zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky predkladá Návrh zákona o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v zmysle Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2014 a tiež v nadväznosti na Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na roky 2012-2016. Návrh zákona vychádza z Legislatívneho zámeru zákona o odpadoch, ktorý bol schválený vládou Slovenskej republiky dňa 3. júla 2013.
Cieľom predloženia návrhu zákona je úprava existujúcich a nastavenie nových pravidiel v odpadovom hospodárstve pre vytvorenie štandardných podmienok (z pohľadu rozvinutých krajín Európskej únie) pre uskutočňovanie zmien v prostredí, umožňujúcich rozvoj a realizáciu aktivít v odpadovom hospodárstve a súčasne vytvorenie podmienok pre právnu istotu, porovnateľnú s podmienkami v ostatných členských štátoch Európskej únie.
Platný zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol viac ako 30 krát novelizovaný a do jeho textu bolo prevzatých desať smerníc vrátane ich zmien a dodatkov. Vzhľadom na vysoký počet jeho novelizácií, ktoré nie vždy priniesli želaný efekt, nebol tento zákon podrobený jeho celkovej revízii, ale len neustále a čiastkovo menený. V dôsledku týchto čiastkový zmien si niektoré ustanovenia začali protirečiť, resp. niektoré stratili svoje opodstatnenie a pri zavádzaní nových povinností sa opomenul sankčný paragraf. Prax ukázala, ktoré ustanovenia sa osvedčili a majú želaný efekt, a ktoré je potrebné zmeniť či úplne vypustiť, resp. že sa vyžaduje koncepčná zmena pri nakladaní s niektorými odpadmi.
Predloženým návrhom zákona sa sleduje najmä zníženie množstva odpadov, ktoré sa zneškodňujú skládkovaním, úprava a zameranosť na predchádzanie vzniku odpadu, minimalizácia negatívnych vplyvov vzniku a nakladania s odpadom na životné prostredie a zdravie ľudí, zavedenie a uplatňovanie rozšírenej zodpovednosti výrobcov a dovozcov, štandardným spôsobom obvyklým v iných členských štátoch Európskej únie a jej premietnutie na komunálnu úroveň.
Návrh zákona obsahuje tri rozhodujúce zmeny oproti súčasnému stavu v oblasti odpadového hospodárstva.
Najväčšou zmenou je návrh na zrušenie Recyklačného fondu a z toho vyplývajúce zrušenie povinnosti výrobcov a dovozcov platiť relevantný príspevok. Celý systém zabezpečenia povinností výrobcov a dovozcov bude zabezpečovaný priamym uplatňovaním princípu rozšírenej zodpovednosti výrobcov a dovozcov či už individuálne alebo kolektívne (organizácie zodpovednosti výrobcov).
Druhá zmena sa priamo dotýka vzniku a fungovania organizácií zodpovednosti výrobcov. Zavádza sa povinnosť autorizácie týchto organizácií, pričom autorizáciu bude udeľovať Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky. Cieľom je najmä sprehľadniť činnosť týchto organizácií. Obdobný druh autorizácie bude Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky udeľovať aj výrobcom, ktorí si plnia svoje povinnosti individuálne. Návrhom zákona sa vytvárajú aj podmienky pre vznik koordinačného centra, ktoré bude slúžiť na podporu plnenia zákonných povinností výrobcov a organizácií zodpovednosti výrobcov.
Treťou zmenou je výrazné sprísnenie podmienok a kontroly výkupu kovového odpadu od fyzických osôb – nepodnikateľov a zákazu ukladať na skládky odpadov vytriedené zložky komunálneho odpadu, na ktoré sa uplatňuje rozšírená zodpovednosť výrobcov a vytriedený biologicky rozložiteľný odpad.
Návrhom zákona sa zabezpečuje aj transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/19/EÚ o odpade z elektrických a elektronických zariadení a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/56/EÚ z 20. novembra 2013, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/66/ES o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulátoroch.
Zhodnotenie finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie je vyjadrené v doložke vplyvov.
Navrhovaný zákon je vypracovaný v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

čl. I. Prvá časť

čl. I § 1 Predmet úpravy §

čl. I odseku 1
V odseku 1 je upravený predmet zákona a nad rámec doteraz platného zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o odpadoch“) je ustanovenie doplnené o programové dokumenty v odpadovom hospodárstve, rozšírenú zodpovednosť výrobcov a dovozcov, nakladanie s vyhradený výrobkami a prúdmi odpadov, cezhraničný pohyb odpadov, informačný systém odpadového hospodárstva, činnosť Recyklačného fondu, proces jeho zrušenia a zániku. Uvedená zmena nadväzuje na značnú zmenu štruktúry novej právnej úpravy, ako aj na výrazné obsahové zmeny, ktoré súvisia so zmenou samotnej filozofie nového zákona.

čl. I odseku 2
V nadväznosti na novú štruktúru zákona, dochádza k presunu písmen g) a h) z doteraz platného zákona odpadoch do príslušných oddielov štvrtej časti návrhu zákona.

čl. I odseku 3
V odseku 3 je vymedzené pôsobnosť zákona vo vzťahu k iným osobitným predpisom.

čl. I odseku 4
Osobitne sa vymedzuje uplatnenie tohto zákona pre vedľajšie živočíšne produkty vrátane odvodených produktov, ktoré sú určené na spálenie, skládkovanie alebo použitie v zariadeniach na výrobu bioplynu alebo kompostu.

čl. I § 2 Odpad §

čl. I odseku 1
Legislatívna úprava vo vzťahu k platnému zneniu. V definícii sa oproti súčasnému zneniu dopĺňa, že odpadom, môže byť aj „látka“ – ide o zosúladenie so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (ďalej len „rámcová smernica“).

čl. I odseku 2
Ustanovenie vymedzuje, čo nie je odpadom na účely tohto zákona. Odovzdávanie odpadu do domácnosti nie je možné považovať za stav konca odpadu v zmysle rámcovej smernice.

čl. I odseku 3
Doplnenie definície „prúd odpadu“ nadväzuje na zavedenie inštitútu rozšírenej zodpovednosti výrobcov, v rámci ktorej bol v osobitnej časti zákona zadefinovaný pojem „vyhradený prúd odpadu“. Pojem „prúd odpadu“ je všeobecný pojem a používa sa v programoch odpadového hospodárstva a pracuje s ním aj rámcová smernica.

čl. I odseku 4
Ide o ustanovenie, ktoré sa dopĺňa v nadväznosti na článok 5 rámcovej smernice. Po splnení zákonných podmienok je možné látku alebo vec, ktorá vzniká pri výrobnom procese, ktorého však primárnym cieľom nie je výroba tejto látky či veci, považovať za vedľajší produkt a nie za odpad.

čl. I odseku 5
Ustanovenie sa do návrhu zákona dopĺňa v nadväznosti na článok 6 rámcovej smernice. Ide o ustanovenie, ktoré má napomôcť k znižovaniu množstva odpadu po splnení zákonom stanovených podmienok. Uvedené ustanovenie obsahuje zákonné podmienky, po splnení ktorých odpad prestáva byť odpadom, a teda na látku alebo vec sa už nebude aplikovať resp. prestane aplikovať režim nakladania s odpadom. Na rozdiel od doterajšieho znenia zákona, kde sa počítalo v zásade len s možnosťou, že kritériá budú vyplývať z nariadení Rady, teda z predpisov EÚ, navrhuje sa v novom zákone aj možnosť, aby takéto kritériá mohlo ustanoviť aj MŽP vo vykonávacom predpise. V Prílohe č. 4 v bode VII ustanovuje, že odpad, ktorý prestane byť odpadom podľa § 2 ods. 5, prestáva byť odpadom aj na účely cieľov zhodnocovania ustanovených v tejto prílohe ak činnosti zhodnotenia a recyklácie spĺňajú ustanovené požiadavky. K odsekom 6 Doplnenie definície, ktorá vyplýva zo smernice Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov. Za biologicky rozložiteľný odpad …

čl. I odseku 7 a 8
Legislatívna úprava vo vzťahu k doteraz platnému zákonu o odpadoch. Definícia v odseku 7 je transpozíciou rámcovej smernice, definícia v odseku 8, platná aj doteraz, definuje pojem biologicky rozložiteľný odpad ako zložku komunálneho odpadu, s ktorým sa pracuje v celom zákone.

čl. I odseku 9
Definícia prevzatá z doteraz platného zákona o odpadoch, vyplýva z rámcovej smernice.

čl. I § 3 Nakladanie a iné zaobchádzanie s odpadom §
K odsekom 1, 9, 10 až 14, 16 až 18 Legislatívna úprava vo vzťahu k doteraz platnému zákonu o odpadoch. Pojmy v odsekoch 2, 10 až 14, 16, 18 sú transpozíciou rámcovej smernice o odpade.

čl. I odseku 2
Pojem nakladanie s odpadom je zhodný s doterajším znením zákona. Naďalej zahŕňa aj činnosť obchodníka a sprostredkovateľa.

čl. I odseku 3
Pojem skladovanie odpadu je spresnený oproti doterajšiemu stavu aj v nadväznosti na definovanie pojmu zhromažďovanie odpadu s cieľom tieto pojmy od seba vzájomne odlíšiť. Za skladovanie sa považuje len uloženie odpadu priamo v zariadení, v ktorom má byť odpad zhodnotený alebo zneškodnený.

čl. I odseku 4
Pojem zhromažďovanie odpadu vychádzajúci z doteraz platného stavu s doplnením, že ide o dočasné uloženie odpadu u držiteľa, a že za zhromažďovanie odpadu sa nepovažuje skladovanie odpadu. Ide teda o dočasné uloženie odpadu u akéhokoľvek držiteľa vrátane pôvodcu, okrem zhromažďovania priamo v zariadení, kde sa bude odpad zhodnocovať alebo zneškodňovať.

čl. I odseku 5
Pojem zber odpadu sa preberá z doteraz platného stavu.

čl. I odseku 6
Doplnenie pojmu „výkup odpadu“, ktorý sa používal aj v doteraz platnom zákone o odpadoch, ale bez jeho zadefinovania, t. j. že ide v podstate o zber odpadu za akúkoľvek protihodnotu alebo službu osobe, od ktorej sa odpad preberá. Výkup odpadu je určitá forma zberu odpadu, ale výkupca (nie iná osoba) pri tomto zbere poskytuje za odpad protihodnotu. Takouto protihodnotou môžu byť nielen peniaze, ale aj čokoľvek iné, napr. za donesený odpadový papier poskytne výkupca balenie toaletného papiera. K odsekom 7 a 8 Oba pojmy sa ustanovujú ako transpozícia bodu 11 článku 3 rámcovej smernice. Pojem „triedenie odpadov“ je upravené aj v doterajšom znení zákona. Návrh zákona upravuje kritériá pre triedenie tak, že triediť možno nielen podľa druhov odpadov (šesťmiestne číslo podľa Katalógu odpadov napr. 200101 papier a lepenka, 200139 plasty), ale aj podľa kategórií odpadov (ostatný alebo nebezpečný odpad) alebo aj podľa ďalších kritérií. Nadväzne sa definuje „triedený zber“.

čl. I odseku 9
Pojem „úprava odpadu“ sa doslovne preberá z doterajšieho znenia a je transpozíciou smernice o skládkach. K odsekom 10 a 12 „Príprava na opätovné použitie“ je činnosť, ktorej predmetom sú odpady. Ide o jednu z foriem zhodnocovania odpadov. Na rozdiel od toho „opätovné použitie“ je činnosť, ktorej predmetom je výrobok, ktorý sa ešte nestal odpadom. Preto sa aj v Prílohe č. 4 v bode VII ustanovuje, že odpad, ktorý prestane byť odpadom po prejdení procesom prípravy na opätovné použitie, prestáva byť odpadom aj na účely cieľov zhodnocovania ustanovených v tejto prílohe ak činnosti zhodnotenia a recyklácie spĺňajú ustanovené požiadavky. Pojmy sú transpozíciou rámcovej smernice o odpade. K odsekom 13 a 14 Odsek 13 je doslovne prevzatý z doterajšieho znenia zákona. Všeobecná definícia recyklácie je taktiež prevzatá z doterajšieho znenia zákona, ale zohľadňuje prípustnosť špecifík pre niektoré prúdy odpadov tak, že odkazuje na konkrétne ustanovenia v § 42 ods. 12 (recyklácia použitých batérií a akumulátorov), § 52 ods. 18 a 19 (recyklácia …

čl. I § 4 Pôvodca odpadu a osoby nakladajúce s odpadom §
Z doteraz platného zákona sú definície pôvodcu odpadu a osôb nakladajúcich s odpadom, ktorými sú držiteľ odpadu, obchodník a sprostredkovateľ, presunuté do osobitného paragrafu.

čl. I odseku 1
Naďalej sa pod pojmom pôvodca odpadu chápe každý, koho činnosťou odpad vzniká, ale aj každý, kto vykonáva úpravu, zmiešavanie alebo iné úkony s odpadmi, ak ich výsledkom je zmena povahy alebo zloženia týchto odpadov, a teda pôvodcom odpadu je právnická osoba, ale aj fyzická osoba, bez ohľadu na jej štátnu príslušnosť. Obec sa aj naďalej pri nakladaní s komunálnym odpadom chápe ako držiteľ odpadu, pôvodcom ktorého sú osoby žijúce na jej území. Vzhľadom na takto obšírne vymedzenie pojmu pôvodca odpadu platí, že ak sa v návrhu ukladajú povinnosti pôvodcovi odpadu, budú sa tieto povinnosti vzťahovať na širší okruh subjektov. Ide zároveň o transpozíciu článku 3 bod 5. rámcovej smernice.

čl. I odseku 2
Pojem držiteľa odpadu pozná aj doteraz platný zákon o odpadoch. Definícia sa preberá z článku 3 bod 6. rámcovej smernice. Podľa navrhovanej definície držiteľom odpadu je pôvodca odpadu alebo osoba, ktorá má odpad v držbe z akéhokoľvek dôvodu, pričom návrh nerozlišuje fyzickú alebo právnickú osobu, ktorí majú odpad v držbe. Držbou sa rozumie držba fyzická alebo držba právna. K odsekom 3 a 4 Definícia obchodníka a sprostredkovateľa sa preberá z doteraz platného zákona o odpadoch v nadväznosti na článok 3 bod 7. a bod 8. rámcovej smernice. Keďže z obsahu oboch definícií vyplýva, že pod pojmom obchodník, ale aj pod pojmom sprostredkovateľ je možné chápať aj také osoby, ktoré odpad nemajú fyzicky v držbe, je zrejme cieľom týchto definícií podchytiť, evidovať a sledovať aj činnosť takýchto subjektov, keďže prax ukázala, že kým sa odpad od pôvodcu odpadu alebo držiteľa odpadu dostane do zariadenia na jeho zhodnotenie alebo zneškodnenie prechádza medzi viacerými subjektmi, ktoré s ním však nemusia prísť do reálneho …

čl. I § 5 Zariadenia na nakladanie s odpadom §
Definície zariadenia na zber odpadov, zariadenia na zhodnocovanie odpadov, zariadenia na zneškodňovanie odpadov, mobilného zariadenia a skládky odpadov, ako zariadení na nakladanie s odpadom, sú presunuté do osobitného paragrafu.

čl. I odseku 1
V definícii zariadenia na zber odpadov sa špecifikuje, že ide o priestor, kde sa vykonáva zber odpadov. K odsekom 2 až 4 Z doteraz platného zákona o odpadoch sa bez zmeny preberajú definície zariadenia na zhodnocovanie odpadov, zariadenia na zneškodňovanie odpadu a mobilného zariadenia.

čl. I odseku 5
Definícia pojmu skládka odpadov je prevzatá z doteraz platného zákona o odpadoch v nadväznosti na článok 2 písm. g) smernice o skládkach. Je potrebné poznamenať, že za skládku odpadov sa považuje aj interná skládka odpadov, a teda prevádzkovateľom skládky sa rozumie aj prevádzkovateľ internej skládky odpadov. Keďže zákon nerozlišuje medzi povinnosťami prevádzkovateľa skládky odpadov a povinnosťami prevádzkovateľa internej skládky odpadov vzťahujú sa povinnosti prevádzkovateľa skládky odpadov aj na prevádzkovateľa internej skládky odpadov.

čl. I § 6 Hierarchia odpadového hospodárstva, ciele zberu a záväzné limity odpad §
K odsekom 1 a 2 V nadväznosti na článok 4 rámcovej smernice sa preberá hierarchia odpadového hospodárstva. Základom je predchádzanie vzniku odpadu. Hierarchia je záväzná a má sa uplatňovať s cieľom predchádzania alebo znižovania nepriaznivých vplyvov nakladania s odpadom a znižovania vplyvov využívania primárnych zdrojov. Od hierarchie je možné sa odkloniť za podmienok uvedených v odseku 2. Ako príklad odklonu možno uviesť napr. § 81 ods. 21, keď obec môže uprednostniť energetické zhodnotenie biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu pred jeho materiálovým zhodnotením. K odsekom 3 až 10 Podrobnejšie rozpracovanie hierarchie odpadového hospodárstva. Odsek 3 je transpozíciou článku 3 dvanásteho bodu rámcovej smernice. Odsek 4 je transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES z 20. decembra 1994 o obaloch a odpadoch z obalov (ďalej len „smernica o obaloch“), ktorý bolo presunutý z osobitnej časti venovanej obalom a odpadom z obalov.

čl. I odseku 11
Odkaz na prílohu č. 4, v ktorej sú upravené ciele a limity odpadového hospodárstva. Druhá časť PROGRAMOVÉ DOKUMENTY ODPADOVÉHO HOSPODÁRSTVA

čl. I § 7 - Program predchádzania vzniku odpadu §

čl. I odseku 1
Uvedený odsek ustanovuje kto vypracúva, schvaľuje a uverejňuje program predchádzania vzniku odpadov.

čl. I odseku 2
Ustanovujú na aké dlhé obdobie sa program vypracúva a akou formou môže byť vydaný. K odsekom 3 a 4 Uvedené odseky ustanovujú čo je obsahovou náplňou programu, vychádzajú z článku 29 rámcovej smernice. K odsekom 5 a 6 Uvedené odseky ustanovujú povinnosť v určenom časovom úseku predložiť vláde Slovenskej republiky vyhodnotenie priebežného plnenia cieľov programu a zároveň v prípade potreby zabezpečiť aktualizáciu programu. Uvedené vychádza z článku 30 rámcovej smernice. Ministerstvo zabezpečuje aktualizáciu programu najmä pokiaľ ide o predchádzanie vzniku odpadu a opätovné použitie odpadu.

čl. I § 8 – Základné ustanovenia §

čl. I odseku 1
Program odpadového hospodárstva (ďalej len „program“) je programový dokument, ktorý sa vyhotovuje pre určenú územnú oblasť v súlade s hierarchiou a cieľmi odpadového hospodárstva. Program má obsahovať analýzu súčasného stavu odpadového hospodárstva tejto územnej oblasti a opatrenia, ktoré sa majú prijať na zlepšenie environmentálne vhodnej prípravy na opätovné použitie, recyklácie, zhodnocovania a zneškodňovania odpadu, ako aj hodnotenie, ako bude program podporovať plnenie týchto cieľov.

čl. I odseku 2
Program sa vypracováva pre odpady uvedené v Katalógu odpadov, pre polychlórované bifenyly a zariadenia obsahujúce polychlórované bifenyly.

čl. I odseku 3
Ustanovuje sa obsah programu.

čl. I § 9 - Program Slovenskej republiky a program kraja §

čl. I odseku 1
Ustanovuje povinnosť pre Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) vypracovať program Slovenskej republiky na základe podkladov od orgánov štátnej správy o životné prostredie. Program Slovenskej republiky je strategický dokument a po posúdení vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 24/2006 Z. z.“) ho schvaľuje vláda Slovenskej republiky. Ministerstvo schválený program následne uverejňuje na svojom webovom sídle a vo vestníku.

čl. I odseku 2
Ustanovuje sa obsah programu Slovenskej republiky.

čl. I odseku 3
Ustanovuje sa obsah záväznej a smernej časti programu vo väzbe na odsek 2.

čl. I odseku 4
Ustanovuje sa povinnosť pre okresný úrad v sídle kraja v stanovenej lehote vypracovať a predložiť do procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. návrh programu kraja. Po posúdení vplyvov na životné prostredie vydáva okresný úrad v sídle kraja záväznú časť vo forme všeobecne záväznej vyhlášky na obdobie ustanovené v programe Slovenskej republiky a zároveň celý program zašle na účely jeho zverejnenia ministerstvu.

čl. I odseku 5
Ustanovuje sa obsah programu kraja, ktorý musí byť v súlade s programom Slovenskej republiky a obsahovať ustanovené skutočnosti vychádzajúce z odseku 2 aplikované na územie kraja, ktorého sa program týka.

čl. I odseku 6
Platný program Slovenskej republiky a program kraja je podkladom pre opatrenia na predchádzanie vzniku odpadov, nakladanie s odpadmi, dekontamináciu a pre spracúvanie územnoplánovacej dokumentácie.

čl. I odseku 7
Rozhodnutia a vyjadrenia orgánov štátnej správy odpadového hospodárstva vydávané podľa tohto zákona nesmú byť v rozpore programom príslušného programu kraja. V doteraz platnom zákone sa uvedená požiadavka vzťahovala iba zamedzenie rozporu so záväznou časťou programu kraja, ale vzhľadom na obsah smernej časti programu kraja sa táto požiadavka rozšírila na celý program kraja.

čl. I odseku 8
V priebehu platnosti programu môže dôjsť k zásadnej zmene skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre obsah programu. Ministerstvo a okresné úrady v sídle kraja sú povinné aktualizovať program.

čl. I odseku 9
Orgány štátnej správy odpadového hospodárstva a nimi poverené osoby môžu požadovať údaje na vypracovanie alebo aktualizáciu programu.

čl. I odseku 10
Ukladá povinnosť ministerstvu predložiť na rokovanie vlády priebežné vyhodnotenie plnenia programu Slovenskej republiky za určité obdobie. Požiadavka hodnotenia programu a jeho aktualizácie (odsek 8) vychádza z článku 30 rámcovej smernice.

čl. I § 10 - Program obce §

čl. I odseku 1
Ukladá sa povinnosť obci vypracovať program, avšak táto povinnosť vzniká len obci, ktorej produkcia komunálneho odpadu je vyššia ako 350 ton za rok alebo obci, ktorej počet obyvateľov prevyšuje 1000. Do množstva 350 ton sa započítava aj množstvo drobného staveného odpadu. Na vznik povinnosti vypracovať program postačuje splnenie minimálne jednej z dvoch uvedených podmienok. K tejto zmene sa pristúpilo z dôvodu, aby sa odbúrala administratívna záťaž obcí s malým počtom obyvateľov a malou produkciou odpadu. Obec, ktorá nespĺňa ani jednu z ustanovených podmienok môže program vypracovať dobrovoľne, pričom postupuje podľa odsekov 2 až 12. K odsekom 2 a 3 Ustanovuje sa obsah programu obce. V súčasnosti je obsah programu obce ustanovený v § 3 ods. 4 vyhlášky č. 310/2013 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch. V návrhu zákona sa naviac dopĺňajú písmená g) až i), ktoré majú byť uvedené v smernej časti programu. K odsekom 4 a 5 Tieto odseky boli upravené na základe požiadavky Legislatívnej rady …

čl. I odseku 10
V odseku 10 je ustanovená možnosť, že program obce môže vypracovať obec spoločne s jednou alebo s viacerými obcami za podmienky, že medzi nimi existuje určitá forma spolupráce, predmetom ktorej je okrem iného vypracovanie spoločného programu, prípadne môže ísť o spoluprácu výlučne za týmto účelom, pokiaľ to neodporuje osobitným predpisom. Je teda na rozhodnutí obce, či program obce vypracuje samostatne, alebo v spolupráci s inou obcou, resp. viacerými obcami. Je potrebné uviesť, že i keď zo znenia tohto odseku to výslovne nevyplýva, spolupráca ohľadne vypracovania spoločného programu by sa mala týkať napr. vzájomne susediacich obcí, či obcí spadajúcich do spoločného okresu, a teda obcí, ktorých odpadové hospodárstvo vykazuje určité spoločné črty. Obce si v spoločnom programe môžu určiť rozdielne ciele.

čl. I odseku 11
Obec môže požadovať od držiteľov komunálneho odpadu, drobného stavebného odpadu alebo od toho, kto s týmto odpadom nakladá údaje potrebné na vypracovanie programu obce.

čl. I odseku 12
Program odpadového hospodárstva nemá charakter dokumentu, ktorý by sa musel vydávať formou všeobecne záväzného nariadenia obce. Bude slúžiť ako podklad pre vydanie všeobecne záväzného nariadenia obce o nakladaní s komunálnym odpadom v obci. Program však bude obsahovať dôležité informácie o nakladaní s odpadmi v obci, o systémoch zberu, o cieľoch a opatreniach, ktoré by mali byť obyvateľom obce známe. Preto zákon ukladá obci povinnosť schválený program zverejniť.

čl. I § 11 - Program držiteľa polychlórovaných bifenylov §

čl. I odseku 1
Smernica Rady 96/59/ES zo 16. septembra 1996 o zneškodňovaní polychlórovaných bifenylov a polychlórovaných terfenylov (PCB/PCT) (ďalej len „smernica o PCB“) vyžaduje z dôvodu prevencie pred neodborným nakladaním s polychlórovanými bifenylmi a zariadeniami, ktoré ich obsahujú, či už v čase ich životnosti alebo po ich skončení, vypracovanie plánu na ich zneškodnenie, ak sa stanú odpadom, alebo dekontamináciu (pri zariadeniach), ak môžu naďalej slúžiť pôvodnému účelu. Keďže polychlórované bifenyly a zariadenia, ktoré ich obsahujú, nemusia byť vždy odpadom, bolo potrebné ustanoviť osobitnú povinnosť vypracovať program zameraný práve na tieto látky a zariadenia. Vzhľadom na už zavedený inštitút programov sa javilo ako najvhodnejšie riešenie využiť tento inštitút aj na uvedené látky a zariadenia.

