Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 1Scud/1/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200168 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6015200168.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Milana Segeča, v právnej veci žalobcu: NOVARTIS AG, so sídlom Bazilej 4056, Lichtstrasse 35, Švajčiarska konfederácia, právne zastúpeného POLAKOVIČ & PARTNERS, s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom 811 06 Bratislava, Vysoká 19, IČO: 47 233 599, v mene ktorej koná JUDr. Marko Polakovič ako advokát a konateľ, proti žalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva SR, so sídlom 974 04 Banská Bystrica, Jána Švermu 43, za účasti: KRKA, d.d., Šmajerska cesta 6, 8501 Novo Mesto, Slovinsko, zastúpeného Mgr. Ing. Lenkou Litvákovou, advokátkou so sídlom AK 831 03 Bratislava, Pluhová 78, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp. zn.: PP 5044-2005/P 287276 II/161-2014 zo dňa 24.11.2014, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd žalobu žalobcu z a m i e t a . II. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. III. Pribratý účastník konania nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Úrad priemyselného vlastníctva SR prvostupňovým rozhodnutím zn. PP 5044-2005/P 287276 I-63-2013 zo dňa 13.05.2013 na základe návrhu podaného navrhovateľom KRKA, d.d., Šmajerska cesta 6, Novo Mesto, Slovinsko, podľa § 46 ods. 1 písm. a) zákona č. 435/2001 Z.z. o patentoch zrušil patent č. XXXXXX s názvom „Kryštalická forma adičnej soli kyseliny monometánsulfónovej“ majiteľa NOVARTIS AG, CH-4056 Basel, Švajčiarsko (v súdnom konaní žalobca). Návrh na zrušenie bol odôvodnený tým, že napadnuté riešenie nespĺňa podmienky patentovateľnosti v zmysle ustanovení § 7, § 8 a § 9 patentového zákona a z dôvodu, že vynález nie je v patente opísaný tak jasne a úplne, aby ho mohol odborník uskutočniť v zmysle ustanovenia § 37 ods. 4 patentového zákona. Na podporu svojich tvrdení navrhovateľ doložil kópiu dokumentov označených ako J. - J., R. - R. a čestné prehlásenie N.. T. P., S.. Dôvodom zrušenia patentu prvostupňovým správnym orgánom bolo konštatovanie, že predmet napadnutého patentu nespĺňa podmienku patentovateľnosti vyplývajúci z ustanovenia § 8 patentového zákona, a teda nie je výsledkom vynálezcovskej činnosti. Pokiaľ ide o ďalšie podmienky patentovateľnosti, prvostupňový orgán dospel k záveru, že napadnuté riešenie možno považovať za nové a priemyselne využiteľné, a teda vyhovuje ustanoveniam § 7 a § 9 patentového zákona a zároveň spĺňa podmienku podľa § 37 ods. 4 patentového zákona. Pokiaľ išlo o namietané dokumenty J. - J tieto prvostupňový orgán označil za dokumenty, ktoré netvoria stav techniky, ale môžu slúžiť len ako doplňujúci materiál na objasnenie sporných skutočností. Vo vzťahu k dokumentom J. - J. uviedol, že tieto boli zverejnené k dátumu, ktorý je skorší než ten, od ktorého prislúcha napadnutému patentu právo prednosti (18.07.1997), a tak tvoria stav techniky pre posúdenie splnenia podmienky novosti aj vynálezcovskej činnosti. V súvislosti s dokumentami R. - R. a J poznamenal, že tieto boli zverejnené po dátume priority napadnutého patentu, a preto môžu slúžiť len ako dokumenty objasňujúce prístup Európskeho patentového úradu (EPÚ) k posudzovaniu patentovateľnosti polymorfov, resp. kryštalických foriem (dokumenty R. - R Zároveň k dokumentu J podotkol, že doplnenie návrhu na zrušenie je podľa § 47 ods. 7 patentového zákona neprípustné a na takéto doplnenie úrad v rámci konania a rozhodovania vo veci neprihliadol. Na základe analýzy dokumentov stavu techniky J. - J. a ich porovnania s napadnutým riešením dospel prvostupňový orgán k výsledku, že ani jeden z dokumentov nie je na závadu novosti riešenia definovaného patentového nároku č. 1 napadnutého patentu, a teda ani riešenia definovaného v závislom patentovom nároku č. 2. Pri hodnotení splnenia podmienky vynálezcovskej činnosti označil prvostupňový orgán za najbližší stav techniky dokumenty J. a J V nadväznosti na uvedené poukázal na to, že z opisu napadnutého patentu, ako aj z definície patentových nárokov vyplýva, že cieľom vynálezu bolo poskytnutie kryštalickej formy známej zlúčeniny. Konštatoval, že dokumenty J. a J. predstavujú najbližší relevantný stav techniky zahŕňajúci adičnú soľ kyseliny metánsulfónovej so zlúčeninou imatinib (CGP 57148), od ktorej sa predmet napadnutého patentu odlišuje hlavne v tom, že je v kryštalickej forme. Podľa prvostupňového orgánu však izolácia kryštalickej formy známej zlúčeniny nemôže byť považovaná za vynálezcovskú, pretože v oblasti farmaceutického priemyslu patrí k rutinným činnostiam, pričom spôsob a metódy, ktoré priemerný odborník v oblasti štandardne používa, predstavujú všeobecné vedomosti publikované aj v dokumentoch J. a J Proti tomuto rozhodnutiu podal majiteľ patentu v zákonom stanovenej lehote rozklad, ktorý odôvodnil nezákonnosťou napadnutého rozhodnutia a postupu prvostupňového orgánu, nesprávnym prístupom pri stanovení dokumentu najbližšieho stavu techniky, nesprávnym posúdením podmienky vynálezcovskej činnosti a tiež formálnymi nedostatkami napadnutého rozhodnutia. O rozklade rozhodol predseda úradu rozhodnutím sp. zn. PP 5044-2005/P 287276 II/161-2014 zo dňa 24.11.2014 (druhostupňové rozhodnutie žalovaného) tak, že prvostupňové rozhodnutie podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v spojení s § 46 ods. 1 písm. a) zákona č. 435/2001 Z.z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 5 ods. 1 predmetného zákona potvrdil a rozklad zamietol. Orgán rozhodujúci o rozklade