Zákon č. 343/2007 Z. z. Zákon o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (audiovizuálny zákon)

Navrhovaná právna úprava reaguje na vývoj informačnej spoločnosti, ktorý sa dotýka audiovízie a kinematografie.
Predmet úpravy možno rozdeliť do piatich základných okruhov:
povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri výrobe, verejnom šírení a evidencii audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckých výkonov a multimediálnych diel,
vytvorenie jednotného systému označovania na ochranu maloletých,
postavenie, pôsobnosť a organizáciu Slovenského filmového ústavu,
zabezpečenie ochrany audiovizuálneho dedičstva a
vymedzenie postavenia nezávislého producenta.
Úprava povinností subjektov pôsobiacich v oblasti audiovízie vychádza z platnej právnej úpravy. Jednotlivé povinnosti sa však precizujú a dopĺňajú o povinnosti súvisiace s ochranou audiovizuálneho dedičstva, ide najmä o vytvorenie zoznamu slovenských audiovizuálnych diel, zoznamu slovenských zvukových záznamov umeleckých výkonov a zoznamu slovenských multimediálnych diel, povinnosť označovania audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckých výkonov a multimediálnych diel povinnými údajmi, povinnosti súvisiace s uvádzaním a uverejňovaním reklamy a pod.
Zavedenie informačnej povinnosti o začatí a ukončení vykonávania činnosti v oblasti audiovízie vychádza nielen z rozhodnutia Rady 1999/297/EC z 26. apríla 1999, ktorým sa zriaďuje štatisticko-informačná štruktúra európskeho spoločenstva, vzťahujúceho sa na odvetvia audiovízie a príbuzných sektorov, ktoré malo za úlohu zabezpečiť kompletnú štatistiku v audiovizuálnom sektore ako prioritu pre obdobie 1998 do 2002, ale aj zo samotnej požiadavky Slovenskej republiky, ktorá pri nastavení dostatočnej finančnej pomoci a podpory do oblasti audiovízie musí vychádzať z čo najpresnejších štatistických ukazovateľov. V nadväznosti na medzinárodný aspekt audiovizuálneho a kinematografického priemyslu a jeho podporu aj zo strany Európskej únie a Rady Európy nadobúda takáto informačná povinnosť širšie súvislosti. Uvedená povinnosť sa týka výrobcov slovenských audiovizuálnych diel, výrobcov slovenských zvukových záznamov umeleckých výkonov, výrobcov slovenských multimediálnych diel, distributérov audiovizuálnych diel, distributérov zvukových záznamov umeleckého výkonu, distributérov multimediálnych diel, prevádzkovateľov mediaték, prevádzkovateľov audiovizuálnych technických zariadení, prevádzkovateľov videopožičovní a prevádzkovateľov počítačových herní.
Požiadavka spoločnosti na zabezpečenie zvýšenej kontroly auditívnych a audiovizuálnych obsahov nie je nová. Deklarovanie práva dieťaťa na ochranu pred nevhodným obsahom vyplýva z najširšie koncipovanej normy medzinárodného práva vo vzťahu k deťom - Dohovoru o právach dieťaťa, ako aj odporúčania Výboru ministrov RE č. R (97) 19 z 30. októbra 1997 o zobrazovaní násilia v elektronických médiách, odporúčania Rady 98/560/ES z 24. septembra 1998 o rozvoji konkurencieschopnosti európskeho priemyslu audiovizuálnych a informačných služieb prostredníctvom podpory národných rámcov zameraných na dosiahnutie porovnateľnej a efektívnej úrovne ochrany neplnoletých a ľudskej dôstojnosti.
Aj Národná rada Slovenskej republiky vo svojom Vyhlásení o deťoch a mládeži zo 4. septembra 2001 č. 1542 deklarovala, že deti majú byť chránené pred všetkými formami násilia, sexuálneho zneužívania a telesného trestania vrátane ochrany pred zobrazovaním násilia a pornografie v médiách a na internete.
Problematikou potreby prevencie pred agresívnosťou v médiách a iných obsahoch prístupných maloletým sa vzhľadom na z toho vyplývajúce patologické javy v spoločnosti zaoberá aj Slovenská akadémia vied, UNICEF či iné vedecké inštitúcie alebo občianske združenia zaoberajúce sa ochranou maloletých, ktoré opakovane upozorňujú na potrebu legislatívneho riešenia ochrany maloletých pred nevhodným obsahom.
Ochrane maloletých sa v tejto oblasti venuje zvýšená pozornosť aj v iných krajinách a existuje trend legislatívne ju podchytiť a doplniť tak samoregulačné mechanizmy, ktoré suplovali reguláciu v tejto oblasti (napr. nemecký zákon na ochranu maloletých z 1 apríla 2003 a Freiwillige Selbstkontrolle der Filmwirtschaft (FSK). Hlavne v oblasti označovania softwaru vzniklo viacero samoregulačných systémov, napr. Unterhaltungssoftware Selbstkontolle (USK), Pan European Games Information (PEGI), ktoré sa používajú aj na území Slovenskej republiky, avšak nejednotne a len v predajnej sieti, pričom máloktorý kupujúci aj vie, čo jednotlivé označenie znamená. V oblasti počítačových hier je pritom systém PEGI podporovaný organizáciami ako Entertainment and Leisure Software Publisher Association, Interactive Software Federation of Europe a tiež Netherlands Institute for the Classification of Audiovisual Media.
V súčasnosti je v Slovenskej republike právne zabezpečená ochrana maloletých len v oblasti vysielania. Vytvorenie jednotného systému označovania programov Radou pre vysielanie a retransmisiu bol významným krokom vpred v zabezpečovaní práva dieťaťa byť chránené pred vplyvmi, ktoré poškodzujú jeho blaho tak, ako to vyplýva z Charty práv dieťaťa (OSN 1959). Nedostatočným však na tomto systéme je, že je záväzný len pre vysielateľov a samotný systém označovania nie je vžitý v spoločnosti, o čom svedčí aj prieskum verejnej mienky uskutočnený v novembri 2003, podľa ktorého až 76 % opýtaných si myslí, že je potrebné označovať programy a až 78 % si myslí, že označovanie uľahčuje výber rodičov a vychovávateľov, naproti tomu len 36 % opýtaných berie toto označovanie do úvahy. Uvedené súvisí najmä s nízkou informovanosťou verejnosti, obmedzeným okruhom použitia, ako aj so samotnou záväznosťou jednotného systému označovania ako právneho dokumentu a jeho právnej sily.
Navrhovaná právna úprava odstraňuje nedostatky súčasnej úpravy a vytvára jednotný systém označovania na ochranu maloletých ako všeobecne záväzný právny predpis, ktorý budú uplatňovať všetky subjekty pôsobiace v oblasti audiovízie a kinematografie, vrátane vysielateľov. Systém grafického označovania bude informovať rodičov, vychovávateľov ale aj samotných maloletých, či tretie osoby o neprístupnosti, nevhodnosti a vhodnosti audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckého výkonu, multimediálnych diel a programov televíznej programovej služby pre vekovú skupinu maloletých do 7, 12, 15 a 18 rokov. Zároveň sa ustanovuje aj osobitná kategória audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckého výkonu a multimediálnych diel určených len dospelým na ktoré sa vzťahujú osobitné podmienky označovania a predaja.
V súvislosti s jednotným systémom označovania sa splnomocňuje Ministerstvo kultúry SR na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu; na jeho príprave by sa mala zúčastňovať medzirezortná a profesijná odborná komisia, v ktorej by mala byť zastúpená aj Rada pre vysielanie a retransmisiu, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstvo vnútra SR a ďalšie odborné a profesijné organizácie z regulovanej oblasti ako aj organizácie zaoberajúce sa ochranou detí.
Úprava postavenia úloh a činností Slovenského filmového ústavu si vyžiadala predovšetkým potreba inštitucionalizovania zákonného depozitára fondu audiovizuálneho dedičstva. Samotná úprava reflektuje na Slovenský filmový ústav, ktorý je už dnes významnou inštitúciou propagácie a ochrany audiovizuálneho dedičstva Slovenskej republiky, ale aj stabilným partnerom na medzinárodnom poli audiovizuálnej a kinematografickej kultúry.
Navrhovaná právna úprava komplexne upravuje jednotlivé úlohy a činnosti, ktoré filmový ústav už vykonáva aj dnes, a zároveň ustanovuje niektoré nové činnosti súvisiace s navrhovanou komplexnosťou úpravy v oblasti audiovízie.
Požiadavka zabezpečenia ochrany audiovizuálneho dedičstva Slovenskej republiky vznikla najmä zo samotnej podstaty audiovizuálnych diel, ktoré sú súborom dokumentujúcim minulosť Slovenskej republiky, ako aj vznik a vývoj slovenskej audiovízie a kinematografie. Slovenská republika deklarovala záujem na ochrane svojho audiovizuálneho dedičstva ako súčasti európskeho audiovizuálneho dedičstva podpísaním Európskeho dohovoru o ochrane audiovizuálneho dedičstva a jeho Protokolu o ochrane televíznej produkcie z 8. novembra 2001, ako aj riadnym členstvom Slovenskej republiky vo FIAF.
Ochrana audiovizuálnych diel, ako súčasti kultúrneho dedičstva, je zakotvená aj v Deklarácii Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane kultúrneho dedičstva z 28. februára 2001 č. 1292. Vláda SR schválila uznesením č. 311/2002 z 27. marca 2002 návrh opatrení na realizáciu zámerov Deklarácie NR SR o ochrane kultúrneho dedičstva, v ktorom sú zakotvené úlohy ochrany audiovizuálneho dedičstva Slovenskej republiky, ďalším uznesením č. 663/2003 zo 16. júla 2003 vláda SR schválila návrh opatrení na zabezpečenie úloh súvisiacich s podpísaním Európskeho dohovoru o ochrane audiovizuálneho dedičstva a jeho Protokolu o ochrane televíznej produkcie. Uznesením č. 441/2006 zo 17. mája 2006 vlády SR schválila projektu systematickej obnovy audiovizuálneho dedičstva SR s cieľom záchrany kinematografických a audiovizuálnych diel a ich postupného sprístupňovania verejnosti.
Ochrana audiovizuálneho dedičstva Slovenskej republiky je tak obdobne ako ochrana maloletých vyzretou problematikou spoločnosti, ktorá reflektuje jej reálny stav.
Navrhovaná právna úprava v nadväznosti na Európsky dohovor o ochrane audiovizuálneho dedičstva ustanovuje zložky fondu audiovizuálneho dedičstva, zákonných depozitárov, dobrovoľných depozitárov a depozitnú povinnosť.
Navrhovaná právna úprava s ohľadom na citlivo vnímanú problematiku tzv. nezávislého producenta ustanovuje aj podmienky jeho postavenia a register nezávislých producentov.
K navrhovanej právnej úprave sa v rámci medzirezortného pripomienkového konania vyjadrilo aj Ministerstvo financií Slovenskej republiky listom z 20. decembra 2006 č. MF/28030/2006-81 a následne v rámci uskutočneného rozporového konania 9. januára 2007, sa po zapracovaní pripomienok stotožnilo s vplyvom na verejné financie tak, ako je uvedený v doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.
Predložený návrh právnej úpravy je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými záväzkami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jeho prijatím sa nezakladá zvýšený nárok na štátny rozpočet a ani sa nepredpokladajú negatívne dopady na zamestnanosť, podnikateľské prostredie ani na stav životného prostredia. Navrhovaný zákon je kompatibilný s právom EÚ/ES.
DOLOŽKA
finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie
1. Odhad vplyvu na verejné financie a zamestnanosť
Navrhovaná právna úprava bude mať vplyv na verejné financie, keďže predpokladá zvýšenie nákladov obcí súvisiacich s výkonom originálnej pôsobnosti a zároveň možno predpokladať do rozpočtov obcí aj príjem z pokút. S ohľadom na výšku týchto nákladov sa však nepredpokladá priamy vplyv na výdavky štátneho rozpočtu. V súvislosti s vytvorením inštitútu zákonného depozitára sa v roku 2007 a ani v troch nasledujúcich rokoch nepredpokladá negatívny vplyv na štátny rozpočet oproti roku 2006. Realizácia navrhovanej právnej úpravy bude zabezpečená v rámci schválených limitov výdavkov kapitoly Ministerstva kultúry SR.
Navrhovaná právna úprava ustanovuje originálnu pôsobnosť obcí vo vzťahu k povinnosti prevádzkovateľov technických zariadení, videopožičovní a počítačových herní oznamovať obciam, v ktorých zriaďujú prevádzku, začatie a ukončenie činnosti v oblasti audiovízie a bude mať vplyv na rozpočet obce. Pri výpočte predpokladaných nákladov na rozpočet obce možno vychádzať z nasledujúceho:
zoznam subjektov vykonávajúcich činnosti v oblasti audiovízie vedie ministerstvo;
prevádzkovatelia technických zariadení (kín), videopožičovní a počítačových herní sú povinní zákonom určené údaje v ustanovenej lehote oznámiť obci v ktorej si zriadia prevádzku – obec je povinná tieto údaje oznámiť ministerstvu najneskôr do 15. januára nasledujúceho roka, obec oznamuje len zmeny v hlásených údajoch a vo forme, ktorú si vzhľadom na počet ohlásení zvolí (napr. e-mailovú, telefonickú, poštou)
na území SR sa podľa štatistických údajov za rok 2004 nachádza:
- videopožičovní a DVD požičovní – 2621;
- kín, filmových klubov - 366;
v novembri 2007 má SR 2891 obcí, z toho 138 miest;
v priemere sa dá počítať s jedným kinom na 15 tis. obyvateľov a s jednou videopožičovňou na 2 tis. obyvateľov; podľa odhadu návratnosti investícií sa dá počítať s jednou počítačovou herňou na 10 tis. obyvateľov a jednou videopožičovňou na 5 tis. obyvateľov;
náklady obce súvisiace s evidenciou sa budú týkať personálnych nákladov na evidenciu ohlásení a ich spracovanie a náklady súvisiace s odoslaním údajov na ministerstvo. Vychádzajúc zo štatistických ukazovateľov sa väčšina ohlásení bude týkať miest, ktoré už majú internetové pripojenie. V prípade, že ministerstvo kultúry pripraví elektronickú databázu, ktorú budú môcť obce/mestá priamo upravovať, materiálne náklady na odoslanie údajov budú minimálne. Pri predpokladanom počte 5 tis. - požičovní, kín a počítačových herní, súhrnnej časovej náročnosti 30 min. na evidenciu a spracovanie údajov, počítajúc s dvomi ohláseniami v roku, vychádza časová náročnosť na 2 000 hod., t.j. jedna osoba na rok pre 2891 obcí - pri kalkulácií 50Sk/hod vychádzajú náklady na jednu obec cca 35 Sk.
Navrhovaná právna úprava predpokladá ročné náklady pre všetky obce na úrovni 100 tis. Sk, t.j. cca 35 Sk za rok pre jednu obec, umožňuje však obci v rámci výkonu tejto povinnosti maximálne efektívne správanie sa z hľadiska nákladovosti. Navrhovaná právna úprava ustanovuje obci aj novú kompetenciu ako orgánu dohľadu a s tým súvisiaci možný príjem z pokút do rozpočtu obce za nesplnenie si ohlasovacej povinnosti.
Navrhovaná úprava nebude mať negatívny vplyv na zamestnanosť.
2. Odhad vplyvu na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb
Navrhovaná právna úprava komplexnejšie a precíznejšie upravuje povinnosti osôb podnikajúcich, prípadne inak pôsobiacich v oblasti audiovízie. Novým prvkov je zavedenie jednotného systému označovania na ochranu maloletých, ktorý bude mať pozitívny vplyv na verejnosť, pričom povinnosti viažuce sa k nemu nie sú neprimerané. Navrhované povinnosti vyplývajú z už zavedenej praxe a nepredstavujú neprimeranú záťaž na hospodárenie podnikateľskej sféry, iných právnických osôb a obyvateľstva, sú štandardne vyžadované aj v iných krajinách EÚ/ES a slúžia na stabilizáciu predmetnej oblasti a získavanie informácií pre investičné, hospodárske, sociálne prípadne iné stimuly spoločnosti do predmetnej oblasti.
3. Odhad vplyvu na životné prostredie
Navrhovaná právna úprava nebude mať vplyv na životné prostredie.
4. Odhad vplyvu na podnikateľské prostredie
Povinnosti vyplývajúce z navrhovanej právnej úpravy pre podnikateľov v oblasti médií a audiovízie sú primerané k cieľu a štandardne vyžadujúce. Povinnosti sú nastavené tak, aby administratívne čo najmenej zaťažovali podnikateľské prostredie pri maximálnom efekte využitia informácií najmä v kontexte prípravy systému priebežnej podpory tohto odvetvia. Povinnosti súvisiace so zavedením a dodržiavaním jednotného systému označovania na ochranu maloletých sú limitované na nevyhnutné úkony zabezpečujúce dostatočný štandard ochrany maloletých v SR. Navrhovaná právna úprava tak nebude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.
DOLOŽKA
zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev
a právom Európskej únie
1. Predkladateľ právneho predpisu:
vláda Slovenskej republiky.
2. Názov návrhu právneho predpisu:
Zákon o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (audiovizuálny zákon).
3. Problematika návrhu právneho predpisu:
je upravená v práve Európskych spoločenstiev - v primárnom práve v čl. 151 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení, v sekundárnom práve v odporúčaní Rady 98/560/ES z 24. septembra 1998 o rozvoji konkurencieschopnosti európskeho priemyslu audiovizuálnych a informačných služieb prostredníctvom podpory národných rámcov zameraných na dosiahnutie porovnateľnej a efektívnej úrovne ochrany neplnoletých a ľudskej dôstojnosti (Ú.v. ES L 270, 7.10. 1998 s. 0048 - 0055),
nie je upravená v práve Európskej únie,
nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.
4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:
prijatie tohto návrhu zákona je plnením záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii (najmä článku 2, 53 a 54);
v rámci Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nebolo v danej oblasti dohodnuté žiadne prechodné obdobie;
z gestorstva smerníc nevyplýva pre Slovenskú republiku v tejto oblasti žiadna povinnosť transponovať smernicu;
v danej oblasti nebolo začaté konanie proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení;
oblasť neupravuje žiada smernica.
5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:
Vzhľadom na vnútroštátny charakter upravovanej problematiky je bezpredmetné vyjadrovanie stupňa zlučiteľnosti návrhu zákona s právom EÚ/ES.
6. Gestor (spolupracujúce rezorty):
Ministerstvo kultúry SR.

čl. I
K Prvej časti návrhu (§ 1 a 2) V návrhu úvodných ustanovení sa vymedzuje predmet zákona, vecná pôsobnosť zákona a v § 2 sa vymedzujú základné všeobecné pojmy.

čl. I § 1 §
Návrh upravuje povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pôsobiacich v oblasti audiovízie a kinematografie, a to pri výrobe, verejnom šírení a evidencii audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckých výkonov a multimediálnych diel. Návrh ďalej upravuje postavenie nezávislého producenta, postavenie, pôsobnosť, úlohy a činnosti Slovenského filmového ústavu (ďalej len „filmový ústav“) a podmienky ochrany audiovizuálneho dedičstva Slovenskej republiky (ďalej len „audiovizuálne dedičstvo“). Vymedzuje sa vecná pôsobnosť zákona, a to pozitívne na audiovizuálne dielo, zvukový záznam slovesného diela alebo hudobného diela (ďalej len „zvukový záznam umeleckého výkonu“) a na multimediálne dielo, ktoré sú verejne šírené na území Slovenskej republiky rozširovaním na akomkoľvek nosiči alebo odplatným sprístupňovaním verejnosti z územia Slovenskej republiky; pri audiovizuálnom diele môže byť verejne šírené aj prostredníctvom audiovizuálneho predstavenia. Návrh vymedzuje vecnú pôsobnosť aj negatívne v prípade, že audiovizuálne dielo, zvukový záznam umeleckého výkonu a multimediálne dielo je reklamou, inzerciou alebo pôvodným doplnkovým vysielaním programovej služby, alebo je vytvorené výlučne na účely televízneho vysielania a je verejne šírené iba prostredníctvom …

čl. I § 2 §
Navrhované ustanovenia vymedzujú základné pojmy vo všeobecnosti. V odseku 1 sa vymedzuje slovenské audiovizuálne dielo. Audiovizuálne dielo je v zmysle zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) dielo, ktoré je vnímateľné prostredníctvom technického zariadenia ako rad súvisiacich obrazov, či už sprevádzaných zvukom alebo nie, ak je určené na uvádzanie na verejnosti. Definícia slovenského audiovizuálneho diela vychádza z ius loci výrobcu audiovizuálneho diela, z Európskeho dohovoru o filmovej koprodukcii, z krajiny pôvodu diela, z možnosti financovania výroby audiovizuálneho diela z verejných zdrojov Slovenskej republiky, ako aj z vôle výrobcu audiovizuálneho diela. Zároveň sa ustanovujú podmienky pre určenie koprodukcie, a to prostredníctvom splnenia podmienky podielu investícií a technickej alebo umeleckej účasti na výrobe pôvodného audiovizuálneho diela vo výške najmenej 20 % celkových nákladov pri dvojstrannej koprodukcii alebo najmenej 10 % celkových nákladov pri mnohostrannej koprodukcii. Pojem pôvodné audiovizuálne dielo je zaužívané v praxi, pričom vychádza z určenia krajiny pôvodu diela, avšak v súčasnosti …

čl. I § 3 §
Ministerstvo vedie zoznam slovenských audiovizuálnych diel ako verejne prístupnú evidenciu, ktorá obsahuje základné informačné údaje o audiovizuálnom diele získané zo žiadosti o evidenciu slovenského audiovizuálneho diela.

čl. I § 4 §
Žiadosť o evidenciu slovenského audiovizuálneho diela obsahuje identifikačné údaje o audiovizuálnom diele a jeho výrobcovi. Žiadosť obsahuje aj krajinu pôvodu a rok dokončenia diela, za dokončenie diela sa považuje moment vyhotovenia originálneho nosiča tohto diela, tzv. mastra. Návrh predpokladá, že slovenským audiovizuálnym dielam bude prideľované medzinárodné štandardné číslo audiovizuálnych diel (ISAN), v prípade, že toto číslo bude mať byť pridelené, tak bude aj povinnou náležitosťou žiadosti o evidenciu audiovizuálneho diela. Súčasťou žiadosti bude aj informácia o predpokladanom začiatku a spôsobe verejného šírenia slovenského audiovizuálneho diela, ako aj koprodukčné podiely.

