Zákon č. 587/2004 Z. z. Zákon o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Zákonom č. 553/2001 Z. z. o zrušení niektorých štátnych fondov, o niektorých opatreniach súvisiacich s ich zrušením a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol s ďalšími štátnymi fondmi zrušený aj Štátny fond životného prostredia. Štátny fond životného prostredia sa transformoval do ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky ako Program realizácie environmentálnych opatrení v pôsobnosti sekcie realizácie environmentálnych programov.
Štátny fond životného prostredia na rozdiel od ostatných zrušených fondov, ktoré mali príjmy iba zo štátneho rozpočtu, mal ako hlavný zdroj príjmu vlastné zdroje, vyplývajúce zo všetkých druhov platieb za využívanie alebo znečisťovanie životného prostredia, ako aj zo sankčných postihov (pokút) za porušovanie všeobecne záväzných právnych predpisov v systéme environmentálneho práva. Štátny fond životného prostredia sledoval napĺňanie zdrojov príjmu fondu, vyplývajúce z rozhodnutí orgánov štátnej správy a vymáhal prostriedky s cieľom získať maximálny príjem. Zhromaždené prostriedky vo fonde boli účelovo viazané na podporu environmentálnych projektov. Prostriedky sa poskytovali na základe predložených žiadostí a v súlade so štátnou environmentálnou politikou. O poskytovaní prostriedkov rozhodoval minister životného prostredia na základe odporúčania Rady fondu, ako jeho poradného orgánu. Vybrané projekty boli podporované najskôr len formou dotácií a neskoršie aj formou „mäkkých“ úverov s výrazne nižšou úrokovou sadzbou a so značne dlhšou dobou splácania. Takto došlo v roku 2000 o zvýšenie príjmov fondu o 1,913 mil. Sk a v roku 2001 už o 46,564 mil. Sk. Po zrušení fondu tento príjem využiteľný pre zlepšovanie kvality životného prostredia zanikol.
Počas existencie Štátneho fondu životného prostredia v rokoch 1992-2001 tvorili vlastné zdroje fondu 81% celkového príjmu, ktorý sa pohyboval okolo jednej miliardy Sk. Transfer zo štátneho rozpočtu klesol z pôvodných 360 mil. Sk v roku 1993 na 188,495mil. Sk v roku 2001, čo je pokles z 37% na 19% celkového zdroja príjmu. Po 9-ich rokoch existencie sa v podstate stal Štátny fond životného prostredia nezávislým od štátneho rozpočtu.
Zrušením Štátneho fondu životného prostredia sa stali jeho vlastné príjmy príjmami štátneho rozpočtu, čím zároveň zanikla i možnosť poskytovania úverov. V priebehu roku nevyužité prostriedky formou dotácie neprechádzali do ďalšieho roku, tak ako vo fonde, ale prepadali v prospech štátneho rozpočtu.
Prostriedky na podporu Programu realizácie environmentálnych opatrení (bývalého Štátneho fondu životného prostredia) sú dnes transformované z Ministerstva financií Slovenskej republiky do rozpočtu kapitoly Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky v celku, nie oddelene pre kofinancovanie projektov zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu a pre Program realizácie environmentálnych programov (bývalý fond), čo pri krátení rozpočtu Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky postihuje znížením príjmov najmä tento program. Kofinancovať environmentálne činnosti (projekty) financované Európskou úniou zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu je povinnosťou vlády Slovenskej republiky zo štátneho rozpočtu, nakoľko poskytovanie týchto prostriedkov je úzko vymedzené pre typ príjemcov, ako aj ich účelovosť. Keďže vláda v súčasnosti nevyčlenila osobitné prostriedky na tento účel, spolufinancovanie projektov realizovaných s pomocou fondov Európske únie bude musieť zabezpečovať rezort na úkor prostriedkov určených na Program realizácie environmentálnych opatrení.
Použitie prostriedkov fondov Európskej únie je úzko špecifikované a nezahŕňa podporu všetkých aktivít. Investori, ktorí nespĺňajú vyhlásené kritériá a majú často rozostavané stavby environmentálnej infraštruktúry, strácajú možnosť získať podporu z Európskych fondov, hoci nemajú k dispozícii iné zdroje. Práve z tohto dôvodu je nevyhnutné ich podporiť z prostriedkov vlastných domácich zdrojov, ktoré sa neustále znižujú. V opačnom prípade hrozí neukončenie týchto rozostavaných stavieb, spomaľovanie odstraňovania environmentálnych rizík a záťaží a zároveň k ohrozeniu plnenia záväzkov SR v rámci EÚ zameraných na riešenie environmentálnych opatrení v prechodnom období do roku 2015.
Typickým prijímateľom podpory (viac ako 90%) bol najmä komunálny sektor a podpora rozvoja environmentálnej infraštruktúry, t.j. zásobovanie pitnou vodou, čistenie komunálnych odpadových vôd, zmena palivovej základne verejnoprospešných budov a pod. Práve pre komunálny sektor je charakteristická vysoká potreba riešenia environmentálnych problémov, tento však nedisponuje dostatkom prostriedkov, aby ju mohol riešiť z vlastných zdrojov. Naviac, takéto činnosti, najmä v obciach, charakterizuje vysoký stupeň rozostavanosti.
V dôsledku prechodu kompetencií v oblasti vôd z Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky na Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky sa mal zvýšiť vlastný zdroj Programu realizácie environmentálnych opatrení cca o 350 mil. Sk, t.j. vlastné zdroje by mali dosiahnuť 1,5 miliardy Sk. Avšak znížením rozpočtu kapitoly MŽP SR o 800 mil. Sk došlo k redukcii podpory environmentálnych projektov v rámci programu na 700 mil. Sk. Celkove teda došlo k zníženiu objemu prostriedkov viac ako o polovicu.
Znížený rozpočet kapitoly Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorý bude naviac použitý na spolufinancovanie environmentálnych projektov z európskych fondov vedie k strate disponibilných prostriedkov na realizáciu environmentálnych projektov v rámci programu (bývalého Štátneho fondu životného prostredia), a tým k zániku prakticky jediného národného zdroja podpory environmentálnych projektov. Zánikom podpory dôjde k strate možnosti zabezpečiť v najbližšom období požadovaný rozvoj environmentálnej infraštruktúry, najmä pre tie subjekty, ktoré nie sú prioritne podporované zo zdrojov Európskej Únie.
Z uvedených dôvodov navrhujeme vytvoriť samostatný Environmentálny fond, ktorý bude nezávislý na štátnom rozpočte. Pritom časť prostriedkov zo zdrojov príjmu Environmentálneho fondu bude vyčlenená na dotácie a časť na poskytovanie úverov s výrazne nižšou úrokovou sadzbou, ako poskytujú komerčné banky, predĺženou dobou splácania úveru, resp. s odkladom splácania úveru až po realizácii projektu.
Environmentálny fond bude využívať formu dotácií a úverov, ako aj ich kombinácie, v závislosti od charakteru projektu alebo žiadosti. Takýmto spôsobom sa vytvoria predpoklady na účinnú, komplexnú a efektívnu podporu environmentálnych projektov. Zároveň bude možné podporiť investorov, ktorí nemajú možnosť získať zahraničnú pomoc (napríklad obce s menej než 2000 obyvateľmi) s cieľom postupného ukončovania rozostavaných stavieb environmentálnej infraštruktúry.
Podporné stanovisko Európskej únie k existencii „environmentálneho fondu“ vyjadril už v roku 2000 generálny riaditeľ DG pre životné prostredie J.F. Verstryng pri rokovaní k finančným aspektom implementácie právneho rámca Európskej únie do slovenskej legislatívy v rozhovore s pani ministerkou financií. Pritom vyslovil očakávanie, že na starostlivosť o životné prostredie ( najmä do sektorov voda, ovzdušie a odpadové hospodárstvo) budú zo štátneho rozpočtu vyčlenené prostriedky v objeme 2% HDP. K úlohe fondov pre životné prostredie sa vyjadril, že v rámci Európskej únie sú s nimi dobré skúsenosti, hlavne na začiatku vstupu do Európskej únie a ich opodstatnenosť možno odhadnúť na 10 rokov.
D O L O Ž K A
finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť
Prvá časť – Odhad dopadov na verejné financie
Odhad dopadov na štátny rozpočet
Hlavná časť zdrojov príjmu vyplýva z definovaných platieb za využívanie, resp. znečisťovanie životného prostredia a finančných operácií, ktoré bude fond vykonávať. Predmetné environmentálne platby sú v súčasnosti zdrojom štátneho rozpočtu, pričom sú určené na realizáciu Programu realizácie environmentálnych opatrení, ktorý schválila vláda Slovenskej republiky uznesením č. 662/2001 s úpravou uznesením č. 102/2002. Environmentálny fond nahradí činnosť uvedeného Programu s tým, že podpora z neho sa zabezpečí nielen formou dotácií (ako doteraz z Programu), ale aj formou úverov.
Rozpočet Environmentálneho fondu nie je závislý na dotáciách zo štátneho rozpočtu, hoci zdroje štátneho rozpočtu môžu byť príjmom fondu (§ 3 písmeno g/ návrhu zákona) najmä ak vznikne potreba riešiť vybrané environmentálne problémy a vláda Slovenskej republiky rozhodne prispieť do fondu aj zo štátneho rozpočtu.
Podotýkame, že plnenie záväzkov environmentálneho acquis predpokladá v nasledovnom období ročnú výšku investícií do oblasti životného prostredia vo výške minimálne 20 – 25 mld. Sk (Národný environmentálny akčný program III, Integrovaná aproximačná stratégia životné prostredie). Celková priemerná ročná výška podpory z fondov Európskej únie do oblasti životného prostredia nepresiahne sumu 5 mld. Sk ročne. Environmentálny fond bude podporovať najmä tie oblasti a subjekty, kde nemôže byť poskytnutá podpora z týchto fondov.
Pre rok 2005 sú uznesením vlády SR č. 429/2004 k Návrhu východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007 schválené príjmy v oblasti životného prostredia v sume 1 414 mil. Sk. Vzhľadom na potrebu zabezpečiť prednostne kofinancovanie šrukturálnych fondov a Kohézneho fondu, zostávajú na Program na podporu realizácie environmentálnych opatrení výdavky v sume 200 mil. Sk. Dopad na štátny rozpočet roku 2005 (rozdiel medzi príjmami -1414 mil. Sk a výdavkami -200 mil. Sk) predstavuje 1 214 mil. Sk.
Podotýkame, že do roku 2002 neboli príjmy v oblasti životného prostredia príjmami štátneho rozpočtu, preto poslanci NR SR nie sú schopní navrhnúť krytie ich úbytku.
Odhad dopadov na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov
Prostriedky poskytované na realizáciu Programu realizáciu environmentálnych opatrení smerovali do rozpočtov komunálnej sféry na verejný účel, a to v miere viac ako 90% jeho rozpočtu. Tento trend sa predpokladá aj po uzákonení Environmentálneho fondu.
Druhá časť – Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb
Prijatie zákona nespôsobí priame negatívne dopady na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iné právnické osoby. Naopak, bude pozitívne pôsobiť na obyvateľov vyriešením ich problémov v zásobovaní pitnou vodou, vybudovaním kanalizačných zberačov, znížením vypúšťaného znečistenia do ovzdušia, odstránením odpadov a likvidáciou starých environmentálnych záťaží. Rovnako bude pozitívne pôsobiť na podnikateľskú sféru tým, že bude pri realizácii stavieb environmentálnej infraštruktúry získavať zákazky a zvyšovať regionálnu zamestnanosť. Zákon podporuje aj rozvoj podnikateľskej sféry, nakoľko umožňuje získanie výhodných úverov na projekty s environmentálnym zameraním. Vybudovanie environmentálnej infraštruktúry tiež vytvorí vhodnejšie podmienky pre ďalšie investície a pozitívne ovplyvní rozhodovanie zahraničných investorov pri vstupe zahraničných investícií na Slovensko.
Tretia časť – Odhad dopadov na životné prostredie
Prijatie zákona bude mať pozitívny dopad na kvalitu životného prostredia a celkove na zlepšenie environmentálnej situácie v SR, najmä v rámci vodného hospodárstva, ochrany ovzdušia, odpadového hospodárstva, ochrany prírody a krajiny, environmentálnej výchovy, vzdelávania a propagácie. Zároveň sa ním vytvoria podmienky na realizáciu environmentálnych požiadaviek orgánov Európskej únie, na plnenie záväzkov SR vyplývajúcich z prechodných období a na dodržiavanie ustanovení predpisov Európskej únie v systéme environmentálneho práva v praxi.
Štvrtá časť – Odhad dopadov na zamestnanosť
Predkladaný návrh zákona nezvýši potrebu zamestnancov v štátnej slušbe. Naopak k dôjde k ich zníženiu. Zároveň podporí vznik nových pracovných miest dodávateľov najmä u stavieb environmentálnej infraštruktúry, na ktoré budú poskytnuté prostriedky. Predpokladá sa aj pozitívny vplyv na zníženie nezamestnanosti, vrátene občanov ktorí môžu vykonávať prípravné práce (výkopy).

§ 1 §
Zákon ustanovuje Environmentálny fond ako inštitúciu na financovanie štátnej podpory starostlivosti o životné prostredie a jej sídlo.

§ 2 §
Ustanovuje sa správca fondu, organizácia a vedenie fondu. Zároveň sa zakladá oprávnenie ministra na zriadenie svojho poradného orgánu na poskytovanie a použitie prostriedkov fondu.

§ 3 §
Určujú sa podrobne hlavné zdroje príjmu fondu.

§ 4 §
Určuje sa účelové poskytnutie a použitie prostriedkov fondu. Zákon ustanovuje rozsah poskytnutia a použitia prostriedkov fondu v tom zmysle, že na žiadny iný účel nebude možné prostriedky fondu poskytnúť, ani použiť. Činnosť fondu – jeho správa bude hradená zo zdrojov príjmu fondu, teda nie zo štátneho rozpočtu. Pri rozšírení zdrojov príjmu fondu o úver z bánk alebo zo zahraničných zdrojov budú na ich splácanie použité prostriedky fondu. Ustanovuje sa účelovosť použitia prostriedkov fondu a rozhodovací proces o týchto prostriedkoch. O podpore rozhoduje minister životného prostredia na základe odporúčania Rady fondu s výnimkou podpory na havárie a na mimoriadne zhoršenie vôd, o čom bezodkladne rozhodne minister životného prostredia. Minister životného prostredia schvaľuje návrh ročného rozpočtu fondu, ako aj zmeny v schválenom rozpočte. Ustanovuje sa percentuálna výška použitých prostriedkov zo zdrojov príjmu fondu na jeho správu bez úhrad nákladov na vedenie účtov a bankové služby. Z úveru, získaného fondom do jeho zdroju od banky, možno poskytnúť iba úver.

§ 5 §
Upravuje sa hospodárenie s prostriedkami fondu na základe ročného rozpočtu, ktorý je zapojený na rozpočet kapitoly Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky. Za hospodárenie s prostriedkami fondu zodpovedá minister životného prostredia. Nepoužité prostriedky na konci kalendárneho roku neprepadajú, prechádzajú ako zdroj príjmu do ďalšieho rozpočtového roku. Kontrolu hospodárenia vykonáva Ministerstvo financií Slovenskej republiky; kontrolu použitia poskytnutých prostriedkov vykonáva fond v spolupráci s orgánmi štátnej správy starostlivosti o životné prostredie a samosprávy.

§ 6 §
Definuje sa žiadateľ požadovanej podpory, ktorým môže byť fyzická osoba, právnická osoba, fyzická osoba – podnikateľ ( napríklad obce, nadácie, záujmové združenia a pod.) Odsek 2 definuje žiadateľa v prípade žiadosti o podporu podľa § 4 ods. 1 písm. d).

§ 7 §
Ustanovujú sa dva druhy podpory; podpora nenávratná – dotácie a podpora návratná – úvery.

§ 8 §
Ustanovuje sa okruh žiadateľov, ktorí môžu žiadať o určitý druh podpory. V podstate právnické osoby a fyzické osoby – podnikatelia môžu žiadať na účely uvedené v § 4, odsek 1, písm. a) a c) len o úver a na účel uvedený v § 4, odsek 1, písm. b) o dotáciu. Fyzické osoby môžu žiadať len o dotáciu, a to na účely uvedené v § 4 ods. 1, písm. a) a c). Právnické osoby, ktoré nepodnikajú ( napríklad obce, rôzne združenia založené nie za účelom podnikania) môžu požiadať podľa § 4 ods. 1, písm. a) a c) o podporu formou dotácie, úveru, alebo ich kombináciou. Na účely podľa § 4 ods. 1 písm. b) však môže byť aj týmto osobám poskytnutá len dotácia.

§ 9 §
Ustanovuje sa postup získavania podpory predložením písomnej žiadosti s uvedením jej obsahu a termínu predloženia. Ustanovenia vymedzujú spoločné údaje žiadosti. Vzhľadom na rôznorodosť predmetu podpory, prílohy potrebné k posúdeniu žiadosti a pripravenosti projektu na realizáciu v závislosti od aktivity upraví osobitný predpis, ktorý vydá ministerstvo. Žiadateľ o podporu na odstránenie havárie, alebo následkov mimoriadneho zhoršenia vôd predkladá zjednodušenú žiadosť priamo ministrovi, ktorý bezodkladne o poskytnutí dotácie rozhodne. Určuje sa postup evidencie, kontroly a doplnenia žiadosti ako i podmienky, za ktorých podporu nie je možné poskytnúť.

§ 10 §
Ustanovujú sa náležitosti zmlúv o poskytnutí dotácie, úveru alebo ich kombinácie.

§ 11 §
Ustanovuje sa spôsob kontroly hospodárenia s prostriedkami Environmentálneho fondu a spôsob dodržiavania zmluvných podmienok a sankcie, vyplývajúce z ich nedodržania.

§ 12 §
Ustanovujú sa informačné povinnosti Environmentálneho fondu o predložených žiadostiach a o poskytnutých dotáciách a úveroch. Ďalej sa ustanovujú povinnosti fondu na ochranu údajov žiadateľa a na zabránenie zneužitia informačného systému.

§ 13 §
Toto ustanovenie splnomocňuje Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky na vydanie osobitného predpisu, ktorý upraví podrobnosti o podmienkach poskytnutia a použitia podpory.

§ 14 §
Toto ustanovenie upravuje prechod (delimitáciu) záväzkov a pohľadávok z Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky na Environmentálny fond, vrátane prechodu práv a povinností z pracovno-právnych a obdobných vzťahov.

čl. II. – XXI.
Návrh zákona vyvolal novelizácie jednotlivých ustanovení viacerých osobitných predpisov v systéme environmentálneho práva.

čl. XXII.
Účinnosť zákona sa navrhuje 1. januára 2005. DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie 1. Navrhovateľ právneho predpisu: Výbor NR SR pre životné prostredie a ochranu prírody 2. Názov právneho predpisu: Zákon o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov 3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii: a) návrh zákona sa svojou problematikou nepatrí medzi priority podľa Európskej dohody o pridružení a ani medzi priority uvedené v Bielej knihe. Problematika návrhu zákona nie je prioritou podľa Partnerstva pre vstup, nie je prioritou podľa záverov screeningových rokovaní v roku 2001 a nie je prioritou podľa NPAA na rok 2001. b) Slovenská republika nemá v danej oblasti žiadne negociačné požiadavky. 4. Problematika návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev a v práve Európskej únie: nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev, nie je upravená v práve Európskej únie. 5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom …

čl. III
Vytvára sa priestor na poskytnutie pôžičky zo strany Environmentálneho fondu Pôdohospodárskej platobnej agentúre na zmiernenie vplyvu a odstraňovanie následkov extrémnych poveternostných podmienok, ktoré vznikajú v dôsledku prebiehajúcich globálnych, regionálnych a lokálnych klimatických zmien spočívajúcich najmä v extrémnom suchu.

čl. IV
Zákon č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa v súvislosti so zmenou § 18.

čl. IV bod 1 §
V § 3 sa zdroj fondu dopĺňa o výnos získaný z dražieb kvót podľa zákona č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami.

čl. IV bod 2 §
§ 4 ods. 1 o poskytovaní prostriedkov fondu a spôsobe ich použitia sa dopĺňa písmenom m) v súvislosti s § 18 ods. 6 písm. c) zákona č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami.

čl. IV bod 3 §
V § 4 ods. 1 sa rozširuje použitie prostriedkov fondu na ďalšie účely, ktoré boli pôvodne uvedené v o vyhláške Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 10/2013 Z. z., ktorou sa ustanovuje účel využitia výnosov z predaja kvót v dražbách, ktorú týmto zákonom rušíme.

čl. IV bod 4 §
V uvedených paragrafoch sa legislatívno-technicky upravujú vnútorné odkazy z dôvodu vypustenia písmena m).

čl. IV bod 5 §
V § 4 ods. 5 sa ustanovuje, že prostriedky na správu Environmentálneho fondu okrem nákladov za vedenie účtov a bankové služby nesmú prekročiť 2 % z ročného príjmu fondu.

čl. IV bod 6 §
Vkladá sa § 4a o poskytovaní dotácií na projekty reálne dosiahnuteľných a merateľných úspor emisií skleníkových plynov, zvýšenia energetickej účinnosti, znižovania spotreby primárnych zdrojov energie, náhrady fosílnych palív obnoviteľnými zdrojmi energie a zavádzania najlepšie dostupných technológií vedúcich k znižovaniu emisií skleníkových plynov a znečisťujúcich látok financovanú z výnosov získaných z dražieb kvót a dotácií prevádzkam, pri ktorých sa predpokladá značné riziko úniku uhlíka v súvislosti s premietnutím nákladov kvót do cien elektrickej energie financovanú z výnosov získaných z dražieb kvót financované z výnosov získaných z dražieb kvót prevádzkovateľom stacionárnej prevádzky, v ktorej sa vykonáva jedna činnosť alebo viac činností podľa prílohy č. 1 tabuľky A a B zákona č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami v znení neskorších predpisov. Upravuje sa postup financovania projektov uvedených v § 18 ods. 6 písm. a) a b) zákona č. 414/2012 Z. z. na základe výzvy na predloženie žiadosti. V odseku 3 sa ustanovuje zoznam potrebných dokladov, ktoré je potrebné priložiť k …

čl. IV bod 7 §
V § 10 sa dopĺňajú náležitosti zmluvy.

čl. IV bod 8 §
V § 11 ods. 1 a 4 sa dopĺňa kompetencia Environmentálneho fondu pri kontrole aj pri poskytnutí dotácie na projekt a na kompenzáciu.

čl. IV bod 9 §
V § 11 ods. 3 sa dopĺňa kompetencia Environmentálneho fondu pri porušení finančnej disciplíny zo strany žiadateľa .

čl. V
Z dôvodu prechodu práv a povinností a prevodu finančných prostriedkov Recyklačného fondu v likvidácii na Environmentálny fond bolo potrebné upraviť aj súvisiace ustanovenia zákona č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde.

čl. II
Predmetným článkom sa mení a dopĺňa zákon č. č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení v znení neskorších predpisov. Zmena predmetného zákona súvisí s nastavením mechanizmu príjmu a prerozdeľovania príjmov z poplatkov za uloženie odpadov na skládku odpadov alebo odkalisko. V § 4d, ktorý upravuje „Dotácie z príjmov z poplatkov za uloženie odpadov“ sa bližšie špecifikuje, ktorým subjektom a za akým účelom tieto dotácie môžu byť poskytnuté.

čl. IV [zákon č. 587/2004 Z. z.]

čl. IV bod 1 a 2 §
Navrhuje sa ustanoviť nové možnosti poskytovania finančných prostriedkov Environmentálneho fondu tak, aby za podmienok uvedených v nasledujúcich bodoch bolo možné finančne podporiť príslušný orgán štátnej správy, ktorý je podľa osobitných predpisov za určitých okolností povinný zabezpečiť z vlastných zdrojov preventívne opatrenia a nápravné opatrenia, ak ide o bezprostrednú hrozbu environmentálnej škody alebo jej vznik, resp. je povinný z takýchto zdrojov zabezpečiť zhodnotenie alebo zneškodnenie nezákonne umiestneného odpadu. V oboch prípadoch ide o nútené opatrenie, ktoré je v mnohých prípadoch finančne náročné a zo strany štátu sa realizuje z dôvodu, že konkrétnymi aktivitami prevádzkovateľa vymedzeného okruhu pracovných činností alebo osoby, ktorá je zodpovedná za nezákonné umiestnenie odpadu, môže bezprostredne dôjsť k poškodeniu životného prostredia alebo k ohrozeniu života alebo zdravia ľudí, prípadne k týmto nepriaznivým následkom už došlo. Zároveň sa navrhuje, aby finančné prostriedky vynaložené v kalendárnom roku na tento účel v súhrnnej podobe nepresiahli 5% ročného príjmu Environmentálneho fondu tak, aby nebolo ohrozené plnenie iných dotačných úloh ustanovených zákonom č. …

čl. IV bod 3 §
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je umožniť poskytnutie prostriedkov Environmentálneho fondu na financovanie preventívnych opatrení, ktoré vykonáva okresný úrad podľa zákona č. 359/2007 Z. z. o prevencii a náprave environmentálnych škôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov z dôvodu, že prevádzkovateľ (právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ) takéto opatrenia nevykonal sám ani na základe predchádzajúceho rozhodnutia alebo takýto prevádzkovateľ nie je známy, prípadne náklady na preventívne opatrenia alebo ich časť prevádzkovateľ zo zákonom ustanovených dôvodov nie je povinný znášať. Rovnako sa navrhuje umožniť čerpanie prostriedkov Environmentálneho fondu na výkon nápravných opatrení, ktoré tiež vykonáva okresný úrad s tým rozdielom, že na rozdiel od preventívnych opatrení sa nápravné opatrenia vykonávajú až pri vzniku environmentálnej škody, nie len pri jej hrozbe. Navrhovanou úpravou sa tiež umožňuje čerpanie prostriedkov Environmentálneho fondu na účely zabezpečenia zhodnotenia alebo zneškodnenia nezákonne umiestneného odpadu. Rovnako ako v prípade vyššie uvedenej finančnej podpory bude oprávneným žiadateľom Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, nakoľko okresný úrad …

čl. IV bod 4 a 5 §
Upravujú sa vnútorné odkazy na základe vloženia nových ustanovení.

čl. V [zákon š. 359/2007 Z. z.]
Navrhuje sa ustanoviť, že ak príslušnému orgánu – okresnému úradu – boli za účelom financovania preventívnych opatrení alebo nápravných opatrení z dôvodu bezprostrednej hrozby environmentálnej škody alebo jej vzniku poskytnuté finančné prostriedky Environmentálneho fondu (navrhovaný § 4g zákona č. 587/2004 Z. z.), pričom sa takémuto orgánu podarilo zo strany prevádzkovateľa alebo inej povinnej osoby dosiahnuť náhradu vynaložených nákladov, takto získané prostriedky budú tvoriť príjem Environmentálneho fondu. Navrhovanou úpravou sa zabezpečuje dosiahnutie súladu so zákonom č. 587/2004 Z. z., ktorý medzi svoje zdroje zahŕňa aj také prostriedky, u ktorých tak ustanovil osobitný predpis. Účelom zmeny je zabezpečiť aspoň čiastočnú návratnosť prostriedkov Environmentálneho fondu, ktorého úlohou je uskutočňovať širokú škálu štátnej podpory starostlivosti o životné prostredie.

čl. I

čl. I bod 1 [§ 1 písm. e)] §
Rozsah predmetu zákona o azyle v oblasti integrácie sa zužuje na úpravu prvotnej integrácie. Takto sú vhodným spôsobom reflektované nielen navrhované zmeny v tejto oblasti v ostatných častiach zákona o azyle, ale aj existujúca prax. Súčasne dochádza v rámci prvotnej integrácie k zjednoteniu postavenia azylantov a cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana.

čl. I bod 2 (§ 2 písm. e) druhý bod a § 19a ods. 7) §
Uvedené sa navrhuje z dôvodu presnejšej transpozície čl. 6 písm. b) a čl. 7 ods. 1 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ, ktoré sa týkajú pôvodcov (aktérov) prenasledovania alebo vážneho bezprávia a aktérov ochrany pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím (zákon o azyle výslovne nevymedzuje pojem aktéri ochrany pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím).

čl. I bod 3 [§ 2 písm. t)] §
Upravuje sa pojem integračné stredisko, a to vzhľadom na nové znenie § 28 (bod 49), ktoré umožňuje ubytovať v tomto zariadení ministerstva aj cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana.

čl. I bod 4 [§ 2 písm. u)] §
Z dôvodu nadbytočnosti sa vypúšťa vymedzenie pojmu integrácia, keďže ide o všeobecne známy a jasný pojem. Uvedená zmena súvisí aj so zúžením rozsahu predmetu tohto zákona a novou úpravou v § 28.

čl. I bod 5 (§ 2a) §
Navrhuje sa do zákona o azyle explicitne premietnuť zohľadňovanie najlepšieho záujmu maloletej osoby (dieťaťa). V súlade s doterajšou praxou sa bude pri prijímaní konkrétnych opatrení v konaniach podľa zákona o azyle, zabezpečovaní starostlivosti o žiadateľov v azylových zariadeniach a pri prvotnej integrácii zohľadňovať najlepší záujem maloletej osoby.

čl. I bod 6 (§ 4 ods. 1) §
Ide o spresnenie textu a zosúladenie s aplikačnou praxou. Faktom je, že v konaní o udelenie azylu sa v rámci vstupného pohovoru v prípade všetkých žiadateľov o udelenie azylu aplikuje aj ustanovenie § 6 ods. 7.

čl. I bod 7 (§ 4 ods. 2) §
V súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ, najmä s čl. 12 ods. 1 písm. a) sa v zákone o azyle podrobnejšie špecifikujú skutočnosti, ktoré obsahuje poučenie žiadateľa. Pod výrazom konkludentné späťvzatie žiadosti sa na účely poučenia žiadateľa podľa tohto zákona rozumejú najmä prípady uvedené v § 19 ods. 1 písm. a), b), f), g) a i) zákona o azyle. V súlade so zohľadnením najlepšieho záujmu maloletej osoby sa ustanovenie dopĺňa tiež o skutočnosť, že poučenie a informácie sa poskytnú spôsobom zohľadňujúcim jeho vek a vyspelosť.

čl. I bod 8 [§ 4 ods. 3 písm. a)] §
V súlade s čl. 43 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ sa novým spôsobom upravuje lehota, po uplynutí ktorej sa žiadateľ umiestnený v prijímacom centre umiestni v záchytnom tábore, čím sa mu zároveň umožní vstup na územie Slovenskej republiky. Prípady, keď sú žiadatelia o udelenie azylu po začatí konania o udelení azylu umiestnení v prijímacom centre, sú v Slovenskej republike ojedinelé.

čl. I bod 9 (§ 5 ods. 1) §
Berúc do úvahy čl. 6 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ sa navrhuje upraviť predmetné ustanovenie tak, aby sa aj v prípade podľa § 3 ods. 2 písm. a) [žiadosť na hraničnom priechode] a § 3 ods. 2 písm. e) [žiadosť počas umiestnenia v ústavnom zdravotníckom zariadení] preukaz žiadateľa vydal do 3 dní od začatia konania, namiesto bezodkladne po príchode do záchytného tábora.

čl. I bod 10 (§ 6 ods. 7) §
Navrhuje sa špecifikovať, k čomu sa zástupca žiadateľa pred skončením pohovoru v konaní o udelenie azylu môže ohľadom pohovoru vyjadriť.

čl. I bod 11 (§ 9) §
Navrhovaná úprava nadväzuje na novú hierarchiu statusov v § 20 ods. 4 (bod 29). Na rozdiel od súčasnej právnej úpravy sa ustanovenie dopĺňa o skutočnosť, že v konaní sa nezistia ani dôvody podľa § 10, § 13a a § 13b. To znamená, že udelenie azylu podľa § 9 (humanitné dôvody), ktorý je tzv. národným statusom, by prichádzalo do úvahy, až keď neexistujú dôvody na udelenie medzinárodnej ochrany, teda udelenie azylu podľa § 8 (prenasledovanie) a poskytnutie doplnkovej ochrany podľa § 13a (vážne bezprávie), ani dôvody na udelenie azylu podľa § 10, či poskytnutie doplnkovej ochrany podľa § 13b na účel zlúčenia rodiny, ktoré sú tiež tzv. národnými statusmi. Pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu sa berie do úvahy aj rozsiahla judikatúra súdov Slovenskej republiky. Je potrebné uviesť, že udeliť azyl z humanitných dôvodov je vyjadrením zvrchovaného práva Slovenskej republiky, pričom udelenie tohto druhu ochrany nevyplýva ani z medzinárodných dohovorov ani z európskeho práva. V zmysle príslušnej judikatúry môže ministerstvo vnútra …

čl. I bod 12, 14 a 29 (§ 13 ods. 1, § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4) §
V § 20 ods. 4 sa navrhuje zmeniť hierarchiu statusov. Potreba tejto úpravy vyplýva okrem aplikačnej praxe aj z práva Európskej únie, najmä smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ. Na rozdiel od súčasnej právnej úpravy sa v prípade nesplnenia podmienok na udelenie azylu podľa § 8 (prenasledovanie) bude posudzovať splnenie podmienok na poskytnutie doplnkovej ochrany podľa § 13a (vážne bezprávie). Azyl podľa § 8 a doplnková ochrana podľa § 13a predstavujú dve formy medzinárodnej ochrany, ktoré musia mať v zmysle práva Európskej únie prednosť pred národnými statusmi. Až následne sa preto bude posudzovať splnenie podmienok na udelenie azylu podľa § 10 (na účel zlúčenia rodiny) a poskytnutie doplnkovej ochrany podľa § 13b (na účel zlúčenia rodiny). Samostatné postavenie v tejto hierarchii má azyl podľa § 9 (humanitné dôvody), ktorý však odseky 4 a 5 výslovne neriešia. Ide tiež o tzv. národný status, jeho udelenie je však možné až potom, ako sa v konaní nezistia dôvody pre udelenie/poskytnutie vyššie uvedených statusov. …

čl. I bod 13 [§ 13 ods. 5 písm. c) a § 13c ods. 4 písm. d)] §
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s doplnením nového odseku 8 v § 19a (bod 26).

čl. I bod 15 (§ 14 ods. 4) §
Rozširujú sa dôvody zániku azylu. V súvislosti s úpravou hierarchie statusov v novom znení § 20 ods. 4 a ods. 5 (body 29 a 30) sa navrhuje, aby poskytnutie doplnkovej ochrany z dôvodu vážneho bezprávia bolo dôvodom na zánik azylu udeleného na účel zlúčenia rodiny a azylu udeleného z humanitných dôvodov, ktoré sú tzv. národnými statusmi. Takéto prípady by však prichádzali do úvahy najmä vtedy, ak by azylant podal opakovanú žiadosť o udelenie azylu.

čl. I bod 16 [§ 15a ods. 1 písm. a)] §
Upravuje sa dôvod zániku doplnkovej ochrany. V súvislosti s úpravou hierarchie statusov v novom znení § 20 ods. 4 a ods. 5 (body 29 a 30) sa navrhuje, že doplnková ochrana poskytnutá z dôvodu vážneho bezprávia zanikne len udelením azylu podľa § 8 (z dôvodu prenasledovania), avšak doplnková ochrana poskytnutá na účel zlúčenia rodiny zanikne okrem udelenia azylu podľa § 8, aj udelením azylu podľa § 10 (na účel zlúčenia rodiny).

čl. I bod 17 a 18 (§ 15b ods. 1, ods. 3) §
Z dôvodu spresnenia a jednotnosti zákona o azyle sa jasne určuje, že aj konanie o zrušenie doplnkovej ochrany sa začína na podnet ministerstva. V odseku 3 ide o nadväzujúcu legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 19, 24, 25, 38, 39, 42, 43 a 56 (poznámka 8a, 8d, 8e, 11b, 13a, 15 až
Navrhuje sa aktualizovať citáciu právnych predpisov v poznámkach pod čiarou a vypustiť poznámky pod čiarou k už zrušeným odkazom.

čl. I bod 20 a 37 (§ 16 ods. 3, § 22 ods. 10, § 23a ods. 1, § 40 ods. 1, § 52) §
Ide o zosúladenie názvu všeobecného predpisu o správnom konaní s legislatívno-technickými pravidlami.

čl. I bod 21 (§ 17 ods. 1 a § 45) §
Uvedené sa navrhuje z dôvodu zdôraznenia, že ide o mimovládne organizácie, ktoré sa zaoberajú starostlivosťou nielen o žiadateľov o udelenie azylu a azylantov, ale aj o cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana.

čl. I bod 22 (§ 17 ods. 2) §
Z dôvodu dlhodobého nepoužívania, ale najmä problematického uplatňovania v samotnej aplikačnej praxi sa vypúšťa predmetná časť ustanovenia umožňujúca výnimku z práva nahliadnutia do spisu, a to nesprístupniť informácie uvedené v spise.

čl. I bod 23 (§ 17b ods. 4) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti so zmenou v § 27 a 27c.

čl. I bod 26 (§ 19a ods. 8) §
V súlade s čl. 8 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ a aplikačnou praxou v rámci konania o udelenie azylu sa jasne v zákone o azyle uvádzajú príslušné zdroje informácií o krajinách pôvodu žiadateľov o udelenie azylu.

čl. I bod 27 (§ 19b) §
Z dôvodu jednoznačnosti sa ustanovuje aj v iných konaniach o azyle, ako je konanie o udelenie azylu, že sa primerane použijú ustanovenia o osobitných procesných zárukách (§ 17ab) a lehotách na vydanie rozhodnutia (§ 20 ods. 1). Nevyhodnotilo sa ako účelné upravovať osobitnú lehotu na rozhodovanie v konaní o odňatie azylu, predĺženie doplnkovej ochrany, zrušenie doplnkovej ochrany, atď.

čl. I bod 28 a 32 (§ 20 ods. 3 a § 21 ods. 1) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s doplnením nového odseku 1 v § 15b (bod 17).

čl. I bod 30 (§ 20 ods. 5 a ods. 6) §
Navrhované zmeny súvisia s úpravou hierarchie statusov v § 20 ods. 4 (bod 29). Ak žiadateľovi nebol udelený azyl, ani na poskytnutá doplnková ochrana, posúdi sa podľa odseku 5 potreba azylu a doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny. V zmysle odseku 6 sa v rámci konania o odňatie azylu udeleného podľa § 8 (prenasledovanie) bude rozhodovať len o poskytnutí doplnkovej ochrany podľa § 13a (vážne bezprávie). V prípade odňatia azylu udeleného podľa § 10 (účel zlúčenia rodiny) alebo podľa § 9 (humanitné dôvody) sa už o poskytnutí doplnkovej ochrany rozhodovať nebude.

čl. I bod 31 (§ 20a ods. 1) §
V súlade s čl. 12 ods. 1 písm. e) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ sa v zákone o azyle výslovne ustanovuje, že rozhodnutie vydané v konaní o azyle sa účastníkovi konania doručí v primeranom čase.

čl. I bod 33 a 34 [§ 22 ods. 3 úvodná veta, písm. a)] §
Táto úprava vhodnejšie upraví povoľovanie pobytu žiadateľov mimo pobytového tábora a zároveň zabezpečí, že žiadateľ bude na účely azylového konania, resp. odvolacieho konania, príslušným orgánom k dispozícii. V súlade s overenou aplikačnou praxou sa navrhuje výslovne v zákone o azyle ustanoviť maximálnu dobu, na ktorú sa udelí tzv. dlhodobá priepustka, ktorá sa môže udeliť aj opakovane. Stanovená zákonná lehota je primeraná, ide vlastne o sformalizovanie súčasného stavu, pričom uvedenou úpravou sa predíde prípadným aplikačným nejasnostiam v budúcnosti. Pri stanovení zákonnej lehoty sa bralo do úvahy tiež zabezpečenie aplikácie čl. 13 ods. 2 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ. Taktiež sa navrhuje v súlade s aplikačnou praxou ustanoviť, že aj v prípade, ak žiadateľ je sám schopný uhradiť si všetky výdavky spojené s pobytom mimo pobytového tábora z vlastných prostriedkov, dokladuje túto skutočnosť predložením čestného vyhlásenia.

čl. I bod 35 (§ 22 ods. 7) §
Zmena ustanovenia sa vykonáva za účelom zosúladenia textu s navrhovaným § 28 ods. 3.

čl. I bod 36 (§ 22 ods. 8) §
V zákone o azyle sa ustanovuje zabezpečenie sociálneho poradenstva, psychologického poradenstva alebo iného poradenstva a kurzu kultúrnej orientácie, ktoré sa už v súčasnosti žiadateľom o udelenie azylu reálne poskytujú z prostriedkov Fondu pre azyl, migráciu a integráciu. Iné poradenstvo smeruje k využitiu práv súvisiacich so statusom žiadateľa. Ide o sformalizovanie týchto služieb. Explicitne sa ustanovuje, že vzhľadom na poskytovanie poradenstva sa prihliada na priaznivý vývin maloletého dieťaťa.

čl. I bod 40 (§ 23 ods. 6) §
Prístup na trh práce pre žiadateľov o udelenie azylu sa navrhuje skrátiť zo súčasných deväť mesiacov od začatia konania na šesť mesiacov od začatia konania. Poznatky z praxe poukazujú na skutočnosť, že skorším začlenením na trh práce sa eliminuje sociálna frustrácia žiadateľov z dlhodobého čakania na rozhodnutie, zlepšujú si svoje znalosti slovenského jazyka a kultúrnych reálií, čo celkovo prispieva k lepšej integrácii a prispôsobeniu sa slovenskej spoločnosti. Vzhľadom na dlhodobú potrebu zahraničných zamestnancov možno považovať skorší prístup žiadateľov na trh práce za prínosný pre trh zamestnanosti na Slovensku. Navrhovaná zmena je v línii s navrhovanými zmenami práva Európskej únie, konkrétne smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ.

čl. I bod 41 (§ 23d ods. 1) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s doplnením nového odseku 8 v § 22 (bod 36).

čl. I bod 44 (§ 27 ods. 1) §
V súvislosti s navrhovanou úpravou prvotnej integrácie v § 28 (bod 49) sa súčasné znenie odseku 1 presúva do § 28 ods. 2. Jednorazový príspevok pre azylanta sa navrhuje zvýšiť (podrobnejšie pozri bod 49).

čl. I bod 45 (§ 27a ods. 4) §
Pôvodné ustanovenie sa vypúšťa ako bezpredmetné, nakoľko začleňovanie cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, do spoločnosti, sa v rámci prvotnej integrácie navrhuje upraviť rovnakým spôsobom ako v prípade azylantov.

čl. I bod 46 [§ 27b písm. a)] §
Dopĺňa sa nová povinnosť pre cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, ktorá je rovnaká, akú majú v zákone o azyle ustanovenú aj azylanti. To znamená, že aj cudzinci, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, budú v rámci integrácie povinní spolupracovať s ministerstvom a príslušnými orgánmi.

čl. I bod 47 (§ 27c ods. 2) §
V súvislosti s navrhovanou úpravou prvotnej integrácie v § 28 (bod 49) sa súčasné znenie odseku 2 presúva do § 28 ods. 3.

čl. I bod 48 (nadpis štvrtej časti)
Uvedená zmena sa vykonáva v nadväznosti na nové znenie § 28 (bod 49).

čl. I bod 49 a 60 (§ 28 a prílohy č. 2b a 2c) §
V súvislosti s deklarovanou systémovou úpravou prvotnej integrácie sa definuje cieľ prvotnej integrácie. Na rozdiel od súčasného stavu sa dopĺňa ovládanie slovenského jazyka a zjednocuje sa postavenie azylantov a cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. Do odseku 2 sa premietlo súčasné znenie § 27 ods. 1 zákona o azyle s tým, že sa navrhuje priznať jednorazový príspevok v rovnakej výške aj cudzincovi, ktorému sa poskytla doplnková ochrana. Určuje sa, že jednorazový príspevok sa bude poskytovať na základe písomnej žiadosti, pričom vzor žiadosti o poskytnutie jednorazového príspevku bude uvedený v prílohe č. 2b zákona o azyle. Nové znenie odseku 3 nahrádza súčasné znenie § 28 ods. 3 a 5 a je v ňom premietnuté aj súčasné znenie § 27c ods. 2. Zjednocuje sa úprava výučby slovenského jazyka pre azylantov a cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana s tým, že sa upúšťa od povinnosti navštevovať kurz slovenského jazyka počas pobytu v integračnom stredisku. Zavádza sa poskytovanie nového príspevku pre azylantov a cudzincov, …

čl. I bod 50 a 51 (nadpis siedmej časti, § 44) §
Uvedené ustanovenie a súvisiaci nadpis sa vypúšťajú z dôvodu ich nadbytočnosti, nakoľko problematika dobrovoľných návratov je upravená v zákone o pobyte cudzincov.

čl. I bod 52 a 53 (§ 46, nadpis) §
Z dôvodu navrhovanej zmeny v § 45 (bod 21) už nie je potrebné mať v osobitnom ustanovení riešený odkaz na spoluprácu vo veciach poskytovania doplnkovej ochrany. Všeobecné znenie § 42 až § 45, ako aj navrhovaná zmena v § 45 dostatočne pokrývajú situáciu cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, a to rovnakým spôsobom ako v prípade azylantov.

čl. I bod 54 (§ 46a ods. 3) §
S prihliadnutím na skutočnosť, že v prípade konania o odovzdaní do iného štátu ide o cudzincov, v prípade ktorých už bol určený štát zodpovedný za posúdenie žiadosti o udelenie azylu, vypúšťa sa odkaz na primerané použitie § 4 ods. 1 (vstupného pohovoru). V takomto prípade sa jedná len o proces vzatia cudzinca späť do zodpovedného štátu. V súvislosti s lehotou na rozhodovanie sa aj v konaní o odovzdaní do iného štátu navrhuje primerane použiť lehotu na rozhodovanie v konaní o azyle ustanovenú v § 20 ods. 1 a neupravovať osobitnú lehotu na rozhodovanie pre predmetné konanie.

čl. I bod 55 (§ 46a ods. 4) §
Dopĺňa sa nový dôvod prerušenia konania o odovzdaní do iného štátu, ktorým bude skutočnosť, že v prípade cudzinca, s ktorým sa vedie konanie o odovzdaní do iného štátu, nie je známy jeho pobyt na území Slovenskej republiky. Ide o obdobné ustanovenie, ako je § 18a v prípade žiadateľov o udelenie azylu. Ak márne uplynie lehota, počas ktorej bolo konanie o odovzdaní prerušené, a pobyt cudzinca na území Slovenskej republiky naďalej nebude známy, ministerstvo konanie o odovzdaní do iného štátu zastaví z dôvodu podľa § 46b ods. 1 písm. b).

čl. I bod 57 (§ 52) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu, vzhľadom na nález Ústavného súdu PL. ÚS 8/2016, na základe ktorého ustanovenie odseku 2 v § 52 stratilo účinnosť a následne aj platnosť.

čl. I bod 58 (§ 54d) §
Navrhuje sa doplnenie prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. júna 2022.

čl. I bod 59 (príloha č. 2)
V nadväznosti na zmeny v § 46a ods. 3 (bod 54) vo vzťahu k primeranému použitiu § 4 ods. 1, na základe ktorých sa už s cudzincom v konaní o odovzdaní do iného štátu nebude vykonávať vstupný pohovor, sa v prílohe č. 2 (dotazník žiadateľa o udelenie azylu) ako nadbytočný vypúšťa text vzťahujúci sa na konanie o odovzdaní do iného štátu a súčasne sa určujú nové údaje, ktoré sa nevypĺňajú v prípade vstupného pohovoru so žiadateľom v tzv. dublinskom konaní.

čl. III
Upravuje sa názvoslovie.

čl. XII (zákon č. 587/2004 Z. z.)
Vzhľadom k úpravám v súvislosti s úhradami za vydobyté nerasty a za uskladňovanie plynov alebo kvapalín sa vypúšťa predmetný príjem z Environmentálneho fondu.