Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/14/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6017200059 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6017200059.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a Mgr. Ivany Datlovej, v právnej veci žalobcu: ANITRAM EXPOS, s.r.o., so sídlom Podunajská 25, 821 06 Bratislava, IČO: 31 402 089, zast. JUDr. Miroslavom Pekárom, advokátom so sídlom AK Krížna 44, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva SR, Švermova 43, 974 04 Banská Bystrica, za účasti: PLASTON Lebeda & syn, s.r.o., so sídlom Masarykova 988/46, Liberec 1 - Staré Město, 460 01 Liberec, IČO: 48 265 489, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. POZ 1703-2005/OZ 214920 II/109-2016 zo dňa 05. decembra 2016, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie žalovaného Úrad priemyselného vlastníctva SR č. POZ 1703-2005/OZ 214920 II/109/2016 zo dňa 05. decembra 2016 a rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy Úrad priemyselného vlastníctva SR č. POZ 1703-2005/OZ 214920/I-14-2015 zo dňa 31. marca 2015 z r u š u j e a vec vracia prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca podal dňa 16. septembra 2005 žiadosť o zápis ochrannej známky „V. XX, plastová bezpečnostná plomba, konanie bolo vedené pod zn. POZ 1703-2005. Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej aj „prvostupňový orgán verejnej správy“ alebo aj „úrad“) prihlasovanú ochrannú známku zapísal do registra ochrannú známku č.XXXXXX dňa 10. augusta 2006. Návrh na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú podala obchodná spoločnosť V z P spol. s r.o. (ďalej aj „navrhovateľ“) dňa 16. júna 2014, uplatnila dôvody vyhlásenia ochrannej známky za neplatnú podľa ustanovenia § 35 ods.1 zákona č.506/2009 Z.z. o ochranných známkach (ďalej len „zákon č.506/2009 Z.z.“) v spojení s ustanovením § 2 ods.1 písm.k) zákona č.55/1997 Z.z. o ochranných známkach (ďalej len „zákon č.55/1997 Z.z.“). Po doplnení návrhu na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú Úrad vyzval obchodnú spoločnosť ANITRAM EXPOS s.r.o. (ďalej aj „majiteľ“ alebo „žalobca“) na vyjadrenie sa k návrhu na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú, pričom majiteľ v písomnom vyjadrení navrhol, aby prvostupňový orgán verejnej správy návrh na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú zamietol. Prvostupňový orgán verejnej správy následne, vychádzajúc z listín predložených účastníkmi konania svojím rozhodnutím č.POZ 1703-2005/OZ 214920/I-14-2015 zo dňa 31. marca (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) vyhlásil ochrannú známku za neplatnú. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, ktorý následne písomne odôvodnil. K rozkladu sa písomne prostredníctvom zástupkyne vyjadril navrhovateľ, ktorý bol v čase písomného vyjadrenia v likvidácii. Z administratívneho spisu tiež vyplýva, že na Okresnom súde Bratislava I je pod značkou 34CbPv/4/2012 vedené konanie vo veci navrhovateľa ANITRAM EXPOS s.r.o., proti odporcovi KOBASEAL s.r.o., o ochranu pred nekalou súťažou a porušovaním práv vyplývajúcich z ochrannej známky. V súvislosti s výmazom navrhovateľa z obchodného registra ku dňu 30. októbra 2015 jeho zástupkyňa oznámila, že práva spoločnosť V z P s.r.o. týkajúce sa uplatneného návrhu na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú prešli na jej jediného spoločníka, spoločnosť PLASTON Lebeda & syn s.r.o. a požiadala, aby Úrad v konaní pokračoval s uvedenou spoločnosťou na strane navrhovateľa. Do administratívneho spisu bola doložená „Smlouva o postoupení práv a povinností“ zo dňa 1.9.2015, podľa ktorej navrhovateľ postúpil svoje práva (práva a povinnosti účastníka v konaní o vyhlásenie ochrannej známky č.XXXXXX „A za neplatnú, v prospech postupníka (PLASTON Lebeda & syn s.r.o.), ktoré postúpená práva a povinnosti od postupníka prijal. Po rokovaní a hlasovaní komisie predseda Úradu priemyselného vlastníctva svojím rozhodnutím č. POZ 1703-2005/OZ 214920 II/109-2016 zo dňa 5. decembra 2016 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) rozklad zamietol a rozkladom napadnuté rozhodnutie potvrdil. Po doručení napadnutého rozhodnutia (12.12.2016) zástupca žalobcu písomne požiadal o zaslanie kópie vyjadrenia navrhovateľa k rozkladu, vrátane všetkých príloh a kópií dokladov a predložených plných mocí, ktoré mu boli následne Úradom zaslané. 2. Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky prvostupňovým rozhodnutím rozhodol tak, že podľa § 35 ods. 1 zákona č. 506/2009 Z.z. ochrannú známku č. XXXXXX vyhlásil za neplatnú. V odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy poukázal na obsah návrhu na vyhlásenie slovnej známky č. XXXXXX „A za neplatnú podľa § 35 ods. 1 zákona č. 506/2009 Z.z. v nadväznosti na ustanovenie § 2 ods. 1 písm. k) zákona č. 55/1997 Z.z. a podľa § 35 ods. 3 v spojení s § 7 písm. f) zákona č. 506/2009 Z.z. Poukázal tiež na obsah vyjadrenia majiteľa ochrannej známky. Pokiaľ ide o uplatňovaný dôvod neplatnosti ochrannej známky, prvostupňový orgán verejnej správy k ustanoveniu § 35 ods. 1 zákona č. 506/2009 Z.z. uviedol, že otázku splnenia zákonných podmienok zápisu do registra bolo potrebné preskúmať a posúdiť podľa vtedy platného zákona, a teda podľa zákona č. 55/1997 Z.z... Navrhovateľ pritom uplatnený dôvod odôvodnil tým, že majiteľ si prihlásil označenie „A pre plastové bezpečnostné plomby, pričom preukázateľne si bol vedomý toho, že toto označenie dlhodobo používa na označenie svojich plastových plomb iný subjekt. Predstavitelia spoločnosti ANITRAM EXPOS, s.r.o. sa pri výkone podnikateľskej činnosti v období od roku 1995 do roku 2005, kedy si podali prihlášku ochrannej známky, dozvedeli o existencii plomb navrhovateľa „A a prijali toto označenie za svoje. Prvostupňový orgán verejnej správy zdôraznil, že podanie prihlášky v nie dobrej viere je absolútnou zápisnou výlukou skúmanou úradom aj pri prieskume zápisnej spôsobilosti prihláseného označenia a taktiež aj v prípade podaného návrhu na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú. Osobou konajúcou v zlej viere je pritom osoba, ktorá pozná skutočnú situáciu a napriek tomu koná nečestne so zlým úmyslom. V známkovom práve charakteristickým znakom uplatňovania zlej viery je, že dôvody tejto výluky môžu byť uplatnené treťou osobou, dokazovanie a dôkazné bremeno je v tomto prípade výlučne na jej strane a v odôvodnení zlej viery musia byť uvedené také okolnosti, ktoré zlú vieru dokazujú a nie je postačujúce len podozrenie alebo len samotné tvrdenie zlej viery. Preukázanie zlej viery musí byť v čase podania prihlášky, zlá viera musí byť spojená s osobou prihlasovateľa a odôvodnená môže byť len vtedy, ak v čase prihlášky poznatky tejto osoby zahŕňali skutočnosti, na základe ktorých možno považovať prihlášku za podanú v zlej viere a tento subjekt musí konať zámerne. K zámernosti je tiež nutný zlý úmysel, nepoctivé zámery a ciele a nie je potrebné, aby osoba, ktorá takto koná, považovala svoj úmysel alebo konanie za zlý úmysel. Prihláška podaná v zlej viere patrí k absolútnym dôvodom odmietnutia ochrany, ktoré sú všeobecne nezávislé od zoznamu tovarov a služieb. Podanie prihlášky ochranných známok pre označenia, ktoré sú identické alebo takmer identické, svedčí o tom, že zhodnosť nie je náhodná. Prvostupňový orgán verejnej správy poukázal na doklady, ktoré k návrhu predložil navrhovateľ a vyhodnotil, čo z týchto predložených dokladov zistil. Prvostupňový orgán verejnej správy rovnako poukázal na vyjadrenie majiteľa ochrannej známky a ním predložené listinné doklady. Vo vzťahu k jednotlivým predloženým dokladom prvostupňový orgán verejnej správy zdôraznil, že pre posúdenie návrhu z dôvodu § 2 ods. 1 písm. k) zákona č. 55/1997 Z.z. sú relevantné iba doklady datované ku dňu podania prihlášky, t.j. k 16.05.2005. Z predložených dokladov pritom prvostupňovému orgánu verejnej správy vyplynulo, že spoločnosť navrhovateľa bola zapísaná do obchodného registra 24. septembra 1996 a spoločnosť majiteľa ochrannej známky 11. septembra 1995. Obe spoločnosti už pred podaním prihlášky napadnutej ochrannej známky používali pri svojej obchodnej činnosti označenie „A resp. „A na označenie plastovej bezpečnostnej plomby. Táto skutočnosť vyplýva z predložených faktúr ako navrhovateľa, tak aj majiteľa. Navrhovateľ na územie Slovenskej republiky dovážal tieto bezpečnostné uzávery prostredníctvom spoločnosti KOBA M, spol. s r.o., neskôr prostredníctvom spoločnosti KOBASEAL, s.r.o. (ktoré boli prepojené prostredníctvom ich spoločníkov). Následne ich tieto spoločnosti distribuovali rôznym odberateľom. Podľa predložených certifikátov, ktorých vydanie požadovala spoločnosť ANITRAM EXPOS, s.r.o. (majiteľ) výrobcom plastových plomb označovaných „A ktoré predávala, bola česká spoločnosť EUROSEAL Liberec, a.s. V preskúmavanej veci prvostupňový orgán verejnej správy poukázal na to, že nebolo možné ignorovať spor prebiehajúci medzi výrobcami bezpečnostných plomb - navrhovateľom a českou spoločnosťou EUROSEAL Liberec, a.s., od ktorej odoberal výrobky práve majiteľ napadnutej ochrannej známky. V liste z 02.02.2004, adresovanom navrhovateľovi, spoločnosť EUROSEAL Liberec, a.s. žiadala navrhovateľa o okamžité ukončenie