čl. I § 5 §
Ministerstvo vykonáva evidenciu slovenského audiovizuálneho diela zápisom do zoznamu slovenských audiovizuálnych diel na základe žiadosti o evidenciu výrobcu audiovizuálneho diela, ktorý slovenské audiovizuálne dielo vyrobil. Výrobca je povinný požiadať o zápis do zoznamu najneskôr 30 dní pred začatím verejného šírenia slovenského audiovizuálneho diela, v prípade, že by výrobca podal žiadosť v lehote kratšej, vystavuje sa riziku, že ministerstvo nebude schopné rozhodnúť ešte pred verejným šírením diela. Ministerstvo vykoná zápis do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti, ktorá obsahuje všetky požadované náležitosti podľa § 4. Ak výrobca slovenského audiovizuálneho diela nepredloží žiadosť o zápis slovenského audiovizuálneho diela, ktorá obsahuje všetky náležitosti ministerstvo ho vyzve, aby ich predložil v lehote nie kratšej ako päť pracovných dní, ak ani v stanovenej lehote nebude žiadosť predložená v súlade so zákonom ministerstvo slovenské audiovizuálne dielo do zoznamu nezapíše a evidenčné číslo nepridelí. O tejto skutočnosti musí byť výrobca slovenského audiovizuálneho diela poučený. Šírenie audiovizuálneho diela bez evidenčného čísla je zo strany ministerstva sankcionovateľné. Zmenu zápisu …

čl. I § 6 §
Ministerstvo vedie zoznam slovenských zvukových záznamov umeleckých výkonov ako verejne prístupnú evidenciu, ktorá obsahuje základné informačné údaje o zvukovom zázname umeleckého výkonu získané zo žiadosti o evidenciu slovenského zvukového záznamu umeleckého výkonu.

čl. I § 7 §
Ministerstvo vykonáva evidenciu slovenského zvukového záznamu umeleckého výkonu zápisom do zoznamu slovenských zvukových záznamov umeleckých výkonov na základe žiadosti o evidenciu výrobcu zvukového záznamu umeleckého výkonu, ktorý slovenský zvukový záznam umeleckého výkonu vyrobil. Žiadosť o evidenciu slovenského zvukového záznamu umeleckého výkonu obsahuje obdobné údaje ako žiadosť o evidenciu slovenského audiovizuálneho diela. Taktiež sa predpokladá pridelenie medzinárodného štandardného čísla hudobniny (ISMN), ktoré má prideľovať ako národná agentúra Slovenská národná knižnica. Na postup pri evidencii slovenských zvukových záznamov umeleckých výkonov sa primerane vzťahuje postup pri evidencii slovenských audiovizuálnych diel.

čl. I § 8 §
Ministerstvo vedie zoznam slovenských multimediálnych diel ako verejne prístupnú evidenciu, ktorá obsahuje základné informačné údaje o multimediálnom diele získané zo žiadosti o evidenciu slovenského multimediálneho diela.

čl. I § 9 §
Ministerstvo vykonáva evidenciu slovenského multimediálneho diela zápisom do zoznamu slovenských multimediálnych diel na základe žiadosti o evidenciu výrobcu multimediálneho diela, ktorý multimediálne dielo vyrobil. Žiadosť o evidenciu slovenského multimediálneho diela obsahuje obdobné údaje ako žiadosť o evidenciu slovenského audiovizuálneho diela. Na postup pri evidencii slovenského multimediálneho diela sa primerane vzťahuje postup pri evidencii slovenských audiovizuálnych diel.

čl. I § 10 §
Vymedzuje sa zoznam osôb pôsobiacich v audiovízii Ide o verejne prístupnú evidenciu osôb vykonávajúcich činnosti v oblasti audiovízie na území Slovenskej republiky, ktorú tvorí zoznam výrobcov slovenských audiovizuálnych diel, výrobcov slovenských zvukových záznamov umeleckého výkonu vrátane výrobcov dabingu, výrobcov slovenských multimediálnych diel, distributérov audiovizuálnych diel, distributérov zvukových záznam umeleckého výkonu, distributérov multimediálnych diel, osôb zabezpečujúcich postprodukciu audiovizuálnych diel (poskytujúcich technologické a odborné služby určené pre výrobu audiovizuálnych diel), prevádzkovateľov mediaték, prevádzkovateľov audiovizuálnych technických zariadení – bez/so stálym kinom alebo prevádzkarňou, prevádzkovateľov videopožičovní, prevádzkovateľov počítačových herní. Zoznam vedie ministerstvo a obsahuje aj register nezávislých producentov.

čl. I § 11 §
Výrobcovia slovenských audiovizuálnych diel, výrobcovia slovenských zvukových záznamov umeleckých výkonov, výrobcovia slovenských multimediálnych diel, distributéri audiovizuálnych diel, distributéri zvukových záznam umeleckých výkonov, distributéri multimediálnych diel, osoby zabezpečujúce postprodukciu, prevádzkovatelia mediaték, ako aj prevádzkovatelia audiovizuálnych technických zariadení bez stáleho kina alebo inej prevádzkarne sú povinní Slovenskému filmovému ústavu v rámci oznamovacej povinnosti oznámiť začatie a ukončenie (vrátane všetkých oznamovaných zmien) vykonávania činnosti v oblasti audiovízie najneskôr do konca roku, v ktorom táto skutočnosť nastala. Takéto oznámenie obsahuje identifikáciu, názvu a sídla, obchodné meno a miesta podnikania alebo meno, priezvisko a trvalého pobytu a dátum začatia a ukončenia vykonávania činnosti v oblasti audiovízie. Prevádzkovatelia audiovizuálnych technických zariadení so stálym kinom alebo inou prevádzkarňou,, prevádzkovatelia videopožičovní a prevádzkovatelia počítačových herní sú povinní oznámiť začatie a ukončenie (vrátane všetkých oznamovaných zmien) vykonávania činnosti v oblasti audiovízie oznámením zriadenia prevádzky obci, v ktorej bola táto prevádzka zriadená do 30 dní od jej zriadenia. Takéto oznámenie obsahuje identifikáciu subjektu, názvu a sídla, obchodné meno a miesta …

čl. I § 12 §
Na zabezpečenie jednotnej aplikácie informačného systému o vhodnosti určitého auditívneho alebo audiovizuálneho obsahu sa ustanovuje Jednotný systém označovania na ochranu maloletých, ktorý predstavuje systém označovania audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckých výkonov, multimediálnych diel a programov televíznej programovej služby z hľadiska ich neprístupnosti, nevhodnosti a vhodnosti pre vekovú skupinu maloletých do 7, 12, 15 a 18 rokov. Jednotný systém označovania a podmienky jeho uplatňovania vydá ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom. Jednotný systém označovanie bude vytvárať súbor pravidiel na základe ktorých jednotlivé povinné subjekty budú aplikovať systém označovania tak, aby sa rozšíril a zefektívnil samotný systém označovania a informovania formou priraďovaných metainformácií k jednotlivým audiovizuálnym dielam, zvukovým záznamom umeleckých výkonov alebo multimediálnym dielam. Tieto informácie o obsahovej vhodnosti pre určité kategórie osôb sú určené predovšetkým rodičom, vychovávateľom, ale aj samotným maloletým. Zavedenie jednotného systému označovania v celej oblasti audiovízie, vrátane vysielania predstavuje významný krok v prevencii pred agresivitou a násilím maloletých, umožňuje identifikovať zodpovednosť rodičov a vychovávateľov maloletých a umožňuje včas odhaliť …

čl. I § 13 §
Vymedzuje sa okruh povinný osôb, ktoré sú povinné používať jednotný systém označovania; výrobca slovenského audiovizuálneho diela, výrobca slovenského zvukového záznamu umeleckého výkonu, výrobca slovenského multimediálneho diela, distributér audiovizuálneho diela, distributér zvukového záznamu umeleckého výkonu, distributér multimediálneho diela, prevádzkovateľ audiovizuálneho technického zariadenia, prevádzkovateľ videopožičovne, prevádzkovateľ počítačovej herne a prevádzkovateľ mediatéky. Jednotný systém označovania bude povinný dodržiavať aj vysielateľ oprávnený vysielať na základe zákona alebo na základe licencie; dohliadať nad dodržiavaním tejto povinnosti u vysielateľov bude Rada pre vysielanie a retransmisiu.

čl. I § 14 §
Základnou povinnosťou vo vzťahu k používaniu jednotného systému označovania je povinnosť určiť na základe klasifikácie vekovú hranicu vhodnosti pre vekovú skupinu maloletých do 7, 12, 15 alebo 18 rokov. Túto povinnosť má výrobca slovenského audiovizuálneho diela, výrobca slovenského zvukového záznamu umeleckého výkonu, výrobca slovenského multimediálneho diela, distributér audiovizuálneho diela, distributér zvukového záznamu umeleckého výkonu, distributér multimediálneho diela (okrem distribútora, ktorý distribuuje slovenské audiovizuálne dielo, zvukový záznam umeleckého výkonu alebo multimediálneho diela, ktorému vekovú hranicu vhodnosti určil jeho výrobca). Výrobcovia sú povinní určiť vekovú hranicu vhodnosti podľa klasifikácie a podmienok ustanovených vo vyhláške ministerstva. Základnou povinnosťou prevádzkovateľov audiovizuálneho technického zariadenia, videopožičovne, počítačovej herne alebo mediatéky je zabezpečiť informovanie verejnosti, resp. svojich zákazníkov o vekovej hranici vhodnosti jednotlivých audiovizuálnych diel alebo multimediálnych diel. Prevádzkovateľ audiovizuálneho technického zariadenia je povinný zabezpečiť takéto informovanie pri audiovizuálnom predstavení, prevádzkovateľ videopožičovne, počítačovej herne alebo mediatéky je povinný zabezpečiť zverejnenie vekovej hranice vhodnosti v katalógu audiovizuálnych diel prístupnom verejnosti a v priestoroch videopožičovne, počítačovej herni alebo mediatéky …

čl. I § 15 §
Ustanovuje sa generálny zákaz verejného šírenia audiovizuálneho diela určeného dospelým, ktorý by umožňoval prístup maloletých osôb k nemu; zodpovednosť nesie šíriteľ. Ide o komplementárne ustanovenie k novelizácii zákona podľa čl. V. Zavádza sa povinnosť identifikovať audiovizuálne dielo, ktoré podlieha takémuto zákazu explicitným upozornením. Na predaj, iné rozširovanie vrátane nájmu, verejného vypožičiavania alebo sprístupňovania, zvukového záznamu umeleckého výkonu alebo multimediálneho diela, ktoré sú určené len dospelým sa primerane vzťahujú ustanovenia o obmedzení prístupu k audiovizuálnemu dielu určenému len dospelým. K Štvrtej časti návrhu (§ 16 až 19) Ustanovujú sa povinnosti pri verejnom šírení audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckých výkonov a multimediálnych diel.

čl. I § 16 §
Ustanovujú sa povinné údaje, ktoré výrobca slovenského audiovizuálneho diela je povinný obligatórne uviesť na obale slovenského audiovizuálneho diela a na jeho distribučnom liste. Na nosiči slovenského audiovizuálneho diela a na každom materiáli súvisiacom so slovenským audiovizuálnym dielom určenom verejnosti je výrobca slovenského audiovizuálneho diela je povinný uviesť názov diela a vekovú hranicu prístupnosti slovenského audiovizuálneho diela podľa jednotného systému označovania. Táto povinnosť sa však nevzťahuje na nosiče určené v rámci distribúcie na premietanie v kinách, resp. používané len pri audiovizuálnom predstavení. Ďalej sa ustanovujú obligatórne údaje, ktoré musí uviesť distributér audiovizuálneho diela, ktoré nie je slovenským audiovizuálnym dielom, a to na obale distribuovaného audiovizuálneho diele a na jeho distribučnom liste, ako aj na každom nosiči audiovizuálneho diela a na každom materiáli súvisiacom s distribúciou audiovizuálneho diela určenom verejnosti. Okrem svojho názvu a sídla, obchodného mena a miesta podnikania alebo mena, priezviska a trvalého pobytu je distributér povinný vždy uviesť aj názov diela, vekovú hranicu prístupnosti diela a minutáž diela. Táto …

čl. I § 17 §
Prezumuje sa úloha distributéra kinematografického diela, ktorý distribuuje iné ako slovenské kinematografické dielo alebo kinematografické dielo v pôvodnej jazykovej úprave spĺňajúcej požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka t.j. v českom jazyku zabezpečiť slovenskú jazykovú úpravu dabingom v slovenskom jazyku alebo titulkovaním v slovenskom jazyku, avšak len pre také audiovizuálne dial, ktoré nie sú určené len na audiovizuálne predstavenie. Oproti predchádzajúcej úprave dochádza k odstráneniu diskriminácie uvádzania audiovizuálneho diela, predovšetkým kinematografického diela určeného maloletým do 12 rokov len v slovenskom dabingu. Prevádzkovateľ audiovizuálneho technického zariadenia, ktorý uvádza dielo určené maloletým do 12 rokov, ho môže uvádzať aj v pôvodnom znení, prípadne s titulkami avšak v čase vhodnom pre maloletých je povinný zabezpečiť aj audiovizuálne predstavenie určené maloletým do 12 rokov, t.j. v slovenskom dabingu. Pri posudzovaní slovného spojenia „v čase vhodnom pre maloletých“ je potrebné brať do úvahy aj napr. technické možnosti prevádzkovateľa audiovizuálneho technického zariadenia, záujem divákov a samotný čas predstavenia.

čl. I § 18 §
Ustanovujú sa povinné údaje, ktoré je výrobca slovenského zvukového záznamu umeleckého výkonu povinný obligatórne uviesť na obale, na každom nosiči slovenského zvukového záznamu umeleckého výkonu a na každom materiáli súvisiacom so slovenským zvukovým záznamom umeleckého výkonu určenom verejnosti. Explicitne sa ustanovuje povinnosť pre distributéra zvukového záznamu umeleckého výkonu, ktorý je podľa jednotného systému označovania povinný graficky označiť zvukový záznam umeleckého výkonu vekovou hranicou prístupnosti, na obale a na každom materiáli súvisiacom určenom verejnosti uvedie okrem vekovej hranici prístupnosti zvukového záznamu podľa jednotného systému označovania aj názov a sídlo, obchodné meno a miesto podnikania alebo meno, priezvisko a trvalý pobyt distributéra zvukového záznamu umeleckého výkonu.

čl. I § 19 §
Ustanovujú sa povinné údaje, ktoré je výrobca slovenského multimediálneho diela a distributér multimediálneho diela povinný obligatórne uviesť na obale slovenského multimediálneho diela, na každom nosiči slovenského multimediálneho diela a na každom materiáli súvisiacom so slovenským multimediálnym dielom určenom verejnosti. Prístup k povinným údajom o počítačovej hre je povinný zabezpečiť aj prevádzkovateľ počítačovej herne v jej priestoroch. K Piatej časti návrhu (§ 20 až 21) Návrh obsahuje pre oblasť audiovízie špeciálnu úpravu reklamy.