čl. I odseku 2
Ustanovujú sa údaje, ktoré je potrebné v programe držiteľa polychlórovaných bifenylov uvádzať.

čl. I odseku 3
Ustanovuje sa povinnosť držiteľovi polychlórovaných bifenylov vypracovať a dať na schválenie nový program pri zmene skutočností uvedených v programe držiteľa polychlórovaných bifenylov. Ak držiteľ odovzdá všetky zariadenia obsahujúce polychlórované bifenyly na zneškodnenie alebo budú všetky zariadenia dekontaminované (nebudú obsahovať polychlórované bifenyly) nie je potrebné vypracovať nový program. Tretia časť POVINNOSTI PRAVNICKÝCH OSÔB A FYZICKÝCH OSÔB

čl. I § 12 Všeobecné povinnosti spojené s nakladaním s odpadmi §

čl. I odseku 1
Odsek 1 je prevzatím odseku 1 z § 18 doteraz platného zákona o odpadoch. Ide o všeobecné ustanovenie, ktoré ukladá fyzickým osobám a právnickým osobám, bez ohľadu na ich postavenie, postupovať pri nakladaní s odpadom v medziach tohto zákona. Základná myšlienka tohto ustanovenia je následne bližšie špecifikovaná v ďalších ustanoveniach, a to cez konkrétne zákazy a povinnosti, ktoré subjektom z týchto ustanovení vyplývajú.

čl. I odseku 2
Odsek 2 je ustanovenie prebraté doteraz platného zákona o odpadoch, ktorým sa transponuje článok 13 rámcovej smernice. Ide o základné prevenčné ustanovenie, ktoré nadväzuje na odsek 1, a teda popri dodržiavaní povinností vyplývajúcich zo zákona je potrebné, aby každý nakladal s odpadom alebo inak s ním zaobchádzal takým spôsobom, ktorý neohrozuje zdravie ľudí a nepoškodzuje životné prostredie.

čl. I odseku 3
Odsek 3 je upravený v doteraz platnom zákone o odpadoch a je transpozíciou čl. 14 ods. 1 rámcovej smernice. Povinnosť znášať náklady na činnosti nakladania s odpadom majú osoby uvedené v poradí v písmenách a) až b) v súlade s princípom „znečisťovateľ platí“. Uvedené sa nevzťahuje na nezákonne umiestnený odpad (§ 15) a na vytriedené zložky komunálneho odpadu, na ktoré sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcu.

čl. I odseku 4
Odsek 4 je novým ustanovením, ktorý súvisí so zavedením rozšírenej zodpovednosti výrobcov, a preto sa ustanovuje, v ktorom prípade znenie odseku 3 neplatí.

čl. I odseku 5
Ustanovenie prebraté z doteraz platného zákona o odpadoch. Ustanovuje sa zodpovednosť štátu, postarať sa o odpad, ktorého držiteľ sa nezdržiava na území Slovenskej republiky, na náklady tohto držiteľa.

čl. I odseku 6
Ustanovuje sa zákaz nakladať a inak zaobchádzať s inými ako komunálnymi odpadmi pre fyzické osoby.

čl. I § 13 Všeobecné povinnosti spojené s nakladaním s odpadmi §
§13 je prevzatý z doteraz platného zákona o odpadoch s čiastočnými zmenami. V písmene a) doteraz platný zákaz; zakazuje sa uložiť alebo ponechať odpad na inom mieste ako na mieste určenom v súlade s návrhom a postihovať, tak vytváranie čiernych skládok odpadu. Za miesto určené v súlade s týmto zákonom sa považuje aj miesto ustanovené vo VZN obce, teda aj uloženie triedenej zložky komunálneho odpadu na iné miesto, než napr. vo VZN určený farebný kontajner, je zakázané. V písmene b) – doteraz platný zákaz. V písmene c) – doteraz platný zákaz, sa zakazuje jeden zo spôsobov zneškodňovania odpadu z dôvodu, že v Slovenskej republike nie sú k dispozícii vodné recipienty, do ktorých by bolo možné vypúšťať odpady bez následkov na životné prostredie. Okrem vodárenských tokov a nádrží vykazujú ostatné recipienty pomerne vysoký stupeň znečistenia spôsobený hlavne vypúšťaním odpadových vôd a inými faktormi a ich ďalšie zaťažovanie nie je žiaduce. Znečistenie vodných recipientov spôsobuje nárast kalov a dnových sedimentov, s ktorých …

čl. I § 14 Povinnosti držiteľa odpadu §
V odseku 1 sa preberajú povinnosti držiteľa odpadu z doteraz platného zákona o odpadoch, ktoré sa však následne formulačne upravujú a dopĺňajú. Do písmena a) sa dopĺňa zodpovednosť držiteľa odpadu za správnosť zaradenia odpadu podľa Katalógu odpadov. Povinnosť, tak ako bola doteraz naformulovaná bola splnená už samotným zaradením odpadu bez ohľadu na správnosť jeho zaradenia. Uplatňovanie zákona v praxi ukázalo, že dochádzalo k nesprávnemu zaradeniu odpadu podľa Katalógu odpadov pričom nebolo možné vylúčiť zámernosť takéhoto konania. Keďže povinnosť bola splnená už samotným, aj nesprávnym, zaradením nebolo možné v takom prípade uložiť sankciu a absentovala motivácia subjektu pre správne zaradenie odpadu alebo v prípade pochybnosti využitie právomoci príslušného orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva rozhodnúť o zaradení odpadu. Ustanovenia v písmenách b), c), e), l), m) a n) sa preberajú bez zmeny z doteraz platného zákona o odpadoch. Cieľom povinností v písmenách b) a c) je zabrániť zmiešavaniu odpadu, ktoré by mohlo sťažiť jeho zhodnocovanie alebo zneškodňovanie, a v prípade nebezpečných odpadov …

čl. I odseku 2
Keďže fyzická osoba – nepodnikateľ nakladá alebo inak zaobchádza komunálnymi odpadmi je potrebné ustanoviť, ktoré povinnosti uvedené v odseku 1 sa na ňu nevzťahujú, resp. že sa na ňu vzťahuje povinnosť zabrániť prístupu medveďa hnedého k odpadu.

čl. I odseku 3
Keďže dopravca sa taktiež stáva držiteľom odpadu bolo potrebné uviesť, ktoré povinnosti držiteľa odpadu sa na neho pri preprave odpadov vzťahujú.

čl. I odseku 4
Odsek 4 je transpozíciou článku 15 ods. 2 rámcovej smernice. V nadväznosti na článok 3 ods. 7 a 8 rámcovej smernice s ustanovením § 2 je potrebné ustanoviť, ktoré povinnosti držiteľa odpadu sa vzťahujú na obchodníka a sprostredkovateľa, a to aj v prípade, ak nemajú odpad vo fyzickej držbe. Obchodník a sprostredkovateľ, ktorí majú odpad fyzicky v držbe sú v zmysle zákona držiteľmi odpadu, a preto sa na nich vzťahujú všetky povinnosti držiteľa uvedené v odseku 1; ak však odpad vo fyzickej držbe nemajú (majú ho len v právnej držbe), tak sa na nich vzťahujú len niektoré ustanovené povinnosti držiteľa. K odsekom 5 a 6 V odseku 5 je upravený inštitút odovzdania odpadu do domácnosti osobe, ktorá nie je oprávnená na nakladanie s odpadom na základe súhlasu podľa § 97 odsek 1 písm. n) – odovzdanie odpadov vhodných na využitie v domácnosti. Z vyhradených výrobkov, ktoré spadajú do rozšírenej zodpovednosti výrobcov sa môžu takto odovzdať napr. aj odpadové obaly. Podľa …

čl. I § 15 Zodpovednosť za nezákonné umiestnenie odpadu §
Uvedené ustanovenie je čiastočne novým ustanovením. Problematiku čiernych skládok rieši aj doteraz platný zákon o odpadoch. V tomto návrhu sa však čiastočne mení filozofia a postup pri zisťovaní osoby zodpovednej za nezákonne umiestnený odpad.

čl. I odseku 1
Odsek 1 výslovne ustanovuje, že každý má právo oznámiť čiernu skládku príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva alebo obci, teda aj osoba bez právneho vzťahu k nehnuteľnosti, na ktorej je nezákonne umiestnený odpad.

čl. I odseku 2
Odsek 2 naopak zakotvuje povinnosť vlastníka, správcu alebo nájomcu nehnuteľnosti, na ktorej bol nezákonne umiestnený odpad, oznámiť túto skutočnosť príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva alebo obci, pričom na splnenie povinnosti sa nevyžaduje kumulatívne oznámenie.

čl. I odseku 3
V odseku 3 sa reaguje na možnosť oznámiť skutočnosti podľa odseku 1 a 2 orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva alebo obci a ich povinnosť vzájomne sa informovať.

čl. I odseku 4
Odsek 4 je novým odsekom doplneným na základe požiadavky Slovenského vodohospodárskeho podnik, š. p., Banská Štiavnica, a teda aby o nezákonnom umiestnení odpadu do vodného toku, na pobrežných pozemkoch alebo v inundačných územiach bol informovaný aj príslušný orgán štátnej vodnej správy.

čl. I odseku 5
Odsek 5 a nasledujúce odseky predstavujú čiastočne nový právny režim týkajúci sa čiernych skládok. Odsek 5 zakladá právomoc orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva na základe oznámenia podľa odseku 2 zistiť, či predpokladaná výška škody spôsobená nezákonne umiestneným odpadom vykonaním miestnej ohliadky nasvedčuje tomu, že bol spáchaný trestný čin a vydá o tom odborné vyjadrenie.

čl. I odseku 6
Podľa odseku 6 sa postupuje obdobne ako podľa odseku 5, a to v prípade oznámenia podľa odseku 1, ak je zároveň predpoklad spáchania trestného činu.

čl. I odseku 7
Odsek 7 ustanovuje, že ak je predpoklad spáchania trestného činu, oznámi túto skutočnosť orgánu policajnému zboru.

čl. I odseku 8
Ak neboli zistené skutočnosti, ktoré by nasvedčovali, že bol spáchaný trestný čin, v zmysle odseku 8 začne konanie podľa odsekov 9 až 12.

čl. I odseku 9
Odsek 9 ustanovuje, že orgán štátnej správy odpadového hospodárstva zisťuje osobu zodpovednú za nezákonne umiestnený odpad a zároveň zisťuje, či vlastník, správca alebo nájomca nehnuteľnosti, na ktorej vznikla čierna skládky, urobil všetky opatrenia, aby zabránil nezákonnému umiestneniu odpadu, prípadne, či nemal z takto umiestneného odpadu nejaký prospech. Ide o ustanovenie, ktoré vychádza z doteraz platného stavu.

čl. I odseku 10
Ak orgán štátnej správy odpadového hospodárstva zistí osobu, ktorá umiestnila odpad v rozpore so zákonom, určí ju za osobu, ktorá je podľa odseku 10 povinná nakladať s nezákonne umiestneným odpadom.

čl. I odseku 11
Ak orgán štátnej správy odpadového hospodárstva zistí, že vlastník, správca alebo nájomca umožnil nezákonne umiestniť odpad, určí ho za osobu povinnú zabezpečiť nakladanie s nezákonne umiestneným odpadom.

čl. I odseku 12
Ak orgán štátnej správy odpadového hospodárstva nezistí osobu zodpovednú za nezákonne umiestnený odpad, vydá o tom rozhodnutie.

čl. I odseku 13
Odsek 13 ustanovuje ako je osoba, určená ako osoba zodpovedná za nezákonne umiestnený odpad, povinná nakladať s týmto odpadom.

čl. I odseku 14
Odsek 14 zakotvuje, že ak nebola zistená osoba zodpovedná za nezákonne umiestnený odpad, v prípade komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov je za nakladanie s týmto odpadom zodpovedná obec, na ktorej území bol nezákonne umiestnený odpad a v prípade, že ide o iný odpad, zodpovednou osobou je orgán štátnej správy odpadového hospodárstva.

čl. I odseku 15
Obdobne sa postupuje podľa odseku 14 aj v prípade, že orgán policajného zboru oznámi orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, že s nezákonne umiestneným odpadom možno nakladať.

čl. I odseku 16
Podľa odseku 16 má ten, kto zabezpečil zhodnotenie alebo zneškodnenie nezákonne umiestneného odpadu nárok na náhradu vynaložený nákladov od osoby zodpovednej za tento nezákonne umiestnený odpad.

čl. I odseku 17
Podľa odseku 17 môže orgán štátnej správy odpadového hospodárstva v rámci zisťovacieho konania požiadať orgány policajného zboru o spoluprácu a súčinnosť.

čl. I odseku 18
Odsek 18 ustanovuje oprávnenie obce v prípade nezákonne umiestneného komunálneho odpadu alebo drobného stavebného odpadu odstrániť tento odpad. Obec je povinná informovať OŠS OH o zistení nezákonne umiestneného odpadu, o spôsobe zabezpečenia zhodnotenia alebo zneškodnenia tohto odpadu. Nie je tým však dotknutá povinnosť obce informovať o takto nezákonne umiestnenom odpade orgány policajného zboru, ak možno predpokladať, že ide o spáchanie trestného činu.

čl. I § 16 Zber odpadu a výkup odpadu §
Preberá sa ustanovenie § 19 ods. 4 z doteraz platného zákona o odpadoch s nasledujúcimi zmenami a doplneniami.

čl. I odseku 1
V odseku 1 je obdobne ako v doteraz platnom zákone o odpadoch ustanovené, že podnikateľ, ktorý vykonáva zber alebo výkup odpadu musí spĺňať povinnosti držiteľa odpadu podľa § 14 ods. 1 a okrem toho aj ďalšie povinnosti.

čl. I odseku 2
Fyzická osoba môže produkovať len komunálny odpad. Na zber komunálneho odpadu a nakladanie s ním kladie zákon osobitné požiadavky, napr. to, že nakladať na území obce s komunálnym odpadom môže len ten, kto má zmluvu s obcou. Toto nové ustanovenie má zabrániť tomu, aby sa v obciach nevyskytovali subjekty, ktoré zbierajú alebo vykupujú komunálny odpad od fyzických osôb bez zmluvy s obcou a zdôvodňujú to zaradením vyzbieraného/vykúpeného odpadu pod iné katalógové číslo, než komunálny odpad. Keďže miestom pôvodu komunálneho odpadu je podľa návrhu zákona obec (pre obaly pozri § 52 ods. 22), je potrebné, aby obec mala od svojich zmluvných partnerov (zberových spoločností, výkupcov) informácie o množstve vyzbieraného odpadu.

čl. I odseku 3
Odsek 3 podmieňuje zber vyhradeného prúdu odpadu zmluvou s príslušnou organizáciou zodpovednosti výrobcov alebo výrobcom príslušného vyhradeného výrobku. Podnikateľ, ktorý by vykonával zber vyhradeného prúdu odpadu bez tejto zmluvy by konal v rozpore s týmto zákonom. Táto podmienka sa však neuplatní v prípade zberu starých vozidiel. Z použitia spojenia „s príslušnou“ či „príslušného“ vyplýva, že ak podnikateľ vykonáva zber alebo výkup viacerých vyhradených prúdov odpadu, tak je potrebné zmluvné pokrytie každého takéhoto vyhradeného prúdu odpadu. Keďže ide o nové ustanovenie, ustanovilo sa prechodné ustanovenie na splnenie tejto povinnosti v § 135 ods. 5. Dôvodom tejto novej požiadavky je podstata systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov, ktorí majú zodpovedať a financovať systém zberu a zhodnocovania odpadov zo svojich výrobkov a plniť ustanovené ciele a limity, teda musia mať aj reálny dosah na zber týchto odpadov. V prípade zberu komunálneho odpadu, kde zberová spoločnosť musí mať aj zmluvu s obcou, sa ako optimálne riešenie pre zber odpadov z obalov a z neobalových výrobkov javí …

čl. I odseku 5 až 8
Zakotvuje sa zákaz zberu a výkupu kovového odpadu v rozpore s odsekom 6 až 8. Keďže generálny zákaz výkupu kovového odpadu by mal negatívny finančný dopad na subjekty, ktoré kovový odpad majú legálne v držbe a zároveň pozitívny finančný dopad na subjekty nakladajúce s takýmto odpadom, nie je možné ustanoviť generálny zákaz výkupu kovového odpadu. S cieľom aspoň čiastočne znížiť počet krádeží kovov, ktoré ani nie sú odpadom, sa ustanovili podmienky výkupu odpadu z kovov v odsekoch 5 až 8. V odseku 9 je ustanovený jednoduchší režim pre zber kovového odpadu na zbernom dvore alebo na zbernej ploche za podmienky, že sa tam nevykonáva výkup kovového odpadu.

čl. I § 17 Povinnosti prevádzkovateľa zariadenia na zhodnocovanie odpadov alebo §
Preberá sa § 21 ods. 1 a 4 doteraz platného zákona o odpadoch. Odsek 1 vymenúva povinnosti, ktoré sa vzťahujú na prevádzkovateľa zariadenia na zhodnocovanie odpadu a prevádzkovateľa zariadenia na zneškodňovanie odpadov bez ohľadu na to o aký konkrétny druh zariadenia ide. Zároveň sa zavádza legislatívna skratka pre spojenie „zariadenia na zhodnocovanie odpadov alebo zneškodňovanie odpadov“, a to „zariadenie“. Na prevádzkovateľa zariadenia, t. j. prevádzkovateľa zariadenia na zhodnocovanie odpadov alebo zneškodňovanie odpadov sa vzťahujú aj povinnosti držiteľa odpadu (§ 14). V odseku 2 sa ustanovuje prípad, ktorý sa považuje za haváriu a pri úhrade nákladov možno postupovať podľa zákona o Environmentálnom fonde.

čl. I § 18 §
Preberá sa ustanovenie § 21 ods. 9 súčasne platného zákona. Je výslovne uvedené, kedy je možné spaľovanie komunálneho odpadu v spaľovniach komunálnych odpadov považovať za energetické zhodnocovanie odpadov činnosťou R1. Vzorec na výpočet energetickej účinnosti z prílohy II rámcovej smernice bude uvedený vo vykonávacom predpise.

čl. I § 19 Povinnosti prevádzkovateľa skládky odpadov §
Z doteraz platného zákona o odpadoch sa preberá ustanovenie § 21 ods. 2, 3 a 6.

čl. I odseku 1
Preberajú sa súčasné ustanovenia o povinnostiach prevádzkovateľa skládky odpadov. Dopĺňa sa povinnosť zabezpečenia starostlivosti o skládku odpadov po jej uzatvorení a odstraňovať negatívne stavy a vplyvy zistené monitoringom skládky odpadov. Sprísňuje sa režim kontroly vo vzťahu k účelovej finančnej rezerve, preukazovať flexibilnejšie výšku účelovej finančnej rezervy. Novým ustanovením je povinnosť predkladať potvrdenie o vklade finančných prostriedkov za účelom vytvárania účelovej finančnej rezervy vrátane o pohyboch na účte, ktorý slúži na tvorbu účelovej finančnej rezervy a súčasne jej výšku preukazovať flexibilne v prípade podania žiadosti. I keď povinnosť tvorby účelovej finančnej rezervy vyplýva z osobitného ustanovenia v praxi vznikali prípady, že účelová rezerva sa nevytvárala vôbec alebo v nesprávnej výške. Navrhovaným ustanovením má za cieľ čiastočne eliminovať tieto prípady sa výslovne ustanovuje táto povinnosť, za porušenie ktorej bude možné uložiť sankciu.

čl. I odseku 2
Ponecháva sa súčasný právny stav, podľa ktorého musí navrhované riešenie spôsobu na uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie skládky odpadov po jej uzavretí, byť súčasťou dokumentácie už pri procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, keďže vhodný spôsob uzatvorenia skládky odpadov, je jedným z rozhodujúcich faktorov pri možnom vplyve skládky odpadov na životné prostredie po jej uzatvorení.

čl. I odseku 3
Doplňuje sa nové ustanovenie na základe skúseností z praxe, kedy prevádzkovatelia skládok odpadov po naplnení kapacity skládky odpadov alebo uplynutí doby platnosti súhlasu na prevádzkovanie skládky odpadov, neboli nútení požiadať v ustanovenej lehote o udelenie súhlasu na uzavretie skládky odpadov alebo jej časti, vykonanie jej rekultivácie a jej následné monitorovanie, čím mohla skládka odpadov zostať dlhodobejšie neuzatvorená s možným ohrozením životného prostredia alebo zdravia ľudí. Nakladanie s kovovou ortuťou

čl. I § 20 Základné ustanovenie §
Kovovej ortuti sa týka nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1102/2008 z 22. októbra 2008 o zákaze vývozu kovovej ortuti a niektorých zlúčením a zmesí ortuti a o bezpečnom uskladnení kovovej ortuti (ďalej len „nariadenie č. 1102/2008“), ktoré okrem iného vymedzuje, ktorá kovová ortuť sa považuje za odpad a upravuje uskladnenie takejto kovovej ortuti. Nariadenie č. 1102/2008 ustanovuje požiadavky na jej uskladnenie, ktoré môže byť dočasné alebo trvalé a takéto uskladnenie považuje za spôsob zneškodnenia činnosťou D 15 alebo D12 podľa prílohy č. 3 tohto zákona. Uvedené nariadenie sa zároveň odvoláva na smernicu o skládkach a rozhodnutie Rady z 19. decembra 2002, ktorým sa stanovujú kritériá a postupy pre prijímanie odpadu na skládky odpadu podľa článku 16 a prílohy II smernice 1999/31/ES (ďalej len „rozhodnutie 2003/33/ES“). Smernica o skládkach bola doplnená smernicou Rady 2011/97/EÚ z 5. decembra 2011, ktorou sa dopĺňa smernica o skládkach, pokiaľ ide o osobitné kritéria skladovania kovovej ortuti považovanej za odpad (ďalej len „smernica 2011/97/EÚ“). …

čl. I § 21 Povinnosti prevádzkovateľa úložiska dočasného uskladnenia ortuti §
K odsekom 1 až 3 Ustanovujú sa povinnosti prevádzkovateľa úložiska dočasného uskladnenia ortuti. Ide o povinnosti, ktoré sa svojim obsahom značne prekrývajú s povinnosťami prevádzkovateľa skládky odpadov, a to z toho dôvodu, že pri ustanovení povinností tomuto prevádzkovateľovi sa priamo vychádzalo z povinností prevádzkovateľa skládky odpadov. Niektoré povinnosti však vyplývajú zo znenia smernice 2011/97/EÚ napr. požiadavky na monitorovanie, kontrolu a núdzové situácie, povinnosť vedenia záznamov, povinnosť prevziať kovovú ortuť, iba ak je vo vhodnom kontajneri.

čl. I odseku 4
Preberá sa smernica bod 3 časť A posledná veta v druhom odseku smernice 2011/97/EÚ.

čl. I § 22 Odovzdanie ortuti a prevzatie kovovej ortuti na úložisko dočasného us §

čl. I odseku 1
Ukladá sa povinnosť, kam je pôvodcom ortuti povinný túto ortuť odovzdať, uskladnenie ortuti je možné aj v inom členskom štáte.

čl. I odseku 2
V odseku 2 sa ustanovuje, že na úložisko dočasného uskladnenia ortuti možno uskladniť iba ortuť, ktorá je odpadom a zároveň ide o ortuť s obsahom vyšším ako 99,9 hmotnostného percenta, zbavenú nečistôt, ktoré môžu spôsobiť koróziu uhlíkovej ocele alebo nehrdzavejúcej ocele, takýmito nečistotami sú napríklad roztok kyseliny dusičnej, roztoky chloridových solí. Uvedená požiadavka súvisí s prílohou II bod 6 časť C smernice 2011/97/EÚ.

čl. I odseku 3
Ustanovuje, ktoré doklady musia byť priložené k ortuti, aby ju prevádzkovateľ úložiska dočasného uskladnenia ortuti mohol prevziať na dočasné uskladnenie. Uvedené doklady tvoria súčasťou záznamov, ktoré vedie a uchováva prevádzkovateľ. Požiadavkou potvrdenia o kontajneri sa preberá bod 2 písmeno C prvá veta prílohy smernice 2011/97/EÚ.

čl. I odseku 4
Z odseku 4 vyplýva, že uskladnenie ortuti je iba dočasné, a teda je možné predpokladať, že Európska únia v nejakom časovom horizonte upraví postup a požiadavky na konečné zneškodnenie ortuti. Vzhľadom na dočasnosť uskladnenia sa ustanovuje požiadavka na existenciu zmluvného vzťahu z dôvodu znášania nákladov v prípade vzniku potreby vyskladnenia tejto ortuti. K odsekom 5 a 6 Preberá sa písmeno C druhá odrážka prílohy smernice 2011/97/EÚ.

čl. I § 23 Vyskladnenie kovovej ortuti §
K odsekom 1 až 7 Keďže uskladnenie ortuti je iba dočasné, upravuje sa režim jej vyskladnenia, ktorý vychádza z ustanovení uvedených vo vyhláške č. 310/2013 Z. z. Výslovne sa doplnilo, že vyskladnenie sa vykonáva za účelom následného trvalého uloženia ortuti. Upravuje sa okruh subjektov, ktorým prevádzkovateľ úložiska odovzdáva vyskladnenú ortuť. Keďže v praxi môžu vznikať situácie, že ten kto si dal ortuť dočasne uskladniť zomrie alebo zanikne bez právneho nástupcu ustanovuje sa v odseku 3 postup v prípade vzniku takýchto prípadov. V odseku 5 sa upravuje, že miestom odovzdania vyskladnenej kovovej ortuti je areál úložiska a v odseku 7 sa ustanovuje, že proces vyskladnenia, odovzdania a prevzatia vyskladnenej kovovej ortuti vrátane vyhotovenia súvisiaceho záznamu sa vykoná v jeden a ten istý deň, aby sa predišlo možným špekuláciám v následnom nakladaní s týmto odpadom. Novým ustanovením je odsek 6, ktorý ustanovuje povinnosť preukázať, že pre vyskladnenú ortuť je zmluvne zabezpečené jej trvalé uloženie. Cieľom je sledovať celý tok nakladania s touto …

čl. I § 24 Účelová finančná rezerva §

čl. I odseku 1
Ponecháva sa platný právny stav pre prevádzkovateľov skládok odpadov tvoriť finančnú rezervu za účelom uzatvorenia, rekultivácie a následného monitoringu skládky odpadov s doplnením povinnosti zabezpečenia starostlivosti o skládku odpadov. Prostriedky účelovej finančnej rezervy možno použiť aj na práce súvisiace s odvrátením havárie alebo obmedzenie dôsledkov havárie. Naďalej sa ponecháva povinnosť pre prevádzkovateľa skládky odpadov, že ak prevádzkuje viac ako jednu skládku odpadov, vytvára účelovú finančnú rezervu pre každú skládku odpadov osobitne.

čl. I odseku 2
Ponecháva sa súčasný právny stav spôsobu vytvárania účelovej finančnej rezervy.

čl. I odseku 3
Stanovuje sa spôsob výpočtu účelovej finančnej rezervy.

čl. I odseku 4
Sprísňuje sa režim vedenia prostriedkov tvoriacich účelovú finančnú rezervu, ktoré sa vedú na osobitnom účte alebo osobitných účtoch prevádzkovateľa skládky odpadov, pričom prevádzkovateľ skládky odpadov je pred odvedením prvej splátky účelovej finančnej rezervy povinný zabezpečiť vytvorenie osobitného účtu alebo osobitných účtov, vrátane zabezpečenia ich viazanosti v prospech ministerstva.

čl. I odseku 5
Napriek viazanosti prostriedkov účelovej finančnej rezervy, ktoré možno použiť výlučne na uzatvorenie, rekultiváciu, následný monitoring a zabezpečenie starostlivosti o skládku odpadov, bolo potrebné na základe skúseností doplniť výslovné ustanovuje, že sa s prostriedkami finančnej rezervy nesmie disponovať, okrem úrokov, ktoré predstavujú výnos z prostriedkov účelovej finančnej rezervy. Porušenie ustanovenia je viazané na uloženie sankcie.

čl. I odseku 6
Podmienka použitia prostriedkov účelovej finančnej rezervy až po vydaní príslušného súhlasu je prebraná z doteraz platného zákona o odpadoch.

čl. I odseku 7
Ponecháva sa platný právny stav, kedy je potrebné odviesť výšku účelovej finančnej rezervy do 31. januára nasledujúceho kalendárneho roka. Výška účelovej finančnej rezervy musí ku dňu podania žiadosti o udelenie príslušného súhlasu dosiahnuť výšku celkových nákladov na uzavretie, rekultiváciu, monitorovanie a zabezpečenie starostlivosti o skládku odpadov po uzavretí. K odsekom 8 až 12 Upravuje sa režim nakladania s prostriedkami účelovej finančnej rezervy v prípade, keď prevádzkovateľ skládky zanikne bez právneho nástupcu, alebo ak bol na prevádzkovateľa skládky odpadov vyhlásený konkurz, návrh na vyhlásenie konkurzu bol zamietnutý pre nedostatok majetku alebo ak bolo prevádzkovateľovi skládky odpadov povolené vyrovnanie pred ukončením uzavretia, rekultivácie alebo monitorovania skládky odpadov po jej uzavretí. V takomto prípade upravuje návrh zákona prechod práv a povinnosti súvisiacich s uzavretím, rekultiváciou, monitorovaním a zabezpečením starostlivosti o skládku odpadov na obec, na ktorej území sa prevažná časť skládky odpadov nachádza ako aj právo nakladať s prostriedkami vytvorenej účelovej finančnej rezervy. Hlavným dôvodom prechodu dispozičného práva k finančnej rezerve na obec …

čl. I odseku 13
Rešpektuje sa doteraz platný právny stav s nakladaním prostriedkov účelovej finančnej rezervy po skončení monitorovania skládky odpadov.

čl. I odseku 14
Ponecháva sa súčasné znenie ustanovenia, ktoré umožňuje orgánom štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve a príslušným daňovým orgánom, vykonávať kontrolu správnosti kontrolu správnosti tvorby účelovej finančnej rezervy a správnosti jej čerpania.

čl. I odseku 15
Rešpektuje sa platný právny stav.

čl. I odseku 16
Ponecháva sa doteraz platné znenie ustanovenia, ktoré ukladá povinnosť predchádzajúcemu prevádzkovateľovi skládky odpadov previesť finančné prostriedky účelovej finančnej rezervy pri zmene prevádzkovateľa skládky odpadov na nového prevádzkovateľa.

čl. I odseku 17
Ukladá sa povinnosť prevádzkovateľovi skládky odpadov zložiť časť účelovej finančnej rezervy pre začatím prevádzky skládky odpadov.

čl. I odseku 18
Výslovne sa stanovuje, že účelovú finančnú rezervu je povinný vytvárať aj prevádzkovateľ úložiska dočasného uskladnenia ortuti.

čl. I § 25 Nakladanie s nebezpečnými odpadmi §
Uvedené ustanovenie upravuje nakladanie s nebezpečným odpadom. Preberá sa z doteraz platného zákona o odpadoch, v ktorom bolo zaradené v Piatej časti – Nakladanie s odpadmi. Keďže nebezpečný odpad sa nepovažuje za samostatný prúd odpadu, ale za odpad s vlastnosťami, ktoré ho robia nebezpečným, zvolilo sa presunutie uvedeného ustanovenia. Nakladanie s nebezpečným odpadom primárne vychádzalo zo smernice Rady 91/689/EHS o nebezpečných odpadoch, ktorá bola zrušená rámcovou smernicou. Navrhované ustanovenia o nakladaní s nebezpečným odpadom sú v podstate prevzatím príslušných ustanovení z doteraz platného zákona o odpadoch a je možné konštatovať, že ich základom je jednak zrušená smernica o nebezpečných odpadoch, ale aj rámcová smernica, konkrétne jej články 17 až 20. K odsekom1 až 4 V predmetných odsekoch sú prebraté ustanovenia čl. 17, 18 a 19 rámcovej smernice.

čl. I odseku 5
Stanovuje sa, aby odber vzoriek a analýza vlastností a zloženia odpadu boli vykonané kvalifikovanou osobou. Dopĺňa sa však, že analýzu vlastnosti a zloženia nebezpečného odpadu nie je nutné vykonať, ak sa jeho nebezpečné vlastnosti a bližšie podmienky nakladania s ním je možné zistiť z karty bezpečnostných údajov výrobku alebo zo sprievodnej dokumentácie výrobku, ak výrobok bezpečnostných údajov nemá. K odsekom 6 a 7 V odsekoch 6 a 7 ide o osobitné požiadavky pri nakladaní s nebezpečnými odpadmi v porovnaní s ostatnými odpadmi.

čl. I odseku 8
V odseku 8 sa rozširuje pôsobnosť ustanovení o nakladaní s nebezpečným odpadmi aj na odpady, ktoré obsahujú jednu alebo viac škodlivín a spĺňajú aspoň jedno kritérium pre posudzovanie nebezpečných vlastností. V prípade, že by sa na nakladenie s odpadmi kontaminovanými nebezpečnými zložkami neuplatnilo takéto ustanovenie, stratila by sa kontrola nad veľkou časťou odpadov, čo by znamenalo ohrozenie životného prostredia a zdravia ľudí.

čl. I odseku 9
Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) upravuje v oblasti nakladania s odpadmi dva typy živností - podnikanie v oblasti nakladania s nebezpečnými odpadmi je viazaná živnosť a podnikanie v oblasti nakladania s inými ako nebezpečnými odpadmi je voľnou živnosťou. V prípade viazanej živnosti „Podnikanie v oblasti nakladania s nebezpečnými odpadmi“ osoba, ktorá ohlasuje takúto živnosť musí živnostenskému úradu preukázať túto odbornú spôsobilosť, t. j. musí preukázať požadované vzdelanie príslušnom smere a prax v oblasti nakladania s nebezpečnými odpadmi.

čl. I odseku 10 až 12
Na základe požiadavky z praxe vystála požiadavka, aby ustanovenia týkajúce sa vypracovania havarijného plánu boli presunuté z vykonávacích právnych predpisov zákona o odpadoch priamo do zákona o odpadoch. Predmetné odseky 10 až 12 upravujú podrobnosti týkajúce sa vypracovania havarijného plánu.

čl. I § 26 Povinnosti pri preprave nebezpečného odpadu na území Slovenskej repub §
K odsekom 1 až 3 a 5 Preberá sa § 20 doteraz platného zákona o odpadoch s čiastočnými zmenami. Za odosielateľa sa považuje nie len ten kto uzatvoril s dopravcom zmluvu, ale aj ten kto vykonal prepravu nebezpečných odpadov sám prostredníctvom vlastnej dopravy, keďže nebolo zrejmé aké postavenie má subjekt, ktorý vykoná prepravu sám prostredníctvom vlastnej dopravy. Miestna príslušnosť okresného úradu, ktorému sa ohlasujú ustanovené údaje, sa určuje podľa miesta naloženia (nakládky) a miesta vyloženia (vykládky), aby bol oprávnený konať okresný úrad v okrese, ktorého sa odpad nachádza, keďže je priamo dotknutým a nie okresný úrad podľa sídla či miesta podnikanie, v ktorého okrese sa tento odpad reálne nemusí ani nachádzať.

čl. I odseku 4
Oproti doteraz platnému zneniu zákona o odpadoch sa dopĺňa nový ods. 4, ktorý upravuje povinnosť pre odosielateľa nebezpečného odpadu. Predmetnú povinnosť musel odosielateľ plniť aj podľa doteraz platnej právnej úpravy, avšak uvedená povinnosť bola špecifikovaná vo vykonávacom predpise a nie v zákone o odpadoch, tak ako u príjemcu nebezpečného odpadu. S cieľom zjednotiť povinnosti pre odosielateľa a príjemcu nebezpečného odpadu, ako aj vyhnúť sa pochybnostiam bol doplnený tento odsek.

čl. I odseku 6
Odsek 6 ustanovuje kedy sa povinnosti uvedené v odseku 2 písm. b) a v odsekoch 3 až 5 neuplatňujú. Štvrtá časť Rozšírená zodpovednosť výrobcov Prvý oddiel

čl. I § 27 Základné ustanovenia §
K odsekom 1 a 2 Pre nový režim rozšírenej zodpovednosti výrobcov zavádza zákon nové spoločné pojmy. Pojem „vyhradený výrobok“ uvedený v odseku 1 označuje všetky výrobky, na ktoré sa RZV podľa tohto zákona vzťahuje (elektrozariadenia, batérie a akumulátory, obaly, vozidlá pneumatiky a neobalové výrobky). Skupina vyhradených výrobkov bola určená na základe skupín výrobkov, za ktoré výrobcovia a dovozcovia už v súčasnosti platia príspevky do Recyklačného fondu. V odseku 2 sa vymedzuje primárny nositeľ zodpovednosti v systéme RZV, ktorým sú výrobcovia vyhradených výrobkov. Presná špecifikácia výrobcu vyhradeného výrobku je ustanovená v citovaných paragrafoch, napr. pre obaly je to § 52 ods. 11 a pre neobalové výrobky je to § 73 ods. 4. Ako spoločné pravidlo možno uviesť, že pod pojmom „výrobca“ sa rozumie aj dovozca daného vyhradeného výrobku.

čl. I odseku 3
Zadefinovanie pojmu „rozšírená zodpovednosť výrobcov“ a jej obsahu. Rozšírená zodpovednosť výrobcov nebola doposiaľ zákonom definovaná. Nejde len o zodpovednosť výrobcov za zber a zhodnocovanie odpadov z vyhradených výrobkov, ale o širokú škálu povinností výrobcov zahŕňajúcu aj podmienky výroby výrobku vrátane ekodizajnu. Zavádza sa formou legislatívnej skratky pojem „vyhradený prúd odpadu“, ktorým sa označuje odpad z konkrétnej skupiny vyhradených výrobkov, napr. elektroodpady alebo odpad z obalov.

čl. I odseku 4
Zákon zavádza nový mechanizmus zabezpečenia nakladania s odpadmi, ktorým nahrádza mechanizmu riadený Recyklačným fondom, a tomu zodpovedá aj okruh povinností výrobcu vyhradeného výrobku, ktoré sa určujú v tomto odseku. Okrem okruhu povinností, ktoré priamo spočívajú v zabezpečí nakladania s odpadom, ustanovuje sa tu aj okruh povinností finančného a administratívneho charakteru, pričom administratívne povinností majú slúžiť ku kontrole fungovania celého systému a k získaniu prehľadu o jeho fungovaní. Povinnosti uvedené v tomto odseku sa vzťahujú na všetkých výrobcov, ktorí majú postavenie výrobcu vyhradeného výrobku. V písmene k) je ustanovená nová dôležitá povinnosť výrobcov vyhradených výrobkov, ktorá ukladá všetkým výrobcom vrátane výrobcov obalov povinnosť odobrať z príslušnej obce všetok odpad, ktorý bol zozbieraný v rámci triedeného zberu v tejto obci, a to nezávisle od splnenia cieľov a limitov ustanovených v Prílohe č. 4.

čl. I odseku 5
Vyjadruje sa finančný princíp zaťažujúci výrobcu vyhradeného výrobku vo forme znášania nákladov na zabezpečenie nakladania s odpadom, ktorý je odrazom dôsledku uplatnenia princípu rozšírenej zodpovednosti. Zároveň sa však počíta s možnou trhovou hodnotou odpadu, nakladanie s ktorým má výrobca vyhradeného výrobku zabezpečiť, a teda aj v rámci zmluvných vzťahov v systéme nakladania s odpadom sa musia v prípade požiadavky úhrady nákladov zohľadniť prípadné výnosy prípadný zisk, ktorý sa získali z predaja materiálov vyťažených z odpadu. Výnimky, ktoré sa v texte uvádzajú sa týkajú prípadov, keď zo zákona prechádza povinnosť výrobcu vyhradeného výrobku, ktorý nie je zaregistrovaný v Registri výrobcov na distribútora tohto výrobku.

čl. I odseku 6
Zákon ustanovuje ako všeobecné pravidlo možnosť výrobcov vyhradených výrobkov vybrať si či budú plniť vyhradené povinnosti individuálne alebo kolektívne zapojením sa do systému príslušnej OZV. Pre niektoré komodity sú však v zákone ustanovené výnimky. Pre obaly je v § 54 ods. 3 ustanovené, že individuálne môže plniť vyhradené povinnosti len ten výrobca, ktorého odpad z obalov nekončí v komunálnom odpade. Podľa § 54 ods. 2 je na výrobcovi, aby preukázal, že ním uvedené obaly na trh alebo do distribúcie nebudú tvoriť súčasť komunálneho odpadu. Ak to výrobca nepreukáže, je povinný plniť si vyhradené povinnosti kolektívne. Vo vzťahu k neobalovým výrobkom treba upozorniť, že zákon sa vzťahuje len na tie, odpad z ktorých bude tvoriť súčasť komunálneho odpadu, takže pre odpad z neobalových výrobkov je možné len kolektívne plnenie vyhradených povinností. Pre odpad z neobalových výrobkov sa neuvažuje s vytváraním samostatných OZV, ale kolektívne plnenie povinností sa bude zabezpečovať spoločne s odpadom z obalov, teda výrobcovia neobalových výrobkov budú musieť uzatvoriť …

čl. I odseku 7 a 8
Vymedzuje sa úprava povinností výrobcu vyhradeného výrobku, ktorý uvádza na trh vybrané výrobky výlučne pre potrebu vlastnej podnikateľskej činnosti, ktoré neopustia areál tohto výrobcu a nestanú sa komunálnym odpadom. Ide o subjekt, ktorý sa za výrobcu označuje spravidla z dôvodu, že je dovozcom vyhradeného výrobku (uvádzať na trh výrobok výlučne pre vlastnú spotrebu môže najmä dovozca). Výrobok, napr. obal alebo elektrozariadenie zostáva po celú dobu životnosti u pôvodného výrobcu (dovozcu) a u neho sa stane odpadom. Na takéhoto výrobcu (dovozcu) sa nevzťahuje povinnosť podľa odseku 6 uzavrieť pre uvedené odpady zmluvu s príslušnou OZV ani nemusí žiadať o autorizáciu na individuálny systém. Musí však plniť povinnosti podľa odseku 4 písm. a), c), g) a h). A samozrejme musí s takto vzniknutým odpadom nakladať v súlade so zákonom o odpadoch, teda napr. odovzdať takýto odpad len osobe oprávnenej s takýmto odpadom nakladať. Uvedená výnimka sa uplatňuje len vo vzťahu k tej časti výrobkov daného výrobcu, ktorá spĺňa uvedené podmienky. Pre výrobky, …

čl. I odseku 11
Zmyslom kolektívneho plnenia vyhradených povinností je uľahčiť, resp. zreálniť možnosť výrobcu plniť tieto povinnosti. Uzavretím zmluvy s OZV sa konkrétny výrobca odbremeňuje od plnenia väčšiny povinností ustanovených v odseku 4. Výrobcovi však vždy zostáva zodpovednosť zabezpečiť splnenie cieľov a limitov ustanovených v prílohe č. 4. Je teda na výrobcovi, aby si vybral takú OZV, u ktorej má záruku, že uvedené povinnosti pre neho dokáže splniť.

čl. I odseku 12 a 13
Upravuje sa vzťah medzi organizáciou zodpovednosti výrobcu a výrobcom vyhradeného výrobku, ktorý si vybral plnenie vyhradených povinností kolektívne. Ustanovenia týchto odsekov vytvárajú regulovaný priestor a základy férovej spolupráce medzi organizáciou zodpovednosti výrobcov a výrobcom vyhradeného výrobku, ktorý si vybral plnenie vyhradených povinností prostredníctvom nej. Princíp vzájomnej korektnosti sa odráža jednak v znení písm. a), a teda aj organizácia zodpovednosti výrobcov musí v zmluvnom vzťahu s výrobcom zohľadniť výnosy z predaja materiálov získaných z odpadu ako aj v znení písm. d) a odseku 13, ktoré umožňujú vzájomnú kontrolu medzi zmluvnými partnermi.

čl. I odseku 14 až 16
Striktné stanovenie termínov, ku ktorým je výrobca vyhradeného výrobku oprávnený ukončiť zmluvný vzťah s organizáciou zodpovednosti výrobcov bolo zvolené v záujme zamedzenia úniku výrobcov vyhradených výrobcov z plnenia povinností a zároveň s cieľom zachovať určitú prehľadnosť medzi organizáciami zodpovednosti výrobcov, ktoré si výrobca vyhradeného výrobku zvolil na zastupujúce plnenie vyhradených povinností. V odseku 14 písmene a) je dôvodom na ukončenie zmluvné vzťahu porušenie povinností organizácie zodpovednosti výrobcov a v písmene b) je upravená možnosť ukončenia zmluvné vzťahu bez udania dôvodu, ale len ku koncu kalendárneho roku. V odseku 15 je upravený režim vypovedania zmluvy obcou vo vzťahu k organizácii zodpovednosti výrobcov a v odseku 15 sú uvedené termíny doručenia výpovede.

čl. I odseku 17
Striktné oddelenie evidencie a financovania nakladania s prúdom odpadu nachádzajúcim sa v komunálnom odpade od prúdu odpadu, ktorý nepochádza z komunálneho odpadu je jednak z dôvodu odlišného režimu zmluvných vzťahov, keďže v prípade komunálneho odpadu sa vyžaduje prepojenie s obcou, ktoré absentuje v prípade prúdu odpadu, ktorý nepochádza z komunálneho odpadu. Zákaz krížového financovania znamená, že výnosy z komunálnej oblasti nemožno použiť na financovanie nakladania s prúdom odpadu, ktorý nepochádza z komunálneho odpadu a opačne. K odsekom 18 až 20 Inštitút splnomocneného zástupcu je inšpirovaný režimom zavedeným v článku 17 v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2012/19/EÚ zo 4. júla 2012 o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ) (ďalej len „smernica OEEZ“) a má prispieť k stráženiu plnenia povinností takými výrobcami, ktorí v Slovenskej republike nemajú sídlo ani miesto podnikania. Ani takýto výrobca nemôže uvádzať na trh Slovenskej republiky výrobky, pokiaľ nie je registrovaný v Registri výrobcov príslušnej komodity, pričom splnenie povinnosti registrácie vykoná cez svojho splnomocneného zástupcu. K …

čl. I § 28 Organizácia zodpovednosti výrobcov a zabezpečovanie plnenia vyhradený §

čl. I odseku 1
Vymedzuje sa subjekt, ktorý môže v zastúpení plniť povinnosti za výrobcov vyhradených výrobkov. Založiť, vlastniť a prevádzkovať organizáciu zodpovednosti výrobcov môžu iba výrobcovia vyhradeného výrobku. Požiadavka na založenie a prevádzkovanie výrobcami zhodnej komodity je zásadná, ale zároveň prostredníctvom prechodného ustanovenia sa umožňuje transformácia subjektom, ktoré vykonávali obdobnú činnosť podľa doterajších predpisov (kolektívne organizácie a oprávnené organizácie). OZV môže plniť vybrané povinnosti za zastúpených výrobcov jedného vyhradeného výrobku, tzn. jedna OZV pre vozidlá, jedna OZV pre pneumatiky. Avšak v prípade elektrozariadení môže OZV vzniknúť pre jednotlivé kategórie v členení podľa prílohy č. 7, v prípade batérií a akumulátorov môže OZV vzniknúť pre jednotlivé typy batérií v členení podľa § 42 ods. 3 a v prípade obalov a neobalov musí OZV vniknúť pre obaly a neobaly súčasne, t. j. nemôže byť samostatná OZV pre obaly a samostatné pre neobaly. Zákon však nezakazuje, aby jedna OZV mohla získať autorizáciu aj na viaceré komodity (napr. elektro a baterky alebo obaly a elektro), vždy však …

čl. I odseku 2 a 3
Vymedzuje sa vlastnícka a zakladajúca štruktúra vrátane prevádzkovateľa organizácie zodpovednosti výrobcov, pod ktorým sa rozumie osoba, ktorá má priamy vplyv na výkon, riadenie či fungovanie organizácie zodpovednosti výrobcov. Predchádza sa stretu záujmov medzi organizáciou zodpovednosti výrobcov a podnikateľmi pôsobiacimi na trhu nakladania s odpadom ako aj kríženiu záujmov s inou organizáciou a možnej manipulácii trhom.

čl. I odseku 4
Ustanovujú sa povinnosti, ktorých plnenie je každá organizácia zodpovednosti výrobcov povinná dodržiavať. Na OZV v oblasti obalov sa ešte naviac vzťahujú povinnosti ustanovené v § 59. Spoločné povinnosti všetkých OZV je možné rozdeliť do niekoľkých skupín. Jednou skupinou sú povinnosti, ktoré predstavujú špecifikáciu ohľadne vyhradených povinností prenesených na organizáciu zodpovednosti výrobcov a zahŕňajú požiadavky na spôsob výkonu vyhradených prenesených povinností, ďalšou skupinou sú povinnosti, prostredníctvom ktorých sa má byť zabezpečená garancia fungovania organizácie zodpovednosti výrobcov ako zmluvného partnera výrobcu vyhradeného výrobku, keďže je možné sa domnievať, že práve organizácie zodpovednosti výrobcov budú ťažiskovým nositeľom zabezpečenia nakladania s odpadom vzhľadom na predpoklad, že väčšina výrobcov vyhradených výrobkov si zvolí kolektívne plnenie vyhradených povinnosti. Do tretej skupiny povinnosti je možné zaradiť povinnosti, ktoré slúžia k vzájomnej spolupráci s inými subjektmi pôsobiacimi v odpadovom hospodárstve. Popri týchto skupinách povinností, ktoré priamo spočívajú v zabezpečí nakladania s odpadom, sa ustanovuje ešte skupina povinnosti finančného a administratívneho charakteru, pričom administratívne povinnosti majú slúžiť ku kontrole …

čl. I odseku 8
Vymedzuje situácie, za ktorých nie je žiaduce nútiť organizáciu zodpovednosti výrobcov do zmluvného vzťahu s výrobcom vyhradeného výrobku, pričom sa počíta s opodstatnenými dôvodmi nemožnosti nadviazania spolupráce medzi organizáciou zodpovednosti výrobcov a výrobcom vyhradeného výrobku.

čl. I odseku 9
Ustanovujú sa náležitosti Správy o činnosti organizácie zodpovednosti výrobcov, ktorú je OZV povinná zasielať každoročne ministerstvu za predchádzajúci kalendárny rok.

čl. I odseku 10
Vymedzujú sa údaje, ktoré OZV zverejňuje zo správy, pričom ide o zúžený rozsah údajov uvedených v správe, z dôvodu citlivosti niektorých údajov a nutnosti ich ochrany pred zverejnením.

čl. I odseku 11
Uvedeným odsekom sa umožňuje obciam zachovať si existujúci miestny systém nakladania s komunálnym odpadom, ktorý v obci funguje a tento je zazmluvnená OZV povinná rešpektovať. Cieľom je plynulosť prechodu obcí na nový systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov, nie trvalé zakonzervovanie súčasného stavu. Vzťah obcí a OZV by mal byť flexibilný a umožňovať potrebné zmeny v systémoch triedeného zberu odpadov v obciach z dôvodu efektívnosti vynakladaných nákladov a zlepšovania samotného triedeného zberu. Vo vzťahu k obalom sú podrobnejšie podmienky vzájomného vzťahu OZV a obcí ustanovené v § 59.

čl. I § 29 Individuálne plnenie vyhradených povinností §

čl. I odseku 1
Ide o obdobné povinnosti ako sú ustanovené v § 28, ktorých nositeľom je výrobca vyhradeného výrobku, ktorý nevyužil možnosť zapojenia sa do systému organizácie zodpovednosti výrobcov. V takomto prípade je nutné, aby takýto výrobca sám mal k dispozícii vlastný systém zmluvných vzťahov prostredníctvom ktorých zabezpečuje nakladania s odpadom z jeho výrobkov. Obdobne ako v § 28 aj tu je možné jednotlivé povinnosti rozdeliť do viacerých skupín, a to na tie ktoré priamo spočívajú v zabezpečí nakladania s odpadom, na povinnosti finančného a administratívneho charakteru, pričom administratívne povinnosti analogicky aj v tomto prípade majú slúžiť ku kontrole fungovania celého systému a zabezpečenia jeho reálneho fungovania. Individuálne plnenie vyhradených povinností nie je možné vo vzťahu k obalom a neobalovým výrobkom, odpad z ktorých tvorí súčasť komunálneho odpadu.

