje ako obsolentné vypustiť, pretože poplatok za podanie riadneho opravného prostriedku, t. j. rozkladu proti rozhodnutiu úradu – položka 215 písm. b) sadzobníka správnych poplatkov bola s účinnosťou od 1.1.2004 zákonom č. 583/2003, ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov zo sadzobníka správnych poplatkov vypustená.

čl. III bod 41. §
Následkom nepredloženia medzinárodnej PCT prihlášky úradu v lehote 31 mesiacov od vzniku práva prednosti, je priznanie práva prednosti v súlade s § 36 ods. 1 písm. a) patentového zákona, t.j. priznanie práva prednosti ku dňu podania prihlášky.

čl. III bod 42. §
V súvislosti s navrhovanými zmenami v § 11 patentového zákona je nevyhnutné zmeniť aj použitý odkaz.

čl. III bod 43. §
Navrhovaná zmena sa dotýka vykonávania Dohovoru o udeľovaní európskych patentov (EPD). V zmysle článku 67 EPD odo dňa zverejnenia poskytuje európska patentová prihláška prihlasovateľovi v zmluvných štátoch určených vo zverejnenej prihláške prechodnú ochranu podľa článku 64 EPD. V zmysle § 60 ods. 3 patentového zákona sa teda dňom sprístupnenia prekladu patentových nárokov verejnosti prihlasovateľovi európskej patentovej prihlášky priznávajú rovnaké práva ako prihlasovateľovi podľa patentového zákona. Odkaz použitý v uvedenom ustanovení patentového zákona však rozsah práv priznaných prihlasovateľovi európskej patentovej prihlášky bezdôvodne obmedzuje; preto navrhovateľ pristupuje k jeho vypustení.

čl. III bod 44. §
Navrhovaná zmena vyplýva a je v súlade so znením článku 67 ods. 4 Európskeho patentového dohovoru (EPD). Upravuje sa vzťah účinku späťvzatia určenia pre Slovenskú republiku, t. j. procesného úkonu pred Európskym patentovým úradom, vo vzťahu k účinkom na území Slovenskej republiky.

čl. III bod 45. §
Navrhuje sa vypustenie nesprávneho odkazu na § 51 ods. 5.

čl. III bod 46. a 47. §
V štvrtej časti patentového zákona nazvanej Vykonávanie Európskeho patentového dohovoru sa navrhujú zmeny vyplývajúce zo znenia Revízie znenia textu Dohovoru o udeľovaní európskych patentov (Európsky patentový dohovor), ktorá bola uzavretá 29.11.2000 v Mníchove. Národná rada SR vyslovila súhlas s Dohovorom o udeľovaní európskych patentov (Európsky patentový dohovor) ako aj s predmetnou revíziou (označovanou aj ako EPD 2000) uznesením č. 1920 z 15.2. 2002 a súčasne rozhodla, že ide o dohovor a revíziu dohovoru podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy SR, ktoré majú prednosť pred zákonmi SR. Prezident SR podpísal listiny o prístupe SR k dohovoru a revízii dohovoru 22.3.2002. (viď Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR č. 376/2002 Z.z.) Revidované znenie EPD, t. j. EPD 2000 vstúpi do platnosti v zmysle článku 8 Revízneho aktu 13. decembra 2007. Navrhované zmeny patentového zákona sú odrazom zmien vyplývajúcich z EPD 2000.

čl. III bod 48. §
Ustanovenie týkajúce sa zmeny európskej patentovej prihlášky na národnú prihlášku úžitkového vzoru systematicky spadá do oblasti úpravy úžitkových vzorov, preto navrhovateľ pristúpil k jeho vypusteniu z patentového zákona a predmetnú úpravu zaradil do návrhu zákona o úžitkových vzoroch (§ 36 návrhu).

čl. III bod 49. §
V ustanovení upravujúcom procesný postup úradu v prípade splnenia všetkých požadovaných podmienok pre udelenie európskeho patentu je nevyhnutné doplniť odkaz aj na podmienku podľa § 63 odseku 3, pretože majiteľ európskeho patentu má možnosť predložiť preklad európskeho patentového spisu v dodatočnej lehote podľa § 63 ods. 3.

čl. III bod 50. §
Po oznámení o udelení európskeho patentu v európskom patentovom vestníku úrad pristúpi k zápisu európskeho patentu do registra európskych patentov, ale len za splnenia podmienok ustanovených § 63 ods. 2 alebo 3, t. j. majiteľ európskeho patentu je povinný na zaplatenie poplatku za zverejnenie, oznámenie adresy na doručovanie na území SR a na predloženie prekladu patentového spisu do slovenského jazyka v určenej eventuálne aj dodatočnej lehote. V tomto zmysle je nevyhnutné doplniť ustanovenie § 63 ods. 7 patentového zákona.

čl. III bod 51. – 57. §
Navrhuje sa zosúladenie terminológie použitej v štvrtej časti patentového zákona, ktorá sa týka vykonávania Európskeho patentového dohovoru, s oficiálnym prekladom tohto dohovoru uverejneným v Zbierke zákonov. V bode 54. sa navyše navrhuje zmena súvisiaca s EPD 2000, ktoré vstúpi do platnosti 13. decembra 2007. (viď odôvodnenie k bodom 46. a 47.).

čl. III bod 58.
S účinnosťou od 1.3.2007 bol zákonom č. 84/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov novelizovaný aj patentový zákon. Navrhuje sa legislatívno – technická úprava; keďže uvedenou novelizáciou bol do § 79 vložený nový odsek a označenie nasledujúcich odsekov sa zmenilo, je v tejto súvislosti potrebné aktualizovať v celom texte patentového zákona odkaz na § 79 ods. 9 (platné znenie patentového zákona).

čl. III bod 59. §
Navrhuje sa doplnenie prílohy k patentovému zákonu (tzv. transpozičnej prílohy) o smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/27/ES z 31. marca 2004, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2001/83/ES o právnych predpisoch spoločenstva týkajúcich sa liekov na humánne použitie, a to z dôvodu, že do návrhu zákona sa v čl. III bod 9. Premieta časť znenia bodu 8. článku 1 tejto smernice (konkrétne ide o nasledujúce ustanovenie smernice: „Realizácia potrebných štúdií a skúšok na účely uplatnenia odsekov 1, 2, 3 a 4 a splnenie následných praktických požiadaviek sa nepokladá za porušenie patentových práv alebo dodatočných ochranných osvedčení.“).

