Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24S/144/2018 z 20. 11. 2019

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/144/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6018200686
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6018200686.2

Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ivany
Datlovej a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Petra Molčana v právnej veci žalobcu: Obec Veľké
Kršteňany, Veľké Kršteňany 157, 958 03 Partizánske, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou
HKP Legal s.r.o. so sídlom Križkova 9, 811 04 Bratislava, IČO: 36 727 334, konajúcou advokátom
a konateľom Mgr. Petrom Kubovičom, proti žalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej republiky,
Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava, IČO: 00 151 742, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia
žalovaného č: MF/013956/2018-243/1071 z 21. augusta 2018 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Ministerstva financií SR č: MF/013956/2018-243/1071 z 21. augusta 2018 a Rozhodnutie
Úradu vládneho auditu č: 16/4891/18/030 z 3. mája 2018 z r u š u j e a v e c v r a c i a prvostupňovému
orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.
Žalovaný je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť
ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania
bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie
1. Úrad vládneho auditu, pracovisko Zvolen (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy") Oznámením
o začatí správneho konania č. UVA-1215/2018-5 z 15. marca 2018, ktoré bolo žalobcovi doručené 20.
marca 2018 začal správne konanie vo veci uloženia sankcií podľa § 31 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z.z.
o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 523/2004 Z.z.). Podnetom na začatie správneho konania boli výsledky
administratívnych kontrol žiadostí žalobcu o zúčtovanie zálohovej platby č. XXXXXXXXXXX XXX a
XXXXXXXXXXX XXX vrátane ich príloh, ktoré boli vykonané Fondom sociálneho rozvoja (ďalej aj
„FSR"), resp. Implementačnou agentúrou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR (ďalej len
„IA MPSVaR SR") pre Operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia v čase od 14. decembra
2012 do 12. januára 2016 so zameraním na overenie oprávnenosti výdavkov súvisiacich s realizáciou
aktivít Projektu č. 27120230103 s názvom: Stimulácia trhu práce v Obci Veľké Kršteňany, ktorý bol
spolufinancovaný podľa Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 192/2010-IZ-4.0/V
zo dňa 18. júna 2010. Zo záznamov z administratívnych kontrol vyplynulo, že žalobca celý poskytnutý
finančný príspevok nepoužil na oprávnené výdavky v súlade s podmienkami Zmluvy, čím poskytnutý
finančný príspevok nebol zúčtovaný v plnej výške a jeho suma na vrátenie činila 82 213,08 EUR. Žalobca
bol zároveň v zmysle § 33 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok)
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok") poučený o jeho práve navrhovať v konaní
dôkazy, prípadne ich doplnenie a o jeho práve vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia i k spôsobu ich
zistenia v lehote 7 dní. Žalobca svoje oprávnenia nevyužil.
Prvostupňové administratívne rozhodnutie
2. Prvostupňový orgán verejnej správy rozhodnutím č. UVA-1215/2018 z 3. mája 2018 rozhodol tak,
že: „Fond sociálneho rozvoja vykonal administratívnu kontrolu žiadosti o platbu - zúčtovanie zálohovej



platby č. XXXXXXXXXXX XXX v čase od 14. decembra 2012 do 23. januára 2013 a Implementačná
agentúra Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky vykonala administratívnu
kontrolu žiadosti o platbu - zúčtovanie zálohovej platby č. XXXXXXXXXXX XXX v čase od 4. februára
2015 do 12. januára 2016 obci: Obec Veľké Kršteňany, Veľké Kršteňany 157, 958 03 Partizánske,
IČO: 00 31 12 78, ktorej bol v roku 2011 poskytnutý nenávratný finančný príspevok z prostriedkov
štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na realizáciu aktivít projektu: Stimulácia trhu práce v Obci
Veľké Kršteňany, kód číslo 27120230103. Projekt bol spolufinancovaný na základe Zmluvy o poskytnutí
nenávratného finančného príspevku č.: 192/2010-IZ-4.0/V zo dňa 18. júna 2010 uzatvorenej medzi
Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny, v zastúpení Fondom sociálneho rozvoja a Obcou Veľké
Kršteňany. Vykonanými administratívnymi kontrolami a po posúdení správnym orgánom bolo zistené,
že Obec Veľké Kršteňany poskytnutý finančný príspevok nepoužila na úhradu oprávnených výdavkov
nevyhnutných na realizáciu aktivít projektu za splnenia podmienok stanovených v čl. 14, bod 1, písm.
h) a j) Všeobecných zmluvných podmienok k predmetnej Zmluve, a tým porušila § 19 ods. 6 zákona
č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov
2 4 S / 1 4 4 / 1 8 - 3 -

v znení neskorších predpisov v spojení s čl. 2, bod 2.4 a čl. 3, bod 3.3 predmetnej Zmluvy a čl. 1, bod
1 Všeobecných zmluvných podmienok k predmetnej Zmluve."
Použitie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, ktorým došlo k vyššiemu čerpaniu verejných
prostriedkov obcou: Obec Veľké Kršteňany, Veľké Kršteňany 157, 958 03 Partizánske, IČO: 00 311 278,
sa posudzuje ako porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 523/2004 Z.z. o
rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.
Na základe zisteného porušenia finančnej disciplíny Úrad vládneho auditu podľa § 31 ods. 4 zákona č.
523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov
u k l a d á
obci:
Obec Veľké Kršteňany
Veľké Kršteňany 157, 958 03 Partizánske
IČO: 00 311 278
povinnosť odviesť finančné prostriedky vo výške porušenia finančnej disciplíny v sume 82 213,08 EUR
do 15 dní od dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny
Slovenskej republiky (IČO: 00 681 156) IBAN: A.XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, BIC: A., variabilný
symbol XXXXXXXX vedený v Z. O. (správa pre prijímateľa: F.).
V prípade nezaplatenia odvodu v stanovenom termíne je povinnosťou zaplatiť penále vo výške 0,1 %
zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny, za každý aj začatý deň omeškania s úhradou
uloženého odvodu na účet Úradu vládneho auditu IBAN: A.XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, BIC:
A., variabilný symbol XXXXXXXX vedený v Z. O.".
3. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že dňa 18. júna 2010
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „poskytovateľ") v zastúpení
Fondom sociálneho rozvoja (ďalej len „FSR") uzatvorilo s prijímateľom, t. j. žalobcom Zmluvu
o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 192/2010-IZ-4.0/V (ďalej len „Zmluva"), ktorej
predmetom bola úprava zmluvných podmienok, práv a povinností pri poskytnutí nenávratného
finančného príspevku (ďalej len „NFP") z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu a štátneho rozpočtu
Slovenskej republiky za účelom spolufinancovania projektu č. 27120230103, č. výzvy: OP ZaSI-
FSR-2009/2.2/04 s názvom „Stimulácia trhu práce v Obci Veľké Kršteňany" (ďalej len „Projekt"), ktorý
predstavoval 95 % všetkých oprávnených výdavkov Projektu v celkovej výške 216 350,22 EUR. Na
základe žiadosti žalobcu o zálohovú platbu č. XXXXXXXXXXX XXX zo 6. decembra 2010 bol žalobcovi
zálohovo poskytnutý NFP (časť) vo výške 82 213,08 EUR. S poukazom na čl. 2 bod 2.4 Zmluvy
(prijímateľ sa zaväzuje prijať poskytnutý NFP a použiť ho v súlade s podmienkami stanovenými v tejto
zmluve a projekt realizovať riadne a včas), čl. 3 bod 3.3 Zmluvy (prijímateľ sa zaväzuje použiť nenávratný
finančný príspevok výlučne na úhradu celkových oprávnených výdavkov na realizáciu aktivít Projektu a
za splnenia podmienok stanovených Zmluvou), čl. 1 bod 1 Všeobecných zmluvných podmienok k Zmluve
o poskytnutí NFP (ďalej len „VZN") (prijímateľ sa zaväzuje dodržiavať ustanovenia Zmluvy tak, aby bol
Projekt realizovaný riadne, včas a v súlade s jej podmienkami a postupovať pri realizácii aktivít Projektu
s odbornou starostlivosťou), čl. 5 bod 5.1 Zmluvy (zmluvné strany sa dohodli, že vzhľadom na právnu
formu prijímateľa sa použije z čl. 15 VZN výlučne ods. 8 a vzhľadom na určený systém financovania -



kombinácie zálohových platieb a refundácie sa z čl. 16 VZN použije výlučne ods. 4) a čl. 16 bod 4.15
VZN (prijímateľovi vznikne nárok na platbu pri systéme 2 4 S / 1 4 4 / 1 8 - 4 -

zálohových platieb iba v prípade, ak podá úplnú a správnu žiadosť o platbu, t. j. poskytnutie zálohovej
platby a zúčtovanie zálohovej platby, a to až v momente schválenia žiadosti o platbu poskytovateľom.
Nárok prijímateľa na vyplatenia príslušnej platby vzniká len v rozsahu, v akom poskytovateľ rozhodne
o oprávnenosti výdavkov Projektu) prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že žalobca sa zaviazal
prijať poskytnutý NFP a použiť ho výlučne na úhradu celkových oprávnených výdavkov v súlade s
podmienkami stanovenými v Zmluve, pričom nárok na platbu mu vznikol iba v prípade, ak podal úplnú a
správnu žiadosť o platbu (poskytnutie zálohovej platby a zúčtovanie zálohovej platby, a to až momentom
schválenia žiadosti o platbu jej poskytovateľom v takom rozsahu, v akom poskytovateľ rozhodol o
oprávnenosti výdavkov Projektu. Podľa čl. 16 bod 4.16 VZN sa žalobca zaviazal v predkladaných
žiadostiach o platbu uvádzať výlučne výdavky, ktoré zodpovedajú podmienkam uvedeným v článku 14
VZP a podľa čl. 8 bod 6 VZP bol žalobca povinný zúčtovať zálohovú platbu poskytnutú pred dátumom
účinnosti SFRŠFaKF (Systém finančného riadenia Štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu) - verzia
7.0, t. j. pred 1. februárom 2014 vo výške 100 % najneskôr do 12 mesiacov odo dňa jej účinnosti,
t. j. do 31. januára 2015, resp. vrátiť sumu nezúčtovaného rozdielu najneskôr do 7 kalendárnych dní
od ukončenia uvedeného obdobia (t. j. do 9. februára 2015), inak sa nenávratný finančný príspevok
poskytnutý žalobcovi znižuje o sumu nezúčtovaného rozdielu.
4. Žalobca predložil FSR žiadosť o poskytnutie zálohovej platby NFP č. XXXXXXXXXXX XXX s
nárokovanou sumou 82 212,08 EUR, ktorá bola poskytovateľom NFP prevedená na účet žalobcu dňa 9.
marca 2011, ktorý bol dňom čerpania NFP. Ďalšia žiadosť žalobcu o poskytnutie zálohovej platby NFP vo
výške 85 000,- EUR č. XXXXXXXXXXX XXX z 5. augusta 2011 bola zamietnutá z dôvodu nepredloženia
dokumentácie k zúčtovaniu zálohovej platby č. XXXXXXXXXXX XXX.
5. Žiadosťou o zúčtovanie zálohovej platby poskytnutého NFP vo výške 82 213,08 EUR č.
XXXXXXXXXXX XXX z 13. decembra 2012 (ďalej aj „ŽoZZP č. 206") predložil žalobca k zúčtovaniu
výdavky vo výške 85 531,- EUR. FSR vykonal v čase od 14. decembra 2012 do 23. januára 2013
administratívnu kontrolu tejto žiadosti o platbu a jej príloh, z ktorej vypracoval dňa 23. januára 2013
Záznam z administratívnej kontroly. Z neho vyplynulo, že žalobcom predložené výdavky na zúčtovanie
neboli uznané za oprávnené, pretože pri realizácií aktivít Projektu neboli dodržané pravidlá verejného
obstarávania. Žalobcovi bola doručená Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov, kód 27120230103/
J. zo 6. marca 2013 v sume 82 213,08 EUR. O zúčtovanie totožných výdavkov čo do obsahu a výšky
požiadal žalobca IA MPSVaR SR ako právneho nástupcu FSR Žiadosťou o zúčtovanie zálohovej platby
č. XXXXXXXXXX XXX z 31. januára 2015 (ďalej aj „ŽoZZP č. XXX"). IA MPSVaR SR vykonala v čase
od 4. februára 2015 do 12. januára 2016 administratívnu kontrolu tejto žiadosti o platbu a jej príloh, ktorej
výsledkom boli rovnaké zistenia a závery. Záznam z administratívnej kontroly bol vyhotovený dňa 12.
januára 2016. Žalobcovi bola následne dňa 19. januára 2019 doručená Žiadosť o vrátenie finančných
prostriedkov č. 27120230103/J. - aktualizácia v sume 82 213,08 EUR.
6. Zo skutkových zistení, že žalobca poskytnutý NFP nepoužil na úhradu oprávnených výdavkov
nevyhnutných na realizáciu aktivít Projektu v súlade s čl. 14 bod 1. písm. h) a j) VZP prvostupňový orgán
verejnej správy vyvodil, že žalobca porušil § 19 ods. 6 zákona č. 523/2004 Z.z. v spojení s čl. 2, bod 2.4,
čl. 3, bod 3.3 Zmluvy a čl. 1 bod 1 VZP, čo kvalifikoval ako porušenie finančnej disciplíny v zmysle § 31
ods. 1 písm. b) zákona č. 523/2004 Z.z., pretože použitím verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia
došlo k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov v sume 82 213,08 EUR. Pre uvedené porušenie 2
4 S / 1 4 4 / 1 8 - 5 -

finančnej disciplíny uložil žalobcovi v súlade s § 31 ods. 4 cit. zákona povinnosť odviesť finančné
prostriedky vo výške 82 213,08 EUR.
7. Prvostupňový orgán verejnej správy tiež uviedol, že žalobcovi bola zálohová platba NFP vo výške
82 213,08 EUR poskytnutá 9. marca 2011, t. j. pred dátumom účinnosti SFRŠFaKF (1. februára 2014),
a preto bol žalobca povinný podľa bodu 4. 8. 2 písm. B/ SFRŠFaKF nezúčtovanú sumu 82 213,08
EUR vrátiť najneskôr do 9. februára 2015. Výzva na zaplatenie uvedenej sumy bola žalobcovi doručená
2. decembra 2016. Žalobca nezúčtovaný NFP vo výške 82 213,08 EUR poskytovateľovi nevrátil, čím
porušil čl. 16, bod 4.10 VZP v spojení s bodom 4. 8. 2 písm. B/SFRŠFaKF, verzia 7.0.
Rozhodnutie žalovaného
8. O podanom odvolaní žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný rozhodnutím č.
MF/013956/2018-243/1071 zo dňa 21. augusta 2018 s poukazom na § 59 ods. 2 Správneho poriadku
tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.



9. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný zhrnul obsah zmluvného vzťahu medzi žalobcom a
poskytovateľom NFP, priebeh administratívneho konania, zistený skutkový stav veci, obsah
prvostupňového rozhodnutia, obsah odvolania žalobcu a po preskúmaní spisového materiálu
obsahujúceho písomné dôkazy použijúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov, zásadu zákonnosti a
zásadu materiálnej pravdy konštatoval, že prvostupňový orgán verejnej správy konal v rozsahu a
spôsobom súladným so zákonom. Rozhodol na základe úplne a presne zisteného skutočného stavu
veci a vysporiadal sa s námietkami žalobcu vznesenými počas administratívneho konania, a preto
prvostupňové rozhodnutie ako súladné so zákonom potvrdil.
10. Žalovaný konkretizoval, že poskytovateľ a prijímateľ (žalobca) NFP sa v Zmluve dohodli, že celkové
oprávnené výdavky na realizáciu aktivít Projektu predstavujú sumu 216 350,22 EUR. 95% celkových
oprávnených výdavkov na realizáciu aktivít Projektu, t. j. 205 532,71 EUR sa zaviazal poskytnúť
žalobcovi poskytovateľ NFP s tým, že žalobca sa zaviazal zabezpečiť ďalšie vlastné zdroje financovania
projektu vo výške 5 % z celkových oprávnených výdavkov. FSR vykonal u žalobcu v období od 14.
decembra 2012 do 23. januára 2013 administratívnu kontrolu jeho žiadosti o zúčtovanie zálohovej
platby č. XXXXXXXXXXX XXX zo dňa 13. decembra 2012 a IA MPSVaR SR ako právny nástupca FSR
vykonala v období od 4. februára 2015 do 12. januára 2016 administratívnu kontrolu žiadosti o zúčtovanie
zálohovej platby č. XXXXXXXXXX XXX zo dňa 31. januára 2015, ktorými bola zúčtovaná poskytnutá
zálohová platba NFP na základe žiadosti žalobcu o zálohovú platbu č. XXXXXXXXXXX XXX zo dňa 6.
decembra 2010. Zo Záznamu z administratívnej kontroly ŽoZZP XXX zo dňa 23. januára 2013 vyplynulo,
že FSR v celom rozsahu neuznal ako oprávnené žalobcom deklarované výdavky vo výške 85 531,- EUR
? faktúra č. 165/2011 - materiál - 34 620,- Eur,
? faktúra č. 165/2011 - materiál všeobecný - 26 900,- EUR ,
? faktúra č. 165/2011 - materiál, pracovné odevy, obuv, pomôcky - 3 000,- EUR,
? faktúra č. 165/2011 - prevádzkové stroje, prístroje, zariadenia, technika a náradie - 5 500,- EUR,
? faktúra č. 166/2011 - školiteľ a občerstvenie - 4 720,- EUR,
? faktúra č. 167/2011 - projektový a finančný koordinátor - 5 971,- EUR,
2 4 S / 1 4 4 / 1 8 - 6 -

? faktúra č. 167/2011 - publicita projektu - 4 820,- EUR),

pretože pri realizácii aktivít Projektu bol porušený § 5 ods. 12 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom
obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o verejnom obstarávaní") s tým, že všetky žalobcom uplatnené výdavky vyplývali z jeho Zmluvy o
poskytovaní služieb s dodávateľom V&P Consult, s.r.o., Čajkovského 14, Bratislava, ktorá pre porušenie
princípov a postupov verejného obstarávania nebola pripustená na financovanie. Na základe tohto
výsledku administratívnej kontroly zaslal poskytovateľ žalobcovi list - Predloženie žiadosti o vrátenie
finančných prostriedkov (č. s. A/2013/01697/336, č.z. A/213/002403 zo dňa 1. marca 2013), ktorého
prílohou bola Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov na sumu 82 213,08 EUR č. 27120230103/J.
zo dňa 6. marca 2013. Ďalšou ŽoZZP XXX zo dňa 31. januára 2015 požiadal žalobca IA MPSVaR SR
opätovne o zúčtovanie totožných výdavkov a nárokoval si sumu 85 531,- EUR. IA MPSVaR SR žalobcom
uplatnené výdavky vo výške 85 531,- EUR neuznala v celom rozsahu za oprávnené s tým, že všetky
výdavky boli žalobcom nárokované na základe totožnej Zmluvy o poskytovaní služieb s dodávateľom
V&P Consult, s.r.o., ktorá nebola postúpená na financovanie pre porušenie § 9 ods. 4 a § 5 ods. 12 a § 42
ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní. Na základe tohto výsledku administratívnej kontroly (vykonanej
v 09/2015) poskytovateľ zaslal žalobcovi Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov č. 27120230103/
J. - aktualizácia opätovne na sumu 82 213,08 EUR, ktorá bola žalobcovi doručená 19. januára 2016.
Porušenie princípov a postupov verejného obstarávania definovaných právnymi predpismi SR a EÚ a
ich konkrétne dôvody vyplynuli zo Záznamu z administratívnej kontroly verejného obstarávania zo dňa
19. decembra 2011 (kontrola verejného obstarávania vykonaná od 24. 11. 2011 do 19. 12. 2011) aj zo
Záznamu z administratívnej kontroly verejného obstarávania - aktualizácia č. 1 zo dňa 30. 09. 2015
(kontrola vykonaná 09/2015).
11. Na základe uvedených skutkových zistení žalovaný konštatoval, že podľa v Zmluve dohodnutého
systému poskytnutia NFP formou zálohových platieb vznikol žalobcovi nárok na platbu až v momente
schválenia žiadosti o platbu poskytovateľom a len v takom rozsahu, v akom poskytovateľ rozhodol
o oprávnenosti výdavkov Projektu (čl. 16 bod 4.15 VZP). Keďže žalobcom predložené výdavky na
zúčtovanie neboli v celosti uznané za oprávnené, žalobcovi nárok na NFP nevznikol. V dôsledku
uvedeného vznikla žalobcovi podľa čl. 16 bod 4.10 VZP s poukazom na systém zálohových platieb



podľa bodu 4.8.2 písm. B/ SFRŠFaKF na programové obdobie 2007 - 2013, verzia 7.0 povinnosť ho
vrátiť, pretože ho nepoužil na úhradu oprávnených výdavkov nevyhnutných na realizáciu Projektu a za
splnenia podmienok stanovených v čl. 14 bod 1 písm. h) a j) VZP, čo žalobca neučinil. Keďže žalobca
čerpal verejné prostriedky v sume 82 213,08 EUR nad rámec oprávnenia, prvostupňový orgán verejnej
správy správne konštatoval, že žalobca porušil finančnú disciplínu podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona č.
523/2004 Z.z., na základe čoho mu správne, v súlade s § 31 ods. 4 cit. zákona uložil povinnosť odviesť
finančné prostriedky vo výške porušenia finančnej disciplíny, t. j. v sume 82 213,08 EUR.
12. Žalovaný sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal aj s odvolacími námietkami žalobcu.
Považoval ich za nedôvodné. K odvolacej námietke, že žalobca sa nemohol dopustiť porušenia § 19
ods. 6 zákona č. 523/2004 Z.z., pretože prvostupňový orgán verejnej správy neidentifikoval žiadny
osobitný právny predpis, ktorý by stanovil nevyhnutné potreby a opatrenia a ktoré by kauzálne súviseli
s realizáciou Projektu s tým, 2 4 S / 1 4 4 / 1 8 - 7 -

že „oprávnenosť výdavkov", ktoré boli stanovené Zmluvou nemožno zamieňať s „nevyhnutnými
potrebami a opatreniami" vyplývajúcimi z osobitných predpisov, žalovaný uviedol, že žalobca ako
účastník zmluvného vzťahu, t. j. Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, ktorá bola
uzavretá podľa § 15 ods. 1 zákona č. 528/2008 Z.z. v nadväznosti na § 269 ods. 2 Obchodného
zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb.) sa zaviazal dodržiavať všetky podmienky Zmluvy, a teda aj
ustanovenia zákonov, na ktoré Zmluva odkazuje (napr. zákon č. 528/2008 Z.z. a iné), čím bol určený
konkrétny osobitný predpis, ktorého ustanovenia boli pre žalobcu záväzné. Nesplnením podmienok
Zmluvy boli porušené ustanovenia osobitných predpisov, na ktoré Zmluva odkazuje, a tým bola naplnená
skutková podstata porušenia § 19 ods. 6 zákona č. 523/2004 Z.z. Žalovaný poukázal aj na Uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/34/2017 z 23. augusta 2017, podľa ktorého predstavuje zmluva
o poskytnutí NFP „osobitný právny vzťah tak s prvkami súkromného práva ako aj práva verejného, t.
j. s vložením najmä administratívnych postupov kontroly, auditu použitia, vymáhania, resp. zadržania
v zmysle nielen zmluvy o poskytnutí NFP ale aj dotknutej právnej úpravy...Zmluva o poskytnutí NFP
je vymedzená zákonom ako podklad pre poskytnutie a realizáciu pomoci a podpory (§ 12 ods. 1 a
§ 15 ods. 1 a 4 zákona č. 528/2008 Z.z.)". K odvolacej námietke, že žalobca sa porušenia finančnej
disciplíny v zmysle § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 523/2004 Z.z. nedopustil, pretože nepoužil verejné
prostriedky nad rámec oprávnenia, ktorý mu vyplýval zo Zmluvy (205 532,71,- EUR), pretože disponoval
s finančnými prostriedkami len vo výške 82 213,08 EUR a za použitie verejných prostriedkov nad rámec
oprávnenia možno považovať len poskytnutie nenávratného finančného prostriedku nad celkový rozsah
určený rozpočtom Projektu žalovaný uviedol, že súčasťou uzavretej Zmluvy bol rozpočet Projektu s
určenými skupinami výdavkov a k nim prináležiacimi oprávnenými výdavkami v zmysle čl. 14 VZP s tým,
že nesplnením ktorejkoľvek podmienky pre zaradenie žalobcom deklarovaných výdavkov do kategórie
oprávnených výdavkov stráca výdavok štatút oprávnenosti. Finančné prostriedky poskytnuté žalobcovi
vo výške 82 213,08 EUR predstavovali zálohovú časť z celkových rozpočtových výdavkov Projektu,
ktoré bol žalobca povinný zúčtovať spôsobom a v rozsahu uvedenom v čl. 16 bod 4 VZP. Keďže žalobca
nesplnil podmienky pre zúčtovanie poskytnutej zálohovej platby v celosti, boli ním deklarované výdavky
označené za neoprávnené, čo vyplynulo zo systému financovania aktivít Projektu v zmysle čl. 5 bod
1.5 Zmluvy. Tvrdenie žalobcu preto označil za zavádzajúce. K odvolacej námietke, že z opisu skutku
obsiahnutého vo výroku rozhodnutia nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by preukazovali naplnenie
skutkovej podstaty § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 523/2004 Z.z. a že výrok rozhodnutia nekorešponduje
s jeho odôvodnením žalovaný uviedol, že výrok rozhodnutia obsahuje rozhodnutie vo veci samej a
všetky náležitosti stanovené v § 47 ods. 1 Správneho poriadku. Obsahuje právne predpisy, podľa ktorých
správny orgán prvého stupňa rozhodoval. Výrok bol formulovaný presne, určito a vyjadruje vyriešenie
veci, ktorá je predmetom správneho konania. V nadväznosti na popísaný skutok a jeho právne posúdenie
je v odôvodnení rozhodnutia uvedené, ktoré skutočnosti boli použité a viedli prvostupňový orgán k
správnemu právnemu posúdeniu veci, aké dôkazy boli vykonané a akým spôsobom boli posúdené.
K odvolacej námietke, že výsledky administratívnej kontroly týkajúce sa ŽoZZP 206 sú irelevantné a
nemožno na ne pri zisťovaní skutkového stavu veci prihliadať, pretože administratívna kontrola bola
FSR vykonávaná v čase od 14. decembra 2012 do 23. januára 2013 na základe splnomocnenia z 27.
februára 2012, ktoré nebolo zverejnené v Centrálnom registri zmlúv žalovaný uviedol, že FSR vykonával
administratívnu kontrolu ako zástupca poskytovateľa na základe splnomocnenia z 2. novembra 2007, t.
j. pred 1. januárom 2011 a v tom čase platná právna úprava (§ 879n Občianskeho zákonníka - zákon
č. 2 4 S / 1 4 4 / 1 8 - 8 -



40/1964 Zb., ani § 22c zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám nevyžadovala
povinné zverejnenie zmluvy v Centrálnom registri zmlúv. K odvolacej námietke, že neboli splnené
procesné podmienky pre začatie a vedenie preskúmavaného správneho konania, pretože po zistení,
že pri čerpaní prostriedkov poskytnutých na základe Zmluvy boli porušené predpisy o verejnom
obstarávaní poskytovateľ NFP ani IA MPSVaR SR nedali podnet na výkon kontroly Úradu pre verejné
obstarávanie žalovaný uviedol, že poskytovateľ sa podľa čl. 2 VZP v nadväznosti na čl. 6 bod 6.3
Zmluvy zaviazal vykonávať administratívne kontroly obstarávania tovarov, služieb a stavebných prác
prijímateľom (žalobcom) s tým, že na kontrolu použitia finančných prostriedkov, ukladanie a vymáhanie
sankcií za porušenie finančnej disciplíny sa vzťahuje režim upravený v právnych predpisov ES a SR,
najmä v zákone č. 523/2004 Z.z., čo vyplýva z čl. 3 bod 3.6 Zmluvy. Žalobca sa podpisom Zmluvy
zaviazal dodržiavať SFRŠFaKF 2007 - 2013 v platnom znení, teda bol povinný strpieť vykonanie
administratívnej kontroly obstarávania tovarov, služieb a stavebných prác riadiacim orgánom, ktorý môže
vykonávaním svojich kompetencií poveriť sprostredkovateľský orgán (SORO = sprostredkovateľský
orgán pod riadiacim orgánom = FSR, resp. IA MPSVaR SR). Ten si povinnosť vykonania administratívnej
kontroly žalobcom opätovne predložených výdavkov splnil a zistil, že na Projekte je nezúčtovaná
zálohová platba a je nevysporiadaná Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov č. 27120230103/J.
Žalobca bol v dôsledku nezúčtovania poskytnutej zálohovej platby povinný vrátiť finančné prostriedky,
čo nevykonal. Postup pri nakladaní s verejnými prostriedkami upravuje zákon č. 523/2004 Z.z. Keďže
žalobca ani na výzvu o vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov tieto nevrátil, čím zistený
protiprávny stav nebol odstránený, postupoval SORO v súlade s § 31 ods. 10 zákona č. 523/2004 Z.z.
a porušenie finančnej disciplíny zo strany žalobcu oznámil príslušnému orgánu v zmysle § 31 ods. 9
zákona č. 523/2004 Z.z. K odvolacej námietke, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pretože prvostupňový
orgán verejnej správy svoju právomoc vo veci konať a rozhodnúť odvodil z § 4 ods. 4 zákona č. 357/2015
Z.z. a z § 31 ods. 9 a ods. 12 zákona č. 523/2004 Z.z. napriek tomu, že nebola splnená podmienka
kumulatívneho poskytnutia prostriedkov zo štátneho rozpočtu SR a EÚ, keďže po uzavretí Zmluvy boli
žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky len zo štátneho rozpočtu SR žalovaný uviedol, že predmetom
kontroly bolo posúdenie oprávnenosti výdavkov v súvislosti s dodržiavaním právnych predpisov SR a
EÚ, a nie posudzovanie účelu použitia NFP podľa rozpočtu Projektu. Rozhodnutie o nároku na platbu v
rámci Zmluvy o poskytnutí NFP prináleží výlučne jeho poskytovateľovi, a preto žiadny iný orgán verejnej
správy nemôže rozhodnúť o oprávnenosti výdavkov nad rámec, ktorý bol stanovený poskytovateľom
pri poskytnutí NFP. V správnom konaní neboli posudzované dôvody krátenia/neuznania výdavkov za
oprávnené, ale porušenie zmluvných podmienok v nadväznosti na porušenie finančnej disciplíny. K
námietke premlčania odôvodnenej tým, že podnet na začatie správneho konania bol podaný až v roku
2017, t. j. 6 rokov po zistení rozhodných skutočností, za ktoré žalobca označil dôvody, pre ktoré neboli
schválené predložené žiadosti o zúčtovanie zálohovej platby a ktoré boli identifikované už v roku 2011
žalovaný s poukazom na § 31 ods. 14 zákona č. 523/2004 Z.z. uviedol, že IA MPSVaR SR vykonala
administratívnu kontrolu ŽoZZP 208, z ktorej vyhotovila Záznam zo dňa 12. januára 2016 a na jeho
základe bola vypracovaná aktualizovaná Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov z 12. januára 2016,
ktorá bola žalobcovi doručená 19. januára 2016. Deň doručenia predmetnej žiadosti, t. j. oboznámenie
sa prijímateľa s povinnosťou uhradiť nezúčtovanú sumu je dňom preukázaného zistenia porušenia
finančnej disciplíny, a preto lehota na uloženie sankcie neuplynula. Žalovaný poukázal aj na čl. 3 bod
1 Nariadenie Rady č. 2 4 S / 1 4 4 / 1 8 - 9 -

2988/95 z ktorého vyplýva, že v prípade pokračujúcej alebo opakujúcej sa nezrovnalosti začína
premlčacia doba plynúť odo dňa, keď sa nezrovnalosť skončila.
Žaloba
13. Včas podanou správnou žalobou, ktorá bola v podstate obsahovo zhodná s jeho odvolaním sa
žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci
prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Tvrdil, že rozhodnutie žalovaného (aj
prvostupňové rozhodnutie) je nezákonné pre:
? nesprávne právne posúdenie veci, pretože

- vykonané dokazovanie nepreukazuje naplnenie hypotézy § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 523/2004 Z.z.
Argumentoval obsahom Zmluvy, podľa ktorej bol oprávnený použiť verejné prostriedky do maximálne
zmluvne dojednanej výšky NFP, t. j. do sumy 205 532,71 EUR. Pri poskytnutí len časti NFP vo výške 82
213,08 EUR nemohol verejné prostriedky použiť nad rámec oprávnenia.
- nezúčtovanie zálohovej platby v stanovenej lehote, či nevrátenie nezúčtovaného rozdielu poskytnutej
platby, t. j. konanie, ktorého sa mal podľa opisu skutku obsiahnutého vo výroku prvostupňového



rozhodnutia dopustiť, sa vecne ani obsahovo nevzťahuje na hypotézu skutkovej podstaty obsiahnutej
v § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 523/2004 Z.z., ktorá predpokladá existenciu určitého oprávnenia a
určitého limitu na čerpanie prostriedkov.
- nedopustil sa porušenia 19 ods. 6 zákona č. 523/2004 Z.z., pretože orgány verejnej správy
neidentifikovali žiadny osobitný právny predpis, predpokladaný v § 19 ods. 6 zákona č. 523/2004
Z.z., ktorý by stanovil „nevyhnutné potreby a opatrenia" súvisiace s realizáciou Projektu. Zdôraznil,
že „oprávnené výdavky" v rámci Projektu sú určené Zmluvou ako súkromnoprávnym aktom, a nie
osobitným predpisom, a preto ich nemožno zamieňať s „nevyhnutnými potrebami a opatreniami". Ani
argumentáciou žalovaného, že: „nesplnením podmienok Zmluvy došlo k porušeniu ustanovení zákonov,
na ktoré Zmluva odkazuje, a teda k porušeniu osobitných predpisov, ktorými bol prijímateľ viazaný" nebol
konkrétny osobitný právny predpis identifikovaný.
- za nesprávnu označil úvahu orgánu verejnej správy, že „oprávnený výdavok" je len „zúčtovaný
výdavok", a pokiaľ poskytovateľ označil niektoré výdavky za neoprávnené, nesprávne ich považoval
za nezúčtované. Argumentoval, že zúčtovanie poskytnutej platby znamená predloženie dokladov o
výdavkoch, na ktoré bola poskytnutá platba použitá. Keďže žalobca v predložených ŽoZZP XXX a XXX
preukázal, na čo prostriedky NFP použil, poskytnutú platbu (82 213,08 EUR) zúčtoval.
? nedostatočne zistený skutkový stav veci, pretože žalovaný (ani prvostupňový orgán verejnej správy)
v rozpore s § 32 ods. 1 Správneho poriadku nepreskúmal oprávnenosť žalobcom deklarovaných
výdavkov. Tvrdenie žalovaného, že oprávnenosť výdavkov nie je oprávnený preskúmať označil za
alibistické a rozporné s účelom správneho konania zistiť materiálnu pravdu. Zdôraznil, že orgány verejnej
správy nemali k dispozícii žiadne správne rozhodnutie, ktorého obsahom by boli viazaní, pretože
poskytovateľ o oprávnenosti výdavkov formálne nerozhoduje. V dôsledku uvedeného nemal žalobca
možnosť brániť sa voči poskytovateľom NFP tvrdenej neoprávnenosti výdavkov. Preto je preskúmavané
konanie jediným konaním, v ktorom sa žalobca môže domáhať preskúmania posúdenia „oprávnenosti"
ním deklarovaných výdavkov. Žalobca poukázal na skutočnosť, že pokiaľ sa žalovaný aj prvostupňový
orgán verejnej správy odmietli zaoberať „oprávnenosťou" výdavkov, potom je otázne, akým spôsobom
skúmali oprávnenie na použitie verejných prostriedkov, t. j. ich použitie nad rámec oprávnenia v zmysle
§ 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 523/2004 Z.z., ktorého porušenie zo strany žalobcu konštatovali. Keďže
IA MPSVaR SR
2 4 S / 1 4 4 / 1 8 - 10 -

nevydala žiadne formálne rozhodnutie o (ne)oprávnenosti výdavkov, ktoré by bolo spôsobilé nadobudnúť
právoplatnosť, mali si orgány verejnej správy v preskúmavanom konaní urobiť v zmysle § 40 Správneho
poriadku vlastný úsudok o tejto otázke.
? nedostatok právomoci prvostupňového orgánu verejnej správy vo veci konať, pretože podľa § 31 ods.
9 zákona č. 523/2004 Z.z. je jeho právomoc podmienená kumulatívnym splnením dvoch podmienok,
a síce, že ide o nakladanie s prostriedkami štátneho rozpočtu a s prostriedkami EÚ, avšak z výroku
prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že žalobcovi bol na základe Zmluvy poskytnutý NFP len z
prostriedkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.
? vady výroku, pretože prvostupňové rozhodnutie neobsahuje popis skutku, t. j. akým konkrétnym
konaním mal žalobca naplniť skutkovú podstatu § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 523/2004 Z.z. Poukázal
na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/27/2018 z 18. júla 2018 s tým, že v záujme
právnej istoty by mal správny súd obdobným spôsobom rozhodnúť aj o jeho žalobe a žalobou napadnuté
rozhodnutie žalovaného aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť.
? uplynutie premlčacej lehoty na uloženie povinnosti odvodu za porušenie finančnej disciplíny, pretože
nezrovnalosť, ktorá nastala (čo žalobca popieral) bola jednorazová a bola identifikovaná už v roku 2011,
a preto 4-ročná premlčacia doba v zmysle nariadenia ES č. 2988/95 už uplynula
? nepreskúmateľnosť, pretože

- prvostupňový orgán verejnej správy neuviedol konkrétne ustanovenie v zmysle § 4 ods. 4 zákona č.
357/2015 Z.z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
č. 357/2015 Z.z."), ktoré by ho oprávňovalo na konanie a žalovaný sa s uvedenou námietkou žalobcu
nijako nevysporiadal
- žalovaný len tvrdil, že prostriedky štátneho rozpočtu a prostriedky EÚ je potrebné chápať ako spojenie
slov, ktoré sú si rovnocenné
- výrok prvostupňového rozhodnutia nekorešponduje s jeho odôvodnením a rovnakú vadu vykazuje aj
odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, pretože nezúčtovanie zálohovej platby v stanovenej lehote, či



nevrátenie nezúčtovaného rozdielu poskytnutej platby, t. j. konanie, ktorého sa mal podľa opisu skutku
obsiahnutého vo výroku prvostupňového rozhodnutia dopustiť, sa vecne ani obsahovo nevzťahuje na
hypotézu skutkovej podstaty obsiahnutej v § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 523/2004 Z.z.
- orgány verejnej správy neidentifikovali žiadny osobitný právny predpis, predpokladaný v § 19 ods. 6
zákona č. 523/2004 Z.z.
- žalovaný nevyvrátil argumentáciu žalobcu o absencii oprávnenia FSR konať v mene a na účet
poskytovateľa NFP, a teda vykonať kontrolu ŽoZZP XXX
- žalovaný sa nezaoberal odvolacou námietkou nedostatku podmienok konania. Obmedzil sa iba
na konštatovanie, že: „prijímateľ v predložených žiadostiach o platbu - zúčtovanie zálohovej platby
neuviedol výdavky, ktoré zodpovedali všetkým podmienkam uvedeným v čl. 14 VZP a tým došlo k
porušeniu finančnej disciplíny podľa § 31 zákona č. 523/2004 Z.z.".
- vo vzťahu k námietke premlčania žalovaný uviedol, že „v prípade pokračujúcej alebo opakujúcej sa
nezrovnalosti premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa nezrovnalosť skončila", avšak z jeho
rozhodnutia nie je možné vyvodiť, na základe akých skutočností dospel k záveru, že v danom prípade
ide o opakujúcu alebo pokračujúcu nezrovnalosť, keďže žalobca v ŽoZZP XXX a XXX uplatnil identické
výdavky
? nedostatok oprávnenia FSR vykonať administratívnu kontrolu ŽoZZP XXX, pretože splnomocnenie
z 27. februára 2012, ktorým MPRVaR SR delegovalo svoje právomoci na FSR nebolo zverejnené v
Centrálnom registri zmlúv. Z jeho obsahu naviac
2 4 S / 1 4 4 / 1 8 - 11 -

vyplynulo, že vôľou zmluvných strán bolo zrušenie predchádzajúceho splnomocnenia z 2. novembra
2007.
? nedostatok podmienok konania, pretože ak poskytovateľ v rámci vykonanej kontroly dospel k záveru,
že žalobca porušil predpisy verejného obstarávania, bol v zmysle § 27a zákona č. 528/2008 Z.z.
povinný podať podnet na výkon kontroly zo strany Úradu pre verejné obstarávanie, čo neučinil. Žalobca
vyslovil názor, že na základe uvedeného postupu malo začať správne konanie pre porušenie predpisov
verejného obstarávania, t. j. iné správne konanie s iným obsahovým zameraním, než tomu bolo v
preskúmavanej veci.

14. Súčasťou podanej správnej žaloby bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe, o ktorom správny súd rozhodol uznesením č.k. 24S/144/2018-67 zo 6. februára 2019 tak, že
návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. Uznesenie správneho súdu
nadobudlo právoplatnosť 13. februára 2019.
Vyjadrenie žalovaného
15. Vyjadrenie žalovaného bolo v podstate obsahovo zhodné s odôvodnením jeho rozhodnutia.
Argumentáciu k namietanej právomoci prvostupňového orgánu verejnej správy vo veci konať
doplnil o poukaz na § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 523/2004 Z.z., podľa ktorého sú verejnými
prostriedkami prostriedky poskytnuté Slovenskej republike z EÚ, ktoré sa ďalej poskytli konečným
prijímateľom prostredníctvom platobného orgánu a tiež prostriedky odvedené do rozpočtu EÚ. Právomoc
prvostupňového orgánu verejnej správy vo veci konať vyplýva z § 31 ods. 9 cit. zákona, podľa
ktorého odvod, penále a pokutu za porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní s prostriedkami štátneho
rozpočtu a s prostriedkami EÚ ukladá a vymáha Úrad vládneho auditu. K žalobnej námietke týkajúcej
sa nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, pretože sa orgány verejnej správy nezaoberali
oprávnenosťou výdavkov, ktoré žalobca predložil k zúčtovaniu žalovaný doplnil, že IA MPSVaR
predložila prvostupňovému orgánu verejnej správy spisový materiál z dôvodu zabezpečenia vymoženia
nezúčtovanej zálohovej platby žalobcom. Hoci podkladom pre vydanie preskúmavaných rozhodnutí
nemusia byť len výsledky kontroly, či vládneho auditu podľa osobitného predpisu, ale nimi môžu byť aj
iné podania, návrhy, vyjadrenia účastníkov konania, iné všeobecne známe skutočnosti alebo skutočnosti
známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti, či ďalšie relevantné skutočnosti nevyhnutné pre
zdokumentovanie prípadu porušenia finančnej disciplíny o uložení sankcií podľa zákona č. 523/2004
Z.z., podklady predložené IA MPSVaR obsahovali nevyhnutné dôkazy pre zdokumentovanie porušenia
finančnej disciplíny, a preto boli práve tieto dôkazy podkladom pre správne konanie a vydanie
preskúmavaných rozhodnutí. Prvostupňový orgán verejnej správy v konaní predchádzajúcom vydaniu
jeho rozhodnutia posúdil opodstatnenosť podnetu IA MPSVaR, preskúmal ňou predložený dôkazový
materiál a dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorými bol žalobca viazaný.
Poskytovateľ NFP postupoval v rozsahu svojich právomocí a povinností určených SFRŠFaKF 2007 -



2013, keď vykonanými kontrolami žalobcom predložených ŽoZZP XXX a XXX posudzoval oprávnenosť
jeho výdavkov v súvislosti s dodržiavaním právnych predpisov Slovenskej republiky a EÚ. Predmetom
vykonaných kontrol nebolo posudzovanie účelu použitia NFP podľa rozpočtu Projektu. Keďže pravidlá
pre zúčtovanie zálohových platieb poskytnutého NFP stanovuje poskytovateľ (resp. riadiaci orgán),
kompetenciu na posudzovanie oprávnenosti výdavkov má na základe jeho splnomocnenia výlučne FSR
resp. IA MPSVaR, ktorá jediná môže rozhodnúť o vzniknutom nároku žalobcu ako prijímateľa NFP
na príslušnú platbu. Úrad vládneho auditu ako orgán verejnej správy prvého stupňa a ani žalovaný
neposudzuje kompetentnosť poskytovateľa pri 2 4 S / 1 4 4 / 1 8 - 12 -

poskytovaní NFP a následnom vykonávaní kontrol výdavkov deklarovaných prijímateľom NFP, t.
j. žalobcom. Prvostupňový orgán verejnej správy posúdil predloženú dokumentácie k výsledkom
administratívnych kontrol a vyžiadal si doplnenie chýbajúcich dôkazov k preukázaniu porušenia zmluvne
dohodnutých podmienok. Na ich základe zistil, že poskytovateľ (jeho splnomocnenec - FSR, resp.
IA MPSVaR) v súlade s postupom určeným v SFRŠFaKF vykonal kontrolu žalobcom uplatnených
výdavkov v žiadostiach o zúčtovanie zálohovej platby NFP a jej sumy a jej súlad s právnymi
predpismi Slovenskej republiky a EÚ, týkajúcimi sa verejného obstarávania a zistil, že pri čerpaní
zálohovej platby NFP boli porušené pravidlá verejného obstarávania, a preto neuznal žalobcom
uplatnené výdavky za oprávnené. Keďže žalobcovi nárok na poskytnutie NFP mohol podľa Zmluvy
vzniknúť až po overení a schválení jeho žiadosti o zúčtovanie zálohovej platby na základe ním
deklarovaných a podložených výdavkov, t. j. len po uznaní ním uplatnených výdavkov za oprávnené
a len v takom rozsahu, v akom boli uznané za oprávnené, neoprávnené výdavky znáša žalobca
ako prijímateľ NFP sám. Rozhodnutie o nároku na platbu prináleží výlučne poskytovateľovi NFP, a
preto žiadny iný orgán verejnej správy nemôže rozhodnúť o oprávnenosti výdavkov nad rámec, ako
ich stanovil poskytovateľ pri poskytnutí NFP. Preto žalovaný, ani prvostupňový orgán verejnej správy
v preskúmavanom administratívnom konaní neposudzovali dôvody krátenia/neuznania výdavkov, ale
len porušenie zmluvných podmienok v nadväznosti na porušenie finančnej disciplíny. K žalobcom
namietanému nedostatku plnomocenstva, ktoré by FSR oprávňovalo na vykonanie administratívnej
kontroly ŽoZZP XXX žalovaný uviedol, že pokiaľ by bolo pravdivé tvrdenie žalobcu, že splnomocnenie z
27. februára 2012 bolo neúčinné, pretože nebolo zverejnené v Centrálnom registri zmlúv, potom nemohlo
toto splnomocnenie zrušiť a nahradiť splnomocnenie z 2. novembra 2007, ktoré FSR oprávňovalo
vykonať administratívnu kontrolu. K žalobcom namietanému nesplneniu zákonných podmienok pre
začatie a vedenie preskúmavaného administratívneho konania, pretože porušením predpisov verejného
obstarávania sa mal na základe podnetu poskytovateľa NFP, resp. jeho splnomocnenca, v zmysle §
27a zákona č. 528/2008 Z.z. zaoberať Úrad pre verejné obstarávanie, ktorému však podnet na výkon
kontroly verejného obstarávania predložený nebol, žalovaný uviedol, že Úrad pre verejné obstarávanie
vykonáva dohľad nad dodržiavaním povinností verejného obstarávateľa, obstarávateľa alebo osoby
podľa § 8 zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov. Podľa uzavretej
Zmluvy sa k vykonávaniu administratívnych kontrol obstarávania tovarov, služieb a stavebných prác
žalobcom ako prijímateľom NFP zaviazal poskytovateľ NFP. Žalobca, ktorý Zmluvu podpísal, bol povinný
vykonanie administratívnych kontrol v uvedenom rozsahu strpieť. Administratívna kontrola obstarávania
tovarov, služieb, stavebných prác a súvisiacich postupov bola v súlade s uvedeným vykonaná FSR,
resp. IA MPSVaR. Vykonanými kontrolami bolo zistené, že žalobca v predložených ŽoZZP XXX a
XXX neuviedol výdavky, ktoré bolo možné považovať za oprávnené, pretože ním predložené výdavky
nezodpovedali podmienkam upraveným v čl. 14 bod 1. písm. h) a j) VZP, čím došlo k porušeniu finančnej
disciplíny. K žalobcom namietaným nedostatkom výroku prvostupňového rozhodnutia s poukazom na
rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/27/2018 z 18. júla 2018 žalovaný poukázal
na skutočnosť, že v uvedenej veci bola podaná kasačná sťažnosť, a preto by bolo na jeho základe
predčasné konštatovať zmätočnosť, neurčitosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného, resp.
prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný žiadal žalobu žalobcu zamietnuť. 2 4 S / 1 4 4 / 1 8 - 13 -

Replika žalobcu
16. V podanej replike žalobca svoju argumentáciu doplnil a vo vzťahu k absencii právomoci
prvostupňového orgánu verejnej správy vo veci konať uviedol, že zákon č. 523/2004 Z.z. ako aj zákon
č. 357/2015 Z.z. majú kogentnú povahu, a preto sa extenzívny výklad ich zákonných ustanovení v
zásade nepripúšťa. Nie je preto odôvodnené dávať spojke „a" iný význam, než štandardne v právnych
normách vyjadruje. Naviac uviedol, že prostriedky z fondov EÚ boli v rámci daného operačného
programu poskytnuté Slovenskej republike na základe rozhodnutia Európskej komisie, a nie na základe
medzinárodnej zmluvy, a preto nebola splnená ďalšia podmienka pre konanie prvostupňového orgánu



verejnej správy v zmysle § 4 ods. 4 písm. b) a c) zákona č. 357/2015 Z.z. K svojmu tvrdeniu, že nečerpal
prostriedky NFP nad rámec oprávnenia poukázal na nesprávnu argumentáciu žalovaného článkom 16
ods. 4 bod 4.15 VZP vo vzťahu k vzniku nároku na platbu, pretože uvedené ustanovenie sa podľa
žalobcu vzťahuje len na refundáciu výdavkov, pretože nárok na zálohovú platbu NFP vzniká len na
základe predloženia správnej žiadosti o platbu, v rámci ktorej sa nedeklarujú žiadne výdavky. Keby
žalobcovi nárok na poskytnutie zálohovej platby nevznikol, tak by mu ju poskytovateľ NFP ani neposkytol.
Žalobca označil tvrdenie žalovaného, že nesplnením podmienok Zmluvy porušil ustanovenia zákonov,
na ktoré Zmluva odkazuje za príliš všeobecné a neurčité, bez existencie konkrétnej príčinnej súvislosti
medzi porušením Zmluvy a porušením osobitných predpisov, ktorých konkrétne ustanovenia žalovaný
nešpecifikoval. Žalobca zdôraznil, že takéto tvrdenie žalovaného je nedostatočné pre konštatovanie
spáchania správneho deliktu žalobcom a vyvodenie jeho zodpovednosti v rámci správneho trestania.
Žalobca zároveň poprel, že by jeho právny vzťah s poskytovateľom NFP na základe uzavretej
Zmluvy bol vzťahom súkromnoprávnym s verejnoprávnymi prvkami, pretože z podstaty a princípov
súkromného práva je vylúčené, aby určitý vzťah bol súčasne súkromnoprávny a tiež verejnoprávny.
Okamihom uzavretia Zmluvy o poskytnutí NFP nadobudol vzťah medzi žalobcom a poskytovateľom
NFP súkromnoprávny charakter, a preto nároky z neho možno uplatňovať len v civilnom konaní, čo
podporil poukazom na Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 2019/2015-20 zo dňa 1. apríla
2015. Žalobca zdôraznil, že pokiaľ zo skutkovej vety prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že žalobca
nepoužil NFP na úhradu oprávnených výdavkov, na základe čoho bola voči nemu vyvodená deliktuálna
zodpovednosť, potom bola otázka oprávnenosti použitia prostriedkov NFP rozhodná pre konštatovanie,
či (ne)došlo k naplneniu skutkovej podstaty porušenia finančnej disciplíny. Žalovaný, ani prvostupňový
orgán verejnej správy sa preskúmaním tejto otázky nezaoberali a dôvody krátenia/neuznania žalobcom
uplatnených výdavkov neposudzovali. Tvrdenie žalovaného, že v systéme zálohových platieb je možné
NFP považovať za žalobcovi poskytnutý až po schválení ním predloženého zúčtovania zálohovej platby
označil žalobca za rozporné s objektívnou skutočnosťou, pretože NFP mu bol poskytnutý pripísaním
na jeho účet. Poskytovateľ NFP a FSR splnomocnením z 27. februára 2012 prejavili svoju vôľu
zrušiť splnomocnenie z roku 2010, a preto je argumentácia žalovaného, že oprávnenie FSR vykonať
administratívnu kontrolu ŽoZZP 206 vyplýva zo splnomocnenia z roku 2007, v rozpore s nimi prejavenou
vôľou, čo spôsobilo neplatnosť týchto právnych úkonov. K žalobnej námietke, týkajúcej sa verejného
obstarávania žalobca doplnil, že zákon č. 528//2008 Z.z. je lex specialis k zákonu č. 523/2004 Z.z.,
a preto bol poskytovateľ, resp. FSR povinný postupovať podľa zákona č. 528/2008 Z.z. Ani jeden z
uvedených zákonov nedáva poskytovateľovi možnosť voľby zákona, podľa ktorého bude postupovať.
Žalobca tiež tvrdil, že žalovaný jeho argumentáciu k tejto otázke nevyvrátil. 2 4 S / 1 4 4 / 1 8 - 14 -

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
17. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný na konanie podľa § 10 zákona č.
162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP") a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP
vec prejednal na nariadenom pojednávaní v súlade s § 107 ods. 1 písm. a) SSP, na ktorom žalobca aj
žalovaný zotrvali na svojich doterajších prednesoch a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba
žalobcu je dôvodná, a preto rozhodnutie žalovaného aj prvostupňové rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods.
1 písm. e) SSP a podľa ods. 3 písm. a) citovaného zákonného ustanovenia vrátil vec prvostupňovému
orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.
18. Podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej
správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.
19. Podľa § 3 ods. 1, 2, 5 Správneho poriadku (1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so
zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy
fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
(2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania,
zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli
svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje
návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia
správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní
ujmu.
(5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne
orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali
neodôvodnené rozdiely.



20. Podľa § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku (1) Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný
stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len
návrhmi účastníkov konania.
(2) Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy,
čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho
úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje
z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa
považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník
konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym
orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu
orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu
dokladovať.
21. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti. 2 4 S / 1 4 4 / 1 8 - 15 -

22. Podľa § 47 ods. 1, 2 a 3 Správneho poriadku (1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie
a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania
vyhovuje v plnom rozsahu.
(2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa
rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá
účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia,
než ustanovuje osobitný zákon.
(3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,
akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych
predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania
a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
23. Podľa § 59 ods. 1, 2 Správneho poriadku (1) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v
celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.
(2) Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a
rozhodnutie potvrdí.
24. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 528/2008 Z.z. Na účely tohto zákona sa fondmi Európskej únie rozumejú
Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond, Kohézny fond, Európsky fond pre rybné
hospodárstvo, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka a Európsky poľnohospodársky
záručný fond.
25. Podľa § 7 ods. 1, 3, 4 zákona č. 528/2008 Z.z. (1) Riadiaci orgán je ústredný orgán štátnej správy
určený vládou na realizáciu operačného programu okrem riadiaceho orgánu ustanoveného osobitným
predpisom.
(3) Riadiaci orgán splnomocní vládou určený sprostredkovateľský orgán vykonávaním úloh.
(4) Zodpovednosť riadiaceho orgánu za plnenie úloh vykonávaných sprostredkovateľským orgánom nie
je ustanovením odseku 3 dotknutá.
26. Podľa § 8 ods. 1, 5 zákona č. 528/2008 Z.z. (1) Sprostredkovateľský orgán je ministerstvo,
ostatný ústredný orgán štátnej správy, samosprávny kraj alebo iná právnická osoba, ktorá má odborné,
personálne a materiálne predpoklady na plnenie úloh riadiaceho orgánu určených v splnomocnení
riadiaceho orgánu.
(5) Ak v súvislosti s plnením úloh sprostredkovateľským orgánom podľa odseku 2 nastanú skutočnosti,
pre ktoré je potrebné vydať rozhodnutie podľa § 27a, sprostredkovateľský orgán je správnym orgánom
podľa § 27a ods. 7.
27. Podľa § 24b ods. 1, 2 zákona č. 528/2008 Z.z. (1) Kontrolu projektu vykonáva riadiaci orgán.
Riadiaci orgán môže poveriť výkonom kontroly projektu právnickú osobu, ktorá má odborné, personálne
a materiálne predpoklady na výkon tejto kontroly; tým nie je dotknuté ustanovenie § 7 ods. 3.
(2) Kontrolou projektu riadiaci orgán overuje
a) plnenie podmienok poskytnutia pomoci a podpory,
b) súlad platby a súvisiacej dokumentácie s osobitnými predpismi, 62d) medzinárodnými zmluvami,
ktorými je Slovenská republika viazaná a na základe ktorých sa Slovenskej republike poskytujú
prostriedky zo zahraničia a uzatvorenými zmluvami podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného
zákonníka, 2 4 S / 1 4 4 / 1 8 - 16 -



c) hospodárnosť, efektívnosť, účinnosť a účelnosť použitia pomoci a podpory.
28. Podľa § 24c zákona č. 528/2008 Z.z. administratívna kontrola je kontrola vykonávaná riadiacim
orgánom, ktorý overuje doklady a iné písomnosti predložené kontrolovaným subjektom.
29. Podľa § 24d ods. 2 písm. b) zákona č. 528/2008 Z.z. Zamestnanci riadiaceho orgánu sú pri
vykonávaní administratívnej kontroly povinní
b) oboznámiť kontrolovaný subjekt so závermi administratívnej kontroly.
30. Podľa § 24e ods. 1, 2 zákona č. 528/2008 Z.z. (1) Z administratívnej kontroly vypracuje riadiaci orgán
záznam, ktorý obsahuje
a) označenie riadiaceho orgánu, ktorý administratívnu kontrolu vykonal,
b) mená a priezviská zamestnancov riadiaceho orgánu, ktorí administratívnu kontrolu vykonali,
c) označenie kontrolovaného subjektu,
d) miesto a čas vykonania administratívnej kontroly,
e) závery administratívnej kontroly a opis zistených nedostatkov,
f) zoznam dokladov a iných písomnosti vzťahujúcich sa k predmetu administratívnej kontroly,
g) dátum vyhotovenia záznamu,
h) podpisy zamestnancov riadiaceho orgánu, ktorí administratívnu kontrolu vykonali.
(2) Ak sa na základe záverov administratívnej kontroly má začať konanie podľa všeobecného predpisu
o správnom konaní, 42) riadiaci orgán vyžaduje od kontrolovaného subjektu v lehote určenej riadiacim
orgánom písomné vyjadrenie k záverom administratívnej kontroly; k záznamu sa priložia doklady a iné
písomnosti vzťahujúce sa k predmetu administratívnej kontroly.
31. Podľa § 28 ods. 8 zákona č. 528/2008 Z.z. Ak má prijímateľ povinnosť vrátiť príspevok alebo jeho
časť a nevysporiadal ho z vlastnej iniciatívy vrátením alebo nenavrhol vzájomné započítanie, vykonanie
vzájomného započítania navrhne podľa odseku 4 riadiaci orgán alebo ho riadiaci orgán prostredníctvom
žiadosti o vrátenie vyzve na vrátenie príspevku alebo jeho časti. V tomto prípade prijímateľ vráti
prostriedky Európskej únie schválené certifikačným orgánom na osobitný účet ministerstva financií
vedený v Štátnej pokladnici. Prostriedky Európskej únie neschválené certifikačným orgánom a
prostriedky štátneho rozpočtu vráti do rozpočtu príslušnej platobnej jednotky podľa osobitného predpisu.
54) Ak prijímateľ nevráti príspevok alebo jeho časť na základe výzvy podľa prvej vety alebo neuzavrie
s riadiacim orgánom dohodu o splátkach podľa § 28a, alebo ak riadiaci orgán nepostupuje podľa § 27a
ods. 2 alebo ods. 4, riadiaci orgán postupuje podľa osobitného predpisu.68. Ak poskytovateľ vyzval
prijímateľa na vrátenie príspevku alebo jeho časti podľa prvej vety a prijímateľ vráti príspevok alebo jeho
časť za podmienok a spôsobom uvedeným v zmluve alebo v rozhodnutí alebo ak prijímateľ postupuje
podľa § 28a a uzavrie s poskytovateľom dohodu o splátkach alebo dohodu o odklade plnenia, správne
konanie sa nezačne.
32. Podľa § 2a zákona č. 523/2004 Z.z. na účely tohto zákona sa verejnými prostriedkami rozumie
finančné prostriedky, s ktorými hospodária právnické osoby verejnej správy; verejnými prostriedkami sú
aj prostriedky Európskej únie a odvody Európskej únii, 2 4 S / 1 4 4 / 1 8 - 17 -

33. Podľa § 19 ods. 3, 6 zákona č. 523/2004 Z.z. (3) Právnické osoby a fyzické osoby, ktorým sa
poskytujú verejné prostriedky, zodpovedajú za hospodárenie s nimi a sú povinné pri ich používaní
zachovávať hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť ich použitia; 21) pri poskytovaní preddavkov z
verejných prostriedkov sú povinné postupovať podľa odsekov 8 až 10.
(6) Verejné prostriedky sa môžu používať na krytie nevyhnutných potrieb a opatrení vyplývajúcich
z osobitných predpisov. Subjekt verejnej správy je povinný pri používaní verejných prostriedkov
zachovávať hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť ich použitia. 21) Subjekt verejnej správy je povinný
pri poskytovaní preddavkov z verejných prostriedkov postupovať podľa odsekov 8 až 10.
34. Podľa § 31 ods. 1 písm. b) ods. 4, ods. 9, ods. 11, 12, 14, 15 zákona č. 523/2004 Z.z. (1) Porušením
finančnej disciplíny je
b) poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, ktorým dôjde k vyššiemu
čerpaniu verejných prostriedkov,
(4) Za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. b) sa ukladá odvod vo výške porušenia
finančnej disciplíny a penále vo výške 0,1% zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny, za
každý aj začatý deň omeškania s úhradou uloženého odvodu. Za porušenie finančnej disciplíny podľa
odseku 1 písm. c) a d) sa ukladá odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny a penále vo výške 0,1%
zo sumy neodvedenej v ustanovenej alebo určenej lehote za každý deň prekročenia lehoty na odvedenie
finančných prostriedkov až do dňa ich odvedenia vrátane. Ak právnická osoba alebo fyzická osoba
sama zistí porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. c) a d) alebo sa zistí porušenie finančnej
disciplíny podľa odseku 1 písm. c) a d) pri výkone kontroly alebo vnútorného auditu a právnická osoba



alebo fyzická osoba protiprávny stav odstráni alebo odvedie finančné prostriedky vo výške porušenia
finančnej disciplíny do dňa skončenia kontroly alebo vnútorného auditu, najneskôr do začatia vládneho
auditu, správne konanie sa nezačne.
(9) Odvod, penále a pokutu za porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní s verejnými prostriedkami
ukladá a vymáha orgán vykonávajúci kontrolu, auditujúci orgán alebo orgán dozoru štátu v rozsahu
svojej pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi.
(11) Odvod, penále a pokutu za to isté porušenie finančnej disciplíny možno uložiť len raz.
(12) Ukladanie a vymáhanie odvodu, penále a pokuty sa riadi všeobecnými predpismi o správnom
konaní. 48) Na správu pohľadávky štátu vzniknutej z tohto titulu sa vzťahuje osobitný predpis. 28) Ak
subjekt, ktorý porušil finančnú disciplínu, postupuje v súlade s dohodou uzatvorenou podľa osobitného
predpisu, 48a) za deň odvedenia prostriedkov na účely určenia výšky penále sa považuje deň účinnosti
tejto dohody podľa osobitného predpisu.
(14) Odvod, penále a pokutu za porušenie finančnej disciplíny možno uložiť do piatich rokov odo dňa
preukázaného zistenia porušenia finančnej disciplíny.
(15) Na postup pri úhrade odvodu za porušenie finančnej disciplíny pri hospodárení s prostriedkami
Európskej únie a prostriedkami štátneho rozpočtu určenými na financovanie spoločných programov
Slovenskej republiky a Európskej únie sa vzťahuje osobitný predpis; 12aa) penále a pokuta sú príjmom
štátneho rozpočtu podľa § 7 ods. 1 písm. i). Za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm.
j) pri nakladaní s prostriedkami Európskej únie a prostriedkami štátneho rozpočtu na financovanie
spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie sa ukladá odvod vo výške porušenia
finančnej disciplíny, pričom ustanovenie § 32 sa neuplatní. 2 4 S / 1 4 4 / 1 8 - 18 -

35. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 357/2015 Z.z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Tento zákon upravuje základné pravidlá, ciele a spôsob vykonávania finančnej
kontroly a auditu.
36. Podľa § 2 písm. e) zákona č. 357/2015 Z.z. Na účely tohto zákona sa )verejnými financiami
rozumie finančné prostriedky podľa osobitného predpisu, finančné prostriedky zo zahraničia poskytnuté
na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, finančné prostriedky z
rozpočtov členských štátov Európskej únie a finančné prostriedky z rozpočtov iných štátov ako členských
štátov Európskej únie určené na financovanie alebo spolufinancovanie programov Európskej únie;
verejnými financiami sú aj vlastné finančné prostriedky osoby určené na financovanie programov
realizovaných na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, alebo určené
na spolufinancovanie programov Európskej únie.
37. Podľa § 4 ods. 4 písm. c) zákona č. 357/2015 Z.z Úrad vládneho auditu ukladá a vymáha sankcie
za porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní s finančnými prostriedkami zo zahraničia poskytnutými
na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, s finančnými prostriedkami
štátneho rozpočtu, ak ich poskytnutie je podmienkou poskytnutia týchto finančných prostriedkov, za
porušenie finančnej disciplíny štátnou rozpočtovou organizáciou a štátnou príspevkovou organizáciou
alebo za porušenie finančnej disciplíny inou osobou pri nakladaní s finančnými prostriedkami štátneho
rozpočtu a s finančnými prostriedkami Európskej únie; to neplatí, ak ide o ukladanie a vymáhanie sankcií
za porušenie finančnej disciplíny prijímateľom pri nakladaní s finančnými prostriedkami Európskej
únie podľa osobitného predpisu8a) a s finančnými prostriedkami štátneho rozpočtu na financovanie
spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie poskytnutými Pôdohospodárskou
platobnou agentúrou, na ktoré sa vzťahuje osobitný predpis.
38. Podľa § 47a ods. 1, 4 zákona č. 211/2000 Z.z. (1) Ak zákon ustanovuje povinné zverejnenie zmluvy,
zmluva je účinná dňom nasledujúcim po dni jej zverejnenia.
(4) Ak sa do 3 mesiacov od uzavretia zmluvy alebo od udelenia súhlasu, ak sa na jej platnosť vyžaduje
súhlas príslušného orgánu, zmluva nezverejnila, platí, že k uzavretiu zmluvy nedošlo.
39. Podľa čl. 2 bod 2.1. Zmluvy predmetom tejto Zmluvy je úprava zmluvných podmienok, práv a
povinností medzi poskytovateľom a prijímateľom pri poskytnutí nenávratného finančného príspevku zo
strany poskytovateľa prijímateľovi na realizáciu aktivít Projektu, ktorý je predmetom schválenej žiadosti
o NFP.
40. Podľa čl. 2 bod 2.2 Zmluvy účelom tejto Zmluvy je spolufinancovanie schváleného Projektu
prijímateľa a to poskytnutím NFP z prostriedkov pre operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia
spolufinancovaný Európskym sociálnym fondom.
41. Podľa čl. 2 bod 2.5 Zmluvy NFP poskytnutý v zmysle tejto Zmluvy je tvorený prostriedkami EÚ a
štátneho rozpočtu SR. 2 4 S / 1 4 4 / 1 8 - 19 -



42. Podľa čl. 3 bod 3.3 Zmluvy prijímateľ sa zaväzuje použiť nenávratný finančný príspevok na úhradu
celkových oprávnených výdavkov na realizáciu aktivít Projektu a za splnenia podmienok stanovených
Zmluvou.
43. Podľa čl. 3 bod 3.6 Zmluvy prijímateľ berie na vedomie, že NFP, a to aj každá jeho časť je finančným
prostriedkom vyplateným zo štátneho rozpočtu SR. Na kontrolu a vládny audit použitia týchto finančných
prostriedkov, ukladanie a vymáhanie sankcií za porušenie finančnej disciplíny sa vzťahu režim upravený
v právnych predpisoch ES a SR (najmä zákon č. 528/2008 Z.z., zákon č. 523/2004 Z.z. , zákon
č. 440/2000 Z.z., zákon č. 502/2001 Z.z.). Prijímateľ súčasne berie na vedomie, že podpisom tejto
Zmluvy je povinný dodržiavať Systém finančného riadenia Štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na
programové obdobie 2007 - 2013 v platnom znení a Systém riadenia Štrukturálnych fondov a Kohézneho
fondu na programové obdobie 2007 -2013 v platnom znení.
44. Podľa čl. 6 bod 6.3 Zmluvy neoddeliteľnou súčasťou tejto Zmluvy sú nasledujúce prílohy:1.
všeobecné zmluvné podmienky k Zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, 2. predmet
podpory NFP, 3. podpisové vzory. Prijímateľ týmto vyhlasuje, že sa s obsahom prílohy zmluvy oboznámil
a súhlasí, že je týmito prílohami v celom rozsahu viazaný.
45. Podľa čl. 1 VZN prijímateľ sa zaväzuje dodržiavať ustanovenia Zmluvy tak, aby bol Projekt
realizovaný riadne, včas a v súlade s jej podmienkami a postupovať pri realizácii aktivít s odbornou
starostlivosťou.
46. Podľa čl. 14 bod 1. písm. h) a j) VZN oprávnenými výdavkami sú všetky výdavky, ktoré sú nevyhnutné
na realizáciu aktivít Projektu tak, ako je uvedený v čl. 2 Zmluvy o poskytnutí NFP a ktoré spĺňajú
nasledujúce podmienky:
h) v prípade práce, tovaru a služieb od tretích subjektov boli obstarané v súlade s ustanoveniami Zmluvy
a všeobecne záväznými právnymi predpismi a SR a ES,
j) boli vynaložené v súlade so Zmluvou, právnymi predpismi SR a ES.
47. Podľa čl. 16 bod 4.16 VZN prijímateľ je povinný vo všetkých predkladaných žiadostiach o platbu
uvádzať výlučne výdavky, ktoré zodpovedajú podmienkam uvedeným v čl. 14 VZP. Prijímateľ zodpovedá
za pravosť, správnosť a kompletnosť údajov uvedených v žiadosti o platbu. V prípade, že na základe
nepravých a nesprávnych údajov uvedených v žiadosti o platbu dôjde k vyplateniu platby pôjde o
porušenie finančnej disciplíny v zmysle § 31 zákona č. 523/2004 Z.z.
48. Podľa čl. 16 bod 4.15 VZP prijímateľovi vznikne nárok na platbu pri systéme zálohových platieb iba v
prípade, ak podá úplnú a správnu žiadosť o platbu (poskytnutie zálohovej platby aj zúčtovanie zálohovej
platby), a to až v momente schválenia žiadosti o platbu poskytovateľom. Nárok prijímateľa na vyplatenie
príslušnej platby vzniká len v rozsahu, v akom poskytovateľ rozhodne o oprávnenosti výdavkov Projektu.
49. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom
fyzickej osoby alebo právnickej osoby v oblasti verejnej správy. Správny súd rozhoduje na základe včas
podanej žaloby, pričom predmet súdneho prieskumu je v dispozícii žalobcu. Správny súd je v zmysle §
134 ods. 1 SSP viazaný rozsahom 2 4 S / 1 4 4 / 1 8 - 20 -

a dôvodmi žaloby, ak nie je ustanovené inak. Správny súd na základe podanej správnej žaloby preskúmal
zákonnosť napadnutého rozhodnutia výlučne z dôvodov nezákonnosti uplatnených v žalobe a po
preskúmaní rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania zistil, že žaloba je dôvodná.
50. Námietku nezákonnosti, spočívajúcu v tvrdených vadách výroku prvostupňového rozhodnutia,
pretože podľa žalobcu neobsahuje popis skutku, čo malo spôsobiť jeho zmätočnosť, nepreskúmateľnosť
a neurčitosť, vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Požiadavky na výrok rozhodnutia sú upravené
v § 47 ods. 2 Správneho poriadku tak, že musí obsahovať rozhodnutie vo veci s uvedením právneho
predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo. Pretože sa ním rozhoduje o právach a povinnostiach alebo právom
chránených záujmoch fyzických a právnických osôb, musí byť konkrétny a zrozumiteľný. To, či výrok
rozhodnutia má zákonom požadované náležitosti, teda či obsahuje rozhodnutie vo veci, závisí od
predmetu konania. V preskúmavanej veci bolo vydané rozhodnutie o porušení finančnej disciplíny v
rámci nakladania s verejnými prostriedkami (§ 2, § 19 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z.z.), pri ktorom
sú fyzické a právnické osoby, ktorým sa poskytujú a subjekty verejnej správy povinné zachovávať
hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť ich použitia (§ 19 ods. 3, 6 cit. zákona). Porušením finančnej
disciplíny je poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, čím dôjde k
vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov (§ 31 ods. 1 písm. b) cit. zákona). Za zistené porušenie
finančnej disciplíny sa podľa § 31 ods. 4 cit. zákona ukladá odvod zodpovedajúci výške porušenia
finančnej disciplíny a pre prípad omeškania s jeho úhradou aj penále vo výške 0,1 % denne, ktoré možno
za to isté porušenie finančnej disciplíny uložiť len jeden raz. Z uvedeného je zrejmé, že nevyhnutnou
náležitosťou výroku rozhodnutia o porušení finančnej disciplíny je popis skutku s takou špecifikáciou,



ktorá vylúči jeho zameniteľnosť s iným skutkom, čím sa zabráni prípadnému opakovanému uloženiu
odvodu vo výške porušenia finančnej disciplíny. V preskúmavanej veci obsahuje výrok rozhodnutia
rozhodnutie vo veci aj s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, pretože z
neho vyplýva, že žalobca v rozpore s § 19 ods. 6 zákona č. 523/2004 Z.z. časť nenávratného finančného
príspevku, ktorý mu bol poskytnutý z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu a štátneho rozpočtu
SR na realizáciou Projektu č. 27120230103: Stimulácia trhu práce v obci Veľké Kršteňany na základe
špecifikovanej Zmluvy použil neoprávnene, čo vyplynulo z administratívnych kontrol označených
žiadostí žalobcu o zúčtovanie zálohových platieb, čím žalobca porušil finančnú disciplínu spôsobom
predpokladaným v § 31 ods. 1 písm. b) cit. zákona. Konkrétne bola vyjadrená aj výška neoprávnene
použitých finančných prostriedkov na daný Projekt sumou 82 213,08 EUR. Tvrdenie žalobcu, že v
rozhodnutí absentuje spôsob porušenia finančnej disciplíny nezodpovedá obsahu preskúmavaného
rozhodnutia. Rozhodnutie obsahuje dostatočný popis skutočností rozhodných pre posúdenie, že
zo strany žalobcu došlo k porušeniu finančnej disciplíny z hľadiska času i spôsobu vymedzením
konkrétnych žiadostí o zúčtovanie zálohových platieb, z ktorých bolo vykonanými administratívnymi
kontrolami zistené neoprávnené použitie NFP. Výrok rozhodnutia preto zmätočnosťou, neurčitosťou,
ani nepreskúmateľnosťou netrpí. Pre úplnosť správny súd uvádza, že porušenie finančnej disciplíny
pri nakladaní s verejnými prostriedkami je nesporne protiprávne konanie, ktorým je dotknutý záujem
na účelnom, hospodárnom a efektívnom poskytovaní a používaní verejných prostriedkov. Za porušenie
finančnej disciplíny spočívajúce v použití verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia s následkom
vyššieho čerpania verejných prostriedkov možno v rámci vyvodzovania zodpovednosi uložiť v zmysle §
31 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z.z. povinnosť odvodu takto čerpaných verejných finančných prostriedkov
do príslušného rozpočtu verejnej 2 4 S / 1 4 4 / 1 8 - 21 -

správy, účelom ktorého je reparácia - náprava nezákonného stavu, čo bolo aj predmetom
preskúmavaného rozhodnutia. Okrem uvedeného zákon č. 523/2004 Z.z. v § 31 ods. 16 predpokladá
aj uloženie sankcie za porušenie finančnej disciplíny za splnenia podmienky, že porušenie finančnej
disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. a) až i) je aj porušením povinností ustanovených osobitným
predpisom a aj v § 32 umožňuje uložiť subjektu, ktorému vyplývajú povinnosti z tohto zákona pokutu
(sankciu), a to až do výšky 40 000,- EUR. Jej účel je preventívno-represívny, t.j. odradiť subjekt,
ktorý sa protiprávneho konania dopustil od protiprávneho konania v budúcnosti a jeho potrestanie.
Preskúmavaným rozhodnutím nebolo rozhodnuté o uložení sankcie podľa § 32 zákona č. 523/2004
Z.z., teda žalobca nebol za porušenie finančnej disciplíny potrestaný. Bola mu len uložená povinnosť
vrátiť poskytnuté finančné prostriedky, ktoré použil nad rámec oprávnenia, aby bol dosiahnutý stav
súladný so zákonom na základe dohodnutých zmluvných podmienok, čím do jeho vlastnej majetkovej
sféry nebolo zasiahnuté, a preto nebolo možné považovať preskúmavané rozhodnutie za výsledok
správneho trestania. Preto nebol ani dôvod na postup podľa § 194 a nasl. SSP. Správny súd poukazuje
aj na nariadenie Rady ES č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych
spoločenstiev (ďalej len „Nariadenie"), z ktorého vyplýva, že: „nezrovnalosť je akékoľvek porušenie
ustanovenia práva spoločenstva vyplývajúce z konania alebo opomenutia hospodárskeho subjektu,
dôsledkom čoho je alebo by bolo poškodenie všeobecného rozpočtu spoločenstiev alebo rozpočtov nimi
spravovaných, buď zmenšením alebo stratou výnosov plynúcich z vlastných zdrojov vyberaných priamo
v mene spoločenstiev, alebo neoprávnenou výdajovou položkou (prvá hlava čl. 1 bod 2)". Z druhej hlavy
tohto Nariadenia s názvom „Správne opatrenia a sankcie" z čl. 4 bod 1 vyplýva, že je „všeobecným
pravidlom, že pri akejkoľvek nezrovnalosti sa neprávom získaná výhoda odníme: - povinnosťou zaplatiť
alebo vrátiť dlžné alebo neprávom získané sumy". Podľa bodu 4 tohto článku „Opatrenia ustanovené
v tomto článku sa nepovažujú za tresty". Z uvedeného vyplýva, že aj v zmysle tohto Nariadenia sa
povinnosť odvodu neoprávnene čerpaných verejných prostriedkov výslovne nepovažuje za sankciu, keď
inak v druhej hlave, čl. 5 tohto Nariadenia je upravená možnosť uloženia správnej sankcie v rôznej forme
pre úmyselnú nezrovnalosť alebo nezrovnalosť spôsobenú nedbanlivosťou.
51. Dôvodnosť námietky žalobcu o uplynutí lehoty na uloženie sankcie nemohol správny súd posúdiť,
pretože administratívny spis neobsahoval dôkaz o doručení Záznamu z administratívnej kontroly ŽoZZP
XXX žalobcovi. K argumentácii žalobcu, že začiatok lehoty na uloženie sankcie bolo potrebné počítať
od prvého identifikovania nezrovnalosti v roku 2011 správny súd uvádza, že nemá oporu v § 31 ods.
14 zákona č. 523/2004 Z.z. Ním je počiatok plynutia päť ročnej lehoty na uloženie odvodu za porušenie
finančnej disciplíny viazaný na „deň preukázaného zistenia porušenia finančnej disciplíny" a nie na „deň
zistenia porušenia finančnej disciplíny", ako sa žalobca mylne domnieva. Z § 24d ods. 2 písm. b) zákona
č. 528/2008 Z.z. vyplýva, že zamestnanci riadiaceho orgánu sú pri vykonávaní administratívnej kontroly
povinní oboznámiť kontrolovaný subjekt, t. j. žalobcu so závermi administratívnej kontroly, ktorým je v



zmysle § 24e ods. 1 cit. zákona Záznam z administratívnej kontroly, ktorý obsahuje zoznam dokladov
a iných písomností vzťahujúcich sa k predmetu administratívnej kontroly, opis zistených nedostatkov a
závery vyvodené zo zistení. Záznam z administratívnej kontroly je dôkazným prostriedkom, ktorý, ak má
na jeho základe začať administratívne konanie, musí byť žalobcovi spolu s posudzovanými dokladmi
doručený, pretože pred začatím administratívneho konania sa vyžaduje jeho písomné vyjadrenie k
záverom administratívnej kontroly v zmysle § 24e ods. 2 zákona č. 528/2008 Z.z.. Z uvedeného potom
logicky vyplýva, že za preukázané zistenia 2 4 S / 1 4 4 / 1 8 - 22 -

možno považovať len také, s ktorými bol žalobca oboznámený, t. j. dňom preukázaného zistenia
porušenia finančnej disciplíny je deň, keď mu bol Záznam z administratívnej kontroly doručený. Dĺžka
(štyri roky) a počítanie plynutia premlčacej doby je upravené aj v čl. 3 Nariadenia Rady (ES) č. 2988/95,
na ktoré žalobca poukazoval. Na priloženej doručenke k Záznamu z administratívnej kontroly ŽoZZP
XXX nebol uvedený rok doručenia, ale len deň a mesiac (18.10.).
52. Námietku nezákonnosti spočívajúcu v nedostatku vecnej príslušnosti prvostupňového orgánu
verejnej správy vo veci konať v zmysle § 31 ods. 9 zákona č. 523/2004 Z.z., pretože žalobcovi nebol
podľa obsahu prvostupňového rozhodnutia poskytnutý NFP z prostriedkov EÚ, ale len zo štátneho
rozpočtu Slovenskej republiky vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Právnym titulom, na základe
ktorého bol žalobcovi NFP poskytnutý, je Zmluva o poskytnutí NFP č. 192/2010-IZ-4.0/V. Z nej vyplýva,
že Projekt žalobcu Stimulácia trhu práce v Obci Veľké Kršteňany je spolufinancovaný Európskym
sociálnym fondom z prostriedkov pre Operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia (čl. 2 bod
2.2). Poskytnutý NFP je tvorený prostriedkami EÚ a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky (čl. 2 bod
2.5). Z ustanovenia § 31 ods. 9 zákona č. 523/2004 Z.z. v jeho druhej vete vyplýva, že odvod za
porušenie finančnej disciplíny štátnou rozpočtovou organizáciou a štátnou príspevkovou organizáciou pri
nakladaní s prostriedkami štátneho rozpočtu SR a s prostriedkami EÚ ukladá Úrad vládneho auditu. To
znamená, že podmienky vecnej príslušnosti prvostupňového orgánu verejnej správy vo veci konať boli
v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia dané, pretože žalobca nakladal v rámci realizácie aktivít
Projektu s prostriedkami štátneho rozpočtu SR aj s prostriedkami EÚ. Pre posúdenie vecnej príslušnosti
prvostupňového orgánu verejnej správy sú rozhodujúce skutkové zistenia v danej veci, t. j. skutočné
finančné zdroje, ktorými bol žalobcovi poskytnutý NFP tvorený, a preto nebolo možné takto formulovanej
žalobnej námietke vyhovieť.
53. Rozhodnutie môže byť nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť, teda nejasnosť alebo
protirečivosť alebo pre nedostatok odôvodnenia. Za nedostatočne odôvodnené sa považuje také
rozhodnutie, ak z jeho obsahu nie je zrejmé, aké úvahy viedli orgán verejnej správy pri hodnotení
dokazovania, pri právnom posudzovaní veci alebo, ak rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli
orgán verejnej správy k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov je zásadne založená
na nedostatku dôvodov skutkových, pričom musí ísť o také vady skutkových zistení, o ktoré boli
opreté rozhodovacie dôvody. Zo žalobcom tvrdených dôvodov rozhodnutie žalovaného v spojení s
prvostupňovým rozhodnutím (prvostupňové aj druhostupňové rozhodnutie vydané v administratívnom
konaní tvorí jeden celok) nepreskúmateľnosťou netrpí. Požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia sú
normované v § 47 ods. 3 Správneho poriadku tak, že jeho obsahom musia byť skutočnosti, ktoré
boli podkladom na rozhodnutie, úvahy, ktorými bol orgán verejnej správy vedený pri hodnotení
dôkazov, jeho správna úvaha pri použití správnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a
ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom
rozhodnutia. Označenie zákonného ustanovenia, vymedzujúceho právomoc prvostupňového orgánu
vo veci rozhodnúť nie je v zmysle platnej právnej úpravy obsahovou náležitosťou odôvodnenia
rozhodnutia, a preto neuvedenie konkrétneho písmena § 4 ods. 4 zákona č. 357/2015 Z.z., na základe
ktorého prvostupňový orgán verejnej správy vo veci konal, nepreskúmateľnosť rozhodnutia nespôsobilo.
Žalobcom tvrdená nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného vo vzťahu k jeho argumentácii súvisiacej
so žalobcom tvrdenou potrebou splnenia podmienky nakladania s prostriedkami štátneho 2 4 S / 1 4
4 / 1 8 - 23 -

rozpočtu SR a s prostriedkami EÚ kumulatívne pre založenie vecnej príslušnosti prvostupňového
orgánu verejnej správy bola právne bezvýznamná, pretože nakladanie žalobcu s prostriedkami EÚ
a s prostriedkami štátneho rozpočtu SR bolo preukázané obsahom uzavretej Zmluvy. Tvrdenie
žalobcu, že výrok prvostupňového rozhodnutia nekorešponduje s jeho odôvodnením (rovnako aj
rozhodnutie žalovaného) nemalo oporu v ich obsahu. Podstatou prvostupňového rozhodnutia, ktoré
bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného bolo zistenie, že žalobca nepoužil poskytnutý NFP na úhradu
oprávnených výdavkov nevyhnutných na realizáciu aktivít Projektu za splnenia vo výroku uvedených



podmienok, čo bolo vyhodnotené ako použitie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, čo je
porušením finančnej disciplíny, a preto mu bola uložená povinnosť odviesť finančné prostriedky vo
výške porušenia finančnej disciplíny. Takto formulovaný výrok rozhodnutia bol z hľadiska skutkových
zistení aj ich právneho posúdenia v odôvodnení rozhodnutia ozrejmený. Povinnosť odvodu finančných
prostriedkov vo výške porušenia finančnej disciplíny nebola žalobcovi uložená pre nezúčtovanie
zálohovej platby v stanovej lehote, či nevrátenie nezúčtovaného rozdielu poskytnutej platby, ako to
žalobca v rozpore s obsahom výroku rozhodnutia tvrdil. Vyjadrenie sa prvostupňového orgánu verejnej
správy k týmto skutočnostiam presahovalo rámec potrebného rozsahu odôvodnenia rozhodnutia, čo
však jeho nepreskúmateľnosť nespôsobilo. De facto bolo len upozornením žalobcu na ďalšie možné
konzekvencie neoprávnene čerpaného NFP. Obsahu rozhodnutia žalovaného nezodpovedá ani tvrdenie
žalobcu, že nebol identifikovaný žiadny právny predpis predpokladaný v § 19 ods. 6 zákona č. 523/2004
Z.z., pretože bolo poukázané na Zmluvu, ktorá vo svojom obsahu odkazuje na právne predpisy, ktorými
bol žalobca povinný sa riadiť, keďže na podmienky Zmluvy jej podpisom pristúpil. Žalovaný uviedol
svoju argumentáciu k existencii oprávnenia FSR vykonať administratívnu kontrolu ŽoZZP XXX, a teda
jeho rozhodnutie v tejto otázke vadou nepreskúmateľnosti netrpí. Žalovaný nie je povinný vyvracať
argumentáciu žalobcu, ako sa žalobca mylne, v rozpore s § 47 ods. 3 Správneho poriadku domnieva,
pretože žalovaný má povinnosť uviesť len svoju vlastnú úvahu, ktorá ho k rozhodnutiu viedla. Námietka
nepreskúmateľnosti žalovaného založená na tvrdení, že sa žalovaný nezaoberal odvolacou námietkou
nedostatku podmienok konania nemala oporu v odôvodnení rozhodnutia žalovaného, a preto nebola
dôvodná. Žalovaný sa k tejto námietke vyjadril v bode VII. rozhodnutia. Poukázal na konkrétne články
Zmluvy, VZP a SFRŠFaKF 2007 - 2013 s tým, že FSR (IA MPSVaR SR) bol oprávnený vykonať
administratívnu kontrolu ŽoZZP, a teda jej súladu s legislatívou Slovenskej republiky a EÚ, týkajúcou sa
aj verejného obstarávania. Podstatou odvolacej námietky premlčania bolo tvrdenie žalobcu, že 4-ročná
premlčacia doba na uloženie povinnosti odvodu finančných prostriedkov už uplynula, pretože prvýkrát
bola vytýkaná nezrovnalosť zistená už v roku 2011. K uvedenému sa s ohľadom na počiatok plynutia
premlčacej lehoty žalovaný vyjadril v bode VIII. rozhodnutia tak, že premlčacia lehota neuplynula,
pretože dňom preukázaného zistenia porušenia finančnej disciplíny je deň oboznámenia žalobcu s jeho
povinnosťou vrátiť nezúčtovanú sumu NFP vo výške 82 213,08 EUR, t. j. 19. január 2016. To znamená,
že k namietanej skutočnosti sa žalovaný vyjadril, a preto žalobcom tvrdená nepreskúmateľnosť
rozhodnutia bola v rozpore s jeho obsahom, a preto bola nedôvodná. De facto bola len vyjadrením
nesúhlasu žalobcu s jej vyhodnotením, čo nepreskúmateľnosť rozhodnutia nezakladá.
54. Námietka nedostatku oprávnenia FSR vykonať administratívnu kontrolu ŽoZZP 206 nebola dôvodná,
pretože nemala oporu v platnej právnej úprave. Keďže zmluva o splnomocnení z 22. februára 2012
nebola do troch mesiacov od jej uzavretia zverejnená v Centrálnom registri zmlúv, čo nebolo medzi
účastníkmi sporné platí, že k jej uzavretiu 2 4 S / 1 4 4 / 1 8 - 24 -

nedošlo (§ 47a ods. 1, 4 zákona č. 211/2000 Z.z.). FSR bol oprávnený vykonať administratívnu kontrolu
na základe splnomocnenia z 2. novembra 2007, ktoré predchádzalo splnomocneniu z 27. februára 2012.
55. Námietku nedostatku podmienok konania vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú, nemajúcu oporu
v zistenom skutkovom stave veci a platnej právnej úprave. NFP bol žalobcovi ako jeho prijímateľovi
poskytnutý na základe uzavretej Zmluvy o NFP, v ktorej čl. 2 bod 2.3 sa poskytovateľ zaviazal, že na jej
základe poskytne žalobcovi NFP v súlade s ustanoveniami tejto Zmluvy a so všetkými dokumentami, na
ktoré Zmluva odkazuje (napr. VZP, SFRŠFaKF, SRŠFaKF), platnými a účinnými všeobecne záväznými
právnymi predpismi Slovenskej republiky a právnymi aktami Európskych spoločenstiev. V čl. 2 bod 4
VZP bolo dojednané, že poskytovateľ vykoná administratívnu kontrolu obstarávania tovarov, služieb,
stavebných prác a súvisiacich postupov v zmysle zákona o pomoci a podpore (zákon č. 528/2008)
a so závermi administratívnej kontroly prijímateľa oboznámi. Ak poskytovateľ identifikuje porušenie
pravidiel/princípov/postupov vo verejnom obstarávaní/obchodnej verejnej súťaži, alebo porušenie
legislatívy EÚ a SR neschváli prijímateľovi (žalobcovi) uzatvorenie zmluvy s úspešným uchádzačom,
resp. nepripustí výdavky vzniknuté na základe verejného obstarávania/obchodnej verejnej súťaže
do financovania (čl. 2 bod 12). Prijímateľ (žalobca) akceptuje skutočnosť, že výdavky vzniknuté na
základe verejného obstarávania/obchodnej verejnej súťaže nemôžu byť poskytovateľom vyplatené skôr,
ako budú skontrolované pravidlá/postupy/princípy verejného obstarávania/obchodnej verejnej súťaže
s pozitívnym výsledkom (čl. 2 bod 16). V prípade, ak poskytovateľ identifikuje nedodržanie princípov
a postupov verejného obstarávania, resp. porušenie pravidiel stanovených v legislatíve SR a EÚ až
počas realizácie Projektu po úhrade oprávnených výdavkov v žiadosti o platbu, vzťahujúcou sa k
nákladom Projektu, ktoré vyplývajú z realizácie verejného obstarávania (napr. na základe výsledkov
kontroly v zmysle čl. 12 tejto Zmluvy) poskytovateľ postupuje v zmysle § 27a zákona o pomoci a



podpore (zákon č. 528/2008). Aj z bodu 3.2 písm. iv) SFRŠFaKF vyplýva, že riadiace orgány, t. j. orgány
zodpovedné za riadenie a kontrolu operačných programov, ktoré určila vláda SR v súlade s čl. 59 ods.
3 nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006, kompetenčným zákonom a uznesením vlády SR č. 832/2006 v
znení neskorších zmien a uzneseniami vlády SR pre jednotlivé operačné programy v znení neskorších
zmien môže každý riadiaci orgán splnomocniť vykonávaním niektorých svojich kompetencií vládou
určené sprostredkovateľské orgány pod riadiacim orgánom, pričom celková zodpovednosť za riadenie
programov ako aj za plnenie úloh vykonávaných sprostredkovateľskými orgánmi pod riadiacim orgánom
ostáva riadiacemu orgánu. Vo vzťahu k finančnému riadeniu Štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu
zabezpečujú jednotlivé riadiace orgány v rámci administratívnej kontroly žiadostí o platbu kontrolu
súladu s legislatívou Slovenskej republiky a legislatívou EÚ týkajúcou sa najmä verejného obstarávania,
štátnej pomoci, pomoci „de minimis", publicity a pod. Vykonaním administratívnej kontroly ŽoZZP 206 a
208 poveril riadiaci orgán sprostredkovateľský orgán, t. j. FSR, resp. IA MPSVaR SR vrátane kontroly
postupov realizovaných v rámci verejného obstarávania. Postup pri vykonávaní administratívnej kontroly
je upravený v § 24c a nasledujúcich zákona č. 528/2008 Z.z. Postup v zmysle § 27a zákona č. 528/2008
Z.z. sa v zmysle čl. 2 bod 18 VZP realizuje len v prípade, že nedodržanie princípov a postupov
verejného obstarávania poskytovateľ identifikuje až po úhrade oprávnených výdavkov v žiadosti o platbu
týkajúcich sa verejného obstarávania. Keďže porušenie princípov a pravidiel verejného obstarávania
bolo v preskúmavanej veci zistené skôr, než boli žalobcom uplatnené výdavky uznané za oprávnené,
neboli splnené podmienky pre postup v zmysle § 2 4 S / 1 4 4 / 1 8 - 25 -

27a cit. zákona, ktorého sa žalobca dožadoval. V prípade neuznania výdavkov, predložených v ŽoZZP
za oprávnené má žalobca ako prijímateľ NFP možnosť oprávnenosť výdavkov preukázať odstránením
zistených nedostatkov a v prípade, že tak neučiní, sprostredkovateľský orgán ho vyzve na vrátenie
zálohovo poskytnutého NFP, ktorý mu pre neuznanie oprávnenosti deklarovaných výdavkov nepatrí. V
prípade, že si povinnosť vrátenia zálohovo poskytnutého NFP nesplní, postupuje sprostredkovateľský
úrad tak, že spisovú dokumentáciu predloží Úradu vládneho auditu na postup v zmysle § 31 ods. 9
zákona č. 523/2004 Z.z. Uvedený postup bol v preskúmavanej veci realizovaný, a preto nebola dôvodná
žalobná námietka, že vo veci tvrdeného porušenia pravidiel/princípov verejného obstarávania mal na
základe podnetu FSR, resp. IA MPSVaR SR rozhodovať Úrad vládneho auditu.
56. Námietka nesprávneho právneho posúdenia veci nebola dôvodná. Tvrdenie žalobcu, že oprávnené
výdavky, s ktorými mohol disponovať boli určené sumou 205 532,71 EUR, t. j. maximálne zmluvne
dojednanou výškou NFP, a teda, že ak čerpal NFP len do výšky 82 213,08 EUR, nemohol použiť verejné
prostriedky nad rámec oprávnenia, nemala oporu v obsahu uzavretej Zmluvy. Podľa čl. 16 bod 4.15 VZP
sú oprávnenými výdavkami len tie žalobcom deklarované výdavky, ktoré poskytovateľ (v zastúpení FSR,
resp. IA MPSVaR SR) uzná na základe predloženej ŽoZZP za oprávnené a len v takom rozsahu, v akom
ich uzná za oprávnené. Oprávnene použité verejné prostriedky zodpovedajú len tej sume výdavkov,
ktoré boli po predložení podkladov a po ich kontrole uznané za výdavky oprávnené. Keďže u žalobcu
neboli ním predložené výdavky uznané za oprávnené, čerpal verejné prostriedky nad rámec oprávnenia,
a preto hypotéza § 31 ods. 1 písm. d) zákona č. 523/2004 Z.z. bola naplnená. Žalobca v rozpore
s rozhodnutím tvrdil, že skutok, ktorý mu bol kladený za vinu pre aplikáciu § 31 ods. 1 písm. b) cit.
zákona spočíva v nezúčtovaní zálohovej platby v stanovenej lehote, resp. nevrátení nezúčtovaného
rozdielu poskytnutej platby, v dôsledku čoho hypotéza cit. zákonného ustanovenia nebola naplnená.
Uvedenej žalobnej argumentácii nebolo možné priznať úspech, pretože rozhodnutie prvostupňového
orgánu verejnej správy a žalovaného bolo založené na skutkovom zistení, že žalobca čerpal verejné
prostriedky nad rámec oprávnenia v dôsledku toho, že ním deklarované výdavky neboli uznané za
oprávnené pre porušenie pravidiel verejného obstarávania. Obsahu rozhodnutí orgánu verejnej správy
nezodpovedalo ani tvrdenie žalobcu, že sa nemohol dopustiť porušenia § 19 ods. 6 zákona č. 523/2004
Z.z., pretože nebol definovaný žiadny osobitný právny predpis, predpokladaný v tomto zákonnom
ustanovení, ktorého sa mal dopustiť, a preto nebol s touto žalobnou argumentáciou úspešný. Osobitný
právny predpis bol označený poukazom na uzavretú Zmluvu, ktorá vo svojom obsahu odkazuje na
právne predpisy SR a EÚ, ku ktorých dodržiavaniu sa žalobca zaviazal. Žalobca sa mýli aj v tvrdení, že
oprávnený výdavok je výdavok zúčtovaný, pretože predpokladom označenia deklarovaných výdavkov
za oprávnené nie je skutočnosť, že výdavky boli predložené k zúčtovaniu v ŽoZZP. Predpokladom
označenia deklarovaných výdavkov za oprávnené je, že po ich kontrole poskytovateľom neboli zistené
žiadne porušenia podmienok Zmluvy, či právnych predpisov, na ktoré Zmluva odkazuje. Takto tvrdený
dôvod nezákonnosti rozhodnutia žalovaného nebol pre jeho rozpor s obsahom uzavretej Zmluvy daný.
57. Pochybenie pri zisťovaní skutkového stavu veci bolo žalobcom namietané dôvodne a vyústilo
do zrušenia žalobou napadnutého rozhodnutia. Nedostatky v skutkových zisteniach spočívajú buď



v nevykonaní navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, alebo v
nesprávnom hodnotení vykonaných dôkazov, čoho dôsledkom sú nesprávne skutkové zistenia. Pre
rozhodnutie žalovaného bolo podstatné 2 4 S / 1 4 4 / 1 8 - 26 -

skutkové zistenie, že výdavky vynaložené žalobcom v rámci realizácie aktivít Projektu, ktoré boli hradené
(aj) zo zálohovo poskytnutej časti NFP vo výške 82 213,08 EUR neboli uznané za oprávnené. Dôvodom
mali byť kontrolné zistenia FSR, resp. IA MPSaR SR, že pri ich vynakladaní boli porušené pravidlá a
princípy verejného obstarávania, ktoré bol žalobca povinný dodržiavať, čím porušil zmluvne dohodnuté
podmienky použitia NFP, ktorých obsahom bolo aj dodržiavanie zákonov EÚ a SR tvoriacich rámec
oprávnenia. Na základe zmluvne dohodnutého spôsobu financovania Projektu mohol žalobcovi vzniknúť
nárok na zálohovo poskytnutý NFP (v akejkoľvek časti) len po uznaní vyúčtovaných výdavkov za
oprávnené. Neoprávnené výdavky, t. j. tie, ktoré neboli uznané za neoprávnené, znáša žalobca z
vlastných finančných zdrojov a nie je možné ich pokryť NFP. Žalobca bol preto vyzvaný na vrátenie
zálohovo poskytnutého NFP. Výzve nevyhovel. IA MPSVaR SR vzniknutú situáciu vyhodnotila ako
čerpanie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, a preto predložila spisovú dokumentáciu Úradu
vládneho auditu na konanie a rozhodnutie vo veci porušenia finančnej disciplíny podľa § 31 ods.
1 písm. b) zákona č. 523/2004 Z.z. Úrad vládneho auditu ako prvostupňový orgán verejnej správy
vo svojom rozhodnutí porušenie finančnej disciplíny žalobcom konštatoval, a preto mu v zmysle §
31 ods. 4 citovaného zákona uložil povinnosť odvodu finančných prostriedkov vo výške porušenia
finančnej disciplíny. Nevyhnutným východiskom pre posúdenie vecnej správnosti, t. j. zákonnosti
rozhodnutia žalovaného, ktorý prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil, je nesporné
skutkové zistenie, či výdavky uplatnené žalobcom k zúčtovaniu boli vynaložené v rozpore, alebo
v súlade s podmienkami vyplývajúcimi zo Zmluvy. V priebehu administratívneho konania žalobca
bezúspešne namietal závery z vykonaných kontrol verejného obstarávania, že v rámci realizácie
aktivít Projektu porušil zákon o verejnom obstarávaní. Žalovaný (prvostupňový orgán verejnej správy)
tvrdil, že nie je oprávnený preskúmať „oprávnenosť výdavkov" s tým, že predmetom jeho konania
nebolo posudzovanie dôvodov krátenia/neuznania žalobcom deklarovaných výdavkov, ale len porušenie
zmluvných podmienok žalobcom v nadväznosti na porušenie finančnej disciplíny. Právna úvaha
žalovaného, že pokiaľ pravidlá pre zúčtovanie zálohových platieb stanovuje riadiaci orgán a kompetenciu
na posudzovanie oprávnenosti výdavkov má na základe splnomocnenia poskytovateľa NFP výlučne IA
MPSVaR SR (predtým FSR), ktorá jediná môže rozhodnúť o vzniknutom nároku žalobcu ako prijímateľa
NFP na príslušnú platbu, potom Úrad vládneho auditu ako prvostupňový orgán verejnej správy, a ani
žalovaný, nemá oprávnenie preskúmať skutočnosti týkajúce sa poskytnutia NFP, účelu jeho použitia,
a teda ani výsledky kontroly použitia NFP, v dôsledku čoho žalovaný (prvostupňový orgán verejnej
správy) v rámci svojho administratívneho konania preveruje len rozsah predloženej dokumentácie
k výsledkom administratívnych kontrol a podklady k preukázaniu tvrdeného porušenia podmienok
dohodnutých Zmluvou, nemá oporu v platnej právnej úprave. Uvedená právna úvaha je výsledkom
nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože podľa § 31 ods. 12 zák. č. 523/2004 Z. z. sa ukladanie
a vymáhanie odvodu, penále a pokuty riadi Správnym poriadkom. V jej dôsledku žalovaný v rozpore so
svojou povinnosťou presne a úplne zistiť skutočný stav veci (§ 32 ods. 1 Správneho poriadku) a vydať
rozhodnutie na základe spoľahlivo zisteného stavu veci (§ 46, § 3 ods. 5 Správneho poriadku) nezisťoval,
či skutkové tvrdenie, z ktorého vychádzal, t. j. neoprávnené čerpanie NFP zodpovedá skutočnosti.
Záznam z administratívnej kontroly verejného obstarávania nie je administratívnym rozhodnutím. Je
dôkazným prostriedkom, ktorý je jedným z podkladov rozhodnutia a ktorý podlieha hodnoteniu ako každý
iný dôkaz. Orgány verejnej správy majú povinnosť zistiť skutočný stav veci presne a úplne a za tým
účelom majú povinnosť obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie (§ 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku),
ku ktorým, aj k spôsobu ich zistenia, má žalobca ako účastník konania 2 4 S / 1 4 4 / 1 8 - 27 -

právo sa vyjadriť a môže navrhnúť vykonanie ďalších dôkazov. Obsah vykonaných dôkazov tvorí rámec
zistených skutočností. Len ich vyhodnotením jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach môže orgán
verejnej správy dospieť k skutkovým zisteniam, na základe ktorých po ich právnom posúdení rozhodne.
Záväzným podkladom (skutkovým zistením), ktoré hodnoteniu nepodlieha, môže byť len právoplatné
rozhodnutie príslušného orgánu vydané v príslušnom konaní so zachovaním všetkých prislúchajúcich
procesných práv žalobcu ako jeho účastníka o spornej otázke, ktorý však v preskúmavanej veci
predložený nebol, a preto bolo v zmysle uvedených zákonných ustanovení povinnosťou prvostupňového
orgánu verejnej správy, resp. žalovaného podrobiť jednotlivé zistenia z administratívnych kontrol
svojmu vlastnému posúdeniu, či išlo vo vzťahu k tvrdenému porušeniu zákona o verejnom obstarávaní
žalobcom o správne zistenia, s ktorými sa mohol stotožniť. Porušenie zákona o verejnom obstarávaní



je porušením podmienok Zmluvy, ktoré sa žalobca zaviazal dodržiavať, a teda aj podľa prezentovanej
správnej úvahy (preskúmanie tvrdeného porušenia podmienok Zmluvy) je predmetom preskúmavaného
administratívneho konania. Preskúmanie tvrdeného porušenia podmienok Zmluvy musí mať vecný,
a nie len formálny obsah, ako tomu bolo v danej veci. Inak nebol účel správneho konania (§ 3
Správneho poriadku) naplnený. Keďže sa orgány verejnej správy spornou otázkou (porušenie zákona o
verejnom obstarávaní) vôbec nezaoberali, ich rozhodnutia ani neobsahujú argumentáciu nevyhnutnú pre
posúdenie ich vecnej správnosti. To znamená, že orgány verejnej správy svoje rozhodnutia založili na
skutkovom tvrdení, ktorého pravdivosť neskúmali/nehodnotili jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach
s ostatnými dôkazmi, a teda nezistili presne a úplne skutočný stav veci, hoci to bolo pre vydanie
rozhodnutia kľúčové. Z uvedeného vyplýva, že námietka žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom
stave veci, ktorý bol podkladom preskúmavaného rozhodnutia bola dôvodná.
58. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žaloba bola dôvodná, pretože napadnuté rozhodnutie trpí
nezákonnosťou pre nedostatočne zistený skutkový stav veci. Ostatné žalobcom uplatnené námietky
nezákonnosti rozhodnutia žalovaného vyhodnotil správny súd ako nedôvodné.
59. V ďalšom konaní prvostupňový orgán verejnej správy predovšetkým vyrieši otázku, či vzhľadom
na žalobcom vznesenú námietku premlčania, skutkové zistenia rozhodujúce pre určenie počiatku
plynutia premlčacej doby, t. j. opakované ŽoZZP totožných výdavkov, preukázaný okamih doručenia
Záznamov z administratívnych kontrol ŽoZZP možno ešte žalobcovi uložiť povinnosť odvodu finančných
prostriedkov a za tým účelom posúdi a ozrejmí charakter nezrovnalosti (pokračujúca alebo opakujúca sa)
a prípadné prerušenie plynutia premlčacej lehoty pri opakovanom kontrolovaní oprávnenosti totožných
predložených výdavkov. Ak dospeje k záveru, že k premlčaniu možnosti uložiť žalobcovi povinnosť
odvodu finančných prostriedkov nedošlo, na základe už predložených dokladov a po ich vyhodnotení
alebo po doplnení dokazovania v potrebnom rozsahu a pri zachovaní procesných práv žalobcu posúdi
oprávnenosť žalobcom predložených výdavkov uplatnených v ŽoZZP, t. j. ich (ne)čerpanie nad rámec
oprávnenia podľa podmienok upravených Zmluvou, t. j. vrátane zákona o verejnom obstarávaní.
Povinnosť odvodu možno žalobcovi uložiť len ak bude nesporne preukázané, že sa dopustil porušenia
finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. b zákona č. 523/2004 Z.z., a teda, že čerpal verejné
prostriedky nad rámec oprávnenia. 2 4 S / 1 4 4 / 1 8 - 28 -

60. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že správny súd na námietky nezákonnosti, ktoré neboli uplatnené
v žalobe, resp. boli dopĺňané už nemohol prihliadnuť z dôvodu, že boli uplatnené po uplynutí lehoty na
podanie správnej žaloby.
61. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého má právo na
náhradu trov konania v správnom súdnictve žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo z časti úspešný.
V tomto prípade bol žalobca v konaní úspešný, a preto mu správny súd priznal právo na náhradu trov
konania, o ktorých výške rozhodne súdny úradník(§ 175 ods. 2 SSP).
Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná
sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí
podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia.
Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.



Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
účastník 2 4 S / 1 4 4 / 1 8 - 29 -

konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny
súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.