čl. I odseku 2 a 3
Vymedzujú sa doklady, ktoré sú podkladom udelenia autorizácie a slúžia na vytvorenie funkčného systému nakladania s odpadom.

čl. I odseku 4
Ustanovuje sa povinnosť pre výrobcu vyhradeného výrobku preukázať splnenie podmienok do stanovenej lehoty.

čl. I § 30 Zápis a výmaz výrobcu vyhradeného výrobku do Registra výrobcov vyhrad §

čl. I odseku 1
V zmysle § 27 ods. 4 písm. a) je výrobca vyhradeného výrobku povinný sa zaregistrovať v Registri výrobcov príslušnej komodity (ďalej len „register“). Uvádza sa spôsob podania žiadosti a tiež povinnosť doložiť k žiadosti o zápis do registra vyhlásenie, či bude plniť povinnosti individuálne alebo kolektívne. Výrobca vyhradeného výrobku, ktorý nie je zapísaný v registri, nesmie vyhradený výrobok uvádzať na trh. Zodpovednosť za splnenie povinnosť výrobcu zaregistrovať sa v príslušnom registri nemôže výrobca preniesť na OZV.

čl. I odseku 2 až 4
Zákon rozlišuje tri režimy zápisu do registra. V prípade individuálneho plnenia je výrobca vyhradeného výrobku povinný do 6 mesiacov odo dňa zápisu získať autorizáciu na výkon individuálneho plnenie vyhradených povinností. V prípade, ak bude plniť výrobca vybrané povinnosti kolektívne, je povinný priložiť už k žiadosti o zápis do potvrdenie o uzatvorení zmluvy (pri batériách a akumulátoroch aj s treťou osobou) o zapojení sa výrobcu do jej systému združeného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu. V prípade, ak bude výrobca pre niektoré výrobky využívať osobitný spôsob podľa § 27 ods. 7, musí k žiadosti o zápis do registra priložiť vyhlásenie podľa odseku 4. Podrobnosti upraví vykonávací predpis.

čl. I odseku 5
Ustanovuje sa lehota najviac súhrnne 20 pracovných dní, v ktorej musí ministerstvo uskutočniť zápis a vydať o ňom výrobcovi potvrdenie. K odsekom 6 až 8 Ustanovujú sa lehoty v ktorých musí výrobca oznamovať zmeny pre potreby registra. Zmeny údajov treba oznámiť do 30 dní, zmeny v uplatňovaní spôsobov plnenia vyhradených povinností do 15 dní odo dňa vzniku zmeny.

čl. I odseku 9
Ustanovuje sa oprávnenie ministerstva vykonať výmaz výrobcu z registra v taxatívne ustanovených prípadoch. Takýto výmaz by mal pre výrobcu za následok zákaz uvádzať vyhradené výrobky na trh. Zákon ustanovuje pre ministerstvo lehotu na výmaz do 30 dní odo dňa, kedy nastala niektorá z ustanovených skutočností.

čl. I odseku 10
Registre výrobcov budú verejne prístupné na webovom sídle ministerstva, čím sa zvýši informovanosť všetkých účastníkov hospodárskej súťaže.

čl. I § 31 Koordinačné centrum §
K odsekom 1 a 2 Vymedzuje sa, že koordinačné centrum je právnická osoba, pričom právna forma sa ponecháva na jeho zriaďovateľoch, ktorými môžu byť výlučne osoby, ktoré majú postavenie organizácie zodpovednosti výrobcov alebo výrobcu vyhradeného výrobku. Zriaďovatelia jednotlivého koordinačného centra musia zároveň zabezpečovať nakladanie s tým vyhradeným prúdom odpadu, pre ktorý sa koordinačné centrum zriaďuje. Koordinačné centrum bude združovať výrobcov vyhradených výrobkov, ktorí si plnia svoje povinnosti individuálne a organizácie zodpovednosti výrobcov zabezpečujúcich nakladanie s vyhradeným prúdom odpadu, pre ktorý je koordinačné centrum zriadené. Aj výrobca, ktorý plní vyhradené povinnosti osobitným spôsobom (§ 27 ods. 7) má v § 27 ods. 8 vo vzťahu ku koordinačnému centru ustanovené niektoré povinnosti. Pre jednotlivý vyhradený prúd odpadu môže byť zriadené iba jedno koordinačné centrum. Koordinačné centrum pre odpady z obalov a odpady z neobalových výrobkov bude špecifické v tom, že pre dva vybrané prúdy odpadu bude zriadené jedno spoločné koordinačné centrum. Taktiež pre elektroodpad bez ohľadu na kategórie uvedené v prílohe č. …

čl. I odseku 7
Ustanovuje sa prípad ak KC podľa postupu uvedeného v ods. 3 až 6 nevznikne. Ide o krajný prípad, ku ktorému možno prikročiť len ak zlyhali všetky vyššie uvedené postupy. Takáto poistka je však potrebná, lebo bez existencie koordinačných centier v jednotlivých komoditách nemôže začať fungovať nový systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov pre danú komoditu. K odsekom 8 až 10 Upravuje sa obsah zmluvy o zriadení koordinačného centra, organizačná štruktúra sa ponecháva na jeho zriaďovateľoch. Keďže koordinačné centrum má združovať všetky organizácie zodpovednosti výrobcov a výrobcov vyhradených výrobkov plniacich si povinnosti voči zhodnému vybranému prúdu odpadu, obmedzuje sa ukončenie zmluvného vzťahu tejto osoby s koordinačným centrom výlučne na to, že u nej nastane skutočnosť, ktorá spôsobí zánik jej postavenia ako organizácie zodpovednosti výrobcov alebo ako výrobcu vyhradeného výrobku. Pri uzatváraní zmlúv medzi koordinačným centrom a organizáciou zodpovednosti výrobcov alebo výrobcom vyhradeného výrobku je potrebné, aby koordinačné centrum malo na zreteli úlohy, ktoré má plniť.

čl. I odseku 11
Ustanovujú sa povinnosti, na plnenie ktorých sa koordinačné centrum zriaďuje. Každé koordinačné centrum bude musieť vytvoriť klientsku linku pre svoj prúd odpadov, čo bude osobitne významné pri vyhradených výrobkoch, ktoré sa stávajú súčasťou komunálneho odpadu, napr. pre obaly. Ďalšie úlohy bude plniť KC pri sledovaní plynulosti a komplexnosti zberu odpadov daného prúdu odpadov (písm. b), d) a f)) Ďalšiu skupinu povinností tvoria povinnosti v oblasti zberu a spracovania informácií poskytnutých výrobcami vyhradených výrobkov a organizáciami zodpovednosti výrobcov (písm. e) a g)). Ako ďalšiu skupinu je možné vymedziť povinnosti, ktoré predstavujú akúsi garanciu fungovania systému a slúžia k vzájomnej spolupráci medzi subjektmi pôsobiacimi v odpadovom hospodárstve (písm. c), h) a i)). Úlohy uvedené v tomto odseku sú spoločné pre všetky koordinačné centrá. K odsekom 12 Oproti spoločným povinnostiam uvedeným v odseku 12 sa ustanovujú ešte osobitné povinnosti pre koordinačné centrum pre prúd odpadov z obalov a z neobalových výrobkov. Koordinačné centrum pre prúd odpadov z obalov a z neobalových výrobkov plní …

čl. I odseku 13
Ustanovuje sa špeciálne povinnosti KC pre prúd elektroodpadu vo vzťahu k historickému elektroodpadu z domácnosti.

čl. I odseku 14
Povinnosť pre Koordinačné centrum vo vzťahu k množstvám vyzbieraných použitých batérií a akumulátorov.

čl. I odseku 15
Nedá sa vylúčiť zánik koordinačného centra, keďže ide o právnickú osobu. Ak k uvedenému dôjde, začne sa nový proces zriadenia nového koordinačného centra Druhý oddiel Elektrozariadenia a elektroodpad Cieľom štvrtej časti, druhého oddielu návrhu zákona je zabezpečiť transpozíciu smernice 20112/19/EÚ o odpade z elektrických a elektronických zariadení do slovenskej legislatívy. Táto smernica nahrádza pôvodnú smernicu 2002/96/ES z 27. januára 2003 o odpade z elektrických a elektronických zariadení, ktorá bola transponovaná v ôsmej časti doteraz platného zákona o odpadoch. Smernica OEEZ zohľadňuje výsledky vedeckého pokroku v oblasti výroby elektrozariadení a jej cieľom je prispievať k udržateľnej výrobe a spotrebe v prvom rade predchádzaním vzniku elektroodpadov a okrem toho opätovným používaním, prednostnou recykláciou elektroodpadov a minimalizovať množstvo elektroodpadov na zneškodnenie a prispieť tak k získavaniu druhotných surovín. Smernica OEEZ v plnom rozsahu uplatňuje princípy rozšírenej zodpovednosti výrobcov, ktorí sú v rámci ekodizajnu zodpovední nielen za dizajn samotného výrobku, ale preberajú aj zodpovednosť za elektroodpad zo svojich elektrozariadení v čase, keď sa tieto …

čl. I § 32 Základné ustanovenia §
K odsekom 1 až 4 Definujú sa všetky základné pojmy v oblasti nakladania s elektroodpadmi, ako aj subjekty na ktoré sa vzťahujú povinnosti v jednotlivých ustanoveniach zákona. Podľa odseku 1 sa všeobecné ustanovenia navrhovaného zákona vzťahujú na spracovanie elektroodpadu, na nakladanie s elektroodpadom a na nakladanie s odpadmi zo spracovania odpadov. V odseku 2 je definovaný aj rozsah elektrozariadení, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia zákona a odsek 3 definuje výnimky, na ktoré sa ustanovenia zákona nevzťahujú. V odseku 4 sa rozširuje rozsah výnimiek, na ktoré sa ustanovenia zákona nebudú vzťahovať od 15. 8. 2018. K odsekom 5 až 29 Pojem elektrozariadenia, elektroodpad, elektroodpad z domácností, veľké stacionárne priemyselné náradia, veľká pevná inštalácia, necestné pojazdné stroje, odstránenie, sprístupnenie na trhu, uvedenie elektrozariadenia na trh, výrobca elektrozariadení, zmluva o financovaní, distribútor sú pojmy, ktoré sú transpozíciou príslušných písmen z článku 3 ods. 1 smernice OEEZ. Elektroodpad iný ako z domácností (odsek 8) je zadefinovaný pre potreby v zákone, nevyplýva zo smernice o …

čl. I § 33 Zákazy §
Podľa tohto ustanovenia sa zakazuje zneškodňovať elektroodpad odovzdaný do systému oddeleného zberu pred jeho spracovaním a zmiešavať elektroodpad s inými zložkami komunálneho odpadu.

čl. I § 34 Povinnosti výrobcov elektrozariadení §

čl. I odseku 1
V odseku 1 sa ukladajú povinnosti výrobcov elektrozariadení pri výrobe elektrozariadení so zameraním na uľahčenie demontáže, maximálnej zhodnotiteľnosti jednotlivých komponentov a prípravy na opätovné použitie pri zohľadnení súčasných platných právnych noriem pre bezpečnosť elektrozariadení. Následne sú definované povinnosti výrobcov elektrozariadení pri uvádzaní elektrozariadení na trh ohľadne označovania, ktoré poskytuje informácie zákazníkovi o tom, že elektroodpad nepatrí do zmesového komunálneho odpadu, o časovom údaje uvedenia elektrozariadenia na trh a o recyklačných poplatkoch. V písmene e) sú definované formy zberu elektroodpadov z domácností, iných elektroodpadov ako z domácnosti a elektroodpadov zo svetelných zdrojov, ktoré musia zabezpečiť výrobcovia elektrozariadení pri plnení povinností starostlivosti o svoj elektroodpad. Výrobca elektrozariadení je povinný zabezpečiť všetky formy zberu uvedené v zákone súčasne. V písm. f) až h) sú definované povinnosti a formy spracovávania elektroodpadov, ktoré musí výrobca zabezpečiť pri spracovávaní elektroodpadov. Písm. i) definuje výrobcovi elektrozariadení povinnosť zabezpečiť spracovanie svojich elektroodpadov s využitím technológií, ktoré sú najlepšie z hľadiska ochrany životného prostredia a zdravia personálu a obyvateľstva …

čl. I § 35 Nakladanie s elektroodpadom z domácností §
Ustanovuje sa povinnosť výrobcu pri nakladaní s elektroodpadom z domácností uvedeným na trh po 13. 8. 2005 (odsek 1) a pred 13. 8. 2005 (odsek 2).

čl. I § 36 Nakladanie s elektroodpadom, ktorý nie je elektroodpadom z domácností §
K odsekom 1 až 4 Jednotlivé odseky stanovujú povinnosti výrobcov elektrozariadení pri nakladaní s elektroodpadom, ktorý nie je elektroodpadom z domácností. Režimy nakladania s týmto elektroodpadom sú definované podľa príslušnosti k výrobcovi elektrozariadení (odsek 1), funkčnosti elektrozariadenia (odsek 2), času uvedenia na trh - historický elektroodpad (odsek 3) a v odseku 4 je daná možnosť podieľať sa na nakladaní s elektroodpadom výrobcovi a držiteľovi na základe písomnej dohody pri predaji elektrozariadenia. K elektroodpadu, ktorý nie je elektroodpadom z domácností patrí aj odpad z fotovoltaických panelov.

čl. I § 37 Povinnosti a práva a distribútora elektrozariadení §
Distribútori elektrozariadení sú dôležitou súčasťou systému zberu elektroodpadu a majú dôležitú funkciu pri informovanosti zákazníkov o spôsobe odovzdania elektroodpadov do systému spätného zberu.

čl. I odseku 1
V písmene a) sa ukladá distribútorom povinnosť uvádzania recyklačných poplatkov, písm. b) definuje povinnosť informovať zákazníkov o možnosti bezplatného spätného zberu a písm. c) ukladá distribútorovi elektrozariadení zabezpečiť spätný zber elektroodpadu na predajných miestach po celú dobu predaja. V písmene d) je definovaná povinnosť vykonávania spätného zberu na báze zmluvy s výrobcom elektrozariadení a plniť povinnosti podľa tejto zmluvy, písm. e) definuje povinnosť zabezpečiť výkon spätného odberu elektroodpadov tak, aby nebol sťažený výkon prípravy na opätovné použitie vyhradených elektroodpadov a takýto elektroodpad oddeliť a aby nebola sťažená izolácia nebezpečných látok. v písmene f) sa uvádza povinnosť zriadenia miesta spätného zberu aj pre internetových predajcov.

čl. I odseku 2
Ustanovujú sa práva distribútora pri preberaní elektroodpadov v rámci spätného zberu a možnosť vykonávať spätný zber elektroodpadov z veľmi malých elektrozariadení a zo svetelných zdrojov bez povinnosti kúpy nového elektrozariadenia aj v prípade, že plocha vyhradená na predaj elektrozariadení je menšia ako 400 m2 na základe zmluvy s výrobcom elektrozariadení. Touto možnosťou sa sleduje maximálne priblíženie zberu elektroodpadov občanovi.

čl. I odseku 3
V zmysle odseku 3 distribútor, ktorý poskytuje priamo konečnému užívateľovi elektrozariadenia od výrobcu, ktorý nie je zapísaný v registri výrobcov, preberá vo vzťahu k týmto elektrozariadeniam a k elektroodpadu z nich pochádzajúceho povinnosti výrobcu elektrozariadení podľa tohto zákona.

čl. I § 38 Povinnosti držiteľa elektroodpadu §
K odsekom 1 a 2 Odsek 1 určuje kam je držiteľ elektroodpadu z domácností povinný tento elektroodpad odovzdať. Odsek 2 definuje povinnosti držiteľa elektroodpadu vo vzťahu k iného ako z domácností.

čl. I § 39 Zber elektroodpadu §
K odsekom 1 až 3 Ustanovuje sa, že elektroodpad sa môže zbierať len oddelene od ostatných druhov odpadu. Na výkon spätného zberu elektroodpadu a na prevádzkovanie zberného miesta elektroodpadu sa nevyžaduje súhlas a ani registrácia podľa § 97 a § 98. Na vykonávanie zberu elektroodpadu zo zberných miest elektroodpadu, od distribútorov vykonávajúcich spätný zber elektroodpadu alebo priamo od konečných používateľov môže vykonávať len ten, kto má uzavretú zmluvu s výrobcom elektrozariadení alebo s príslušnou organizáciou zodpovednosti výrobcov.

čl. I odseku 4
Ustanovujú sa povinnosti pri zbere elektrooodpadu pre toho, vykonáva zber elektroodpadu zo zberných miest elektroodpadu, od distribútorov vykonávajúcich spätný zber elektroodpadu alebo priamo od konečných používateľov. V písmene a) sa upravuje odovzdanie prevzatého elektroodpadu spracovateľovi elektroodpadu na základe zmluvy s výrobcom elektrozariadení alebo organizáciou zodpovednosti výrobcu, ktorý zabezpečujú nakladanie s vyzbieraným elektroodpadom, cieľom písmen b) a c) je zabezpečiť, aby sa zber elektroodpadu vykonával takým spôsobom, ktorým sa nesťaží príprava na opätovné použitie a zhodnocovaniu elektroodpadu a v písm. d) a e) je ustanovení evidenčná a ohlasovacia povinnosť.

čl. I odseku 5
Ustanovuje sa povinnosť výrobcu elektrozariadení a organizácií zodpovednosti výrobcov zabezpečiť výkon zberu elektroodpadov v súlade s ustanoveniami tohto zákona.

čl. I § 40 Príprava na opätovné použitie elektroodpadu §
K odsekom 1 a 2 Príprava na opätovné použitie elektroodpadu je činnosť zhodnocovania, ktorá si vyžaduje presne definovanie podmienok jej výkonu a súčasne aj kritériá, ktorý elektroodpad bude môcť byť podrobený činnosti prípravy na opätovné použitie s prihliadnutím na platnú vnútroštátnu legislatívu a právnu úpravu Európskej únie, napr. rozhodnutia EP a Rady o elektrickej, magnetickej a environmentálnej bezpečnosti elektrozariadení.

čl. I § 41 Spracovateľ elektroodpadu §
Upravuje sa postavenie a povinnosti spracovateľa elektroodpadov. V písmenách a) a b) sa upravuje evidenčná a ohlasovacia povinnosť, v písmene c) povinnosť zverejniť podmienky prevzatia elektroodpadov na spracovanie. Podľa písmena d) je spracovateľ elektroodpadu povinný plniť povinnosti vo vzťahu k produkovaným odpadom. V písmenách e) a f) sú definované technické podmienky, ktoré musí splniť spracovateľ pri výstavbe zariadenia a voľbe technologických zariadení. Písmená g) až j) upravujú postupy pri spracovaní elektroodpadu a plnení podmienok zmluvy s výrobcami elektrozariadení alebo organizáciami zodpovednosti výrobcov. Podľa písm. k) musí spracovateľ elektroodpadu prednostne odobrať použité batérie a akumulátory, ak sú tieto súčasťou zozbieraného elektroodpadu a zabezpečiť ich odovzdanie spracovateľovi použitých batérií a akumulátorov, ktorý spĺňa ustanovenia toho zákona. Podľa písm. l) je spracovateľ elektroodpadu vo vzťahu k odobratým použitým batériám a akumulátorom povinný ohlasovať koordinačnému centru množstvá odobratých použitých batérií a akumulátorov v členení podľa § 42 ods. 3 s uvedením spracovateľa, ktorému boli tieto odobraté použité batérie a akumulátory odovzdané. Tretí oddiel Batérie …

čl. I § 42 Základné ustanovenia §
Ustanovenia tejto časti zákona sú v značnej miere prebraté z doteraz platného zákona o odpadoch, pričom dôsledná transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/66/ES zo 6. septembra 2006 o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulátoroch, ktorou sa zrušuje smernica 91/157/EHS (ďalej len „smernica o batériách“) bola zabezpečená novelou zákona o odpadoch č. 484/2013 Z. z. Aj v tejto komodite sa zavádza rozšírená zodpovednosť výrobcu a oproti doteraz platnému stavu dochádza niektorým doplneniam a legislatívnym zmenám. K odsekom 1 a 2 Uvedený odsek vymedzuje pôsobnosť tejto časti zákona vo vzťahu k batériám a akumulátorom.

čl. I odseku 3
V texte návrhu zákona sa často používa členenie batérií podľa druhu na prenosné, automobilové a priemyselné batérie a akumulátory. Nakoľko ide o základné druhové členenie batérií a akumulátorov uvádza sa v základných ustanoveniach a v ďalšom texte je iba odvolávka na predmetné ustanovenie.

čl. I odseku 4
Výhradným výrobkom v prípade batérií a akumulátorov je každý jednotlivý typ batérií a akumulátorov v členení podľa odseku 3. Uvedeným ustanovením sa umožňuje v kontexte na vznik OZV pre batérie a akumulátory jej vznik pre jednotlivé typy batérií zvlášť.

čl. I odseku 5
Ide o prebratie definície zo smernice o batériách, pričom sa v ustanovení mení samotná štruktúra textu z dôvodu toho, že v texte smernice je v uvedenom ustanovení použité spojenie „a/alebo“, pričom naša legislatíva predmetné spojenie nepoužíva. Preto sú možnosti v texte uvedené jednotlivo.

čl. I odseku 6
Ide o prebratie definície zo smernice o batériách.

čl. I odseku 7
Ide o prebratie definície zo smernice o batériách. Príklady prenosných batérií a akumulátorov podľa bodu 10 preambuly smernice o batériách, uvádzajú, že ide o všetky hermeticky uzavreté batérie a akumulátory, ktoré by priemerný človek mohol bez ťažkostí niesť v ruke, a ktoré nie sú ani automobilové batérie alebo akumulátory ani priemyselné batérie alebo akumulátory a zahŕňajú jednočlánkové batérie (ako napríklad, AA a AAA batérie) a batérie a akumulátory používané spotrebiteľmi alebo odborníkmi v mobilných telefónoch, prenosných počítačoch, bezdrôtových elektrických nástrojoch, hračkách a prístrojoch v domácnostiach, napríklad v elektrických zubných kefkách, holiacich strojčekoch a ručných vysávačoch (vrátane podobných zariadení, ktoré sa používajú v školách, obchodoch, reštauráciách, letiskách, kanceláriách alebo nemocniciach) a každá batéria alebo akumulátor, ktorý zákazník môže použiť na bežné použitie v domácnosti.

čl. I odseku 8
Ide o prebratie definície zo smernice o batériách.

čl. I odseku 9
Ide o prebratie definície zo smernice o batériách, pričom v definícii je odkaz na definíciu motorového vozidla podľa zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

čl. I odseku 10
Ide o prebratie definície zo smernice o batériách. Príklady priemyselných batérií a akumulátorov podľa bodu 9 preambuly smernice o batériách zahŕňajú batérie a akumulátory používané ako núdzový alebo záložný zdroj energie v nemocniciach, na letiskách alebo v kanceláriách, batérie a akumulátory používané vo vlakoch alebo lietadlách a batérie a akumulátory používané na ropných plošinách na mori alebo v majákoch. Príklady tiež zahŕňajú batérie a akumulátory určené výhradne pre prenosné platobné terminály v obchodoch a reštauráciách, čítačky čiarových kódov v obchodoch, profesionálne video zariadenie pre TV kanály a profesionálne štúdiá, lampy baníkov a potápacie lampy pripevnené k profesionálnym baníckym a potápačským helmám, záložné batérie a akumulátory pre elektrické dvere, aby sa zabránilo zablokovaniu alebo privretiu ľudí, batérie a akumulátory používané v prístrojovom alebo rôznom meracom vybavení a batérie a akumulátory používané v súvislosti so solárnymi panelmi, fotoelektrickými a inými aplikáciami obnoviteľnej energie. Priemyselné batérie a akumulátory tiež zahŕňajú batérie a akumulátory používané v elektrických vozidlách, ako napríklad elektrických automobiloch, invalidných vozíkoch, …

čl. I odseku 11
Ide o prebratie definície spracovania použitých batérií a akumulátorov zo smernice o batériách. V definícii sa ako jedna z činností spracovania uvádza aj činnosť prípravy na recykláciu, ktorá je prebratá z článku 2 bod 2 nariadenia Komisie č. 493/2012 a znamená spracovanie použitých batérií a akumulátorov pred akýmkoľvek procesom recyklácie a zahŕňa okrem iného skladovanie, manipuláciu, demontáž sady batérií alebo oddelenie frakcií, ktoré nie sú súčasťou samotnej batérie alebo akumulátora.

čl. I odseku 12
Ide o prebratie definície recyklácie použitých batérií a akumulátorov zo smernice o batériách.

čl. I odseku 13
Uvedená definícia spracovateľa vymedzuje osoby, ktoré vykonávajú spracovanie a recykláciu použitých batérií a akumulátorov, pričom uvedené činnosti podliehajú udeleniu autorizácie. Autorizácia udelená na činnosť spracovania a recyklácie použitých batérií a akumulátorov sa udeľuje na celý systém spracovania a recyklácie, to znamená, že žiadateľ o autorizáciu musí preukázať zmluvné zabezpečenie jednotlivých činností až po koncové zariadenie, v ktorom sa uskutoční konečná recyklácia a výstupom z takéhoto zariadenia bude finálny výrobok. Uvedené činnosti spracovania a recyklácie môžu byť vykonávané u jedného subjektu alebo u viacerých subjektov.

čl. I odseku 14
Uvedená definícia zo smernice o batériách určuje, kedy je osoba – podnikateľ považovaná za výrobcu batérií a akumulátorov. Dôležitou skutočnosťou je, že za výrobcu batérií a akumulátorov sa považuje aj ten, kto uvádza na trh batérie a akumulátory začlenené v prístrojoch alebo motorových vozidlách.

čl. I odseku 15
Ide o prebratie definície distribútora zo smernice o batériách.

