zákon č. 517/2007 Z. z. o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Na území Slovenskej republiky, resp. Československa sa inštitút úžitkového vzoru a jeho právna ochrana zaviedla až v roku 1992, a to prostredníctvom zákona č. 478/1992 Zb. o úžitkových vzoroch, ktorý nadobudol účinnosť 26. 10. 1992; do tejto doby sme na našom území ochranu úžitkových vzorov nepoznali. Prijatím zákona o úžitkových vzoroch v roku 1992 tak bola na Slovensku doplnená mozaika predmetov priemyselných práv o predmet určený malým a stredným podnikateľom a tiež nezávislým vynálezcom. V období prechodu na trhové hospodárstvo im bolo umožnené získať ochranu na výsledky ich tvorivej činnosti pomerne rýchlo, ľahšie a s menšími nákladmi. Po 15-ročnej skúsenosti s fungovaním inštitútu úžitkového vzoru je možné konštatovať, že sa táto forma ochrany technických riešení osvedčila a bola odbornou verejnosťou priaznivo prijatá a využívaná. No súčasne nie je možné vyhnúť sa konštatovaniu, že práve rýchle, jednoduché a relatívne lacné získanie monopolu na určité technické riešenie v registračnom konaní bez vecného prieskumu, ktoré je najväčšou výhodou ochrany úžitkovým vzorom, bolo a je v praxi zneužívané v hospodárskej súťaži v konkurenčnom boji pre získanie právnej ochrany pre technické riešenia, ktoré nespĺňajú zákonom stanovené podmienky.
Negatívnou stránkou platnej právnej úpravy je aj jej nekomplexnosť, právna úprava úžitkových vzorov pri mnohých inštitútoch odkazuje na aplikáciu patentového zákona.
Cieľom predkladaného návrhu je vytvorenie novej komplexnej právnej úpravy úžitkových vzorov, ktorá by pri zachovaní, resp. čo najmenšom obmedzení výhod úžitkového vzoru, eliminovala negatívne prvky vyplývajúce zo súčasnej právnej úpravy, predovšetkým zneužívanie registračného princípu v hospodárskej súťaži, ktoré môže vyústiť až do likvidácie konkurencie.
Navrhovaná právna úprava v určitej miere čerpá z v súčasnosti platnej právnej úpravy, ako aj z právnej úpravy patentov, resp. vynálezov, no súčasne zakotvuje, ako reakciu na doterajšie skúsenosti a prax v oblasti úžitkových vzorov, množstvo nových inštitútov ako aj postupov v konaní pred Úradom priemyselného vlastníctva SR. V súvislosti s uvedeným, vzhľadom na rozsah navrhovaných zmien a úprav, predkladateľ zvolil z hľadiska legislatívno – technického formu rekodifikácie súčasnej právnej úpravy.
Článok I návrhu, ktorý upravuje oblasť úžitkových vzorov, je v súlade Parížskym dohovorom na ochranu priemyselného vlastníctva, ktorý je jedinou medzinárodnou zmluvou zaoberajúcou sa úžitkovými vzormi.
Rekodifikácia si vyžiadala aj novelizáciu súvisiacich právnych predpisov, ktorá je obsiahnutá v čl. II a III návrhu.
V čl. II návrhu je obsiahnutá novelizácia zákona NR SR č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, pričom navrhované zmeny alebo doplnky priamo súvisia s inštitútom úžitkového vzoru, resp. inými predmetmi priemyselných práv spadajúcimi do kompetencie ÚPV SR.
K novelizácii zákona č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon) v znení neskorších predpisov (článok III návrhu) predkladateľ síce primárne pristúpil z dôvodu vykonania potrebných úprav v súvislosti s novonavrhovanou koncepciou úžitkových vzorov; no väčšina navrhovaných zmien alebo doplnkov patentového zákona vyplýva zo záväzku SR aplikovať na konanie o patentových prihláškach a patentoch ustanovenia Dohovoru o patentovom práve (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 99/2005 Z. z. o pristúpení Slovenskej republiky k Dohovoru o patentovom práve), tzn. zo záväzku zosúladiť predmetné ustanovenia patentového zákona so znením Dohovoru o patentovom práve. Znenie Dohovoru o patentovom práve (PLT), ktorý bol prijatý na diplomatickej konferencii na pôde Svetovej organizácie pre ochranu duševného vlastníctva v Ženeve v máji 2000, sa uplatnilo už pri tvorbe patentového zákona v rokoch 2000-2001; no Dohovor o patentovom práve (PLT) vtedy bol ešte neplatným medzinárodným dokumentom bez akejkoľvek záväznosti pre SR.
Súčasne dochádza aj k odstráneniu niektorých nedostatkov v transpozícii smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/44/ES zo 6. júla 1998 o právnej ochrane biotechnologických vynálezov; príčinu týchto nedostatkov treba hľadať v skutočnosti, že pôvodná transpozícia smernice bola vykonaná ešte v predstupovom období, vo všeobecnom nedostatku skúseností s implementáciou komunitárnych predpisov v uvedenom období, ako aj s nemožnosťou v danom čase komplexne odkazovať na komunitárne právo. Účelom novelizácie patentového zákona je aj odstránenie niektorých problémov aplikačnej praxe, ako aj odstránenie legislatívno – technických nedostatkov.
Zmeny a doplnky právnej úpravy navrhované v článku III sú v súlade s Parížskym dohovorom na ochranu priemyselného vlastníctva a Dohovorom o patentovom práve (PLT).
Súlad navrhovanej úpravy s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie je vypracovaný formou doložky zlučiteľnosti a tabuľky zhody tohto návrhu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.
Navrhovaná úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov, nebude mať vplyv na zamestnanosť, ani na tvorbu pracovných miest.
Ministerstvo financií SR listom č. MF/16807/2007-81 z 15. mája 2007 vzalo na vedomie, že návrh zákona nebude mať finančný, ekonomický, enviromentálny vplyv a vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Dôvodová správa

čl. I
§ 1 Ustanovenie v najvšeobecnejšej rovine pomenúva okruh právnych vzťahov, ktoré sú predmetom úpravy návrhu zákona. § 2 Ustanovenie upravuje definície pojmov používaných v návrhu. § 3 Ustanovenie zveruje Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej aj „úrad“) právomoc zapisovať úžitkové vzory do registra úžitkových vzorov. § 4 Ustanovuje základné podmienky, ktoré musí spĺňať technické riešenie, aby bolo spôsobilé na ochranu úžitkovým vzorom; pričom tieto podmienky sú bližšie špecifikované v ustanoveniach § 7 až 9. Tieto podmienky majú povahu hmotnoprávnych podmienok a vždy musia byť naplnené všetky, aby bolo možné v konkrétnom prípade vyvodiť, že technické riešenie je spôsobilé na ochranu úžitkovým vzorom. Podľa doterajšej (v súčasnosti platnej) právnej úpravy (t. j. zákon č. 478/1992 Zb. o úžitkových vzoroch v znení neskorších predpisov) sa úžitkovými vzormi chránia technické riešenia, ak sú nové, presahujú rámec prostej odbornej schopnosti a sú priemyselne využiteľné. Návrh zákona opúšťa požiadavku presiahnutia prostej odbornej schopnosti a nahrádza ju požiadavkou novou, t.j. technické riešenie je výsledkom vynálezcovskej činnosti …

čl. II

čl. II bod 1.
Navrhovaným znením sa zabezpečí vypustenie položky 159 písm. f) sadzobníka správnych poplatkov, ktorá nadväzovala na zákon č. 271/2001 Z. z. o opatreniach proti porušovaniu práv duševného vlastníctva pri dovoze, vývoze a spätnom vývoze tovaru, resp. na nariadenie Rady (ES) 3295/04, ktorým sa ustanovujú opatrenia zakazujúce uvoľnenie falšovaných a pirátskych tovarov do voľného obehu, ich export, reexport alebo uplatňovanie režimu suspenzie pre tieto tovary. V súčasnosti sú však oba tieto predpisy už zrušené a nahradené novou právnou úpravou, ktorá s poplatkom za podanie žiadosti o prijatie opatrenia proti porušovaniu práv duševného vlastníctva pri dovoze, vývoze a spätnom vývoze tovaru nepočíta.

čl. II bod 2.
V položke sa slovo vypustilo z dôvodu nadbytočnosti.

čl. II bod 3.
Formulácia položky je upravená v súlade s § 6 zákona č. 344/2004 Z. z. o patentových zástupcoch.

čl. II bod 4.
Po novelizácii zákonov v oblasti priemyselno-právnej ochrany platná právna úprava inštitút odpustenia zmeškania lehoty nepozná. Uvedený inštitút bol nahradený uvedením do predošlého stavu. Ide o zosúladenie s platnou legislatívnou úpravou.

čl. II bod 5.
Zložitosť konania nezodpovedá pôvodnej sume a nie je možné ho porovnávať s inštitútom pokračovania v konaní a uvedenia do predošlého stavu.

čl. II bod 6.
V položke 216 písm. b) sú body zosúladené s ustanoveniami zákona č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon) v znení neskorších predpisov. Zvýšením výšky sumy poplatku dôjde k zjednoteniu sumy za rovnaký právny úkon vo všetkých predmetoch priemyselných práv.

čl. II bod 7.
Prevod autorského osvedčenia na patent už nie je možný – autorské osvedčenie platilo najviac 15 rokov od zákona č. 527/1990 Z. z. o vynálezoch, priemyselných vzoroch a zlepšovacích návrhoch v znení neskorších predpisov t. z. možnosť prevodu skončila. Bod 13. v položke 216 písm. b) sa vypustil z dôvodu, že pojem „rozhodný údaj“ je nekonkrétny, nie je definovaný v zákonoch priemyselno-právnej ochrany.

čl. II bod 8.
Pôvodná suma v súčasnosti už nepokrýva náklady na úplný prieskum.

čl. II bod 9.
Pôvodná suma už nepokrýva náklady prieskumu žiadosti. Žiadatelia o udelenie dodatkového ochranného osvedčenia sú výlučne farmaceutické firmy, ktoré vďaka ochrane dodatkovým ochranným osvedčením získavajú dodatočnú ochranu pôvodného patentu.

čl. II bod 10.
Nový poplatok podľa Nariadenia Rady ES č. 1768/1992 o vytvorení dodatkového ochranného osvedčenia na liečivá v platnom znení.

čl. II bod 11.
Prihlasovatelia alebo patentoví zástupcovia dodržiavajú termín na zaplatenie 2/3 poplatku v lehote 2 mesiacov odo dňa doručenia výzvy úradu, ale podklady zaslané na diskete, CD, DVD alebo elektronickou poštou sú zasielané neskôr (4 – 8 mesiacov). Uvedené má za následok predlžovanie konania, čo komplikuje aj zaraďovanie do vestníka. Ak zaplatia 2/3 poplatok, podklady by mali byť doručené v elektronickej podobe, inak by mali zaplatiť poplatok v plnej výške. Doplnené elektronické médium DVD a zrušené obmedzenie typu Wordu.

čl. II bod 12.
Doplnenie formulácie podľa znenia Európskej patentovej dohody.

čl. II bod 13.
Ide o gramatickú opravu z dôvodu použitia nesprávnej koncovky.

čl. II bod 14.
Úrad neprepisuje preklady do formy patentových spisov a preto výška poplatku nezodpovedá dodatočne počtu strán, preto bola stanovená pevná suma za zverejnenie a sprístupnenie prekladu.

čl. II bod 15.
Pôvodná suma nezodpovedá náročnosti konania a nákladom s tým spojených.

čl. II bod 16.
Pri vydávaní rozhodnutí je potrebné návrhy z podaní prepisovať do týchto rozhodnutí. Po doručení v elektronickej forme sa úradu ušetrí práca za prepisovanie.

