Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 1Scud/9/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201850 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6013201850.11 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov JUDr. Milana Segeča a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu: HALOMEDICA, a. s., Tupolevova 713, 199 00 Praha 9 - Letňany, Česká republika, IČO: 279 09 468, zast. advokátkou JUDr. Andreou Tkáčovou, Magurská 3, 040 01 Košice, proti žalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, Jána Švermu 43, 974 04 Banská Bystrica, za účasti Firma Krysztalowy swiat, I. D., Produkcyjno Handlowo Uslugowa export, Ul. Stroma 16, 32-020 Wieliczka, Poľská republika, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného zn. PÚV 238-2006/ÚV 4690 II/101-2013 zo dňa 25.10.2013 a zn. PÚV 85-2009 II/9-2014 zo dňa 28.01.2014, takto r o z h o d o l : I/ Krajský súd žaloby žalobcu z a m i e t a . II/ Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Úrad priemyselného vlastníctva SR I. st. rozhodnutím zn. PÚV 238-2006/ÚV 4690-I/66-2011 z 24.10.2011 podľa § 44 ods. 1 písm. f) zákona č. 517/2007 Z.z. o úžitkových vzoroch, úžitkový vzor č. 4690 s názvom „Stavebnicový mozaikový soľnopanelový obkladový systém“ (ďalej v texte aj ako napadnutý úžitkový vzor alebo napadnuté riešenie) majiteľa HALOMEDICA, a. s. (v procesnom postavení žalobca), na návrh navrhovateľa Firma Krysztalowy swiat, I. D., Produkcyjno Handlowo Uslugowa export, Ul. Stroma 16, 32-020 Wieliczka, Poľská republika, vymazal z registra úžitkových vzorov. Z odôvodnenia I. st. rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľ podal návrh na výmaz podľa § 17 ods. 1 písm. a) a c) zákona č. 478/1992 Zb. o úžitkových vzoroch z dôvodu, že napadnuté riešenie nespĺňalo zákonom stanovené podmienky na zápis, najmä podmienku novosti a podmienku presiahnutia prostej odbornej schopnosti a že majiteľom napadnutého úžitkového vzoru je osoba, ktorá nemá právo na ochranu. Na podporu svojich tvrdení navrhovateľ predložil poľskú patentovú prihlášku č. XXXXXX (ďalej dokument D1) so skorším právom prednosti a so skorším dátumom zverejnenia, v ktorom je opísaná forma na zhotovovanie obkladacej dosky, spôsob jej zhotovovania, ako aj samotná obkladacia doska. Prvostupňový orgán konštatoval, že napadnuté riešenie nespĺňalo v čase podania podmienky na zápis do registra podľa § 1 zákona č. 478/1992 Zb., pretože v porovnaní so známym stavom techniky nepresahuje rámec prostej odbornej schopnosti. K druhému uplatnenému dôvodu na výmaz konštatoval, že o skutočnosti, či majiteľ úžitkového vzoru má, alebo nemá právo na ochranu predmetného riešenia podľa § 6 citovaného zákona, rozhoduje súd. Proti I. st. rozhodnutiu podal majiteľ úžitkového vzoru rozklad, v ktorom konštatoval, že napadnutý úžitkový vzor predstavuje vo vzťahu k známemu stavu techniky odlišné konštrukčné riešenie a ku dňu podania prihlášky predstavuje jedinečné celosvetovo nové technické riešenie, pričom namietal, že navrhovateľ nepredložil žiadne dôkazové materiály preukazujúce, že napadnuté riešenie nepresahuje rámec prostej odbornej schopnosti odborníka v danej oblasti. Žalovaný, rozhodnutím Predsedu Úradu priemyselného vlastníctva SR, sp. zn. PÚV 238-2006/ÚV 4690 II/101-2013 zo dňa 25.10.2013, ako II. st. správny orgán, podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v spojení s § 44 ods. 1 písm. f) zákona č. 517/2007 Z.z. o úžitkových vzoroch zamietol rozklad žalobcu a I. st. rozhodnutie potvrdil. Rozhodnutie žalovaný odôvodnil v podstate tým, že sa stotožnil s I. st. orgánom vykonaným porovnaním obkladovej dosky podľa dokumentu D1 a soľného panelu podľa napadnutého úžitkového vzoru a konštatoval, že tieto možno považovať za konštrukčne rovnaké diely. Dôvodom je skutočnosť, že soľný panel je tvorený spojovacou vrstvou (12), ktorou je živica, ktorá presne zodpovedá tzv. nosnej živicovej vrstve (7) obkladovej dosky podľa dokumentu D1. Ďalej sú v soľnom panely podľa napadnutého úžitkového vzoru do spojovacej vrstvy (12) pripevnené soľné kryštály (11), pričom rovnakým spôsobom sú v nosnej vrstve (7) obkladovej dosky podľa dokumentu D1 zatavené soľné kryštály (8). Taktiež kotviaca sústava definovaná v napadnutom úžitkovom vzore ako najmenej jeden montážny otvor (13) s výstužou (131) nachádzajúci sa v rohoch ako priechodný diel v spojovacej vrstve zodpovedá priechodným montážnym dielom (9), ktoré sú tvorené hliníkovými púzdrami priemeru 8/10 mm, t. j. výstužou, ktoré sa nachádzajú v rohoch nosnej vrstvy obkladovej dosky opísanej v dokumente D1. Rozdiel spočívajúci v zložení soli tvoriacej vrchnú vrstvu obkladovej dosky a soľného panelu nie je podstatný, pretože predmetom napadnutého úžitkového vzoru nie sú liečivé účinky soľnej komory, ale konštrukcia soľnopanelového systému. Okrem toho znaky definície prvého patentového nároku dokumentu D1 „malé kusy kryštalického minerálu“ v podstate zahŕňajú akékoľvek minerály alebo ich zmesi, a teda aj zmes kryštalickej kamennej a morskej soli, ktorá je uvedená v definícii napadnutého riešenia. Ďalší rozdiel - maskovacie kryštály umiestnené na kotviace prvky v napadnutom riešení - plnia len estetickú úlohu, a preto ich nie je možné považovať za podstatný znak konštrukcie soľnopanelového systému definovaného v napadnutom úžitkovom vzore a ani za také riešenie, ktoré presahuje prostú odbornú schopnosť odborníka v oblasti. Pokiaľ ide o osvetlenie umiestnené medzi soľné panely a nosnú stenu napadnutého technického riešenia, konštatoval, že z predloženého dokumentu D1 síce nie je známe takéto technické riešenie, avšak pri rozhodovaní o splnení podmienky presiahnutia rámca prostej odbornej schopnosti napadnutého riešenia možno zohľadniť aj také znalosti, ktoré sa v danej oblasti považujú za všeobecne známe a nie je potrebné ich dokazovať. Tvrdenie majiteľa, že k dátumu podania prihlášky napadnutého úžitkového vzoru vyrábal technické riešenie výlučne jeho právny predchodca a ku dňu podania rozkladu len on a navrhovateľ, žalovaný konštatoval, že toto nemá vplyv na posúdenie podmienky, či takéto riešenie presahuje rámec prostej odbornej schopnosti. Rovnako odmietol úvahy majiteľa aj ohľadom nevyhnutnosti znaleckého posudku ako jediného dôkazného prostriedku, pretože nesplnenie požiadavky presiahnutia rámca prostej odbornej schopnosti možno konštatovať len na základe existencie dokumentov sprístupnených verejnosti pred dátumom práva prednosti posudzovaného riešenia, resp. znalostí, ktoré sú v danej oblasti bežne využívané a známe. Znalecký posudok by mohol slúžiť len ako podporný dokument. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp. zn. PÚV 238-2006/ÚV 4690 II/101-2013 zo dňa 25.10.2013, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutí žalovaného oboch stupňov a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalobu odôvodňoval tým, že rozhodnutím správneho orgánu bol žalobca ukrátený na svojich právach. V žalobe namietal a tvrdil najmä tieto skutočnosti: 1. Rozhodnutie žalovaného je nezákonné, vydané na základe jednostranného, zaujatého a neúplného hodnotenia dôkazov žalovaným, a tým nezistením skutkového stavu, ktoré by odôvodňoval vydané rozhodnutie. 2. Žalovaný vykonané dôkazy hodnotil svojvoľne, jednostranne, zaujato, a aj to len niektoré, jeho zistenia nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, preto nesprávne vo veci rozhodol a rozhodnutia sú nepreskúmateľné. 3. Prvostupňový orgán ako relevantný dokument uvádza webové stránky, pričom si neoveril prenajímateľa domény (SK-NIC), či táto internetová stránka bola prístupná verejnosti pred dátumom 26.11.2006. 4. V zmysle § 18 ods. 2 zákona č. 478/1992 Zb. návrh na výmaz úžitkového vzoru z registra sa musí vecne odôvodniť a súčasne sa musia predložiť dôkazné prostriedky, o ktoré sa návrh na výmaz opiera. V zmysle § 45 ods. 2 citovaného zákona návrh musí obsahovať právne a skutkové odôvodnenie a súčasne sa musia predložiť alebo označiť dôkazy. Rozšírenie alebo doplnenie návrhu nie je prípustné. 5. Navrhovateľ výmazu k dôvodu na výmaz, že technické riešenie uvedené ku dňu 26.11.2006 v porovnaní s doterajším stavom techniky nepresahuje rámec prostej odbornej schopnosti, nepodložil dôkazmi, pričom takýmto dôkazom mal byť znalecký posudok, resp. odborný posudok (expertíza) vypracovaná odborníkom v danej oblasti. Navrhovateľ výmazu nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval, že riešenie s osvetlením umiestneným medzi soľné panely a nosnú stenu, nepresahoval v čase podania prihlášky rámec prostej odbornej schopnosti. Tvrdil, že vecou odbornej rutiny nie je pre tretie osoby napr. stavebníka výroba soľného panelu, v žiadnom prípade sa nejedná o známy a bežne používaný stavebný prvok. Napadnutý ÚV predstavuje vo vzťahu k známemu stavu techniky odlišné konštrukčné riešenie. 6. Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie, že by technické riešenie uvedené v napadnutom úžitkovom vzore nepresahovalo rámec prostej odbornej schopnosti odborníka v danej oblasti. Vytýkal žalovanému, že na obranu navrhovateľa výmazu sám dohľadával dôkazy (napr. www stránky) a nevychádzal z dôkazov, ktoré mu predložil navrhovateľ výmazu, keďže žalovaný je viazaný návrhom na výmaz a dôkazmi, ktoré mu boli predložené spolu s návrhom. 7. Tvrdil, že technické riešenie v prvom nároku na ochranu v zapísanom úžitkovom vzore ÚV 4690 spĺňa podmienku novosti, nie je konfliktné s patentovými nárokmi č. 3 a 4 zverejnenej poľskej patentovej prihlášky č. 359575, pričom spĺňa aj podmienku presiahnutia rámca prostej odbornej schopnosti. Žalovaný v stanovisku k žalobe zo dňa 16.01.2014 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uvádzal, že na to, aby bolo technické riešenie spôsobilé na ochranu úžitkovým vzorom, nepostačuje, že je technické riešenie nové. Musí sa od stavu techniky odlišovať viac než len novosťou, musí zahŕňať aj tzv. presiahnutie rámca prostej odbornej schopnosti, resp. vynálezcovskú činnosť. Žalobca zmiešava v žalobe dve odlišné zákonné podmienky - posudzovanie novosti a posudzovanie presiahnutia rámca prostej odbornej schopnosti, resp. vynálezcovskej činnosti. Predmetom veci je posúdenie, či napadnuté riešenie spĺňalo v čase podania podmienky na zápis do registra podľa § 1 zákona č. 478/1992 Zb. konkrétne podmienku presiahnutia rámca prostej odbornej schopnosti, resp. vynálezcovskej činnosti. Úžitkový vzor č. 4690 bol vymazaný z registra z dôvodu, že technické riešenie nespĺňalo v čase podania prihlášky podmienky na zápis do registra v zmysle § 1 zákona č. 478/1992 Zb., nakoľko v porovnaní so známym stavom techniky nepresahovalo rámec prostej odbornej schopnosti. Posúdenie splnenia alebo nesplnenia zákonnej podmienky presiahnutia rámca prostej odbornej schopnosti, resp. vynálezcovskej činnosti je založené na správnej úvahe žalovaného. Táto úvaha musí vyplývať a vzísť z dokumentov sprístupnených verejnosti pred dátumom práva prednosti posudzovaného riešenia, resp. zo znalostí a skutočností, ktoré sú v danej oblasti bežne využívané a známe. Nemusí ísť teda len o doklady predložené v konaní o výmaze navrhovateľom, ale žalovaný môže v rámci svojej správnej úvahy „aplikovať“ v danej oblasti bežne využívané a známe skutočnosti alebo znalosti. Znalecký posudok by mohol slúžiť len ako podporný dokument, pričom poukázal na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR 3Sžh 1/2010. V posudzovanom prípade žalovaný po porovnaní soľného panelu podľa napadnutého úžitkového vzoru a obkladovej dosky podľa dokumentu D1 konštatoval, že tieto riešenia možno považovať za konštrukčne rovnaké diely. Rozdiely porovnávaných riešení - zloženie soli a maskovacie kryštály - označil žalovaný za nepodstatné, pretože predmetom napadnutého úžitkového vzoru nie sú liečivé účinky soľnej komory, ale konštrukcia soľnopanelového systému, pričom maskovacie kryštály plnenia len estetickú úlohu. Pokiaľ ide o umiestnenie soľného panelu do miestnosti určenej na vytvorenie soľnej jaskyne a navrhnutie osvetlenia, pri využití bežných znalostí a techník v stavebníctve a všeobecných znalostí v tejto oblasti žalovaný mal za to, že toto predstavuje len výber z možností, ktoré sú odborníkovi v oblasti známe. Úvahy žalobcu, že navrhovateľ ako dôkaz nepredložil, kedy opis, nároky a všetky výkresy boli sprístupnené verejnosti, považuje žalovaný za prejav nepochopenia rozdielu medzi posudzovaním novosti a posudzovaním zákonnej podmienky presiahnutia rámca prostej odbornej spôsobilosti. Konanie vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zn. PÚV 238-2006/ÚV 4690 II/101-2013 zo dňa 25.10.2013 začalo pod sp. zn. 1Scud/9/2013. 2. Prvostupňovým rozhodnutím Úradu priemyselného vlastníctva SR zn. PÚV 85-2009 V-29-Ma z 21.05.2012 bola na základe námietok navrhovateľa I. D., Firma Krysztalowy swiat, Poľská republika, zo dňa 06.09.2010 podľa § 42 ods. 2 písm. a) zákona č. 517/2007 Z.z. o úžitkových vzoroch zamietnutá prihláška úžitkového vzoru zn. sp. PÚV 85-2009 s názvom „Spôsob výroby podsvieteného vyhrievacieho stavebnicového obkladového systému zo soľných panelov, jeho použitie a zariadenie na jeho uskutočnenie“ (ďalej aj PÚV 85-2009 alebo zverejnená prihláška, alebo napadnuté riešenie) prihlasovateľa HALOMEDICA, a. s., Praha (v procesnom postavení žalobca). V konaní o námietkach proti zápisu úžitkového vzoru do registra bolo na základe dokazovania zistené, že predmet PÚV 85-2009 nespĺňa podmienky ochrany podľa § 4 Zákona o úžitkových vzoroch, pretože ho nie je možné považovať za výsledok vynálezcovskej činnosti podľa § 8 ods. 1 Zákona o úžitkových vzoroch. Na základe týchto skutočností bolo rozhodnuté o vyhovení námietkam a o zamietnutí zverejnenej prihlášky PÚV 85-2009. Proti tomuto rozhodnutiu podal prihlasovateľ rozklad, v ktorom v zásade namietal, že nejde o napodobenie prírodnej jaskyne, ale o výrazné obohatenie stavu techniky. Trval na tom, že nárok 3 PÚV 85-2009 nevyplýva zrejmým spôsobom zo stavu techniky. Úrad by mal pri hodnotení vynálezcovskej činnosti vychádzať z prezumpcie nezrejmosti. Zdôraznil, že v riešení podľa PÚV 85-2009 ide najmä o zabezpečenie zvýšeného uvoľňovania minerálnych inhalátov z kamennej a z morskej soli, ako aj o samotné vyhrievanie soľných miestností. Žalovaný, rozhodnutím Predsedu Úradu priemyselného vlastníctva SR, sp. zn. PÚV 85-2009 II/9-2014 zo dňa 28.01.2014 podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. v spojení s § 42 ods. 2 písm. a) zákona č. 517/007 Z.z. o úžitkových vzoroch zamietol rozklad a I. st. rozhodnutie potvrdil. Rozhodnutie žalovaný odôvodnil v podstate tým, že nezistil žiadnu skutočnosť spochybňujúcu zákonnosť alebo vecnú správnosť I. st. rozhodnutia a jeho záveru, že napadnuté riešenie nespĺňa podmienky na ochranu úžitkovým vzorom, pretože nie je výsledkom vynálezcovskej činnosti v zmysle § 8 ods. 1 Zákona o úžitkových vzoroch. Prvostupňové rozhodnutie považuje orgán rozhodujúci o rozklade za náležite a zrozumiteľne odôvodnené. V súvislosti s hodnotením splnenia podmienky vynálezcovskej činnosti uviedol, že zatiaľ, čo novosť riešenia je možné hodnotiť zásadne len na základe informácii pochádzajúcej z jedného zdroja a kombinácia informácií z viacerých zdrojov je neprípustná, pri hodnotení vynálezcovskej činnosti je možné uplatniť kombináciu informácií pochádzajúcich z dvoch alebo viacerých zdrojov, ako aj so všeobecnými poznatkami odborníka v danej oblasti techniky. Podmienka vynálezcovskej činnosti zároveň poskytuje väčší priestor na hodnotiacu úvahu v tom zmysle, že aj tie technické znaky napadnutého riešenia, ktoré nie sú prítomné v najbližšom stave techniky, sú posudzované z pohľadu priemerného odborníka v danej oblasti techniky. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný posudzoval splnenie podmienky vynálezcovskej činnosti jednotlivých nezávislých nárokov napadnutého riešenia, postupujúc od nároku na ochranu 3 (systém) cez nárok na ochranu 1 (spôsob výroby) k nároku na ochranu 2 (použitie systému). Poznamenal, že prihlasovateľom akcentovaná prezumpcia nezrejmosti napadnutého riešenia pri posudzovaní vynálezcovskej činnosti je vo všeobecnosti síce pravdivá a úrad nezrejmosť na začiatku konania (námietkového alebo výmazového) vždy prezumuje, ale len dovtedy, keď z vykonaného dokazovania a posúdenia v konaní nevyplynie opačný záver, tzn. že riešenie je zrejmé a nie je výsledkom vynálezcovskej činnosti, ako tomu bolo aj v prejednávanom prípade. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp. zn. PÚV 85-2009 II/9-2014 zo dňa 28.01.2014, ktoré navrhoval zrušiť, ako aj jemu predchádzajúce I. st. rozhodnutie a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. V žalobe tvrdil, že rozhodnutiami žalovaného bol ukrátený na svojich právach, a preto sa domáhal preskúmania zákonnosti týchto rozhodnutí s poukazom na ustanovenie § 247 a nasl. O.s.p. V žalobe namietal a uvádzal najmä tieto skutočnosti: 1. Rozhodnutie je nezákonné, vydané na základe jednostranného, zaujatého a neúplného hodnotenia dôkazov, a tým nezistenie skutkového stavu, ktorý by odôvodňoval také rozhodnutie, aké žalovaný vydal. 2. Žalovaný vykonané dôkazy hodnotil svojvoľne, jednostranne, zaujato, a aj to len niektoré. Jeho zistenia nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, preto nesprávne vo veci rozhodol. Uvedené spôsobuje aj nepreskúmateľnosť rozhodnutí. 3. Doteraz vyrábané soľné miestnosti, resp. soľné jaskyne sú vyrábané ako studené, aby sa v čo najväčšej miere približovali prírodným soľným jaskyniam. Ich nedostatkom je minimálne uvoľňovanie inhalátov, a to z dôvodov krátkeho pobytu užívateľov. Predmetom ochrany prihlášky úžitkového vzoru PÚV 85-2009 žalobcu sú teplé soľné miestnosti, ktoré majú mnohonásobne vyššie inhalačné účinky, a to aj pri rovnako krátkom čase pobytu užívateľov. Namietal, že predmetom ochrany nie je tepelné vyžarovanie svetelnými zdrojmi, preto pokiaľ žalovaný uvádza, že uvoľňovanie tepla svetelnými zdrojmi je všeobecne známa vlastnosť týchto zariadení, je bezvýznamné, keďže predmetom ochrany je vyhrievanie soľných panelov, resp. soľnej miestnosti, čo zabezpečuje zvýšené uvoľňovanie minerálnych inhalátov z kamennej soli a minerálnych inhalátov morskej soli. 4. Ani I. st. ani II. st. rozhodnutie žalovaného sa nezaoberalo novou vlastnosťou známej veci, a to zvýšenou inhaláciou a medicínskou prospešnosťou, ale zaoberalo sa iba vyhrievaním sáun, resp. samostatným vyhrievaním bežných miestností, avšak nie soľných. 5. Nesúhlasil so záverom žalovaného, ktorý zamietol prihlásené technické riešenie iba z dôvodu, že mu chýba podmienka vynálezcovskej činnosti, keď v II. st. rozhodnutí uviedol, že takéto riešenie je pre odborníka logické a nevyžaduje si vynaloženie žiadneho vynálezcovského úsilia. Uvedeným žalovaný dehonestuje tvorivú prácu prihlasovateľa, resp. pôvodcu technického riešenia. Už len prvotná myšlienka, že umelo vytvorené „soľné miestnosti“ budú vyhrievané a užívateľom sa poskytne mnohonásobne vyšší inhalačný účinok, považuje žalovaný za vynálezcovský krok. Doteraz všetci používatelia komerčných soľných miestností a jaskýň tieto chladia, pričom žalobca ich vyhrieva a v tom je hlavný vynálezcovský krok. Žalovaný v písomnom stanovisku k žalobe zo dňa 07.04.2014 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že rovnako ako v oblasti patentového práva, aj v oblasti práva úžitkových vzorov je zaradenie vynálezcovskej činnosti, ako kritéria spôsobilosti na ochranu, výrazom snahy odlíšiť technické riešenie spôsobilé na ochranu úžitkovým vzorom od iných formálne nových a prospešných technických riešení, keď nie každé takéto riešenie je výsledkom vynálezcovskej činnosti. Spôsobilé na ochranu úžitkovým vzorom je technické riešenie, ktoré je istým prínosom k stavu techniky ako celku, resp. obohatením tohto stavu. Prihláška úžitkového vzoru č. D. bola zamietnutá z dôvodu, že prihlásené technické riešenie nie je možné považovať za výsledok vynálezcovskej činnosti. Posúdenie splnenia alebo nesplnenia tejto zákonnej podmienky je založené na správnom uvážení žalovaného. Takáto úvaha musí vyplývať a vzísť z dokumentov sprístupnených verejnosti pred dátumom práva prednosti posudzovaného riešenia, resp. zo znalostí a skutočností, ktoré sú v danej oblasti bežne využívané a známe. K následnosti dejov a úkonov podľa nároku na ochranu 1 uviedol, že bez ohľadu na zamýšľanú postupnosť krokov vie odborník na základe vymenovaných krokov k nároku na ochranu 1 určiť, ako obkladový systém vytvoriť, pričom niektoré kroky môže vykonať skôr a niektoré neskôr, ako je naznačené usporiadaním krokov v nároku na ochranu 1. Nebolo potrebné uvedený postup upresňovať, resp. nebol ani dôvod na nariadenie ústneho pojednávania v zmysle § 41 ods. 5 Zákona o úžitkových vzoroch. K problematike teplej soľnej miestnosti v súvislosti s nárokom na ochranu 2 poukázal na znenie nároku na ochranu 2 napadnutého riešenia, z ktorého vyplýva, že žalobca v podstate považuje použitie známej veci, t. j. podľa znenia úvodnej časti nároku na ochranu 2 napadnutého riešenia, použitie „podsvieteného vyhrievacieho stavebnicového obkladového systému zo soľných panelov“ za nový účel, konkrétne na vyhrievanie a zároveň zvýšené uvoľňovanie minerálnych inhalátov z kamennej a morskej soli, za výsledok vynálezcovskej činnosti. Ako žalovaný uvádza aj vo svojich rozhodnutiach, tepelné účinky svetelných zdrojov sú všeobecne známe; s týmto tvrdením je stotožnený aj žalobca. Účinok tepla na látku je všeobecne známy a zrejmý; túto skutočnosť nie je potrebné dokazovať. Vo všeobecnosti platí, že pri zohrievaní tuhej kryštalickej látky sa zvyšuje intenzita kmitavého pohybu jej častíc, a teda sa zvyšuje ich kinetická energia a zoslabuje sa ich vzájomná súdržnosť, čím postupne dochádza k zmene skupenstva alebo k priamej sublimácii. K tvrdeniu žalobcu, ktorý za vynálezcovský krok považuje už samotnú prvotnú myšlienku, že umelo vytvorené soľné miestnosti budú vyhrievané, čo užívateľom poskytne mnohonásobne vyšší inhalačný účinok, žalovaný zdôraznil, že myšlienka sama o sebe nemôže byť dostatočným základom pre splnenie podmienky vynálezcovskej činnosti, pretože ochrana úžitkovým vzorom nemôže byť poskytnutá na myšlienku ako takú, ale len na konkrétne technické riešenie, pričom dané technické riešenie musí spĺňať Zákonom o úžitkových vzoroch stanovené podmienky. Technické riešenie podľa nároku na ochranu 2, ktoré je navrhnuté v D., však vyplýva zo stavu techniky, a teda nie je možné ho považovať za riešenie, ktoré je výsledkom vynálezcovskej činnosti. K tvrdeniu žalobcu, že používatelia soľných miestností, resp. jaskýň tieto chladia, nemá žiadny vplyv na posudzovanie splnenia podmienky vynálezcovskej činnosti. Aj v prípade, že myšlienka môže byť sama o sebe nová, napr. myšlienka vyhrievať soľné miestnosti, technické riešenie uskutočňujúce túto myšlienku v praxi nemusí spĺňať podmienku vynálezcovskej činnosti, pretože je to pre odborníka zrejmé. Konanie začaté na Krajskom súde v Banskej Bystrici o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zn. PÚV 85-2009 II/9-2014 zo dňa 28.01.2014 začalo pod sp. zn. 1Scud/4/2014. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 1Scud/9/2013-32 zo dňa 28.01.2014 pribral do konania účastníka správneho konania, a to navrhovateľa výmazu úžitkového vzoru č. 4690, a to: Firma Krysztalowy swiat, I. D., Produkcyjno Handlowo Uslugowa export, Ul. Stroma 16, 32-020 Wieliczka, Poľská republika, postupujúc podľa § 250 ods. 1 posledná veta O.s.p. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 1Scud/4/2014-26 zo dňa 05.06.2014 pribral do súdneho konania tohto istého účastníka správneho konania ako namietateľa proti prihláške úžitkového vzoru PÚV 85-2009 postupujúc podľa § 250 ods. 1 posledná veta O.s.p. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 1Scud/9/2013-48 zo dňa 10.06.2014 spojil na spoločné konanie veci, ktoré začali pred Krajským súdom v Banskej Bystrici pod sp. zn. 1Scud/9/2013 a sp. zn. 1Scud/4/2014 s tým, že spoločné konanie sa ďalej vedie pod sp. zn. 1Scud/9/2013 aplikujúc ustanovenie § 112 ods. 1 O.s.p., a to z dôvodu hospodárnosti konania, nakoľko veci sa týkajú tých istých účastníkov konania s prihliadnutím aj na skutočnosť, že do konania bolo potrebné pribrať prekladateľku a tlmočníčku z poľského do slovenského jazyka a naopak (§ 18 O.s.p.). Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, ktorého sa žalobca a pribratý účastník konania, napriek riadnemu predvolaniu a doručeniu mu predložených relevantných listín nedostavil. Keďže neprítomní účastníci konania nepožiadali z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, súd pokračoval v konaní v zmysle § 250g ods. 2 O.s.p. a § 101 ods. 2 O.s.p., v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní navrhla žaloby v oboch veciach zamietnuť ako nedôvodné, pričom zotrvávala na odôvodnení napadnutých rozhodnutí a na argumentácii uvedenej v písomných stanoviskách k žalobám. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd príslušný na konanie, preskúmal žalobami napadnuté rozhodnutia správneho orgánu, ako aj konanie a rozhodnutia, ktoré im predchádzali, a to v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobách (§ 249 ods. 2 O.s.p.) zohľadniac zúženie prieskumu v zmysle § 245 ods. 2 O.s.p. a po prejednaní vecí na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloby neboli podané dôvodne, preto žaloby zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zn. PÚV 238-2006/ÚV 4690 II/101-2013 zo dňa 25.10.2013, ktorým bol zamietnutý rozklad a potvrdené rozhodnutie žalovaného vydané v I. stupni zn. PÚV 238-2006/ÚV 4690-I/66-2011 z 24.10.2011, ktorým úrad aplikujúc ustanovenie § 44 ods. 1 písm. f) zákona č. 517/2007 Z.z. vymazal z registra úžitkový vzor č. 4690 s názvom „Stavebnicový mozaikový soľnopanelový obkladový systém“ z dôvodu, že napadnuté riešenie nespĺňalo v čase podania podmienky na zápis do registra podľa ustanovenia § 1 zákona č. 478/1992 Zb., pretože v porovnaní so známym stavom techniky nepresahuje rámec prostej odbornej schopnosti (1Scud/9/2013). Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zn. PÚV 85-2009 II/9-2014 zo dňa 28.01.2014, ktorým bol zamietnutý rozklad a potvrdené rozhodnutie žalovaného vydané v I. stupni zn. PÚV 85-2009 V-29-Ma z 21.05.2012, ktorým podľa § 42 ods. 2 písm. a) zákona č. 517/2007 Z.z. úrad zamietol prihlášku úžitkového vzoru č. sp. PÚV 85-2009 s názvom „Spôsob výroby podsvieteného vyhrievacieho stavebnicového obkladového systému zo soľných panelov, jeho použitie a zariadenie na jeho uskutočnenie“, a to z dôvodu, že v konaní o námietkach proti zápisu napadnutého riešenia do registra úžitkových vzorov bolo zistené, že predmet PÚV 85-2009 nespĺňa podmienky ochrany podľa § 4 Zákona o úžitkových vzoroch, pretože ho nie je možné považovať za výsledok vynálezcovskej činnosti podľa § 8 ods. 1 Zákona o úžitkových vzoroch (1Scud/4/2014). Podľa § 60 ods. 1 zákona č. 517/2007 Z.z. o úžitkových vzoroch, konania o prihláškach a konania vo veciach úžitkových vzorov, ktoré neboli právoplatne ukončené pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa ukončia podľa tohto zákona. Podľa § 58 ods. 4 zákona č. 517/2007 Z.z., na konanie pred úradom podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 52 ods. 2 zákona č. 517/2007 Z.z., úrad rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ktoré boli účastníkmi konania predložené alebo navrhnuté. Podľa § 44 ods. 1 písm. f) zákona č. 517/2007 Z.z., na návrh tretej osoby úrad vykoná výmaz úžitkového vzoru z registra (ďalej len "výmaz"), ak neboli splnené podmienky na zápis úžitkového vzoru do registra podľa predpisov platných v čase jeho zápisu. V čase zápisu napadnutého úžitkového vzoru do registra upravoval podmienky na zápis úžitkových vzorov do registra zákon č. 478/1992 Zb. o úžitkových vzoroch. Podľa § 17 ods. 1 písm. a) zákona č. 478/1992 Zb., na návrh kohokoľvek Úrad vykoná výmaz úžitkového vzoru z registra, ak technické riešenie nie je spôsobilé na ochranu podľa § 1 a 3. Navrhovateľ navrhoval výmaz napadnutého úžitkového vzoru z dôvodu, že riešenie podľa úžitkového vzoru č. XXXX nie je nové a nepresahuje rámec prostej odbornej schopnosti. Podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 478/1992 Zb., (1) Technické riešenie je nové, ak nie je súčasťou stavu techniky. (2) Stavom techniky na účely tohto zákona je všetko, čo bolo predo dňom, od ktorého prislúcha prihlasovateľovi úžitkového vzoru právo prednosti (§ 9), zverejnené. Podľa § 1 zákona č. 478/1992 Zb., technické riešenia, ktoré sú nové, presahujú rámec prostej odbornej schopnosti a sú priemyselne využiteľné, sa chránia úžitkovými vzormi. Podľa § 42 ods. 1 zákona č. 517/2007 Z.z., na základe námietok, ku ktorým sa prihlasovateľ vyjadril, úrad v rozsahu podaných námietok preskúma, či predmet prihlášky spĺňa podmienky ochrany podľa § 4 až 6 alebo prihláška spĺňa podmienku podľa § 32 ods. 3. Podľa § 42 ods. 2 písm. a) zákona č. 517/2007 Z.z., ak úrad v konaní podľa odseku 1 na základe dokazovania vykonaného na návrh účastníkov zistí, že predmet prihlášky úplne alebo čiastočne nespĺňa podmienky ochrany podľa § 4 až 6 alebo prihláška nespĺňa podmienku podľa § 32 ods. 3, námietkam v príslušnom rozsahu vyhovie a prihlášku úplne alebo čiastočne zamietne. Podľa § 4 zákona č. 517/2007 Z.z., technické riešenie je spôsobilé na ochranu úžitkovým vzorom, ak je nové, je výsledkom vynálezcovskej činnosti a je priemyselne využiteľné. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 517/2007 Z.z., za stav techniky sa na účely tohto zákona považuje všetko, čo bolo kdekoľvek predo dňom, od ktorého patrí prihlasovateľovi úžitkového vzoru (ďalej len "prihlasovateľ") právo prednosti podľa § 34 ods. 1, sprístupnené verejnosti akýmkoľvek spôsobom. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 517/2007 Z.z., technické riešenie sa považuje za výsledok vynálezcovskej činnosti, ak pre odborníka nevyplýva zrejmým spôsobom zo stavu techniky. Podľa čl. 46 ods. 2 zákona č. 460/1992 Zb. - Ústava SR; kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. Podľa § 248 písm. b) O.s.p., Súdy nepreskúmavajú rozhodnutia, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického stavu vecí, ak samy osebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania, zamestnania alebo podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti. Podľa § 245 ods. 2 O.s.p., pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutí orgánu verejnej správy na základe žalôb proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. nie je absolútny. Súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánu verejnej správy, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje, pričom zo súdneho prieskumu nemôžu byť vylúčené rozhodnutia a postupy správnych orgánov vo veciach základných práv a slobôd. Vzhľadom na povahu napadnutých rozhodnutí žalovaného a predmet konania pred správnym orgánom, súd sa primárne zaoberal otázkou, či napadnuté rozhodnutia žalovaného nepodliehajú zákonnej výluke zo súdneho prieskumu v zmysle § 248 písm. b) O.s.p., resp. v akom rozsahu je zúžený súdny prieskum. K rozsahu súdneho prieskumu v konaniach obdobnej povahy zaujal stanovisko Najvyšší súd SR vo viacerý rozhodnutiach, v ktorých v zásade určil interpretačný rámec pojmu „technický stav vecí“, t. j. aplikačný rámec zákonnej výluky podľa § 248 písm. b) O.s.p. Z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4SžoKS 162/2005 zo dňa 13.12.2007 vyplýva, že zákonná výluka sa uplatňuje iba v nevyhnutnom rozsahu a výlučne na tú časť správnej úvahy, kde dochádza k posúdeniu technického stavu veci. Všeobecným východiskom pre neaplikáciu ustanovenia § 248 písm. b) O.s.p. je jeho súvislosť s ustanovením § 245 ods. 2 O.s.p. Ak nie je možné jednoznačne odčleniť technické posudzovanie veci od právnych otázok, ide o oblasť správneho uváženia, ktorá podlieha režimu ustanovenia § 245 ods. 2 O.s.p. Súd však v týchto prípadoch preskúmava iba to, či rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súdy aplikujúc ustanovenie § 245 ods. 2 O.s.p. nie sú oprávnené nahrádzať správne uváženie svojou vlastnou úvahou. Správna úvaha predstavuje ponechanie možnosti správnemu orgánu v rámci určitého tolerančného pásma formulovať svoje závery autonómne. Súd na základe tvrdených dôvodov žalobcu zisťuje, či nedošlo k zjavným logickým rozporom v úsudku. Je zrejmé, že posúdenie otázky vynálezcovskej činnosti patrí do správnej úvahy žalovaného a súd preto obmedzuje súdny prieskum v zmysle § 245 ods. 2 O.s.p. Súd je oprávnený vstúpiť do tolerančného pásma správnej úvahy len vtedy, ak žalobca v žalobe jednoznačne vyvráti právne východiská žalovaného správneho orgánu, t. j. argumentačne jednoznačne preukáže vybočenie z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, pričom pre zrušenie rozhodnutia nepostačuje, keď vec zostáva v polohe rovnako závažných argumentov (porovnaj závery Najvyššieho súdu SR vyslovené v rozsudkoch sp. zn. 3Sž-o-KS 45/2008, 4SžoKS 162/2005, 3Sžh 1/2010). Okrem vyššie uvedeného zúženia súdneho prieskumu je súdny prieskum určovaný tiež rozsahom žalobných námietok. Konanie podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je prísne ovládané dispozičnou zásadou, t. j. súd prihliada len na žalobcom uplatnené žalobné námietky v zákonom stanovenej lehote na podanie žaloby, t. j. preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgán len v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (v medziach žaloby) a sám za žalobcu nevyhľadáva dôvody nezákonnosti rozhodnutia, resp. postupu správneho orgánu. Súd preto zohľadňoval len tie podania žalobcu, ktoré boli podané v zákonom stanovenej lehote na podanie žaloby, resp. z ďalších podaní tie skutočnosti, ktoré bolo možné považovať za rozvinutie pôvodne uplatnených žalobných dôvodov v žalobe podanej v lehote. Po preskúmaní vecí, oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu a stanoviskami účastníkov konania, súd sa plne stotožňuje s konštatovaním žalovaného, že v žalobe nie sú uvedené také žalobné námietky, ktoré by vyvracali vecnú správnosť záverov, k akému dospel žalovaný, ktoré viedli k výmazu úžitkového vzoru č. 4690 z registra z dôvodu, že napadnuté riešenie nespĺňalo v čase podania podmienky na jeho zápis do registra podľa ustanovenia § 1 zákona č. 478/1992 Zb., ako aj záverov, ktoré viedli k zamietnutiu prihlášky úžitkového vzoru č. sp. PÚV 85-2009 z dôvodu, že predmet úžitkového vzoru nespĺňa podmienky ochrany podľa § 4 Zákona o úžitkových vzoroch, pretože ho nie je možné považovať za výsledok vynálezcovskej činnosti podľa § 8 ods. 1 Zákona o úžitkových vzoroch. Súd má za to, že v I. st. aj v II. st. rozhodnutí (v oboch veciach) správny orgán náležite a logicky v rámci svojej voľnej úvahy odôvodnil, ktoré skutočnosti boli podstatné a ktoré viedli k vyššie uvedeným záverom. Žiadne zo žalobných námietok nie sú relevantné a opodstatnené. Vybočenie z medzí a hľadísk ustanovených zákonov nebolo preukázané. Zo žalôb vyplýva, že žalobca sa v podstate nestotožnil s odborným posúdením veci, ktoré vykonal žalovaný a ktoré sa premietlo do napadnutých rozhodnutí o výmaze dotknutého úžitkového vzoru a o zamietnutí prihlášky dotknutého úžitkového vzoru, vydaných na základe správneho uváženia. Súdne konanie nie je pokračovaním správneho konania a súd ani nevykonáva vlastné dokazovanie za účelom jeho konfrontovania s dokazovaním vykonaným v správnom konaní. Napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj im predchádzajúce I. st. rozhodnutia, vychádzajú z náležite zisteného stavu veci a z dokladov a podaní, ktoré boli predložené v konaní. Úrad venoval dostatočnú pozornosť vyhodnoteniu dokumentov predložených navrhovateľom výmazu a namietateľom. Postup pri posudzovaní splnenia podmienky vynálezcovskej činnosti u dotknutej prihlášky, resp. posudzovanie splnenia podmienok na zápis dotknutého vymazaného úžitkového vzoru platných v čase jeho podania, žalovaný náležite objasnil. Posúdenie splnenia alebo nesplnenia zákonnej podmienky presiahnutia rámca prostej odbornej schopnosti, resp. vynálezcovskej činnosti, je pritom založené na správnej úvahe žalovaného, rovnako ako posúdenie splnenia alebo nesplnenia zákonnej podmienky, či prihlásené technické riešenie je možné považovať za výsledok vynálezcovskej činnosti. Súd sa stotožňuje so stanoviskom žalovaného, že takáto úvaha musí vyplývať a vzísť z dokumentov sprístupnených verejnosti pred dátumom práva prednosti posudzovaného riešenia, resp. zo znalostí a skutočností, ktoré sú v danej oblasti bežne využívané a známe. Nemusí ísť len o doklady predložené v konaní, ale žalovaný môže v rámci svojej správnej úvahy zohľadniť v danej oblasti bežne využívané a známe skutočnosti alebo znalosti. Konanie o výmaze úžitkového vzoru zákonodarca ustanovuje v právnych normách §§ 44, 45, 46 zákona č. 517/2007 Z.z. o úžitkových vzoroch a pokiaľ v Zákone o úžitkových vzoroch nie je ustanovené inak, úrad postupuje v zmysle ustanovení Správneho poriadku. Konanie je ovládané dispozičnou zásadou, ale aj zásadou súčinnosti a zásadou zákonnosti ako zákonný predpoklad zistenia objektívnej pravdy. Zákonodarca podmienil predmetné konanie aj zásadou koncentračnou ustanovenej v právnej norme v § 45 ods. 1 zákona č. 517/2007 Z.z. Konanie o námietkach proti zápisu do registra je upravené v ustanovení § 40 a nasl. Zákona o úžitkových vzoroch. Je zrejmé, že v konaní o prihláške úžitkového vzoru zákon nepredpokladá žiadny vecný prieskum, preto konanie závisí od iniciatívy dotknutých osôb, ktoré majú možnosť namietať a tvrdiť po zverejnení prihlášky proti zápisu úžitkového vzoru do registra, a to jednak z dôvodu, že predmet prihlášky nespĺňa podmienky ochrany podľa §§ 4 - 6, alebo prihláška nespĺňa podmienku podľa § 32 ods. 3. Je zrejmé, že v zmysle § 40 ods. 2 námietky musia obsahovať právne a skutkové odôvodnenie, ako aj dôkazy, prípadne označenie dôkazov, ktoré namietateľ predloží, avšak koncentračná zásada sa plne neuplatňuje, nakoľko podľa znenia tohto ustanovenia nevyplýva, že by na neskôr doložené dôkazy, resp. označenie dôkazov, nebolo možné prihliadať. Taktiež nie je vylúčené, aby aplikujúc zásadu zákonnosti ako zákonný predpoklad zistenia objektívnej pravdy žalovaný nezohľadňoval okrem týchto dôkazov aj iné skutočnosti významné pre rozhodnutie, v danom prípade pri posudzovaní, či prihlásené technické riešenie je, alebo nie je možné považovať za výsledok vynálezcovskej činnosti, keď správna úvaha môže vzísť zo znalostí a skutočností, ktoré sú v danej oblasti bežne využívané a známe. Súd v zhode so žalovaným zastáva stanovisko, že žalovaný v konaní pri posudzovaní otázky vynálezcovskej činnosti je oprávnený zohľadňovať aj iné skutočnosti ako dôkazy predložené navrhovateľom výmazu, resp. namietateľom proti prihláške úžitkového vzoru. Neobstojí preto žalobná námietka žalobcu, že žalovaný hodnotil, zohľadňoval aj iné veci, ako boli predložené navrhovateľom, pretože všetky tieto skutočnosti, ktoré boli zohľadnené, vyplývali z oblasti znalostí fiktívneho odborníka označeného v ustanovení § 8 ods. 1 Zákona o úžitkových vzoroch. Súd sa nestotožňuje s tvrdením v žalobe, že napadnuté rozhodnutia boli vydané na základe jednostranného, zaujatého a neúplného hodnotenia dôkazov, naopak zastáva stanovisko, že dokazovanie bolo vykonané v dostatočnom rozsahu a záver z vykonaného dokazovania bol žalovaným náležite objasnený, ako aj samotné hodnotenie dôkazov a skutočností, ktoré boli podkladom pre vydanie napadnutých rozhodnutí. Napadnuté rozhodnutia žalovaného boli vydané na základe správneho uváženia. Súd nezistil žiadne vybočenie z medzí a hľadísk ustanovených zákonom v postupe správneho orgánu. Z tvrdených dôvodov v žalobách súd nezistil zjavné logické rozpory v správnom uvážení, ani porušenie základných pravidiel správneho konania. Žalovaný pri hodnotení splnenia podmienok pre zápis dotknutého úžitkového vzoru v súvislosti s návrhom na jeho výmaz a pri posudzovaní podmienok prihlášky dotknutého úžitkového vzoru, hodnotil všetky zákonom stanovené podmienky, zohľadňujúc dokumenty predložené navrhovateľom výmazu a namietateľom proti prihláške, pričom zároveň správny orgán vychádzal z vedomostí a znalostí, ktoré tvorili stav techniky v relevantnom období. Súd nezistil žiadne pochybenia pri aplikácii dotknutých ustanovení Zákona o úžitkových vzoroch. Súd vzhľadom na to, že rozhodnutia boli vydané na základe správneho uváženia, pričom správna úvaha bola náležite objasnená a záver, k akému dospel žalovaný, zrozumiteľne objasnený, súd nepovažuje za potrebné duplicitne konštatovať závery žalovaného, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil. Poukazuje však na závery vyslovené v rozsudku Najvyššieho súdu SR 6Sžhuv/7/2013 zo dňa 28.05.2014, z ktorého vyplýva, že zákonodarca právne posúdenie splnenia podmienok v zmysle právnej úpravy patentového zákona zveruje do právomoci žalovaného, a preto, pokiaľ by súd nahradil jeho správnu úvahu svojou vlastnou, zasiahol by do jeho právomocí ako orgánu verejnej správy, čo nie je prípustné. Súd poznamenáva, že v tam posudzovanej veci bolo namietané, že to, či vynález spĺňa podmienku vynálezcovskej činnosti, nezáleží výlučne od posúdenia technického stavu veci, pretože aj súd má možnosť po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu posúdiť a rozhodnúť, či vynález chránený patentom zrejmým spôsobom vyplýva, alebo nevyplýva zo stavu techniky. Najvyšší súd SR v citovanom rozsudku jednoznačne konštatoval, že súd do posúdenia tejto otázky správnym orgánom nemôže zasahovať svojou vlastnou úvahou, pretože to nepatrí do právomoci súdu, ale správneho orgánu. Súd poznamenáva, že predmetné rozhodnutie je použiteľné aj pre konanie o úžitkových vzoroch (malých patentoch). Z dôvodov vyššie uvedených súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj postup žalovaného, sú v súlade so zákonom. Žalovaný vec správne právne posúdil, pričom sa náležite vysporiadal s relevantnými námietkami uplatnenými v rozkladoch, svoje rozhodnutia aj vyčerpávajúco odôvodnil a súd sa s jeho závermi a odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p., keď žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t. j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.