čl. I § 20 §
Ustanovuje sa štandardná povinnosť oddeľovania reklamy od samotného kinematografického diela, a to prevádzkovateľovi audiovizuálneho technického zariadenia, ktorý je povinný zabezpečiť, aby reklama uverejňovaná pri audiovizuálnom predstavení bola rozoznateľne a zreteľne oddelená od audiovizuálneho predstavenia zvukovo-obrazovým prostriedkom ako aj všeobecný zákaz prerušovania audiovizuálneho predstavenia reklamou. Navrhovaná úprava pri audiovizuálnom predstavení určenom maloletým do 12 rokov explicitne zakazuje vymedzené druhy reklamy, ako aj reklamu na audiovizuálne diela nevhodné pre určenú vekovú skupinu maloletých.

čl. I § 21 §
Povinnosti týkajúce sa reklamy sa upravujú aj vo vzťahu k distributérovi audiovizuálneho diela a distributérovi multimediálneho diela. K Šiestej časti návrhu (§ 22 až 30)

čl. I § 22 §
Ustanovujú sa filmový ústav ako príspevková organizácia štátu so sídlom v Bratislave.

čl. I § 23 §
Úlohami filmového ústavu je podieľať sa na uchovávaní, ochrane a obnove, odbornom spracovaní a zveľaďovaní audiovizuálneho dedičstva ako súčasti kultúrneho bohatstva Slovenskej republiky a umožniť prístup verejnosti k nemu. Základnou úlohou filmového ústavu je aj spracovávať a šíriť poznatky z oblasti audiovizuálneho umenia osobitne filmového umenia a kinematografickej kultúry Slovenskej republiky.

čl. I § 24 §
Vymedzujú sa činnosti filmového ústavu, v oblasti ochrany audiovizuálneho dedičstva, výskumnej a vzdelávacej inštitúcie v oblasti audiovízie a kinematografie. Ochrana, odborné spracovávanie, ošetrovanie a sprístupňovanie kinematografického kultúrneho dedičstva je primárnym poslaním a činnosťou Slovenského filmového ústavu aj v zmysle jeho zriaďovacej listiny. Národný filmový archív ako organizačná zložka filmového ústavu sústreďuje, uchováva a odborne spracúva zbierky filmových materiálov (originálne materiály i kópie) k takmer štyrom stovkám slovenských celovečerných hraných filmov a viac ako trom tisícom krátkometrážnych dokumentárnych, spravodajských, animovaných a vzdelávacích filmov, filmových periodík, historických filmových materiálov a fragmentov spred roku 1945, ako aj 73 unikátnych titulov z produkcie spoločnosti Školfilm. Celkový počet filmových titulov v zbierkach je viac ako 12 500 diel, ku ktorým filmový ústav archivuje nielen filmové kópie (resp. originálne materiály pri slovenských filmoch), ale aj dokumentačné a ďalšie sprievodné materiály. Filmový ústav sa navrhuje aj na národnú agentúru pre medzinárodné štandardné číslovanie audiovizuálnych diel (ISAN). V odseku 2 sa upravujú úlohy, ktoré filmovému ústavu vyplývajú z …

čl. I § 25 §
S ohľadom na základné úlohy filmového ústavu a osobitosti spojené s funkciou filmového ústavu ako zákonného depozitára vymedzuje sa pôsobnosť filmového ústavu v oblasti ochrany audiovizuálneho dedičstva. Filmový ústav ako odborný garant bude metodicky usmerňovať ďalších depozitárov, ako aj posudzovať audiovizuálnu hodnotu určitým kategóriám audiovizuálií.

čl. I § 26 §
Vymedzujú sa orgány filmového ústavu. Štatutárnym zástupcom filmového ústavu je generálny riaditeľ. Reprezentatívnym a dozorným orgánom aj z hľadiska odbornej verejnosti nad činnosťou filmového ústavu je rada.

čl. I § 27 §
Upravuje postavenie, podmienky funkcie a úlohy generálneho riaditeľa. Generálny riaditeľ vykonáva prácu vo verejnom záujme a je volený radou filmového ústavu na základe verejného vypočutia. Funkčné obdobie generálneho riaditeľa je päť rokov, avšak možno ho zvoliť aj opätovne, najviac však na dve po sebe idúce funkčné obdobia.

čl. I § 28 §
Vytvorenie rady filmového ústavu umožní zaviesť nový prvok v manažmente kultúry. Ide o zabezpečenie oddelenia priameho politického vplyvu štátneho výkonného orgánu na štatutárneho zástupcu inštitúcie v oblasti kultúry, avšak neznamená to stratu kontroly nad činnosťou a etátny zásah v prípade nečinnosti samotnej inštitúcie, resp. neplnení zákonom ustanovených úloh. Vytvorenie takéhoto prvku v rámci orgánov deklaruje a umožňuje zároveň previazanie súkromného prostredia audiovízie a kinematografie so štátnou inštitúciou. Zodpovednosť za vývoj v tejto oblasti tak bude záležať aj od odbornej verejnosti. Rada filmového ústavu má 5 členov s funkčným obdobím člena rady je 3 roky a s možnosťou opätovného vymenovania. štyroch členov rady filmového ústavu menuje minister kultúry Slovenskej republiky z odborníkov v oblasti audiovízie a kinematografie a s prihliadnutím na reprezentatívne zloženie rady filmového ústavu. Jedného člena rady si volia zamestnanci filmového ústavu s pomedzi seba, členom rady však nemôže byť generálny riaditeľ filmového ústavu.

čl. I § 29 §
Systém navrhnutých orgánov filmového ústavu si vyžaduje ich dôslednejšiu úpravu nezávislú od rozhodovania generálneho riaditeľa. Podrobnosti o jednotlivých orgánoch tak upraví štatút filmového ústavu vydaný ministrom kultúry SR. Organizáciu filmového ústavu zas upraví organizačný poriadok vydaný generálnym riaditeľom filmového ústavu. Organizačné jednotky filmového ústavu nemajú právnu subjektivitu. Zamestnanci úradu vykonávajú práce vo verejnom záujme, a na ich platové pomery sa vzťahujú pravidlá odmeňovania niektorých zamestnancov pri výkone prác vo verejnom záujme.

čl. I § 30 §
Filmový ústav môže podnikať len v oblastiach súvisiacich s jeho úlohami a činnosťami. Osobitne sa upravuje nakladanie s majetkom štátu, ktorý je súčasťou audiovizuálneho dedičstva, pričom pri zabezpečení, súčasti určených audiovizuálnych diel na audiovizuálnom dedičstve, sa umožňuje filmovému ústavu flexibilne nakladať s nosičmi/kópiami, ktoré môžu zabezpečiť na druhej strane napr. propagáciu slovenského audiovizuálneho dedičstva. K Siedmej časti návrhu (§ 31 až 36) Upravuje sa ochrana audiovizuálneho dedičstva Slovenskej republiky.

čl. I § 31 §
Návrh ustanovuje audiovizuálne dedičstvo ako súčasť kultúrneho dedičstva.

čl. I § 32 §
Fond audiovizuálneho dedičstva tvoria audiovizuálie a všetky sprievodné dokumenty súvisiace s výrobou, distribúciou alebo uvádzaním na verejnosti audiovizuálneho diela, zvukového záznamu alebo zvukovo-obrazového záznamu, ktoré sú audiovizuáliou. Návrh ustanovuje obligatórny vznik a fakultatívny vznik audiovizuálie. Obligatórne sa audiovizuáliou stáva slovenské kinematografické dielo, slovenské audiovizuálne dielo rozširované distributérom audiovizuálneho diela, slovenské audiovizuálne dielo, ktoré je programom televíznej programovej služby a nie je spravodajským, politicko-publicistickým, zábavným, hudobným alebo hudobno-zábavným programom, slovenský zvukový záznam umeleckého výkonu, ktorý je programom rozhlasovej programovej služby a nie je spravodajským, politicko-publicistickým, zábavným, hudobným alebo hudobno-zábavným programom a slovenský zvukový záznam umeleckého výkonu rozširovaný distributérom zvukového záznamu umeleckého výkonu. Fakultatívny vznik závisí od audiovizuálnej hodnoty posudzovaného slovenského audiovizuálne dielo, ktoré je spravodajským, publicistickým alebo zábavným programom slovenského zvukového záznamu umeleckého výkonu, ktoré je spravodajským, publicistickým alebo zábavným programom ak má audiovizuálnu hodnotu, prípadne iného zvukového záznamu alebo zvukovo-obrazového záznamu.

čl. I § 33 §
Slovenská republika podpisom Európskeho dohovoru o ochrane audiovizuálneho dedičstva a Protokolu o ochrane televíznej produkcie vyjadrila svoj záväzok a zodpovednosť zachovávať, obnovovať a sprístupňovať slovenské audiovizuálne kultúrne dedičstvo ako neoddeliteľnú súčasť európskeho kultúrneho dedičstva. Povinnosť zákonného uschovávania vyplýva Slovenskej republike aj z riadneho členstva (od apríla 2001) vo FIAF – asociácii združujúcej najvýznamnejšie národné mediatéky a filmové archívy sveta. V nadväznosti na skutočný stav v oblasti uchovávania audiovizuálnych dokumentov sa ustanovujú traja zákonný depozitári a to Slovenská televízia, Slovenský rozhlas a filmový ústav. Slovenský rozhlas a Slovenská televízia sú vo vzťahu svojej archivačnej povinnosti povinný dodržiavať podmienky a metodické pokyny pre zaraďovanie audiovizuálnych diel, zvukových záznamov a zvukovo-obrazových záznamov do fondu audiovizuálneho dedičstva a odborné zásady zachovávania, ochrany a obnovy zložiek fondu audiovizuálneho dedičstva, ako aj poskytovať súčinnosť filmovému ústavu. V prípade, že Slovenský rozhlas alebo Slovenská televízia prestanú uschovávať originály nosič audiovizuálie sú povinní ich najneskôr v deň ukončenia tejto činnosti odovzdať filmovému ústavu alebo ak im bola v …

čl. I § 34 §
Ustanovuje sa depozitná povinnosť pre výrobcu slovenského audiovizuálneho diela, výrobcu slovenského zvukového záznamu umeleckého výkonu a vysielateľa na základe licencie, ktorí sú povinní odovzdať do úschovy filmovému ústavu/Slovenskému rozhlasu originálny nosič audiovizuálie vrátane sprievodného materiálu do 30 dní odo dňa jeho prvého uvedenia na verejnosť, táto povinnosť sa na nich nevzťahuje, ak do 30 dní odo dňa vzniku povinnosti preukážu filmovému ústavu, že originálny nosič uschováva ako dobrovoľný depozitár, zákonný depozitár inej zmluvnej strany Dohovoru o ochrane auiovizuálneho dedičstva alebo iný dobrovoľný depozitár. V prípade, že originálny nosič audiovizuálie bude uchovávaný u zákonného depozitára iného štátu, alebo u dobrovoľného depozitára, bude výrobca slovenského audiovizuálneho diela, povinný odovzdať filmovému ústavu do úschovy nosič, na ktorom zaznamenané dielo dosahuje kvalitu originálu. Vlastnícke práva k nosičom audiovizuálií v úschove filmového ústavu nie sú dotknuté.

čl. I § 35 §
Postavenie dobrovoľného depozitára nadobúda každá právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá uschováva originálny nosič auidovizuálie. Na účely splnenia si depozitnej povinnosti je dobrovoľným depozitárom aj zahraničný filmový archív alebo iná zahraničná osoba, ktorá vykonáva ochranu audiovizuálneho dedičstva. Medzi dobrovoľným depozitárom a filmovým ústavom existuje vzájomná informačná povinnosť. Dobrovoľný depozitár je povinný pri výkone depozitu audiovizuálií zohľadňovať podmienky ochrany fondu audiovizuálneho dedičstva a v prípade, že prestane uschovávať originálny nosič audiovizuálie, je ho povinný bezodkladne odovzdať filmovému archívu, a to najneskôr v deň ukončenia tejto činnosti. Dobrovoľný depozitár je povinný odovzdať filmovému ústavu originálne nosiče audiovizuálií a sprievodné dokumenty aj vtedy, ak mu v súvislosti s porušením povinnosti podmienok ochrany fondu audiovizuálneho dedičstva bola uložená pokuta.

čl. I § 36 §
V súvislosti s úlohou filmového ústavu zabezpečovať prístup verejnosti k audiovizuálnemu dedičstvu upravuje sa akvizičná činnosť filmového ústavu. V prípade, že na výrobu slovenského audiovizuálneho diela alebo televízneho programu, ktorý je audiovizuáliou boli použil verejné finančné prostriedky, a to bez ohľadu na výšku takýchto použitých prostriedkov okrem prostriedkov Európskej únie, je ich výrobca povinný bezodplatne odovzdať filmovému ústavu na nosiči, na ktorom zaznamenané dielo dosahuje kvalitu originálu vrátane jej sprievodného materiálu najneskôr do 30 dní odo dňa jej prvého uvedenia na verejnosti. V prípade, že na výrobu boli použité iné finančné prostriedky je výrobca alebo vysielateľ na základe licencie povinný ponúknuť filmovému ústavu na odkúpenie nosič dosahujúci kvalitu originálu a sprievodný materiál audiovizuálie. Na prijatie ponuky má filmový ústav šesť mesiacov odo dňa doručenia ponuky. K ôsmej časti návrhu (§ 37 až 41) Upravuje sa postavenie nezávislého producenta v audiovízií.

čl. I § 37 §
Na získanie postavania nezávislého producenta musia byť splnené štyri podmienky musí ísť o výrobcu audiovizuálneho diela, zapísaného v registri nezávislých producentov, ktorý nesmie byť vysielateľom alebo byť personálne alebo majetkovo prepojený s vysielateľom a spĺňa kvótu 90 % z celkovej minutáže svojej televíznej produkcie aspoň pre dvoch televíznych vysielateľov, ktorí sa podieľali na tejto produkcii podielom najviac 70 % celkových nákladov, pričom celková minutáž televíznej produkcie tvorí aspoň 10 % z minutáže jeho všetkej produkcie (nezávislý televízny producent); do celkovej minutáže televíznej produkcie sa nezapočítava minutáž spravodajstva, aktuálnej publicistiky, zábavných hier, doplnkového vysielania, prenosov športových podujatí, ako ani minutáž televíznej produkcie šírenej výlučne teletextom, alebo kvótu jedného kinematografického diela s minutážou aspoň 65 minút alebo viac kinematografických diel s celkovou minutážou aspoň 90 minút, na ktorých sa ako koproducent nepodieľal televízny vysielateľ podielom vyšším ako 50 % celkových nákladov každého z týchto diel (nezávislý filmový producent). Postavenie nezávislého producenta v audiovízií získava aj výrobca audiovizuálneho diela, ktorý nie je personálne …

čl. I § 38 §
Ministerstvo vedie register nezávislých producentov, ktorý obsahuje základné kontaktné informácie, vrátane zoznamu vyrobených audiovizuálnych diel, ich objednávateľov alebo distributérov za obdobie posledných troch rokov.

