Zákon č. 141/2025 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 376/2022 Z. z. o profesionálnych náhradných rodičoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 376/2022 Z. z. o profesionálnych náhradných rodičoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2024.
Návrh zákona čiastočne plní záväzok Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky 2023 – 2027 - „Špecifickú pozornosť bude venovať ohrozeným deťom a ich rodinám. Je potrebné pokračovať v deinštitucionalizácii systému náhradnej starostlivosti, v posilňovaní sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a zvýšiť ich kvalitu. Prioritou je udržanie detí v rodinách...“. Podpora deinštitucionalizácie systému náhradnej starostlivosti, posilňovanie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a zvýšenie kvality v tejto oblasti je o.i. strednodobou prioritou stanovených strategických priorít z cieľov a zámerov uvedených v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky 2023 – 2027 schválených vládou Slovenskej republiky (uznesenie vlády SR č. 435/2024 zo dňa 1. júla 2024).
Ciele predkladaného návrhu zákona možno rozdeliť do dvoch základných oblastí:
zlepšenie/spresnenie aktuálnej právnej úpravy na základe diskusie so zástupcami profesionálnych náhradných rodičov, centier pre deti a rodiny (ďalej len „centrum“) ako zamestnávateľov, Ústredia práce, sociálnych vecí rodiny a Národného inšpektorátu práce,
podpora deinštitucionalizácie náhradnej starostlivosti s osobitným zameraním na zlepšenie starostlivosti o deti so zdravotným znevýhodnením, ktoré sú na základe rozhodnutia súdu umiestňované do centier; snahou je, aby pre čo najviac detí s vážnym zdravotným znevýhodnením boli utvorené podmienky pre život v profesionálnych náhradných rodinách.
Skvalitňovanie podmienok výkonu profesionálnej náhradnej starostlivosti o.i. utvorením legislatívnych podmienok na výkon profesie profesionálny náhradný rodič a priebežným utváraním podmienok na zlepšovanie podmienok a kvality zabezpečovania výkonu rozhodnutia súdu v profesionálnych náhradných rodinách, je jedným zo strategických opatrení na plnenie cieľov Národnej stratégie deinštitucionalizácie systému sociálnych služieb a náhradnej starostlivosti.
Profesionálny náhradný rodič je zamestnancom centra, ktorý vykonáva svoju prácu – starostlivosť o dieťa, ktoré bolo prijaté do centra na základe rozhodnutia súdu, vo svojom domácom prostredí.
Profesionálna náhradná rodina je z vecného hľadiska jednou z organizačných súčastí centier. Centrum vykonáva opatrenia pobytovou formou, vrátane pobytových opatrení súdu:
v profesionálnej náhradnej rodine, ktorá poskytuje starostlivosť deťom a mladým dospelým vo svojom domácom prostredí (v rodinnom dome alebo v byte),
v skupine (špecializovaný program, resocializačný program a tzv. dobrovoľné pobyty),
v samostatne usporiadanej skupine (organizačná súčasť centra zriadená v rodinnom dome, byte alebo v ďalšej budove centra so samostatným stravovaním, hospodárením a vyčleneným rozpočtom).
Na činnosť profesionálnych náhradných rodičov a vecnú stránku starostlivosti o deti sa vzťahuje zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 305/2005 Z. z.“), upravujúci sociálnoprávnu ochranu detí a sociálnu kuratelu (ďalej len „SPOD a SK“).
Na pracovno-právne vzťahy profesionálneho náhradného rodiča sa do prijatia zákona č. 376/2022 Z. z. o profesionálnych náhradných rodičoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o profesionálnych náhradných rodičoch“) vzťahoval výlučne Zákonník práce a profesionálny náhradný rodič bol v postavení tzv. domáckeho zamestnanca (§ 52 Zákonníka práce - Domácka práca a telepráca). Problematické postavenie profesionálneho náhradného rodiča, rôznorodá prax napr. v odmeňovaní, dohodnutých podmienkach pracovnoprávnych vzťahov, nedoriešené dovolenky a pod. viedli k osobitnej právnej úprave určitých otázok pracovnoprávnych vzťahov v zákone o profesionálnych náhradných rodičoch s tým, že na pracovnoprávne vzťahy profesionálnych náhradných rodičov sa vzťahuje Zákonník práce, ak nie je v zákone o profesionálnych náhradných rodičoch, ustanovené inak.
Zákon o profesionálnych náhradných rodičoch je účinný od 1. decembra 2022, v následnom prechodnom období boli nanovo dohodnuté podmienky výkonu práce medzi zamestnancami a zamestnávateľmi, prehodnotené mzdové náležitosti, doriešené pracovné pomery na dobu určitú, preverené splnenie predpokladu bezúhonnosti u tých profesionálnych náhradných rodičov, u ktorých nemusel byť do účinnosti zákona overovaný predpoklad bezúhonnosti odpisom z registra trestov atď. Vzhľadom na zásadné zmeny a špecifiká právnej úpravy bola, resp. je sledovaná a vyhodnocovaná aplikačná prax, informácie sú získavané z praxe profesionálnych náhradných rodičov, centier ale napr. aj z praxe Národného inšpektorátu práce.
Po takmer dvojročnej skúsenosti s implementáciou zákona boli zosumarizované a prediskutované praktické skúsenosti z implementácie zákona o profesionálnych náhradných rodičoch a napriek faktu, že sa vzhľadom na rozsiahlosť a charakter zmien neobjavili zásadnejšie problémy v právnej úprave, bolo identifikovaných niekoľko ustanovení, ktoré je potrebné upraviť, resp. spresniť. Medzi ustanovenia, ktorých znenie spôsobuje problémy patria ustanovenia o zaokrúhľovaní mzdy, príplatku za prax a krátení dovolenky za zmeškané/neodpracované dni.
Jednou z tém, ktoré boli predmetom pracovných stretnutí pri zvažovaní návrhov zmien a doplnení zákona bolo aj ustanovenie, ktoré bolo zo zákona vypustené v súvislosti s rozhodnutím (z 25. októbra 2022) pani prezidentky o vrátení zákona o profesionálnych náhradných rodičoch.
V návrhu zákona a následne aj Národnou radou Slovenskej republiky schválenom zákone o profesionálnych náhradných rodičoch boli medzi informáciami, ktoré malo centrum vyžadovať na účel overenia splnenia predpokladov záujemcu o prácu profesionálneho náhradného rodiča aj informácie o náboženskej príslušnosti, národnosti a materinskom jazyku záujemcu o prácu a jeho rodinných príslušníkov žijúcich v domácnosti (budúceho) profesionálneho náhradného rodiča na účely vytvorenia podmienok na zachovanie náboženskej a národnostnej identity dieťaťa.
V rozhodnutí pani prezidentky o vrátení zákona sú uvedené vážne pochybnosti o súlade schváleného zákona v časti predmetných ustanovení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 2 a 3, čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2 a čl. 24 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vzhľadom na porušenie ústavných princípov právneho štátu, princípu neviazanosti na náboženstvo, ako aj ochrany súkromia, zákazu diskriminácie na základe viery, náboženstva alebo príslušnosti a práva na náboženskú slobodu.
Pôvodný návrh právnej úpravy bol postavený o.i. na jednom zo základných princípov Dohovoru o právach dieťaťa - najlepšom záujme dieťaťa (podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa „Najlepší záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.“), okrem iného aj snahou o utvorenie podmienok pre uplatnenie jedného z kľúčových prvkov najlepšieho záujmu dieťaťa - „zachovanie identity dieťaťa“ už v rámci skúmania predpokladov na výkon práce profesionálneho náhradného rodiča.
Podľa Dohovoru o právach dieťaťa je čl. 3 ods. 1 - najlepší záujem dieťaťa, jedna zo štyroch základných zásad Dohovoru o právach dieťaťa pre interpretáciu vykonávania všetkých práv dieťaťa. Podľa Všeobecného komentára Výboru OSN pre práva dieťaťa č. 14 (2013) o práve dieťaťa na prvoradé zohľadnenie jeho alebo jej najlepšieho záujmu má koncepcia najlepšieho záujmu dieťaťa tri zložky:
Hmotné právo: Právo dieťaťa na posúdenie jeho alebo jej najlepšieho záujmu a jeho prvoradé zohľadnenie v situácii, keď sa s cieľom rozhodnúť o danej veci posudzujú rôzne záujmy, a záruka, že toto právo bude vykonané vždy, keď pôjde o rozhodnutie týkajúce sa dieťaťa, skupiny identifikovaných alebo neidentifikovaných detí alebo o deti všeobecne. Článok 3 ods. 1 zakladá vnútornú povinnosť pre zmluvné štáty Dohovoru, je priamo uplatniteľný (samovykonateľný) a je možné sa naň odvolať na súde.
Základný výkladový právny princíp: Ak môže mať právne ustanovenie viac výkladov, treba uprednostniť výklad, ktorý najúčinnejšie slúži najlepšiemu záujmu dieťaťa. Rámcom pre výklad sú práva zakotvené v Dohovore a jeho Opčných protokoloch.