čl. I
(zákon č. 435/2001 Z. z.)

čl. I bod 1
Vzhľadom na pomerne veľké množstvo vnútorných odkazov na jedno konkrétne ustanovenie (§ 79 ods. 9), ktoré je novelou dotknuté, týmto jedným novelizačným bodom sa zabezpečuje zmena všetkých uvedených vnútorných odkazov na nové ustanovenie (§ 79 ods. 13).

čl. I bod 2
Aktualizuje sa text poznámok pod čiarou.

čl. I bod 3 a 4 §
Zavádza sa nadpis § 10 „Pôvodca vynálezu“ (pôvodne umiestnený nad § 10), ktorý pomenúva jeden zo základných inštitútov patentového práva, ktorým je pôvodca vynálezu. Doplnenie odseku 1 zároveň zohľadňuje novú úpravu zamestnaneckého režimu (§ 11), keď pôvodca vynálezu nie je originárnym nositeľom práva na riešenie, ale toto patrí zo zákona priamo zamestnávateľovi.

čl. I bod 5 §
Základná konštrukcia zamestnaneckého režimu, ktorý je upravený v § 11, sa významne reformuje a spresňuje. Na základe dlhodobého používania v praxi a aj s ohľadom na ekvivalenciu k relevantným zahraničným právnym úpravám (anglicky „employee invention“, nemecky „Arbeitnehmererfindungen“, francúzsky „inventions de salariés, poľsky „pracowniczy wynalazek“) sa do patentového zákona zavádza pojem „zamestnanecký vynález“. Pokiaľ ide o samotnú podstatu zamestnaneckého režimu, upúšťa sa od koncepcie prechodu, resp. prevodu práva na riešenie z pôvodcu na zamestnávateľa, ktorá mohla vyvolávať určité pochybnosti. Odsek 1 jednoznačne stanovuje, že v prípade zamestnaneckého vynálezu právo na riešenie patrí priamo zamestnávateľovi. Nevyhnutnou podmienkou začatia plynutia zákonnej trojmesačnej lehoty na uplatnenie práva na riešenie ostáva aj naďalej písomné upovedomenie zo strany pôvodcu adresované zamestnávateľovi (odsek 2). Novinkou je, že zákon vymenúva povinné náležitosti tohto upovedomenia, čím sa obojstranne posilňuje právna istota. V upovedomení teda pôvodca predovšetkým opíše samotný technický problém a jeho riešenie, okolnosti vytvorenia zamestnaneckého vynálezu a jeho technickú podstatu a to tak, aby odborník v danej oblasti …

čl. I bod 6 až 8 §
Precizuje sa úprava prevodu a prechodu práva na riešenie v § 12. V odseku 1 sa výslovne stanovuje výnimka v tom zmysle, že predmetom prevodu alebo prechodu práva na riešenie nie je právo na pôvodcovstvo, ktoré ostáva uvedenými úkonmi nedotknuté a späté s osobou pôvodcu. Vnútorné odkazy v odseku 1 zohľadňujú zmeny v § 10 a § 11. Vypustenie druhej vety v odseku 4 súvisí so systematicky a komplexne poňatou úpravou inštitútu prevodu a prechodu v § 21 a § 22, ktorá sa primerane vzťahuje aj na prevod, resp. prechod práv z prihlášky.

čl. I bod 9 a 10
Aktualizuje sa text poznámok pod čiarou.

čl. I bod 11 §
Zavádza sa jednoznačná úprava kompetencií medzi úradom a súdom v otázkach majiteľstva predmetov priemyselného vlastníctva, ako vyplýva aj z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. februára 2008, sp. zn. 1 Obdo V 37/2007 zaradený do Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. 34/2010). Uvedené doplnenie súvisí aj s platným znením § 57 ods. 2 až 4, ktorým je stanovená vyvrátiteľná domnienka platnosti údajov v registri, ak „príslušný orgán“ nerozhodne inak.

čl. I bod 12 §
Patent, obdobne aj iné predmety priemyselného vlastníctva (ochranná známka, úžitkový vzor, dizajn), môže mať viacerých spolumajiteľov. Spolumajiteľský podiel sa odvodzuje od rozsahu práva na riešenie patriaceho spolupôvodcovi, ktorý sa stal spolumajiteľom alebo bol právny predchodcom spolumajiteľa. Toto pravidlo bolo upravené aj v platnom znení patentového zákona (pôvodne § 20 ods. 2), navrhuje sa len jeho formuláciu zjednodušiť (odsek 1). Vychádzajúc z dispozitívnej povahy právnej úpravy (§ 137 ods. 2 Občianskeho zákonníka) platí, že spolumajitelia si môžu výšku podielov dohodnúť inak. Každý zo spolumajiteľov má právo využívať vynález chránený patentom ako celok, ak sa spolumajitelia nedohodnú inak. Samostatne je každý spolumajiteľ aj aktívne legitimovaný konať v mene a na účet všetkých spolumajiteľov v prípade neoprávneného zásahu do výlučných práv a podať žalobu podľa Civilného sporového konania alebo – v prípade uplatnenia finančných nárokov – návrh podľa zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov. Na udelenie licencie sa vždy vyžaduje súhlas všetkých spolumajiteľov, ak sa nedohodnú …

čl. I bod 13 §
Zmena § 25 ods. 5 nadväzuje na zmenu § 48, v dôsledku ktorej už úrad nerozhoduje o prepise patentu, ale na základe žiadosti podloženej právoplatným rozhodnutím súdu len vyznačí zmenu majiteľa patentu (prípadne prihlasovateľa) v registri.

čl. I bod 14 §
Aktualizuje sa poznámka pod čiarou v súvislosti s krížovou nútenou licenciu, ktorá už nie je upravená vo vnútroštátnom právnom poriadku (zákon č. 202/2009 Z. z. o právnej ochrane odrôd rastlín), ale v práve Európskej únie, konkrétne v nariadení Rady (ES) č. 2100/1994 v článku 29.

čl. I bod 15 §
Vypustenie odseku 2 z § 30 súvisí s novým systematickým zaradením tam pôvodne uvedenej právnej normy do § 20 ods. 6, tak, aby právna úprava spolumajiteľstva patentu bola upravená len v § 20. Osobitný prípad prechodu spolumajiteľského podielu zo spolumajiteľa, ktorý sa ho vzdal, na ostatných spolumajiteľov tak ostáva naďalej zachovaný.

čl. I bod 16 až 19 §
Odstraňujú sa niektoré formulačné nepresnosti v súvislosti s určením konkrétneho časového momentu s vhodnejším použitím pojmu „dňom“, zohľadňuje sa skoršie zavedenie skratky „udržiavací poplatok“ v § 21 ods. 4 a v súvislosti s vypustením odseku 2 z § 30 sa v § 31 ods. 1 písm. c) mení vnútorný odkaz.

čl. I bod 20 §
Vhodné predpoklady na ďalšie posilňovanie vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva vytvoril Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a to najmä zavedením kauzálnej príslušnosti v sporoch z priemyselného vlastníctva (§ 25 CSP) a tiež v sporoch z nekalého súťažného konania a v autorskoprávnych sporoch (§ 26 CSP). Dopĺňa sa nový nadpis nad § 32 „Vymáhanie práv“. V tomto ustanovení sa vymedzujú typické právne nároky, ktoré má majiteľ patentu v prípade neoprávneného zásahu do jeho výlučných práv podľa § 15. Pojem „neoprávnený zásah“ zahŕňa tak porušenie práv, ako aj ohrozenie práv. Aktívna legitimácia sa zužuje len na majiteľa patentu (§ 19), pričom v ustanoveniach o spolumajiteľstve (§ 20) a licenčnej zmluve (§ 24) sú uvedené podmienky, kedy má aktívnu legitimáciu spolumajiteľ patentu alebo aj nadobúdateľ licencie. Pravdepodobne po prvýkrát v histórii slovenského práva sa mimo Občianskeho zákonníka zavádzajú osobitné premlčacie lehoty pre nároky z mimozáväzkových civilných deliktov (odseky 3 a 4). Nároky na náhradu škody, nemajetkovej ujmy v peniazoch alebo na vydanie bezdôvodného …

čl. I bod 21 až 24 §
Právo na informácie bolo do osobitných zákonov v oblasti priemyselného vlastníctva zavedené v roku 2007 transpozíciou smernice 2004/48/ES o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (článok 8). Zákonná úprava sa dopĺňa o „zamýšľaného predajcu“ a „poskytovateľa služieb“, tak ako je v platnom znení § 11 zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach. Pod pojmom „zamýšľaný predajca“ (angl. „intended wholesaler or retailer“) sa rozumie predajca, ktorému bol tovar porušujúci alebo ohrozujúci práva podľa patentového zákona určený, spravidla pri dovoze na územie Slovenskej republiky. Všeobecný pojem „názov“ v prípade právnickej osoby zahŕňa aj užší pojem „obchodné meno“, ktoré sa z § 32 ods. 2 písm. a) vypúšťa. Z dôvodu precizovania vnútornej systematiky zákona sa do § 32 presúva ustanovenie (pôvodne § 33 ods. 5), ktoré právo na poskytnutie informácií za určitých okolností a v súlade so smernicou 2004/48/ES obmedzuje.

čl. I bod 25 §
Doterajší nadpis nad § 33 „Prerokúvanie sporov“ nebol vhodný, nakoľko popri súdoch prerokúval spory súvisiace so zrušením patentov (§ 46 a 47) aj Úrad priemyselného vlastníctva SR. Zavádza sa preto presnejší názov „Súdna ochrana práv“.

čl. I bod 26 §
Zmena odkazu 13c) zohľadňuje fakt, že Civilný sporový poriadok v § 25 určil, že jediným kauzálne príslušným súdom na konanie v sporoch z priemyselného vlastníctva je v prvom stupni Okresný súd Banská Bystrica a odvolacím súdom je Krajský súd v Banskej Bystrici. Významné je aj tzv. kolízne pravidlo (§ 25 ods. 3 CSP), ktoré jednoznačne stanovuje, že uvedené súdy sú príslušné aj v prípade, ak má spor z priemyselného vlastníctva súčasne povahu sporu z nekalého súťažného konania alebo povahu autorskoprávneho sporu.

čl. I bod 27 §
Kľúčovým prvkom riešenia každého súdneho sporu z priemyselného vlastníctva je kvalifikované posúdenie, či údajný porušovateľ resp. ohrozovateľ svojím konaním skutočne zasahuje do rozsahu ochrany. Zvlášť náročné je to v prípade ochrany patentom a úžitkovým vzorom. S cieľom prispieť k lepšej kvalite tohto posúdenia sa dopĺňa v § 33 ods. 5 možnosť, aby sa konajúci súd na návrh niektorej zo strán sporu obrátil priamo na úrad so žiadosťou o odborné vyjadrenie v zmysle § 206 Civilného sporového poriadku k otázkam súvisiacim s rozsahom ochrany vyplývajúcej z konkrétneho patentu (§ 13). Tak ako nebol ani doteraz, súd nebude obsahom odborného vyjadrenia viazaný, vyhodnotí ho ako jeden z dôkazov.

čl. I bod 28 §
Dochádza k sprehľadneniu právnej úpravy neodkladných opatrení v tom zmysle, že materiálne podmienky nariadenia neodkladného opatrenia, ako aj ostatné procesné a hmotnoprávne záležitosti v súvislosti s neodkladnými opatreniami upravuje výlučne Civilný sporový poriadok (§ 324 až 345), pričom patentový zákon v § 34 obsahuje navyše len osobitnú úpravu inštitútu zábezpeky na strane navrhovateľa neodkladného opatrenia, čo zohľadňuje aj nadpis § 34.

čl. I bod 29 §
Znenie § 35 ods. 3 bolo precizované a vnútorný odkaz bol zmenený s ohľadom na zmeny v § 79.

čl. I bod 30 až 32 §
Zmeny v § 35 ods. 4, 6 až 8 precizujú implementáciu Dohovoru o patentovom práve a Vykonávacieho predpisu k Dohovoru o patentovom práve, konkrétne čl. 5 ods. 6 písm. b) Dohovoru o patentovom práve a pravidlo 2 ods. 3 a pravidlo 2 ods. 4 bod iv) Vykonávacieho predpisu k Dohovoru o patentovom práve.

čl. I bod 33 §
V § 35a ods. 1 sa znenie mierne upravuje, aby bolo jednoznačné, že ak chce prihlasovateľ časť podania, ktorá sa javí ako opis, nahradiť odkazom na prvú prihlášku, musí tak urobiť už pri podaní prihlášky v súlade s čl. 5 ods. 7 písm. a) Dohovoru o patentovom práve.