čl. I § 39 §
Registrácia nezávislého producenta je dobrovoľná a vykonáva sa na základe žiadosti o zápis výrobcu audiovizuálneho diela do registra nezávislých producentov. Posudzovanie splnenia zákonných podmienok sa uskutočňuje v správnom konaní o rozhodnutí sa ale nevyhotovuje písomné rozhodnutie. Preukazovanie splnenia podmienok účtovnými a ďalšími dokladmi alebo zmluvami je nastavené dostatočne široko na preukázanie splnenia podmienok žiadateľom, ako aj posúdenie týchto dokladov správnym orgánom. Rozhodnutie o splnení podmienok sa zapíše do registra a vydá sa nezávislému producentovi osvedčenie, ktoré je platné tri roky. Osvedčenie o registrácii obsahuje obligatórne údaje a je verejnou listinou preukazujúcou splnenie podmienok na oprávnenie používať prídavok „nezávislý producent“

čl. I § 40 §
Výmaz z registra nezávislých producentov vykoná ministerstvo na žiadosť nezávislého producenta alebo z vlastného podnetu. Z vlastného podnetu vykoná ministerstvo výmaz ak nezávislý producent nepožiadal o predĺženie platnosti osvedčenia o registrácii, ministerstvo platnosť osvedčenia o registrácii nepredĺžilo, lebo nezávislý producent prestal spĺňať podmienky, ak zápis nezávislého producenta bol vykonaný na základe nepravdivých údajov, ak sa nezávislý producent stal vysielateľom alebo sa personálne alebo majetkovo prepojil s vysielateľom alebo ak nezávislý producent zanikol alebo zomrel, alebo bol vyhlásený za mŕtveho. Na účely posúdenia majetkového prepojenia sa neprihliada na zmluvy o združení prostriedkov, prípadne iné obchodné zmluvy za účelom výroby audiovizuálneho diela pri dodržaní podmienok zákazu prepojenia majetku.

čl. I § 41 §
Nezávislým producentom môže byť aj výrobca multimediálneho diela, ktoré obsahuje audiovizuálne dielo, o jeho registrácií platí mutatis mutandis ako o registrácií výrobcu audiovizuálneho diela. K Deviatej časti návrhu (§ 42 a 45) Upravuje sa dohľad, ukladanie sankcií a výška pokút.

čl. I § 42 §
Orgánmi dohľadu sa ustanovujú Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, Filmový ústav, Slovenská obchodná inšpekcia a obce. Ustanovenie sa nedotýka právomoci Rady pre vysielanie a retransmisiu ako orgánu dohľadu nad plnením povinností vysielateľmi.

čl. I § 43 §
Pri výkone dohľadu môže orgán dohľadu poveriť aj fyzickú osobu, ktorá je povinná sa pri výkone dohľadu preukázať preukazom; povinná osoba je takejto oprávnenej osobe na výkon dohľadu povinná poskytnúť súčinnosť.

čl. I § 44 §
Uloženiu pokuty predchádza v tých prípadoch (napr. informačná povinnosť, depozitná povinnosť), keď sa povinnosť dá splniť v náhradnej lehote výzva na odstránenie nezákonného stavu.

čl. I § 45 §
Ak nezákonný stav nie je možné odstrániť, alebo ho povinná osoba ani v náhradnej lehote neodstránila orgán dohľadu je oprávnený/povinný uložiť pokutu. V prípade, že je to možné, je orgán dohľadu oprávnený vynútiť splnenie povinnosti opakovaným ukladaním pokút, pokuty sa pritom nesčítavajú a ukladajú sa bez opakovaného určenia náhradnej lehoty. Uložením pokuty nezaniká povinnosť, za porušenie ktorej sa pokuta uložila. Výnosy pokút sú príjmom štátneho rozpočtu, výnosy z pokút, ktoré uložila obec za nesplnenie informačnej povinnosti prevádzkovateľovi videopožičovne, počítačovej herne alebo audiovizuálneho technického zariadenia sú príjmom rozpočtu tejto obce. K Desiatej časti návrhu (§ 46 až 48) Spoločné ustanovenia, prechodné ustanovenia a zrušovacie ustanovenie.

čl. I § 46 §
Upravuje spoločné ustanovenia návrhu. Na konanie podľa tohto návrhu zákona sa vzťahuje správny poriadok, výnimkou je evidenčné konanie. Taktiež sa upravuje vzťah k všeobecnému predpisu o reklame. Keďže vydavateľ hudobného diela alebo slovesného diela zaznamenaného na zvukovom zázname a výrobca zvukového záznamu umeleckého výkonu nemusí byť vždy tá istá osoba, povinnosti výrobcu sa vzťahujú aj na vydavateľa, keďže tento vykonáva činnosti upravené týmto návrhom. Ak multimediálne dielo obsahuje audiovizuálne dielo alebo audiovizuálnym dielom je vzťahujú sa na výrobcu multimediálneho diela povinnosti výrobcu audiovizuálneho diela; mutatis mutandis platí o distribúcií takéhoto diela. Návrhom nie sú dotknuté už ustanovené povinnosti na ochranu spotrebiteľa.

čl. I § 47 §
Prechodné ustanovenia upravujú substitúciu zriadeného Slovenského filmového ústavu ministerstvom a prvé vytvorenie orgánov filmového ústavu a vydanie štatútu filmového ústavu. Prechodné ustanovenie ustanovuje aj ochranu zvukovo-obrazového záznamu, ak od jeho vyhotovenia alebo zverejnenia neuplynulo viac ako 50 rokov a ktorého výrobcom je filmový ústav.

čl. I § 48 §
Navrhuje sa zrušenie platnej právnej úpravy upravujúcej oblasť audiovízie.

čl. II
Navrhovaná novelizácia zákona nadväzuje na inštitúty zavedené v čl. I navrhovaného zákona.

čl. III
Navrhovaná novelizácia zákona nadväzuje na terminológiu navrhovaného zákona v čl. I a navrhované postavenie filmového ústavu ako národnej agentúry pre medzinárodné štandardné číslovanie audiovizuálnych diel (ISAN).

čl. IV
Navrhuje sa novelizácia zákona v nadväznosti na skutočný stav a terminologické zjednocovanie v oblasti audiovízie a autorského práva.

čl. V
Navrhovaná novelizácia zákona nadväzuje na terminológiu navrhovaného zákona v čl. I.

čl. VI
Navrhovaná novelizácia zákona nadväzuje na vytvorenie jednotného systému označovania na ochranu maloletých.

čl. VII
Účinnosť navrhovanej právnej úpravy sa s prihliadnutím na legislatívny proces a vzhľadom na rozsiahlosť právnej úpravy navrhuje na 1. januára 2008. Bratislava 7. marca 2007 Predseda vlády Slovenskej republiky Robert F i c o, v. r. Minister kultúry Slovenskej republiky Marek M a ď a r i č, v. r.

čl. IV
Mení sa zákon č. 343/2007 Z. z. o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (audiovizuálny zákon) v znení zákona č. 498/2009 Z. z. Zosúlaďuje sa terminológia s návrhom zákona a aktualizujú sa poznámky pod čiarou k odkazom na tento návrh zákona

čl. IV
Navrhuje sa vypustenie § 17 ods. 5 a § 46 ods. 6 audiovizuálneho zákona bez náhrady. Dotknuté ustanovenia upravujú jazykovú úpravu audiovizuálneho diela šíreného vysielaním. Túto problematiku však v súčasnej dobe upravuje aj jazykový zákon, preto je úprava v audiovizuálnom zákone duplicitná a nadbytočná. Je tiež nesystematické, aby bol jazyk vysielania upravený v dvoch právnych predpisoch.