Procesné právo: Kedykoľvek treba prijať rozhodnutie, ktoré ovplyvní konkrétne dieťa, identifikovanú skupinu detí alebo deti všeobecne, rozhodovací proces musí zahŕňať posúdenie možného vplyvu (pozitívneho alebo negatívneho) rozhodnutia na dané dieťa alebo deti. Posúdenie a určenie najlepšieho záujmu dieťaťa si vyžaduje procedurálne záruky. Odôvodnenie rozhodnutia musí, navyše, preukázať explicitné zohľadnenie práva. V tejto súvislosti musia zmluvné štáty Dohovoru vysvetliť, akým spôsobom bolo rešpektované právo v rozhodnutí, tzn. čo sa považuje za konanie v najlepšom záujme dieťaťa, na akých kritériách sa zakladá a akú váhu mali najlepšie záujmy dieťaťa v porovnaní s ostatnými záujmami, či už v prípade širokých otázok politiky, alebo v individuálnych prípadoch.
Podľa právnej analýzy čl. 3 ods. 1 Výboru OSN „Najlepší záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri prijímaní všetkých vykonávacích opatrení. Slová „musí byť“ ukladajú zmluvným štátom Dohovoru zásadnú právnu povinnosť a znamenajú, že zmluvný štát sa nemôže rozhodovať, či treba alebo nie vyhodnotiť najlepší záujem dieťaťa a pripísať mu prvoradú váhu pri vykonávaní akýchkoľvek postupov.“. Pri posudzovaní najlepšieho záujmu dieťaťa je nevyhnutné zohľadniť prvky záujmu dieťaťa a podľa Komentára Výboru OSN č. 14 je jedným z prvkov najlepšieho záujmu dieťaťa prvok „identita dieťaťa“. Právo dieťaťa na zachovanie identity je zakotvené v čl. 8 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa (Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú rešpektovať právo dieťaťa na zachovanie jeho totožnosti, včítane štátnej príslušnosti, mena a rodinných záväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov.).
V Komentári Výboru OSN č. 14 je vyslovene uvedené: V súvislosti s náboženskou a kultúrnou identitou je napríklad pri umiestňovaní dieťaťa do pestúnskeho domova nevyhnutné dbať na zachovanie kontinuity výchovy dieťaťa a na etnické, náboženské, kultúrne a jazykové pozadie dieťaťa (čl. 20 ods. 3), pričom rozhodujúca osoba musí pri posudzovaní najlepšieho záujmu dieťaťa zohľadniť tento špecifický kontext... (čl. 56 Komentára OSN č. 14)
Pri zaraďovaní dieťaťa do profesionálnej náhradnej rodiny sa musíme o.i. aspoň pokúsiť utvoriť podmienky pre zachovanie identity (náboženskej, národnostnej, ...) dieťaťa – nie je to záväzok výsledku, ale musíme sa o to všemožne a tiež preukázateľne usilovať.
Cieľom pôvodnej úpravy bolo získať informácie k utvoreniu podmienok pre vhodné zaradenie konkrétneho dieťaťa. Ak je napríklad materinským jazykom dieťaťa iný jazyk ako slovenský jazyk, dieťa je inej národnosti a nemáme profesionálneho náhradného rodiča, ktorý je zodpovedajúco jazykovo vybavený, musíme sa usilovať nájsť profesionálnu náhradnú rodinu, ktorá utvorí čo najlepšie podmienky pre dieťa (napr. škola s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny, jazykový kurz a v neposlednom rade kontakt s rodičmi dieťaťa a jeho rodinou), a to isté platí aj v prípade náboženstva - cieľom je nájsť pre dieťa profesionálnu náhradnú rodinu, pripravenú vytvárať podmienky pre zachovanie náboženskej identity dieťaťa.
Jedným z dôvodov, pre ktorý bola opätovne prehodnotená možnosť zaradenia možnosti získavania informácií k zachovaniu identity dieťaťa je, že výkon súdneho rozhodnutia v centre musí mať dočasný charakter (samozrejme nie vždy je to možné), ročne sa do starostlivosti rodičov/rodín vráti z CDR cca 300 - 350 detí, a je preto nevyhnuté, aby sme sa zaoberali otázkou zachovania náboženskej a jazykovej, kultúrnej identity detí aj v kontexte ich rodinného prostredia, do ktorého sa vracajú.
Zohľadniac argumenty uvedené v rozhodnutí pani prezidentky vrátiť zákon o profesionálnych náhradných rodičoch, ako aj záväzky Slovenskej republiky, ako zmluvnej strany Dohovoru o právach dieťaťa, sa navrhuje nové znenie predmetných ustanovení tak, aby získavané informácie nesmerovali k náboženskej príslušnosti záujemcov o prácu a ich rodinných príslušníkov a tiež, aby neboli získavané informácie o národnosti a materinskom jazyku záujemcov o prácu a ich rodinných príslušníkov, ale aby centrum mohlo získavať informácie o pripravenosti záujemcu o prácu utvoriť vo svojom domácom prostredí podmienky na zachovanie náboženskej, jazykovej a kultúrnej identity dieťaťa. Ťažisko sa posúva zo záujemcu o prácu na dieťa a na utvorenie podmienok na dodržanie práv dieťaťa (rovnako ako aj práv jeho rodičov).
Zisťovanie informácie od záujemcov o prácu k pripravenosti vytvoriť podmienky pre zachovanie náboženského, jazykového a kultúrneho pôvodu dieťaťa má jasne stanovený účel tak, aby bolo možné pokúsiť sa nájsť pre dieťa vhodnú profesionálnu náhradnú rodinu, ktorá bude na právo dieťaťa na zachovanie identity dbať. Je treba opätovne zdôrazniť, že nejde o záväzok výsledku, ale o povinnosť vytvoriť podmienky na využitie prostriedkov na dosiahnutie výsledku. Ide o racionálne a primerané opatrenie a je ním možné dosiahnuť sledovaný cieľ, a to bez reálneho zásahu do náboženských, národnostných a jazykových práv záujemcov o prácu profesionálneho náhradného rodiča/iných fyzických osôb v jeho domácom prostredí.
Ďalšie zlepšenie podmienok deinštitucionalizácie náhradnej starostlivosti je ťažiskovým dôvodom predloženia návrhu zákona. Každým návrhom zmien a doplnení právnej úpravy sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sa o.i. zlepšujú podmienky starostlivosti o deti, ktoré nemôžu z rôznych dôvodov vyrastať so svojimi rodičmi, resp. v náhradnej rodinnej starostlivosti. Predkladaný návrh zmien a doplnení sa cielene zameriava na zlepšenie starostlivosti o deti so zdravotným znevýhodnením, ktoré sú na základe rozhodnutia súdu umiestňované do centier. Cieľom je, aby pre čo najviac detí s vážnym zdravotným znevýhodnením boli utvorené podmienky pre život v profesionálnych náhradných rodinách.
Strategickým zámerom Slovenskej republiky podľa Národnej stratégie deinštitucionalizácie systému sociálnych služieb a náhradnej starostlivosti (strednodobý cieľ 9) je zvýšiť kvalitu poskytovania starostlivosti o deti so zdravotným znevýhodnením vrátane zabezpečenia podmienok na ich integráciu a inklúziu a zlepšiť podporu rodín s dieťaťom/rodičom so zdravotným znevýhodnením.
Stratégia vychádza o.i. z faktu, že proces deinštitucionalizácie v oblasti náhradnej starostlivosti musí nutne zohľadňovať špecifické podmienky starostlivosti o zdravotne znevýhodnené deti, osobitne je nevyhnutné zabezpečiť také podmienky v centrách a takú ich organizáciu, ktorá bude spôsobilá reflektovať a hlavne napĺňať právo detí so zdravotným znevýhodnením na integráciu a inklúziu a na prístup k zodpovedajúcej zdravotnej starostlivosti a súvisiacim službám.
Podľa zákona č. 305/2005 Z. z. musí byť dieťa do šiestich rokov veku, ktoré je do centra prijaté na základe rozhodnutia súdu najneskôr do štyroch týždňov od prijatia do centra zaradené do profesionálnej náhradnej rodiny, pričom zákon ustanovuje výnimky z tejto povinnosti, o.i. aj výnimku v prípade dieťaťa, ktorého zdravotný stav vyžaduje osobitnú starostlivosť, a takúto starostlivosť nie je možné zabezpečiť v domácom prostredí profesionálnej náhradnej rodiny. Ak výsledky odbornej diagnostiky alebo priebežné výsledky odbornej diagnostiky preukazujú, že zdravotný stav dieťaťa vyžaduje osobitnú (ošetrovateľskú) starostlivosť v špecializovanej samostatnej skupine, centrum požiada úrad práce sociálnych vecí a rodiny, v ktorého územnom obvode má sídlo, o posúdenie potreby osobitnej starostlivosti v špecializovanej skupine podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ide o verifikáciu rozhodnutia centra zaradiť dieťa do špecializovanej skupiny).
Podľa Národnej stratégie deinštitucionalizácie systému sociálnych služieb a náhradnej starostlivosti je potrebné prehodnotiť a nanovo vytvoriť jednotné postupy a štandardy poskytovania starostlivosti deťom so zdravotným znevýhodnením v centrách, a to vrátane spôsobu zhodnocovania potreby špecializovanej odbornej pomoci dieťaťu v samostatnej špecializovanej skupine na základe posúdenia potreby osobitnej starostlivosti posudkovým lekárom (špecializovaná samostatná skupina deti s duševnou poruchou, a pre deti, ktorých zdravotný stav vyžaduje osobitnú starostlivosť výlučne pobytovou formou), prehodnotenia profesijného zabezpečenia tejto starostlivosti atď. Na tento účel je však potrebné nanovo upraviť aj samotné východiská a postup centra pri umiestňovaní detí do organizačných súčastí centra.
Ako už bolo uvedené, prioritou je, aby čo najviac detí (umiestnených v centrách), a to vrátane detí so zložitým zdravotným znevýhodnením vyrastalo v profesionálnych náhradných rodinách. Na druhej strane je nevyhnutné zabezpečiť bezpečnosť detí a znížiť riziko, že profesionálni náhradní rodičia nebudú vedieť utvoriť také podmienky vo svojom domácom prostredí alebo zo svojho domáceho prostredia, ktoré zodpovedajú potrebám dieťaťa. Základom je, že tieto deti spravidla potrebujú ošetrovateľskú starostlivosť, resp. musia im byť poskytované rôzne ošetrovateľské výkony a je úplne zrejmé, že nie vo všetkých prípadoch bude možné potreby detí zabezpečiť z domáceho prostredia profesionálnej náhradnej rodiny. Rozsah a povaha ošetrovateľských výkonov a ich dostupnosť v tej ktorej lokalite Slovenska je to, čo do výraznej miery ovplyvňuje možnosti poskytovať starostlivosť o deti so zdravotným znevýhodnením v profesionálnych náhradných rodinách. S časti je možné sanovať túto potrebu zdravotnou sestrou centra, ale aj takáto možnosť má svoje limity. Osobitnou otázkou je tiež záujem profesionálnych náhradných rodičov prevziať starostlivosť o dieťa s vážnym zdravotným znevýhodnením – nie každý je na takúto prácu vhodný, resp. pripravený alebo má vytvorené také podmienky, ktoré by vhodnú starostlivosť v jeho domácom prostredí umožňovali.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR sa v súvislosti s vytýčeným strategickými zámermi úspešne uchádzalo o podporu Európskej komisie (prostredníctvom Nástroja technickej podpory pre projekt „Implementácia Európskej záruky pre deti/Inklúzia detí so zdravotným znevýhodnením v kontexte deinštitucionalizácie náhradnej starostlivosti“.
Projekt implementuje priamo Európska komisia a odborným riešiteľom je UNICEF pre Európu a Strednú Áziu. Cieľom projektu je vytvorenie návrhu opatrení (na základe zhodnotenia súčasných postupov, identifikácie medzier v oblasti začleňovania detí so zdravotným znevýhodnením do náhradnej starostlivosti a preskúmania legislatívnych rámcov) s ohľadom na začlenenie detí so zdravotným znevýhodnením v náhradnej starostlivosti.
Na základe predbežných informácií (projekt sa implementuje) je možné s istotou konštatovať, že odporúčania budú o.i. smerovať práve do procesov zaraďovania novorodencov a batoliat so zdravotným znevýhodnením do jednotlivých organizačných súčastí v centrách, osobitne novorodencov a batoliat so zdravotným znevýhodnením, ktoré sú do centier prijímané z ústavných zdravotníckych zariadení.
Detí, ktorým je starostlivosť poskytovaná na samostatných špecializovaných skupinách centier s ošetrovateľskou starostlivosťou je cca 600, z toho cca 60 novorodencov a dojčiat. Je potrebné zvýšiť tlak na cielené rozširovanie siete profesionálnych náhradných rodín pre deti so zdravotným znevýhodnením aj sprísnením právnej úpravy.
Predkladaným návrhom zákona sa preto, po diskusii so zástupcami centier o.i. v čl. V navrhuje zmena prístupu v umiestňovaní detí do profesionálnych náhradných rodín. Zásadnou zmenou oproti aktuálnemu stavu je zrušenie výnimky z povinnosti umiestniť všetky deti do 6 rokov veku do mesiaca po umiestnení v centre do profesionálnej náhradnej rodiny, ktorá umožňuje centru umiestniť dieťa, u ktorého posúdil lekár potrebu osobitnej starostlivosti v špecializovanej samostatnej skupine. Ďalšou zásadnou zmenou je zmena v umiestňovaní malých detí do 1 roku veku a to vrátane detí so zdravotným znevýhodnením, ktoré do centier prichádzajú z nemocníc tak, aby do 1 roku veku po prepustení z nemocnice boli deti po prijatí do centra zaradené do profesionálnej náhradnej rodiny (ak bol profesionálny náhradný rodič v nemocnici poučený o starostlivosti o dieťa). Zároveň je ale nereálne predpokladať, že centrá budú disponovať dostatkom pripravených a ochotných profesionálnych náhradných rodičov (a aj keby áno, je potrebné reálne zhodnotiť možnosti zabezpečenia potrebných ošetrovateľských výkonov dieťaťu, vhodnosť prostredia profesionálnej náhradnej rodiny vo vzťahu k zdravotnému znevýhodneniu konkrétneho dieťaťa), čo je potrebné zohľadniť v právnej úprave.
Na zvýšenie pripravenosti, ale aj záujmu profesionálnych náhradných rodičov prevziať do starostlivosti deti s najzložitejším zdravotným znevýhodnením – o deti, ktoré sú osobami s ťažkým zdravotným postihnutím, sa navrhujú dve opatrenia.
Obe opatrenia identifikovali profesionálni náhradní rodičia ako potrebné pre zlepšenie situácie. Z diskusií vyplynulo, že jeden z dôvodov, pre ktorý nie sú profesionálni náhradní rodičia schopní prevziať do svojej starostlivosti deti s ťažkým zdravotným postihnutím, sú nevyhovujúce priestorové podmienky ich domácnosti, ktoré nespĺňajú častokrát ani základe podmienky bezbariérovosti. Profesionálni náhradní rodičia nemajú nárok na peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia na úpravu bytu/rodinného domu ale nemožno od nich žiadať debarierizáciu ich bytov/rodinných domov na ich náklady. Navrhuje sa preto riešiť úpravu priestorov domácnosti profesionálnych náhradných rodičov možnosťou centra poskytnúť finančný príspevok na podporu bezbariérovosti ich domácnosti.
V súvislosti s návrhom na zavedenie finančného príspevku na úpravu bytu alebo rodinného domu na účely zlepšenia podmienok starostlivosti o deti s ťažkým zdravotným postihnutím sa navrhuje aj doplnenie zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov v čl. III tak, aby bolo jednoznačné, že tento špecifický finančný príspevok nepodlieha dani z príjmu fyzických osôb.
Záujem profesionálnych náhradných rodičov prevziať do svojej starostlivosti dieťa s vážnym zdravotným znevýhodnením je stále nízky. Podľa profesionálnych náhradných rodičov je jedným z dôvodov obava zo zlyhania pre náročnosť starostlivosti, resp. vyhorenia. Druhým identifikovaným opatrením je preto prestávka na obnovu kondície profesionálneho náhradného rodiča v prípade, ak sa stará o dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím.
K zavedeniu tohto nového špecifického druhu prestávky v práci je potrebné vyriešiť aj samotné podmienky poskytovania prestávky, upraviť podmienky zabezpečenia starostlivosti o dieťa pokiaľ bude jeho profesionálny náhradný rodič čerpať prestávku na obnovu kondície a tiež zaviesť ohodnotenie ale aj motivačný prvok – príspevok za zastupovanie v prípade, ak sa o dieťa počas prestávky jeho profesionálneho náhradného rodiča bude starať iný profesionálny náhradný rodič.
Súčasťou návrhu zákona sú aj ďalšie dve súvisiace opatrenia na podporu deinštitucionalizácie náhradnej starostlivosti.
V čl. II sa navrhuje doplnenie zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov tak, aby bolo možné ponechanie dieťaťa v starostlivosti profesionálneho náhradného rodiča (ak má profesionálny náhradný rodič záujem), aj v období poberania materského. Výnimka zo zásadného pravidla nemocenského poistenia o nemožnosti súbehu materského a príjmu zo závislej činnosti, ktorý sa považuje za vymeriavací základ na účely o.i. tejto dávky je odôvodnená jedinečnosťou výkonu práce profesionálneho náhradného rodiča, kde predmet práce je totožný s povahou situácie, ku ktorej sa viaže materské/otcovské a najmä potrebou čo do najvyššej možnej miery zabezpečiť stabilitu prostredia, v ktorom je poskytovaná starostlivosť dieťaťu. V súvislosti s návrhom na doplnenie nového inštitútu súbehu vyplácania materského a príjmu zo závislej činnosti (z výkonu práce profesionálneho náhradného rodiča) v období poberania materského sa navrhuje upraviť aj výnimku z platenia poistného štátom na starobné poistenie, invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity, ako aj výnimku z vylúčenia povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti zamestnancom - profesionálnym náhradným rodičom.
Ďalším opatrením je úprava ustanovenia v zákone č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov v čl. IV. Navrhuje sa riešiť v praxi profesionálnych náhradných rodín identifikovaný praktický problém, ktorý sa ale netýka len detí umiestnených v profesionálnych náhradných rodinách, ktoré odchádzajú k budúcim náhradným rodičom (napríklad pestúnom) na základe rozhodnutia súdu o neodkladnom opatrení. Títo ľudia sa reálne starajú o dieťa, avšak častokrát na základe vykonateľného, ale ešte neprávoplatného rozhodnutia súdu, pričom podmienkou na uplatnenie nároku na prídavok na dieťa je práve právoplatnosť rozhodnutia.
Návrh zmien a doplnení bol pripravený v spolupráci a po diskusii so zástupcami profesionálnych náhradných rodičov, centier a Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, zároveň boli využité praktické skúsenosti Národného inšpektorátu práce.
Návrh zákona zakladá vplyvy na rozpočet verejnej správy a na zamestnanosť vo verejnej správe, návrh zákona nebude mať vplyvy na podnikateľské prostredie, na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti, na služby verejnej správy pre občana a na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Návrh zákona bude mať pozitívne sociálne vplyvy.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.
Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.
Dôvodová správa

čl. I (zákon č. 376/2022 Z. z. o profesionálnych náhradných rodičoch a o zmene a

čl. I bod 1 až 3 (§ 8 ods. 1 a 2)
Jedným z predpokladov na výkon práce profesionálneho náhradného rodiča je predpoklad zabezpečenia výchovy a všestranného vývinu dieťaťa [§ 3 ods. 1 písm. h) – či záujemca o prácu spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ním žijú v domácom prostredí, utvára predpoklady na zabezpečenie výchovy a všestranného vývinu dieťaťa] a vhodnosti bytových a priestorových podmienok na poskytovanie starostlivosti dieťaťu [§ 3 ods. 1 písm. i) - či má v domácom prostredí utvorené vhodné bytové a priestorové podmienky na poskytovanie starostlivosti o dieťa, ktorému bude ako profesionálny náhradný rodič poskytovať starostlivosť]. Vzhľadom na skutočnosť, že predpoklady na výkon práce musí profesionálny náhradný rodič spĺňať počas celého výkonu práce a pre prípad, že ich prestane profesionálny náhradný rodič spĺňať, zákon o profesionálnych náhradných rodičoch ustanovuje, v závislosti od druhu predpokladu na výkon práce, postup, ktorý má centrum pre deti a rodiny (ďalej len „centrum“) realizovať. Zásadným následkom nesplnenia predpokladu na výkon práce je ukončenie pracovného pomeru – od možnosti výpovede až …

čl. I bod 4 (§ 8 ods. 3)
V súvislosti s predpokladom zabezpečenia výchovy a všestranného vývinu dieťaťa a vhodnosti bytových a priestorových podmienok na výkon práce profesionálneho náhradného rodiča zákon o profesionálnych náhradných rodičoch utvára centru ako zamestnávateľovi podmienky na zisťovanie rôznych informácií zo súkromného života záujemcu o prácu profesionálneho náhradného rodiča. V návrhu zákona a následne aj Národnou radou Slovenskej republiky schválenom Zákone o profesionálnych náhradných rodičoch boli medzi informáciami, ktoré malo centrum vyžadovať na účel overenia splnenia predpokladov záujemcu o prácu, aj informácie o náboženskej príslušnosti, národnosti a materinskom jazyku záujemcu o túto prácu, konkrétne: „.... - jeho náboženskej príslušnosti a o náboženskej príslušnosti fyzických osôb žijúcich s ním v domácom prostredí na účely vytvorenia podmienok na zachovanie náboženskej identity dieťaťa, - jeho národnosti a materinskom jazyku a o národnosti a materinskom jazyku fyzických osôb žijúcich s ním v domácom prostredí na účely vytvorenia podmienok na zachovanie národnostnej identity dieťaťa...“. Mali to byť informácie výlučne na účely utvorenia podmienok na zachovanie náboženskej a národnostnej identity …

čl. I bod 5 (§ 8)
Rôznorodá prax centier v spôsobe zaznamenávania overovania predpokladu zabezpečenia výchovy a všestranného vývinu dieťaťa a vhodnosti bytových a priestorových podmienok vedie k návrhu jednoznačne upravenej povinnosti zaznamenávať písomne overenie podkladov. Záznam bude súčasťou dokumentov z výberového konania/výberu, a v prípade úspešných uchádzačov o prácu súčasťou spisovej dokumentácie zamestnanca.

čl. I bod 6 (§ 9)
Na pracovnú zmluvu profesionálneho náhradného rodiča sa vzťahujú ustanovenia Zákonníka práce s odchýlkami v náležitostiach pracovnej zmluvy v zákone o profesionálnych náhradných rodičoch. Počas takmer dvojročnej skúsenosti s implementáciou ustanovenia sa neobjavili problémy s takouto konštrukciou. Otázka, ktorá sa v tejto súvislosti sporadicky objavuje je, či je namieste, aby náležitosťou pracovnej zmluvy boli aj mzdové podmienky tak, ako to ustanovuje §43 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce, ak zákon o profesionálnych náhradných rodičoch jednoznačne ustanovuje mzdu profesionálneho náhradného rodiča, vrátane výšky pohyblivých zložiek mzdy. Aby nedochádzalo k sporným situáciám v praxi, navrhuje sa spresnenie ustanovenia tak, aby zo znenia bolo zrejmé, že predmetom pracovnej zmluvy nie je dohoda o mzde (mzdové podmienky) s výnimkou prípadu, kedy profesionálny náhradný rodič poskytuje starostlivosť výlučne dieťaťu (deťom), ktoré dovŕšilo 16. rokov veku (ktoré nie je dieťaťom so zdravotným znevýhodnením resp. dieťaťom, ktoré vyžaduje zvýšenú starostlivosť z dôvodu, že bolo týrané alebo sexuálne zneužívanie alebo ktorému je poskytovaná starostlivosť v rámci špecializovaného programu centra). …

čl. I bod 7 (§ 12 ods. 2)
Zákon o profesionálnych náhradných rodičoch upravuje špecifickú podmienku výkonu práce na delenom pracovnom mieste tak, že túto možnosť je možné využiť len vtedy, ak prácu profesionálneho náhradného rodiča vykonávajú obaja manželia, čo im umožňuje medzi sebou rozvrhnúť si čas výkonu práce zodpovedajúci miestu jedného profesionálneho náhradného rodiča (počet detí, ktorým je takto možné poskytovať starostlivosť zodpovedá počtu detí, o ktoré sa môže starať jeden profesionálny náhradný rodič, t. j. maximálne 3 deti). Tento inštitút stále nie je v praxi využívaný a z diskusie s profesionálnymi náhradnými rodičmi vyplynulo, že o takúto formu výkonu práce by mali záujem skôr rodičia profesionálnych náhradných rodičov, ako ich manželia/manželky. Z pohľadu záujmov dieťaťa nie je dôvod na zamietnutie takého návrhu na zlepšenie právnej úpravy, o to viac, že prítomnosť starorodičovského subsystému v rodine má svoju nezastupiteľnú úlohu. Podmienkou však bude, že príbuzní v priamom rade (rovnako ako manželia) budú môcť vykonávať prácu profesionálnych náhradných rodičov na delenom pracovnom mieste iba ak bude v pracovných …

čl. I bod 8
Legislatívno-technická úprava (potreba zavedenia legislatívnej skratky).

