zákon č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach

bod 1 a 2 §
Na rozdiel od doterajšej úpravy v zákone o ochranných známkach, podľa ktorej mohli ochranné známky nadobúdať len podnikatelia v rozsahu predmetu svojho podnikania zapísaného v živnostenskom alebo inom registri ku dňu podania prihlášky, návrh zákona upúšťa od tejto podmienky a rozširuje tak možnosť „vlastniť“ ochrannú známku akoukoľvek fyzickou alebo právnickou osobou spôsobilou na právne úkony. Prihlasovateľ ochrannej známky nebude musieť preukázať, že tovary alebo služby, pre ktoré si prihlasuje ochrannú známku, spadajú pod jeho povolenú podnikateľskú činnosť v rozsahu zápisu v živnostenskom alebo inom registri. Tým však nie je vylúčené, že prihlasovateľ alebo majiteľ ochrannej známky bude oprávnený disponovať s tovarmi alebo vykonávať služby na základe iného právneho predpisu, pre ktoré si prihlásil ochrannú známku. Majiteľmi ochrannej známky môžu byť aj subjekty verejného práva, napríklad štát alebo samosprávne územné celky. Ochranná známka sa však aj naďalej spája s tovarmi alebo službami, ktoré sa vyskytujú na trhu, preto bude môcť byť vymazaná v prípade, že nebude uvedená do komerčného prostredia a …

bod 3 §
Nové ustanovenie upravuje zápisnú nespôsobilosť označenia v prípade, že toto označenie je predmetom prihlášky ochrannej známky, ktorá nebola podaná v dobrej viere. Navrhovaná úprava ja traspozíciou ustanovenia článku 3 ods. 2 písm. d) Prvej smernice Rady č. 89/104/ES o aproximácii legislatívy členských štátov v oblasti ochranných známok (ďalej len „smernica“). Inštitút dobrej viery sa uplatní pri zamedzení zápisu tzv. „špekulatívnej“ známky, ktorú si jej prihlasovateľ nedáva zapísať z dôvodu jej používania v obchodnom styku, ale iba za účelom dosiahnutia zisku zo známkovej transakcie alebo je jeho úmyslom zneužitie už nadobudnutej rozlišovacej spôsobilosti inej ochrannej známky pre svoje označenie. Pri posudzovaní dobrej viery sa bude prihliadať na akúkoľvek relevantnú okolnosť, ktorá by mohla poukázať na to, či prihláška ochrannej známky bola alebo nebola podaná v dobrej viere. Do úvahy sa bude predovšetkým brať skutočnosť, či osoba, ktorá podala prihlášku, vedela o práve inej osoby k rovnakému alebo podobnému označeniu alebo či na základe okolností zjavne musela byť oboznámená s takýmto právom …

bod 4 §
Absolútny prieskum označenia zhodného s ochrannou známkou so skorším právom prednosti, ktorá je zapísaná pre podobné tovary alebo služby sa v navrhovanej právnej úprave vypustil zo znenia § 3 zákona a takéto preskúmanie podobnosti tovarov alebo služieb sa presunulo do konania o námietkach. Medzi absolútnymi dôvodmi tak zostáva v uvedenom ustanovení len posudzovanie rovnakých tovarov alebo služieb, nakoľko je v záujme namietateľa poukázať na podobnosť tovarov alebo služieb pri ochrane jeho osobno-majetkových práv a samotný úrad nemá možnosť zabezpečiť úplnú rešerš na podobnosť tovarov alebo služieb. Podobnosť tovarov alebo služieb tak spadá medzi relatívne dôvody zápisnej nespôsobilosti a prieskum sa zakladá na návrhoch osôb oprávnených podať námietky v prípadoch predpokladaných v zákone.

bod 5 §
Nové znenie vyplýva z vysvetlenia uvedeného k bodom 1a 2.

bod 6 §
Navrhované znenie vyplýva z vysvetlenia uvedeného k bodu 4.

