Zákon č. 349/2012 Z. z. Zákon, ktorým sa mení zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov

Návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Jozef Viskupič.
Cieľom návrhu zákona je jednoznačne vymedziť niektoré pojmy uvedené v autorskom zákone, ktoré odborná i laická verejnosť vnímajú nejasne, a z tohto dôvodu sa následne stávajú predmetom sporov končiacich sa neraz až na súde, čo má sekundárne negatívny vplyv na nápad súdov, ako aj na dĺžku súdneho konania v iných veciach. Napriek tomu, že vláda SR plánuje v súlade s jej programovým vyhlásením vypracovať nový autorský zákon, jeho prijatie sa predpokladá až v IV. štvrťroku 2014, pričom dovtedy sa javí ako nevyhnutné upraviť niektoré čiastkové otázky formou novelizácie platného autorského zákona. K takýmto otázkam patrí napr. úprava ustanovení autorského zákona o kolektívnej správe práv (kauza týkajúca sa Slovenského ochranného zväzu autorského – SOZA a obce Pohorelá), otázka tzv. Creative Commons licencií (licencie vychádzajúce z autorského práva prístupné za určitých zjednodušených podmienok zadarmo širokej verejnosti), ale aj otázka jednoznačného vymedzenia pojmov „dielo“ a „denné správy“, ktorá je predmetom úpravy tohto návrhu zákona.
Návrh zákona je zároveň pozitívnym prínosom k prebiehajúcej celosvetovej diskusii týkajúcej sa limitov a vzájomného ovplyvňovania sa dvoch základných práv a slobôd, a to práva na informácie garantovaného okrem medzinárodných dohovorov aj článkom 26 Ústavy SR a slobody prejavu rovnako garantovanej tak na medzinárodnej úrovni, ako aj na vnútroštátnej úrovni tým istým článkom Ústavy SR. Táto diskusia bola vyvolaná názorovými nezhodami medzi subjektmi, ktoré primárne zabezpečujú slobodu prejavu (napr. vydavatelia novín a časopisov, rozhlasoví a televízni vysielatelia) a subjektmi, ktoré primárne zabezpečujú šírenie informácií, najmä denných správ a ich sprostredkovanie širokej verejnosti formou poskytovania tzv. derivatívnych informačných služieb (napr. „broadcast monitor“ – monitoring rozhlasového a televízneho vysielania a „press clipping“ – monitoring tlače), ktoré sa neraz končia až spormi na súde o porušenie autorského práva a práv s ním súvisiacich, ak odhliadneme od potenciálnych aspektov možného narušenia alebo obmedzenia hospodárskej súťaže (napr. zneužívanie dominantného postavenia na trhu) niektorým z týchto subjektov.
Predkladaný návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na štátny rozpočet ani na rozpočet verejnej správy. Nemá negatívny dopad na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy, nemá vplyv na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

čl. I

čl. I bod 1
Pojem „dielo“ vymedzený v § 7 autorského zákona vychádza z Bernského dohovoru o ochrane literárnych a umeleckých diel z 9. septembra 1886 v platnom znení (ďalej len „Bernský dohovor“), ktorý je základným prameňom práva v tejto oblasti a medzinárodným dohovorom, na ktorý odkazuje nielen Dohovor WIPO o autorskom práve z roku 1996, ale aj všetky právne akty EÚ a vnútroštátne právne predpisy tak členských štátov EÚ, ako aj desiatok iných štátov mimo EÚ či Európy. V Zbierke zákonov SR je zverejnený formou vyhlášky ministra zahraničných vecí č. 133/1980 Zb. z 8. júla 1980. Bernský dohovor charakterizuje dielo ako „výtvor“, resp. „výsledok duševnej činnosti“ a neobsahuje výslovne zmienku o originalite, resp. jedinečnosti diela, hoci sa má za to, že takýto koncept originality – jedinečnosti diela je obsiahnutý v tomto pojme od začiatku. Vnútroštátne právne poriadky jednotlivých štátov, v ktorých bol tento dohovor implementovaný, vrátane právneho poriadku EÚ, však pojem dielo ďalej rozvíjajú a charakterizujú podrobnejšie a komplexnejšie, a to aj pod …

čl. I bod 2
Denné správy (tzv. „news of the day“) nie sú považované za predmet ochrany autorského práva v zmysle článku 2 ods. 8 Bernského dohovoru. Rovnako ako denné správy sú spod ochrany autorského práva v zmysle toho istého ustanovenia Bernského dohovoru vylúčené „rôzne skutočnosti, ktoré majú povahu iba tlačových informácií“ (ďalej len „tlačové správy“). Kvôli spresneniu § 7 ods. 3 písm. b) autorského zákona, ako aj obsahu pojmu „denné správy“, ktorý nie je v právnych dokumentoch definovaný, návrh zákona špecifikuje, že za denné správy sa považujú aj tlačové správy. Takéto doplnenie je v súlade s článkom 2 ods. 8 Bernského dohovoru. Hoci pojem „denné správy“ Bernský dohovor ani iný právny predpis bližšie nešpecifikuje, má sa za to, že ide o súhrn informácií, myšlienok a udalostí bežného dňa vrátane tlačových správ alebo mechanické pospájanie takýchto skutočností, ktorých cieľom je umožniť širokej verejnosti prístup k informáciám garantovaným tak medzinárodnými dohovormi (napr. článok 11 Charty základných práv EÚ), ako aj vnútroštátnym právom (napr. článok 26 …

čl. II
Navrhuje sa účinnosť predkladaného zákona so zohľadnením legisvakančnej lehoty, a to od 1. januára 2013.