{"guid": "8fe15b91-248f-44eb-930e-3d47881b377a:82924801-bab0-4200-b222-4d14eb7cd1cb", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1616204175.2", "spisova_znacka": "2Cob/44/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/44/2020 z 18. 10. 2021", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 18. októbra 2021, sp. zn. 2Cob/44/2020, ECLI:SK:KSBA:2021:1616204175.2", "identifikacne_cislo": "1616204175", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "sudca_id": 88, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubica-kriskova-88", "datum_vydania": "2021-10-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/618/#paragraf-56.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 56 ods. 1 písm. g) zákona č. 618/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/618/#paragraf-56.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/618-2003/paragraf-56"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/618/#paragraf-81.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "§ 81 ods. 1 písm. h) zákona č. 618/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/618/#paragraf-81.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/618-2003/paragraf-81"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/618#paragraf-56", "/SK/ZZ/2003/618#paragraf-81", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/82924801-bab0-4200-b222-4d14eb7cd1cb", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1616204175.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2021:1616204175.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2021:1616204175.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/44/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616204175
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1616204175.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek
senátu JUDr. Ley Gubovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci žalobcu: SLOVGRAM, nezávislá
spoločnosť výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových záznamov, IČO: 17 310
598, Jakubovo námestie 14, 813 48 Bratislava, zastúpeného advokátskou kanceláriou LEGAL CARTEL
s.r.o., Na Hrebienku 40, 811 02 Bratislava, IČO 36 677 175, proti žalovanému: OPERATON s. r. o., v
likvidácii, IČO: 46 601 619, Peterská 20, 821 03 Bratislava, zastúpenému JUDr. Matejom Marhavým,
advokátom, Šafárikovo nám. 4, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 112,- € s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky č. k. 10Cb/83/2016 - 153 zo dňa 23.10.2019 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Malacky č. k. 10Cb/83/2016 - 153 zo dňa 23.10.2019
p o t v r d z u j e.

Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o
výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 112,-
€ s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 112,- € od 13.10.2015 až do zaplatenia, všetko
do troch dní od právoplatnosti rozsudku a priznáva žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania
v rozsahu 100%, o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí
samostatným uznesením.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu 11.05.2016
domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť 112,- € s príslušenstvom titulom vydania
bezdôvodného obohatenia. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že žalobca je nezávislou spoločnosťou
založenou na ochranu práv a zastupuje práva výkonných umelcov, výrobcov zvukovo-obrazových
záznamov a audiovizuálnych záznamov v rozsahu uvedenom v zmluvách o zastupovaní, najmä
vyberá, spravuje a rozdeľuje odmeny pre výkonných umelcov, výrobcov zvukovo-obrazových
záznamov a audiovizuálnych záznamov. Žalovaný prevádzkuje Penzión/Café ULIČKA, Hlavná 57,
Stupava. Kontrolnou činnosťou žalobcu bolo zistené, že žalovaný disponuje technickým zariadením,
prostredníctvom ktorého dochádza k vykonávaniu verejného prenosu zaznamenaných výkonov,
zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov. Na tomto základe je žalovaný povinný uhradiť
primerané odmeny autorom, výkonným umelcom, výrobcom zvukových záznamov a audiovizuálnych
záznamov. Nakoľko žalovaný dobrovoľne odmenu neuhradil, žalobca ho písomnosťou zo dňa
29.09.2015 „Výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia a vyporiadanie nárokov“ vyzval na dobrovoľné
zaplatenie sumy 112,- €. Ročný paušál bol určený v zmysle sadzobníka žalobcu, tarify pre výber odmien
schvaľuje valné zhromaždenie žalobcu, tieto sa nestanovujú všeobecne záväzným právnym predpisom.



Platný Sadzobník žalobcu je založený na systéme ročných paušálnych taríf, modifikovaný na systéme
zliav. Primeraná odmena podľa žalobcu pozostáva:
a) zo sumy 40,- € za obdobie od 01.01.2014 do 31.12.2014, kaviareň v zmysle bodu A) sadzobníka
žalobcu účinného od 01.01.2014 ako odmena za stravovacie a pohostinské prevádzky,
b) zo sumy 72,- €, penzión v zmysle bodu B) sadzobníka žalobcu účinného od 01.01.2014 ako odmena
za ubytovacie zariadenia.

