zákon č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite

Návrh zákona, ktorým sa ruší zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 502/2001 Z. z.“) a ktorým sa ruší zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 440/2000 Z. z.“), bol vypracovaný v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády SR na rok 2015. Prijatím návrhu zákona sa zefektívni systém verejnej vnútornej kontroly s dôrazom na overovanie a hodnotenie riadenia procesov a všetkých činností, nielen pri realizácii programov zahraničnej pomoci v súvislosti so zabezpečením programového obdobia 2014-2020, ale aj s dôrazom na ciele programu ESO a ciele programového vyhlásenia vlády. Vytvorí sa také prostredie verejnej vnútornej kontroly a auditu, ktoré poskytne uistenie, že verejné výdavky sú využívané hospodárne, efektívne, účelne a účinne. Správne a efektívne nastavenie systému verejnej vnútornej kontroly a auditu je jedným z dôležitých nástrojov vlády na odhaľovanie skrytých systémových rizík a prevenciu kriminality a podvodov.
Navrhovaný systém verejnej vnútornej kontroly a auditu dodržiava základné princípy kontrolného systému COSO, ktorý definuje požiadavky na existenciu vnútornej kontroly v rámci organizácie a nastavuje celý kontrolný systém zo širšieho hľadiska. Výsledkom je snaha poskytnúť celkové zhodnotenie kontrolných činností organizácie s cieľom poskytnúť záruku efektívnosti vnútorných kontrolných systémov v rámci organizácie. Systém COSO stavia na piatich hlavných oblastiach kontroly, ktoré sú prevzaté aj v navrhovanom zákone a ktoré v určitej miere existovali aj v súčasnom legislatívnom prostredí.
V nadväznosti na uvedené, sa navrhuje zjednodušiť výkon finančnej kontroly, ktorá v súčasnom systéme obsahovala predbežnú finančnú kontrolu, priebežnú finančnú kontrolu a následnú finančnú kontrolu. Navrhuje sa zaviesť inštitút finančnej kontroly, ktorá bude pozostávať z výkonu základnej finančnej kontroly a administratívnej finančnej kontroly. Na základe rozhodnutia vedúceho orgánu verejnej správy, pokiaľ orgán verejnej správy bude poskytovať alebo poskytol finančné prostriedky sa finančná kontrola môže vykonať aj ako kontrola na mieste. Finančná kontrola je nástrojom vedúceho orgánu verejnej správy, ktorým môže zabezpečiť efektívne finančné riadenie pri zachovávaní princípov hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti poskytovania alebo používania finančných prostriedkov.
Zlúčením inštitútu následnej finančnej kontroly s vnútorným auditom, prichádza k zefektívneniu a k zjednoteniu nástrojov kontroly správcu kapitoly štátneho z dôvodu, že v existujúcom systéme boli zriadené dva navzájom nezávislé útvary vykonávajúce vo svojej podstate rovnaké činnosti. Ponechanie inštitútu vnútorného auditu s rozšírením jeho kompetencií o kompetencie následnej finančnej kontroly je nutné z dôvodu zachovania jednej z požiadaviek prístupového procesu Slovenskej republiky do Európskej únie, ako aj komplexnosti služieb, ktoré vnútorný audit ponúka vedúcemu správcovi kapitoly štátneho rozpočtu oproti následnej finančnej kontrole.
Vnútorný audit je nástroj riadenia, ktorý slúži vedúcemu orgánu verejnej správy, ale nenahrádza jeho zodpovednosť. Vnútorný audit je činnosť, ktorá nezávisle a objektívne posudzuje fungovanie organizácie alebo fungovanie podriadených organizácii. Napomáha tak dosiahnuť ciele a zámery organizácie, a to systematickým prístupom, objektívnou, overovacou, hodnotiacou, uisťovanou a konzultačnou činnosťou vedúcou k zdokonaľovaniu riadeniu rizík, finančnej kontroly, rozhodovacích a riadiacich procesov. Vnútorný audit overuje spoľahlivosť informácií, dodržiavanie zákonov, predpisov, pravidiel a podmienok zmlúv, ochranu majetku, hospodárne, efektívne, účinné a účelné využívanie finančných prostriedkov a dosahovanie cieľov a zámerov orgánu verejnej správy. Vnútorný audítor podáva správy a je zaradený na takej úrovni riadenia, aby sa jeho návrhy zrealizovali.
Vzhľadom na uskutočnené aktivity vyplývajúce z programového obdobia rokov 2007 – 2013 a nastavenie legislatívy, metodiky, podmienok činnosti Ministerstva financií Slovenskej republiky ako orgánu auditu a prehodnocovanie efektívneho riadenia výkonu vládnych auditov v programovom období rokov 2014 – 2020, bolo potrebné prehodnotiť najmä súčasné organizačné usporiadanie ovplyvňujúce funkčnosť správ finančnej kontroly. Bol vytvorený jeden Úrad vládneho auditu s rozšírenou pôsobnosťou vykonávať vládny audit aj na ústredných orgánoch štátnej správy. Cieľom uskutočnenia zmeny je zlepšiť proces hodnotenia kvality výkonu vládneho auditu a zrýchliť, zefektívniť a optimalizovať koordináciu vládnych auditov vykonávaných Úradom vládneho auditu z úrovne Ministerstva financií Slovenskej republiky. Úrad vládneho auditu zostane v priamej metodickej pôsobnosti Ministerstva financií Slovenskej republiky, čo umožní efektívnejšie reagovať na prípadné metodické problémy počas výkonu vládnych auditov a operatívne ich riešiť. Doposiaľ sa komunikácia, týkajúca sa výkonu vládneho auditu a s tým spojeného metodického usmerňovania uskutočňovala prostredníctvom troch riaditeľov správ finančnej kontroly, čo je časovo náročné a výsledkom je nejednotné uplatňovanie metodických usmernení každej správy finančnej kontroly.
Samosprávnym krajom a obciam návrh zákona neustanovuje nové úlohy. Výkon kontroly v samosprávnych krajoch a v územnej samospráve je zabezpečovaný prostredníctvom hlavného kontrolóra (zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov a zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov). Pri kontrolnej činnosti postupuje hlavný kontrolór samosprávneho kraja, resp. mesta alebo obce podľa pravidiel, ktoré ustanovuje osobitný zákon s odkazom na zákon 502/2001 Z. z. Vzhľadom k tomu, že nový zákon rovnako obsahuje základné pravidlá kontroly a auditu hlavný kontrolór bude postupovať podľa týchto pravidiel, ktoré vo väčšej časti zostávajú nezmenené.
Predchádzajúca právna úprava neriešila problém výkonu predbežnej finančnej kontroly v prípadoch, ak obec nemala žiadnych zamestnancov. Návrhom zákona sa rieši problém obcí s malým počtom zamestnancov, ktoré nevedia zabezpečiť vykonávanie základnej finančnej kontroly dvoma svojimi zamestnancami. Upravuje sa v tomto prípade možnosť vykonať ju priamo starostom obce a osobou určenou obecným zastupiteľstvom, čo v praxi môže byť aj poslanec obecného zastupiteľstva, ak sa na takomto riešení zhodne obecné zastupiteľstvo a určí takúto osobu uznesením.
V návrhu zákona sú zohľadnené poznatky a skúsenosti nadobudnuté v procese aplikácie doteraz platného zákona č. 502/2001 Z. z. a súčasne požiadavky novej legislatívy Európskej únie pre programové obdobie 2014-2020, najmä:
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26. 10. 2012) v platnom znení;
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20. 12. 2013);
Delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 480/2014 z 3. marca 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom národnom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde (Ú. v. EÚ L 138, 13. 05. 2014);
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)č. 223/2014 z 11. marca 2014 o Fonde európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (Ú. v. EÚ L 72, 12.3.2014);
Delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 532/2014 z 13. marca 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 223/2014 o Fonde európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (Ú. v. EÚ L 148, 20.5.2014);
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 514/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Fonde pre azyl, migráciu a integráciu a o nástroji pre finančnú podporu v oblasti policajnej spolupráce, predchádzania trestnej (Ú. v. EÚ L 150, 20.5.2014,);
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 (Ú. v. EÚ L 347, 20. 12. 2013) v platnom znení.
Doložka vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: Návrh zákona o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
3. Sociálne vplyvy
x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
– sociálnu exklúziu,
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
A.3. Poznámky
Predkladaný návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy.
Výdavky súvisiace s realizáciou zákona budú zabezpečené v rámci schválených limitov výdavkov dotknutých kapitol štátneho rozpočtu na príslušné rozpočtové roky.
A.4. Alternatívne riešenia
bezpredmetné
A.5. Stanovisko gestorov
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov
s právom Európskej únie
Predkladateľ zákona:
Vláda Slovenskej republiky.
Názov návrhu zákona:
Návrh zákona o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Problematika návrhu zákona:
je upravená v práve Európskej únie:
Primárne právo:
čl. 38 až 44, 49, 53, 56, 57, 162 až 164, 174 až 178, 287, 317, 320 až 324, 325 a 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
Sekundárne právo (prijaté po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - po 30. novembri 2009):
legislatívne akty:
nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 508/2014 z 15. mája 2014 o Európskom námornom a rybárskom fonde, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2328/2003, (ES) č. 861/2006, (ES) č. 1198/2006 a (ES) č. 791/2007 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1255/2011 (Ú. v. EÚ L 149, 20.5.2014),
nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 514/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Fonde pre azyl, migráciu a integráciu a o nástroji pre finančnú podporu v oblasti policajnej spolupráce, predchádzania trestnej činnosti, boja proti trestnej činnosti a krízového riadenia (Ú. v. EÚ L 150, 20.5.2014),
nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 515/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa ako súčasť Fondu pre vnútornú bezpečnosť zriaďuje nástroj pre finančnú podporu v oblasti vonkajších hraníc a víz a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 574/2007/ES (Ú. v. EÚ L 150, 20.5.2014),
nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 516/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa zriaďuje Fond pre azyl, migráciu a integráciu, a ktorým sa mení rozhodnutie Rady 2008/381/ES a rušia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 573/2007/ES a č. 575/2007/ES a rozhodnutie Rady 2007/435/ES (Ú. v. EÚ L 150, 20.5.2014),
nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 537/2014 zo 16. apríla 2014 o osobitných požiadavkách týkajúcich sa štatutárneho auditu subjektov verejného záujmu a o zrušení rozhodnutia Komisie 2005/909/ES (Ú. v. EÚ L 158, 27.5.2014),
nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 223/2014 z 11. marca 2014 o Fonde európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (Ú. v. EÚ L 72, 12.3.2014),
nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013),
nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013) v platnom znení,
nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 z 17. decembra 2013 o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1081/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013),
nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013),
nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013),
nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1300/2013 zo 17. decembra 2013 o Kohéznom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1084/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013),
nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 zo 17. decembra 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013),
nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012, o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 ( Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012) v platnom znení,
2. nelegislatívne akty:
delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 532/2014 z 13. marca 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 223/2014 o Fonde európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (Ú. v. EÚ L 148, 20.5.2014),
delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 480/2014 z 3. marca 2014 , ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom národnom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde (Ú. v. EÚ L 138, 13.5.2014) ) v platnom znení,
vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 215/2014 zo 7. marca 2014, ktorým sa stanovujú pravidlá vykonávania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde v súvislosti s metodikami poskytovania podpory na riešenie zmeny klímy, určovaním čiastkových cieľov a zámerov vo výkonnostnom rámci a nomenklatúrou kategórií intervencií pre európske štrukturálne a investičné fondy (Ú. v. EÚ L 69, 08.03.2014) v platnom znení,
delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 907/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013, pokiaľ ide o platobné agentúry a ostatné orgány, finančné hospodárenie, schvaľovanie účtovných závierok, zábezpeky a používanie eura (Ú. v. EÚ L 255, 28.8.2014),
rozhodnutie Rady z 26. júla 2010 o podpise a predbežnom vykonávaní Dohody medzi Európskou úniou, Islandom, Lichtenštajnskom a Nórskom o finančnom mechanizme EHP na obdobie rokov 2009 – 2014, Dohody medzi Európskou úniou a Nórskom o nórskom finančnom mechanizme na obdobie rokov 2009 – 2014, dodatkového protokolu k Dohode medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Islandom, ktorý sa týka osobitných ustanovení uplatniteľných na dovoz určitých rýb a produktov rybného hospodárstva do Európskej únie na obdobie rokov 2009 – 2014 a dodatkového protokolu k Dohode medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Nórskom, ktorý sa týka osobitných ustanovení uplatniteľných na dovoz určitých rýb a produktov rybného hospodárstva do Európskej únie na obdobie rokov 2009 – 2014 (2010/674/EÚ) (Ú. v. EÚ L 291, 9.11.2010).
Sekundárne právo (prijaté pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - do 30. novembra 2009):
smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií (Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005) v platnom znení,
nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1082/2006 z 5. júla 2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS) (Ú. v. EÚ L 210, 31.07.2006) v platnom znení,
nariadenie Rady (ES) č. 1198/2006 z 27. júla 2006 o Európskom fonde pre rybné hospodárstvo (Ú. v. EÚ L 223, 15.08.2006) v platnom znení,
nariadenie Komisie (ES) č. 1828/2006 z 8. decembra 2006, ktorým sa stanovujú vykonávacie pravidlá nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1080/2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja (Ú. v. EÚ L 371, 27.12.2006) v platnom znení,
nariadenie Rady (EURATOM, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996),
nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 312, 23.12.1995).
je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie:
rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C562/12, Liivimaa Lihaveis MTÜ proti EestiLäti programmi 2007–2013 Seirekomitee, Eesti Vabariigi Siseministeerium, [zatiaľ neuverejnené],
rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C579/11, Grande Área Metropolitana do Porto (GAMP) proti Comissão Directiva do Programa Operacional Potencial Humano, Ministério do Ambiente e do Ordenamento do Território,Ministério do Trabalho e da Solidariedade Social, [2012].
Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
Lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia: bezpredmetné.
Lehota na predloženie návrhu právneho prepisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov: bezpredmetné.
Proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 258 až 260.
Bezpredmetné.
Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:
Úplný.
Gestor a spolupracujúce rezorty:
Ministerstvo financií Slovenskej republiky

čl. I
Ustanovenie paragrafu upravuje predmet návrhu zákona, ktorým sú základné pravidlá, ciele a spôsob vykonávania finančnej kontroly a auditu vykonávaného verejnou správou. Predmetné ustanovenie vymedzuje, že na kontrolu a audit podľa osobitných predpisov sa zákon nevzťahuje z dôvodu zabezpečenia jednoznačného vymedzenia pôsobnosti tohto zákona a odlíšenia od kompetencií ustanovených inými predpismi. V tomto ustanovení je upravená terminológia, potrebná pre rovnaké uplatňovanie jednotlivých ustanovení predmetného zákona. Finančným riadením sa rozumie vnútorný systém, ktorý orgán verejnej správy musí v rámci svojej pôsobnosti vytvoriť a dodržiavať s cieľom realizovať finančné operácie hospodárne, efektívne, účinne a účelne. Finančná kontrola je súčasťou finančného riadenia a je to jeden z nástrojov pre štatutárny orgán orgánu verejnej správy (v predchádzajúcej právnej úprave nazvaný ako vedúci orgánu verejnej správy), aby mohol efektívne riadiť a dosahovať všetky stanovené úlohy a ciele orgánu verejnej správy. Z uvedeného dôvodu sa finančná kontrola vykonáva vždy už v štádiu pred uskutočnením finančnej operácie alebo jej časti napríklad s cieľom overiť, aké výsledky chce orgán …

čl. II

čl. II bod 1
Zákon č. 523/2004 Z. z. predstavuje všeobecnú právnu úpravu týkajúcu sa hospodárenia a nakladania s verejnými prostriedkami. Vzhľadom na to, že na základe podnetov z aplikačnej praxe je potrebné zohľadniť určité špecifiká/osobitný režim vzťahujúci sa na prostriedky určené na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie a prostriedky určené na financovanie účelov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv o poskytnutí grantu uzatvorených medzi Slovenskou republikou a inými štátmi, navrhovaným vstupom sa vytvára legislatívny priestor na úpravu osobitných postupov, právnych vzťahov, práv a povinností vzťahujúcich sa na tieto prostriedky v osobitných predpisoch, ktorým je napríklad zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov, zákon č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov, zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

čl. II bod 2
Úpravou definície prostriedkov Európskej únie sa reaguje na nové programové obdobie 2014 – 2020. Prostriedky Európskej únie sú v Slovenskej republike poskytované prostredníctvom certifikačného orgánu, ktorým je v Slovenskej republike Ministerstvo financií SR a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Prostriedkami Európskej únie sú aj prostriedky, ktoré prijíma Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR z Európskeho poľnohospodárskeho fondu rozvoja vidieka a Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu.

čl. II bod 3
Úpravou sa reaguje na pripomienku uplatnenú Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Ide o zosúladenie terminológie zavedenej v návrhu zákona o rozvojovej spolupráci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý je v legislatívnom procese.

čl. II bod 4
Navrhovanou úpravou sa reaguje na nové programové obdobie 2014 – 2020 a vytvára sa legislatívny priestor na to, aby bolo možné prostriedky EÚ okrem Ministerstva financií SR, ktoré je certifikačným orgánom podľa zákona č. 292/2014 Z. z., v špecifických prípadoch prijímať priamo na osobitné účty iných ministerstiev v záujme flexibilného čerpania týchto prostriedkov v rozsahu dohodnutom s ministerstvom financií.

čl. II bod 5
Podľa navrhovaného vstupu sa možnosť vysporiadať protiprávny stav a tým predísť začatiu správneho konania ponecháva len v prípade, ak právnická osoba alebo fyzická osoba sama zistí porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. c) a d) alebo zistí v rámci kontroly alebo vnútorného auditu porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. c) a d). Vysporiadanie protiprávneho stavu, resp. odvedenie finančných prostriedkov je nutné vykonať do dňa skončenia kontroly alebo vnútorného auditu, avšak najneskôr do začatia vládneho auditu. Ak sa porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. c) a d) zistí pri výkone vládneho auditu, správne konanie sa začne. Porušenie finančnej disciplína podľa § 31 ods. 1 písm. b) nie je potrebné osobitne upravovať, pretože v prípade, ak osoba sama zistí porušenie finančnej disciplíny a protiprávny stav odstráni do skončenia kontroly, resp. auditu, odpadne dôvod na vydanie rozhodnutia, pretože za toto porušenie finančnej disciplíny sa ukladá penále za omeškanie s úhradou uloženého odvodu.

čl. II bod 6
Navrhovaným vstupom do § 31 ods. 9 sa precizuje ustanovenie tak, aby bolo jasné, že odvod, penále a pokutu môže ukladať a vymáhať ten orgán vykonávajúci kontrolu, auditujúci orgán alebo orgán dozoru štátu, ktorému takúto právomoc ustanoví osobitný predpis.

čl. II bod 7 a 10
Ide o legislatívno-technické úpravy súvisiace s novým návrhom zákona, ktorý je obsiahnutý v čl. I.

čl. II bod 8
Podľa doterajšej platnej právnej úpravy sa oznamuje každé porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. a) až n), ktoré zistí orgán oprávnený na výkon kontroly alebo vládneho auditu a protiprávny stav nebol odstránený podľa tohto alebo osobitného zákona. Navrhovanou úpravou v § 31 ods. 10 sa reaguje na požiadavku vyplývajúcu z aplikačnej praxe, aby sa oznamovacia povinnosť vzťahovala len na tie porušenia finančnej disciplíny, za ktoré sa ukladá finančná sankcia. Zároveň sa rovnako ako podľa doterajšej platnej úpravy oznamovacia povinnosť nevzťahuje na porušenia finančnej disciplíny, ktoré právnická osoba alebo fyzická osoba vysporiadala podľa § 31 ods. 4 tohto zákona alebo podľa osobitného zákona.

čl. II bod 9
Predmetný návrh má za cieľ zjednodušiť vymáhanie nehospodárne vynaložených prostriedkov Európskej únie a prostriedkov štátneho rozpočtu určených na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie. V prípade takéhoto znenia nového odseku novely zákona bude upravená povinnosť auditujúcich orgánov začať správne konanie (vymáhanie verejných prostriedkov) pre porušenie princípu hospodárnosti zo strany prijímateľov nenávratného finančného príspevku vo výške vyčíslenej nehospodárnosti. Európska komisia pri svojich auditoch nehospodárnosť častokrát identifikuje, čo má za následok udelenie príslušnej finančnej opravy.

čl. II bod 11
Navrhovaným znením sa v súlade s doterajším výkladom v rámci pojmu verejné prostriedky explicitne vyjadruje skutočnosť, dokedy sa finančné prostriedky poskytnuté subjektom verejnej správy fyzickej osobe alebo právnickej osobe považujú za verejné.

čl. II bod 12
Prechodným ustanovením v § 37i sa navrhuje úprava k novému zneniu ustanovenia § 31 ods. 15 zákona, podľa ktorého sa za porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 odseku 1 písm. j) pri nakladaní s prostriedkami Európskej únie a prostriedkami štátneho rozpočtu na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie sa ukladá odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny. Navrhovanou úpravou sa za porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. j) pri nakladaní s prostriedkami Európskej únie a prostriedkami štátneho rozpočtu na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, ku ktorému došlo pred 1. januárom 2016 ukladá odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny, ak je to pre fyzickú osobu alebo právnickú osobu priaznivejšie, v opačnom prípade sa uplatní postup podľa § 32 tohto zákona.

čl. III
Štandardným zabezpečovacím prostriedkom využívaným v prostredí poskytovania pomoci zo štrukturálnych fondov v rámci programového obdobia 2007-13 bolo záložné právo. Prax však ukázala, že v niektorých prípadoch nie je využitie záložného práva možné alebo účelné, preto sa pre účely zabezpečenia pohľadávok z príspevkov v rámci programového obdobia 2014-20 navrhuje umožniť pre riadiace orgány využitie ďalšieho zabezpečovacieho prostriedku, ktorým je zmenka. Zmenka je individuálne emitovaný, obchodovateľný a prevoditeľný cenný papier, ktorý plní úverovú, platobnú a zabezpečovaciu funkciu. Zmenka, podobne ako zmluvná pokuta, nezabezpečuje majetok, z ktorého by sa prípadná pohľadávka mohla uspokojovať. Na rozdiel od zmluvnej pokuty však ide o najrýchlejší spôsob, ako môže veriteľ získať exekučný titul, t. j. oprávnenie postihnúť celý majetok prijímateľa, keďže existuje inštitút zmenkového platobného rozkazu, pričom možnosti dlžníka brániť sa pri formálne správne vyplnenej zmenke, sú veľmi malé a konanie je veľmi rýchle. Z praktickej aplikácie zároveň vyplynulo, že najefektívnejším zabezpečením pohľadávok je prípad, kedy prijímateľ nakladá so svojim majetkom (napr. predmetom projektu). Ak to nie …

čl. IV

čl. IV bod 1
Ustanovuje sa možnosť aby v rámci operačných programov spadajúcich do cieľa Európska územná spolupráca (programy cezhraničnej spolupráce a program INTERACT) bolo možné prostriedky Európskej únie prevádzať zo strany certifikačného orgánu z mimorozpočtového účtu Ministerstva financií SR buď priamo prijímateľovi (tak ako tomu bolo doteraz) alebo aj prostredníctvom platobných jednotiek (tak ako je tomu u operačných programov, ktoré nespadajú do Európskej územnej spolupráce).

