Zákon č. 383/2008 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy“) sa predkladá ako iniciatívny návrh.
V predloženej novele zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy sa navrhuje vecne riešiť 3 základné okruhy problémov, a to:
zmenu v časovom ohraničení používania kapitálových výdavkov v nasledujúcich rozpočtových rokoch
zjednotenie a sprísnenie právnej úpravy v oblasti poskytovania dotácií zo štátneho rozpočtu
precizovanie sankčného mechanizmu pri porušení finančnej disciplíny a porušení povinností vyplývajúcich zo zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy
Predložený návrh reaguje na poznatky vyplývajúce z aplikačnej praxe subjektov pri uplatňovaní zákona, sú v ňom premietnuté zmeny vecného charakteru s cieľom spresnenia a precizovania právnej úpravy zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy vo vzťahu k zjednoteniu a sprísneniu právnej úpravy v oblasti poskytovania dotácií zo štátneho rozpočtu. Novela zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy vychádza zo zámerov vlády SR deklarovaných v Programovom vyhlásení vlády SR, podľa ktorého má vláda SR za cieľ sústrediť sa v oblasti verejných financií na prísne dodržiavanie pravidiel pri nakladaní s verejnými zdrojmi a ich dôslednú kontrolu a vyhodnocovanie efektívnosti nakladania s nimi. Uvedený cieľ nie je možné naplniť bez zakotvenia jasných a prísnejších pravidiel a podmienok pri nakladaní s verejnými prostriedkami, a to najmä v oblasti, kde sa prostriedky poskytujú selektívnym spôsobom veľkému množstvu subjektov na plnenie rôznorodých účelov formou dotácií zo štátneho rozpočtu.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami.

čl. I

čl. I bod 1
Navrhovaná úprava v bode 1 nadväzuje na doplnenie nového § 8a, ktorý podrobne upravuje poskytovanie dotácií zo štátneho rozpočtu.

čl. I bod 2
Podľa platnej legislatívy možno kapitálové výdavky používať časovo neobmedzene až do ich vyčerpania na určený účel. K návrhu na úpravu dotknutého ustanovenia Ministerstvo financií SR pristúpilo na základe finančnej analýzy objemu nepoužitých finančných prostriedkov jednotlivými kapitolami štátneho rozpočtu a objemu prostriedkov používaných v nasledujúcich rozpočtových rokoch. Návrhom na časové ohraničenie možnosti používať kapitálové výdavky sa zároveň reaguje na pripomienky Najvyššieho kontrolného úradu vznesené v rámci pripomienkového konania k poslednej novele zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Investičné tituly, ktoré sa z kapitálových výdavkov financujú, sú po troch rokoch ich realizácie väčšinou neaktuálne a ak sú ešte aktuálne, ide, vzhľadom na konkrétny prípad, o dlhodobý problém nemožnosti realizovať investičný zámer a vtedy je vhodnejšie rozpočtovať príslušný objem kapitálových výdavkov opätovne s prihliadnutím na aktuálnu potrebu. Z týchto dôvodov sa navrhuje regulovať používanie kapitálových výdavkov a časovo obmedziť možnosť ich čerpania na tri rozpočtové roky, t.j. ak sa kapitálové výdavky nepoužijú v roku, na ktorý boli rozpočtované, bude možné ich použiť ešte …

čl. I bod 3
Znenie odseku 11, ktorý sa tu navrhuje vypustiť, sa z dôvodu komplexnej úpravy dotácií v novom § 8a presúva ako odsek 10 do § 8a.

čl. I bod 4
V novom § 8a sa komplexne upravuje problematika poskytovania dotácií zo štátneho rozpočtu. Z výdavkov štátneho rozpočtu možno poskytovať v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok dotácie právnickým osobám a fyzickým osobám. Ak tak ustanoví osobitný zákon, zo štátneho rozpočtu sa poskytujú aj dotácie právnickým osobám zriadeným osobitným zákonom. Z výdavkov štátneho rozpočtu sa ďalej poskytujú dotácie na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy obciam a VÚC a dotácie z kapitoly štátneho rozpočtu Všeobecná pokladničná správa. Z najširšieho výkladu dotácie ako transferovej platby je na účely vymedzenia „klasických dotácií zo štátneho rozpočtu“, na ktoré sa bude vzťahovať špeciálna úprava v odsekoch 1, 3 až 6 potrebné odlíšiť tie transferové platby, ktoré majú síce charakter „dotačný“, ale ich úhradu možno považovať za obligatórny výdavok. Ide o dotácie, ktoré sa poskytujú podľa osobitného zákona právnickým osobám zriadeným osobitným zákonom na plnenie úloh podľa osobitných predpisov, a to napríklad dotácie Slovenskej televízii a dotácie Slovenskému rozhlasu a dotácie na …

čl. I bod 5
Pohľadávky štátu z poskytnutých návratných finančných výpomocí, úverov alebo pôžičiek a peňažné prostriedky štátu zo splácania istín návratných finančných výpomoci, úverov alebo pôžičiek sú v súlade s ustanovením § 13 ods. 1 písm. b) a e) zákona súčasťou štátnych finančných aktív. Podľa platného právneho stavu, všetky sankcie za porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní s prostriedkami štátneho rozpočtu sú príjmom štátneho rozpočtu, t.j. ak ide o porušenie finančnej disciplíny napr. pri nakladaní s prostriedkami poskytnutými ako návratná finančná výpomoc a subjekt ešte nevrátil plnú sumu istiny, pomerne vyčíslený odvod za porušenie finančnej disciplíny je príjmom štátneho rozpočtu. Uvedený stav je komplikovaný a znetransparentňuje finančné toky, keďže pohľadávky z nesplatenej istiny návratnej finančnej výpomoci uložením odvodu za porušenie finančnej disciplíny de facto prestanú existovať a ich „odpísanie“ zo štátnych finančných aktív, t.j. zníženie štátnych finančných aktív, je podmienené rozhodnutím vlády SR v súlade s ustanovením § 13 ods. 6 zákona. Navrhovaným ustanovením sa mení rozpočtové určenie odvodu za porušenie finančnej disciplíny pri …

čl. I bod 6
Navrhovaným ustanovením sa vytvára priestor na poskytovanie prostriedkov Európskej únie a štátneho rozpočtu určených na financovanie spoločných programov SR a EÚ aj prostredníctvom inej právnickej osoby, ak tak ustanoví osobitný zákon. Tým sa reaguje na nové pravidlá financovania spoločných programov SR a EÚ v programovom období 2007 – 2013, podľa ktorých môže byť sprostredkovateľským orgánom pod riadiacim orgánom aj vyšší územný celok alebo iná právnická osoba na základe splnomocnenia riadiaceho orgánu.

čl. I bod 7
Doplnením odkazu 24aa sa precizuje právna úprava ustanovenia § 20 ods. 4 zákona. Zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy ako vnútroštátny právny predpis nie je vecným zákonom, ktorý by mal upravovať nakladanie s výnosmi z prostriedkov EÚ. Výnosy z prostriedkov EÚ sú vždy majetkom EÚ, pričom je len v pôsobnosti EÚ rozhodnúť o tom, akým spôsobom sa s nimi bude nakladať (napr. či sa majú vracať EÚ, či sa pripíšu naspäť danému programu a akým spôsobom). Právnu úpravu nakladania s výnosmi z prostriedkov EÚ upravuje vo všeobecnosti Čl. 5 Nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev, podľa ktorého s výhradou článkov 18 a 74 sa úrok, ktorý vynášajú finančné prostriedky, ktoré sú majetkom Európskych spoločenstiev, zahrnie do rozpočtu ako príjem pod kategóriu rôzne.

čl. I bod 8 a 11
Navrhovanými zmenami v § 22 ods. 2 a § 23 ods. 4 vo vzťahu k preddavkovým organizáciám v zahraničí sa rozširuje doterajšia úprava špecifík financovania zahraničných pracovísk, ktoré sú preddavkovými organizáciami, o zahraničné pracoviská a misie Ministerstva obrany SR, ktorých počet sa vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie a NATO výrazne zvýšil. Doterajšie znenie sa zároveň aj zjednodušuje.

čl. I bod 9
V poznámke pod čiarou k odkazu 32 sa dopĺňa odkaz na zákon č. 597/2003 Z.z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení, čím sa vytvára priestor, aby školy mohli použiť prostriedky, ktoré citovaný zákon definuje ako zdroje financovania škôl, prostredníctvom svojho rozpočtu cez osobitosti rozpočtového hospodárenia.

čl. I bod 10
Ide o legislatívno-technickú úpravu citácie zákona, ktorého úplná citácia je v poznámke pod čiarou k odkazu 32 upravenej v bode 9.

čl. I bod 12
Navrhovanou úpravou sa precizuje doterajšie znenie § 31 ods. 1 písm. d) zákona. Neodvedenie výnosu z verejných prostriedkov v ustanovenej alebo určenej lehote a rozsahu ako skutková podstata porušenia finančnej disciplíny koncipovaná v platnom znení spôsobuje aplikačné problémy vo vzťahu k odvodu výnosov z iných verejných prostriedkov ako prostriedkov štátneho rozpočtu. Z tohto dôvodu sa znenie ustanovenia precizuje tak, že porušením finančnej disciplíny je neodvedenie výnosov z verejných prostriedkov do rozpočtu subjektu verejnej správy podľa tohto alebo osobitného zákona. Neodvedenie výnosu z iných verejných prostriedkov ako prostriedkov štátneho rozpočtu bude porušením finančnej disciplíny len vtedy, ak osobitný predpis, ktorý upravuje hospodárenie a nakladanie s týmito prostriedkami, priamo upravuje povinnosť odvodu výnosov z týchto prostriedkov, alebo je odvod výnosov určený poskytovateľom.

čl. I bod 13
Navrhovaná úprava nadväzuje na úpravu v bode 5. Zavádza sa osobitný sankčný mechanizmus za porušenie finančnej disciplíny – použitie štátnych finančných aktív poskytnutých ako úver, pôžička a návratná finančná výpomoc v rozpore s ustanoveným alebo určeným účelom, a to odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny v prípade, že istina poskytnutých návratných zdrojov financovania nebola do dňa vydania rozhodnutia splatená (odvod sa ukladá maximálne do výšky nesplatenej istiny) a pokuta vo výške 10 % z celkovej sumy poskytnutej zo štátnych finančných aktív. Vymedzenie výšky pokuty pritom vychádza z priemernej hodnoty dvojnásobku základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska.

čl. I bod 14
Podľa v súčasnosti platnej právnej úpravy, ak subjekt poruší finančnú disciplínu podľa § 31 ods. 1 písm. b) až d) zákona a protiprávny stav je vysporiadaný do dňa skončenia kontroly, správne konanie sa nezačne. Avšak vo vzťahu k nedodržaniu lehoty na odvedenie prostriedkov subjektu verejnej správy a na odvedenie výnosu z verejných prostriedkov do rozpočtu subjektu verejnej správy nie je „odstránenie protiprávneho stavu“ uskutočniteľné – nedodržanie lehoty je konanie, ktoré sa nedá konvalidovať a taktiež sankčný mechanizmus podľa § 31 ods. 4 zákona je na takéto konanie subjektu neaplikovateľný– ak subjekt zmešká lehotu na odvedenie finančných prostriedkov a nedodrží rozsah odvodu, uloží sa mu len sankcia vo forme odvodu finančných prostriedkov a penále len v prípade omeškania s úhradou uloženého odvodu, pričom nedodržanie lehoty na odvod prostriedkov nie je osobitne sankcionované. Navrhovaným ustanovením sa mení sankčný mechanizmus pri porušení finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. c) a d) zákona a konanie subjektu – nedodržanie rozsahu odvodu finančných prostriedkov, …

čl. I bod 15
Precizuje sa doterajšie znenie § 31 ods. 8 zákona vo vzťahu k všeobecnej úprave rozpočtového určenia sankcií za porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní s verejnými prostriedkami v nadväznosti na úpravu navrhovanú v bodoch 5 a 13. Ak bude odvod za porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní so štátnymi finančnými aktívami súčasťou štátnych finančných aktív, formulácia prvej vety § 31 ods. 8 zákona nie je vyhovujúca –odvod za porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní s prostriedkami štátneho rozpočtu (t.j. aj štátnymi finančnými aktívami) nebude príjmom štátneho rozpočtu. Spojenie „odvádzať sankcie do rozpočtu“ má širší význam ako spojenie „sankcie sú príjmom rozpočtu“ a z tohto dôvodu sa navrhuje zmeniť doterajšie znenie § 31 ods. 8 prvej vety zákona tak, že sankcie za porušenie finančnej disciplíny sa vždy odvádzajú buď do príslušného druhu rozpočtu, z ktorého boli poskytnuté, alebo v prípade prostriedkov štátneho rozpočtu sa sankcie odvádzajú do štátneho rozpočtu.

čl. I bod 16
Navrhovaným ustanovením sa vytvára legislatívny priestor na zakotvenie osobitnej právnej úpravy vo vzťahu k vysporiadaniu protiprávneho stavu mimo správneho konania v osobitnom zákone.

čl. I bod 17
Navrhuje sa prechodným ustanovením v odsekoch 1 a 2 upraviť časovú pôsobnosť platnej právnej úpravy a novej právnej úpravy v nadväznosti na časové obmedzenie možnosti používania kapitálových výdavkov navrhované v bode 2. Ustanovenie § 8 ods. 4 v znení účinnom od 1.1.2009 sa prvý krát uplatní na čerpanie kapitálových výdavkov rozpočtovaných na rok 2009, t.j. kapitálové výdavky rozpočtované na rozpočtový rok 2009 bude možné použiť na určený účel do konca rozpočtového roka 2011. S cieľom plynulého a transparentného prechodu na nový systém používania kapitálových výdavkov sa v odseku 2 upravuje, že kapitálové výdavky rozpočtované na rozpočtové roky 2005 až 2008 možno čerpať do konca roka 2011 – t.j. 4 najmenej rozpočtové roky. Takouto úpravou sa zabezpečí hladký nábeh na novú právnu úpravu, keďže sa umožňuje, aby boli prostriedky rozpočtované za účinnosti starého systému používané z časového aspektu rovnako ako kapitálové výdavky, ktoré budú už rámci nového systému rozpočtované na rok 2009. Systematika viazania a následného uvoľňovania finančných prostriedkov sa na …

čl. II
Navrhuje sa dvojitá účinnosť zákona, a to od 1. januára 2009 a zároveň dňom zavedenia meny euro v Slovenskej republike vo vzťahu k ustanoveniu § 8a ods. 6 poslednej vety. Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 28. mája 2008. Robert F i c o predseda vlády Slovenskej republiky Ján P o č i a t e k minister financií Slovenskej republiky nielen na poskytovanie a používanie dotácií, ale aj na vydávanie všeobecne záväzných právnych predpisov o poskytovaní dotácií. V odseku 4 sa prechodným ustanovením upravuje pôsobnosť doterajších predpisov na konania o uložení sankcií za porušenie finančnej disciplíny, ku ktorému došlo pre 1. januárom 2009.

čl. II
Navrhuje sa dvojitá účinnosť zákona, a to od 1. januára 2009 a zároveň dňom zavedenia meny euro v Slovenskej republike vo vzťahu k ustanoveniu § 8a ods. 6 poslednej vety. Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 28. mája 2008. Robert F i c o, v.r. predseda vlády Slovenskej republiky Ján P o č i a t e k, v.r. minister financií Slovenskej republiky