Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/44/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616204175 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1616204175.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Ley Gubovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci žalobcu: SLOVGRAM, nezávislá spoločnosť výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových záznamov, IČO: 17 310 598, Jakubovo námestie 14, 813 48 Bratislava, zastúpeného advokátskou kanceláriou LEGAL CARTEL s.r.o., Na Hrebienku 40, 811 02 Bratislava, IČO 36 677 175, proti žalovanému: OPERATON s. r. o., v likvidácii, IČO: 46 601 619, Peterská 20, 821 03 Bratislava, zastúpenému JUDr. Matejom Marhavým, advokátom, Šafárikovo nám. 4, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 112,- € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky č. k. 10Cb/83/2016 - 153 zo dňa 23.10.2019 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Malacky č. k. 10Cb/83/2016 - 153 zo dňa 23.10.2019 p o t v r d z u j e. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 112,- € s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 112,- € od 13.10.2015 až do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a priznáva žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu 11.05.2016 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť 112,- € s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že žalobca je nezávislou spoločnosťou založenou na ochranu práv a zastupuje práva výkonných umelcov, výrobcov zvukovo-obrazových záznamov a audiovizuálnych záznamov v rozsahu uvedenom v zmluvách o zastupovaní, najmä vyberá, spravuje a rozdeľuje odmeny pre výkonných umelcov, výrobcov zvukovo-obrazových záznamov a audiovizuálnych záznamov. Žalovaný prevádzkuje Penzión/Café ULIČKA, Hlavná 57, Stupava. Kontrolnou činnosťou žalobcu bolo zistené, že žalovaný disponuje technickým zariadením, prostredníctvom ktorého dochádza k vykonávaniu verejného prenosu zaznamenaných výkonov, zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov. Na tomto základe je žalovaný povinný uhradiť primerané odmeny autorom, výkonným umelcom, výrobcom zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov. Nakoľko žalovaný dobrovoľne odmenu neuhradil, žalobca ho písomnosťou zo dňa 29.09.2015 „Výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia a vyporiadanie nárokov“ vyzval na dobrovoľné zaplatenie sumy 112,- €. Ročný paušál bol určený v zmysle sadzobníka žalobcu, tarify pre výber odmien schvaľuje valné zhromaždenie žalobcu, tieto sa nestanovujú všeobecne záväzným právnym predpisom. Platný Sadzobník žalobcu je založený na systéme ročných paušálnych taríf, modifikovaný na systéme zliav. Primeraná odmena podľa žalobcu pozostáva: a) zo sumy 40,- € za obdobie od 01.01.2014 do 31.12.2014, kaviareň v zmysle bodu A) sadzobníka žalobcu účinného od 01.01.2014 ako odmena za stravovacie a pohostinské prevádzky, b) zo sumy 72,- €, penzión v zmysle bodu B) sadzobníka žalobcu účinného od 01.01.2014 ako odmena za ubytovacie zariadenia. 3. Okresný súd Malacky rozhodol rozsudkom č. k. 10Cb/83/2016-68 dňa 09.04.2018 tak, že žalobu zamietol, keď dospel vyhodnotením vykonaných dôkazov k záveru, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia ani bremeno dokazovania. Podľa žalobcu však mal žalovaný získať za obdobie od 01.01.2014 do 31.12.2014 bezdôvodné obohatenie vo výške 112,- €, ktorá suma má vyplývať z jeho sadzobníka. Skutkové tvrdenia v žalobe žalobca napriek tomu, že ich žalovaný v celom rozsahu sporoval, ničím nepreukázal, nepredložil súdu žiadne dôkazy, na základe ktorých by bolo možné ustáliť konkrétne skutkové okolnosti zakladajúce samotný nárok žalobcu na zaplatenie bezdôvodného obohatenia, či už vo výške 112,- €, alebo vo výške 224,- €, ako uvádza vo výzve žalovanému, nie je zrejmé, na základe akých konkrétnych skutkových okolností dospel k záveru, že žalovaný v období od 01.01.2014 do 31.12.2014 disponoval technickým zariadením, alebo viacerými technickými zariadeniami prostredníctvom ktorých podľa žalobcu dochádzalo k vykonávaniu verejného prenosu zaznamenaných výkonov, zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov. 4. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 2Cob/135/2018-105 zo dňa 07.05.2019 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia o.i. uviedol, že žalovaný v rámci celého prvoinštančného konania nerozporoval, že by sa v priestoroch nenachádzali technické zariadenia, prostredníctvom ktorých dochádzalo k vykonávaniu verejného prenosu zaznamenaných výkonov. V tejto súvislosti odvolací súd poukázal na § 81 písm. h) autorského zákona, s tým, že súd by sa mal zamerať výlučne na preskúmanie zákonnosti stanovenia výšky primeranej odmeny v súlade s § 81 ods. 1 písm. h) nakoľko zásah súdu do výšky primeranej odmeny by znamenal porušenie povinnosti kolektívneho správcu v zmysle cit. ustanovenia § 81 ods. 1 písm. h). V tejto súvislosti odvolací súd poukázal na to, že žalobca mal presne stanovený sadzobník odmien v súvislosti s jeho činnosťou a bolo potrebné teda skúmať, či tento sadzobník je alebo nie je v rozpore s citovaným ustanovením § 81 ods. 1 písm. h) autorského zákona. Podľa § 84 ods. 1 autorského zákona, ak používateľ nepreukáže, že nositeľ práv výslovne vylúčil kolektívnu správu svojich práv, a ak bolo v odbore použitia predmetov ochrany udelené oprávnenie podľa § 80, používateľ je povinný plniť svoje povinnosti, vyplývajúce z použitia predmetu ochrany prostredníctvom organizácie kolektívnej správy, ktorej bolo udelené oprávnenie na výkon kolektívnej správy vo vymedzenom odbore použitia predmetov ochrany. Z uvedeného teda vyplýva, že dôkazné bremeno v danom prípade je na žalovanom, že k porušeniu práv z jeho strany nedošlo. 5. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalovaný prevádzkuje Penzión/ Café ULIČKA, Hlavná 57, Stupava, v priestoroch ktorého bolo kontrolnou činnosťou žalobcu zistené, že žalovaný disponuje technickými zariadeniami, prostredníctvom ktorých dochádza k vykonávaniu verejného prenosu zaznamenaných výkonov, zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov umelcov, ktorých majetkové práva zastupuje žalobca. Nakoľko žalovaný na pojednávaní dňa 02.10.2019 výslovne uviedol, že netrvá na svojej pôvodnej procesnej obrane a nesporuje existenciu zvukovo- obrazových zariadení v kontrolovanej prevádzke a akceptuje právny názor odvolacieho súdu, že ide o nespornú otázku, súd za nesporné potom považoval tak skutkové okolnosti, že žalovaný v období od 01.01.2014 do 31.12.2014 prevádzkoval Penzión/Café ULIČKA, Hlavná 57, Stupava (kaviareň, t.j. stravovaciu a pohostinskú prevádzky do 100 m2) a ubytovacie zariadenie, v rámci ktorého sa nachádza 9 izieb so zabudovaným 1 ks zvukovo-obrazovým prijímačom (penzión). V konaní tiež nebolo sporné, že žalovaný v období od 01.01.2014 do 31.12.2014 nemal uzatvorenú licenčnú zmluvu na používanie verejného prenosu zaznamenaných výkonov, zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov umelcov. Uvedené nesporné skutkové tvrdenia si súd osvojil ako zistený skutkový stav, z ktorého vychádzal v rozhodnutí o veci. 6. Súd prvej inštancie poukázal na to, že v prípade verejného prenosu neprichádza k porušeniu subjektívneho autorského práva faktickým prenosom diela zákazníkom žalovaného, pre naplnenie predpokladov postačí hrozba zásahu, t.j. už umožnenie príjmu verejného prenosu zaznamenaných výkonov, zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov umelcov v objektívne vnímateľnej podobe žalovaným tretím osobám technickými zariadeniami vo vlastníctve žalovaného. V zmysle § 65 ods. 1 a 2 zák. č. 618/2003 Z.z. patrí výkonnému umelcovi a výrobcovi zvukového záznamu za každé použitie zaznamenaných výkonov a záznamov za verejný prenos prostredníctvom technického zariadenia primeraná odmena. Primeraná odmena patrí v zmysle § 67 ods. 1 zák. č. 618/2003 Z.z. aj výrobcovi audiovizuálneho záznamu (zvukovo-obrazového záznamu). Uvedená povinnosť vysporiadania nárokov horeuvedených subjektov všeobecne vyplýva aj z § 5 zák. č. 96/1991 Zb. V zmysle tohto zákona je každý, kto usporiada podujatie alebo prevádzkuje výkon činnosti, v rámci ktorých sa uskutočňuje hudobná produkcia, resp. vykonáva verejný prenos prostredníctvom technického zariadenia, je povinný dodržiavať autorskoprávne predpisy, t.j. je povinný uhradiť odmeny autorom, výkonným umelcom, výrobcom zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov (zvukovo-obrazových záznamov). 7. V zmysle § 65 ods. 1 a 2 zák. č. 618/2003 Z.z. patrí výkonnému umelcovi a výrobcovi zvukového záznamu za každé použitie zaznamenaných výkonov a záznamov za verejný prenos prostredníctvom technického zariadenia primeraná odmena. Primeraná odmena patrí v zmysle § 67 ods. 1 zák. č. 618/2003 Z.z. aj výrobcovi audiovizuálneho záznamu (zvukovo-obrazového záznamu). Uvedená povinnosť vysporiadania nárokov horeuvedených subjektov všeobecne vyplýva aj z § 5 zák. č. 96/1991 Zb. V zmysle tohto zákona je každý, kto usporiada podujatie alebo prevádzkuje výkon činnosti, v rámci ktorých sa uskutočňuje hudobná produkcia, resp. vykonáva verejný prenos prostredníctvom technického zariadenia, je povinný dodržiavať autorskoprávne predpisy t.j. je povinný uhradiť odmeny autorom, výkonným umelcom, výrobcom zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov (zvukovo- obrazových záznamov). Súd potom o základe nároku dospel k záveru, že žalovaný sa neuhradením odmeny bezdôvodne obohatil na úkor práv výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov, výrobcov zvukovo-obrazových záznamov a vysielateľov. 8. Výšku bezdôvodného obohatenia súd posúdil ako zodpovedajúcu právnej úprave § 56 ods. 1 písm. g) zák. č. 618/2003 Z.z. účinnej v čase vzniku bezdôvodného obohatenia (s poukazom na prechodné ustanovenia § 190 ods. 1 zák.č. 185/2015 Z.z.), ktorá umožňovala domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia až do výšky dvojnásobku odmeny, ktorá je obvyklá za získanie licencie pri obdobných zmluvných podmienkach v čase neoprávneného zásahu do tohto práva. Výška nároku tak ako ju uplatnil žalobca vychádza zo Sadzobníka odmien žalobcu účinnom v rozhodnom období, a to odmeny za „stravovacie a pohostinské prevádzky" do 100 m2 = kaviareň za obdobie 01.01.2014 - 31.12.2014 podľa položky bodu A. Sadzobníka vo výške 40,- € ročný paušál; za „ubytovacie zariadenia" = penzión za obdobie 01.01.2014 - 31.12.2014, podľa položky bodu B. Sadzobníka (9 izieb so zabudovaným zvukovo-obrazovým prijímačom x 8,- €/ročný paušál za zvukovo-obrazový prijímač na izbe 1 ks = 72,- €). Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca si v konaní uplatnil nárok v súlade s platným sadzobníkom odmien. 9. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že vychádzal pri rozhodovaní vo veci z aktuálneho Sadzobníka žalobcu účinného v čase vzniku bezdôvodného obohatenia žalovaného, na platení ktorej sa dohodol v licenčných zmluvách so subjektmi, ktorých práva zastupuje. Takto stanovenú odmenu je potrebné v danom čase a mieste považovať za odmenu obvyklú. Podľa ustálenej rozhodovacej činnosti z príbuzného právneho prostredia Českej republiky, ktorá je vo svojich záveroch aplikovateľná (a aj akceptovaná a aplikovaná) aj podmienkach Slovenskej republiky, možno sadzobníku organizácie kolektívnej správy v zásade prisúdiť hodnotu meradla výšky obvyklej autorskej odmeny (viď rozsudok NS ČR sp. zn. 30Cdo/1759/2011 z 21.12.2012, rozsudok NS ČR spis. zn. 30Cdo/2715/2015 z 27.01.2016). Pokiaľ teda žalobca v rozhodnom čase (v čase neoprávneného zásahu) zastupoval subjekty, ktorých zoznam je verejne dostupný na jeho webovom sídle (podanie žalobcu zo dňa 13.10.2017) a uzatváral hromadné licenčné zmluvy za podmienok určených jeho aktuálnym Sadzobníkom, je potrebné výšku bezdôvodného obohatenia (primeranej odplaty), uplatneného žalobcom vychádzajúc z identického sadzobníka, považovať v danom mieste a čase neoprávneného zásahu za obvyklú. Námietku žalovaného o neprimeranosti výšky uplatnenej odmeny potom súd posúdil ako nedôvodnú. Ďalšiu námietku žalovaného o absencii kontroly alebo regulácie pre tvorbe Sadzobníkov súd rovnako posúdil ako nedôvodnú, právne vzťahy výkonných umelcov, výrobcov zvukovo-obrazových záznamov a audiovizuálnych záznamov a tretích osôb, ktoré používajú zaznamenané výkony, nepodliehajú cenovej regulácii ani inej forme usmerňovania súkromného sektora štátom. Žalovaný pokiaľ má za to, že podmienky žalobcu (teda subjektov, ktorých zastupuje), sú pre neho ekonomicky neprijateľné, nie je predsa ničím a nikým nútený zaznamenané výkony používať. Rovnako ako nedôvodnú súd vyhodnotil námietku žalovaného, že povinné osoby nemajú ako zistiť, aká sadzba im bude v zmysle sadzobníka predložená, nakoľko sadzobník žalobcu je zverejnený na jeho webovom sídle. Z vyššie uvedených dôvodov súd potom žalobe v časti istiny vyhovel. 10. Súd prvej inštancie zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úrokov z omeškania, keďže žalobca v konaní preukázal doručenie výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorou uplatnil výšku bezdôvodného obohatenia a určil splatnosť peňažného záväzku. Žalovaný je preto v omeškaní s plnením peňažného záväzku dňom nasledujúcim po márnom uplynutí lehoty na plnenie určenej výzvou žalobcu zo dňa 29.09.2015, t.j. 13.10.2015. Výška úroku z omeškania aplikovaná podľa nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. predstavuje 5,05 % ročne (základná úroková Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu predstavovala 0,05% ročne), preto žalobca aj nároky z omeškania uplatnil dôvodne. 11. Keďže žalobca mal vo veci plný úspech, súd prvej inštancie mu v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnej výške. 12. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne právne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 13. Žalovaný poukázal na to, že pri tvorbe sadzobníkov neexistuje akákoľvek regulácia a kontrola, sadzobníky sú vytvárané svojvoľne žalobcom alebo inými organizáciami kolektívnej správy. Z uvedeného dôvodu podal Zväz, ktorý združuje viac ako 300 hotelov a reštaurácií vrátane žalovaného, na Okresný súd Bratislava I žalobu o určenie obsahu zmluvy, a teda aj výšky odmeny, podľa § 165 ods. 8 Autorského zákona proti žalovanému v 1. až v 5. rade, pričom žalovaným v 3. rade je žalobca v tejto právnej veci. Predmetná právna vec je na Okresnom súde Bratislava I vedená pod sp.zn.: 4Ca/1/2018 (ďalej len „súvisiace konanie“). V rámci súvisiaceho konania žiada Zväz vo svojej žalobe za technické zariadenia na v penzióne nasledovné sadzby: za rádio 1,70 EUR ročne, za TV prijímač 6,- EUR ročne, za TV prijímač so zabudovaným rádiom 7,- EUR ročne. V tejto právnej veci žalobca požaduje odmenu vo výške 112,- EUR pozostávajúcu zo sumy vo výške 40,- EUR/kalendárny rok 2014 za Kaviareň a sumy vo výške 72,- EUR/ kalendárny rok 2014 za Penzión, obe sumy v zmysle Sadzobníka žalobcu. Faktom je, že v prejednávanom prípade sa odmena týkala roku 2014 a v súvisiacom konaní sa nahradenie prejavu týka neskoršieho obdobia, no primeranosť odmeny sa za obdobie niekoľkých rokov nemohla tak výrazne znížiť. Súd dospel k nesprávnemu skutkovému záveru, že predmetom súvisiaceho konania je vec nesúvisiaca s týmto konaním. Poukázal na to, že súd uvádza, že predmetom súvisiaceho konania je určenie obsahu zmluvy, a to Kolektívnej hromadnej licenčnej zmluvy, Rozšírenej kolektívnej hromadnej licenčnej zmluvy a Zmluvy upravujúcej vysporiadanie práva na primeranú odmenu. Predmetom súvisiaceho konania je teda presne postup v súlade s § 81 ods. 1 písm. h) autorského zákona účinného v rozhodnom čase, na použitie ktorého odkazuje Krajský súd Bratislava v bode 31 odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu. 14. Podľa žalovaného žalobca v doterajšom konaní neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia ohľadne stanovenia výšky primeranej odmeny, nakoľko jej výšku odvodzuje iba neurčitým a nijako nešpecifikovaným súkromným príkazom nositeľov práv, ktoré majú byť reprezentované valným zhromaždením žalobcu, a teda sú určené vyslovene jednostranne. Statické zopakovanie textu sadzobníka žalovaného podľa žalobcu nemôže zodpovedať povinnosti, ktorú odvolací súd uložil prvostupňovému súdu v rámci reinštančného konania (t.j. zaoberať sa otázkou primeranosti výšky odmeny podľa sadzobníka v súlade s príslušnými ustanoveniami autorského zákona). Žalovaný nepopiera, že žalobca si v konaní uplatnil nárok v súlade s platným sadzobníkom odmien. Žalovaný namieta výšku odmeny stanovenej podľa predmetného sadzobníka a jej zákonnosť. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by išlo o odmenu, ktorá je obvyklá za získanie licencie pri obdobných zmluvných podmienkach v čase neoprávneného zásahu do tohto práva. Žalovaný má za to, že súd nepostupoval v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu, nezaoberal sa tým či tento sadzobník je v súlade s príslušnými ustanoveniami autorského zákona, a teda na vec nesprávne aplikoval ust. & 56 ods. 1 písm. g) zákona č. 618/2003 Z. z. účinného v rozhodnom čase, nakoľko neskúmal odmenu, ktorá je obvyklá. 15. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. 16. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý zdôraznil, že uznesenie, ktorým súd zamietol návrh na prerušenie konania do skončenia konania o určenie obsahu zmluvy podľa § 165 ods. 8 Autorského zákona, vedeného na Okresnom súde Bratislava 1, pod spis. zn.: 4Ca/1/2018, žalovaný odvolaním nenapadol. Poukázal na to, že súd prvej inštancie preskúmal zákonnosť stanovenia výšky primeranej odmeny v súlade s § 81 ods. 1 písm. h) zákona č. 618/2003 Z.z. Určovanie sadzieb na základe sadzobníka je zákonom predpokladaný mechanizmus, podľa predchádzajúceho, ako aj súčasného autorského zákona. Tvorba sadzobníkov ako aj ďalšie oblasti činnosti organizácie kolektívnej správy zároveň podliehajú dohľadu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Vo vzťahu k metodike tvorby sadzobníka opätovne uvádza, že táto bola v roku 2014 v zásade rovnaká ako v súčasnosti, keď sú jednotlivé kategórie prevádzok delené podľa príbuznosti ekonomických činností, pričom základným kritériom pre určenie sadzby je rozloha ozvučenej plochy danej prevádzky, ktorá je určená pre zákazníkov používateľa. Výnimkou sú prevádzky, pri ktorých je rozloha ozvučenej plochy približne na rovnakej úrovni, ide o použitie na otvorenom priestranstve alebo je účelnejšie využitie kritéria kapacity (napr. diskotéky). Záverom uviedol, že v prípade, že žalovaný nesúhlasil s výškou sadzby určenej sadzobníkom, mal k dispozícií inštitút žaloby o určenie obsahu zmluvy podľa § 82 zákona č. 618/2003 Z.z., ktorý však žalovaný nevyužil. 17. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. 18. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave dňa 11.10.2021. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného a vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 19. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetom sporu je nárok žalobcu na zaplatenie 112,- Eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na strane žalovaného neuhradením odmeny za použitie zaznamenaných výkonov a záznamov za verejný prenos prostredníctvom technického zariadenia. Pri rozhodovaní bol súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v uznesení č. k. 2Cob/135/2018-105 zo dňa 7.5.2019, ktorým odvolací súd zrušil zamietajúci rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 10Cb/83/2016-68 zo dňa 9.4.2018 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia odvolacieho súdu vyplýva, že žalovaný v rámci prvoinštančného konania nerozporoval, že by sa v jeho priestoroch nenachádzali technické zariadenia, prostredníctvom ktorých sa vykonával verejný prenos zaznamenaných výkonov, preto by sa mal súd zamerať na preskúmanie zákonnosti stanovenia výšky odmeny v súlade s § 81 ods. 1 písm. h) autorského zákona. V priebehu konania podal žalovaný dňa 23.9.2019 návrh na prerušenie konania do právoplatného skončenia veci vedenej na OS Bratislava I sp.zn. 4Ca/1/2018, predmetom ktorej je žaloba Zväzu hotelov a reštaurácii Slovenskej republiky o určenie obsahu zmluvy podľa § 165 ods. 8 autorského zákona proti žalovanému v 1. až v 5. rade, pričom žalovaným v 3. rade je žalobca v tejto právnej veci. O tomto návrhu rozhodol súd prvej inštancie samostatným uznesením č. k. 10Cb/83/2016-159 zo dňa 23.10.2019 tak, že návrh na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania spis. zn. 4Ca/1/2018 vedeného Okresným súdom Bratislava 1 zamietol. Zároveň súd prvej inštancie rozhodol vo veci samej rozsudkom zo dňa 23.10.2019 tak, že žalobe vyhovel. Odvolaním zo dňa 13.11.2019 napadol žalovaný rozsudok vo veci samej. 20. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 21. Podľa § 56 ods. 1 písm. g) zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom účinnom v rozhodnom čase (autorský zákon), autor, do ktorého práva sa neoprávnene zasiahlo alebo ktorého právu hrozí neoprávnený zásah, môže sa domáhať najmä vydania bezdôvodného obohatenia vo výške dvojnásobku odmeny, ktorá je obvyklá za získanie licencie pri obdobných zmluvných podmienkach v čase neoprávneného zásahu do tohto práva. 22. Podľa § 81 ods. 1 písm. h) autorského zákona organizácia kolektívnej správy je povinná riadne, s náležitou odbornou starostlivosťou a v rozsahu udeleného oprávnenia uzatvárať s používateľmi alebo s osobami oprávnenými obhajovať záujmy v nich združených používateľov, ktorí používajú predmety ochrany, alebo s osobami povinnými uhrádzať náhradu odmeny podľa tohto zákona za primeraných a rovnakých podmienok zmluvy, ktorými sa 1. používateľovi poskytuje oprávnenie na použitie predmetu ochrany, ku ktorému právo kolektívne spravuje, 2. dohodne s používateľom alebo s povinnou osobou odmenu, primeranú odmenu alebo náhradu odmeny a spôsob jej uhradenia. 23. Odvolací súd konštatuje správnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku, keďže súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov správne zistil skutkový stav, zrozumiteľným spôsobom vysvetlil z ktorých dôkazov vychádzal, aké skutočnosti mal vykonanými dôkazmi preukázané, dôkazy vyhodnotil a zistený skutkový stav správne právne posúdil. Súd prvej inštancie dal v odsekoch 26 až 33 napadnutého rozsudku jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na sporné otázky a vysporiadal sa so všetkými podstatnými argumentami sporových strán. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia a k jednotlivým odvolacím námietkam dopĺňa odvolací súd nasledovné dôvody. 24. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacím dôvodom žalovaného, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ, pričom táto nesprávnosť môže byť spôsobená tromi príčinami, ktorými sú chybné vyhodnotenie návrhov na vykonanie dôkazov, nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov alebo predpoklad dotvorenia skutkového stavu ďalšími prípustnými prostriedkami procesnej obrany, či procesného útoku. Žalovaný v tejto časti odvolania namieta, že súd dospel k nesprávnemu skutkovému záveru, že predmetom súvisiaceho konania (vec vedená na OS Bratislava I sp.zn. 4Ca/1/2018 o určenie obsahu zmluvy) je vec nesúvisiaca s týmto konaním. Žalovaný je presvedčený, že žaloba Zväzu hotelov a reštaurácií Slovenskej republiky v rámci súvisiaceho konania je opodstatnená a v nej stanovené sadzby sú nastavené spravodlivo aj v zmysle komparatistiky so susednými krajinami. Odvolací súd však zdôrazňuje, že o návrhu žalovaného na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania spis. zn. 4Ca/1/2018 vedeného Okresným súdom Bratislava I bolo rozhodnuté samostatným uznesením zo dňa 23.10.2019, proti ktorému žalovaný nepodal odvolanie. Žalovaný teda nemôže namietať v odvolaní proti rozsudku nesprávne závery o súvisiacom konaní, táto jeho námietka je v kontexte na odvolanie podané iba proti rozsudku vo veci samej, nedôvodná. 25. Odvolací súd nesúhlasí ani s odvolacím dôvodom, podľa ktorého sa súd prvej inštancie nezaoberal otázkou výšky odmeny a či je sadzobník v súlade s príslušnými ustanoveniami autorského zákona. V súlade s právnym názorom odvolacieho súdu, podľa ktorého bolo potrebné skúmať zákonnosť stanovenia primeranej odmeny v súlade s § 81 ods. 1 písm. h) autorského zákona, sa súd zaoberal výškou odmeny ako aj zákonnosťou stanovenia výšky odmeny. Nemožno preto súhlasiť s tvrdením žalovaného, že súd prvej inštancie iba staticky zopakoval text sadzobníka, čo podľa jeho názoru nezodpovedá povinnosti, ktorú mu uložil odvolací súd. Súd prvej inštancie síce v odsekoch 10 a 12 v rámci časti odôvodnenia - zistenie skutkového stavu, citoval znenie Sadzobníka žalobcu, v ďalších odsekoch odôvodnenia (30 a nasledujúce) sa však výslovne zaoberal otázkou výšky odmeny a jej zákonnosťou z hľadiska súladu s § 81 ods. 1 písm. h) autorského zákona. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že výška nároku tak, ako si ju uplatnil žalobca, zodpovedá odmene podľa aktuálneho Sadzobníka v rozhodnom čase, pričom nebol zistený rozpor Sadzobníka s príslušnými ustanoveniami zákona. Pri otázke výšky odmeny dal súd jednoznačnú odpoveď, že vychádzal z platného Sadzobníka, pričom spôsob určenia sadzby a jej výška boli zverejnené na webovej stránke žalobcu a používateľom boli známe. 26. Odvolací súd sa nestotožnil ani s odvolacou námietkou, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Podľa žalovaného výška odmeny nie je obvyklá a namieta jej zákonnosť. Odvolací súd zhodne so záverom súdu prvej inštancie poukazuje na českú judikatúru (ktorú žalovaný v odvolaní nespochybňuje, ani sa k nej nevyjadruje), podľa ktorej možno sadzobníku organizácie kolektívnej správy v zásade prisúdiť hodnotu meradla výšky obvyklej autorskej odmeny. Aj keď podľa najvyšších súdnych autorít Slovenskej republiky rozhodnutia NS ČR nespadajú pod pojem ustálená rozhodovacia prax, nie je vylúčené osvojiť si právny názor v nich vyslovený v skutkovo a právne identických veciach a to vzhľadom na podobnú právnu úpravu. Zároveň odvolací súd poukazuje na Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 101/2011, z ktorého vyplýva, že ak súd pri posúdení odmeny z hľadiska primeranosti podmienok vychádza z obsahu hromadných licenčných zmlúv medzi organizáciou kolektívnej správy a ďalšími používateľmi, v tomto postupe nemožno vidieť znaky arbitrárnosti. Pokiaľ teda žalobca v rozhodnom čase zastupoval subjekty, ktorých zoznam je uvedený na jeho webovej stránke a uzatváral hromadné licenčné zmluvy za podmienok stanovených Sadzobníkom, možno považovať takto stanovenú odmenu za obvyklú. 27. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil. 28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku vo veci samej, a to v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. 29. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).