Zákon č. 289/2013 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 212/1997 Z. z. o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel v znení neskorších predpisov

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 212/1997 Z. z. o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel v znení neskorších predpisov sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2013, ktorý bol vypracovaný na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2012 – 2016.
Predkladaným návrhom zákona sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/77/EÚ z 27. septembra 2011, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/116/ES o lehote ochrany autorského práva a niektorých súvisiacich práv. V súčasnosti práva výkonného umelca trvajú 50 rokov od podania umeleckého výkonu. Táto lehota ochrany zostáva zachovaná, predlžuje sa však v prípade, ak bol umelecký výkon zaznamenaný na zvukový záznam. Ochrana práv výkonného umelca sa predlžuje na 70 rokov od vydania alebo od prvého verejného prenosu zvukového záznamu umeleckého výkonu, ak bol umelecký výkon takto zaznamenaný. Dôvodom tejto úpravy je to, že výkonní umelci vo všeobecnosti začínajú kariéru v mladosti a súčasná lehota ochrany 50 rokov uplatniteľná na záznam ich umeleckých výkonov často nechráni ich výkony ani počas celej dĺžky ich života. Okrem toho výkonní umelci nie sú často schopní zabrániť nevhodnému použitiu svojich výkonov, ku ktorému môže dôjsť ešte počas ich života, alebo také použitie obmedziť.
Tiež sa predlžuje lehota ochrany práv výrobcov zvukových záznamov. Aj naďalej platí, že práva výrobcov zvukových záznamov trvajú 50 rokov od vyhotovenia zvukového záznamu. Ak bol však zvukový záznam vydaný, resp. ak došlo k verejnému prenosu takéhoto zvukového záznamu, ochrana sa predlžuje na 70 rokov.
V súvislosti s predĺžením lehoty ochrany sa zavádza nové právo výkonného umelca, a to právo na dodatočnú odmenu. Toto povinne kolektívne spravované právo prináleží výkonnému umelcovi za každý celý kalendárny rok, ktorý nasleduje po 50. roku odo dňa prvého oprávneného vydania, alebo, ak k vydaniu nedošlo, od prvého oprávneného verejného prenosu zvukového záznamu umeleckého výkonu. V súvislosti s týmto právom výkonného umelca sa zavádza povinnosť výrobcu zvukového záznamu vyčleniť na dodatočnú odmenu sumu vo výške 20 % z celkových príjmov získaných v priebehu predchádzajúceho kalendárneho roka za použitie záznamu umeleckého výkonu.
Navrhovaná právna úprava rieši problémy uzatvárania licenčných zmlúv, ktoré priniesla prax, s osobitným zreteľom na povinnosť ich uzatvárania v písomnej forme (pod sankciou absolútnej neplatnosti), čo nezodpovedá aktuálnym požiadavkám na uzatváranie licenčných zmlúv v digitálnej ére.
Odstraňuje sa povinná písomná forma licenčných zmlúv (s výnimkou výhradnej licencie, hromadnej licenčnej zmluvy, kolektívnej licenčnej zmluvy).
Popri zmenách týkajúcich sa uzatvárania licenčných zmlúv sa zavádza osobitný koncept ponuky licencie smerujúci voči neurčitým osobám, a prijatia tejto ponuky konaním, z ktorého možno vyvodiť súhlas s podmienkami licencie aj bez vyrozumenia autora. Tým je umožnené využívanie tzv. verejných licencií (napr. Creative Commons, GNU, GPL, BSD, EUPL) a taktiež sú umožnené špecifické spôsoby uzatvárania zmlúv (shrink-wrap, click-wrap atď.).
Predkladaným návrhom zákona sa v plnom rozsahu transponuje ustanovenie článku 5 bodu 2 písmena c) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o harmonizácii niektorých aspektov autorského práva a súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (ďalej len „smernica 2001/29/ES“), ktorý bol v rámci právneho poriadku Slovenskej republiky premietnutý do ustanovenia § 31 autorského zákona. Keďže ide o nepovinný článok smernice 2001/29/ES, v predchádzajúcej úprave bol transponovaný len v čiastočnom rozsahu, čo sa však v praxi ukázalo ako nedostatočné. Výnimka ustanovená v § 31 autorského zákona sa tak bude vzťahovať okrem knižníc a archívov aj na múzeá a galérie.
Navrhovaná právna úprava stanovuje spôsob riešenia prípadov, keď medzi organizáciou kolektívnej správy a používateľom, resp. právnickou osobou združujúcou používateľov nedôjde k dohode na uzavretí licenčnej zmluvy alebo niektorej z jej typov vymedzených v autorskom zákone. Autorský zákon v takom prípade umožňuje, aby obsah takejto zmluvy určil súd. Návrh má za cieľ odstrániť výkladové nejasnosti a problémy aplikácie doterajšej právnej úpravy v praxi. Navrhované ustanovenie upravuje lehotu na podanie žaloby, špecifikuje, za akých podmienok môže používateľ používať predmety ochrany, upravuje spôsoby nakladania s peňažnými prostriedkami používateľa za použitie predmetov ochrany počas súdneho sporu.
Do navrhovaného ustanovenia sa súčasne zavádza ďalšia zo zákonných alternatív, ktorá nahrádza ukladanie peňažných prostriedkov na vlastný účet používateľa, a to dohoda používateľa s organizáciou kolektívnej správy na ukladaní peňažných prostriedkov za použitie predmetov ochrany na osobitný účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky vedený organizáciou kolektívnej správy.
Čo sa týka osobitného práva k databáze, navrhovaná právna úprava v súvislosti s obsahom databázy dopĺňa odkaz na definíciu databázy, keďže tieto ustanovenia v praxi spôsobovali aplikačné a výkladové problémy. Obsahom databázy môžu byť jednak predmety chránené autorským právom, ale aj predmety, na ktoré sa ochrana autorského práva nevzťahuje (napr. texty právnych predpisov, úradné rozhodnutia, denné správy). Ak sú však tieto predmety súčasťou databázy, vzťahuje sa na ne ochrana osobitného práva k databáze, a teda nie je možné vykonať extrakciu, reutilizáciu podstatnej časti databázy, ktorú tvoria tieto predmety (okrem výnimiek stanovených zákonom).
Navrhovaná právna úprava dopĺňa demonštratívny výpočet diel, ktoré sa považujú za súborné diela, a to z dôvodov odstránenia výkladových problémov v praxi. Súborným dielom môžu byť aj noviny, ak spĺňajú pojmové znaky diela.
V súvislosti s prechodom Slovenskej republiky na menu euro od 1. januára 2009 sa navrhovanou právnou úpravou mení príslušné ustanovenie zákona č. 212/1997 Z. z. o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel v znení zákona č. 182/2000 Z. z., zákona č. 535/2003 Z. z., zákona č. 343/2007 Z. z., zákona č. 167/2008 Z. z. a zákona č. 555/2008 Z. z.
Prijatie navrhovaného zákona nebude mať vplyv na štátny rozpočet, ani na rozpočet obcí a rozpočty vyšších územných celkov, nebude mať environmentálny vplyv, ani vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Čo sa týka sociálnych vplyvov, predpokladá sa len minimálny pozitívny vplyv na výrobcov zvukových záznamov ako aj na výkonných umelcov, ktorý však v súčasnosti nie je možné vyčísliť ani kvantifikovať.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.

čl. I

čl. I bod 1
Fyzická osoba je spôsobilá tvorivej duševnej činnosti bez ohľadu na vek, resp. spôsobilosť na právne úkony; z toho dôvodu sa do definície školského diela dopĺňajú aj diela vytvorené deťmi v materskej škole. Zároveň sa vo vzťahu k výchovno-vzdelávacím zariadeniam ustanovenie terminologicky spresňuje. Pod výchovno-vzdelávacími zariadeniami sa rozumejú napr. školský klub detí, školské stredisko záujmovej činnosti, centrum voľného času atď.

čl. I bod 2
Do ustanovenia § 7 ods. 2 autorského zákona sa v rámci demonštratívneho výpočtu diel, ktoré možno považovať za súborné diela ako predmety autorského práva dopĺňajú noviny. Aj noviny môžu spĺňať pojmové znaky súborného diela, keďže ich obsahom môžu byť tak predmety chránené autorským právom (nezávislé diela), ako aj predmety, na ktoré sa ochrana autorského práva nevzťahuje (napr. denné správy, informácie atď.) a tento súbor nezávislých diel alebo iných prvkov môže byť spôsobom výberu alebo usporiadaním obsahu výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora. Autorský zákon v § 7 ods. 2 nepriznáva individuálnu ochranu jednotlivým prvkom súborného diela, ale priznáva ochranu súbornému dielu z hľadiska spôsobu výberu a usporiadania obsahu (porovnaj čl. 3 ods. 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 9/96/ES z 11. marca 1996 o právnej ochrane databáz). Autor súborného diela má teda právo udeľovať súhlas na každé použitie diela, vrátane vyhotovenia rozmnoženiny súborného diela alebo jeho časti.

čl. I bod 3
K vypusteniu sa pristupuje z dôvodu nadbytočnosti a k doplneniu dochádza na základe precizovania zákonnej definície školského diela, nakoľko školským predstavením môže byť aj predstavenie organizované materskou školou.

čl. I bod 4
Spresňuje sa názov ustanovenia.

čl. I bod 5 a 6
Ustanovenie § 31 autorského zákona predstavuje transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o harmonizácii niektorých aspektov autorského práva a súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (ďalej len „smernica 2001/29/ES“) do právneho poriadku Slovenskej republiky. Článok 5 bod 2 písmeno c) smernice 2001/29/ES stanovuje fakultatívnu výnimku z práva udeľovať súhlas na vyhotovenie rozmnoženiny diela vo vzťahu k verejne prístupným knižniciam, vzdelávacím inštitúciám, múzeám a archívom. Keďže ide o dobrovoľné ustanovenie smernice 2001/29/ES, je na členských štátoch, či a v akom rozsahu uvedené ustanovenie preberú do svojho právneho poriadku. Do právneho poriadku Slovenskej republiky bola táto výnimka zavedená v neúplnom rozsahu do § 31 autorského zákona, ktorý sa vzťahuje len na knižnice a archívy. Navrhovaná právna úprava transponuje článok 5 bod 2 písmeno c) smernice 2001/29/ES v plnom rozsahu. Zavádza sa uplatnenie výnimky aj pre múzeá, ktoré definuje zákon č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona …

čl. I bod 7
V návrhu sa zavádza nový spoločný nadpis pre ustanovenia upravujúce udelenie súhlasu na použitie diela, a to najmä s ohľadom na zavedenie nového ustanovenia § 49a.

čl. I bod 8 a 9
Licenčná zmluva ako dvojstranný adresovaný právny úkon je predpokladom vzniku práva na použitie diela na základe nadobudnutia súhlasu (licencie) od autora ako nositeľa práv k dielu. Návrh upúšťa od kogentného taxatívneho vymedzenia podstatných obsahových náležitostí licenčnej zmluvy. Zavádza sa demonštratívny výpočet minimálneho rozsahu obsahových náležitostí licenčnej zmluvy s možnosťou dojednania ďalších pravidelných či obvyklých náležitostí v závislosti od vôle zmluvných strán. Dôvodom uvedených zmien je predovšetkým zmiernenie regulácie zmluvného práva, ktorá neúmerne obmedzovala autonómiu vôle zmluvných strán a v prípade vynechania niektorej z podstatných obsahových náležitostí mala za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu. V tejto súvislosti sa v ďalších ustanoveniach zavádzajú domnienky, ktoré platia v prípade absencie dohôd o stanovených minimálnych obsahových náležitostiach licenčnej zmluvy.

čl. I bod 10
Navrhovaným ustanovením sa ruší povinná písomná forma v prípade nevýhradných licenčných zmlúv. Rozhodnutie o forme právneho úkonu v prípade nevýhradnej licencie je tak ponechané na zmluvné strany. Cieľom je vyhovieť požiadavkám praxe a zjednodušiť proces vzniku zmluvných záväzkov pri použití predmetov ochrany chránených autorským zákonom, keďže všeobecne záväzná písomná forma je v praxi v mnohých prípadoch vnímaná ako neúmerná regulácia záväzkových vzťahov v autorskom práve. Povinná písomná forma sa ponecháva len pre výhradnú licenčnú zmluvu (z ďalších ustanovení vyplýva, že taktiež pre hromadnú licenčnú zmluvu a kolektívnu licenčnú zmluvu) z dôvodu zachovania právnej istoty v autorskoprávnych zmluvných vzťahoch. Takáto úprava reflektuje aj zákonné právo nadobúdateľa výhradnej licencie, ktorý je oprávnený domáhať sa nárokov na ochranu autorského práva.

čl. I bod 11
Vzhľadom na zmenu a doplnenie niektorých ustanovení týkajúcich sa súhlasu na použitie diela sa upravujú odkazy na tieto ustanovenia.

čl. I bod 12
Keďže navrhovaná právna úprava umožňuje v niektorých prípadoch uzavretie licenčnej zmluvy aj v nepísomnej forme, zavádza sa za účelom zabezpečenia právnej istoty ako aj s ohľadom na daňové povinnosti možnosť každej zmluvnej strany požadovať vydanie písomného potvrdenia o uzatvorení licenčnej zmluvy. Súčasne sa zavádza lehota, v ktorej môže zmluvná strana toto potvrdenie žiadať, ako aj lehota na jeho vydanie. Po uplynutí lehoty na uplatnenie žiadosti o vydanie potvrdenia síce právny nárok na vydanie potvrdenia zaniká, ale pretrváva vo forme naturálnej obligácie. To znamená, že nárok nie je súdne vymáhateľný, ale druhá zmluvná strana môže potvrdenie naďalej platne vydať aj na základe oneskorenej žiadosti. Návrh vychádza z konštrukcie § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Pokiaľ zmluvná strana nedodrží lehotu na vydanie potvrdenia, fikciou sa deroguje existencia zmluvy.

čl. I bod 13
Navrhovaná právna úprava vo všeobecnosti vychádza z preferencie čo najpodrobnejšej úpravy licenčnej zmluvy, avšak vzhľadom na navrhované zmeny absencia dohody o spôsobe použitia diela alebo jednotlivých spôsoboch použitia diela nemá za následok neplatnosť licenčnej zmluvy. Neuvedenie spôsobu použitia diela nespôsobuje neurčitosť dojednania v licenčnej zmluve v prípade, ak je spôsob použitia možné jednoznačne vyvodiť z účelu, ktorý sa má udelením licencie dosiahnuť. Smerodajný je teda účel, ktorý zmluvné strany uzavretím licenčnej zmluvy sledujú. Účelom sa rozumie cieľ, ku ktorému smeruje činnosť vyplývajúca z použitia diela podľa licenčnej zmluvy. Návrh v tomto ustanovení reflektuje prípady, keď v licenčnej zmluve chýba dohoda o spôsobe použitia diela, avšak vzhľadom na účel zmluvy je možné tento spôsob jednoznačne určiť (napr. autor poskytne na základe licenčnej zmluvy výtvarné diela galérii; z uvedeného možno vzhľadom na ďalšie okolnosti vyvodiť záver, že účelom poskytnutia diel je ich vystavenie).

čl. I bod 14
Navrhovaná úprava len spresňuje doterajšie ustanovenie. Ponecháva možnosť udelenia licencie v obmedzenom rozsahu (územnom, vecnom) alebo v neobmedzenom rozsahu. V prípade absencie dohody o rozsahu licencie sa v zmysle návrhu uplatňuje domnienka, podľa ktorej platí, že licencia je udelená v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie účelu zmluvy. Účel nemusí byť v zmluve výslovne stanovený, ale spravidla súvisí so záujmami strán, ktoré majú byť dosiahnuté v rámci licenčného vzťahu. Aj naďalej sa však v záujme právnej istoty preferuje čo najpodrobnejšia úprava náležitostí licenčnej zmluvy. V prípade absencie dohody o rozsahu licencie, keď zároveň nie je možné rozsah licencie odvodiť z účelu licenčnej zmluvy, stanovuje navrhovaná právna úprava rozsah licencie na základe územného a vecného kritéria. Ak v licenčnej zmluve nie je dohodnuté územie, na ktorom je možné oprávnene použiť dielo, ani z nej tento údaj inak nevyplýva, platí domnienka, že licencia je udelená pre územie Slovenskej republiky. V prípade, že zmluva neobsahuje dohodu o vecnom rozsahu licencie, ktorý ani nevyplýva z účelu …

čl. I bod 15
Navrhované ustanovenie rieši situáciu, ak licenčná zmluva neobsahuje dohodu o čase, na ktorý sa licencia udeľuje, ani spôsob jeho určenia. V takom prípade platí domnienka, že licencia je udelená na čas, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie účelu zmluvy. Pokiaľ licenčná zmluva neobsahuje dohodu o čase, na ktorý sa licencia udeľuje, ani spôsob jeho určenia a časové obmedzenie nevyplýva ani z účelu zmluvy, je licencia z časového hľadiska obmedzená na dobu obvyklú pri danom druhu diela a spôsobe použitia diela. V takom prípade však platí, že licencia je udelená maximálne na jeden rok. Začiatok plynutia uvedenej lehoty je určený okamihom udelenia licencie nadobúdateľovi. Uvedená jednoročná lehota predstavuje zákonné stanovenie opodstatneného časového úseku, v ktorom môže dôjsť k použitiu diela zohľadňujúc oprávnené záujmy autora, ktoré by neurčitosťou doby poskytnutia licencie mohli byť ohrozené. Návrh pripúšťa určiť obsah licenčnej zmluvy odkazom na licenčné podmienky, ktoré sú stranám známe, resp. sú im dostupné, a to v čase uzavretia licenčnej zmluvy. Uvedené ustanovenie odráža požiadavky …

čl. I bod 16
Návrh zavádza povinnosť dodržania písomnej formy v tých prípadoch nakladania s licenciou (postúpenie licencie, udelenie sublicencie), keď aj licenčná zmluva bola uzatvorená v písomnej forme. Návrh predstavuje zákonnú požiadavku na zachovanie kontinuity pokiaľ ide o formu právneho úkonu, rešpektujúc požiadavku zabezpečenia právnej istoty účastníkov právneho vzťahu. Strany sa však môžu dohodnúť, že aj v prípade, ak uzatvorili písomnú licenčnú zmluvu, postúpenie licencie, resp. udelenie sublicencie, nemusí byť realizované v písomnej forme.

čl. I bod 17
Navrhované ustanovenie sa dáva do súladu s navrhovaným znením § 40 ods. 1 a zohľadňuje situáciu, keď sa zmluvné strany môžu dohodnúť aj na spôsobe určenia odmeny, teda na spôsobe, akým je možné odmenu v budúcnosti stanoviť, nielen na konkrétnej odmene.

čl. I bod 18
Z hľadiska odmeny návrh pripúšťa možnosť udelenia licencie odplatne alebo bezodplatne. Ustanovenie zavádza domnienku, ktorá sa použije, ak licenčná zmluva neobsahuje dohodu o odmene ani o spôsobe jej určenia, ani neobsahuje dohodu o bezodplatnosti, resp. bezodplatnosť nevyplýva z jej účelu. V takomto prípade sa autorovi priznáva právo na odmenu, ktorej výška sa určí podľa výšky odmeny obvyklej v čase uzavretia zmluvy pri obdobných zmluvných podmienkach. Čo sa týka obdobných zmluvných podmienok, je potrebné brať do úvahy najmä druh diela, spôsob použitia diela, čas použitia diela, rozsah udeľovanej licencie a ďalšie zmluvné podmienky.

čl. I bod 19 a 20
Z legislatívno-technických dôvodov sa ustanovenie spresňuje a dopĺňa sa celý názov tohto osobitného zmluvného podtypu, ktorým je licenčná zmluva na vydanie diela.

čl. I bod 21
Z legislatívno-technických dôvodov sa ustanovenie spresňuje a dopĺňa sa celý názov osobitného zmluvného podtypu, ktorým je licenčná zmluva na vydanie diela. Dopĺňa sa právo autora žiadať v prípade odstúpenia od zmluvy z dôvodov uvedených v tomto ustanovení vydanie alebo zničenie odovzdanej rozmnoženiny diela, aby sa zabránilo nadobúdateľovi ďalej disponovať s rozmnoženinou diela, čo má osobitný význam najmä napr. v prípade odovzdania digitálnej rozmnoženiny diela autorom vydavateľovi. Navrhovaná úprava spresňuje, že prechod vlastníckeho práva medzi autorom a nadobúdateľom, ku ktorému dochádza pri odovzdaní a následnom možnom spätnom vydaní diela (veci, prostredníctvom ktorej je dielo vyjadrené), sa týka jednak originálu diela, ako aj jeho rozmnoženiny.

čl. I bod 22
Čo sa týka potvrdenia o uzatvorení licenčnej zmluvy upraveného v § 40 ods. 4, navrhované ustanovenie § 47 ods. 5 reaguje na prax uzatvárania licenčných zmlúv na vydanie diela obsiahnutého v periodickej publikácií a zavádza určité špecifiká potvrdenia o uzatvorení tejto licenčnej zmluvy. V jednom kalendárnom roku často dochádza k uzatváraniu značného množstva licenčných zmlúv na vydanie diela medzi totožnými zmluvnými stranami, pričom by bolo v praxi zaťažujúce vydávať potvrdenia pre každý jednotlivý prípad. Preto navrhovaná právna úprava umožňuje vydanie jedného súhrnného potvrdenia za príslušný kalendárny rok. Po uplynutí lehoty na uplatnenie žiadosti o vydanie potvrdenia síce právny nárok na vydanie potvrdenia zaniká, ale pretrváva vo forme naturálnej obligácie. To znamená, že nárok nie je súdne vymáhateľný, ale druhá zmluvná strana môže potvrdenie naďalej platne vydať.

čl. I bod 23
Navrhované ustanovenie ponecháva podmienku formálnosti v prípade hromadnej licenčnej zmluvy, takáto zmluva musí byť teda uzatvorená v písomnej forme. Pokiaľ nie je táto podmienka formálnosti splnená, má to za následok absolútnu neplatnosť takejto zmluvy. Vychádzajúc z teórie občianskeho práva, ak zákon stanovuje, že zmluva musí mať písomnú formu, výslovný dodatok o neplatnosti zmluvy v prípade nedodržania formy je nadbytočný, a preto sa v navrhovanom ustanovení tento dodatok vypúšťa.

čl. I bod 24
Navrhované ustanovenie len spresňuje odkazy na ustanovenia upravujúce súhlas na použitie diela.

čl. I bod 25 a 26
Rovnako ako v prípade hromadnej licenčnej zmluvy sa ponecháva povinná písomná forma a vypúšťa sa z dôvodu nadbytočnosti dodatok týkajúci sa následku nedodržania takejto písomnej formy, ktorý vyplýva z občianskoprávnej teórie. Navrhované ustanovenie spresňuje aj odkazy na ustanovenia upravujúce súhlas na použitie diela.

čl. I bod 27
Navrhované ustanovenie vychádza z konštrukcie § 43a Občianskeho zákonníka (návrh na uzavretie zmluvy) s tým, že ide o špeciálnu úpravu najmä pre potreby udeľovania súhlasu na použitie v online prostredí, keď okruh potenciálnych používateľov nie je vopred určený. Autor ponúkne udelenie licencie, pričom účinky tohto jednostranného prejavu vôle nastávajú okamihom, keď sa tento prejav vôle dostane do sféry poznania potenciálneho adresáta (teda vo všeobecnosti kohokoľvek). Touto špeciálnou úpravou sa zohľadňuje špecifickosť predmetov autorského práva a predmetov práv súvisiacich s autorským právom, ktoré sa vyznačujú potenciálnou ubikvitou (možnou všadeprítomnosťou), a v tej súvislosti umožnenie „všadeprítomného“ udeľovania súhlasu na ich použitie. Navrhovaná úprava vychádza z konštrukcie §43c Občianskeho zákonníka (prijatie návrhu) s tým, že stanovuje špeciálnu úpravu s ohľadom na špecifiká uzatvárania zmlúv najmä v online prostredí a s ohľadom na špecifické spôsoby uzatvárania zmlúv (shrink-wrap, click-wrap atď.). V prípade shrink-wrap licencíí nadobúdateľ prejavuje súhlas s licenčnou zmluvou pretrhnutím priesvitného obalu (pod ktorým je zmluva viditeľná), do ktorého je softvérový produkt zabalený. …

čl. I bod 28
Ustanovenie predstavuje transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/77/EÚ z 27. septembra 2011, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/116/ES o lehote ochrany autorského práva a niektorých súvisiacich práv (ďalej len „smernica“). Ustanovenie zohľadňuje skutočnosť, že výkonní umelci v hudobnom priemysle vo všeobecnosti začínajú kariéru v mladosti a súčasná lehota ochrany 50 rokov uplatniteľná na zvukový záznam umeleckých výkonov často nechráni ich umelecké výkony počas celej dĺžky ich života. Preto niektorí výkonní umelci na sklonku života čelia rozdielu v príjmoch. Príjmy z určitých spôsobov použitia by preto mali byť k dispozícii výkonným umelcom prinajmenšom počas ich života. Z toho dôvodu ustanovenie vytvára osobitný druh povinne kolektívne spravovanej odmeny - dodatočnú odmenu. Na dodatočnú odmenu má výkonný umelec nárok, ak uzavrel s výrobcom zvukového záznamu jeho umeleckého výkonu zmluvu, ktorou udelil výhradný súhlas na použitie svojho zaznamenaného umeleckého výkonu všetkými spôsobmi známymi v čase uzavretia tejto zmluvy, v neobmedzenom rozsahu a na celý čas trvania majetkových práv za jednorazovú odmenu, a …

čl. I bod 29
Legislatívno-technická zmena.

čl. I bod 30
Ustanovenie predstavuje transpozíciu smernice, ktorou sa predlžuje doba ochrany práv k tým umeleckým výkonom, pri ktorých došlo počas ich lehoty ochrany podľa prvej vety tohto ustanovenia k vydaniu (§ 13 ods. 2 v spojení s § 71 ods. 1) ich zvukového záznamu alebo verejnému prenosu (§ 5 ods. 14) ich zvukového záznamu na 70 rokov po prvom takomto vydaní alebo verejnom prenose (podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr). To znamená, že ak došlo k vydaniu alebo verejnému prenosu zvukového záznamu umeleckého výkonu 31. 12. 1962 alebo pred týmto dátumom, výkonnému umelcovi sa trvanie ochrany práv k tomuto umeleckému výkonu nepredĺži. Ustanovenie druhej vety sa terminologicky spresňuje a zosúlaďuje so znením smernice. Ďalšou zmenou v tejto časti je nahradenie pojmu zverejnenie (v zmysle § 13 ods. 1 ide o prvé verejné vykonanie, verejné vystavenie, vydanie alebo iné uvedenie na verejnosti) záznamu umeleckého výkonu ako rozhodujúceho okamihu začatia plynutia trvania práv, v zmysle smernice pojmom vydanie. V zmysle § 13 ods. 2 …

čl. I bod 31
Ustanovenie predstavuje transpozíciu smernice, podľa ktorej, ak výkonný umelec uzavrel s výrobcom zvukového záznamu jeho umeleckého výkonu zmluvu, ktorou udelil výhradný súhlas na použitie svojho zaznamenaného umeleckého výkonu všetkými spôsobmi známymi v čase uzavretia tejto zmluvy, v neobmedzenom rozsahu a na celý čas trvania majetkových práv za opakovanú odmenu (nie za jednorazovú odmenu), výrobca zvukového záznamu nie je po 50. roku trvania ochrany (t. j. nasledujúcich 20 rokov, o ktoré bola doba ochrany predĺžená) oprávnený zrážať z tejto opakovanej licenčnej odmeny už žiadne doteraz zrážané sumy (napr. zrážky na propagáciu diela, iné zrážky a dohodnuté preddavky) napriek tomu, že ostatné účinky zmluvy trvajú.

čl. I bod 32
Preberajú sa ustanovenia smernice. Ide o úpravu tzv. nevyužívania licencie. Ak výrobca zvukového záznamu, ktorý má uzatvorenú zmluvu podľa § 63 ods. 5 s výkonným umelcom, túto zmluvu nevyužíva, teda verejne nerozširuje fyzické rozmnoženiny tohto záznamu predajom v dostatočnom množstve a nesprístupňuje ich verejnosti po uplynutí 50 rokov odo dňa prvého vydania, alebo ak k vydaniu nedošlo od prvého verejného prenosu, môže výkonný umelec od takejto zmluvy odstúpiť. Týka sa to prípadu tzv. vykúpenia práv, keď výkonný umelec uzatvoril zmluvu podľa § 63 ods. 5 na celý čas trvania majetkových práv na všetky spôsoby použitia známe v čase uzatvorenia zmluvy podľa § 63 ods. 5 a v neobmedzenom rozsahu. Výpoveď musí byť v súlade s § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka písomná v prípade, ak aj pôvodná zmluva bola uzavretá v písomnej forme. Výkonný umelec musí takéto odstúpenie doručiť výrobcovi zvukového záznamu a od tohto doručenia plynie výrobcovi lehota jedného roka na to, aby tento záznam použil kumulatívne oboma uvedenými …

čl. I bod 33
Ustanovenie predstavuje transpozíciu smernice, ktorou sa predlžuje doba ochrany práv k tým zvukovým záznamom, pri ktorých došlo počas trvania ich lehoty ochrany podľa prvej vety tohto ustanovenia k vydaniu (§ 13 ods. 2 v spojení s § 71 ods. 2) alebo verejnému prenosu (§ 5 ods. 14) na 70 rokov po tomto vydaní alebo verejnom prenose. To znamená, že ak došlo k vydaniu alebo verejnému prenosu zvukového záznamu k 31. 12. 1962 alebo pred týmto dátumom, výrobcovi zvukového záznamu sa trvanie ochrany jeho práv nepredĺži.

čl. I bod 34
Ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 3 ods. 2a smernice. V prípade, že dôjde k platnému odstúpeniu od zmluvy podľa § 63a, všetky práva výrobcu zvukového záznamu, či už práva nadobudnuté podľa tejto zmluvy alebo práva k vlastnému zvukovému záznamu daného umeleckého výkonu zanikajú. Účelom ustanovenia je, aby samotní výkonní umelci mohli začať používať svoje zaznamenané umelecké výkony, ktoré doteraz na základe zmluvy s výrobcom zvukového záznamu používať nemohli.

čl. I bod 35
Ustanovenie predstavuje transpozíciu smernice a spresňuje pravidlá realizácie výplaty dodatočnej odmeny podľa § 63 ods. 5. Výrobca zvukového záznamu je povinný každoročne vyčleniť na túto dodatočnú odmenu sumu vo výške 20 % z celkových príjmov získaných v priebehu predchádzajúceho kalendárneho roka za použitie záznamu umeleckého výkonu vyhotovením rozmnoženín tohto záznamu, verejným rozširovaním rozmnoženiny tohto záznamu predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva a sprístupňovaním tohto záznamu verejnosti. Celkovými príjmami sa rozumejú príjmy pred odčítaním nákladov vrátane DPH. V prípade, že na základe licenčnej zmluvy, sublicencie alebo postúpenia licencie používa zaznamenaný umelecký výkon iná osoba, vzťahuje sa na ňu povinnosť vyčleniť určené percento na dodatočnú odmenu. V tejto súvislosti má výrobca zvukového záznamu povinnosť poskytnúť na požiadanie výkonnému umelcovi akékoľvek informácie nevyhnutné na zabezpečenie vyplácania tejto dodatočnej odmeny. Keďže ide o povinne kolektívne spravované právo, má na tieto informácie v mene výkonného umelca nárok aj organizácia kolektívnej správy, ktorá vykonáva kolektívnu správu práv v tomto odbore.

čl. I bod 36
Legislatívno-technická zmena vo vzťahu k prečíslovaniu odsekov v § 63.

čl. I bod 37
Ustanovenie sa terminologicky spresňuje a zosúlaďuje so znením smernice.

čl. I bod 38
Legislatívno-technická zmena vo vzťahu k prečíslovaniu odsekov v § 63.

čl. I bod 39
Legislatívno-technická zmena vo vzťahu k doplneniu § 49a.

čl. I bod 40
Navrhovaným ustanovením sa dopĺňa odkaz na zákonnú definíciu databázy. Návrh tak zdôrazňuje vo vzťahu k osobitnému právu k databáze to, že databázu môžu tvoriť predmety, ktoré sú chránené autorským právom a právami súvisiacimi s autorským právom, ale aj akékoľvek iné predmety, ktoré nespĺňajú pojmové znaky diela a nie sú chránené autorským právom ani právami súvisiacimi s autorským právom (rôzne číselné údaje, zoznamy atď.), rovnako aj predmety, na ktoré sa ochrana podľa autorského zákona výslovne nevzťahuje v zmysle § 7 ods. 3 (napr. verejné listiny, denné správy, právne predpisy, koncepty atď.). Predmety, ktoré nie sú chránené autorským právom ani právami súvisiacimi s autorským právom, tak môžu byť usporiadané do databázy, ku ktorej sa viaže osobitné právo k databáze. Tieto predmety sú teda jej obsahom a pokiaľ chce používateľ použiť opakovane či systematicky formou extrakcie alebo reutilizácie tento obsah alebo jeho kvalitatívne alebo kvantitatívne podstatnú časť (§ 73 ods. 1 a § 73 ods. 5), potrebuje súhlas zhotoviteľa (s výnimkou použitia za …

čl. I bod 41
Ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 3 ods. 2 písm. d) smernice a zavádza nový odbor povinnej kolektívnej správy práv týkajúci sa práva výkonného umelca na dodatočnú odmenu.

čl. I bod 42
Dopĺňa sa ustanovenie § 81 o povinnostiach organizácie kolektívnej správy. Dopĺňa sa nové písm. u), ktoré stanovuje organizácii kolektívnej správy povinnosť zriadiť osobitný účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky, na ktorý bude používateľ podľa dohody s organizáciou kolektívnej správy ukladať peňažné prostriedky za použitie spravovaných predmetov ochrany v prípade podania žaloby podľa § 82.

čl. I bod 43
Navrhované ustanovenie odstraňuje pochybnosti, kto je aktívne legitimovanou osobou na podanie určovacej žaloby. Z navrhovaného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že právo obrátiť sa na súd zákon v prípade absencie konsenzu pri uzavretí licenčnej zmluvy alebo hromadnej licenčnej zmluvy priznáva organizácii kolektívnej správy alebo používateľovi, a v prípade kolektívnej licenčnej zmluvy je toto právo priznané organizácii kolektívnej správy a právnickej osobe združujúcej používateľov. Uvedená úprava dopomôže predchádzaniu takým situáciám v praxi, keď boli duplicitne podávané žaloby jednak právnickou osobou združujúcou používateľov o určenie obsahu kolektívnej licenčnej zmluvy, jednak individuálnym používateľom (členom združenia používateľov) o určenie obsahu hromadnej licenčnej zmluvy. Paralelne tak súdy rozhodovali o žalobe právnickej osoby a aj o žalobe členov právnickej osoby a po rozhodnutí súdu v oboch prípadoch boli určené obsahy dvoch rozdielnych zmlúv (hromadnej licenčnej zmluvy a kolektívnej licenčnej zmluvy), z ktorých však v praxi mohla byť realizovaná len jedna. Súčasne sa zachovala pôvodná povinnosť súdu prihliadať pri určení obsahu zmluvy na podmienky ustanovené v § 45 ods. …

čl. I bod 44
Navrhovaná právna úprava upresňuje povinnosť používateľa vytvárať rezervný fond (doteraz stanovenú v § 82 ods. 7) v prípade povinne kolektívne spravovaných práv, ak na území Slovenskej republiky nie sú takéto práva spravované žiadnou organizáciou kolektívnej správy. Povinnosť tvorby rezervného fondu sa obmedzuje len na prípady použitia podľa § 78 ods. 3 písm. c) a e), keďže len v týchto prípadoch povinnej kolektívnej správy ide o odmeny za použitie diela (v ostatných prípadoch uvedených v § 78 ods. 3 ide o náhradu odmeny, primeranú odmenu a tzv. droit de suite).Vymedzená povinnosť tvoriť rezervný fond sa nevzťahuje na použitie predmetu ochrany, od ktorého uplynuli viac ako tri roky. Avšak osobitné zdôrazňovanie trojročnej lehoty priamo v texte zákonnej úpravy sa javí ako nadbytočné vzhľadom na platnosť všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa § 101 Občianskeho zákonníka, preto sa tento dodatok vypúšťa. Zároveň sa dopĺňa odkazovacie ustanovenie o primeranosti odmeny ukladanej do rezervného fondu.

čl. I bod 45
Trvanie majetkových práv výrobcu zvukového záznamu umeleckého výkonu a trvanie majetkových práv výkonného umelca k umeleckému výkonu zaznamenanému na zvukovom zázname, ktoré do 31. októbra 2013 ešte stále trvalo, sa spravuje autorským zákonom účinným od 1. novembra 2013, čím sa ich ochrana fakticky predlžuje o 20 rokov. Trvanie ochrany majetkových práv k týmto predmetom ochrany, ktorým k tomuto dátumu ochrana už uplynula, sa neobnovuje. Ustanovenie upravuje právny režim vzťahov z licenčných zmlúv vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, ich vznik, ako aj nároky z nich. Čo sa však týka dodatočnej odmeny podľa § 63 ods. 5, právo na dodatočnú odmenu sa posudzuje podľa autorského zákona účinného od 1. novembra 2013, aj keď právny vzťah, na základe ktorého vzniká právo na dodatočnú odmenu (t.j. zmluva, ktorou výkonný umelec udelil výhradný súhlas na použitie svojho zaznamenaného umeleckého výkonu všetkými spôsobmi známymi v čase uzavretia tejto zmluvy, v neobmedzenom rozsahu a na celý čas trvania majetkových práv za jednorazovú odmenu) vznikol pred 1. …

čl. I bod 46
Legislatívno-technická zmena.

čl. I bod 47
Legislatívno-technická zmena.

čl. I bod 48
Navrhovaná právna úprava nahrádza v Zozname preberaných právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie smernicu Rady 93/98/EHS o harmonizácií trvania autorského práva a niektorých príbuzných práv smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/116/ES o lehote ochrany autorského práva a niektorých súvisiacich práv a smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/77/EÚ, ktorou sa mení a dopĺňa táto smernica.

čl. II
V súvislosti s prechodom Slovenskej republiky na menu euro od 1. januára 2009 sa navrhovanou právnou úpravou mení príslušné ustanovenie zákona č. 212/1997 Z. z. o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel v znení zákona č. 182/2000 Z. z., zákona č. 535/2003 Z. z., zákona č. 343/2007 Z. z., zákona č. 167/2008 Z. z. a zákona č. 555/2008 Z. z.

čl. III
Účinnosť navrhovanej právnej úpravy sa aj z dôvodu transpozičnej lehoty smernice navrhuje na 1. november 2013. Bratislava 3. apríla 2013 Robert Fico v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Marek Maďarič v. r. minister kultúry Slovenskej republiky