poukázal na to, že v predmetnom prípade je potrebné vychádzať z toho, že stav techniky relevantný pre posúdenie vynálezcovskej činnosti, ako v napadnutom rozhodnutí uviedol aj prvostupňový orgán, tvoria dokumenty J. - Y. ktoré boli zverejnené pred dátumom práva prednosti napadnutého patentu. Dokumenty J. - J ani ďalšie dokumenty G. G. R. a J netvoria stav techniky, pretože tieto boli zverejnené až po dátume práva prednosti napadnutého patentu. Predmetom dôkazu D4 sú N-fenyl-2-pyrimidínové deriváty, spôsob ich prípravy a farmaceutické kompozície obsahujúce tieto deriváty, pričom uvedený dokument zahŕňa aj imatinib a jeho farmaceuticky prijateľné soli. V tejto časti opisu J. je uvedené, že v prítomnosti viacerých zásaditých skupín môžu byť vytvorené mono- alebo polyadičné soli s kyselinami. V dokumente J ktorý sa týka inhibície ABl tyrozín proteínkinázy in vitro a in vivo za použitia 2-fenylaminopyrimidínových derivátov, je v experimentoch uvedené použitie inhibítora CGP 57148B, ktorým je soľ imatinib mezylát. Dokumenty J. ani J. nešpecifikujú konkrétnu formu imatinib mezylátu. Predmetom vynálezu podľa patentového nároku č. 1 je kryštalická forma adičnej soli monometánsulfónovej kyseliny so zlúčeninou vzorca I, ktorá je ďalej charakterizovaná bodom topenia okolo 226 °C, definovaným ako začiatok topenia v diagrame deferenčnej skenovacej kalorimetrie. Adičná soľ monometánsulfónovej kyseliny zlúčeniny vzorca I (zlúčenina podľa napadnutého patentu) má triviálny názov imatinib mezylát. Táto zlúčenina je výslovne spomenutá len v dôkaze J zatiaľ čo z dokumentu J. je možné ju len odvodiť na základe všeobecnej definície patentového nároku č. XX, ktorý definuje imatinib a jeho farmaceuticky prijateľné soli a z opisu vynálezu, kde je spomenutá kyselina metánsulfónová. Za najbližší stav techniky je preto podľa orgánu rozhodujúceho o rozklade vhodné vybrať dokument J v ktorom je zlúčenina imatinib mezylát výslovne spomenutá ako metánsulfónová soľ imatinibu. Z dôkazu J. však nie je známe, v akej forme sa zlúčenina v experimentoch používala, t. j. nie je opísaná jej kryštalická forma charakterizovaná teplotou topenia pri teplote okolo 226 °C (alfa kryštalická forma). Rozdiel medzi najbližším stavom techniky a riešením podľa napadnutého patentu spočíva len v tom, že imatinib mezylát je v napadnutom riešení v konkrétnej kryštalickej forme, zatiaľ čo v stave techniky nie je konkrétna forma imatinib mezylátu definovaná. S ohľadom na odlišnosti v technických znakoch a ich účinky je teda objektívnym technickým problémom riešeným napadnutým patentom nájdenie vhodnej alternatívnej formy imatinib mezylátu. Pre posúdenie splnenia podmienky vynálezcovskej činnosti je potrebné zodpovedať otázku, či uvedená alternatívna forma imatinib mezylátu je pre odborníka v oblasti zrejmá a vyplývajúca z posudzovaného stavu techniky (dokumenty J. - Y. alebo naopak, či si nájdenie a identifikovanie takejto formy vyžaduje vynaloženie vynálezcovského úsilia, ktoré predstavuje bežnú rutinnú prax odborníka v oblasti. Druhostupňoví správny orgán rozhodujúci o rozklade konštatoval, že nájdenie alfa kryštalickej formy imatinib mezylátu bežným postupom je pre odborníka v danej oblasti technicky zrejmé. Nájdená alfa kryštalická forma imatinib mezylátu nemá žiadne prekvapujúce alebo neočakávané vlastnosti. S prihliadnutím na uvedené orgán rozhodujúci o rozklade uzavrel, že je zrejmé, že predmet patentového nároku č. 1 napadnutého riešenia nespĺňa podmienku vynálezcovskej činnosti podľa § 8 patentového zákona. Pokiaľ ide o ďalší patentový nárok č. 2, jeho predmetom je len vymedzenie tvaru kryštálov - „ihličkovité kryštály“. Túto vlastnosť kryštálov možno jednoducho zistiť po získaní príslušnej alfa kryštalickej formy, preto ani predmet patentového nároku č. X napadnutého riešenia nie je možné považovať za vynálezcovský, t. j. spĺňajúci podmienku vyplývajúcu z § 8 patentového zákona. Správny orgán rozhodujúci o rozklade zároveň podotkol, že prvostupňový orgán v napadnutom rozhodnutí dokumenty J. a J. nespájal, ale každý z nich nezávisle považoval za najbližší stav techniky, pretože v obidvoch je určitým spôsobom opísaná alebo zahrnutá adičná soľ kyseliny metasulfónovej so zlúčeninou imatinib (imatinib mezylát). Druhostupňový správny orgán opätovne konštatoval, že dokumenty, ktoré vo vzájomnej kombinácii tvoria námietku voči vynálezcovskej činnosti, nemusia na seba nevyhnutne odkazovať. Dokument J tvoriaci najbližší stav techniky, opisuje rovnakú zlúčeninu, aká je predmetom napadnutého patentu, t. j. imatinib mezylát. Dokumenty J. a J. poskytujú návod, ako nájsť vhodnú alternatívnu formu imatinib mezylátu. Pokiaľ majiteľ patentu na podporu splnenia podmienky vynálezcovskej činnosti napadnutého riešenia poukázal aj na rozhodnutie Úradu priemyselného vlastníctva ČR z 20.02.2013 vo veci návrhu na zrušenie patentu č. XXXXXX, k tomuto orgán rozhodujúci o rozklade uviedol, že predmetné rozhodnutie nie je vo vzťahu k preskúmavanému prípadu relevantné, keďže znenie nárokov napadnutého českého patentu č. XXXXXX je odlišné od znenia nárokov napadnutého riešenia, t. j. skutkový stav v rámci konania pred Úradom priemyselného vlastníctva ČR nie je zhodný so skutkovým stavom preskúmavaného prípadu. Pokiaľ majiteľ v podanom rozklade napadol tiež zákonnosť postupu prvostupňového orgánu, k tomu orgán rozhodujúci o rozklade uviedol, že žiadne ustanovenie Správneho poriadku ani patentového zákona nezakazuje úradu poskytnúť účastníkovi konania podanie týkajúce sa príslušného konania, ak o ne zákonným spôsobom požiada, s výnimkou prípadu, že