čl. I bod 9 (§ 15)
Zákon o profesionálnych náhradných rodičoch v prípade okamžitého skončenia pracovného pomeru ustanovuje (na rozdiel od Zákonníka práce) aj dôvody pre obligatórne okamžité skončenie pracovného pomeru. Dôvodom na obligatórne okamžité skončenie pracovného pomeru je použitie všetkých foriem telesných trestov na dieťati a iných hrubých alebo ponižujúcich foriem zaobchádzania a foriem trestania dieťaťa, ktoré mu spôsobujú alebo môžu spôsobiť fyzickú ujmu alebo psychickú ujmu, ak profesionálny náhradný rodič prestal plniť predpoklad bezúhonnosti (svojej alebo manželovej/manželkinej alebo inej plnoletej fyzickej osoby, ktorá s nim žije v domácom prostredí), strata psychickej spôsobilosti (jeho/jej alebo manželovej/manželkinej), ak prestane plniť predpoklad vhodných bytových alebo priestorových podmienok pre starostlivosť o dieťa a porušenie zákazu vykonávať prácu profesionálneho náhradného rodiča pre viac centier. V aktuálnej právnej úprave sa nenavrhujú žiadne vecné zmeny, navrhuje sa však spresnenie postupu centra pri plnení jeho povinnosti okamžite skončiť pracovný pomer tak, aby bolo jednoznačne zrejmé, že centrum je povinné vykonať úkon smerujúci k (obligatórnemu) doručeniu okamžitého skončenia pracovného pomeru do piatich pracovných …

čl. I bod 10 (§ 17 ods. 1)
Zákon o profesionálnych náhradných rodičoch upravuje nárok na odstupné vo vzťahu k dôvodom skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo strany centra alebo dôvodom dohody o skončení pracovného pomeru v prípade zrušenia miesta, zrušenia centra alebo v prípade zásadnej zmeny rodinných pomerov profesionálneho náhradného rodiča. Rovnako patrí odstupné aj profesionálnemu náhradnému rodičovi, s ktorým centrum okamžite skončí pracovný pomer z dôvodu, že profesionálny náhradný rodič prestal plniť predpoklad psychickej spôsobilosti (vrátane manželovej/manželkinej psychickej spôsobilosti). Zákonník práce upravuje v § 76 podmienky nároku na odstupné vo vzťahu k dôvodu ukončenia pracovného pomeru a spôsobu ukončenia (výpoveď zo strany zamestnávateľa alebo dohoda), pričom doba trvania pracovného pomeru ovplyvňuje výšku odstupného, ktorá je pri zohľadnení počtu rokov trvania pracovného pomeru vyššia pri dohode o skončení pracovného pomeru ako v prípade výpovede zo strany zamestnávateľa. Nakoľko podľa zákona o profesionálnych náhradných rodičoch patrí odstupné aj profesionálnemu náhradnému rodičovi, s ktorým centrum okamžite skončí pracovný pomer z dôvodu, že profesionálny náhradný rodič prestane plniť predpoklad psychickej spôsobilosti …

čl. I bod 11 (§ 18)
Ustanovenie § 18 upravuje povinnosti a obmedzenia profesionálneho náhradného rodiča. Na základe praktických skúsenosti z implementácie zákona o profesionálnych náhradných rodičoch je potrebné medzi povinnosti profesionálneho náhradného rodiča doplniť povinnosť absolvovať odbornú pomoc podľa odporúčania psychologického posudku vypracovaného v rámci overenia predpokladu psychickej spôsobilosti a povinnosť preukázať na požiadanie centra v stanovenej lehote spôsob absolvovania odbornej pomoci. Zákon o profesionálnych náhradných rodičoch síce utvára podmienky na pozastavenie výkonu práce profesionálneho náhradného rodiča v prípade, ak psychologický posudok obsahuje odporúčanie na ďalšiu odbornú pomoc, ale neupravuje aj povinnosť takúto pomoc absolvovať a tým neumožňuje zamestnávateľovi reagovať v prípade pasivity zamestnanca, t. j. v prípade, ak zamestnanec neabsolvuje odbornú pomoc. Z dôvodu potreby zlepšenia kvality poskytovanej starostlivosti deťom a po diskusii s profesionálnymi náhradnými rodičmi a centrami sa tiež navrhuje medzi povinnosti zamestnancov doplniť aj povinnosť absolvovať Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky akreditovaný kurz prvej pomoci. Kurz prvej pomoci zabezpečí aj uhradí centrum, rovnako ako iné výdavky spojené s kurzom (napr. pre prípad …

čl. I bod 12 (§ 19)
V súvislosti s návrhom na doplnenie nového inštitútu prestávky na obnovu kondície (navrhované ustanovenie § 21a) je potrebné upraviť aj ustanovenia k pracovnému času profesionálneho náhradného rodiča. Ako už bolo uvedené vo všeobecnej časti Dôvodovej správy, jedným z cieľov návrhu zákona je utvoriť podmienky na zlepšenie starostlivosti o deti so zdravotným znevýhodnením, ktoré sú na základe rozhodnutia súdu umiestňované do centier. Utvorenie mzdových, či priestorových podmienok pre starostlivosť o deti je nevyhnutnosťou, avšak nemenej dôležité sú aj samotné pracovné podmienky. Práca profesionálneho náhradného rodiča je náročná aj v prípade detí, ktoré nemajú zvýšené nároky na starostlivosť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia/vážneho zdravotného stavu. Napriek faktu, že ako každý zamestnanec, majú aj profesionálni náhradní rodičia nárok na dovolenku a oproti predchádzajúcej právnej úprave aj na náhradu mzdy pri niektorých prekážkach v práci, stále to nepostačuje na zvýšenie záujmu prevziať do svojej starostlivosti dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím. Jedným z dôvodov, zrejme tým zásadným, je, že profesionálni náhradní rodičia majú obavy, že …

čl. I bod 13 (§ 20)
Na dovolenku profesionálneho náhradného rodiča sa vzťahujú ustanovenia § 100 až § 117 Zákonníka práce s odchylnou úpravou v zákone o profesionálnych náhradných rodičoch, zohľadňujúcou osobitosti tohto povolania. Napriek špecifikám úpravy neboli identifikované v praxi vážnejšie problémy a návrhy na úpravu aktuálnych ustanovení, s výnimkou požiadavky na vhodnejšiu úpravu krátenia dovolenky, nakoľko podľa § 106 Zákonníka práce, zamestnancovi, ktorý splnil podmienku odpracovania aspoň 60 dní v kalendárnom roku, za ktorý sa dovolenka poskytuje, môže zamestnávateľ krátiť dovolenku za prvých 100 zameškaných pracovných dní o jednu dvanástinu dovolenky a za každých ďalších 21 zameškaných pracovných dní rovnako o jednu dvanástinu, ak v tomto kalendárnom roku nepracoval zo zákonom (Zákonníkom práce) vymedzených dôvodov. Takáto právna úprava však nie je vhodná pre profesionálneho náhradného rodiča, ktorý si rozvrhuje prácu aj počas víkendov a iných dní pracovného voľna, nakoľko pri stanovenom pravidle krátenia dovolenky (za prvých 100 a za každých ďalších 21 zmeškaných dní napr. z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti sa kráti 1/12 dovolenky) sa …

čl. I bod 14 (nový § 21a)
Ako bolo uvedené k 12. novelizačnému bodu, na motiváciu k rozhodnutiu utvoriť vo svojom domácom prostredí podmienky na starostlivosť o dieťa so zdravotným znevýhodnením a zlepšenie podmienok starostlivosti o deti v profesionálnych náhradných rodinách sa navrhuje utvoriť podmienky pre udržanie fyzického a duševného zdravia profesionálneho náhradného rodiča a prevenciu jeho zhoršenia. Aj keď účel a podstata potrebného opatrenia sú porovnateľné s odľahčovacou sociálnu službou, v prípade profesionálnych náhradných rodičov je nutné nájsť iné riešenie (o.i. aj z dôvodu, že ako zamestnanci majú nárok na dovolenku). Navrhuje sa preto zaviesť osobitný druh prestávky v práci - prestávku na obnovu kondície profesionálneho náhradného rodiča, ktorý poskytuje starostlivosť dieťaťu s vysokými nárokmi na starostlivosť, konkrétne dieťaťu, ktoré je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Bude samozrejme na profesionálnom náhradnom rodičovi, či túto možnosť využije (centrum poskytne prestávku na obnovu kondície na požiadanie profesionálneho náhradného rodiča), ale v každom prípade, ak bude mať o prestávku na obnovu kondície záujem, centrum bude povinné utvoriť podmienky …