čl. II bod 17.
V položke 218 zmena výšky sumy poplatku je potrebná vzhľadom na minimálne sumy stanovené Európskou patentovou organizáciou na rok 2005, ktoré je Slovenská republika povinná odvádzať na účet Európskej patentovej organizácie. Bola prehodnotená výška poplatkov na základe minimálnych súm stanovených Európskou patentovou organizáciou na rok 2006. Majiteľmi dodatkového ochranného osvedčenia sú výlučne farmaceutické firmy, ktoré vďaka ochrane dodatkovým ochranným osvedčením získavajú dodatočnú ochranu pôvodného patentu.

čl. II bod 18.
Nový poplatok podľa Nariadenia Rady ES č. 1768/1992 o vytvorení dodatkového ochranného osvedčenia na liečivá v platnom znení.

čl. II bod 19.
Poznámka k položke 218 je zosúladená s úpravou v patentovom zákone a doplnená o údaj, že poplatky sa platia bez výzvy a v predchádzajúcom roku platnosti.

čl. II bod 20.
Autorské osvedčenia už nemôžu byť platné, lebo ich platnosť bola 15 rokov od roku 1991 a teda ich platnosť skončila 31. 12. 2005.

čl. II bod 21.
Už sa nejedná len o zápisný systém, prebieha aj vecný prieskum prihlášky.

čl. II bod 22.
Položka je upravená podľa nového zákona o úžitkových vzoroch.

čl. II bod 23.
Položka je upravená podľa nového zákona o úžitkových vzoroch.

čl. II bod 24.
Položka je upravená podľa nového zákona o úžitkových vzoroch.

čl. II bod 25.
Ide o jazykovú - gramatickú opravu slova podľa § 21 ods. 2 zákona o úžitkových vzoroch.

čl. II bod 26.
Položka je upravená podľa nového zákona o úžitkových vzoroch, je zmenený, zjednotený systém konania o návrhu na výmaz.

čl. II bod 27.
Pri vydávaní rozhodnutí je potrebné návrhy z podaní prepisovať do týchto rozhodnutí. Po doručení v elektronickej forme sa úradu ušetrí práca za prepisovanie.

čl. II bod 28.
Položka je upravená podľa nového zákona o úžitkových vzoroch.

čl. II bod 29.
Úpravou položky 223 sa bod 2. v poznámke stal nadbytočný.

čl. II bod 30.
Zvýšením výšky sumy poplatku dôjde k zjednoteniu sumy za rovnaký právny úkon vo všetkých predmetoch priemyselných práv.

čl. II bod 31.
V položke 224 písm. c) sú body 7. a 8. upravené podľa zákona č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch v znení zákona č. 344/2004 Z. z. o patentových zástupcoch, o zmene zákona č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch a zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení zákona č. 577/2001 Z. z. a zákona č. 14/2004 Z. z. Zvýšením výšky sumy poplatku došlo k zjednoteniu sumy za rovnaký právny úkon vo všetkých predmetoch priemyselných práv.

čl. II bod 32.
Bod 9. v položke 224 písm. c) sa vypustil z dôvodu, že pojem „rozhodný údaj“ je nekonkrétny, nie je definovaný v zákonoch priemyselno-právnej ochrany.

čl. II bod 33.
Doterajšia formulácia v položke 225 písm. a) nie je v súlade so zákonom. Pôvodná suma už nepokrýva náklady spojené s konaním ide o zjednotenie sumy za určenie s inými predmetmi priemyselných práv. Zvýšením výšky sumy poplatku v písm. b) dôjde k zjednoteniu sumy za rovnaký právny úkon vo všetkých predmetoch priemyselných práv.

čl. II bod 34.
Pri vydávaní rozhodnutí je potrebné návrhy z podaní prepisovať do týchto rozhodnutí. Po doručení v elektronickej forme sa úradu ušetrí práca za prepisovanie.

čl. II bod 35.
Zvýšenie výšky sumy poplatku je z dôvodu úmernosti dĺžky ochrany za jednotlivé obdobia platnosti dizajnu.

čl. II bod 36.
Zvýšením výšky sumy poplatku dôjde k zjednoteniu sumy za rovnaký právny úkon vo všetkých predmetoch priemyselných práv.

čl. II bod 37.
V položke 227 písm. b) formulácia bodu 6. sa zosúladila so zákonom č. 146/2000 Z. z. o ochrane topografií polovodičových výrobkov, pretože úrad neudeľuje nútenú licenciu, ale súd, a tým sa aj znížila výška sumy poplatku. Bod 6. je zosúladený so znením zákona.

čl. II bod 38.
Bod 7. v položke 227 písm. b) sa vypustil z dôvodu, že pojem „rozhodný údaj“ je nekonkrétny, nie je definovaný v zákonoch priemyselno-právnej ochrany.

čl. II bod 39.
Body 7. a 8. v položke 227 písm. b) sú upravené podľa zákona o ochrane topografií polovodičových výrobkov.

čl. II bod 40.
Pri vydávaní rozhodnutí je potrebné návrhy z podaní prepisovať do týchto rozhodnutí. Po doručení v elektronickej forme sa úradu ušetrí práca za prepisovanie.

čl. II bod 41.
V položke 229 písm. a) sa navrhuje zvýšenie súm z dôvodu, že pôvodné sumy už nepokrývajú náklady spojené s konaním o ochranný známkach.

čl. II bod 42.
Zvýšením výšky sumy poplatku dôjde k zjednoteniu sumy za rovnaký právny úkon vo všetkých predmetoch priemyselných práv.

čl. II bod 43.
Bod 7. v položke 229 písm. b) sa vypustil z dôvodu, že pojem „rozhodný údaj“ je nekonkrétny, nie je definovaný v zákonoch priemyselno-právnej ochrany.

čl. II bod 44.
Pôvodná suma nezodpovedá zložitosti konania.

čl. II bod 45.
Pri vydávaní rozhodnutí je potrebné návrhy z podaní prepisovať do týchto rozhodnutí. Po doručení podaní v elektronickej forme sa úradu ušetrí práca za prepisovanie.

čl. II bod 46.
Pôvodné sumy pri obnove zápisu individuálnej ochrannej známky a kolektívnej ochrannej známky nezodpovedajú úmerne podaniu prihlášky a ochrana je tiež na desať rokov, ako pri podaní prihláška a jej zápise.

čl. II bod 47.
V niektorých prípadoch (napr. pri súdnych sporoch) úrad ochrannú známku zapíše do registra až po uplynutí jej ochrannej doby, t. j. po 10 rokoch od podania prihlášky ochrannej známky. Doteraz sa takáto situácia riešila analogicky podľa dizajnov a úžitkových vzorov, preto je namieste zakotviť túto úpravu aj v ochranných známkach.

čl. II bod 48.
Úrad zodpovedá za správnosť podanej žiadosti a tiež za preklad ZTS do francúzskeho jazyka. Pôvodná výška sumy poplatku nezodpovedá nákladom.

čl. II bod 49.
Navrhuje sa zosúladiť názov nadpisu so zákonom č. 469/2003 Z. z. o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

čl. II bod 50.
V položke 233 sa písmeno b) vypustilo z dôvodu, že poľnohospodárske výrobky a potraviny nie je možné chrániť na národnej úrovni a pojem „rozhodný údaj“ je nekonkrétny, nie je definovaný v zákonoch priemyselno-právnej ochrany.

čl. II bod 51.
Zjednotenie výšky sumy poplatku s inými predmetmi priemyselných práv – napr. s topografiami polovodičových výrobkov.

čl. II bod 52.
Pri vydávaní rozhodnutí je potrebné návrhy z podaní prepisovať do týchto rozhodnutí. Po doručení v elektronickej forme sa úradu ušetrí práca za prepisovanie.

čl. III

čl. III bod 1.
1. novembra 2001 nadobudol účinnosť (s výnimkou štvrtej časti a piatej časti) zákon č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon). Do patentového zákona boli transponované, v zmysle Asociačnej dohody medzi Slovenskou republikou a Európskou úniou, a to ešte pred vstupom SR do EÚ, ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/44/ES zo 6. júla 1998 o právnej ochrane biotechnologických vynálezov. Ustanovenie § 6 ods. 2 patentového zákona predstavuje v spojení s odsekom 1 písm. e) etický štandard vo forme výluky patentovateľnosti riešení, ktoré sú považované za odporujúce dobrým mravom v oblasti klonovania a genetických manipulácií. Predmetné ustanovenia predstavujú premietnutie článku 6 smernice 98/44/ES. Navrhovaná zmena v § 6 ods. 2 písm. d) patentového zákona predstavuje len spresnenie formulácie v súlade so znením článku 6 ods. 2 písm. d) smernice 98/44/ES.

čl. III bod 2.
V § 7 ods. 3 je definovaný tzv. fiktívny (skrytý) stav techniky, ktorý zohráva úlohu pri posudzovaní novosti vynálezu. Súčasťou tohto stavu techniky sú aj európske patentové prihlášky s určením pre SR, ak budú v deň, od ktorého patrí prihlasovateľovi patentovej prihlášky právo prednosti alebo po tomto dni zverejnené. Navrhovaná zmena § 7 ods. 3 predstavuje spresnenie toho, čo sa považuje za zverejnenie európskej patentovej prihlášky s určením pre SR, keďže za zverejnenie tejto prihlášky sa považuje alebo oznámenie o sprístupnení prekladu patentových nárokov v slovenskom jazyku vo vestníku alebo oznámenie o sprístupnení patentového spisu v slovenskom jazyku vo vestníku.

čl. III bod 3. – 6.
Úpravy predstavujú zjednodušenie spôsobu určovania výšky odmeny a dodatočného vyrovnania, ktoré prislúcha pôvodcovi vynálezu v prípade, ak voči nemu zamestnávateľ uplatnil právo na riešenie. Návrh opúšťa zložitý spôsob určovania výšky odmeny v zmysle odseku 6, právo pôvodcu na primeranú odmenu, spôsob určenia jej výšky ako aj právo pôvodcu na dodatočné vyrovnanie v zmysle odseku 5 zostáva, s drobnou modifikáciou, zachované. Pri určovaní výšky odmeny je rozhodujúci technický a hospodársky význam vynálezu a prínos dosiahnuteľný jeho využitím alebo iným uplatnením. Ani pri určovaní výšky odmeny nie je relevantná skutočnosť, či zamestnávateľ zažiadal o patentovú ochranu alebo nie, no ani tá skutočnosť, či zamestnávateľ vynález reálne využil alebo uplatnil, tzn. výška odmeny sa určuje bez ohľadu na konkrétny zisk, resp. prínos pre zamestnávateľa, rozhodný je zisk, resp. prínos potenciálny, čo vyplýva aj z použitia gramatického tvaru „prínos dosiahnuteľný“.

čl. III bod 7.
Navrhovaná zmena spresňuje princíp vyčerpania práv, pričom zakotvuje princíp tzv. komunitárneho vyčerpania práv (existencia princípu komunitárneho vyčerpania práv je odvodená z judikatúry Európskeho súdneho dvora). Podľa uvedeného princípu majiteľ patentu, ktorý umiestnil výrobky chránené patentom na trh v EÚ alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, vyčerpal týmto umiestnením svoje práva duševného vlastníctva a stratil právo ovplyvňovať ich naslednú distribúciu v rámci členských štátov EÚ alebo štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore.

čl. III bod 8.
Navrhovaná úprava je spresnením v súlade s článkom 11 ods. 1 smernice 98/44/ES. Súčasne sa v súlade so znením uvedeného článku smernice 98/44/ES vkladá odkaz na právne záväzný akt Európskych spoločenstiev, čo v čase prijatia patentového zákona (s účinnosťou od 1.11. 2001) neprichádzalo do úvahy.

čl. III bod 9.
Navrhované doplnenie vychádza a je v súlade s bodom 8. článku 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/27/ES z 31. marca 2004, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2001/83/ES o právnych predpisoch spoločenstva týkajúcich sa liekov na humánne použitie.

