Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava IV B1-18C/10/2021 1121201429 17. 09. 2024 Mgr. Michaela Janečková ECLI:SK:MSBA4:2024:1121201429.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava IV pred sudkyňou Mgr. Michaelou Janečkovou v spore žalobcu: X. I., E.. XX.XX.XXXX, I. E. XX, XXX XX E. proti žalovanému: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, o náhradu škody a ochranu osobnosti, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 23.02.2021 v spojení s podaním doručeným dňa 08.03.2024 domáhal náhrady škody vo výške 16,- EUR titulom poštových nákladov a telefonického ospravedlnenia v znení: „Ospravedlňujeme sa Vám, pán I., že sme nesplnili všetky zákonné podmienky pri vymáhaní Vašej pohľadávky.“ 2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný získal pohľadávku voči žalobcovi od Okresného úradu Banská Bystrica a túto skutočnosť mu neoznámil, nepožiadal o uhradenie dlhu a bez akéhokoľvek vyrozumenia naňho poslal exekútora. Nezákonný postup žalovaného zásadným spôsobom negatívne zasiahol do osobnej integrity žalobcu a tiež mu spôsobil náklady na písomnosti potrebné zaslať poštou vo výške 16,- EUR. 3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Vo vyjadrení k žalobe uviedol, že v súlade s ustanoveniami zákona o pohľadávkach štátu bola dňa 21.01.2019 medzi Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky ako správcom pohľadávok štátu a žalovaným ako poverenou osobou uzatvorená Zmluva o vymáhaní pohľadávok štátu č. XX/XXXX/MV S., na základe ktorej je žalovaný v súlade s ust. § 15 ods. 2 zákona o pohľadávkach štátu oprávnený zastupovať správcu v tomto konaní vo vlastnom mene, na vlastný účet a v prospech správcu. Predmetná zmluva je povinne zverejňovanou zmluvou podľa ust. § 5a ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám z dôvodu, že poverená osoba je povinnou osobou v zmysle ust. § 2 ods. 2 citovaného zákona. S poukazom na uvedené bola Zmluva o vymáhaní pohľadávok štátu zverejnená v Centrálnom registri zmlúv vedenom Úradom vlády Slovenskej republiky dňa 22.01.2019 pod č. Y.. Na základe uvedenej skutočnosti boli žalovanému, ako poverenej osobe na základe zákona, dané na konsolidáciu pohľadávok štátu dve pohľadávky voči žalobcovi, každá vo výške 165,00 EUR, ktoré vyplývajú z nasledovných rozhodnutí: rozhodnutie č. F.-I.-F.-XXXX/ XXXXXX zo dňa 02.10.2017 a rozhodnutie č. F.-I.-F.-XXXX/XXXXXX zo dňa 02.10.2017. Predmetné exekučné tituly boli zo strany pôvodcu exekučného titulu - Okresného úradu I. I. - F. T. B. W. Z. D. žalobcovi doručované dňa 04.10.2017 na adresu vtedajšieho trvalého pobytu J. S. XXXX/XX, XXX XX I. I., avšak žalobca zásielky neprevzal v odbernej lehote a tie sa vrátili späť odosielateľovi, čím došlo k fikcii doručenia predmetných rozhodnutí a tie nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť a stali
sa tak spôsobilým exekučným titulom. Žalovaný má za to, že správny orgán dodržal všetky procesné ustanovenia Správneho poriadku týkajúcich sa doručovania písomností, na základe čoho aj sám opatril exekučný titul doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v návrhu na zastavenie exekúcie okrem iného uvádzal, že vyššie uvedené rozhodnutia mu doručené neboli, žalobca požiadal za účelom overenia spornej skutočnosti o poskytnutie súčinnosti správcu pohľadávok štátu - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky o zaslanie dokladov (doručeniek), ktoré by preukazovali skutočnosť, že predmetné rozhodnutia žalobcovi doručené boli, resp. boli doručované v súlade so Správnym poriadkom, pričom mu bola poskytnutá odpoveď, v zmysle ktorej rozhodnutia nadobudli právoplatnosť fikciou doručenia. V súlade s ust. § 14 ods. 5 zákona o pohľadávkach štátu žalovaný Oznámením o konsolidácií a výzvou na plnenie č. XXXXXX/XXXX/OSP U. zo dňa 27.11.2019 oznámil žalobcovi postúpenie práva uplatňovať a vymáhať (konsolidovať) pohľadávku štátu voči žalobcovi evidovanú na základe Rozhodnutia č. F.-I.-F.-XXXX/XXXXXX zo dňa 02.10.2017 vo výške 165,00 EUR a na základe Rozhodnutia č. F.-I.-F.-XXXX/XXXXXX zo dňa 02.10.2017 vo výške 165,00 EUR. Žalovaný v zmysle predmetného oznámenia žalobcu vyzval na zaplatenie celkovej dlžnej sumy spolu vo výške 330,00 EUR, a to najneskôr do 16.12.2019 priloženou poštovou poukážkou alebo na číslo účtu uvedené vo výzve, pričom žalobcu poučil, že v prípade márneho uplynutia uvedenej lehoty pristúpi bez ďalšieho upozornenia k podaniu návrhu na vykonanie exekúcie, čím vznikne okrem záväzku povinnosť uhradiť aj trovy exekúcie. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca pohľadávky spolu vo výške 330,00 EUR v lehote uvedenej vo výzve zo dňa 27.11.2019 dobrovoľne neuhradil a tiež s poukazom na znenie ust. § 110 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu premlčí za 10 rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť, pričom uvedené sa týka takisto aj prekluzívnej lehoty podľa ust. § 71 ods. 3 Správneho poriadku, podľa ktorého výkon rozhodnutia možno nariadiť do 3 rokov od jeho vykonateľnosti (exekučné tituly nadobudli právoplatnosť dňa 24.10.2017 a vykonateľnosť dňa 08.11.2017) pristúpil žalovaný dňa 08.11.2020 prostredníctvom e-portálu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky k podaniu návrhu na vykonanie exekúcie. Žalovaný sa tak podaním návrhu na vykonanie exekúcie domáhal od žalobcu vymoženia pohľadávky spolu vo výške 330,00 EUR na podklade právoplatných a vykonateľných rozhodnutí, pričom návrh na vykonanie exekúcie bol Okresnému súdu Banská Bystrica doručený dňa 08.11.2020 a teda včas, resp. v posledný deň lehoty. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca sa u súdneho exekútora domáhal zastavenia exekúcie, pričom Okresný súd Banská Bystrica o návrhu povinného na zastavenie exekúcie po posúdení predmetnej veci uznesením sp. zn. 5Ek/1849/2020 zo dňa 19.10.2021 rozhodol: ,,Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.“ 4. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 08.03.2024 uviedol, že okresný úrad mu vyrubil za auto, ktoré nebolo v prevádzke, pokuty. Tieto mu zaslal poštou s odškrtnutou kolónkou „doručovať dvakrát“ a nakoľko sa mu neprevzaté vrátili späť, použil fikciu doručenia a správoplatnil ich. Žalobca v tom čase očakával dôležitý dokument, táto zásielka sa tiež vrátila späť. Išiel sa opýtať známych na pošte, čo sa stalo. Dostal odpoveď, že v tom týždni mala poštárka dovolenku a brigádničke, ktorá ju zastupovala, sa nechcelo vypisovať žlté lístky. Nevedel, že medzi nevypísanými žltými lístkami boli aj dva platobné rozkazy od okresného úradu. Rozhodnutia mu neboli doručované v súlade s predpisom 99/1963 Zb., § 44 ods. 5. Žalovaný si z nepráva vytvoril právo. Žalobca si nebol vedomý žiadneho dokumentu doručovaného žalovaným doporučene, mal za to, že mu bolo doručované na nesprávnu adresu, teda sa ani druhýkrát nedozvedel, že je štátu dlžný pokutu. 5. Súd prejednal spor v neprítomnosti žalovaného. Predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené dňa 21.08.2024, pričom svoju neúčasť včas neospravedlnil ani nepožiadal o odročenie pojednávania. Súdu bolo doručené až dňa 20.09.2024 (t.j. tri dni po termíne pojednávania) podanie, ktorým žalobca žiadal, aby súd rozhodol bez jeho prítomnosti. Na pojednávanie sa nemohol dostaviť, keďže bol prvý týždeň v novej práci. 6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to: upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 24.11.2020, rozkaz o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla zo dňa 02.10.2017 č. F.-I.-F.-XXXX/XXXXXX s fotokópiou vrátenej zásielky, rozkaz o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla zo dňa 02.10.2017 č. F.-I.-F.-XXXX/XXXXXX s fotokópiou vrátenej zásielky, oznámenie o konsolidácii a výzva na plnenie zo dňa 27.11.2019, stanovisko žalovaného k návrhu na zastavenie exekúcie, upovedomenie o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 19.11.2020, upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 24.11.2020, uznesenie OS BB, sp. zn. 5Ek/1849/2020 zo dňa 19.10.2021, zmluva o vymáhaní pohľadávok štátu zo dňa 21.01.2019 a zistil nasledovný skutkový stav:
7. Rozkazmi o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla č. F.-I.-F.-XXXX/XXXXXX W. Č.. F.-I.-F.-XXXX/XXXXXX zo dňa 02.10.2017 boli Okresným úradom Banská Bystrica žalobcovi uložené pokuty podľa § 107b ods. 1 písm. b) zákona č. 725/2004 Z.z. Zásielky sa vrátili odosielateľovi ako neprevzaté. 8. Predmetom zmluvy o vymáhaní pohľadávok štátu uzavretej dňa 21.01.2019 medzi Ministerstvom vnútra SR ako správcom a žalovaným bol záväzok správcu postúpiť na žalovaného právo uplatňovať a vymáhať pohľadávku štátu a zaplatiť žalovanému za vymoženie pohľadávky alebo jej časti odmenu a záväzok žalovaného túto pohľadávku vo vlastnom mene, na vlastný účet a v prospech správcu konsolidovať. Prílohou zmluvy boli pohľadávky voči žalobcovi na základe rozkazov o uložení pokuty. 9. Žalovaný listom zo dňa 27.11.2019 žalobcovi oznamoval, že na základe Zmluvy o vymáhaní pohľadávok štátu zo dňa 21.01.2019 postúpil správca pohľadávky štátu na žalovaného právo uplatňovať a vymáhať (konsolidovať) pohľadávku štátu, ktorú evidoval na základe rozkazov o uložení pokuty. 10. Listom zo dňa 19.11.2020 bol žalovaný upovedomený o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie. Dňa 24.11.2020 bolo vydané upovedomenie o začatí exekúcie na základe exekučných titulov na peňažné plnenie č. F.-I.-F.-XXXX/XXXXXX zo dňa 02.10.2017 a č. F.-I.-F.-XXXX/XXXXXX zo dňa 02.10.2017 vydaných Okresným úradom Banská Bystrica. Okresný súd Banská Bystrica uznesením, sp. zn. 5Ek/1849/2020 zo dňa 19.10.2021 zamietol návrh povinného (žalobcu) na zastavenie exekúcie. 11. Poverená zástupkyňa žalovaného sa v rámci svojho prednesu pridržala predchádzajúcich písomných vyjadrení žalovaného. Zároveň uviedla, že k 01.08.2022 došlo k vymoženiu dlžnej sumy od žalobcu ako povinného v rámci exekučného konania. 12. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. 13. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. 14. Podľa § 13 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. 15. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. 16. Podľa § 14 ods. 1, 2, 3 zákona č. 374/2014 Z.z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na účely tohto zákona sa konsolidáciou pohľadávok štátu rozumie centrálne uplatňovanie splatnej pohľadávky štátu u dlžníka a na príslušných orgánoch, zabezpečenie exekučného titulu k pohľadávke štátu a vymáhanie pohľadávky štátu prostredníctvom jedinej právnickej osoby. Konsolidáciu pohľadávok štátu vykonáva právnická osoba so 100 % majetkovou účasťou štátu v zakladateľskej pôsobnosti ministerstva financií, ktorej predmetom podnikania je konsolidácia pohľadávok verejného sektora (ďalej len "poverená osoba"). Poverená osoba môže vykonávať aj iné činnosti, ak tak rozhodne vláda Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu. Konsolidáciu pohľadávok štátu vykonáva poverená osoba na základe zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu vo vlastnom mene a na vlastný účet. 17. Podľa § 14 ods. 5 zákona č. 374/2014 Z.z. poverená osoba je povinná a) vymáhať pohľadávku štátu s odbornou starostlivosťou, najmä dbať, aby nedošlo k jej zníženiu; na pomerné uspokojenie pohľadávky štátu je oprávnená pristúpiť poverená osoba len v rámci reštrukturalizácie, b) vymáhať pohľadávku štátu v súlade so záujmami správcu,
c) pri konsolidácii pohľadávky štátu konať len v rozsahu práv a povinností správcu podľa tohto zákona, d) zaslať správcovi správu o stave vymáhania pohľadávky štátu každoročne do 31. marca za predchádzajúci kalendárny rok a vždy na požiadanie správcu, e) prijať plnenie od dlžníka alebo inej osoby, ktorá plní namiesto dlžníka, f) uhradiť bez zbytočného odkladu vymoženú sumu pohľadávky štátu správcovi v súlade s § 18 ods. 6, g) aktualizovať údaje zverejňované v centrálnom registri, ak ide o pohľadávku štátu vymáhanú na základe zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu, do 30 dní odo dňa, keď sa o zmene zverejnenej skutočnosti dozvedela. 18. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 374/2014 Z.z., ak dlžník neuhradí verejnú pohľadávku štátu do jedného roka od dátumu jej splatnosti, správca je povinný po uplynutí tejto lehoty, do troch mesiacov písomne požiadať poverenú osobu o uzavretie zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu, ak správca nepostupuje podľa § 7 až 11. Poverená osoba je povinná do 15 dní odo dňa doručenia tejto žiadosti zaslať správcovi podpísaný návrh zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu. Správca je povinný uzavrieť zmluvu o vymáhaní pohľadávky štátu do 15 dní odo dňa doručenia podpísaného návrhu zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu. 19. Ustanovenie § 13 Občianskeho zákonníka upravuje tri prostriedky občianskoprávnej ochrany pre prípad neoprávneného zásahu do osobnosti fyzickej osoby, ktoré môže fyzická osoba uplatniť prostredníctvom troch občianskoprávnych návrhov (žalôb), a to: negatórnym návrhom (upustenie od neoprávnených zásahov), reštitučným alebo odstraňovacím návrhom (odstránenie následkov už uskutočnených neopravených zásahov) a satisfakčným návrhom (poskytnutie primeraného zadosťučinenia). 20. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za zásah do práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby sú existencia zásahu spočívajúceho buď v porušení, alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite, neoprávnenosť takého zásahu a príčinná súvislosť medzi zásahom a vzniknutou ujmou. Žalobca ako fyzická osoba sa domáhal morálnej satisfakcie vo forme ospravedlnenia. 21. Z vykonaného dokazovania súd považuje za preukázané, že Okresným úradom Banská Bystrica boli voči žalobcovi dňa 02.10.2017 vydané dva rozkazy o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla (č. F.-I.-F.-XXXX/XXXXXX a č. F.-I.-F.-XXXX/XXXXXX). Rozkazy o uložení pokuty boli žalobcovi zaslané do vlastných rúk na adresu J. S. XXXX/XX, XXX XX I. I., ktorá v rozhodnom čase bola podľa Registra obyvateľov adresou trvalého pobytu žalobcu. Zásielky sa vrátili odosielateľovi ako nedoručené dňa 30.10.2017. Podľa predložených fotokópii obálok bol vykonaný pokus o doručenie dňa 05.10.2017 a opakovaný pokus o doručenie dňa 06.10.2017. Následne po vrátení zásielok Okresnému úradu Banská Bystrica sa uplatnením inštitútu fikcie doručenia zásielky považovali za doručené, aj keď sa o nich adresát nedozvedel a po uplynutí zákonnej lehoty na podanie odporu došlo na predmetných rozkazoch o uložení pokuty k vyznačeniu doložky právoplatnosti a vykonateľnosti. Doručovanie bolo vykonané v súlade s ustanoveniami Správneho poriadku, podľa ktorých ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas uloženia na pošte, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel (§ 24 ods. 2 Správneho poriadku). Žalobca tvrdil, že k nedoručeniu rozkazov o uložení pokuty došlo z dôvodov na strane Slovenskej pošty, a.s., keďže zastupujúcej brigádničke sa nechcelo vypisovať žlté lístky. Pokiaľ k pochybeniu pri doručovaní zásielky malo dôjsť konaním zamestnanca Slovenskej pošty, a.s., uvedené nemožno klásť na zodpovednosť žalovanému, prípadne Okresnému úradu Banská Bystrica ako odosielateľovi zásielok. Žalobca v rámci svojich písomných podaní poukázal na ustanovenie § 45 ods. 5 (žalobca nesprávne uvádzal § 44 ods. 5) zákona č. 99/1963 Zb., podľa ktorého doručovanie podľa odseku 4 je vylúčené pri doručovaní súdnych rozhodnutí, predvolania na pojednávanie a písomností, ktoré sa doručujú do vlastných rúk. Na základe uvedeného bol názoru, že rozhodnutia mu neboli doručované v súlade s predpisom č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok). Na doručovanie rozkazov o uložení pokuty sa nevzťahovali ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, tento predpis upravoval postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní. Rozkazy o uložení pokuty boli vydané okresným úradom, nie súdom v rámci občianskeho súdneho konania. Žalobcom citované ustanovenie sa navyše týkalo vylúčenia doručovania súdnych rozhodnutí, predvolania na
pojednávanie a písomností, ktoré sa doručujú do vlastných rúk elektronickými prostriedkami. Okresný úrad doručoval rozkazy o uložení pokuty poštou do vlastných rúk, nie elektronicky. Na základe uvedeného je ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku, na ktoré poukázal žalobca, neaplikovateľné na prejednávaný spor. Na dôvažok súd uvádza, že Občiansky súdny poriadok bol zrušený ku dňu 30.06.2016, pričom k doručovaniu rozkazov došlo v októbri 2017. 22. Rozkazy o uložení pokuty nadobudli právoplatnosť dňa 24.10.2017 a vykonateľnosť dňa 08.11.2017. Keďže žalobca neuhradil dlžnú sumu, medzi Ministerstvom vnútra SR ako správcom pohľadávok štátu a žalovaným došlo dňa 21.01.2019 k uzavretiu zmluvy o vymáhaní pohľadávok štátu, prílohu ktorej tvoril zoznam pohľadávok voči žalobcovi v celkovej sume 330,- EUR na podklade rozkazov o uložení pokuty č. F.-I.-F.-XXXX/XXXXXX a č. F.-I.-F.-XXXX/XXXXXX. Zákonnou povinnosťou žalovaného bolo vymáhať pohľadávku štátu s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami správcu, najmä dbať, aby nedošlo k jej zníženiu. V spise sa nachádza oznámenie žalovaného o konsolidácii a výzva na plnenie zo dňa 27.11.2019. Hoci žalovaný nepreukázal, že by uvedené oznámenie bolo žalobcovi skutočne doručené, pričom túto skutočnosť žalobca popieral, z ustanovení zákona č. 374/2014 Z.z. nevyplýva povinnosť žalovaného ako poverenej osoby pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie vyzvať dodatočne dlžníka na úhradu dlžnej sumy. Žalovaný svojím konaním neporušil žiadnu právnu povinnosť, naopak, podaním návrhu na vykonanie exekúcie postupoval v súlade so zákonom č. 374/2014 Z.z., podľa ktorého bol povinný pohľadávku štátu vymáhať v súlade so záujmami správcu. Žalobca podal návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom rovnako argumentoval nedoručením rozkazov Okresným úradom Banská Bystrica a neoznámením zo strany žalovaného, že by žiadal uhradiť pohľadávku voči jeho osobe. Okresný súd Banská Bystrica vyhodnotil návrh na zastavenie exekúcie ako nedôvodný, a preto ho uznesením, sp. zn. 5Ek/1849/2020 zo dňa 19.10.2021 zamietol. 23. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalovaný sa nedopustil žiadneho neoprávneného zásahu spôsobilého narušiť fyzickú alebo morálnu integritu žalobcu. Postup žalovaného pri vymáhaní pohľadávky štátu bol v súlade s ustanoveniami zákona č. 374/2014 Z.z. Podaním návrhu na vykonanie exekúcie na podklade vykonateľných exekučných titulov (rozkazov o uložení pokuty) žalovaný konal s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami správcu pohľadávok štátu. Keďže nebol splnený už prvý predpoklad zodpovednosti za porušenie práva na ochranu osobnosti, a to existencia neoprávneného zásahu, objektívne spôsobilého privodiť ujmu na osobnostných právach fyzickej osoby, potom je bezpredmetné skúmať existenciu ďalších predpokladov ako vznik ujmy na strane žalobcu a príčinnú súvislosť medzi ujmou a neoprávneným zásahom. 24. Žalobca sa ďalej domáhal náhrady poštových nákladov v sume 16,- EUR, ktoré mali žalobcovi vzniknúť nezákonným postupom žalovaného, ktorý bez predchádzajúceho oznámenia a výzvy na úhradu dlhu podal návrh na vykonanie exekúcie. Hypoteticky by mohlo ísť o nárok na náhradu trov žalobcu ako povinného v rámci exekučného konania, avšak návrh žalobcu na zastavenie exekúcie bol zamietnutý. Naopak, z predložených listinných dôkazov vyplýva, že exekúcia bola voči žalobcovi ako povinnému vedená na podklade riadne vykonateľných exekučných titulov. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že pohľadávka voči žalobcovi bola ku dňu 01.08.2022 uspokojená v rámci vedenej exekúcie, t.j. súd v exekučnom konaní nerozhodol o nároku žalobcu na náhradu trov exekúcie, ktoré vznikli na jeho strane. V konaní tunajšieho súdu ani nebolo tvrdené, že by žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov exekučného konania, resp. že by o nároku žalobcu na náhradu trov malo byť vôbec rozhodnuté. Uvedený nárok súd preto v rámci tohto konania posudzoval podľa ustanovení o náhrade škody. Základnými predpokladmi vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých uvedených predpokladov. Pri neexistencii čo i len jedného z nich nemôže na strane žalovaných vzniknúť zodpovednosť za škodu. Ako už súd uviedol vyššie v rámci odôvodnenia tohto rozhodnutia, žalovaný podaním návrhu na vykonanie exekúcie postupoval v súlade so zákonom č. 374/2014 Z.z. a zmluvou o vymáhaní pohľadávok štátu uzavretou s Ministerstvom vnútra SR ako správcom pohľadávok štátu. Zároveň mu zákon č. 374/2014 Z.z. neukladal povinnosť žalobcovi ako povinnému z exekučného titulu osobitne pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie oznámiť, že došlo kou konsolidácii pohľadávky štátu a dodatočne ho vyzývať na plnenie. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že nebol splnený už prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu na strane žalovaného, a to porušenie právnej povinnosti. Z predložených listinných dôkazov ani nevyplýva úhrada poštových nákladov vo výške 16,- EUR.
25. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, a preto ju v celom rozsahu zamietol. 26. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 27. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný mal vo veci úspech, a preto by mu prislúchal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Keďže žalovanému žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal. Poučenie: Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.