bod 7 §
Navrhovaným ustanovením sa do slovenského právneho poriadku v súlade so smernicou a nariadením Rady ES č. 40/94 zo dňa 20. decembra 1993 o ochrannej známke Spoločenstva (ďalej len „nariadenie“) zavádza inštitút ochrannej známky s dobrým menom. Dobré meno ochrannej známky vyjadruje skutočnosť, že verejnosť je so známkou v dôsledku jej používania oboznámená, spája ju s určitými dobrými vlastnosťami, ktoré od tovarov alebo služieb očakáva, a takejto známke dôveruje. Dobrá povesť, renomé ochrannej známky zvyšuje jej hodnotu. Známka s dobrým menom je natoľko silnou známkou, že odlišuje jej majiteľa od iných osôb v tom, že nie je obmedzená len na určitý druh tovarov alebo služieb. Na základe nadobudnutia dobrého mena ochrannej známky je možné podať námietky proti zápisu neskoršie prihlásenej ochrannej známky, a to za predpokladu, že používanie ochrannej známky by nepoctivo ťažilo z rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena ochrannej známky so skorším právom prednosti alebo by im mohlo byť na ujmu. V takomto prípade nie je rozhodujúce, či je ochranná …

bod 8 §
Navrhované znenie ustanovenia vychádza z ekvivalentnej úpravy v článku 8 ods. 4 nariadenia. Východiskom je nedostatočná harmonizácia v oblasti nezapísaných označení, pričom je nevyhnutné prepojiť ochranu nezapísaných označení na úrovni Spoločenstva s konkrétnou právnou situáciou na národnej úrovni. V zmysle predkladaného návrhu na základe námietky podanej zo strany používateľa nezapísaného označenia, ktorý ho v obchodnom styku používa, nebude možné za ochrannú známku uznať označenie, ktoré je zhodné alebo zameniteľné s takýmto nezapísaným označením. Predpokladom úspešne uplatneného námietkového dôvodu je, aby práva k nezapísanému označeniu, ktoré nemá len lokálny charakter, vznikli ešte pred dňom podania prihlášky napadnutej ochrannej známky a označenie sa stalo príznačné pre sporné, čiže pre rovnaké alebo podobné tovary alebo služby používateľa.

bod 9 §
Ustanovenie písmena b) je koncipované v zmysle požiadavky Dohody TRIPS, čl. 16 ods. 3, ktorý rozširuje aplikáciu čl. 6 bis Parížskeho dohovoru aj na ochranné známky prihlásené pre tovary alebo služby, ktoré nie sú podobné tým, pre ktoré je všeobecne známa ochranná známka zaregistrovaná. V zmysle čl. 1 ods. 1 zmluvy TRIPS môžu členovia vo svojom právnom systéme uplatniť rozsiahlejšiu ochranu ako je požadovaná touto dohodou za podmienky, že takáto ochrana nebude v rozpore s ustanoveniami dohody. Poskytnutie ochrany neregistrovaným všeobecne známym známkam upraveným v tomto ustanovení predstavuje rozšírenie ochrany, ktorú poskytuje čl. 16 ods. 3 zmluvy TRIPS. Z uvedeného vyplýva, že na základe úpravy obsiahnutej v obidvoch medzinárodných dohovoroch, Parížskej dohody ako aj zmluvy TRIPS, je možné za všeobecne známu známku uznať zapísané ako aj nezapísané označenie, ktoré nadobudlo všeobecnú známosť na základe daných kritérií v spotrebiteľskej verejnosti alebo jej relevantnej časti na území štátu, v ktorom sa o ochranu uchádza.

bod 10 §
Doplnenie nového odseku vyplýva z obdobného ustanovenia obsiahnutého v nariadení. Ako ďalší námietkový dôvod sa tu zavádza situácia, keď ochranná známka Spoločenstva s dobrým menom koliduje s prihlasovaným označením. Ochranná známka má dobré meno (dobrú povesť), ak vedomosť verejnosti o tejto ochrannej známke dosahuje taký stupeň, že neskoršie prihlasovaná ochranná známka by mohla vyvolať dojem ochrannej známky so skorším právom prednosti, následkom čoho by mohlo dôjsť k poškodeniu práv z ochrannej známky so skorším právom prednosti. Požadovaný stupeň znalosti a vedomosti o ochrannej známke je dosiahnutý vtedy, keď ochranná známka so skorším právom prednosti je známa podstatnej časti verejnosti, ktorej sa týkajú tovary alebo služby spadajúce pod túto ochrannú známku. Nepožaduje sa, aby ochranná známka mala dobrú povesť na celom území Spoločenstva (resp. členského štátu v prípade národnej ochrannej známky s dobrým menom). Postačuje, ak ide o podstatnú časť takéhoto územia. Znenie kopíruje ustanovenie o národnej ochrannej známke s dobrým menom v § 4 ods. 1 písm. c) návrhu, ale …

bod 11 §
Navrhovaná úprava vyplýva z rozšírenia okruhu osôb spôsobilých podať prihlášku ochrannej známky, a preto sa súčasné znenie odseku 1 pokladá za nadbytočné.

bod 12 a 13 §
Ide o úpravu legislatívno-technického charakteru, ktorá vyplýva z bodu 11 návrhu.

bod 14 §
Zavádza sa povinnosť úradu na opätovné zverejnenie prihlášky v prípade, že dôjde k úprave prihláseného označenia po zverejnení prihlášky ochrannej známky. Úprava prihláseného označenia je povolená len pokiaľ sa týka zmeny mena, priezviska, názvu, obchodného mena, adresy trvalého pobytu alebo sídla prihlasovateľa, alebo úpravy zjavných chýb vo formulácii, či zjavných nesprávností, za predpokladu, že sa touto úpravou dávajú údaje o prihlásenom označení do súladu so skutočnosťou. Pri úprave prihlášky však nemôže byť prihlasované označenie zmenené podstatným spôsobom, ktorý by zmenil celkový jeho ráz.

bod 15 a 16 §
Ide o úpravu legislatívno-technického charakteru, ktorá vyplýva z bodu 11 návrhu.

bod 17 §
V súlade s nariadením sa zavádza inštitút pripomienok, ktoré umožňujú ktorejkoľvek osobe vyjadriť sa k prihláške ochrannej známky po tom, ako bola táto prihláška zverejnená. Zmyslom zavedenia tohto inštitútu je kontrola zo strany odbornej verejnosti nad nárokovanými výlučnými právami. Zároveň sa očakáva aj pomoc verejnosti pri zisťovaní okolností, ktoré môžu viesť k zamietnutiu prihlášky ochrannej známky z absolútnych dôvodov zápisnej nespôsobilosti. Pripomienky môžu smerovať aj k formálnym chybám prihlášky ochrannej známky. Majú charakter podnetu a osoba, ktorá ich podala, sa nestáva účastníkom konania. Úrad podanými pripomienkami nie je viazaný, len k nim prihliada pri rozhodovaní o zápise ochrannej známky do registra. Navrhované znenie vylučuje možnosť podať pripomienky na základe relatívnych dôvodov neplatnosti, t.j. dôvodov spadajúcich do námietkového konania. Pokiaľ by zákon pripúšťal takúto alternatívu, dochádzalo by tak k vyhýbaniu sa poplatkovej povinnosti, nakoľko podanie pripomienok na rozdiel od podania námietok nie je spoplatnené. Možnosť podať pripomienky je časovo obmedzená, a to až do doby zápisu ochrannej známky do registra.

bod 18 §
Zavedenie uvedeného ustanovenia reflektuje na potreby úradu a dopĺňa tak medzeru v doterajšej legislatívnej úprave. V zákone chýbala legislatívna úprava postupu úradu v prípade, keď počas konania o námietkach odpadol dôvod na ich podanie. Úrad v takomto prípade konanie o námietkach zastavil, čo na základe navrhovaného znenia bude obsiahnuté už aj v zákonnej úprave.

bod 19 §
Navrhované ustanovenie umožňuje zamietnutie len tej časti tovarov alebo služieb, ktorej sa týkajú podané námietky na zamietnutie prihlášky ochrannej známky. Zavádza sa tak zákonná úprava postupu úradu, keď úrad v priebehu konania o námietkach zistí, že prihlasované označenie nespĺňa pre niektoré tovary alebo služby podmienky ustanovené na jeho zápis do registra.

bod 20 §
Doterajšie znenie písmena c) upravovalo možnosť zániku ochrannej známky v prípade zániku právnej subjektivity majiteľa tejto ochrannej známky bez právneho nástupcu. Takýto spôsob zániku ochrannej známky však nariadenie nepozná a nepredpokladá. V záujme zosúladenia národnej a komunitárnej úpravy predkladateľ navrhuje vypustenie uvedeného ustanovenia, čím dôjde k jednotnej legislatívnej úprave vo vzťahu k nariadeniu ako aj vo vzťahu k národnej úprave, pretože ani v ostatných súvisiacich legislatívnych úpravách nie je následkom zániku právnej subjektivity majiteľa zánik predmetu ochrany práv duševného vlastníctva.

bod 21 §
Ide o úpravu legislatívno-technického charakteru, ktorá vyplýva zo zavedenia nového výmazového dôvodu v § 16 návrhu.

bod 22 až 27 §
Navrhované zmeny v konaní o výmaze ochrannej známky z registra vyplývajú a korešpondujú s navrhovanou úpravou námietkových dôvodov. Odsek 5 si zachováva doterajší charakter, pričom sa do tohto výmazového dôvodu dopĺňa oprávnenie úradu vymazať z registra ochrannú známku, ktorá je zhodná s ochrannou známkou so skorším právom prednosti. Predpokladom je podobnosť tovarov alebo služieb s napadnutou ochrannou známkou. Nové ustanovenia odsekov 6 a 17 vychádzajú z nariadenia, ktoré upravuje inštitút ochrannej známky s dobrým menom, a to národnej ochrannej známky ako aj ochrannej známky Spoločenstva. Keďže konanie o výmaze ochrannej známky je založené na rovnakých dôvodoch začatia konania ako je tomu v konaní o námietkach, je nevyhnutné zapracovať ekvivalentné ustanovenia aj do tejto časti zákonnej úpravy, takáto úprava vychádza aj zo smernice. Nové znenie odseku 7 písm. b) vyplýva z analogickej úpravy v rámci námietkového konania zahrnutej v bode 9 návrhu. Odsek 8 upravuje oblasť nezapísaných označení, pričom vychádza z úpravy článku 8 ods. 4 nariadenia a aplikuje uvedené ustanovenie …

bod 28 §
Osobitné ustanovenie o účinkoch výmazu vyplýva zo znenia článku 54 ods. 3 nariadenia. Jeho význam spočíva v poskytnutí právnej istoty osobám, ktoré v dobe pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o výmaze ochrannej známky z registra uzavreli zmluvu alebo boli účastníkmi súdneho konania vo veci porušenia práv z ochrannej známky. Takéto zmluvy alebo rozhodnutia o porušení práva zostávajú aj naďalej v platnosti. Táto skutočnosť však nebráni tomu, aby majiteľ ochrannej známky, ktorá bola vymazaná, niesol zodpovednosť za škodu alebo bezdôvodné obohatenie, ktoré nastali v dôsledku výmazu ochrannej známky.

bod 29 §
Ide o úpravu legislatívno-technického charakteru, ktorá vyplýva z bodu 11 návrhu.

bod 30 §
Používanie zhodnej alebo zameniteľnej ochrannej známky bez súhlasu majiteľa dotknutého označenia, ktoré súvisí s komerčnou aktivitou, je neoprávneným používaním ochrannej známky a je preto zakázané. Ustanovenie sa dopĺňa o zákaz používať označenie zhodné alebo zameniteľné s ochrannou známkou bez súhlasu majiteľa ochrannej známky, ktorá má na území Slovenskej republiky dobré meno, a to bez ohľadu na podobnosť tovarov alebo služieb. Nedovolené používanie takéhoto označenia by mohlo nepoctivo využívať nadobudnutú rozlišovaciu spôsobilosť alebo dobré meno ochrannej známky.

bod 31 §
Vypustenie doterajšieho odseku 1 vyplynulo z nesprávnej implementácie čl. 11 ods. 3 v spojení s čl. 10 ods. 1 smernice. Znenie tohto ustanovenia má fakultatívny charakter a nepredpokladá možnosť rozdelenia kompetencií medzi dva rôzne orgány tak, ako to vyplývalo z doterajšieho znenia. V praxi to znamenalo, že kým nebolo ukončené konanie o výmaze na základe zákona, majiteľ ochrannej známky nemohol brániť svoje práva žalobou podanou na súde v prípade porušovania jeho práv. Navrhovaná úprava odsekov 2 a 3 vyplýva z ustanovenia článku 13 nariadenia. Doterajšia úprava je pozmenená v závislosti od rozsahu trhu, na ktorý sa dané ustanovenie vzťahuje. Obmedzenie majiteľa ochrannej známky vo vzťahu na trh v Slovenskej republike je rozšírené o obmedzenie vzťahujúce sa na používanie jeho ochrannej známky tretími osobami na tovare, ktorý bol s touto ochrannou známkou uvedený na trh v niektorom členskom štáte Európskych spoločenstiev alebo v inom štáte, ktorý spadá pod vymedzenie Európskeho hospodárskeho priestoru. Takáto úprava je potrebná s ohľadom na automatické rozšírenie …

bod 32 §
Doplnením lokálneho charakteru do tohto ustanovenia dochádza k presnejšej aplikácii čl. 6 ods. 2 smernice, ktorý predpokladá obmedzenie práv majiteľa ochrannej známky v prípade existencie staršieho práva, ktoré sa vzťahuje len k určitej lokalite.

bod 33 §
Ide o úpravu legislatívno-technického charakteru, ktorá vyplýva z bodu 7 návrhu.

bod 34 §
Cieľom navrhovanej novelizácie zákona o ochranných známkach je predovšetkým zabezpečenie adaptácie príslušných ustanovení nariadenia a prepojenie národného systému ochrany s komunitárnym systémom ochrany používaným v oblasti známkového práva. Návrh zákona v súlade s článkom 25 nariadenia zavádza možnosť podať prihlášku ochrannej známky Spoločenstva na národnom úrade priemyselného vlastníctva, ktorý má následne povinnosť túto prihlášku postúpiť Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu v Alicante. Podanie prihlášky takejto ochrannej známky nie je obmedzené na občanov Slovenskej republiky alebo na osoby, ktoré majú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo sídlo. Táto možnosť je daná všetkým osobám uvedeným v článku 5 nariadenia, ktorý vymedzuje osoby, ktoré sa môžu stať majiteľmi ochrannej známky Spoločenstva. Návrh zákona vychádza z ustanovenia článku 110 nariadenia, ktorý upravuje povolené preskúmavanie náležitostí, ktoré musí spĺňať prihlasovateľ alebo majiteľ ochrannej známky Spoločenstva v prípade, že prihláška ochrannej známky Spoločenstva bola zamietnutá, vzatá späť, je považovaná za vzatú späť, alebo keď účinky ochrannej známky Spoločenstva zanikli a prihlasovateľ alebo majiteľ má záujem …

bod 35 §
Ustanovenie upravujúce podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu úradu sa dopĺňa návrhom, že podaný rozklad musí byť doplnený jeho vecným odôvodnením, a to v lehote jedného mesiaca od podania rozkladu. Na odôvodnenie podané po márnom uplynutí tejto lehoty úrad nebude prihliadať. Účelom navrhovaného ustanovenia je zabrániť neadekvátnym prieťahom v konaní.

bod 36
Navrhované ustanovenie zavádza generálnu klauzulu upravujúcu možnosť zosúladenia námietok podaných pred nadobudnutím účinnosti tohto návrhu. Pokiaľ podané námietky nie sú v súlade s podmienkami stanovenými týmto návrhom, namietateľ môže tento nedostatok napraviť v prekluzívnej lehote troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto návrhu zákona. Po márnom uplynutí tejto lehoty sa na podané námietky nebude prihliadať.

bod 37
Navrhovaná úprava vyplýva z vysvetlenia uvedeného k bodom 1 a 2.

čl. VII (zákon o ochranných známkach)

čl. VII bod 1 a 2 §
Právo na informácie nie je v právnej úprave ochranných známok inštitútom novým, platná právna úprava v § 25 odsek 2 upravuje právo na informácie v obecnej rovine. Navrhované ustanovenie predstavuje podrobnejšiu úpravu práva na informácie v zmysle smernice 2004/48/ES; v záujme väčšej prehľadnosti sa navrhuje vypustiť § 25 odsek 2 a právo na informácie sústrediť do nového samostatného paragrafu (§ 25a). V súlade s článkom 8 smernice 2004/48/ES sa zakotvuje právo majiteľa ochrannej známky požiadať v prípade porušenia alebo ohrozenia práv vyplývajúcich zo zákona o poskytnutie relevantných informácií a pôvode tovarov a distribúcii tovarov alebo služieb, pričom ustanovenie explicitne určuje osoby, ktoré sú povinné predmetné informácie poskytnúť, ako aj demonštratívne vymenúva okruh údajov, ktoré je majiteľ ochrannej známky oprávnený požadovať. Ustanovenie posilňuje postavenie majiteľa ochrannej známky v boji proti porušovaniu alebo ohrozovaniu práv, pretože mu umožňuje nielen zasiahnuť voči konkrétnemu porušovateľovi, ale aj vysledovať reťazec osôb (napr. distribútor, dodávateľ, veľkoobchodník, predajca), ktoré sa na porušovaní práv k ochrannej známke podieľajú.

čl. VII bod 3 §
Zákonom č. 14/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení zákona č. 577/2001 Z. z. bol do slovenského právneho poriadku zavedený inštitút ochrannej známky s dobrým menom (§ 4 ods. 1 písm. c). Dobré meno ochrannej známky vyjadruje skutočnosť, že verejnosť je so známkou v dôsledku jej používania oboznámená, spája ju s určitými dobrými vlastnosťami, ktoré od tovarov alebo služieb očakáva, a takejto známke dôveruje. Dobrá povesť, renomé ochrannej známky zvyšuje jej hodnotu. Známka s dobrým menom je natoľko silnou známkou, že odlišuje jej majiteľa od iných osôb v tom, že nie je obmedzená len na určitý druh tovarov alebo služieb. Je potrebné, aby sa takáto „nadhodnota“ ochrannej známky s dobrým menom odzrkadlila aj v oblasti vymožiteľnosti práv vyplývajúcich z tejto ochrannej známky. Navrhované ustanovenie dáva v logickej súvislosti s § 4 odsek 1 písmeno c) zákona o ochranných známkach v platnom znení majiteľovi ochrannej známky, ktorá má v Slovenskej …

čl. VII bod 4 §
Znenie doterajšieho ustanovenia § 26 ods. 3 veta prvá (zodpovedá § 26 ods. 4 návrhu) je doplnené v súlade s článkom 13 ods. 1 písmeno a) smernice 2004/48/ES v tom zmysle, že poškodený má právo nielen na náhradu škody, ale aj ušlého zisku. V súvislosti a v súlade s novo navrhovanou koncepciou primeraného zadosťučinenia, resp. úhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva v Občianskom zákonníku sa právo na primerané zadosťučinenie priznáva aj pre prípad ohrozenia práv z ochrannej známky, pričom sa vkladá odkaz na Občiansky zákonník.

čl. VII bod 5 §
Platná úprava § 26a odsek 1 demonštratívnym spôsobom predstavuje možné rozhodnutia súdu, ktorých cieľom je zamedzenie porušovania práv. Takto formulované „petity“ rozhodnutí vychádzajú zo zmluvy TRIPS, ktorá predstavuje hmotnoprávny základ pre oblasť priemyselného vlastníctva. TRIPS formuluje aj jednotlivé základné znenia petitov tak, že zabezpečujú širší rozsah práv, ako je vyžadovaný transpozíciou smernice 2004/48/ES. Dohoda TRIPS je pritom plne kompatibilná so smernicou 2004/48/ES.Navrhujú sa len nevyhnutné zmeny, ide o zosúladenie platného znenia so znením smernice 2004/48/ES. Smernica 2004/48/ES v článku 10 odsek 1 ustanovuje členským štátom povinnosť zabezpečiť, „aby príslušné súdne orgány mohli na návrh nariadiť prijatie potrebných opatrení v súvislosti s tovarom, o ktorom zistili, že porušuje právo duševného vlastníctva, a vo vhodných prípadoch aj v súvislosti s materiálmi a nástrojmi použitými pri tvorbe alebo výrobe tohto tovaru“. Smernica 2004/48/ES explicitne vymenúva tieto opatrenia – stiahnutie z obchodných kanálov, definitívne odstránenie z obchodných kanálov alebo zničenie. Navrhované znenie § 26a odsek 1 je v úplnom súlade s návrhmi rozhodnutí formulovanými …

čl. VII bod 6 §
Originárny subjekt oprávnený vymáhať dodržiavanie práv z ochrannej známky je jej majiteľ. Okrem majiteľa ochrannej známky navrhované ustanovenie, v zmysle článku 4 odsek 1 písmeno b) smernice 2004/48/ES, oprávňuje na vymáhanie dodržiavania práv z ochrannej známky aj nadobúdateľa licencie. Nadobúdateľ licencie dané oprávnenie využije najmä v prípadoch, ak majiteľ ochrannej známky z akéhokoľvek dôvodu nekoná. V predmetnej súvislosti treba upozorniť na § 514 Obchodného zákonníka a z neho vyplývajúcu povinnosť nadobúdateľa licencie informovať o obmedzovaní alebo porušovaní práv poskytovateľa licencie; táto povinnosť nie je návrhom nového odseku § 30 dotknutá.

čl. VII bod 7 a 8 §
Navrhovateľ spĺňa požiadavky vyplývajúce z článku 20a Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky.