Zákon č. 376/2022 Z. z. Zákon o profesionálnych náhradných rodičoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Vládny návrh zákona o profesionálnych náhradných rodičoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiace jún až december 2021.
Predložením tohto návrhu zákona sa plní záväzok Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v časti Ochrana pracovných miest a zabezpečenie sociálnych istôt, ktorým sa vláda SR zaviazala, že:
„pripraví komplexný návrh právnej úpravy podmienok výkonu profesionálnej náhradnej starostlivosti...“.
Vláda Slovenskej republiky schválila svojim uznesením č. 222/2021 zo dňa 28. apríla 2021 Národnú stratégiu deinštitucionalizácie systému sociálnych služieb a náhradnej starostlivosti, ktorá okrem iného určuje základný dlhodobý cieľ deinštitucionalizácie a 10 strednodobých cieľov deinštitucionalizácie s horizontom ich splnenia do roku 2025. Jedným zo strednodobých strategických cieľov je deinštitucionalizovať 80% aktuálnych kapacít na výkon rozhodnutia súdu v centrách pre deti a rodiny (ďalej len „centrum“) na komunitný spôsob usporiadania organizačných súčastí centier do 31. 12. 2023. Strategickým opatrením na plnenie tohto cieľa je i Skvalitňovanie podmienok výkonu profesionálnej náhradnej starostlivosti o.i. aj utvorením legislatívnych podmienok na výkon profesie profesionálny náhradný rodič.
Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 305/2005 Z.z.“) upravuje sociálnoprávnu ochranu detí a sociálnu kuratelu (ďalej len „SPOD a SK“) na zabezpečenie predchádzania vzniku krízových situácií v rodine, ochrany práv a právom chránených záujmov detí, predchádzania prehlbovaniu a opakovaniu porúch psychického vývinu, fyzického vývinu a sociálneho vývinu detí a plnoletých fyzických osôb a na zamedzenie nárastu sociálnopatologických javov. Je to súbor opatrení, ktoré na seba nadväzujú a vzájomne sa podmieňujú a pri voľbe a uplatňovaní ktorých majú prednosť opatrenia na zabezpečenie výchovy a všestranného vývinu dieťaťa jeho rodičmi, a ak to nie je možné, príbuznými dieťaťa.
Prvoradým hľadiskom pri voľbe a uplatňovaní opatrení SPOD a SK je najlepší záujem dieťaťa, na určovanie a posudzovanie ktorého sa uplatňuje zásada o záujme dieťaťa podľa osobitného predpisu (zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine).
Opatrenia SPOD a SK sa vykonávajú, ak zákon č. 305/2005 Z. z. neustanovuje inak, v prirodzenom rodinnom prostredí, v náhradnom rodinnom prostredí, v otvorenom prostredí a v prostredí utvorenom a usporiadanom na výkon opatrení, t. j. v zariadení SPOD a SK, ktorým je centrum, ktoré od roku 2019 nahradilo dovtedajšie druhy zariadení SPOD a SK - krízové strediská a resocializačné strediská pre drogovo a inak závislých a detské domovy (zákon č. 61/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2005 Z. z. o SPOD a SK a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, účinný od 1. apríla 2018).
Zriaďovateľom centra je Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „Ústredie“) a za zákonom stanovených podmienok môže zriaďovať centrum aj obec a vyšší územný celok (na účely plnenia si svojich originálnych pôsobností, bez finančnej podpory zo strany štátnej správy a bez možnosti, aby sa v takomto centre – zriadenom obcou alebo vyšším územným celkom vykonávalo pobytové opatrenie súdu) alebo iná fyzická osoba alebo právnická osoba na základe akreditácie udelenej Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.
V Slovenskej republike vykonáva opatrenia SPOD a SK 123 centier (z toho 16 s resocializačným programom). Ústredie je zriaďovateľom 68 centier, 53 vykonáva opatrenia na základe udelenej akreditácie (neštátne centrá) a 2 centrá sú zriadené v rámci pôsobnosti obce.
Centrum vykoná svoju činnosť podľa účelu, na ktorý bolo zriadené, ambulantnou formou, terénnou formou a pobytovou formou. Centrum môže plniť viac účelov súčasne - vykonávanie opatrení SPOD a SK na základe rozhodnutia súdu, vykonávanie vybraných výchovných opatrení súdu a orgánu SPOD a SK ambulantného charakteru, vykonávanie opatrení na predchádzanie a podporu riešenia krízových situácií dieťaťa a porúch vývinu dieťaťa z dôvodu napr. problémov v rodine, náhradnej rodine, širšom sociálnom prostredí, v medziľudských vzťahoch, výkon špecializovaného programu pre dieťa (v situáciách, keď je dieťa obeťou trestného činu obchodovania s ľuďmi, dieťa je týrané, sexuálne zneužívané alebo na vykonávanie opatrení na určenie miery ohrozenia dieťaťa) vykonávanie resocializačného programu na podporu sociálneho začlenenia dieťaťa alebo plnoletej osoby závislej od alkoholu, drog alebo patologického hráčstva.
Výkon opatrení pobytovou formou však stále predstavuje prevažnú časť činnosti centier. Je tomu tak o.i. aj preto, že centrum okrem výkonu opatrení pobytovou formou pre dieťa alebo dieťa s rodičom, resp. inou plnoletou fyzickou osobou (napr. starým rodičom, plnoletým súrodencom...) na základe dohody a odporúčania orgánu SPOD a SK zabezpečuje výkon rozhodnutí súdu o nariadení ústavnej starostlivosti, o nariadení neodkladného opatrenia a o uložení výchovného opatrenia, ktorého podstatou je pobyt dieťaťa v zariadení (ďalej len „pobytové opatrenie súdu“).
Z celkového počtu 4 949 detí v centrách k 31.12.2020 boli na základe rozhodnutia súdu pobytovou formou vykonávané opatrenia pre 4 685 detí v centrách s programom, pre 19 detí v centrách so špecializovaným programom a pre 23 detí v centrách s resocializačným programom (222 deťom boli k tomuto dátumu vykonávané opatrenia na základe dohody s rodičom/inou osobou zodpovednou za dieťa).
V roku 2020 bolo 67,44 % detí umiestnených v centrách (bez centier so špecializovaným a resocializačným programom, v ktorých sa nevykonáva ústavná starostlivosť, t. j. v centrách s programom) na základe rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej starostlivosti z celkového počtu detí umiestnených v centrách na základe súdneho rozhodnutia (v roku 2019 - 69,47%).
Centrum vykonáva opatrenia pobytovou formou, vrátane pobytových opatrení súdu, zamestnancami centra, ktorí vykonávajú odborné činnosti v odbornom tíme a poskytujú odbornú pomoc a starostlivosť v organizačných súčastiach centra:
v profesionálnej náhradnej rodine, ktorá poskytuje starostlivosť deťom a mladým dospelým v rodinnom dome alebo v byte poskytnutom centrom alebo v rodinnom dome alebo v byte, ktorého je profesionálny náhradný rodič vlastníkom, spoluvlastníkom, nájomcom alebo spoločným nájomcom,
v skupine (dobrovoľné pobyty mimo súdnych rozhodnutí, špecializovaný program, resocializačný program),
v samostatne usporiadanej skupine (organizačná súčasť centra zriadená v rodinnom dome, byte alebo v ďalšej budove centra so samostatným stravovaním, hospodárením a vyčleneným rozpočtom).
Podmienky starostlivosti o deti o. i. aj v profesionálnych náhradných rodinách a povinnosti profesionálnych náhradných rodičov (rovnako ako iných zamestnancov centra) vo vzťahu k deťom upravuje zákon č. 305/2005 Z. z. V súvislosti s predkladaným návrhom zákona je nutné uviesť, že vykonávanie pobytového opatrenia súdu v profesionálnej náhradnej rodine má prednosť pred jeho vykonávaním v samostatne usporiadanej skupine, a každé dieťa do šiestich rokov veku, ktoré je umiestnené na základe rozhodnutia súdu musí byť najneskôr do štyroch týždňov od prijatia do centra zaradené do profesionálnej náhradnej rodiny. V prípade, ak nie je možné, aby sa o dieťa starali jeho rodičia, a následne, ak nie je možné, aby bola dieťaťu zabezpečená starostlivosť príbuzných resp. blízkych osôb (náhradná osobná starostlivosť) alebo iná forma náhradnej rodinnej starostlivosť a dieťa musí byť umiestnené v zariadení, je táto forma starostlivosti o dieťa spravidla najvhodnejšia.
Vývoj v oblasti profesionálnych náhradných rodín („PNR“)
Stav k
Počet PNR
Počet detí
v PNR
Z celkového počtu
Počet voľných miest PNR
Priemerný počet detí na 1 PNR
deti do 6 r.
deti 6 r.–18 r.
MD
31.12.2011
604
1 139
1,89
31.12.2012
683
1 303
1,95
31.12.2013
729
1 394
1,91
31.12.2014
752
1 480
1,97
31.12.2015
770
1 459
735
688
36
27
1,89
31.12.2016
747
1 465
728
695
42
39
1,96
31.12.2017
738
1 373
646
689
38
40
1,86
31.12.2018
678
1 308
634
640
34
58
2,00
31.12.2019
702
1 370
696
639
35
52
1,95
31.12.2020
712
1439
728
673
38
29
2,02
* MD – mladí dospelí
Na Slovensku je v centrách zamestnaných viac ako 700 profesionálnych náhradných rodičov a zabezpečujú starostlivosť cca 1400 deťom. Nárast počtu týchto zamestnancov je za ostatných 20 rokov enormný – v roku 1997, t. j. v čase, keď do pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky prešli detské domovy, bolo na Slovensku 7 takýchto rodín a zabezpečovali starostlivosť 13 deťom.
Odborná činnosť centra je zabezpečovaná rôznymi druhmi zamestnancov a na práva a povinnosti zamestnancov a zamestnávateľov – centier sa okrem Zákonníka práce vzťahuje aj zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v prípade centier zriadených v pôsobnosti Ústredia.
Špecifiká práce - práv a povinností niektorých kategórii zamestnancov centier upravujú osobitné zákony. Na pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca centra sa zároveň vzťahuje zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a na zdravotníckych pracovníkov, ktorý poskytujú v centre ošetrovateľskú starostlivosť sa vzťahuje zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Profesionálny náhradný rodič je zamestnancom centra a na jeho pracovnoprávny vzťah sa vzťahuje Zákonník práce, pričom špecifiká tejto práce sú riešené podľa ustanovenia § 52 Zákonníka práce - Domácka práca a telepráca, t. j. ustanovenia o tzv. domáckych zamestnancoch.
Je síce fakt, že profesionálny náhradný rodič vykonáva svoju prácu vo svojom domácom prostredí – stará sa u seba doma o dieťa, ktoré bolo rozhodnutím súdu umiestnené do zariadenia SPOD a SK, ale o typickú domácku prácu nejde.
Dieťa, o ktoré sa profesionálny náhradný rodič stará, síce býva u neho doma, ale výkon tejto práce vyžaduje aj činnosti mimo priestorov jeho bytu, resp. domu – dieťa chodí do školy, k lekárom, iným odborníkom, absolvuje rôzne voľnočasové aktivity, udržiava kontakty s kamarátmi a profesionálny náhradný rodič vykonáva v tejto súvislosti činnosti a aktivity. Rovnako celá rodina profesionálneho náhradného rodiča, v ktorej dieťa žije, funguje v určitých rodinných a širších sociálnych vzťahoch, ktorých je dieťa účastné.
Vymedzenie domáckej práce „Ak sa práca, ktorá by mohla byť vykonávaná na pracovisku zamestnávateľa, vykonáva pravidelne v rozsahu ustanoveného týždenného pracovného času alebo jeho časti z domácnosti zamestnanca, ide o...“ nezodpovedá povahe práce profesionálneho náhradného rodiča.
Na výkon domáckej práce sa podľa Zákonníka práce vyžaduje dohoda zamestnávateľa so zamestnancom v pracovnej zmluve, ale pri tejto práci profesionálneho náhradného rodiča iná možnosť, ako jej výkon v domácnosti (domácom prostredí) zamestnanca, a teda ani iná dohoda o mieste výkone práce nie je možná, nie je to alternatíva, ale riadna a jediná možnosť výkonu tejto práce, navyše, je to absolútne priorizovaná riadna organizačná forma starostlivosti o dieťa, ktoré je umiestnené v centre.
Znenie ustanovenia Zákonníka práce umožňuje domácnosť zamestnanca považovať za dohodnuté miesto výkonu práce mimo pracoviska zamestnávateľa, ale považovať domácnosť ako aj ostatné miesta výkonu práce (okrem samotného centra) za miesto výkonu práce je už pomerne zložité, čo sa prejavuje napr. v problémoch pri určovaní toho, čo je alebo nie je pracovnou cestou, či určenie toho, že sa jedná o výkon práce, ak na takéto miesto ide profesionálny náhradný rodič bez dieťa, hoci v jeho veci.
Podľa Zákonníka práce možno v pracovnej zmluve dohodnúť, že domácka práca sa v celom rozsahu alebo sčasti bude vykonávať na mieste, ktoré si zamestnanec určí, ak to povaha práce umožňuje. V prípade profesionálnych náhradných rodičov nie je možné, aby si profesionálny náhradný rodič sám určoval miesto/miesta výkonu práce – dieťa je zverené do starostlivosti centra, na pomoci dieťaťu sa podieľa odborný tím centra, ktorý okrem iného spolu s orgánom SPOD a SK spracováva individuálny plán rozvoja osobnosti dieťaťa, ktorého súčasťou je napr. plán sociálnej práce s dieťaťom a jeho rodinou a profesionálny náhradný rodič sa musí podieľať na plnení úloh plánov centra a plniť na tento účel pokyny centra.
Problematickým je aj ustanovenie, podľa ktorého sa zamestnávateľ a zamestnanec môžu dohodnúť, že zamestnanec si pri domáckej práci bude sám rozvrhovať pracovný čas v rámci celého týždňa (to že sa domácka práca bude vykonávať v pružnom pracovnom čase je z povahy tejto práce vylúčené). Na rozdiel od všetkých ostatných povolaní rozvrhnutie pracovného času plne zodpovedá potrebám dieťaťa, čo ustanovenie ako také umožňuje, lebo sa neuplatňujú ustanovenia o rozvrhnutí určeného týždenného pracovného času a od roku 2011 ani ustanovenia o nepretržitom dennom odpočinku a nepretržitom odpočinku v týždni. Problémom je následné vykazovanie - evidencia pracovného času, ktorú musí zamestnávateľ viesť podľa § 99 Zákonníka práce, pretože ani táto odchýlka v Zákonníku práce plne nerieši týždenný pracovný čas ako taký, prestávky v práci a umožňuje v kombinácii s ostatnými nedoriešenými otázkami veľkú variabilitu výkladu čo patrí, resp. nepatrí do pracovného výkonu - času (od prania vecí dieťaťa spolu s vecami rodiny po monitorovanie dychu novorodenca počas spánku).
Z pohľadu výkonu práce profesionálneho náhradného rodiča je problematickou aj úprava toho, že tomuto zamestnancovi nepatrí mzda za prácu nadčas, mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, za prácu v sobotu a v nedeľu a za nočnú prácu. Ako už bolo uvedené, povahou táto práca nezodpovedá iným druhom domáckej práce, musí sa vykonávať nepretržite a nie je ju možné rozvrhnúť zo strany zamestnanca tak, aby mal voľno napr. v sobotu alebo vo štvrtok, aby pracoval v noci, ak mu to vyhovuje viac ako napr. cez deň, t. j. možnosti iných domáckych zamestnancov, ktoré zohľadňuje táto odchýlka v Zákonníku práce. Zákonník práce síce umožňuje zamestnancovi a zamestnávateľovi od roku 2011 dohodnúť sa aj na takýchto náležitostiach, ale je prakticky nemožné predpokladať aspoň rámcovo jednotný postup takmer 100 zamestnávateľov, z ktorých časť tvoria neštátne – akreditované subjekty. Rozdielnosť v odmeňovaní, a to nielen vo vzťahu k práci nadčas, v noci či cez víkendy v takejto v zásade kompaktnej skupine zamestnancov pochopiteľne spôsobuje problémy. Treba v tejto súvislosti zdôrazniť, že centrá prostredníctvom zamestnancov – profesionálnych náhradných rodičov, zabezpečujú výkon rovnakých rozhodnutí súdu a že všetci musia dodržiavať rovnaké zákonom stanovené podmienky starostlivosti o deti (v závislosti od potrieb detí), a to nezávisle na tom, či je centrum zriadené v zriaďovateľskej pôsobnosti štátu alebo ide o akreditované - neštátne centrum.
Okrem možnosti rozvrhnúť prácu, neuplatňovaní ustanovení o rozvrhnutí určeného týždenného pracovného času, nepretržitom dennom odpočinku a nepretržitom odpočinku v týždni a výnimke z nároku zo mzdy za prácu nadčas, mzdového zvýhodnenia za prácu vo sviatok, za prácu počas víkendov a za nočnú prácu, ktoré profesionálnemu náhradnému rodičovi nepatria (ak sa so zamestnávateľom nedohodne), všetky ostatné ustanovenia Zákonníka práce sa vzťahujú na profesionálnych náhradných rodičov tak, ako na ostatných zamestnancov.
Súčasné postavenie profesionálneho náhradného rodiča ako domáckeho zamestnanca je neudržateľné, spôsobuje problémy samotným zamestnancom ako aj zamestnávateľom, je preto potrebné doriešiť otázku pracovnoprávnych vzťahov, odmeňovania, atď. tejto profesie.
V spolupráci s profesionálnymi náhradnými rodičmi a centrami (ako zamestnávateľmi) boli stanovené základné problematické okruhy, ktoré treba riešiť napr. miesto výkonu práce, pracovný čas, prestávky a doby odpočinku, dovolenky, odmeňovanie tak, aby platili rovnaké podmienky pracovnoprávnych vzťahov pre štátne aj neštátne (akreditované) zariadenia.
Rozsah a charakter predpokladaných úprav neumožňuje problémy riešiť odchýlkami v Zákonníku práce. Preto pri úvahách o samostatnej právnej úprave bola primárne prehodnotená samotná povaha práce profesionálneho náhradného rodiča a jej základné charakteristiky a špecifiká.
Aj napriek zrejmým špecifikám a osobitému charakteru výkonu práce profesionálneho náhradného rodičovstva, je tento výkon závislou prácou, t. j. prácou vykonávanou vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa a v jeho mene.
Dieťa, ktoré je v podstate „predmetom“ práce profesionálneho náhradného rodiča, je zverené rozhodnutím súdu do starostlivosti právnickej osoby - centra, ktoré prostredníctvom svojho zamestnanca zabezpečí starostlivosť o dieťa. Na tento účel určuje centrum umiestnenie dieťaťa v profesionálnej náhradnej rodine – inými slovami prideľuje prácu, vydáva pokyny a ukladá úlohy, ktorých plnenie kontroluje (o.i. vrátane nakladania s finančnými prostriedkami a materiálno-technickým zabezpečením, ktoré mu centrum na starostlivosť o dieťa poskytuje), priebežne sleduje a kontroluje plnenie základnej úlohy, ktorou je zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa a prípadne nesplnenie úloh tiež sankcionuje.
Profesionálni náhradní rodičia majú veľkú mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide o zabezpečovanie každodennej starostlivosti o deti, napriek tomu zariadenie riadi samotný výkon ich práce, určuje úlohy, čas a spôsob ich realizácie a profesionálny náhradný rodič je povinný riadiť sa týmito pokynmi. Rozsah úloh a povinností, ktoré musia profesionálni náhradní rodičia ako zamestnanci plniť na pokyn centra je porovnateľný s ostatnými pracovnými pozíciami a pracovná činnosť, ktorú profesionálni náhradní rodiča vykonávajú je nesporne vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti.
Profesionálny náhradný rodič vykonáva prácu osobne, aj keď nie je vylúčená napr. pomoc rodinných príslušníkov, zásadné však je, že zodpovednosť za výkon práce nesie on sám. Všetky úkony smerom k dieťaťu, ktoré profesionálny náhradný rodič robí, robí v mene zariadenia (nemôže sám rozhodnúť napr. o škole, poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti a pod.). Konkrétny pracovný čas nie je síce určený zamestnávateľom, ale rozvrhuje si ho (s výnimkami určenými zamestnávateľom) zamestnanec sám, čo Zákonník práce plne umožňuje.
Charakteristickým pre výkon tejto práce je, rovnako ako pri iných povolaniach vykonávaných napr. v pracovnom pomere, aj odplatnosť výkonu práce profesionálneho náhradného rodiča, t. j. zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi mzdu za vykonanú prácu.
Keďže závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených Zákonníkom práce aj v inom pracovnoprávnom vzťahu, bola prehodnotená aj otázka samotného pracovného pomeru a neexistuje, vzhľadom na povahu pracovnej činnosti a potrebu právnej úpravy otázok súvisiacich s výkonom práce profesionálnych náhradných rodičov, racionálny dôvod, pre ktorý by mal byť tento pracovný vzťah založený osobitným spôsobom podľa osobitného predpisu ako obdobný pracovný vzťah (ako napr. rôzne právne úpravy štátnej služby).
S vyššie uvedeným súvisí aj otázka tzv. vecnej pôsobnosti Zákonníka práce. Ako je z doposiaľ uvedeného zrejmé, v prípade profesionálnych náhradných rodičov priama pôsobnosť Zákonníka práce nie je možná. Aktuálne riešenie postavenia profesionálnych náhradných rodičov ako zamestnancov použitím priamej a i obmedzenej pôsobnosti Zákonníka práce ako domáckych zamestnancov sa neosvedčuje. Využitie delegovanej pôsobnosti Zákonníka práce sa v priebehu prípravy návrhu zákona ukázalo ako nevhodné a tiež nepraktické, preto sa navrhuje, aby sa všeobecne na profesionálnych náhradných rodičov vzťahoval Zákonník práce, s osobitnou právnou úpravou určitých otázok pracovnoprávnych vzťahov v navrhovanom zákone o profesionálnych náhradných rodičoch. Z tohto dôvodu sa navrhuje v čl. II návrhu doplniť jednoznačne vzťah k Zákonníku práce, tak aby bolo zrejmé, že na pracovnoprávne vzťahy profesionálnych náhradných rodičov sa vzťahuje Zákonník práce, ak nie je v osobitnom zákone – zákone o profesionálnych náhradných rodičoch, ustanovené inak.
Predkladaný návrh zákona bol v základnej vecnej rovine spracovaný v spolupráci so zástupcami profesionálnych náhradných rodičov, centier ako zamestnávateľmi a Ústredím. Boli v ňom zohľadnené výsledky rokovaní k praktickým problémom. Diskusia bola priebežná, hoci bola niekoľkokrát, o.i. aj z dôvodu epidemiologických opatrení, prerušená.
Predkladaný návrh zákona má za cieľ upraviť právne vzťahy pri vykonávaní práce profesionálneho náhradného rodiča (napr. predpoklady na výkon práce, špecifiká pracovného pomeru, povinnosti profesionálneho náhradného rodiča, odmeňovanie a ostatné náležitosti pracovnoprávnych vzťahov).
Špecifikom navrhovanej právnej úpravy je, že štandardná funkcia pracovného práva t. j. ochrana práv a oprávnených záujmov zamestnanca a zamestnávateľa prostredníctvom rôznych prvkov ochrany (pri vzniku a založení pracovného pomeru, pri ochrane súkromia zamestnanca na pracovisku – v tomto prípade v jeho vlastnom rodinnom prostredí...) je v prípade týchto zamestnancov, ale aj členov ich rodiny čiastočne prelomená právom dieťaťa na konanie v jeho najlepšom záujme (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa), t. j. právom dieťaťa na posúdenie jeho najlepšieho záujmu a jeho prvoradé zohľadnenie v situácii, keď sa s cieľom rozhodnúť o danej veci posudzujú rôzne záujmy. Kedykoľvek treba prijať rozhodnutie, ktoré ovplyvní konkrétne dieťa, identifikovanú skupinu detí alebo deti všeobecne, rozhodovací proces musí zahŕňať posúdenie možného vplyvu (pozitívneho alebo negatívneho) rozhodnutia na dané dieťa alebo deti. Akékoľvek obmedzenie práv profesionálnych náhradných rodičov ako zamestnancov je odôvodnené utvorením čo najlepších a najbezpečnejších podmienok pre život detí v profesionálnych náhradných rodinách.
Výkon práce profesionálneho náhradného rodiča má nepretržitý charakter, riadi sa potrebami dieťaťa a je vykonávaný v domácom prostredí profesionálneho náhradného rodiča tak, aby domáce prostredie profesionálneho náhradného rodiča v najvyššej možnej miere nahrádzalo prirodzené rodinné prostredie dieťaťa alebo náhradné rodinné prostredie dieťaťa (napr. pestúnska starostlivosť). Je preto zrejmé, že minimalizovanie rizík (či už je to bezúhonnosť, psychická spôsobilosť, určitá zrelosť...) zo strany tak profesionálneho náhradného rodiča, ako aj členov jeho rodiny je v najlepšom záujme detí, ktorým poskytuje starostlivosť.
V tejto súvislosti je o. i. potrebné doplnenie oprávnenia centra (na prechodnú dobu Ústredie) na vyžiadanie odpisu z registra trestov na účely overenia predpokladu bezúhonnosti záujemcov o prácu profesionálneho náhradného rodiča a jeho manžela/manželky, ako aj na vyžiadanie výpisu z registra trestov na účel overenia predpokladu bezúhonnosti ďalších plnoletých osôb žijúcich s týmto záujemcom o prácu v domácom prostredí (čl. IV.).
Je tiež nevyhnutné utvoriť profesionálnym náhradným rodičom také podmienky, ktoré im umožnia s najmenšími problémami fungovať v pracovnoprávnych vzťahoch. Z tohto dôvodu je potrebné vykonať aj zmeny a doplnenia zákona č. 305/2005 Z. z. (čl. III.) – je potrebné o.i. utvoriť možnosť na zvýšenie finančného príspevku akreditovanému subjektu, ktorý vykonáva opatrenia pobytovou formou z dôvodu zvýšených finančných výdavkov súvisiacich so zmenou mzdových, resp. iných nárokov upravených osobitnými predpismi, ako aj utvoriť podmienky na úhradu zvýšených výdavkov na dieťa v profesionálnej náhradnej rodine, ak trávi dovolenku s profesionálnym náhradným rodičom, alebo ak má zvýšené výdavky spojené s prepravou súvisiacou so starostlivosťou o dieťa.
Vecná problematika vzťahujúca sa k samotnej starostlivosti o deti je riešená samostatne (najmä zákon č. 305/2005 Z. z., vyhláška č. 103/2018 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 305/2005 Z. z., zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine).
Návrh zákona je súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.
Návrh zákona zakladá vplyvy na rozpočet verejnej správy a nebude mať vplyvy na podnikateľské prostredie a na životné prostredie. Návrh zákona má pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti, pozitívny sociálny vplyv a pozitívny vplyv na manželstvo a rodičovstvo.
Dôvodová správa

čl. I

čl. I § 1 §
Návrh ustanovenia upravuje predmet úpravy tak, aby bolo zrejmé, že návrh zákona upravuje právne vzťahy súvisiace s vykonávaním profesie profesionálneho náhradného rodiča. Súčasťou návrhu zákona sú predpoklady na výkon práce profesionálneho náhradného rodiča, špecifiká pracovného pomeru vrátane napr. špecifík pracovnej zmluvy a skončenia pracovného pomeru, povinností a obmedzení profesionálneho náhradného rodiča, pracovného času, dovolenky. Osobitosťou právnej úpravy a zároveň jedným z dôvodov, pre ktoré nie je vhodné, resp. možné riešiť problematiku zmenou a doplnením Zákonníka práce je, že zákon upravuje aj povinnosti iných fyzických osôb, ako sú účastníci pracovnoprávneho zmluvného vzťahu, viažuce sa k pracovnému pomeru profesionálneho náhradného rodiča. Ide o manžela/manželku záujemcu o prácu profesionálneho náhradného rodiča, profesionálneho náhradného rodiča a ďalšie (primárne plnoleté) fyzické osoby žijúce s profesionálnym náhradným rodičom v domácom prostredí, ktoré i napriek tomu, že priamo nevykonávajú prácu profesionálneho náhradného rodiča, tvoria prostredie v ktorom bude vyrastať, resp. vyrastá dieťa, ktoré bolo rozhodnutím súdu zverené do starostlivosti centra pre deti a rodiny (ďalej len „centrum“). …

čl. I § 2 §
Výkon práce profesionálneho náhradného rodiča má svoje špecifiká, ktoré je potrebné aspoň rámcovo upraviť priamo v zákone tak, aby na ne mohla nadväzovať právna úprava práv a povinností súvisiacich s výkonom práce profesionálnych náhradných rodičov. Profesionálny náhradný rodič poskytuje odbornú pomoc a starostlivosť dieťaťu a plnoletej fyzickej osobe do dovŕšenia 25 rokov veku - mladému dospelému (ďalej len „dieťa“), ktoré je umiestnené v centre za podmienok ustanovených zákonom č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 305/2005 Z.z.“). Práca profesionálneho náhradného rodiča je vykonávaná činnosťami v priamom kontakte s dieťaťom alebo činnosťami, ktoré nie sú vykonávané v priamom kontakte s dieťaťom, ale sú potrebné na uspokojovanie potrieb dieťaťa v domácom prostredí profesionálneho náhradného rodiča (v rodinnom dome alebo v byte centra alebo v rodinnom dome alebo v byte, ktorého je profesionálny náhradný rodič vlastníkom, spoluvlastníkom, ale napr. aj nájomcom, spoločným nájomcom, ktorý …

čl. I § 3 §
Navrhuje sa, aby okrem štandardného, a v tomto prípade jednoznačne vhodného a primeraného, predpokladu spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu, ďalšími predpokladmi na výkon práce profesionálneho náhradného rodiča boli: vek 25 rokov – výkon práce vyžaduje určitú zrelosť a životné skúsenosti osoby, navrhuje sa preto veková hranica 25 rokov okrem iného aj z dôvodu, že 25 rokov je vek, do ktorého môže byť mladým ľuďom, ktorí boli ako deti umiestnení v centre na základe rozhodnutia súdu, poskytovaná v statuse mladého dospelého centrom starostlivosť, splnenie kvalifikačného predpokladu – upravuje ustanovenie § 4, bezúhonnosť – upravuje ustanovenie § 5, absolvovanie prípravy na profesionálne vykonávanie náhradnej starostlivosti podľa zákona č. 305/2005 Z. z. (s podrobnosťami upravenými vo vyhláške č. 103/2018 Z. z.); k tomuto predpokladu sa zároveň navrhuje, aby nebola uznaná príprava tých záujemcov o prácu, ktorí síce prípravu absolvovali, ale ostatných 5 rokov prácu profesionálneho náhradného rodiča nevykonávali, zdravotná spôsobilosť na výkon práce profesionálneho náhradného rodiča - upravuje ustanovenie § 6, …

čl. I § 4 §
Kvalifikačný predpoklad na výkon práce profesionálneho náhradného rodiča je doposiaľ upravený v zákone č. 305/2005 Z. z. a vo vyhláške č. 103/2018 Z. z. a do návrhu zákona bola úprava prevzatá bez zmeny (vrátane úpravy tej situácie, keď prácu profesionálneho náhradného rodiča vykonávajú obaja manželia, ktorí sú zamestnancami jedného centra, musí kvalifikačný predpoklad spĺňať aspoň jeden z manželov - §3 ods. 1 písm. c). Je treba dodať, že posledná úprava kvalifikačných predpokladov je účinná od roku 2018 a je kompromisom, na ktorom sa dohodli zástupcovia centier a ďalších subjektov pôsobiacich v tejto oblasti.

čl. I § 5 §
Navrhuje sa bezúhonnosť osoby, ktorá má záujem vykonávať prácu profesionálneho náhradného rodiča a jej manžela/manželky, profesionálneho náhradného rodiča a jeho manžela/manželky vymedziť rovnakými kritériami, aké platia pre záujemcov o náhradnú rodinnú starostlivosť (pestúnska starostlivosť a osvojenie podľa relevantných ustanovení zákona o rodine a zákona č. 305/2005 Z.z.) a v prípade všetkých určených trestných činov aj vtedy, ak takejto osobe bolo odsúdenie za trestné činy zahladené, alebo sa na ňu hľadí, akoby nebola za taký čin odsúdená podľa Trestného zákona (bezúhonnosť sa preukazuje odpisom z registra trestov). Rovnaké kritéria bezúhonnosti sa navrhujú aj pre ďalšie plnoleté fyzické osoby, ktoré žijú v domácom prostredí profesionálneho náhradného rodiča, v tomto prípade už bez skúmania zahladených trestných činov alebo skutočnosti, že sa na osobu hľadí, akoby nebola za taký čin odsúdená (bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov). Navrhuje sa, aby oprávneným na požiadanie odpisov/výpisov z registra trestov (záujemcovia o prácu a ďalšie fyzické osoby poskytnú na tento účel údaje potrebné na vyžiadanie odpisu/výpisu …

čl. I § 6 §
K zdravotnej spôsobilosti sa nenavrhujú žiadne špecifické podmienky.

čl. I § 7 §
Psychická spôsobilosť všetkých zamestnancov centier, ktoré vykonávajú opatrenia pobytovou formou a sú v priamom kontakte s deťmi, t. j. aj profesionálnych náhradných rodičov, je upravená v zákone č. 305/2005 Z. z., preto sa navrhuje ponechať spoločnú právnu úpravu psychickej spôsobilosti profesionálnych náhradných rodičov podľa ustanovení zákona č. 305/2005 Z. z. Aktuálne manžel/manželka profesionálneho náhradného rodiča nemusí, na rozdiel od bezúhonnosti, spĺňať predpoklad psychickej spôsobilosti. Keďže v prípade manžela/manželky profesionálneho náhradného rodiča ide o zásadnú osobu, ktorá výrazným spôsobom ovplyvňuje život dieťaťa a jeho prostredie, navrhuje sa, aby spĺňal rovnaké kritéria psychickej spôsobilosti ako profesionálny náhradný rodič. Na rozdiel od zamestnancov sa nebude pri manželovi/manželke vyžadovať pravidelné 5-ročné preverenie psychickej spôsobilosti a tiež sa navrhuje (v prechodných ustanoveniach), aby sa tento predpoklad vo vzťahu k manželom/manželkám považoval u aktuálnych profesionálnych náhradných rodičoch za splnený (do času kým nenastanú okolnosti – dôvodná pochybnosť o tom či spĺňa predpoklad psychickej spôsobilosti, podozrenie na týranie alebo sexuálne zneužívanie dieťaťa).

čl. I § 8 §
Zásadným predpokladom na výkon práce profesionálneho náhradného rodiča je predpoklad zabezpečenia výchovy a všestranného vývinu dieťaťa a vhodnosti bytových a priestorových podmienok na poskytovanie starostlivosti dieťaťu, t. j. overenie toho, či záujemca o prácu spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ním žijú v domácom prostredí, utvára predpoklady na zabezpečenie výchovy a všestranného vývinu dieťaťa (§ 3 ods. 1 písm. h) a toho, či má v domácom prostredí utvorené vhodné bytové a priestorové podmienky na poskytovanie starostlivosti o dieťa, ktorému bude ako profesionálny náhradný rodič poskytovať starostlivosť - § 3 ods. 1 písm. i). Mnohé centrá už v dnes ako súčasť výberových konaní na pozíciu profesionálneho náhradného rodiča do podmienok výberového konania zaraďujú aj návštevy zamestnancov centra v domácom prostredí záujemcov o túto prácu. Prax je však aktuálne, bez zákonných oprávnení k takémuto prevereniu, rôzna a bez primeranej právnej úpravy zjednocujúcej pravidlá overenia si plnenia tohto predpokladu centrom nie sú zaručené rovnaké podmienky pre posúdenie vhodnosti pre výkon tohto …

čl. I § 9 §
Na pracovnú zmluvu sa budú vzťahovať ustanovenia Zákonníka práce s odchýlkami v náležitostiach pracovnej zmluvy v zákone o profesionálnych náhradných rodičoch. K špecifikám práce profesionálneho náhradného rodiča patrí miesto výkonu práce. Navrhuje sa, aby okrem sídla zariadenia centra alebo jeho organizačnej súčasti, bolo v zmluve ako miesto výkonu práce uvedené nielen miesto pobytu profesionálneho náhradného rodiča, na ktorom bude vykonávať starostlivosť o dieťa vo svojom domácom prostredí, ale aj miesta naviazané na výkon práce profesionálneho náhradného rodiča, pričom samozrejme nejde o výpočet miest, ale o formálne uvedenie skutočnosti, že reálnym miestom výkonu práce sú aj miesta, na ktorých sa bude vykonávať (s časti) práca profesionálneho náhradného rodiča. Uvedené má význam pre posudzovanie pracovných úrazov, služobných ciest, ale aj pre bežnú kontrolu výkonu práce a plnenia pracovných povinností profesionálnym náhradným rodičom. Navrhuje sa, aby okrem štandardných náležitostí pracovnej zmluvy boli súčasťou zmluvy aj podmienky poskytovania starostlivosti individuálne dohodnuté pre každé dieťa, ktorému profesionálny náhradný rodič poskytuje starostlivosť. To znamená, že bude …

čl. I § 10 §
Navrhuje sa, odchylne od Zákonníka práce, aby skúšobná doba profesionálneho náhradného rodiča trvala najmenej tri mesiace a najviac deväť mesiacov. Pri zvažovaní maximálnej skúšobnej doby boli zvažované rôzne lehoty. Inšpiráciou návrhu bola minimálna doba predosvojiteľskej starostlivosti (§103 Zákona o rodine). Aj keď ide pochopiteľne o úplne inú situáciu, pointa určiť dobu, počas ktorej bude možné overiť pripravenosť/spôsobilosť zvládnuť poskytovanie starostlivosti dieťaťu/deťom v podmienkach rodiny profesionálneho náhradného rodiča je rovnaká. Konkrétna skúšobná doba bude na dohode záujemcu o prácu a centra, ale z praktických skúseností centier aj samotných profesionálnych náhradných rodičov je dlhšia skúšobná doba potrebná – aj centrum aj zamestnanec potrebujú čas na to, aby si overili, či táto práca profesionálnemu náhradnému rodičovi vyhovuje, či je aj z dlhodobého hľadiska profesionálny náhradný rodič schopný poskytovať každodennú starostlivosť o dieťa v rôznych situáciách a v rôznych časových obdobiach. Významné je to tiež z dôvodu stabilizácie rodinného systému rodiny profesionálneho náhradného rodiča – nie každá rodina si dokáže usporiadať a prispôsobiť svoj …

čl. I § 11 §
Navrhuje sa, ako reakcia na neželanú terajšiu prax, taxatívne upraviť dôvody pre pracovný pomer profesionálneho náhradného rodiča na určitú dobu. V praxi je pracovný pomer na dobu určitú využívaný pomerne často, a to vo vzťahu ku konkrétnemu dieťaťu, táto možnosť sa novou úpravou pracovnej zmluvy vylučuje a existujú v zásade len dva dôvody, pre ktoré bude možné uzavrieť pracovnoprávny vzťah profesionálneho náhradného rodiča na dobu určitú, a to v prípade prekážok v práci konkrétne na zastupovania počas materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky, zastupovanie počas dlhodobej neprítomnosti profesionálneho náhradného rodiča z dôvodu inej prekážky vo výkone práce (napr. dlhodobá práceneschopnosť, výkon verejnej funkcie) a na zastupovanie počas dočasného prerušenia výkonu práce z dôvodu pochybností o plnení predpokladu bezúhonnosti (§ 30). Medzi dôvodmi pre pracovný pomer na určitú dobu sa nenavrhuje uviesť ani situácia, ak profesionálny náhradný rodič vopred vie dobu, po akú má záujem vykonávať prácu profesionálneho náhradného rodiča. Problémom je v tomto prípade situácia, ak profesionálny náhradný rodič napriek pôvodnému zámeru …

čl. I § 12 §
Aktuálne je možné, zamestnať profesionálneho náhradného rodiča na kratší pracovný čas (§49 Zákonníka práce). Táto možnosť je využívaná v prípade napr. starostlivosti o mladých dospelých, resp. o staršie deti (napr. študenti stredných škôl, ktorí cez týždeň bývajú na internáte). Ani v týchto prípadoch však nie je možné, vzhľadom na charakter práce a fakt, že si profesionálny náhradný rodič prácu rozvrhuje sám, určiť rozsah kratšieho pracovného času. Nakoľko nie je vhodné riešiť v podstate náročnosť práce prácou na kratší pracovný čas, navrhuje sa riešenie prostredníctvom výšky mzdy v ustanovení § 23 ods. 1 písm. b). Aj v prípade profesionálnych náhradných rodičov prichádza do úvahy delené pracovné miesto, na ktorom si profesionálni náhradní rodiča sami medzi sebou rozvrhnú pracovný čas a pracovnú náplň pripadajúcu na toto pracovné miesto, t. j. delené pracovné miesto podľa ustanovenia § 49a Zákonníka práce. Táto možnosť nie je v praxi využívaná, ale podľa diskusií s profesionálnymi náhradnými rodičmi a centrami skôr z dôvodu nejasných podmienok a nepochopenia …

čl. I § 13 §
Navrhuje sa, aby v prípade skončenia pracovného pomeru dohodou centrum vždy zohľadnilo poskytovanie starostlivosti o dieťa tak, aby sa nestalo, že dohodnutým (skorým) dňom bude okrem iného dieťa vystavené traume zo zmeny jeho pomerov. Zároveň sa navrhuje upraviť povinnosť uviesť v dohode o skončení pracovného pomeru dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to požaduje profesionálny náhradný rodič, ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov zrušenia miesta alebo centra a tiež v prípade, ak nastali zmeny rodinných pomerov profesionálneho náhradného rodiča, ktoré majú negatívny vplyv na poskytovanie starostlivosti dieťaťu profesionálnym náhradným rodičom – v zásade ide o tie výpovedné dôvody, pri ktorých je možné ukončiť pracovný pomer aj dohodou a v prípade posledného uvedeného je zásadné, aby bol tento dôvod uvedený v dohode aj z dôvodu nadväzujúceho odstupného.

čl. I § 14 §
V odseku 1 sa navrhuje taxatívne upraviť dôvody, pre ktoré môže centrum dať profesionálnemu náhradnému rodičovi výpoveď. Navrhuje sa, aby medzi takéto dôvody patrili okrem zrušenia miesta alebo zrušenia centra, zásadné dôvody (objektívne/subjektívne) na strane profesionálneho náhradného rodiča, t. j. popri opakovanom menej závažnom porušení pracovnej disciplíny, sa navrhuje, aby dôvodom bolo i to, že profesionálny náhradný rodič prestane plniť predpoklady na výkon práce. V kombinácii s dôvodmi na okamžitú výpoveď pôjde najmä o situáciu, keď prestal plniť predpoklad spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu, situáciu, kedy prácu profesionálneho náhradného rodiča vykonávajú obaja manželia, ktorí sú zamestnancami jedného centra a kvalifikačný predpoklad spĺňa len jeden z nich a práve on z nejakého dôvodu prestane vykonávať prácu profesionálneho náhradného rodiča (je zrejmé, že profesionálny náhradný rodič nebude plniť kvalifikačný predpoklad, ale z pohľadu možných následkov okamžitého skončenia pracovného pomeru vrátane následkov na dieťa nie je správne riešiť túto situáciu okamžitým skončením pracovného pomeru) a o situáciu, kedy manžel žijúci s …

čl. I § 15 §
V záujme jednoznačnosti sa navrhuje upraviť dôvody okamžitého vypovedania pracovnej zmluvy komplexne, t. j. nielen zákonnou odchýlkou od ustanovení Zákonníka práce. Vzhľadom na povahu práce sa navrhuje upraviť tak obligatórne, ako aj fakultatívne okamžité skončenie pracovného pomeru. Medzi dôvody pre obligatórne okamžité skončenie pracovného pomeru sa navrhuje zaradiť použitie všetkých foriem telesných trestov na dieťati a iných hrubých alebo ponižujúcich foriem zaobchádzania a foriem trestania dieťaťa, ktoré mu spôsobujú alebo môžu spôsobiť fyzickú ujmu alebo psychickú ujmu, použitie takých výchovných prostriedkov ako zákaz kontaktu s rodičmi a ďalšími blízkymi osobami, sociálne vylúčenie, vyžadovanie neprimeraných fyzických výkonov, zásahov do vonkajšieho vzhľadu a nosenia znevažujúceho oblečenia, neodôvodnené zasahovanie do stravovania a iných výchovných prostriedkov a postupov práce, ktoré dieťaťu môžu spôsobiť poníženie a môžu neprimerane zasiahnuť do jeho ľudskej dôstojnosti, použitie tzv. kolektívnych výchovných prostriedkov, či vyžadovanie rozhodovania o výchovných prostriedkoch pre iné deti od dieťaťa. Dôvodom na okamžitú výpoveď bude nielen takéto konanie zo strany profesionálneho náhradného rodiča, ale aj to, …

čl. I § 16 §
Navrhuje sa medzi povinnosti centra doplniť povinnosť vypracovať pracovný posudok na výkon práce profesionálneho náhradného rodiča do 15 dní od skončenia pracovného pomeru. Cieľom posudku je zhodnotenie výkonu práce, ale aj uvedenie všetkých informácií súvisiacich s plnením predpokladov na výkon práce profesionálneho náhradného rodiča (napr. k spôsobu života profesionálneho náhradného rodiča, jeho/jej bytovým pomerom). Centrum poskytne profesionálnemu náhradnému rodičovi posudok do 15 dní od skončenia pracovného pomeru a „bývalý“ profesionálny náhradný rodič má právo (nie povinnosť) vyjadriť sa v lehote 15 dní k tomuto posudku, toto vyjadrenie sa následne stáva súčasťou posudku. Účel poskytnutia posudku inému centru je jednoznačne vymedzený v ustanovení § 3 ods. 2 tak, aby nebolo možné inštitút posudku zneužiť.

čl. I § 17 §
Navrhuje sa vymedziť nárok na odstupné vo vzťahu k dôvodom skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo strany centra alebo dohody o skončení pracovného pomeru v prípade zrušenia miesta, zrušenia centra alebo v prípade zásadnej zmeny rodinných pomerov profesionálneho náhradného rodiča. Vzhľadom na špecifiká tejto práce sa tiež navrhuje, aby nezávisle na tom, o akú formu skončenia pracovného pomeru ide (samozrejme s výnimkou uplynutia doby pri pracovnom pomere na dobu určitú a skončením pracovného pomeru počas skúšobnej doby), mal nárok na odstupné aj profesionálny náhradný rodič, ktorý prestal plniť predpoklad psychickej spôsobilosti (vrátane manželovej psychickej spôsobilosti). Hoci prestal plniť profesionálny náhradný rodič tento zásadný predpoklad na výkon práce (čo je dôvodom aj na okamžité skončenie pracovného pomeru), je v tomto prípade potrebné zohľadniť, že ide o mimoriadne náročnú prácu, ktorá sa môže premietnuť na psychickom zdraví profesionálneho náhradného rodiča, či jeho manžela/manželky a fakt, že prestal plniť predpoklad psychickej spôsobilosti by nemal byť sám o sebe dôvodom, pre ktorý by nemal mať …

čl. I § 18 §
Navrhuje sa upraviť jednoznačne povinnosti a obmedzenia (t. j. to, čo nesmie) profesionálneho náhradného rodiča. Profesionálny náhradný rodič musí (je povinný): oznámiť bezodkladne písomne centru každú zmenu súvisiacu s plnením predpokladov na výkon práce profesionálneho náhradného rodiča - rozhodujúce skutočnosti, sú všetky skutočnosti, ktoré majú súvislosť s predpokladmi na výkon práce od zhoršenia zdravotného stavu profesionálneho náhradného rodiča až po zmenu v rodinných pomeroch (rozvod, úmrtie, prisťahovanie/odsťahovanie fyzických osôb), či zmenu v bytových a priestorových podmienkach, oznámiť bezodkladne a preukázateľne centru skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výkon práce profesionálneho náhradného rodiča, alebo ktoré by mohli dieťaťu alebo centru spôsobiť ujmu napr. zhoršenie zdravotného stavu niektorej z osôb žijúcich v domácom prostredí s profesionálnym náhradným rodičom, zmeny pobytu profesionálneho náhradného rodiča (t. j. zmeny jedného z miest výkonu práce) a pod., oznámiť bezodkladne centru, že on/ona, jeho manžel/manželka alebo iná plnoletá fyzická žijúca s nim v domácom prostredí sú trestne stíhaní pre trestný čin (§ 5 ods. 1) alebo, že bolo …

čl. I § 19 §
Tak, ako už bolo uvedené k ustanoveniu § 2 navrhovaného zákona, práca profesionálneho náhradného rodiča má špecifický charakter, nakoľko sa riadi primárne potrebami dieťaťa. Uvedené je potrebné zohľadniť aj pri vymedzení času výkonu práce profesionálneho náhradného rodiča. V tomto prípade ide o zásadnú odchýlku od právnej úpravy podľa Zákonníka práce, nakoľko pracovný čas, prestávky v práci, dobu odpočinku nie je možné upraviť pre profesionálnych náhradných rodičov tak, ako pri iných povolaniach. Aj v tomto prípade je pracovný čas časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou, ale vzhľadom na charakter práce nie je možné určiť týždenný pracovný čas ani prestávky v práci, nepretržitý denný odpočinok, či nepretržitý odpočinok v týždni, rozvrhnutie pracovného času, klasické ponímanie práce v noci, či sviatkov a iné náležitosti viažuce sa k pracovnému času a k dobe odpočinku, čomu v zásade zodpovedá ich doterajší status domáckeho zamestnanca podľa Zákonníka práce. Z praktických dôvodov je potrebné …

čl. I § 20 §
Na dovolenku profesionálneho náhradného rodiča sa vzťahujú ustanovenia § 100 až §117 Zákonníka práce, navrhuje sa však vzhľadom na dlhoročné praktické problémy upraviť odchýlky od všeobecnej úpravy tak, aby úprava dovolenky zodpovedala nielen osobitostiam povolania profesionálneho náhradného rodiča, ale tiež, aby boli utvorené podmienky na zlepšenie starostlivosti o deti. Medzi základné praktické problémy, ktoré treba riešiť, patrí samotné určenie rozsahu dovolenky. Dovolenka profesionálneho náhradného rodiča je najmenej 5 týždňov resp. 6 týždňov (ak dovŕšil 33 rokov veku). Na účel dovolenky je týždeň sedem dní v kalendárnom týždni, t. j. dovolenku je potrebné v tomto prípade čerpať aj v sobotu, nedeľu či sviatok. Nepretržitý charakter práce a nemožnosť určovať pracovný čas štandardným spôsobom spôsobujú sústavne praktické problémy aj v určení toho, čo je deň dovolenky – čas strávený výkonom práce sa v profesionálnych náhradných rodinách berie inak, ako v inej práci. Zásadnejším problémom je otázka, či profesionálny náhradný rodič môže počas dovolenky poskytovať starostlivosť dieťaťu. Časť profesionálnych náhradných rodičov túto možnosť …

čl. I § 21 §
Na prekážky v práci sa vzťahujú ustanovenia o prekážke v práci podľa Zákonníka práce. Odchýlkou je, že pracovné voľno poskytne centrum vtedy, ak z dôvodov uvedených v ustanovení § 141 ods. 2 Zákonníka práce profesionálny rodič nemôže zabezpečiť starostlivosť dieťaťu a starostlivosť o dieťa je dočasne zabezpečovaná centrom. Na rozdiel od iných povolaní je aj v prípade, kedy sa dá u iných zamestnancov jednoznačne určiť, že ide o prekážku v práci tak, ako ju vymedzuje Zákonník práce, v prípade profesionálneho náhradného rodiča je potrebné túto situáciu jednoznačne špecifikovať. Základným kritériom je zabezpečenie starostlivosti o dieťa, t. j. či nastala taká situácia, že je potrebné, aby centrum prevzalo dieťa zo starostlivosti profesionálneho náhradného rodiča do starostlivosti svojej. Aj keď má profesionálny náhradný rodič možnosť rozvrhnúť si prácu inak ako bežný zamestnanec, ktorý má stanovený pracovný čas, je potrebné pripustiť, že nebude vedieť starostlivosť o dieťa zabezpečiť vždy rozvrhom práce (napr. z dôvodu termínu na ošetrenie, ktoré nie je možné dohodnúť v …

čl. I § 22 §
V súvislosti s úpravou mzdových nárokov profesionálnych náhradných rodičov je potrebné zdôrazniť, že povinnosťou Slovenskej republiky je zabezpečiť starostlivosť o deti, o ktoré sa z rôznych dôvodov nemôžu starať ich rodičia a pre ktoré nie je možné zabezpečiť starostlivosť formou náhradnej rodinnej starostlivosti v podmienkach, čo najviac podobným prirodzenému rodinnému prostrediu. Práve profesionálna náhradná rodina utvára takéto podmienky pre starostlivosť o deti a z tohto dôvodu je aj povinnosťou štátu zabezpečiť, aby minimálne všetkým deťom do 6 rokov veku, ktoré musia byť umiestnené v zariadení, bola starostlivosť zabezpečovaná v profesionálnej náhradnej rodine. Nie je veľa ľudí, ktorí majú záujem o takúto prácu a zároveň sú na ňu aj vhodní. Je to práca, ktorá vyžaduje nesmierne veľa obety a prispôsobenia sa, a to nielen zamestnanca, ale aj celej jeho rodiny. Je preto pochopiteľné, že výška mzdy musí na jednej strane motivovať a na strane druhej zohľadniť v najvyššej možnej miere náročnosť tejto práce. Navrhuje sa upraviť jednoznačne mzdové nároky profesionálneho náhradného …

čl. I § 23 §
Aktuálne suma základnej výšky mzdy profesionálneho náhradného rodiča –zamestnanca „štátneho centra“ zodpovedá výške minimálnej mzdy pre tretí stupeň náročnosti práce (§ 120 ods. 4 Zákonníka práce), t. j. je vo výške 855 eur mesačne (porovnateľné napr. s platovou tarifou v 5. platovej triede zamestnancov v štátnej službe). Navrhuje sa preto určiť základnú zložku mzdy vo výške 855 eur (vo výške 50% z 855 eur na delenom mieste) a vo výške najmenej 50 % z 855 eur pre prípad, ak profesionálny náhradný rodič poskytuje starostlivosť jednému alebo viacerým mladým dospelým alebo jednému alebo viacerým deťom starším ako 16 rokov veku (s výnimkou detí so zdravotným znevýhodnením, detí, ktoré vyžadujú osobitnú starostlivosť z dôvodu, že boli týrané alebo sexuálne zneužívané a detí, ktorým je poskytovaná starostlivosť v rámci špecializovaných programov) s následným naviazaním jednotlivých zložiek mzdy v percentuálnom vyjadrení tak, aby celková mzda zodpovedala náročnosti a kvalite vykonávanej práce. Základná zložka vo výške najmenej 50% sumy 855 eur (resp. vyššej sumy eventuálne …

čl. I § 24 §
Navrhuje sa, aby paušálny príplatok ku mzde patril profesionálnemu náhradnému rodičovi, ktorý poskytuje starostlivosť najmenej jednému dieťaťu, t.j., aby príplatok zohľadňoval samotnú starostlivosť o dieťa, vrátane špecifika rozvrhnutia práce podľa potrieb dieťaťa počas dňa, víkendov, sviatkov a pod. Suma paušálneho príplatku sa odvíja od počtu dní, počas ktorých profesionálny náhradný rodič v kalendárnom mesiaci poskytoval starostlivosť najmenej jednému dieťaťu.

čl. I § 25 §
Príplatok za počet detí v starostlivosti profesionálneho náhradného rodiča zohľadňuje náročnosť práce pri vyššom počte detí, a preto patrí profesionálnemu náhradnému rodičovi, ktorý poskytuje starostlivosť najmenej dvom deťom (starostlivosť o jedno dieťa je zohľadnená v paušálnom príplatku). Navrhuje sa preto, aby tento príplatok patril pri starostlivosti o dve a viac detí, a to v percentuálnej výške narastajúcej úmerne k počtu detí. Treba zdôrazniť, že ide vyslovene o deti, ku ktorým sa viaže dodatok k pracovnej zmluve (dočasná výpomoc musí byť riešená napr. profesijným príplatkom alebo odmenou). Navrhuje sa tiež, aby sa v prípade, ak profesionálny náhradný rodič poskytoval v priebehu mesiaca starostlivosť rôznemu počtu detí, suma tohto príplatku určovala podľa najvyššieho počtu detí, t. j. najvýhodnejším prepočtom pre zamestnanca.

čl. I § 26 §
Navrhuje sa príplatkom za osobitnú starostlivosť zvýhodniť starostlivosť o deti so zdravotným znevýhodnením, t. j. o deti, ktoré sú podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov osobami s ťažkým zdravotným postihnutím. Nakoľko však takéto posúdenie je možné len u detí od 6 rokov veku, navrhuje sa tiež využiť inštitút posúdenia potreby osobitnej starostlivosti na účely zákona č. 305/2005 Z. z. (každé dieťa do šiestich rokov veku musí byť najneskôr do štyroch týždňov od prijatia do centra zaradené do profesionálnej náhradnej rodiny s výnimkou okrem iného dieťaťa, ktorého zdravotný stav vyžaduje osobitnú starostlivosť posúdenú posudkovým lekárom a ak takúto starostlivosť nie je možné zabezpečiť v domácom prostredí profesionálnej náhradnej rodiny). Rovnako sa navrhuje, aby príplatok za osobitnú starostlivosť patril aj profesionálnemu náhradnému rodičovi, ktorý poskytuje starostlivosť dieťaťu, ktoré vyžaduje zvýšenú starostlivosť z dôvodu, že bolo týrané alebo sexuálne zneužívané alebo dieťaťu, ktorému je …

čl. I § 27 §
Navrhuje sa, podobne ako pri iných profesiách, zohľadniť aj prax profesionálneho náhradného rodiča, t. j. počet rokov trvania pracovného pomeru v pozícii profesionálneho náhradného rodiča. Po dohode so zástupcami profesionálnych náhradných rodičov sa navrhuje percentuálne zohľadnenie dĺžky praxe vo výške 1% základnej zložky mzdy každoročne po uplynutí 3 rokov trvania pracovného pomeru do uplynutia 16. roka trvania pracovného pomeru a vo výške 0,5% každoročne od uplynutia 16. roka trvania pracovného pomeru až do uplynutia 32. roka trvania pracovného pomeru. Zároveň sa jednoznačne upravuje, že na účely príplatku za prax sa započítavajú aj doby trvania predchádzajúcich pracovných pomerov, v ktorých profesionálny náhradný rodič vykonával prácu profesionálneho náhradného rodiča.

čl. I § 28 §
Navrhuje sa, na rozdiel od iných zložiek mzdy v rovine „môže“, zaradiť medzi zložky mzdy aj tzv. profesijný príplatok ako možnosť centra zohľadniť sťažený výkon práce profesionálneho náhradného rodiča a vykonávanie práce nad rámec pracovných povinností a to až do výšky 100 % základnej zložky mzdy. V záujme zachovania predvídateľnosti sa navrhuje, aby pravidlá priznania profesijného príplatku určilo centrum vo vnútornom predpise centra.

čl. I § 29 §
Mimo ustanovených zložiek mzdy sa navrhuje aj úprava odmeny, ktorú môže centrum profesionálnemu náhradnému rodičovi poskytnúť okrem štandardných situácií (ako je kvalitný výkon práce, dosiahnutie životných jubileí, dovolenka) aj ako ocenenie za dlhodobo kvalitný výkon práce pri skončení pracovného pomeru, ak pracovný pomer trval najmenej desať rokov.

čl. I § 30 §
Aktuálne nie je v právnej úprave stanovené, ako postupovať v prípade, keď sa vyskytnú také skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavy/riziko, že profesionálny náhradný rodič prestane spĺňať predpoklady na výkon práce. Problémom je najmä situácia zahájeného trestného stíhania profesionálneho náhradného rodiča, jeho/jej manžela/manželky alebo inej plnoletej fyzickej osoby žijúcej v domácom prostredí profesionálneho náhradného rodiča, do času právoplatného skončenia trestného stíhania a situácia pri pochybnosti o plnení predpokladu psychickej spôsobilosti. Centrá takéto situácie aktuálne riešia rôzne, čo je z pohľadu záujmu a starostlivosti o dieťa rizikové, preto je potrebné zákonne zaviesť a upraviť aj v prípade tohto povolania inštitút tzv. dočasného pozastavenia výkonu práce. Navrhuje sa, aby profesionálny náhradný rodič v prípade, ak je trestne stíhaný on/ona alebo niektorá iná plnoletá fyzická žijúca v jeho/jej domácom prostredí, nesmel vykonávať prácu profesionálneho náhradného rodiča až do právoplatného skončenia trestného stíhania a aby počas tejto doby poberal iba základnú zložku mzdy. Je potrebné tiež zdôrazniť, že profesionálny náhradný rodič má povinnosť oznámiť zmeny týkajúce …

čl. I § 31 §
Príspevok na stravovanie je jednou z diskutovaných otázok so zástupcami profesionálnych náhradných rodičov a centier, nakoľko nepretržitý charakter práce profesionálneho náhradného rodiča dovoľuje k nároku na príspevok pristupovať rôzne - 5 dní v týždni, 7 dní v týždni, kritériom má dieťa/nemá dieťa v starostlivosti a pod. Navrhuje sa preto jednoznačne určiť, že centrum poskytne finančný príspevok na stravu podľa počtu dni v mesiaci, v ktorých profesionálny náhradný rodič vykonával prácu, t.j. poskytoval starostlivosť dieťaťu alebo neposkytoval starostlivosť dieťaťu ale plnil ďalšie úlohy podľa pracovnej zmluvy. Vo zvyšku, vrátane sumy príspevku na stravovanie sa vzťahujú ustanovenia Zákonníka práce. Keďže sa návrhom zákona upravujú aj podmienky na výkon práce manželmi na tzv. zdieľanom mieste (§ 12 ods. 2), je potrebné zdôrazniť, že aj v tomto prípade sa príspevok na stravovanie poskytuje každému z manželov. Navrhuje sa tiež v záujme podpory rozhodnutia zabezpečovať starostlivosť o dieťa aj počas dovolenky jednoznačne upraviť, že v tomto prípade patrí profesionálnemu náhradnému rodičovi príspevok na stravu.

čl. I § 32 §
Na cestovné náhrady sa vzťahujú ustanovenia Zákonníka práce a s tým súvisiaci zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov. V praxi spôsobuje problém určiť, čo je pracovnou cestou a čo je cestou, ktorá je bezprostrednou súčasťou starostlivosti o dieťa. Navrhuje sa preto jednoznačne upraviť, že cesty spojené so zabezpečením starostlivosti o dieťa (zákonom sa navrhuje upraviť jednoznačne čo sa na účely posudzovania pracovných ciest nepovažuje za pracovnú cestu) nie sú pracovnými cestami, t.j. ide o výkon práce, ktorý netreba prikázať formou cestovného príkazu a to nezávisle od toho o akú vzdialenosť sa jedná. Prípadné zvýšené výdavky na dieťa spojené s prepravou/dopravou je možné riešiť jednoznačným doplnením ustanovenia § 52 zákona č. 305/2005 Z. z (čl. III. 3. novelizačný bod), na základe ktorého centrum poskytuje na zabezpečenie starostlivosti o deti a mladých dospelých v profesionálnej náhradnej rodine úhradu rôznych zvýšených výdavkov dieťaťa.

čl. I § 33 §
Navrhuje sa, v záujme zlepšenia prístupu k zamestnaniu a v záujme zvýšenia bezpečnosti prostredia pre dieťa, zaviesť novú povinnosť Ústrediu, a to povinnosť viesť evidenciu fyzických osôb, ktoré majú záujem o informácie o voľných pracovných miestach profesionálneho náhradného rodiča, (ďalej len „evidencia záujemcov o informácie o pracovných miestach“) a evidenciu profesionálnych náhradných rodičov, ktorých pracovný pomer skončil (ďalej len „evidencia bývalých zamestnancov“). Vzhľadom na účel, ako aj charakter evidovaných údajov sa navrhuje, aby boli obe evidencie neverejné, t. j. aby údaje Ústredie poskytlo výlučne na účel ustanovený zákonom, a v prípade evidencie bývalých zamestnancov tiež na účely osobitných predpisov (t.j. ak taká povinnosť vyplynie Ústrediu z osobitného predpisu napr. na účel výkonu kontroly podľa zákona č. 10/1995 Z.z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov, na účel plnenia povinností orgánu verejnej správy podľa zákona č. 564/2001Z z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov, na dožiadanie orgánov činných v trestnom konaní, súdu...).

čl. I § 34 §
Osoba, ktorá má záujem o prácu profesionálneho náhradného rodiča musí o.i. absolvovať prípravu na výkon tejto profesie. Informácie z praxe hovoria o tom, že absolventi takejto prípravy oslovia 1 či 2 krát najbližšie centrum a v prípade, ak nie je aktuálne voľné miesto, resp. ak parametre voľného miesta nezodpovedajú ich predstave, ich záujem o výkon takejto práce sa časom utlmí. Účelom evidencie záujemcov o informácie o pracovných miestach je výlučne uľahčiť kontakt medzi záujemcom o informáciu o voľnom mieste a centrom, ktoré hľadá zamestnanca. V tomto prípade je vedenie záujemcu v evidencii vyslovene dobrovoľné a je plne na záujemcoch o informáciu o voľnom pracovnom mieste, či využijú túto možnosť. Do evidencie sú zapisovaní na základe ich písomnej žiadosti, ktorá ale musí obsahovať požadované informácie – okrem mena, priezviska, rodného čísla, kontaktných údajov, dosiahnutého vzdelania aj adresu predpokladaného výkonu práce (ak také miesto existuje, v opačnom prípade nebude v evidencii vyznačené a bude tak zrejmé, že záujemca má záujem o informáciu …

čl. I § 35 §
Na rozdiel od evidencie záujemcov o informácie o voľných pracovných miestach, evidencia osôb, ktoré vykonávali prácu profesionálneho náhradného rodiča, nie je založená na princípe dobrovoľnosti. Jej účelom je zvýšenie ochrany detí, ktoré sú umiestnené v centre a zvýšenie bezpečnosti starostlivosti o deti rozšírením možností preverenia si vhodnosti záujemcov o prácu zo strany centra. Samozrejme ani tento mechanizmus neodstráni riziko, že na prácu profesionálneho náhradného rodiča bude vybraná nevhodná osoba, ale aj týmto spôsobom sa celkom iste podstatne zníži riziko práve takéhoto výberu. Počas prípravy návrhu zákona bola diskutovaná možnosť evidencie všetkých bývalých profesionálnych náhradných rodičov, ale nakoľko v súčasnosti neexistuje zákonný účel spracovávania a uchovávania údajov všetkých bývalých zamestnancov centier, navrhuje sa viesť v evidencii len bývalých profesionálnych náhradných rodičov s dôvodom ukončenia pracovného pomeru, ktorý prestavuje riziko pre dieťa. Po dôslednom uvážení sa navrhuje, aby boli v evidencii vedené len fyzické osoby, ktoré skončili pracovný pomer z dôvodov spojených s nesplnením predpokladu spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu, …

čl. I § 36 až 38 §
Právo na ochranu súkromia osoby, resp. na ochranu pred zásahmi do jeho/jej súkromia je jedným z práv dieťaťa, ktoré mu zaručuje Dohovor o právach dieťaťa. Všetky inštitúcie musia utvárať podmienky na uplatňovanie tohto práva, o to viac inštitúcie, ktorým bolo dieťa zverené do starostlivosti. Navrhuje sa v zákone vyslovene upraviť (§ 18 ods. 1 písm. b) a ods. 6) povinnosť profesionálneho náhradného rodiča a všetkých osôb žijúcich v domácom prostredí profesionálneho náhradného rodiča zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach zo života dieťaťa, o ktorých sa profesionálny náhradný rodič dozvedel v súvislosti s poskytovanou starostlivosťou o dieťa nielen počas trvania pracovnoprávneho vzťahu, ale aj po jeho ukončení. Porušenie tejto povinnosti môže byť počas trvania pracovného pomeru klasifikované ako porušenie pracovnej disciplíny so zodpovedajúcimi následkami. Po ukončení pracovného pomeru už takáto možnosť nie je, resp. nie je žiadna možnosť postihnúť porušenie tejto povinnosti. Navrhuje sa preto toto protiprávne konanie plnoletých osôb klasifikovať ako priestupok s možnosťou uloženia sankcie – pokuty za jeho spáchanie, a …

čl. I § 39 §

čl. I odseku 1
V návrhu je potrebné určiť vzťah právnej úpravy obsiahnutej v Zákonníku práce k právnej úprave podľa zákona o profesionálnych náhradných rodičoch.

čl. I odseku 2
Podľa ustanovení § 152a a §152b Zákonníka práce sú oprávnenými výdavkami na účel príspevku na rekreáciu a príspevku na športovú činnosť dieťaťa aj výdavky zamestnanca okrem iného aj na inú osobu – dieťa žijúce s ním v spoločnej domácnosti. Aj keď dieťa, ktorému profesionálny náhradný rodič poskytuje starostlivosť, žije v rodine profesionálneho náhradného rodiča, jeho finančné výdavky znáša centrum a preto sa navrhuje jednoznačne upraviť, že sa za dieťa na účel príspevku na rekreáciu a príspevku na športovú činnosť podľa Zákonníka práce nepovažuje dieťa, ktoré je umiestnené v centre a ktorému profesionálny náhradný rodič poskytuje starostlivosť.

čl. I odseku 3
Na škody vzniknuté v súvislosti s výkonom práce profesionálneho náhradného rodiča sa vzťahujú ustanovenia Zákonníka práce o náhrade škody okrem škody vzniknutej profesionálnemu náhradnému rodičovi na motorovom vozidle, vlastnom náradí, vlastnom zariadení a vlastných predmetoch potrebných na výkon práce (starostlivosť o dieťa), ktoré použil pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Plnenie pracovných úloh je spojené so starostlivosťou o dieťa a výdavky dieťaťa, resp. zvýšené výdavky dieťaťa vrátane jednorazového zvýšenia príspevku na výdavky dieťaťa určeného okrem iného práve na tzv. amortizáciu sú upravené osobitným predpisom. Je naozaj problematické riešiť škody spôsobené dieťaťom (jednorazové alebo spôsobené bežným užívaním) tak, ako to predpokladá Zákonník práce, t. j. s písomným súhlasom zamestnávateľa, prípadne osobitnou úpravou, nakoľko je problematické, ak nie nemožné spravodlivo určiť, akým podielom sa dieťa podieľa na opotrebovaní/zničení napr. vybavenia domácnosti. Rovnako nemožné je určiť pravidlo, či zásadnejšie poškodenie domácnosti (napr. rozbitie okna, pomaľovanie stien, pokazenie spotrebiča) je objektívne spôsobené dieťaťom. Riešenie týchto situácií spôsobuje konflikty, nie je …

čl. I odseku 4
Na priemerný zárobok na pracovnoprávne účely sa vzťahujú ustanovenia § 134 a § 135 Zákonníka práce avšak vzhľadom na špecifiká pracovného času profesionálneho náhradného je potrebné určiť na účely odmeňovania (osobitne vo vzťahu k prekážkam v práci) a priemerného zárobku sumu dennej mzdy a hodinovej mzdy. V prípade navrhovanej hodinovej mzdy sa navrhuje vychádzať z fikcie osemhodinového denného pracovného času tak, aby suma hodinovej mzdy bola čo najprimeranejšia.

čl. I § 40 §
Legislatívno-technické ustanovenie uvádzajúce prílohu k návrhu zákona, ktorou sa preberajú príslušné právne záväzné akty Európskej únie.

čl. I § 41 až 44 §
V prechodných ustanoveniach sa navrhuje v závislosti na obsahu predkladaného zákona a rozsahu navrhovaných zmien, resp. odchýlok od právnej úpravy podľa Zákonníka práce upraviť prechodné obdobie, počas ktorého sa bude uplatňovať pracovná zmluva uzatvorená podľa Zákonníka práce do účinnosti nového zákona, a to do 31. decembra 2022. Zároveň si do tohto dátumu (31. decembra 2022) dohodnú profesionálny náhradný rodič a centrum nové podmienky pracovnoprávneho vzťahu podľa tohto zákona s účinnosťou dohody o zmene pracovných podmienok od 1. januára 2022. Uvedené samozrejme nie je potrebné v prípade, ak profesionálnemu náhradnému rodičovi ku dňu účinnosti zákona plynie výpovedná lehota alebo lehota dohodnutá v dohode o skončení pracovného pomeru, v oboch prípadoch s termínom skončenia pracovného pomeru do 31. decembra 2022. V záujme zachovania rovnakých mzdových podmienok profesionálnych náhradných rodičov, ktorí uzavreli pracovnú zmluvu pred účinnosťou zákona (t.j. pred 1. novembrom 2022) a profesionálnych náhradných rodičov, ktorí uzavreli pracovnú zmluvu v prechodnom období (t. j. od 1. novembra 2022 do 31. decembra 2022) …

čl. II (novelizácia Zákonníka práce)
V čl. II sa navrhuje doplnenie zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Navrhuje sa doplnenie § 3 ods. 2 tak, aby bol upravený vzťah navrhovaného zákona a Zákonníka práce a aby bolo jednoznačne zrejmé, že na právne vzťahy profesionálnych náhradných rodičov sa pri výkone práce profesionálneho náhradného rodiča vzťahuje Zákonník práce, ak nie je v osobitnom predpise – zákone o profesionálnych náhradných rodičoch ustanovené inak.

čl. III (novelizácia zákon č. 305/2005 Z. z.)

čl. III bod 1 [(§ 51 ods. 1 písm. a)]
Navrhuje sa spresniť, resp. rozšíriť tituly užívania nehnuteľnosti v súvislosti s vymedzením profesionálnej náhradnej rodiny ako organizačnej súčasti centra tak, aby mohla byť lokalizovaná nielen v byte/dome, ktorý poskytne centrum alebo ktorého je profesionálny náhradný rodič vlastníkom alebo spoluvlastníkom resp. nájomcom/ alebo spolunájomcom, ale aj v byte/dome, ktorý má profesionálny náhradný rodič právo užívať na základe zmluvy o výpožičke alebo ku ktorému má profesionálny náhradný rodič právo osobného užívania.

čl. III bod 2 (§ 52 ods. 2)
Nakoľko sa navrhuje upraviť kvalifikačný predpoklad, ktorý bol doposiaľ upravený v zákone č. 305/2005 Z. z., spolu s ostatými predpokladmi na výkon práce profesionálneho náhradného rodiča v novej právnej úprave, je potrebné vykonať zodpovedajúcu legislatívno-technickú úpravu v príslušných ustanoveniach zákona č. 305/2005 Z. z. Je potrebné uviesť, že kvalifikačný predpoklad bol prevzatý bez vecnej zmeny a sú zachované také parametre, aké boli dohodnuté v roku 2017 a platia od roku 2018.

čl. III bod 3 (§ 52 ods. 3)
Návrhom zákona o profesionálnych náhradných rodičov sa upravujú podmienky dovolenky profesionálnych náhradných rodičov. Návrh zdôrazňuje možnosť tráviť dovolenku s dieťaťom, ktorému profesionálny náhradný rodič poskytuje starostlivosť a tiež niekoľkými prvkami, okrem iného aj finančnou podporou výdavkov dieťaťa spojených s dovolenkou, motivuje profesionálneho náhradného rodiča práve k takémuto spôsobu trávenia dovolenky. Nakoľko ide o výdavky dieťaťa, nie je túto podporu možné riešiť v zákone o profesionálnych náhradných rodičov, ale doplnením dôvodov na poskytnutie finančných prostriedkov na zvýšené výdavky dieťaťa. V súvislosti s jednoznačnou úpravou pracovných ciest v návrhu zákona o profesionálnych náhradných rodičoch je potrebné rozšíriť úpravu zvýšených výdavkov ktoré uhrádza centrum nad rámec poskytovaných finančných prostriedkov na úhradu výdavkov na dieťa alebo mladého dospelého v profesionálnej náhradnej rodine aj o zvýšené výdavky spojené s prepravou súvisiacou so zabezpečovaním starostlivosti o dieťa tak, aby bola zákonná možnosť uhradiť výdavky, ktoré majú profesionálni náhradní rodiča v súvislosti s prepravou dieťaťa do vzdialenejších miest napr. za účelom zdravotného vyšetrenia, športovej súťaže a pod. …

čl. III bod 4 [§ 79 ods. 1 písm. c)]
Navrhuje sa úprava súvisiaca s presunom úpravy kvalifikačného predpokladu profesionálneho náhradného rodiča zo zákona č. 305/2005 Z. z. do zákona o profesionálnych náhradných rodičoch.

čl. III bod 5 [§ 79 ods. 1 písm. d)]
Nakoľko predpoklady na výkon práce profesionálnych náhradných rodičov vrátane predpokladu bezúhonnosti budú komplexne upravené v zákone o profesionálnych náhradných rodičoch, navrhuje sa úprava podmienok akreditácie tak, aby u týchto zamestnancov akreditovaných subjektov nebol predpoklad bezúhonnosti overovaný dvakrát – raz ako súčasť podmienok v konaniach vo veciach akreditácie a raz ako predpoklad na výkon profesionálneho náhradného rodiča.

čl. III bod 6 (§ 79 ods.5)
Nakoľko predpoklady na výkon práce profesionálnych náhradných rodičov vrátane kvalifikačného predpokladu budú komplexne upravené v zákone o profesionálnych náhradných rodičoch, je potrebné zodpovedajúco upraviť aj úpravu odbornej spôsobilosti na účely akreditácie (jednoznačne upraviť, že na posudzovanie odbornej spôsobilosti sa môže okrem zákona č. 305/2005 Z. vzťahovať aj osobitný predpis) .

čl. III bod 7 (§ 83 ods. 5)
Navrhuje sa medzi povinnosti akreditovaného subjektu doplniť povinnosť preukázať na požiadanie akreditačnej komisie okrem plnenia predpokladu psychickej spôsobilosti zamestnanca, ktorý prichádza do osobného kontaktu s deťmi, aj plnenie predpokladu bezúhonnosti profesionálneho náhradného rodiča, jeho/jej manžela/manželky a ďalších osôb žijúcich s ním v domácnosti. Utvoria sa tak podmienky na priebežné overenie plnenia tohto predpokladu aj u profesionálnych náhradných rodičov - zamestnancov akreditovaných subjektov, nakoľko tento už nebude overovaný ako súčasť overovania plnenia podmienok akreditácie.

čl. III bod 8 a 9 (§ 89a ods. 5 a § 89b ods. 5)
Podmienky poskytnutia finančného príspevku na miesto a rok v akreditovanom centre sú nastavené pomerne jednoznačne a prísne, okrem iného nie je možné navyšovať zákonom stanovenú maximálnu výšku príspevku na pobytové miesto. Takáto úprava má dôvod – napr. by bolo len veľmi náročné pri počte a štruktúre miest, ktoré sú príspevkom podporované, plánovať zabezpečenie dostatočného počtu miest na zabezpečenie výkonu rozhodnutia súdu na celý kalendárny rok. V ostatných rokoch však boli opakovane navyšované rôzne, najmä mzdové nároky rôznych kategórií zamestnancov, na čo však nie je možné v priebehu roka zareagovať navýšením finančného príspevku nad zákonom určenú výšku. Navrhuje sa preto vytvoriť možnosť zvýšenia výšky ustanoveného finančného príspevku, ak má v priebehu bežného rozpočtového roka akreditované centrum zvýšené výdavky a tieto vyslovene súvisia so zmenou mzdových alebo platových nárokov vyplývajúcou z osobitných predpisov. O navýšenie nepôjde automaticky, bude ho možné poskytnúť na základe odôvodnenej žiadosti a podmienky poskytnutia zvýšenia finančného príspevku dohodne Ústredie a centrum v dodatku k zmluve o poskytnutí finančného …

čl. III bod 10 [§ 97 písm. k)]
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s 1. novelizačným bodom

čl. III bod 11
Navrhuje sa doplnenie prílohy č. 2 (príslušné právne záväzné akty Európskej únie).

čl. IV (novelizácia zákona č. 330/2007 Z. z.)

čl. IV bod 1
Navrhuje sa v súvislosti s úpravou predpokladu bezúhonnosti profesionálnych náhradných rodičov doplnenie zákona o registri trestov tak, aby bolo centrum oprávnené vyžiadať na účel overenia predpokladu bezúhonnosti odpis z registra trestov.

čl. IV bod 2
Navrhuje sa doplnenie prílohy č. 2 (príslušné právne záväzné akty Európskej únie).

čl. V (účinnosť)
Navrhovaná účinnosť zákona 1. novembra 2022 zohľadňuje osobitne potrebu utvorenia časového priestoru na prípravu nových zmluvných vzťahov medzi profesionálnymi náhradnými rodičmi a centrami tak, aby mohol byť nový zákon bezproblémovo implementovaný od 1.januára 2023. Na účely bezproblémového použitia niektorých novo zavádzaných prvkov súvisiacich s dovolenkou (náhrada mzdy za časť dovolenky, utvorenie podmienok pre trávenie dovolenky s dieťaťom, ktorému profesionálny náhradný rodič poskytuje starostlivosť) sa navrhuje, aby § 20 ods. 4 a čl. III bod 3 nadobudli účinnosť 1. januára 2023 a z dôvodu potreby prípravy materiálno technických podmienok pre vedenie evidencie záujemcov o informácie o pracovných miestach a evidencie bývalých zamestnancov sa navrhuje, aby súvisiace ustanovenia § 3 ods. 2 písm. b), § 33 až 35, § 37 a 44 nadobudli účinnosť 1. júla 2023. V Bratislave dňa 27. apríla 2022 Eduard Heger v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Milan Krajniak v. r. minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

čl. I (zákon č. 376/2022 Z. z. o profesionálnych náhradných rodičoch a o zmene a

čl. I bod 1 až 3 (§ 8 ods. 1 a 2) §
Jedným z predpokladov na výkon práce profesionálneho náhradného rodiča je predpoklad zabezpečenia výchovy a všestranného vývinu dieťaťa [§ 3 ods. 1 písm. h) – či záujemca o prácu spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ním žijú v domácom prostredí, utvára predpoklady na zabezpečenie výchovy a všestranného vývinu dieťaťa] a vhodnosti bytových a priestorových podmienok na poskytovanie starostlivosti dieťaťu [§ 3 ods. 1 písm. i) - či má v domácom prostredí utvorené vhodné bytové a priestorové podmienky na poskytovanie starostlivosti o dieťa, ktorému bude ako profesionálny náhradný rodič poskytovať starostlivosť]. Vzhľadom na skutočnosť, že predpoklady na výkon práce musí profesionálny náhradný rodič spĺňať počas celého výkonu práce a pre prípad, že ich prestane profesionálny náhradný rodič spĺňať, zákon o profesionálnych náhradných rodičoch ustanovuje, v závislosti od druhu predpokladu na výkon práce, postup, ktorý má centrum pre deti a rodiny (ďalej len „centrum“) realizovať. Zásadným následkom nesplnenia predpokladu na výkon práce je ukončenie pracovného pomeru – od možnosti výpovede až …

čl. I bod 4 (§ 8 ods. 3) §
V súvislosti s predpokladom zabezpečenia výchovy a všestranného vývinu dieťaťa a vhodnosti bytových a priestorových podmienok na výkon práce profesionálneho náhradného rodiča zákon o profesionálnych náhradných rodičoch utvára centru ako zamestnávateľovi podmienky na zisťovanie rôznych informácií zo súkromného života záujemcu o prácu profesionálneho náhradného rodiča. V návrhu zákona a následne aj Národnou radou Slovenskej republiky schválenom Zákone o profesionálnych náhradných rodičoch boli medzi informáciami, ktoré malo centrum vyžadovať na účel overenia splnenia predpokladov záujemcu o prácu, aj informácie o náboženskej príslušnosti, národnosti a materinskom jazyku záujemcu o túto prácu, konkrétne: „.... - jeho náboženskej príslušnosti a o náboženskej príslušnosti fyzických osôb žijúcich s ním v domácom prostredí na účely vytvorenia podmienok na zachovanie náboženskej identity dieťaťa, - jeho národnosti a materinskom jazyku a o národnosti a materinskom jazyku fyzických osôb žijúcich s ním v domácom prostredí na účely vytvorenia podmienok na zachovanie národnostnej identity dieťaťa...“. Mali to byť informácie výlučne na účely utvorenia podmienok na zachovanie náboženskej a národnostnej identity …

čl. I bod 5 (§ 8) §
Rôznorodá prax centier v spôsobe zaznamenávania overovania predpokladu zabezpečenia výchovy a všestranného vývinu dieťaťa a vhodnosti bytových a priestorových podmienok vedie k návrhu jednoznačne upravenej povinnosti zaznamenávať písomne overenie podkladov. Záznam bude súčasťou dokumentov z výberového konania/výberu, a v prípade úspešných uchádzačov o prácu súčasťou spisovej dokumentácie zamestnanca.

čl. I bod 6 (§ 9) §
Na pracovnú zmluvu profesionálneho náhradného rodiča sa vzťahujú ustanovenia Zákonníka práce s odchýlkami v náležitostiach pracovnej zmluvy v zákone o profesionálnych náhradných rodičoch. Počas takmer dvojročnej skúsenosti s implementáciou ustanovenia sa neobjavili problémy s takouto konštrukciou. Otázka, ktorá sa v tejto súvislosti sporadicky objavuje je, či je namieste, aby náležitosťou pracovnej zmluvy boli aj mzdové podmienky tak, ako to ustanovuje §43 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce, ak zákon o profesionálnych náhradných rodičoch jednoznačne ustanovuje mzdu profesionálneho náhradného rodiča, vrátane výšky pohyblivých zložiek mzdy. Aby nedochádzalo k sporným situáciám v praxi, navrhuje sa spresnenie ustanovenia tak, aby zo znenia bolo zrejmé, že predmetom pracovnej zmluvy nie je dohoda o mzde (mzdové podmienky) s výnimkou prípadu, kedy profesionálny náhradný rodič poskytuje starostlivosť výlučne dieťaťu (deťom), ktoré dovŕšilo 16. rokov veku (ktoré nie je dieťaťom so zdravotným znevýhodnením resp. dieťaťom, ktoré vyžaduje zvýšenú starostlivosť z dôvodu, že bolo týrané alebo sexuálne zneužívanie alebo ktorému je poskytovaná starostlivosť v rámci špecializovaného programu centra). …

čl. I bod 7 (§ 12 ods. 2) §
Zákon o profesionálnych náhradných rodičoch upravuje špecifickú podmienku výkonu práce na delenom pracovnom mieste tak, že túto možnosť je možné využiť len vtedy, ak prácu profesionálneho náhradného rodiča vykonávajú obaja manželia, čo im umožňuje medzi sebou rozvrhnúť si čas výkonu práce zodpovedajúci miestu jedného profesionálneho náhradného rodiča (počet detí, ktorým je takto možné poskytovať starostlivosť zodpovedá počtu detí, o ktoré sa môže starať jeden profesionálny náhradný rodič, t. j. maximálne 3 deti). Tento inštitút stále nie je v praxi využívaný a z diskusie s profesionálnymi náhradnými rodičmi vyplynulo, že o takúto formu výkonu práce by mali záujem skôr rodičia profesionálnych náhradných rodičov, ako ich manželia/manželky. Z pohľadu záujmov dieťaťa nie je dôvod na zamietnutie takého návrhu na zlepšenie právnej úpravy, o to viac, že prítomnosť starorodičovského subsystému v rodine má svoju nezastupiteľnú úlohu. Podmienkou však bude, že príbuzní v priamom rade (rovnako ako manželia) budú môcť vykonávať prácu profesionálnych náhradných rodičov na delenom pracovnom mieste iba ak bude v pracovných …

čl. I bod 8 §
Legislatívno-technická úprava (potreba zavedenia legislatívnej skratky).

čl. I bod 9 (§ 15) §
Zákon o profesionálnych náhradných rodičoch v prípade okamžitého skončenia pracovného pomeru ustanovuje (na rozdiel od Zákonníka práce) aj dôvody pre obligatórne okamžité skončenie pracovného pomeru. Dôvodom na obligatórne okamžité skončenie pracovného pomeru je použitie všetkých foriem telesných trestov na dieťati a iných hrubých alebo ponižujúcich foriem zaobchádzania a foriem trestania dieťaťa, ktoré mu spôsobujú alebo môžu spôsobiť fyzickú ujmu alebo psychickú ujmu, ak profesionálny náhradný rodič prestal plniť predpoklad bezúhonnosti (svojej alebo manželovej/manželkinej alebo inej plnoletej fyzickej osoby, ktorá s nim žije v domácom prostredí), strata psychickej spôsobilosti (jeho/jej alebo manželovej/manželkinej), ak prestane plniť predpoklad vhodných bytových alebo priestorových podmienok pre starostlivosť o dieťa a porušenie zákazu vykonávať prácu profesionálneho náhradného rodiča pre viac centier. V aktuálnej právnej úprave sa nenavrhujú žiadne vecné zmeny, navrhuje sa však spresnenie postupu centra pri plnení jeho povinnosti okamžite skončiť pracovný pomer tak, aby bolo jednoznačne zrejmé, že centrum je povinné vykonať úkon smerujúci k (obligatórnemu) doručeniu okamžitého skončenia pracovného pomeru do piatich pracovných …

čl. I bod 10 (§ 17 ods. 1) §
Zákon o profesionálnych náhradných rodičoch upravuje nárok na odstupné vo vzťahu k dôvodom skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo strany centra alebo dôvodom dohody o skončení pracovného pomeru v prípade zrušenia miesta, zrušenia centra alebo v prípade zásadnej zmeny rodinných pomerov profesionálneho náhradného rodiča. Rovnako patrí odstupné aj profesionálnemu náhradnému rodičovi, s ktorým centrum okamžite skončí pracovný pomer z dôvodu, že profesionálny náhradný rodič prestal plniť predpoklad psychickej spôsobilosti (vrátane manželovej/manželkinej psychickej spôsobilosti). Zákonník práce upravuje v § 76 podmienky nároku na odstupné vo vzťahu k dôvodu ukončenia pracovného pomeru a spôsobu ukončenia (výpoveď zo strany zamestnávateľa alebo dohoda), pričom doba trvania pracovného pomeru ovplyvňuje výšku odstupného, ktorá je pri zohľadnení počtu rokov trvania pracovného pomeru vyššia pri dohode o skončení pracovného pomeru ako v prípade výpovede zo strany zamestnávateľa. Nakoľko podľa zákona o profesionálnych náhradných rodičoch patrí odstupné aj profesionálnemu náhradnému rodičovi, s ktorým centrum okamžite skončí pracovný pomer z dôvodu, že profesionálny náhradný rodič prestane plniť predpoklad psychickej spôsobilosti …

čl. I bod 11 (§ 18) §
Ustanovenie § 18 upravuje povinnosti a obmedzenia profesionálneho náhradného rodiča. Na základe praktických skúsenosti z implementácie zákona o profesionálnych náhradných rodičoch je potrebné medzi povinnosti profesionálneho náhradného rodiča doplniť povinnosť absolvovať odbornú pomoc podľa odporúčania psychologického posudku vypracovaného v rámci overenia predpokladu psychickej spôsobilosti a povinnosť preukázať na požiadanie centra v stanovenej lehote spôsob absolvovania odbornej pomoci. Zákon o profesionálnych náhradných rodičoch síce utvára podmienky na pozastavenie výkonu práce profesionálneho náhradného rodiča v prípade, ak psychologický posudok obsahuje odporúčanie na ďalšiu odbornú pomoc, ale neupravuje aj povinnosť takúto pomoc absolvovať a tým neumožňuje zamestnávateľovi reagovať v prípade pasivity zamestnanca, t. j. v prípade, ak zamestnanec neabsolvuje odbornú pomoc. Z dôvodu potreby zlepšenia kvality poskytovanej starostlivosti deťom a po diskusii s profesionálnymi náhradnými rodičmi a centrami sa tiež navrhuje medzi povinnosti zamestnancov doplniť aj povinnosť absolvovať Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky akreditovaný kurz prvej pomoci. Kurz prvej pomoci zabezpečí aj uhradí centrum, rovnako ako iné výdavky spojené s kurzom (napr. pre prípad …

čl. I bod 12 (§ 19) §
V súvislosti s návrhom na doplnenie nového inštitútu prestávky na obnovu kondície (navrhované ustanovenie § 21a) je potrebné upraviť aj ustanovenia k pracovnému času profesionálneho náhradného rodiča. Ako už bolo uvedené vo všeobecnej časti Dôvodovej správy, jedným z cieľov návrhu zákona je utvoriť podmienky na zlepšenie starostlivosti o deti so zdravotným znevýhodnením, ktoré sú na základe rozhodnutia súdu umiestňované do centier. Utvorenie mzdových, či priestorových podmienok pre starostlivosť o deti je nevyhnutnosťou, avšak nemenej dôležité sú aj samotné pracovné podmienky. Práca profesionálneho náhradného rodiča je náročná aj v prípade detí, ktoré nemajú zvýšené nároky na starostlivosť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia/vážneho zdravotného stavu. Napriek faktu, že ako každý zamestnanec, majú aj profesionálni náhradní rodičia nárok na dovolenku a oproti predchádzajúcej právnej úprave aj na náhradu mzdy pri niektorých prekážkach v práci, stále to nepostačuje na zvýšenie záujmu prevziať do svojej starostlivosti dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím. Jedným z dôvodov, zrejme tým zásadným, je, že profesionálni náhradní rodičia majú obavy, že …

čl. I bod 13 (§ 20) §
Na dovolenku profesionálneho náhradného rodiča sa vzťahujú ustanovenia § 100 až § 117 Zákonníka práce s odchylnou úpravou v zákone o profesionálnych náhradných rodičoch, zohľadňujúcou osobitosti tohto povolania. Napriek špecifikám úpravy neboli identifikované v praxi vážnejšie problémy a návrhy na úpravu aktuálnych ustanovení, s výnimkou požiadavky na vhodnejšiu úpravu krátenia dovolenky, nakoľko podľa § 106 Zákonníka práce, zamestnancovi, ktorý splnil podmienku odpracovania aspoň 60 dní v kalendárnom roku, za ktorý sa dovolenka poskytuje, môže zamestnávateľ krátiť dovolenku za prvých 100 zameškaných pracovných dní o jednu dvanástinu dovolenky a za každých ďalších 21 zameškaných pracovných dní rovnako o jednu dvanástinu, ak v tomto kalendárnom roku nepracoval zo zákonom (Zákonníkom práce) vymedzených dôvodov. Takáto právna úprava však nie je vhodná pre profesionálneho náhradného rodiča, ktorý si rozvrhuje prácu aj počas víkendov a iných dní pracovného voľna, nakoľko pri stanovenom pravidle krátenia dovolenky (za prvých 100 a za každých ďalších 21 zmeškaných dní napr. z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti sa kráti 1/12 dovolenky) sa …

čl. I bod 14 (nový § 21a) §
Ako bolo uvedené k 12. novelizačnému bodu, na motiváciu k rozhodnutiu utvoriť vo svojom domácom prostredí podmienky na starostlivosť o dieťa so zdravotným znevýhodnením a zlepšenie podmienok starostlivosti o deti v profesionálnych náhradných rodinách sa navrhuje utvoriť podmienky pre udržanie fyzického a duševného zdravia profesionálneho náhradného rodiča a prevenciu jeho zhoršenia. Aj keď účel a podstata potrebného opatrenia sú porovnateľné s odľahčovacou sociálnu službou, v prípade profesionálnych náhradných rodičov je nutné nájsť iné riešenie (o.i. aj z dôvodu, že ako zamestnanci majú nárok na dovolenku). Navrhuje sa preto zaviesť osobitný druh prestávky v práci - prestávku na obnovu kondície profesionálneho náhradného rodiča, ktorý poskytuje starostlivosť dieťaťu s vysokými nárokmi na starostlivosť, konkrétne dieťaťu, ktoré je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Bude samozrejme na profesionálnom náhradnom rodičovi, či túto možnosť využije (centrum poskytne prestávku na obnovu kondície na požiadanie profesionálneho náhradného rodiča), ale v každom prípade, ak bude mať o prestávku na obnovu kondície záujem, centrum bude povinné utvoriť podmienky …

čl. I bod 15 (§ 22 ods. 1) §
Podľa Dôvodovej správy k návrhu zákona o profesionálnych náhradných rodičoch (r. 2022) Špecifiká tejto práce neumožňujú, aby sa uplatňovali ustanovenia o rozvrhnutí určeného týždenného pracovného času, nepretržitom dennom odpočinku, nepretržitom odpočinku v týždni a o prestojoch. Rovnako nie je možné vzhľadom na nepretržitý charakter práce uplatňovať ustanovenia o mzde za prácu nadčas, mzdovom zvýhodnení za prácu vo sviatok, v sobotu, v nedeľu, za nočnú prácu a mzdovej kompenzácii za sťažený výkon práce. Povaha práce neumožňuje nielen určiť, ale ani mať prehľad o tom, kedy profesionálny náhradný rodič pracuje v noci, vo sviatok, či ako dlho odpočíva. Jediné čo sa dá overiť – skontrolovať je, či je dieťaťu poskytovaná riadna starostlivosť a či si profesionálny náhradný rodič plní úlohy podľa pracovnej zmluvy, resp. podľa plánov. Z tohto dôvodu boli upravené jednoznačne mzdové nároky profesionálneho náhradného rodiča v osobitnom zákone o profesionálnych náhradných rodičoch tak, aby bolo o.i. zrejmé, že profesionálnemu náhradnému rodičovi nepatrí mzda za prácu nadčas, mzdové zvýhodnenie za prácu …

čl. I bod 16 (§ 22 ods. 1) §
Navrhuje sa doriešiť praktický problém, spočívajúci v pochybnostiach, či prípadná odmena je súčasťou mzdy (napr. na účely určenia priemerného mesačného zárobku) doplnením odmeny do ustanovenia upravujúceho základné zložky mzdy.

čl. I bod 17 (§ 22 ods. 1) §
V súvislosti s návrhom na zavedenie prestávky na obnovu kondície a možnosťou, aby sa o dieťaťa s ťažkým zdravotným postihnutím dočasne, počas čerpania prestávky jeho profesionálneho náhradného rodiča, staral iný profesionálny náhradný rodič, je potrebné motivovať profesionálnych náhradných rodičov k plneniu takto zložitej pracovnej úlohy a tiež celkom prirodzene splnenie takejto úlohy aj zodpovedajúco odmeniť. Preto sa navrhuje zavedenie novej zložky mzdy – príplatku za zastupovanie.

čl. I bod 18 (§ 22 ods. 2) §
Mzdu profesionálneho náhradného rodiča tvorí základná zložka mzdy a príplatky zohľadňujúce náročnosť práce, prax a odbornosť profesionálneho náhradného rodiča. Navrhuje sa upraviť mechanizmus zaokrúhľovania tak, aby sa už suma každého príplatku zaokrúhľovala na najbližších 10 eurocentov nahor, t. j. nezaokrúhľovala by sa až vypočítaná celková suma mzdy tak, ako to ustanovuje aktuálne zákon o profesionálnych náhradných rodičoch. Nahadzovanie príplatkov do mzdového systému v absolútnych číslach a následné zaokrúhlenie celkovo vypočítanej mzdy spôsobuje technické problémy, nakoľko je pre stanovenie celkovej mzdy potrebné softvérom vypočítanú sumu dodatočne upraviť zaokrúhlením, čo je nielen prácne, ale aj mimoriadne neefektívne.

čl. I bod 19 (§ 23 ods. 1) §
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s mechanizmom úpravy základnej zložky mzdy Nariadením vlády Slovenskej republiky.

čl. I bod 20 (§ 23) §
Zákon ustanovuje sumu základnej zložky mzdy v troch alternatívach, pričom pri jednej z nich ponecháva jej výšku na dohode medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Podľa § 23 ods. 1 písm. b), ak profesionálny náhradný rodič poskytuje starostlivosť výlučne deťom, ktoré dovŕšili 16 rokov veku (s výnimkou napr. detí s ťažkým zdravotným postihnutím), môže byť dohodnutá základná zložky mzdy v sume najmenej 50 % „štandardnej“ zákonom, resp. nariadením vlády SR ustanovenej sumy. Navrhuje sa, aby v tomto prípade zmenená základná zložka mzdy patrila profesionálnemu náhradnému rodičovi vždy od prvého dňa kalendárneho mesiaca.

čl. I bod 21 (§ 23 ods. 5) §
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s 20. novelizačným bodom.

čl. I bod 22 (§ 25 ods. 3 a § 26 ods. 3) §
Navrhuje sa sprecizovanie ustanovení upravujúcich príplatok za počet detí a príplatok za osobitnú starostlivosť tak, aby bolo jednoznačne zrejmé, že v prípade, ak profesionálny náhradný rodič neodpracuje celý mesiac (napr. nastúpi v priebehu mesiaca), príplatky mu patria v pomernej výške (pri zachovaní stanoveného mechanizmu určenia výšky príplatku).

čl. I bod 23 (§ 26) §
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením legislatívnej skratky v 8. novelizačnom bode.

čl. I bod 24 (§ 27) §
Jedným z príplatkov zohľadňujúcim počet rokov trvania pracovného pomeru v pozícii profesionálneho náhradného rodiča je príplatok za prax. Vzhľadom na interpretačné problémy sa navrhuje spresnenie ustanovenia tak, aby bolo jednoznačne zrejmé, že zvýšenie príplatku za prax patrí profesionálnemu náhradnému rodičovi za celý prvý kalendárny mesiac, počas ktorého uplynie ďalší rok trvania pracovného pomeru profesionálneho náhradného rodiča, t. j. netreba prepočítavať za tento mesiac alikvotnú časť príplatku, aj keď deň nástupu do zamestnania nebol prvý pracovný deň v mesiaci. Je tiež potrebné doriešiť posudzovanie doby trvania pracovného pomeru na účely tohto príplatku počas dočasného prerušenia výkonu práce profesionálneho náhradného rodiča (§ 30 zákona o profesionálnych náhradných rodičoch). Navrhuje sa objektivizovať tento dôvod nevykonávania pracovnej činnosti a v prípade, ak po skončení dočasného prerušenia výkonu práce profesionálny náhradný rodič spĺňa predpoklad na výkon práce profesionálneho náhradného rodiča, započítať dobu prerušenia do trvania pomeru sa na účely príplatku za prax.

čl. I bod 25 (nový § 28a) §
Ako už bolo uvedené, v súvislosti s návrhom na zavedenie prestávky na obnovu kondície a možnosťou, aby sa o dieťaťa s ťažkým zdravotným postihnutím dočasne, počas čerpania prestávky na podporu kondície jeho profesionálneho náhradného rodiča, staral iný profesionálny náhradný rodič sa navrhuje zavedenie nového príplatku za zastupovanie. Navrhuje sa, aby centrum priznalo príplatok za zastupovanie profesionálnemu náhradnému rodičovi za každú (čo i len začatú) hodinu, počas ktorej sa staral za iného profesionálneho náhradného rodiča o dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím. Navrhuje sa, aby sa výška sumy za hodinu starostlivosti vypočítala ako jedna dvesto štyridsatina (už zavedená fikcia na účely napr. stanovenia priemerného zárobku) základnej zložky mzdy, paušálneho príplatku a príplatku za osobitnú starostlivosť (skladba zodpovedá skladbe mzdy profesionálneho náhradného rodiča, ktorý sa stará o dieťa so zdravotným znevýhodnením, ide o fikciu plnej mesačnej mzdy). Vo výške príplatku sa navrhuje zohľadniť aj počet detí s ťažkým zdravotným postihnutím, o ktoré sa dočasne profesionálny náhradný rodič staral (suma vypočítaného príplatku za hodinu …

čl. I bod 26 (§ 34) §
Za účelom uľahčiť kontakt medzi záujemcom o informáciu o voľnom mieste profesionálneho náhradného rodiča a centrom, ktoré hľadá zamestnanca vedie Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „Ústredie“) evidenciu záujemcov o informácie o pracovných miestach (na základe žiadosti záujemcu, ide o evidenciu na princípe dobrovoľnosti). Záujemcu vedie Ústredie v evidencii po dobu 5 rokov od zápisu alebo do doby, kým záujemca nepožiada o výmaz. Vzhľadom na povahu organizácie výkonu v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sa v súvislosti s riadiacou a metodickou činnosťou Ústredia v praxi objavujú situácie, že Ústredie zistí, že v evidencii vedený záujemca o informácie už vykonáva prácu profesionálneho náhradného rodiča, ale o výmaz nepožiadal. Navrhuje sa doplniť aj tretiu možnosť pre výmaz z tejto evidencie a to na základe informácie, že fyzická osoba vykonáva prácu profesionálneho náhradného rodiča.

čl. I bod 27 a 28 (§ 39 ods. 4 a nové odseky 5 a 6) §
Na priemerný zárobok na pracovnoprávne účely sa vzťahujú ustanovenia § 134 a § 135 Zákonníka práce, zákon o profesionálnych náhradných rodičoch na tento účel (na účel odmeňovania a priemerného zárobku) ustanovuje, čo sa považuje za dennú a hodinovú mzdu. Nakoľko sa práve pri tomto ustanovení v praxi opakovane objavujú otázky, či nejde o odchýlku od Zákonníka práce (čo je vylúčené formuláciou predvetia) a či je možné automaticky použiť ustanovenie k priemernému zárobku Zákonníka práce, navrhuje sa spresnenie úvodnej vety tak, aby bol jednoznačný účel ustanovenia, ako aj prepojenie na Zákonník práce. Špecifiká pracovného času profesionálnych náhradných rodičov spôsobujú problémy vo výkazníctve (napr. Štvrťročný výkaz o práci v nepodnikateľských subjektoch), ktoré sú dlhodobo riešené len neformálnymi dohodami o spôsobe vykazovania, resp. v rôznych evidenciách. Preto sa navrhuje zavedenie fikcie pracovného dňa a pracovného týždňa na štatistické a evidenčné účely. V súvislosti s návrhom na umožnenie súbehu výkonu práce profesionálneho náhradného rodiča a poberania materského (aby centrum nemuselo počas čerpania materského zabezpečiť …

čl. I bod 29 (§ 43) §
Podľa § 5 ods. 4 splnenie/plnenie predpokladu bezúhonnosti záujemcu o prácu (vrátane bezúhonnosti fyzických osôb žijúcich s nim v domácom prostredí) overuje centrum podľa stanovených kritérií – odsúdenie za niektorý zo zákonom o profesionálnych náhradných rodičoch vymedzených trestných činov. Nakoľko však sa za bezúhonného na účely zákona o profesionálnych náhradných rodičoch nepovažuje záujemca o prácu a jeho manžel/manželka a profesionálny náhradný rodič/jeho manžel manželka aj vtedy, ak mu bolo odsúdenie za niektorý z vymedzených trestných činov zahladené alebo ak sa na neho hľadí, akoby nebol za taký čin odsúdený, na obdobie do 31. decembra 2025 z technických dôvodov predpoklad bezúhonnosti tak aktuálnych zamestnancov, ako aj záujemcov o prácu podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. d) a k) overuje Ústredie. Dôvodom je, že centrá nemajú svoj informačný systém, ani nie sú súčasťou iných informačných systémov, čo o.i. predstavuje bezpečnostné riziko pri narábaní s tak citlivými údajmi, ktoré poskytuje register trestov osobitne v prípade odpisov z registra trestov. MPSVR SR plánuje …

čl. I bod 30 (nové § 45 a 46) §
Aby nedošlo k problémom v súvislosti s navrhovanou úpravou v novelizačnom bode 6, t.j. okrem iného s návrhom na úpravu povinnosti centra písomne oznámiť profesionálnemu náhradnému rodičovi výšku základnej zložky mzdy a podmienky nároku na príplatky k základnej zložke mzdy pri uzatvorení pracovnej zmluvy alebo pri úprave výšky základnej zložky mzdy (Nariadením vlády SR), navrhuje sa upraviť postup centra tak, aby ustanovené náležitosti existujúcim profesionálnym náhradným rodičom oznámilo v termíne do 30. septembra 2025. V prechodných ustanoveniach je osobitne zohľadnená účinnosť ustanovenia § 28a (príplatok za zastupovanie) od 1. januára 2026. V tomto prípade budú podmienky poskytnutia novozavádzaného príplatku oznámené centrom profesionálnemu náhradnému rodičovi do 28. februára 2026.