zákon č. 409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov

V súlade s celosvetovým trendom vyspelých štátov je aj na Slovensku uznaný, ako jeden z rozhodujúcich princípov rozvoja, princíp trvalo udržateľného rozvoja; pritom starostlivosť o životné prostredie sa musí stať integrálnou súčasťou každej sféry spoločenského života. Z hľadiska priorít medzi významné aktivity vlády v oblasti životného prostredia patrí odstránenie starých environmentálnych záťaží, ktoré zvyšujú kontamináciu pôdy, horninového prostredia a podzemných vôd.
Na základe predbežných štúdií a odhadov sa na Slovensku nachádza okolo 30 000 potenciálnych zdrojov znečistenia. Systematickou inventarizáciou environmentálnych záťaží, realizovanou projektmi „Systematická identifikácia environmentálnych záťaží SR“ a „Regionálne štúdie hodnotenia dopadov environmentálnych záťaží na životné prostredie pre vybrané kraje (regióny)“, bolo zistené, že 1845 lokalít predstavuje závažné nebezpečenstvo pre zdravie človeka a životné prostredie. Ide najmä o areály priemyselných podnikov, kde dochádzalo k dlhodobým skrytým a nekontrolovaným únikom nebezpečných látok do jednotlivých zložiek životného prostredia, veľkokapacitné poľnohospodárske podniky, železničné depá, nekontrolované skládky nebezpečných odpadov, nezabezpečené sklady pesticídov, pohonných hmôt a iných nebezpečných látok, znečistenie spôsobené ozbrojenými silami, ťažbou nerastov a inými činnosťami, počas ktorých sa dlhoročne a nekontrolovane nakladalo s nebezpečnými látkami. Tieto látky v prostredí pretrvávajú, kontaminujú jeho jednotlivé zložky a dokázateľne negatívne ovplyvňujú zdravotný stav obyvateľstva vo svojom okolí. Sú “časovanými bombami” životného prostredia, ktoré je potrebné odstrániť alebo zneškodniť.
Na riešenie tohto nežiaduceho stavu je možné v súčasnosti využiť prostriedky z Európskej únie. Operačný program Životné prostredie 2007- 2013 definuje problematiku v rámci prioritnej osi č. 4 Odpadové hospodárstvo prostredníctvom operačného cieľa č. 4.4 Riešenie problematiky environmentálnych záťaží vrátane ich odstraňovania.
Z uvedených dôvodov vyplýva, že problematika environmentálnych záťaží je veľmi aktuálna a je nevyhnutné riešiť ju ako samostatný environmentálny systém. Základným krokom pre systémové riešenie problematiky je doplnenie legislatívneho rámca, čo sa napĺňa predloženým návrhom zákona o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len “návrh zákona”).
Návrh zákona predkladá Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len “ministerstvo”) na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2011.
Účelom návrhu zákona je najmä ustanoviť pôvodcu environmentálnej záťaže, určovanie povinnej osoby v prípade nemožnosti stanovenia pôvodcu a stanovenie ich práv a povinností v súvislosti s odstraňovaním environmentálnej záťaže.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

§ 1 §
Predmetom návrhu zákona je úprava práv a povinností právnických osôb a fyzických osôb pri identifikácii environmentálnej záťaže, spôsob určenia, povinnej osoby, vymedzenie práv a povinností pôvodcov environmentálnej záťaže a povinných osôb, vymedzenie pôsobnosti ministerstiev, ktorých kompetencie súvisia so vznikom environmentálnej záťaže, stanovenie pôsobnosti orgánov štátnej správy v oblasti environmentálnej záťaže a zodpovednosti za porušenie povinností.

§ 2 §
V paragrafe 2 sa upravuje spôsob identifikácie environmentálnej záťaže, jej potvrdzovanie a spresňovanie. Identifikáciu environmentálnej záťaže zabezpečuje ministerstvo, pričom môže touto úlohou poveriť organizáciu vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti. Závažné nebezpečenstvo pre zdravie ľudí a ekosystém môžu predstavovať aj environmentálne záťaže, ktoré sú zistené náhodne, je preto nevyhnutné zabezpečiť okamžité nahlásenie všetkých podozrivých lokalít, aby mohli byť prijaté opatrenia na elimináciu rizika. Každý, kto má podozrenie o existencii environmentálnej záťaže, podložené priamymi alebo nepriamymi indíciami, môže túto skutočnosť nahlásiť ministerstvu, ktoré následne hlásenie prešetrí. V prípade, že sa oznámenie vzťahuje na environmentálnu záťaž, ktorá už je zapísaná v informačnom systéme environmentálnych záťaží, ministerstvo oboznámi o tejto skutočnosti toho, kto toto oznámenie podal a už ďalej nevykonáva úkony podľa odsekov 5 až 8. Ministerstvo zabezpečí identifikáciu environmentálnej záťaže, súčasťou ktorej je vyplnenie registračného listu environmentálnej záťaže a jej klasifikácia. Predmetom identifikácie environmentálnych záťaží sú len tie záťaže, ktoré nie sú doteraz zapísané v Informačnom systéme environmentálnych záťaží zriadenom v § 20a zákona …

§ 3 §
Environmentálne záťaže bude potrebné sanovať. To však nie je možné bez stanovenia pôvodcu. V ustanovení sa definuje pôvodca ako ten, ktorý svojou činnosťou spôsobil environmentálnu záťaž. V súlade s princípom „znečisťovateľ platí je určený prioritne ako subjekt, ktorý sa má postarať o odstránenie následkov environmentálnej záťaže, pričom sa mu presne určujú povinnosti, ktoré má v tejto súvislosti splniť. Tri z uvedených povinností – prieskum, sanácia a monitorovanie environmentálnej záťaže - bezprostredne súvisia s činnosťami vymedzenými v zákone č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov, ktorý rieši spôsob sanácie environmentálnych záťaží, geologický prieskum životného prostredia ako aj monitorovanie geologických faktorov životného prostredia. Ustanovenie rieši aj prípad, kedy si pôvodca svoje povinnosti neplní a zároveň následkom neplnenia jeho povinností vzniká riziková situácia – ohrozenie života, zdravia ľudí alebo životného prostredia. V tomto prípade vykoná povinnosti pôvodcu príslušné ministerstvo, pričom podľa § 6 ods. 8 o určení príslušného ministerstva pre danú záťaž rozhodne vláda Slovenskej republiky uznesením.

§ 4 §
V prípadoch ak pôvodca zanikol alebo nie je známy nastupuje mechanizmus určovania povinnej osoby. Povinnú osobu určuje krajský úrad životného prostredia rozhodnutím v správnom konaní. Prioritne je ňou právny nástupca pôvodcu, pričom za právneho nástupcu sa nepovažujú dediči a reštituenti, nakoľko tieto subjekty nemajú priamu súvislosť so vznikom environmentálnej záťaže. Ak právny nástupca neexistuje alebo zanikol, tak je za povinnú osobu určená právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ, ktorá je vlastníkom pozemku alebo osoba, ktorá je vlastníkom nehnuteľnosti, ktorú nadobudla od pôvodcu stanoveného týmto zákonom alebo povinnej osoby, stanovenej rozhodnutím správneho orgánu. Zároveň sa ustanovujú skutočnosti, po ktorých preukázaní v správnom konaní nemôže byť osoba určená za povinnú osobu. Ide o prípady ak vo vzťahu k environmentálnej záťaži preukázateľne boli vynaložené finančné prostriedky na zlepšenie stavu zložiek životného prostredia, ak boli splnené záväzky z privatizačnej zmluvy na zlepšenie stavu zložiek životného prostredia vo vzťahu ku konkrétnej environmentálnej záťaži, alebo ak sa štát sa zaviazal sanovať environmentálnu záťaž na základe zmluvy …

§ 5 §
Určujú sa podrobnosti konania o určení povinnej osoby týkajúce sa začiatku konania, náležitostí návrhu, v prípade ak návrh podáva vlastník, užívateľ alebo správca nehnuteľnosti, na ktorej sa nachádza environmentálna záťaž, náležitosti rozhodnutia. Krajský úrad životného prostredia konanie zastaví ak nie je možné určiť povinnú osobu. V takomto prípade rozhodne vláda Slovenskej republiky o určení príslušného ministerstva, ktoré bude zabezpečovať plnenie povinností povinnej osoby.

§ 6 §
Účelom ustanovenia je vymedzenie rozsahu plnenia pôvodcov a povinných osôb v prípadoch, kedy existuje viac pôvodcov jednej environmentálnej záťaže, alebo je v konaní stanovených viac povinných osôb pre jednu a tú istú environmentálnu záťaž. Pôvodcovia sa podieľajú na povinnostiach podľa ich podielu na vzniku záťaže. Ak však nebude možné jednoznačne alebo s vynaložením primeraných nákladov zistiť a vymedziť rozsah podielov zodpovednosti jednotlivých zodpovedných osôb na vzniku environmentálnej záťaže, budú tieto plniť povinnosti vyplývajúce zo zákona spoločne a nerozdielne. Povinné osoby, ktorými sú vlastníci nehnuteľností, na ktorých sa záťaž nachádza si plnia povinnosti podľa veľkosti ich spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti. Pokiaľ ani jedna z povinných osôb nie je vlastníkom ani spoluvlastníkom nehnuteľnosti, na ktorej sa záťaž nachádza, plnia si svoje povinnosti vo vzťahu k záťaži spoločne a nerozdielne. Ustanovenie odseku 4 rieši skutočnosť, ak existuje viac právnych nástupcov, ktorí sú určení ako povinné osoby jednej environmentálnej záťaže, pričom nie všetci sú vlastníkmi pozemkov na ktorých sa nachádza záťaž, ale zároveň je …

§ 7 §
Ustanovuje sa, že povinná osoba sa môže zbaviť zodpovednosti za environmentálnu záťaž prevodom pozemku na inú osobu, na ktorom sa environmentálna záťaž nachádza, len ak súčasťou zmluvy o prevode pozemku je záverečná správa z geologického prieskumu životného prostredia. Táto záverečná správa má za cieľ informovať o prítomnosti environmentálnej záťaže na danom pozemku. Povinnosťou prevádzajúceho je každý takýto prevod písomne oznámiť krajskému úradu životného prostredia spolu so zaslaním zmluvy o prevode nehnuteľnosti. Krajský úrad životného prostredia následne podľa § 5 ods. 6 zruší rozhodnutie o určení povinnej osoby a začne nové konanie stým, že do 20 dní by mal vydať nové rozhodnutie o určení povinnej osoby, ktorou sa stáva nový vlastník pozemku. Uvedené obmedzenie vlastníckeho práva zasahuje do možnosti prevádzať pozemok len z dôvodu, aby sa vlastníci nemohli zbavovať pozemkov, na ktorých sa nachádza environmentálna záťaž bez toho, aby nadobúdateľ nemal vedomosť o existencii environmentálnej záťaže, preukázanú uskutočneným geologickým prieskumom životného prostredia, pričom záverečná správa o ňom by bola obligatórnou náležitosťou …

§ 8 §
Podľa predchádzajúcich ustanovení dôjde k jednoznačnému potvrdeniu konkrétnej environmentálnej záťaže, stanoveniu pôvodcu alebo k určeniu povinnej osoby za túto záťaž. Toto tvorí nevyhnutné východisko pre zabezpečenie hlavného cieľa tohto zákona, ktorým je sanácia environmentálnych záťaží. Sanáciu je povinný zabezpečiť pôvodca alebo určená povinná osoba. Pôvodca, povinná osoba alebo príslušné ministerstvo sú povinní zabezpečiť vypracovanie plánu prác a predložiť ho krajskému úradu životného prostredia na schválenie. Plán prác musí byť v súlade so Štátnym programom sanácií environmentálnych záťaží a taktiež s Vodným plánom Slovenska. Zákon vymedzuje, čo má byť obsahom plánu prác. Schválenie plánu prác prípadne jeho zmien, vrátene jeho aktualizácie podľa tohto zákona je rozhodnutím v správnom konaní.

§ 9 §
Po ukončení realizácie plánu prác vydá krajský úrad životného prostredia rozhodnutie, ktorým sa ukončí realizovanie povinností pôvodcom alebo povinnou osobou alebo príslušným ministerstvom. Rozhodnutie sa vydáva na žiadosť pôvodcu alebo povinnej osoby, pričom prílohou rozhodnutia sú všetky relevantné doklady, potvrdzujúce ukončenie realizácie prác stanovených v schválenom pláne prác.

§ 10 §
Ustanovujú sa orgány štátnej správy, ktoré sú príslušnými na výkon štátnej správy na úseku environmentálnej záťaže podľa tohto zákona. Sú nimi Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, krajské úrady životného prostredia a Slovenská inšpekcia životného prostredia.

§ 11 §
Ústredným orgánom štátnej správy na úseku environmentálnej záťaže je ministerstvo, ktoré najmä zabezpečuje klasifikáciu environmentálnej záťaže, predkladá krajskému úradu životného prostredia návrhy na začatie konania o určení povinnej osoby, zabezpečuje výkon povinností pôvodcu alebo povinnej osoby a vykonáva štátny dozor vo veciach týkajúcich sa environmentálnej záťaže v ustanovenej miere. Ministerstvo bude rozhodovať o odvolaniach voči rozhodnutiam krajských úradov životného prostredia, zároveň bude rozhodovať o príslušnosti konania podľa tohto zákona, ak sa environmentálna záťaž bude nachádzať na rozhraní viacerých krajov a bude dávať návrh vláde Slovenskej republiky na rozhodnutie, ktoré príslušné ministerstvo má zabezpečiť vykonanie povinností pôvodcu alebo povinnej osoby.

§ 12 §
Krajský úrad životného prostredia bude uskutočňovať konanie o určení povinnej osoby, schvaľovať návrh plánu prác, jeho zmenu aj aktualizáciu a kontrolovať jeho plnenie, v rámci obvodu svojej teritoriálnej pôsobnosti bude orgánom štátneho dozoru; v rámci toho bude prejednávať priestupky a ukladať pokuty za priestupky.

§ 13 §
Slovenská inšpekcia životného prostredia bude vykonávať štátny dozor, ukladať pokuty za správne delikty, nariaďovať potrebné nápravné opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a oznamovať začatie konania o uložení pokuty ostatným orgánom štátneho dozoru.

§ 14 §
Ustanovuje sa, že na konania podľa predloženého návrhu zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, t. j. zákon č. 71/1969 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Z režimu správneho konania však bude vylúčená identifikácia environmentálnej záťaže. Zároveň sa upravujú niektoré špecifiká správneho konania, najmä pokiaľ ide o účastníkov konania a ústne pojednávanie, čím sa napĺňa Aarhuský dohovor, týkajúci sa vstupu verejnosti do konaní vo veciach životného prostredia.

§ 15 §
Upravuje sa štátny dozor a zodpovednosť za porušenie povinností určených týmto zákonom.

§ 16 a 17 §
Sankcie sú určené podľa závažnosti protiprávneho chovania diferenciáciu pokút za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom a uložených rozhodnutiami vydanými na jeho základe. Pri ukladaní pokút sa prihliada najmä na závažnosť a čas trvania protiprávneho konania, na rozsah ohrozenia zdravia ľudí a životného prostredia, prípadne na mieru ich poškodenia. Výnosy pokút sú príjmom Environmentálneho fondu.

§ 18 §
Ustanovujú sa podmienky vstupu na cudzie nehnuteľnosti a obmedzenia vlastníckych práv. Ak sa činnosti spojené s identifikáciou environmentálnej záťaže musia vykonávať aj na pozemkoch iných osôb, ako sú pôvodcovia alebo povinné osoby (napríklad aj susediace pozemky), sú tieto osoby povinné vo verejnom záujme strpieť ich výkon. Obmedzenie vlastníckeho práva je v súlade s čl. 20 Ústavy SR. Identifikácia environmentálnej záťaže sa bude vykonávať vo verejnom záujme, pretože ide o zabezpečenie ústavného práva na ochranu životného prostredia ako aj ústavnej povinnosti každého chrániť a zveľaďovať životné prostredie (čl. 44 Ústavy SR). Nepôjde teda o rozpor s čl. 20 Ústavy SR, pretože tento článok umožňuje nútené obmedzenie vlastníckeho práva za splnenia podmienok, ktorými sú: zákonná úprava obmedzenia vlastníckeho práva, obmedzenie v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme. Upravuje sa režim vstupu na nehnuteľnosti, na ktorých sa budú vykonávať činnosti spojené s identifikáciou environmentálnej záťaže. Osoby vykonávajúce tieto sú povinné dbať na to, aby sa čo najmenej zasahovalo do práv a právom chránených …

§ 19 §
§ 16 upravuje riešenie právnych vzťahov a úkonov, začatých pred účinnosťou zákona a týkajúcich sa identifikácie environmentálnych záťaží a činností súvisiacich s vypracovaním a realizáciou plánu prác. Tieto úkony sa dokončia podľa doterajších právnych predpisov. Zároveň sa ustanovuje, vlastník nehnuteľnosti nemá právo na náhradu nákladov, ktoré vynaložil na činnosti súvisiace s realizáciou plánu prác v dobe pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona ani na náhradu škody v dôsledku prítomnosti environmentálnej záťaže, pretože odstraňovanie znečistenia životného prostredia zvyčajne vyplývalo z už existujúcich právnych predpisov (napr. zákon o vodách), prikazujúcich zabezpečovať zamedzenie vzniku znečistenia a zhoršovania existujúceho stavu.

čl. II
Navrhuje sa doplnenie zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Sadzobník správnych poplatkov v časti X. Životné prostredie sa navrhuje doplniť o novú položku 171p, na základe ktorej bude vymedzené správne konanie týkajúce sa schválenia alebo zmeny plánu prác spoplatňované.

čl. III

čl. III bod 1
Medzi možné dôvody poskytnutia prostriedkov Environmentálneho fondu sa dopĺňa do § 4 písm. d) aj dôvod súvisiaci s riešením odstraňovania environmentálnych záťaží.

čl. III bod 2
V súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky sa ustanovuje, že najmenej 10% z ročného príjmu Environmentálneho fondu sa použije na riešenie odstraňovania environmentálnych záťaží. Z týchto príjmov sú vyňaté príjmy za predaj emisných kvót.

čl. IV

čl. IV bod 1 až 6
Navrhuje sa doplnenie zákona č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov. V § 2 sa dopĺňa definícia nového pojmu „odborný geologický dohľad“ potrebný pre kontrolu vykonávania geologických prác zameraných na odstránenie environmentálnej záťaže. Uvedené činnosti vyžadujú vysoké náklady, preto je potrebná kontrola (treťou nezávislou osobou) kvality vykonávania geologických prác podľa schváleného projektu a kontrola účelového finančného čerpania podľa reálne vykonaných prác.

čl. V
Termín účinnosti zákona sa navrhuje určiť na 1. január 2012.

čl. V prílohám zákona

čl. V prílohe č. 1
V prílohe č. 1 sa bližšie špecifikuje obsah registračného listu environmentálnej záťaže.

čl. V prílohe č. 2
V prílohe č. 2 je uvedený formulár Oznámenia o existencii environmentálnej záťaže spolu s uvedením vysvetliviek k jednotlivým jeho bodom.

čl. V prílohe č. 3
V prílohe č. 3 je uvedená klasifikácia environmentálnych záťaží. Klasifikácia environmentálnych záťaží sa vykonáva prostredníctvom kritérií pre hodnotenie rizika environmentálnej záťaže. Výsledkom hodnotenia je jednoznačný číselný údaj označujúci naliehavosť priority riešenia. Klasifikácia environmentálnej záťaže pozostáva z 3 čiastkových klasifikácií, ktoré sú členené ako: K1. Klasifikácia rizika šírenia sa kontaminácie do podzemných vôd a podzemnými vodami, K2. Klasifikácia rizika z prchavých a toxických látok na obyvateľstvo K2a Klasifikácia rizika pre skládky odpadov s neznámym zložením priesakovej kvapaliny a potenciálom na tvorbu skládkových plynov, K2b Klasifikácia rizika pre priemyselné lokality a / alebo skládky odpadov so známym zložením priesakovej kvapaliny, K3. Klasifikácia rizika kontaminácie povrchových vôd K3a Klasifikácia rizika kontaminácie povrchových vôd pri zjavnom znečistení, K3b Klasifikácia rizika kontaminácie povrchových vôd bez známok zjavného znečistenia. Výsledná klasifikácia environmentálnej záťaže “K” je potom súčtom čiastkových klasifikácií: K = K1 K2 K3 Environmentálne záťaže sa po vykonaní klasifikácie zatriedia podľa výslednej hodnoty “K” do jednej z troch skupín. V Bratislave dňa 17. augusta 2011 …

čl. I

čl. I bod 1
Legislatívno-technická úprava – zmena poznámky pod čiarou k legislatívnemu odkazu 1. Ustanovenie § 3 písm. s) geologického zákona vymedzuje definíciu pojmu pojem sanácia environmentálnej záťaže, odkaz na ktoré je však v danom kontexte nesprávne, keďže má ísť o odkaz na definíciu pojmu environmentálna záťaž.

čl. I bod 2 a 3 §
Jestvujúca zákonná úprava sa dopĺňa vzhľadom na osobitný charakter pravdepodobnej environmentálnej záťaže, ktorá je samostatný pojem legislatívne vymedzená v § 3 písm. u) geologického zákona.

čl. I bod 4 a 5 §
V súlade s aplikačnou praxou sa rozširuje povinnosť ministerstva vo vzťahu k registru environmentálnych záťaží tak, aby bolo zabezpečené včasné informovanie o stave environmentálnych záťaží na území Slovenskej republiky.

čl. I bod 6 §
Navrhuje sa úprava vnútorných odkazov.

čl. I bod 7 a 12 §
Zabezpečenie vypracovania a realizácie plánu prác z verejných prostriedkov ministerstvom môže predstavovať štátnu, resp. minimálnu pomoc pre osobu ak, je táto osoba podľa pravidiel v oblasti štátnej pomoci klasifikovaná ako podnik, t. j. ako subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť bez ohľadu na právne postavenie a spôsob financovania (a to samotným financovaním vypracovania a realizácie plánu prác z verejných prostriedkov, ako aj v prípade, ak ani po uplynutí stanovenej lehoty čiastku neuhradí, resp. ak by mala možnosť následne ju uhrádzať v splátkach).

čl. I bod 8 a 9 §
Zosúladenie doterajšieho zákonného znenia s potrebami aplikačnej praxe, ako aj so zásadou materiálnej pravdy. Doterajšou právnou úpravou bola v rozpore so zásadou materiálnej pravdy uplatňovaná prezumpcia zodpovednosti za environmentálnu záťaž právneho nástupcu pôvodcu a vlastníka nehnuteľnosti, na ktorej sa takáto záťaž nachádza, tzn. že správny orgán nebol povinný zisťovať skutkový a právny stav nad rámec procesnej aktivity právneho nástupcu pôvodcu a vlastníka v prebiehajúcom správnom konaní.

čl. I bod 10 §
Odstraňuje sa nadbytočný odkaz.

čl. I bod 11 §
Oprava nesprávneho vnútorného odkazu. Na povinnú osobu sa nemôžu vzťahovať kompetencie určeného ministerstvo.

čl. I bod 13 §
V súlade s potrebami aplikačnej praxe sa spresňujú a dopĺňajú dotknuté zákonné ustanovenia.

čl. I bod 15 §
Navrhuje sa oprava legislatívneho odkazu.

čl. I bod 16 §
Precizuje sa požiadavka právoplatnosti rozhodnutia a súčasne sa mení nesprávny legislatívny odkaz.

čl. I bod 17 §
Navrhované ustanovenie v súlade s požiadavkou aplikačnej praxe rieši situáciu, ak by určená povinná osoba nezodpovedala za celú environmentálnu záťaž. V takomto prípade by v rámci plurality musel byť spoluzodpovedným štát reprezentovaný príslušným ministerstvom.

čl. I bod 18
Navrhuje sa úprava odkazu v súvislosti s inými navrhovanými zmenami.

čl. I bod 14, 19, 21, 23 a 33 §
Legislatívne spresnenie nesprávneho znenia dotknutých ustanovení. Výsledkom konania podľa § 8 je schválenie plánu prác a nie podaného návrhu na jeho schválenie.

čl. I bod 20 §
Nahrádzajú sa doterajšie znenia z dôvodu ich neefektívnosti. V praxi sa vyskytol problém, že samotní pôvodcovia nemajú často vedomosť o tom, že sú pôvodcami environmentálnej záťaže. Z tohto dôvodu sa doterajšia úprava ukázala v praxi ako neefektívna, pôvodcovia nemajú možnosť bez vydania rozhodnutia o určení povinnej osoby alebo zastavenia konania o určení povinnej osoby jednoznačne samých seba identifikovať ako pôvodcov, príp. ako povinné osoby. Podľa navrhovaného znenia bude zákonná ročná lehota plynúť odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o zastavení konania o určení povinnej osoby, za predpokladu, že dôvodom zastavenia konania bude preukázanie existencie pôvodcu, pričom pôvodca má možnosť dozvedieť sa o uvedenej skutočnosti ako účastník konania, príp. ako právnická osoba poskytujúca vyjadrenie a listiny v zmysle príslušných ustanovení správneho poriadku.

čl. I bod 22 §
Doplnenie a spresnenie doterajšieho vymedzenia obsahu plánu prác v súlade s potrebami aplikačnej praxe.

čl. I bod 24 §
V súlade s potrebami aplikačnej praxe sa rozširuje možnosť zmeny plánu prác aj z dôvodu zmeny časového harmonogramu. Súčasne sa precizuje požiadavka na možnosť zmeny plánu prác z hľadiska uvedenia relevantných dôvodov, ktoré bude posudzovať správny orgán.

čl. I bod 25 §
V súlade s potrebami aplikačnej praxe sa rozširuje povinnosť doručovať rozhodnutie o schválení plánu prác aj Slovenskej inšpekcii životného prostredia, ako orgánu štátneho dozoru podľa § 13 zákona.

čl. I bod 26 a 27 §
Upravuje sa poradie a obsah dotknutých ustanovení z hľadiska logickej postupnosti činností. Súčasne sa upravuje nesprávne znenie poznámky pod čiarou k legislatívnemu odkazu 22.

čl. I bod 28 §
Navrhujú sa legislatívno-technické úpravy odkazov a poznámok, aby bol zabezpečený súlad s platným znením geologického zákona. V súlade s aplikačnou praxou sa rozširuje požiadavka doručovať právoplatné rozhodnutie o ukončení realizácie plánu prác Slovenskej inšpekcii životného prostredia.

čl. I bod 29 §
Legislatívno-technická úprava – nahradenie celého názvu organizácie legislatívnou skratkou zavedenou novelizačným bodom 29.

čl. I bod 30 a 31 §
Doplnenie a zosúladenie kompetencií ministerstva na základe navrhovaných úprav.

čl. I bod 32, 34 až 36 §
Spresnenie a doplnenie kompetencií okresného úradu v sídle kraja, ktoré boli opomenuté v § 12 pri tvorbe zákona.

čl. I bod 37 až 46 §
Spresňujú sa doterajšie procesné ustanovenia tak, že sa osobitne upravuje vymedzenie okruhu účastníkov konania podľa toho, či ide o konanie podľa § 5, 8 alebo 9 zákona. Navrhovaná úprava ustanovuje základnú lehotu pre vydanie rozhodnutia v konaniach podľa § 5, 8 a 9, a to 90 dní, nakoľko doterajšie lehoty v dĺžke 30 a 60 podľa ustanovení správneho poriadku sa ukázali ako nedostatočné. Navrhovaná úprava zároveň rieši možnosť doručovať upovedomenie o začatí konaniach a rozhodnutia vydané v konaniach podľa § 5, 8 a 9, ak by sa konanie týkalo väčšieho počtu účastníkov konania (vlastníkov), pričom väčším počtom účastníkov konania sa považuje aspoň 20 osôb.

čl. I bod 47 §
Zosúladenie doterajšieho znenia s potrebami aplikačnej praxe - kontrolný orgán je oprávneným vstupovať na akúkoľvek nehnuteľnosť, ktorá má súvislosť s environmentálnou záťažou.

čl. I bod 48 §
Rozšírenie deliktuálnej skutkovej podstaty z dôvodu zmien v zmysle novelizačného bodu 12.

čl. I bod 49 §
Legislatívno-technická úpravy – zmeny nesprávnych legislatívnych odkazov.

čl. I bod 50
Legislatívno-technická úprava – formálne zosúladenie názvu orgánu miestnej štátnej správy so aktuálnym legislatívnym stavom podľa zákona o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

čl. I

čl. I bod 1 [§ 9a a 9b] §
Navrhuje sa mechanizmus, ktorým bude zabezpečená pohľadávka štátu, v prípade sanácie súkromných nehnuteľností z konkrétnych verejných zdrojov. Vymedzuje sa podstata finančnej náhrady za poskytnutú nepriamu štátnu pomoc, a to ako rozdiel medzi trhovou cenou nehnuteľnosti pred sanáciou a po sanácii, pričom výška finančnej náhrady (pohľadávky štátu) je limitovaná účelne vynaloženými prostriedkami na súvisiaci geologický prieskum životného prostredia, ak bol vykonaný a samotnú sanáciu (čiže vzorec trhová cena po sanácii mínus vynaložené prostriedky na sanáciu a geologický prieskum). Vlastník sanovanej (čiže zhodnotenej) nehnuteľnosti, bude povinný buď uhradiť štátu reprezentovaného príslušnými ministerstvom, ako správcom súvisiacej pohľadávky, finančnú náhradu zistenú znaleckým posudkom alebo uzavrieť záložnú zmluvu na dotknutú nehnuteľnosť s príslušnými ministerstvom na dobu 20 rokov. Uvedený postup sa neuplatní v prípade finančných náhrad neprevyšujúcich 1000,- eur, pre všetky sanované nehnuteľnosti jedného vlastníka. V prípade uzavretia záložnej zmluvy a jej následného zavkladovania v katastri nehnuteľností je vlastník po dobu 20 rokov „blokovaný“ k prevodu sanovanej nehnuteľnosti, dokiaľ nebude štátu uhradená finančná náhrada. Povinnosť …

čl. I bod 2 [§ 19a] §
Navrhujú sa niektoré prechodné opatrenia, najmä sa stanovuje doba, v ktorej príslušné ministerstvá musia zabezpečiť znalecké posudky sanované nehnuteľnosti pred účinnosťou zákona. Uvedená povinnosť sa logicky vzťahuje na nepremlčané pohľadávky, uvedené je však potrebné skúmať vždy indviduálne.

čl. I

čl. I bod 1 §
Prijatá právna úprava v intenciách § 9a a 9b sa ukázala ako problematická z viacerých hľadísk, a to predovšetkým z hľadiska možného neoprávneného čerpania verejných zdrojov - fondov Európskej únie, keďže pri aplikácii uvedených ustanovení zákona by mohlo ísť o duplicitné finančné plnenie v prospech Slovenskej republiky (Environmentálneho fondu). Slovenskej republike by tak vznikla povinnosť vrátiť poskytnuté finančné prostriedky z fondov Európske únie a príp. súvisiace penále. Novelizovaná právna úprava je taktiež vnútorne rozporná, keďže zákon v súčasnosti upravuje dva rôzne režimy, a to režim možnej liberácie povinnej osoby (vlastníka) podľa § 4 zákona a súčasne novelizovaný režim, ktorý na uvedené neberie ohľad a paušálne zaväzuje každého vlastníka sanovanej nehnuteľnosti k úhrade nákladov spätých so sanáciou, bez ohľadu na skutočnosť, či jej existenciu spôsobil alebo nie, resp. či bol vôbec objektívne spôsobilý túto spôsobiť (napr. dedič, reštituent). Napokon novelizovaná právna úprava je predmetom ústavnej sťažnosti vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod Rvp 2025/2022.

čl. I bod 2 §
Navrhujú sa prechodné ustanovenia vyplývajúce zo zmien návrhu zákona. Zrušuje sa možný negatívny stav, ktorý mohol vzniknúť počas účinnosti novelizovanej právnej úpravy z hľadiska aplikácie §9a a 9b a jej možného neústavného zásahu najmä do ústavného práva chráneného článkom 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a to tým, že Environmentálny fond bude povinný vrátiť vlastníkovi sanovanej nehnuteľnosti uhradené finančné prostriedky vyplývajúce z uplatnenej finančnej náhrady, ako aj zánikom pohľadávok ku dňu účinnosti zákona. V Bratislave dňa 29. novembra 2023 Robert Fico v.r. predseda vlády Slovenskej republiky Tomáš Taraba v.r. podpredseda vlády a minister životného prostredia Slovenskej republiky