čl. III bod 10. a 11.
Článok 12 ods. 1 a 2 smernice 98/44/ES upravuje problematiku tzv. krížových alebo vzájomných licencií na využívanie biotechnologického vynálezu, resp. odrody rastliny. Problematika týchto krížových licencií je upravená v § 27 patentového zákona, ako aj v § 10 zákona č. 132/1989 Zb. o ochrane práv k novým odrodám rastlín a plemenám zvierat v znení neskorších predpisov. Navrhovanou úpravou § 27 ods. 6, tzn. vložením slova „krížovej“, dochádza k zdôrazneniu krížovej alebo vzájomnej povahy predmetných licencií. Vložením nového odseku sa v súlade s článkom 12 odsek 2 smernice 98/44/ES priznáva majiteľovi šľachtiteľského osvedčenia právo na udelenie krížovej nútenej licencie na využívanie biotechnologického vynálezu, a to v prípade, ak majiteľ patentu získal, resp. bola mu udelená nútená licencia na využívanie dotknutej odrody rastliny. Pojem „krížová licencia“ nie je v patentovom práve pojmom neznámym, stretávame sa s ním napr. v článku 31 dohovoru TRIPS. Synonymicky sa používajú aj termíny protilicencia alebo vzájomná licencia.

čl. III bod 12.
Navrhuje sa vypustenie ustanovení, ktoré boli do patentového zákona zapracované s úmyslom vytvoriť mechanizmus brániaci zániku predmetu záložného práva púhym nezaplatením udržiavacích poplatkov. Keďže na zaplatenie poplatku za udržiavanie patentu v platnosti (položka 218 sadzobníku správnych poplatkov, časť XVI.,) je v zmysle § 3 zákona NR SR č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov oprávnená akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, teda aj prípadný záložný veriteľ, javí sa existencia vyššie opísaného „mechanizmu“ ako nadbytočná. Navyše § 31 odsek 4 ustanovuje osobitný spôsob zániku patentu, ktorý však nemusí byť v konkrétnom prípade v súlade s požiadavkou vyplývajúcou z článku 5bis odsek 1 Parížskeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva.

čl. III bod 13.
Navrhovaná zmena predstavuje zmenu formulácie pri rešpektovaní znenia článku 5 ods. 1 písm. a) iii) Dohovoru o patentovom práve (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 99/2005 Z. z. o pristúpení Slovenskej republiky k Dohovoru o patentovom práve). Dohovor o patentovom práve (PLT) bol prijatý 1.6.2000, prezident Slovenskej republiky podpísal listinu o pristúpení k dohovoru PLT 25.6.2002 a dohovor PLT nadobudol platnosť 28.4.2005. Výsledkom dohovoru PLT je zjednotiť a zrýchliť proces získania a udržania patentu, resp. harmonizácia formálnych požiadaviek, ktoré určujú národné a regionálne patentové úrady a zmodernizovanie konaní na získanie a udržanie patentu v platnosti. Znenie, v tom čase ešte neplatného, dohovoru PLT a jeho vykonávacích predpisov bolo využité už pri legislatívnych prácach na rekodifikácii patentového zákona v rokoch 2000/2001. Cieľom uvedených legislatívnych prác bol zákon č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon).

čl. III bod 14.
S účinnosťou od 1.3.2007 bol zákonom č. 84/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov novelizovaný aj patentový zákon. Navrhuje sa legislatívno – technická úprava; keďže uvedenou novelizáciou bol do § 79 vložený nový odsek a označenie nasledujúcich odsekov sa zmenilo, je v tejto súvislosti potrebné aktualizovať aj odkaz v § 35 ods. 3.

čl. III bod 15.
Znenie ustanovenia sa precizuje v súlade so znením článku 5 ods. 5 a 6 dohovoru PLT.

čl. III bod 16.
Nové znenie sa navrhuje v dôsledku navrhovaného vloženia nového § 35a.

čl. III bod 17.
Navrhuje sa vloženie nového §, do znenia ktorého sa premieta ustanovenie článku 5 ods. 7 dohovoru PLT. Podľa navrhovaného ustanovenia, ak prihlasovateľ uplatnil v prihláške právo prednosti, môže časť prihlášky – konkrétne ide o časť, ktorá sa javí ako opis – nahradiť odkazom na prvú prihlášku, t. j. prihlášku, z ktorej odvodzuje právo prednosti. Súčasne sa upravujú aj náležitosti, ktoré musí odkaz na prvú prihlášku obsahovať, ako aj povinnosť prihlasovateľa predložiť na výzvu úradu kópiu prvej prihlášky, resp. jej preklad do slovenského jazyka. Následok nesplnenia požiadavky na obsahové náležitosti alebo nevyhovenia výzve úradu je, v súlade so znením dohovoru PLT, taký, že prihláška bude považovaná za nepodanú.

čl. III bod 18. a 19.
Navrhuje sa zosúladenie terminológie, a to aj v súvislosti s terminológiou použitou v iných priemyselnoprávnych predpisoch. Prihláška, z ktorej sa odvodzuje právo prednosti, sa označuje ako prvá prihláška.

čl. III bod 20. a 21.
Navrhuje sa zmena ustanovenia upravujúceho možnosť uplatnenia práva prednosti v prípade, že patentová prihláška je podaná po uplynutí 12 mesiacov od vzniku práva prednosti (prioritná lehota podľa Článku 4 C (1) Parížskeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva), a to na základe žiadosti o dodatočné priznanie práva prednosti; v tomto prípade musí prihlasovateľ vo svojej žiadosti primerane odôvodniť skutočnosti, ktoré bránili včasnému podaniu prihlášky. Je treba zdôrazniť, že tieto skutočnosti alebo okolnosti sa musia nachádzať mimo sféry vplyvu prihlasovateľa, prihlasovateľ ich nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť. Táto požiadavka je platnom znení patentového zákona zakotvená formuláciou „bez jeho zavinenia“. V súlade so znením článku 13 ods. 2 iv) dohovoru PLT sa navrhuje modifikácia formulácie uvedenej požiadavky na charakter skutočností brániacich včasnému podaniu prihlášky, resp. dôvodu zmeškania lehoty 12 mesiacov od vzniku práva prednosti – k podaniu prihlášky nedošlo v rámci ustanovenej lehoty „napriek náležitej starostlivosti, ktorú si vyžadovali okolnosti“.

čl. III bod 22.
Zavádza sa nový inštitút „odbočenia“ z prihlášky úžitkového vzoru na patentovú prihlášku. Ustanovenie dáva možnosť prihlasovateľovi úžitkového vzoru zo svojej prihlášky úžitkového vzoru tzv. odbočiť a požiadať podaním patentovej prihlášky aj o udelenie patentu, a to pre rovnaký predmet (vynález), pričom úrad uzná prihlasovateľovi dátum podania, prípadne aj právo prednosti z prihlášky úžitkového vzoru. Podmienkou odbočenia je, okrem zhodnosti predmetu (vynálezu), aj to, že patentovú prihlášku musí prihlasovateľ podať v lehote konkrétne určenej navrhovaným ustanovením. Platné právne predpisy v oblasti vynálezov, resp. úžitkových vzorov poznajú „odbočenie“ z patentovej prihlášky na prihlášku úžitkového vzoru (§ 10 zákona č. 478/1992 Zb. o úžitkových vzoroch v znení neskorších predpisov, resp. § 35 návrhu zákona o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

čl. III bod 23.
Navrhuje sa vloženie nových odsekov do ustanovenia § 38 týkajúceho sa špecifík prihlášky biotechnologického vynálezu. Navrhované doplnenie je premietnutím ustanovení článku 13 ods. 2 až 5 smernice 98/44/ES a týka sa prístupu k biologickému materiálu uloženému v uznávanej ukladacej inštitúcii. Biologický materiál sa sprístupňuje na základe žiadosti, a to prostredníctvom poskytnutia vzorky. V súlade so znením smernice 98/44/ES sa biologický materiál sprístupňuje až odo dňa zverejnenia prihlášky. (Smernica 98/44/ES v článku 13 odsek 2 písmeno a) síce umožňuje sprístupnenie biologického materiálu aj v čase pred prvým zverejnením patentovej prihlášky, no len osobám, ktoré sú na to oprávnené podľa vnútroštátneho patentového práva. Vnútroštátne, slovenské patentového práva ani podľa jeho navrhovaných zmien však prístup k biologickému materiálu v čase pred prvým zverejnením patentovej prihlášky nepripúšťa, resp. k nemu neoprávňuje žiadny subjekt.) V období od zverejnenia prihlášky do udelenia patentu je biologický materiál prístupný na základe žiadosti komukoľvek, no súčasne má prihlasovateľ možnosť využiť svoje právo a obmedziť prístup k biologickému materiálu v …

čl. III bod 24.
Článok 14 odsek 1 smernice 98/44/ES bol ešte v predvstupovom období v roku 2002 premietnutý do ustanovenia § 9 vyhlášky ÚPV SR č. 223/2002 Z.z.. ktorou sa vykonáva zákon č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon). Aj v súvislosti s článkom 7 ods. 2 Ústavy SR sa navrhuje premietnutie predmetného ustanovenia smernice 98/44/ES priamo do patentového zákona. Jednou z podmienok, ustanovených Budapeštianskou zmluvou o medzinárodnom uznávaní uloženia mikroorganizmov na účely patentového konania a Vykonávacieho predpisu k nej, pre opätovné uloženie biologického materiálu v uznávanej ukladacej inštitúcii je písomné vyhlásenie deponenta o tom, že novoukladaný mikroorganizmus sa zhoduje s tým, ktorý bol predmetom predchádzajúceho uloženia (pravidlo 6.2. (a) (ii),. Táto podmienka je identická s podmienkou ustanovenou v čl. 14 ods. 2 smernice 98/44/ES. Keďže č. 14 ods. 1 smernice 98/44/ES ustanovuje, že nové uloženie materiálu sa povolí za rovnakých podmienok, ako sú ustanovené v Budapeštianskej zmluve, už z tohto znenia …

čl. III bod 25.
Navrhuje sa nová definícia rozsahu povolených úprav prihlášky a predovšetkým sa dopĺňa možnosť rozdelenia prihlášky aj z vlastného popudu prihlasovateľa (Článok 4 G (2) Parížskeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva). Súčasné znenie patentového zákona pozná vylúčenie prihlášky, resp. rozdelenie prihlášky len v prípade nesplnenia podmienky jednotnosti vynálezu podľa § 37 ods. 3 patentového zákona.

čl. III bod 26.
Návrhom dochádza k zjednoteniu podmienky preukázania právneho záujmu navrhovateľa v prípade zrušenia patentu po jeho zániku. V zmysle návrhu je navrhovateľ povinný preukázať právny záujem na zrušení patentu bez ohľadu na okolnosť, či k zániku patentu došlo pred podaním návrhu na jeho zrušenie, alebo až v priebehu konania o zrušení patentu.

čl. III bod 27.
Navrhovaná úprava vychádza z praktických skúseností úradu. Aj keď inštitút pokračovania v konaní sa využíva v prípade zmeškania úradom určenej lehoty na vykonanie úkonu, tzn. požiadať o pokračovanie v konaní je logicky možné až po zmeškaní, t. j. uplynutí určenej lehoty, úrad sa často stretáva so žiadosťami podanými pred uplynutím určenej lehoty. Z toho dôvodu sa navrhuje zdôraznenie podstaty inštitútu pokračovania v konaní.

čl. III bod 28. a 31.
Navrhuje sa jazyková – štylistická úprava dotknutých ustanovení.

čl. III bod 29.
Navrhovaná zmena ustanovenia upravujúceho výnimky, kedy nie je možné vyhovieť žiadosti o predĺženie lehoty alebo žiadosti o pokračovanie v konaní opätovne súvisí s dohovorom PLT. Pravidlo 12 ods. 5 písm. a) PLT v spojení s článkom 11 ods. 3 PLT taxatívne ustanovuje prípady, kedy nie sú zmluvné strany povinné vyhovieť žiadosti o predĺženie lehoty, resp. pokračovanie v konaní. Keďže v zmysle článku 2 ods. 1 PLT zmluvná strana nemôže stanoviť podmienky, ktoré sú pre prihlasovateľa / majiteľa patentu menej priaznivé ako podmienky ustanovené dohovorom PLT, pristúpil navrhovateľ k úprave dotknutého ustanovenia patentového zákona. Na základe návrhu nie je možné vyhovieť žiadosti o pokračovanie v konaní v prípade lehoty podľa § 47 ods. 1 a 2 – ide o úradom určené lehoty v rámci konania o návrhu na zrušenie patentu, čo zodpovedá výnimke podľa pravidla 12 ods. 5 písm. a) vi) PLT – úľava pri lehote na konanie inter partes.

čl. III bod 30.
Navrhuje sa štylistická úprava, a to v súvislosti s formuláciou použitou v § 51 ods. 4.

čl. III bod 32.
Navrhuje sa obmedzenie nevyvrátiteľnej právnej domnienky o vyhovení žiadosti v prípade nečinnosti úradu len pre prípad žiadosti o predĺženie lehoty. Potreba navrhovanej zmeny vyplynula z praxe úradu.

čl. III bod 33.
Navrhuje sa zmena ustanovenia upravujúceho mechanizmus uvedenia do predošlého stavu (restitutio in integrum). Uvedenie do predošlého stavu je závislé na existencii objektívnej prekážky znemožňujúcej účastníkovi konania dodržanie zákonnej alebo úradom určenej lehoty na vykonanie úkonu. V platnom znení je objektívna povaha prekážky zakotvená formuláciou „bez vlastného zavinenia“. V súlade so znením článku 12 ods. 1 iv) dohovoru PLT sa navrhuje modifikácia uvedenej formulácie na „napriek náležitej starostlivosti, ktorú si vyžadovali okolnosti“.

čl. III bod 34.
V zmysle platného znenia patentového zákona môže účastník konania požiadať úrad o uvedenie do predošlého stavu v subjektívnej lehote 2 mesiacov od zániku prekážky, najneskôr však v objektívnej lehote 12 mesiacov od uplynutia zmeškanej lehoty. Návrhom sa znenie dotknutého ustanovenia dopĺňa o špeciálnu objektívnu lehotu, a to v prípade zmeškania dodatočnej lehoty na zaplatenie udržiavacieho poplatku v zmysle Článku 5bis odsek 1 Parížskeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva. Navrhovaná úprava vyplýva a je v súlade s pravidlom 13 ods. 2 ii) PLT.

čl. III bod 35.
Účastníkovi konania sa ukladá povinnosť uviesť v žiadosti o uvedenie do predošlého stavu aj deň zániku prekážky, pre ktorú úkon nemohol vykonať. Uloženie tejto povinnosti je v priamej súvislosti so znením § 52 odsek 1; určenie dňa zániku prekážky je nevyhnutné pre počítanie subjektívnej lehoty v zmysle § 52 odsek 1.

čl. III bod 36.
Navrhovaná zmena ustanovenia § 52 ods. 5 upravujúceho výnimky, kedy nie je možné vyhovieť žiadosti o uvedenie do predošlého stavu vyplýva a je v súlade so znením dohovoru PLT. Pravidlo 13 ods. 3 PLT v spojení s článkom 12 ods. 2 PLT taxatívne ustanovuje prípady, kedy nie sú zmluvné strany povinné vyhovieť žiadosti o uvedenie do predošlého stavu. Keďže v zmysle článku 2 ods. 1 PLT zmluvná strana nemôže stanoviť podmienky, ktoré sú pre prihlasovateľa / majiteľa patentu menej priaznivé, ako podmienky ustanovené dohovorom PLT, pristúpil navrhovateľ k úprave dotknutého ustanovenia patentového zákona.

čl. III bod 37.
Navrhuje sa štylistická úprava, a to v súvislosti s formuláciou použitou v § 52 ods. 5.

čl. III bod 38.
Navrhuje sa vypustenie slova „zverejnenej“ z ustanovenia § 52 odsek 8 patentového zákona; toto ustanovenie bolo pri tvorbe patentového zákona prevzaté z článku 122 ods. 6 Dohovoru o udeľovaní európskych patentov (Európsky patentový dohovor) (Oznámenie ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 376/2002 Z.z.) . Čl. 122 ods. 6 EPD však hovorí o využívaní vynálezu, ktorý bol predmetom európskej patentovej prihlášky (čiže zverejnenie alebo nezverejnenie prihlášky nie je relevantné) alebo európskeho patentu. Z uvedeného dôvodu navrhovateľ pristupuje k vypusteniu dotknutého slova „zverejnenej“, ktoré nemá oporu v znení čl. 122 ods. 6 EPD, z predmetného ustanovenia patentového zákona. Navrhuje sa aj štylistická úprava – vypustenie slova „naďalej“.

čl. III bod 39.
S účinnosťou od 1.3.2007 bol zákonom č. 84/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov novelizovaný aj patentový zákon. Navrhuje sa legislatívno – technická úprava; keďže uvedenou novelizáciou bol do § 79 vložený nový odsek a označenie nasledujúcich odsekov sa zmenilo, je v tejto súvislosti potrebné aktualizovať aj odkaz v § 55 ods. 3 písm. b).

čl. III bod 40.
Predmetné ustanovenie sa navrhuje ako obsolentné vypustiť, pretože poplatok za podanie riadneho opravného prostriedku, t. j. rozkladu proti rozhodnutiu úradu – položka 215 písm. b) sadzobníka správnych poplatkov bola s účinnosťou od 1.1.2004 zákonom č. 583/2003, ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov zo sadzobníka správnych poplatkov vypustená.

čl. III bod 41.
Následkom nepredloženia medzinárodnej PCT prihlášky úradu v lehote 31 mesiacov od vzniku práva prednosti, je priznanie práva prednosti v súlade s § 36 ods. 1 písm. a) patentového zákona, t.j. priznanie práva prednosti ku dňu podania prihlášky.

čl. III bod 42.
V súvislosti s navrhovanými zmenami v § 11 patentového zákona je nevyhnutné zmeniť aj použitý odkaz.

čl. III bod 43.
Navrhovaná zmena sa dotýka vykonávania Dohovoru o udeľovaní európskych patentov (EPD). V zmysle článku 67 EPD odo dňa zverejnenia poskytuje európska patentová prihláška prihlasovateľovi v zmluvných štátoch určených vo zverejnenej prihláške prechodnú ochranu podľa článku 64 EPD. V zmysle § 60 ods. 3 patentového zákona sa teda dňom sprístupnenia prekladu patentových nárokov verejnosti prihlasovateľovi európskej patentovej prihlášky priznávajú rovnaké práva ako prihlasovateľovi podľa patentového zákona. Odkaz použitý v uvedenom ustanovení patentového zákona však rozsah práv priznaných prihlasovateľovi európskej patentovej prihlášky bezdôvodne obmedzuje; preto navrhovateľ pristupuje k jeho vypustení.

čl. III bod 44.
Navrhovaná zmena vyplýva a je v súlade so znením článku 67 ods. 4 Európskeho patentového dohovoru (EPD). Upravuje sa vzťah účinku späťvzatia určenia pre Slovenskú republiku, t. j. procesného úkonu pred Európskym patentovým úradom, vo vzťahu k účinkom na území Slovenskej republiky.

čl. III bod 45.
Navrhuje sa vypustenie nesprávneho odkazu na § 51 ods. 5.

čl. III bod 46. a 47.
V štvrtej časti patentového zákona nazvanej Vykonávanie Európskeho patentového dohovoru sa navrhujú zmeny vyplývajúce zo znenia Revízie znenia textu Dohovoru o udeľovaní európskych patentov (Európsky patentový dohovor), ktorá bola uzavretá 29.11.2000 v Mníchove. Národná rada SR vyslovila súhlas s Dohovorom o udeľovaní európskych patentov (Európsky patentový dohovor) ako aj s predmetnou revíziou (označovanou aj ako EPD 2000) uznesením č. 1920 z 15.2. 2002 a súčasne rozhodla, že ide o dohovor a revíziu dohovoru podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy SR, ktoré majú prednosť pred zákonmi SR. Prezident SR podpísal listiny o prístupe SR k dohovoru a revízii dohovoru 22.3.2002. (viď Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR č. 376/2002 Z.z.) Revidované znenie EPD, t. j. EPD 2000 vstúpi do platnosti v zmysle článku 8 Revízneho aktu 13. decembra 2007. Navrhované zmeny patentového zákona sú odrazom zmien vyplývajúcich z EPD 2000.

čl. III bod 48.
Ustanovenie týkajúce sa zmeny európskej patentovej prihlášky na národnú prihlášku úžitkového vzoru systematicky spadá do oblasti úpravy úžitkových vzorov, preto navrhovateľ pristúpil k jeho vypusteniu z patentového zákona a predmetnú úpravu zaradil do návrhu zákona o úžitkových vzoroch (§ 36 návrhu).

čl. III bod 49.
V ustanovení upravujúcom procesný postup úradu v prípade splnenia všetkých požadovaných podmienok pre udelenie európskeho patentu je nevyhnutné doplniť odkaz aj na podmienku podľa § 63 odseku 3, pretože majiteľ európskeho patentu má možnosť predložiť preklad európskeho patentového spisu v dodatočnej lehote podľa § 63 ods. 3.

čl. III bod 50.
Po oznámení o udelení európskeho patentu v európskom patentovom vestníku úrad pristúpi k zápisu európskeho patentu do registra európskych patentov, ale len za splnenia podmienok ustanovených § 63 ods. 2 alebo 3, t. j. majiteľ európskeho patentu je povinný na zaplatenie poplatku za zverejnenie, oznámenie adresy na doručovanie na území SR a na predloženie prekladu patentového spisu do slovenského jazyka v určenej eventuálne aj dodatočnej lehote. V tomto zmysle je nevyhnutné doplniť ustanovenie § 63 ods. 7 patentového zákona.

čl. III bod 51. – 57.
Navrhuje sa zosúladenie terminológie použitej v štvrtej časti patentového zákona, ktorá sa týka vykonávania Európskeho patentového dohovoru, s oficiálnym prekladom tohto dohovoru uverejneným v Zbierke zákonov. V bode 54. sa navyše navrhuje zmena súvisiaca s EPD 2000, ktoré vstúpi do platnosti 13. decembra 2007. (viď odôvodnenie k bodom 46. a 47.).

čl. III bod 58.
S účinnosťou od 1.3.2007 bol zákonom č. 84/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov novelizovaný aj patentový zákon. Navrhuje sa legislatívno – technická úprava; keďže uvedenou novelizáciou bol do § 79 vložený nový odsek a označenie nasledujúcich odsekov sa zmenilo, je v tejto súvislosti potrebné aktualizovať v celom texte patentového zákona odkaz na § 79 ods. 9 (platné znenie patentového zákona).

čl. III bod 59.
Navrhuje sa doplnenie prílohy k patentovému zákonu (tzv. transpozičnej prílohy) o smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/27/ES z 31. marca 2004, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2001/83/ES o právnych predpisoch spoločenstva týkajúcich sa liekov na humánne použitie, a to z dôvodu, že do návrhu zákona sa v čl. III bod 9. Premieta časť znenia bodu 8. článku 1 tejto smernice (konkrétne ide o nasledujúce ustanovenie smernice: „Realizácia potrebných štúdií a skúšok na účely uplatnenia odsekov 1, 2, 3 a 4 a splnenie následných praktických požiadaviek sa nepokladá za porušenie patentových práv alebo dodatočných ochranných osvedčení.“).

čl. IV
Navrhuje sa účinnosť zákona 1. januára 2008. Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 1.8.2007. Robert Fico v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Darina Kyliánová v. r. predsedníčka Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky

čl. III
(zákon č. 517/2007 Z. z.)

čl. III bod 1
V celom texte zákona sa slová „právo na ochranu úžitkovým vzorom“ vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami „právo na riešenie“ a to z dôvodu, že tieto slová výstižnejšie a jasnejšie vystihujú obsah práva, ktoré patrí pôvodcovi technického riešenia. Obsahom tohto práva je nie len právo chrániť si vlastné (vytvorené) technické riešenie úžitkovým vzorom, čo evokuje slovné spojenie „právo na ochranu úžitkovým vzorom“, ale aj akákoľvek iná dispozícia s takýmto riešením.

čl. III bod 2 §
Vzhľadom na osobitnú úpravu majiteľa úžitkového vzoru v § 18a (bod 14) sa vypúšťa jeho definícia v § 2 zákona.

čl. III bod 3 §
Zavádza sa legislatívna skratka pre register úžitkových vzorov. Pôvodne bola táto legislatívna skratka obsahom § 2 písm. g), ktorý sa však vypúšťa.

čl. III bod 4 až 6 §
Nová zápisná výluka [§ 6 sa písm. i)] bola doplnená z dôvodu jednoznačnosti a zdôraznenia výluky zápisu takých riešení, ktoré sa týkajú spracovania dát na administratívne, obchodné, finančné, manažérske, dozorné, prognostické alebo iné obdobné netechnické účely. Ide o riešenia ktorých podstata spočíva v počítačovom programe [ktorý je ako taký v zmysle § 5 ods. 1 písm. d) vylúčený z ochrany] za použitia všeobecne známych prostriedkov výpočtovej techniky, t. j. také riešenia, ktoré nemajú technické dôsledky, t. j. neriešia technický problém. Obsahom bodov 4 a 5 sú len gramatické zmeny spôsobené doplnením písmena i).

čl. III bod 7 až 9 §
Zákon ustanovuje, že právo na riešenie v zásade patrí pôvodcovi resp. spolupôvodcom, avšak zároveň pripúšťa výnimku, kedy toto právo môže patriť aj inej osobe. Touto výnimkou je ustanovenie § 11 , v zmysel ktorého je originárnym nositeľom práva na riešenie priamo zamestnávateľ zamestnanca (resp. zamestnancov), ktorý technické riešenie vytvoril. V § 10 odsek 4 sa dopĺňa o zavedenie vyvrátiteľnej právnej domnienky, podľa ktorej v prípade ak medzi spolupôvodcami neexistuje názorová zhoda a podiele jednotlivých spolupôvodcov ohľadne vytvorenia technického riešenia, až do uzatvorenia dohody medzi spolupôvodcami resp. až do rozhodnutia súdu o tejto otázke platí, že podiel na vytvorení technického riešenia je rovnaký. Obdobná právna úprava je obsahom § 10 ods. 3 patentového zákona.

čl. III bod 10 §
Základná konštrukcia zamestnaneckého režimu, ktorý je upravený v § 11, sa významne reformuje a precizuje. Do zákona o úžitkových vzoroch zavádza pojem „zamestnanecké riešenie“. Pokiaľ ide o samotnú podstatu zamestnaneckého režimu, upúšťa sa od koncepcie prechodu resp. prevodu práva na riešenie z pôvodcu na zamestnávateľa, ktorá mohla vyvolávať určité pochybnosti. Odsek 1 jednoznačne stanoví, že v prípade zamestnaneckého riešenia právo na riešenie patrí priamo zamestnávateľovi. Nevyhnutnou podmienkou začatia plynutia zákonnej trojmesačnej lehoty na uplatnenie práva na riešenie ostáva aj naďalej písomné upovedomenie zo strany pôvodcu adresované zamestnávateľovi (odsek 2). Novinkou je, že zákon vymenúva povinné náležitosti tohto upovedomenia, čím sa obojstranne posilňuje právna istota. V upovedomení teda pôvodca predovšetkým opíše samotný technický problém a jeho riešenie, okolnosti vytvorenia zamestnaneckého riešenia a jeho technickú podstatu a to tak, aby odborník v danej oblasti techniky riešenie dokázal uskutočniť. Pojem „odborník“ je potrebné vykladať obdobne, ako v súvislosti s vynálezcovskou činnosťou (§ 8). Zamestnávateľ môže uplatniť právo na riešenie v zákonnej trojmesačnej lehote …

čl. III bod 11 až 13 §
Z dôvodu prehľadnosti právnej úpravy sa zavádza nadpis § 12. Zmeny v odseku 1 sú dôsledkom zmien v § 11, v ktorom sa v odseku 4 výslovne ustanovuje, že aj pôvodcovi (a teda aj jeho právnym nástupcom) za určitých okolností patrí právo na riešenie. Druhá veta odseku 4, týkajúca sa prevodu a prechodu práv z prihlášky, sa vypúšťa v nadväznosti na zmeny v § 20 a 21.

čl. III bod 14 §
V § 18a sa ustanovuje, kto je majiteľom úžitkového vzoru. Právna úprava preberá právnu úpravu pôvodne obsiahnutú v § 2 písm. g) a zároveň sa zavádza jednoznačná úprava právomoci medzi úradom a súdom v otázkach majiteľstva predmetov priemyselného vlastníctva, ako vyplýva aj z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. februára 2008, sp. zn. 1 Obdo V 37/2007 zaradený do Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. 34/2010). Uvedené doplnenie súvisí aj so znením § 55 ods. 2, ktorým je stanovená vyvrátiteľná domnienka platnosti údajov v registri, ak „príslušný orgán“ nerozhodne inak.

čl. III bod 15 §
Úžitkový vzor, obdobne aj iné predmety priemyselného vlastníctva (ochranná známka, patent, dizajn), môže mať viacerých spolumajiteľov. Spolumajiteľský podiel sa odvodzuje od rozsahu práva na riešenie patriaceho spolupôvodcovi, ktorý sa stal spolumajiteľom alebo bol právny predchodcom spolumajiteľa. Vychádzajúc z dispozitívnej povahy právnej úpravy (§ 137 ods. 2 Občianskeho zákonníka) platí, že spolumajitelia si môžu výšku podielov dohodnúť inak. Každý zo spolumajiteľov má právo využívať predmet priemyselného vlastníctva ako celok, ak sa spolumajitelia nedohodnú inak. Samostatne je každý spolumajiteľ aj aktívne legitimovaný v mene a na účet všetkých spolumajiteľov v prípade neoprávneného zásahu do výlučných práv a podať žalobu podľa Civilného sporového konania alebo – v prípade uplatnenia finančných nárokov – návrh podľa zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov. Na udelenie licencie sa vždy vyžaduje súhlas všetkých spolumajiteľov, ak sa spolumajitelia nedohodnú inak. Disponovať so svojím spolumajiteľským podielom môže každý zo spolumajiteľov samostatne s obmedzením vyplývajúcim z predkupného práva ostatných spolumajiteľov v zmysle § 140 …

čl. III bod 16 §
Pod pojmom „čiastočný prevod úžitkového vzoru“ (§ 21 ods. 1) sa rozumie prevod jedného alebo viacerých nárokov na ochranu, pričom aspoň jeden nárok na ochranu by zostal zachovaný v pôvodnom úžitkovom vzore. Výsledkom by bolo, že by po takomto prevode vedľa seba existovali dva úžitkové vzory, pôvodný a nový. S ohľadom na existujúcu zákonnú podmienku jednotnosti technického riešenia (§ 32 ods. 4) a skutočnosť, že v prípadoch čiastočného prevodu úžitkového vzoru by bolo nevyhnutné následné posúdenie možnosti zapísať úžitkový vzor (pôvodný aj nový), čiastočný prevod úžitkového vzoru sa zakazuje priamo v zákone. Štandardizuje sa právna úprava prevodu úžitkového vzoru (§ 20) tak, aby bola konzistentná s právnou úpravou prevodu iných práv priemyselného vlastníctva (patenty, dizajny a ochranné známky). Žiadosť o zápis prevodu môže podať buď prevodca alebo nadobúdateľ. S výnimkou platenia poplatkov za predĺženie platnosti úžitkového vzoru môže nadobúdateľ vykonávať úkony voči úradu, teda najmä konať ako účastník konania, až po doručení žiadosti o zápis prevodu. V tejto súvislosti je …

čl. III bod 17 §
Nové znenie § 26 nemá za následok zmenu lehôt, v ktorých je možné podať žiadosti o predĺženie platnosti úžitkového vzoru (riadnu či dodatočnú). Zmenou v ustanovení odseku 2 sa rozširuje okruh osôb, ktoré môžu podať žiadosti o predĺženie platnosti úžitkového vzoru. Cieľom tejto legislatívnej zmeny je rozšíriť okruh osôb, ktorým by, hoc majú právny záujem na predĺžení platnosti úžitkového vzoru, mohla márne uplynúť lehota na podanie žiadosti o toto predĺženie. Takouto osobou, môže byť napr. dedič úžitkového vzoru v čase, keď ešte nie je ukončené dedičské konanie, alebo osoba, ktorá vedie spor o právo na riešenie. V zmysle doterajšej právnej úpravy (doterajší odsek 7) bola síce osoba, ktorá vedie spor o právo na riešenie, oprávnená podať žiadosť o predĺženie platnosti, avšak len v prípade, ak bol tento spor zapísaný v registri úradu. Ďalšie legislatívne zmeny v § 26 len precizujú platnú právnu úpravu so zohľadnením zmeny v odseku 2. Nové znenie ustanovenia odseku 7 osobitne upravuje prerušenie lehôt na podanie …

čl. III bod 18 a 19 §
Odstraňujú sa niektoré formulačné nepresnosti.

čl. III bod 20 §
Zosúlaďuje sa právna úprava v zákone o úžitkových vzoroch s právnou úpravou v patentovom zákone (§ 30 ods. 3). Nie je možné vzdať sa úžitkového vzoru, v súvislosti s ktorým prebieha súdny spor o právo na riešenie, a to až do uplynutia šiestich mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia v tomto právnom spore.

čl. III bod 21 §
Vhodné predpoklady na ďalšie posilňovanie vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva vytvoril Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a to najmä zavedením kauzálnej príslušnosti v sporoch z priemyselného vlastníctva (§ 25 CSP) a tiež v sporoch z nekalého súťažného konania a v autorskoprávnych sporoch (§ 26 CSP). Dopĺňa sa nový nadpis nad § 28 „Vymáhanie práv“. V tomto ustanovení sa vymedzujú typické právne nároky, ktoré má majiteľ úžitkového vzoru v prípade neoprávneného zásahu do jeho výlučných práv podľa § 13. Pojem „neoprávnený zásah“ zahŕňa tak porušenie práv, ako aj ohrozenie práv. Osobitné ustanovenie o vymáhaní práv sa však už nevzťahuje na akékoľvek „právo chránené zákonom o úžitkových vzoroch (viď doterajšie znenie § 28 ods. 1), ale len na výlučné práva majiteľa podľa § 13. Aktívna legitimáciu sa zužuje len na majiteľa úžitkového vzoru (§ 18a), pričom v ustanoveniach o spolumajiteľstve (§ 19) a licenčnej zmluve (§ 23) sú uvedené podmienky, kedy má aktívnu legitimáciu spolumajiteľ alebo aj nadobúdateľ licencie. Pravdepodobne po prvý …

čl. III bod 22 až 25 §
Právo na informácie bolo do osobitných zákonov v oblasti priemyselného vlastníctva zavedené v roku 2007 transpozíciou smernice 2004/48/ES o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (článok 8). Zákonná úprava sa dopĺňa o „zamýšľaného predajcu“ a „poskytovateľa služieb“, tak ako je v platnom znení § 11 zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach. Takáto právna úprava predstavuje dôslednejšiu transpozíciu uvedenej smernice a zároveň výslovne uvádza, že aj poskytovaním služieb môže dochádzať k neoprávneného zásahu do práv chránených zákonom o úžitkových vzoroch. Pod pojmom „zamýšľaný predajca“ (angl. „intended wholesaler or retailer“) sa rozumie predajca, ktorému bol tovar porušujúci alebo ohrozujúci práva podľa patentového zákona určený, spravidla pri dovoze na územie Slovenskej republiky. Zároveň sa v § 29 dopĺňa odsek 4 (pôvodne § 30 ods. 5), ktoré právo na poskytnutie informácií za určitých okolností a v súlade so smernicou 2004/48/ES obmedzuje.

čl. III bod 26 §
Doterajší nadpis nad § 30 „Ochrana práv“ sa nahrádza výstižnejším nadpisom „Súdna ochrana práv“ zohľadňujúcim znenie ustanovení tohto paragrafu.

čl. III bod 27 §
Zmena odkazu v § 30 ods. 1 zohľadňuje fakt, že Civilný sporový poriadok v § 25 určil, že jediným kauzálne príslušným súdom na konanie v sporoch z priemyselného vlastníctva je v prvom stupni Okresný súd Banská Bystrica a odvolacím súdom je Krajský súd v Banskej Bystrici. Významné je aj tzv. kolízne pravidlo (§ 25 ods. 3 CSP), ktoré jednoznačne stanovuje, že uvedené súdy sú príslušné aj v prípade, ak má spor z priemyselného vlastníctva súčasne povahu sporu z nekalého súťažného konania alebo autorskoprávneho sporu.

čl. III bod 28 až 30 §
Kľúčovým prvkom riešenia každého súdneho sporu z priemyselného vlastníctva je kvalifikované posúdenie, či údajný porušovateľ resp. ohrozovateľ svojím konaním skutočne zasahuje do rozsahu ochrany. Zvlášť náročné je to v prípade ochrany patentom a úžitkovým vzorom. S cieľom prispieť k lepšej kvalite tohto posúdenia sa dopĺňa v § 30 ods. 6 možnosť, aby sa konajúci súd na návrh niektorej zo strán obrátil priamo na úrad so žiadosťou o odborné vyjadrenie v zmysle § 206 Civilného sporového poriadku k otázkam súvisiacim s rozsahom ochrany vyplývajúcej z konkrétneho úžitkového vzoru (§ 14). Tak ako nebol ani doteraz, súd nebude obsahom odborného vyjadrenia viazaný, vyhodnotí ho ako jeden z dôkazov. V prípade technických riešení chránených úžitkovými vzormi je potrebné zdôrazniť, že konanie o ich zápise je založené na tzv. registračnom princípe. Úrad podrobí prihlášku úžitkového vzoru tzv. prieskumu spôsobilosti na zápis do registra, čo nemožno považovať za ekvivalent úplného prieskumu podľa patentového zákona. Ak konanie o prihláške nebolo zastavené alebo ak prihláška nebola zamietnutá, …

čl. III bod 31 §
Dochádza k sprehľadneniu právnej úpravy neodkladných opatrení v tom zmysle, že materiálne podmienky nariadenia neodkladného opatrenia, ako aj ostatné procesné a hmotnoprávne záležitosti v súvislosti s neodkladnými opatreniami upravuje výlučne Civilný sporový poriadok (§ 324 až 345). Zákon o úžitkových vzoroch v § 31 obsahuje navyše len osobitnú úpravu inštitútu zábezpeky na strane navrhovateľa neodkladného opatrenia spolu s novinkou, ktorou je zavedenie procesných prostriedkov, ktoré súdu umožnia ešte pred nariadením neodkladného opatrenia jednoducho a účinne ustáliť, či sú v prípade úžitkového vzoru, z ktorého žalobca uplatňuje svoje práva, splnené podmienky jeho ochrany. Pozri aj odôvodnenie k novelizačnému bodu 28. Z dôvodov duplicity s § 340 CSP sa vypúšťa právna úprava zodpovednosti navrhovateľa za škodu spôsobenú nedôvodne navrhnutým neodkladným opatrením.

čl. III bod 32 §
V § 32 sa zavádza jednoznačné vymedzenie osôb, ktoré môžu podať prihlášku úžitkového vzoru. Ide o osoby, ktorým v zmysle predchádzajúcich ustanovení zákona o úžitkových vzoroch patrí právo na riešenie. Obdobne ako v patentovom zákona (§ 37 ods. 2) sa zavádza možnosť pripísania spoluprihlasovateľov, ak je úradu predložená dohoda uzatvorená medzi pôvodne uvedeným prihlasovateľom (prihlasovateľmi) a ďalšími osobami, ktorým patrí právo na riešenie. Tento jednoduchý spôsob pripísania spolupôvodcov sa uplatní najmä v prípadoch, ak pri podaní prihlášky k opomenutiu jednej alebo viacerých osôb, ktorým tiež svedčí právo na riešenie.

čl. III bod 33 §
V záujme odstránenia nejasností sa dopĺňa znenie § 32 ods. 6 písm. f) tak, aby bolo zrejmé, že v prípade zamestnaneckého riešenia (§ 11), prihlasovateľ (zamestnávateľ) nie je povinný k prihláške pripájať nejaký konkrétny doklad, ale postačuje jednoduchý údaj, resp. vyhlásenie, že predmetom prihlášky je zamestnanecké riešenie.

čl. III bod 34 §
V nadväznosti na zmenu v § 58 sa mení vnútorný odkaz v § 33.

čl. III bod 35 §
V záujme čitateľnosti a jednoznačnosti sa dopĺňa odkaz a poznámka pod čiarou na konkrétne ustanovenie Parížskeho dohovoru na ochranu priemyslového vlastníctva.

čl. III bod 36
Precizuje sa text poznámky pod čiarou.

čl. III bod 37 a 38 §
Precizuje sa znenie § 35 a v záujme právnej istoty na strane prihlasovateľa sa spresňuje určenie začiatku plynutia lehoty, do kedy je prihlasovateľ povinný podať tzv. odbočenú prihlášku úžitkového vzoru. Táto dvojmesačná lehota sa počítala od doručenia negatívneho rozhodnutia o patentovej prihláške resp. európskej patentovej prihlášky. Nové znenie § 35 posúva začiatok plynutia tejto lehoty až od právoplatnosti rozhodnutia. Úpravou odseku 2 sa znižuje administratívna záťaž na strane prihlasovateľov, ktorý pri odbočení už nie sú povinní predkladať rovnopis patentovej prihlášky, nakoľko túto má úrad k dispozícii. V prípade odbočenia z európskej patentovej prihlášky na prihlášku úžitkového vzoru ostáva však povinnosť predloženia rovnopisu európskej patentovej prihlášky zachovaná.

čl. III bod 39 §
Ustanovenie § 37 ods. 1 o prerušení konania o prihláške sa mení a spresňuje s ohľadom na terminológiou používanú v Civilnom sporovom poriadku. Podmienkou prerušenia konania o prihláške je podanie žiadosti niektorej zo strán sporu, ktorého predmetom je právo na riešenie, a priloženie rovnopisu žaloby potvrdeného súdom.

čl. III bod 40 a 41 §
Spresňuje a dopĺňa okruh nedostatkov prihlášky, na odstránenie ktorých úrad vyzýva prihlasovateľa podľa § 38 ods. 1. Aktualizujú sa vnútorné odkazy vzhľadom na zmenu znenia § 32.

čl. III bod 42 §
Nové znenie § 38 ods. 4 nadväzuje na zavedenie inštitútu rešerše medzinárodného typu (§ 38a). V prípadoch, keď úrad zverejní rešerš medzinárodného typu, výsledok rešerše (§ 38) sa prihlasovateľovi neoznamuje a výsledok rešerše sa s prihláškou nezverejňuje. Rovnako ako v patentovom zákone (§ 41 ods. 3) sa v záujme presnosti pojmov namiesto skratky „rešerš“ zaviedla skratka „rešeršná správa“.

čl. III bod 43 §
Po prvý krát sa do slovenského práva zavádza rešerš medzinárodného typu v zmysle čl. 15 ods. 5 Zmluvy o patentovej spolupráci. Táto zmena sa týka patentov aj úžitkových vzorov. Prihlasovateľ môže požiadať úrad, aby umožnil orgánu pre medzinárodnú rešerš vykonať rešerš medzinárodné typu na predmet prihlášky. Príslušným orgánom na vykonanie rešerše medzinárodného typu je v súlade s čl. 15 ods. 5 písm. c) prvá veta Zmluvy o patentovej spolupráci buď Európsky patentový úrad alebo Vyšehradský patentový inštitút. Úrad za žiadosť nevyberá žiadne poplatky, tie sa platia priamo príslušnému orgánu pre medzinárodnú rešerš. Hlavnou výhodou rešerše medzinárodného typu z pohľadu prihlasovateľa je získanie kvalifikovaných informácii o stave techniky, ktoré mu môžu pomôcť pri ďalších krokov smerujúcich k ochrane jeho technického riešenia. Ak sú splnené podmienky odseku 2, teda žiadosť podal prihlasovateľ v lehote do šiestich mesiacov od vzniku práva prednosti a súčasne v konaní o prihláške bola predložená správa o rešerši medzinárodného typu vykonanej úradom ako pobočkou Vyšehradského patentového inštitútu, úrad …

čl. III bod 44 a 45 §
Jednoznačne sa zavádza koncentračná zásada v konaní o námietkach proti zápisu úžitkového vzoru do registra a namietateľ je tak povinný v lehote na ich podanie zároveň riadne predložiť resp. označiť dôkazy, ktorými námietky odôvodňuje. Na ďalšie dôkazy úrad v konaní o námietkach prihliadať nebude. Samozrejme, táto právna úprava nebráni podať namietateľovi po zápise úžitkového vzoru návrh na jeho výmaz a tento odôvodniť ďalšími dôkazmi. Vzhľadom na to, že úrad spolu so zverejnením prihlášky zverejňuje aj rešeršnú správu (§ 38) príp. správu o rešerši medzinárodného typu (38a) a v týchto rešeršiach môže odkazovať aj na dokumenty, ktoré môžu byť v konaní o námietkach relevantné, tieto dokumenty namietateľ predkladať nemusí (postačuje na ne odkázať), pretože ich má úrad k dispozícií.

čl. III bod 46 §
Ustanovenia § 41 upravujú konanie o námietkach a procesný postup úradu. Novou právnou úpravou konania o námietkach proti zápisu úžitkového vzoru sa vypúšťajú ustanovenia o ústnom pojednávaní a to aj v nadväznosti na zavedenie koncentračnej zásady. Úrad má tak k dispozícii písomné doklady (dôkazy) od začiatku konania, ktorými je predmet konania jasne definovaný a písomné vyjadrenia k týmto dokladom (dôkazom) sú pre rozhodnutie úradu dostačujúce.

čl. III bod 47 a 48 §
V nadväznosti na predchádzajúce legislatívne zmeny sa menia a dopĺňajú vnútorné odkazy.

čl. III bod 49 §
Ustanovenie § 43 ods. 3 sa v záujme spresnenia tzv. zhodnej prihlášky úžitkového vzoru dopĺňa. Za zhodné prihlášky sa považujú prihlášky so zhodným predmetom a právom prednosti. Zároveň sa ustanovuje, ako úrad rozhodne, ak je podaných viac zhodných prihlášok úžitkového vzoru. Takéto ustanovenie v doterajšej právnej úprave chýbalo.

čl. III bod 50 a 51 §
V nadväznosti na predchádzajúce legislatívne zmeny sa menia vnútorné odkazy.

čl. III bod 52 §
Podľa doterajšej úpravy (§ 45 ods. 6) úrad mohol vymazať úžitkový vzor na návrh jeho majiteľa, pričom zákon majiteľa vo vymedzení rozsahu návrhu nijako neobmedzoval. Nová právna úprava (§ 44 ods. 6) zavádza obmedzenia majiteľa, ktoré je odôvodnené právami tretím osôb zapísanými v registri. Úrad bude konať o návrhu na výmaz úžitkového vzoru po predložení písomného súhlasu osoby, ktorej práva a oprávnené záujmy môžu byť výmazom úžitkového vzoru dotknuté. Majiteľ je obmedzený v možnosti podať takýto návrh aj v prípade súdneho sporu týkajúceho sa práva na technické riešenie, o ktoré sa tento súdny spor vedie. Zavádza sa aj obmedzenie majiteľa podať návrh na čiastočný výmaz svojho úžitkového vzoru v prípade, ak už prebieha iné konanie o výmaze toho istého úžitkového vzoru. Táto zmena je odôvodnená možnosťou majiteľa v rámci samotného konania o výmaze, obmedziť alebo zmeniť nároky na ochranu (§ 45 ods. 3).

čl. III bod 53 §
Základné náležitosti návrhu na výmaz úžitkového vzoru ustanovuje § 45 ods. 1 a vykonávacia vyhláška. Obdobne, ako v prípade námietok (§ 40) aj navrhovateľ v konaní o výmaze úžitkového vzoru nemusí predkladať dokumenty (dôkazy), ak svoj návrh odôvodňuje poukázaním na dokumenty, ktoré úrad zverejnil v rešeršnej správe (§ 38), príp. v správe o rešerši medzinárodného typu (38a). Tieto dokumenty má úrad totiž k dispozícií. V § 46 ods. 3 sa zavádza mechanizmus, ktorým môže majiteľ úžitkového vzoru vhodne reagovať na podaný návrh na výmaz a prípadne tak predísť pokračovaniu sporu. Majiteľ úžitkového vzoru podľa konkrétnych okolností môže najmä zmeniť nároky, opis alebo výkresy tak, aby vykonané zmeny nešli nad rámec ochrany vyplývajúcej z úžitkového vzoru. Takéto zmeny sa stávajú podkladom pre ďalšie konanie. Zavádza sa právo navrhovateľa na oboznámenie sa s vyjadrením a prípadnými protinávrhmi majiteľa (§ 46 ods. 4). Posilňuje sa tak kontradiktórnosť konania. Výslovne sa zavádza možnosť [§ 46 ods. 5 písm. a)], aby úrad kedykoľvek v priebehu …

čl. III bod 54 až 56 §
Obdobne ako v prípade pokračovania v konaní aj pri žiadosti o uvedenie do predošlého stavu (§ 51) sa upúšťa od požiadavky, aby sa zároveň s touto žiadosťou urobil aj zmeškaný úkon; stačí ak je aj zmeškaný úkon v rámci zákonných lehôt upravených v odseku 1. Vzhľadom na zmeny v § 41 a § 45 ako aj zmeny v § 53 (rozklad) sa rozširuje okruh lehôt, kedy tento výnimočný nápravný inštitút nemožno uplatniť.

čl. III bod 57 §
Vzhľadom na osobitnú úpravu dokazovania v konaniach o úžitkových vzoroch (obdobne je to aj v konaniach o iných predmetoch priemyselného vlastníctva) a vylúčenie aplikácie § 34 správneho poriadku sa § 52 dopĺňa o štandardné ustanovenie obsahujúce pravidlá hodnotenia dôkazov úradom.

čl. III bod 58 §
Ustanovenia o rozklade (§ 53) sa napriek novému zneniu výrazne nemenia. Nová právna úprava umožňuje účastníkom konania podať odôvodnenie rozkladu v dodatočnej lehote dvoch mesiacov odo dňa podania rozkladu. Ide o inštitút, ktorý sa osvedčil napr. v konaniach o ochranných známkach a ktorý poskytuje účastníkom viac času na formulovanie dôvodov rozkladu. Aby však nedochádzalo k neúmernému predlžovaniu konania o rozklade je pri zákonnej lehote na podanie odôvodnenia rozkladu, ako aj podanie samotného rozkladu vylúčené uvedenie do predošlého stavu. V rámci všetkých zákonov, ktoré upravujú predmety priemyselného vlastníctva sa výslovne vylučuje možnosť podať rozklad len proti dôvodom rozhodnutia čo je štandardom aj v civilnom súdnom konaní (§ 239 ods. 2, § 358 a § 423 Civilného sporového poriadku).

čl. III bod 59 a 60 §
Aktualizuje sa vnútorný odkaz vzhľadom na zmenu znenia § 32. V § 55 ods. 4 ide o gramatickú úpravu textu zákona.

čl. III bod 61 §
Spoločné ustanovenia (§ 58), ktoré upravujú niektoré procesné inštitúty v konaní pred úradom, sa komplexne prepracovali a zosúladili s ostatnými zákonmi v oblasti priemyselného vlastníctva. Okrem iného sa vypúšťa pojem „oprávnený zástupca“, zjednocuje sa rozsah subsidiárnej aplikácie správneho poriadku (odsek 5). V odseku 8 sa precizuje právna úprava zastavenia konania v prípade späťvzatia podania. Úrad na základe späťvzatia návrhu nie je povinný zastaviť konanie a môže v konaní pokračovať, ak by mohol začať takéto konanie aj z úradnej moci (§ 44 ods. 2). Je potrebné uviesť, že pôjde skôr o výnimočné prípady, kedy v konaní preváži zásada oficiality nad dispozičnou zásadou a rozhodujúci význam má v tomto smere úvaha úradu. V odseku 9 sa zavádza inštitút prerušenia konania pred úradom z dôvodu konania o predbežnej otázke prebiehajúceho pred súdom alebo iným príslušným orgánom verejnej moci. Typickou predbežnou otázkou je platnosť právnych úkonov, ktoré sa zapisujú do registra (zmluva o prevode, licenčná zmluva, záložná zmluva) alebo tiež určenie, kto je majiteľom …

čl. III bod 62 §
V súvislosti so zavedením inštitútu rešerše medzinárodného typu (§ 38a) sa dopĺňa splnomocnenie pre úrad vo vykonávacej vyhláške ustanoviť podrobnosti o spôsobe podania a náležitostiach žiadosti o vykonanie rešerše medzinárodného typu. Ďalej sa v splnomocňovacích ustanoveniach zohľadňujú zmeny v úprave podávania, doručovania (§ 58 ods. 10 až 12).

čl. III bod 63 §
Zavádzajú sa prechodné ustanovenia tak procesné (odseky 1 a 3), ako aj hmotnoprávne (odsek 4). Osobitné prechodné ustanovenia sa týkajú určovacích konaní právoplatne neskončených do 31. decembra 2017 (odsek 2).

čl. IV (novelizácia zákona o úžitkových vzoroch)

čl. IV bod 1 §
Cieľom navrhovanej úpravy je odstránenie legislatívno-technického nedostatku prostredníctvom doplnenia vnútorného odkazu na § 38a ods. 2, ktorý rovnako ako § 38 ods. 4 upravuje prvé zverejnenie prihlášky, od ktorého vzniká predbežná ochrana technického riešenia.

čl. IV bod 2 §
Ustanovenia o prevode úžitkového vzoru sa dopĺňajú o ustanovenie, na základe ktorého úrad vecne rozhodne v prípade, ak doklady predložené spolu so žiadosťou o zápis prevodu úžitkového vzoru tento prevod nepreukazujú.

čl. IV bod 3 §
Ustanovenia o prechode úžitkového vzoru sa dopĺňajú o ustanovenie, na základe ktorého úrad vecne rozhodne v prípade, ak doklady predložené spolu so žiadosťou o zápis prechodu úžitkového vzoru tento prechod nepreukazujú.

čl. IV bod 4 §
Ustanovenia o záložnom práve k úžitkovému vzoru sa dopĺňajú o ustanovenie, na základe ktorého úrad vecne rozhodne v prípade, ak doklady predložené spolu so žiadosťou o zápis záložného práva k úžitkovému vzoru existenciu záložného práva nepreukazujú.

čl. IV bod 5 §
Ustanovenia o licencii sa dopĺňajú o ustanovenie, na základe ktorého úrad vecne rozhodne v prípade, ak doklady predložené spolu so žiadosťou o zápis licencie uzatvorenie licenčnej zmluvy nepreukazujú.

čl. IV bod 6 §
Navrhovaná zmena súvisí so zmenou ustanovenia § 39 ods. 2 (bod 8).

čl. IV bod 7 a 11 §
Vzhľadom na požiadavku nositeľov práv o vydávanie ochranných dokumentov (osvedčenie o zápise úžitkového vzoru do registra, doklad o práve prednosti) v listinnej podobe, pristúpil predkladateľ k doplneniu ustanovení § 34 ods. 7 a § 43 ods. 2 tak, aby bolo jednoznačné, že tieto ochranné dokumenty sa budú vydávať len v listinnej (a teda nie elektronickej) podobe. Takýto postup zvolil predkladateľ nielen z dôvodu vyššie uvedenej spoločenskej objednávky, ale aj s ohľadom na konštrukciu a zámer zákona č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente, podľa ktorého je orgán verejnej moci povinný uplatňovať výkon verejnej moci elektronicky, pričom túto povinnosť nemá, ak ide o úkony v konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb, o ktorých osobitný predpis výslovne ustanovuje, že ich orgán verejnej moci vykonáva výlučne v listinnej podobe [§ 17 ods. 1 písm. a)]. Je evidentné, že úrad bude predmetné ochranné dokumenty nielen vydávať, ale aj doručovať výlučne v listinnej podobe.

čl. IV bod 8 §
Ustanovenie § 38 ods. 4 nie je novým ustanovením. Navrhovanou úpravou dochádza len k jednoznačnejšej formulácii vo vzťahu k aplikácii výnimky obsiahnutej v druhej vete. V pôvodnom znení bola výnimka formulovaná prostredníctvom bodkočiarky, čo spôsobovalo aplikačné nejasnosti.

čl. IV bod 9 §
Ustanovenie § 39 ods. 2 sa dopĺňa. Zmyslom navrhovaného doplnenia je zverejnenie vylúčenej prihlášky úžitkového vzoru, v prípade ak pôvodná prihláška už bola predtým zverejnená. Vylúčená prihláška sa zverejní spolu s rešeršnou správou, ktorá sa týka len tejto vylúčenej vyhlášky. Ustanovenie § 14 ods. 2, z ktorého vyplýva predbežná ochrana pre technické riešenie definované v nárokoch na ochranu pôvodnej prihlášky zverejnenej podľa § 38 ods. 4 alebo § 38a ods. 2, tým nie je dotknuté.

čl. IV bod 10 §
Navrhovaná zmena súvisí so zmenou ustanovenia § 39 ods. 2 (bod 8).

čl. IV bod 12 §
Dopĺňa sa ustanovenie, na základe ktorého úrad zastaví konanie o výmaze úžitkového vzoru, ak už bol ten istý úžitkov vzor vymazaný v inom konaní o jeho výmaze. Podľa § 44 ods. 3 výmaz úžitkového vzoru má účinky, akoby úžitkový vzor nebol do registra zapísaný.

čl. IV bod 13 §
Navrhovaná zmena súvisí so zmenou ustanovenia § 39 ods. 2 (bod 8).

čl. IV bod 14 §
V súlade s nadpisom paragrafu sa do ustanovenia odseku 1 dopĺňa aj žiadosť o zápis exekúcie, ktorá tam nebola uvedená.

čl. IV bod 15 §
Navrhovanou úpravou sa spresňuje, aký spor úrad zapisuje do registra. Úrad do registrov nezapisuje existenciu sporu, ktorý sa týka akéhokoľvek práva chráneného týmto zákonom, ale len spor o právo na riešenie.

čl. IV bod 16 §
Ustanovenie § 50 ods. 3 sa upravuje nahradením nevhodnej a nelogickej formulácie, pretože § 50 ods. 1 upravuje predĺženie lehoty. Žiadosť o predĺženie lehoty účastníci konaní podávajú v čase, keď lehota ešte nie je zmeškaná (ešte len plynie).

čl. IV bod 17 §
V § 53 sa odsek 3 dopĺňa tak, aby úrad mohol procesne rozhodnúť o rozklade (zastaviť konanie o rozklade) aj v prípade, ak je rozklad neprípustný podľa odseku 5, teda obdobným spôsobom ako v prípadoch, keď nie je rozklad prípustný podľa odseku 4.

čl. IV bod 18 §
Ustanovenie sa dopĺňa v nadväznosti na doplnenie § 44 o odsek 7. Neprípustným bude podanie rozkladu aj v prípade, ak rozklad smeruje proti takému rozhodnutiu o zastavení konania o výmaze úžitkového vzoru , ktoré bolo vydané v dôsledku skutočnosti, že ten istý úžitkový vzor už bol predtým vymazaný.

čl. IV bod 19 §
Cieľom navrhovanej úpravy je odstránenie legislatívno-technického nedostatku prostredníctvom doplnenia vnútorného odkazu na § 38a ods. 2. Zároveň sa dopĺňa vnútorný odkaz na § 39 ods. 2 (bod 8), ktorý rovnako ako § 38 ods. 4 a § 38a ods. 2 upravuje zverejnenie prihlášky.

čl. IV bod 20 §
Z dôvodu vylúčenia § 19 správneho poriadku v konaniach pred Úradom priemyselného vlastníctva SR (§ 58 ods. 6) je žiaduce doplnenie osobitnej náležitosti podania v elektronickej podobe autorizovaného podľa zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov, a to obdobne ako je to ustanovené v § 19 ods. 2 tretia veta správneho poriadku. Takéto podanie musí obsahovať identifikátor osoby účastníka konania a identifikátor osoby zástupcu, ak je účastník konania zastúpený; identifikátory osôb sú základným údajom pre bezproblémové vykonávanie činnosti ÚPV SR, ktoré mu vyplývajú zo zákona e-Governmente.

čl. IV bod 21 §
Navrhuje sa vypustiť nepoužívaný spôsob podávania podaní, a to telefax. K navrhovanej zmene sa pristupuje aj pod vplyvom zmeny § 19 ods. 1 správneho poriadku účinnej od 1. novembra 2017.

čl. IV bod 22 §
Štandardne formulované prechodné ustanovenia sa delia na procesné (odsek 1) a hmotnoprávne (odsek 2).

čl. II
Navrhuje sa možnosť vzdania sa práva prihlasovateľa požiadať o odklad zverejnenia prihlášky úžitkového vzoru. Tento úkon prihlasovateľ vykoná súčasne s podaním prihlášky úžitkového vzoru. V konaní o prihláške úžitkového vzoru je podľa súčasnej právnej úpravy potrebné rešpektovať právo prihlasovateľa požiadať o odklad zverejnenia prihlášky v lehote troch mesiacov odo dňa podania prihlášky (§ 38 ods. 5), čo z časového hľadiska ovplyvňuje priebeh konania tým, že Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky nie je oprávnený zverejniť prihlášku úžitkového vzoru pred uplynutím troch mesiacov odo dňa podania prihlášky. Navrhovaná zmena tak zavádza možnosť urýchliť konanie o zápise úžitkového vzoru aktívnym prístupom prihlasovateľa. Možnosť požiadať o odklad zverejnenia prihlášky v lehote troch mesiacov odo dňa podania prihlášky zostáva prihlasovateľovi zachovaná, avšak právna úprava sa dopĺňa možnosťou vzdania sa práva podať žiadosť o odklad zverejnenia, ktorého dôsledkom môže byť skoršie zverejnenie prihlášky úžitkového vzoru, a teda aj skorší zápis úžitkového vzoru do registra.

čl. IV

čl. IV bod 1 [§ 6 písm. h)] §
Z dôvodu jednoznačnosti právneho textu a právnej istoty sa upravuje znenie výluky z ochrany úžitkovým vzorom tak, aby bolo jednoznačné, že výluka sa vzťahuje na látky alebo zmesi látok na použitie pri spôsoboch podľa § 6 písm. d) zákona o úžitkových vzoroch.

čl. IV bod 2 (§ 25 ods. 3) §
Cieľom navrhovanej úpravy je zabezpečenie bezodkladného informovania ÚPV SR o udelení alebo o zrušení nútenej licencie, a teda aj zabezpečenie bezodkladného zápisu tejto skutočnosti do registra úžitkových vzorov.

čl. IV bod 3 (§ 26 ods. 3) §
Ustanovenie rieši postup predĺženia platnosti úžitkového vzoru v prípade, ak k zápisu úžitkového vzoru došlo až po uplynutí štyroch rokov odo dňa podania prihlášky úžitkového vzoru. Obsahovo zhodné pravidlo bolo doteraz uvedené v poznámke k položke 223 Časti XVI. Sadzobníka správnych poplatkov. Z dôvodu ucelenosti právnej úpravy sa navrhuje jeho presunutie do zákona o úžitkových vzoroch.

čl. IV bod 4 a 5 (§ 33 ods. 1 a 2) §
Dopĺňa sa ustanovenie, ktoré v súlade s ostatnými právnymi predpismi z oblasti priemyselného vlastníctva precizuje deň podania prihlášky v prípade, ak pôvodné podanie nespĺňalo zákonné náležitosti pre priznanie dňa podania prihlášky. Uvedené si vyžiadalo zmenu aj v odseku 1.

čl. IV bod 6 (§ 34 ods. 3) §
V prípade uplatnenia práva prednosti v prihláške úžitkového vzoru, ktoré neobsahuje všetky potrebné údaje, sa dopĺňa možnosť odstránenia tohto nedostatku. V roku 2020 sa problematikou priznávania práva prednosti zaoberali v rámci projektu konvergencie postupov zmluvné štáty Európskej patentovej organizácie (EPO), medzi ktoré patrí aj SR. Zohľadňujúc potrebu administratívneho zjednodušenia, výhody spoločného postupu pre používateľov systému (právna istota, transparentnosť), rastúce využívanie elektronických možností výmeny prioritných dokumentov zmluvné štáty EPO v roku 2022 jednomyseľne prijali Spoločný postup týkajúci sa priznania práva prednosti (Common practice as regards accordance of priority). Implementácia spoločných postupov síce nie je pre zmluvné štáty EPO povinná, avšak predstavuje nespornú výhodu pre prihlasovateľov. Navrhované doplnenie predstavuje implementáciu časti Spoločného postupu týkajúceho sa priznania práva prednosti, konkrétne odporúčania patentovým úradom zmluvných štátov EPO vyzvať prihlasovateľa na odstránenie nedostatkov v prípade, ak uplatnenie práva prednosti neobsahuje všetky náležitosti ustanovené aplikovateľným právom.

čl. IV bod 7 (§ 34 ods. 5) §
Navrhované doplnenie predstavuje implementáciu časti Spoločného postupu týkajúceho sa priznania práva prednosti (Common practice as regards accordance of priority), konkrétne potreby predloženia prekladov prioritného dokladu, ktorý môže byť nahradený vyhlásením prihlasovateľa, že ním podaná prihláška úžitkového vzoru na ÚPV SR je úplným prekladom (do štátneho jazyka) skoršej prihlášky, z ktorej sa odvodzuje právo prednosti.

čl. IV bod 8 (§ 34 ods. 7) §
Navrhuje sa zmena formy vydávania dokladu o práve prednosti. Zákon o úžitkových vzoroch, rovnako ako aj ďalšie predpisy v oblasti priemyselného vlastníctva (patentový zákon, zákon o dizajnoch, zákon o ochranných známkach), v doterajšom znení obsahuje výnimku predpokladanú § 17 ods. 1 písm. c) zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente). V zmysle § 17 ods. 1 písm. c) zákona o e-Governmente je orgán verejnej moci povinný uplatňovať výkon verejnej moci elektronicky podľa tohto zákona, pričom túto povinnosť nemá, ak ide o úkony v konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb, o ktorých osobitný predpis výslovne ustanovuje, že ich orgán verejnej moci vykonáva výlučne v listinnej podobe; osobitným predpisom resp. relevantnou právnou normou je v prípade zákona o úžitkových vzoroch práve § 34 ods. 7. Zmena formy vydávania dokladov o práve prednosti na elektronický úradný dokument je horizontálnej povahy a dotkne sa všetkých …

čl. IV bod 9 (§ 36 ods. 2) §
Z dôvodu jednoznačnosti sa precizuje ustanovenie týkajúce sa zmeny európskej patentovej prihlášky na prihlášku úžitkového vzoru tak, aby bolo zrejmé, že aj prihláška úžitkového vzoru vzniknutá na základe zmeny podlieha poplatku za podanie prihlášky úžitkového vzoru.

čl. IV bod 10 (§ 39 ods. 2) §
Z dôvodu jednoznačnosti a právnej istoty dochádza k úprave textu právnej normy.

čl. IV bod 11 (§ 43 ods. 2) §
Navrhuje sa zmena formy vydávania osvedčenia o zápise úžitkového vzoru do registra z listinnej podoby na podobu elektronického úradného dokumentu. Navrhovaná zmena reflektuje trendy v elektronickom výkone verejnej moci a je reakciou aj na požiadavku z prostredia používateľov systému práv priemyselného vlastníctva. Zákon o úžitkových vzoroch v doterajšom znení obsahuje výnimku predpokladanú § 17 ods. 1 písm. c) zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente). Zmena formy vydávania osvedčení o udelení resp. zápise práva priemyselného vlastníctva do príslušného registra na elektronický úradný dokument je horizontálnej povahy a dotkne sa všetkých relevantných právnych predpisov v gescii ÚPV SR.

čl. IV bod 12 (§ 43 ods. 3) §
Z dôvodu jednoznačnosti a právnej istoty sa zosúlaďuje dôvod pre zastavenie konania o prihláške úžitkového vzoru so zodpovedajúcim dôvodom pre výmaz úžitkového vzoru z registra [§ 44 ods. 1 písm. e) zákona o úžitkových vzoroch].

čl. IV bod 13 (§ 46) §
Navrhuje sa riešenie otázky náhrady trov v prípade sporových konaní pred ÚPV SR. V prípade zákona o úžitkových vzoroch ide o konanie o návrhu na výmaz úžitkového vzoru z registra a konanie o námietkach proti zápisu úžitkového vzoru do registra. Pre tieto sporové konania vedené pred ÚPV SR je príznačné, že účastníci konania (v danom prípade navrhovateľ a majiteľ úžitkového vzoru resp. prihlasovateľ úžitkového vzoru) stoja v protichodnom postavení, obhajujú svoje protichodné záujmy a ich záujem na výsledku konania je protichodný; sporové konanie má kontradiktórny charakter. Navrhuje sa upraviť procesné pravidlá pre trovy konania pre sporové konania na základe zásady procesného úspechu. ÚPV SR prizná úspešnému účastníkovi konania (ak bol navrhovateľom), a to aj bez návrhu účastníka konania, minimálne náhradu trov vo výške správneho poplatku, ktorý sa vzťahuje na dané sporové konanie, a v prípade, ak bol úspešný účastník konania v sporovom konaní zastúpený advokátom alebo patentovým zástupcom, aj náhradu trov konania v paušálnej výške 300 € (kompenzácia vynaložených nákladov …

čl. IV bod 14 (§ 60c) §
Prechodné ustanovenia obsahujú právnu úpravu režimu prechodného spolupôsobenia doterajšej právnej úpravy a novej právnej úpravy na právne vzťahy upravené doterajšou právnou úpravou. Osobitne je riešené prechodné ustanovenie vo vzťahu k zavádzanej náhrade trov sporových konaní (§ 46), ktorá sa vzťahuje na správne konania, ktoré sa začali v deň alebo po dni nadobudnutia účinnosti tohto zákona, a prechodné ustanovenie vo vzťahu k zrušovanému inštitútu kaucie (doterajšie znenie § 46).