čl. IV bod 2
Štandardným zabezpečovacím prostriedkom využívaným v prostredí poskytovania pomoci zo štrukturálnych fondov v rámci programového obdobia 2007-13 bolo záložné právo. Prax však ukázala, že v niektorých prípadoch nie je využitie záložného práva možné alebo účelné, preto sa pre účely zabezpečenia pohľadávok z príspevkov v rámci programového obdobia 2014-20 navrhuje umožniť pre riadiace orgány využitie ďalšieho zabezpečovacieho prostriedku, ktorým je zmenka. Zmenka je individuálne emitovaný, obchodovateľný a prevoditeľný cenný papier, ktorý plní úverovú, platobnú a zabezpečovaciu funkciu. Zmenka, podobne ako zmluvná pokuta, nezabezpečuje majetok, z ktorého by sa prípadná pohľadávka mohla uspokojovať. Na rozdiel od zmluvnej pokuty však ide o najrýchlejší spôsob, ako môže veriteľ získať exekučný titul, t. j. oprávnenie postihnúť celý majetok prijímateľa, keďže existuje inštitút zmenkového platobného rozkazu, pričom možnosti dlžníka brániť sa pri formálne správne vyplnenej zmenke, sú veľmi malé a konanie je veľmi rýchle. Z praktickej aplikácie zároveň vyplynulo, že najefektívnejším zabezpečením pohľadávok je prípad, kedy prijímateľ nakladá so svojim majetkom (napr. predmetom projektu). Ak to nie …

čl. IV bod 3
V súvislosti so zmenou § 9 ods. 2 písm. f) (čl. IV bod 1 návrhu zákona), ktorým sa ustanovuje možnosť, aby v mimorozpočtového účtu Ministerstva financií SR buď priamo prijímateľovi (tak ako tomu bolo doteraz) alebo aj prostredníctvom platobných jednotiek (tak ako je tomu u operačných programov, ktoré nespadajú do Európskej územnej spolupráce) je potrebné túto zmenu reflektovať aj v § 32 ods. 5. Prijímateľ, ktorým je štátna rozpočtová organizácia bude realizovať výdavky z mimorozpočtového účtu len v prípade, ak sú mu poskytnuté priamo prevodom z účtu certifikačného orgánu. V prípade poskytnutia príspevku prostredníctvom platobnej jednotky, bude prijímateľ – štátna rozpočtová organizácia využívať svoje štandardné rozpočtové účty.

čl. IV bod 4
Špecifikuje sa, že suma prostriedkov, ktorá sa majú vrátiť v prípade ich navýšenia na základe právoplatného rozhodnutia poskytovateľa vydaného v správnom konaní podľa odseku 3 alebo podľa odseku 5 je príjmom štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a navýšený „polnásobok“ sa neodvádza na mimorozpočtový účet Ministerstva financií SR.

čl. IV bod 5
Legislatívno-technická oprava nadbytočného vnútorného odkazu.

čl. IV bod 6
V rámci poskytovania finančných prostriedkov EÚ a ŠR v podmienkach SR sa tieto prostriedky poskytujú na základe zmluvy uzavretej podľa Obchodného zákonníka, kde sa stanovia podmienky, za ktorých bude príspevok poskytnutý. V prípade, ak sa dané podmienky nedodržia a nastane situácia, kedy je potrebné žiadať od prijímateľa vrátenie finančných prostriedkov vyplatených na základe tejto zmluvy, dochádza v mnohých prípadoch k stavu, že porušenie zmluvy o poskytnutí NFP nemusí v plnej miere napĺňať podstatu porušenia finančnej disciplíny v rozsahu definovanom v § 31. Praktická realizácia ukázala, že v mnohých prípadoch je nutné a niekedy aj efektívnejšie domáhať sa vrátenia finančných prostriedkov nie režimom, na ktorý odkazuje poznámka pod čiarou č. 106, ale práve uplatnením svojich nárokov súdnou cestou. Návrh zmeny reflektuje na praktické skúsenosti s vymáhaním finančných prostriedkov, ako aj na judikatúru SD EÚ, v zmysle ktorej ,,o sporoch týkajúcich sa vymáhania prostriedkov, ktoré boli podľa práva Spoločenstva vyplatené neoprávnene, musia v prípade neexistencie ustanovení spoločenstva rozhodovať vnútroštátne súdy podľa svojho …

čl. IV bod 7
Zavádza sa osobitná úprava v súvislosti s novelou § 31 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Doplnením ustanovenia sa zabezpečí, že v prípade porušenia finančnej disciplíny, ak prijímateľ vráti poskytnutý príspevok alebo jeho časť, resp. za účelom vrátenia uzatvorí dohodu o splátkach / dohodu o odklade plnenia, nezačne sa správne konanie o porušení finančnej disciplíny. Ustanovenie je založené na princípe zavedenom v doplnenom znení § 1 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z., v zmysle ktorého osobitný predpis môže stanoviť odchylnú úpravu oproti rozpočtovým pravidlám pre prostriedky určené na financovanie spoločných programov SR a EÚ.

čl. IV bod 8
Pre účely efektívnejšieho vysporiadania prostriedkov sa umožňuje uzatváranie dohôd o splátkach / o odklade plnenia aj v prípadoch, kedy už došlo k vydaniu rozhodnutia v správnom konaní zo strany poskytovateľa pri porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania.

čl. V
Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje dňom 1. januára 2016. Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky 26. augusta 2015. Robert Fico, v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Peter Kažimír, v. r. podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky

čl. CLX

čl. CLX bod 1 a 2
V navrhovanej úprave sa ruší povinnosť fyzickej osoby, právnickej osoby a členov štatutárneho orgánu právnickej osoby predkladať úradu výpis z registra trestov. Tieto osoby na účel preukázania bezúhonnosti poskytnú úradu údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým úrad získa výpis z registra trestov.

čl. CLX bod 3, 4 a 5
Navrhovaná úprava ruší povinnosť dokladovať údaje, ktoré si vie úrad z vlastnej činnosti overiť z informačných systémov verejnej správy.

čl. I

čl. I bod 1 (poznámka pod čiarou k odkazu 1)
Legislatívno-technická úprava, v nadväznosti na účinnosť zákona č. 423/2015 Z. z. o štatutárnom audite a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, ktorý nahradil a zrušil zákon č. 540/2007 Z. z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

čl. I bod 2 (§ 2 písm. g)) §
Doplnená definícia oprávnenej osoby o Ministerstvo financií SR (ďalej len „ministerstvo financií“) a Úrad vládneho auditu aj v prípade, ak hodnotia kvalitu vykonávania finančnej kontroly a auditu. Špecifikácia oprávnenej osoby vyplynula z ustanovenia nového § 10a, podľa ktorého hodnotenie kvality vykonávania finančnej kontroly a auditu predstavuje samostatný proces, ktorý sa bude riadiť základnými pravidlami finančnej kontroly a auditu podľa § 20 až 27 zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 357/2015 Z. z.“).

čl. I bod 3 (§ 2 písm. h)) §
Doplnená definícia povinnej osoby o orgán verejnej správy, útvar, resp. osobu, ak sa u nich vykonáva hodnotenie kvality vykonávania finančnej kontroly a auditu. Špecifikácia povinnej osoby vyplynula z ustanovenia nového § 10a, podľa ktorého hodnotenie kvality predstavuje samostatný proces auditujúceho orgánu, ktorý sa bude riadiť základnými pravidlami finančnej kontroly a auditu podľa § 20 až 27 zákona č. 357/2015 Z. z.

čl. I bod 4 (§ 2 písm. i)) §
Upravená definícia prizvanej osoby v tom zmysle, že prizvaná osoba sa účastní na administratívnej finančnej kontrole, finančnej kontrole na mieste alebo audite. Uvedené sa navrhuje vzhľadom na skutočnosť, že nie vždy prizvaná osoba vykonáva administratívnu finančnú kontrolu, finančnú kontrolu na mieste alebo audit, ale jej činnosť spočíva napríklad len v odbornom posúdení určitej skutočnosti.

čl. I bod 5 (poznámka pod čiarou k odkazu 6)
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 6 (§ 2 písm. s)) §
Doplnená definícia hodnotenia kvality vykonávania finančnej kontroly a auditu z dôvodu, že do návrhu zákona boli doplnené osobitné ustanovenia o hodnotení kvality vykonávania finančnej kontroly a auditu auditujúcim orgánom. Snahy ministerstva financií sú zefektívniť hodnotenie kvality vykonávania finančnej kontroly a auditu a z toho dôvodu je potrebné upraviť ho samostatnými ustanoveniami. Hodnotenie kvality vykonávania finančnej kontroly a auditu má byť zamerané najmä na procesnú stránku výkonu finančnej kontroly a auditu a ich súlad s platnou legislatívou.

čl. I bod 7 (§ 3 písm. k)) §
Dopĺňa sa kompetencia ministerstva financií vzhľadom na úpravu ustanovení § 4 ods. 4 písm. b) a c) novely zákona. Uvedenou úpravou sa má zabezpečiť legislatívny priestor na obzvlášť závažné a komplikované prípady, ktoré vyžadujú, aby bolo správnym orgánom ministerstvo financií, ktoré bude ukladať a vymáhať sankcie za porušenie finančnej disciplíny.

čl. I bod 8 (§ 4 ods. 4 písm. b) a c)) §
Uvedené sa upravuje najmä z dôvodu, aby boli kompetencie Úradu vládneho auditu vo vzťahu k rozhodovaniu, ukladaniu a vymáhaniu sankcií za porušenie finančnej disciplíny obsiahnuté v jednom právnom predpise, nakoľko doteraz bola časť jeho kompetencií obsiahnutá aj v zákone č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vypustením relevantných ustanovení zo zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ich zlúčením s už existujúcimi ustanoveniami v zákone č. 357/2015 Z. z. vznikne jednotná úprava správneho konania a ukladania a vymáhania sankcií za porušenie finančnej disciplíny.

čl. I bod 9 (poznámka pod čiarou k odkazu 11)
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 10 (§ 5 ods. 1 písm. i)) §
Do činností, ktoré je orgán verejnej správy povinný zabezpečiť v súvislosti s riadnym zabezpečením a rozvíjaním finančného riadenia sa dopĺňa aj zavedenie a dodržiavanie pravidiel a postupov na účely zamedzenia a predchádzania korupcii. Uvedené súvisí najmä so snahami ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky bojovať s korupčným správaním, a taktiež v nadväznosti na odporúčania OECD.

čl. I bod 11 (§ 5 ods. 1 písm. l)) §
Ustanovenie sa dopĺňa v nadväznosti na potrebu zosúladenia textu zákona č. 357/2015 Z. z.

čl. I bod 12, 13 a 16 (poznámky pod čiarou k odkazom 13, 14 a 16)
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 14 (§ 6 ods. 3 písm. h)) §
Medzi ciele finančnej kontroly sa zaraďuje aj overenie postupu orgánu verejnej správy pri zabezpečovaní procesov s cieľom predchádzania korupcii tak, aby zamestnanci orgánu verejnej správy vykonávajúci finančnú kontrolu napomáhali fungovaniu protikorupčným procesom, ktoré má zabezpečiť orgán verejnej správy v rámci finančného riadenia.

čl. I bod 15 (§ 6 ods. 3 písm. j)) §
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na potrebu zosúladenia textu zákona č. 357/2015 Z. z.

čl. I bod 17 (§ 7 ods. 3) §
Špecifikácia vyjadrení, ktoré uvádzajú zamestnanci zodpovední za vykonanie základnej finančnej kontroly sa upravuje z dôvodu, že zamestnancom orgánov verejnej správy často nebolo zrejmé, že je potrebné uviesť vždy len jedno vyjadrenie, a že toto vyjadrenie tvorí obligatórnu náležitosť správne vykonanej základnej finančnej kontroly. Pri výkone základnej finančnej kontroly je potrebné uviesť jedno z troch vyjadrení, v závislosti od charakteru finančnej operácie alebo jej časti. Ak je finančná operácia alebo jej časť výsledkom predchádzajúceho procesu (napr. podpísanie zmluvy, ktorá je výsledkom verejného obstarávania) je možné uviesť vyjadrenie finančnú operáciu alebo jej časť je možné vykonať, prípadne nie je možné vykonať, ak sa overovaním zistil nesúlad s niektorými skutočnosťami podľa § 6 ods. 4 zákona č. 357/2015 Z. z. Uvedené vyjadrenie je možné použiť aj na vertikálnej úrovni, keď zamestnanci zodpovední za jednotlivé činnosti orgánu verejnej správy uvedú pri svojom overení, že vo finančnej operácii alebo jej časti je možné pokračovať a vedúci zamestnanec uvedie vyjadrenie, že finančnú operáciu alebo jej časť …

čl. I bod 18 (poznámka pod čiarou k odkazu 17)
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 19 (nový odkaz 18a) §
Navrhovaná úprava má za cieľ zabezpečiť, aby malo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR kompetenciu vykonávať finančnú kontrolu na mieste v prípadoch, ak iný členský štát vyplatí prostriedky subjektu so sídlom na území Slovenskej republiky, a to v nadväznosti na povinnosti plynúce z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky.

čl. I bod 20 (§ 10 ods. 2 písm. i)) §
Medzi ciele auditu sa dopĺňa aj cieľ overovať úroveň predchádzania korupcii, to znamená, ako má orgán verejnej správy nastavené protikorupčné procesy.

čl. I bod 21 (§ 10 ods. 2 písm. k)) §
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na potrebu zosúladenia textu zákona č. 357/2015 Z. z.

čl. I bod 22 (§ 10a) §
Do zákona č. 357/2015 Z. z. sa dopĺňa samostatné ustanovenie upravujúce hodnotenie kvality vykonávania finančnej kontroly a auditu. Od účinnosti zákona č. 357/2015 Z. z. ministerstvo financií a Úrad vládneho auditu hodnotili kvalitu vykonávania finančnej kontroly a auditu, avšak tento proces v zákone nebol bližšie popísaný. Cieľom hodnotenia kvality vykonávania finančnej kontroly a auditu je najmä dohliadať nad dodržiavaním ustanovení zákona č. 357/2015 Z. z., iných právnych predpisov (napr. zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), príslušných metodických usmernení a iných záväzných dokumentov audítorskou skupinou oprávnenej osoby, vnútorným audítorom, resp. zamestnancami orgánu verejnej správy vykonávajúcimi finančnú kontrolu. Hodnotenie kvality vykonávania finančnej kontroly a auditu sa môže vykonať na základe podnetu, ale aj na základe ročného plánu, ktorý vychádza z rizikovej analýzy. Impulzom pre hodnotenie kvality vykonávania vnútorného auditu môžu byť aj zaslané ročné správy o vykonaných vnútorných auditoch. Zavedením ustanovenia vzťahujúceho sa k hodnoteniu kvality vykonávania finančnej kontroly a …

čl. I bod 23 (§ 11) §
V ustanovení sa upravuje zloženie a kompetencie Výboru pre vnútorný audit a vládny audit (ďalej len „výbor“), vzhľadom na jeho špecifické postavenie v systéme. S ohľadom na doterajšiu prax a kompetencie výboru, bude mať ministerstvo financií troch zástupcov vrátane predsedu, a to z dôvodu, že v rámci ministerstva financií pôsobia popri útvare vnútorného auditu aj vládni audítori. Ostatní členovia výboru budú mať po jednom zástupcovi. Dopĺňa sa zástupca Úradu vládneho auditu, Úradu pre verejné obstarávanie, Protimonopolného úradu Slovenskej republiky a vypúšťa sa zástupca Ministerstva vnútra SR a Generálnej prokuratúry SR. Zároveň sa vypúšťa zástupca Najvyššieho kontrolného úradu SR, a to s ohľadom na zachovanie jeho nezávislého postavenia. Napriek tomu, že zástupca Najvyššieho kontrolného úradu SR už nebude členom výboru, bude informovaný o zasadnutiach výboru a bude mať možnosť sa ich zúčastniť v pozícii pozorovateľa bez hlasovacieho práva. Zmena zloženia výboru súvisí najmä s kompetenciou vykonávať poradenskú a konzultačnú činnosť pre správcov kapitoly štátneho rozpočtu, ministerstvo financií a Úrad vládneho auditu …

čl. I bod 24 (§ 12 ods. 5) §
Upravuje sa ustanovenie, v zmysle ktorého ministerstvo financií vedie zoznam vnútorných audítorov a zoznam vládnych audítorov. V súčasnosti zoznamy obsahujú aj odvolaných audítorov s uvedením dátumu odvolania, čo má za následok, že niektorí audítori sa v zozname nachádzajú aj viackrát, a to pri rôznych oprávnených osobách. Takáto evidencia nie je opodstatnená a v praxi pôsobí zmätočne. Na základe uvedeného, zoznamy budú obsahovať len vymenovaných vnútorných audítorov a vládnych audítorov, ktorí môžu aktuálne vykonávať audit pre danú oprávnenú osobu, t. j. v zoznamoch sa viac nebudú uvádzať vnútorní audítori a vládni audítori, ktorí už boli v danej oprávnenej osobe odvolaní.

čl. I bod 25 (§ 13 ods. 6) §
Uplynutie lehoty šesť mesiacov na opätovné vykonanie kvalifikačnej skúšky bolo znížené na obdobie troch mesiacov, keďže prax ukázala, že ustanovená lehota bola neprimerane dlhá, a že neexistuje žiaden dôvod brániaci jej skráteniu. Znížením lehoty by sa mala zabezpečiť vyššia úspešnosť absolvovania kvalifikačnej skúšky, a zároveň zníženie administratívnej záťaže. Dôvodom úpravy je aj to, že neprimerane dlhá lehota na opätovné vykonanie kvalifikačnej skúšky pôsobila pre záujemcov o vykonanie kvalifikačnej skúšky odradzujúco.

čl. I bod 26 a 28 (§ 14 ods. 2 až 4 a ods. 7) §
Úprava predmetných ustanovení súvisí s rozšírením kompetencie výboru o kompetenciu spolupracovať pri zabezpečovaní odborného vzdelávania, kompetenciu uznávať iné formy vzdelávania atď. Výbor bude mať na zabezpečenie administratívnych úkonov k dispozícii sekretariát, pričom podrobnosti budú upravené v štatúte výboru. Zároveň sa upravuje, že rovnakú vzdelávaciu aktivitu možno do odborného vzdelávania započítať len raz za kalendárny rok. V pôvodnom znení zákona č. 357/2015 Z. z. sa mohla vzdelávacia aktivita započítať len raz celkovo, čo bolo obmedzujúce v tom zmysle, že aj keď bolo potrebné pre vnútorného audítora alebo vládneho audítora absolvovať náročnejšiu tému aj viac rokov po sebe, započítaná mu mohla byť len raz.

čl. I bod 27 (poznámka pod čiarou k odkazu 21)
Oslobodenie od povinnosti vzdelávať sa, sa rozšírila aj o služobné voľno štátneho zamestnanca podľa zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe.

čl. I bod 29 (§ 15) §
Upravuje sa nadpis vzhľadom na navrhované doplnenie tohto ustanovenia.

čl. I bod 30 (§ 15 ods. 1 až 4) §
Niektoré činnosti ministerstva financií sa budú vykonávať prostredníctvom výboru, a to vzhľadom na rozšírenie jeho kompetencií v § 11 zákona č. 357/2015 Z. z. Výbor bude overovať plnenie povinností vnútorných audítorov a vládnych audítorov odborne sa vzdelávať podľa § 14 ods. 5 zákona č. 357/2015 Z. z. V prípade, ak si vnútorný audítor alebo vládny audítor nesplní túto povinnosť, výbor zašle návrh na jeho odvolanie ministerstvu financií alebo inému správcovi kapitoly štátneho rozpočtu, pričom ministerstvo financií alebo iný správca kapitoly štátneho rozpočtu má v takom prípade povinnosť odvolať vládneho audítora alebo vnútorného audítora. K uvedenej zmene dochádza najmä z dôvodu zabezpečenia nezávislého posudzovania iných foriem vzdelávania alebo lektorskej činnosti (nad rámec odborného vzdelávania, ktoré zabezpečuje ministerstvo financií) ako súčasť odborného vzdelávania, ktoré musí audítor absolvovať v rozsahu stanovenom zákonom. Zároveň dochádza ku gramatickej úprave v tom zmysle, že na odvolanie vládneho audítora a vnútorného audítora ministerstva financií zasiela výboru návrh ministerstvo financií a návrh na odvolanie vnútorného audítora iného správcu …

čl. I bod 31 (§ 15 ods. 5 a 6) §
Navrhovaná úprava reflektuje na kompetencie výboru, ktorý podľa § 11 ods. 2 písm. b) posudzuje návrh na odvolanie vnútorného audítora alebo vládneho audítora vypracovaný ministerstvom financií na základe výsledkov hodnotenia kvality a návrh na odvolanie vnútorného audítora alebo vládneho audítora z dôvodu relevantnej zmeny, skončenia alebo zániku štátnozamestnaneckého pomeru, služobného pomeru alebo pracovného pomeru.

čl. I bod 32 (§ 15 ods. 8) §
Doplnená úprava zániku výkonu funkcie vnútorného audítora a vládneho audítora aj o skutočnosti, ktoré doteraz platný zákon č. 357/2015 Z. z. neupravoval. Všetky tieto skutočnosti automaticky zakladajú dôvody na zánik výkonu funkcie vymenovaného vnútorného audítora a vládneho audítora.

čl. I bod 33 (§ 16 ods. 1) §
Ustanovenie sa upravuje za účelom zabezpečenia nezávislosti vnútorného auditu aj od výkonu vládneho auditu, pričom uvedené sa týka len vnútorného auditu ministerstva financií.

čl. I bod 34 (§ 18 ods. 1 písm. a)) §
Upravuje sa povinnosť zasielať aj zmeny plánov vnútorného auditu, ktoré sa v praxi vykonávajú formou dodatkov k plánom. Uvedené sa upravuje z dôvodu, aby relevantné orgány, t. j. ministerstvo financií a Najvyšší kontrolný úrad SR, mali prehľad o plánovaných aktivitách jednotlivých útvarov vnútorného auditu, a aby mohli efektívnejšie koordinovať svoje vlastné kontrolné aktivity.

čl. I bod 35 (§ 18 ods. 1 písm. c)) §
Rozširuje sa povinnosť uchovávať dokumentáciu vnútorného auditu aj o dokumentáciu preukazujúcu prípravu, tvorbu a zmenu plánov vnútorného auditu. Uvedené súvisí najmä s preukázaním splnenia požiadaviek vyplývajúcich z relevantných ustanovení zákona č. 357/2015 Z. z. a príslušných metodických usmernení napr. za účelom hodnotenia kvality vykonávania vnútorného auditu.

čl. I bod 36 (§ 19 ods. 2) §
Ustanovenie sa dopĺňa s ohľadom na situáciu, keď je výkon vládneho auditu zabezpečený viacerými oprávnenými osobami. Znamená to, že ak napríklad vykonáva vládny audit spoločne ministerstvo financií a Úrad vládneho auditu a vedúci audítorskej skupiny, t. j. vymenovaný vládny audítor, pod vedením ktorého sa vykonáva vládny audit je zamestnancom ministerstva financií, poverenie na vykonanie vládneho auditu bude podpísané ministrom financií SR, alebo ním písomne splnomocneným vedúcim zamestnancom.

čl. I bod 37 (poznámka pod čiarou k odkazu 23)
Úprava poznámky pod čiarou v nadväznosti na zmenu zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 361/2014 Z. z.

čl. I bod 38 (§ 19 ods. 4) §
Úprava reflektuje na potrebu zjednotenia terminológie v súvislosti s tým, že oprávnená osoba navrhuje odporúčania, v nadväznosti na ktoré povinná osoba prijíma konkrétne opatrenia.

čl. I bod 39 (§ 20 ods. 1) §
V platnej právnej úprave sa administratívna finančná kontrola začína prvým úkonom povinnej osoby voči oprávnenej osobe, čo je napr. zaslanie žiadosti o poskytnutie príspevku/dotácie, zaslanie dokladov a podobne. Začatie administratívnej finančnej kontroly sa rozširuje o prvý úkon oprávnenej osoby voči povinnej osobe. Stane sa to najmä v prípadoch, keď po ukončení prvej administratívnej finančnej kontroly nastanú významné skutočnosti, ktoré budú vyžadovať vykonanie opätovnej administratívnej finančnej kontroly, napr. zistenia iných kontrolných orgánov. V praxi sa viackrát vyskytla potreba začatia administratívnej finančnej kontroly, avšak oprávnená osoba ju nemohla začať bez toho, aby povinná osoba vykonala prvý úkon. Takéto situácie sa riešili vykonaním finančnej kontroly na mieste, čo však predstavovalo zvýšenú administratívnu a časovú záťaž. Zároveň sa upravuje, že opätovnou administratívnou finančnou kontrolou nemusia byť overené všetky skutočnosti, ktoré boli overené predchádzajúcou administratívnou finančnou kontrolou.

čl. I bod 40 (§ 20 ods. 2 písm. a)) §
Ustanovenie sa dopĺňa o oprávnenie oprávnenej osoby, podľa ktorého je, okrem vyžadovania predkladania informácií, dokladov alebo iných podkladov súvisiacich s výkonom finančnej kontroly alebo auditu, oprávnená aj vyhotovovať si ich fotokópie a nakladať s nimi za účelom zabezpečenia vyhotovenia spisu z vykonanej finančnej kontroly alebo auditu a preukázania zistených skutočností.

čl. I bod 41, 42, 53 a 54 (§ 20 ods. 2 písm. c) až f), § 21 ods. 3 písm. e) až h §
Doterajší systém overovania splnených opatrení prijatých na nápravu zistených nedostatkov a na odstránenie príčin ich vzniku povinnou osobou sa nahrádza novým systémom v nadväznosti na podnety vyplývajúce z aplikačnej praxe. Upravuje sa povinnosť povinnej osoby predložiť oprávnenej osobe v lehote určenej oprávnenou osobou písomný zoznam opatrení prijatých na nápravu nedostatkov a na odstránenie príčin ich vzniku (ďalej len „písomný zoznam prijatých opatrení“), resp. ho na požiadanie oprávnenej osoby prepracovať a predložiť písomný zoznam prijatých opatrení v lehote stanovenej oprávnenou osobou, ak oprávnená osoba vyžadovala jeho prepracovanie. Povinná osoba má následne, po uplynutí lehoty na splnenie opatrení prijatých na nápravu zistených nedostatkov a na odstránenie príčin ich vzniku (ďalej len „splnenie prijatých opatrení“), povinnosť na vyžiadanie oprávnenej osoby, predložiť dokumentáciu preukazujúcu splnenie prijatých opatrení. Nepôjde teda o ďalší zoznam alebo správu, ale o samotnú dokumentáciu preukazujúcu splnenie prijatých opatrení. Oprávnenej osobe prislúcha právo vyžadovať od povinnej osoby predloženie písomného zoznamu prijatých opatrení, a taktiež preukázanie splnenia prijatých opatrení za účelom overenia …

čl. I bod 43 (poznámka pod čiarou k odkazu 26)
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 44 a 50 (§ 20 ods. 4 písm. b) a c) a § 21 ods. 1 písm. b)) §
V rámci uvedených ustanovení sa upravuje námietkové konanie. Povinná osoba má oprávnenie oboznámiť sa s návrhom čiastkovej správy alebo s návrhom správy jeho doručením, ak boli zistené nedostatky. Následne je povinná osoba oprávnená podať v lehote určenej oprávnenou osobou písomné námietky k zisteným nedostatkom, navrhnutým odporúčaniam, k lehote na predloženie písomného zoznamu prijatých opatrení a k lehote na splnenie prijatých opatrení. Oprávnená osoba má povinnosť preveriť opodstatnenosť predložených námietok, pričom v prípade, ak ich vyhodnotí ako opodstatnené, zohľadní ich v čiastkovej správe alebo správe, a ak ich vyhodnotí ako neopodstatnené, uvedie ich v čiastkovej správe alebo správe spolu s odôvodnením ich neopodstatnenosti. Odôvodnenie by malo byť nápomocné a edukatívne pre povinnú osobu, pričom by nemalo ísť len o strohé konštatovanie toho, že námietka je neopodstatnená.

čl. I bod 45 (§ 20 ods. 4 písm. e)) §
Podľa platnej právnej úpravy sa podozrenia zo spáchania trestného činu, priestupku alebo iného správneho deliktu neuvádzajú v návrhu čiastkovej správy, návrhu správy, čiastkovej správe alebo správe. Najmä pri správnych deliktoch uvedené ustanovenie spôsobovalo problémy, nakoľko išlo zväčša o nedostatky formálneho charakteru, ktoré v niektorých prípadoch tvoria podstatnú časť správ z vykonaných finančných kontrol a auditov. Doplnením, že tieto podozrenia sa v návrhu čiastkovej správy, návrhu správy, čiastkovej správe alebo správe neuvádzajú v prípadoch hodných osobitného zreteľa, sa umožňuje zamestnancom oprávnenej osoby posúdiť každý prípad individuálne. Takýmito prípadmi sa rozumejú najmä situácie, kedy by uvedením podozrenia v návrhu čiastkovej správy, návrhu správy, čiastkovej správe alebo správe mohlo dôjsť k zmareniu trestného konania alebo iného konania podľa osobitného predpisu. V praxi pôjde napríklad o podozrenie zo spáchania trestného činu subvenčného podvodu, machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe, poškodzovania finančných záujmov Európskej únie a pod.

čl. I bod 46 (§ 20 ods. 5 písm. a)) §
K zmene dochádza z dôvodu, že v zmysle predchádzajúcej úpravy mala oprávnená osoba povinnosť oznámiť povinnej osobe termín výkonu finančnej kontroly na mieste alebo auditu. Pojem „termín“ sa vykladal ako časový úsek od začatia výkonu finančnej kontroly na mieste alebo auditu po ich skončenie. Uvedené však v praxi spôsobovalo problémy, nakoľko oprávnená osoba nemusí v čase začatia výkonu finančnej kontroly na mieste alebo auditu vedieť odhadnúť termín ich skončenia, keďže tento závisí nielen od cieľov finančnej kontroly na mieste a auditu, ale aj od rozsahu overovanej dokumentácie a viacerých nepredvídateľných skutočností, ktoré sa môžu objaviť v priebehu finančnej kontroly na mieste alebo auditu.

čl. I bod 47 (§ 20 ods. 5 písm. b)) §
Úprava zabezpečuje zjednotenie terminológie zákona č. 357/2015 Z. z.

čl. I bod 48 (§ 20 ods. 6) §
Precizuje sa fikcia doručenia návrhu čiastkovej správy/návrhu správy povinnej osobe. Navrhovaná úprava vychádza z ustanovení Civilného sporového poriadku.

čl. I bod 49 (§ 20 ods. 7 a 8) §
Upravuje sa inštitút prerokovania návrhu čiastkovej správy/návrhu správy v tom zmysle, že zamestnanci vykonávajúci vnútorný audit alebo vládny audit neprerokujú návrh čiastkovej správy/návrh správy, ale prerokujú s povinnou osobou negatívne a pozitívne skutočnosti zistené počas auditu, a to pred doručením návrhu čiastkovej správy/návrhu správy povinnej osobe na oboznámenie. Úprava ustanovenia vyplynula z doterajšej praxe.

čl. I bod 51 (§ 21 ods. 3 písm. a)) §
Rozširuje sa povinnosť povinnej osoby predložiť na vyžiadanie oprávnenej osoby aj výsledky vnútorných kontrol a vnútorných auditov. Uvedené sa dopĺňa v nadväznosti na podnety vyplývajúce z aplikačnej praxe, a zároveň z dôvodu potreby zabezpečenia komplexnosti informácií o fungovaní finančného riadenia v povinnej osobe.

čl. I bod 52 (§ 21 ods. 3 písm. b)) §
Vzhľadom na doplnené oprávnenie oprávnenej osoby vyhotovovať si kópie dokladov a iných podkladov predložených povinnou osobou v rámci výkonu finančnej kontroly a auditu sa dopĺňa povinnosť povinnej osoby umožniť oprávnenej osobe vyhotovovať si tieto kópie.

čl. I bod 55 (§ 21 ods. 5 a 6) §
Uvedené sa upravuje v nadväznosti na aplikačnú prax, nakoľko návrh správy sa pri výkone auditu doručuje povinnej osobe až po prerokovaní skutočností zistených počas auditu, pričom prerokovanie má byť zamerané nielen na nedostatky, ale aj na pozitívne zistené skutočnosti. Úprava vyplýva taktiež zo skutočnosti, že povinná osoba na prerokovaní ešte nedisponuje návrhom správy, nakoľko s týmto sa oboznámi až po jeho doručení.

čl. I bod 56 (§ 22 ods. 1) §
Špecifikuje sa doterajšia právna úprava a ustanovuje sa, že ak sa vykonáva administratívna finančná kontrola aj finančná kontrola na mieste tej istej finančnej operácie alebo jej časti, môže sa vypracovať jeden spoločný návrh čiastkovej správy alebo návrh správy a jedna spoločná čiastková správa alebo správa z administratívnej finančnej kontroly a finančnej kontroly na mieste. Uvedené sa zaviedlo z dôvodu, aby bolo jasné, že spoločná správa bude obsahovať zistenia z vykonanej administratívnej finančnej kontroly a súčasne aj finančnej kontroly na mieste. Spoločná správa z administratívnej finančnej kontroly a finančnej kontroly na mieste nepredstavuje „nový typ“ správy a na jej náležitosti, resp. obsah sa vzťahujú rovnaké ustanovenia ako pri návrhu čiastkovej správy/návrhu správy alebo čiastkovej správe/správe z administratívnej finančnej kontroly alebo finančnej kontroly na mieste (§ 22 ods. 3 a 4).

čl. I bod 57 (§ 22 ods. 2 písm. a)) §
Rozširuje sa možnosť vypracovať čiastkovú správu aj vtedy, ak je potrebné finančnú kontrolu alebo audit skončiť v časti finančnej kontroly alebo auditu, napr. ak je potrebné samostatne skončiť niektorý z cieľov finančnej kontroly alebo auditu. Uvedené vyplýva zo skutočnosti, že v aplikačnej praxi nebolo možné označiť všetky prípady overovania ako finančné operácie, resp. ich časti. Väčšinou sa tento problém objavoval pri výkone auditu, nakoľko audit overuje komplexnejší rozsah, a teda nielen finančné operácie.

čl. I bod 58 (§ 22 ods. 3 písm. b)) §
Navrhovaná úprava zjednocuje podmienky výkonu vnútorného auditu a vládneho auditu v prípadoch, keď z dôvodov hodných osobitného zreteľa nie je možné získať podpisy zamestnancov oprávnenej osoby alebo prizvanej osoby, ktorí vykonávali audit.

čl. I bod 59 (§ 22 ods. 3 písm. e)) §
Ako povinná náležitosť návrhu čiastkovej správy/návrhu správy sa už neuvádza návrh opatrenia, ale len návrh odporúčania. Uvedené vyplýva zo zjednotenia týchto pojmov, keďže odporúčanie sa ako jediné bude uvádzať k zistenému nedostatku, ako návrh na jeho odstránenie.

čl. I bod 60 (§ 22 ods. 3 písm. f)) §
K návrhu čiastkovej správy/návrhu správy sa navrhuje prikladať zoznam podkladov preukazujúcich zistené nedostatky. Ide o precizovanie existujúcich ustanovení. Existujúce podklady má povinná osoba v rámci vlastnej dokumentácie a oprávnená osoba disponuje ich kópiami, ktoré sú súčasťou spisu k vykonanej finančnej kontrole alebo auditu.

čl. I bod 61 až 63 (§ 22 ods. 3 písm. h) až j) a ods. 4 písm. b) až e)) §
Upravujú sa náležitosti návrhu čiastkovej správy/návrhu správy vzhľadom na nový navrhovaný systém overovania prijatých opatrení a následného overovania splnenia prijatých opatrení.

čl. I bod 64 (§ 22 ods. 5) §
Legislatívno-technická úprava vzhľadom na zmenu pojmu „prerokovanie návrhu čiastkovej správy a návrhu správy“ na „prerokovanie skutočností zistených počas auditu“.

čl. I bod 65 (§ 22 ods. 6) §
Novelou zákona sa umožňuje skončiť administratívnu finančnú kontrolu, finančnú kontrolu na mieste a audit aj iným spôsobom ako zaslaním správy, konkrétne vyhotovením záznamu s uvedením dôvodov ich zastavenia. Za prípady hodné osobitného zreteľa sú považované prípady, kedy pokračovanie kontroly neplní svoj účel a je potrebné skončiť finančnú kontrolu alebo audit inak ako zaslaním správy. Takýmito prípadmi sa rozumie napríklad zánik povinnej osoby alebo iná prekážka ktorá znemožňuje výkon finančnej kontroly alebo auditu. Uvedené vyplýva okrem iného aj zo skúseností z výkonu administratívnej finančnej kontroly, kedy povinná osoba vzala späť dokumentáciu predloženú k výkonu administratívnej finančnej kontroly, pričom v takomto prípade musela byť administratívna finančná kontrola skončená riadnym spôsobom, t. j. zaslaním správy aj napriek tomu, že stratila svoje opodstatnenie. Zároveň sa oprávnenej osobe ukladá povinnosť zaslať vyhotovený záznam povinnej osobe, pričom oprávnená osoba by tak mala urobiť čo najskôr. Povinnosť zaslať vyhotovený záznam povinnej osobe sa nevzťahuje na prípady, kedy povinná osoba zanikla.

čl. I bod 66 (§ 24 ods. 1 až 3) §
Inštitút prizvanej osoby sa upravuje v tom zmysle, že prizvaná osoba sa účastní na administratívnej finančnej kontrole, finančnej kontrole na mieste alebo audite. K úprave dochádza najmä vzhľadom na skutočnosť, že nie vždy prizvaná osoba vykonáva administratívnu finančnú kontrolu, finančnú kontrolu na mieste alebo audit, ale jej činnosť spočíva napríklad len v odbornom posúdení určitej skutočnosti.

čl. I bod 67 (poznámka pod čiarou k odkazu 27)
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 68 (§ 26) §
Dopĺňa sa povinnosť oznámenia pochybnosti o nepredpojatosti a možnosť namietať predpojatosť aj o osobu, ktorú na vykonanie základnej finančnej kontroly schválilo uznesením obecné zastupiteľstvo. Tieto situácie sa budú týkať najmä malých obcí, ktoré nemajú dostatok zamestnancov na vykonávanie základnej finančnej kontroly.

čl. I bod 69 (§ 28 ods. 3) §
Upravuje spôsob určenia výšky pokuty podľa § 28 ods. 3 zákona č. 357/2015 Z. z. Spôsob určenia výšky pokuty - najviac do sumy vyššieho čerpania verejných financií predstavoval v aplikačnej praxi problémy vzhľadom na to, že niektoré pochybenia v rámci finančnej kontroly a vládneho auditu medzinárodných zdrojov nie je možné presne vyčísliť, pričom pokuta sa stanovuje ako percentuálny podiel z hodnoty verejných financií, ktoré boli neoprávnene poskytnuté alebo použité.

čl. I bod 70 a 71 (§ 28 ods. 4 písm. a) a ods. 5) §
Zavádza sa nová možnosť uloženia sankcie za porušenie povinností vyplývajúcich z § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 357/2015 Z. z. Uvedená úprava vyplýva z požiadaviek legislatívy EÚ a má slúžiť na zabezpečenie sankčného mechanizmu vo vzťahu k individuálnym alebo systémovým nezrovnalostiam zisteným oprávnenou osobou v operáciách (napr. projekt) alebo programoch/operačných programoch.

čl. I bod 72, 73, 74 a 76 (§ 28 ods. 8 až 11, 13, 14 a 15) §
Úprava vnútorných odkazov v zákone č. 357/2015 Z. z.

čl. I bod 75 (§ 28 ods. 11) §
Predlžuje sa subjektívna lehota z jedného roka na obdobie troch rokov. Uvedená úprava vyplýva z aplikačnej praxe, nakoľko stanovená lehota sa ukázala ako veľmi krátka pre celý proces správneho konania, čím sa v praxi stávalo uloženie pokuty ťažko realizovateľným.

čl. I bod 77 (§ 30a) §
Dopĺňa sa prechodné ustanovenie, ktoré má za cieľ upraviť situáciu, ak boli vládni audítori iných ministerstiev ako ministerstva financií vymenovaní podľa zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a neboli odvolaní účinnosťou nového zákona. Aktuálne znenie zákona č. 357/2015 Z. z. neumožňuje odvolanie vládnych audítorov iných ministerstiev ani zo strany ministerstva financií, ani zo strany štatutárneho orgánu iného správcu kapitoly štátneho rozpočtu, a to napriek skutočnosti, že nevykonávajú vládny audit alebo v prípade, že neplnia podmienky odborného vzdelávania podľa zákona č. 357/2015 Z. z. Príslušní vládni audítori sú uvedení v zozname vládnych audítorov, pričom niektorí z nich sú uvedení súbežne aj v zozname vnútorných audítorov. Táto skupina vládnych audítorov bola vymenovaná príslušnými štatutárnymi orgánmi orgánov verejnej správy, pričom podľa súčasne platnej právnej úpravy môže odvolávať vládnych audítorov len ministerstvo financií. Nakoľko vzniklo právne vákuum a vládni audítori iných ministerstiev ako ministerstva financií ani reálne nemôžu …