obchodných aktivít s plombami „A a „A Listom z 18. februára 2004 navrhovateľ odpovedal spoločnosti EUROSEAL Liberec, a.s., v odpovedi uviedol, že plomba v podobe „A bola sériovo vyrábaná v rádoch miliónov kusov pre Českú a Slovenskú republiku od januára 1994. Prvostupňový orgán považoval z uvedeného za zrejmé, že spoločnosť EUROSEAL Liberec, a.s., od ktorej odoberal plastové plomby majiteľ napadnutej ochrannej známky, vedela minimálne od 18. februára 2004 o skutočnosti, že aj navrhovateľ označoval svoje výrobky - plastové plomby - označením „A“. Spoločnosť EUROSIL Liberec, a.s. a majiteľ v čase podania prihlášky napadnutej ochrannej známky boli v postavení výrobcu a distribútora, mali rovnaké ekonomické záujmy, a preto je ťažko uveriteľné, že majiteľ nevedel o tom, že aj navrhovateľ ako konkurent na trhu v Slovenskej republike, kde distribuoval svoje výrobky prostredníctvom svojich distribútorov, používa na označenie svojich výrobkov označenie „A resp. „A Skutočnosť, že majiteľ aj navrhovateľ boli priami konkurenti v rovnakej oblasti vyplývala pre prvostupňový orgán verejnej správy z výberového konania v DUSLE Šaľa konaného v období jún - júl 2005. Na základe uvedeného prvostupňový orgán verejnej správy považoval za nepopierateľné, že spoločnosť majiteľa napadnutej ochrannej známky bola v čase podania prihlášky napadnutej ochrannej známky oboznámená s právom k označeniu „A ktoré používal pri svojej obchodnej činnosti i navrhovateľ na označenie svojich výrobkov - plastových plomb. Rovnako bol majiteľ ochrannej známky oboznámený so skutočnosťou, že navrhovateľ prostredníctvom spoločnosti KOBA M, s. r.o. vyvíja svoju hospodársku činnosť v rovnakej oblasti aj na území Slovenskej republiky. Skratka „A sa pritom nevyskytuje v bežnej slovnej zásobe, pričom je možné oprávnene tvrdiť, že takéto označenie nemohlo byť majiteľom napadnutej ochrannej známky vytvorené úplne nezávisle a náhodne. Majiteľ napadnutej ochrannej známky vedel o aktivitách navrhovateľa a jeho bezpečnostných plombách, ktoré označoval nezapísaným označením „A Z uvedeného dôvodu je nepresvedčivá skutočnosť, že prihláška napadnutej ochrannej známky bola podaná „s čistým“ úmyslom, navyše keď obe spoločnosti sa zhodne zúčastňovali rôznych výberových konaní vypísaných na dodávku bezpečnostných plomb. K tvrdenej „nie dobrej viere“ majiteľa napadnutej ochrannej známky prispieva aj fakt, že napadnutá ochranná známka je iba čisto slovná a neobsahuje žiadne ďalšie rozlišujúce prvky, ktoré by boli príznačné práve a len pre majiteľa napadnutej ochrannej známky. Podanie prihlášky napadnutej ochrannej známky možno považovať za konanie s cieľom získať určité zvýhodnenie pre seba, registráciou prihláseného označenia a používaním napadnutej ochrannej známky v obchodnom styku v rovnakej oblasti podnikania si majiteľ zabezpečil jedinečné postavenie a mohol blokovať konkurenciu, čo napokon uskutočnil listom „Upozornenie na porušenie práv k napadnutej ochrannej známke“ a uzatvorenie „Dohody o urovnaní“. Takéto konanie sa vyníma z uznávaných zásad etického konania alebo čestných praktík v podnikateľskom prostredí. Na základe uvedeného prvostupňový orgán verejnej správy dospel k záveru, že prihláška napadnutej ochrannej známky nebola podaná v dobrej viere, nakoľko majiteľ napadnutej ochrannej známky mal v čase podania prihlášky napadnutej ochrannej známky vedomosť o tom, že jeho prihlásené označenie používala v obchodnom styku aj iná osoba, v danom prípade navrhovateľ, resp. jeho distribútori a za podaním predmetnej prihlášky ochrannej známky je nutné vidieť snahu privlastniť si toto označenie pre seba, čím mohla byť navrhovateľovi spôsobená ujma. Prihláška napadnutej ochrannej známky tak nespĺňala podmienky na zápis do registra, nakoľko bolo zistené naplnenie podmienky zápisnej výluky označenia v zmysle ustanovenia § 35 ods. 1 zákona č. 506/2009 Z.z. v nadväznosti na § 2 ods. 1 písm. k) zákona č. 55/1997 Z.z.. Pokiaľ navrhovateľ uplatnil dôvod neplatnosti ochrannej známky s poukazom na § 35 ods. 3 v nadväznosti na § 7 písm. f) zákona č. 506/2009 Z.z., prvostupňový orgán verejnej správy konštatoval, že v nadväznosti na výsledok konania o vyhlásení neplatnosti ochrannej známky za neplatnú v zmysle § 35 ods. 1 zákona č. 506/2009 Z.z. bolo posudzovanie ďalších podmienok na vyhlásenie neplatnosti napadnutej ochrannej známky podľa § 35 ods. 3 v nadväznosti na § 7 písm. f) zákona č. 506/2009 Z.z. bezpredmetné, nakoľko by nemalo vplyv na konečné rozhodnutie. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote rozklad, ktorý predseda Úradu priemyselného vlastníctva SR svojím rozhodnutím č. POZ 1703-2005/OZ 214920 II/109-2016 zo dňa 05. decembra 2016 zamietol a rozkladom napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy potvrdil. Žalovaný poukázal na priebeh administratívneho konania, obsah prvostupňového rozhodnutia, obsah podaného rozkladu a vyjadrenie navrhovateľa. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že napadnutá slovná ochranná známka č. XXXXXX „A majiteľa ANITRAM EXPOS, s.r.o. bola s právom prednosti od 16. septembra 2005 zapísaná do registra ochranných známok 10. augusta 2006 pre tovary „plastová bezpečnostná plomba“ v triede XX medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Z procesného hľadiska konštatoval, že po podaní rozkladu pôvodný navrhovateľ V z P, spol. s r.o. so sídlom v Liberci, Česká republika, zanikol bez právneho zástupcu. Spoločnosť PLASTON Lebeda & syn, s.r.o. listom oznámila žalovanému, že pred zánikom spoločnosti V z P, spol. s r.o. prešli na spoločnosť PLASTON Lebeda & syn, s.r.o. práva navrhovateľa týkajúce sa uplatneného návrhu. Ak ide o časť návrhu podanú z dôvodu podľa § 35 ods. 3 v nadväznosti na § 7 písm. f) zákona č. 506/2009 Z.z., spoločnosť PLASTON Lebeda & syn, s.r.o. nijako neodôvodnila, ani nepredložila žiaden dôkaz, že na ňu prešli práva pôvodného navrhovateľa k nezapísanému označeniu. V tomto smere nebolo možné spoločnosť PLASTON Lebeda & syn, s.r.o. považovať za účastníka konania pokiaľ ide o časť návrhu podanú podľa § 35 ods. 3 v nadväznosti na § 7 písm. f) zákona č. 506/2009 Z.z. Pokiaľ však ide o časť návrhu podanú z dôvodu podľa § 35 ods. 1 zákona č. 506/2009 Z.z. v nadväznosti na § 2 ods. 1 písm. k) zákona č. 55/1997 Z.z. návrh na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú z tohto dôvodu môže podať ktokoľvek, a preto v konaní o tejto časti návrhu bolo potrebné na základe predloženej zmluvy spoločnosť PLASTON Lebeda & syn, s.r.o. považovať za účastníka konania v postavení navrhovateľa. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na obsah pojmu dobrá viera, s poukazom na rozsudok vo veci C-529/07, Chocoladenfabriken Lindt & Sprüngli z 11. júna 2009, súdny dvor konštatoval, že „na účely posúdenia neexistencie dobrej viery prihlasovateľa v zmysle čl. 51 ods. 1 písm. b) Nariadenia č. 40/94 je vnútroštátny súd povinný zohľadniť všetky relevantné faktory, ktoré sa týkajú veci samej a ktoré existujú v okamihu podania prihlášky na zápis označenia ako ochrannej známky spoločenstva a to najmä: - skutočnosť, že prihlasovateľ vie alebo musí vedieť, že tretia osoba používa najmenej v jednom členskom štáte zhodné alebo podobné označenie pre zhodný alebo podobný výrobok, ktoré by mohol viesť k zámene s prihlasovaným označením, - úmysel prihlasovateľa zabrániť tejto tretej osobe pokračovať v používaní takéhoto označenia, ako aj - stupeň právnej ochrany, ktorú používa označenie tejto tretej osoby a prihlasované označenie“. Relevantným okamihom pre posúdenie dobrej viery v prípade prihlášky napadnutej ochrannej známky bol okamih jej podania a teda 16. september 2005. Žalovaný sa stotožnil so zistením prvostupňového orgánu verejnej správy, že majiteľ aj navrhovateľ pred podaním prihlášky napadnutej ochrannej známky používali na území Slovenskej republiky pri svojej obchodnej činnosti označenie „A na označenie plastových bezpečnostných plomb. Poukázal na dôkazy, z ktorých táto skutočnosť vyplýva. Vo vzťahu k posúdeniu skutočnosti, či majiteľ vedel v čase podania prihlášky napadnutej ochrannej známky, že označenie „A bolo na území Slovenskej republiky používané na označenie plastových bezpečnostných plomb aj navrhovateľom, žalovaný poukázal na argumenty majiteľa v podanom rozklade a konštatoval, že navrhovateľom preukázané množstvá plastových bezpečnostných plomb s označením „A dodané na území Slovenskej republiky sú dostatočné na to, aby bolo možné konštatovať, že majiteľ sa o dodávaní plomb s týmto označením musel dozvedieť. Majiteľom predložené dôkazové materiály majú pritom podľa jeho vyjadrenia o rozklade svedčiť o masívnom používaní označenia „A V porovnaní s množstvami dodanými majiteľom množstvá plomb dodanými navrhovateľom nevyznievajú ako zanedbateľné, resp. ako také, že sa majiteľ nemal ako o nich dozvedieť. V prípade majiteľa a navrhovateľa (resp. jeho distribútora) ide o priamych konkurentov, čo vyplýva z účasti na rovnakých verejných súťažiach, z rozhodnutia Protimonopolného úradu SR priloženého k vyjadreniu navrhovateľa o rozklade. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že pre každého podnikateľa je veľmi dôležité až kľúčové poznať konkurenciu a vedieť čo robí, pričom o tejto činnosti sa podnikatelia dozvedajú napríklad z internetu, z inzercie, z rozhovorov so zákazníkmi, dodávateľmi a pod.. Takúto znalosť pritom možno predpokladať obzvlášť v prípade spoločností, ktoré sú lídrami na určitom trhu, na ktorom navyše nepôsobí veľké množstvo podnikov. Žalovaný taktiež v tomto smere poukázal na korešpondenciu medzi navrhovateľom a spoločnosťou EUROSEAL Liberec, a.s. z roku 2004, z ktorej vyplýva vedomosť predstaviteľov spoločnosti EUROSEAL Liberec, a.s. o používaní označenia „A navrhovateľom. Je zrejmé, že dodávateľ majiteľa preukázateľne vedel o používaní označenia „A navrhovateľom na označovanie jeho plastových plomb, dodávanie plomb s týmto označením na územie SR považoval za porušovanie svojich práv z úžitkového vzoru a majiteľ sa v rámci komunikácie s ním musel dozvedieť o tom, že navrhovateľ vyrába plomby s rovnakým označením a tieto dodáva, resp. môže dodávať aj na územie SR. Nie je preto pravdivé tvrdenie majiteľa, že spoločnosť EUROSEAL Liberec, a.s. nemala ekonomický ani iný dôvod informovať majiteľa o tom, že vedie spor s navrhovateľom. Majiteľ mal so spoločnosťou EUROSEAL Liberec, a.s. úzke vzťahy, nakoľko bol jeho výhradným distribútorom pre Slovenskú republiku a vyplýva to tiež zo skutočností, že táto spoločnosť mu dala súhlas, aby si vo vlastnom mene prihlásil ňou používané označenie na zápis do registra ochranných známok. Žalovaný tak nepovažoval za vierohodné tvrdenie majiteľa o tom, že o dodávaní plomb navrhovateľa s označením „A na územie Slovenskej republiky v čase podania prihlášky napadnutej ochrannej známky nevedel. Pokiaľ ide o samotný nečestný úmysel majiteľa, tento podľa žalovaného v predmetnej veci vyplýva zo samotnej vedomosti o používaní zhodného označenia navrhovateľom, resp. spoločnosťou KOBA M s.r.o. a z podania prihlášky napadnutej ochrannej známky, predmetom ktorej bolo totožné označenie prihlásené pre rovnaké tovary. Získanie práv k totožnej ochrannej známke iným subjektom, bolo v zrejmom rozpore s oprávnenými záujmami navrhovateľa, čoho si musel byť majiteľ vedomý. Musel si byť vedomý toho, že podaním prihlášky zhodnej ochrannej známky a jej zápisom do registra, dostane navrhovateľa do nevýhodného postavenia a bude môcť uvedeným spoločnostiam, resp. ďalším odberateľom navrhovateľa brániť v používaní tohto označenia, čo napokon aj uskutočnil listom z 26. januára 2001 a 07. septembra 2011. Majiteľ podpísal so spoločnosťou KOBASEAL, s.r.o. dohodu, predmetom ktorej bol záväzok spoločnosti KOBASEAL, s.r.o., že prestane toto označenie používať. Pokiaľ žalobca (majiteľ) argumentoval, že v žiadnom prípade nemožno vylúčiť, že aj za takýchto okolností, najmä ak viacero výrobcov používa na trhu zhodné alebo podobné označenia pre zhodné alebo podobné výrobky, ktorý môžu viesť k zámene s prihlasovaným označením, prihlasovateľ sleduje zápisom tohto označenia legitímny cieľ. Žalovaný poukázal na prv citovaný rozsudok Súdneho dvora vo veci C-529/07, podľa ktorého bodu 49 „môže ísť najmä i taký prípad, keď prihlasovateľ v okamihu podania prihlášky vie, že tretia osoba, ktorá je novým subjektom na trhu, sa pokúša využiť toto označenie vo svoj prospech napodobovaním jeho vzhľadu, čo vedie prihlasovateľa k zápisu s cieľom zabrániť používaniu takéhoto vzhľadu“. Takáto skutková situácia sa však netýka posudzovanej veci. Skutočnosťou ospravedlňujúcou podanie prihlášky napadnutej ochrannej známky nemôže byť ani skutočnosť, že na území Slovenskej republiky začal majiteľ predávať bezpečnostné plastové plomby „A už v roku 2001, a teda podľa dôkazov predložených v konaní pred úradom skôr ako navrhovateľ. Nemožno hovoriť o tom, že by v čase podania prihlášky napadnutej ochrannej známky právo k označeniu „A patrilo výlučne majiteľovi, resp. jeho dodávateľovi a že majiteľ právom obmedzil používanie tohto označenia navrhovateľom. V predmetnej veci neboli zistené skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver, že majiteľ podaním prihlášky napadnutej ochrannej známky sledoval oprávnený záujem, ale naopak boli zistené skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že prihláška napadnutej ochrannej známky nebola podaná v dobrej viere. Rozhodujúcou skutočnosťou tak v tomto prípade bolo, že v čase pred podaním prihlášky napadnutej ochrannej známky majiteľ a navrhovateľ používali označenie „A na označovanie zhodných výrobkov na území Slovenskej republiky popri sebe, o čom majiteľ v čase podania prihlášky napadnutej ochrannej známky vedel a vedome podaním prihlášky napadnutej ochrannej známky zhoršil postavenie navrhovateľa na území SR bez toho, aby bolo možné s ohľadom na okolnosti predmetného prípadu predpokladať, že podaním prihlášky napadnutej ochrannej známky sledoval legitímny cieľ. Z uvedených dôvodov sa žalovaný stotožnil s názorom prvostupňového orgánu verejnej správy a teda, že bolo dôvodné napadnutú ochrannú známku vyhlásiť za neplatnú. 4. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného, v ktorej žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zrušiť a zaviazať žalovaného k náhrade trov konania. V žalobe uplatnil žalobné dôvody podľa § 191 ods.1 písm.c), d), e), f) a g) Správneho súdneho poriadku. Vo vzťahu k účastníctvu spoločnosti PLASTON Lebeda & syn s.r.o. žalobca namietal, že s touto spoločnosťou žalovaný konal ako s účastníkom konania (po zániku spoločnosti V z P s.r.o. ako navrhovateľa výmazu ochrannej známky) a odôvodnenie rozhodnutia žalovaného považoval za zmätočné a nepreskúmateľné. Mal zato, že neexistuje právny dôvod, prečo žalovaný konal s obchodnou spoločnosťou PLASTON Lebeda & syn s.r.o. ako s účastníkom konania a tvrdil, že po zániku navrhovateľa výmazu mal žalovaný administratívne konanie zastaviť a pokiaľ chcel konať výlučne podľa § 35 ods.1 zákona č.506/2009 Z.z., mal tak konať v novom konaní. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nezaoberal intertemporálnym ustanovením § 54 ods.1 zákona č.506/2009 Z.z., v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa nevysporiadal otázkou zneplatnenia ochrannej známky podľa aktuálnej právnej úpravy a nie je úplne zrejmé, ktorú právnu úpravu orgán verejnej správy vo veci aplikoval, nakoľko v tejto časti absentuje podstatná časť odôvodnenia. Žalovaný tiež pochybil, ak pri skúmaní, či žalobca konal v dobrej viere, neskúmal a nezistil stupeň právnej ochrany, ktorú malo požívať označenie tretej osoby (navrhovateľa). Žalobca tiež namietal, že žalovaný nesprávne zistil a účelovo vyložil zistený skutkový stav, dôkazy, ktoré slúžili na obhajobu žalobcu orgán verejnej správy v zásade len vymenoval, bez ich reálneho zhodnotenia a „dôkazy“ navrhovateľa, ktoré neboli v prospech žalobcu, žalovaný hodnotil pomocou dohadov, domnienok a hypotéz, na ktorých založil svoj záver o konaní v zlom úmysle. Rozhodujúce a relevantné obdobie pre posúdenie dobrej viery malo byť obdobie pred podaním prihlášky ochrannej známky, orgán verejnej správy mal podrobne skúmať okolnosti, ktoré žalobcu viedli k podaniu prihlášky ako aj okolnosti, ktoré sa týkali používania označenia „A Certifikáty predložené žalobcom žalovaný len vymenoval bez toho, aby vyhodnotil vzťah týchto certifikátov a osvedčení k dôvodom prípadného zneplatnenia ochrannej známky. Išlo pritom o dôkazy, ktoré preukazujú, že žalobca konal od začiatku v dobrej viere. Na základe osvedčení a certifikátov nadobudlo označenie „A výrobcu EUROSEAL Liberec a.s. rozlišovaciu spôsobilosť pre tovary a služby, s ktorými bolo použité. Práve tieto skutočnosti následne viedli žalobcu k registrácii ochrannej známky „A v súlade s jej funkciou, ktorou je odlíšiť tovary a služby jej majiteľa od tovarov alebo služieb iných subjektov. Žalobca argumentoval, že od momentu, kedy vstúpil z hľadiska distribúcie na trh v Slovenskej republike, začal nezávisle od možnej konkurencie podnikať všetky kroky, aby svoj tovar (plombu „A certifikoval ako plombu bezpečnostnú, či už pre potreby vnútroštátnej alebo medzinárodnej prepravy, a aby takto certifikovanú a osobitne označenú plombu ponúkal svojim zákazníkom. Plomba označená „A bola v rozhodnom čase certifikovaná výlučne žalobcom a akýkoľvek subjekt, ktorý mal záujem o kúpu bezpečnostným plomb si mohol certifikáciu plomby „A spojiť výlučne so žalobcom, nakoľko žalovaný mal certifikované plomby označené ako A. a A.. Žalovaný a prvostupňový orgán verejnej správy sa zamerali len na zisťovanie, či žalobca vedel o používaní plomby s označením „A pôvodným navrhovateľom. Po zisteniach týkajúcich sa prípadnej vedomosti žalobcu o používaní označenia „A žalovaný dospel k záveru, že žalobca konal pri podaní prihlášky v nečestnom úmysle, pričom konštatoval, že žalobca musel vedieť, že nie je jediný, kto používa označenie „A a prihláška musela byť vedome podaná v rozpore so záujmom tretej osoby, ktorú žalobca podaním prihlášky dostal do nevýhodnej situácie. Toto konštatovanie žalovaného malo potvrdiť, že žalobca bránil tretej osobe v používaní daného označenia. Žalovaný ale v tomto smere z hľadiska úmyslu vôbec nereagoval na skutočnosť, že žalobca po dobu piatich rokov budoval na území Slovenskej republiky označenie „A pre konkrétnu bezpečnostnú plombu so špeciálnou konštrukciou odolávajúcou narušeniu a pre túto si po viacerých certifikáciách podal prihlášku, čím chránil svoj výrobok na