čl. I bod 34 až 37 §
V záujme lepšej čitateľnosti a vnútornej systematiky zákona sa precizujú vnútorné odkazy v rámci § 36. Zároveň sa dopĺňa odkaz 14b) a k nemu príslušná poznámka pod čiarou, ktorej účelom je poukázanie na konkrétne ustanovenie Parížskeho dohovoru na ochranu priemyslového vlastníctva.

čl. I bod 38 a 39 §
Precizuje sa znenie § 36a a v záujme právnej istoty na strane prihlasovateľa sa spresňuje určenie začiatku plynutia lehoty, dokedy je prihlasovateľ povinný podať odbočenú patentovú prihlášku. Táto dvojmesačná lehota sa počítala od doručenia negatívneho rozhodnutia o prihláške úžitkového vzoru. Nové znenie § 36a posúva začiatok plynutia tejto lehoty až od právoplatnosti rozhodnutia. Vypustením odseku 2 sa znižuje administratívna záťaž na strane prihlasovateľov, ktorí už nie sú povinní predkladať rovnopis prihlášky úžitkového vzoru, nakoľko túto má úrad k dispozícii.

čl. I bod 40 §
Zmena vo vnútorných odkazoch v § 37 ods. 1 bola vyvolaná zmenami v § 10 až 12.

čl. I bod 41 §
Mení sa len slovesné vyjadrenie („smie“ - „môže“) podmienky jednotnosti vynálezu, ako je vyjadrená v § 37 ods. 3 patentového zákona a v súlade s analogickým znením § 32 ods. 2 zákona č. 517/2007 Z. z. o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

čl. I bod 42 §
V záujme odstránenia nejasností sa dopĺňa znenie § 37 ods. 5 písm. f) tak, aby bolo zrejmé, že v prípade zamestnaneckého vynálezu (§ 11), prihlasovateľ (zamestnávateľ) nie je povinný k prihláške pripájať nejaký konkrétny doklad, ale postačuje jednoduchý údaj, resp. vyhlásenie, že predmetom prihlášky je zamestnanecký vynález.

čl. I bod 43
Precizuje sa poznámka pod čiarou.

čl. I bod 44 §
Nové znenie § 39 ods. 1 zohľadňuje terminológiu používanú v Civilnom sporovom poriadku. Podmienkou prerušenia konania o prihláške je podanie žiadosti niektorej zo strán sporu, ktorého predmetom je právo na riešenie, a priloženie rovnopisu žaloby potvrdeného súdom.

čl. I bod 45 §
Zmena znenia ustanovenia § 39 ods. 3 nadväzuje na zmenu ustanovení § 48, v dôsledku ktorej už úrad nerozhoduje o prepise patentu, ale na základe žiadosti podloženej právoplatným rozhodnutím súdu len vyznačí zmenu majiteľa patentu (prípadne prihlasovateľa) v registri. Kým doterajšia právna úprava pre pokračovanie v prerušenom konaní vyžadovala nadobudnutie právoplatnosti úradného rozhodnutia o prepise a odňatí patentu, úrad bude v prerušenom konaní podľa § 39 ods. 1 pokračovať po tom, čo mu bude predložené právoplatné rozhodnutie súdu o práve na riešenie.

čl. I bod 46 §
V rámci predbežného prieskumu podľa § 40 úrad skúma aj splnenie podmienok odbočenia z prihlášky úžitkového vzoru podľa § 36a.

čl. I bod 47 §
V § 40 ods. 1 písm. f) sa zjednodušuje text a mení sa vnútorný odkaz.

čl. I bod 48 až 50 §
V § 40 ods. 3 sa menia vnútorné odkazy tak, aby bolo jednoznačne stanovené, v ktorých prípadoch úrad konanie zastaví, ak nie sú vytýkané nedostatky prihlasovateľom odstránené. Medzi tieto prípady však nepatrí situácia, keď odkaz na prvú prihlášku neobsahuje všetky povinné náležitosti podľa § 35 ods. 2, a prihlasovateľ ich ani na výzvu úradu neodstráni, pretože vtedy sa prihláška považuje za nepodanú v súlade s § 35 ods. 4. V § 40 ods. 4 sa posledná veta vhodnejšie formuluje v súlade s pravidlami slovenského pravopisu. V § 41 ods. 2 sa jednoznačne stanovuje, že skoršie zverejnenie prihlášky po splnení zákonných podmienok je kompetenciou úradu.

čl. I bod 51 §
V nadväznosti na zavedenie nových inštitútov s názvom „rešerš medzinárodného typu“ (§ 41a) a „rešerš v prioritnej lehote“ (§ 41b), sa v § 41 ods. 3 nahrádza doteraz zavedená skratka „rešerš“ novou, vhodnejšou skratkou „rešeršná správa“.

čl. I bod 52 §
Po prvý krát sa do slovenského patentového práva (§ 41a) zavádza rešerš medzinárodného typu v zmysle čl. 15 ods. 5 Zmluvy o patentovej spolupráci. Prihlasovateľ môže požiadať úrad, aby umožnil orgánu pre medzinárodnú rešerš vykonať rešerš medzinárodného typu na predmet prihlášky. Príslušným orgánom na vykonanie rešerše medzinárodného typu je v súlade s čl. 15 ods. 5 písm. c) prvá veta Zmluvy o patentovej spolupráci buď Európsky patentový úrad alebo Vyšehradský patentový inštitút. Úrad za žiadosť nevyberá žiadne poplatky, tie sa platia priamo príslušnému orgánu pre medzinárodnú rešerš. Hlavnou výhodou rešerše medzinárodného typu z pohľadu prihlasovateľa je získanie kvalifikovaných informácií o stave techniky, ktoré mu môžu pomôcť v rámci jeho patentovej stratégie pri ďalších krokoch smerujúcich k patentovej ochrane v zahraničí. Ak sú splnené podmienky odseku 2, teda žiadosť podal prihlasovateľ v lehote do šiestich mesiacov od vzniku práva prednosti a súčasne v konaní o prihláške bola predložená správa o rešerši medzinárodného typu vykonanej úradom ako pobočkou Vyšehradského patentového inštitútu, úrad …

čl. I bod 53 a 54 §
V záujme transparentnosti sa v § 43 jednoznačne stanovuje, že osoba odlišná od prihlasovateľa, ktorá podala žiadosť o vykonanie úplného prieskumu, sa nestáva účastníkom konania. Úrad túto osobu s výsledkom úplného prieskumu oboznámi, zohľadňuje pritom všeobecné ustanovenia o sprístupnení údajov (§ 59). Obdobne je upravené postavenie podávateľa pripomienok proti zápisu ochrannej známky podľa § 29 zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach.

čl. I bod 55 §
Spresňuje sa znenie § 44 ods. 3, ktorý upravuje zákaz udelenia viac ako jedného patentu jednému prihlasovateľovi, ktorý podal viac prihlášok so zhodným predmetom a dátumom prednosti. Ak si prihlasovateľ sám nevyberie, na základe ktorej prihlášky má úrad patent udeliť, úrad výber vykoná sám. Konanie o ostatných prihláškach úrad zastaví.

čl. I bod 56 §
Zmena vo vnútorných odkazoch v 46 ods. 1 písm. e) bola vyvolaná zmenami v § 10 až 12.

čl. I bod 57 §
Vzhľadom na zavedenú skratku „udržiavací poplatok“ (§ 21 ods. 4) sa odkaz na osobitný predpis vypúšťa ako nadbytočný.

čl. I bod 58 §
Aj podľa doterajšej úpravy (§ 46 ods. 5) úrad mohol zrušiť patent na návrh jeho majiteľa bez ohľadu na existenciu hmotnoprávnych dôvodov zrušenia (§ 46 ods. 1), avšak len čiastočne. Toto obmedzenie sa ruší aj s ohľadom na základné právo majiteľa (vlastníka) slobodne disponovať so svojím majetkom (vlastníctvom), vrátane jeho likvidácie. Toto právo majiteľa patentu je však obmedzené právami tretích osôb, ktoré by mohli byť dotknuté (práva zapísané v registri) a preto sa vyžaduje predloženie ich písomného súhlasu pred zrušením patentu. Ďalšie obmedzenie spočíva v tom, že úrad nebude konať o návrhu majiteľa na čiastočné zrušenie patentu, ak prebieha konanie o zrušení patentu, spravidla iniciovaného treťou osobou, navrhovateľom. Majiteľ patentu má možnosť reagovať na podaný návrh na zrušenie zmenou patentových nárokov, opisu alebo výkresov v súlade s § 47 ods. 2.

čl. I bod 59 §
Základné náležitosti návrhu na zrušenie patentu z hľadiska jeho odôvodnenia a dôkazov boli upravené vo vykonávacej vyhláške. Vzhľadom na ich procesný význam sa presúvajú priamo do zákona (§ 47 ods. 1). V § 47 ods. 2 sa zavádza mechanizmus, ktorým môže majiteľ patentu vhodne reagovať na podaný návrh na zrušenie a prípadne tak predísť pokračovaniu sporu. Majiteľ patentu podľa konkrétnych okolností môže najmä zmeniť patentové nároky, opis alebo výkresy tak, aby vykonané zmeny nešli nad rámec ochrany vyplývajúcej z patentu. V takom prípade sa uvedené zmeny stávajú podkladom pre ďalšie konanie. Zavádza sa právo navrhovateľa na oboznámenie sa s vyjadrením a prípadnými protinávrhmi majiteľa (§ 47 ods. 3). Posilňuje sa tak kontradiktórnosť konania. Výslovne sa zavádza možnosť [§ 47 ods. 4 písm. a)], aby úrad kedykoľvek v priebehu konania, podľa toho, kedy to považuje za potrebné, vyzval buď navrhovateľa alebo majiteľa patentu, aby sa vyjadrili k podaniu toho druhého, prípadne aby uviedli svoje stanovisko ku nejakej konkrétnej skutočnosti alebo skutočnostiam, …

čl. I bod 60 §
V § 53 ods. 1 došlo len k odstráneniu nevhodne upravenej legislatívnej skratky („účastník“), ktorá, vzhľadom na túto novelu, stratila svoje opodstatnenie.

čl. I bod 61 §
Vypustením doterajšej úpravy trov konania (§ 54), ktorá sa v iných zákonoch v oblasti priemyselného vlastníctva nevyskytovala, vzniká priestor na komplexnú úpravu trov konania s ohľadom najmä na sporové konania. Takejto novej právnej úprave trov konania a ich náhrad by mala predchádzať odborná diskusia so zainteresovanými partnermi s cieľom identifikovať také procesné pravidlá, ktoré by zabezpečili spravodlivú, efektívnu, adresnú a transparentnú úpravu trov konania a ich náhrad a to tak z úradu ako aj účastníkov konania.

čl. I bod 62 §
Ustanovenia o rozklade (§ 55) sa napriek novému zneniu (vrátane nového nadpisu) výrazne nemenia. Novinkou je umožnenie účastníkom konania podať odôvodnenie rozkladu v dodatočnej lehote dvoch mesiacov odo dňa podania rozkladu. Ide o inštitút, ktorý sa osvedčil napr. v konaniach o ochranných známkach a ktorý poskytuje účastníkom viac času na formulovanie dôvodov rozkladu. Rozsahom rozkladu je totiž úrad viazaný s výnimkami uvedenými v zákone (odsek 2). Aby však nedochádzalo k neúmernému predlžovaniu konania o rozklade a aby bola zabezpečená náležitá úroveň právnej istoty, je pri zákonnej lehote na podanie odôvodnenia rozkladu, ako aj na podanie samotného rozkladu vylúčené uvedenie do predošlého stavu (§ 52). V rámci všetkých zákonov, ktoré upravujú predmety priemyselného vlastníctva sa výslovne vylučuje možnosť podať rozklad len proti dôvodom rozhodnutia, čo je štandardom aj v civilnom súdnom konaní (§ 239 ods. 2, § 358 a § 423 Civilného sporového poriadku).

čl. I bod 63
Aktualizuje sa znenie poznámky pod čiarou.

čl. I bod 64 a 65 §
V ustanoveniach o registri a vestníku (§ 57) sa precizuje znenie odkazu na zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (odsek 4) a tiež vymedzenie skutočností, ktoré sa zverejňujú vo vestníku (odsek 6) v súlade s ostatnými zákonmi v oblasti priemyselného vlastníctva.

čl. I bod 66 §
Zmena vnútorného odkazu v 59 ods. 8 súvisí so zmenami právnej úpravy zamestnaneckého vynálezu (§ 11).

čl. I bod 67 §
Zmena vnútorných odkazov v 60 ods. 5 súvisí so zmenami právnej úpravy pokračovania v konaní (§ 51 ods. 6) a uvedenia do predošlého stavu (§ 52. ods. 6 a 7).

čl. I bod 68 §
Právna úprava zrušenia európskeho patentu s určením pre Slovenskú republiku (§ 65 ods. 5) sa mení v tom zmysle, že odkazuje na zákonné dôvody zrušenia patentu (§ 46) ako aj na procesnú úpravu zrušovacieho konania (§ 47). Táto národná zákonná úprava zrušenia patentu sa tak v celom rozsahu vzťahuje aj na zrušenie európskeho patentu s určením pre Slovenskú republiku. V tejto súvislosti je však potrebné poznamenať, že čl. 138 Európskeho patentového dohovoru s názvom „Zrušenie európskych patentov“, ktorý je systematicky zaradený do časti VIII s názvom „Vplyvy na vnútroštátne právo“ limituje dôvody zrušenia európskeho patentu len na tie, ktoré sú uvedené v samotnom Európskom patentovom dohovore.

čl. I bod 69 §
Zavádza sa osobitné ustanovenie o dobe platnosti dodatkového ochranného osvedčenia (§ 67a), ktoré predstavuje implementáciu príslušných nariadení Európskej únie. Aplikovať sa bude v prípadoch, keď by mala byť doba platnosti dodatkového ochranného osvedčenia prepočítaná a zmenená, pretože v žiadosti o udelenie dodatkového ochranného osvedčenia bol uvedený nesprávny dátum prvého povolenia na trh v Európskej únii. Účastníkmi konania podľa tohto osobitného ustanovenia bude popri navrhovateľovi vždy aj majiteľ dodatkového ochranného osvedčenia.

čl. I bod 70 §
Spoločné ustanovenia (§ 79), ktoré upravujú niektoré procesné inštitúty v konaní pred úradom, sa komplexne prepracovali a zosúladili s ostatnými zákonmi v oblasti priemyselného vlastníctva. Okrem iného sa vypúšťa pojem „oprávnený zástupca“ (odsek 2), zjednocuje sa rozsah subsidiárnej aplikácie správneho poriadku (odsek 6). V odseku 10 sa precizuje právna úprava zastavenia konania v prípade späťvzatia podania. Úrad na základe späťvzatia návrhu nie je povinný zastaviť konanie a môže v konaní pokračovať, ak by mohol začať takéto konania aj z úradnej moci (napr. konanie o zrušení patentu). Je potrebné uviesť, že pôjde skôr o výnimočné prípady, kedy v konaní preváži zásada oficiality nad dispozičnou zásadou a rozhodujúci význam má v tomto smere úvaha úradu. V odseku 11 sa zavádza inštitút prerušenia konania pred úradom z dôvodu konania o predbežnej otázke prebiehajúceho pred súdom alebo iným príslušným orgánom verejnej moci. Typickou predbežnou otázkou je platnosť právnych úkonov, ktoré sa zapisujú do registra (zmluva o prevode, licenčná zmluva, záložná zmluva) alebo tiež určenie, …

čl. I bod 71 až 75 §
Do splnomocňovacích ustanovení (§ 80) sa dopĺňa splnomocnenie pre úrad vo vykonávacej vyhláške ustanoviť podrobnosti o forme a štandardoch prihlášky [§ 80 písm. b)], ktoré nemali všeobecne záväznú podobu a boli publikované len vo forme inštrukcie úradu. V súvislosti so zavedením inštitútu rešerše medzinárodného typu (§ 41a) sa dopĺňa splnomocnenie pre úrad vo vykonávacej vyhláške ustanoviť podrobnosti o spôsobe podania a náležitostiach žiadosti o vykonanie rešerše medzinárodného typu. Ďalej sa v splnomocňovacích ustanoveniach zohľadňuje nová úprava inštitútu prepisu (§ 48) a tiež zmeny v úprave podávania, doručovania (§ 79 ods. 12, 14 a 15).

čl. I bod 76 §
Zavádzajú sa prechodné ustanovenia tak procesné (odseky 1 a 3), ako aj hmotnoprávne (odsek 4). Osobitné prechodné ustanovenia sa týkajú určovacích konaní právoplatne neskončených do 31. decembra 2017 (odsek 2).

čl. I bod 77 a 78 §
Ustanovenie o transpozičnej prílohe už patentový zákon obsahoval. Avšak vzhľadom na vloženie prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. januára 2018 (§ 85a) bolo potrebné ustanovenia o transpozičnej prílohe upraviť v § 85b a aktualizovať jej nadpis.

čl. II (novelizácia patentového zákona)

čl. II bod 1 §
Ustanovenia o prevode patentu sa dopĺňajú o ustanovenie, na základe ktorého úrad vecne rozhodne v prípade, ak doklady predložené spolu so žiadosťou o zápis prevodu patentu tento prevod nepreukazujú.

čl. II bod 2 §
Ustanovenia o prechode patentu sa dopĺňajú o ustanovenie, na základe ktorého úrad vecne rozhodne v prípade, ak doklady predložené spolu so žiadosťou o zápis prechodu patentu tento prechod nepreukazujú.

čl. II bod 3 §
Ustanovenia o záložnom práve k patentu sa dopĺňajú o ustanovenie, na základe ktorého úrad vecne rozhodne v prípade, ak doklady predložené spolu so žiadosťou o zápis záložného práva k patentu existenciu záložného práva nepreukazujú.

čl. II bod 4 §
Ustanovenia o licencii sa dopĺňajú o ustanovenie, na základe ktorého úrad vecne rozhodne v prípade, ak doklady predložené spolu so žiadosťou o zápis licencie uzatvorenie licenčnej zmluvy nepreukazujú.

čl. II bod 5 a 6 §
Vzhľadom na požiadavku nositeľov práv o vydávanie ochranných dokumentov (patentová listina, doklad o práve prednosti) v listinnej podobe, pristúpil predkladateľ k doplneniu ustanovení § 36 ods. 12 a § 44 ods. 4 tak, aby bolo jednoznačné, že tieto ochranné dokumenty sa budú vydávať len v listinnej (a teda nie elektronickej) podobe. Takýto postup zvolil predkladateľ nielen z dôvodu vyššie uvedenej spoločenskej objednávky, ale aj s ohľadom na konštrukciu a zámer zákona č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente, podľa ktorého je orgán verejnej moci povinný uplatňovať výkon verejnej moci elektronicky, pričom túto povinnosť nemá, ak ide o úkony v konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb, o ktorých osobitný predpis výslovne ustanovuje, že ich orgán verejnej moci vykonáva výlučne v listinnej podobe [§ 17 ods. 1 písm. a)]. Je evidentné, že úrad bude predmetné ochranné dokumenty nielen vydávať, ale aj doručovať výlučne v listinnej podobe.

čl. II bod 7 §
Dopĺňa sa ustanovenie, na základe ktorého úrad zastaví konanie o zrušení patentu, ak už ten istý patent bol zrušený v inom konaní o jeho zrušení. Podľa § 46 ods. 3 ak sa patent zruší, platí, že k jeho udeleniu v rozsahu dotknutom zrušením nedošlo.

čl. II bod 8 §
Novelizačným bodom sa odstraňuje zrejmá chyba. Slovo „navrhovateľa“ v druhej vete je uvedené nesprávne. Z kontextu predchádzajúcej vety, ako aj ďalších ustanovení vyplýva, že upovedomenie podľa tohto ustanovenia má byť adresované majiteľovi.

čl. II bod 9 §
V súlade s nadpisom paragrafu sa do ustanovenia odseku 1 dopĺňa aj žiadosť o zápis exekúcie, ktorá tam nebola uvedená.

čl. II bod 10 §
Navrhovanou úpravou sa spresňuje, aký spor úrad zapisuje do registra. Úrad do registrov nezapisuje existenciu sporu, ktorý sa týka akéhokoľvek práva chráneného týmto zákonom, ale len spor o právo na riešenie.

čl. II bod 11 §
Ustanovenie § 51 ods. 3 sa upravuje nahradením nevhodnej a nelogickej formulácie, pretože § 51 ods. 1 upravuje predĺženie lehoty. Žiadosť o predĺženie lehoty účastníci konaní podávajú v čase, keď lehota ešte nie je zmeškaná (ešte len plynie).

čl. II bod 12 §
V § 55 sa odsek 3 dopĺňa tak, aby úrad mohol procesne rozhodnúť o rozklade (zastaviť konanie o rozklade) aj v prípade, ak je rozklad neprípustný podľa odseku 5, teda obdobným spôsobom ako v prípadoch, keď nie je rozklad prípustný podľa odseku 4.

čl. II bod 13 §
Ustanovenie sa dopĺňa v nadväznosti na doplnenie § 46 o odsek 6. Neprípustným bude podanie rozkladu aj v prípade, ak rozklad smeruje proti takému rozhodnutiu o zastavení konania o zrušení patentu, ktoré bolo vydané v dôsledku skutočnosti, že ten istý patent už bol predtým zrušený.

čl. II bod 14 §
Z dôvodu vylúčenia § 19 správneho poriadku v konaniach pred Úradom priemyselného vlastníctva SR (§ 79 ods. 6) je žiaduce doplnenie osobitnej náležitosti podania v elektronickej podobe autorizovaného podľa zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov, a to obdobne ako je to ustanovené v § 19 ods. 2 tretia veta správneho poriadku. Takéto podanie musí obsahovať identifikátor osoby účastníka konania a identifikátor osoby zástupcu, ak je účastník konania zastúpený; identifikátory osôb sú základným údajom pre bezproblémové vykonávanie činnosti ÚPV SR, ktoré mu vyplývajú zo zákona e-Governmente.

čl. II bod 15 §
Navrhuje sa vypustiť nepoužívaný spôsob podávania podaní, a to telefax. K navrhovanej zmene sa pristupuje aj pod vplyvom zmeny § 19 ods. 1 správneho poriadku účinnej od 1. novembra 2017.

čl. II bod 16 §
Štandardne formulované prechodné ustanovenia sa delia na procesné (odsek 1) a hmotnoprávne (odsek 2).

čl. I

čl. I bod 1 (§ 28 ods. 3) §
Cieľom navrhovanej úpravy je zabezpečenie bezodkladného informovania ÚPV SR o udelení alebo o zrušení nútenej licencie, a teda aj zabezpečenia bezodkladného zápisu tejto skutočnosti do patentového registra.

čl. I bod 2 [§ 31 ods. 1 písm. b)] §
Dochádza k precizovaniu ustanovenia tak, aby bola právna úprava povinnosti majiteľa patentu platiť poplatky za udržiavanie platnosti patentu (udržiavacie poplatky) a následky nesplnenia tejto povinnosti majiteľom patentu konzistentná a zodpovedajúca princípom patentovej ochrany. Platnosť patentu je 20 rokov odo dňa podania prihlášky. Za udržiavanie patentu je majiteľ povinný platiť udržiavací poplatok [§ 44 ods. 5 patentového zákona]. Udržiavací poplatok za patent sa platí za jednotlivé roky trvania platnosti patentu počítané odo dňa podania patentovej prihlášky [§5 ods. 1 zákona č. 495/2008 Z. z.]. Následkom nezaplatenia udržiavacieho poplatku je zánik patentu. Udelením patentu získava majiteľ patentu od štátu výlučné práva k vynálezu a časovo obmedzený monopol na komerčné využívanie vynálezu. Podmienky získania a udržania tohto monopolu sú ustanovené právnymi predpismi. Jednou z týchto podmienok je platenie udržiavacích poplatkov. Udržiavacie poplatky sa vzťahujú aj na obdobie, ktoré predchádza samotnému udeleniu patentu; ide o prvý udržiavací poplatok, ktorý je vymeraný v rozhodnutí o udelení patentu a ktorý pokrýva obdobie odo dňa podania prihlášky …

čl. I bod 3 (§ 36 ods. 2) §
V prípade uplatnenia práva prednosti v patentovej prihláške, ktoré neobsahuje všetky potrebné údaje, sa dopĺňa možnosť odstránenia tohto nedostatku. V roku 2020 sa problematikou priznávania práva prednosti zaoberali v rámci projektu konvergencie postupov zmluvné štáty Európskej patentovej organizácie (EPO), medzi ktoré patrí aj SR. Zohľadňujúc potrebu administratívneho zjednodušenia, výhody spoločného postupu pre používateľov systému (právna istota, transparentnosť), rastúce využívanie elektronických možností výmeny prioritných dokumentov zmluvné štáty EPO v roku 2022 jednomyseľne prijali Spoločný postup týkajúci sa priznania práva prednosti (Common practice as regards accordance of priority). Implementácia spoločných postupov síce nie je pre zmluvné štáty EPO povinná, avšak predstavuje nespornú výhodu pre prihlasovateľov. Navrhované doplnenie predstavuje implementáciu časti Spoločného postupu týkajúceho sa priznania práva prednosti, konkrétne odporúčania patentovým úradom zmluvných štátov EPO vyzvať prihlasovateľa na odstránenie nedostatkov v prípade, ak uplatnenie práva prednosti neobsahuje všetky náležitosti ustanovené aplikovateľným právom.

čl. I bod 4 (§ 36 ods. 8) §
Navrhované doplnenie predstavuje implementáciu časti Spoločného postupu týkajúceho sa priznania práva prednosti (Common practice as regards accordance of priority), konkrétne potreby predloženia prekladov prioritného dokladu, ktorý môže byť nahradený vyhlásením prihlasovateľa, že ním podaná patentová prihláška na ÚPV SR je úplným prekladom (do štátneho jazyka) skoršej prihlášky, z ktorej sa odvodzuje právo prednosti.

čl. I bod 5 (§ 36 ods. 12) §
Navrhuje sa zmena formy vydávania dokladu o práve prednosti. Patentový zákon, rovnako ako aj ďalšie predpisy v oblasti priemyselného vlastníctva (zákon o dizajnoch, zákon o úžitkových vzoroch, zákon o ochranných známkach), v doterajšom znení obsahuje výnimku predpokladanú § 17 ods. 1 písm. c) zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente). V zmysle § 17 ods. 1 písm. c) zákona o e-Governmente je orgán verejnej moci povinný uplatňovať výkon verejnej moci elektronicky podľa tohto zákona, pričom túto povinnosť nemá, ak ide o úkony v konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb, o ktorých osobitný predpis výslovne ustanovuje, že ich orgán verejnej moci vykonáva výlučne v listinnej podobe; osobitným predpisom resp. relevantnou právnou normou je v prípade patentového zákona práve § 36 ods. 12. Zmena formy vydávania dokladov o práve prednosti na elektronický úradný dokument je horizontálnej povahy a dotkne sa všetkých relevantných právnych …

čl. I bod 6 (§ 43 ods. 2) §
Zmena formulácie textu reflektuje spôsob platenia správnych poplatkov podľa zákona NR SR č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov v konaniach pred ÚPV SR.

čl. I bod 7 (§ 44 ods. 4) §
Navrhuje sa zmena formy vydávania patentovej listiny z listinnej podoby na podobu elektronického úradného dokumentu. Navrhovaná zmena reflektuje trendy v elektronickom výkone verejnej moci a je reakciou aj na požiadavku z prostredia používateľov systému práv priemyselného vlastníctva. Patentový zákon v doterajšom znení obsahuje výnimku predpokladanú § 17 ods. 1 písm. c) zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente). Zmena formy vydávania osvedčení o udelení resp. o zápise práva priemyselného vlastníctva do príslušného registra na elektronický úradný dokument je horizontálnej povahy a dotkne sa všetkých relevantných právnych predpisov v gescii ÚPV SR.

čl. I bod 8 (§ 45 ods. 2) §
Z dôvodu jednoznačnosti a právnej istoty dochádza k úprave textu právnej normy.

čl. I bod 9 (§ 46 ods. 8) §
Zmena formulácie textu reflektuje spôsob platenia správnych poplatkov podľa zákona NR SR č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov v konaniach pred ÚPV SR.

čl. I bod 10 (§ 47a) §
Navrhuje sa riešenie otázky náhrady trov v prípade sporových konaní pred ÚPV SR. V prípade patentového zákona ide o konanie o návrhu na zrušenie patentu, konanie o návrhu na vyhlásenie neplatnosti dodatkového ochranného osvedčenia, konanie o návrhu na zrušenie dodatkového ochranného osvedčenia a konanie o návrhu na zmenu doby platnosti dodatkového ochranného osvedčenia. Pre tieto sporové konania vedené pred ÚPV SR je príznačné, že účastníci konania (v danom prípade navrhovateľ a majiteľ patentu resp. majiteľ dodatkového ochranného osvedčenia) stoja v protichodnom postavení, obhajujú svoje protichodné záujmy a ich záujem na výsledku konania je protichodný; sporové konanie má kontradiktórny charakter. Navrhuje sa upraviť procesné pravidlá pre trovy konania pre sporové konania na základe zásady procesného úspechu. ÚPV SR prizná úspešnému účastníkovi konania (ak bol navrhovateľom), a to aj bez návrhu účastníka konania, minimálne náhradu trov vo výške správneho poplatku, ktorý sa vzťahuje na dané sporové konanie, a v prípade, ak bol úspešný účastník konania v sporovom konaní zastúpený advokátom alebo patentovým …

čl. I bod 11 (§ 49 ods. 5) §
Zmena formulácie textu reflektuje spôsob platenia správnych poplatkov podľa zákona NR SR č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov v konaniach pred ÚPV SR.

čl. I bod 12 (§ 61 ods. 2) §
Zmena formulácie textu reflektuje spôsob platenia správnych poplatkov podľa zákona NR SR č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov v konaniach pred ÚPV SR.

čl. I bod 13, 14 (§ 63 ods. 2 a 3) §
Zmena formulácie textu reflektuje spôsob platenia správnych poplatkov podľa zákona NR SR č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov v konaniach pred ÚPV SR.

čl. I bod 15 (§ 65 ods. 3) §
Zmena formulácie textu reflektuje spôsob platenia správnych poplatkov podľa zákona NR SR č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov v konaniach pred ÚPV SR.

čl. I bod 16 (§ 85ab) §
Prechodné ustanovenia obsahujú právnu úpravu režimu prechodného spolupôsobenia doterajšej právnej úpravy a novej právnej úpravy na právne vzťahy upravené doterajšou právnou úpravou. Osobitne je riešené prechodné ustanovenie vo vzťahu k zavádzanej náhrade trov sporových konaní (§ 47a), ktorá sa vzťahuje na správne konania, ktoré sa začali v deň alebo po dni nadobudnutia účinnosti tohto zákona.