čl. I bod 15 (§ 22 ods. 1)
Podľa Dôvodovej správy k návrhu zákona o profesionálnych náhradných rodičoch (r. 2022) Špecifiká tejto práce neumožňujú, aby sa uplatňovali ustanovenia o rozvrhnutí určeného týždenného pracovného času, nepretržitom dennom odpočinku, nepretržitom odpočinku v týždni a o prestojoch. Rovnako nie je možné vzhľadom na nepretržitý charakter práce uplatňovať ustanovenia o mzde za prácu nadčas, mzdovom zvýhodnení za prácu vo sviatok, v sobotu, v nedeľu, za nočnú prácu a mzdovej kompenzácii za sťažený výkon práce. Povaha práce neumožňuje nielen určiť, ale ani mať prehľad o tom, kedy profesionálny náhradný rodič pracuje v noci, vo sviatok, či ako dlho odpočíva. Jediné čo sa dá overiť – skontrolovať je, či je dieťaťu poskytovaná riadna starostlivosť a či si profesionálny náhradný rodič plní úlohy podľa pracovnej zmluvy, resp. podľa plánov. Z tohto dôvodu boli upravené jednoznačne mzdové nároky profesionálneho náhradného rodiča v osobitnom zákone o profesionálnych náhradných rodičoch tak, aby bolo o.i. zrejmé, že profesionálnemu náhradnému rodičovi nepatrí mzda za prácu nadčas, mzdové zvýhodnenie za prácu …

čl. I bod 16 (§ 22 ods. 1)
Navrhuje sa doriešiť praktický problém, spočívajúci v pochybnostiach, či prípadná odmena je súčasťou mzdy (napr. na účely určenia priemerného mesačného zárobku) doplnením odmeny do ustanovenia upravujúceho základné zložky mzdy.

čl. I bod 17 (§ 22 ods. 1)
V súvislosti s návrhom na zavedenie prestávky na obnovu kondície a možnosťou, aby sa o dieťaťa s ťažkým zdravotným postihnutím dočasne, počas čerpania prestávky jeho profesionálneho náhradného rodiča, staral iný profesionálny náhradný rodič, je potrebné motivovať profesionálnych náhradných rodičov k plneniu takto zložitej pracovnej úlohy a tiež celkom prirodzene splnenie takejto úlohy aj zodpovedajúco odmeniť. Preto sa navrhuje zavedenie novej zložky mzdy – príplatku za zastupovanie.

čl. I bod 18 (§ 22 ods. 2)
Mzdu profesionálneho náhradného rodiča tvorí základná zložka mzdy a príplatky zohľadňujúce náročnosť práce, prax a odbornosť profesionálneho náhradného rodiča. Navrhuje sa upraviť mechanizmus zaokrúhľovania tak, aby sa už suma každého príplatku zaokrúhľovala na najbližších 10 eurocentov nahor, t. j. nezaokrúhľovala by sa až vypočítaná celková suma mzdy tak, ako to ustanovuje aktuálne zákon o profesionálnych náhradných rodičoch. Nahadzovanie príplatkov do mzdového systému v absolútnych číslach a následné zaokrúhlenie celkovo vypočítanej mzdy spôsobuje technické problémy, nakoľko je pre stanovenie celkovej mzdy potrebné softvérom vypočítanú sumu dodatočne upraviť zaokrúhlením, čo je nielen prácne, ale aj mimoriadne neefektívne.

čl. I bod 19 (§ 23 ods. 1)
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s mechanizmom úpravy základnej zložky mzdy Nariadením vlády Slovenskej republiky.

čl. I bod 20 (§ 23)
Zákon ustanovuje sumu základnej zložky mzdy v troch alternatívach, pričom pri jednej z nich ponecháva jej výšku na dohode medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Podľa § 23 ods. 1 písm. b), ak profesionálny náhradný rodič poskytuje starostlivosť výlučne deťom, ktoré dovŕšili 16 rokov veku (s výnimkou napr. detí s ťažkým zdravotným postihnutím), môže byť dohodnutá základná zložky mzdy v sume najmenej 50 % „štandardnej“ zákonom, resp. nariadením vlády SR ustanovenej sumy. Navrhuje sa, aby v tomto prípade zmenená základná zložka mzdy patrila profesionálnemu náhradnému rodičovi vždy od prvého dňa kalendárneho mesiaca.

čl. I bod 21 (§ 23 ods. 5)
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s 20. novelizačným bodom.

čl. I bod 22 (§ 25 ods. 3 a § 26 ods. 3)
Navrhuje sa sprecizovanie ustanovení upravujúcich príplatok za počet detí a príplatok za osobitnú starostlivosť tak, aby bolo jednoznačne zrejmé, že v prípade, ak profesionálny náhradný rodič neodpracuje celý mesiac (napr. nastúpi v priebehu mesiaca), príplatky mu patria v pomernej výške (pri zachovaní stanoveného mechanizmu určenia výšky príplatku).

čl. I bod 23 (§ 26)
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením legislatívnej skratky v 8. novelizačnom bode.

čl. I bod 24 (§ 27)
Jedným z príplatkov zohľadňujúcim počet rokov trvania pracovného pomeru v pozícii profesionálneho náhradného rodiča je príplatok za prax. Vzhľadom na interpretačné problémy sa navrhuje spresnenie ustanovenia tak, aby bolo jednoznačne zrejmé, že zvýšenie príplatku za prax patrí profesionálnemu náhradnému rodičovi za celý prvý kalendárny mesiac, počas ktorého uplynie ďalší rok trvania pracovného pomeru profesionálneho náhradného rodiča, t. j. netreba prepočítavať za tento mesiac alikvotnú časť príplatku, aj keď deň nástupu do zamestnania nebol prvý pracovný deň v mesiaci. Je tiež potrebné doriešiť posudzovanie doby trvania pracovného pomeru na účely tohto príplatku počas dočasného prerušenia výkonu práce profesionálneho náhradného rodiča (§ 30 zákona o profesionálnych náhradných rodičoch). Navrhuje sa objektivizovať tento dôvod nevykonávania pracovnej činnosti a v prípade, ak po skončení dočasného prerušenia výkonu práce profesionálny náhradný rodič spĺňa predpoklad na výkon práce profesionálneho náhradného rodiča, započítať dobu prerušenia do trvania pomeru sa na účely príplatku za prax.

čl. I bod 25 (nový § 28a)
Ako už bolo uvedené, v súvislosti s návrhom na zavedenie prestávky na obnovu kondície a možnosťou, aby sa o dieťaťa s ťažkým zdravotným postihnutím dočasne, počas čerpania prestávky na podporu kondície jeho profesionálneho náhradného rodiča, staral iný profesionálny náhradný rodič sa navrhuje zavedenie nového príplatku za zastupovanie. Navrhuje sa, aby centrum priznalo príplatok za zastupovanie profesionálnemu náhradnému rodičovi za každú (čo i len začatú) hodinu, počas ktorej sa staral za iného profesionálneho náhradného rodiča o dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím. Navrhuje sa, aby sa výška sumy za hodinu starostlivosti vypočítala ako jedna dvesto štyridsatina (už zavedená fikcia na účely napr. stanovenia priemerného zárobku) základnej zložky mzdy, paušálneho príplatku a príplatku za osobitnú starostlivosť (skladba zodpovedá skladbe mzdy profesionálneho náhradného rodiča, ktorý sa stará o dieťa so zdravotným znevýhodnením, ide o fikciu plnej mesačnej mzdy). Vo výške príplatku sa navrhuje zohľadniť aj počet detí s ťažkým zdravotným postihnutím, o ktoré sa dočasne profesionálny náhradný rodič staral (suma vypočítaného príplatku za hodinu …

čl. I bod 26 (§ 34)
Za účelom uľahčiť kontakt medzi záujemcom o informáciu o voľnom mieste profesionálneho náhradného rodiča a centrom, ktoré hľadá zamestnanca vedie Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „Ústredie“) evidenciu záujemcov o informácie o pracovných miestach (na základe žiadosti záujemcu, ide o evidenciu na princípe dobrovoľnosti). Záujemcu vedie Ústredie v evidencii po dobu 5 rokov od zápisu alebo do doby, kým záujemca nepožiada o výmaz. Vzhľadom na povahu organizácie výkonu v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sa v súvislosti s riadiacou a metodickou činnosťou Ústredia v praxi objavujú situácie, že Ústredie zistí, že v evidencii vedený záujemca o informácie už vykonáva prácu profesionálneho náhradného rodiča, ale o výmaz nepožiadal. Navrhuje sa doplniť aj tretiu možnosť pre výmaz z tejto evidencie a to na základe informácie, že fyzická osoba vykonáva prácu profesionálneho náhradného rodiča.

čl. I bod 27 a 28 (§ 39 ods. 4 a nové odseky 5 a 6)
Na priemerný zárobok na pracovnoprávne účely sa vzťahujú ustanovenia § 134 a § 135 Zákonníka práce, zákon o profesionálnych náhradných rodičoch na tento účel (na účel odmeňovania a priemerného zárobku) ustanovuje, čo sa považuje za dennú a hodinovú mzdu. Nakoľko sa práve pri tomto ustanovení v praxi opakovane objavujú otázky, či nejde o odchýlku od Zákonníka práce (čo je vylúčené formuláciou predvetia) a či je možné automaticky použiť ustanovenie k priemernému zárobku Zákonníka práce, navrhuje sa spresnenie úvodnej vety tak, aby bol jednoznačný účel ustanovenia, ako aj prepojenie na Zákonník práce. Špecifiká pracovného času profesionálnych náhradných rodičov spôsobujú problémy vo výkazníctve (napr. Štvrťročný výkaz o práci v nepodnikateľských subjektoch), ktoré sú dlhodobo riešené len neformálnymi dohodami o spôsobe vykazovania, resp. v rôznych evidenciách. Preto sa navrhuje zavedenie fikcie pracovného dňa a pracovného týždňa na štatistické a evidenčné účely. V súvislosti s návrhom na umožnenie súbehu výkonu práce profesionálneho náhradného rodiča a poberania materského (aby centrum nemuselo počas čerpania materského zabezpečiť …

čl. I bod 29 (§ 43)
Podľa § 5 ods. 4 splnenie/plnenie predpokladu bezúhonnosti záujemcu o prácu (vrátane bezúhonnosti fyzických osôb žijúcich s nim v domácom prostredí) overuje centrum podľa stanovených kritérií – odsúdenie za niektorý zo zákonom o profesionálnych náhradných rodičoch vymedzených trestných činov. Nakoľko však sa za bezúhonného na účely zákona o profesionálnych náhradných rodičoch nepovažuje záujemca o prácu a jeho manžel/manželka a profesionálny náhradný rodič/jeho manžel manželka aj vtedy, ak mu bolo odsúdenie za niektorý z vymedzených trestných činov zahladené alebo ak sa na neho hľadí, akoby nebol za taký čin odsúdený, na obdobie do 31. decembra 2025 z technických dôvodov predpoklad bezúhonnosti tak aktuálnych zamestnancov, ako aj záujemcov o prácu podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. d) a k) overuje Ústredie. Dôvodom je, že centrá nemajú svoj informačný systém, ani nie sú súčasťou iných informačných systémov, čo o.i. predstavuje bezpečnostné riziko pri narábaní s tak citlivými údajmi, ktoré poskytuje register trestov osobitne v prípade odpisov z registra trestov. MPSVR SR plánuje …

čl. I bod 30 (nové § 45 a 46)
Aby nedošlo k problémom v súvislosti s navrhovanou úpravou v novelizačnom bode 6, t.j. okrem iného s návrhom na úpravu povinnosti centra písomne oznámiť profesionálnemu náhradnému rodičovi výšku základnej zložky mzdy a podmienky nároku na príplatky k základnej zložke mzdy pri uzatvorení pracovnej zmluvy alebo pri úprave výšky základnej zložky mzdy (Nariadením vlády SR), navrhuje sa upraviť postup centra tak, aby ustanovené náležitosti existujúcim profesionálnym náhradným rodičom oznámilo v termíne do 30. septembra 2025. V prechodných ustanoveniach je osobitne zohľadnená účinnosť ustanovenia § 28a (príplatok za zastupovanie) od 1. januára 2026. V tomto prípade budú podmienky poskytnutia novozavádzaného príplatku oznámené centrom profesionálnemu náhradnému rodičovi do 28. februára 2026.

čl. II (zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpiso

čl. II bod 1 až 3 [§ 30 písm. b), § 128 ods. 2 a § 140 ods. 1 písm. b)]
Vzhľadom na skutočnosť, že všeobecnou podmienkou nároku na nemocenské dávky, t. j. aj na materské je, aby poistenec nemal v období, v ktorom má nárok na materské, príjem za vykonanú prácu z poistného vzťahu, z ktorého mu vznikol nárok na materské, navrhuje sa skupine zamestnancov – profesionálnym náhradným rodičom umožniť výkon práce profesionálneho náhradného rodiča a poberania materského tak, aby centrum nemuselo počas čerpania materského zabezpečiť starostlivosť o dieťa v inej profesionálnej náhradnej rodine alebo na samostatne usporiadanej skupine. Dôvodom pre takýto návrh je, aby v prípade, ak má profesionálny náhradný rodič záujem, mohol pokračovať v zabezpečovaní starostlivosti o dieťa aj počas obdobia poberania materského. Je nesporné, že stabilita prostredia, v ktorom dieťa vyrastá, kontinuita starostlivosti a vytváranie a rozvoj vzťahových silných vzťahových väzieb s tak dôležitými osobami pre dieťa ako sú profesionálni náhradní rodičia, sú v prípade detí umiestnených v centre na základe rozhodnutia súdu nemenej dôležitými prvkami najlepšieho záujmu dieťaťa ako napr. úroveň starostlivosti o dieťa, či bezpečie …

čl. III (zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov)

čl. III bod 1 a 2 (§ 9 ods. 2)
Nakoľko povaha navrhovaného finančného príspevku na úpravu bytu alebo rodinného domu v čl. V, novelizačný bod 11 (nový § 52a) umožňuje pochybnosti, či by bol aj tento príspevok oslobodený od dani z príjmu fyzickej osoby tak, ako ostatné opatrenia v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, navrhuje sa doplnenie zákona č. 595/2003 Z. z., aby medzi príjmy oslobodené od dane patril aj (novonavrhovaný) finančný príspevok poskytnutý profesionálnemu náhradnému rodičovi na úpravu bytu alebo rodinného domu podľa zákona č. 305/2005 Z. z.

čl. IV (zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona

čl. IV bod 1 a 2 (§ 9 ods. 2, §11 ods. 9)
Podľa § 2 zákona č. 600/2003 Z. z. je oprávnenou osobou na uplatnenie nároku na prídavok na dieťa o.i. aj osoba, ktorej je nezaopatrené dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe právoplatného rozhodnutia súdu, t.j. napr. žiadateľ o pestúnsku starostlivosť, ktorému bolo dieťa do času rozhodnutia vo veci samej zverené na základe uznesenia súdu o nariadení neodkladného opatrenia. Uznesenie súdu o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné spravidla dňom vyhlásenia, avšak právoplatné častokrát v oveľa dlhšom časovom horizonte (problémy s doručením, odvolanie) a v tomto prípade nemajú budúci náhradní rodičia nárok na prídavok na dieťa, lebo nespĺňajú podmienku právoplatnosti rozhodnutia. V rámci podpory procesov deinštitucionalizácie je potrebné minimalizovať akékoľvek prekážky v rozhodnutí prevziať dieťa do starostlivosti, a preto je potrebné upraviť zákon o prídavku na dieťa tak, aby budúci náhradní rodičia, ktorí už zabezpečujú starostlivosť o dieťa na základe vykonateľného uznesenia súdu o nariadení neodkladného opatrenia, mali nárok na prídavok na dieťa od začiatku zabezpečovania starostlivosti o dieťa.

čl. IV bod 3 [§ 12a ods. 1 písm. c)]
Ide o zosúladenie s vekovou hranicou priestupkovej zodpovednosti podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

čl. V (zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kura

čl. V bod 1 a 2 (§ 23 ods. 2)
Ustanovenie § 23 upravuje úlohy a postupy orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately súvisiace s návrhom na súd na vyslovenie osvojiteľnosti. V súvislosti s osvojiteľnosťou dieťaťa zisťuje orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately rôzne okolnosti, ktoré súd potrebuje k rozhodnutiu, či sú splnené podmienky osvojiteľnosti dieťaťa. Súčasťou takýchto zisťovaných okolností je aj zisťovanie, či zdravotný stav dieťaťa umiestneného v zariadení, vyžaduje osobitnú starostlivosť poskytovanú výlučne pobytovou formou. Zisťovanie tejto okolnosti rokmi stratilo svoje opodstatnenie; ustanovenie sa v tejto časti prestalo využívať a preto sa v súvislosti s navrhovanými zmenami v 7. až 9. novelizačných bodoch (zmena pravidiel zaraďovania detí umiestnených do centier pre deti a rodiny do profesionálnych náhradných rodín) navrhuje zo zákona vypustiť. Zároveň je potrebné vykonať legislatívno- technické úpravy súvisiace s poznámkou pod čiarou k odkazu 22a.

čl. V bod 3 (§ 49)
Dieťaťu, ktorému sa poskytuje na základe rozhodnutia súdu starostlivosť v centre, vrátane starostlivosti poskytovanej v profesionálnej náhradnej rodine, rodičia častokrát menia zdravotnú poisťovňu bez vedomia centra a centru takáto zmena komplikuje zabezpečenie zdravotnej starostlivosti pre dieťa. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (§ 6 ods. 11 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) elektronicky informuje zdravotnú poisťovňu o podaní prihlášky za maloletého, ktorý je zverený do starostlivosti právnickej osoby na základe právoplatného rozhodnutia súdu a následne zdravotná poisťovňa vykoná príslušné kroky tak, aby nebola zmenená zdravotná poisťovňa bez vedomia toho, kto aktuálne zodpovedá za zabezpečenie potrebnej starostlivosti dieťaťa. Na tento účel je potrebné upraviť aj povinnosť centra informovať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pri začatí starostlivosti o dieťa a pri jej ukončení.

čl. V bod 4 a 5 (§ 51 ods. 2)
V súvislosti s návrhom na zavedenie prestávky na obnovu kondície v zákone o profesionálnych náhradných rodičoch (čl. I) je potrebné vytvoriť podmienky na zabezpečenie starostlivosti o deti počas takejto prestávky ich profesionálnych náhradných rodičov. Jednou z možností je aj zabezpečenie starostlivosti o dieťa v organizačných súčastiach centra – v inej profesionálnej náhradnej rodine alebo samostatne usporiadanej skupine, ktoré však majú určený o.i. štandard počtu detí, ktorý je možné prekročiť len výnimočne pri dodržaní celkovej kapacity centra a so súhlasom Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Nakoľko v tomto prípade ide o dočasné, krátkodobé zabezpečenie starostlivosti o dieťa, navrhuje sa, aby mohlo centrum (výlučne len v tomto prípade) prekročiť ustanovený počet detí/mladých dospelých v profesionálnej náhradnej rodine alebo v samostatne usporiadanej skupine alebo špecializovanej samostatnej skupine (nie však nad celkovú kapacitu centra) bez súhlasu Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Zároveň je potrebné vykonať legislatívno- technické úpravy súvisiace s poznámkou pod čiarou k odkazu 41a.

čl. V bod 6 až 9 (§ 51)
Podľa zákona č. 305/2005 Z. z. má vykonávanie pobytového opatrenia súdu v profesionálnej náhradnej rodine prednosť pred jeho vykonávaním v samostatne usporiadanej skupine (následne má vykonávanie pobytového opatrenia súdu v samostatne usporiadanej skupine zriadenej v rodinnom dome s jedným bytom alebo v byte v bytovom dome, v ktorom sa nachádza jedna samostatne usporiadaná skupina prednosť pred jeho vykonávaním v inej samostatne usporiadanej skupine). Podľa aktuálnej právnej úpravy, dieťa do šiestich rokov veku, ktoré sa prijíma do centra na základe rozhodnutia súdu, musí byť najneskôr po štvortýždňovej diagnostike zaradené do profesionálnej náhradnej rodiny, s výnimkou dieťaťa, ktorého zdravotný stav si vyžaduje osobitnú starostlivosť, v prípade veľkej súrodeneckej skupiny, resp. v situáciách, keď je dieťa umiestňované na základe výchovného opatrenia (časovo limitovaného) a podľa účelu výchovného opatrenia nie je starostlivosť v profesionálnej náhradnej rodine vhodná (napr. potreba špecializovanej pomoci, overenie miery ohrozenia dieťaťa týraním, sexuálnym zneužívaním ...). Ani v prípade dieťaťa, ktorého zdravotný stav vyžaduje osobitnú starostlivosť, ani v prípade súrodencov táto …

čl. V bod 10 (§ 52 ods. 3)
Vzhľadom na časté zmeny ustanovenia § 52 (spresňovanie a dopĺňanie možných výdavkov na dieťa a mladého dospelého v profesionálnej náhradnej rodine) sa navrhuje spresnenie ustanovenia.

čl. V bod 11

čl. V § 52a
Navrhuje sa, aby súčasťou opatrení na zlepšenie podmienok detí so zdravotným znevýhodním, ktoré sú umiestnené v centrách na základe rozhodnutia súdu bola aj cielená podpora úpravy priestorových podmienok v domácom prostredí profesionálnych náhradných rodín. Z diskusií so zástupcami profesionálnych náhradných rodičov vyplýva, že jeden z dôvodov, pre ktorý nie sú schopní prevziať do svojej starostlivosti deti so zdravotným znevýhodnením, osobitne deti s ťažkým zdravotným postihnutím, sú nevyhovujúce priestorové podmienky ich domácnosti, ktoré nespĺňajú častokrát ani základné podmienky bezbariérovosti. V prípade profesionálnych náhradných rodičov ide o zamestnancov, ktorí zabezpečujú starostlivosť rôznym deťom, ktoré sa v ich starostlivosti striedajú a preto nemajú pochopiteľne nárok na peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia na úpravu bytu/rodinného domu. Nie je tiež možné požadovať, aby profesionálni náhradní rodičia na vlastné náklady upravili - debariérizovali svoje byty/rodinné domy. Následkom aj uvedeného je, že do profesionálnych náhradných rodín sú deti s ťažkým zdravotným umiestňované skutočne len výnimočne. Navrhuje sa, aby centrum mohlo prispieť profesionálnej náhradnej rodine na …

čl. V § 52b
V súvislosti s návrhom na zavedenie prestávky na obnovu kondície v zákone o profesionálnych náhradných rodičoch (čl. I), je potrebné vytvoriť podmienky na zabezpečenie starostlivosti o deti počas takejto prestávky ich profesionálnych náhradných rodičov. Navrhuje sa, aby centrum dohodlo plán dočasného zabezpečovania starostlivosti o dieťa počas čerpania prestávky na obnovu kondície s profesionálnym náhradným rodičom, nakoľko na účely zabezpečenia starostlivosti o dieťa počas prestávky na obnovu kondície je zásadné vedieť ako dlho a kde bude potrebné dieťaťu zabezpečiť dočasnú starostlivosť. Iný manažment bude potrebný, ak dieťa ostane v prostredí profesionálnej náhradnej rodiny a inú organizáciu bude vyžadovať, ak dieťa strávi tento čas v niektorej z iných organizačných súčasti centra. Pre prípad, že bude starostlivosť o dieťa počas prestávky na obnovu kondície jeho profesionálneho náhradného rodiča zabezpečovať iný profesionálny náhradný rodič sa navrhuje, aby spôsob poskytovania starostlivosti určilo centrum so súhlasom oboch profesionálnych náhradných rodičov, okrem iného aj z dôvodu, že centrum môže posúdiť, či takýto spôsob organizácie dočasnej starostlivosti je …

čl. V bod 12
Legislatívno-technická zmena.

čl. V bod 13 [§ 89c písm. a)]
V súvislosti so zmenou postupu zaraďovania detí do profesionálnych náhradných rodín vrátane zásadnej zmeny v zaraďovaní detí s ťažkým zdravotným postihnutím do profesionálnych náhradných rodín a ďalších organizačných súčastí centier spočívajúcej o.i. v zdôraznení významu potreby indikačných kritérií na poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti, samotného plánovania ošetrovateľskej starostlivosti a posunutí verifikácie zaradenia dieťaťa v samostatnej špecializovanej skupine v čase je potrebné vykonať formulačnú zmenu ustanovenia upravujúceho možnosť poskytnutia vyššieho finančného príspevku akreditovanému centru, v ktorom sa vykonáva pobytové opatrenie súdu v špecializovanej samostatnej skupine pre zdravotne znevýhodnené deti.

čl. V bod 14 a 15 (§ 97)
Navrhuje sa v súvislosti s 11. novelizačným bodom (§ 52a) doplnenie splnomocňovacieho ustanovenia k vydaniu vyhlášky tak, aby podrobnosti dohody a podrobnosti poskytnutia finančných prostriedkov na podporu debariérizacie upravoval vykonávací predpis.

čl. VI (účinnosť)
Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. júla 2025 – ide o reálny dátum účinnosti vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu a pri časti navrhovaných ustanovení je tento dátum účinnosti vhodný resp. možný. Výnimku tvoria ustanovenia upravujúce zmenu v zaraďovaní do organizačných súčastí zariadení v čl. V a s tým súvisiaci návrh na doplnenie inštitútu prestávky na obnovu kondície v čl. I a doplnenie finančného príspevku na úpravu domáceho profesionálnych náhradných rodín vrátane jeho oslobodenia od dane v čl. III. Zmeny navrhované v čl. II si vyžadujú úpravy informačného systému. Všetky uvedené zmeny vyžadujú prípravu, a preto sa navrhuje, aby súvisiace novelizačné body nadobudli účinnosť 1. januára 2026. V Bratislave dňa 15. januára 2025 Robert Fico v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Erik Tomáš v. r. minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky