zákon č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Návrh zákona vychádza z Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2012 – 2016, podľa ktorého sa vláda SR zaviazala „vytvoriť podmienky na zefektívnenie vymáhania pohľadávok štátu s cieľom ich jednotného a centrálneho vymáhania“.
Všeobecné pravidlá správy a nakladania s pohľadávkami štátu upravuje zákon NR SR č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. Ide o také pohľadávky štátu, ktoré spravujú štátne rozpočtové organizácie, štátne príspevkové organizácie, štátne fondy, verejnoprávne inštitúcie alebo iné právnické osoby, ak spravujú majetok štátu. Tieto pohľadávky štátu vznikajú najmä zo zmluvných vzťahov, zo správneho konania, zo služobného, pracovného alebo obdobného pomeru, z náhrady škody, bezdôvodného obohatenia a pod.
Podľa platnej právnej úpravy každý správca uplatňuje a vymáha pohľadávky štátu samostatne, t.j. každý správca majetku štátu pri vymáhaní pohľadávok štátu uplatňuje vlastné postupy a zároveň vystupuje v jednotlivých konaniach samostatne. Tento systém vymáhania pohľadávok štátu spôsobuje nejednotnosť ich uplatňovania a zároveň má za následok roztrieštenosť veriteľského postavenia štátu v konaniach, ako je napr. konkurzné konanie, reštrukturalizácia, likvidácia.
Prax preukázala nevyhnutnosť efektívnejšieho vymáhania pohľadávok štátu jednotným a koordinovaným postupom. Návrh zákona preto upravuje nakladanie s pohľadávkami vo vlastníctve Slovenskej republiky vykonávané správcami majetku štátu a konsolidáciu pohľadávok štátu právnickou osobou so 100% majetkovou účasťou štátu.
Predpokladá sa, že účinnosťou predloženého návrhu zákona sa zvýši miera úspešnosti uplatňovania a vymáhania pohľadávok vo vlastníctve Slovenskej republiky aktívnou činnosťou správcov, a tiež zjednotením postupov pri uplatňovaní a vymáhaní pohľadávok štátu prostredníctvom prevodu práva ich uplatnenia a vymáhania právnickou osobou so 100% majetkovou účasťou štátu. Jednotným postupom uplatňovania pohľadávok štátu sa zvýši efektívnosť vymáhania pohľadávok štátu a posilní postavenie štátu ako veriteľa v konaniach, ktorých predmetom je vymoženie pohľadávky štátu.
Návrh zákona rozlišuje dva základné druhy pohľadávok štátu:
Verejné pohľadávky štátu, teda tie, ktoré vznikli z rozhodnutí štátnych orgánov v správnom, resp. obdobnom konaní. Ich spoločným znakom je, že ide o pohľadávky s exekučným titulom.
Súkromné pohľadávky štátu, teda tie, ktoré vznikli na základe záväzkového vzťahu, služobného alebo pracovného pomeru, náhrady škody a pod. Ich spoločným znakom je, že ide o pohľadávky bez exekučného titulu.
Správca pohľadávky štátu je povinný vykonať všetky úkony na jej úspešné vymoženie. Ak napriek všetkému úsiliu nebude verejná pohľadávka štátu do jedného roka od jej splatnosti vymožená alebo nebude dohodnutý splátkový kalendár, ktorý dlžník aj plní, správca tejto pohľadávky štátu bude povinný dohodnúť sa s právnickou osobou so 100% majetkovou účasťou štátu na vymožení tejto pohľadávky.
Navrhuje sa tiež, aby správca súkromnej pohľadávky štátu, po vykonaní všetkých úkonov na vymoženie pohľadávky vrátane získania exekučného titulu, mal možnosť po dvoch rokoch od splatnosti pohľadávky a jej neúspešnom vymáhaní uzavrieť zmluvu na vymoženie tejto pohľadávky.
Právnická osoba so 100% majetkovou účasťou štátu bude vymáhať pohľadávky štátu na základe osobitnej zmluvy, ktorou sa zaviaže, že za odplatu vymôže pohľadávku štátu uskutočnením právnych úkonov v mene správcu. Výška odplaty sa bude odvíjať od dosiahnutého výsledku, t.j. percentom z vymoženej sumy.
Ak dlžník pohľadávku štátu dobrovoľne nezaplatí, právnická osoba so 100% majetkovou účasťou štátu bude vymáhať pohľadávku štátu v exekučnom konaní. Ak nebude existovať exekučný titul, tento subjekt bude oprávnený uplatňovať pohľadávky pred súdmi a inými orgánmi (na zabezpečenie exekučného titulu).
Dopady návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na sociálne prostredie, vplyv na životné prostredie a vplyv na informatizáciu spoločnosti sú uvedené v doložke vybraných vplyvov.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s právnym poriadkom Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a právnymi predpismi Európskej únie.
Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2015.
Doložka vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: Návrh zákona o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne*
Negatívne*
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
X
X
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie
– dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
X
3, Sociálne vplyvy
- vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
- sociálnu exklúziu,
- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť
- vplyvy na zamestnanosť
X
4. Vplyvy na životné prostredie
X
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
X
A.3. Poznámky
1. Predpokladá sa, že návrh zákona o pohľadávkach štátu bude mať pozitívny vplyv na príjmy štátneho rozpočtu z titulu vyššej efektívnosti vymáhania pohľadávok štátu. Špecializovaný subjekt so 100% majetkovou účasťou štátu bude vymáhať všetky postúpené pohľadávky štátu, ako aj konsolidovať pohľadávky štátu pre správcov. Špecializovaný subjekt je už existujúcou právnickou osobou, t.j. jeho vznik nezakladá žiadne finančné nároky na štátny rozpočet.
Vplyv na štátny rozpočet nie je možné exaktne kvantifikovať. Zavádza sa nový model vymáhania a konsolidácie pohľadávok štátu, ktorý by mal zabezpečiť ich efektívnejšie vymáhanie, a teda aj vyššie príjmy do štátneho rozpočtu, a to najmä z predpokladaného zvýšenia príjmov správcov v ďalších rozpočtových rokoch z pohľadávok štátu vymožených špecializovaným subjektom, ako aj z titulu dividend od tohto subjektu.
Pohľadávky štátu postupované podľa § 22 navrhovaného zákona vznikli pred 31. decembrom 2013. Očakáva sa, že bonita a výťažnosť týchto pohľadávok štátu, vzhľadom na ich vek a stav, nepresiahne 1% z ich nominálnej hodnoty.
Konsolidácia pohľadávok štátu je postupný proces, ktorý má za cieľ zaviesť poriadok a prehľadnosť do systému správy a vymáhania pohľadávok štátu, pričom prvotným cieľom je zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu. Vzhľadom na skutočnosť, že konsolidovať sa majú až pohľadávky štátu staršie ako jeden rok, ktoré neboli schopní správcovia vymôcť, vymáhanie týchto pohľadávok štátu aj za cenu ich nižšej výťažnosti nebude mať negatívny vplyv na príjmovú stránku štátneho rozpočtu. Pozitívny vplyv budú mať jednak nepredpokladané príjmy jednotlivých správcov v ďalších rozpočtových rokoch z vymoženia pohľadávok štátu subjektu so 100% majetkovou účasťou štátu, jednak prípadné dividendy z výsledkov hospodárenia subjektu so 100% majetkovou účasťou štátu.
Výťažnosť pohľadávok štátu postupovaných vybranými subjektmi verejnej správy na subjekt so 100% majetkovou účasťou štátu v roku 2005 bola pri celkovej nominálnej hodnote pohľadávok štátu po lehote splatnosti vo výške 1210,3 mil. eur bol výnos 4,19 mil. eur, čo znamená úspešnosť vo výške 0,347% z nominálnej hodnoty pohľadávok štátu. Suma výnosov z vymoženia týchto pohľadávok bola v rokoch 2008-2011 nasledovná:
V roku 2008 22 143 000 eur.
V roku 2009 19 461 000 eur.
V roku 2010 11 604 000 eur.
V roku 2011 20 253 000 eur.
V roku 2012 16 128 000 eur.
V roku 2013 16 103 000 eur.
Dividendy za roky 2008 - 2013 dosiahli výšku 43 989 000 eur.
2. Odmena subjektu so 100% majetkovou účasťou štátu za konsolidáciu pohľadávok štátu pre správcov bude vo výške 20% zo skutočne vymožených prostriedkov. Pri určení výšky odmeny boli brané do úvahy najmä tieto skutočnosti:
a) špecializovaný subjekt nebude vykonávať žiadnu inú činnosť, takže odmena bude slúžiť len na financovanie potrieb subjektu na jeho činnosť priamo súvisiacu s plnením úloh, uložených zákonom,
b) bonita a výťažnosť pohľadávok štátu vzhľadom na ich doterajšiu nevymoženosť pravdepodobne nepresiahne 1% z ich nominálnej hodnoty. Výnos z týchto pohľadávok štátu častokrát nepokryje ani náklady na ich vymáhanie, pričom vymáhanie každej pohľadávky štátu je nutné uzavrieť,
c) náklady na vymáhanie pohľadávok a ich konsolidáciu nebudú osobitne účtované, budú súčasťou odmeny za správu a konsolidáciu pohľadávok štátu,
d) za vymáhanie pohľadávok sa na trhu bežne účtujú odmeny vo výške 15-20%, pričom náklady na vymoženie nie sú započítané v odmene,
e) v prípade kladného hospodárskeho výsledku štát dostane celý zisk po zdanení vo forme dividend, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu.
3. Návrh zákona má zefektívniť uplatňovanie a vymáhanie pohľadávok štátu, a to aj prostredníctvom zverejňovania dlžníkov v centrálnom registri pohľadávok štátu po lehote splatnosti. Navrhovaná úprava predpokladá vytvorenie nového registra pohľadávok štátu po lehote splatnosti, v ktorom sa budú zverejňovať zákonom určené údaje. Náklady na vytvorenie registra pohľadávok štátu spolu s hardvérovým vybavením, operačnými a databázovými systémami sa predpokladajú na úrovni 100 000,00 EUR bez DPH a náklady na prevádzku a údržbu systému na jeden rok predstavujú cca 10% z obstarávacej ceny, teda 10 000,00 EUR bez DPH. Z dlhodobého hľadiska by existencia registra mala zabezpečiť zvýšenie príjmov z vymoženia pohľadávok štátu, t.j. z dlhodobého hľadiska sa očakáva pozitívny dopad na štátny rozpočet.
Predkladaný návrh zákona nebude mať dopad na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov, na životné prostredie, na zamestnanosť ani na podnikateľské prostredie.
A.4. Alternatívne riešenia
A.5. Stanovisko gestorov
Doložka zlučiteľnosti
návrhu zákona o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov s právom Európskej únie
1. Predkladateľ právneho predpisu: Vláda Slovenskej republiky.
2. Názov návrhu právneho predpisu: návrh zákona o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
3. Problematika návrhu právneho predpisu:
a) je upravená v práve Európskej únie:
- primárnom
čl. 107 až 109 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)
legislatívne akty
nelegislatívne akty
sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)
b) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a) lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia:
bezpredmetné
b) lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov:
bezpredmetné
c) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie:
proti SR nebolo začaté konanie o porušení zmluvy podľa článku 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
d) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia:
bezpredmetné.
5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:
úplný.
6. Gestor a spolupracujúce rezorty:
bezpredmetné.
Dôvodová správa

Čl. I:

§ 1 §
Ustanovuje sa rozsah pôsobnosti zákona. Predmetom zákona sú práva a povinnosti správcov pohľadávok štátu, spôsoby nakladania s pohľadávkami štátu, vrátane ich uplatňovania a vymáhania, ako aj ich konsolidácia centralizáciou ich uplatňovania a vymáhania prostredníctvom právnickej osoby so 100% majetkovou účasťou štátu. Navrhovaný zákon bude mať charakter všeobecného právneho predpisu o pohľadávkach štátu. Preto sa zákon nebude vzťahovať na správu špecifických pohľadávok štátu, ktoré vznikli na základe alebo z medzinárodných zmlúv, stabilizačných mechanizmov a čiastočne aj pohľadávok štátu z programov financovaných z fondov Európskej únie. Tento zákon sa taktiež nebude používať na nakladanie a vymáhanie pohľadávok štátu, ktoré upravujú osobitné predpisy. Keďže pohľadávky štátu sú súčasťou majetku štátu, ide o lex specialis k všeobecnej úprave správy majetku štátu.

§ 2 §
Definujú sa základné pojmy na účely tohto zákona, ako napríklad pohľadávka štátu, splatná pohľadávka štátu alebo dátum splatnosti. Za pohľadávku štátu sa považuje peňažné plnenie, ktorého dlžník je známy, resp. je možné určiť, kto je dlžníkom, pričom hodnotu tohto plnenia je možné určiť. Napríklad škoda spôsobená správcovi bude pohľadávkou štátu len v prípade, ak bude známy subjekt, ktorý škodu spôsobil, t.j. subjekt, voči ktorému je možné pohľadávku uplatniť. Zároveň musí byť známa výška škody, napr. bude určená dohodou, uznaná dlžníkom, vyčíslená v rámci opravy, prípadne znaleckým posudkom, alebo určená rozhodnutím súdu. Na účely tohto zákona sa pohľadávky štátu rozdeľujú na súkromné a verejné pohľadávky štátu. Cieľom zákona nie je snaha o všeobecnú definíciu pohľadávky štátu, splatnosti a iných pojmov používaných v našom právnom poriadku. Ide len o vymedzenie pojmov na účely tohto zákona, ktorými sa označujú niektoré inštitúty používané v texte návrhu zákona v rámci procesu nakladania s pohľadávkami štátu. Navrhovaný zákon má byť lex specialis voči Občianskemu zákonníku, t.j. …

§ 3 §
Definuje sa správca pohľadávky štátu, ktorým je správca majetku štátu podľa všeobecných predpisov na úseku správy majetku štátu. Postavenie správcu pohľadávky štátu priznáva zákon aj právnickým osobám zriadeným zákonom, z ktorých činnosti vznikajú pohľadávky štátu, napr. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou alebo Rada pre vysielanie a retransmisiu, ako aj štátnym orgánom bez právnej subjektivity, o ktorých tak ustanoví osobitný predpis. Typickým príkladom je okresný úrad v sídle kraja, ktorý spravuje pohľadávky štátu v rámci dočasnej správy. Upravuje sa príslušnosť na správu pohľadávok štátu. Ak správcu nie je možné určiť na základe zákonom ustanovených skutočností, je na správu pohľadávky štátu príslušný ústredný orgán štátnej správy, do pôsobnosti ktorého patrí táto pohľadávka, prípadne správca, ktorého určí tento orgán. Ak nie je možné určiť správcu ani týmto spôsobom, určí ho Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

§ 4 §
Definujú sa povinnosti správcu pri nakladaní s pohľadávkami štátu. Správca je povinný uplatniť pohľadávku štátu voči dlžníkovi riadne a včas, teda vyčísliť sumu pohľadávky štátu a oznámiť dlžníkovi, že takúto pohľadávku štátu voči nemu eviduje. Nedodržanie tejto zákonnej povinnosti však nemá vplyv na jej ďalšie vymáhanie napríklad súdnou cestou. Dlžník nemôže namietať, že správca neuplatnil pohľadávku štátu riadne a včas, a preto nie je povinný zaplatiť. Ak dlžník pohľadávku štátu do dňa splatnosti neuhradí, je správca povinný vykonať ďalšie opatrenia na vymoženie pohľadávky štátu, napr. evidovať splatnú a nezaplatenú pohľadávku štátu vo svojej evidencii splatných pohľadávok štátu, písomne dlžníka vyzvať na úhradu splatnej pohľadávky štátu, v ktorej dlžníka upozorní na ďalší postup pri vymáhaní pohľadávky (vyúčtovanie úrokov alebo poplatkov z omeškania, uplatnenie na súde, podanie návrhu na nútený výkon rozhodnutia, konsolidácia pohľadávky štátu), a tiež zverejniť dlžníka na centrálnom registri pohľadávok štátu. Zákon ustanovuje obsah evidencie pohľadávok štátu, ktoré je správca povinný viesť, a to evidovať minimálne meno a priezvisko …

§ 5 §
Z dôvodu komplexného prehľadu o nezaplatených pohľadávkach štátu sa zriaďuje centrálny register splatných pohľadávok štátu. Obsahom registra sú údaje dlžníkov, teda fyzických a právnických osôb, voči ktorým správca eviduje pohľadávku štátu. V centrálnom registri pohľadávok štátu sa zverejňuje meno a priezvisko fyzickej osoby, jej trvalý pobyt alebo prechodný pobyt, názov a sídlo právnickej osoby, sumu istiny, dátum splatnosti a právny titul vzniku pohľadávky štátu (napr. zmluva, spôsobená škoda, bezdôvodné obohatenie, rozhodnutie súdu, rozhodnutie v správnom konaní, atď.). Údaje v registri sa aktualizujú do 30 dní odo dňa, keď sa správca o zmene niektorej skutočnosti dozvedel (napr. zánik pohľadávky štátu jej zaplatením, zmena obchodného mena dlžníka). Predmetom aktualizácie nie je nárast príslušenstva pohľadávky štátu (napr. úroky z omeškania, penále). Vznikom registra sa informácie o neuhradených splatných pohľadávkach štátu sústredia na jednom mieste. Dlžník bude mať možnosť zistiť, že správca voči nemu eviduje pohľadávku štátu, ktorá sa jej nezaplatením zväčšuje. Zavedením monitorovania pohľadávok štátu bude existovať verejná informácia o tom, ako vznikla …

§ 6 §
Definuje sa inštitút prevodu správy pohľadávky štátu, ktorý sa uskutočňuje zmluvou o prevode správy. Správu pohľadávky štátu je možné previesť len z dôvodu účelnosti prevodu správy pohľadávky štátu. Určujú sa obligatórne náležitosti zmluvy o prevode správy pohľadávky štátu. Ak sa prevedie správa pohľadávky štátu, nadobúdateľ správy bude povinný o tejto skutočnosti informovať dlžníka a zároveň mu oznámiť aj nové údaje potrebné na zaplatenie pohľadávky štátu.

§ 7 až 12 §
Upravujú sa jednotlivé spôsoby nakladania s pohľadávkami štátu. Využitie jednotlivých spôsobov je upravené iba ako možnosť správcu majetku štátu, nie jeho povinnosť. Správca nie je povinný tieto postupy vo vzťahu k dlžníkovi využiť. Je vo výlučnej právomoci správcu rozhodnúť sa, či tieto spôsoby nakladania s pohľadávkou štátu uplatní. Dohodu o splátkach a dohodu o odklade platenia je správca oprávnený uzavrieť len na písomnú žiadosť dlžníka. Zároveň musia byť splnené podmienky na takýto úkon podľa predpisov v oblasti štátnej pomoci. Predpokladom uzatvorenia predmetných dohôd je uznanie dlhu alebo existencia exekučného titulu. Zároveň musí ísť o dlžníka v takej nepriaznivej ekonomickej alebo sociálnej situácii, že nemôže zaplatiť celý dlh naraz. Zhoršenie ekonomických alebo sociálnych pomerov je potrebné chápať ako prechodný stav dlžníka, ktorý v čase posúdenia splnenia podmienok na uzavretie dohody existuje a trvá minimálne po dobu trvania dohody. Pojem zhoršené nepriaznivé ekonomické pomery sa spája s dlžníkom, ktorý má postavenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby - podnikateľa (napr. živnostník), zhoršené nepriaznivé …

§ 13 §
Taxatívne sa ustanovujú dôvody zániku pohľadávky štátu. V danom prípade nejde o úpravu zániku záväzkov nad rámec predpisov občianskeho práva, ale o moment zániku pohľadávky štátu v rámci jej správy pre správcu ako veriteľa. Jedným z následkov zániku pohľadávky štátu je jej odpísanie z účtovnej evidencie, prípadne z osobitnej evidencie splatných pohľadávok a registra splatných pohľadávok štátu. Zánikom pohľadávky štátu správcovi zaniká povinnosť ju vymáhať, účtovať o nej, atď. Zánik záväzku dlžníka sa riadi všeobecnými predpismi občianskeho alebo obchodného práva, preto nie je predmetom tohto návrhu zákona.

§ 14 §
Upravuje sa konsolidácia pohľadávok štátu prostredníctvom právnickej osoby so 100% majetkovou účasťou štátu, ktorej zakladateľom je Ministerstvo financií Slovenskej republiky a ktorej predmetom činnosti je konsolidácia pohľadávok verejného sektora. Konsolidáciou, teda centralizáciou uplatňovania a vymáhania splatných pohľadávok štátu sa vytvorí priestor na zefektívnenie vymožiteľnosti pohľadávok štátu v rámci jednotlivých krokov spojených s ich uplatňovaním, vymáhaním a platením. Vymáhanie pohľadávok štátu jedným špecializovaným subjektom bude na jednej strane viesť k zníženiu nákladov na ich vymoženie a na strane druhej k zvýšeniu príjmov z ich vymoženia. Subjektom, ktorý bude vykonávať konsolidáciu pohľadávok štátu bude právnická osoba so 100% majetkovou účasťou štátu. Takýmto subjektom môže byť napr. Slovenská konsolidačná, a.s., na ktorú sa podľa platného právneho stavu už dnes postupujú vybrané pohľadávky štátu alebo pohľadávky vo vlastníctve iných subjektov verejného sektora za účelom ich vymáhania. Hlavnou úlohou tejto právnickej osoby bude konsolidácia pohľadávky štátu na základe zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu. Na základe tejto zmluvy bude právnická osoba uplatňovať pohľadávku štátu voči dlžníkom, …

§ 15 §
Definuje sa obsah zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu. Na základe zmluvy bude poverená osoba vymáhať pohľadávku štátu podľa pokynov správcu a v súlade s jeho záujmami. Zmluvou o vymáhaní pohľadávky štátu postupuje správca právo na uplatňovanie pohľadávky štátu, právo na zabezpečenie jej exekučného titulu a právo na jej vymáhanie na právnickú osobu so 100% majetkovou účasťou štátu. Správca nepostupuje na právnickú osobu pohľadávku štátu ako majetkové právo, ale len právo na jej uplatňovanie, zabezpečenie exekučného titulu a právo jej vymáhania. Poverená osoba je na základe zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu tieto práva vo svojom mene a na vlastný účet uplatňovať a zároveň je oprávnená prijať plnenie v mene správcu a následne mu predmetné plnenie odovzdať, znížené o zákonom ustanovenú odmenu. Dlžník sa zbaví dlhu, ak ho uhradí správcovi alebo právnickej osobe so 100% majetkovou účasťou štátu. Prípadné spory medzi správcom a právnickou osobou o vyplatení odmeny pre právnickú osobu alebo z postúpenia samotného plnenia na správcu nemajú vplyv na osobu …

§ 16 §
Upravuje sa postup pri uzatvorení zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu. Návrh zákona rozlišuje medzi verejnými pohľadávkami štátu a súkromnými pohľadávkami štátu z hľadiska spôsobu postúpenia práva ich uplatňovania a vymáhania. Pri verejnej pohľadávke štátu ide o obligatórne postúpenie práva jej uplatňovania a vymáhania, pri súkromnej pohľadávke štátu ide o fakultatívne právo. Zmluvu o vymáhaní verejnej pohľadávky štátu je správca povinný uzatvoriť do troch mesiacov po uplynutí jedného roka od splatnosti pohľadávky štátu, ak správca pohľadávku štátu do jedného roka nevymôže. Právo uplatnenia a vymáhania súkromnej pohľadávky štátu môže správca previesť po dvoch rokoch neúspešného vymáhania splatnej pohľadávky štátu. Správca sa však svojich zákonných povinností nemôže vzdať skôr, než uplynie lehota ustanovená zákonom, t.j. pri verejných pohľadávkach štátu najskôr po uplynutí jednoročnej lehoty a pri súkromných pohľadávkach štátu najskôr po uplynutí dvojročnej lehoty. Dovtedy je správca povinný riadne pohľadávku štátu uplatňovať a vymáhať. O uzatvorenie zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu je správca povinný požiadať do troch mesiacov od márneho uplynutia lehôt, …

§ 17 §
Upravuje sa postúpenie práva uplatňovania a vymáhania pohľadávok štátu, ktoré sa stali splatné z dôvodu nesplnenia podmienok dohodnutých v dohode o splátkach alebo nezaplatenia dlhu po uplynutí dohody o odklade platenia. Ak sa takéto pohľadávky štátu stanú splatné, správca nie je povinný vyzývať dlžníka na úhradu, pretože dlžník má vedomosť o tom, že jeho pohľadávka sa stala splatná tým, že nesplnil podmienky dohodnuté v dohode o splátkach alebo nezaplatil dlh po uplynutí dohody o odklade platenia.

§ 18 §
Zmluva o vymáhaní pohľadávky štátu zaniká pripísaním vymoženej pohľadávky štátu na účet správcu, splnením dlhu správcovi, výpoveďou zo strany správcu alebo doručením záverečnej správy od právnickej osoby so 100% majetkovou účasťou štátu. Ak sa podarí vymôcť pohľadávku štátu v plnej sume, pripísaním tejto sumy zaniká aj právo na vymáhanie a uplatňovanie pohľadávky štátu. V ostatných prípadoch (ak sa vymôže len časť pohľadávky, resp. sa pohľadávka nevymôže) poverená právnická osoba zašle správcovi záverečnú správu, v ktorej uvedie, akým spôsobom vymáhala pohľadávku štátu, aké úkony pri vymáhaní pohľadávky štátu vykonala, z akého dôvodu sa pohľadávku štátu nepodarilo vymôcť, a tiež sumu nevymoženej pohľadávky štátu. Účelom záverečnej správy je informovanie správcu o dôvodoch nevymoženia pohľadávky štátu, resp. jej časti. Správcovi po doručení záverečnej správy vzniká povinnosť trvale upustiť od vymáhania pohľadávky štátu, pretože pohľadávku štátu sa nepodarilo vymôcť, a tak na jej ďalšie vymáhanie nie je dôvod. Zákon ustanovuje odmenu pre špecializovaný subjekt, ktorý bude vykonávať konsolidáciu pohľadávok štátu. Odmena bude tvoriť 20% …

§ 19 §
Zákon upravuje riešenie prípadných sporov v rámci konsolidácie. Účelom predmetného ustanovenia je riešenie sporov mimosúdnou cestou. Spory bude riešiť minister financií na návrh ním ustanovenej komisie. Nie je žiaduce, aby spor rozhodoval súd, a to najmä vzhľadom na charakter účastníkov sporu (štát a štátom založená právnická osoba), ako aj nutnosť rýchleho rozhodnutia sporu, aby sa zabránilo premlčaniu, resp. preklúzii práva na vymoženie pohľadávok štátu. Obsahom sporu nie sú práva a povinnosti zúčastnených strán pri uplatňovaní a vymáhaní pohľadávky štátu upravených týmto zákonom, pretože tie budú predmetom vládneho auditu plnenia týchto povinností.

§ 20 §
Upravuje sa výkon vládneho auditu nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona, ktorý bude vykonávať Ministerstvo financií Slovenskej republiky a jednotlivé správy finančnej kontroly. Uložením pokuty nezanikajú povinnosti, za porušenie ktorých bola pokuta uložená.

§ 21 §
Na účely nakladania s pohľadávkami štátu sa navrhuje oprávnenie pre správcov, právnickú osobu so 100% majetkovou účasťou štátu a ministerstvo financií spracovávať a zverejňovať osobné údaje fyzických osôb v rozsahu ustanovenom zákonom. Zároveň sa ustanovujú výnimky zo zverejňovania, konsolidácie a postúpenia pohľadávok štátu podľa tohto zákona, pretože majú špecifický charakter, ako sú napr. pohľadávky štátu, ktoré súvisia s utajovanými skutočnosťami, pohľadávky štátu zo zdravotného a sociálneho poistenia, ktoré majú osobitný režim správy, alebo pohľadávky štátu voči odsúdeným. Ustanovujú sa výnimky z negatívneho vymedzenia predmetu zákona pre špecifické druhy pohľadávok štátu, ktoré vznikli z realizácie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie financovaných z fondov Európskej únie a prostriedkov štátneho rozpočtu, z dôvodu zabezpečenia osobitného prístupu k správe pohľadávok štátu na základe požiadaviek právne záväzných aktov Európskej únie v správe poskytovateľa, z právoplatného rozhodnutia v správe príslušnej správy finančnej kontroly a z právoplatného rozhodnutia v správe Pôdohospodárskej platobnej agentúry.

§ 22 §
Upravuje sa povinnosť správcov postúpiť na špecializovanú právnickú osobu splatné pohľadávky štátu, ktoré vznikli do 31.12.2013. Pohľadávky, ktoré vznikli pred 31.12.2013, budú k navrhovanému dátumu účinnosti zákona minimálne skoro rok nevymožené. Nie je opodstatnené, aby správca naďalej vymáhal pohľadávky, ktoré sa mu rok a viac nepodarilo vymôcť. Na postúpenie týchto pohľadávok štátu sa použije režim postúpenia pohľadávok podľa Občianskeho zákonníka. Správca je povinný postúpiť na špecializovanú právnickú osobu splatnú pohľadávku štátu, ktorá vznikla do 31.12.2013, ak zanikli dôvody na nevykonanie konsolidácie napr. zastavením exekúcie, výkonu rozhodnutia alebo ukončením dlhodobého zmluvného vzťahu, z ktorého pohľadávka štátu vznikla. Správca je povinný postúpiť takúto pohľadávku štátu aj z dôvodu porušenia dohody o splátkach alebo márnym uplynutím dohody o odklade platenia. Taxatívne sa definujú pohľadávky štátu, ktoré sa nemusia postúpiť, ale správca je ich oprávnený uplatňovať a vymáhať sám. Ide o pohľadávky štátu, ktorých charakter umožňuje takýto postup.

§ 23 §
Vzhľadom na nevyhnutný čas na zriadenie a plnú funkcionalitu registra sa upravujú lehoty vzniku povinnosti ministerstva financií zriadiť centrálny register splatných pohľadávok štátu a povinnosti správcov zverejniť v ňom zákonom ustanovené údaje.

§ 24 §
Upravujú sa prechodné ustanovenia k pohľadávkam štátu vzniknutým do účinnosti zákona.

čl. II
Z dôvodu komplexnej právnej úpravy nakladania s pohľadávkami štátu v osobitnom zákone, ktorý ustanovuje za vymáhajúci subjekt pohľadávok štátu aj právnickú osobu so 100% majetkovou účasťou štátu sa slovo „vymáhať“ nahrádza slovami „vyúčtovať a uplatňovať“. Touto zmenou sa umožňuje vymáhať pohľadávky štátu v správe Obvodných banských úradov aj právnickej osobe so 100% majetkovou účasťou štátu.

čl. III
Z dôvodu komplexnej právnej úpravy nakladania s pohľadávkami štátu v osobitnom zákone, osobitná úprava nakladania s pohľadávkami štátu podľa § 88b zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov je neopodstatnená.

čl. IV
Z dôvodu komplexnej právnej úpravy nakladania s pohľadávkami štátu v osobitnom zákone sa zo zákona o správe majetku štátu vypúšťajú ustanovenia vzťahujúce sa na pohľadávky štátu a nakladanie s nimi. Predchádza sa tak duplicitnej právnej úprave.

čl. V až XII
Z dôvodu komplexnej právnej úpravy nakladania s pohľadávkami štátu v osobitnom zákone, ktorý umožní vymáhať pohľadávky štátu aj právnickej osobe so 100% majetkovou účasťou štátu sa slovo „vymáha“ nahrádza slovom „spravuje“. Touto zmenou sa umožňuje vymáhať pokuty aj právnickej osobe so 100% majetkovou účasťou štátu. Čl. XIII: Účinnosť právneho predpisu sa navrhuje 1. januára 2015. Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 24. septembra 2014. Robert Fico, v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Peter Kažimír, v. r. podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky

bod 1 §
Precizuje sa definícia verejnej pohľadávky štátu. Na účely zákona sa za verejnú pohľadávku štátu považuje pohľadávka štátu, ktorá vznikla na základe právoplatného rozhodnutia vydaného v správnom konaní alebo v obdobnom konaní, v ktorom sa rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ale nevzťahuje sa na neho správny poriadok. Takýmto konaním je napríklad konanie, v rámci ktorého vznikajú pohľadávky štátu pri výkone trestu podľa zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Spresnením definície verejnej pohľadávky štátu nie je dotknutý vecný rozsah a okruh pohľadávok štátu, na ktoré sa zákon č. 374/2014 Z. z. vzťahuje.

bod 2
V súvislosti s rekodifikáciou Občianskeho súdneho poriadku sa v poznámke pod čiarou vypúšťa odkaz na Občiansky súdny poriadok.

bod 3 §
Navrhuje sa, aby správca nebol povinný uplatňovať a účtovať príslušenstvo, ktorého výška nepresiahne 20 eur. Vymáhanie príslušenstva v takejto výške je administratívne náročné, pričom náklady na jeho uplatnenie sú často vyššie ako samotný výnos.

bod 4 §
Prijatím zákona č. 87/2015, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony pohľadávka uplatnená v reštrukturalizačnom konaní nezaniká, resp. sa mení na majetkové právo. Z uvedeného dôvodu je potrebné zmeniť zákonnú dispozíciu správcu pohľadávky štátu v rámci procesu reštrukturalizácie dlžníka a navrhuje sa vypustiť ustanovenie o zániku pohľadávky štátu riadnym a včasným splnením reštrukturalizačného plánu.

bod 5 §
Dopĺňa sa taxatívny výpočet pohľadávok štátu, ktoré správca nemusí konsolidovať. Ide o verejné pohľadávky štátu vzniknuté na základe rozhodnutí v správnom alebo obdobnom konaní, ktoré môžu byť predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva alebo predmetom sťažnosti podľa čl. 127 Ústavy SR v konaní podľa § 49 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov podanej na Ústavnom súde SR. V predmetom konaní môže príslušný súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, čím spôsobí zánik pohľadávky. Ak medzičasom dlžník uhradí pohľadávku štátu poverenej osobe pri jej konsolidácii, správca pohľadávky štátu bude povinný vrátiť dlžníkovi celú zaplatenú sumu, ktorá bude po konsolidácii vyššia ako príjem z konsolidácie, ktorý správca dostal. Taktiež je možné, že pri prieskume právoplatného rozhodnutia, resp. konania pred Ústavným súdom sa môže vyžadovať účasť príslušného orgánu (správcu pohľadávky štátu), pričom doklady o pohľadávke štátu môžu byť v rámci konsolidácie zverené poverenej osobe. Vznikali by tak …

bod 6 §
Súčasná právna úprava núti poverenú osobu postupovať v súlade s pokynmi správcu. Poverená osoba je špecializovaný subjekt, ktorý je povinný vykonávať konsolidáciu pohľadávok štátu s maximálnou odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami správcu. Je neopodstatnené, aby sa na každý krok vyžadoval pokyn alebo súhlas správcu. Takýto postup má za následok spomalenie a nízku flexibilnosť procesu vymáhania pohľadávky štátu poverenou osobou.

bod 7 §
Navrhuje sa, aby bol správca oprávnený počas trojmesačnej lehoty, počas ktorej je povinný požiadať poverenú osobu o uzavretie zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu, vykonať niektoré úkony pri nakladaní s pohľadávkou štátu. Správca bude v tejto lehote oprávnený uzavrieť s dlžníkom dohodu o splátkach, dohodu o odklade platenia, dohodu o započítaní pohľadávky štátu, dohodu o urovnaní, resp. rozhodnúť o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky štátu alebo rozhodnúť o odpustení dlhu. Správca má teda možnosť naložiť s pohľadávkou štátu ešte pred jej konsolidáciou, ak bude dlžník dobrovoľne plniť v rámci dohody o započítaní pohľadávky alebo dohody o splátkach. Zároveň sa tým zabráni, aby do konsolidácie vstupovali pohľadávky štátu, ktorých vymáhanie poverenou osobou nie je dôvodné, napr. ide o spornú pohľadávku štátu, alebo vymáhanie pohľadávky štátu je evidentne nehospodárne.

bod 8 §
Navrhuje sa, aby bol správca oprávnený rozhodnúť o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky štátu, aj keď bol začatý konkurz, reštrukturalizácia alebo likvidácia, prípadne dedičské konanie. Správca má možnosť uplatniť predmetný inštitút najmä z dôvodu, aby predmetom konsolidácie neboli pohľadávky štátu, ktorých vymáhanie poverenou osobou nie je opodstatnené. Zároveň sa upravuje okamih, od ktorého začína plynúť lehota na požiadanie poverenej osoby o uzavretie zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu, t.j. od začatia konkurzu alebo od začatia reštrukturalizácie. Touto zmenou sa zabezpečí pre poverenú osobou dlhšia lehota na uplatnenie pohľadávky štátu v príslušnom konaní.

bod 9 §
Zákonom sa ustanovuje univerzálna sukcesia, t.j. zmena účastníka v príslušnom konaní na základe zákona. Ak zmluva o vymáhaní pohľadávky štátu nadobudne účinnosť počas prebiehajúceho konkurzu, reštrukturalizácie, likvidácie, dedičského konania, exekúcie alebo dobrovoľnej dražby, ktorou sa vymáha alebo uplatňuje pohľadávka štátu, poverená osoba sa stáva účastníkom tohto konania. Poverená osoba nastupuje ku dňu účinnosti zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu do procesného postavenia správcu pohľadávky štátu, t.j. nadobúda procesnoprávne postavenie účastníka konania, vrátane všetkých procesných práv a povinností. Účelom predmetného ustanovenia je predísť pochybnostiam o postavení poverenej osoby v príslušných konaniach, teda ustanoviť jeho plnohodnotné postavenie účastníka konania, ktorý koná vo vlastnom mene na základe zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu. Zároveň nebude potrebné, aby sa príslušné orgány (súd) zaoberali touto skutočnosťou, pretože zmena účastníka konania nastane priamo zo zákona bez nutnosti vydávania rozhodnutí o zmene účastníka konania. Vo všeobecnosti koná poverená osoba na základe zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu za správcu pred príslušnými orgánmi verejnej správy v súlade s § 15 ods. …

bod 10 §
Platné znenie zákona ukladá správcovi povinnosť konsolidovať verejné pohľadávky štátu. Pri súkromných pohľadávkach štátu je to len možnosť správcu. Z uvedeného dôvodu by sa povinnosť uzavrieť zmluvu o vymáhaní pohľadávky štátu, ak sa pohľadávka štátu stala splatná z dôvodu nezaplatenia niektorej splátky riadne a včas alebo uplynula doba odkladu platenia pohľadávky štátu, mala vzťahovať len na verejné pohľadávky štátu. Povinné postupovanie súkromných pohľadávok pri naplnení skutočností upravených v § 17 je neopodstatnené.

bod 11 §
Precizuje sa úprava odmeny poverenej osoby. Ak je poverená osoba platiteľom dane z pridanej hodnoty, navrhuje sa oprávnenie poverenej osoby znížiť výnos z vymoženej pohľadávky o odmenu a daň z pridanej hodnoty. Ide o obdobné riešenie problematiky započítania dane z pridanej hodnoty ako v prípade odmeny exekútorov. Navrhuje sa jednoznačne definovať, ktoré náklady sú kryté odmenou poverenej osobe. Náklady na uplatňovanie a vymáhanie pohľadávok štátu bude znášať poverená osoba len v prípade, že povinnosť ich úhrady vznikla počas trvania zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu alebo priamo z činnosti poverenej osoby. Náklady na vymáhanie pohľadávky štátu, napr. trovy konania, ktoré sa stali splatnými ešte pred konsolidáciou pohľadávky štátu, bude znášať správca.

bod 12 §
Vzhľadom na doplnenie nových povinností pre správcov pohľadávok štátu, je potrebné rozšíriť aj kompetencie orgánov, ktoré vykonávajú vládny audit, o možnosť uložiť sankciu za konkrétne porušenie jednotlivej povinnosti správcu uvedenej v § 16 ods. 8 alebo v § 22 ods. 3 návrhu zákona.

bod 13 §
Vzhľadom na veľký objem existujúcich pohľadávok štátu vzniknutých do 31. decembra 2013, ako aj na veľký počet jednotlivých správcov pohľadávok štátu povinných postúpiť pohľadávky štátu poverenej osobe, nie je reálne vykonať postúpenie týchto pohľadávok štátu do 31. decembra 2015. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje posunúť lehotu na postúpenie pohľadávok štátu, ktoré vznikli do 31. decembra 2013, na 31. december 2016. Zároveň sa rozširuje taxatívny výpočet pohľadávok štátu, ktoré nemusia byť predmetom postúpenia, napr. verejné pohľadávky štátu vzniknuté na základe rozhodnutí v správnom alebo obdobnom konaní, ktoré sú predmetom súdneho preskúmania alebo sťažnosti podanej na Ústavnom súde, súkromné pohľadávky štátu, ktoré už sú uplatnené na súde a pohľadávky štátu, ktoré nemôžu byť predmetom postúpenia, napr. pohľadávka štátu, ktorú dlžník plní na základe súdom potvrdeného reštrukturalizačného plánu.

bod 14 §
Vzhľadom na nejasnosť kompetencií správcu sa spresňujú jeho oprávnenia a povinnosti do uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky štátu. Správca pohľadávky štátu, ktorá vznikla do 31. decembra 2013 je oprávnený až do postúpenia pohľadávky štátu s ňou nakladať v plnom rozsahu, okrem jej konsolidácie. Pri pohľadávke štátu, ktorá vznikla do 31. decembra 2013, zákon ustanovuje primárnu povinnosť jej postúpenia na poverenú osobu. Preto jej konsolidácia nie je opodstatnená, ani keď zanikol dôvod jej nepostúpenia. Navrhuje sa ďalší postup správcu po zániku dôvodov nepostúpenia pohľadávky štátu vzniknutej do 31. decembra 2013. Pohľadávku štátu, ktorú správca nepostúpi v zákonom ustanovenej lehote (do 31.12.2016), t.j. nedodrží povinnosť ustanovenú zákonom, je povinný postúpiť na poverenú osobu aj po uplynutí tejto lehoty. Povinnosť postúpenia sa vzťahuje aj na pohľadávku štátu, ktorá sa stala splatná z dôvodu nedodržania dohody o splátkach alebo dohody o odklade platenia, ako aj pohľadávku štátu z trvajúceho zmluvného vzťahu, ak pohľadávka štátu nebola uhradené ani po skončení zmluvného vzťahu. Tento postup sa …

bod 15 §
Podľa platného znenia zákona v centrálnom registri majú byť evidované len pohľadávky štátu vzniknuté po 1. januári 2014. Pohľadávky štátu vzniknuté do 31. decembra 2013 majú byť predmetom postúpenia na poverenú osobu, teda už nepôjde o pohľadávky štátu a nebudú predmetom tohto registra. Vzhľadom na posun termínu postupovania pohľadávok štátu na poverenú osobu by bol správca povinný zverejniť údaje o dlžníkovi a pohľadávke štátu v centrálnom registri. Vychádzajúc z pôvodného určenia centrálneho registra, ako aj veľkého množstva „starých“ pohľadávok štátu, sa z hľadiska administratívnej náročnosti a zaťaženia funkcií centrálneho registra javí takýto postup ako neopodstatnený.

bod 16 §
V súvislosti s rekodifikáciou predpisov v oblasti súdneho konania sa v súlade so Správnym súdnym poriadkom upravuje pojem „súd“ na pojem „správny súd“.

čl. III
(zákon č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)

čl. III bod 1 §
Precizuje sa okruh pohľadávok štátu, na ktoré sa zákon o pohľadávkach štátu vôbec nevzťahuje. Z dôvodov špecifických podmienok vyplývajúcich z legislatívy Európskej únie sa tento zákon nebude aplikovať na správu pohľadávok štátu, ktoré vznikajú v rámci realizácie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie činnosťou certifikačného orgánu, ktorým je všeobecne Ministerstvo financií Slovenskej republiky a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v prípade Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD). Takisto sa tento zákon nebude vzťahovať na pohľadávky štátu v správe Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky ako orgánu finančného riadenia Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka, ak ide o pohľadávky štátu, ktoré orgán finančného riadenia eviduje voči Európskej komisii. Postavenie certifikačného orgánu alebo orgánu finančného riadenia Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka ako správcu pohľadávky štátu vyplýva z § 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, podľa ktorého štátna rozpočtová organizácia je len správcom majetku …

čl. III bod 2 §
Niektoré pohľadávky štátu, ktoré vznikajú v rámci realizácie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, majú z dôvodu zabezpečenia osobitného prístupu na základe požiadaviek právne záväzných aktov Európskej únie odlišný spôsob ich správy upravený zákonom č. 528/208 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov alebo zákonom č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ide predovšetkým o pohľadávky štátu v správe riadiaceho orgánu v pozícií poskytovateľa voči prijímateľovi, prípadne voči partnerovi, ak je účastníkom zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku spoločne s prijímateľom, resp. pohľadávky štátu vzniknuté pri rozhodovacej činnosti Úradu vládneho auditu alebo Pôdohospodárskej platobnej agentúry voči týmto subjektom. Na správu týchto pohľadávok štátu sa vzťahujú len niektoré ustanovenia zákona o pohľadávkach štátu, ktorých rozsah definuje navrhnutý § 3 ods. 4. Na ďalšie pohľadávky štátu, ktoré vznikajú v rámci implementácie projektov, ale nie sú uvedené …

čl. III bod 3 a 4 §
V súvislosti s prijatím zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov je potrebné aktualizovať kompetentný orgán vládneho auditu. Zároveň sa vypúšťa poznámka pod čiarou, ktorá odkazuje na starú právnu úpravu.

čl. III bod 5 §
Nadväzne na precizovanie okruhu pohľadávok štátu, na ktoré sa vzťahuje zákon o pohľadávkach štátu, sa vypúšťa ustanovenie, ktoré upravovalo výnimky z negatívneho vymedzenia predmetu zákona pre špecifické druhy pohľadávok štátu, ktoré vznikli z realizácie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie.

čl. III bod 6
V súvislosti s navrhovanými zmenami v bodoch 1 a 2 vznikne niektorým správcom pohľadávok štátu z realizácie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie povinnosť zverejňovať údaje o dlžníkoch v centrálnom registri splatných pohľadávok štátu. Preto sa navrhuje upraviť pre týchto správcov lehotu vzniku povinnosti zverejniť zákonom ustanovené údaje v tomto registri. Navrhuje sa, (rovnako ako v prípade iných pohľadávok štátu) sa táto povinnosť týka len tých pohľadávok, ktoré vznikli najskôr 1. januára 2014 a súčasne nie sú predmetom dohody o splátkach alebo dohody o odklade platenia podľa § 28a zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov a § 45 zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Pohľadávkami štátu, ktoré podliehajú evidencii v registri podľa tohto bodu, sú pohľadávky štátu z realizácie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, na ktoré …

čl. IV
Novelizuje sa zákon č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Uvedená zmena súvisí s kompetenciami ministerstva financií a Úradu vládneho auditu podľa zákona č. 357/2015 Z. z.