Zákon č. 426/2013 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je vypracovaný za účelom skvalitnenia regulačného rámca rozpočtov územnej samosprávy ako súčasti rozpočtu verejnej správy.
Návrh novely ustanovuje, že údaje na účely zostavenia návrhu rozpočtu verejnej správy budú obce a vyššie územné celky poskytovať prostredníctvom rozpočtového informačného systému pre samosprávu RIS.SAM v správe ministerstva financií.
V návrhu novely sa modifikujú podmienky pre prijímanie návratných zdrojov financovania. Navrhovaná úprava rozširuje okruh záväzkových vzťahov o investičné dodávateľské úvery, ktoré sa premietajú v novej definícii dlhu obce a vyššieho územného celku, ako aj v regulácii splátok návratných zdrojov financovania. Zároveň návrh zamedzuje subjektom územnej samosprávy priame prevzatie záväzkov z úverov, pôžičiek alebo iných dlhov od právnických alebo fyzických osôb. Kritérium splátok návratných zdrojov financovania sa upravuje tak, že zo základne skutočné bežné príjmy sa vylučujú transfery z rozpočtu iného subjektu verejnej správy, z rozpočtu EÚ a zo zahraničia alebo podľa osobitného predpisu.
Novela zákona v nadväznosti na ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti sprísňuje podmienky pri zvyšovaní zadlžovania obcí a vyšších územných celkov a súčasne navrhuje opatrenia na zníženie tohto dlhu, v prípade ak dosiahne výšku 50% a viac skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka.
Návrh novely zákona súčasne rozširuje možnosti prijímania návratných zdrojov financovania pre zabezpečenie predfinancovania spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, operačných programov spadajúcich do cieľa Európska územná spolupráca a ďalších programov v rámci medzinárodnej spolupráce.
V návrhu sa ďalej doplňuje regulácia zostavovania rozpočtu obce alebo vyššieho územného celku a vykonávanie jeho zmien počas roka. Navrhuje sa časovo limitovať vykonávanie zmien, ktoré majú dopad na schodok rozpočtu len do 30. júna príslušného rozpočtového roka so špecifikovanými výnimkami. Návrh sprísňuje podmienky hospodárenia počas rozpočtového provizória a súčasne ustanovuje lehotu na schválenie rozpočtu v podmienkach územnej samosprávy.
Predložený návrh novely obsahuje aj doplnenie vybraných ustanovení ozdravného režimu a nútenej správy obce. Doplňuje sa ustanovenie o podmienkach zavedenia ozdravného režimu resp. nútenej správy, kde sa navrhuje nezapočítavať do celkovej výšky záväzkov po lehote splatnosti 60 dní záväzky z realizácie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, ale aj ostatných programov v rámci medzinárodnej spolupráce. Všetky ustanovenia o ozdravnom režime a nútenej správe sa navrhujú rovnako uplatňovať aj v podmienkach vyšších územných celkov.
S cieľom posilniť finančnú a rozpočtovú disciplínu v podmienkach územnej samosprávy sa navrhuje zvýšenie maximálnej sumy pokuty za nedodržanie povinností, ktoré ustanovuje tento zákon.
Predložený návrh novely zákona obsahuje aj niektoré úpravy a doplnky zapracované na základe poznatkov z aplikačnej praxe, napr. stanovuje minimálny rozsah rozpočtového dokumentu, ktorý sa predkladá na schválenie obecného zastupiteľstva alebo zastupiteľstva vyššieho územného celku a spresňuje sa obsah záverečného účtu obce alebo vyššieho územného celku a podmienky jeho schvaľovania.
Návrh zákona nezakladá zvýšené nároky na štátny rozpočet, ani na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov. Nemá vplyvy na sociálne prostredie, životné prostredie, podnikateľskú sféru a informatizáciu spoločnosti. Zapojenie obcí a vyšších územných celkov do rozpočtového informačného systému pre samosprávu RIS.SAM a jeho prevádzka sú priebežne financované zo štátneho rozpočtu a nezakladajú tak dodatočné nároky na rozpočet verejnej správy ani na rozpočty územnej samosprávy.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
s právom Európskej únie
1. Predkladateľ zákona:
Vláda Slovenskej republiky.
Názov návrhu zákona:
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Problematika návrhu zákona:
nie je upravená v práve Európskej únie,
nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.
Doložka vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
Termín začatia a ukončenia PPK: -
A.2. Vplyvy:
Pozitívne*
Žiadne*
Negatívne*
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
3, Sociálne vplyvy
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
-sociálnu exklúziu,
- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
x
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
* Predkladateľ označí znakom x zodpovedajúci vplyv (pozitívny, negatívny, žiadny), ktorý návrh prináša v každej oblasti posudzovania vplyvov. Návrh môže mať v jednej oblasti zároveň pozitívny aj negatívny vplyv, v tom prípade predkladateľ označí obe možnosti. Bližšie vysvetlenie označených vplyvov bude obsahovať analýza vplyvov. Isté vysvetlenie, či bilanciu vplyvov (sumárne zhodnotenie, ktorý vplyv v danej oblasti prevažuje) môže predkladateľ uviesť v poznámke.
A.3. Poznámky
-
A.4. Alternatívne riešenia
-
A.5. Stanovisko gestorov
-

čl. I

čl. I bod 1
Na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa súčasne platné znenie navrhuje spresniť doplnením spôsobu vyčíslenia prebytku resp. schodku rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku podľa § 10 ods. 3 písm. a) a b) tak, že do tohto vyčíslenia sa nezapočítavajú príjmové a výdavkové finančné operácie.

čl. I bod 2
V súčasnosti ministerstvo financií prerokúva so zástupcami obcí a vyšších územných celkov návrh ich finančných vzťahov so štátnym rozpočtom. Príprava návrhu rozpočtu verejnej správy si vyžaduje komplexné informácie za všetky subjekty verejnej správy, preto sa navrhuje súčasne prerokovať aj predpokladaný vývoj príjmov, výdavkov vrátane očakávaného kladného alebo záporného rozdielu (salda) medzi príjmami a výdavkami súhrnu rozpočtov obcí a vyšších územných celkov, ktoré sú tiež súčasťou rozpočtu verejnej správy.

čl. I bod 3
Navrhuje sa doplnenie odseku 5, podľa ktorého môže obecné zastupiteľstvo obce do 2000 obyvateľov rozhodnúť o neuplatňovaní programovej štruktúry v rozpočte obce.

čl. I bod 4
Súčasne platné znenie sa navrhuje doplniť ustanovením o spôsobe vyčíslenia schodku, resp. prebytku rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku ako subjektov verejnej správy v nadväznosti na vyčíslenie schodku alebo prebytku rozpočtu verejnej správy na príslušný rozpočtový rok v súlade s jednotnou metodikou platnou pre Európsku úniu (ESA 95), podľa ktorej výsledok hospodárenia ovplyvňujú položky časového rozlíšenia vrátane zmeny stavu záväzkov a pohľadávok.

čl. I bod 5 až 7
Upresňuje sa terminológia v súlade so zákonom o účtovníctve.

čl. I bod 8
Platná právna úprava umožňuje poskytovanie dotácií z rozpočtu obce alebo z rozpočtu vyššieho územného celku. Navrhuje sa doplniť spôsob uplatňovania sankcií pri porušení finančnej disciplíny a tým jednoznačne upraviť sankcionovanie odkazom na postup podľa osobitného predpisu (§ 31 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy) za nedodržanie podmienok pri poskytovaní dotácií zo svojho rozpočtu.

čl. I bod 9
V nadväznosti na platnú úpravu ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti sa navrhuje doplnenie nového odseku 2 s odkazom na čl. 9 ods. 1 tohto zákona. Viacročný rozpočet sú subjekty verejnej správy povinné zostavovať nielen v štruktúre na tri rozpočtové roky, ale tento obsahuje aj údaje o plnení rozpočtu bežného roka a údaje o skutočnom plnení rozpočtu za predchádzajúce dva rozpočtové roky. Rozpočtový dokument teda obsahuje údaje za dva predchádzajúce roky, bežný rozpočtový rok (schválený aj očakávaná skutočnosť) a tri nasledujúce rozpočtové roky.

čl. I bod 10
Navrhovaná zmena vychádza z vymedzenia rozpočtu verejnej správy, ktorého súčasťou sú aj rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov. Je preto potrebné, aby pri zostavovaní svojich rozpočtov obce a vyššie územné celky vychádzali z ukazovateľov vládou schváleného rozpočtu verejnej správy.

čl. I bod 11
Na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa v navrhovanom znení jednoznačne upresňuje minimálna úroveň uplatnenia ekonomickej klasifikácie pri predložení rozpočtu v členení podľa § 10 ods. 3 na schválenie zastupiteľstvu. Návrh stanovuje predkladať rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku rozpísaný minimálne na úrovni hlavnej kategórie ekonomickej klasifikácie rozpočtovej klasifikácie (prvá úroveň v číselnom kóde ekonomickej klasifikácie označená trojmiestnym kódom končiacim dvoma nulami). Súčasne obec a vyšší územný celok predkladajú na schválenie aj rozpočet výdavkov podľa programu obce a programu vyššieho územného celku minimálne na úrovni programov. V novom znení odseku 5 ide len o legislatívno-technickú úpravu spojením súčasne platného odseku 4 a 5 do jedného odseku, v ktorom sa obsah doterajších ustanovení vecne nemení.

čl. I bod 12
Navrhuje sa doplnenie nového odseku 8, ktorý nadväzuje na Ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. V nadväznosti na povinnosti platné pre obce a vyššie územné celky vymedzené v čl. 5, 12 a 13 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. vo vzťahu k dlhu verejnej správy, sú subjekty územnej samosprávy pri zostavovaní a schvaľovaní svojich rozpočtov povinné postupovať nielen podľa § 10 zákona, ale v prípadoch uvedených v cit. článkoch aj v súlade s predmetnými ustanoveniami.

čl. I bod 13
Súčasná právna úprava zákona vymedzuje v § 10 zostavenie bežného rozpočtu obce a vyššieho územného celku ako vyrovnaného alebo prebytkového. V odseku 9 (predtým odsek 8) tohto paragrafu zákon vymedzuje výnimky z uvedeného pravidla vo vzťahu k použitiu prostriedkov rezervného fondu obce alebo vyššieho územného celku na úhradu výdavkov bežného rozpočtu. V návrhu sa zvyšuje rozsah výnimiek z uvedeného pravidla o možnosť použiť so súhlasom príslušného zastupiteľstva prostriedky rezervného fondu aj na úhradu záväzkov bežného rozpočtu z minulých rokov, najviac však v sume prebytku bežného rozpočtu obce alebo vyššieho územného celku vykázaného za predchádzajúci rozpočtový rok. Navrhovanou úpravou sa umožní obciam a vyšším územným celkom použitie časti objemu prostriedkov rozpočtovaných v rámci bežného rozpočtu predchádzajúceho roka aj v nasledujúcom rozpočtovom roku, aj keď tieto už do ďalšieho roka vstupujú ako prostriedky finančných operácii a ich zapojenie do rozpočtu v nasledujúcom roku má za následok schodok bežného rozpočtu (napr. pri financovaní SAD a pod.).

čl. I bod 14 a 15
Súčasná právna úprava hospodárenia obcí a vyšších územných celkov počas rozpočtového provizória určuje reguláciu výdavkov v rozsahu 1/12 celkových výdavkov rozpočtu predchádzajúceho rozpočtového roka. Návrh upresňuje postup obce a vyššieho územného celku pri regulácii 1/12 celkových výdavkov rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku tak, že regulácia výdavkov bude vychádzať zo schváleného rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku na začiatku predchádzajúceho rozpočtového roka, t. j. prvého schváleného rozpočtu na príslušný rozpočtový rok bez zmien vykonaných rozpočtovými opatreniami počas rozpočtového roka. Na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa ďalej navrhuje doplnenie podmienok hospodárenia počas rozpočtového provizória, ktoré smerujú k časovému ohraničeniu hospodárenia obcí a vyšších územných celkov v tomto režime. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje počas trvania rozpočtového provizória obmedziť poskytovanie dotácií z rozpočtu obce a z rozpočtu vyššieho územného celku podľa § 7 ods. 4 a § 8 ods. 5 tohto zákona s výnimkou takých finančných prostriedkov, ktoré sa poskytujú na základe osobitného predpisu, napr. poskytovanie prostriedkov z rozpočtu …

čl. I bod 16
Navrhuje sa zosúladiť terminológiu § 12 ods. 4 vo vzťahu k úprave zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Obce a vyššie územné celky poskytujú ministerstvu financií potrebné údaje o svojom hospodárení na účely zostavenia návrhu rozpočtu verejnej správy, návrhu štátneho záverečného účtu a návrhu súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky. Zároveň sa návrhom zabezpečuje poskytovanie údajov obcami a vyššími územnými celkami na účely zostavenia návrhu rozpočtu verejnej správy prostredníctvom rozpočtového informačného systému pre samosprávu RIS.SAM v správe ministerstva financií (ďalej len „rozpočtový informačný systém“). Návrh obsahuje špecifikáciu termínov a postupov pri poskytovaní údajov, ktoré budú obce a vyššie územné celky vkladať do rozpočtového informačného systému. V prípade ak obec alebo vyšší územný celok schváli svoj rozpočet do 31.12. bežného roka, najneskôr do 10.januára nasledujúceho rozpočtového roka poskytne údaje do rozpočtového informačného systému minimálne na úrovni hlavnej kategórie ekonomickej klasifikácie rozpočtovej klasifikácie s cieľom zabezpečiť v skrátenom čase základné informácie o schválených rozpočtoch subjektov územnej samosprávy na príslušný …

čl. I bod 17
V nadväznosti na vnútorné členenie rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku, ktoré obsahuje okrem časti príjmov a výdavkov aj časť finančných operácií, je potrebné začleniť medzi rozpočtové opatrenia aj zmeny rozpočtu, ktoré sa týkajú finančných operácií. Navrhovaná úprava vychádza z poznatkov z aplikačnej praxe, na základe ktorých sa zavádza rozpočtové opatrenie, v ktorom sa premietajú zmeny rozpočtu v časti finančných operácií. Rozpočtové opatrenia, ktoré zákon v § 14 ods. 2 definuje, sú kompatibilné s terminológiou uvedenou v zákone č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, t.j. ide o druhy rozpočtových opatrení označené ako „povolené prekročenie“ alebo „viazanie“, ktorými sa vykonáva „zvýšenie“ alebo „zníženie“ ich výdavkov, resp. príjmov.

čl. I bod 18
V záujme zabezpečenia stabilného vývoja parametrov rozpočtu verejnej správy vo vzťahu k rozpočtom územnej samosprávy v rámci rozpočtového roka sa navrhuje regulácia vykonávania zmien v rozpočtoch územnej samosprávy v časti finančných operácií, ktoré významne ovplyvňujú vyčíslenie prebytku, resp. schodku rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku. Navrhuje sa limitovať vykonávané zmeny v rámci finančných operácií v termíne do 30. júna príslušného rozpočtového roka. V tomto termíne by malo byť zo strany územnej samosprávy rozhodnuté, aký rozsah prostriedkov finančných operácií použije na financovanie svojich úloh v príslušnom rozpočtovom roku. Po tomto termíne vykonávanie zmien v rozpočte sa navrhuje obmedziť len na také zmeny, ktoré nezvýšia deficit v metodike ESA 95. Návrh výnimočne pripúšťa vykonávanie zmien rozpočtu s negatívnym vplyvom na rozpočet aj po tomto termíne, a to v prípade potreby úhrady výdavkov na odstránenie havarijného stavu majetku obce alebo majetku vyššieho územného celku alebo na likvidáciu škôd spôsobených živelnými pohromami alebo inou mimoriadnou okolnosťou a výdavkov súvisiacich s financovaním spoločných programov …

čl. I bod 19
Upresňuje sa terminológia v súlade so zákonom o účtovníctve obdobne ako v bodoch 6 a 7.

čl. I bod 20
Na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa navrhuje spresniť ustanovenie, ktoré definuje zdroje tvorby peňažných fondov obce alebo vyššieho územného celku. Zostatky prostriedkov návratných zdrojov financovania nepoužité v príslušnom rozpočtovom roku nie sú zdrojom tvorby peňažných fondov obce alebo vyššieho územného celku, preto sa v ustanovení § 15 navrhuje doplniť výnimku, ktorá takéto prostriedky zo zdrojov tvorby peňažných fondov vylučuje.

čl. I bod 21
Spresňuje sa úprava ustanovenia v súvislosti s povinnosťou obce alebo vyššieho územného celku dať si overiť okrem účtovnej závierky aj svoje rozpočtové hospodárenie. Nové znenie druhej vety konkretizuje ustanovenia, ktoré audítor preverí podľa tohto zákona. Ide o dodržanie podmienok pri zostavovaní rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku podľa § 10 ods. 7 a 8, povinnosť prerokovania záverečného účtu obce a záverečného účtu vyššieho územného celku v § 16 ods. 12, dodržiavanie podmienok § 17 pre prijímanie a používanie návratných zdrojov financovania a podmienky pre zavedenie ozdravného režimu, resp. nútenej správy obce uvedenej v § 19 ods.1.

čl. I bod 22
Právna úprava prijatá zákonom č. 583/2004 Z. z. od roku 2005 zamedzuje obciam a vyšším územným celkom prevziať záruku za úver, pôžičku a iný dlh fyzickej osoby a právnickej osoby s výnimkou prevzatia záruky obce za poskytnutie návratnej finančnej výpomoci zo štátneho rozpočtu. Z uvedeného dôvodu je prehľad o poskytnutých zárukách podľa jednotlivých príjemcov, uvádzaný v rámci záverečného účtu obce alebo vyššieho územného celku neaktuálny. Preto sa navrhuje namiesto tejto informácie uvádzať v rámci záverečného účtu prehľad o poskytnutých dotáciách v zmysle § 7 ods. 4 a § 8 ods. 5 v členení podľa jednotlivých príjemcov. Uvedené je potrebné v rámci záverečného účtu uvádzať iba v prípade, ak obec a vyšší územný celok tento prehľad nezverejnili inak (web-stránka, úradná tabuľa apod.).

čl. I bod 23
Navrhuje sa v § 16 ods. 8 spresniť spôsob, ktorým sa vysporiadava schodok v rámci záverečného účtu. Úprava reaguje na skutočný stav, keď o spôsobe financovania schodku rozhodujú orgány obce alebo vyššieho územného celku už v priebehu príslušného rozpočtového roka a nie po jeho skončení pri prerokúvaní záverečného účtu obce alebo vyššieho územného celku. V rámci schvaľovania záverečného účtu teda obecné zastupiteľstvo alebo zastupiteľstvo vyššieho územného celku iba potvrdí spôsob vysporiadania schodku.

čl. I bod 24
Navrhuje sa sprísnenie ustanovenia o prerokovaní návrhu záverečného účtu na povinnosť prerokovať tento návrh najneskôr do 6 mesiacov po uplynutí rozpočtového roka z dôvodu vytvorenia komplexného legislatívneho rámca ukončenia predchádzajúceho rozpočtového roka a nadväznej tvorby rozpočtu na nasledujúci rozpočtový rok. Uvedené ustanovenie § 16 ods. 12 je aj v súčasnosti obligatórnym, ale doteraz nepodliehalo sankčnému mechanizmu ust. v § 20, ktoré môže byť uplatnené v prípade porušenia povinností vyplývajúcich z tohto zákona.

čl. I bod 25
Navrhuje sa nové znenie § 17 z dôvodu zmeny alebo doplnenia viacerých ustanovení. Predmetná úprava rozširuje okruh vstupu do záväzkových vzťahov, ktorých úhrada nemá dlhodobo narušiť vyrovnanosť bežného rozpočtu obce a vyššieho územného celku v nasledujúcich rozpočtových rokoch. Okrem záväzkov vyplývajúcich z návratných zdrojov financovania, sa táto podmienka bude vzťahovať aj na záväzky z investičných dodávateľských úverov. Pri dodávateľských úveroch ide o záväzky, do ktorých obce a vyššie územné celky vstupujú v rámci zmluvne uzavretých obchodných vzťahov s dodávateľmi tovarov, služieb a pod. Pre potreby tohto zákona sa investičnými dodávateľskými úvermi rozumejú všetky záväzky obce alebo vyššieho územného celku z prevzatia povinnosti splácať úver dodávateľa po dodaní investičného diela na základe zmluvy medzi obcou, resp. vyšším územným celkom a dodávateľom. Zákon v tomto prípade odkazuje na platné znenie Opatrenia Ministerstva financií SR z 22. novembra 2012 č. MF/21513/2012-31, ktorým sa ustanovuje usporiadanie, obsahové vymedzenie, spôsob, termín a miesto predkladania informácií z účtovníctva a údajov potrebných na účely hodnotenia plnenia rozpočtu …

čl. I bod 26
Precízuje sa úprava postupov obce alebo vyššieho územného celku vo vzťahu k ich podnikateľskej činnosti. Toto ustanovenie sa doplňuje z dôvodu zabezpečenia úplnosti a súladu pojmov pri definovaní zisku a postupov pri vykonávaní podnikateľskej činnosti so súčasne platným znením zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Ďalej sa dopĺňa postup subjektov územnej samosprávy v prípade stratovosti podnikateľskej činnosti.

čl. I bod 27
V súčasnosti sa § 19 nevzťahuje na vyššie územné celky. Vypustením slova „obce“ v nadpise v spojitosti s novým odsekom 29 v § 19 sa navrhuje uplatňovanie ustanovení o ozdravnom režime a nútenej správe aj v prípade vyšších územných celkov. Ozdravný režim a nútená správa podľa tohto zákona sa vzťahujú na obce (a mestské časti Bratislavy a Košíc) a vyššie územné celky.

čl. I bod 28
Navrhuje sa doplnenie § 19 odseku 1, kde sa pre potreby zavedenia ozdravného režimu a nútenej správy nebudú do celkovej výšky záväzkov obce po lehote splatnosti 60 dní započítavať záväzky zo zmlúv uzatvorených v rámci spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, operačných programov spadajúcich do cieľa Európska územná spolupráca a programov financovaných na základe medzinárodných zmlúv o poskytnutí grantu uzatvorených medzi Slovenskou republikou a inými štátmi najviac v sume zmluvne dohodnutého nenávratného finančného príspevku. V súčasnosti sa obce môžu dostať do ozdravného režimu aj z dôvodu oneskorenia takto zmluvne dohodnutých platieb. Uvedená právna úprava týmto zamedzí zavedeniu ozdravného režimu, resp. nútenej správy iba z takého dôvodu, ktorý obec väčšinou nie je schopná ovplyvniť.

čl. I bod 29
Navrhovaná právna úprava obdobne ako v platnom znení vzťahujúcom sa k režimu nútenej správy zamedzuje vyplácanie odmien všetkým orgánom aj zamestnancom obce počas trvania jej ozdravného režimu z dôvodu úspory prostriedkov obce. Starostovi obce zamedzuje vyplácanie odmien osobitný predpis, ktorým je zákon č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest.

čl. I bod 30
Súčasná právna úprava explicitne neustanovuje povinnosť obce predkladať ministerstvu financií potrebnú dokumentáciu aj po skončení ozdravného režimu predĺženého o ďalších najviac 90 dní, preto sa navrhuje doplnenie ustanovenia § 19 ods. 8 aj o túto povinnosť. Ďalej sa navrhuje doplnenie možnosti ukončenia ozdravného režimu aj pred skončením 90 dní v prípade, ak obec zníži objem svojich uznaných záväzkov po lehote splatnosti 60 dní pod hranicu 15 % skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka aj skôr ako uplynie táto lehota.

čl. I bod 31
Navrhuje sa doplnenie ustanovenia § 19 ods. 9 písm. c). Návrh umožňuje ministerstvu financií rozhodnúť o zavedení nútenej správy nad obcou aj v prípade opakovaného nedodržania povinností predkladania finančných výkazov v súlade s povinnosťou ich predkladania podľa zákona č. 291/2002 Z. z. o štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ministerstvo financií podmienky zavedenia ozdravného režimu a nútenej správy pravidelne monitoruje zo štvrťročných výkazov predkladaných obcami. Obce, ktoré nepredkladajú opakovane výkazy o svojom hospodárení sú mimo tohto monitoringu, z čoho je možné predpokladať, že hospodárenie v takejto obci môže byť ohrozené.

čl. I bod 32
Ide o legislatívno–technické upresnenie kritérií pre výber núteného správcu rovnako ako sú uvedené v § 19 ods. 13 písm. c).

čl. I bod 33
Vypustenie časti odseku 23 sa navrhuje z dôvodu novej úpravy v bode 35.

čl. I bod 34
Doplňuje sa ustanovenie o skončení nútenej správy. V nadväznosti na úpravu odseku 14 o začatí nútenej správy sa doplňuje osobitný postup v konaní aj v prípade skončenia nútenej správy. Ministerstvo financií rozhodne o zrušení nútenej správy najneskôr do 60 dní odo dňa začatia konania. Ak ministerstvo financií zruší nútenú správu, túto skutočnosť v rovnakej lehote oznámi písomne obci, nútenému správcovi a príslušnému daňovému úradu. Rozhodnutie o skončení nútenej správy obsahuje aj dátum, od ktorého sa nútená správa zrušuje spolu so zdôvodnením jej skončenia.

čl. I bod 35
Dopĺňajú sa nové odseky 28 a 29, ktorými sa upravujú osobitosti ozdravného režimu a nútenej správy vo vzťahu k mestským častiam Bratislavy a Košíc. Mestské časti Bratislavy a Košíc podľa platnej legislatívy majú len obmedzenú možnosť samostatne rozhodovať o základných ekonomických nástrojoch v rámci svojho hospodárenia (napr. o svojich daňových príjmoch, resp. o hospodárení s majetkom). Rozhodujúcimi predpismi sú v tomto prípade zákony o hlavnom meste Bratislave, resp. meste Košice. V zmysle týchto zákonov podrobnosti upravujú štatúty týchto miest, ktoré schvaľuje mestské zastupiteľstvo a teda mesto môže rozhodnúť o zmene kompetencií mestskej časti v rámci jej hospodárenia. Podľa nového odseku 28 sa na mestské časti ako samostatné právnické osoby budú naďalej vzťahovať ustanovenia týkajúce sa ozdravného režimu a nútenej správy, pričom vo vzťahu k týmto mestským častiam ako súčasti Bratislavy a Košíc vykonávajúcimi územnú samosprávu patriacu obci bude pôsobnosť ministerstva financií v tejto oblasti zverená mestu Bratislava a Košice. Ministerstvo financií teda bude mať aj naďalej kompetencie v oblasti ozdravného …

čl. I bod 36
Ide o úpravu v súvislosti s prechodom slovenskej meny na menu euro od 1.1.2009 pri ukladaní pokút za neplnenie povinností vyplývajúcich zo zákona. Ďalej sa navrhuje zvýšenie hornej hranice pokuty za nesplnenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, ktorú môže ministerstvo financií uložiť. Tento krok nadväzuje na rozšírenie povinností, ktoré novela zákona ukladá subjektom územnej samosprávy v oblasti pravidiel hospodárenia, rozpočtového procesu a zadlžovania. Sleduje sa tak posilnenie motivačného a preventívneho účinku tohto nástroja so snahou o zvýšenie rešpektu pri dodržiavaní povinností ukladaných týmto zákonom, kde primeraná výška pokút bude mať v dostatočnej miere odradzujúci účinok od nerešpektovania povinností stanovených v tomto zákone.

čl. I bod 37
V prechodnom ustanovení sa určuje postupný časový rámec zapájania obcí a vyšších územných celkov do rozpočtového informačného systému a spôsob predkladania údajov. Subjekty územnej samosprávy budú povinné predkladať údaje do rozpočtového informačného systému od 1. januára 2014 v nadväznosti na ich postupné zapájanie do RIS.SAM v priebehu roka 2013. Zároveň sa navrhuje dostatočná časová legisvakancia na skončenie nútenej správy zavedenej ministerstvom financií v mestskej časti.

čl. II
Navrhuje sa účinnosť novely zákona dňom 1. januára 2014, okrem ustanovenia bodu 3 o uplatňovaní programu obce s počtom obyvateľov do 2000 a ustanovenia zapájaní a o spôsobe predkladania údajov prostredníctvom rozpočtového informačného systému, ktoré nadobúdajú účinnosť dňom vyhlásenia zákona. Nové ustanovenia vo vzťahu k stavu a vývoji dlhu obce alebo vyššieho územného celku, nadobúdajú v súlade s účinnosťou čl. 6 ods. 3 a 4 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. účinnosť 1. januára 2015. Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 26. septembra 2013. Robert Fico v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Peter Kažimír v. r. podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky