Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/289/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200730 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Molčan ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6019200730.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 1, 812 35 Bratislava proti žalovanému: Úrad vládneho auditu, so sídlom T. G. Masaryka 10, P. O. Box 194, Zvolen, o preskúmanie zákonnosti Správy z vládneho auditu č. A963, reg. UVA-002364/2019-7 zo dňa 25.10.2019, takto r o z h o d o l : Žalobu o d m i e t a. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca - Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „žalobca“) požiadal o poskytnutie nenávratného finančného príspevku za účelom realizácie projektu s názvom „Vybudovanie a zavedenie jednotného environmentálneho monitorovacieho a informačného systému v odpadovom hospodárstve“, cieľom ktorého je vybudovanie a zavedenie jednotného environmentálneho monitorovacieho informačného systému v odpadovom hospodárstve ako kľúčového podporného nástroja pre implementáciu Programu odpadového hospodárstva SR na roky 2016 - 2020 schváleného uznesením Vlády SR č. 562/2015. Žiadosť bola rozhodnutím z 18.07.2017 schválená. Oznámeniami č. 1 až č. 3 boli aktualizované obsahy príloh tohto rozhodnutia. 2. Úrad vládneho auditu (ďalej len „žalovaný“) listom zo 04.06.2019 oznámil žalobcovi začatie výkonu vládneho auditu č. A963 v sídle žalobcu s cieľom získania primeraného uistenia o zákonnosti a správnosti deklarovaných výdavkov Operačného programu Kvalita životného prostredia podľa čl. 127 ods. 1 Nariadenia č. 1303/2013 a podľa čl. 27 Delegovaného nariadenia EK č. 480/2014 na vybranej náhodnej a doplnkovej vzorke. Žalovaný vypracoval návrh Správy z vládneho auditu č. A963, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 17.10.2019, kde konštatoval nedostatočné vykonanie administratívnej finančnej kontroly žalobcom. Žalobca proti návrhu správy z vládneho auditu podal námietky, kde neakceptoval nedostatky zistené žalovaným, namietal uplatnenie finančnej opravy vo výške 5% a súčasne aj všetky ostatné výdavky deklarované Európskej komisii v súvislosti s projektom. Žalobca súčasne žalovaného informoval o tom, že vykonal kontrolu vecnej oprávnenosti výdavkov predmetnej žiadosti o platbu a overil sumarizačné výkazy prác za sledované obdobie, rovnako v rámci námietok informoval žalovaného aj o kontrolných mechanizmoch, ktoré žalobca prijal za účelom eliminácie vzniku predmetného nedostatku. Žalovaný listom z 25.10.2019 zaslal žalobcovi Správu z vládneho auditu č. A 963 z 25.10.2019 (ďalej len „Správa“). V stručnom zhrnutí Správy je uvedené, že overenie bolo vykonané v rozsahu šiestich čiastkových cieľov uvedených v bode 2.1 tejto Správy, pričom celkový objem výdavkov overovaných žalobcom predstavoval sumu 20 176 410,22 Eur a z toho 19 921 381,43 Eur bolo overením na náhodnej vzorke a 255 228,79 Eur bolo overených na doplnkovej vzorke. Bolo zistených celkom 7 nedostatkov, z toho 5 nedostatkov finančného charakteru. Najzávažnejšie finančné nedostatky sa týkajú nedostatočne vykonanej administratívnej finančnej kontroly žiadosti o platbu/verejného obstarávania a nedostatočne vykonávanej finančnej kontroly na mieste zo strany sprostredkovateľských orgánov - Slovenská agentúra životného prostredia a Slovenská inovačná a energetická agentúra, dôsledkom čoho boli v žiadostiach o platbu schválené aj neoprávnené výdavky, ktoré si prijímatelia vykázali v rozpore so schválenými pravidlami oprávnenosti. Nedostatky boli vyčíslené celkom v sume 205 360,30 Eur. Podľa profesionálneho audítorského úsudku boli zistené nedostatky spôsobené najmä individuálnymi zlyhaniami a nedôsledným prístupom zodpovedných zamestnancov sprostredkovateľských orgánov. Vzhľadom na povahu a závažnosť piatich identifikovaných finančných nedostatkov žalovaný odporučil prijať účinné opatrenia, t.j. zaevidovať nezrovnalosť a najneskôr v lehote do 4.11.2019 a informovať oprávnenú osobu o ich zaevidovaní. Ďalej odporučil vykonať analýzu príčin vzniku nedostatku, prijať opatrenia na zabránenie príčin ich vzniku a upozorniť zodpovedných zamestnancov na zodpovedné plnenie pracovných úloh. V úvode správy je uvedené, že vládnym auditom boli overené operácie podľa náhodných vzoriek č. 1 až 14, medzi nimi v rámci bodu 3, názov projektu: Vybudovanie a zavedenie jednotného environmentálneho monitorovacieho a informačného systému v odpadovom hospodárstve, kde je prijímateľom žalobca, číslo projektu 310011D635, ktorého hlavným cieľom bolo zvýšenie miery zhodnocovania odpadov so zameraním na ich prípravu na opätovné použitie a recykláciu a podpora predchádzania vzniku odpadov v období realizácie projektu 05/2017-04/2020 s celkovými nákladmi 16 433 731,04 Eur. 3. V rámci bodu 2 Správy s názvom „Cieľ vládneho auditu a audítorský prístup“ boli v rámci hlavných cieľov vládneho auditu uvedené získavanie primeraného uistenia o zákonnosti a správnosti deklarovaných výdavkov Operačného programu Kvalita životného prostredia podľa čl. 127 ods. 1 Nariadenia EP a Rady (EÚ) č. 1303/2013 a podľa čl. 27 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 480/2014. Podľa čiastkových cieľov vládneho auditu bolo získanie primeraného uistenia, že operácia bola vybraná v súlade s kritériami pre výber OP, pričom táto operácia nebola prijímateľom fyzicky dokončená, ani úplne vykonaná pred podaním žiadosti o financovanie v rámci OP. Získanie primeraného uistenia, že výdavky vykázané EK zodpovedajú účtovným záznamom a že požadované doklady preukazujú primeraný audítorský záznam, že predložené výstupy a výsledky, ktoré dokumentujú, že platby boli prijaté prijímateľom, údaje o účastníkoch alebo iné záznamy týkajúce sa výstupov a výsledkov sú v súlade s informáciami predloženými EK a požadované podklady preukazujú primeraný auditorský záznam, že verejný príspevok bol prijímateľovi vyplatený v súlade s nariadením, že výška reálne opravnej sumy zodpovedá sume, o ktorej rozhodol členský štát alebo EK a iné. Ďalej bolo v časti Správy 2.2 Audítorský prístup konštatované, že vládny audit bol vykonaný v súlade so zákonom č. 357/2015 Z.z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 357/2015 Z.z.“), postupný pre výkon vládneho auditu, metodickými usmerneniami a vzormi kontrolných otázok k postupom pre výkon vládneho auditu medzinárodných zdrojov v platnom znení. 4. Ďalej sa v Správe konštatuje, že pri výkone vládneho auditu boli zohľadnené aj medzinárodne uznávané audítorské štandardy, najmä Štandardy pre profesionálnu prax interného auditu vydané Inštitútom interných audítorov. Predmetom výkonu vládneho auditu bolo posúdiť oblasti vyplývajúce z hlavného cieľa vládneho auditu a čiastkový cieľ vládneho auditu podrobne definovaných v Programe na vykonanie vládneho auditu č. A963 zo dňa 11.06.2019. Pri výkone vládneho auditu boli použité metódy ako analýza údajov, dedukcia, syntéza, štúdium dokladov, preverovanie predložených dokladov, porovnávanie, komunikácia so zodpovednými zamestnancami povinnej osoby a tretích osôb formou osobných stretnutí a formou elektronického vyžiadania dokladov a informácií. Počas výkonu vládneho auditu bola preskúmaná celá relevantná dokumentácia v rámci overovaných ŽoP, t.j. podporná dokumentácia bola overená v rozsahu 100%. 5. Bod 4 Správy Nedostatky a navrhované odporúčania pre poradové číslo nedostatku A001, typológia nedostatku 8.4 výdavky nad rámec oprávnenosti, kohézny fond, čísla a názov projektu 310011D635 - Vybudovanie a zavedenie jednotného environmentálneho monitorovacieho a informačného systému v odpadovom hospodárstve pre prijímateľa - žalobcu obsahuje nasledovné zistenia žalovaného. Podľa popisu nedostatku sprostredkovateľský orgán nedostatočne vykonal AFK ŽoP - Neidentifikovanie porušenia pravidiel oprávnenosti nárokovaných výdavkov. Nedostatok je podľa správy nezrovnalosť. Ďalej podľa Správy obsah zmluvy o dielo a obsah výdavkov v zmysle tejto zmluvy, t.j. tak ako boli deklarované podľa žalovaného, nie sú z hľadiska vecnej oprávnenosti identifikované a preukázateľné a nie je možné overiť, či boli skutočne vynaložené, t.j. nespĺňajú podmienky oprávnenosti v zmysle kat. 2.1 Príručky k oprávnenosti pre dopytovo orientované projekty OP KŽP. Sprostredkovateľský orgán tým, že v rámci AFK ŽoP vyššie uvedené nezistil, nedôsledne vykonal finančnú kontrolu a nedodržal článok 125 ods. 4 písm. a/ Nariadenia EP a Rady (EÚ) č. 1303/2013 a § 8 zákona č. 357/2015 Z.z. Za nedostatočné preukázanie oprávnenosti výdavkov AS žalovaný uplatňoval finančnú opravu v zmysle čl. 143 ods. 2 Nariadenia EP Rady (EÚ) č. 1303/2013 vo výške 2% zo sumy výdavkov týkajúcich sa daného projektu, deklarovaných (EK) v ŽoP č. 310011D635200201 v sume 2 255 399,14 Eur v celkovej sume 45 107,98 Eur, z toho zdroj EÚ 38 341,78 Eur (85%), zdroj ŠR SR 6 766,20 Eur (15%). Dôvodom stanovenia predmetnej individuálnej finančnej opravy je nejednoznačnosť preukázania oprávnenosti deklarovaných výdavkov v rámci všetkých výdavkov overovaného projektu. Závažnosť nedostatku bola označená ako vysoká a charakter bol finančný/náhodný. V rámci rizika neprijatím adekvátnych opatrení na elimináciu vzniku uvedeného typu nedostatku hrozí v budúcnosti riziko deklarovania ŽoP zahŕňajúcich neoprávnené výdavky zo strany RO. 6. V časti Správy s názvom „Navrhované odporúčanie“ je uvedené: Zabezpečiť vysporiadanie a vymáhanie finančnej opravy vyčíslenej na úrovni RO vo výške 45 107,98 Eur a jej vysporiadanie voči EK. Zabezpečiť uplatnenie finančnej opravy vyčíslenej vo výške 2% podľa čl. 143 ods. 2 Nariadenia EP a Rady (EÚ) č. 1303/2013 na všetky ostatné výdavky deklarované na EK v súvislosti s predmetným projektom uplatnením postupu podľa zákona č. 229/2014 Z.z. Zaevidovať nezrovnalosť a najneskôr v lehote do 5 dní od dodržania správy č. A963 o jej zaevidovaní informovať oprávnenú osobu i e-mailom. Vykonať analýzu dôvodov vzniku nedostatku a prijať opatrenia na zabránenie príčin jeho vzniku. 7. Ďalej je obsahom Správy obsah námietok žalobcu ako povinnej osoby proti nedostatkom a navrhovaným odporúčaniam. Žalovaný k nim uviedol svoje stanovisko v tom zmysle, že preveril opodstatnenosť námietok žalobcu a čiastočne ich akceptoval. Upravil znenie nedostatku v časti uplatnenia finančnej kontroly v zmysle čl. 143 ods. 2 Nariadenia EP Rady (EÚ) č. 1303/2013. V rámci zdôvodnenia tohto postupu žalovaný zotrval na tom, že výdavky tak ako boli deklarované a SO SAŽP v rámci AFK ŽoP spolu schválené, nie sú z hľadiska vecnej oprávnenosti identifikovateľné a preukázateľné a nie je možné overiť, či boli skutočne vynaložené, t.j. nespĺňajú podmienky oprávnenosti v zmysle kap. 2.1 Príručky k oprávnenosti pre dopytovo orientované projekty OP KŽP. Uvedené potvrdzuje aj fakt, že vládnym auditom zistené rozdiely vo vykazovaných činnostiach a vykázaných rozsahoch hodín jednotlivých zamestnancov podieľajúcich sa na projekte potvrdil aj SO vo svojej námietke podanej k nedostatku, kde SO SAŽP vykonal kontrolný výpočet neoprávnených výdavkov v rámci predmetnej ŽoP. Ďalej žalovaný skonštatoval, že SO mal vedomosť o oprávnenosti dodávateľa predkladať prijímateľovi finančnú správu v zmysle bodu 7.11 Zmluvy o dielo z 15.11.2017. SO SAŽP tým, že uvedený dokument, ktorý preukazuje použitie finančných prostriedkov za celé obdobie plnenia zmluvy, najmä o počte odpracovaných dní osobami, prostredníctvom ktorých plní dodávateľ zmluvu od prijímateľa nevyžiadal, nemohol vykonať AFK ŽoP dostatočne a správne. Žalovaný súhlasil s časťou námietky, v ktorej sa navrhuje vysporiadanie a vymáhanie identifikovaných neoprávnených finančných prostriedkov ŽoP na úrovni prijímateľa v sume 18 304,75 Eur bez DPH, t.j. 21 965,70 Eur s DPH a jej vysporiadanie voči EK, ktoré SO SAŽP spolu identifikoval na základe kontrolného výpočtu neoprávnených výdavkov. Žalovaný však uviedol, že finančná oprava, ktorá bola udelená zo strany žalovaného nebola udelená z dôvodu porušenia povinnosti prijímateľa deklarovaným výdavkom nad rámec oprávneného nároku, ale z dôvodu SO nedostatočne vykonáva AFK ŽoP. V zmysle kontrolného výpočtu neoprávnených výdavkov vykonaného zo strany SO SAŽP predloženého v rámci námietok bola výška neoprávnených výdavkov vyčíslená na úrovni prijímateľa v sume 18 304,75 Eur bez DPH, t.j. 21 965,70 Eur s DPH, ktorých hodnota sa približuje k možnému vyčísleniu neoprávnených výdavkov zo strany AS vykonaného v rámci výkonu vládneho auditu. Rozdiel medzi vyčíslenou 5% finančnou opravou a vyčíslenými neoprávnenými výdavkami zo strany SO SAŽP je vo výške 90 804,26 Eur. Vzhľadom na SO SAŽP spolu navrhnuté kontrolné mechanizmy, prijatím ktorých, podľa predbežného posúdenia AS, môže v skutočnosti dôjsť k eliminácii vzniku uvedeného typu nedostatku a neoprávnených výdavkov, ako aj zohľadnením námietky povinnej osoby, že projekt je len na začiatku realizácie a nachádza sa pri 2. platobnom míľniku z desiatich a zohľadnením skutočností, že výška uplatnenej 5% finančnej opravy by bola nezodpovedajúca možným vyčísleným neoprávneným výdavkom, pristúpil k zníženiu finančnej opravy v zmysle čl. 143 ods. 2 Nariadenia EP Rady (EÚ) č. 1303/2013 z 5% na 2% tak, ako je to upravené v časti „Popis nedostatku“ a „Navrhované odporúčania“. Žalovaný pri určení výšky vrátenia časti poskytovaného MFP zohľadnil skutočnosť, že ide o individuálny nedostatok, ktorý svojou povahou a závažnosťou neovplyvnil dosiahnutie stanovených cieľov projektu. 8. Žalovaný ďalej skonštatoval, že hlavný cieľ vládneho auditu, ktorým bolo získanie primeraného uistenia o zákonnosti a správnosti deklarovaných výdavkov Operačného programu Kvalita životného prostredia bol splnený, získal primerané uistenie o zákonnosti a správnosti deklarovaných výdavkov tohto operačného programu s výnimkou siedmych nedostatkov, ktoré sú popísané v časti 4 Správy. Z hľadiska ďalších kritérií bolo skonštatované, že žalovaný získal primerané uistenie, že výdavky zodpovedajú zadaným kritériám, ktoré boli cieľom vykonaného auditu. V rámci bodu zhrnutie výsledkov vládneho auditu žalovaný skonštatoval, že vykonanými overeniami vo vzťahu k projektom financovaným z KF získal primerané uistenie o zákonnosti a správnosti deklarovaných výdavkov na primeranej vzorke operácií OP KŽP podľa čl. 127 ods. 1 Nariadenia EP Rady (EÚ) č. 1303/2013 s výnimkou 5 nedostatkov uvedených v 4. časti tejto Správy pod poradovými číslami A001 až A006. V časti „Ďalší postup a doplňujúce informácie“ žalovaný skonštatoval, že prerokovanie skutočností zistených počas vládneho auditu č. A963 sa uskutočnilo dňa 17.10.2019 v priestoroch MŽP, pričom návrh správy bol doručený žalobcovi ako povinnej osobe dňa 15.10.2019. V tejto časti sa opätovne žalovaný zaoberal oprávnenosťou námietok podaných žalobcom k nedostatku A001. Záverom Správy žalovaný žalobcu ako povinnú osobu poučil v zmysle § 21 ods. 3 písm. d/, e/ zákona č. 357/2015 Z.z. o povinnosti prijať opatrenia na nápravu zistených nedostatkov a na odstránenie príčin ich vzniku a podať o tom do 29.11.2019 písomný zoznam prijatých opatrení. Tiež ho poučil o tom, že v zmysle § 21 ods. 3 písm. g/ a h/ zákona č. 357/2015 Z.z. je žalobca povinný splniť opatrenia prijaté na nápravu zistených nedostatkov na odstránenie príčin ich vzniku v lehote do 31.01.2020 a v tejto lehote predložiť dokumentáciu preukazujúcu splnenie prijatých opatrení. Poučil ho aj o tom, že v prípade, ak žalobca ako povinná osoba nezaeviduje nezrovnalosti a neinformuje oprávnenú osobu o ich zaevidovaní najneskôr do 04.11.2019, zaeviduje takéto nezrovnalosti oprávnená osoba, pričom oprávnená osoba vyčísli neoprávnené výdavky na najvyššiu možnú sumu, ktorú môže nezrovnalosť predstavovať. 9. Proti Správe podal žalobca správnu žalobu, kde uviedol, že neakceptuje nedostatky zistené v rámci výkonu vládneho auditu č. A963 a Správu považuje za nesprávnu a nezákonnú. Mal za to, že nesprávnosť a nezákonnosť správy je spôsobená nedôvodným udelením finančnej korekcie, čo má za následok zásah do právneho postavenia žalobcu. Z dôvodu, že voči správe nie je možné podať opravný prostriedok, žalobca nemá inú možnosť než domáhať sa ochrany svojich práv podaním správnej žaloby. V úvode podanej správnej žaloby žalobca dôvodil s poukázaním na § 177 ods. 1, § 3 ods. 1 písm. b/ SSP, že Správa predstavuje spôsobilý predmet súdneho prieskumu, pričom poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžak/3/2017 z 29.03.2017, ako aj na uznesenie 10Sžfk/29/2018 z 22.05.2019, podľa ktorých môžu byť predmetom preskúmania súdov rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré nemajú formálne náležitosti, ak sa dotýkajú alebo ak sa môžu dotknúť práva a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb. Súdna prax ustálila, že rozhodnutím správneho orgánu je každé rozhodnutie, ktorým sa zakladajú, menia, rušia alebo ktorým môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb. Pojem rozhodnutie je označením technickým a je potrebné k nemu pristupovať vždy z hľadiska obsahu a nie formy. Aj správa z vládneho auditu má za určitých okolností potenciál byť samostatne preskúmavaná správnym súdom, resp. jej čiastkové závery, či opatrenia, avšak nevyhnutnou podmienkou je, aby tieto predstavovali relevantný zásah do právneho postavenia kontrolovaného subjektu spôsobom, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli zo strany orgánu verejnej správy porušené alebo priamo dotknuté. Žalobca ďalej mal za to, že Správa, aj keď formálne nie je označená ako rozhodnutie, je spôsobilá byť predmetom súdneho prieskumu, nakoľko zasahuje do právneho postavenia žalobcu. Poukázal pritom na článok 122 ods. 2 Nariadenia č. 1303/2013, podľa ktoré členské štáty predchádzajú, zisťujú a opravujú nezrovnalosti a vymáhajú neoprávnene vyplatené sumy spolu s úrokmi z omeškania. Poukázal ďalej na čl. 143 ods. 1 tohto nariadenia, podľa ktorého členské štáty sú v prvom rade zodpovedné za vyšetrovanie nezrovnalostí a uskutočňovanie požadovaných finančných opráv a vymáhanie. Povinnosť opravovať nezrovnalosti a vymáhať neoprávnene vyplatené sumy ukladá žalobcovi ako riadiacemu orgánu pre Operačný program Kvalita životného prostredia čl. 122 ods. 2 Nariadenia č. 1303/2013 spojený s čl. 143 ods. 1 tohto nariadenia. Predmetná povinnosť bola zahrnutá aj do zákona č. 292/2014 Z.z. o príspevku poskytovanom z Európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, konkrétne do § 37 ods. 2, v zmysle ktorého poskytovateľ, platobná jednotka, certifikačný orgán, orgán auditu, spolupracujúci orgán, prijímateľ, partner a užívateľ sú povinný predchádzať vzniku nezrovnalostí, a ak vzniknú, sú povinní bezodkladne prijať nápravné opatrenia. Rovnaká povinnosť vyplýva žalobcovi aj z § 5 ods. 1 písm. h/ zákona č. 357/2015 Z.z., v zmysle ktorého je orgán verejnej správy povinný vytvoriť, zachovávať a rozvíjať finančné riadenie, v rámci ktorého zabezpečuje predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam, ich odhaľovaniu a zabezpečenie nápravy. Napriek tomu, že žalovaný v rámci vládneho auditu zistil nedostatok, ktorý identifikoval ako nezrovnalosť žalobca považuje toto zistenie žalovaného za nesprávne a nezákonné, žalobca má povinnosť postupovať v súlade so zákonom a zabezpečiť nápravu zistenej nezrovnalosti. Napriek tomu, že Správa obsahuje len navrhované odporúčania ďalšieho postupu žalobcov ako kontrolovaného subjektu, žalobca nemá možnosť rozhodnúť sa, či bude postupovať v súlade so žalovaným navrhovaným odporúčaním alebo nie. V prípade, ak by žalobca nerešpektoval zistenia žalovaného uvedené v Správe a nevykonal by nápravu zistenej nezrovnalosti, orgán auditu môže začať voči žalobcovi konanie o uloženie sankcie v zmysle zákona č. 357/2015 Z.z. Poukázal aj na čl. 18 ods. 8 rozhodnutia z 18.07.2017, v zmysle ktorého prijímateľ je povinný prijať opatrenia na nápravu nedostatkov zistených kontrolou/auditom v zmysle čiastkovej správy z kontroly (správy) iného výstupného dokumentu z kontroly/auditu a zaslať na vedomie správu o splnení opatrení vždy aj poskytovateľovi, ak nie je v konkrétnom prípade osobou vykonávajúcou kontrolu/audit stanovené inak v lehote stanovenej oprávnenými osobami na výkon kontroly/auditu. V súlade s bodom 7 tohto rozhodnutia, osoby oprávnené na výkon kontroly/auditu sú oprávnené okrem iného ukladať sankcie v súlade so zákonom č. 357/2015 Z.z. Konkrétne podľa § 28 ods. 5 zákona č. 357/2015 Z.z. za porušenie povinnosti uvedenej v § 5 ods. 1 písm. h/ je audítujúci orgán oprávnený uložiť povinnej osobe pokutu vo výške finančnej opravy za nezrovnalosť. Ďalej žalobca poukázal na to, že môže mu byť uložená sankcia aj zo strany Európskej komisie s poukázaním na čl. 85 ods. 1 nariadenia č. 1303/2013. Uloženie sankcie za porušenie povinnosti uložiť finančnú opravu, resp. za porušenie povinnosti vysporiadať nezrovnalosť podľa žalobcu zasahuje do právneho postavenia žalobcu. Z dôvodu, že Správu nemožno napadnúť opravným prostriedkom, žalobca nemá možnosť preukázať, že udelenie sankcie je nedôvodné ako aj, že je v rozpore so zákonom a s príslušnou riadiacou dokumentáciou operačného programu. Správa z vládneho auditu však zasahuje do právneho postavenia žalobcu aj v prípade, že žalobca bude postupovať v súlade so správou z vládneho auditu. Pokiaľ totiž žalobca vykoná finančnú korekciu v zmysle správy, takáto oprava sa považuje za definitívnu bez ohľadu na to, či bola vykonaná finančná korekcia oprávnená alebo nie. Podľa usmernenia EÚ, stiahnutie neoprávnených výdavkov žiadosti o priebežnú platbu alebo ich odpočítanie z účtov sa považuje za konečné a tieto výdavky by sa nemali opätovne zaviesť v žiadnej následnej žiadosti o priebežnú platbu za žiadny účtovný rok s výnimkou osobitných prípadov súvisiacich s rozhodnutiami súdu alebo iných orgánov v súdnom systéme. Žalobca ďalej uviedol, že má zákonnú povinnosť postupovať v súlade so správou a začať vymáhať nezrovnalosť aj napriek tomu, že považuje zistenie nezrovnalostí žalovaným za nesprávne a nezákonné. Poukázal na to, že ak vykoná finančnú korekciu v zmysle správy, táto finančná korekcia sa bude považovať za konečnú, v dôsledku čoho príslušné odpočítané výdavky nebude možné opätovne zaviesť v žiadnej následnej žiadosti o platbu. Vzhľadom na uvedené, v prípade, ak by žalobca na základe správy vykonal finančnú korekciu, ktorá sa neskôr ukáže ako nesprávna, resp. nedôvodná, žalobca nebude mať možnosť chybne odpočítané výdavky opätovne zaradiť do financovania prostredníctvom NFP s výnimkou osobitných prípadov súvisiacich s rozhodnutiami súdu alebo iných orgánov v zmysle čl. 11 usmernenia EK. V nadväznosti na to mal za to, že nevyhnutnosť domáhať sa vyslovenia nezákonnosti správy je daná aj s ohľadom na to, že žalobca nebude oprávnený opätovne zaradiť odpočítané výdavky do financovania prostredníctvom NFP. V zmysle časti 11 usmernenia EK možno odpočítané výdavky opätovne zaradiť do financovania prostredníctvom NFP len výnimočne, po rozhodnutí súdu, resp. iného orgánu, ktorý je súčasťou súdneho systému, v ktorom sa spochybňuje podstata uplatňovania finančnej opravy. Predmetom tohto súdneho konania je preskúmanie zákonnosti správy z dôvodu neoprávneného udelenia finančnej korekcie, čo je potrebné považovať za spochybnenie podstaty uplatňovania finančnej opravy. V zmysle rozhodnutia, ako aj s ohľadom na všeobecne záväzné právne predpisy má žalobca povinnosť postupovať v súlade so závermi uvedenými v Správe, aj keď tieto závery považuje za nesprávne a nezákonné a pristúpiť k uplatneniu finančnej korekcie. V zmysle usmernenia EK sa odňatie prostriedkov, ktoré budú predmetom finančnej korekcie bude považovať za konečné, t.j. predmetné prostriedky nebude možné neskôr opätovne zaradiť do financovania prostredníctvom NFP v prípade, ak sa preukáže, že závery uvedené v správe sú nesprávne a nezákonné. Predmetné prostriedky by bolo možné neskôr opätovne zaradiť do financií a prostredníctvom NFP len v prípade, ak by došlo k vydaniu rozhodnutia, v ktorom by sa spochybnila podstata uplatňovania finančnej opravy. Z tohto dôvodu zastával žalobca názor, že podanie žaloby je nevyhnutné tiež za účelom zabezpečenia rozhodnutia, na základe ktorého by bol žalobca oprávnený opätovne zaradiť do financovania prostredníctvom NFP výdavky odpočítané na základe nezákonnej správy. V neposlednom rade poukázal na to, že zákon neupravuje žiaden opravný prostriedok proti Správe. Žalobca ako kontrolovaný subjekt mal možnosť predložiť námietky, ktoré bol žalovaný povinný preveriť, avšak zákon neupravuje žiadny kontrolný mechanizmus vo vzťahu k prevereniu opodstatnenosti podaných námietok zo strany kontrolného orgánu. Pokiaľ skonštatuje neopodstatnenosť námietok kontrolovaného subjektu, tento nemá žiadnu ďalšiu možnosť namietať kontrolné zistenia bez ohľadu na to, či kontrolné zistenia sú v súlade so zákonom alebo nie. V nadväznosti na to žalobca nedisponuje žiadnym účinným prostriedkom ochrany proti nesprávnemu a nezákonnému zisteniu nezrovnalosti uvedenej v správe. Navyše žalobca poukázal na to, že Správa je spôsobilá byť predmetom súdneho prieskumu, pretože nie je vylúčená ustanovením § 7 Správneho súdneho poriadku. Je to svojím charakterom rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré zasahuje do právneho postavenia žalobcu a nemôžeme ho subsumovať pod žiadnu kategóriu uvedenú v § 7 SSP. 10. V ďalšej časti správnej žaloby žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci. Žalobca tu namietal, že dostatočne vykonal administratívnu finančnú kontrolu s ohľadom na to, že v rámci nej nebol povinný kontrolovať čerpanie jednotlivých rozpočtových položiek v zmysle prílohy č. 4 zmluvy o dielo. V zmysle čl. 5 ods. 1 prílohy č. 1 rozhodnutia sa prijímateľ NFP zaviazal predkladať žiadosti o platbu najmenej 1x za 9 kalendárnych mesiacov počas realizácie hlavných aktivít, pričom tento článok neupravuje žiadne podrobnejšie požiadavky na obsah jednotlivých žiadostí o platbu. Náležitosti žiadosti o platbu je z tohto dôvodu potrebné posudzovať v súlade s príslušnou riadiacou dokumentáciou Operačného programu Kvalita životného prostredia. Podľa čl. 4.3.3 Príručky pre prijímateľa prijímateľ predkladá ŽoP na základe podmienok ustanovených v čl. 5 bod 5.1 Zmluvy o poskytnutí NFP a na základe zvoleného systému financovania. V rámci formulára ŽoP spolu prijímateľ uvedie nárokované finančné prostriedky/deklarované výdavky projektu podľa skupín oprávnených výdavkov s odpočtom vecne neoprávnených výdavkov, zádržného, neoprávnených výdavkov nad rámec finančnej medzery (tzv. GAP), resp. ex ante finančnej opravy. v zmysle zmluvy o poskytnutí NFP. Prijímateľ uvedie sumu nárokovaných finančných prostriedkov/deklarovaných výdavkov v celkovej výške výdavku, avšak nárokovať na preplatenie si bude len takú výšku výdavkov, ktorá bude znížená o uvedené neoprávnené výdavky. Vzhľadom na to podľa žalobcu možno konštatovať, že prijímateľ v rámci jednotlivej žiadosti o platbu preukazuje nárokované, resp. deklarované výdavky projektu podľa skupín oprávnených výdavkov znížené o vecne neoprávnené výdavky, prípadne o finančné korekcie. Podrobnejší prehľad dokumentácie, ktorú je prijímateľ NFP povinný predložiť spolu s príslušnou žiadosťou o platbu, a ktorá je následne predmetom overovania zo strany poskytovateľa NFP je uvedený v čl. 4.3.3.2 Príručky pre prijímateľa, pričom podrobné pokyny pre vypĺňanie formulára žiadosti o platbu spolu so zoznamom predkladaných dokumentov sú dostupné aj v rámci prílohy č. 4.3.2. Príručky pre prijímateľa - Pokyny k vyplneniu formulára žiadosti o platbu. Rozhodnutie ani príručky pre prijímateľa neukladajú prijímateľovi NFP povinnosť predkladať v rámci žiadosti o platbu informácie, resp. dokumenty preukazujúce čerpanie rozpočtových položiek v zmysle č. 4 Zmluva o dielo - záväzná cena za predmet zmluvy v podobe štrukturovaného rozpočtu ceny predloženého v rámci ponuky dodávateľa. Pokiaľ príslušná žiadosť o platbu nemusí obsahovať údaje, resp. dokumenty preukazujúce čerpanie rozpočtových položiek v zmysle prílohy č. 4 zmluvy o dielo, poskytovateľ NFP nemá ani nemôže mať povinnosť takéto údaje, resp. dokumenty overovať. Ďalej žalobca poukázal na čl. 3.1 ods. 2 Metodického pokynu č. 6, podľa ktorého má prijímateľ NFP v súvislosti s nárokovanými výdavkami predložiť také účtovné doklady, resp. podporné dokumenty, na základe ktorých bude možné jednoznačne preukázať oprávnenosť výdavku z hľadiska času vzniku tohto výdavku, času úhrady tohto výdavku a priamej väzby tohto výdavku na projekt a súčasne jeho nevyhnutnosti vo vzťahu k realizácii projektu. Účtovné doklady, resp. podporné dokumenty, ktoré má prijímateľ NFP povinnosť predložiť v rámci príslušnej žiadosti o platbu a ktoré má žalobca ako poskytovateľ NFP povinnosť overovať sú vymedzené v Metodickom pokyne č. 6 prílohy účtovných dokladov, ktoré by mal prijímateľ NFP predkladať v rámci príslušnej žiadosti o platbu sú vymedzené v časti 4.3.3.3 Príručky pre prijímateľa. V oboch dokumentoch však ide len o demonštratívny výpočet, preto nie je vylúčené, aby prijímateľ preukazoval oprávnenosť výdavkov aj inými dokladmi. Na druhej strane je však potrebné doplniť, že pokiaľ prijímateľ NFP predloží účtovné doklady v zmysle čl. 3.4.8 Metodického pokynu č. 6 a tieto doklady sú spôsobilé preukázať oprávnenosť prijímateľom nárokovaných výdavkov, žalobca nemal dôvod požadovať od prijímateľa NFP aj ďalšie doklady. Ďalej s poukázaním na čl. 4.3.3 Príručky pre prijímateľa Základnou povinnosťou poskytovateľa NFP v rámci výkonu administratívnej finančnej kontroly je overiť zákonnosť, správnosť a oprávnenosť predložených nárokovaných finančných prostriedkov a výdavkov deklarovaných prijímateľom NFP v rámci príslušnej žiadosti o platbu. Základný právny rámec oprávnenosti výdavkov je daný predovšetkým Nariadením č. 1303/2013 a podmienky oprávnenosti sú podrobnejšie špecifikované v čl. 12 prílohy č. 1 rozhodnutia v časti 4.3.1 Príručky pre prijímateľa a v časti 3. Príručky k oprávnenosti výdavkov, ktoré vo všeobecnosti možno rozdeliť do troch skupín, a to vecná oprávnenosť výdavkov, časová oprávnenosť výdavkov a územná oprávnenosť výdavkov. Za predpokladu, že výdavok spĺňa podmienky oprávnenosti tak ako sú vymedzené v rámci rozhodnutia o schválení žiadosti o poskytnutie NFP Príručky pre prijímateľa a Príručky k oprávnenosti výdavkov a súčasne nejde o neoprávnený výdavok v zmysle časti 8 Príručky k oprávnenosti výdavkov, výdavok možno považovať za oprávnený. Oprávnenosť výdavkov nárokovaných v rámci príslušnej žiadosti o platbu je predmetom administratívnej finančnej kontroly zo strany poskytovateľa NFP. V nadväznosti na to mal žalobca za to, že postupoval správne a v súlade s právnymi predpismi a riadiacou dokumentáciou operačného programu, keď v rámci žiadosti o platbu neoveroval súlad nárokovaných výdavkov s prílohou č. 4 Zmluvy o dielo. Zákon o príspevku z EŠIF ani riadiaca dokumentácia Operačného programu Kvalita životného prostredia neukladajú prijímateľovi NFP povinnosť predložiť v rámci žiadosti o platbu údaje, resp. informácie preukazujúce čerpanie rozpočtových položiek v zmysle prílohy č. 4 Zmluvy o dielo - záväzná cena za predmet zmluvy v podobne štrukturovaného rozpočtu ceny predloženého v rámci ponuky dodávateľa, t.j. zoznamu osobohodín. Tento zákon ani riadiaca dokumentácia operačného programu teda neukladajú poskytovateľovi NFP povinnosť overovať údaje, resp. dokumenty preukazujúce čerpanie rozpočtových položiek v zmysle prílohy č. 4 zmluvy o dielo. S poukázaním na čl. 5 ods. 5.1 zmluvy o dielo a čl. 15 ods. 15.7 prílohy č. 1 k tejto zmluve uviedol, že zmluvné strany sa dohodli, že faktúry budú predkladané priebežne podľa ukončených míľnikov, resp. aktivít, v súlade so zmluvou o dielo, kde je vymedzených celkovo 10 míľnikov a príslušných mesiacov, v ktorých mal dodávateľ povinnosť predkladať faktúry. Z tohto dôvodu je na účely fakturácie a refundácie prostriedkov NFP dôležitá príloha č. 3 Zmluvy o dielo obsahujúca jednotlivé platobné míľniky. Zo žiadosti o platbu vyplýva, že prijímateľ NFP predložil žiadosť v nadväznosti na ukončenie míľnika P2 - Ukončenie akceptačného testovania UAT prioritného rozsahu, čo vyplýva aj z časti A.9 ŽoP, zoznamu účtovných dokladov, ako aj výšky nárokovaných finančných prostriedkov uvedené v žiadosti o platbu. Oprávnenosť výdavkov nárokovaných v žiadosti o platbu preukázal prijímateľ NFP predovšetkým faktúrou č. 38302232 z 22.06.2018 za plnenie druhého fakturačného míľnika P2, ako aj ďalšími nasledovnými podpornými dokladmi, ktoré uviedol. Čl. 5 zmluvy o dielo neurčuje ako povinnú náležitosť faktúry údaj o príslušnom počte osobohodín. S poukazom na to má žalobca za to, že overil oprávnenosť výdavkov nárokovaných v žiadosti o platbu dostatočne správne a v súlade s rozhodnutím a riadiacou dokumentáciou operačného programu. V zmysle čl. 7 ods. 7.11 Zmluvy o dielo mal byť údaj o príslušnom počte osobohodín uvedený v rámci finančnej správy ako súčasť záverečnej správy, ktorú je dodávateľ povinný predložiť objednávateľovi (prijímateľovi NFP) najneskôr 30 kalendárnych dní pred uplynutím lehoty plnenia predmetu zmluvy o dielo. Údaje o počte osobohodín nemal byť súčasťou úvodnej správy predkladanej podľa čl. 7 ods. 7.2 Zmluvy o dielo, ani súčasťou priebežných správ predkladaných v zmysle čl. 7 ods. 7.6 Zmluvy o dielo. Žalovaný však vôbec takúto námietku nezohľadnil, pričom táto skutočnosť má zásadný význam vo vzťahu k posudzovaniu prípadného pochybenia v rámci výkonu administratívnej finančnej kontroly a zadávateľ nebol povinný uvádzať údaje o počte osobohodín v rámci príslušných faktúr, ani v rámci priebežných správ, potom prijímateľ NFP nemal dôvod takýmito informáciami disponovať. Pokiaľ by aj prijímateľ NFP predmetnými informáciami disponoval, tieto nemohli byť predmetom kontroly zo strany žalobcu. Ďalej žalobca uviedol, že v čase výkonu administratívnej finančnej kontroly nemal informácie o predkladaní sumarizačných výkazov prác, avšak aj keby ich mal, nemal by v zmysle riadiacej dokumentácie operačného programu povinnosť tieto sumarizačné výkazy overovať. Tiež v tejto súvislosti uviedol, že neoverenie počtu osobohodín zo strany žalobcu v rámci administratívnej finančnej kontroly žiadosti o platbu, nemá za následok neidentifikovateľnosť a nepreukázateľnosť prijímateľom nárokovaných výdavkov tak ako to uvádza žalovaný v správe. Časovú spôsobilosť výdavku z hľadiska jeho vzniku, z hľadiska jeho úhrady, ako aj priamu väzbu vynaloženého výdavku na projekt a jeho nevyhnutnosť pri realizácii projektu aj inými dokladmi bolo možné preukázať aj inými dokladmi, predovšetkým faktúrou v nadväznosti na ukončenie míľnika P2 v súlade s prílohou č. 3 Zmluvy o dielo. Pokiaľ bol dodávateľ v zmysle zmluvy o dielo povinný v rámci záverečnej správy predložiť objednávateľovi informácie týkajúce sa počtu osobohodín, automaticky to neznamená, že uvedené informácie bol prijímateľ povinný predkladať aj v rámci každej žiadosti o platbu a rovnako, že by tieto informácie bol poskytovateľ NFP povinný kontrolovať. Takáto povinnosť nevyplýva z rozhodnutia, ani z príslušnej riadiacej dokumentácie, ktorá je pre žalobcu záväzná. Je preto zrejmé, že predkladanie a následná kontrola údajov o počte osobohodín neboli povinnou súčasťou administratívnej finančnej kontroly žiadosti o platbu. Žalobca teda nemal dôvod požadovať od prijímateľa ďalšie v metodickom pokyne neuvedené dokumenty, resp. informácie, a to také, ktoré s poukazom na čl. 7 ods. 7.11 Zmluvy o dielo bol dodávateľ povinný predložiť až v rámci finančnej správy ako súčasti záverečnej správy. Ďalej žalobca uviedol, že v zmysle rozhodnutia bol dohodnutý systém financovania prostredníctvom zálohových platieb, pričom s poukazom na čl. 6.3 systému finančného riadenia mal prijímateľ NFP v rámci žiadosti o platbu povinnosť predložiť príslušné účtovné doklady, pričom však nemal povinnosť predložiť informácie týkajúce sa počtu osobohodín. Nakoľko žalobca nemal povinnosť overovať súlad prijímateľom nárokovaných výdavkov s príslušným počtom osobohodín je vymedzený v rámci prílohy č. 4 Zmluvy o dielo, nie je daný dôvod na udelenie finančnej korekcie zo strany žalovaného. Ak by aj bolo došlo k pochybeniu pri výkone administratívnej kontroly, čo žalobca popiera, sankcia uložená zo strany žalovaného je vzhľadom na závažnosť a charakter pochybenia neprimerane prísna, a teda nie je uložená v súlade s § 28 ods. 9 zákona č. 357/2015 Z.z, ani v súlade s nariadením č. 1303/2013. Poukázal na čl. 143 ods. 2 Nariadenia č. 1303/2013, podľa ktorého členské štáty vykonávajú požadované finančné opravy v súvislosti s individuálnymi alebo systémovými nezrovnalosťami zistenými v operáciách alebo operačných programoch. Finančné opravy pozostávajú zo zrušenia celého verejného príspevku na operáciu alebo operačný program alebo jeho časti. Členský štát vezme do úvahy povahu a závažnosť nezrovnalostí a finančnú stratu spôsobenú fondom alebo ENRF a uplatní primeranú opravu. Riadiaci orgán zaznamená finančné opravy do účtov za účtovný rok v ktorom sa rozhodlo o zrušení. Ukladanie finančných korekcií za nedostatky v rámci nedostatočného vykonania administratívnej finančnej kontroly je v zmysle § 4 ods. 4 zákona č. 357/2015 v kompetencii žalovaného, ktorý by však mal pri ukladaní finančnej korekcie vziať do úvahy povahu, závažnosť, čas trvania a následky porušenia príslušnej povinnosti, za ktoré finančnú korekciu ukladá, pretože táto musí byť vždy primeraná. Udelenú finančnú korekciu považoval za neprimerane prísnu, pretože ak mal žalovaný úmysel ju udeliť za nesprávne vykonanie administratívnej finančnej kontroly, mal by ju udeliť len za pochybenie pri konkrétnej nesprávne vykonanej administratívnej finančnej kontroly. Postup žalovaného však bude mať za následok sankcionovanie aj postupu žalobcu pri výkone tých administratívnych finančných kontrol, ktoré ešte neboli vykonané, t.j. administratívnych finančných kontrol, pri ktorých nemusí dôjsť zo strany žalobcu k žiadnemu pochybeniu. Postup žalovaného považoval za nelogický aj z toho dôvodu, že akceptoval kontrolné mechanizmy navrhnuté žalobcom, pričom ako uviedol žalovaný v správe, navrhnuté kontrolné mechanizmy sú spôsobilé eliminovať vznik uvedeného typu nedostatku. Pokiaľ teda žalovaný očakával odstránenie nedostatku v dôsledku prijatia kontrolných mechanizmov navrhnutých žalobcom, je nelogické, aby bola uložená sankcia za doposiaľ nevykonané administratívne finančné kontroly. Uzavrel, že finančná korekcia uložená v správe v zmysle § 143 ods. 2 Nariadenia č. 1303/2013 nenapĺňa kritérium len primeranosti. Záverom navrhol Správu z 25.10.2019 zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 11. Správny súd postupujúc v konaní podľa ustanovení zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) v ďalšom konaní vyzval žalovaného na vyjadrenie k žalobe a na predloženie administratívneho spisu. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že výkon vládneho auditu nie je samostatným správnym konaním a žalovaný pri jeho výkone nepostupuje podľa Správneho poriadku, ale vykonáva ho v súlade so zákonom č. 357/2015. Návrh správy z vládneho auditu z 14.10.2019 nemožno považovať za rozhodnutie orgánu verejnej správy v prvom stupni a námietky voči nemu nie sú opravným prostriedkom v zmysle § 53 a nasl. Správneho poriadku. To znamená, že v žalobou napadnutom prípade nedošlo k odvolaciemu konaniu podľa ustanovení Správneho poriadku. Základné pravidlá a ciele a spôsob vykonávania vládneho auditu sú upravené osobitným zákonom č. 357/2015 Z.z. ako osobitným právnym predpisom, v zmysle ktorého sa všeobecný predpis o správnom konaní - Správny priadok vzťahuje len na konanie o uložení pokuty podľa § 28. Žalovaný namietal, že pri výkone vládneho auditu v pozícii auditujúceho orgánu z žalobcu ako povinnej osoby nerozhodoval o právach a právom chránených záujmoch a povinnostiach žalobcu, tieto nedeklaroval, ani nevydal správny akt konštitutívnymi účinkami, čo vyplýva aj z cieľov auditu, ktoré sú uvedené v § 10 zákona č. 357/2015 Z.z. Okrem týchto cieľov, je cieľom vládneho auditu overovať dodržiavanie ustanovení zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie, hodnotiť kvalitu vykonávania finančnej kontroly a auditu a navrhovať odporúčania na zvýšenie ich kvality. K rozhodovaciemu procesu o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach žalobcu nedošlo, pretože vypracovanie správy z vládneho auditu nie je rozhodovanie v správnom konaní, ale predstavuje určitú overovaciu, hodnotiacu, resp. odporúčaciu činnosť s deklaratórnymi účinkami. Výkon vládneho auditu podľa zákona o finančnej kontrole a audite nemožno stotožňovať so správnym konaním, ktorého záverom je vydanie konštitutívneho rozhodnutia tak, ako to prezentuje žalobca, ale má preventívnu povahu. Táto skutočnosť už bola súdmi judikovaná, pretože správa z vládneho auditu predstavuje len opatrenie predbežnej povahy, ktoré nemôže mať za následok ujmu na subjektívnych právach, pretože práve právne postavenie žalobcu sa nemení v ich dôsledku, ale až po nich nasledujúcich právnych skutočnostiach a slúži len ako podklad a zároveň podmienka pre ďalší postup. Nakoľko správa z vládneho auditu nemá povahu rozhodnutia, súd v zmysle § 7 písm. b/ SSP nemá právomoc preskúmavať správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia. Poukázal ďalej na to, že neprípustnosť žaloby je dôvodom na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP. S poukazom na § 3 ods. 1 písm. b/ SSP uviedol, že napadnutá Správa nemá povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch a o povinnostiach fyzických alebo právnických osôb a nemohla mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu a zásah do jeho právneho postavenia (žalobcom tvrdené možné ukrátenie na právach a ich ohrozenie do budúcnosti). V žalobe absentuje konkretizácia zásahu do právneho postavenia žalobcu, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť podanej žaloby. Žalobca je riadiacim orgánom, a teda je zodpovedný za riadenie Operačného programu Kvalita životného prostredia. Žalobcom tvrdené budúce (potencionálne) ohrozenie práv je nepreukázané a predstavuje iba subjektívny postoj žalobcu v hypotetickej rovine. Z hľadiska prípustnosti žaloby je nepostačujúce všeobecné konštatovanie, že správa z vládneho auditu žalovaného sa priamo dotýka žalobcu. Správa nemá status rozhodnutia podľa § 3 ods. 1 písm. b/ SSP, nakoľko jednak nie je formálne označená ako rozhodnutie, osobitný predpis ju za rozhodnutie nevyhlasuje, nezakladá, nemení, nezrušuje alebo nedeklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby. Výsledok vládneho auditu zachytený v Správe je iba v rovine navrhnutých odporúčaní, resp. opatrení, a teda nemá vo vzťahu k žalobcovi autoritatívnu, donucovaciu povahu (žiadne povinnosti žalobcovi neukladá). Správa nemá pre žalobcu žiadne priame právne následky, či konštitutívny účinok. Tiež nemá ani deklaratórnu povahu vo vzťahu k právam, právom chráneným záujmom alebo povinnostiam žalobcu. Uvedené účinky vyplývajú z ustanovenia § 22 ods. 3 zákona č. 357/2015 Z.z., kde návrh správy z vládneho auditu obsahuje opis zistených nedostatkov spolu s návrhmi odporúčaní na nápravu zistených nedostatkov a na odstránenie príčin ich vzniku. V zmysle § 20 citovaného zákona, je oprávnená osoba pri výkone vládneho auditu oprávnená vyžadovať od povinnej osoby predloženie písomného zoznamu opatrení prijatých na nápravu nedostatkov a na odstránenie príčin ich vzniku, pričom posudzuje ich účinnosť a v prípade, že prijaté opatrenia nie sú účinné je oprávnená vyžadovať prepracovanie písomného zoznamu prijatých opatrení a predloženie prepracovaného písomného zoznamu prijatých opatrení a následne overiť ich splnenie. Oprávneniam oprávnenej osoby v zmysle § 20 korešpondujú povinnosti povinnej osoby v zmysle § 21 zákona č. 357/2015 Z.z. v lehote určenej oprávnenou osobou, opatrenia na nápravu identifikovaných nedostatkov uvedených v čiastkovej správe alebo správe a odstrániť príčiny ich vzniku, predložiť zoznam prijatých opatrení a následne ich splniť. Z uvedeného podľa žalovaného opätovne vyplýva, že je v dispozícii povinnej osoby prijať opatrenia podľa vlastného uváženia, avšak účelne vzhľadom k identifikovanému nedostatku. Ďalej poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžfk/29/2018, z ktorého vyplýva, že správa z vládneho auditu ako taká nepodlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože sama o sebe nepredstavuje zásah do práv a právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu. Predmetnú správu je možné považovať podľa názoru najvyššieho súdu za podkladové rozhodnutie v zmysle § 27 ods. 1 SSP. Až v prípade, ak príslušný orgán na základe uvedenej správy vyvodí z kontrolných zistení pre žalobcu sankčný postih, resp. iný negatívny nezvratný (právoplatný) zásah do jeho právneho postavenia, bude takéto rozhodnutie správneho orgánu, ako aj postup a podkladové rozhodnutia tomu predchádzajúce, preskúmateľné súdom, pretože až týmto rozhodnutím dôjde k reálnemu zásahu do práv a povinností žalobcu a až o tom môže správny súd rozhodovať, či je zákonný alebo nie. Žalovaný k tomu uviedol, že odoslaním správy z vládneho auditu povinnej osobe síce končí vládny audit, tento však nemá povahu konečného rozhodnutia. Podľa názoru žalovaného vykonanie vládneho auditu nemožno považovať za rozhodovací proces vo verejnej správe a výsledné materiály z vykonanej kontroly za rozhodnutie vydané v tomto konaní, keďže kontrolou sa len zisťuje súlad postupu kontrolovaného s ustanoveniami zákona č. 357/2015 Z.z. Poukázal na to, že analogická procesná situácia nastáva v prípade daňových kontrol, kde Ústavný súd SR vo svojom náleze I.ÚS 238/06 skonštatoval, že „Daňová kontrola nepredstavuje samostatné daňové konanie, ale je čiastkovým procesným postupom, ktorý sa uskutočňuje v rámci daňového konania; nie je teda samostatnou fázou daňového konania, ale úkonom správcu dane. Daňová kontrola sa spravidla začína spísaním zápisnice o začatí daňovej kontroly. Ukončená je dňom prerokovania protokolu o daňovej kontrole s kontrolovaným daňovým subjektom. Protokol o daňovej kontrole nemožno považovať za rozhodnutie, pretože ním sa daňovému subjektu neukladajú práva a povinnosti, ale je iba podkladom pre prípadné vydanie platobného výmeru. Daňová kontrola je teda svojou povahou procesom kontrolným a nie rozhodovacím“. V tejto súvislosti poukázal aj na odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 1Sžf/87/2015 z 14.02.2017, v ktorom v súvislosti s riešením otázky správneho súdu skonštatoval „Nakoľko na úkony orgánu verejnej správy pri výkone dohľadových vrchnostenským opatrením (kontrola, dohľad, či dozor) a na ich hmotne zachytené výsledky (protokoly, záznamy, či zápisnice) sa v správnom súdnictve najmä nazerá ako na individuálne správe úkony s charakterom predbežnej povahy, najvyšší súd musel vyhodnotiť napadnutý úradný list ako správny akt, ktorý nie je možné v zmysle § 248 písm. a) O.s.p. potvrdiť súdnej právomoci v správnom súdnictve“. Žalovaný ďalej zdôraznil, že prevencia, odhaľovanie, zisťovanie a riešenie nezrovnalostí, prijímanie nápravných opatrení vo forme finančných opráv a vysporiadania finančných vzťahov a iných nápravných opatrení je zákonnou povinnosťou žalobcu vyplývajúcou z § 37 ods. 1 zákona č. 292/2014 Z.z. o príspevku poskytovanom z Európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré vyplýva z čl. 143 a nasl. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013, ktorým sa ustanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006. Poskytovateľ, platobná jednotka, certifikačný orgán, orgán auditu, spolupracujúci, orgán, prijímateľ, partner a užívateľ sú povinní v súlade s § 37 ods. 2 zákona č. 292/2014 Z.z. predchádzať vzniku nezrovnalostí a ak vzniknú, sú povinní bezodkladne prijať nápravné opatrenia. Prijímanie nápravných opatrení vo forme finančných opráv a vysporiadania finančných vzťahov a iných nápravných opatrení teda nevyplýva zo správy z vládneho auditu - v tej oprávnená osoba len identifikuje nedostatky a navrhne odporúčania, ale je zákonnou povinnosťou žalobcu. 12. Žalovaný poukázal tiež na to že v dňoch 27.01.2020 až 31.01.2020 sa v priestoroch Ministerstva financií SR uskutočnila misia Európskej komisie, v rámci ktorej bol z jej strany posúdený aj vládny audit č. A963 a v rámci predbežného posúdenia sa Európska komisia stotožnila s jeho výsledkami a nenašli na ňom žiadne nedostatky, ktoré by odôvodňovali pochybnosti o správnosti zistenia a odporúčania uplatnenia finančnej korekcie. V prípade, že sa súd nestotožní s názorom žalovaného o nepreskúmateľnosti a neprípustnosti žaloby a pristúpi k hmotnoprávnemu posudzovaniu správy, žiadal žalovaný súd, aby nepokračoval v konaní do doručenia oficiálneho stanoviska Európskej komisie z auditnej misie. Poukázal na nesprávny záver žalobcu, že povinnosť kontrolovať počty osobohodín v rámci administratívnej finančnej kontroly nevyplývajú z rozhodnutia, ani z príslušnej projektovej dokumentácie, ktorá je pre neho záväzná. Poukázal tiež na skutočnosť, že v zmysle zákona o finančnej kontrole a audite a zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy je jednou z najpodstatnejších zásad a účelom administratívnej finančnej kontroly zabezpečiť dodržiavanie hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti pri hospodárení s verejnými financiami a realizácii finančnej operácie alebo jej časti, a teda argumentácia žalobcu, že takúto povinnosť nemá považoval za tendenčnú a nesprávnu. Zachovanie zásad hospodárenia sa vzťahuje aj na finančné prostriedky poskytované EÚ, čo vyplýva aj z európskej legislatívy. Právna argumentácia žalovaného je v rozpore s cieľmi a účelom vnútroštátnych a európskych právnych noriem a pravidiel týkajúcich sa poskytovania, čerpania, riadenia a kontroly hospodárenia s finančnými prostriedkami. Mal za to, že žalobca je riadiacim orgánom pre Operačný program Kvalita životného prostredia, ktorý je zodpovedný za riadenie operačného programu. Na základe uvedeného má žalobca vedomosti o agende, kompetenciách a procesoch aj zodpovednostných, uplatňovaných pri poskytovaní finančných prostriedkov z EŠIF, nakoľko sa nachádza v treťom programovom období a šiestom účtovnom roku. Zástupcovia žalobcu sa zúčastňujú na stretnutiach s Európskou komisiou, či už v rámci monitorovacích výborov, ale aj na individuálnom stretnutí, a teda sú mu známe právne dôsledky a procesy v prípadoch identifikovania nedostatkov a nezrovnalostí. Zároveň v súvislosti s činnosťou žalobcu už boli uplatňované finančné opravy, pričom v doterajšej činnosti neboli nikdy takto procesne uplatňované výhrady voči nedostatkom identifikovaných v správe vládneho auditu. Z uvedeného je teda možné konštatovať určitú tendenčnosť správania sa žalobcu a zjavnú snahu o odďaľovanie svojich povinností, ktoré mu vyplývajú zo všeobecne záväzných právnych predpisov. Ďalším závažným dôvodom pre odmietnutie žaloby z dôvodu jej neprípustnosti a nepreskúmateľnosti je, že v rámci Správy bolo identifikovaných 7 nedostatkov, pričom 5 malo finančný charakter. Vládnym auditom bolo overených 14 rôznych projektov, ktoré boli poskytnuté 11 rôznym prijímateľom. Je neprípustné, aby sa žalobca domáhal v súdnom konaní zrušenia Správy ako celku a zrušenie jej komplexných účinkov. Je neprípustné, aby jeden nedostatok, ktorý je len časťou Správy spôsoboval neplatnosť Správy ako celku vzťahujúcu sa k právnym vzťahom nezávislým od žalobcu. Zásadným argumentom pre neprípustnosť a nepreskúmateľnosť žaloby je, že to čoho sa žalobca domáha v rámci petitu nemá žiadny zákonný základ a zákon takýto postup nepredpokladá nakoľko vládny audit v zmysle zákona o finančnej kontrole a audite sa končí zaslaním správy z vládneho auditu a správu z vládneho auditu nie je možné zrušiť a vôbec nie je možné ju vrátiť na ďalšie konanie. Žalobcom navrhovaný procesný postup v zmysle zákona nie je možný, nakoľko zákon nepredpokladá a nepozná všetky procesné úkony žalovaného po doručení správy z vládneho auditu smerujú len k posúdeniu a hodnoteniu prijatia a splnenia nápravných opatrení a odstránení identifikovaných nedostatkov. Žalovaný ako subjekt verejnej správy v zmysle Ústavy SR nesmie konať spôsobom, ktorý mu zákon neumožňuje, a teda konanie, ktorého sa žalobca domáha je nemožné. 13. K samotným výsledkom kontroly žalovaný uviedol, že auditom sa rozumie súhrn nezávislých, objektívnych, overovacích, hodnotiacich, uisťovacích a konzultačných činností zameraných na zdokonaľovanie riadiacich a kontrolných procesov so zohľadnením medzinárodne uznávaných auditorských štandardov. Pri jeho výkone sa postupuje v súlade s právnymi predpismi EÚ a SR a žalovaný uplatňuje aj medzinárodné štandardy M pre profesionálnu prax vnútorného auditu ako jedny z odporúčaných štandardov v zmysle pokynu EK príslušných nariadení a primerane niektoré ďalšie vybrané medzinárodne uznávané štandardy. Vládny audit A963 bol vykonaný na základe nariadenia EP a Rady (EÚ) č. 1303/2013, delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 480/2014 zákona o finančnej kontrole a audite č. 357/2015 Z.z., zákona č. 292/2014 Z.z. o príspevku poskytovaného z Európskych štrukturálnych a investičných fondov. Hlavným cieľom vládneho auditu bolo získanie primeraného uistenia o zákonnosti a správnosti deklarovaných výdavkov Operačného programu Kvalita životného prostredia podľa článku 127 ods. 1 nariadenia č. 1303/2013 a čl. 27 delegovaného nariadenia komisie č. 480/2014. K námietkam žalobcu poukázal žalovaný na Systém riadenia európskych štrukturálnych a investičných fondov kapitola 3.5.1.1. Vecná oprávnenosť výdavku, najmä na písmeno f/, podľa ktorého výdavky musia byť identifikovateľné a preukázateľné a musia byť doložené účtovnými dokladmi, ktoré sú riadne evidované u prijímateľa v súlade s platnou legislatívou; výdavok je preukázaný faktúrami alebo inými účtovnými dokladmi rovnocennej preukaznej hodnoty, ktoré sú riadne evidované v účtovníctve prijímateľa v súlade s platnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a zmluvou o NFP. Poukázal na to, že žalovaný nevyužil možnosť v zmysle § 7 ods. 7 zákona č. 292/2014 ako riadiaci orgán pri plnení svojich úloh požadovať od prijímateľa, partnera, užívateľa, dodávateľa alebo iných osôb súčinnosť a tieto subjekty mu boli povinné požadovanú súčinnosť poskytnúť. Mohol a nevyužil možnosť dodatočného vyžiadania overenia podkladov, ktoré by mohlo viesť k odhaleniu neoprávnených výdavkov, pričom takúto možnosť nevyužil. V ďalšom texte poukázal na konkrétne nedostatky vo vzťahu ku jednotlivým osobám a vyčíslil výšku neoprávnených výdavkov. Uviedol tiež, že v rámci vysporiadania sa s námietkami povinnej osoby - žalobcu zohľadnil jej námietky a pristúpil k zníženiu finančnej opravy vo výške 5%, ktorá bola zo strany žalobcu vyčíslená vo výške 112 769,96 Eur. V zmysle kontrolného výpočtu neoprávnených výdavkov vykonaného zo strany SO SAŽP predloženého v rámci námietok bola výška neoprávnených výdavkov vyčíslená na úrovni prijímateľa vo výške 18 304,75 Eur bez DPH, t.j. 21 965,70 Eur s DPH. Rozdiel medzi vyčíslenou 5%-tnou finančnou opravou a vyčíslenými neoprávnenými výdavkami je vo výške 90 804, 26 Eur aj na základe čoho žalovaný nesúhlasil s tým, že udelená dvojpercentná finančná oprava je neprimerane prísna. Žalovaný pristúpil k udeleniu paušálnej finančnej opravy vo výške 2% na celý projekt, aj pre neodvrátiteľnú skutočnosť, že zo strany žalovaného, ani žalobcu nie je možné vyčísliť neoprávnené výdavky presne, nakoľko sa jedná o pracovné výkazy za uplynulé mesiace, t.j. pracovníci s určitosťou nemôžu doplniť, na ktorej aktivite sa v tom danom čase podieľali. 14. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 15. Podľa § 3 ods. 1 písm. a/, b/, c/ SSP na účely tohto zákona sa rozumie a/ administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov, b/ rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka, c/ opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 16. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 17. Podľa § 7 písm. b/, e/ SSP správne súdy nepreskúmavajú b/ správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak, e/ rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. 18. Podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 19. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že Správa obsahuje časť 1. „Úvod“, kde žalovaný uviedol použité právne predpisy, obsah poverenia na vládny audit, identifikáciu auditom overených operácií. V časti 2. „Cieľ vládneho auditu a audítorský prístup“ za Hlavný cieľ vládneho auditu označil získanie primeraného uistenia o zákonnosti a správnosti deklarovaných výdavkov Operačného programu Kvalita životného prostredia podľa čl. 127 ods. 1 Nariadenia EP a Rady (EÚ) č. 1303/2013 a podľa čl. 27 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 480/2014. Čiastkovými cieľmi boli získania ďalších primeraných uistení. V 3. časti bola popísaná Vykonaná práca zodpovedajúca uvedeným cieľom. V časti 4. Správy označenej ako „Nedostatky a navrhované odporúčania“, v bode 4.A, poradové číslo nedostatku A001 vo vzťahu k projektu č. 310011D635 - Vybudovanie a zavedenie jednotného environmentálneho monitorovacieho a informačného systému v odpadovom hospodárstve pre prijímateľa - žalobcu obsahuje zistenia žalovaného. Podľa popisu nedostatku sprostredkovateľský orgán nedostatočne vykonal AFK ŽoP - Neidentifikovanie porušenia pravidiel oprávnenosti nárokovaných výdavkov. Nedostatok je podľa správy nezrovnalosť. V bode s názvom Navrhované odporúčanie tejto časti Správy je uvedené: Zabezpečiť vysporiadanie a vymáhanie finančnej opravy vyčíslenej na úrovni RO vo výške 45 107,98 Eur a jej vysporiadanie voči EK. Zabezpečiť uplatnenie finančnej opravy vyčíslenej vo výške 2% podľa čl. 143 ods. 2 Nariadenia EP a Rady (EÚ) č. 1303/2013 na všetky ostatné výdavky deklarované na EK v súvislosti s predmetným projektom uplatnením postupu podľa zákona č. 229/2014 Z.z. Zaevidovať nezrovnalosť a najneskôr v lehote do 5 dní od obdržania Správy č. A963 o jej zaevidovaní informovať oprávnenú osobu i e-mailom. Vykonať analýzu dôvodov vzniku nedostatku a prijať opatrenia na zabránenie príčin jeho vzniku. 20. V ďalších bodoch tohto nedostatku Správa obsahuje opis podaných námietok žalobcu proti navrhovaným odporúčaniam a stanovisko žalovaného k nim, Prijatie kontrolných mechanizmov na elimináciu vzniku uvedeného nedostatku a Zohľadnenie námietok, resp. odôvodnenie neopodstatnenosti. Následne sú obsahom Správy ďalšie nedostatky týkajúce sa iných prijímateľov. V časti 5. „Záver“ Správy konštatuje splnenie hlavného cieľa, tým, že žalovaný získal primerané uistenie o zákonnosti a správnosti deklarovaných výdavkov Operačného programu Kvalita životného prostredia s výnimkou 7 nedostatkov, ktoré sú bližšie popísané v časti 4. tejto Správy pod číslami A001 - A006, B001. Táto časť obsahuje tiež zhrnutie výsledkov vládneho auditu, ďalší postup a doplňujúce informácie, kde bol žalobca ako povinná osoba upozornený na povinnosť podľa § 21 ods. 3 písm. d/ a e/ zákona č. 357/2015 Z.z. prijať opatrenia na nápravu zistených nedostatkov a na odstránenie príčin ich vzniku v lehote do 29.11.2019 a na povinnosť podľa § 21 ods. 3 písm. g/ a h/ zákona č. 357/2015 Z.z. splniť prijaté opatrenia na nápravu zistených nedostatkov a na odstránenie príčin ich vzniku v lehote do 31.01.2020 a predložiť v tejto lehote aj dokumentáciu o splnení opatrení. Žalovaný žalobcu tiež upozornil, že ak nezaeviduje nezrovnalosti a neinformuje oprávnenú osobu ich zaevidovaní najneskôr do 04.11.2019, zaeviduje ich oprávnená osoba, pričom vyčísli neoprávnené výdavky na najvyššiu možnú sumu, ktorú môže nezrovnalosť obsahovať. 16. Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti Správy z vládneho auditu č. A963 z 25.10.2019, ktorou mu žalovaný odporučil zabezpečiť vysporiadanie a vymáhanie vyčíslenej finančnej opravy, zabezpečiť uplatnenie finančnej opravy vyčíslenej vo výške 2% , zaevidovať nezrovnalosť a najneskôr v lehote do 5 dní od obdržania Správy o jej zaevidovaní informovať oprávnenú osobu i e- mailom a vykonať analýzu dôvodov vzniku nedostatku a prijať opatrenia na zabránenie príčin jeho vzniku. Argumentoval, že Správa je spôsobilým predmetom prieskumu správnym súdom a tvrdil, že jej závery vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadal, aby správny súd napadnutú Správu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Správny súd predovšetkým skúmal, či Správa je takým správnym aktom vydaným orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je v zmysle ustanovení SSP možné považovať za „rozhodnutie“ (podľa § 3 ods. 1 písm. b/ SSP rozhodnutím orgánu verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumie správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka) alebo či ho je možné považovať za „opatrenie“ (podľa § 3 ods. 1 písm. c/ SSP opatrením orgánu verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumie správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté) a teda či táto Správa podlieha súdnemu prieskumu postupom podľa ustanovení SSP. Správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že Správa nepodlieha súdnemu prieskumu, keďže ju je možné považovať za taký správny akt orgánu verejnej správy, ktorý nemá povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby (žalobcu), resp. nemá povahu opatrenia, ktorým môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby (žalobcu) priamo dotknuté, a preto žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g/ s poukazom na § 7 písm. e/ SSP odmietol ako neprípustnú. 17. Auditom sa v súlade s § 2 písm. c/ zákona č. 357/2015 Z.z. rozumie súhrn nezávislých, objektívnych, overovacích, hodnotiacich, uisťovacích a konzultačných činností zameraných na zdokonaľovanie riadiacich a kontrolných procesov so zohľadnením medzinárodne uznávaných audítorských štandardov. Vládny audit č. A963 bol vykonaný na základe Nariadenia EP a Rady (EÚ) č. 1303/2013, delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 480/2014, zákona č. 292/2014 Z.z. o príspevku poskytovaného z Európskych štrukturálnych a investičných fondov, ale najmä podľa zákona o finančnej kontrole a audite č. 357/2015 Z.z. Hlavným cieľom vládneho auditu bolo získanie primeraného uistenia o zákonnosti a správnosti deklarovaných výdavkov Operačného programu Kvalita životného prostredia podľa článku 127 ods. 1 Nariadenia č. 1303/2013 a čl. 27 delegovaného nariadenia komisie č. 480/2014. Účel, cieľ, pravidlá a spôsob vykonávania vládneho auditu sú upravené zákonom č. 357/2015 Z.z., podľa ktorého (§ 28 ods. 13) sa všeobecný predpis o správnom konaní - Správny poriadok vzťahuje len na konanie o uložení pokuty podľa § 28. Možno tak súhlasiť so žalovaným, že pri výkone vládneho auditu v pozícii auditujúceho orgánu žalobcu ako povinnej osoby nerozhodoval o právach a právom chránených záujmoch a povinnostiach žalobcu, tieto nedeklaroval, ani nevydal individuálny správny akt s konštitutívnymi účinkami, čo vyplýva aj z cieľov vládneho auditu, ktoré sú uvedené v § 10 ods. 2 zákona č. 357/2015 Z.z. Okrem týchto cieľov, je cieľom vládneho auditu overovať dodržiavanie ustanovení zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie, hodnotiť kvalitu vykonávania finančnej kontroly a auditu a navrhovať odporúčania na zvýšenie ich kvality. Žalovaný ďalej priliehavo uviedol, že k rozhodovaciemu procesu o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach žalobcu nedošlo, pretože vypracovanie správy z vládneho auditu nie je rozhodovanie v správnom konaní, ale predstavuje určitú overovaciu, hodnotiacu, resp. odporúčaciu činnosť s deklaratórnymi účinkami. Výkon vládneho auditu podľa zákona č. 357/2015 Z.z. nemožno stotožňovať so správnym konaním, ktorého záverom je vydanie konštitutívneho rozhodnutia tak, ako to prezentuje žalobca, ale má preventívnu povahu. 18. Stotožniť sa možno aj s hodnotením žalovaného v tom mysle, že Správa nemá status rozhodnutia podľa § 3 ods. 1 písm. b/ SSP, nakoľko jednak nie je formálne označená ako rozhodnutie, osobitný predpis ju za rozhodnutie nevyhlasuje, nezakladá, nemení, nezrušuje alebo nedeklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby. Výsledok vládneho auditu zachytený v Správe je iba v rovine navrhnutých odporúčaní, resp. opatrení, a teda nemá vo vzťahu k žalobcovi autoritatívnu, donucovaciu povahu (žiadne povinnosti žalobcovi neukladá). Správa nemá pre žalobcu žiadne priame právne následky, či konštitutívny účinok. Tiež nemá ani deklaratórnu povahu vo vzťahu k právam, právom chráneným záujmom alebo povinnostiam žalobcu. Uvedené účinky Správy vyplývajú z ustanovenia § 22 ods. 3 zákona č. 357/2015 Z.z., podľa ktorého návrh správy z vládneho auditu obsahuje opis zistených nedostatkov spolu s návrhmi odporúčaní na nápravu zistených nedostatkov a na odstránenie príčin ich vzniku. Tomuto hodnoteniu zodpovedá obsah Správy, v závere ktorej žalovaný mimo iného skonštatoval, že hlavný cieľ vládneho auditu, ktorým bolo získanie primeraného uistenia o zákonnosti a správnosti deklarovaných výdavkov Operačného programu Kvalita životného prostredia bol splnený, získal primerané uistenie o zákonnosti a správnosti deklarovaných výdavkov tohto operačného programu s výnimkou siedmych nedostatkov, ktoré sú popísané v časti 4 Správy. 19. Z ust. § 10, § 20 a iných zákona č. 357/2015 Z.z. (upravujúcich účel vládneho auditu, začatie, priebeh ako aj skončenie vládneho auditu) vyplýva, že správa z vládneho auditu predstavuje výsledok faktickej činnosti oprávnenej osoby (žalovaného), ktorej cieľom je overovať a hodnotiť postupy povinnej osoby (najmä pri hospodárení s verejnými financiami, pri finančných operáciách, finančnom riadení atď.) a ich výsledky podľa kritérií uvedených v § 10 ods. 2 zákona č. 357/2015 Z.z., odporúčať elimináciu rizík do budúcnosti a napomáhať tým k plneniu cieľov, úloh a záverov orgánu verejnej správy. Výkon vládneho auditu tak možno chápať ako získavanie, analyzovanie, zaznamenávanie a zadokumentovanie uvedených činností, postupov povinnej osoby (ktorej je možné adresovať aj odporúčania) a informácií o nich zodpovedajúce objektívnej realite tak, ako ich členovia audítorskej skupiny žalovaného vnímali vlastnými zmyslami a ich overovanie, porovnávanie s požiadavkami plynúcimi s platných právnych predpisov (uisťovanie sa o ich súlade). V žiadnom prípade však nejde o procesný (ani neformálny) postup oprávnenej osoby, výsledkom ktorého by mohol byť individuálny správny akt v podobe rozhodnutia alebo opatrenia s konkrétnymi právnymi účinkami na postavenie povinnej osoby - žalobcu. Správu z vládneho auditu je vzhľadom na uvedené potrebné vnímať ako správny akt sui generis objasňujúceho a odporúčacieho, nie však nariaďujúceho charakteru, ktorý vytvára určitý skutkovo-právny podklad pre prípadné následné rozhodnutie orgánu verejnej správy, resp. s postupom povinnej osoby (žalobca) následne zvoleným na základe výsledkov Správy právne predpisy spájajú určité následky. 20. Pre posúdenie podmienok preskúmateľnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy nie je podstatné, či takýto akt bol vydaný v správnom konaní alebo mimo takéhoto procesného postupu (neformálne). Podstatnou je tá skutočnosť, či takýmto správnym aktom (Správa) vydaným orgánom verejnej správy (žalovaný) pri výkone jeho právomocí zverených mu zákonom (na základe skutočností zistených vykonaným vládnym auditom), žalovaný priamo uložil žalobcovi povinnosť, ktorej nesplnenie môže viesť k uloženiu sankcie v zmysle ust. § 28 zákona č. 357/2015 Z.z., resp. inak priamo nepriaznivo zasiahnuť do postavenia žalobcu Zodpovedanie tejto otázky totiž úzko súvisí s podmienkami preskúmateľnosti postupov a aktov orgánov verejnej správy v správnom súdnictve. Podľa § 2 ods. 2 SSP domáhať sa ochrany na správnom súde môže každý, kto tvrdí, že jeho práva boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy. Pokiaľ bolo v predchádzajúcom texte tohto rozsudku uzavreté, že Správa nie je rozhodnutím, je potrebné upriamiť pozornosť na zákonné vymedzenie opatrenia, ktorým je v súlade s § 3 ods. 1 písm. c/ SSP správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej alebo právnickej osoby priamo dotknuté. Z obsahu Správy jednoznačne plynie, že odporúčania uvedené v časti 4. Správy „Nedostatky a navrhované odporúčania“ svojim formálnym vyjadrením ani právnym obsahom neuložili žalobcovi žiadnu právnu povinnosť, ktorá by bola sankčne alebo inak mocensky vynútiteľná. Odporúčanie nemožno z povahy veci (ani teleologickým výkladom) stotožňovať s uložením povinnosti, na vyjadrenie ktorej má jazyk právnych predpisov mnoho jednoznačných a určitých zaužívaných výrazov a možností ich vonkajšieho prejavenia v normatívnom texte zákona. V súlade so zmienenými cieľmi vládneho auditu je zrejmé, že odporúčaním žalovaný žalobcovi, t.j. osobe, ktorej bolo odporúčanie určené, navrhol postupovať v súlade s jeho obsahom, ktorým mu radil v tam uvedených otázkach prameniacich so zistení z vykonaného vládneho auditu. Napríklad navrhol ako zlepšiť riadenie rizík alebo finančné riadenie na minimalizáciu rizík alebo navrhol odporúčania na nápravu zistených nedostatkov a na odstránenie príčin ich vzniku (§ 10 ods. 2 písm. l/, § 22 ods. 3 písm. e/ zákona č. 357/2015 Z.z.). 21. Žalovaný v časti 5. Správy „Záver“ bod 5.3. „Ďalší postup a doplňujúce informácie“ poukázal na povinnosť povinnej osoby (žalobcu) v zmysle § 21 ods. 3 písm. d/, e/ zákona č. 357/2015 Z.z. prijať opatrenia na nápravu zistených nedostatkov a na odstránenie príčin ich vzniku a podať o tom do 29.11.2019 písomný zoznam prijatých opatrení a povinnosť v zmysle § 21 ods. 3 písm. g/ a h/ zákona č. 357/2015 Z.z. splniť opatrenia prijaté na nápravu zistených nedostatkov na odstránenie príčin ich vzniku v lehote do 31.01.2020 a v tejto lehote predložiť dokumentáciu preukazujúcu splnenie prijatých opatrení. Právne povinnosti plynúce žalobcovi z citovaných ustanovení zákona č. 357/2015 Z.z. nie sú priamym výsledkom rozhodovacej činnosti žalovaného, ktorý žalovaného len poučil o povinnostiach z nich plynúcich a stanovil lehotu na ich splnenie; inak by boli nevykonateľné. Z charakteru ustanovení § 21 ods. 3 písm. d/, e/, g/, h/ zákona č. 357/2015 Z.z. je zrejmé, že sú konštruované ako povinnosti plynúce priamo zo zákona (ex lege), o uplatnení ktorých nie je potrebné rozhodovacou autoritou žalovaného osobitne a výslovne rozhodnúť. Obdobne žalovaný poučil žalobcu o tom, že v prípade, ak žalobca ako povinná osoba nezaeviduje nezrovnalosti a neinformuje oprávnenú osobu o ich zaevidovaní najneskôr do 04.11.2019, zaeviduje takéto nezrovnalosti oprávnená osoba, pričom oprávnená osoba vyčísli neoprávnené výdavky na najvyššiu možnú sumu, ktorú môže nezrovnalosť predstavovať. 22. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 357/2015 Z.z. orgán verejnej správy je povinný vytvoriť, zachovávať a rozvíjať finančné riadenie, v rámci ktorého zabezpečuje a/ riadenie rizika a finančnú kontrolu tak, aby sa pri plnení zámerov a cieľov orgánu verejnej správy predchádzalo porušovaniu tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie, osobitných predpisov alebo medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, 11) a na základe ktorých sa Slovenskej republike poskytujú finančné prostriedky zo zahraničia, b/ hospodárnu, efektívnu, účinnú a účelnú realizáciu finančnej operácie alebo jej časti, c/ overovanie plnenia podmienok na poskytovanie a používanie verejných financií, d/ vykonanie alebo pokračovanie finančnej operácie alebo jej časti, len ak je v súlade s § 6 ods. 4, e/ spoľahlivosť výkazníctva vrátane vytvárania a uchovávania overiteľného záznamu o finančnej operácii alebo jej časti, f/ správnosť a úplnosť informácií o vykonávanej finančnej operácii alebo jej časti, g/ ochranu majetku v správe alebo vo vlastníctve orgánu verejnej správy, h/ predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam,12) ich odhaľovanie a zabezpečenie nápravy. 23. Podľa § 28 ods. 1, 3 a 5 zákona č. 357/2015 Z.z. (1) Orgán verejnej správy, ktorý vykonáva administratívnu finančnú kontrolu alebo finančnú kontrolu na mieste, správca kapitoly štátneho rozpočtu, ktorý vykonáva vnútorný audit, alebo auditujúci orgán je oprávnený uložiť za nesplnenie povinností uvedených v § 21 ods. 3, 4 a 6 alebo § 23 a/ povinnej osobe alebo tretej osobe pokutu do 100 000 eur, b/ zamestnancovi povinnej osoby alebo zamestnancovi tretej osoby poriadkovú pokutu do 3 000 eur. (3) Za nevykonanie administratívnej finančnej kontroly, vykonanie administratívnej finančnej kontroly v rozpore s § 8, vykonanie finančnej kontroly na mieste v rozpore s § 9 alebo, ak čiastková správa alebo správa neobsahuje nedostatky, ktoré v čase výkonu administratívnej finančnej kontroly alebo finančnej kontroly na mieste existovali, ale povinná osoba ich nezistila, hoci na základe dostupných dokladov a skutočností ich zistiť mala, je auditujúci orgán alebo správca kapitoly štátneho rozpočtu, ak vykonal vnútorný audit, oprávnený uložiť povinnej osobe pokutu najviac do výšky sumy zodpovedajúcej sume verejných financií, ktoré boli neoprávnene poskytnuté alebo použité. (5) Za porušenie povinnosti uvedenej v § 5 ods. 1 písm. h) je auditujúci orgán oprávnený uložiť povinnej osobe pokutu vo výške finančnej opravy30) za nezrovnalosť; to neplatí, ak sa ukladá pokuta za to isté porušenie podľa odseku 3. 24. Z ust. § 28 ods. 1 zákona č. 357/2015 Z.z. nepochybne vyplýva, že orgán, ktorý vykonal audit (žalovaný) je oprávnený uložiť pokutu za nesplnenie povinností stanovených v § 21 ods. 3 cit. zákona, nie za nesplnenie povinností uložených Správou z vládneho auditu, ktorá tak tvorí len skutkovo- právny podklad pre samostatne vedené správne konanie o uložení pokuty za nesplnenie zákonnej povinnosti (pokiaľ k nesplneniu dôjde). Pokuta sa teda neukladá za zistenia vládneho auditu, ale za následný postup povinnej osoby (žalobcu) zvolený na základe výsledkov Správy, t.zn. po jej vyhotovení. Uloženie pokuty za nesplnenie povinností podľa § 21 ods. 3 zákona č. 357/2015 Z.z. tak nie je priamym následkom Správy ale následkom toho, či si žalobca následne po jej vyhotovení a oznámení splní alebo nesplní svoje zákonné povinnosti. Na následky uplatnenia toho ktorého postupu alebo naopak zdržania sa možných postupov vyplývajúcich z rôznych právnych predpisov (vrátane nariadení EK), na ktoré žalobca poukázal v bodoch č. 14 až 31 správnej žaloby nebolo možné prihliadať, nakoľko sa týkali následného možného (v čase podania žaloby v podstate hypotetického) postupu žalobcu po oznámení Správy, ktorý postup alebo zdržanie sa tohto postupu by tak mohol byť len predmetom konania o uložení pokuty, ktoré konanie a jeho prípadné nepriaznivé následky pre žalobcu by mohli byť preskúmané správnym súdom len na základe samostatne podanej správnej žaloby. Predmet prieskumu v správnom súdnictve tvoria postupy a rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, nie postupy účastníkov administratívneho konania ani obsah právnych predpisov. Na týchto záveroch nič nemení poukaz žalobcu na bod 11. Usmernenia pre členské štáty o stiahnutých sumách, vrátených sumách, sumách, ktoré sa majú vrátiť a nevymožiteľných sumách (č.l. 467), ktorý len vo všeobecnosti odkazuje na možnú výnimku z definitívnej podoby opráv po rozhodnutí súdom (alebo iným orgánom, ktorý je súčasťou súdneho systému), v ktorom sa spochybňuje podstata uplatňovanej finančnej opravy atď., nakoľko podľa slovenského právneho poriadku, konkrétne SSP, nie je prieskum Správy správnym súdom možný, pričom ani žiadny priamo aplikovateľný právny akt EU/ES takú právomoc správnemu súdu nedáva. . 25. Podľa § 28 ods. 3 a ods. 5 zákona č. 357/2015 Z.z. je situácia odlišná, pretože tu je možné následne po vyhotovení a oznámení Správy z vládneho auditu začať konanie a rozhodnúť o uložení pokuty priamo za nezrovnalosti zistené pri výkone vládneho auditu uvedené v Správe. To však znamená, že Správa v takom prípade tvorí taktiež len skutkovo-právny podklad k začatiu správneho konania o uložení pokuty (v podstate ide o konanie o správnom delikte), dôsledkom čoho ani v tomto prípade nezanecháva priamy dopad, resp. dotyk na právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach žalobcu. Pokiaľ v prípade konania o uložení pokuty podľa § 28 ods. 1 zákona č. 357/2015 Z.z. za nesplnenie povinností plynúcich z § 21 ods. 3 zákona č. 357/2015 Z.z. sa od obsahu Správy odvíja postup pri plnení samostatne stojacej zákonnej povinnosti prijatia, oznámenia, splnenia a oznámenia splnenia opatrení na nápravu nezrovnalostí zistených vládnym auditom, v konaní o pokute podľa § 28 ods. 3 a ods. 5 zákona č. 357/2015 Z.z. sa môže uložiť pokuta priamo za zistené nezrovnalosti uvedené v Správe. V oboch prípadoch však spoločne platí, že ide o samostatné správne konania (v oblasti správneho trestania), odlišné od postupu žalovaného pri výkone vládneho auditu, ktoré sa začínajú až po oznámení Správy z vládneho auditu. V konaní o uložení pokuty, pokiaľ bude voči žalobcovi začaté, bude mať žalobca možnosť na účinnú ochranu svojich práv a právom chránených záujmov na základe procesných inštitútov Správneho poriadku, ktorý sa na také konanie v súlade s § 28 ods. 13 zákona č. 357/2015 Z.z. vzťahuje. Navyše výsledok správneho konania o uložení pokuty - rozhodnutie o uložení pokuty je preskúmateľný správnym súdom v plnom rozsahu. 26. Uvedené závery potvrdzuje názor Najvyššieho súdu SR v uznesení sp. zn. 10Sžfk/29/2018 z 22.05.2019, podľa ktorého „aj správa z vládneho auditu má za určitých okolností potenciál byť samostatne preskúmaná správnym súdom, resp. jej čiastkové závery, či opatrenia, avšak nevyhnutnou podmienkou je, aby tieto predstavovali relevantný zásah do právneho postavenia kontrolovaného subjektu spôsobom, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli orgánu zo strany orgánu verejnej správy porušené alebo priamo dotknuté Sťažovateľ však na žiadny takýto konkrétny zásah do jeho práv nepreukázal (toto ani žalobca v správnej žalobe neosvedčil). Vo svojej kasačnej sťažnosti len všeobecne tvrdil ujmu na svojich právach, pričom jeho argumentácia sa v podstate odvíjala v hypotetickej rovine o možnom budúcom zásahu do jeho práv. Uvedená argumentácia sťažovateľa nie je spôsobilá zvrátiť prijatý právny záver krajského súdu o nemožnosti súdneho prieskumu predmetnej správy z vládneho auditu. Až v prípade, ak príslušný správny orgán na základe uvedenej správy vyvodí z kontrolných zistení pre sťažovateľa sankčný postih, resp. iný negatívny nezvratný (právoplatný) zásah do jeho právneho postavenia, bude takéto rozhodnutie správneho orgánu, ako aj postup a podkladové rozhodnutia tomu predchádzajúce, preskúmateľný súdom, pretože až týmto rozhodnutím dôjde k reálnemu zásahu do práv a povinností sťažovateľa a až o tomto môže správny súd rozhodovať, či je zákonný alebo nie. Sťažovateľ tiež nepreukázal rozpor so závermi uznesenia Najvyššieho súdu SR č.k. 5Sžf/31/2011 z 25.08.2011, v ktorom sa konštatuje, že protokol o výsledku kontroly sám o sebe nemá povahu rozhodnutia vydaného v správnom konaní a podliehajúceho súdnemu preskúmaniu, avšak súdny prieskum závisí od rozsahu uloženia povinností a ich účinkov do sféry kontrolovaného subjektu, pričom vo veci bolo rozhodujúce, že žalobcovi kontrolný orgán oznámil nemožnosť pripustenia dofinancovania projektu a umožnenia čerpania finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov Európskej únie, a odstúpenie od Zmluvy o NFP, preto v uvedenej veci najvyšší súd konštatoval potenciálny zásah do práv a povinností žalobcu ako účastníka správneho konania. Ako vyplýva z vyššie uvedeného v prejednávanej veci sťažovateľ netvrdil, ani nepreukázal konkrétny negatívny zásah do jeho právneho postavenia, porovnateľný so zásahom vo veci prejednanej pod sp. zn. 5Sžf/31/2011.“ 27. Prvostupňový Krajský súd v Bratislave v danej veci vo svojom rozhodnutí (č.k.2S/125/2016-140 z 07.06.2017), proti ktorému podaná kasačná sťažnosť bola najvyšším súdom zamietnutá, uviedol, že cieľom vládneho auditu bolo overiť dodržiavanie zákona č. 502/2001 Z.z. o finančnej kontrole a vnútornom audite (ktorý bol abrogovaný práve zákonom č. 357/2015 Z.z.). Návrh správy bol prerokovaný so žalobcom a žalobca predložil žalovanému námietky voči tomuto návrhu. Následne bolo žalobcovi doručené oznámenie o preverení opodstatnenosti predložených námietok a zároveň správa z vládneho auditu z 12.04.2016, ktorej preskúmanie je predmetom konania“. Krajský súd zdôraznil, že „konanie v správnom súdnictve je prostriedkom ultima ratio. Ochrana práva a oprávnených záujmov účastníkov správnych vzťahov súdu nastupuje až po zlyhaní všetkých zákonných prostriedkov nápravy v rámci správneho konania. Uvedené je zrejmé z § 7 SSP, keď zákon požaduje vyčerpanie žalobcovi prípustných opravných prostriedkov a pripúšťa iba preskúmanie druhostupňových rozhodnutí správnych orgánov, vylučuje zo súdneho prieskumu rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania, ale tiež ustanovenie § 27 SSP upravuje povinnosť súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy posúdiť i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2 SSP. Správne súdy preskúmavajú až konečné rozhodnutie správnych orgánov bez ohľadu na ich formu, pričom inými rozhodnutiami, resp. postupmi správnych orgánov sa zaoberajú aj v rámci preskúmania napadnutého konečného rozhodnutia. Správny súd teda v zásade preskúmava akýkoľvek akt, po ktorého vydaní už nemôže nasledovať ďalšie konanie a ktorého vydanie môže ukrátiť na právach žalobcu, resp. ktoré sa týka základných práv a slobôd žalobcu. Krajský súd skonštatoval, že doručením správy z vládneho auditu síce končí vládny audit, tento však nemá povahu konečného de facto rozhodnutia. Podľa názoru súdu vykonanie vládneho auditu nemožno považovať za rozhodovací proces vo verejnej správe a výsledné materiály (správa z vládneho auditu) z vykonanej kontroly za rozhodnutie vydané v tomto konaní, keďže kontrolou sa len zisťuje súlad postupu kontrolovaného s ustanoveniami zákona o finančnej kontrole a audite. Vládny audit ako taký má povahu kontrolnej činnosti a po jeho skončení nasleduje správne konanie. Až prípadné rozhodnutie riadiaceho orgánu v správnom konaní, proti ktorému žalobca vyčerpá všetky riadne opravné prostriedky bude preskúmateľné správnym súdom, pričom v takomto prípadnom konaní bude subsidiárne predmetom prieskumu tiež napadnutá správa z vládneho auditu. Krajský súd dospel k záveru, že správa z vládneho auditu je vo svojej podstate len opatrenie predbežnej povahy, ktoré nemôže mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, pretože právne postavenie žalobcu sa v ich dôsledku nemení. Slúži ako podklad a zároveň podmienka pre ďalší postup riadiaceho orgánu.“ 28. Správny súd poukazuje na obsah označených rozhodnutí súdov, ktorých závery možno v plnom rozsahu vzťahovať na daný prípad a s ktorými závermi sa stotožňuje. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že Správa nie je správnym aktom orgánu verejnej správy, ktorý by mal povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach žalobcu, nie je ani správnym aktom, ktorý by bol formálne označený ako rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré by zakladalo, menilo, zrušovalo alebo deklarovalo práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu. Nie je ani takým správnym aktom orgánu verejnej správy, ktorý by bolo možné považovať za opatrenie orgánu verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu priamo dotknuté. Nejedná sa teda o správny akt - opatrenie, ktorým by bolo alebo mohlo byť priamo zasiahnuté do práv alebo právom chránených záujmov žalobcu tak, ako to tvrdí v žalobe. Samotné vydanie a oznámenie Správy (iba ktoré okolnosti tvorili predmet konania) tak nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu tak, ako to predpokladá ust. § 7 písm. e/ SSP, na základe čoho ho nebolo možné preskúmať. 29. Navyše z obsahu Správy vyplýva sedem samostatných nezrovnalosti, z ktorých päť malo finančný charakter. Vládnym auditom bolo overených štrnásť rôznych projektov, ktoré boli poskytnuté jedenástim rôznym prijímateľom. Je tak neprípustné, aby sa žalobca domáhal v súdnom konaní zrušenia Správy ako celku pre dôvody týkajúce sa jedeného nedostatku, ktorý je len časťou Správy a nemôže spôsobovať neplatnosť, resp. nezákonnosť Správy ako celku, obsahovo sa vzťahujúcu k právnym vzťahom nezávislým od žalobcu. 30. Správny súd v zmysle vyššie uvedeného dospel k záveru, že Správa nie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci všeobecnej správnej žaloby proti rozhodnutiu alebo opatreniu orgánu verejnej správy, preto je takáto správna žaloba neprípustná a správny súd ju preto podľa § 98 ods. 1 písm. g/ s poukazom na § 7 písm. e/ SSP odmietol. 31. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania správny súd uplatnil všeobecnú zásadu podľa § 170 písm. a/ SSP, podľa ktorej platí, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá. Správny súd nemal preukázané splnenie podmienok na uplatnenie § 171 SSP. 32. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 1 SSP a 439 ods. 2, 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§444 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP; (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.