základe súhlasu výrobcu, do propagácie a certifikácie vložil rozsiahle finančné prostriedky a teda konal logicky vo svojom ekonomickom záujme, aby sa vymedzil vo vzťahu ku konkurencii a nie aby konkurencii bránil vo výkone jej činnosti. Ak v roku 2011 vyzval spoločnosť KOBASEAL s.r.o. aby upustila od protiprávneho konania, dôvodom bola skutočnosť, že sa žalobca dozvedel, že spoločnosť KOBASEAL s.r.o. prihlásila k certifikácii plombu označenú VzP A a jej varianty, kedy ako súčasť označenia plomby použila ochrannou známkou chránené označenie „A majiteľa ochrannej známky. Žalobca pritom uzavrel so spoločnosťou KOBASEAL s.r.o. dohodu dňa 7.9.2011, a práve táto dohoda (kedy KOBASEAL s.r.o. uznal práva majiteľa z ochrannej známky) mala byť pre žalovaného indíciou, že ide o nespochybniteľné práva žalobcu získané v dobrej viere. Žalovaný však bez akejkoľvek logiky a zmyslu naproti tomu uvádza, že skutočnosť, že si žalobca v roku 2011 dovolil uplatniť svoje práva z ochrannej známky, prihlásenej v roku 2005, voči subjektu, ktorý vznikol v roku 2007 a jeho práva porušuje, je dôkazom toho, že žalobca konal v zlej viere. Tento záver je nesprávny, nezmyselný, odporujúci elementárnej logike a akejkoľvek voľnej úvahe a svedčí len tomu, že žalovaný zvolil zlý výklad, ktorý je neudržateľný, nepreskúmateľný a v plnej miere arbitrárny. Ak aj žalovaný konštatoval, že žalobca nepreukázal, že sledoval zápisom označenia legitímny cieľ (a to napriek tomu, že na území Slovenskej republiky začal distribuovať plomby s označením „A preukázateľne skôr ako navrhovateľ), odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je v tomto smere vágne, a je založené len na subjektívnych dohadoch žalovaného. Žalobca tvrdil, že svojou aktivitou od roku 2000 smeroval jednoznačný legitímny cieľ, a to odlíšiť svoje plomby, tak formou označenia „A ktoré používal od začiatku ako nezapísané, ako aj ich kvalitou, ktorá sa prejavila v certifikátoch. Naopak, práve navrhovateľ mohol vedome priviesť do omylu na úkor žalobcu v hospodárskej súťaži svojich odberateľov, ktorí v prípade označenia navrhovateľových plomb mohli byť uvedení do omylu, že ide o plomby bezpečnostné, ktoré sú certifikované žalobcom. Navrhovateľ mohol reálne spôsobiť nebezpečenstvo zámeny so žalobcovými plombami a parazitovať na jeho povesti a kvalite. V odôvodnení zlej viery žalobcu absentujú objektívne dôkazy a subjektívne dojmy, dohady a hypotetické úvahy sú základným problémom napadnutých rozhodnutí. Žalobca napokon namietal, že orgán verejnej správy v rozkladovom konaní nedoručil žalobcovi viaceré doklady, o ktorých sa žalobca dozvedel len z napadnutého rozhodnutia a žalobcovi bola tak odňatá možnosť konať, vyjadriť sa k všetkým tvrdeniam a dôkazom vykonaným v konaní. 5. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol, aby správny súd žalobu zamietol a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. K žalobným námietkam zdôraznil, že v preskúmavanej veci ide o konanie, začaté na návrh tretej osoby. Rozhodujúcou skutočnosťou je, že žalovaný v konaní zistil, že neboli splnené podmienky na zápis napadnutej ochrannej známky do registra podľa predpisov platných v čase jej zápisu. V takom prípade bol žalovaný povinný vyhlásiť ochrannú známku za neplatnú a v súlade so zásadou hospodárnosti konania bolo, že pokračoval aj po zániku navrhovateľa v konaní, nezastavil ho a následne hneď neinicioval konanie z vlastného podnetu. Argument žalobcu, že žalovaný nemal konať so spoločnosťou PLASTON Lebeda & syn s.r.o. ako účastníkom konania sa javí účelový, zánik navrhovateľa počas konania o vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú z dôvodu jej absolútnej zápisnej nespôsobilosti nemal dopad na skutočnosti v konaní vecne skúmané. Vo vzťahu k aplikácií právneho predpisu - zákona č.55/1997 Z.z. žalovaný poznamenal, že vzhľadom ku skutočnosti, že napadnutá ochranná známka bola do registra zapísaná v čase platnosti a účinnosti predchádzajúceho zákona, na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú je rozhodujúce posúdenie splnenia zápisných podmienok v čase jej zápisu a teda podľa ustanovenia § 2 ods.1 písm.k) zákona č.55/1997 Z.z. v znení účinnom v čase podania prihlášky ochrannej známky. Aplikácia ustanovenia § 54 ods.2 zákona č.506/2009 Z.z. neprichádzala do úvahy, nakoľko dôvod zápisnej výluky bol zákonom č.506/2009 Z.z. prevzatý z predchádzajúcej právnej úpravy. Žalovaný zároveň k posúdeniu uplatneného dôvodu zápisnej spôsobilosti uviedol, že pojem „zlá viera“ je vnútorný psychický stav konajúcej osoby, stav mysle, ktorý sa nedá priamo preukázať. Vnútorné presvedčenie konajúceho je subjektívnou kategóriou, ktorá nemôže byť predmetom dokazovania a tak vyvodiť záver, či osoba konala alebo nekonala v dobrej viere možno len na základe posúdenia širokého okruhu objektívnych skutočností, ktoré nie je možné vopred vymedziť. Bolo potrebné vykonať celkové posúdenie, v ktorom sa zohľadňovali všetky okolnosti konkrétneho prípadu. Vo vzťahu k preukazovaniu existencie dobrej viery z judikatúry vyplývajú tri kumulatívne faktory, a to zhodnosť, resp. podobnosť vedúca k zámene označení, vedomosť o používaní zhodného alebo podobného označenia vedúceho k zámere a nečestný úmysel majiteľa napadnutej ochrannej známky. Tieto faktory v preskúmavanej veci splnené boli a z uvedeného dôvodu žalovaný dospel k záveru, že prihláška napadnutej ochrannej známky nebola podaná v dobrej viere. Pokiaľ žalobca v žalobe spochybnil záver žalovaného o tom, že žalobca vedel o používaní označenia „A navrhovateľom, robí tak iba formou tvrdení. Žalovaný konštatoval, že v konaní posúdil dôkazové materiálny, ako aj vyjadrenia účastníkov konania, pričom tieto posúdené vo vzájomnej súvislosti viedli k zisteniu, že žalobca o používaní označenia „A navrhovateľom vedel, pričom toto aj riadne odôvodnil. Poukázal na to, akým spôsobom vyhodnotil dôkazy a konštatoval, že v prípade žalobcu a navrhovateľa (resp. jeho distribútorov) ide o spoločnosti pôsobiace dlhodobo v zhodnej oblasti na českom a slovenskom trhu, ktoré sú si stále veľmi blízke (historicky a geograficky) a je veľmi nepravdepodobné, aby o sebe tieto spoločnosti z obchodných kruhov nevedeli. Tvrdenia žalobcu o tom, že nevedel o používaní označenia „A svojimi priamymi konkurentmi na tak špecifickom a úzkom trhu, ako bol trh s bezpečnostnými plastovými plombami, vyznievajú účelovo, resp. nepresvedčivo. Uviedol pritom, ktoré skutočnosti zohľadnil pri posúdení vedomosti žalobcu o používaní označenia „A navrhovateľom. Ak žalobca vytýkal žalovanému, že v administratívnom konaní nebol predložený priamy dôkaz o jeho vedomosti o používaní označenia „A navrhovateľom v čase podania prihlášky napadnutej ochrannej známky žalovaný uviedol, že predloženie takýchto dôkazov v prípade podobných konaní zo strany navrhovateľov je obvykle veľmi náročné. Podmienka vedomosti je však naplnená aj vtedy, pokiaľ je preukázané, že majiteľ ochrannej známky o používaní označenia treťou osobou musel vedieť. V tomto smere žalovaný poukázal na rozsudok vo veci C-529/07 a uzavrel, že aj keď nebola vedomosť preukázaná priamym dôkazom, skutočnosť, že žalobca musel vedieť o používaní predmetného označenia navrhovateľom vyplynula z dôkazov predložených v konaní. Žalobca si pritom zároveň musel byť vedomý toho, že podaním prihlášky zhodnej ochrannej známky a jej zápisom do registra dostane navrhovateľa, resp. distribučné spoločnosti navrhovateľa do nevýhodného postavenia a bude môcť uvedeným spoločnostiam brániť v používaní tohto označenia, čo napokon aj uskutočnil. Ak žalobca tvrdil, že v konaní sa nezaoberal a ani nemohol zaoberať otázkou tvrdeného porušovania práv z úžitkového vzoru č.XXXX navrhovateľom. Český úžitkový vzor (z ktorého mal slovenský úžitkový vzor č.XXXX právo prednosti) bol vymazaný z dôvodu, že nespĺňal podmienku novosti, resp. nepresahoval rámec prostej odbornej spôsobilosti. Pokiaľ žalobca tvrdil, že pôvodný navrhovateľ uzavrel s p. S. (zo spoločnosti EUROSEAL Liberec a.s.) licenčnú zmluvu na predmetný úžitkový vzor, žalovaný uviedol, že dôkaz o existencii takejto zmluvy v konaní pred žalovaným predložený nebol a v registri úradu žiadna licencia k úžitkovému vzoru č.XXXX nebola zapísaná. Žalovaný tiež vo vzťahu k žalobnej námietke konštatoval, že z predložených dokladov v konaní vyplýva, že navrhovateľ okrem plomby A. a A. dodával aj plomby „A Vo vzťahu k žalobnému tvrdeniu, orgány verejnej správy mali skúmať aj stupeň právnej ochrany, ktorú malo požívať označenie používané treťou osobou žalovaný zdôraznil, že tento zohľadnil a vyhodnotil, že navrhovateľ v konaní preukázal používanie označenia zhodného s napadnutou ochrannou známkou v rokoch 2003 až 2005 a to vo vzťahu k nezanedbateľným množstvám označovaných tovarov. Avšak v prípade návrhu podaného z dôvodu absolútnej zápisnej nespôsobilosti označenia nie je potrebné, aby v konaní bolo preukázané, že určitý subjekt má práva užívateľa nezapísaného (staršieho) označenia zhodného s prihláseným označením. Konštatovanie, že prihláška ochrannej známky nebola podaná v dobrej viere nie je viazané na to, že musí dochádzať k porušovaniu práv majiteľa nezapísaného označenia. Ani certifikácia plomb označených „A žalobcom nezakladala výlučné práva žalobcu na toto označenie, nakoľko certifikácia znamená potvrdenie zhody vlastností uvedeného typu výrobku s určitými technickými požiadavkami. Vo vzťahu k žalobnej námietke, že žalobca sa o niektorých dokladoch dozvedel len z napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že rozhodnutie Protimonopolného úradu z roku 2009 nebolo rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie zlej viery pri podaní prihlášky napadnutej ochrannej známky. Toto rozhodnutie pritom bolo vydané v konaní iniciovanom v roku 2004 priamo žalobcom. Rozhodujúcim nie je ani argument časovej priority žalobcu, nakoľko následne došlo k dlhodobému používaniu označenia „A popri sebe navrhovateľom a aj žalobcom. S prihliadnutím na situáciu na trhu a reálne spory medzi spoločnosťou EUROSEAL Liberec a.s. a navrhovateľom, muselo byť žalobcovi, vychádzajúc zo základnej obchodnej logiky zrejmé, že navrhovateľ má záujem používať označenie „A aj na slovenskom trhu. V zmysle uvedeného sa javí, že žalobca využil možnosť získať výlučné oprávnenie na označovanie plastových plomb označením „A a podal prihlášku ochrannej známky s cieľom brániť navrhovateľovi (resp. jeho distribútorom) na území Slovenskej republiky v dodávaní rovnako označených tovarov, ktoré v čase podania prihlášky napadnutej ochrannej známky už na trhu boli známe. Žalovaný uzavrel, že ak by ako orgán verejnej správy konajúci vo veciach registrácie ochranných známok zachoval stav zápisu napadnutej ochrannej známky v registri ochranných známok, na strane žalobcu by zachoval výlučné právo na používanie označenia „A vo vzťahu k plastovým bezpečnostným plombám, čim by de facto legalizoval jeho monopol na používanie tohto označenia, hoci získaný neprávom, nakoľko bolo preukázané, že toto označenie používa viacero subjektov, a to pomerne dlhú dobu. Uplatňovaním práv z ochrannej známky by sa narušil stav pokojného používania tohto označenia viacerými subjektmi a došlo by k neoprávnenému zvýhodneniu len jedného z používateľov označenia už na trhu zavedeného a to nie výlučne žalobcom. 6. Žalobca v replike na písomné vyjadrenie opätovne poukázal na skutočnosť, že konanie z dôvodov uvedených v § 35 ods.3 zákona č.506/2009 Z.z. je návrhovým konaním. Ak žalovaný po zániku navrhovateľa plynule prešiel do konania ex offo, mohol tak spraviť iba v prípade, ak by mu to procesný predpis umožňoval. Žalovaný bol v takomto prípade povinný upovedomiť žalobcu o zmene kvalifikácie prejednávanej veci. Žalobca zdôraznil, že aj z písomného vyjadrenia k žalobe vyplýva, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza v podstatnej časti len z domnienok. Žalovaný zameral odôvodnenie rozhodnutia ako aj vyjadrenie k žalobe na preukázanie, že žalobca musel vedieť, že „pôvodný“ navrhovateľ používal taktiež označenie „A čo však činí na základe dohadov. Žiadne iné relevantné okolnosti nie je možné z napadnutého rozhodnutia alebo z vyjadrenia žalovaného identifikovať vo vzťahu k otázke, či mal žalobca vedomosť o používaní označenia „A zo strany navrhovateľa. Žalobca mal zato, že záver žalovaného nie je podložený dostatočnými objektívne preskúmateľnými skutkovými zisteniami, o ktoré by žalovaný mohol oprieť svoje „nesporné“ závery. V ďalšej časti žalobca v písomnom vyjadrení polemizoval s argumentáciou žalovaného uvedenou v písomnom vyjadrení, nevysvetlená ostala otázka, z akého dôvodu navrhovateľ nepodal počas 10 ročnej lehoty návrh na zneplatnenie ochrannej známky, pokiaľ sa navrhovateľ a žalobca ako konkurenti veľmi dobre poznali. Ustanovenie § 14 ods.2 zákona č.506/2009 Z.z. samo o sebe vylučuje zlý úmysel žalobcu vo vzťahu k navrhovateľovi. Žalovaný ani nepreukázal, že by žalobca pôvodného navrhovateľa akokoľvek obmedzil. Žalobca mal tak zato, že navrhovateľ ako domnelý nositeľ práv nezapísaného označenia nebol na svojich domnelých právach zo strany žalobcu nijako dotknutý, a to napriek existencii ochrannej známky. Ak žalovaný poukázal na výzvu, ktorú žalobca uskutočnil spoločnosti KOBASEAL s.r.o., žalovaný neodôvodnene spája navrhovateľa s jeho distribútorom. Išlo pritom o uplatnenie práva z ochrannej známky voči novovytvorenému subjektu, ktorý nesúvisí s posúdením dobrej viery v čase podania prihlášky. V tomto smere poukázal tiež na právny význam existencie licenčnej zmluvy vo vzťahu k úžitkovému vzoru, spoločnosť EUROSEAL Liberec a.s. (p.S.) bola majiteľom staršieho nezapísaného označenia „A čo indikuje dobrý úmysel žalobcu, ktorý ochrannú známku prihlásil na základe súhlasu obchodnej spoločnosti EUROSEAL Liberec a.s.. Uvedenou skutočnosťou sa žalovaný nezaoberal. Žalovaný sa tiež nevysporiadal skutočnosťou, že navrhovateľ v aktuálnom čase nevyužil možnosti dané zákonom a nenamietol zápis ochrannej známky, hoci bol zverejnený vo vestníku žalovaného. Ak by aj navrhovateľ disponoval právami skoršieho nezapísaného označenia, zápis ochrannej známky navrhovateľa žiadnym spôsobom neobmedzil. Poukázal tiež na právny význam certifikácie plomby nesúcej označenie „A žalobcom. 7. Ďalší účastník sa vo veci samej písomne nevyjadril. 8. Ďalšie relevantné písomné vyjadrenia vo veci podané neboli. 9. Krajský súd v Banskej Bystrici preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie a konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo, aplikujúc ustanovenia SSP a po prejednaní veci na pojednávaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy podľa § 191 ods. 1 písm. c) a g) SSP zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Súd aplikujúc ustanovenie § 114 SSP preskúmal vec v neprítomnosti ďalšieho účastníka, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní vopred ospravedlnil a o odročenie pojednávania nežiadal. 10. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na podanej žalobe a dôvodoch v nej uvedených. Zdôraznil, že žalovaný svoje rozhodnutie založil na skúmaní zlého úmyslu, ktorý neexistuje a neexistoval. Žalovaný sa nevysporiadal s existenciou úžitkového vzor, ktorý mala spoločnosť EUROSEAL Liberec a.s. (resp. p. S.), a tento úžitkový vzor mal názov „A.“. Žalobca pred prihláškou ochrannej známky vykonal rozsiahlu certifikáciu plomby. Žalobca proti navrhovateľovi VzP s.r.o. a ani proti spoločnosti KOBA M s.r.o. nepodnikol žiadne právne kroky, tieto podnikol až proti spoločnosti KOBASEAL s.r.o., ktorá ako novovzniknutá používala označenie „A V spoločnostiach KOBA M s.r.o. a KOBASEAL s.r.o. ide o personálne prepojené spoločnosti. So spoločnosťou KOBASEAL s.r.o. žalobca uzavrel dohodu, aby sa zdržala používania označenia, ani táto dohoda nebola dodržaná. Zlý úmysel, na ktorom žalovaný založil svoje rozhodnutie, je len dedukovaný. Pokiaľ ide o rozhodnutie Protimonopolného úradu, z neho vyplývalo, že na trhu je 6 subjektov vo vzťahu k plastovým plombám. KOBA M s.r.o. ako distribútor pôvodného navrhovateľa ponúkal iné plomby. Žalobca mal zato, že jeho označenie získalo rozlišovaciu spôsobilosť, a preto žalobca toto označenie chránil ochrannou známkou. Certifikácie sa označenia „A výrobcu EUROSEAL Liberec s.r.o. týkali už od roku 1995, žalobca ako distribútor nemal dôvod meniť označenie. Dobrá viera žalobcu bola daná, žalobca sledoval svoj legitímny cieľ, aby sa odlíšil a názov prevzal od výrobcu. Zlý úmysel žalovaný len predpokladá. Návrh na zneplatnenie ochrannej známky prichádza v čase, kedy žalobca podal žalobu proti spoločnosti KOBASEAL s.r.o.. Zlá viera by sa od roku 2005 musela niekde prejaviť a neprejavila sa. Zdôraznil, že žalobca veci vysvetľuje, pričom žalovaný sa len domnieva. Ochranná známka bola registrovaná najmä z dôvodu, aby nedochádzalo k nebezpečenstvu zámeny. Konkurencia vo vzťahu k spoločnosti VzP s.r.o. a spoločnosti KOBA M s.r.o. a KOBASEAL s.r.o. bola vnímaná ako konkurencia ku plombám A. a A.. Na dôkazoch, na ktorých žalovaný založil svoje rozhodnutie nebol žalobca účastný, pričom svoje rozhodnutie založil na troch faktúrach, kde sa mohol žalobca s navrhovateľom stretnúť. Názov „A začal používať EUROSEAL Liberec a.s. a toto žalobca preukázal. Českí výrobcovia (EUROSEAL Liberec a.s. a VzP s.r.o. bolo často v konkurencii ale aj v pozícii spolupráce. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní navrhol, aby správny súd žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zrušil. 11. Žalovaný na pojednávaní zotrval na dôvodoch uvedených v písomnom vyjadrení. Mal zato, že napadnuté rozhodnutie je v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, metodikou EUIPO (Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo) a Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky. Dobrá a zlá viera sú subjektívne kategórie, a preto je potrebné vyhodnotiť všetky okolnosti prípadu. Pokiaľ žalobca poukazoval na úžitkové vzory, tieto nepoužívajú názov „A ale názov „ochranná plomba“. V licenčnej zmluve nebolo použité označenie „A Žalovaný sa pri svojom rozhodovaní zameral na tri prvky, a to zhodnosť tovaru, vedomosť o existencii ďalšieho používateľa označenia a nečestnosť pri podaní prihlášky označenia, pričom po zhodnotení mal zato, že tieto podmienky boli splnené. Prihlasovateľ mal vedomosť o existencii ďalšieho používateľa označenia, ktorá vyplýva z výberových konaní, ktorých sa zúčastnili žalobca a distribútor spoločnosti VzP s.r.o.. Preukazujú to tiež spory spoločnosti VzP s.r.o. a spoločnosti EUROSEAL Liberec a.s. v roku 2006; je pravdepodobné, že o tom žalobca vedel. Výrobca mohol žalobcu upozorniť aj z dôvodu, že sa môže stretnúť s konkurenčným výrobkom u odberateľov a reakciou odberateľov na konkurenčný výrobok, ktorý pochádza od iného výrobcu. Skutočnosť, že žalobca nechal výrobok certifikovať, nebola v administratívnom konaní relevantná. Ak žalobca vedel v čase certifikácie, že tu bol iný subjekt, ktorý označenie používal, môže to svedčiť o zlej viere. Nie je zrejmé, prečo žalobca nepodal prihlášku skôr, pokiaľ výrobok už v roku 2001 certifikoval. Pri podaní prihlášky sa zlý úmysel nemusí prejaviť, sám žalobca nemusí svoj úmysel hodnotiť ako zlý, ale ak používateľov označenia bolo na trhu viac a po čase žalobca bránil v jeho používaní inému subjektu, môže tým byť preukázaný zlý úmysel. Je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, aj na to, že výrobcovia sú české subjekty, obe dodávali tovar na územie Slovenskej republiky prostredníctvom svojich distribútorov. Žalovaný mal zato, že žalobca musel vedieť, že niekto iný používa pre svoj produkt, plastovú plombu, označenie „A Navrhol, aby správny súd žalobu zamietol a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. 12. Žalobca na pojednávaní uviedol, že každý subjekt mal právo svoje plomby certifikovať. Dodávateľ VzP s.r.o. dodával inú plombu. Pokiaľ ide o spoločnosť KOBA M s.r.o., žalobca nevedel, s akou plombou sa súťaží zúčastňuje. Či žalobca mal alebo nemal prehľad o ostatných konkurentoch na trhu v čase, keď žalobca registroval ochrannú známku, sú len domnienky žalovaného. Označenie žalobcu nadobudlo rozlišovaciu spôsobilosť. 13. Podľa § 2 ods.1 ods.2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 14. Podľa § 28 ods.2 SSP pri rozhodnutí, opatrení alebo inom zásahu, ktoré orgán verejnej správy vydal alebo vykonal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom; tým nie je dotknuté ustanovenie § 192, 198 a § 230 ods.1 písm.b) a ods.2 písm.a). 15. Podľa § 177 ods.1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 16. Podľa § 178 ods.1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 17. Podľa § 191 ods.1 SSP správny súd zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy ak c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 18. Podľa § 1 zákona č.506/2009 Z.z. tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s právnou ochranou ochranných známok a konania vo veciach ochranných známok pred Úradom priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len "úrad"). 19. Podľa § 2 zákona č.506/2009 Z.z. označenie, ktoré môže tvoriť ochrannú známku, je akékoľvek označenie, ktoré možno graficky znázorniť a ktoré tvoria najmä slová vrátane osobných mien, písmená, číslice, kresby, tvar tovaru alebo jeho obal, prípadne ich vzájomné kombinácie, ak takéto označenie je spôsobilé rozlíšiť tovary alebo služby jednej osoby od tovarov alebo služieb inej osoby. 20. Podľa § 14 ods.2 zákona č.506/2009 Z.z. majiteľ ochrannej známky je povinný strpieť, ak používateľ nezapísaného označenia, ktoré má iba miestny dosah, používa v obchodnom styku nezapísané označenie zhodné alebo podobné s touto ochrannou známkou a toto používanie sa začalo pred dňom podania prihlášky a rozsah jeho používania sa nezmenil. 21. Podľa § 35 ods.1 zákona č.506/2009 Z.z. úrad vyhlási ochrannú známku za neplatnú, ak v konaní začatom na návrh tretej osoby alebo v konaní z vlastného podnetu zistí, že neboli splnené podmienky na zápis ochrannej známky do registra podľa predpisov platných v čase jej zápisu. 22. Podľa § 2 ods.1 písm.k) zákona č.55/1997 Z.z. Za ochrannú známku nemožno uznať označenie, ktoré je predmetom prihlášky, ktorá nebola podaná v dobrej viere. 23. Podľa § 35 ods.3 zákona č.506/2009 Z.z. úrad vyhlási ochrannú známku za neplatnú aj na návrh osoby uvedenej v § 7 z dôvodov podľa § 7, ak sa v konaní o vyhlásení ochrannej známky za neplatnú preukáže, že tento dôvod existuje. 24. Podľa § 7 písm.f) zákona č.506/2009 Z.z. označenie sa nezapíše do registra na základe námietok proti zápisu označenia do registra (ďalej len "námietky") podaných podľa § 30 užívateľom nezapísaného označenia alebo iného označenia používaného v obchodnom styku, ak je označenie zhodné alebo podobné s nezapísaným označením alebo iným označením používaným v obchodnom styku, ktoré týmto používaním na území Slovenskej republiky alebo vo vzťahu k územiu Slovenskej republiky nadobudlo rozlišovaciu spôsobilosť pre zhodné alebo podobné tovary alebo služby používateľa pred dňom podania prihlášky a takéto označenie nemá iba miestny dosah. 25. Podľa § 51 ods.5 zákona č.506/2009 Z.z. na konanie pred úradom podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní s výnimkou ustanovení § 19, 28, 29, 32 až 34, 39, 49, 50, § 59 ods. 1 a § 60. 26. Podľa § 52 zákona č.506/2009 Z.z. (1) Účastník konania je povinný navrhnúť a predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. (2) Úrad vykonáva dokazovanie a hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach. (3) Úrad rozhoduje na základe odôvodnenia podania a dôkazov, ktoré boli účastníkmi konania predložené. 27. Podľa § 54 ods.2 zákona č.506/2009 Z.z. práva a vzťahy z ochranných známok zapísaných do registra pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa riadia ustanoveniami tohto zákona. Vznik týchto práv a vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa posudzujú podľa predpisov platných v čase ich vzniku. Ochranná známka zapísaná do registra podľa predchádzajúcich právnych predpisov nebude vyhlásená za neplatnú, ak je v súlade s týmto zákonom. 28. Predmetom preskúmavacieho konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia predsedu žalovaného č. POZ 1703-2005/OZ 214920 II/109-2016 zo dňa 5. decembra 2016 v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy č. POZ 1703-2005/OZ 214920/I-14-2015 zo dňa 31. marca 2015 a konania, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo. Žalovaný napadnutým rozhodnutím žalobcom podaný rozklad zamietol a potvrdil rozkladom napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorý svojím rozhodnutím ochrannú známku č.XXXXXX podľa § 35 ods.1 zákona č.506/2009 Z.z. v nadväznosti na ustanovenie § 2 ods.1 písm.k) zákona č.55/1997 Z.z.. Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy podľa ustanovení Správneho súdneho poriadku je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových pokladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti a teda či rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. 29. Žalovaný (a prvostupňový orgán verejnej správy) svoje rozhodnutie založil na zistení, že je tu dôvod pre výmaz zapísanej ochrannej známky z registra ochranných známok, nakoľko neboli splnené podmienky na zápis ochrannej známky do registra podľa predpisov platných v čase jej zápisu (§ 35 ods.1 zákona č.506/2009 Z.z.), nakoľko prihláška ochrannej známky, ktorej predmetom bolo označenie „A nebola podaná v dobrej viere (§ 2 ods.1 písm.k/ zákona č.55/1997 Z.z.). 30. Žalobca v žalobe namieta, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, tvrdil, že je nepreskúmateľné, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Argumentoval tiež, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a napokon namietal, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. 31. V konkrétnostiach žalobca namietal účastníctvo obchodnej spoločnosti PLASTON Lebeda & syn s.r.o. v administratívnom konaní. Z hľadiska aplikácie právneho predpisu žalobcovi nebolo zrejmé, ktorú právnu úpravu žalovaný vo veci použil a žalobca tvrdil, že žalovaný sa nezaoberal aplikáciou ustanovenia § 54 ods.1 zákona č.506/2009 Z.z.. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaný tiež pochybil, keď pri skúmaní dobrej viery žalobcu neskúmal stupeň právnej ochrany, ktorú malo požívať označenie navrhovateľa. Zároveň vyjadril nesúhlas s hodnotením dôkazov predložených žalobcom a navrhovateľom pri skúmaní dobrej, resp. zlej viery pri podaní návrhu na zápis označenia „A do registra ochranných známok a rozsiahle argumentoval k jednotlivým skutkovým záverom žalovaného. Tvrdil, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je vágne, založené len na subjektívnych dohadoch žalovaného a žalovaný zvoli zlý výklad, ktoré je nepreskúmateľný, neudržateľný a arbitrárny. Žalobca napokon tvrdil, že žalovaný žalobcovi v rozkladovom konaní nedoručil žalobcovi viaceré dokumenty, o ktorých sa žalobca dozvedel len z napadnutého rozhodnutia a žalobcovi tak bola odňatá možnosť konať a vyjadriť sa k všetkým tvrdeniam a dôkazom vykonaným v administratívnom konaní. 32. Pokiaľ žalobca namietal účastníctvo obchodnej spoločnosti PLASTON Lebeda & syn s.r.o., poukázal na skutočnosť, že pôvodný navrhovateľ V z P s.r.o. zanikol, a preto mal žalovaný konanie zastaviť. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že v návrhu na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú boli uplatnené dva dôvody neplatnosti ochrannej známky, a to podľa ustanovenia § 35 ods.1, resp. podľa § 35 ods.3 zákona č.506/2009 Z.z.. 33. Úrad vyhlási ochrannú známku za neplatnú aj na návrh osoby uvedenej v § 7 z dôvodov podľa § 7, ak sa v konaní o vyhlásení ochrannej známky za neplatnú preukáže, že tento dôvod existuje (§ 35 ods.3 zákona č.506/2009 Z.z.). Z rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy a napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že tento uplatnený dôvod neplatnosti ochrannej známky v konaní neposudzovali, nakoľko toto posudzovanie by nemalo vplyv na konečné rozhodnutie. Už prvostupňový orgán verejnej správy teda nezisťoval, či označenie „PL91“, ktoré malo byť používané navrhovateľom, nadobudlo rozlišovaciu spôsobilosť pre zhodné tovary alebo služby navrhovateľa pred dňom podania prihlášky. Konanie podľa § 35 ods.3 zákona č.506/2009 Z.z. je pritom návrhovým konaním, ktoré úrad začne iba na návrh, začatie konania z vlastného podnetu je v danom prípade vylúčené. Ak by bol teda v konaní uplatnený ako dôvod pre vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú z dôvodu uvedeného v § 35 ods.3 v spojení s § 7 písm.f) zákona č.506/2009 Z.z., zánik navrhovateľa by bol nepochybne dôvodom na zastavenie administratívneho konania - konania o vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú. 34. V preskúmavanej veci bol ale uplatnený dôvod neplatnosti ochrannej známky aj podľa § 35 ods.1 zákona č.506/2009 Z.z., a teda, že neboli splnené podmienky na zápis ochrannej známky do registra podľa predpisov platných v čase jej zápisu. Takýto návrh môže dať ktokoľvek (na návrh tretej osoby), navrhovateľ nemusí mať postavenie osoby uvedenej v § 7 zákona č.506/2009 Z.z., úrad môže takéto konanie začať aj z vlastného podnetu. Na konanie podľa zákona č.506/2009 Z.z. sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem § 19, § 28, § 29, § 30 ods. 1 písm. b) a d), § 32 až 34, § 39, § 49, § 50, § 59 ods. 1 a § 60. Všeobecným predpisom o správnom konaní je v danom prípade Správny poriadok, ktorý v ustanovení § 30 upravuje podmienky zastavenia správneho konania. Zákon č.506/2009 Z.z. tak z aplikácie vylučuje len dôvody podľa § 30 ods.1 písm. b) a d) Správneho poriadku. Správny orgán konanie zastaví, ak účastník konania zanikol bez právneho nástupcu a konanie sa týkalo len tohto účastníka konania (§ 30 ods.1 písm.c/ Správneho poriadku). Vzhľadom ku skutočnosti, že v konaní bol uplatnený dôvod pre vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú, pre ktorý sa nevyžaduje návrh na začatie konania, ale úrad môže takéto konanie začať aj z vlastného podnetu, nebol v rozpore so zákonom postup žalovaného, ktorý po zistení, že pôvodný navrhovateľ v priebehu administratívneho konania zanikol, v konaní pokračoval. Takýto postup bol plne v súlade so zásadou hospodárnosti konania. A pokiaľ ide o účasť spoločnosti PLASTON Lebeda & syn s.r.o. v konaní, navrhovateľom podľa § 35 ods.1 zákona č.506/2009 Z.z. môže byť ktokoľvek (tretia osoba) a teda, pokiaľ po zániku navrhovateľa ďalej konal so spoločnosťou PLASTON Lebeda & syn ako s účastníkom konania, nekonal v rozpore so zákonom, uvedená obchodná spoločnosť sa postavenia účastníka konania domáhala tvrdením, že na ňu prešli práva a povinnosti zaniknutej spoločnosť VzP s.r.o. vyplývajúce z účastníctva v administratívnom konaní. 35. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ktorú právnu úpravu žalovaný vo veci aplikoval, toto tvrdenie je v rozpore s obsahom ustanovenia § 35 ods.1 zákona č.506/2009 Z.z., z ktorého vyplýva, že úrad vyhlási ochrannú známku za neplatnú po zistení, že neboli splnené podmienky na zápis ochrannej známky za neplatnú podľa právnych predpisov platných v čase jej zápisu. Citované ustanovenie zákona priamo odkazuje Úrad na aplikáciu právneho predpisu a jeho ustanovenia platného v čase zápisu ochrannej známky. Žalobca ani nenamietal, že žalovaný aplikáciou ustanovenia § 2 ods.1 písm.k) zákona č.55/1997 Z.z. porušil zákon, resp. išlo o nesprávnu aplikáciu právneho predpisu. Ak žalovaný aplikoval správne ustanovenie zákona, nebolo potrebné, aby žalobcovi, zastúpenému patentovým zástupcom v administratívnom konaní, vysvetľoval dôvod aplikácie právneho predpisu, na ktorý odkazuje platný a účinný právny predpis. V konečnom dôsledku tieto dôvody vyplývajú aj z kontextu prvostupňového a napadnutého rozhodnutia, najmä pokiaľ ide o okamih, ku ktorému bola dobrá viera žalobcu pri podaní prihlášky ochrannej známky posudzovaná (16. september 2005). 36. Žalobca vyčítal žalovanému, že sa nezaoberal aplikáciou ustanovenia § 54 ods.1 zákona č.506/2009 Z.z. a v odôvodnení rozhodnutia sa nevysporiadal s otázkou prípadného zneplatnenia ochrannej známky podľa aktuálnej právnej úpravy. Žalobca však citoval ustanovenie § 54 ods.2 posledná veta zákona č.506/2009 Z.z. a z obsahu žalobnej námietky tak je zrejmé, že nesprávne právne posúdenie videl v nesprávnej aplikácii ustanovenia § 54 ods.2 zákona č.506/2009 Z.z.. S prihliadnutím na ustanovenie § 35 ods.1 zákona č.506/2009 Z.z. žalovaný posudzoval splnenie podmienok na zápis ochrannej známky do registra podľa predpisov platných v čase jej zápisu. Ustanovenia zákona č.506/2009 Z.z. ako aj zákona č.55/1997 Z.z. sú zhodné, obe ako dôvod absolútnej zápisnej výluky uvádzajú, že úrad do registra nezapíše označenie, ktoré je predmetom prihlášky, ktoré nebola podaná v dobrej viere (§ 5 ods.1 písm.l zákona č.506/2009 Z.z.), resp. za ochrannú známku nemožno uznať označenie, ktoré je predmetom prihlášky, ktorá nebola podaná v dobrej viere (§ 2 ods.1 písm.k/ zákona č.55/1997 Z.z.). Z tejto skutočnosti vyplýva, že pokiaľ dôvody neplatnosti ochrannej známky ostávajú totožné, niet dôvodu na aplikáciu ustanovenia § 54 ods.2 posledná veta zákona č.506/2009 Z.z.. 37. Žalobca namietal, že žalovaný nedoručil žalobcovi viaceré dokumenty, o ktorých sa žalobca dozvedel len z napadnutého rozhodnutia a bola mu tak odňatá možnosť konať a vyjadriť sa k všetkým tvrdeniam a dôkazom vykonaným v administratívnom konaní. Zákon č.506/2009 Z.z. postup žalovaného vo vzťahu k doručovaniu vyjadrení neupravuje, z uvedeného dôvodu sa na riešenie tejto otázky v zmysle § 51 ods.5 zákona č.506/2009 Z.z. použije všeobecný predpis o správnom konaní. Pokiaľ ide o aplikáciu ustanovenia § 33 ods.2 Správneho poriadku, jeho použitie v predmetnej veci ustanovenie § 51 ods.5 priamo vylučuje. Nie je teda povinnosťou úradu v zmysle ustanovenia § 33 ods.2 Správneho poriadku dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. V danej veci je ale potrebné poukázať aj na ustanovenie § 3 ods.2 Správneho poriadku, ktorého aplikáciu ustanovenie § 51 ods.5 zákona č.506/2009 Z.z. nevylučuje a podľa ktorého orgány verejnej správy sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a musia im dať príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinnej obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Je nesporné, že zástupca navrhovateľa sa k podanému rozkladu a jeho dôvodom vyjadril a ako prílohu písomného vyjadrenia predložil nielen listiny vo vzťahu k právnej forme obchodnej spoločnosti navrhovateľa, ale aj objednávku spoločnosti EUROSEAL s.r.o. z 10.7.1995 a rozhodnutie Protimonopolného úradu Slovenskej republiky č.2009/DZ/2/1/020 z 21.4.2009. Zároveň v písomnom vyjadrení poukázal na genézu právnych vzťahov výrobcov plastových plomb a ich distribútorov. Z administratívneho spisu vyplýva, že toto vyjadrenie navrhovateľa žalobcovi doručené nebolo. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný konštatoval, že: „vyplýva to z ich účasti na rovnakých verejných súťažiach a tiež z rozhodnutia Protimonopolného úradu SR priloženého k vyjadreniu navrhovateľa o rozklade, v ktorom sa uvádza, že plomby používané v nákladnej železničnej preprave v období od 15. júna 2003 do 30. júna 2004 vyrábali a na trh v Slovenskej republiky dodávali najmä dvaja výrobcovia - ANITRAM EXPOS a KOBA M. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že pre každého podnikateľa je veľmi dôležité až kľúčové poznať konkurenciu a vedieť, čo robí, pričom o jej činnosti sa podnikatelia dozvedajú napr. z internetu, inzercie, rozhovorov so zákazníkmi, dodávateľmi a pod. Takúto znalosť pritom možno predpokladať obzvlášť v prípade spoločností, ktoré sú lídrami na určitom trhu, na ktorom navyše nepôsobí veľké množstvo podnikov“. Zároveň žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že: „korešpondencia navrhovateľa so spoločnosťou EUROSEAL s.r.o. z roku 1995 je len ďalším dokladom svedčiacim o vedomosti predstaviteľov spoločnosti EUROSEAL Liberec a.s. o používaní označenia „PL91“ navrhovateľom pred podaním prihlášky napadnutej ochrannej známky“. Z napadnutého rozhodnutia tak vyplýva, že žalovaný sa predloženými dôkazmi v rozkladovom konaní zaoberal. Aj keď žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že zistené skutočnosti vyplývali z dokladov predložených už v prvostupňovom konaní, nič to nemení na skutočnosti, že uvedenými listinami žalovaný doplnil dokazovanie v rozkladovom konaní a svoje závery argumentačne oprel aj o listiny, predložené navrhovateľom v písomnom vyjadrení k rozkladu, a toto vyjadrenie žalobcovi ako účastníkovi administratívneho konania doručené nebolo. Nakoľko toto podanie účastníka konania a dôkazy, ktoré tvorili jeho prílohy, je nutné považovať za podklad napadnutého rozhodnutia, v zmysle § 3 ods.2 Správneho poriadku bol žalovaný povinný dať žalobcovi príležitosť, aby sa k podkladu rozhodnutia vyjadril a aby tak mohol svoje práva a záujmy účinne obhajovať, nakoľko aplikáciu ustanovenia § 3 ods.2 Správneho poriadku ustanovenie § 51 ods.5 zákona č.506/2009 Z.z. nevylučuje. Pokiaľ teda žalovaný vyjadrenie navrhovateľa žalobcovi nedoručil, porušil ustanovenia o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. V tomto smere neobstojí konštatovanie žalovaného uvedené v písomnom vyjadrení k žalobe spočívajúce v tvrdení, že všetky skutočnosti potrebné pre posúdenie návrhu na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú boli zrejmé už z dôkazových materiálov predložených v prvostupňovou konaní, nakoľko je to zrejmé z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a písomné vyjadrenie už neobsahovalo nové skutočnosti, ku ktorým by sa mal žalobca vyjadriť. Naopak, z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí síce vychádzal zo skutkových zistení prvostupňového orgánu verejnej správy, vykonal ale dôkazy pripojené k písomnému vyjadreniu k rozkladu, tieto vyhodnotil a takýmto hodnotením vykonaných dôkazov doplnil argumentáciu ku konštatovaniu prvostupňového orgánu verejnej správy o dôvodnosti vyhlásenia ochrannej známky za neplatnú. 38. Žalobca napokon namietal hodnotenie dôkazov tak vo vzťahu k posudzovaniu jeho dobrej viery pri podaní prihlášky ochrannej známky do registra ochranných známok, ako aj vedomosti o tom, že iný subjekt na trhu používal označenie „A pre svoj výrobok - plastovú plombu. Z prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, že prvostupňový orgán verejnej správy považoval za preukázané, že žalobca bol oboznámený s právom navrhovateľa k označeniu „A ktorú vedomosť orgán verejnej správy vyvodil z preukázanej existencie sporu medzi navrhovateľom a českou spoločnosťou EUROSEAL Liberec a.s., skutočnosťou, že žalobca bol distribútorom spoločnosti EUROSEAL Liberec a.s. a považoval za ťažko uveriteľné, že majiteľ nevedel o tom, že aj navrhovateľ aj na trhu v Slovenskej republiky prostredníctvom distribútorov používa na označenie svojich výrobkov označenie „A Priamu konkurenciu navrhovateľa a žalobcu ako majiteľa ochrannej známky malo preukazovať samotné výberové konanie v Dusľo Šaľa a.s. konaného v období jún - júl 1995. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný si uvedené závery prvostupňového orgánu verejnej správy osvojil, pričom konštatoval, že výrobca (EUROSEAL Liberec a.s.) mal dôvody informovať žalobcu ako svojho distribútora o používaní predmetného označenia navrhovateľom minimálne preto, že dodávanie plomb s týmto označením považoval výrobca za porušovanie svojich práv o úžitkovému vzoru. 39. Pokiaľ však ide o záver žalovaného, že žalobca vedel, resp. musel vedieť o používaní označenia „A v čase podania prihlášky ochrannej známky správny súd poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ ide o výberové konanie č.010/6/6/2005 v Dusľo Šaľa a.s., z výzvy na predloženie ponuky nevyplýva, že požadovaným tovarom má byť bezpečnostná plomba práve označenia „A malo ísť o plomby na plombovanie železničných vozňov, ktoré musia zodpovedať Prepravnému poriadku Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia a.s.. Ani špecifikácia plomb v sprievodnom liste nešpecifikuje, že by malo ísť o plombu s označením „A Výzva na predloženie ponuky je tak len dôkazom účasti vo výberovom konaní ako žalobcu tak i spoločnosti KOBA M s.r.o., ktorá bola distribútorom navrhovateľa na území Slovenskej republiky. Z oznámenia o vyhodnotení ponúk, v ktorej je uvedené označenie „A vyplýva, že toto oznámenie bolo zasielané spoločnosti KOBA M s.r.o. a nie žalobcovi. Listiny z predmetného výberového konania sú tak dôkazom účasti žalobcu a distribútora navrhovateľa v rovnakom výberovom konaní, nie sú však dôkazom vedomosti žalobcu o tom, s akým produktom sa distribútor navrhovateľa predmetného výberového konania zúčastnil. 40. Ak žalovaný konštatoval, že vedomosť žalobcu o používaní označenia „A navrhovateľom, resp. jeho distribútormi na území Slovenskej republiky vyplýva z existencie sporu medzi českými výrobcami (EUROSEAL Liberec a.s., resp. VzP s.r.o.), existencia tohto sporu nevyhnutne vedomosť žalobcu o tom, že navrhovateľ na území Slovenskej republiky používal, či už sám, alebo prostredníctvom svojich distribútorov označenie „A nepreukazuje. Spor vnikol medzi subjektmi odlišnými od žalobcu, bez preukázaného personálneho alebo majetkového prepojenia, žalobca je (resp. v čase podania prihlášky bol) distribútorom produktov výrobcu (EUROSEAL) označených „A na území Slovenskej republiky. Vedomosť žalobcu o používaní označenia iným subjektom pre žalovaného (a prvostupňový orgán verejnej správy) je preukázané len konštatovaní, že „je ťažko uveriteľné, že vzhľadom na spor medzi českými výrobcami, skutočnosť, že majiteľ v čase podania ochrannej známky a spoločnosť EUROSEAL Liberec a.s. boli v postavení výrobcu a distribútora, majiteľ nevedel o tom, že navrhovateľ ako konkurent na trhu v Slovenskej republike, kde distribuoval svoje výrobky prostredníctvom svojich distribútorov, používa označenie „A Takéto konštatovanie však vychádza z predpokladu, že EUROSEAL Liberec a.s. žalobcovi existenciu sporu o používanie označenia „A.“ (resp. úžitkového vzoru) oznámil. Pre riadne fungovanie právneho vzťahu výrobca a distribútor takéto oznámenie ale nebolo nevyhnutné. Opačná situácia by nastala, pokiaľ by žalobcov výrobca (EUROSEAL) porušoval práva iného subjektu k označeniu, prípadne k úžitkovému vzoru. V takom prípade pre posúdenie prípadnej zodpovednosti by bolo nevyhnutné, aby výrobca distribútorovi takúto skutočnosť oznámil. V opačnom prípade, nakoľko v spore medzi výrobcami išlo práve o spoločnosťou EUROSEAL Liberec a.s. tvrdené neoprávnené používanie označenia navrhovateľom (VzP s.r.o.), nevyhnutnosť oznámenia sporu distribútorovi výrobcom nevyplýva. Žalovaný si závery prvostupňového orgánu verejnej správy v tomto smere osvojil a uzavrel, že dôkazové materiály predložené v prvostupňovom konaní „svedčia aj o dôvodoch spoločnosti EUROSEAL Liberec a.s. informovať svojho výhradného distribútora, t.j. majiteľa, o používaní predmetného označenia navrhovateľom, minimálne preto, že dodávanie plomb s týmto označením považovala uvedená spoločnosť za porušovanie svojich práv k úžitkovému vzoru“. 41. Záver žalovaného o vedomosti žalobcu o používaní označenia „A tak vychádza z posúdenia konania tretej osoby (EUROSEAL Liberec a.s.) a ostáva len domnienkou žalovaného, že táto obchodná spoločnosť konala tak ako predpokladá (domnieva sa) žalovaný. Vedomosť vo forme „musel vedieť“ tak vyplýva len z konania tretej osoby a nie z konania žalovaného ako prihlasovateľa ochrannej známky. Na základe uvedeného súdu dospel k záveru, že konštatovanie žalovaného, o ktoré oprel svoje rozhodnutie o vedomosti žalobcu o tom, že prihlasované označenie používa na trhu pre svoj výrobok iný subjekt, je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia. 42. Obdobné konštatovanie platí aj pre záver o nečestnom úmysle majiteľa ochrannej známky, ktorý podľa žalovaného vyplýva už zo samotnej vedomosti žalobcu o používaní zhodného označenia navrhovateľom, resp. jeho distribútorom, obchodnom spoločnosťou KOBA M s.r.o.. Nakoľko v zmysle vyššie uvedeného vyplýva, že záver o vedomosti žalobcu o používaní označenia „A iným subjektom je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia, správny súd nemôže konštatovať správnosť záveru vo vzťahu k nečestnom úmysle, pokiaľ je založený na samotnej vedomosti žalobcu o používaní zhodného označenia iným subjektom. 43. Vzhľadom na vyššie uvedené súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy trpiaceho rovnakou vadou (v otázke nesprávneho právneho posúdenia) podľa § 191 ods.1 písm.c) a g) SSP zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie, nakoľko napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia a v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. 44. V ďalšom konaní budú orgány verejnej správy povinné aplikovať základné zásady správneho konania uvedené v § 3 ods.2 Správneho poriadku, najmä pokiaľ ide o zásadu súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby osoby, ktorých sa konanie týka mali príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä v prípade, pokiaľ inú účastník konania predloží vecné vyjadrenie a listinné dôkazy. Pokiaľ orgán verejnej správy na takýchto dôkazoch založí svoje rozhodnutie (alebo dôvody prvostupňového rozhodnutia doplní), je v súlade so zásadou súčinnosti, aby sa k takýmto dôkazom vyjadril aj účastník, ktorý tieto dôkazy nepredkladal. Zároveň orgány verejnej správy opätovne na základe vykonaného dokazovania vyhodnotia svoje skutkové zistenia v smere zistenia vedomosti žalobcu o používaní označenia „A iným subjektom v čase podania prihlášky ochrannej známky a zároveň aj jeho nečestného úmyslu. 45. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, správny súd mu priznal nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške trov konania a ich vyčíslení rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník. 46. Toto rozhodnutie prijal správny súd pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Toto rozhodnutie prijal správny súd pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, podaná na Krajskom súde v Banskej Bystrici. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.