Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/158/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6018200741 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6018200741.4 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ivany Datlovej a členiek senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Aleny Antalovej v právnej veci žalobcu: twoeco, s.r.o., so sídlom Jelačičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 863 528, zast.: Advokátska kancelária MCL, s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 50 074 369, proti žalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, so sídlom Švermova 43, 974 04 Banská Bystrica, za účasti ďalšieho účastníka: TM & PATENT ATTORNEY NEUSCHL, s.r.o., so sídlom Dostojevského rad č. 5, 811 09 Bratislava, IČO: 44 596 332 a osoby zúčastnenej na konaní: Energywater s.r.o., so sídlom Nádražná 55, 900 81 Šenkvice, IČO: 47 526 505, právne zastúpenej: hbr advokáti s.r.o., so sídlom Štefánikova 15, 811 05 Bratislava, IČO: 47 239 310 o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. D. z 20. septembra 2018 takto r o z h o d o l : 1. Žalobu zamieta. 2. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. 3. Ďalšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznáva. 4. Osobe zúčastnenej na konaní náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Administratívne konanie 1. Dňa 18. augusta 2016 bol Úradu priemyselného vlastníctva SR so sídlom v Banskej Bystrici (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy" alebo „ÚPV") doručený návrh TM & PATENT ATTORNEY NEUSCHL Bratislava (ďalej len „navrhovateľ výmazu" alebo „ďalší účastník") na výmaz úžitkového vzoru č. XXXX s názvom „N." (ďalej len „napadnutý úžitkový vzor" alebo „napadnuté riešenie") majiteľa twoeco, s.r.o., so sídlom v Bratislave (ďalej len „žalobca" alebo „majiteľ úžitkového vzoru"), v ktorom tvrdil, že napadnuté riešenie bolo zapísané do registra úžitkových vzorov v rozpore s podmienkami na jeho zápis v zmysle § 4 zákona č. 517/2007 Z.z. o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o úžitkových vzoroch"), pretože nie je nové a nie je výsledkom vynálezcovskej činnosti. Na svoje tvrdenia predložil dôkazy, a to namietané dokumenty J. až J.. Majiteľ úžitkového vzoru sa k návrhu na výmaz úžitkového vzoru na výzvu ÚPV vyjadril podaním z 5. januára 2017. Navrhol zúženie ochrany napadnutého úžitkového vzoru a predložil návrh nového znenia nárokov na ochranu, v zmysle ktorých žiadal, aby ÚPV rozhodol. Navrhovateľ výmazu vo vyjadrení z 9. mája 2017 žiadal, aby bol napadnutý úžitkový vzor z registra úžitkových vzorov vymazaný v plnom rozsahu, pretože ani nové znenie nárokov na ochranu nespĺňa požiadavku novosti a vynálezcovskej činnosti. Prvostupňové rozhodnutie 2. Úrad priemyselného vlastníctva vydal dňa 4. októbra 2017 Rozhodnutie č. D., ktorým podľa § 44 ods. 1 písm. a) zákona o úžitkových vzoroch rozhodol tak, že: „úžitkový vzor č. XXXX sa vymazáva z registra úžitkových vzorov. Kaucia sa podľa § 46 zákona o úžitkových vzoroch vracia navrhovateľovi" (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie"). 3. V odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že napadnutý úžitkový vzor č. XXXX s názvom „N." bol zapísaný do registra úžitkových vzorov dňa 21. januára 2015 s právom prednosti od 23. decembra 2013 s nasledujúcim znením nárokov na ochranu: 1) N., vyznačujúca sa tým, že pozostáva zo vstupného otvoru (X), ktorý je spojený s jedným koncom rúry (X), v ktorej sú striedavo za sebou umiestnené polarizačné elektródy (X) a (X), pričom každá z nich je z iného druhu elektricky vodivého materiálu, medzi ktorými sú dištančné prietokové prvky (X) zhotovené z dielektrického materiálu a z výstupného otvoru (X), ktorý je vodotesne napojený na opačný koniec rúry (X). 2) N. podľa nároku X vyznačujúca sa tým, že striedavo za sebou umiestnené polarizačné elektródy (X) a (X) sú v tvare jednoduchej alebo dvojitej špirály. 3) N. podľa nároku X vyznačujúca sa tým, že striedavo za sebou umiestnené polarizačné elektródy (X) a (X), ktoré sú vytvarované do rúrok, potom po dĺžke ponastrihované, pričom segmenty vzniknuté týmto nastrihnutím sú špirálovité, vyhnuté dovnútra k osi rúrok. 2 4 S / 1 5 8 / 2 0 1 8 - 3 - 4) N. podľa nároku 1, vyznačujúca sa tým, že striedavo za sebou umiestnené polarizačné elektródy sú rošty v tvare mriežky (XX) a (XX). 4. Navrhovateľ výmazu úžitkového vzoru vo svojom návrhu tvrdil, že napadnutý úžitkový vzor nespĺňa podmienky ochrany, pretože nie je nový, na preukázanie čoho predložil nasledovné dokumenty: - úžitkový vzor U. s názvom „N." zverejnený 11. júla 1995 (J.) - patentový spis U. s názvom „Z." zverejnený 2. marca 2012 (J.) - patentový spis U. s názvom „Z." zverejnený 6. augusta 2012 (J.) - patentový spis D. s názvom „Z." zverejnený 8. augusta 1978 (J.) - patentový spis R. s názvom „Z." zverejnený 6. apríla 1977 (J.) - patentový spis D. s názvom „J." zverejnený 16. februára 2012 s prioritou 11. augusta 2010 (J.) - diplomovú prácu s názvom „Z." z roku 2010 (J.) (ďalej aj „namietaný/é dokument/y" alebo „J. až J."). 5. Žalobca (majiteľ úžitkového vzoru) predložil vo vzťahu k namietaným dokumentom verziu zmenených nárokov na ochranu, ktorá obsahovala jeden závislý výrok, a to „N., pozostávajúca zo vstupného otvoru (X), ktorý je spojený s jedným koncom rúry (X), v ktorej sú striedavo za sebou umiestnené polarizačné elektródy (X) a (X), pričom každá z nich je z iného druhu elektricky vodivého materiálu, medzi ktorými sú dištančné prietokové prvky (X) zhotovené z dielektrického materiálu a z výstupného otvoru (X), ktorý je vodotesne napojený na opačný koniec rúry (X), vyznačujúca sa tým, že polarizačné elektródy (X) a (X) sú v tvare jednoduchej alebo dvojitej špirály alebo v tvare rúrok, ktoré sú po dĺžke ponastrihované, pričom segmenty vzniknuté týmto nastrihnutím sú špirálovité, vyhnuté dovnútra k osi rúrok". Tým sčasti uznal dôvodnosť návrhu na výmaz jeho úžitkového vzoru a zohľadnil stav techniky, ktorý je tvorený namietanými dokumentmi J., J. a J.. 6. Rozborom žalobcom zmeneného nároku na ochranu jeho úžitkového vzoru prvostupňový orgán verejnej správy zistil, že všetky znaky význakovej časti hlavného (prvého) nároku na ochranu presunul do predvýznakovej časti nového nároku. Zmenená význaková časť nového nároku obsahuje všetky znaky pôvodného druhého nároku na ochranu a tretieho závislého nároku na ochranu uvedených ako alternatívne vyhotovenie polarizačných elektród (X) a (X) pomocou slova „H.". Posledný pôvodný nárok na ochranu (P.) si majiteľ v zmenenom znení nárokov na ochranu neuplatnil, a tým z ochrany vylúčil znaky, ktoré v ňom boli obsiahnuté. Takto zmenený nárok na ochranu nepresahoval rozsah pôvodne zapísaného úžitkového vzoru č. XXXX, a preto spĺňal podmienku vyjadrenú v § 39 ods. 1 patentového zákona aj podmienku upravenú v § 7 ods. 1 vyhlášky Úradu priemyselného vlastníctva č. 1/2008 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon o úžitkových vzoroch, a preto 2 4 S / 1 5 8 / 2 0 1 8 - 4 - prvostupňový orgán verejnej správy pri hodnotení splnenia podmienky novosti a vynálezcovskej činnosti vychádzal zo žalobcom zmenených nárokov na ochranu. 7. Splnenie podmienky novosti posudzoval ÚPV s poukazom na § 7 ods. 1 až 4 zákona o úžitkových vzoroch vo vzťahu k jednotlivým predloženým namietaným dokumentom J. až J. a dospel k záveru, že uvedenými namietanými dokumentami navrhovateľ výmazu nepreukázal, že napadnutý úžitkový vzor/ napadnuté riešenie v znení nových žalobcom uplatnených nárokov na ochranu nie je nový. Konštatoval, že jednotlivo nie sú v namietaných dokumentoch J. až J. obsiahnuté všetky jeho znaky. 8. Porovnaním znakov zariadenia podľa nároku napadnutého úžitkového vzoru s prvkami, ktoré sú použité v zariadení v dokumente J. zistil, že dokument J. využíva všetky prvky iónovej polarizačnej jednotky na fyzikálnu úpravu vody, ktoré obsahuje aj nárok žalobcu na ochranu vo svojom predvýznaku, ale explicitne neuvádza tvar elektród zhodný s napadnutým riešením, a preto označil nezávislý nárok na ochranu napadnutého riešenia voči riešeniu v dokumente J. za nový. 9. Porovnaním znakov nároku napadnutého úžitkového vzoru s prvkami, ktoré sa používajú v zariadení v dokumente J., ktoré rieši galvanickú úpravu kvapalín, najmä pitnej vody zistil, že dokument J. využíva všetky prvky iónovej polarizačnej jednotky na fyzikálnu úpravu vody, ktoré obsahuje aj nárok žalobcu na ochranu vo svojom predvýznaku, avšak explicitne neuvádza tvar elektród zhodný s napadnutým riešením. Nezávislý nárok napadnutého riešenia vo vzťahu k riešeniu obsiahnutému v dokumente J. označil za nový. 10. Porovnaním znakov prvého nároku napadnutého úžitkového vzoru s prvkami, ktoré sa používajú v zariadení v dokumente J., ktorý opisuje zásobník kvapalín s výstupom použiteľných aktivovaných kvapalín, najmä aktivovanej vody, najmä pre pitný režim zistil, že dokument J. využíva všetky prvky iónovej polarizačnej jednotky na fyzikálnu úpravu vody, ktoré obsahuje aj nárok na ochranu uvedený v jeho predvýznakovej časti, avšak explicitne neuvádza tvar elektród zhodný s napadnutým riešením. Preto ÚPV označil nezávislý nárok napadnutého riešenia voči riešeniu obsiahnutému v dokumente J. za nový. 11. Porovnaním znakov technického riešenia podľa dokumentu J., ktorý opisuje zariadenie na rozklad vodných roztokov a nároku na ochranu napadnutého úžitkového vzoru ÚPV zistil, že celá konštrukcia zariadenia na rozklad tekutých roztokov v dokumente J. je síce v princípe zhodná s procesom elektrolýzy, a teda aj s napadnutým riešením, ale obsahuje aj zdroj magnetického poľa, t. j. cievku, ktorá proces urýchľuje, a preto označil nezávislý nárok napadnutého riešenia voči riešeniu v dokumente J. za nový. 12. Namietaný dokument J. opisuje zariadenie na vyrovnávanie prúdu kvapaliny. Z popisu znakov riešenia uvedených v tomto dokumente vyplýva, že konštrukcia zariadenia na vyrovnávanie prúdu tekutiny je rozdielna. Zariadenie nepracuje na galvanickom princípe, a preto neobsahuje žiadne elektródy, ktoré sú predmetom nároku na ochranu napadnutého technického riešenia, z čoho prvostupňový orgán verejnej správy vyvodil, že dokument J. neobsahuje všetky znaky riešenia napadnutého úžitkového vzoru, a preto nezávislý nárok napadnutého riešenia voči riešeniu v dokumente J. označil za nový. 2 4 S / 1 5 8 / 2 0 1 8 - 5 - 13. Nezávislý nárok napadnutého riešenia na ochranu označil za nový aj vo vzťahu k riešeniu v dokumente J., ktorý si nárokuje prioritu z dokumentu J., a teda je jeho analógom. Opisuje zariadenie na galvanickú úpravu vody. Dokument J. preferuje v opise v stĺpci X a X diskovitý tvar elektród, ale explicitne neuvádza tvar elektród zhodný s napadnutým riešením. 14. Zariadenie podľa namietaného dokumentu J. využíva ionizačný proces, pri ktorom môžu byť použité rôzne typy elektród, pričom na str. 26 až 28 tohto dokumentu sú opísané rôzne typy elektród ako hlavných častí olovených akumulátorov. Nie je však explicitne uvedený tvar elektród nárokovaný v napadnutom úžitkovom vzore, a preto ÚPV konštatoval, že vzhľadom na dokument J. je napadnuté riešenie nové. 15. Nesplnenie podmienky vynálezcovskej činnosti navrhovateľ výmazu odôvodnil poukazom na totožné namietané dokumenty J. až J. a tvrdil, že špirálové, nastrihované a stáčané elektródy sú známe z elektrolytických procesov a zariadení s ionizačnými procesmi (N. a H.), t. j. z príbuzného odboru techniky, do ktorých patria aj iónové a polarizačné jednotky na fyzikálnu úpravu vody, a preto prenesenie znakov technického riešenia z jednej oblasti techniky do druhej vyplýva pre odborníka zrejmým spôsobom. ÚPV pri posudzovaní splnenia podmienky vynálezcovskej činnosti namietaného úžitkového vzoru poukázal na § 8 ods. 1, 2 zákona o úžitkových vzoroch. Postupoval podľa metódy „problém - riešenie" a vlastný postup hodnotenia vynálezcovskej činnosti rozdelil na - identifikáciu najbližšieho stavu techniky, posudzovanie technických účinkov dosiahnutých technickými znakmi napadnutého riešenia, ktoré sú rozdielne od technických znakov najbližšieho stavu techniky, - definovanie objektívneho technického problému, ktorý mal byť vyriešený napadnutým riešením, - posúdenie, či predmetné riešenie napadnutého úžitkového vzoru je, resp. nie je výsledkom vynálezcovskej činnosti v danej oblasti techniky na základe stavu techniky a objektívneho technického problému, pričom vychádzal z dvoch na ochranu nárokovaných alternatív polarizačných elektród (v tvare jednoduchej alebo dvojitej špirály alebo v tvare rúrok, ktoré sú po dĺžke ponastrihované, pričom segmenty vzniknuté týmto nastrihnutím sú špirálovité, vyhnuté dovnútra k osi rúrok). 16. Uviedol, že zariadenia na fyzikálnu úpravu vody, ktorým je aj iónová polarizačná jednotka na galvanickom princípe, opísaná v napadnutom riešení, sú zo stavu techniky známe. Cieľom napadnutého riešenia bolo vytvoriť iónovú polarizačnú jednotku s podstatne zvýšenou účinnosťou, ktorá závisí aj od veľkosti elektród. Tie boli preto navrhnuté tak, aby plocha, ktorú pretekajúca voda obmýva bola čo najväčšia a zároveň, aby pretekajúcej vode kládli čo najmenší odpor pre dosiahnutej nízkej tlakovej straty zariadenia. 17. Po preskúmaní namietaných dokumentov J. až J. (týkajúcich sa zariadení s ionizačnými procesmi, t. j. ionizátorov aj akumulátorov) ÚPV konštatoval, že všetky patria do rovnakej oblasti techniky ako napadnutý úžitkový vzor, vrátane J. a J., o ktorých žalobca tvrdil, že sa netýkajú oblasti techniky, ktorou sa zaoberá napadnutý úžitkový vzor. Po porovnaní konštrukčných znakov a technického účinku jednotlivých súčastí opísaných v namietaných dokumentoch J. až J. s konštrukčnými znakmi napadnutého riešenia podľa 2 4 S / 1 5 8 / 2 0 1 8 - 6 - nezávislého nároku na ochranu a ich technických účinkov označil za najbližší stav techniky namietaný dokument J., resp. J., z ktorého bola uplatnená priorita pre J. s tým, že cieľ ich riešení je rovnaký. Zvýšenie účinnosti je dosiahnuté tvarom elektród, ktoré majú veľký povrch a ich tvar zabezpečuje aj rotáciu, resp. vírivosť pohybu kvapaliny. 18. Namietaný dokument J. opisuje zariadenie na galvanickú úpravu vody, ktoré je vybavené závitmi na pripojenie k hydraulickému zariadeniu, pozostávajúce z prietokového telesa (X) so vstupným a výstupným otvorom, v ktorom sú umiestnené elektródy (X, X) každá z iného elektricky vodivého materiálu, medzi ktorými sú dištančné prvky (X) z dielektrického materiálu. Elektródy (X, X) majú tvar po obvode segmentovito nastrihnutých kotúčov, kde ich jednotlivé segmenty sú vyhnuté pod uhlom alfa na jednu alebo druhú stranu (nárok č. X) alebo do jednej strany (nárok č. X) alebo druhú elektródu (X) tvorí vnútorný plášť prietokového telesa (X), teda má tvar rúrky, v ktorej sú umiestnené jedny elektródy (X) (nárok č. X). Podstata riešenia spočíva v tom, že zabráni usadzovaniu vodného kameňa galvanickou úpravou vody, pri ktorej je zabezpečená rotácia prietoku vody za zvýšenia účinku zariadenia. 19. Namietaný dokument J. opisuje vyhotovenie elektród (XX), ktoré sú podľa možnosti diskovitého tvaru a majú viaceré obvodové segmenty (XX) zarovnané v uhle alfa vzhľadom na rovinu obvodu prvej elektródy a rovnako aj druhá elektróda (XX) je podľa možností diskovitého tvaru a jej obvodové segmenty sú zarovnané v uhle alfa vzhľadom na rovinu obvodu druhej elektródy. Elektródy sú vyrobené z navzájom odlišných kovov, najmä s ohľadom na ich rozdielnu elektronegativitu. Prvý kov je kov s vyššou galvanickou účinnosťou a je anódou (XX) a druhý kov je menej aktívny a bude pôsobiť ako katóda (XX). Elektródy (XX) môžu mať akýkoľvek tvar, ale preferuje sa diskovitý tvar, pretože kruhový prierez disku elektródy (XX) vylepšuje pomer povrchu, ktorý je v kontakte s kvapalinou vedenou cez elektródy v porovnaní s objemom elektródy. 20. Porovnaním znakov chránených v nezávislom nároku na ochranu napadnutého riešenia a znakov zariadenia opísaného v dokumente J., resp. J. dospel ÚPV k zisteniu ich rozdielov spočívajúcich v tom, že J., resp. J. opisujú elektródy v tvare kotúčov, diskov alebo rúrky a ich usporiadanie v polarizačnej jednotke, ktoré majú po vytvarovaní nastrihnutých segmentov v podstate špirálovitý tvar. V napadnutom úžitkovom vzore sú elektródy priamo vytvorené ako špirály, resp. ako dvojšpirály a aj po nastrihnutí elektród v tvare rúrok a vyhnutí ich segmentov (druhá alternatíva) ide vo svojej podstate o špirálovité elektródy. V obidvoch porovnávaných riešeniach obsiahnutých v dokumentoch J., resp. J. bolo snahou, aby prúd pretekajúcej vody, resp. kvapaliny mal vírivý charakter, buď pravotočivý alebo ľavotočivý alebo striedavý, čo závisí od tvaru elektród, ktoré sú obtekané kvapalinou. Zo všeobecných vedomostí odborníka v danej oblasti je zrejmé, že tvar elektród má vplyv na účinnosť galvanického článku. Špirálovitý tvar elektród zabezpečujúci špirálovité vírenie vody je pritom možné odvodiť nielen z namietaných dokumentov J., resp. J., ale takéto riešenie vyplýva aj z namietaného dokumentu J., kde sú dvojité špirály opísané v stĺpci X ako „P. elektródy (XX) sú zložené z dvoch kovových pásov (XX), ktoré sú navinuté do vírivých tvarov". Aj v namietanom dokumente J. sú opísané rôzne typy elektród v olovených akumulátoroch, a to mriežkové, špirálové, trubkové a diskové, ktorých použitie závisí od konkrétneho účelu. 2 4 S / 1 5 8 / 2 0 1 8 - 7 - 21. Z uvedeného ÚPV vyvodil, že rôzny tvar elektród na zvýšenie účinnosti galvanického článku, vrátane špirálovitého tvaru, nebol v danom odbore techniky pred dátumom prednosti napadnutého riešenia neznámy. Pre odborníka v danej oblasti riešenie podľa nezávislého nároku na ochranu napadnutého úžitkového vzoru priamo vyplýva z namietaných dokumentov J., resp. J., v spojení s namietanými dokumentami J. a J., a preto nepovažoval napadnuté riešenie za výsledok vynálezcovskej činnosti. Za objektívny technický problém označil vytvorenie alternatívneho konštrukčného vyhotovenia tvaru elektród ionizačnej polarizačnej jednotky pracujúcej na galvanickom princípe, ktorá bude mať zvýšenú účinnosť s tým, že riešenia opísané v dokumentoch J., resp. J. majú rovnaký účinok, aký uviedol žalobca pri riešení chránenom napadnutým úžitkovým vzorom. Nesúhlasil s argumentáciou žalobcu o rozdielnych riešeniach v prípade použitia kotúčových/diskových elektród postavených kolmo na smer prúdenia kvapaliny (namietaný dokument J., resp. J.), alebo elektród v tvare rúrky, ktoré sú po dĺžke ponastrihované (napadnutý úžitkový vzor) a ich vplyve na prietok kvapaliny, hlavne namietané spomalenie až zabrzdenie v prípade diskovitých elektród. Uviedol, že diskovité elektródy s po obvode nastrihnutými segmentami opísané v J., resp. v J. nepôsobia ako zátka, pretože nie sú uzavreté. Pootočením a vyhnutím ich segmentov do určitej strany je odpor kladený prúdiacej kvapaline primeraný a zároveň zabezpečujú jej špirálovité, a teda vírivé prúdenie tak, aby styk upravovanej kvapaliny s elektródami bol čo najdlhší a najintenzívnejší. 22. Na základe uvedených skutkových zistení a ich právneho posúdenia prvostupňový orgán verejnej správy konštatoval, že napadnutý úžitkový vzor č. XXXX v čase jeho zápisu nespĺňal podmienky na zápis do registra podľa § 4 v spojení s § 8 zákona o úžitkových vzoroch, pretože nebol výsledkom vynálezcovskej činnosti, a preto ho z registra úžitkových vzorov vymazal. Rozhodnutie žalovaného 23. O rozklade, ktorý podal žalobca voči prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný Rozhodnutím č. D. zo dňa 20. septembra 2018 s poukazom na § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok"), § 44 ods. 1 písm. a) a § 8 ods. 1 zákona o úžitkových vzoroch tak, že rozklad zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie (ďalej len „rozhodnutie žalovaného"). 24. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný zopakoval obsah návrhu na výmaz napadnutého úžitkového vzoru, priebeh administratívneho konania, skutkové zistenia a právne závery prvostupňového orgánu verejnej správy, obsah žalobcom podaného rozkladu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu uvedenom v podanom rozklade v súlade s § 53 ods. 2 zákona o úžitkových vzoroch ako aj konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie o výmaze napadnutého úžitkového vzoru z registra úžitkových vzorov z dôvodu naplnenia podmienok upravených v § 44 ods. 1 písm. a) zákona o úžitkových vzoroch je správne, vydané v súlade s platnými právnymi predpismi. Stotožnil sa so skutkovou a právnou argumentáciou prvostupňového orgánu verejnej správy, že napadnutý úžitkový vzor v čase jeho zápisu nespĺňal podmienky na zápis do registra podľa § 4 v spojení s § 8 zákona o úžitkových vzoroch, pretože nebol výsledkom vynálezcovskej činnosti. Po posúdení jednotlivých námietok žalobcu nezistil dôvody na zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia. 2 4 S / 1 5 8 / 2 0 1 8 - 8 - 25. Žalobca spochybnil správnosť prvostupňového rozhodnutia v časti posúdenia splnenia podmienky vynálezcovskej činnosti a tvrdil, že pokiaľ bol ÚPV napadnutý úžitkový vzor vo vzťahu ku všetkým namietaným dokumentom J. až J. označený za nový, potom nemohol pre odborníka vyplývať zrejmým spôsobom zo stavu techniky, a to ani v kombinácii namietaných dokumentov J. až J., a preto bol výsledkom jeho vynálezcovskej činnosti. 26. Žalobca v rozklade namietal, že prvostupňový orgán verejnej správy určil za najbližší stav techniky dva namietané dokumenty - J. a J., ktoré, hoci sú podobné, nie sú rovnaké. Tvrdil, že konštrukcia polarizačných elektród (X, X), ktoré sú podľa jeho upraveného nároku na ochranu vytvorené do rúrok a následne po dĺžke nastrihnuté tak, že vzniknuté segmenty sú špirálovité a vyhnuté dovnútra k osi rúrok nesie znaky invenčnosti a vyžadovala vynálezcovskú činnosť. Takúto konštrukciu nebol odborník v danej oblasti schopný zostrojiť len na základe poznania technických riešení obsiahnutých v namietaných dokumentoch J. až J., pretože žiadny z nich neobsahuje segment v tvare rúrky s nastrihnutými časťami vyhnutými dovnútra jej osi. Polarizačné elektródy obsiahnuté v J. a J. sú v praxi nevyužiteľné, pretože spomaľujú tok tekutiny v potrubí, pričom napadnutým riešením bola dosiahnutá vyššia priepustnosť s dokonalým premiešaním prúdiacej tekutiny a jednoduchšia a výrazne odlišná konštrukcia polarizačných elektród (špirála po celej dĺžke rúrky oproti kotúčovým/diskovým elektródam). Žalobca tiež namietal, že ÚPV nesprávne identifikoval objektívny technický problém, keď zaň považoval „vytvorenie alternatívneho konštrukčného vyhotovenia tvaru elektród ionizačnej polarizačnej jednotky pracujúcej na galvanickom princípe, ktorá bude mať zvýšenú účinnosť" a tvrdil, že napadnuté riešenie nie je alternatívou k namietaným dokumentom J. a J., ale je nové a predstavuje úplne novú kvalitu. S poukazom na rozhodnutie sťažnostného senátu Európskeho patentového úradu č. T XX/XX žalobca namietal postup ÚPV, ktorý pri posudzovaní vynálezcovskej činnosti kombinoval rôzne časti textov z rôznych namietaných dokumentov. 27. S uvedenými námietkami žalobcu sa žalovaný vyrovnal tak, že za najbližší stav techniky vo vzťahu k napadnutému riešeniu bol označený namietaný dokument J., pretože mal s napadnutým riešením najviac spoločných znakov, ale aj namietaný dokument J., resp. obidva súčasne, keďže J. si uplatňuje prioritu z J. a riešenia v nich obsiahnuté sú vo veľkej miere identické, čím bola daná opodstatnenosť tohto postupu. Porovnaním zariadenia podľa napadnutého riešenia a zariadenia definovaného v nároku X v namietanom dokumente J. dospel žalovaný k záveru, že v podstate ide o rovnaké zariadenia, ktoré sa vzájomne líšia len tvarom elektród. Vstupný otvor (X) a výstupný otvor (X) podľa napadnutého riešenia zodpovedajú vstupnému otvoru (X) a výstupnému otvoru (X) podľa J.. Rúra (X) napadnutého riešenia zodpovedá prietokovému telesu (X) podľa J.. V oboch porovnávaných riešeniach sú vo vnútri rúry (X), resp. prietokového telesa (X) striedavo umiestnené elektródy, každá z iného elektricky vodivého kovu. Elektródy (X, X) podľa napadnutého riešenia zodpovedajú elektródam (X, X) podľa J.. V oboch porovnávaných riešeniach sú elektródy navzájom oddelené dištančnými prvkami. Dištančné prvky (X) z dielektrického materiálu podľa napadnutého riešenia zodpovedajú dištančným prvkom (X) z elektricky nevodivého materiálu podľa J.. Rozdiel spočíva v tom, že elektródy podľa napadnutého riešenia majú tvar špirály alebo rúrky, pričom rúrky sú po dĺžke viacnásobne nastrihnuté, čím vznikli špirálovité segmenty, ktoré sú vyhnuté dovnútra k osi rúrky a elektródy podľa J. sú diskovité, avšak po obvode sú tiež viackrát nastrihnuté a jednotlivé vzniknuté segmenty sú vyhnuté pod uhlom 2 4 S / 1 5 8 / 2 0 1 8 - 9 - alfa na jednu alebo druhú stranu. Z uvedeného žalovaný vyvodil, že obidve porovnávané riešenia svojou konštrukciou navrhujú zariadenia s čo najväčšou plochou elektród a zároveň zabezpečujúce rotáciu prietoku kvapaliny na zvyšovanie účinku zariadenia, a teda sa obidvoma zariadeniami dosahuje podobný účinok. V zhode s prvostupňovým orgánom verejnej správy žalovaný označil za objektívny technický problém nájdenie vhodného alternatívneho zariadenia dosahujúceho vyšší účinok zariadenia na galvanickú úpravu vôd. Zdôraznil, že označenie riešenia za alternatívne k riešeniu podľa najbližšieho stavu techniky sa pri posudzovaní vynálezcovskej činnosti môže uplatniť vtedy, ak sa riešením sleduje ten istý cieľ, pri ktorom sa dosahuje v podstate rovnaký účinok. Keďže porovnávané riešenia tvarom elektród riešia ten istý problém, a to zvýšenie účinnosti zariadenia, bol ÚPV objektívny problém stanovený správne. K tvrdeniu žalobcu, že v zariadení podľa napadnutého úžitkového vzoru sa dosahuje vyššia priepustnosť v porovnaní s riešeniami obsiahnutými v J. a J.alovaný uviedol, že hoci elektródy v tvare rúrky, resp. špirály sľubujú lepšiu priepustnosť kvapaliny, než elektródy vyrobené z diskov, bez predloženia porovnania prietokových parametrov nemožno posúdiť výslednú účinnosť obidvoch porovnávaných typov zariadení, a preto ho označil za nepreukázané. K žalobcom namietanému záveru ÚPV, že namietaný úžitkový vzor nie je výsledkom vynálezcovskej činnosti žalovaný uviedol, že existujúci stav techniky - J. (využíva sústavu elektród, ktorými sú súosé rúrky), J. (riešenie, v ktorom je druhá elektróda vyhotovená ako rúrka, v ktorej sú umiestnené elektródy jedného druhu), J. a J. (úprava okrajov elektród ich nastrihnutím a vyhnutím vzniknutých segmentov za účelom špirálovitého alebo rotačného prietoku vody), J. (kladné a záporné vírivé elektródy, ktoré majú tvar špirály) zahŕňajú také informácie a riešenia, ktoré odborníka v danej oblasti motivujú k tomu, aby pri hľadaní vhodnej alternatívy k riešeniu podľa J. nahradil diskovú elektródu elektródou v tvare rúrky (využívaná v dokumentoch J. a J.) a upravil ju nastrihnutím a špirálovitým vyhnutím, resp. zatočením vzniknutých segmentov za účelom vytvorenia rotačného prúdenia kvapaliny (J., resp. J.) alebo, aby diskovú elektródu nahradil elektródou v tvare špirály (J.), a preto nie je napadnuté riešenie výsledkom vynálezcovskej činnosti. Hoci v napadnutom riešení popísaná konštrukcia polarizačných elektród je odlišná od konštrukcie známych elektród, a teda spĺňa podmienku novosti, existujúci stav techniky poskytuje informácie, ktoré vedú odborníka k vyhotoveniu elektród podľa napadnutého riešenia, a preto konštrukcia polarizačných elektród obsiahnutá v napadnutom riešení podľa žalovaného nevyžaduje vynaloženie vynálezcovského úsilia, ale len aplikáciu známych prvkov využívaných pri konštrukcii podobných elektród používaných na rovnaký účel. K tvrdeniu žalobcu, že ak je v napadnutom riešení navrhovaná konštrukcia polarizačných elektród nová, potom jeho technické (napadnuté) riešenie spĺňa podmienku vynálezcovskej činnosti žalovaný uviedol, že podľa zákona o úžitkových vzoroch sú „novosť" a „vynálezcovská činnosť" odlišné právne kategórie upravené v rozdielnych zákonných ustanoveniach a hodnotia sa samostatne a nezávisle. Hoci musia byť splnené súčasne, splnenie podmienky „novosti" nie je zárukou, že posudzované riešenie spĺňa aj podmienku „vynálezcovskej činnosti". Pri hodnotení novosti technického riešenia sa posudzuje, či stav techniky (konkrétne riešenie opísané v jedinom dokumente stavu techniky) zahŕňa identické riešenie, t. j. také, ktoré obsahuje všetky znaky definované v nároku na ochranu posudzovaného namietaného riešenia. Pri posudzovaní splnenia podmienky vynálezcovskej činnosti sa hodnotí, či stav techniky (kombinácia viacerých dokumentov) zahŕňa také vedomosti a informácie, na základe ktorých by bol odborník motivovaný vytvoriť napadnuté riešenie bez toho, aby musel vyvinúť vynálezcovské úsilie. Z uvedených dôvodov označil uvedené tvrdenie žalobcu za neopodstatnené a nesprávne. K námietke žalobcu, 2 4 S / 1 5 8 / 2 0 1 8 - 10 - týkajúcej sa postupu ÚPV v rozpore s rozhodnutím T XX/XX žalovaný uviedol, že prvostupňové rozhodnutie neobsahuje časti, ktoré sú v rozpore s predmetným rozhodnutím, ktoré ani nie je pre ÚPV záväzné. Zdôraznil, že pri aplikácii metódy „problém - riešenie" je dovolené kombinovať obsah jedného alebo viacerých dokumentov alebo kombinovať časti dokumentov alebo iné časti stavu techniky s najbližším stavom techniky, ak sú z hľadiska ich obsahu zlučiteľné, t. j. ak pre odborníka existuje primeraný základ na spojenie týchto častí. Žaloba 28. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného aj prvostupňového rozhodnutia, vrátenia veci na ďalšie konanie a uplatnil si náhradu trov konania. Tvrdil, že rozhodnutie žalovaného (aj prvostupňové rozhodnutie) je nezákonné, pretože je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci, je založené na nesprávne/nedostatočne zistenom skutkovom stave veci a je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. 29. Žalobca namietal nesprávne označenie najbližšieho stavu techniky tvoreného namietanými dokumentmi J. a J., pretože štandardne sa za najbližší stav techniky označuje len jeden namietaný dokument. Použitie dvoch dokumentov musí byť opodstatnené, ale podľa žalobcu opodstatnenosť tohto postupu nebola objasnená. Žalovaný nevysvetlil, v čom spočíva odlišnosť namietaných dokumentov J. a J. navzájom a ani neuviedol, ktoré konkrétne znaky z namietaného úžitkového vzoru sú obsiahnuté len v J. alebo len v J. a napriek označeniu najbližšieho stavu techniky namietanými dokumentmi J. a J. použil na porovnanie aj namietané dokumenty J. a J.. Z uvedeného žalobca vyvodil aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Argumentoval poukazom na Smernicu upravujúcu pravidlá prieskumového konania o európskych patentových prihláškach Európskym patentovým úradom (ďalej len „Smernica"), podľa ktorej sa použitie postupu „problém - riešenie" z rôznych dokumentov doterajšieho stavu techniky vyžaduje iba vtedy, ak sa presvedčivo preukázalo, že tieto dokumenty sú rovnako platnými východiskovými dokumentami, s tým, že kombinácia obsahu viacerých dokumentov alebo ich častí môže byť indikáciou prítomnosti vynálezcovskej činnosti, avšak žalovaný sa bez uvedenia dôvodov priklonil k opačnému výkladu. 30. Žalobca namietal aj nesprávne označenie objektívneho technického problému ako „alternatívne konštrukčné vyhotovenie tvaru elektród ionizačnej polarizačnej jednotky pracujúcej na galvanickom princípe, ktorá bude mať zvýšenú účinnosť", pretože napadnuté riešenie nie je alternatívnym, ale novým konštrukčným riešením za účelom podstatného zvýšenia účinnosti polarizačných jednotiek pracujúcich na galvanickom princípe. Argumentáciu žalovaného, že napadnutý úžitkový vzor je alternatívou k riešeniu podľa J. označil žalobca za neurčitú, pretože podľa žalovaného také označenie predpokladá dosahovanie rovnakého cieľa a rovnakého účinku porovnávaných riešení a napriek tomu zároveň tvrdil, že porovnávané riešenia (napadnutý úžitkový vzor a J.) navrhujú zariadenia s čo najväčšou plochou elektród, ktoré zabezpečujú rotáciu kvapaliny na zvyšovanie účinku zariadenia, čím sa dosahuje podobný účinok. Žalobca zdôraznil, že polarizačné elektródy podľa namietaných dokumentov J. alebo J. spomaľujú tok tekutiny v potrubí, a preto sú v praxi kvôli slabej priepustnosti potrubia nevyužiteľné. Napadnuté riešenie predstavuje úplne novú kvalitu v porovnaní s namietanými dokumentmi vzhľadom na dosiahnutú priepustnosť s dokonalým premiešaním prúdiacej tekutiny a jednoduchšiu konštrukciu. Žalobca namietal aj 2 4 S / 1 5 8 / 2 0 1 8 - 11 - neurčitosť argumentácie žalovaného, ktorý na jednej strane pripúšťa lepšiu účinnosť napadnutého riešenia v porovnaní s najbližším stavom techniky (J.) a na strane druhej tvrdí, že účinnosť porovnávaných riešení nie je možné vyhodnotiť bez predloženia konkrétnych experimentálnych výsledkov. Hoci žalovaný pripustil, že priepustnosť jednotlivých zariadení môže byť rôzna s tým, že napadnutý úžitkový vzor mohol tento technický problém odstrániť, bez toho, aby od žalobcu žiadal predloženie dôkazu na preukázanie účinnosti napadnutého úžitkového vzoru v podobe analýzy alebo znaleckého posudku rozhodol o jeho výmaze z registra úžitkových vzorov. V dôsledku nejednoznačného názoru žalovaného k účinkom napadnutého riešenia pôsobí jeho rozhodnutie nekonzistentne. 31. Žalovaný postupoval v rozpore s jeho povinnosťou zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie v zmysle § 32 Správneho poriadku, čo nemôže byť žalobcovi na ujmu. Ak aj považoval žalovaný napadnutý úžitkový vzor vo vzťahu k stavu techniky za alternatívu (čo žalobca nepripúšťa), mal posúdiť, či táto alternatíva spĺňa alebo nespĺňa podmienku vynálezcovskej činnosti. Nesprávne sa obmedzil na konštatovanie, že napadnutý úžitkový vzor podmienku vynálezcovskej činnosti nespĺňa, pretože ide o alternatívu známeho stavu techniky. Žalobca zdôraznil, že napadnutý úžitkový vzor nie je alternatívou k doterajšiemu stavu techniky, ale predstavuje nové konštrukčné riešenie, ktoré rieši podstatné zvýšenie účinnosti polarizačných jednotiek pracujúcich na galvanickom princípe. 32. V súvislosti s namietaným nesprávnym posúdením splnenia podmienky vynálezcovskej činnosti žalobca tvrdil, že napadnuté riešenie je nové nielen vo vzťahu k posúdeniu podmienky „novosti", ale aj vo vzťahu k posúdeniu podmienky „vynálezcovskej činnosti", pretože nevyplýva zo stavu techniky a konštrukciu polarizačných elektród podľa napadnutého riešenia nie je odborník v danej oblasti schopný zostrojiť len na základe poznania namietaných dokumentov J. až J.. Konštrukcia polarizačných elektród X a X podľa napadnutého riešenia nesie znaky inventívnosti a vyžadovala vynálezcovskú činnosť. Žiadny z namietaných dokumentov J. až J. neobsahuje riešenie, ktorého segmentom by mohla byť nastrihnutá rúrka s ponastrihovanými časťami vyhnutými k osi rúrky. J. rieši spôsob ionizácie súosími rúrkami alebo mriežkou, či plochou v strede vodiacej rúrky, riešenie v J. predstavuje rad vrtuliek v prstenci, výrazne odlišných od nastrihnutých rúrok, pričom výroba prstenca aj výroba celku je odlišná, riešenie v J. predstavuje rad vrtuliek v prstenci umiestnený v hrdle nádoby, výrazne odlišných od nastrihnutých rúrok, pričom výroba prstenca aj výroba celku je odlišná, riešenie v J. obsahuje špirálové elektródy výrazne odlišné od nastrihnutých rúrok a je mimo oblasti posudzovania vynálezcovskej činnosti, riešenie v J. obsahuje mriežkové alebo rúrkovité elektródy výrazne odlišné od nastrihnutých rúrok, a teda je mimo oblasti posudzovania vynálezcovskej činnosti, riešenie v J. je totožné s riešením v J., z ktorého si uplatňuje prioritu a v J. sú špirálové elektródy a trubkové elektródy (nenastrihnuté), pričom ide o neprietokové zariadenie, a teda J. je irelevantný voči napadnutému úžitkovému vzoru. 33. Žalobca namietal aj neodôvodnený postup vo vzťahu k skôr zapísaným úžitkovým vzorom a patentom tvrdiac, že ak podľa žalovaného pri iónovej polarizačnej jednotke na fyzikálnu ochranu vody nie je vo vzťahu k špirálovitému usporiadaniu (jednoduchá alebo dvojitá špirála), resp. k ponastrihovaniu rúrky do tvaru špirálovitých segmentov vyhnutých dovnútra k osi rúrok potrená žiadna vynálezcovská činnosť, potom je 2 4 S / 1 5 8 / 2 0 1 8 - 12 - z namietaných dokumentov jediným oprávnene zapísaným úžitkovým vzorom, resp. patentom, na ktorý sa vzťahuje podmienka vynálezcovskej činnosti, namietaný dokument J., pretože všetky ďalšie namietané dokumenty J. až J. boli do registra úžitkových vzorov zapísané až po J. a ich zápis bol vykonaný napriek tomu, že podľa vykonaného posúdenia splnenia podmienky vynálezcovskej činnosti v danej veci by podmienku vynálezcovskej činnosti nespĺňali. 34. Žalobca namietal aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a tvrdil, že skutkové a právne závery žalovaného boli založené na tvrdeniach, ktoré nemali oporu vo vykonanom dokazovaní, ani v platnej právnej úprave. Žalovaný sa uspokojil s nekonkrétnymi a vágnymi úvahami, ktoré nepodložil relevantnými dôkazmi a vykonané dôkazy presvedčivo nevyhodnotil. Vychádzal z nedostatočne zisteného, a teda z neúplného skutkového stavu veci, v dôsledku čoho sú jeho skutkové a právne závery nelogické, prípadne protichodné. Účelovo interpretoval relevantnú právnu úpravu a opomenul tie časti ustanovení, ktoré boli v neprospech jeho vlastnej argumentácie. Žalobca tiež tvrdil, že žalovaný sa dostatočným spôsobom nevysporiadal ani s jeho argumentáciou, ktorá bola obsahom podaného rozkladu. Žalovaný neprihliadal na vyjadrenia žalobcu, a preto bol povinný v rozhodnutí presvedčivo zdôvodniť takýto postup. Akákoľvek argumentácia, či hlbšia úvaha žalovaného však v jeho rozhodnutí absentuje. Preto označil žalobca rozhodnutie žalovaného za svojvoľné, arbitrárne a nepreskúmateľné pre úplnú absenciu dôvodov. 35. Žalobca zároveň navrhol správnemu súdu vykonanie dôkazu vypracovaním znaleckého posudku znalca z odboru priemyselné vlastníctvo za účelom vykonania experimentálneho porovnania účinkov napadnutého riešenia a najbližšieho stavu techniky, pretože žalovaný dospel vo vzťahu k účinkom napadnutého riešenia k nejednoznačným a rozporným záverom. 36. Súčasťou podanej správnej žaloby bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle § 185 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP"), o ktorom správny súd rozhodol Uznesením č. 24S/158/2018-121 zo dňa 19. marca 2019 tak, že návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 20. marca 2019. Vyjadrenie žalovaného k žalobe 37. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť podľa § 190 SSP a žalobcovi nepriznať náhradu trov konania. Uviedol, že orgány verejnej správy konajúce v I. aj v II. stupni administratívneho konania v rámci svojej správnej úvahy riadne a logicky odôvodnili, ktoré skutočnosti boli pre rozhodnutie podstatné a viedli k rozhodnutiu o výmaze napadnutého úžitkového vzoru z registra úžitkových vzorov. Rozhodnutia boli vydané v súlade s platnými právnymi predpismi a vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Argumenty, ktorými sa žalobca v podanej žalobe snažil spochybniť závery žalovaného nepovažoval žalovaný za relevantné a opodstatnené. Vo vzťahu k žalobcom namietanému nesprávnemu označeniu najbližšieho stavu techniky argumentoval rovnako ako vo svojom rozhodnutí. Doplnil, že nemá povinnosť určiť odlišnosti medzi dvoma alternatívnymi dokumentmi označenými ako najbližší stav techniky (J. a J.), a preto nie je zrejmé, akého pochybenia sa dopustil, keď takéto porovnanie nevykonal. Uviedol tiež, že v rámci preskúmania záveru 2 4 S / 1 5 8 / 2 0 1 8 - 13 - prvostupňového orgánu verejnej správy o nesplnení podmienky vynálezcovskej činnosti pri použití metódy „problém - riešenie" vychádzal z najbližšieho stavu techniky tvoreného len jedným namietaným dokumentom - J., a preto považoval uvedenú námietku za neopodstatnenú. Ďalej uviedol, že určenie najbližšieho stavu techniky metódou „problém - riešenie" slúži na stanovenie tzv. „objektívneho technického problému" a použitie ďalších namietaných dokumentov stavu techniky bolo pri hodnotení splnenia podmienky vynálezcovskej činnosti súčasťou posúdenia, či by bol odborník v danej oblasti v snahe vyriešiť stanovený objektívny problém motivovaný na základe vedomostí zo stavu techniky modifikovať riešenie predstavujúce najbližší stav techniky na dosiahnutie riešenia podľa napadnutého úžitkového vzoru. Zdôraznil, že žalobca v administratívnom konaní, ani v správnej žalobe po vecnej stránke nespochybnil určenie namietaného dokumentu J. (resp. J.) ako najbližšieho stavu techniky, len vyjadril nesúhlas s určením dvoch namietaných dokumentov za najbližší stav techniky, k čomu sa žalovaný v rozhodnutí vyjadril. Namietané dokumenty J. a J. nepredstavovali najbližší stav techniky, ale (známy) stav techniky. Okrem namietaných dokumentov J. a J. považoval žalovaný aj namietané dokumenty J. a J. za také, ktoré zahŕňajú informácie a riešenia motivujúce odborníka v danej oblasti k vyriešeniu stanoveného objektívneho problému modifikovaním riešenia predstavujúceho najbližší stav techniky. Zdôraznil, že pri aplikácii metódy „problém - riešenie" je podľa zavedenej praxe Európskeho patentového úradu (ďalej len „EPO") dovolené kombinovať obsah jedného alebo viacerých dokumentov alebo kombinovať časti dokumentov alebo iné časti stavu techniky s najbližším stavom techniky. K žalobnej argumentácii, týkajúcej sa rozporného konania žalovaného so „Smernicou" a rozhodnutím T XX/XX žalovaný uviedol, že aj keď použitie viacerých dokumentov ako najbližšieho stavu techniky môže slúžiť ako indikácia, že posudzované riešenie je vynálezcovské, nie je to dôkazom o splnení podmienky vynálezcovskej činnosti, a preto považoval tvrdenie žalobcu, že sa priklonil k opačnému výkladu ustanovení „Smernice", na ktoré žalobca poukázal, za neopodstatnené. K žalobnému dôvodu nesprávneho označenia objektívneho technického problému žalovaný uviedol, že jeho stanovenie je špecifickým krokom použitej metódy „problém - riešenie", ktoré vyplýva z predchádzajúcich na seba nadväzujúcich krokov tejto metódy (určenie najbližšieho stavu techniky, zistenie rozdielov medzi posudzovaným riešením a riešením podľa najbližšieho stavu techniky, stanovenie účinku, ktorý sa zisteným rozdielom dosahuje) a pri stanovení objektívneho technického problému žalovaný postupoval v súlade s uvedenou metódou. Za objektívny technický problém stanovil „nájdenie vhodného alternatívneho zariadenia dosahujúceho vyšší účinok zariadenia na galvanickú úpravu vôd", a teda pri hodnotení vynálezcovskej činnosti nevylúčil vyššiu účinnosť zariadenia podľa napadnutého úžitkového vzoru. Aj „alternatívne zariadenie" môže byť vynálezcovské, ak tomu obsah stavu techniky zodpovedá. Pojem „alternatívne zariadenie" bol podľa žalovaného použitý v metóde „problém - riešenie" pri stanovení objektívneho problému, ale žalovaný netvrdil, že v prípade alternatívneho riešenia je splnenie podmienky vynálezcovskej činnosti vylúčené. Žalovaný poprel, že by sa vo vzťahu k otázke vyššej účinnosti zariadenia podľa napadnutého úžitkového vzoru vyjadroval neurčito a zdôraznil, že uvedená časť jeho rozhodnutia netvorí jeho základ, ale bola len reakciou na tvrdenia žalobcu v podanom rozklade. Vyššia účinnosť zariadenia podľa napadnutého úžitkového vzoru v porovnaní s najbližším stavom techniky netvorí základ pre splnenie podmienky vynálezcovskej činnosti, a preto jej potvrdenie nebolo pre rozhodnutie podstatné. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že postupoval v rozpore s § 32 Správneho poriadku, pretože uvedené zákonné ustanovenie nie je podľa § 58 ods. 5 zákona o úžitkových vzoroch možné aplikovať. Zisťovanie skutkového stavu sa v konaní pred 2 4 S / 1 5 8 / 2 0 1 8 - 14 - žalovaným riadi ustanoveniami zákona o úžitkových vzoroch, a to § 52 ods. 3, podľa ktorého „úrad rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ktorého boli účastníkmi predložené alebo navrhnuté". To znamená, že v konaní dôkazy nevyhľadáva, neobstaráva, ani nezabezpečuje a je vecou účastníkov konania, aby svoje tvrdenia podložili zodpovedajúcimi dôkazmi. Pokiaľ žalobca považoval za potrebné podporiť svoje tvrdenia znaleckým posudkom alebo iným dôkazom, mohol a mal tak urobiť sám. Žalovaný sa nestotožnil so žalobcom namietaným nesprávnym posúdením splnenia podmienky vynálezcovskej činnosti, podľa obsahu ktorej nemal rešpektovať konštrukciu polarizačných elektród X a X napadnutého riešenia a zopakoval svoje skutkové a právne posúdenie splnenia podmienky vynálezcovskej činnosti, ktoré bolo obsiahnuté aj v napadnutom rozhodnutí. K žalobnému dôvodu ohľadom nedôvodného postupu vo vzťahu k skôr zapísaným úžitkovým vzorom a patentom žalovaný uviedol, že úžitkové vzory sa do registra v zmysle zákona o úžitkových vzoroch zapisujú bez prieskumu splnenia podmienky novosti a vynálezcovskej činnosti, a teda zápis úžitkového vzoru do registra nie je podmienený splnením uvedených podmienok. V prípade, že sa po zapísaní úžitkového vzoru do registra zistí, že podmienku novosti alebo vynálezcovskej činnosti nespĺňa, je možné ho z registra na návrh tretej osoby vymazať v súlade s § 44 zákona o úžitkových vzoroch. Na rozdiel od uvedeného je postúpenie prihlášky vynálezu na udelenie patentu podmienené (okrem iného) splnením povinnosti novosti aj vynálezcovskej činnosti. Žalovaný uviedol, že tvrdenie žalobcu bolo nekonkrétne, pretože neuviedol žiadny príklad neskôr udeleného patentu (alebo zapísaného úžitkového vzoru), ktorý by mohol byť v kolízii s namietaným dokumentom J.. Argumentáciu žalobcu, že jediným oprávnene zapísaným úžitkovým vzorom, resp. patentom z namietaných dokumentov J. až J. mal byť namietaný dokument J. označil žalovaný nelogickú a nezrozumiteľnú. Uviedol, že ak je odborník v danej oblasti schopný pri poznaní dokumentov J., J. a J. dospieť bez vynálezcovskej činnosti k napadnutému technickému riešeniu, neznamená to, že pri poznaní dokumentu J. je schopný dospieť aj k riešeniam podľa dokumentov J., J. a J.. Vo vzťahu k námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov vyjadril žalovaný presvedčenie, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou. Nesplnenie podmienky vynálezcovskej činnosti podľa § 8 zákona o úžitkových vzoroch bolo jasne, prehľadne a zrozumiteľne odôvodnené. Žalovaný sa vysporiadal aj so všetkými argumentmi žalobcu, ktoré boli obsahom podaného rozkladu. Duplika žalobcu 38. Žalobca trval na svojej argumentácii a zopakoval, že bez úvahy, či je použitie J. pre rozhodnutie nevyhnutné, nebola opodstatnenosť použitia dvoch namietaných dokumentov ako najbližšieho stavu techniky odôvodnená. Považoval tiež za nezrozumiteľný a nesprávny postup žalovaného, ktorý bez uvedenia dôvodov pri vlastnom hodnotení vynálezcovskej činnosti žalobcu vychádzal už len z namietaného dokumentu J.. Tvrdil, že označenie najbližšieho stavu techniky (J., J.) a stavu techniky (J., J.) ako aj vyjadrenie žalovaného k aplikácii Smernice bolo zmätočné a nejednoznačné, napriek povinnosti žalovaného riadne svoje rozhodnutie odôvodniť. Rozhodnutiu žalovaného žalobca vytýkal, že nebolo potvrdené, či sa napadnutým riešením dosahuje ten istý cieľ a rovnaký účinok a napriek tomu bolo napadnuté riešenie označené za alternatívu k porovnávaným konštrukčným riešeniam. Žalobca tiež tvrdil, že jeho účinná obrana v konaní bola sťažená pre nejednoznačný postup žalovaného, ktorý pripustil aj spochybnil „vyššiu priepustnosť" navrhovaného riešenia a nevykonal dôkazy, aby mohol dospieť k jednoznačným záverom. Žalobca ďalej tvrdil, že 2 4 S / 1 5 8 / 2 0 1 8 - 15 - napriek vylúčeniu použitia § 32 Správneho poriadku ustanovením § 58 ods. 5 zákona o úžitkových vzoroch zostala vo zvyšku subsidiarita Správneho poriadku zachovaná, a preto mal žalovaný aplikovať princípy správneho konania upravené v § 3 ods. 2 Správneho poriadku, t. j. postupovať v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a dať im príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať. Bez akéhokoľvek usmernenia účastníkov konania pri dokazovaní bol uvedený princíp administratívneho konania porušený, a preto je rozhodnutie žalovaného predčasné, resp. neúplné. Žalovaný mal podľa žalobcu komunikovať s účastníkmi konania a upozorniť ich na to, že skutkový stav veci nebol spoľahlivo zistený tak, ako to predpokladá § 46 Správneho poriadku, v dôsledku čoho nebol daný podklad pre rozhodnutie. Žalobca poukázal na § 3 ods. 5 Správneho poriadku a tvrdil, že povinnosťou orgánov verejnej správy bolo rešpektovať zásadu, že každé tvrdenie alebo okolnosť slúžiaca ako podklad pre rozhodnutie sa musí dokázať. Nejednoznačný záver žalovaného ohľadom účinkov napadnutého úžitkového vzoru mohol a mal byť odstránený formou znaleckého dokazovania. Žalobca zdôraznil, že myšlienkový postup orgánov verejnej správy pri posudzovaní splnenia podmienky vynálezcovskej činnosti nezohľadňuje skutkové okolnosti v danej veci. Žalobca musel vyvinúť dostatočné úsilie, vytvoriť prototypy, uskutočniť testovanie s cieľom nájsť správny tvar špirály a jej správne umiestnenie v danom zariadení, čo by bez jeho vynálezcovského kroku nebolo možné. Na základe uvedeného opakovane tvrdil, že jeho úžitkový vzor spĺňa podmienku novosti aj podmienku vynálezcovskej činnosti. Vyjadrenie ďalšieho účastníka a vyjadrenie žalobcu k nemu 39. Ďalší účastník navrhol, aby správny súd žalobu žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. Stotožnil sa s argumentáciou žalovaného. Žalobca považoval jeho tvrdenia za formálne, všeobecné a neurčité vo vzťahu k postupu a aj pri samotnom hodnotení vynálezcovskej činnosti. Ohľadom nesprávneho znenia Smernice žalobca uviedol, že jej nové znenie z roku 2018 bolo len detailnejším rozpracovaním staršieho znenia, bez zásadných obsahových zmien. Vyjadrenie osoby zúčastnenej na konaní 40. Osoba zúčastnená na konaní navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a uplatnila si náhradu trov konania. Stotožnila sa so skutkovými a právnymi závermi napadnutého rozhodnutia, ktoré považovala za vydané v súlade so zákonom a dostatočne odôvodnené. Uviedla, že napadnuté technické riešenie nemalo byť zapísané do registra úžitkových vzorov, pretože jeho podstata bola vo všeobecnosti známa, a preto napadnutý úžitkový vzor nebol nový a ani nebol výsledkom vynálezcovskej činnosti. Vyjadrila názor, že prihláška napadnutého úžitkového vzoru ako aj práva z nej odvodzované, nemajú právny základ, u žalobcu ide zrejme o bezúspešné uplatňovanie práva, ktoré nemôže požívať právnu ochranu, pretože neexistuje priamy dôkaz, že zmenou polarity vody sa mení štruktúra minerálov a látok v nej rozpustných. Z toho dôvodu je výrobok N., ktorého podstata bola vyjadrená v napadnutom úžitkovom vzore nefunkčný a nemôže prinášať účinky opísané v prihláške napadnutého úžitkového vzoru. Na preukázanie svojho tvrdenia navrhla vykonanie znaleckého dokazovania znalcom z oblasti priemyselného vlastníctva. K jednotlivým žalobným námietkam sa osoba zúčastnená na konaní vyjadrila v zhode s vyjadrením žalovaného. Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu osoby zúčastnenej na konaní 2 4 S / 1 5 8 / 2 0 1 8 - 16 - 41. Žalobca sa s vyjadrením osoby zúčastnenej na konaní nestotožnil. Označil ho za jej subjektívne tvrdenia s prevažne hodnotiacim obsahom a navrhol nebrať ho do úvahy. V podrobnostiach sa vyjadril k podstate napadnutého riešenia a namietal, že by napadnutý úžitkový vzor nebol funkčný a neprinášal opísané účinky. K návrhu osoby zúčastnenej na konaní na nariadenie znaleckého dokazovania uviedol, že funkčnosť a účinnosť napadnutého úžitkového vzoru nebola predmetom administratívneho konania a nie je ani predmetom podanej správnej žaloby. Vyjadrenie osoby zúčastnenej na konaní k vyjadreniu žalobcu k jej vyjadreniu k žalobe a nadväzujúce vyjadrenie žalobcu 42. Osoba zúčastnená na konaní trvala na stanovisku, že napadnutý úžitkový vzor nie je nový, pretože odborníkovi v danej oblasti v spojení s jeho ďalšími znalosťami bolo takéto riešenie známe už pred podaním prihlášky napadnutého úžitkového vzoru žalobcom. Princíp jeho fungovania je veľmi podobný, až rovnaký, s úžitkovým vzorom č. XXXX s názvom „Z.", ktorého pôvodcom bol aj spoločník žalobcu. Trvala aj na vyjadrení o nefunkčnosti napadnutého úžitkového vzoru, pretože jednotrubková (Y.) konštrukcia napadnutého riešenia nemôže účinne zabezpečiť fyzikálnu úpravu vody spôsobom opísaným v prihláške. Ďalej tvrdila, že jednou z podmienok zápisu technického riešenia ako úžitkového vzoru do registra úžitkových vzorov je aj jeho priemyselná využiteľnosť, a preto poprela pravdivosť tvrdenia žalobcu, že funkčnosť a účinnosť úžitkového vzoru nebola predmetom administratívneho konania, ani správnej žaloby. Vo zvyšku sa pridržiavala svojho predchádzajúceho vyjadrenia. Žalobca tvrdenia osoby zúčastnenej na konaní poprel. Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov 43. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie a konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe na nariadenom pojednávaní. Po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, a preto ju v súlade s § 190 SSP zamietol. 44. Na pojednávaní pred správnym súdom zotrvali žalobca aj žalovaný na svojej predchádzajúcej argumentácii. K tvrdeniu žalobcu, že napadnutým riešením došlo k zvýšeniu prietoku kvapaliny, a teda aj k zvýšeniu účinku riešenia obsiahnutého v napadnutom úžitkovom vzore, ktoré v dôsledku uvedeného spĺňa podmienku novosti aj podmienku vynálezcovskej činnosti žalovaný uviedol, že zvýšená účinnosť technického riešenia nebola súčasťou nároku žalobcu na ochranu a žalobca ju ani nijakým spôsobom nepreukázal. Ďalší účastník sa pridržiaval svojich písomných vyjadrení a zdôraznil, že pokiaľ žalobca poukazoval vo svojej žalobe na Smernicu EPO, išlo o jej znenie, ktoré bolo vydané až po vydaní preskúmavaného rozhodnutia, pričom žalobca ani nepreukázal, že by bol Úrad priemyselného vlastníctva povinný pri rozhodovaní uvedenú Smernicu aplikovať. Vyjadril názor, že nie je účelom správneho konania preukazovať účinnosť technického riešenia, ktorého ochrany sa žalobca domáha s tým, že žalobca mohol dôkaz, ktorého vykonanie navrhoval, sám zabezpečiť a prezentovať. Osoba zúčastnená na konaní sa pridržiavala svojich písomných podaní. Za prekvapivé označila tvrdenie žalobcu, že dôvodom podania jeho prihlášky na ochranu predmetného úžitkového vzoru bolo zvýšenie účinnosti v ňom 2 4 S / 1 5 8 / 2 0 1 8 - 17 - obsiahnutého technického riešenia, pretože takéto tvrdenie nebolo obsahom podanej prihlášky a nebolo v konaní ani preukázané. 45. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 46. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 47. Podľa § 1 zákona o úžitkových vzoroch v znení účinnom na toto konanie tento zákon upravuje právne vzťahy vznikajúce v súvislosti s vytvorením, právnou ochranou a uplatnením technického riešenia, ktoré je predmetom prihlášky úžitkového vzoru alebo úžitkového vzoru. 48. Podľa § 4 zákona o úžitkových vzoroch technické riešenie je spôsobilé na ochranu úžitkovým vzorom, ak je nové, je výsledkom vynálezcovskej činnosti a je priemyselne využiteľné. 49. Podľa § 7 ods. 1, 2, 3, 4 zákona o úžitkových vzoroch (1) Technické riešenie sa považuje za nové, ak nie je súčasťou stavu techniky podľa odsekov 2 až 4. (2) Za stav techniky sa na účely tohto zákona považuje všetko, čo bolo kdekoľvek predo dňom, od ktorého patrí prihlasovateľovi úžitkového vzoru (ďalej len "prihlasovateľ") právo prednosti podľa § 34 ods. 1, sprístupnené verejnosti akýmkoľvek spôsobom. (3) Za stav techniky sa považuje aj obsah prihlášok a obsah patentových prihlášok podaných v Slovenskej republike so skorším právom prednosti, ak budú v deň, od ktorého patrí prihlasovateľovi právo prednosti, alebo po tomto dni zverejnené vo Vestníku Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len "vestník"). To platí aj pre medzinárodné prihlášky 1) s určením pre Slovenskú republiku; za zverejnenie medzinárodnej prihlášky sa považuje zverejnenie vo vestníku, a pre európske patentové prihlášky 2) s určením pre Slovenskú republiku (ďalej len "európska patentová prihláška"); za zverejnenie európskej patentovej prihlášky sa považuje zverejnenie podľa čl. 93 alebo čl. 153 Európskeho patentového dohovoru. 2) Utajovaná patentová prihláška 3) sa považuje za zverejnenú uplynutím 18 mesiacov odo dňa vzniku práva prednosti. (4) Stavom techniky nie je také zverejnenie výsledkov práce prihlasovateľa alebo jeho právneho predchodcu, ku ktorému došlo v posledných šiestich mesiacoch pred podaním prihlášky. 50. Podľa § 8 ods. 1, 2 zákona o úžitkových vzoroch (1) Technické riešenie sa považuje za výsledok vynálezcovskej činnosti, ak pre odborníka nevyplýva zrejmým spôsobom zo stavu techniky. 2 4 S / 1 5 8 / 2 0 1 8 - 18 - (2) Pri posudzovaní vynálezcovskej činnosti sa neprihliada na obsah prihlášok, patentových prihlášok, medzinárodných prihlášok a európskych patentových prihlášok, ktoré ku dňu, od ktorého prislúcha prihlasovateľovi právo prednosti, neboli zverejnené. 51. Podľa § 14 ods. 1, 2 zákona o úžitkových vzoroch (1) Rozsah ochrany vyplývajúci z úžitkového vzoru je určený znením nárokov na ochranu. V prípade nejasností sa na výklad pojmov použitých v nárokoch na ochranu použije opis technického riešenia, prípadne výkresy. (2) Rozsah ochrany vyplývajúci z prihlášky je predbežne určený znením nárokov na ochranu zverejnených podľa § 38 ods. 4. Rozsah tejto predbežnej ochrany je so spätnou účinnosťou určený nárokmi na ochranu úžitkového vzoru; to neplatí, ak z úžitkového vzoru vyplýva širšia ochrana než zo zverejnenej prihlášky. 52. Podľa § 44 ods. 1 písm. a) zákona o úžitkových vzoroch Na návrh tretej osoby úrad vykoná výmaz úžitkového vzoru z registra (ďalej len "výmaz"), ak predmet úžitkového vzoru nie je spôsobilý na ochranu podľa § 4 až 6. 53. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 zákona o úžitkových vzoroch (1) Účastník konania pred úradom je povinný predložiť alebo navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. (2) Úrad vykonáva dokazovanie a hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. (3) Úrad rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ktoré boli účastníkmi konania predložené alebo navrhnuté. 54. Podľa § 58 ods. 2 zákona o úžitkových vzoroch Na konanie pred úradom podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem § 19, § 23, § 28, § 29, § 30 ods. 1 písm. b) a d), § 32 až 34, § 39, § 49, § 50, § 59 ods. 1 a § 60. 55. Podľa § 7 ods. 1 vyhlášky Úradu priemyselného vlastníctva SR č. 1/2008 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o úžitkových vzoroch Nároky na ochranu vymedzujú predmet, na ktorý sa požaduje ochrana; sú jasné, stručné a podložené opisom technického riešenia. 56. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 57. Podľa § 47 ods. 1, 3 Správneho poriadku (1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 58. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby alebo právnickej osoby v oblasti verejnej správy. Správny súd rozhoduje na základe včas podanej správnej žaloby, pričom predmet súdneho 2 4 S / 1 5 8 / 2 0 1 8 - 19 - prieskumu je v dispozícii žalobcu. Správny súd je v zmysle § 134 ods. 1 SSP viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ustanovené inak. Správny súd na základe podanej správnej žaloby preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia a jemu prechádzajúceho konania výlučne z dôvodov nezákonnosti uplatnených v žalobe a po preskúmaní rozhodnutia a predchádzajúceho konania zistil, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť. 59. Predmetom preskúmavacieho konania správneho súdu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým ako vecne správne potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým bol napadnutý úžitkový vzor vymazaný z registra úžitkových vzorov, pretože v dôsledku nedostatku vynálezcovskej činnosti nespĺňal podmienky pre zápis do registra úžitkových vzorov. Žalovaný (aj prvostupňový orgán verejnej správy) posudzoval splnenie podmienky vynálezcovskej činnosti nezávislého nároku na ochranu napadnutého riešenia postupujúc metódou problém - riešenie. Posúdenie, či bol predmet ochrany úžitkového vzoru v čase jeho zápisu spôsobilý na zápis, je otázkou právnou a orgán verejnej správy vychádza pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného na základe hodnotenia dôkazov. Správna úvaha orgánu verejnej správy sa preto uplatní iba v obmedzenom rozsahu. Predpokladom právneho posúdenia, či úžitkový vzor spĺňa podmienky stanovené zákonom, je dostatok relevantných skutkových zistení, ktoré splnenie zákonných podmienok potvrdzujú alebo vyvracajú. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že v danom prípade postupovali správne orgány v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci si zadovážili dostatok skutkových podkladov potrebných pre vydanie rozhodnutia, postupovali v súčinnosti s účastníkmi konania a vo veci rozhodli vecne a právne správne. Žalovaný pri rozhodovaní o rozklade venoval náležitú pozornosť posúdeniu, či prvostupňový orgán verejnej správy skúmal jednotlivé aspekty splnenia zákonných podmienok pre zápis úžitkového vzoru do registra úžitkových vzorov a založil tak svoj právny záver na relevantných skutkových zisteniach a zároveň sa dostatočne vysporiadal s argumentami uvedenými žalobcom v rozklade. 60. Žalobná námietka týkajúca sa určenia dvoch namietaných dokumentov ako najbližšieho stavu techniky, t. j. nesprávneho postupu orgánov verejnej správy (bod XX) bola nekonkrétna, a preto nespôsobilá na preskúmanie. Žalobca neuviedol, aký vplyv mal mať namietaný „nezákonný postup" na zákonnosť rozhodnutia žalovaného. Neuviedol, či a z akých dôvodov nebolo možné niektorý z namietaných dokumentov J. alebo J. použiť pri posudzovaní splnenia podmienky vynálezcovskej činnosti, a teda, či žalovaný obsah J. a/alebo J. vyhodnotil nesprávne, v rozpore s ich obsahom. Neoznačil ani žiadnu logickú chybu v úvahe žalovaného pri hodnotení J. a J. vo vzťahu k jeho záveru o nesplnení podmienky vynálezcovskej činnosti pri namietanom úžitkovom vzore. Žalobca ohľadom tvrdeného neštandardne označeného najbližšieho stavu techniky dvoma namietanými dokumentami J. a J. argumentoval „Smernicou", ktorá nie je súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky, a preto nemá žiadny právny význam pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, rovnako ani rozhodnutie T XX/XX, pretože pre rozhodovanie v administratívnom konaní nie je uvedené rozhodnutie sťažnostného senátu Európskeho patentového úradu záväzné. „Smernica" sa vzťahuje na konanie o európskych patentových prihláškach, t. j. jej aplikovateľnosť v danej veci nebola daná. Vo svojej podstate ide o usmernenie v konaní pred Európskym patentovým úradom, ktoré vydáva jeho predseda. Jej obsahom nie sú právne ustanovenia, ale pokyny na postup pri posudzovaní európskych patentových prihlášok v konaní pred Európskym patentovým úradom. Zaväzujú predovšetkým subjekty podieľajúce sa na konaní a posudzovaní prihlášok a podľa okolností aj 2 4 S / 1 5 8 / 2 0 1 8 - 20 - na účastníkov konania , ktorými sú prihlasovateľ, majiteľ patentu, či namietateľ(prípadne ich právni zástupcovia). Na základe takto formulovanej žalobnej námietky nebolo možné dospieť k záveru o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Správny súd nie je oprávnený pomenovať, dopĺňať, či vyhľadávať dôvody nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, pretože tie musia byť v súlade s § 182 ods. 1 písm. e) SSP súčasťou správnej žaloby. Pre úplnosť správny súd uvádza, že uplatnenie dvoch alebo viacerých informačných prameňov je pri hodnotení vynálezcovskej činnosti možné, a teda nezákonný postup žalovaného nezistil. 61. Žalobca tvrdil, že ním navrhnutý tvar elektród v ionovej polarizačnej jednotke na fyzikálnu úpravu vody, ktorý je predmetom uplatneného nároku na ochranu v napadnutom úžitkovom vzore, nie je alternatívnym riešením k už existujúcim tvarom elektród v zariadeniach na fyzikálnu úpravu vody pracujúcich na galvanickom princípe, a preto bol žalovaným objektívny technický problém definovaný nesprávne (bod XX). Tvrdil, že ním navrhnutý tvar polarizačných elektród je úplne nový, ktorého podstatou je zvýšenie účinnosti zariadenia na fyzikálnu úpravu vody. Správny súd k tomu uvádza, že v konaní nebolo sporné, že tvar polarizačných elektród, ktorý je žalobcom nárokovaný na ochranu, je nový a splnenie podmienky novosti bolo v prvostupňovom rozhodnutí aj v rozhodnutí žalovaného pri namietanom úžitkovom vzore aj konštatované. Pri posudzovaní splnenia podmienky vynálezcovskej činnosti bol stanovením objektívneho technického problému nový tvar polarizačných elektród, navrhnutý žalobcom, označený za alternatívne konštrukčné vyhotovenie elektród, čo bolo plne v súlade so zisteným skutkovým stavom veci. Keďže zariadenia na fyzikálnu úpravu vody s rôznym tvarom elektród sú z existujúceho stavu techniky známe, pričom ale žiadne z nich neobsahujú elektródy v takom tvare, v akom sú predmetom žalobcovho nároku na ochranu v napadnutom úžitkovom vzore, logicky bolo konštrukčné vyhotovenie elektród v tvare podľa napadnutého úžitkového vzoru označené za alternatívne k už existujúcim tvarom elektród, pričom bolo zohľadnené aj tvrdenie žalobcu, že sa ním má dosiahnuť zvýšená účinnosť. To znamená, že táto argumentácia žalobcu nekorešponduje so zisteným skutkovým stavom veci, ani s obsahom napadnutého rozhodnutia. Naviac bol tento žalobný dôvod nekonkrétny vo vzťahu k tvrdeniu, že splnenie podmienky vynálezcovskej činnosti nebolo posúdené správne, pretože v tomto smere neobsahuje žiadnu právnu úvahu, ktorú by mohol správny súd preskúmať. Žalobca sa ďalej vyjadruje k účinnosti napadnutého riešenia v porovnaní s účinnosťou obdobných technických zariadení/riešení známych zo stavu techniky s tým, že novým konštrukčným riešením polarizačných elektród podľa napadnutého úžitkového vzoru sa rieši podstatné zvýšenie účinnosti polarizačných jednotiek pracujúcich na galvanickom princípe a namieta nedostatok skutkových zistení a nedostatok dôvodov rozhodnutia žalovaného v otázke hodnotenia účinnosti napadnutého riešenia. Takto formulovanej žalobnej námietke nebolo možné priznať úspech, pretože žalobca neargumentuje voči podstate rozhodnutia žalovaného, t. j. voči neuznaniu splnenia podmienky vynálezcovskej činnosti. Žalobca len prezentuje vlastné hodnotenie účinnosti namietaného riešenia a riešení obsiahnutých v J. a J., ale neuvádza, aký vplyv majú jeho tvrdenia na zákonnosť rozhodnutia žalovaného, a teda akej chyby sa žalovaný dopustil pri aplikácii práva na zistený skutkový stav veci, keď konštatoval, že zvýšenie účinnosti známeho technického riešenia (zariadenie na fyzikálnu úpravu vody založené na galvanickom princípe) nie je charakteristikou vynálezcovskej činnosti v zmysle § 8 zákona o úžitkových vzoroch. 2 4 S / 1 5 8 / 2 0 1 8 - 21 - 62. Námietka nesprávne/nedostatočne zisteného skutkového stavu veci (bod 31) nebola dôvodná, pretože nemala oporu v zistenom skutkovom stave veci, ani v obsahu rozhodnutia žalovaného. Žalobca ju odôvodnil nevykonaním dôkazu na preukázanie zvýšenej účinnosti namietaného riešenia. Táto skutková okolnosť však nebola pre posúdenie splnenia podmienky vynálezcovskej činnosti relevantná, pretože „zvýšenie účinnosti" nie je charakteristikou vynálezcovskej činnosti v zmysle § 8 zákona o úžitkových vzoroch. „Zvýšenie účinnosti" nebolo ani žalobcom uplatneným nárokom na ochranu v namietanom úžitkovom vzore. To znamená, že „účinnosť" namietaného riešenia vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu veci nemala žiadny právny význam pre rozhodnutie o podanom návrhu na výmaz napadnutého úžitkového vzoru. Nevykonanie dokazovania na preukázanie/overenie/ potvrdenie tejto skutočnosti preto nemalo vplyv na správnosť/úplnosť skutkových zistení, ktoré boli podkladom preskúmavaného rozhodnutia. Ani tvrdenie žalobcu, že nevykonaním dôkazu na „účinnosť" napadnutého riešenia žalovaný porušil § 32 - 34, resp. § 3 ods. 2 a 5 Správneho poriadku nemohlo obstáť, pretože nemalo oporu v platnej právnej úprave. Na konanie pred Úradom priemyselného vlastníctva sa Správny poriadok vzťahuje len v obmedzenom rozsahu. Použitie ustanovení § 32 - 34 Správneho poriadku je priamo vylúčené § 58 ods. 5 zákona o úžitkových vzoroch, ktorý ako lex specialis k Správnemu poriadku upravuje v § 52 osobitným spôsobom „podklady pre rozhodnutie". V ňom sú označené subjekty povinné predkladať/navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré tvoria rámec skutkových zistení, a tiež vykonanie a hodnotenie dôkazov. Úrad priemyselného vlastníctva nemá povinnosť presne a úplne zistiť skutočný stav veci, pretože rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z účastníkmi konania predložených alebo navrhnutých dôkazov. Ustanovenia § 32 - 34 Správneho poriadku sú konkretizáciou základných pravidiel konania pred orgánmi verejnej správy, upravenými v § 3 ods. 5 Správneho poriadku, týkajúcich sa totožnej otázky, a to skutkového stavu, ktorý má byť podkladom rozhodnutia, a preto by aplikácia § 3 ods. 5 Správneho poriadku v danej veci bola contra legem k § 52 zákona o úžitkových vzoroch. Správny súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného nebola „účinnosť" napadnutého riešenia relevantná, a preto nepredloženie/nevykonanie dôkazu na túto otázku nemalo žiadny právny význam. Preto, ak orgány verejnej správy neusmernili žalobcu (§ 3 ods. 2 Správneho poriadku) na predloženie dôkazu o účinnosti napadnutého riešenia, konanie nezaťažili vadou, ktorá by mala alebo mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia o výmaze napadnutého úžitkového vzoru z registra úžitkových vzorov. 63. Vo vzťahu k namietanému nesprávnemu posúdeniu splnenia podmienky vynálezcovskej činnosti (bod XX) žalobca okrem vlastného popisu riešenia obsiahnutého v namietaných dokumentoch J. až J. neuviedol žiadnu argumentáciu, ktorú by bolo možné preskúmať a ktorou by túto žalobnú námietku obhájil. Neuviedol, v čom boli skutkové zistenia žalovaného vo vzťahu k popisu riešení v J. až J. nesprávne, nezodpovedajúce ich obsahu. Neuviedol, akej logickej chyby sa žalovaný dopustil pri hodnotení namietaných dokumentov vo vzťahu k splneniu podmienky vynálezcovskej činnosti, či pri aplikácii práva na zistený skutkový stav veci. Žalovaný v rozhodnutí uviedol svoju úvahu, na základe ktorej považoval pre odborníka v danej oblasti (t. j. aj žalobcu) existujúci stav techniky tvorený J. až J. za dostatočný zdroj informácií pre modifikovanie v nich obsiahnutých riešení a vytvorenie namietaného riešenia. Okrem popretia správnosti tejto úvahy žalovaného žalobca preskúmateľné skutkové a právne argumenty nepredniesol, a preto je táto žalobná námietka len jeho polemikou so závermi žalovaného a vlastným hodnotením splnenia 2 4 S / 1 5 8 / 2 0 1 8 - 22 - podmienky vynálezcovskej činnosti, ktoré však pre záver o nezákonnosti rozhodnutia nepostačujú. Správny súd pritom zdôrazňuje, že potvrdená „novosť" technického riešenia nie je zárukou potvrdenia „vynálezcovskej činnosti". Takáto úvaha žalobcu je výsledkom chyby v jeho logickom myslení a nemá ani oporu v platnej právnej úprave. Novosť technického riešenia a vynálezcovská činnosť sú samostatné právne kategórie, ktorých splnenie je podmienené osobitnými, samostatne posudzovanými podmienkami. Ani priebeh tvorby, či testovania napadnutého riešenia nesvedčí o vynálezcovskej činnosti, pretože nezodpovedá zákonných kritériám, ktoré sa pre jej splnenie v zmysle § 8 zákona o úžitkových vzoroch vyžadujú. 64. Námietka neodôvodneného postupu žalovaného vo vzťahu k skôr zapísaným úžitkovým vzorom a patentom (bod XX) bola z hľadiska namietanej nezákonnosti rozhodnutia žalovaného nekonkrétna. Žalobca tvrdil, že pri právnej úvahe žalovaného uplatnenej v preskúmavanej veci boli skôr zapísané úžitkové vzory a patenty zapísané nesprávne, neuviedol však, akým spôsobom to malo ovplyvniť zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Takto formulovanej žalobnej námietke pre nedostatok právnej argumentácie nebolo možné vyhovieť. 65. Rozhodnutie orgánu verejnej správy je nepreskúmateľné, ak je nezrozumiteľné, teda nejasné alebo protirečivé, alebo ak je nedostatočne odôvodnené. Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, alebo ak z obsahu rozhodnutia nie je zrejmé, aké úvahy viedli orgán verejnej správy pri vyhodnotení dokazovania a pri právnom posudzovaní veci, t. j. keď neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov je založená zásadne na nedostatku dôvodov skutkových, pričom musí ísť o vady skutkových zistení, o ktoré boli opreté rozhodovacie dôvody. Požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy sú normované v § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Rozhodnutie musí obsahovať skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, úvahy, akými bol orgán verejnej správy vedený pri hodnotení dôkazov, jeho správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s námietkami a návrhmi účastníkov konania. Žalobná námietka nezákonnosti rozhodnutia žalovaného pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov (bod XX, XX, XX) nemá oporu v obsahu rozhodnutia žalovaného. Jeho preskúmaním správny súd zistil, že obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti. Podkladom rozhodnutia boli ďalším účastníkom predložené namietané dokumenty J. až J., na základe ktorých tvrdil, že napadnutý úžitkový vzor v čase jeho zápisu, a ani po obmedzení nárokov na ochranu žalobcom podmienky na zápis do registra úžitkových vzorov nespĺňa, pretože nie je nový a nie je ani výsledkom vynálezcovskej činnosti. Žalovaný sa jednotlivými namietanými dokumentmi J. až J. zaoberal a pri posudzovaní splnenia podmienky novosti a vynálezcovskej činnosti vyhodnotil ich obsah v spojení so žalobcom uplatnenými nárokmi na ochranu. Vysvetlil, na základe akých skutkových zistení (obsah/ podstata namietaných dokumentov a namietaného úžitkového vzoru) považoval namietaný úžitkový vzor za nový, ale nie za výsledok vynálezcovskej činnosti. Podrobne sa vyjadril aj k námietkam žalobcu, ktoré boli obsahom jeho rozkladu. Bola objasnená aj opodstatnenosť použitia J. a J. ako najbližšieho stavu techniky, a preto iné tvrdenie žalobcu nemá oporu v obsahu preskúmavaného rozhodnutia. To znamená, že skutkové a právne otázky, ktoré boli pre rozhodnutie podstatné, pretože na nich bolo rozhodnutie založené, boli v dostatočnom rozsahu zodpovedané a žalovaný poskytol žalobcovi odpoveď aj na jeho argumentáciu, ktorá bola pre 2 4 S / 1 5 8 / 2 0 1 8 - 23 - rozhodnutie relevantná. Správny súd zdôrazňuje, že orgány verejnej správy nemajú povinnosť zaoberať sa každou jednotlivou námietkou, ale len tými, ktoré majú pre rozhodnutie význam, a teda sa týkajú tých skutkových okolností a ich právneho posúdenia, na ktorých bolo rozhodnutie založené. Požiadavka žalobcu na identifikovanie rozdielov medzi J. a J. nemá oporu v platnej právnej úprave. Dôvody žalobcom tvrdenej nepreskúmateľnosti rozhodnutia zhrnuté v bode XX) tohto rozsudku boli formulované tak všeobecne, že ich nebolo možné jednotlivo podrobiť preskúmaniu. Z uvedených dôvodov vyhodnotil správny súd túto žalobnú námietku len ako nesúhlas žalobcu s rozhodnutím žalovaného a jeho dôvodmi, ktorý nepostačuje pre záver o nezákonnosti rozhodnutia. 66. Správny súd nevykonal žalobcom navrhované dokazovanie na zistenie účinnosti napadnutého riešenia, pretože jednak nie je súdom skutkovým a jednak táto skutková okolnosť nebola pre jeho rozhodnutie právne významná. Rozhodnutie žalovaného bolo založené na tom, že napadnutý úžitkový vzor nebol výsledkom vynálezcovskej činnosti, ktorej charakteristikou v zmysle § 8 zákona o úžitkových vzoroch nie je „účinnosť technického riešenia", ktorá ani nebola predmetom posudzovaných nárokov na ochranu, a preto tento dôkaz nebol spôsobilý preukázať nesprávnosť posúdenia splnenia podmienky vynálezcovskej činnosti, a teda nezákonnosť rozhodnutia žalovaného. K návrhu na vykonanie dokazovania, prednesenému osobou zúčastnenou na konaní správny súd neprihliadol, pretože právo navrhovať v tomto konaní dôkazy jej nepatrí. 67. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že správny súd nezákonnosť rozhodnutia žalovaného po preskúmaní jednotlivých žalobných dôvodov nezistil. 68. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že správny súd na námietky nezákonnosti, ktoré neboli uplatnené v žalobe, resp. boli neskôr dopĺňané už nemohol prihliadnuť z dôvodu, že boli uplatnené po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby. 69. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého má právo na náhradu trov konania v konaní pred správnym súdom žalobca, ktorý bol celkom alebo sčasti úspešný. V tomto prípade žalobca v konaní úspešný nebol, a preto mu správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal (a contrario). Ďalšiemu účastníkovi a osobe zúčastnenej na konaní správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal podľa § 169 SSP, pretože im neuložil žiadne povinnosti, v súvislosti s plnením ktorých im trovy konania vznikli. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, 2 4 S / 1 5 8 / 2 0 1 8 - 24 - c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.