ide o obchodné tajomstvo. Hoci úradu zo Správneho poriadku ani z patentového zákona nevyplýva povinnosť zasielať opakovane podanie účastníkov konania navzájom (replika, prípadne duplika), na základe žiadosti účastníka konania mu vyjadrenie protistrany posiela. Prvostupňový orgán tým, že zaslal navrhovateľovi na jeho žiadosť predmetné vyjadrenie majiteľa, nijakým spôsobom neporušil procesné práva majiteľa ani zásady rovnosti účastníkov konania a nestrannosti rozhodovania správneho orgánu. Pokiaľ v rozklade majiteľ upozornil aj na to, že pokiaľ prvostupňový orgán porušil ustanovenie § 47 ods. 7 patentového zákona, podľa ktorého rozšírenie, či doplnenie návrhu na zrušenie nie je prípustné a na takéto rozšírenie alebo doplnenie úrad v rámci konania a rozhodovania správny orgán rozhodujúci o rozklade uviedol, že prvostupňové rozhodnutie vychádza z dokumentov R. a G.e dokumenty R. a R. je možné považovať len za dokumenty objasňujúce prístup EPÚ k posudzovaniu patentovateľnosti polymorfov, resp. kryštalických foriem rovnako ako dokument R ktorým je rozhodnutie sťažnostného senátu EPÚ P 777/08, a z ktorého vyplýva, že polymorfizmus pri farmaceuticky účinných molekulárne je považovaný za bežnú vlastnosť, že sú známe aj rutinné metódy na ich získanie, a preto pri absencii akejkoľvek neočakávanej vlastnosti nemožno samotné poskytnutie kryštalickej formy známej farmaceutickej zlúčeniny považovať za vynálezcovské. Hoci sa prvostupňový orgán zaoberal vo svojom rozhodnutí aj obsahom dokumentov, ktoré netvoria súčasť návrhu na zrušenie v pôvodnom podaní a taktiež netvorili stav techniky pre posúdenie vynálezcovskej činnosti napadnutého riešenia, ako vyplýva z vyššie uvedeného, tieto dokumenty nepoužil priamo na odôvodnenie nesplnenia podmienky vynálezcovskej činnosti, ale v rámci rozhodovania ich použil len ako podporné dôkazy relevantného stavu techniky. Na základe uvedených skutočností sa orgán rozhodujúci o rozklade stotožnil so záverom prvostupňového orgánu, že napadnuté riešenie nespĺňa podmienku na udelenie patentu v zmysle ustanovenia § 8 ods. 1 patentového zákona, nakoľko je pre odborníka zrejmé z uvedeného stavu techniky. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie rozhodnutia žalovaného vydané v rozkladnom konaní. Navrhol zrušiť predmetné rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie. Po zrušení rozhodnutí navrhol vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Namietal, že rozhodnutie je nezákonné, najmä s ohľadom na dôvody uvedené v ustanovení § 250j ods. 2 písm. a/ až e/ O.s.p.. Žalobca má za to, že predmetné rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie nie sú založené na skutkovom stave vyplývajúcom zo spisu a vychádzajú z nesprávnej aplikácie právnych predpisov a nie sú dostatočne odôvodnené. Žalovaný svojim prístupom v predmetnom prípade porušil svoje povinnosti správneho orgánu v správnom konaní a prípad vyhodnotil v neprospech žalobcu napriek skutočnosti, že sa mala uplatňovať prezumpcia platnosti udelenia patentu. Žalobca uviedol, že je zjavná protichodnosť záverov žalovaného pri posudzovaní patentovateľnosti vynálezu žalobcu v čase pred udelením patentu žalobcu a v čase rozhodovania o návrhu na zrušenie patentu žalobcu. Poukázal na výroky rozhodnutí žalovaného, ktorými podľa jeho názoru dochádza k popretiu správnosti pôvodného postupu žalovaného požadujúceho odstránenie nedostatkov, spočívajúcich v úprave opisu vynálezu podľa pokynov z listu žalovaného zo dňa 03.12.2008. Týmto spôsobom a postupom žalovaného došlo k nutnému zredukovaniu opisu vynálezu za účelom, aby žalovaný vôbec pripustil patentovateľnosť vynálezu, t.j. aby udelil patent žalobcu, ktorý však následne z rovnakého dôvodu, t.j. z dôvodu zredukovaného opisu vynálezu o niekoľko rokov neskôr zrušil. Žalobca zjednodušene uviedol, že doplatil na skutočnosť, že postupoval podľa pokynov žalovaného a vyhovel jeho požiadavkám pred udelením patentu žalobcu. Na druhej strane, ak by týmto požiadavkám žalovaného nevyhovel, žalovaný by na uplatnené riešenie neudelil patent. Patent žalobcu bol zrušený na základe prvostupňového rozhodnutia žalovaného, potvrdeného rozhodnutím žalovaného z dôvodu nedostatku vynálezcovskej činnosti v prípade predmetu patentu žalobcu. Žalobca poukázal na to, že pre udelenie patentu je nevyhnutné, aby vynález spĺňal podmienky ustanovené patentovým zákonom, to je okrem iného, aby zahŕňal vynálezcovskú činnosť. Z uvedeného dôvodu je žalobca presvedčený, že pred udelením patentu žalobcu v roku 2010 muselo dôjsť a skutočne došlo k posúdeniu existencie a splnenia všetkých zákonom vyžadovaných podmienok, vrátane splnenia podmienky vynálezcovskej činnosti. Žalovaný tento proces posudzovania podmienok patentovateľnosti predstavuje realizáciu správnej úvahy žalovaného na udelenie patentu. Toho času, takmer o štyri roky neskôr, však žalovaný realizoval ďalšiu správnu úvahu, pričom dospel k opačnému záveru ohľadne patentovateľnosti dotknutého riešenia, a teda žalovaný po štyroch rokoch od udelenia patentu žalobcu dospel k záveru, že riešenie, ktorému bola ním samým poskytnutá patentová ochrana prostredníctvom udelenia patentu žalobcu, v súčasnosti nespĺňa podmienky patentovateľnosti, ktorou je vynálezcovská činnosť. Žalovaný nevysvetlil rozdiel v jeho správnej úvahe pri udelení patentu žalobcu v porovnaní s jeho súčasnou a opačnou správnou úvahou pri zrušení patentu žalobcu a rovnako žalovaný dostatočne nevysvetlil a neodôvodnil aké rozdiely schopné podporiť zrušenie patentu žalobcu nastali v skutkovom stave. V rozhodnutí žalovaného možno pozorovať rozdielny prístup žalovaného pri udelení patentu a pri zrušení patentu, ktorý je však nedostatočne odôvodnený. V čase, kedy bol patent žalobcu preskúmavaný žalovaným, boli dokumenty D4 až D9 verejne dostupné, a to skôr žalovanému. Žalovaný vykonal úplný prieskum patentovej prihlášky vo vzťahu k doterajšiemu stavu techniky a udelil patent žalobcu s tým, že predstavuje prínos oproti doterajšiemu stavu techniky. V prípade zrušenia bol J. v kombinovaný s J. a J Pri J. a J. bolo uvedené, že patria do stavu techniky a toto tvrdenie bolo zaiste platné aj počas preskúmavania patentu a nebránilo jeho udeleniu. Zmena v prístupe a úvahe žalovaného nebola žalovaným žiadnym spôsobom v jeho rozhodnutí odôvodnená, a to napriek skutočnosti, že rozhodnutie žalovaného bez dostatočného odôvodnenia a bez opodstatnenia rozhodnutia vo vyššie uvedenom rozsahu nemôže byť považované za zákonné. Žalovaný používaná R. až R. ako podporné dôkazy relevantného stavu techniky. R. pochádza z júna 2006, a teda R. bol preukázaním doterajšieho stavu techniky voči patentu žalobcu viac ako tri roky pred jeho udelením a nepochybne bol tento podporný dôkaz doterajšieho stavu techniky žalovaným braný do úvahy počas prieskumu a nepredstavoval prekážku udelenia patentu žalobcu, zatiaľ čo teraz je dôvodom na jeho zrušenie. Nedostatočné odôvodnenie chýbajúcej vynálezcovskej činnosti, t.j. splnenia podmienky, pre ktorej absenciu žalovaný zrušil patent žalobcu, predstavuje významný zásah do práv žalobcu, pre žalobcu spôsobujúci nedozerné následky. Žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžh/1/2010, podľa ktorého právne významnou okolnosťou v danom prípade je, že správnej úvahe žalovaného o zrušení patentu predchádza správna úvaha o jeho udelení. Rozhodnutie žalovaného, ignorujúc, že v príklade 1 podanej patentovej prihlášky (pred jej úpravou) je uvedené, že alfa kryštalická forma je medziproduktom pre získanie beta kryštalickej formy, čo však nemožno vyvodiť zo žiadnej dokumentácie dokumentov J. až J., je podľa názoru žalobcu dostatočným základom pre podanie tejto žaloby, nakoľko odôvodnenie žalovaného je v tomto kontexte pochybné, keďže predmetný výrok zo strany žalovaného predstavuje tvrdenie v rozpore s obsahom podanej patentovej prihlášky, skôr ako akékoľvek vysvetlenie proti vynálezcovskej činnosti, a bez odôvodnenia popiera skutočnosti vyplývajúce z príkladu podanej patentovej prihlášky. Žalovaný ďalej uviedol, že na prípravu beta kryštalickej formy imatinib mezylátu môžu byť používané iné formy, ako je beta samotná a amorfná forma. Žalovaný nepreukázal, že by uvedené alternatívne prevedenia bolo možné nájsť v doterajšom stave techniky, hoci sú samozrejme sprístupnené v patente žalobcu, a preto je argument o existencii alternatívy irelevantný. Ako dôvod nezákonnosti rozhodnutia žalobca uviedol tiež to, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na riadne posúdenie veci, a že zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov. Žalobca má za to, že všetky informácie, ako aj informácie zo základnej prihlášky, ako aj informácie z vylúčenej prihlášky pred jej úpravou mali byť zohľadnené pri posudzovaní existencie vynálezcovskej činnosti v rámci rozhodovania o zrušení patentu žalobcu. Pretože však uvedené podklady neboli pri vydávaní rozhodnutia žalovaného zohľadnené, žalobca má za to, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, prípadne zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov. Podľa jeho názoru chybný opis patentu môže byť dôvodom na zrušenie patentu iba na základe § 46 ods. 1 písm. b/ patentového zákona, a teda patent nemôže byť zrušený z dôvodu nedostatku vynálezcovskej činnosti založenom na namietaných vadách v opise patentu. Žalobca má za to, že keď raz žalovaný prihlasovateľovi nariadil upraviť patentovú prihlášku, pričom prihlasovateľ nemá inú možnosť ako splniť túto požiadavku, žalovaný týmto vykonáva svoju právomoc a úvahu posúdenia daného prípadu a týmto žalovaný preberá plnú zodpovednosť za výsledok konania o udelení patentu, ak je prihláška upravená v súlade s požiadavkami žalovaného. Žalobca má teda za to, že ak žalovaný chce rozhodnúť o zrušení patentu, ktorý bol žalovaným registrovaný po takomto jeho postupe, žalovaný musí najskôr vziať do úvahy tento registračný procesný postup ako taký a jeho priebeh a tieto skutočnosti zohľadniť pri svojom rozhodovaní a taktiež v odôvodnení konečného rozhodnutia. V prípade, že patent bol udelený, platí prezumpcia existencie vynálezcovskej činnosti, ktorá môže byť vyvrátená iba na základe silných, nespochybniteľných a presvedčivých podkladov, a rovnako rozhodnutie o zrušení patentu musí byť riadne zdôvodnené a založené na nepochybných a jednoznačných skutočnostiach, prečo bolo pôvodné rozhodnutie (o udelení patentu) zrušené. Pre rozhodnutie v tomto prípade je tak rozhodujúce, že žalovaný čelí vlastnému rozhodovaciemu procesu a svojim vlastným výrokom o existencii vynálezcovskej činnosti v patente, ktorá viedla k registrácii patentu a presvedčivo opisuje a prezentuje všetky dôvody a skutočnosti, ktoré spôsobili to, že žalovaný musel zrušiť patent. Žalobca tiež namieta to, že žalovaný porušil procesnoprávne predpisy, vzťahujúce sa na konanie o zrušení patentu tým, že vzal do úvahy dokumentáciu predloženú navrhovateľom zrušenia patentu po tom, ako bol samotný návrh na zrušenie patentu už podaný. Pri rozhodovaní v danej veci obe inštancie žalovaného zohľadnili aj dokumenty R. až R. a J ktoré boli predložené navrhovateľom zrušenia patentu až v rámci jeho druhého vyjadrenia, ktoré nasledovalo až po podaní návrhu na zrušenie patentu. Je teda jednoznačné, že žalovaný postupoval v rozpore s ustanovením § 47 ods. 7 patentového zákona, keď vzal do úvahy dokumentáciu navrhovateľa doloženú v priebehu konania. Žalobca tiež poukázal na to, že prvostupňové rozhodnutie podaným rozkladom napadol tiež v časti, v ktorej žalovaný hodnotil ako najbližší stav techniky dokumenty D4 a J Žalobca namietal, že posúdenie vynálezcovskej činnosti riešenia by malo byť urobené v súlade s metodickými usmerneniami platnými pre EPÚ, časť R., kapitola VII, bod 5 iba na základe jediného dokumentu a nie na základe kombinácie dvoch alebo viacerých zdrojov informácií. Žalovaný v tomto prípade pripustil, že prvostupňový orgán vybral dva dokumenty ako najbližší stav techniky, pričom odpovedal, že: „Prvostupňový orgán v napadnutom rozhodnutí dokumenty J. a J. nespájal, ale každý z nich nezávisle považoval za najbližší stav techniky, pretože v obidvoch je určitým spôsobom opísaná alebo zahrnutá adičná soľ kyseliny metasulfónovej so zlúčeninou imatinib (imatinib mezylát).“. Žalobca je toho názoru, že na to, aby bolo napadnuté rozhodnutie dostatočne odôvodnené, presvedčivé a zrozumiteľné, nie je dostatočné iba uviesť, že imatinib mezylát je určitým spôsobom opísaný alebo zahrnutý v oboch dokumentoch, a že druhostupňový orgán nepovažuje postup prvostupňového orgánu za nesprávny a úplne odignorovať dôvod rozkladu žalobcu a skutočnosť, že rozhodovací proces v tejto časti je porušením základných odborných pravidiel definovaných EPÚ. Žalovaný by mal ako orgán verejnej správy aplikovať svoju vlastnú metodiku, ako aj vysvetliť jej aplikáciu v jednotlivých prípadoch, ak je to nevyhnutné. Osobitne je preto potrebné, aby žalovaný v tejto časti odôvodnil svoje závery najmä vysvetlením, prečo kombinácia hodnotených dokumentov je zrejmá pre odborníka v odbore, berúc do úvahy skutočnosť, že zrejmá je najmä kombinácia vecne známych a vysoko odborných zdrojov, ako sú učebnice, príručky, monografie významných odborníkov v odbore, patentová literatúra a podobne. Žalovaný v písomnom stanovisku k žalobe zo dňa 06.03.2015 trval na zákonnosti napadnutého rozhodnutia a žalobu navrhol zamietnuť. Pokiaľ žalobca namieta nejednotnosť žalobcu v konaní o napadnutom patente v procese jeho udeľovania, pričom tvrdí, že práve táto nejednotnosť bola príčinou, pre ktorú potom žalovaný dospel k záveru o nedostatku vynálezcovskej činnosti napadnutého riešenia, žalovaný uviedol, že úrad nevymedzuje konkrétne časti alebo vety, ktoré v opise mohli zostať a ktoré nie, pričom toto rozhodnutie zostalo ponechané na vôli žalobcu. V tejto súvislosti podotkol, že uvedené zmeny musia byť akceptované zo strany úradu, teda musia vyhovieť z hľadiska formálnych požiadaviek na opis vynálezu. Cieľom tejto úpravy bolo dosiahnuť rovnováhy medzi opisom a nárokovým rozsahom napadnutého riešenia a celkovej homogénnosti prihlášky vzhľadom na to, že v opise vynálezu má byť opísané len to, čoho sa vynález týka (patentové nároky musia byť podložené opisom vynálezu). Pokiaľ žalobca tvrdí, že pri posudzovaní vylúčenej vyhlášky je žalovaný povinný brať do úvahy aj skutočnosti uvedené v pôvodnej materskej prihláške, s týmto tvrdením sa žalobca nestotožnil, pretože vylúčená prihláška sa na účely konania o udelení ochrany považuje za samostatnú prihlášku, ktorá musí spĺňať sama o sebe všetky zákonné požiadavky. Vo vzťahu k splneniu podmienky vynálezcovskej činnosti žalovaný uviedol, že nesplnenie podmienky vynálezcovskej činnosti bolo v prvostupňovom rozhodnutí odôvodnené na základe kombinácie namietaných dokumentov J., J. a J resp. Y. V prípade druhostupňového rozhodnutia bolo nesplnenie podmienky vynálezcovskej činnosti odôvodnené na základe kombinácie namietaných dokumentov J J. a J. vzhľadom na to, že v namietanom dokumente J. je zlúčenina imatinib mezylát výslovne (explicitne) spomenutá ako metánsulfónová soľ imatinibu, pričom bolo konštatované, že v namietanom dokumente J. je uvedená zlúčenina opísaná implicitným spôsobom, čo však neznamená, že by na základe kombinácie namietaných dokumentov J J. a J. nemohlo byť odôvodnené nesplnenie podmienky vynálezcovskej činnosti rovnocenným spôsobom ako v prípade kombinácie namietaných dokumentov J J. a J Namietané dokumenty J J. a J. predstavujú odborné články, sú teda súčasťou nepatentovej literatúry. Vzhľadom na to, že uvedené dokumenty J J. a J. boli predložené navrhovateľom spolu s návrhom na zrušenie patentu, žalovaný ich v súlade so zákonom považoval za dôkazy relevantné pre posúdenie vynálezcovskej činnosti ako v prvostupňovom konaní o návrhu na zrušenie patentu, tak aj v druhostupňovom konaní. Rozdiel v posúdení patentovateľnosti napadnutého riešenia teda vznikol na základe toho, že spolu s návrhom na zrušenie napadnutého patentu boli predložené také namietané dokumenty, o ktorých úrad dovtedy nemal vedomosť, a najmä, ktoré boli spôsobilé zmeniť správnu úvahu žalovaného tak, že dospel k záv eru o nedostatku vynálezcovskej činnosti napadnutého riešenia. Dokumenty R. až J. neboli posudzované ako stav techniky, pretože netvoria stav techniky pre posúdenie splnenia podmienky vynálezcovskej činnosti predmetného patentu. K prezumpcii platnosti patentu žalovaný uviedol, že ako vyplýva z logiky veci neznamená, že udelený patent nie je možné zrušiť. Žalovaný zastáva názor, že dôkazy, na základe ktorých bol posúdený stav techniky v čase rozhodovania o návrhu na zrušenie napadnutého patentu, sú natoľko „silné“, že došlo k prelomeniu prezumpcie platnosti patentu. Dôkaz žalobcu, ktorým je zoznam patentov obsiahnutých v databáze žalovaného, nemôže byť v danom prípade opodstatneným argumentom na posúdenie splnenia podmienky vynálezcovskej činnosti napadnutého riešenia. Pokiaľ žalobca v bode C) žaloby napáda prvostupňové i druhostupňové rozhodnutie z dôvodu, že bolo zistenie skutkového stavu vykonané žalovaným v rozpore s obsahom spisov a zistenie skutkového stavu bolo nepostačujúce na posúdenie veci, žalovaný uviedol, že žiadnu časť obsahu pôvodnej prihlášky, ani pôvodné podanie vylúčenej prihlášky pred jej úpravou nemožno považovať za takú, ktorá by potvrdzovala splnenie podmienky vynálezcovskej činnosti napadnutého riešenia. Pokiaľ žalobca v podanej žalobe v bode E) vytýka žalovanému nezákonnosť v zmysle § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p., keď zohľadnil pri rozhodovaní aj dôkazy predložené navrhovateľom po podaní návrhu na zrušenie napadnutého patentu, čím porušil aj základný limitačný princíp rozhodovacej právomoci správneho orgánu a tým porušil aj zásadu rovnosti účastníkov konania, žalovaný uviedol, že nešlo o nezákonné použitie dôkazov, pretože ani jeden z uvedených dokumentov nebol použitý na samotné posúdenie splnenia podmienky vynálezcovskej činnosti. Žalovaný v prvostupňovom rozhodnutí pri skúmaní podmienky vynálezcovskej činnosti vchádzal z dokumentov J resp. J ktoré označil ako najbližší stav techniky a potom z dokumentov J. a J Všetky tieto dokumenty J J J. a J. predstavujú relevantný stav techniky vo vzťahu k napadnutému patentu a keďže boli podané spolu s návrhom na zrušenie napadnutého patentu, je nutné ich považovať za procesne prípustné pre rozhodovanie vo veci samej. J. R. až R. a J. boli použité len podporne v súvislosti s relevantným stavom techniky, nie na odôvodnenie nesplnenia podmienky vynálezcovskej činnosti. V druhostupňovom rozhodnutí bol vysvetlený postup prvostupňového orgánu, ktorý použil ako najbližší stav techniky dva dokumenty J. a J Tieto dva dokumenty však neboli ako najbližší stav techniky použité vo vzájomnej kombinácii, ale ako dve možné rovnocenné alternatívy dokumentov predstavujúcich najbližší stav techniky. To znamená, že na základe dokumentov J resp. J. mohli byť postupne vykonané dve alternatívne odôvodnenia nesplnenia podmienky vynálezcovskej činnosti. Pribratý účastník konania KRKA, d.d., Novo mesto, Slovinsko, v písomnom stanovisku k žalobe zo dňa 17.08.2015 uviedol, že v žalobe uvedené dôvody týkajúce sa posúdenia vynálezcovskej činnosti, predstavuje z väčšej časti opakovanie argumentov, ktoré žalobca uplatnil v podstate v rovnakej podobe už v rozklade proti rozhodnutiu žalovaného v prvom stupni. Žalobca nepreukázal, že by žalovaný pochybil pri posudzovaní vynálezcovskej činnosti, ktorej nedostatok viedol k rozhodnutiu o zrušení predmetného patentu. Napadnuté rozhodnutie je plne odborne kvalifikovaným rozhodnutím správneho orgánu, ktoré je výsledkom konania, ktoré prebehlo v dvoch stupňoch v súlade s príslušnými právnymi predpismi, bez právneho pochybenia, v zhode s rozhodovacou praxou správneho orgánu a v neposlednom rade tiež v zhode so zásadami logického uvažovania. Navrhol žalobu žalobcu zamietnuť. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p.; v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Súd po preskúmaní rozhodnutí a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutia a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, preto žalobu zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p.. Podľa § 79 ods. 3 zákona č. 435/2001 Z.z. o patentoch; na konanie pred úradom podľa tohto zákona sa vzťahuje zákon o správnom konaní 21) s výnimkou ustanovení § 19, § 23, § 28 až 32, § 39, § 49, § 50, § 59 ods. 1 a § 60. Podľa § 53 ods. 2 zákona č. 435/2001 Z.z. o patentoch; úrad vykonáva dokazovanie a hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Podľa § 46 ods. 1 písm. a/ zákona č. 435/2001 Z.z. o patentoch; úrad zruší patent, ak sa v konaní začatom na návrh tretej osoby alebo z úradnej moci preukáže, že neboli splnené podmienky na jeho udelenie podľa § 5 až 9. Podľa § 46 ods. 2 zákona č. 435/2001 Z.z. o patentoch; ak sa dôvody zrušenia týkajú patentu čiastočne, patent sa zruší len v rozsahu primeranom zisteným dôvodom, a to zmenou patentových nárokov, opisu alebo výkresov. Podľa § 47 ods. 7 zákona č. 435/2001 Z.z. o patentoch; rozšírenie či doplnenie návrhu na zrušenie, ako aj rozšírenie či doplnenie vyjadrenia majiteľa patentu v konaní podľa § 46 ods. 1 nie je prípustné; na také rozšírenie alebo doplnenie úrad v rámci konania a rozhodovania vo veci neprihliada. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 435/2001 Z.z. o patentoch; vynález sa považuje za výsledok vynálezcovskej činnosti, ak pre odborníka nevyplýva zrejmým spôsobom zo stavu techniky. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy na základe žalôb proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov podľa druhej hlavy V. časti O.s.p. nie je absolútny. Súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje. Podľa § 248 písm. b/ O.s.p. súdy nepreskúmavajú rozhodnutia, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu alebo technického stavu veci, ak sami o sebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania, zamestnania alebo inej podnikateľskej, alebo inej hospodárskej činnosti. Podľa § 46 ods. 2 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky; kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Podľa čl. 152 odsek 4 Ústavy SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. Podľa § 249 ods. 2 O.s.p.; žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí. Podľa § 245 ods. 2 O.s.p.; pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Vzhľadom na povahu napadnutého rozhodnutia žalovaného a predmet konania pred správnym orgánom, súd sa primárne zaoberal otázkou, či napadnuté rozhodnutie žalovaného nepodlieha zákonnej výluke zo súdneho prieskumu v zmysle § 248 písm. b/ O.s.p., resp. v akom rozsahu je zúžený súdny prieskum. Je zrejmé, že napadnuté rozhodnutie, ktorým došlo k čiastočnému zrušeniu patentu, a v ktorom je posudzovaná otázka splnenia požiadavky vynálezcovskej činnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 8 ods. 1 zákona č. 435/2001 Z.z. o patentoch závisí od posúdenia technického stavu veci. K rozsahu súdneho prieskumu v takomto prípade zaujal stanovisko Najvyšší súd SR vo viacerých rozhodnutiach, v ktorých v zásade určil interpretačný rámec pojmu „technický stav veci“, t.j. aplikačný rámec zákonnej výluky podľa § 248 písm. b/ O.s.p.. Z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4SžoKS 162/2005 zo dňa 13.12.2007 vyplýva, že zákonná výluka sa uplatňuje iba v nevyhnutnom rozsahu a výlučne na tú časť správnej úvahy, kde dochádza k posúdenia technického stavu veci. Všeobecným východiskom pre neaplikáciu ustanovenia § 248 písm. b/ O.s.p. je jeho súvislosť s ustanovením § 245 ods. 2 O.s.p.. Ak nie je možné jednoznačne odčleniť technické posudzovanie veci od právnych otázok, ide o oblasť správneho uváženia, ktorá podlieha režimu ustanovenia § 245 ods. 2 O.s.p.. Súd však v týchto prípadoch preskúmava iba to, či rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Okrem vyššie uvedeného zúženia súdneho prieskumu, je súdny prieskum určovaný tiež rozsahom žalobných námietok. Konanie podľa druhej hlavy V. časti je ovládané dispozičnou zásadou, t.j. súd prihliada len na žalobcom uplatnené žalobné námietky v zákonom stanovenej lehote na podanie žaloby, t.j. preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu len v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (v medziach žaloby) a sám za žalobcu nevyhľadáva dôvody nezákonnosti rozhodnutia, resp. postupu správneho orgánu. Vzhľadom na vyslovený názor Najvyššieho súdu SR k rozsahu preskúmavania zákonnosti rozhodnutí obdobnej povahy, súd zastáva názor, že žalobca mohol brojiť len proti správnej úvahe, kde nedochádzalo k posúdeniu technického stavu veci. Navyše pre súdny prieskum rozhodnutí vydaných na základe správnej úvahy platia osobitné pravidlá, najmä súd v zmysle ustanovenia § 245 ods. 2 O.s.p. preskúmava iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súdy nie sú oprávnené nahrádzať správnu úvahu svojou vlastnou úvahou. Správa úvaha predstavuje ponechanie možnosti správnemu orgánu v rámci určitého tolerančného pásma formulovať svoje závery autonómne. Súd na základe tvrdených dôvodov žalobcu zisťuje, či nedošlo k zjavným logickým rozporom v úsudku. Je zrejmé, že posúdenie otázky vynálezcovskej činnosti patrí do správnej úvahy žalovaného a súd preto obmedzuje súdny prieskum v zmysle § 245 ods. 2 O.s.p.. Súd je oprávnený vstúpiť do tolerančného pásma správnej úvahy len vtedy, ak žalobca v žalobe jednoznačne vyvráti právne východiská žalovaného správneho orgánu, t.j. argumentačne jednoznačne preukáže vybočenie z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, pričom pre zrušenie rozhodnutia nepostačuje, keď vec zostáva v polohe rovnako závažných argumentov. V tejto súvislosti správne žalovaný poukázal na závery Najvyššieho súdu SR vyslovené v rozsudku sp.zn. 3Sžhuv 5/2008 z 19.11.2008. K obdobným záverom dospel Najvyšší súd SR tiež v rozsudku sp.zn. 3Sžhuv 2/2008 z 19.11.2008. Súd sa plne stotožňuje s konštatovaním žalovaného, že v žalobe nie sú uvedené také žalobné námietky, ktoré by vyvracali vecnú správnosť alebo logickú korektnosť podstatných záverov o nedostatku vynálezcovskej činnosti, ktoré viedli k zrušeniu patentu č. XXXXXX. Žalobca formálne tvrdí prekročenie správnej úvahy, avšak nekonkretizuje, v čom spočíva vybočenie z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd poukazuje na to, že predmetný druh súdneho konania je ovládaný dispozičnou zásadou, t.j. súd posudzuje zákonnosť napadnutých rozhodnutí a postupu správnych orgánov len na základe žalobných námietok. Zo žaloby vyplýva, že žalobca nesúhlasí s odborným posúdením, ktoré vykonal žalovaný, a ktoré sa premietlo do napadnutého rozhodnutia vydaného na základe správnej úvahy. Súdne konanie nie je pokračovaním správneho konania, a súd ani nevykonáva vlastné dokazovanie za účelom jeho konfrontovania s dokazovaním vykonaným v správnom konaní. Súd má za to, že rozhodnutie žalovaného vychádza z náležite zisteného stavu veci, a to z dokladov a podaní, ktoré boli predložené účastníkmi konania. Posudzujúc konkrétne žalobné námietky žalobcu, súd nezistil (v medziach žaloby) rozpory v úsudku správneho orgánu, ktorý bol logickým záverom vychádzajúcim zo vstupov a premís, ktoré boli predmetom konania. Pokiaľ žalobca okrem iného namieta, že žalovaný vzájomnou kombináciou dokumentov J. a J. odôvodňuje nedostatok vynálezcovskej činnosti ako dôvod pre zrušenie patentu, a že žalovaný prihliadal aj na dokumenty predložené navrhovateľom zrušenia patentu aj po podaní návrhu na zrušenie patentu, čím správny orgán mal postupovať v rozpore s ust. § 47 ods. 7 patentového zákona, súd sa s jeho námietkami nestotožňuje. Žalovaný v prvostupňovom rozhodnutí pri skúmaní podmienky vynálezcovskej činnosti vchádzal z dokumentov J resp. J ktoré označil ako najbližší stav techniky a potom z dokumentov J. a J Všetky tieto dokumenty J., J., J. a J. predstavujú relevantný stav techniky vo vzťahu k napadnutému patentu. Tieto dokumenty boli podané spolu s návrhom na zrušenie napadnutého patentu a je nutné ich považovať za procesne prípustné pre rozhodovanie vo veci samej. Dokumenty R. až R. a J boli použité len podporne v súvislosti s relevantným stavom techniky. Tak prvostupňový správny orgán a ani orgán rozhodujúci o rozklade dokumentmi R. až R. neodôvodňoval nesplnenia podmienky vynálezcovskej činnosti. V druhostupňovom rozhodnutí bol vysvetlený postup prvostupňového orgánu, ktorý použil ako najbližší stav techniky dva dokumenty J. a J Tieto dva dokumenty však neboli ako najbližší stav techniky použité vo vzájomnej kombinácii, ale ako dve možné rovnocenné alternatívy dokumentov predstavujúcich najbližší stav techniky. To znamená, že na základe dokumentov J resp. J. mohli byť postupne vykonané dve alternatívne odôvodnenia nesplnenia podmienky vynálezcovskej činnosti. Nedôvodná je tiež žalobná námietky žalobcu, že ak bol patent udelený platí prezumpcia existencie vynálezcovskej činnosti, ktorá môže byť vyvrátená iba na základe silných, nespochybniteľných a presvedčivých podkladov, a rovnako rozhodnutie o zrušení patentu musí byť riadne zdôvodnené a založené na nepochybných a jednoznačných skutočnostiach, prečo bolo pôvodné rozhodnutie (o udelení patentu) zrušené. Správny orgán v rozhodnutiach na obidvoch stupňoch jasným a presvedčivým spôsobom odôvodnil, prečo patentu chýba vynálezcovská činnosť a svoje odôvodnenia podporili aj dôkazmi, t. zn. jednotlivými dokumentmi. Prezumpcia platnosti patentu teda bola vyvrátená úspešne. Žalobca sa mylne domnieva, že patent bol zrušený z dôvodu chybného opisu patentu, keď poukazuje na priebeh podania patentovej prihlášky a spôsobu jej opravy resp. doplnenia na základe pokynu správneho orgánu. Z odvodnení rozhodnutí správneho orgánu na oboch stupňoch vyplýva, že patent bol zrušený pre nesplnenie podmienky patentovateľnosti vyplývajúcej z ust. § 8 patentového zákona. V súvislosti s hodnotením splnenia podmienky jasnosti opisu podľa § 37 ods. 4 patentového zákona prvostupňový orgán konštatoval, že opis napadnutého patentu, ako aj príklad uskutočnenia poskytujú návod na prípravu kryštalickej alfa formy, kde sú jasné kvalitatívne aj kvantitatívne definované reaktanty, ako aj reakčné podmienky a získaná alfa kryštalická forma bola charakterizovaná bodom topenia definovaným ako začiatok topenia v diagrame diferenčnej skenovacej kalorimetrie. Z uvedeného aj podľa názoru súdu vyplýva záver, že opis nebol dôvodom na zrušenie patentu a správne orgány oboch stupňov ho považovali za jasný a úplný, aby ho mohol odborník uskutočniť, t. j., že je v súlade s ust. § 37 ods. 4 patentového zákona. Aj rozhodnutia, ktoré majú povahu posúdenia technického stavu veci, t.j. pri ktorých ide o odborné hľadiská, musia byť vydané v rámci procesu, v ktorom boli zachované základné pravidlá správneho konania. Samotný procesný postup správneho orgánu je preskúmateľný súdom v rámci konania o rozhodnutí. Zo žaloby nevyplynuli žiadne iné pochybenie, či vadu v správnom konaní, ktoré by mohli mať za následok nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Preskúmavaním napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj postupu správneho orgánu, súd sám nezistil také vady v konaní, na ktoré by musel prihliadnuť ex offo. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal (§ 250k ods. 1 a contr. O.s.p.). Pribratému účastníkovi súd nepriznal právo na náhradu trov konania, a to vzhľadom na osobitnú právnu úpravu otázky náhrady trov konania v piatej časti O.s.p.. Ustanovenie § 250k O.s.p. upravuje možnosť priznať náhradu trov konania len úspešnému žalobcovi. Súd nemá zákonný podklad pre priznanie náhrady trov konania žalovanému, resp. pribratému účastníkovi konania podľa § 250 ods. 1 O.s.p.. Nie je možné postupovať podľa § 142 a nasl. O.s.p. (za použitia § 246c O.s.p.) v zmysle zásady zodpovednosti za výsledok sporového konania, nakoľko konanie podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. nie je konaním sporovým v zmysle tretej časti O.s.p.. V správnom súdnictve súdy preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupu správnych orgánov, a výsledok kauzy závisí od toho, či správny orgán zákon dodržal alebo nie. Na tejto skutočnosti, ktorú musí súd zistiť v súlade s dispozičnou a koncentračnou zásadou vo vzťahu k žalobe a žalobcovi, nemôže nič zmeniť argumentácia pribratého účastníka konania a § 250 ods. 1 O.s.p. je vo vzťahu k pribratému účastníkovi potrebné vykladať tak, že ide predovšetkým o zabezpečenie práva takéhoto účastníka, byť informovaný o prípadnej zmene v jeho právach a povinnostiach, ktorá môže byť spôsobená prípadným zrušením rozhodnutia správneho orgánu. Z uvedeného dôvodu súd ani nepožadoval od pribratého účastníka písomné stanovisko k veci, toto bolo podané z jeho vlastnej iniciatívy a v podstate argumentácia v ňom obsiahnutá ani nemôže zásadným spôsobom ovplyvniť súdne rozhodnutie. Účastník konania, ktorý bol pribratý do súdneho konania podľa § 250 ods. 1 druhá veta O.s.p. nie je zo zákona povinný byť právne zastúpený. Toto právo samozrejme môže realizovať, avšak v takom prípade je povinný si náklady spojené s právnym zastúpením znášať sám, keďže v zmysle vyššie uvedeného nemá právo na náhradu trov konania. K povahe postavenia pribratého účastníka konania v súdnom konaní a k otázke jeho náhrady trov konania zaujal stanovisko Najvyšší súd SR v uznesení sp.zn. 5Sžp/3/2012 z 29.02.2012, ktoré si súd osvojil pri rozhodovaní. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v troch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.