Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/118/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201161 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011201161.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcu: ESPRIT PRODUCTION, s.r.o., Ševčenkova č. 2, 851 01 Bratislava, zastúpeného advokátom: JUDr. Jozefom Horváthom, Francisciho ul. č. 11, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Vazovova č. 2, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutí žalovaného č. I/222/24968/2011/990036-r zo dňa 19.4.2011 v spojení s platobným výmerom Daňového úradu Bratislava V č. 604/234/141226/10/Iva zo dňa 15.10.2010, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou súdu v zákonom určenej lehote sa žalobca domáhal, aby súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. I/222/24968/2011/990036-r zo dňa 19.4.2011, ktorým potvrdil platobným výmerom Daňového úradu Bratislava V č.604/234/141226/10/Iva zo dňa 15.10.2010, ktorým správca dane znížil žalobcovi nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 3. štvrťroka 2009 zo sumy 11 970,06 € o sumu 11 958,98 € a priznal mu nadmerný odpočet v sume 11,08 € z dôvodu porušenia § 49 ods. 2, zákona číslo 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v účinnom znení (ďalej len zákon o DPH) tým, že si odpočítal od dane, ktorú bol povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré nepoužil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Uvedené rozhodnutie považoval žalobca za vydané v rozpore so zákonom, poškodzujúce jeho práva. Ďalej v žalobe uviedol, že správca dane neuznal žalobcovi nárok na odpočítanie DPH v sume 11 958 € na základe faktúry číslo XX/XXXX vystavenej dňa 1. júla 2009 spoločnosťou N-club s.r.o., ktorou bola na základe Zmluvy o dielo zo dňa 4. júna 2009 fakturovaná výroba ôsmych častí audiovizuálneho programu ENVIRO 2009 v celkovej výške 74 900,98 €, z čoho 19 % DPH predstavuje sumu 11 958,98 €. Podľa správcu dane, žalobca prijatú službu primárne nepoužil na účely svojho podnikania, čím nesplnil jednu zo základných podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa § 49 zákona. Skonštatoval, že žalobca podal na environmentálny fond žiadosť o poskytnutie podpory formou dotácie na rok 2009 na projekt ENVIRO-2009, televízna relácia, pričom dotácia bola schválená vo výške 157 355 € s tým, že 5% prostriedkov bude zabezpečených z iných zdrojov. Žalobca uzatvoril so Slovenskou televíziou zmluvu o postúpení programu na televízne vysielanie, v ktorej jej dal súhlas na odvysielanie audiovizuálneho programu, pričom súhlas bol udelený bezodplatne. Správca dane ďalej uviedol, že podmienkou odpočítania vstupnej DPH je použitie obstaraných tovarov a služieb na účely svojho podnikania, a aby mohol byť uplatnený nárok na odpočítanie, musia mať nadobudnuté tovary a služby priame a bezprostredné spojenie s výstupnými zdaniteľnými transakciami. Zo zisteného skutkového stavu podľa neho vyplýva, že daňový subjekt prijal na vstupe službu od iného platiteľa, avšak táto služba nemala priame a bezprostredné spojenie s výstupnou zdaniteľnou transakciou a v prípade predmetného projektu nešlo z pohľadu zákona o plnenie, ktoré je predmetom dane, t. j. nešlo o zdaniteľnú transakciu na výstupe, nakoľko medzi poskytovateľom a prijímateľom projektu neexistoval právny vzťah, a toto dodanie nebolo uskutočnené za protihodnotu. Uviedol tiež, že predloženie zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou Roka a.s. v zmysle, ktorej je odplata predmetom samostatnej dohody, ku ktorej neboli predložené žiadne skutočnosti, nie je objektívnym dôkazom priamej a bezprostrednej väzby toho, že žalobca mal prijaté plnenie použiť na zdaniteľné dodávky, ktoré podliehajú zdaneniu. Žalobca následne citoval ustanovenia článku 2 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky, § 