3. Okresný súd Malacky rozhodol rozsudkom č. k. 10Cb/83/2016-68 dňa 09.04.2018 tak, že žalobu
zamietol, keď dospel vyhodnotením vykonaných dôkazov k záveru, že žalobca neuniesol bremeno
tvrdenia ani bremeno dokazovania. Podľa žalobcu však mal žalovaný získať za obdobie od 01.01.2014
do 31.12.2014 bezdôvodné obohatenie vo výške 112,- €, ktorá suma má vyplývať z jeho sadzobníka.
Skutkové tvrdenia v žalobe žalobca napriek tomu, že ich žalovaný v celom rozsahu sporoval, ničím
nepreukázal, nepredložil súdu žiadne dôkazy, na základe ktorých by bolo možné ustáliť konkrétne
skutkové okolnosti zakladajúce samotný nárok žalobcu na zaplatenie bezdôvodného obohatenia, či
už vo výške 112,- €, alebo vo výške 224,- €, ako uvádza vo výzve žalovanému, nie je zrejmé,
na základe akých konkrétnych skutkových okolností dospel k záveru, že žalovaný v období od
01.01.2014 do 31.12.2014 disponoval technickým zariadením, alebo viacerými technickými zariadeniami
prostredníctvom ktorých podľa žalobcu dochádzalo k vykonávaniu verejného prenosu zaznamenaných
výkonov, zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov.

4. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 2Cob/135/2018-105 zo dňa 07.05.2019
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd v odôvodnení
rozhodnutia o.i. uviedol, že žalovaný v rámci celého prvoinštančného konania nerozporoval, že by sa
v priestoroch nenachádzali technické zariadenia, prostredníctvom ktorých dochádzalo k vykonávaniu
verejného prenosu zaznamenaných výkonov. V tejto súvislosti odvolací súd poukázal na § 81 písm. h)
autorského zákona,  s tým, že súd by sa mal zamerať výlučne na preskúmanie zákonnosti stanovenia
výšky primeranej odmeny v súlade s § 81 ods. 1 písm. h) nakoľko zásah súdu do výšky primeranej
odmeny by znamenal porušenie povinnosti kolektívneho správcu v zmysle cit. ustanovenia § 81 ods.
1 písm. h). V tejto súvislosti odvolací súd poukázal na to, že žalobca mal presne stanovený sadzobník
odmien v súvislosti s jeho činnosťou a bolo potrebné teda skúmať, či tento sadzobník je alebo nie je v
rozpore s citovaným ustanovením § 81 ods. 1 písm. h) autorského zákona. Podľa § 84 ods. 1 autorského
zákona, ak používateľ nepreukáže, že nositeľ práv výslovne vylúčil kolektívnu správu svojich práv, a
ak bolo v odbore použitia predmetov ochrany udelené oprávnenie podľa § 80, používateľ je povinný
plniť svoje povinnosti, vyplývajúce z použitia predmetu ochrany prostredníctvom organizácie kolektívnej
správy, ktorej bolo udelené oprávnenie na výkon kolektívnej správy vo vymedzenom odbore použitia
predmetov ochrany. Z uvedeného teda vyplýva, že dôkazné bremeno v danom prípade je na žalovanom,
že k porušeniu práv z jeho strany nedošlo.

5. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalovaný prevádzkuje Penzión/
Café ULIČKA, Hlavná 57, Stupava, v priestoroch ktorého bolo kontrolnou činnosťou žalobcu zistené,
že žalovaný disponuje technickými zariadeniami, prostredníctvom ktorých dochádza k vykonávaniu
verejného prenosu zaznamenaných výkonov, zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov
umelcov, ktorých majetkové práva zastupuje žalobca. Nakoľko žalovaný na pojednávaní dňa 02.10.2019
výslovne uviedol, že netrvá na svojej pôvodnej procesnej obrane a nesporuje existenciu zvukovo-
obrazových zariadení v kontrolovanej prevádzke a akceptuje právny názor odvolacieho súdu, že ide
o nespornú otázku, súd za nesporné potom považoval tak skutkové okolnosti, že žalovaný v období
od 01.01.2014 do 31.12.2014 prevádzkoval Penzión/Café ULIČKA, Hlavná 57, Stupava (kaviareň,
t.j. stravovaciu a pohostinskú prevádzky do 100 m2) a ubytovacie zariadenie, v rámci ktorého sa
nachádza 9 izieb so zabudovaným 1 ks zvukovo-obrazovým prijímačom (penzión). V konaní tiež
nebolo sporné, že žalovaný v období od 01.01.2014 do 31.12.2014 nemal uzatvorenú licenčnú zmluvu
na používanie verejného prenosu zaznamenaných výkonov, zvukových záznamov a audiovizuálnych
záznamov umelcov. Uvedené nesporné skutkové tvrdenia si súd osvojil ako zistený skutkový stav, z
ktorého vychádzal v rozhodnutí o veci.

6. Súd prvej inštancie poukázal na to, že v prípade verejného prenosu neprichádza k porušeniu
subjektívneho autorského práva faktickým prenosom diela zákazníkom žalovaného, pre naplnenie
predpokladov postačí hrozba zásahu, t.j. už umožnenie príjmu verejného prenosu zaznamenaných
výkonov, zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov umelcov v objektívne vnímateľnej podobe



žalovaným tretím osobám technickými zariadeniami vo vlastníctve žalovaného. V zmysle § 65 ods. 1 a
2 zák. č. 618/2003 Z.z. patrí výkonnému umelcovi a výrobcovi zvukového záznamu za každé použitie
zaznamenaných výkonov a záznamov za verejný prenos prostredníctvom technického zariadenia
primeraná odmena. Primeraná odmena patrí v zmysle § 67 ods. 1 zák. č. 618/2003 Z.z. aj výrobcovi
audiovizuálneho záznamu (zvukovo-obrazového záznamu). Uvedená povinnosť vysporiadania nárokov
horeuvedených subjektov všeobecne vyplýva aj z § 5 zák. č. 96/1991 Zb. V zmysle tohto zákona
je každý, kto usporiada podujatie alebo prevádzkuje výkon činnosti, v rámci ktorých sa uskutočňuje
hudobná produkcia, resp. vykonáva verejný prenos prostredníctvom technického zariadenia, je povinný
dodržiavať autorskoprávne predpisy, t.j. je povinný uhradiť odmeny autorom, výkonným umelcom,
výrobcom zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov (zvukovo-obrazových záznamov).

7. V zmysle § 65 ods. 1 a 2 zák. č. 618/2003 Z.z. patrí výkonnému umelcovi a výrobcovi zvukového
záznamu za každé použitie zaznamenaných výkonov a záznamov za verejný prenos prostredníctvom
technického zariadenia primeraná odmena. Primeraná odmena patrí v zmysle § 67 ods. 1 zák.
č. 618/2003 Z.z. aj výrobcovi audiovizuálneho záznamu (zvukovo-obrazového záznamu). Uvedená
povinnosť vysporiadania nárokov horeuvedených subjektov všeobecne vyplýva aj z § 5 zák. č. 96/1991
Zb. V zmysle tohto zákona je každý, kto usporiada podujatie alebo prevádzkuje výkon činnosti, v
rámci ktorých sa uskutočňuje hudobná produkcia, resp. vykonáva verejný prenos prostredníctvom
technického zariadenia, je povinný dodržiavať autorskoprávne predpisy t.j. je povinný uhradiť odmeny
autorom, výkonným umelcom, výrobcom zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov (zvukovo-
obrazových záznamov). Súd potom o základe nároku dospel k záveru, že žalovaný sa neuhradením
odmeny bezdôvodne obohatil na úkor práv výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov,
výrobcov zvukovo-obrazových záznamov a vysielateľov.

8. Výšku bezdôvodného obohatenia súd posúdil ako zodpovedajúcu právnej úprave § 56 ods. 1 písm.
g) zák. č. 618/2003 Z.z. účinnej v čase vzniku bezdôvodného obohatenia (s poukazom na prechodné
ustanovenia § 190 ods. 1 zák.č. 185/2015 Z.z.), ktorá umožňovala domáhať sa vydania bezdôvodného
obohatenia až do výšky dvojnásobku odmeny, ktorá je obvyklá za získanie licencie pri obdobných
zmluvných podmienkach v čase neoprávneného zásahu do tohto práva. Výška nároku tak ako ju uplatnil
žalobca vychádza zo Sadzobníka odmien žalobcu účinnom v rozhodnom období, a to odmeny za
„stravovacie a pohostinské prevádzky\" do 100 m2 = kaviareň za obdobie 01.01.2014 - 31.12.2014
podľa položky bodu A. Sadzobníka vo výške 40,- € ročný paušál; za „ubytovacie zariadenia\" = penzión
za obdobie 01.01.2014 - 31.12.2014, podľa položky bodu B. Sadzobníka (9 izieb so zabudovaným
zvukovo-obrazovým prijímačom x 8,- €/ročný paušál za zvukovo-obrazový prijímač na izbe 1 ks = 72,-
€). Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca si v konaní uplatnil nárok v súlade s platným
sadzobníkom odmien.

9. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že vychádzal pri rozhodovaní vo veci z aktuálneho Sadzobníka
žalobcu účinného v čase vzniku bezdôvodného obohatenia žalovaného, na platení ktorej sa dohodol
v licenčných zmluvách so subjektmi, ktorých práva zastupuje. Takto stanovenú odmenu je potrebné
v danom čase a mieste považovať za odmenu obvyklú. Podľa ustálenej rozhodovacej činnosti z
príbuzného právneho prostredia Českej republiky, ktorá je vo svojich záveroch aplikovateľná (a aj
akceptovaná a aplikovaná) aj podmienkach Slovenskej republiky, možno sadzobníku organizácie
kolektívnej správy v zásade prisúdiť hodnotu meradla výšky obvyklej autorskej odmeny (viď rozsudok NS
ČR sp. zn. 30Cdo/1759/2011 z 21.12.2012, rozsudok NS ČR spis. zn. 30Cdo/2715/2015 z 27.01.2016).
Pokiaľ teda žalobca v rozhodnom čase (v čase neoprávneného zásahu) zastupoval subjekty, ktorých
zoznam je verejne dostupný na jeho webovom sídle (podanie žalobcu zo dňa 13.10.2017) a uzatváral
hromadné licenčné zmluvy za podmienok určených jeho aktuálnym Sadzobníkom, je potrebné výšku
bezdôvodného obohatenia (primeranej odplaty), uplatneného žalobcom vychádzajúc z identického
sadzobníka, považovať v danom mieste a čase neoprávneného zásahu za obvyklú. Námietku
žalovaného o neprimeranosti výšky uplatnenej odmeny potom súd posúdil ako nedôvodnú. Ďalšiu
námietku žalovaného o absencii kontroly alebo regulácie pre tvorbe Sadzobníkov súd rovnako
posúdil ako nedôvodnú, právne vzťahy výkonných umelcov, výrobcov zvukovo-obrazových záznamov a
audiovizuálnych záznamov a tretích osôb, ktoré používajú zaznamenané výkony, nepodliehajú cenovej
regulácii ani inej forme usmerňovania súkromného sektora štátom. Žalovaný pokiaľ má za to, že
podmienky žalobcu (teda subjektov, ktorých zastupuje), sú pre neho ekonomicky neprijateľné, nie je
predsa ničím a nikým nútený zaznamenané výkony používať. Rovnako ako nedôvodnú súd vyhodnotil
námietku žalovaného, že povinné osoby nemajú ako zistiť, aká sadzba im bude v zmysle sadzobníka



predložená, nakoľko sadzobník žalobcu je zverejnený na jeho webovom sídle. Z vyššie uvedených
dôvodov súd potom žalobe v časti istiny vyhovel.

10. Súd prvej inštancie zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úrokov z omeškania, keďže žalobca
v konaní preukázal doručenie výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorou uplatnil výšku
bezdôvodného obohatenia a určil splatnosť peňažného záväzku. Žalovaný je preto v omeškaní s plnením
peňažného záväzku dňom nasledujúcim po márnom uplynutí lehoty na plnenie určenej výzvou žalobcu
zo dňa 29.09.2015, t.j. 13.10.2015. Výška úroku z omeškania aplikovaná podľa nar. vlády SR č. 87/1995
Z.z. predstavuje 5,05 % ročne (základná úroková Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu predstavovala 0,05% ročne), preto žalobca aj nároky z omeškania
uplatnil dôvodne.

11. Keďže žalobca mal vo veci plný úspech, súd prvej inštancie mu v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal
nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnej výške.

12. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne právne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

13. Žalovaný poukázal na to, že pri tvorbe sadzobníkov neexistuje akákoľvek regulácia a kontrola,
sadzobníky sú vytvárané svojvoľne žalobcom alebo inými organizáciami kolektívnej správy. Z
uvedeného dôvodu podal Zväz, ktorý združuje viac ako 300 hotelov a reštaurácií vrátane žalovaného,
na Okresný súd Bratislava I žalobu o určenie obsahu zmluvy, a teda aj výšky odmeny, podľa §
165 ods. 8 Autorského zákona proti žalovanému v 1. až v 5. rade, pričom žalovaným v 3. rade je
žalobca v tejto právnej veci. Predmetná právna vec je na Okresnom súde Bratislava I vedená pod
sp.zn.: 4Ca/1/2018 (ďalej len „súvisiace konanie“). V rámci súvisiaceho konania žiada Zväz vo svojej
žalobe za technické zariadenia na v penzióne nasledovné sadzby: za rádio 1,70 EUR ročne, za TV
prijímač 6,- EUR ročne, za TV prijímač so zabudovaným rádiom 7,- EUR ročne. V tejto právnej veci
žalobca požaduje odmenu vo výške 112,- EUR pozostávajúcu zo sumy vo výške 40,- EUR/kalendárny
rok 2014 za Kaviareň a sumy vo výške 72,- EUR/ kalendárny rok 2014 za Penzión, obe sumy v
zmysle Sadzobníka žalobcu. Faktom je, že v prejednávanom prípade sa odmena týkala roku 2014 a
v súvisiacom konaní sa nahradenie prejavu týka neskoršieho obdobia, no primeranosť odmeny sa za
obdobie niekoľkých rokov nemohla tak výrazne znížiť. Súd dospel k nesprávnemu skutkovému záveru,
že predmetom súvisiaceho konania je vec nesúvisiaca s týmto konaním. Poukázal na to, že súd uvádza,
že predmetom súvisiaceho konania je určenie obsahu zmluvy, a to Kolektívnej hromadnej licenčnej
zmluvy, Rozšírenej kolektívnej hromadnej licenčnej zmluvy a Zmluvy upravujúcej vysporiadanie práva
na primeranú odmenu. Predmetom súvisiaceho konania je teda presne postup v súlade s § 81 ods.
1 písm. h) autorského zákona účinného v rozhodnom čase, na použitie ktorého odkazuje Krajský súd
Bratislava v bode 31 odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu.

14. Podľa žalovaného žalobca v doterajšom konaní neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia
ohľadne stanovenia výšky primeranej odmeny, nakoľko jej výšku odvodzuje iba neurčitým a nijako
nešpecifikovaným súkromným príkazom nositeľov práv, ktoré majú byť reprezentované valným
zhromaždením žalobcu, a teda sú určené vyslovene jednostranne. Statické zopakovanie textu
sadzobníka žalovaného podľa žalobcu nemôže zodpovedať povinnosti, ktorú odvolací súd uložil
prvostupňovému súdu v rámci reinštančného konania (t.j. zaoberať sa otázkou primeranosti výšky
odmeny podľa sadzobníka v súlade s príslušnými ustanoveniami autorského zákona). Žalovaný
nepopiera, že žalobca si v konaní uplatnil nárok v súlade s platným sadzobníkom odmien. Žalovaný
namieta výšku odmeny stanovenej podľa predmetného sadzobníka a jej zákonnosť. Žalobca žiadnym
spôsobom nepreukázal, že by išlo o odmenu, ktorá je obvyklá za získanie licencie pri obdobných
zmluvných podmienkach v čase neoprávneného zásahu do tohto práva. Žalovaný má za to, že súd
nepostupoval v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu, nezaoberal sa tým či tento sadzobník
je v súlade s príslušnými ustanoveniami autorského zákona, a teda na vec nesprávne aplikoval ust. &
56 ods. 1 písm. g) zákona č. 618/2003 Z. z. účinného v rozhodnom čase, nakoľko neskúmal odmenu,
ktorá je obvyklá.



15. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

16. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý zdôraznil, že uznesenie, ktorým súd zamietol
návrh na prerušenie konania do skončenia konania o určenie obsahu zmluvy podľa § 165 ods. 8
Autorského zákona, vedeného na Okresnom súde Bratislava 1, pod spis. zn.: 4Ca/1/2018, žalovaný
odvolaním nenapadol. Poukázal na to, že súd prvej inštancie preskúmal zákonnosť stanovenia výšky
primeranej odmeny v súlade s § 81 ods. 1 písm. h) zákona č. 618/2003 Z.z.  Určovanie sadzieb
na základe sadzobníka je zákonom predpokladaný mechanizmus, podľa predchádzajúceho, ako aj
súčasného autorského zákona. Tvorba sadzobníkov ako aj ďalšie oblasti činnosti organizácie kolektívnej
správy zároveň podliehajú dohľadu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Vo vzťahu k metodike
tvorby sadzobníka opätovne uvádza, že táto bola v roku 2014 v zásade rovnaká ako v súčasnosti, keď
sú jednotlivé kategórie prevádzok delené podľa príbuznosti ekonomických činností, pričom základným
kritériom pre určenie sadzby je rozloha ozvučenej plochy danej prevádzky, ktorá je určená pre
zákazníkov používateľa. Výnimkou sú prevádzky, pri ktorých je rozloha ozvučenej plochy približne na
rovnakej úrovni, ide o použitie na otvorenom priestranstve alebo je účelnejšie využitie kritéria kapacity
(napr. diskotéky). Záverom uviedol, že v prípade, že žalovaný nesúhlasil s výškou sadzby určenej
sadzobníkom, mal k dispozícií inštitút žaloby o určenie obsahu zmluvy podľa § 82 zákona č. 618/2003
Z.z.,  ktorý však žalovaný nevyužil.

17. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

18. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219
ods. 3 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave dňa 11.10.2021.
Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného a vyjadrením
žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

19. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetom sporu je nárok žalobcu na zaplatenie
112,- Eur s príslušenstvom titulom  vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na strane
žalovaného neuhradením odmeny za použitie zaznamenaných výkonov a záznamov za verejný prenos
prostredníctvom technického zariadenia. Pri rozhodovaní bol súd prvej inštancie viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu vysloveným v  uznesení č. k. 2Cob/135/2018-105 zo dňa 7.5.2019, ktorým
odvolací súd zrušil zamietajúci rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 10Cb/83/2016-68 zo dňa 9.4.2018
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia odvolacieho súdu vyplýva, že žalovaný v rámci
prvoinštančného konania nerozporoval, že by sa v jeho priestoroch nenachádzali technické zariadenia,
prostredníctvom ktorých sa vykonával verejný prenos zaznamenaných výkonov, preto by sa mal súd
zamerať na preskúmanie zákonnosti stanovenia výšky odmeny v súlade s § 81 ods. 1 písm. h)
autorského zákona. V priebehu konania  podal žalovaný dňa 23.9.2019 návrh na prerušenie konania do
právoplatného skončenia veci vedenej na OS Bratislava I sp.zn. 4Ca/1/2018, predmetom ktorej je žaloba
Zväzu hotelov a reštaurácii Slovenskej republiky o určenie obsahu zmluvy podľa § 165 ods. 8 autorského
zákona proti žalovanému v 1. až v 5. rade, pričom žalovaným v 3. rade je žalobca v tejto právnej
veci. O tomto návrhu rozhodol súd prvej inštancie samostatným uznesením č. k. 10Cb/83/2016-159
zo dňa 23.10.2019 tak, že návrh na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania spis. zn.
4Ca/1/2018 vedeného Okresným súdom Bratislava 1 zamietol. Zároveň súd prvej inštancie rozhodol
vo veci samej  rozsudkom zo dňa 23.10.2019 tak, že žalobe vyhovel. Odvolaním zo dňa 13.11.2019
napadol žalovaný rozsudok vo veci samej.

20. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

21. Podľa § 56 ods. 1 písm. g) zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich
s autorským právom účinnom v rozhodnom čase (autorský zákon), autor, do ktorého práva sa
neoprávnene zasiahlo alebo ktorého právu hrozí neoprávnený zásah, môže sa domáhať najmä vydania



bezdôvodného obohatenia vo výške dvojnásobku odmeny, ktorá je obvyklá za získanie licencie pri
obdobných zmluvných podmienkach v čase neoprávneného zásahu do tohto práva.

22. Podľa § 81 ods. 1 písm. h) autorského zákona organizácia kolektívnej správy je povinná riadne, s
náležitou odbornou starostlivosťou a v rozsahu udeleného oprávnenia uzatvárať s používateľmi alebo
s osobami oprávnenými obhajovať záujmy v nich združených používateľov, ktorí používajú predmety
ochrany, alebo s osobami povinnými uhrádzať náhradu odmeny podľa tohto zákona za primeraných a
rovnakých podmienok zmluvy, ktorými sa
1. používateľovi poskytuje oprávnenie na použitie predmetu ochrany, ku ktorému právo kolektívne
spravuje,
2. dohodne s používateľom alebo s povinnou osobou odmenu, primeranú odmenu alebo náhradu
odmeny a spôsob jej uhradenia.

23. Odvolací súd konštatuje správnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku, keďže súd prvej inštancie
na základe vykonaných dôkazov správne zistil skutkový stav, zrozumiteľným spôsobom vysvetlil z
ktorých dôkazov vychádzal, aké skutočnosti mal vykonanými dôkazmi preukázané, dôkazy vyhodnotil a
zistený skutkový stav správne právne posúdil. Súd prvej inštancie dal v odsekoch 26 až 33 napadnutého
rozsudku jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na sporné otázky a vysporiadal sa so všetkými podstatnými
argumentami sporových strán. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia a k jednotlivým odvolacím
námietkam dopĺňa odvolací súd nasledovné dôvody.

24. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacím dôvodom  žalovaného, že súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami,
ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ, pričom táto nesprávnosť môže byť spôsobená tromi
príčinami, ktorými sú chybné vyhodnotenie návrhov na vykonanie dôkazov, nesprávne vyhodnotenie
vykonaných dôkazov alebo predpoklad dotvorenia skutkového stavu ďalšími prípustnými prostriedkami
procesnej obrany, či procesného útoku. Žalovaný v tejto časti odvolania namieta, že súd dospel k
nesprávnemu skutkovému záveru, že predmetom súvisiaceho konania (vec vedená na OS Bratislava
I sp.zn. 4Ca/1/2018 o určenie obsahu zmluvy) je vec nesúvisiaca s týmto konaním. Žalovaný je
presvedčený, že žaloba Zväzu hotelov a reštaurácií Slovenskej republiky v rámci súvisiaceho konania
je opodstatnená a v nej stanovené sadzby sú nastavené spravodlivo aj v zmysle komparatistiky so
susednými krajinami.  Odvolací súd však zdôrazňuje, že o návrhu žalovaného na prerušenie konania do
právoplatného skončenia konania spis. zn. 4Ca/1/2018 vedeného Okresným súdom Bratislava I  bolo
rozhodnuté samostatným uznesením zo dňa 23.10.2019, proti ktorému žalovaný nepodal odvolanie.
Žalovaný teda nemôže namietať v odvolaní  proti rozsudku nesprávne závery o súvisiacom konaní, táto
jeho námietka je v kontexte na odvolanie podané iba proti rozsudku vo veci samej,  nedôvodná.

25. Odvolací súd nesúhlasí ani s odvolacím dôvodom, podľa ktorého sa súd prvej inštancie nezaoberal
otázkou výšky odmeny a či je sadzobník v súlade s príslušnými ustanoveniami autorského zákona.
V súlade s právnym názorom odvolacieho súdu, podľa ktorého bolo potrebné skúmať zákonnosť
stanovenia primeranej odmeny v súlade s § 81 ods. 1 písm. h) autorského zákona, sa súd zaoberal
výškou odmeny ako aj zákonnosťou stanovenia výšky odmeny. Nemožno preto súhlasiť s tvrdením
žalovaného, že súd prvej inštancie iba staticky zopakoval text sadzobníka, čo podľa jeho názoru
nezodpovedá povinnosti, ktorú mu uložil odvolací súd.  Súd prvej inštancie síce v odsekoch 10 a 12
v rámci časti odôvodnenia - zistenie skutkového stavu, citoval znenie Sadzobníka žalobcu, v ďalších
odsekoch odôvodnenia (30 a nasledujúce) sa však výslovne zaoberal otázkou výšky odmeny a jej
zákonnosťou z hľadiska súladu s § 81 ods. 1 písm. h) autorského zákona. Súd prvej inštancie dospel k
správnemu záveru, že výška nároku tak, ako si ju uplatnil žalobca, zodpovedá odmene podľa aktuálneho
Sadzobníka v rozhodnom čase, pričom nebol zistený rozpor Sadzobníka s príslušnými ustanoveniami
zákona. Pri otázke výšky odmeny dal súd jednoznačnú odpoveď, že vychádzal z platného Sadzobníka,
pričom spôsob určenia sadzby a jej výška boli zverejnené na webovej stránke žalobcu a používateľom
boli známe.

26. Odvolací súd sa nestotožnil ani s odvolacou námietkou, že súd prvej inštancie vec nesprávne
právne posúdil. Podľa žalovaného výška odmeny nie je obvyklá a namieta jej zákonnosť. Odvolací
súd zhodne so záverom súdu prvej inštancie poukazuje na českú judikatúru (ktorú žalovaný v odvolaní
nespochybňuje, ani sa k nej nevyjadruje), podľa ktorej možno sadzobníku organizácie kolektívnej správy
v zásade prisúdiť hodnotu meradla výšky obvyklej autorskej odmeny. Aj keď podľa najvyšších súdnych



autorít Slovenskej republiky rozhodnutia NS ČR nespadajú pod pojem ustálená rozhodovacia prax,
nie je vylúčené osvojiť si právny názor v nich vyslovený v skutkovo a právne identických veciach a
to vzhľadom na podobnú právnu úpravu. Zároveň odvolací súd poukazuje na Uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 101/2011, z ktorého vyplýva, že ak súd pri posúdení odmeny z
hľadiska primeranosti podmienok vychádza z obsahu hromadných licenčných zmlúv medzi organizáciou
kolektívnej správy a ďalšími používateľmi, v tomto postupe nemožno vidieť znaky arbitrárnosti. Pokiaľ
teda žalobca  v rozhodnom čase zastupoval subjekty, ktorých zoznam je uvedený na jeho webovej
stránke a uzatváral hromadné licenčné zmluvy za podmienok stanovených Sadzobníkom, možno
považovať takto stanovenú odmenu za obvyklú.

27. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom
rozsahu podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s
ust. § 255 ods. 1 C.s.p. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania bude rozhodnuté po právoplatnosti
rozsudku vo veci samej, a to v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p.

29. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za   3 : 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10Cb/83/2016", "guid": "c1fd5684-25af-4636-a37a-c84a0f66d1e9:ff287e23-70da-46e1-9740-69e34a546cb6", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2d34767b-deaa-4c00-8727-9e685dfa4d82", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/2011 z 24. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-24", "citacie_n": 91, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2d34767b-deaa-4c00-8727-9e685dfa4d82"}, {"guid": "c1c1f724-7be8-4954-9326-afad8732adad:b1054682-a87f-41ea-a717-deb1e37be1d2", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7617214822.1", "spisova_znacka": "2Cob/135/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Cob/135/2018 z 29. 1. 2019", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2019-01-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7617214822.1"}, {"guid": "a1550186-7856-44fb-9c5a-423e66a9132b:d6bc07bc-5ce6-45de-902e-a6762c244425", "ecli": null, "spisova_znacka": "10Cb/83/2016", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 10Cb/83/2016 z 14. 6. 2016", "sud": "Okresný súd Spišská Nová Ves", "datum_vydania": "2016-06-14", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/a1550186-7856-44fb-9c5a-423e66a9132b:d6bc07bc-5ce6-45de-902e-a6762c244425"}], "citovane_v": []}