49 ods. 1 a 2, § 71 zákona o DPH, § 2 ods. 1, 2, 3, 6, 7, § 13 ods. 2 a 3, § 17 ods. 2, 3, 8, 10, § 29 ods. 2 až 7, § 30 ods. 1 a 8, § 48 ods. 2 zákona číslo 511/1992 Zb. o správe daní v účinnom znení. Podľa názoru žalobcu, žalovaný sa neriadil uvedenými ustanoveniami. Uviedol, že ak daňový subjekt preukáže vôľu aj v budúcnosti použiť nakupované tovary a služby na ďalšiu ekonomickú činnosť, je tým splnená zákonná podmienka na odpočet DPH. Je právne irelevantné, že žalobcovi bola poskytnutá dotácia na rok 2009 na projekt ENVIRO - 2009, televízna relácia, dôležité bolo to, či boli splnené podmienky podľa § 49 ods. 2 prvá veta zákona o DPH. Žalobca sa už v priebehu daňovej kontroly domáhal vykonania dokazovania formou miestneho zisťovania v spoločnosti ROKO, a.s. za účelom zistenia rozhodujúcich skutočností pre možnosť postupu podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, a to vo vzťahu k zdaniteľnému obchodu medzi daňovníkom a týmto subjektom. Správca dane túto požiadavku žalobcu ignoroval. Žalobcovi nie je známa skutočnosť, na základe ktorej by odplata nemohla byť predmetom samostatnej dohody a nie je mu známy dôvod, v zmysle ktorého má ešte žalovanému predložiť ďalšie dôkazy, pričom sám správca dane pre úplné zistenie skutkového stavu nič nevykonal. Žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil predložený dôkaz, nemal žiadne otázky k predloženej zmluve, avšak na tento dôkaz v rozhodnutí neprihliadal. Správca dane nesplnil svoju povinnosť, keď úzko nespolupracoval so žalobcom. Nie je pravda, že plnenie, ktoré prijal od spoločnosti N-club s.r.o. nemal priame a bezprostredné spojenie s výstupnou zdaniteľnou transakciou, a že teda nešlo po zdaniteľnú transakciu na výstupe, nakoľko medzi poskytovateľom a prijímateľom dodania Údajne neexistoval právny vzťah ak toto dodanie nebolo uskutočnené za protihodnotu. Medzi žalobcom a uvedenou spoločnosťou bol riadny obchodný vzťah, čo by daňový orgán zistili, ak by sa vecou náležite zaoberal. Podľa názoru žalobcu, vec bola daňovými orgánmi posudzovaná len z úzko formálneho hľadiska, pričom neboli vyvrátené tvrdenia a dôkazy žalobcu. Správca dane nevyčerpal všetky zákonné prostriedky na zistenie skutočného stavu, a preto jeho rozhodnutie nemožno považovať za vydané v súlade so zásadou materiálnej pravdy, čo malo za následok aj nesprávne právne posúdenie. Žalobca uzatvorenou zmluvou zo dňa 15. decembra 2009 so spoločnosťou ROKO a.s. preukázal vôľu realizovať zdaniteľný obchod ako svoju ekonomickú aktivitu, a preto porušenie § 49 ods. 2 zákona o DPH nepripadá do úvahy. Relácia ENVIRO-2009 je dlhodobým nehmotným majetkom žalobcu, tento ho bude v budúcnosti opakovane používať na svoje obchodné aktivity na zabezpečenie zdaniteľných príjmov, takže je nespochybniteľné, že sa mu vytvorila vhodná základňa pre jeho budúcu činnosť. Žalobca ďalej poukázal na spôsob doručovania rozhodnutia žalovaného, ktoré nebolo vykonané v súlade so zákonom, do vlastných rúk. Na základe uvedených dôvodov žiadal žalobca napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie ako aj nahradiť trovy konania. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že Argumenty uvádzané žalobcom v žalobe sú identické s tými, ktoré uviedol v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, a s ktorými sa žalovaný náležite vysporiadal. Daňové orgány vykonali podrobné dokazovanie a náležite zistili skutkový stav veci, pričom obchodný prípad neposudzovali len z úzko formálneho hľadiska ako to uvádza žalobca, avšak vychádzal z jednotlivých ustanovení zákona o DPH ako aj zákona o správe daní a všetky svoje závery a zistenia podložil relevantnými dôkazmi. Žalovaný pri svojom rozhodovaní bral do úvahy všetky dôkazy a vyjadrenia predložené a vykonané žalobcom v rámci daňovej kontroly ako aj v rámci odvolacieho konania, a teda aj zmluvu uzavretú so spoločnosťou ROKO a.s. Všetky zistenia ako aj vyjadrenia spolu s predloženými dôkazmi žalovaný uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a vyhodnotil ich vo vzájomných súvislostiach. Poukázal na ustanovenie § 49 ods. 2 zákona o DPH, z ktorého vyplýva, že odpočítanie dane je založené na vecnom priraďovaní dane na vstupe k výstupom t. j., k zdaniteľným transakciám platiteľa, a to podľa toho na aký účel je tovar alebo služba prijatá. V danom prípade mal žalobca zámer realizovať projekt ENVIRO- 2009, televízna relácia, na ktorý žiadal poskytnúť podporu formou dotácie na rok 2009. Na základe rozhodnutia Ministra životného prostredia Slovenskej republiky, bola žalobcovi poskytnutá finančná podpora na daný projekt. Tieto mohol žalobca použiť len na presne vymedzený účel a to akciu ENVIRO-2009, televízna relácia, s termínom realizácie v období január až december 2009, pričom podmienkou bol aj výber dodávateľa akcie uvedeného v článku 3 zmluvy, a to spoločnosť ten N-club s.r.o.. Objednávateľom dokumentov bol žalobca, ktorý získal vlastnícke právo k zhotovenej veci dňom odovzdania a prevzatia diela od zhotoviteľa. Zhotoviteľ vyfakturoval dodávku na základe zmluvy o dielo zo dňa 4. júna 2009, faktúrou číslo X/XXXX v sume 74 900,98 €, z ktorej si žalobca uplatnil odpočítanie dane. Pretože si žalobca uplatňoval právo na odpočítanie dane a prijatou službou bola služba súvisiaca s realizáciou projektu, rozhodnou skutočnosťou pre priznanie práva na odpočítanie dane z tejto služby bolo zistenie, či prijatú službu žalobca použil na svoje podnikateľské aktivity, respektíve, či v prípade uskutočňovania projektu ktorý realizoval žalobca išlo z pohľadu zákona o DPH o plnenie, ktoré je predmetom dane. Poskytnutie služby alebo dodanie tovaru je predmetom dane len v tom prípade, ak existuje právny vzťah medzi poskytovateľom a prijímateľom dodania tovaru alebo služby a toto dodanie je uskutočnené za protihodnotu. Ak by absentovalo niektoré z uvedených kritérií, uvedená služba by nebola predmetom DPH. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na judikatúru Európskeho súdneho dvora číslo C - 4/94 a C - 408/98, z ktorých vyplýva, že pre priznanie nároku na odpočítanie dane sú rozhodné pri skutočnosti, ktoré musia byť v konaní preukázané. Na základe uvedených rozhodnutí: 1. prijaté zdaniteľné transakcie t. j. tovary a služby - vstupy, musia mať priamu a bezprostrednú väzbu na zdaniteľné transakcie - výstupy, 2. výdavky, ktoré vznikli v súvislosti s ich obstaraním, sú súčasťou nákladov zdaniteľných transakcií, 3. nákladové zložky musia vzniknúť predtým ako platiteľ uskutočnil zdaniteľné transakcie, ku ktorým sa vzťahujú. V danom prípade je nespochybniteľné, že prijatá služba bola nevyhnutná na realizáciu projektu realizovaného žalobcom. Táto mala priamu a bezprostrednú väzbu na realizáciu projektu ENVIRO- 2009, televízna relácia, ktorú realizoval žalobca. Nakoľko však v prípade realizácie predmetného projektu nešlo z pohľadu zákona o DPH o plnenie, ktoré je predmetom dane podľa § 2 zákona o DPH, t. j. nejednalo sa o zdaniteľnú transakciu na výstupe, pretože medzi poskytovateľom a prijímateľom dodania projektu neexistoval právny vzťah, a toto dodanie nebolo uskutočnené za protihodnotu, nebola splnená podmienka pre uplatnenie práva na odpočítanie dane, a to podmienka, že prijatá služba mala priamu a bezprostrednú väzbu na zdaniteľné transakcie, resp., že výdavky, ktoré vznikli v súvislosti s jej obstaraním neboli súčasťou nákladov zdaniteľných transakcií. Uvedené zistenia žalobca žiadnym spôsobom nespochybnil a ani sa k nim nevyjadril. Čo sa týka námietky ohľadom okolnosti, že žalovaný neprihliadal na zmluvu so spoločnosťou ROKO, a.s. žalovaný uviedol, že táto námietka je neopodstatnená. Žalovaný sa predmetnou zmluvou zaoberal na strane 6 až 7 napadnutého rozhodnutia. Predložená zmluva nemala vplyv na zistenia správcu dane. Žalovaný zdôraznil, že prijatá služba od spoločnosti N-club, s.r.o., týkajúca sa realizácie projektu ENVIRO- 2009 uskutočňovaného žalobcom nie je v danom prípade zdaniteľnou transakciou, a teda spájať prijatú službu s následnými podnikateľskými aktivitami žalobcu je neprípustné. Predmetnú službu žalobca už nemôže ďalej využiť na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, pretože prijatá služba už bola na výstupe použitá na realizáciu projektu, ktorý nebol zdaniteľnou transakciou. Námietka ohľadom nezákonného spôsobu doručovania napadnutého rozhodnutia je podľa žalovaného nedôvodná, pretože napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi doručované do vlastných rúk o čom svedčí doručenka, ktorá je súčasťou spisového materiálu. Na základe uvedených dôvodov žiadal žalovaný žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci podľa ust. 246a a nasl. O.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní . Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j., najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Úlohou súdu v danom prípade bolo preskúmanie rozhodnutia a postupu správneho orgánu súvisiaceho s vydaním rozhodnutia žalovaného č. I/222/24968/2011/990036-r zo dňa 19.4.2011, ktorým potvrdil platobným výmerom Daňového úradu Bratislava V č.604/234/141226/10/Iva zo dňa 15.10.2010, ktorým správca dane znížil žalobcovi nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 3. štvrťroka 2009 zo sumy 11 970,06 € o sumu 11 958,98 € a priznal mu nadmerný odpočet v sume 11,08 € z dôvodu porušenia § 49 ods. 2, zákona číslo 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v účinnom znení (ďalej len zákon o DPH). Podľa čl. IV., zákona č. 563/2009 Z.z., účinného od 1.1.2010, ktorým sa upravuje daňový poriadok, čl. I., ktorý upravuje ustanovenia týkajúce sa daňových konaní nadobudne účinnosť až 1.1.2012. V danom prípade je preto potrebné na daňové konanie aplikovať ustanovenia zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31. decembra 2011. Na daňové konanie sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (§ 101). Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o správne daní) v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Aby daňové orgány mohli uvedenú zásadu realizovať, sú vybavené rozsiahlymi zákonnými právomocami, vychádzajúcimi zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, zakotvenej v § 2 ods. 3 citovaného zákona. Zo zákona o správe daní vyplýva, že dokazovanie vedie správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom (§ 29 ods. 1, ods. 8 cit. zákona). Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pri tom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (§ 29 ods. 2 zákona). Na tento účel má správca dane využiť prostriedky (len všeobecne uvedené v ustanovení § 29 ods. 4 zákona), ktorými možno objasniť okolnosti rozhodujúce (nielen cieľovo pre správne určenie daňovej povinnosti), pre posúdenie toho - ktorého výdavku, lebo tieto vo svojom súhrne aj jednotlivo podmieňujú správnosť určenia dane. Voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú treba objasniť. Objasnenie všetkých otázok, okolností, či vyvrátenie pochybností nemožno totiž podsunúť iba pod dôkaznú povinnosť daňového subjektu (§ 29 ods. 8 zákona). Podľa § 30 ods. 3 druhá veta zákona o správe daní, v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo. Na daňové konanie sa neviaže tzv. zásada koncentrácie konania. To znamená, že odvolací orgán v odôvodnení rozhodnutia o odvolaní musí sa vysporiadať so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní (§ 48 ods. 6 druhá veta cit. zákona). Podľa § 2 ods. 6 zákona o správe daní, pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že faktúrou číslo XX/XXXX vystavenou dňa 1. júla 2009, si dodávateľ N - club s.r.o. so sídlom Bratislave vyúčtoval voči žalobcovi cenu za výrobu ôsmych častí audiovizuálneho dokumentu, ENVIRO- 2009 v sume 74 900, 98 €, z čoho 19% DPH predstavovalo sumu 11 958,98 €. Dňa 8. februára 2010 prevzal žalobca upovedomenie o výkone kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane. Dňa 1. marca 2010 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní , v ktorej boli vznesené otázky správcu dane ohľadom predmetnej dodávky. Žalobca sa zaviazal podať písomné vyjadrenie k otázkam správcu dane do 10. marca 2010 ako aj predložiť požadované doklady. V spise sa nachádza úradný záznam zo dňa 15. marca 2010, na základe ktorého pracovníčka správcu dane žiadala splnomocneného zástupcu žalobcu na predloženie originálnych dokladov súvisiacich so zdaniteľným obchodom a faktúrou číslo X/XXXX, pričom zo strany žalobcu jej bolo oznámené, že splnomocnený zástupca nevie o žiadnych zmluvách, žiadne zmluvy nemá a ani nevidí dôvod, prečo by mal správcovi dane nejaké zmluvy predkladať, pretože na odpočítanie dane má postačovať len faktúra. Následne bol žalobca písomne požiadaný o predloženie špecifikovaných dokladov. Zo strany žalobcu bola následne správcovi dane predložená zmluva číslo XXXXX XXUXX o poskytnutie podpory z Enviromentálneho fondu formou dotácie zo dňa 17.6.2009, na základe ktorej mali byť žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky vo výške 157 355 € s podmienkou zabezpečenia nákladov na financovanie z iných zdrojov vo výške 5 % t. j. v sume 7 867,75 € na zabezpečenie 20 dielov relácie ENVIRO. V zmysle článku III. predmetnej zmluvy, mala byť dodávateľom spoločnosť N- club s.r.o. so sídlom Bratislave na základe zmluvy o dielo zo dňa 4. júna 2009 uzavretej medzi žalobcom a predmetným dodávateľom, ktorá sa nachádza v spise. Dňa 23. júla 2009 bola uzavretá zmluva o postúpení programu na televízne vysielanie medzi žalobcom a Slovenskou televíziou, týkajúca sa udelenia súhlasu na vysielanie 10 dielov programu Enviro televíziou do 31. decembra 2010, pričom súhlas bol udelený bezodplatne. Správcovi dane bola predložená aj kúpna zmluva uzavretá medzi žalobcom a spoločnosťou ROKO a.s. zo dňa 15. decembra 2009, na základe ktorej sa žalobca zaviazal dodať kupujúcemu 20 dielov audiovizuálnych dokumentov ENVIRO 2009, pričom jeho cena a podmienky jej splatnosti mali byť predmetom osobitnej dohody. Podaním zo dňa 7. apríla 2010 bol žalobca vyzvaný na predloženie ďalších údajov a dokladov potrebných na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu. Správca dane vykonal dokazovania aj formou dopytov na Enviromentálny fond so sídlom v Bratislave ako i Slovenskú televíziu a dňa 2.9.2010 sa uskutočnilo ďalšie ústne pojednávanie, kde žalobca vzniesol pripomienku, podľa ktorej správca dane neprihliadol na okolnosť, že použil predmet obstarania na zdaniteľný obchod so spoločnosťou ROKO a.s. Z obsahu spisu však nie je zrejmé, za akú cenu žalobca predal obstarané dokumenty kupujúcemu a neboli predložené ani doklady preukazujúce obdržanie kúpnej ceny. Dňa 7.9.2010 bol spísaný protokol z kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu. Správca dane v predmetnom protokole poukázal na predložené doklady a vykonané zistenia a uviedol, že neuznáva uplatnené právo na odpočítanie DPH v sume 11 958, 98 €, pretože daňový subjekt obdržal dotáciu na vyfinancovanie nákladov na výrobu audiovizuálnych dokumentov a prijatú službu nepoužil na účely svojho podnikania ako platiteľ, uviedol, že poskytnutie služby alebo dodanie služby tovarov je predmetom dane len v tom prípade, ak existuje právny vzťah medzi poskytovateľom a prijímateľom dodania tovaru alebo služby a toto dodanie je uskutočňované za protihodnotu. Keďže dodanie projektu pri neexistencii protihodnoty nie je predmetom dane, nemôže si platiteľ odpočítať DPH z tovarov a služieb nakúpených na účely realizácie projektov. Správca dane teda v konštatoval, že žalobca porušil odpočítaním dane v sume 11 958, 98 € § 49 ods. 2 zákona o DPH. Protokol bol prerokovaný so žalobcom dňa 13. októbra 2010. Následne bol dňa 13. 10. 2010 na základe námietok žalobcu spracovaný dodatok k predmetnému protokolu číslo 604/321/126423/2010/Šiš. Dňa 15. októbra 2010 vydal správca dane dodatočný platobný výmer, ktorým podľa § 44 ods. 6, písm. b) bod 1 zákona o správe daní, znížil žalobcovi nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2009 zo sumy 11 970,06 € na sumu 11,08 €. Znížene teda predstavuje sumu 11 958,98 €, časť nadmerného odpočtu v sume 11,08 € bude žalobcovi vrátená. Dôvodom predmetného zníženia nadmerného odpočtu bol vyššie popísaný obchodný prípad, pričom odôvodnenie je založené na konštatovaní uvedenom v protokole o zisteniach kontroly. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 28.10.2010. Voči predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie z dôvodov uvedených aj v podanej žalobe. Dňa 19.4.2011 vydal žalovaný napadnuté rozhodnutie, ktoré žalobca na základe založenej doručenky obdržal dňa 10.5.2011. Prevzatie rozhodnutia potvrdil konateľ žalobcu vlastnoručným podpisom. Doručenie bolo uskutočnené v súlade s ust. § 17 zákona o správe daní. Námietka žalobcu ohľadom nedodržania zákonného spôsobu doručovania do vlastných rúk je preto nedôvodná. Žalovaný odôvodnil napadnuté rozhodnutie v súlade s jeho závermi uvedenými vo vyjadrení k žalobe, ktoré sú popísané vyššie. Podľa § 2 ods. 1, písm. a) a b) zákona o DPH v účinnom znení, predmetom dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. Podľa ust. § 3 ods. 1 a 2 zákona o DPH, zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa odseku 2 bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti. Ekonomickou činnosťou (ďalej len "podnikanie") sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov, 1) duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku; ak je majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania príjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak. Súd zistil, že žalobcovi bola z Enviromentálneho fondu poskytnutá dotácia na účel podľa § 4 ods. 1, písm. a) až e) zákona č. 587/2004 Z.z. (jedná sa o verejnoprospešné činnosti) na a) podporu činností zameraných na dosiahnutie cieľov štátnej environmentálnej politiky na celoštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni, b) podporu prieskumu, výskumu a vývoja zameraného na zisťovanie a zlepšenie stavu životného prostredia, c) podporu environmentálnej výchovy, vzdelávania a propagácie, d) podporu riešenia mimoriadne závažnej environmentálnej situácie alebo riešenia odstraňovania environmentálnych záťaží. V napadnutom rozhodnutí žalovaný popísal obsah žiadosti žalobcu, ktorou žiadal o poskytnutie dotácie z Enviromentálneho fondu za účelom obstarania projektu ENVIRO-2009, televízna relácia, ktorá mala byť odvysielaná v Slovenskej televízii za účelom šírenia osvety v otázkach životného prostredia. V zmluve o poskytnutí dotácie boli uvedené podmienky jej poskytnutia s tým, že sa jedná o dotáciu určenú výlučne na účel popísaný v čl. III, t.j. účelovo ich možno použiť len na televíznu reláciu ENVIRO-2009 s určeným termínom realizácie. Žalobca obdržané prostriedky vo výške 157.355 € mal použiť na dodávku tovaru, služby, ktorej obstarávateľom mala byť spoločnosť N-club s.r.o. za dohodnutú cenu 165.222,75 € + 19% DPH. Po výrobe a spracovaní dokumentov ENVIRO-2009 dodávateľom, spoločnosťou N-club s.r.o. vznikla žalobcovi povinnosť uhradiť cenu v zmysle zmluvy zo dňa 4.6.2009, z ktorej časť si dodávateľ vyúčtoval faktúrou č. X/XXXX zo dňa 1.7.2009 vo výške 62 942 € + 19% DPH v sume 11.958,98 €. V spise sa nenachádza doklad o úhrade tejto čiastky žalobcom dodávateľovi, avšak zo zoznamu vrátených dokumentov je možné usúdiť, že účtovný doklad bol správcovi dane predložený ku kontrole. Žalobca následne postúpil súhlas na odvysielanie dokumentu Slovenskej televízii bezodplatne. V žiadosti o poskytnutie účelovej dotácie ako i z následnej zmluvy uzavretej žalobcom a Enviromentálnym fondom nevyplýva oprávnenie žalobcu použiť projekt ENVIRO-2009 na iný účel ako televízne vysielanie, a teda ani možnosť poskytnúť vypracované audiovizuálne dokumenty a z nich vzniknuté práva inej osobe a iné využitie. Žalobca v rozpore s uzavretou zmluvou s poskytovateľom dotácie, uzavrel dňa 15.12.2009 kúpnu zmluvu so spoločnosťou ROKO, a.s., predmetom ktorej sa stali dokumenty obstarané za dotáciu z Enviromentálneho fondu. Výška kúpnej ceny mala byť osobitne dojednaná. Správcovi dane nebol poskytnutý doklad týkajúci sa ceny za predmet dodávky. Podľa ust. § 49 ods. 2 zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že podmienkou odpočítania dane, ktorú je platiteľ povinný platiť z tovarov a služieb je použitie obstaraných tovarov a služieb na účely jeho podnikania. Zisťovanie ekonomického dôvodu daňovej transakcie je súčasťou zásady skutočného obsahu právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca prijal službu od iného platiteľa DPH, spoločnosti N- club s.r.o., avšak táto služba nemala priame a bezprostredné spojenie s výstupnou transakciou, ktorá by bola dôvodom pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane a výdavky, ktoré vznikli v súvislosti s jej obstaraním neboli súčasťou nákladov zdaniteľnej transakcie. V danom prípade nedošlo k poskytnutiu zdaniteľného plnenia medzi žalobcom a subjektom, ktorej bol projekt určený, t. j. Slovenskou televíziou. Podľa názoru súdu v súlade s názorom vysloveným žalovaným v napadnutom rozhodnutí, správca dane konal správne, ak neuznal žalobcovi právo na odpočítanie dane zo služby zakúpenej na účely realizácie enviromentálneho projektu. Z dôvodu, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane z prijatej služby, ktorú nepoužil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, porušil ustanovenie § 49 ods. 2 zákona o DPH. Žalobca v danom prípade nepredložil žiadne dôkazy, že mal prijaté plnenie t. j. audiovizuálne dokumenty, použiť na zdaniteľné dodávky, ktoré podliehajú zdaneniu. Z kúpnej zmluvy uzavretej so spoločnosťou ROKO a.s., takáto okolnosť nevyplýva, najmä s poukazom na skutočnosť, že sa kúpna cena mala stať predmetom osobitnej dohody, ktorá však nebola predložená. Súd prihliadol aj na skutočnosť, že využitie dokumentov bolo vymedzené zmluvou o poskytnutí dotácie a okolnosťou, že dokumenty mohli byť využité výlučne na televízne vysielanie. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že prijatá služba od spoločnosti N-club, s.r.o. priamo a bezprostredne súvisela s realizáciou projektov ENVIRO- 2009, televízna relácia, pričom však v jeho prípade nešlo z pohľadu zákona o DPH o plnenie, ktoré je predmetom dane, t. j. nešla zdaniteľnú transakciu na výstupe, a preto nebolo možné priznať nárok na odpočítanie dane zo služby nakúpenej na účely realizácie projektu. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, dostatočným spôsobom rozviedol svoju správnu úvahu a súd nezistil v konaní takú vadu, ktorá by spôsobila nezákonnosť vydaného rozhodnutia. Na základe uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť v súlade s ustanovením § 250j ods. 1 O.s.p. O trovách konania súd rozhodol s prihliadnutím na ustanovenie § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi nepriznal právo na ich náhradu, pretože nemal úspech v konaní a žalovanému takáto náhrada zo zákona nevyplýva. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.