čl. I odseku 16
Ide o prebratie definície zo smernice o batériách, pričom pre účely tohto zákona sa do definície doplnilo „na trh Slovenskej republiky“. Uvedenie na trh sa nevzťahuje na batérie a akumulátory, ktoré boli preukázateľne vyčlenené z pôsobnosti tohto zákona (napr. vyvezené). Taktiež sa za uvedenie na trh nepovažuje ani odovzdanie batérií a akumulátorov vyrobených pod značkou alebo na základe požiadavky zadávateľa, ak sa odovzdajú zadávateľovi, aby ich on uviedol na trh.

čl. I odseku 17
Ide o prebratie definície zo smernice o batériách, pričom definícia odkazuje na pojem elektrozariadenia, ktorý je definovaný v samostatnej časti tohto zákona.

čl. I odseku 18
Ide o prebratie definície zo smernice o batériách, pričom podľa bodu 11 preambuly smernice o batériách príkladmi bezšnúrových elektrických nástrojov sú nástroje, ktoré spotrebitelia a odborníci používajú na otáčanie, drvenie, brúsenie, obrusovanie, rezanie, strihanie, vŕtanie, robenie otvorov, dierovanie, kovanie, nitovanie, skrutkovanie, leštenie alebo podobné opracovanie dreva, kovu a iných materiálov rovnako ako na kosenie, rezanie a ostatné záhradnícke činnosti.

čl. I odseku 19
Ide o prebratie definície zo smernice o batériách, aj keď sa uvedený pojem v ďalšom texte tejto časti zákona nepoužíva.

čl. I odseku 20
Upravuje sa definícia trhového podielu.

čl. I odseku 21
Ide o prebratie definície zo smernice o batériách, pričom pojem „limit pre zber“ sa v zákone nahrádza pojmom „miera zberu“. V definícii je dôležitý aj posledný pododsek, upozorňujúci na skutočnosť, že do zberového podielu sa započítavajú aj použité prenosné batérie a akumulátory, ktoré sú uvádzané na trh ako zabudované batérie a akumulátory v elektrických a elektronických zariadeniach. Uvedený pododsek sa nenachádza v definícii limitu pre zber v smernici o batériách, avšak je uvedený v článku 10 Ciele zberu odsek 1, druhá veta smernice o batériách.

čl. I odseku 22
V definícii „zberné miesto“ bolo potrebné jasne vymedziť priestor, kde môže konečný používateľ odovzdať použité prenosné batérie a akumulátory. Nakoľko finančná zodpovednosť za celý systém zberu, spracovania a recyklácie použitých prenosných batérií a akumulátorov sa v rámci rozšírenej zodpovednosti prenáša na výrobcu batérií a akumulátorov, je potrebné túto skutočnosť preniesť aj do definície zberného miesta tak, že ide o miesto určené na základe uzatvorenej zmluvy s výrobcom prenosných batérií a akumulátorov alebo organizáciou zodpovednosti výrobcu, ktorá zabezpečuje kolektívne nakladanie s batériami a akumulátormi. Ďalej sa v definícii uvádza miesto, kam musí používateľ umiestniť použité prenosné batérie a akumulátory na zbernom mieste – je to určená nádoba. Dôležitá je tu skutočnosť, že spätný zber použitých prenosných batérií a akumulátorov, vykonávaný u distribútora, sa za zberné miesto nepovažuje.

čl. I odseku 23
Definícia „spätný zber“ je definíciou, ktorá sa zavádza z dôvodu, že v texte druhej časti zákona sa tento pojem uvádza pri povinnostiach distribútora. Definícia vystihuje konkrétnu činnosť distribútora, vykonávanú s použitými prenosnými batériami a akumulátormi, ktoré koneční používatelia prinesú na jeho prevádzku.

čl. I § 43 Zákaz §

čl. I odseku 1
V písmene a) sa do textu uviedla výnimka zo zákazu uvádzať na trh batérie a akumulátory, ktoré sú súčasťou prístrojov, v prípade gombíkových článkov s obsahom ortuti neprevyšujúcim 2 hmotnostné percentá a to do 1.10.2015. Ide o ustanovenie, ktorým sa preberá smernica 2013/56/EÚ, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/66/ES o batériách a akumulátoroch (ďalej len „smernica 2013/56/EÚ“), ktorá nadobudla účinnosť 30.12.2013. Ďalej sa v písmene b) uvádza výnimka z ustanoveného zákazu, pričom sa ako nové dopĺňa do tohto písmena dátum – 31.12.2016 – dokedy sa uvedená výnimka môže uplatňovať. Doplnený dátum je opäť transponovaný zo smernice 2013/56/EÚ.

čl. I odseku 2
Uvedený odsek je formulovaný v zmysle smernice 2013/56/EÚ, kde sa doplnila možnosť pre ustanovené batérie a akumulátory uvádzať ich na trh až do vyčerpania zásob.

čl. I odseku 3
V jednotlivých písmenách predmetného odseku sú uvedené činnosti, ktoré sú zakázané vykonávať s batériami a akumulátormi alebo s použitými batériami a akumulátormi.

čl. I § 44 Osobitné ustanovenia o plnení vyhradených povinností §

čl. I odseku 1
Upravuje sa definícia tretej osoby, pričom táto zabezpečuje plnenie vyhradených povinností iba pre výrobcu automobilových batérií a akumulátorov alebo výrobcu priemyselných batérií a akumulátorov.

čl. I odseku 2 a 3
Ide o ustanovenie, ktorým sa prenášajú v ustanovenom rozsahu povinnosti z výrobcu na tretiu osobu v prípade uzatvorenia zmluvy o plnení vyhradených povinností medzi treťou osobou a výrobcom automobilových batérií a akumulátorov alebo výrobcom priemyselných batérií a akumulátorov.

čl. I odseku 4
Ide o prípady kedy je výrobca automobilových batérií a akumulátorov a výrobca priemyselných batérií a akumulátorov oprávnený vypovedať zmluvu o plnení vyhradených povinností s treťou osobou. K odsekom 5 a 6 Ustanovuje sa zmluvný vzťah medzi obcou a treťou osobou a možnosť vypovedania tejto zmluvy.

čl. I odseku 7
Ustanovuje sa povinnosť uvedená v § 27 odsek 17 aj na tretiu osobu avšak iba v prípade nakladania s použitými automobilovými batériami a akumulátormi, ktoré môžu byť súčasťou komunálneho odpadu. K odsekom 8 a 9 Ustanovujú sa povinnosti tretej osoby. K odsekom 10 a 11 Ustanovuje preukázanie podmienok treťou osobou pri podávaní žiadosti o udelenie autorizácie na svoju činnosť. K odsekom 12 a 13 Upravuje podrobnosti a rozsah zverejnenia Správy o činnosti tretej osoby.

čl. I § 45 Povinnosti výrobcov batérií a akumulátorov §

čl. I odseku 1
V jednotlivých písmenách sú uvedené povinnosti výrobcu batérií a akumulátorov, vzťahujúce sa na ich označovanie - písm. a), kapacitu – písm. b), chemické zloženie – písm. c) a povinnosť na žiadosť spracovateľa dodať chemické a materiálové zloženie dotknutých použitých batérií a akumulátorov – písm. d). Uvedené povinnosti, týkajúce sa označovania batérií a akumulátorov sú prebratím článku 21 smernice o batériách o označovaní batérií a akumulátorov. V písmenách e) a f) sú uvedené ďalšie povinnosti výrobcu batérií a akumulátorov, súvisiace so spracovaním a recykláciou použitých batérií akumulátorov, so zabezpečením použitia najlepších dostupných techník pri výkone zberu, spracovania a recyklácie použitých batérií a akumulátorov. V písmene g) je uvedená povinnosť výrobcu batérií a akumulátorov oznámiť koordinačnému centru splnenie cieľa zberu pre príslušný kalendárny rok.

čl. I odseku 2
V uvedenom odseku sú uvedené povinnosti výrobcu prístrojov, týkajúce sa možnosti jednoduchého a bezpečného vyberania batérií z prístroja, v ktorom sú batérie zabudované. Tieto povinnosti boli doplnené o ustanovenia, ktoré sú transponovaním nového článku 11 smernice o batériách v zmysle článku 1 odsek 4 smernice 2013/56/EÚ.

čl. I odseku 3
V uvedenom odseku sa uvádzajú tie prístroje, na výrobcov ktorých sa povinnosti uvedené v odseku 2 nevzťahujú. Ide o výnimku ustanovenú v novom článku 11 smernice o batériách v zmysle článku 1 odsek 4 smernice 2013/56/EÚ.

čl. I § 46 Povinnosti výrobcu prenosných batérií a akumulátorov §

čl. I odseku 1
Ustanovujú sa povinnosti výrobcu prenosných batérií a akumulátorov, týkajúce sa zabezpečenia zberu, zberného miesta v rámci územia Slovenskej republiky, zabezpečenia splnenia zberového podielu a recyklácie a spracovania použitých prenosných batérií a akumulátorov.

čl. I odseku 2
V uvedenom ustanovení sa zavádza povinnosť výrobcovi prenosných batérií a akumulátorov, neuvádzať pri ich predaji konečnému používateľovi náklady na zber spracovanie a recykláciu použitých prenosných batérií a akumulátorov. Ide o transpozíciu ustanovenia článku 16 ods. 4 smernice o batériách, ktorý doteraz nebol prebratý v našom právnom predpise.

čl. I § 47 Povinnosti výrobcu automobilových batérií a akumulátorov a priemyseln §

čl. I odseku 1
V tomto odseku sa ustanovuje výrobcovi automobilových batérií a akumulátorov povinnosť zabezpečiť zber použitých automobilových batérií a akumulátorov, zberový podiel a spracovanie a recykláciu použitých automobilových batérií a akumulátorov. Zavádza povinnosť zriadenia zariadenia na zber týchto batérií na dostupnom mieste v blízkosti konečných používateľov. Požiadavka článku 8 odsek 4 smernice o batériách, aby sa umožnil zber použitých automobilových batérií a akumulátorov aj tretími osobami je v tomto prípade umožnená nepriamo cez ustanovenie § 27 ods. 6, kedy výrobca vyhradeného výrobku, v tomto prípade automobilových batérií a akumulátorov môže svoje povinnosti plniť individuálne a v rámci tohto plnenia je možné zmluvné zabezpečenie povinností aj prostredníctvom tretej osoby, čo je v tomto prípade zberová spoločnosť alebo iná osoba, oprávnená na výkon zberu.

čl. I odseku 2
Ustanovujú sa povinnosti výrobcu priemyselných batérií a akumulátorov, týkajúce sa zabezpečenia zberu v rámci územia Slovenskej republiky, zberového podielu a spracovania a recyklácie použitých automobilových batérií a akumulátorov a taktiež povinnosť prevziať všetky vyzbierané použité priemyselné batérie a akumulátory, nezávisle na ich množstve. Požiadavka článku 8 odsek 3, aby sa umožnil zber použitých priemyselných batérií a akumulátorov aj tretími osobami je v tomto prípade umožnená nepriamo cez ustanovenie § 27 ods. 6, kedy výrobca vyhradeného výrobku, v tomto prípade priemyselných batérií a akumulátorov môže svoje povinnosti plniť individuálne a v rámci tohto plnenia je možné zmluvné zabezpečenie povinností aj prostredníctvom tretej osoby, čo je v tomto prípade zberová spoločnosť alebo iná osoba, oprávnená na výkon zberu.

čl. I § 48 Povinnosti distribútorov batérií a akumulátorov §

čl. I odseku 1
V uvedenom odseku sa ustanovujú povinnosti pre distribútora prenosných batérií a akumulátorov, týkajúce sa zabezpečenia spätného zberu použitých prenosných batérií a akumulátorov na svojich predajných miestach a určených miestach v prípade, že vykonáva zásielkový obchod vrátane elektronického, ďalej sú to povinnosti týkajúce sa zabezpečenia informácií pre konečných používateľov o bezplatnom spätnom zbere, ako aj povinnosť neuvádzať oddelene náklady na zber, spracovanie a recykláciu týchto batérií a akumulátorov. V poslednom písmene uvedeného odseku je ustanovená povinnosť zabezpečiť odovzdanie zozbieraných použitých prenosných batérií a akumulátorov na zberné miesto a osobám vymedzených v tomto písmene.

čl. I odseku 2
V uvedenom odseku sa ustanovujú povinnosti pre distribútora automobilových batérií a akumulátorov, rovnako ako v odseku 1 týkajúce sa zabezpečenia spätného zberu použitých automobilových batérií a akumulátorov na svojich predajných miestach a určených miestach v prípade, že vykonáva zásielkový obchod vrátane elektronického. Taktiež je tu ustanovená povinnosť zabezpečiť odovzdanie zozbieraných použitých automobilových batérií a akumulátorov len osobám vymedzených v tomto písmene.

čl. I odseku 3
Týmto ustanovením sa zavádza vnútorná kontrola medzi hospodárskymi subjektmi, konkrétne kontrola výrobcu distribútorom batérií a akumulátorov, kedy distribútor batérií a akumulátorov, ktorý si neskontroluje od akého výrobcu nakupuje batérie a akumulátory (v zmysle či je alebo nie je daný výrobca zapísaný v Registri príslušnej komodity) a nakúpi ich od nezaregistrovaného výrobcu, sám sa stáva nositeľom povinností vo vzťahu k týmto batériám a akumulátorom a odpadu z nich pochádzajúceho.

čl. I § 49 Povinnosti držiteľa použitých batérií a akumulátorov §
V uvedených odsekoch sú ustanovené povinnosti držiteľa odpadu, týkajúce sa odovzdania jednotlivých druhov použitých batérií a akumulátorov vymedzeným subjektom v týchto odsekoch, pričom je potrebné upozorniť na skutočnosť, že zberným miestom ustanoveným v odseku 1 môže byť chápané aj zberné miesto zriadené na základe zmluvy s výrobcom v areáli veľkého podniku, kde budú zamestnanci, ako koneční používatelia, môcť odovzdávať použité prenosné batérie a akumulátory.

čl. I § 50 Zber použitých batérií a akumulátorov §

čl. I odseku 1
V uvedenom odseku sa uvádza povinnosť oddeleného zberu použitých batérií a akumulátorov, pričom je tu uvedená výnimka z tejto povinnosti, ktorá sa vzťahuje na použité batérie a akumulátory, ktoré sú súčasťou elektroodpadu a starých vozidiel.

čl. I odseku 2
V uvedenom odseku je daná povinnosť pre výrobcu zabezpečiť bezplatný zber (aj zber v zariadení alebo osobou oprávnenou na zber) v prípade použitých automobilových batérií z motorových vozidiel nevyužívaných na komerčné účely vo vlastníctve fyzickej osoby. Uvedené ustanovenie zabezpečuje správnu transpozíciu článku 8 ods. 4 smernice o batériách.

čl. I odseku 3
Uvedený odsek ustanovuje výnimku z požiadavky na súhlas a registráciu v prípade prevádzkovateľov zberného miesta a na činnosť spätného zberu u distribútora. Uvedená výnimka je transpozíciou článku 8 ods. 1smernice o batériách.

čl. I odseku 4
V uvedenom odseku sú ustanovené evidenčné a ohlasovacie povinnosti pre osobu, vykonávajúcu zber použitých batérií a akumulátorov zo zberného miesta.

čl. I § 51 Spracovanie a recyklácia použitých batérií a akumulátorov §
Uvedený odsek ukladá povinnosti spracovateľovi použitých batérií a akumulátorov, týkajúce sa prevádzkovania zariadenia na zhodnocovanie použitých batérií a akumulátorov, povinnosti nakladať s použitými batériami a akumulátormi v súlade s vydanými súhlasmi, autorizáciou a platnou dokumentáciou, povinnosti vedenia evidencie a ohlasovania údajov z evidencie, pričom sa do týchto povinností preberá aj ustanovenie článku 12 ods.1 písmeno a) smernice o batériách, ktoré hovorí o zavedení systémov spracovania a recyklácie s použitím najlepších dostupných techník z hľadiska ochrany zdravia a životného prostredia. Medzi povinnosti spracovateľa patrí aj povinnosť zabezpečenia minimálnej recyklačnej efektivity, pričom výpočet recyklačnej efektivity bude po novom vychádzať z metodiky ustanovenej v Nariadení Komisie č. 493/2012. Ďalšou dôležitou povinnosťou je povinnosť spracovateľa použitých batérií a akumulátorov nahlasovať ministerstvu údaje o dosiahnutej recyklačnej efektivite svojho zariadenia, pričom ministerstvu slúžia údaje o dosiahnutej recyklačnej efektivite ako podkladové dáta do správy, ktorou sa reportujú každoročne Európskej komisii údaje o recyklačnej efektivite za Slovenskú republiku. Štvrtý oddiel Obaly a odpady z obalov Právnym základom pre …

čl. I § 52 Základné ustanovenia §
K odsekom 1 a 2 Ustanovenia tejto časti zákona vymedzujú predmet jeho úpravy, jeho pôsobnosť a vzťah k platným právnym predpisom, ktoré upravujú niektoré aspekty nakladania s obalmi a s odpadmi z obalov. K odsekom 3 až 6 V týchto ustanoveniach sú definované základné pojmy, s ktorými tento oddiel štvrtej časti zákona pracuje a ktoré zodpovedajú pojmom definovaným v smernici o obaloch. Základnou definíciou je definícia pojmu obal, pričom zákon rozlišuje a definuje v súlade so smernicou o obaloch obaly spotrebiteľské, skupinové a prepravné. Zároveň vyčleňuje z pojmu prepravných obalov cestné, železničné, lodné a letecké kontajnery, na ktoré sa táto časť zákona nevzťahuje. Definícia zároveň zahŕňa nové kritériá a príklady bližšie ilustrujúce pojem obal obsiahnuté v prílohe č. 7.

čl. I odseku 7
Definícia opakovane použiteľného obalu je v zásade prevzatím súčasnej definície, avšak došlo k spresneniu okamihu, kedy sa z takéhoto obalu stáva odpad. Uvedené spresnenie bude podstatné najmä pre účely evidencie špecifického typu drevených obalov – drevených paliet, pre ktoré bude podľa § 54 ods. 4 platiť, že sa na účely plnenia záväzných limitov zberu a zhodnocovania budú započítavať do množstiev obalov uvedených na trh resp. do distribúcie až keď sa stanú odpadom. Pri ostatných opakovane použiteľných obaloch sa okamih započítania do množstiev uvedených na trh resp. do distribúcie nemení (§ 54 ods. 4).

čl. I odseku 8
Podstata definície opakovaného použitia je prevzatá zo súčasného zákona o obaloch. Zmenou je legislatívne spresnenie, že ide o činnosť s použitým opakovane použiteľným obalom, pričom ale musí ísť o obal, ktorý je spôsobilý na opakované použitie, tzn. nie je odpadom.

čl. I odseku 9
Do základných pojmov sa zavádzajú definície zálohovaný obal a zálohovanie obalu. Okrem zálohovania opakovane použiteľných obalov sa ponecháva v zákone aj právomoc zaviesť zálohovanie obalov, ktoré nie sú opakovane použiteľné. Uvedené definície sú prebraté z ustanovení platného zákona a sú transpozíciou smernice o obaloch.

čl. I odseku 10
Ide o novú definíciu, podstatou ktorej je presnejšie legislatívne vymedzenie obsahu činnosti zálohovania obalu. Pod zálohovanie okrem samotného naúčtovania zálohu spadá aj následné vrátenie zálohu, pričom vrátenie možno vykonať buď formou vrátenia finančného plnenia zo strany povinného subjektu alebo formou bežne využívaného započítania zálohu oproti inej finančnej pohľadávke, spravidla pri nákupe ďalšieho tovaru.

čl. I odseku 11
V nadväznosti na zmenu vo všetkých komoditách predmetného návrhu zákona, dochádza k zmene pojmu „povinná osoba“ uvedené v platnom zákone o obaloch v § 2 písm. g) na pojem „výrobca obalov“. Navrhovaná definícia výrobcu obalov zahŕňa fyzickú osobu – podnikateľa alebo právnickú osobu: 1. - ktorá používa obaly na balenie tovaru alebo plní tovar do obalov a uvádza na trh tento tovar pod svojou obchodnou značkou; 2. - pre ktorú sa tovar balí alebo plní a pod ktorej obchodnou značkou sa tovar uvádza na trh; 3. - ktorá uvádza na trh tovar v obaloch iným spôsobom; 4. – ktorá ako distribútor uskutočňuje odplatné alebo bezodplatné odovzdanie obalu konečnému používateľovi na bezprostredné zabalenie tovaru; 5. – ktorá ako distribútor používa obal na zabalenie distribuovaného tovaru alebo jeho časti alebo na naplnenie distribuovaným tovarom; 6. - ktorá uvádza na trh obaly s výnimkou osoby, ktorá dodáva nepoužité prázdne obaly osobám uvedeným v písmene a), b), d) a e) zákona. Výrobcovia a dovozcovia …

čl. I odseku 12
Definícia „uvedenie na trh“ je prebratím ustanovenia platného zákona o obaloch a vzťahuje sa na územie Slovenskej republiky.

čl. I odseku 13
Uvedená definícia „distribúcia“ nahrádza pojem „uvedenie do obehu“ a má v tomto oddiele tejto časti zákona svoje opodstatnenie, nakoľko využitie pojmu uvedenie na trh nie je v prostredí zabehnutého systému obchodných vzťahov vždy možné, hlavne pokiaľ chceme plnohodnotne zabezpečiť plnenie povinností, ktoré ukladá smernica o obaloch. Rovnako, ako pri nahrádzanom pojme „uvedenie do obehu“, je účelom pojmu „distribúcia obalov“ vymedziť ostatné obchodné činnosti, v dôsledku ktorých sa obal dostane do spotrebiteľského prostredia.

čl. I odseku 14
Dopĺňa sa definícia distribútora z dôvodu pojmového zjednotenia s ostatnými komoditami v navrhovanom zákone. V kontexte so súčasným zákonom o obaloch ide v podstate o označenie „toho, kto uvádza obaly do obehu“.

čl. I odseku 15
Definícia „odpad z obalov“ je prebratím ustanovenia doteraz platného zákona o obaloch a má riešiť výkladové nejasnosti; definícia je prebratá zo smernice. Za odpad z obalov sa nepovažuje odpad, ktorý vznikol pri výrobe obalov alebo odpad, ktorý vznikol pri balení tovaru, napr. odrezky fólie, odpad z výseku pri výrobe papierovej škatule, odrezky z dosák pri výrobe drevenej palety a pod.

čl. I odseku 16
Definícia pojmu „nakladanie s obalmi“ je prebratím ustanovenia platného zákona pre zjednodušenie aplikácie tohto oddielu štvrtej časti zákona aj vzhľadom na to, že zákon tento pojem používa.

čl. I odseku 17
Odber opakovane použiteľných obalov sa vzťahuje na odber zálohovaných obalov, ako aj iných opakovane použiteľných obalov (napr. prepravky, palety). Na rozdiel od súčasného zákona o obaloch je v tejto definícii exaktne vyjadrené, že odber sa uskutočňuje aj za účelom sústredenia opakovane použiteľných obalov určených na vyradenie. K odsekom 18 až 20 Definície „recyklácia“, „organická recyklácia“ a „energetické zhodnocovanie“ boli v úplnom znení prebraté z doteraz platného zákona o obaloch. Tieto pojmy sú transponované zo smernice o obaloch.

čl. I odseku 21
Základom definície materiálového toku odpadov je definícia podľa § 7 ods. 4 súčasného zákona o obaloch. Na rozdiel od súčasnej definície zákon v súlade s aplikačnou praxou jednoznačne akceptuje aj činnosti s odpadmi uskutočnené na území iného štátu, ktorých výsledok je obdobný, ako výsledok, ktorý by bol dosiahnutý uskutočnením zhodnotenia na území Slovenskej republiky. Vzhľadom na odlišnosti v právnych systémoch rôznych štátov zákon prináša voľnejšiu právnu úpravu v tom, že výsledok zhodnotenia môže byť dosiahnutý aj v zariadení, ktoré nemusí mať status zariadenia na zhodnocovanie odpadov (napr. vo výrobnom zariadení, ktoré odpad využíva iba ako vstupnú surovinu), no jeho spracovateľský proces musí zabezpečiť ďalšie využitie odpadu.

čl. I odseku 22
Definícia miesta pôvodu odpadu z obalu je novou definíciou, ktorej potreba vyplynula z doterajšej praxe preukazovania materiálového toku odpadov. Dôraz sa kladie na pôvodné miesto vzniku odpadu (u pôvodného pôvodcu odpadu resp. v obci), čím sa vylučujú také miesta, v ktorých odpad vznikol v podstate iba administratívnym úkonom zo strany držiteľa odpadu (napr. prekategorizáciou odpadu po úprave). Na druhej strane podstata definície nebráni tomu, aby v aplikačnej praxi mohol pôvodný pôvodca odpadu resp. obec poveriť úkonom potvrdzovania (udelením mandátu) spolupracujúcu tretiu stranu.

čl. I odseku 23
Ide o prevzatie definície zo smernice o obaloch.

čl. I odseku 24
Definícia trhového podielu výrobcu obalov sa ustanovuje ako systémový prvok pre výrobcu vyhradeného výrobku (v tomto prípade obalu), ktorého účelom ustanoviť kritérium veľkosti výrobcu obalu na relevantnom trhu. Tomuto kritériu má zodpovedať miera zodpovednosti výrobcu za svoje výrobky (v tomto prípade obaly) končiace svoju životnosť v spotrebiteľskom prostredí Slovenskej republiky. V prípade obalov je nevyhnutné pri výpočte trhového podielu brať do úvahy všetky typy obalov, tzn. prepravné, skupinové a spotrebiteľské.

čl. I odseku 25
V prípade zberového podielu ide tiež o novú definíciu, účelom ktorej je vymedzenie spôsobu určenia miery zodpovednosti za tie odpady z obalov, ktoré sa vytriedia v rámci triedeného zberu komunálnych odpadov. Výrobca obalov bude povinný sa podieľať na nákladoch za nakladanie s odpadmi z obalov nachádzajúcich sa v komunálnom odpade len do výšky zberového podielu, ktorý mu prináleží vzhľadom na rozsah jeho obchodnej činnosti (súvisiacej s obalmi) v predchádzajúcom kalendárnom roku.

čl. I odseku 26
Dopĺňa sa možnosť zverejňovania údajov celkového množstva obalov uvedených na trh ako aj celkového množstva vyzbieraných odpadov z obalov z komunálnych odpadov za predchádzajúci kalendárny rok na webovom sídle ministerstva. Je to nevyhnutné z dôvodu, že nositeľmi povinnosti vypočítať si trhový resp. zberový podiel sú výrobcovia obalov.

čl. I § 53 Požiadavky na zloženie a vlastnosti obalov §

čl. I odseku 1
Stanovujú sa požiadavky, ktoré budú musieť byť splnené pri výrobe obalov a ich uvádzaní na trh a do distribúcie. Ide o základné požiadavky smernice o obaloch, ktoré sa týkajú výrobného zloženia obalu z hľadiska jeho možného opakovaného použitia a neskoršieho zhodnocovania vrátane recyklácie, keď sa obal stane už odpadom. K odsekom 2 a 3 Požiadavky na zloženie a vlastnosti obalov uvedené v odseku 2 tohto ustanovenia vychádzajú z článku 11 smernice o obaloch, ktorý stanovuje najvyššie prípustné hodnoty súčtu úrovní koncentrácie vyhradených ťažkých kovov v obaloch. K odsekom 4 až 8 Obsahuje výnimky z požiadaviek uvedených v odseku 3. Tieto výnimky, ktoré obsahuje aj samotná smernica v čl. 11 ods. 3, boli vykonané najskôr rozhodnutím Komisie 1999/177/ES o plastových debnách a plastových paletách - výnimky platili 10 rokov od účinnosti rozhodnutia. Toto rozhodnutie bolo nahradené rozhodnutím 2009/292/ES, ktoré sa uplatňuje od 10. februára 2009 a malo by sa uplatňovať nepretržite od uplynutia účinnosti predchádzajúceho rozhodnutia. Ustanovenie odseku 4 písm. c) …

čl. I odseku 9
Ide o presun z § 1 ods. 3 doteraz platného zákona o obaloch, a ide o osobitné požiadavky na vlastnosti obalov a obalových materiálov a požiadavky na podmienky ich používania, ktoré nad rámec odpadovej legislatívy môžu ustanovovať iné osobitné predpisy.

čl. I § 54 Povinnosti výrobcu obalov §

čl. I odseku 1
Odsek 1 ustanovuje okruh základných povinností pre výrobcov obalov, tzn. výpočet špecifických povinností nad rámec všeobecných povinností, ktoré výrobca obalov musí plniť už na základe § 27 ods. 4. V prípade písmena a) zákon naďalej ponecháva označovanie obalov na rozhodnutí výrobcu obalov – je teda dobrovoľné. Ak sa ale výrobca obalov rozhodne obal označiť, bude tak musieť urobiť v súlade s predpísanými pravidlami (vo vykonávacej vyhláške). Dobrovoľnosť označovania obalov podľa tohto zákona nemá žiaden vplyv na povinné označovanie podľa iných právnych predpisov (napr. označovanie potravín, chemických látok a pod.). Písmená b) a c) preberajú súčasné povinnosti a požiadavky na označovanie obalov, ktoré má povinná osoba aj podľa súčasného zákona o obaloch. Povinnosť podľa písmena d) je povinnosťou rovnocennou so súčasným právnym stavom (zhodnotenie a recyklácia odpadov z obalov v rozsahu záväzných limitov), avšak s tým rozdielom, že pri odpadoch z obalov nachádzajúcich sa v triedenom zbere komunálnych odpadov sa navyše ustanovuje doplňujúce kritérium uvedené v písmene e). Povinnosť podľa písmena …

čl. I odseku 2
Zákon ustanovením princípu v odseku 2 kladie dôraz na oblasť zabezpečenia financovania triedeného zberu komunálnych odpadov – separovane zbieranej obalovej zložky. Podstatou je zákonná fikcia, že odpad z obalu výrobcu obalov sa po jeho spotrebe stane súčasťou komunálnych odpadov a teda výrobca obalov sa bude musieť podieľať na nákladoch na triedený zber . Ak sa výrobca obalov bude chcieť vyviniť z účasti na týchto nákladoch, bude musieť preukázať, že jeho obaly sa po spotrebe nestali komunálnym odpadom. Na uvedené účely si bude výrobca obalov musieť viesť hodnovernú internú evidenciu. Napriek tomu, že sa v odseku neuvádza, kto je osobou oprávnenou na takéto preukázanie, je zrejmé, že minimálny okruh subjektov bude pozostávať z orgánov štátneho dozoru (SIŽP) a z organizácií zodpovednosti výrobcov (pokiaľ si bude výrobca obalov plniť povinnosti kolektívne).

čl. I odseku 3
Odsek 3 predstavuje špecifikum oproti všeobecnej zásade ustanovenej v § 27 ods. 6. Individuálne plnenie vyhradených povinností pri obaloch (prípadne osobitný spôsob podľa § 27 ods. 7) je možné len ak obaly výrobcu obalov nebudú končiť v komunálnom odpade. A naopak, výrobca obalov z ktorých odpady skončia v komunálnom odpade (s použitím právnej fikcie podľa odseku 2) sa bude musieť zapojiť do niektorého z kolektívnych systémov – zabezpečovaných organizáciami zodpovednosti výrobcov pre obaly, aby financoval aj triedený zber komunálneho odpadu.

čl. I odseku 4
Ustanovenie je v zásade prevzatím princípu ustanovenom v § 7 ods. 6 platného zákona o obaloch, doplneným o výnimku vo vzťahu k dreveným paletám. Práve drevené palety ako opakovane použiteľné obaly predstavovali vzhľadom na spôsob ich používania a distribúcie veľký problém v evidencii obalov v komodite „drevo“. Opakovaným zahŕňaním tých istých paliet do evidencie sa neúmerne zvyšoval základ pre výpočet záväzných limitov pre zhodnotenie a recykláciu. Tým, že sa budú palety započítavať do základu pre výpočet až keď sa stanú odpad, eliminuje sa nepresnosť v evidencii obalov.

čl. I § 55 Povinnosti výrobcu obalov pri zálohovaní obalov §
Rozsah povinností pri zálohovaní obalov zákon o odpadoch v zásade nemení, len legislatívno-technicky rozdeľuje na tie, ktoré prináležia výrobcovi obalov (§ 55) a tie, ktoré prináležia distribútorovi obalov (§ 56).

čl. I odseku 1
Ustanovuje sa povinnosť pre výrobcu obalov zálohovať obaly a dodržiavať výšku zálohu, ak uvádza výrobky na trh v zálohovaných obaloch. K odsekom 2 až 6 Ustanovuje sa povinnosť výrobcom obalov odoberať zálohované opakovane použiteľné obaly a vrátiť záloh v plnej výške. Výrobca obalov je povinný informovať spotrebiteľa o výške zálohu a informovať distribútora aj spotrebiteľa o zmene druhov zálohovaných opakovane použiteľných obalov. Ak výrobca obalov prestane používať doteraz zálohovaný obal, je povinný túto skutočnosť bezodkladne zverejniť vhodným spôsobom, najmä v médiách a oznamom priamo v predajni. Výrobca obalov je povinný zabezpečiť odobratie zálohovaných obalov, ak sú opakovane použiteľné.

čl. I § 56 Povinnosti distribútora obalov §

čl. I odseku 1
Ustanovuje sa povinnosť pre distribútora obalov zálohovať obaly a dodržiavať výšku zálohu, ak distribuuje tovary v zálohovaných obaloch. K odsekom 2 až 5 Ustanovuje sa povinnosť distribútorom obalov odoberať zálohované opakovane použiteľné obaly a vrátiť záloh v plnej výške. Distribútor obalov je povinný informovať spotrebiteľa o výške zálohu a informovať iného distribútora aj spotrebiteľa o zmene druhov zálohovaných opakovane použiteľných obalov. Ak distribútor obalov prestane používať doteraz zálohovaný obal, je povinný túto skutočnosť bezodkladne zverejniť vhodným spôsobom, najmä v médiách a oznamom priamo v predajni.

čl. I odseku 6
Odsek 6 ustanovuje postupnosť účtovania zálohu a jeho následného vracania, ako aj s tým súvisiaci spôsob presunu zálohovaného obalu. Povinnosť je oproti súčasnému zákonu o obaloch postavená na reciprocite, spočívajúcej v priamom vzťahu medzi tými istými osobami v rámci dvoch obchodných stupňov resp. medzi predávajúcim a spotrebiteľom. Ustanovenie predstavuje povinný zákonný rámec, ktorý ale nebráni distribútorovi obalov, aby si vytvoril (zachoval) model vracania zálohu konformnejší pre spotrebiteľov.

čl. I odseku 7
Ustanovuje sa povinnosť distribútorovi obalov, ktorý distribuuje nápoje v iných ako opakovane použiteľných obaloch predajom spotrebiteľovi, je povinný v mieste ich predaja distribuovať nápoje rovnakého druhu aj v opakovane použiteľných obaloch. Táto povinnosť je stanovená predajnou plochou od 200 m2.

čl. I odseku 8
Ustanovenie ukladá povinnosť osobe, ktorá distribuuje tovary v obaloch od výrobcov obalov nezapísaných do Registra výrobcov príslušnej komodity, zabezpečiť za neho plnenie povinností výrobcu obalov. Množstvo výrobcov obalov ignoruje svoju povinnosť zapísať sa do registra, čo spôsobuje následne problém pre Slovenskú republiku vo vzťahu k Európskej únii pri zasielaní hlásení o stave plnenia limitov. Účelom tohto ustanovenia je zabezpečiť systém samokontroly v obchodných vzťahoch, pokiaľ ide o registráciu výrobcov obalov a tiež zúžiť okruh kontrolovaných osôb, zameraním sa na tých, ktorí uvádzajú výrobky do distribúcie vo vzťahu k ich neregistrovaným dodávateľom (výrobcom obalov).

čl. I odseku 9
Odsek 9 ustanovuje nárok distribútora obalov, ktorý sa stal namiesto výrobcu obalov povinným na plnenie povinností podľa § 27 ods. 4 písm. h (evidenčná a ohlasovacia povinnosť), na nevyhnutnú súčinnosť zo strany výrobcu obalov, spočívajúci v poskytnutí všetkých potrebných údajov.

čl. I odseku 10
Ustanovenie ukladá informačnú povinnosť distribútorovi obalov, ktorý zabezpečí vývoz opakovane použiteľného obalu mimo územia Slovenskej republiky alebo vyradenie obalu z opakovaného používania bezodkladne o tom informovať výrobcu obalov, pokiaľ je možné výrobcu obalov identifikovať. Účelom ustanovenia je minimalizovať nepresnosti evidencie obalov, spočívajúce buď v nevedomom opakovanom/viacnásobnom uvedení na trh opakovane použiteľných obalov pri ich opakovanom použití alebo spočívajúce v zahrnutí tých obalov do základu pre výpočet povinnosti plnenia záväzných limitov evidovaní, ktoré boli z územia Slovenskej republiky vyvezené.

čl. I § 57 Zber a zhodnocovanie odpadov z obalov §

čl. I odseku 1
Ten, kto zabezpečuje zber odpadov z obalov, je povinný zabezpečiť informovanie spotrebiteľov.

čl. I odseku 2
Odsek 2 ustanovuje základný princíp spočívajúci vo výlučnej kompetencii vykazovania miesta pôvodu odpadov z obalov a ich množstva v podstate len tým subjektov, u ktorých sa predpokladá, že v celom materiálovom toku odpadov z obalov ako prví dokážu garantovať požadovanú presnosť v evidencii odpadov. Na komunálnej úrovni sú to obce a pri odpadoch z obalov, ktoré netvoria súčasť komunálnych odpadov, sú to pôvodní pôvodcovia odpadov (napr. hospodárske, obchodné či výrobné prevádzky). Do tohto okruhu subjektov sú zahrnuté aj tzv. výkupne odpadov podľa § 16 ods. 4.

čl. I odseku 3
Cieľom tohto ustanovenia je prispieť k sprehľadneniu pôvodu odpadu v rámci preukazovania povinnosti plnenia záväzných limitov zhodnocovania a recyklácie odpadov z obalov resp. splnenia zberového podielu prostredníctvom dokladov o materiálovom toku odpadov z obalov. Splnenie zberového podielu sa bude preukazovať výlučne len dokladmi obce alebo výkupne odpadov. Odsek zároveň ustanovuje aj záväzný časový rámec pre započítanie vykázaných množstiev zozbieraných odpadov z obalov, pričom rozhodujúci je ten kalendárny rok, v ktorom sa uskutoční zhodnotenie alebo recyklácia odpadov z obalov.

čl. I odseku 4
Ustanovenie v súlade so smernicou o obaloch definuje podmienky, za ktorých je možné považovať odpad za zhodnotený v zariadení na zhodnocovanie odpadov.

čl. I odseku 5
Ak sa opakovane použiteľný obal stane nepoužiteľným pre ďalšie opakované použitie stáva sa odpadom. Posúdenie spôsobilosti na opakované použitie by malo závisieť predovšetkým od súladu použitého obalu s príslušnými technickými normami, pokiaľ existujú.

čl. I odseku 6
Z článku 6 ods. 3 smernice o obaloch vyplýva pre členské štáty požiadavka podporovať, tam kde je to vhodné, energetické zhodnocovanie, ak sa z environmentálnych dôvodov a ekonomických dôvodov uprednostňuje pred recykláciou. Plnenie požiadavky zohľadniť podporu energetického zhodnocovania pri ustanovovaní záväzných limitov je úlohou pre Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky pri ustanovovaní záväzných limitov zhodnocovania a recyklácie. § 58 Povinnosti držiteľa odpadu z obalov, ktoré nie sú súčasťou komunálneho odpadu

čl. I odseku 1
Uvedené ustanovenie upravuje pre pôvodcu odpadov z obalov povinný spôsob nakladania s odpadom z obalov, ktorý nie je súčasťou komunálnych odpadov. Ide o špeciálne – zužujúce ustanovenie vo vzťahu k všeobecným povinnostiam držiteľa odpadov podľa § 14 ods. 1. Týka sa však iba takého pôvodcu odpadov z obalov, ktorý nie je vo vzťahu k týmto obalom zároveň aj výrobcom obalov. K odsekom 2 až 3 V týchto odsekoch je definovaný spôsob zhromažďovania a následného prerozdeľovania informácií o vyzbieraných množstvách odpadov z obalov, ktoré nie sú súčasťou komunálnych odpadov.

čl. I § 59 Povinnosti a práva organizácie zodpovednosti výrobcov pre obaly §

čl. I odseku 1
Uvedené ustanovenie upravuje špecifiká organizácie zodpovednosti výrobcov pre obaly. Organizácia zodpovednosti výrobcov, ktorá zabezpečuje systém združeného nakladania s odpadmi z obalov je povinná zahrnúť do tohto systému aj nakladanie s odpadmi z neobalových výrobkov, ktoré sú súčasťou komunálneho odpadu. Toto opatrenie vychádza zo základného princípu hradenia nákladov na triedený zber komunálnych odpadov, v rámci ktorého sa odpady z obalov a odpady z neobalových výrobkov zbierajú v spoločných zberných nádobách. Z uvedeného dôvodu má byť partnerom obce vždy len jedna organizácia zodpovednosti výrobcov.

čl. I odseku 2
Nakladať s odpadmi z obalov a odpadmi z neobalových výrobkov, ktoré sú súčasťou komunálneho odpadu, ktoré sa oddelene vyzbierali z komunálnych odpadov, môže iba tá organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly, ktorá ma uzatvorenú zmluvu s obcou, v ktorej sa tieto odpady vyzbierali.

čl. I odseku 3
V odseku 3 sa ustanovenie minimálny rámec náležitostí zmluvy, ktorú musí uzavrieť organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly s obcou, v ktorej zabezpečuje nakladanie s odpadom z obalov a odpadmi z neobalových výrobkov, ktoré sú súčasťou komunálneho odpadu, pri uplatnení princípu finančnej zodpovednosti organizácie zodpovednosti výrobcov pre obaly.

čl. I odseku 4
Ustanovenie upravuje minimálny rámec náležitostí zmluvy, ktorú uzatvorí organizácia zodpovednosti výrobcov s tým, kto zabezpečuje triedený zber odpadov z obalov v obci. K odsekom 5 až 8 Ustanovenie umožňuje organizácii zodpovednosti výrobcov uskutočňovať kontrolu efektívnosti nakladania s odpadom z obalov a z odpadov z neobalových výrobkov v obci, s ktorou má uzatvorenú zmluvu, a u toho, kto vykonáva v tejto obci zber. Na základe takejto kontroly efektívnosti môže organizácia zodpovednosti výrobcov navrhnúť zmeny systému triedeného zberu v obci za účelom zvýšenia jeho efektivity. Ak obec navrhované zmeny neuskutoční alebo nedôjde k uzavretiu dohody podľa odseku 4, organizácia zodpovednosti výrobcov je oprávnená žiadať od obce úhradu nákladov na zber, ktoré presahujú obvyklé náklady v príslušnom regióne. Uvedené je však možné za predpokladu, že organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly tieto presahujúce náklady už uhradila tomu, kto v tejto obci vykonáva triedený zber týchto odpadov. Obec a ten, kto vykonáva v obci zber odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov je povinný …

čl. I § 60 Základné ustanovenia §
K odsekom 1 a 2 Vymedzuje sa predmet úpravy tohto oddielu.

čl. I odseku 3
Znenie odseku 3 vychádza z článku 3 odsek 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/53/ES z 18. septembra 2000 o vozidlách po dobe životnosti (ďalej len „smernica o vozidlách“).

čl. I odseku 4
V zmysle čl. 3 ods. 4 smernice o vozidlách sa odsekom 4 stanovilo, že na špeciálne jednoúčelové vozidlá sa nevzťahuje povinnosť spracovateľa starých vozidiel zabezpečiť dodržanie ustanovených termínov a limitov na opätovné použitie častí starých vozidiel a zhodnocovanie odpadov zo spracovania starých vozidiel vrátane recyklácie starých vozidiel. V odsekoch 5 až 19 sa prevzali definície z § 49 doteraz platného zákona o odpadoch a zároveň časť z týchto definícií vychádza z článku 2 smernice o vozidlách, a to pojmy v odseku 5 (vozidlo), odseku 6 (staré vozidlo), odseku 9 (výrobca vozidiel), odseku 11 (prevencia) a odsekoch 14 až 19 (spracovanie starých vozidiel, recyklácia starých vozidiel, opätovné použitie, separačné zariadenie - dezintegrátor, hospodárski operátori a informácie o rozobratí).

čl. I odseku 5
Pojem vozidlo zostáva vymedzený vo väzbe na pojem „motorové vozidlo“, v zmysle § 2 ods. 2 písm. l) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pozmenená je definícia starého vozidla v nadväznosti na čl. 2 ods. 2 smernice o vozidlách.

čl. I odseku 6
V zmysle čl. 2 ods. 2 smernice o vozidlách po dobe životnosti sa odsekom 6 stanovilo, že staré vozidlo je vozidlo, ktoré sa stalo odpadom.

čl. I odseku 7
Definícia pojmu kompletné staré vozidlo do doteraz platného zákona o odpadoch bola doplnená s cieľom vymedziť, v akom stave ho má držiteľ odovzdať. Dochádza však k sprísneniu tejto definície a oproti doteraz platnej definícii sa navyše vyžaduje, aby staré vozidlo obsahovalo aj batériu alebo akumulátor a katalyzátor, ak boli súčasťou vozidla pri jeho uvedení na trh.

čl. I odseku 8
Osobou, ktorá bude zodpovedná za nakladanie so starým vozidlom, bude naďalej držiteľ vozidla. Ide o určité nadviazanie všeobecného pojmu „držiteľ odpadu“ podľa návrhu tohto zákona a pojmu „držiteľ vozidla“ podľa zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

čl. I odseku 9
V zmysle čl. 2 ods. 3 smernice o vozidlách po dobe životnosti sa odsekom 9 doplnila definícia výrobcu vozidiel.

čl. I odseku 10
Dopĺňa sa pojem uvedenie vozidla na trh Slovenskej republiky. K odsekom 11 až 16 Preberajú sa definície z doteraz platného zákona o odpadoch, a to pojem prevencia, zber, spracovateľ, spracovanie, opätovné použitie a recyklácia starých vozidiel.

čl. I odseku 17
Pojem separačné zariadenie sa s malou úpravou preberá z doteraz platného zákona o odpadoch. K odsekom 18 a 19 V súlade so smernicou sa doplnili nové definície, a to v zmysle článku 2 bod 10 definícia hospodárskych operátorov vo vzťahu k vozidlám a starým vozidlám a v zmysle čl. 2 bod 13 pojem informácie o rozobratí starého vozidla.

čl. I odseku 20
Definícia pojmu určené parkovisko vychádza z doteraz platného zákona o odpadoch, v ktorom bol tento pojem vymedzený len formou legislatívnej skratky v § 51 ods. 4.

čl. I § 61 Povinnosti výrobcu vozidiel §
Pri určovaní povinností výrobcu vozidiel sa čiastočne vychádzalo z § 50 doteraz platného zákona o odpadoch. Východiskom pri konštrukcii preventívnych opatrení výrobcu vozidiel bola smernica o vozidlách po dobe životnosti.

čl. I odseku 1
Povinnosti v odseku 1 môžeme rozdeliť do dvoch skupín. Prvú skupinu tvoria povinnosti, v ktorých sú premietnuté požiadavky vyplývajúce z článku 4 odsek 1 smernice o starých vozidlách, aby členské štáty povzbudzovali výrobcov vozidiel, výrobcov materiálov používaných vo vozidlách, výrobcov častí vozidiel a výrobcov vybavenia používaného vo vozidlách v obmedzení používania nebezpečných látok vo vozidlách, a to aj ich znížením v budúcich návrhoch, používali v rastúcom množstve recyklovaný materiál a používali ustanovené kódovanie a informačné povinnosti vyplývajúce z článku 9 odsek 2 smernice o vozidlách. Druhú skupinu tvoria informačné povinnosti vzhľadom k potenciálnym kupujúcim, spracovateľom starých vozidiel a konečným používateľom vozidiel., cez ktoré je premietnutá rozšírená zodpovednosť výrobcov vozidiel. K úpravám došlo tým spôsobom, že sa určila priama zodpovednosť výrobcu vozidiel k osobám oprávneným na zber starých vozidiel, k spracovateľovom starých vozidiel, k potenciálnym kupujúcim vozidiel. K odsekom 2 až 6 Odseky ustanovujú podmienky vystavovania potvrdení o prevzatí zodpovednosti za nakladanie s odpadom pochádzajúcim z vozidla jednotlivo, ktoré je jednotlivo …

čl. I odseku 7
Odsek 7 konštatuje, že informačná povinnosť, vyplývajúca z odseku 1 písm. l) až n) sa nedotýka ochrany údajov podľa zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Odsek 8 stanovuje výrobcovi vozidiel zodpovednosť za staré vozidlo, ktoré výrobca vyrobil a ktoré bolo v evidencii vozidiel na území Slovenskej republiky pred účinnosťou navrhovaného zákona.

čl. I § 62 Povinnosti a práva ďalších subjektov §
Cieľom tohto ustanovenia je rozšíriť informačné povinnosti aj pre ďalšie subjekty v oblasti nakladania so starými vozidlami, keďže v článku 9 odseku 2 smernice o vozidlách je uvedené, že informačná povinnosť sa týka hospodárskych operátorov, t. j. nie len výrobcov vozidiel. Čiastočne tento paragraf vychádza z § 50 odsek 5 doteraz platného zákona. K odsekom 1 a 2 Odsekom 1 a odsekom 2 sa informačné povinnosti výrobcu vozidiel primerane rozširujú aj na výrobcu častí vozidiel, výrobcu materiálov v nich používaných a výrobcu vybavenia v nich používaného o informačné povinnosti, aj vo vzťahu k spracovateľovi starých vozidiel. Odsek 3 ukladá osobe, ktorá žiada o schválenie jednotlivo vyrobeného vozidla a osoba, ktorá žiada o schválenie jednotlivo dovezeného vozidla povinnosť zabezpečiť vystavenie potvrdenia o prevzatí zodpovednosti za nakladanie s odpadom pochádzajúcim z vozidla, ktoré je jednotlivo dovezeným vozidlom pre toto vozidlo.

čl. I odseku 4
Odsek 4 ustanovuje povinnosť výrobcov častí vozidiel, výrobcov materiálov v nich používaných, výrobcov vybavenia v nich používaného, ako aj prevádzkovateľom zariadenia na zhodnocovanie odpadov alebo zariadenia na zneškodňovanie odpadov pochádzajúcich zo spracovania starých vozidiel, poskytnúť na požiadanie potrebnú súčinnosť výrobcovi vozidiel pri plnení jeho povinností.

čl. I odseku 5
Odsek 4 konštatuje, že informačná povinnosť, vyplývajúca z odseku 1, 2 a 4 sa nedotýka ochrany údajov podľa zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

čl. I odseku 6
V tomto prípade je cieľom podchytiť prípady nelegálneho rozoberania a následného predaja vozidla na náhradné diely a súčiastky. Odsekom 6 sa zakazuje rozoberanie starých vozidiel fyzickou osobou - nepodnikateľom; uvedený zákaz sa nevzťahuje na spracovateľa starých vozidiel a na výmenu náhradných dielov.

čl. I § 63 Povinnosti držiteľa starého vozidla §

čl. I odseku 1
Odsekom 1 sa len z časti preberá § 51 ods. 1 z doteraz platného zákona o odpadoch, v ktorom sú zakotvené základné povinnosti držiteľa starého vozidla. Držiteľ starého vozidla je naďalej povinný bezodkladne zabezpečiť odovzdanie starého vozidla osobe oprávnenej na zber starých vozidiel alebo spracovateľovi starých vozidiel, no zrušila sa povinnosť odovzdať kompletné staré vozidlo osobe vykonávajúcej zber starých vozidiel alebo spracovateľovi starých vozidiel. Držiteľ starého vozidla je povinný každé staré vozidlo (kompletné či nekompletné) odovzdať uvedeným osobám. V prípade, že staré vozidlo nebude kompletné, jeho prevzatie nemusí byť bezplatné.

čl. I odseku 2
Odsek 2 ustanovuje, že vyradenie starého vozidla z evidencie vozidiel sa uskutočňuje postupom podľa § 120 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov.

čl. I § 64 Zber starých vozidiel §
K odsekom 1 a 2 Preberajú sa ustanovenia z § 52a doteraz platného zákona o odpadoch s malými zmenami. V súlade s čl. 5 bod 3 smernice o vozidlách po dobe životnosti sa umožňuje, aby zber starých vozidiel mohla za ustanovených podmienok vykonávať aj iná osoba, napr. výrobca vozidiel, dovozca vozidiel alebo predajca vozidiel, prípadne osoba, ktorá vykonáva len zber starých vozidiel. Túto činnosť možno vykonávať len na základe súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. d), uzavretej zmluvy so spracovateľom starých vozidiel a po splnení ďalších ustanovených podmienok, pričom nie je nutné získať aj autorizáciu, nakoľko nejde o spracovanie starých vozidiel. Ten kto vykonáva zber starých vozidiel, môže tieto vozidlá len zberať a nie je oprávnený z nich vyberať súčiastky alebo inak zasahovať do vozidla. Nové sú povinnosti, ktoré ustanovujú povinnosť prevziať každé staré vozidlo od jeho držiteľa; ak ide o kompletné staré vozidlo, tak bez požadovania poplatku alebo inej služby, prevziať od držiteľa starého vozidla tabuľku s evidenčným …

čl. I § 65 Povinnosti spracovateľa starých vozidiel §

čl. I odseku 1
Preberá sa § 52 doteraz platného zákona o odpadoch, v ktorom sa stanovujú základné povinnosti spracovateľov starých vozidiel s nasledovnými zmenami. Spracovateľovi sa ustanovuje povinnosť prevziať vo svojej prevádzke na spracovanie každé staré vozidlo od jeho držiteľa; ak ide o kompletné staré vozidlo, tak bez požadovania poplatku alebo inej služby, na požiadanie poskytnúť potrebnú súčinnosť výrobcovi vozidiel pri plnení jeho povinností. Pridala sa povinnosť mať uzatvorenú zmluvu s výrobcom vozidiel alebo príslušnou organizáciou zodpovednosti výrobcov, odovzdať odobrané použité automobilové batérie a akumulátory spracovateľovi použitých batérií a akumulátorov a odobrané použité prevádzkové kvapaliny osobe oprávnenej na nakladanie s nimi, možnosť preniesť niektoré povinnosti zmluvne na osoby, vykonávajúce zber starých vozidiel a povinnosť pri evidenčných úkonoch vykonávať previerku osôb, dokladov a vozidiel vo verejne prístupných pátracích informačných systémoch ministerstva vnútra. Pridala sa aj povinnosť viesť evidenciu častí a súčiastok, ktoré sa použijú na opätovné použitie, ohlasovať koordinačnému centru pre batérie a akumulátory množstvo odobratých použitých batérií a akumulátorov, ich členenie na typy …

čl. I odseku 2
Odsek 2 konštatuje, že povinnosti, vyplývajúce z odseku 1 sa nedotýka ochrany údajov podľa zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

čl. I § 66 Určené parkovisko §
Odsekmi 1, 2 a 3 sa ustanovujú podmienky určenia, zriadenia a prevádzkovania určeného parkoviska. Doplnila sa povinnosť pri evidenčných úkonoch vykonávať previerku vozidiel vo verejne prístupných pátracích informačných systémoch ministerstva vnútra. Odsek 4 ustanovuje subjekty, od ktorých je prevádzkovateľ určeného parkoviska oprávnený požadovať úhradu ekonomicky oprávnených nákladov súvisiacich s dopravou vozidla a jeho umiestnením na určenom parkovisku. Odsek 5 subjekty, ktoré sú povinné zabezpečiť prevzatie vozidla z určeného parkoviska a jeho spracovanie.

čl. I § 67 Umiestnenie vozidla na určené parkovisko a súvisiace povinnosti držit §
Ustanovenie § 67 je možné považovať za nové i keď jeho obsah čiastočne vychádza z ustanovení § 51 a § 53 doteraz platného zákona o odpadoch.

čl. I odseku 1
Odsek 1 sa vzťahuje na každého držiteľa vozidla a ide o základnú prevenčnú povinnosť.

čl. I odseku 2 až 9
V odseku 2 až 7 je upravený postup v prípade, ak si držiteľ vozidla nesplnil povinnosť vyplývajúcu z odseku 1 a vozidlo poškodzuje životné prostredie. Ak je držiteľ vozidla síce známy, ale správa sa omisívne, t. j. vozidlo v stanovenej lehote neodstráni, resp. nejaví oň dostatočný záujem ani potom, čo mu bolo oznámené jeho umiestnenie na určenom parkovisku. I keď uvedené omisívne konanie by mohlo napĺňať subjektívnu stránku všeobecnej definície pojmu odpad, aby sa však predišlo zbytočným tvrdostiam zákona voči držiteľovi vozidla a na druhej strane v záujme zníženia nákladov na uloženie vozidla na osobitne určenom parkovisku vrátane jeho možného znehodnotenia plynutím času sa zavádza možnosť nečakať až na uplynutie lehoty 1 roka, kedy by vozidlo podľa § 135 Občianskeho zákonníka automaticky pripadalo do vlastníctva štátu, pretože sa považuje za opustenú vec, ale v osobitnom správnom konaní rozhodnúť, že vozidlo pripadá štátu alebo, ak vlastníctvo k vozidlu nenadobúda štát, tak že vozidlo je starým vozidlom. Zároveň sa ponechala možnosť uplatnenia …

čl. I § 68 Rozhodnutie o neexistencii vozidla §
Ustanovenie upravuje režim vyradenia vozidla, ktoré neexistuje, z evidencie vozidiel. Ustanovenie nadväzuje na doteraz platný stav s tým rozdielom, že na vydanie potvrdenia o neexistencii vozidla sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní a podrobnosti upraví vykonávací predpis. Šiesty oddiel Pneumatiky a odpadové pneumatiky Cieľom tejto časti návrhu zákona je zabezpečiť nakladanie s pneumatikami a s odpadovými pneumatík, t. j. s pneumatikami, ktoré sa stali odpadom podľa § 3 ods. 1 rámcovej smernice. V tejto komodite sa nad rámec legislatívy Európskej únie zavádza princíp rozšírenej zodpovednosti výrobcov na základe konzultácií so združením výrobcov pneumatík. Zavedenie princípu rozšírenej zodpovednosti pre odpadové pneumatiky však nie je v rozpore s cieľmi rámcovej smernice a s cieľmi odpadového hospodárstva Slovenskej republiky definovanými v strategických dokumentoch, a to Plán predchádzania vzniku odpadov a Program odpadového hospodárstva na roky 2011 – 2015.

čl. I § 69 Základné ustanovenia §
K odsekom 1 až 11 V základných ustanoveniach sú definované pojmy, ktoré sa v doterajšej legislatíve odpadového hospodárstva Slovenskej republiky nepoužívali. V odsekoch 1 a 2 je vymedzená pôsobnosť tohto oddielu zákona. V odsekoch 3 až 5 sú definované pojmy pneumatika, protektorovaná pneumatika a odpadová pneumatika. V odsekoch 6 až 11 sú definície výrobcu pneumatík, uvedenia pneumatiky na trh, spätného zberu pneumatík, distribútora pneumatík, trhového podielu výrobcu pneumatík pre príslušný kalendárny rok. Tieto definície sú obdobné definíciám pri iných komoditách odpadov. Definícia pojmu „distribútor pneumatík“ je širšia oproti bežnému chápaniu tohto pojmu, a to v tom, že za distribútora pneumatík sa považuje aj ten, kto vykonáva výmenu pneumatík bez ich predaja, t. j. aj tá osoba, ktorá pneumatiky nepredáva, ale ich iba vymieňa.

čl. I § 70 Povinnosti výrobcu pneumatík §
V tomto paragrafe je cez ustanovené povinnosti premietnutá rozšírená zodpovednosť výrobcu pneumatík, prostredníctvom ktorých zabezpečuje zber odpadových pneumatík od používateľov, prevzatie všetkých odpadových pneumatík od distribútorov zozbieraných v systéme spätného zberu odpadových pneumatík, odovzdanie zozbieraných odpadových pneumatík do zariadenia na ich zhodnocovanie alebo do zariadenia na ich zneškodnenie a povinnosť dodržania podielu materiálovo a energeticky zhodnotených odpadových pneumatík z celkového množstva zozbieraných odpadových pneumatík uvedeného v programe Slovenskej republiky.

čl. I § 71 Povinnosti distribútora pneumatík §

čl. I odseku 1
Obdobne ako pri povinnostiach distribútorov iných vyhradených výrobkov, na ktoré sa uplatňuje rozšírená zodpovednosť výrobcov, sú tieto povinnosti definované aj pre distribútorov pneumatík. Základnou povinnosťou distribútora pneumatík vo vzťahu k odpadovým pneumatikám je povinnosť zabezpečiť spätný zber o odpadových pneumatík na svojich predajných miestach [písmeno a)]. Podľa písmena b) je distribútor povinný o možnosti odovzdania odpadových pneumatík vo svojej prevádzke informovať konečných užívateľov na svojom webovom sídle a viditeľnom a dostupnom mieste. Podľa písmena c) má distribútor povinnosť zabezpečiť spätný zber odpadových pneumatík najmenej na jednom mieste v každom okrese, ak distribuuje pneumatiky konečnému používateľovi výlučne v rámci zásielkového obchodu vrátane elektronického predaja. V prípade, že skladové kapacity pre odpadové pneumatiky zozbierané formou spätného zberu sú naplnené a distribútor nemôže z tohto dôvodu momentálne prevziať ďalšie odpadové pneumatiky od konečného užívateľa, je povinný podľa písmena d) sa dohodnúť s konečným užívateľom na náhradnom termíne spätného zberu. Podľa písmena e) distribútor, ktorý distribuuje pneumatiky je povinný odovzdať vyzbierané odpadové pneumatiky preberané …

čl. I odseku 2
Na distribútora, ktorý poskytuje konečnému užívateľovi pneumatiky výrobcu, ktorý nie je zapísaný v Registri výrobcov príslušnej komodity prechádzajú podľa odseku 2 povinnosti výrobcu pneumatík.

čl. I odseku 3
Podľa odseku 3 výkon spätného zberu odpadových pneumatík nepodlieha udeleniu súhlasu podľa § 97 ani povinnosti registrácie podľa § 98.

čl. I § 72 Povinnosti iných osôb §
Podľa tohto paragrafu má konečný užívateľ povinnosť odovzdať pneumatiku, ktorá sa stala odpadovou pneumatikou, distribútorovi pneumatík okrem odpadových pneumatík umiestnených na kolesách starého vozidla odovzdávaného osobe oprávnenej na zber starých vozidiel. Siedmy oddiel Neobalové výrobky a odpad z nich § 73 Základné ustanovenia K odsekom 1 až 2 Vymedzenie pôsobnosti ôsmeho oddielu. Tento oddiel zákona upravuje iba nakladanie s odpadom z neobalových výrobkov, ktorý je komunálnym odpadom, nevzťahuje sa na neobalové výrobky, z ktorých nebude komunálny odpad.

čl. I odseku 3
Zadefinovanie pojmu „neobalový výrobok“. V písmenách a) až c) je vymenovaný taxatívny výpočet neobalových výrobkov. Vychádzalo sa z okruhu výrobkov, za ktoré sa platí príspevok do Recyklačného fondu. Tento okruh bol zúžený len na komodity, z ktorých odpady môžu tvoriť bežne separované zložky komunálneho odpadu (papier, plasty, sklo, viacvrstvové kombinované materiály) a nie sú odpadmi z obalov. K odsekom 4 až 6 Ustanovujú sa základné definície potrebné pre vymedzenie nositeľa povinností (výrobca neobalových výrobkov) a základnej charakteristiky jeho činnosti, z ktorej mu vzniknú povinnosti podľa tohto oddielu zákona.

čl. I odseku 7
Účelom definície zberového podielu je vymedzenie spôsobu určenia miery zodpovednosti za tie odpady z neobalových výrobkov, ktoré sa vyseparujú v rámci triedeného zberu komunálnych odpadov. Výrobca neobalových výrobkov bude povinný sa podieľať na nákladoch za nakladanie s odpadmi z neobalových výrobkov nachádzajúcich sa v komunálnom odpade len do výšky zberového podielu, ktorý mu prináleží vzhľadom na rozsah jeho obchodnej činnosti v predchádzajúcom kalendárnom roku.

čl. I odseku 8
Dopĺňa sa definícia materiálového toku odpadov z neobalových výrobkov, ktorá je analógiou definície materiálového toku odpadov z obalov. Rovnako, ako pri obaloch sa v súlade s aplikačnou praxou akceptuje aj činnosti s odpadmi uskutočnené na území iného štátu, ktorých výsledok je obdobný, ako výsledok, ktorý by bol dosiahnutý uskutočnením zhodnotenia na území Slovenskej republiky. Vzhľadom na odlišnosti v právnych systémoch rôznych štátov zákon prináša voľnejšiu právnu úpravu v tom, že výsledok zhodnotenia môže byť dosiahnutý aj v zariadení, ktoré nemusí mať status zariadenia na zhodnocovanie odpadov (napr. vo výrobnom zariadení, ktoré odpad využíva iba ako vstupnú surovinu), no jeho spracovateľský proces musí zabezpečiť ďalšie využitie odpadu. K odsekom 9 a 10 V odseku 9 sa ustanovuje ďalšia základná definícia – distribútor neobalových výrobkov – a to najmä na účel odseku 10. V odseku 10 sa obdobne ako pri obaloch ukladá povinnosť osobe, ktorá distribuuje neobalové výrobky od ich výrobcu nezapísaného do Registra výrobcov, zabezpečiť za neho plnenie povinností výrobcu neobalových …

čl. I odseku 12
Ustanovuje sa definícia viacvrstvového kombinovaného materiálu, pričom sa vychádza zo zaužívanej definície súčasného zákona o odpadoch.

čl. I § 74 Povinnosti výrobcu neobalových výrobkov §

čl. I odseku 1
Odsek 1 ustanovuje základnú povinnosť pre výrobcu neobalových výrobkov nad rámec všeobecných povinností, ktoré musí plniť už na základe § 27 ods. 4. Ide o povinnosť, ktorej podstatou je zavedenie nového princípu, v rámci ktorého výrobcovia neobalových výrobkov budú musieť uhradiť všetky náklady za činnosti nakladania s oddelene zbieranými zložkami komunálnych odpadov. Pre určenie konkrétnej miery účasti na týchto nákladoch sa použije vypočítaný zberový podiel konkrétneho výrobcu neobalových výrobkov.

čl. I odseku 2
Zákon rovnako, ako pri obaloch kladie dôraz na oblasť zabezpečenia financovania triedeného zberu komunálnych odpadov – separovane zbieranej obalovej zložky. Podstatou je zákonná fikcia, že odpad z neobalového výrobku sa po jeho spotrebe stane súčasťou komunálnych odpadov a teda výrobca neobalového výrobku sa bude musieť podieľať na nákladoch na triedený zber . Ak sa výrobca neobalového výrobku bude chcieť vyviniť z účasti na týchto nákladoch, bude musieť preukázať, že jeho výrobky sa po spotrebe nestali komunálnym odpadom. Na uvedené účely si bude výrobca neobalových výrobkov musieť viesť hodnovernú internú evidenciu.

čl. I odseku 3
Odsek 3 predstavuje špecifikum oproti všeobecnej zásade ustanovenej v § 27 ods. 6. Výrobca neobalových výrobkov sa bude musieť zapojiť iba do niektorého z kolektívnych systémov – zabezpečovaných organizáciami zodpovednosti výrobcov pre obaly.

čl. I § 75 Zber a zhodnocovanie odpadov z neobalových výrobkov §
Ustanovenia týkajúce sa zberu a zhodnocovania odpadov z neobalových výrobkov sú analogické s povinnosťami ako pri zbere a zhodnocovaní odpadov z obalov, s tým rozdielom že v tomto prípade nie sú osobitne stanovené ciele zhodnocovania pre tento odpad, napriek tomu je potrebné mať na pamäti hierarchiu odpadového hospodárstva a ciele vyplývajúce z článku 11 odsek 2 rámcovej smernice, ktoré sú premietnuté aj v prílohe č. 4 tohto zákona.

čl. I odseku 1
Ide o základnú povinnosť každého, kto v rámci svojej činnosti zabezpečuje zber odpadov z neobalových výrobkov (napr. prevádzkovatelia zariadení na zber odpadov), informovať neurčený okruh spotrebiteľov o spôsobe zabezpečenia zberu týchto odpadov.

čl. I odseku 2
Odsek 2 ustanovuje základný princíp spočívajúci vo výlučnej kompetencii vykazovania miesta pôvodu odpadov z obalov a ich množstva v podstate len tým subjektov, u ktorých sa predpokladá, že v celom materiálovom toku odpadov z neobalových výrobkov ako prví dokážu garantovať požadovanú presnosť v evidencii odpadov.

čl. I odseku 3
Cieľom tohto ustanovenia je prispieť k sprehľadneniu pôvodu odpadu v rámci preukazovania povinnosti splnenia zberového podielu prostredníctvom dokladov o materiálovom toku odpadov z neobalových výrobkov. Odsek zároveň ustanovuje aj záväzný časový rámec pre započítanie vykázaných množstiev zozbieraných odpadov z neobalových výrobkov, pričom rozhodujúci je ten kalendárny rok, v ktorom sa uskutoční ich zhodnotenie alebo recyklácia.

čl. I odseku 4
Ustanovenie je opatrením na zabezpečenie rovnakého prístupu odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov pri vykazovaní zhodnotenia resp. recyklácie v zariadení na zhodnocovanie odpadov. Piata časť Osobitné prúdy odpadov V doteraz platnom zákone bola v § 42 čiastočne prevzatá smernica Rady 75/439/EHS o zneškodňovaní odpadových olejov v znení neskorších predpisov, ktorá bola zrušená rámcovou smernicou. Základný rámec nakladania s odpadovými olejmi teda v súčasnosti vyplýva z článku 21 rámcovej smernice.

čl. I § 76 Nakladanie s odpadovými olejmi §

čl. I odseku 1
V odseku 1 sa nachádza definícia odpadových olejov, ktorá je prebratá z článku 3 bod 3 rámcovej smernice.

čl. I odseku 2
Pojem regenerácia odpadových olejov sa preberá z článku 3 bod 18 rámcovej smernice.

čl. I odseku 3
V odseku 3 sa nachádza definícia spracovateľa odpadových olejov. Zhodnocovať alebo zneškodňovať odpadové oleje môže len podnikateľ, ktorému bola udelená autorizácia na zhodnocovanie alebo zneškodňovanie odpadových olejov. K odsekom 4, 5 a 6 Odsekmi sa preberá článok 21 rámcovej smernice. Cieľom tohto ustanovenia je zamedziť zmiešavaniu odpadových olejov, ktoré by mohlo negatívne ovplyvniť možnosti ich zhodnotenia, spaľovaniu odpadových olejov v zariadeniach, ktoré na to nie sú určené a súčasne sa sleduje sa ochrana životného prostredia pri manipulácii s odpadovými olejmi. K odsekom 7 a 8 Odsekmi sa preberá článok 21 odsek 3 rámcovej smernice. Cieľom tohto ustanovenia je ustanoviť držiteľovi odpadových olejov povinnosť prednostne zabezpečiť ich zhodnotenie regeneráciou, ak to technické, ekonomické a organizačné podmienky dovoľujú. Ak nie je možná ich regenerácia, držiteľ odpadových olejov je povinný zabezpečiť ich energetické zhodnotenie. Ak nie je možné ich zhodnotenie, držiteľ odpadových olejov je povinný zabezpečiť ich zneškodnenie a to prostredníctvom spracovateľa odpadových olejov.

čl. I odseku 9
Ustanovenie definuje povinnosti pôvodcu odpadových olejov pri nakladaní s odpadovým olejov. Definuje miesto odovzdania odpadového oleja a oprávnenú osobu, ktorej ma pôvodca povinnosť odpadový olej odovzdať.

čl. I odseku 10
Odsek 10 definuje podmienky odovzdania odpadové oleje za účelom ich zhodnotenia do iného členského štátu Európskej únie alebo z iného ako členského štátu Európskej únie.

čl. I § 77 Nakladanie so stavebnými odpadmi a odpadmi z demolácií §

čl. I odseku 1
Ponecháva sa právna úprava vo vzťahu k definícii stavebných odpadov a odpadov z demolácií. Stavebnými odpadmi sú v zmysle tohto ustanovenia stavebné odpady a odpady z demolácií, ktoré vznikajú v dôsledku uskutočňovania stavebných prác, zabezpečovacích prác, ako aj prác vykonávaných pri údržbe stavieb, pri úprave stavieb alebo odstraňovaní stavieb.

čl. I odseku 2
Ustanovuje sa, ktorá osoba sa považuje za pôvodcu odpadu pri servisných, čistiacich alebo udržiavacích prácach, stavebných prácach a demolačných prácach, pričom sa rozlišuje či výkon práce sa vykonáva pre fyzickú osobu alebo fyzickú osobu – podnikateľa, resp. právnickú osobu. Súčasná právna úprava jednoznačne upravovala pôvodcu odpadov len pre stavebné odpady z výstavby, údržby, rekonštrukcie a demolácie komunikácií. Na základe požiadaviek z praxe vznikla potreba určiť jednoznačne pôvodcu odpadov za celú oblasť stavebných a demolačných odpadov, pričom pôvodcom odpadov bude ten, pre koho sa tieto práce v konečnom štádiu vykonávajú.

čl. I odseku 3
Povinnosť v tomto odseku zodpovedá bežnej praxi vo viacerých európskych krajinách a smeruje k špecifickej forme materiálového zhodnotenia stavebného odpadu vznikajúce pri výstavbe, rekonštrukcii alebo údržbe komunikácií.

čl. I odseku 4
Upravuje sa definícia zodpovednosti za odpady vznikajúce v dôsledku uskutočňovania výstavby, údržby, rekonštrukcie a demolácie komunikácií, ktorá sa vzťahuje na osobu, ktorej bolo vydané stavebné povolenie na výstavbu, údržbu, rekonštrukciu alebo demoláciu komunikácií.

čl. I § 78 Nakladanie s odpadmi z výroby oxidu titaničitého §
K odsekom 1 a 2 Vymedzuje sa pojem zneškodňovanie odpadu z výroby TiO2 a znečisťovanie životného prostredia.

čl. I odseku 3
Tento odsek preberá čl. 67 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia), ktorá hovorí o zákaze zneškodniť vymedzené odpady s obsahom TiO2 vypustením a vhodením do vodného prostredia.

čl. I odseku 4
Ustanovuje povinnosť zneškodňovateľa odpadu z výroby TiO2 v súlade s osobitnými predpismi ohľadom ochrany ľudského zdravia ako aj povinnosť periodicky monitorovať tento odpad.

čl. I odseku 5
Vymedzuje povinnosti prevádzkovateľa zariadenia na výrobu TiO2 a to vo vzťahu k ochrane ľudského zdravia, k emisiám do ovzdušia a vody v súlade s osobitnými predpismi. Zároveň zdôrazňuje povinnosť zabezpečiť pri výrobe TiO2 najlepšie dostupné technológie a používať pri výrobe materiály, ktoré sú najmenej škodlivé pre životné prostredie.

čl. I odseku 6
Vymedzuje povinnosť orgánu štátnej správy monitorovať zneškodňovanie odpadu z výroby TiO2 a to podľa položiek D15, D1, D3 uvedených v prílohe č. 3 zákona. Odseky 4 až 6 majú svoj základ v smernici Rady z 20. februára 1978 o odpadoch z priemyselnej výroby a spracovania oxidu titaničitého.

čl. I § 79 Nakladanie s polychlórovanými bifenylmi §

čl. I § 79 Nakladanie s polychlórovanými bifenylmi §
K odsekom 1 až 7 Preberajú sa definície pojmov „polychlórované bifenyly“, „zariadenie obsahujúce polychlórované bifenyly“, „použité polychlórované bifenyly“, „držiteľ polychlórovaných bifenylov“, „dekontaminácia“ a „zneškodnenie“ ustanovených v článku 2 smernice o PCB.

čl. I odseku 8
V súlade s článkom 4 smernice o PCB sa ustanovujú povinnosti pre držiteľa zariadenia obsahujúceho polychlórované bifenyly v objeme väčšom ako 5 dm3.

čl. I odseku 9
Ustanovuje sa hranica objemu 5 dm3 pre kondenzátory kombinovaného prístroja, ktoré majú jednotlivo objem kvapaliny menší ako 5 dm3. V prípade týchto silových kondenzátorov tvorí hranicu objemu 5 dm3 súčet oddelených objemov kombinovaného prístroja. Držitelia takýchto zariadení majú povinnosti držiteľa zariadenia obsahujúceho polychlórované bifenyly v objeme väčšom ako 5 dm3.

čl. I odseku 10
Ustanovujú sa v súlade s bodom 2 článku 4 smernice o PCB povinnosti pre držiteľa zariadenia obsahujúceho polychlórované bifenyly s koncentráciou polychlórovaných bifenylov od 0,005 do 0,05 hmotnostného percenta. K odsekom 11 a 12 Ustanovujú sa povinnosti ministerstvu. K odsekom 13 a 14 Ustanovuje sa povinnosť držiteľa zariadenia obsahujúceho polychlórované bifenyly v objeme väčšom ako 5 dm3, ktorý nezabezpečil jeho dekontamináciu alebo zneškodnenie do 31. decembra 2010, urobiť tak bezodkladne, a to iba v zariadeniach, ktoré majú na túto činnosť vydaný súhlas. K odsekom 15 až 18 a 20 Ustanovujú sa povinnosti pri nakladaní s polychlórovanými bifenylmi, použitými polychlórovanými bifenylmi a zariadeniami obsahujúcimi polychlórované bifenyly. K odsekom 19, 21 a 22 Ustanovuje sa režim údržby a dekontaminácie transformátorov s obsahom polychlórovaných bifenylov.

čl. I odseku 23
Držiteľovi polychlórovaných bifenylov sa ustanovuje povinnosť, ktorá zabezpečuje Slovenskej republike naplnenie bodu 7 článku 4 smernice o PCB.

čl. I odseku 24
Preberajú sa zákazy ustanovené v článkoch 5 a 7 smernice o PCB. Šiesta časť Komunálny odpad

čl. I § 80 Základné ustanovenie §

čl. I odseku 1
Definícia komunálneho odpadu oproti doteraz platnému zneniu je čiastočne upravená a to tým, že z definície komunálneho odpadu je vyňatý odpad zo zelene z pozemkov právnických osôb a občianskych združení čo znamená, že za nakladanie s uvedeným odpadom už nie je zodpovedná obec ale konkrétna právnická osoba alebo občianske združenie. Obec je zodpovedná za odpad zo zelene od fyzických osôb a za odpad, ktorý jej vznikne pri údržbe zelene z verejných priestranstiev, ktoré sú majetkom obce alebo v správe obce vrátene parkov a cintorínov. Komunálnym odpadom je aj odpad, ktorý vznikne pri čistení verejných komunikácií a priestranstiev, ktoré sú majetkom obce alebo v správe obce, pričom do tohto odpadu sa zahŕňa len odpad, ktorý sa na uvedených miestach nachádza, nie odpad, ktorý vzniká z činnosti čistenia, (napr. handry).

čl. I odseku 2
Pojem zložka komunálneho odpadu je zadefinovaný vo väzbe na triedený zber. Druh odpadu je ustanovený v Katalógu odpadov. Samostatnými zložkami - druhmi komunálneho odpadu sú napr. sklo, papier, plasty, kovy, šatstvo, jedlé oleje a tuky. Druhá veta ustanovuje základné pravidlo pre triedený zber zložiek komunálneho odpadu. Zmyslom triedeného zberu odpadu je zabezpečiť zhodnotenie vytriedených zložiek komunálneho odpadu, preto je veľmi dôležitá úroveň čistoty vytriedenej zložky. Pri zbere odpadov z obalov je preto osobitné ustanovenie v § 59 ods. 5 písm. b), ktoré oprávňuje organizáciu zodpovednosti výrobcov, ktorá má zmluvu s danou obcou, aby uskutočňovala priebežnú kontrolu skutočného zloženia odpadu v triedenom zbere.

čl. I odseku 3
Definícia triedený zber sa preberá z článku 3 ods. 11 rámcovej smernice. Rámcová smernica používa spojenie „tok odpadu“ a „typ odpadu“. Keďže v slovenskej legislatíve odpadového hospodárstva sa používa pojem „prúd odpadu“, ktoré je už v praxi zaužívané a nevyvoláva nejasnosti a pojem „typ odpadu“ je skupina odpadov, ktoré majú spoločné určité všeobecné vlastnosti (jedným typom odpadu je papier, ďalším plasty, sklo a pod.,) javí sa vhodnejšie použiť v definícii triedeného zberu zaužívaný pojem „zložka komunálneho odpadu“.

čl. I odseku 4
Uvedenou definíciou sa len upresňuje čo je zmesový komunálny odpad vo väzbe na plnenie povinnosti obce a na nakladanie s ním. Definícia zmesového komunálneho odpadu doposiaľ v právnej úprave chýbala, pričom sa v praxi tento pojem často používa. Preto bolo potrebné definíciu doplniť. Zmesovým komunálnym odpadom sa označuje buď odpad, z ktorého neboli vytriedené zložky komunálneho odpadu, ktoré je obec povinná triediť alebo sa týmto pojmom označuje zvyšok komunálneho odpadu, ktorý zostáva po vytriedení zložiek. Tento pojem je dôležitý najmä z dôvodu, že za zmesový komunálny odpad zodpovedá obec, nie výrobcovia v rámci rozšírenej zodpovednosti výrobcov.

čl. I odseku 5
Drobný stavebný odpad bol doposiaľ vymedzený len ako legislatívna skratka, čo je nepostačujúce. Spresňujú sa kritériá vymedzenia tohto odpadu tak, že sa vypúšťa nejasná a nekontrolovateľná podmienka množstva na osobu a rok a zároveň sa ustanovuje, že ide o odpad z činnosti, ktorú vykonávala fyzická osoba priamo alebo niekto túto činnosť vykonával pre fyzickú osobu. Podľa § 81 ods. 20 je obec povinná zaviesť pre drobný stavebný odpad množstvový zber, čomu sa následne prispôsobuje aj spôsob ustanovenia miestneho poplatku uvedený v článku V. K odsekom 6 Pojem zberný dvor nebol doposiaľ právne definovaný, čo viedlo k nejasnostiam v praxi. Preto sa tento pojem do návrhu zákona dopĺňa. Podrobnejšie upravuje činnosť zberného dvora § 82. Prevádzkovanie zberného dvora vyžaduje vydanie súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. d). Zberný dvor môže prevádzkovať buď sama obec, prípadne združenie obcí alebo iný subjekt, ktorý však vždy musí mať zmluvu s príslušnou obcou alebo so združením obcí. Zberný dvor je určený na zber triedene …

čl. I odseku 7
Zavedenie pojmu kalendárový zber je dôležitý pre obce z hľadiska možného spôsobu zberu niektorých zložiek z komunálneho odpadu v obci; napr. je často využívaný pre zber elektroodpadu z domácností alebo veľkoobjemového odpadu. Aj tento pojem je v zákone nový. Bolo potrebné ho doplniť, lebo sa v praxi bežne používa.

čl. I odseku 8
Doterajší pojem množstvového zberu sa spresnil tak, že jeho predmetom je zmesový komunálny odpad. Množstvový zber zmesových komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov je dôležitý pri určovaní pri určovaní výšky a spôsobu platenia miestneho poplatku. Kombináciou množstvového zberu a triedeného zberu sa dáva pôvodcom komunálneho odpadu vhodná motivácia triediť zložky komunálneho odpadu.

čl. I § 81 Nakladanie s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi §

čl. I odseku 1
Zodpovednosť obce za riadenie celého procesu nakladanie s komunálnym odpadom a drobným stavebným odpadom na jej území zostáva v návrhu zákona zachovaná, pričom však navrhovaný spôsob uplatnenia rozšírenej zodpovednosti výrobcov obciam v mnohom plnenie ich povinností uľahčuje.

čl. I odseku 2
Upresňuje čo sú to komunálne odpady vo väzbe na Katalóg odpadov. Komunálny odpad patrí do skupiny 20 pod názvom Komunálny odpad (Domový odpad a podobné odpady z obchodu, priemyslu a inštitúcií) vrátane frakcií zo separovaného (triedeného) zberu). Pozri aj § 16 ods. 2 písm. a). K odsekom 3 až 5 Uvedené ustanovenia určujú kto znáša náklady za aké zberné nádoby. Vo vzťahu k zmesovému odpadu návrh zákona reaguje na požiadavku ZMOSu, aby sa umožnilo obciam uplatniť aj iné spôsoby náhrady za zbernú nádobu, než je zahrnutie do miestneho poplatku, čím sa zabezpečí zodpovednejší vzťah pôvodných pôvodcov k zbernej nádobe. Je teda na obci, aký spôsob financovania týchto zberných nádob si zvolí. Pri odpadoch, na ktoré sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov sú súčasťou tejto zodpovednosti aj náklady na príslušné zberné nádoby. Náklady na tieto zberné nádoby nemožno zahrnúť do miestneho poplatku. Na rozdiel od toho obec môže zahrnúť do miestneho poplatku náklady na zberné nádoby potrebné pre triedený zber odpadov, na …

čl. I odseku 6
Zavedením zodpovednosti výrobcov za vytriedený zber zložiek komunálneho odpadu za vybrané výrobky sa zavádzajú uvedené zákazy, aby sa dosiahla vysoká účinnosť triedeného zberu a jeho ďalšie nakladanie. Zákaz v písmene b) nadväzuje na všeobecný zákaz v § 13 písm. e) bod 7, pričom sa ustanovuje výnimka zo všeobecného zákazu, že zákaz sa nevzťahuje na nezhodnotiteľné odpady po dotriedení. Ustanovenie písmena c) sa vzťahuje najmä na mobilných zberačov prichádzajúcich do obcí s cieľom vyzbierať niektoré lukratívne zložky komunálneho odpadu. Aj takýto zberač musí mať uzavretú zmluvu s obcou v súlade s odsekom 13 a zmluvu s výrobcom resp. OZV v zmysle § 16 ods. 3.

čl. I odseku 7
Obec vo vzťahu ku komunálnemu odpadu je pôvodcom ale aj držiteľom komunálneho odpadu a to vtedy keď odpad prejde od pôvodcov (fyzických a právnických osôb) do faktickej držby obce. Na obec sa vzťahujú všetky povinnosti držiteľa odpadu, pričom tieto povinnosti sú pre obec upravené v tomto osobitnom ustanovení taxatívne. Povinnosti obcí sú formulované spravidla tak, že obec je povinná „zabezpečiť“ ich splnenie, teda nie je povinná ich sama fyzicky vykonávať. Vo vzťahu k triedenému zberu sa povinnosť obcí odlišne ustanovuje v písmene c) – zabezpečiť zavedenie a vykonávanie triedeného zberu pre papier, plasty, kovy a sklo a v písmenách d) a e) – umožniť výrobcom elektrozariadení a prenosných batérií a akumulátorov realizovať triedený zber. Táto odlišnosť je daná rozdielmi v spôsoboch a podmienkach zberu, pričom v prípade podľa písm. c) sa požaduje, aby obec mala na tieto činnosti uzavretú zmluvu s jednou OZV (pozri ďalej ods. 22). V písmene g) sa ustanovuje výnimka z povinnosti zbierať najmenej dvakrát do roka …

čl. I odseku 8
Zákon taxatívne upravuje, čo má obec vo všeobecne záväznom nariadení obce regulovať. Uvedené podrobnosti vyplývajú najmä zo zodpovednosti obce vo vzťahu k nakladaniu ku komunálnemu odpadu, drobnému stavebnému odpadu, vytriedeným zložkám komunálneho odpadu, objemnému odpadu, biologicky rozložiteľnému odpadu, nahlasovaniu čiernych skládok, prevádzkovaniu zberného dvora, zbernej plochy, atď. Pre uplatňovanie rozšírenej zodpovednosti výrobcov je dôležité, že sa v písmene e) obci menovite ukladá, ktoré zložky komunálnych odpadov je obec povinná výslovne vo VZN uvádzať. Pre odpad z obalov sa ustanovuje, že tieto treba vo VZN upraviť vo väzbe na triedený zber odpadu z obalov. Vo vzťahu k zberu humánnych a veterinárnych liekoch obec vo všeobecne záväznom nariadení len informuje o tom, kde sa tieto lieky majú odovzdať, keďže miesta ich zberu upravujú predpisy z oblasti zdravotníctva. Podľa prechodných ustanovení § 135 ods. 15 je obec povinná zosúladiť svoje VZN o nakladaní s komunálnymi odpadmi s požiadavkami nového zákona do 31. decembra 2015.

čl. I odseku 9
Povinnosť dodržiavať všeobecne záväzné nariadenie obce vyplýva z jeho podstaty ako prameňa práva, ale zákon výslovne ustanovuje pre pôvodcov komunálneho odpadu povinnosť pri nakladaní s týmto odpadom všeobecné záväzné nariadenie príslušnej obce. Výslovne sa ustanovujú základné povinnosti pôvodcu, bez ktorých plnenia by nemohol systém zberu komunálnych odpadov fungovať. K odsekom 10 až 12 Významným nástrojom obce pri nakladaní s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi je systém financovania tejto činnosti. Ak je obec zodpovedná za nakladanie s uvedenými odpadmi, musí mať možnosť disponovať s finančnými prostriedkami na túto činnosť, preto bol ustanovený miestny poplatok. Miestny poplatok bližšie upravuje zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Použitie miestneho poplatku je účelovo viazané len na nakladanie s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi a nie je možné ho použiť na iné oblasti životného prostredia. Obec musí pri určovaní výšky miestneho poplatku mať na zreteli náklady spojené so zberom, prepravou a zneškodnením …

čl. I odseku 13 a 15
Na území obce vykonávať zber a prepravu komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov vrátane mobilného zberu s výnimkou biologicky rozložiteľného kuchynského a reštauračného odpadu od prevádzkovateľa kuchyne na území obce môže len ten, kto má zmluvu s obcou, ak túto činnosť nezabezpečuje obec sama, pričom zmluva sa má uzatvoriť na určitý čas, pričom zákon odporúča 5 rokov alebo na dobu neurčitú s výpovednou dobou najviac 12 mesiacov. Obec v zmluve upraví spôsob a podmienky zberu a prepravy tak, aby boli v súlade s platným programom obce a so všeobecne záväzným nariadením obce. Zosúladenie existujúcich zmlúv s novým zákonom je riešené v prechodných ustanoveniach v § 135 ods. 14.

čl. I odseku 14
Toto ustanovenie sa viaže na § 59 ods. 8, teda na prúd odpadov z obalov z komunálnych odpadov a spolu s nimi zbieraných neobalových výrobkov. Ustanovuje sa, že obec je povinná v zmluve, ktorú má uzavretú s každým subjektom, ktorý vykonáva na jej území triedený zber komunálneho odpadu (v tomto prípade odpadov z obalov a neobalových výrobkov) dohodnúť aj podmienky úhrady nákladov v prípade, ak sa obec nezhodne s OZV a bude sama obec znášať náklady presahujúce výšku obvyklých nákladov. K odsekom 16 a 17 Na obec sa vzťahujú vo väzbe na komunálne odpady a drobné stavebné odpady povinnosti držiteľa odpadu vrátane povinnosti viesť evidenciu o odpadoch, za ktoré zodpovedá (vznikajú na jej území), a ohlasovať z nej ustanovené údaje. Väčšinu potrebných údajov bude mať obec k dispozícii vo väzbe na zmluvy s osobami, ktoré na území obce vykonávajú zber, prepravu, zhodnocovanie a zneškodňovanie. Tieto ustanovenia ju oprávňujú žiadať informácie aj od iných osôb napr. prevádzkovateľa kuchyne. K odsekom 18 …

čl. I odseku 21
Uvádzajú sa výnimky z povinnosti zaviesť a zabezpečovať vykonávanie triedeného zberu biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov obcou. Vychádza sa z doterajšieho znenia zákona. Vzhľadom na skutočnosť, že nie je vhodné alebo prakticky uskutočniteľné vyžadovať zavedenie triedeného zberu komunálnych odpadov pre tento druh odpadu v každej obci, ustanovili sa z plnenia tejto povinnosti v písm. a) až d) výnimky. Výnimka v písm. a) predstavuje možnosť odklonu od hierarchie odpadového hospodárstva, ale iba v prípade, ak obec zabezpečí energetické zhodnotenie odpadov v zariadení na zhodnocovanie odpadov činnosťou R1 podľa prílohy č. 2 alebo ak to neumožňujú technické problémy vykonávania zberu, najmä v historických centrách miest a v riedko osídlených oblastiach, ak preukáže, že najmenej 50 % obyvateľov kompostuje vlastný odpad. Obec je povinná dôvody nezavedenia biologicky rozložiteľného odpadu uviesť vo všeobecne záväznom nariadení obce.

čl. I odseku 22
Návrh zákona ukladá výrobcom povinnosť plniť svoj zberový podiel odpadov z obalov aj prostredníctvom množstiev vyzbieraných v obciach ako súčasť triedeného zberu komunálneho odpadu. Náklady triedeného zberu bude znášať výrobca. Množstvá odpadov ktoré sa v zazmluvnenej obci vyzbierajú, bude môcť potvrdzovať iba pôvodný pôvodca odpadu, obec alebo osoba, ktorá vykonáva výkup odpadov v zmysle zákona o odpadoch. Takýmto nastavením sa chce zamedziť obchodovaniu „s potvrdeniami“ na množstvá vyzbierané v obciach, bez toho, aby vôbec obec vedela, ktorá OZV vykazuje „jej“ množstvá a bez toho, aby mala s daným subjektom uzatvorenú zmluvu. Týmto prístupom je možné dosiahnuť to, aby plnenie povinností OZV smerom k obciam bolo jednoznačne vyhodnotiteľné a kontrolovateľné bez možnosti duplicitného vykazovania rovnakého množstva vyzbieraných odpadov, čo sa v súčasnosti v praxi bežne deje. Preto sa ustanovuje zásada, že obec môže mať na zber odpadov z obalov a neobalových výrobkov uzavretú zmluvu len s jednou OZV. Fixácia zmlúv na obdobie jedného roka zabezpečuje na jednej strane stabilitu vzťahov počas …

čl. I odseku 23
Kuchynský a reštauračný odpad ako súčasť komunálneho odpadu podlieha osobitnému režimu. Obec je povinná upraviť podrobnosti o nakladaní s ním vo VZN (pozri vyššie ods. 8 písm. d)), ale za celé nakladanie s ním zodpovedá prevádzkovateľ kuchyne (pozri § 83). Obec je povinná na svojom území umožniť pôsobenie subjektom, ktorý pre prevádzkovateľa kuchyne vykonávajú zber, prepravu, zhodnocovanie či zneškodňovanie biologicky rozložiteľného kuchynského a reštauračného odpadu.

čl. I § 82 Zberný dvor §
V uvedenom ustanovení sa podrobne upravujú povinnosti pre prevádzkovateľa zberného dvora. Uvedené povinnosti vyplývajú z povinnosti obce, ktoré má ako držiteľ komunálneho odpadu. Súčasťou systému triedeného zberu zložiek komunálneho odpadu sú aj zberné dvory. Na zberné dvory nemožno odovzdávať zmesový komunálny odpad. Pozri aj definíciu v § 80 ods. 6. Náklady na zber odpadov, na ktoré sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov znášajú výrobcovia (§ 81 ods. 11), náklady na triedený zber odpadov mimo rozšírenej zodpovednosti výrobcov hradí obec z miestneho poplatku (§ 81 ods. 10), preto sa ustanovuje, že fyzická osoba z príslušnej obce môže odpad na zbernom dvore odovzdať bezplatne. Iná osoba, teda buď právnická osoba z príslušnej obce alebo fyzická osoba z inej obce môže mať odovzdanie odpadu spoplatnené o čom môže rozhodnúť prevádzkovateľ zberného dvora v súlade so znením relevantného VZN. Prevádzkovateľ zberného dvora je prevádzkovateľom zariadenia na zber odpadov a držiteľom odpadu. Keďže vykonáva zber komunálnych odpadov, ktoré spadajú do rozšírenej zodpovednosti výrobcov, vzťahuje sa na …

čl. I § 83 Prevádzkovateľ kuchyne §
V uvedenom ustanovení sa podrobne upravujú povinnosti pre prevádzkovateľa kuchyne, ktorý je zodpovedný za nakladanie s biologicky rozložiteľným kuchynským a reštauračným odpadom pričom je povinný nakladať s týmto odpadom v súlade s platným všeobecne záväzným nariadením obce. Siedma časť Cezhraničný pohyb odpadov Slovenská republika sa 01.05.2004 stala členom Európskej únie a týmto dňom pre ňu začali priamo platiť všetky nariadenia EÚ. Pre oblasť cezhraničnej prepravy, dovozu, vývozu a tranzitu odpadov to bolo pôvodne nariadenie Rady č. 259/93 ES z 01.02.1993 o kontrole a riadení prepravy odpadov vnútri, do a z Európskeho spoločenstva v znení neskorších noviel. Od 12.07.2007 platí nové nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 zo 14.júna 2006 o preprave odpadu (ďalej len „nariadenie č. 1013/2006“). Uvedené nariadenie je aplikovateľné priamo pre všetky členské štáty od dňa ich vstupu do EÚ bez toho, aby bola nutná ich transpozícia do národnej legislatívy. Siedma časť zákona upravuje len niektoré špecifiká, ktoré členskému štátu vyplývajú z nariadenia č. 1013/2006 a …

čl. I § 84 základné ustanovenia §

čl. I odseku 1
Úprava terminológie, v siedmej časti zákona rozlišujeme pojmy: Cezhraničná preprava - cezhraničná preprava odpadu z iného členského štátu do Slovenskej republiky a zo Slovenskej republiky do iného členského štátu, Dovoz/vývoz - dovoz odpadov z tretích krajín/nečlenských krajín EÚ na územie Slovenskej republiky a vývoz odpadov z územia Slovenskej republiky do tretích krajín/nečlenských krajín EÚ, Tranzit cez územie Slovenskej republiky. Súhrne sa všetky tieto činnosti/prepravy v zákone o odpadoch označujú ako „cezhraničný pohyb odpadu“. V plnom rozsahu sa preberá doteraz platné ustanovenie § 23 ods. 1 zákona o odpadoch.

čl. I odseku 2
Podľa čl. 53 a 54 nariadenia č. 1013/2006 každý členský štát určí príslušný orgán alebo príslušné orgány zodpovedné za vykonávanie tohto nariadenia a určí jedného alebo viacerých korešpondentov zodpovedných za informovanie a poradenstvo pre osoby alebo podniky, ktoré požadujú informácie. Slovenská republika na základe uvedeného ustanovenia určila v predmetnom odseku príslušný orgán a korešpondenta. Príslušným orgánom pre cezhraničný pohyb odpadov je Ministerstvo životného prostredia SR, ktoré zároveň plní aj funkciu korešpondenta. V plnom rozsahu sa preberá doteraz platné ustanovenie § 23 ods. 2 zákona o odpadoch.

čl. I odseku 3
Podľa čl. 4 ods. 1 Bazilejského dohovoru zmluvné strany pri výkone svojho práva sa môžu rozhodnúť zakázať dovoz odpadov s cieľom ich zneškodniť. Slovenská republika ako zmluvná strana Bazilejského dohovoru využila predmetnú možnosť a zakázala dovoz a cezhraničnú prepravu odpadu na územie Slovenskej republiky za účelom zneškodnenia. O predmetnom rozhodnutí v súlade s Bazilejským dohovorom informovala Slovenská republika ostatné zmluvné strany. V plnom rozsahu sa preberá doteraz platné ustanovenie § 23 ods. 3 zákona o odpadoch.

čl. I odseku 4
V predmetnom ustanovení Slovenská republika uplatňuje zásadu blízkosti a sebestačnosti, prednostne zneškodniť odpad vzniknutý v Slovenskej republike.

čl. I odseku 5
Precíznejšie vymedzenie zákazu zabezpečuje postih všetkých foriem konania v rozpore so siedmou časťou zákona. Predmetné ustanovenie sa vzťahuje na toho, kto vykonáva dopravu alebo prepravu odpadov v rozpore so siedmou častou zákona, resp. aj na dopravcu/prepravcu ak konal v rozpore so siedmou časťou zákona. Zákaz sa vzťahuje aj na toho, sprostredkuje a alebo sa iným spôsobom podieľa na cezhraničnej preprave odpadov v rozpore so siedmou častou zákona. Rozpor zo siedmou častou zákona zahŕňa aj rozpor s nariadením č. 1013/2006. V plnom rozsahu sa preberá doteraz platné ustanovenie § 18 ods. 4 písm. s) a t) zákona o odpadoch.

čl. I § 85 Oznámenie §
K odsekom 1 a 2 Uvedené ustanovenia sa zakotvujú z dôvodu spresnenia spôsobu podávania oznámenia o cezhraničnom pohybe odpadov. Ak oznamovateľ plánuje prepravovať odpady, ktoré podliehajú povoľovaciemu procesu, podá predchádzajúce písomné oznámenie podľa čl. 4 nariadenia č. 1013/2006 príslušnému orgánu miesta odoslania. Náležitosti oznámenia upravuje čl. 4 nariadenia č. 1013/2006. Zároveň v ods. 2 v nadväznosti na čl. 27 nariadenia č. 1013/2006 je uvedené, že predchádzajúce písomné oznámenie sa podáva na Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky v slovenskom jazyku alebo úradne overené do slovenského jazyka, s výnimkou Dokladu o oznámení (Príloha IA nariadenia č. 1013/2006) a Dokladu o pohybe (Príloha IB nariadenia č. 1013/2006), ktoré je možné podať na Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky aj v inom ako slovenskom jazyku. V plnom rozsahu sa preberá doteraz platné ustanovenie § 24 ods. 1 a 2 zákona o odpadoch Z. z.

čl. I odseku 3
Uvedené ustanovenie je navrhnuté z dôvodu rýchlejšieho a efektívnejšieho vybavovania jednotlivých oznámení, nakoľko v mnohých prípadoch oznamovateľ po doručení výzvy na doplnenie oznámenia už v predmetnej veci ďalej nekoná a predmetné oznámenie už nemôže byť vybavené. V plnom rozsahu sa preberá doteraz platné ustanovenie § 26 zákona o odpadoch.

čl. I § 86 Námietky §
K odsekom 1 až 3 V súlade s čl. 11 a 12 nariadenia č. 1013/2006 sa ustanovuje možnosť vznesenia námietok voči preprave odpadu (t. j. zakázať prepravu odpadov). Ak ministerstvo uplatňuje námietky vychádza zo záväznej časti programu odpadového hospodárstva Slovenskej republiky a zo zistených skutočností či oznamovateľ, príjemca alebo osoba oprávnená konať v mene oznamovateľa alebo príjemcu sa dopostil nezákonného konania.

čl. I § 87 Finančné zabezpečenie §
K odsekom 1 až 3 V súlade s čl. 6 nariadenia č. 1013/2006 každá preprava odpadu, pre ktorú sa vyžaduje oznámenie, podlieha požiadavke finančnej zábezpeky alebo rovnocenného poistenia, ktoré pokrývajú náklady na dopravu, náklady na zhodnotenie alebo zneškodnenie vrátane všetkých potrebných predbežných činností a náklady na skladovanie počas 90 dní, a to všetko vo výške jeden a pol násobku týchto nákladov. Ministerstvo určuje výšku finančného zabezpečenia, ktoré pokrýva náklady na dopravu, náklady na zhodnotenie alebo zneškodnenie vrátane všetkých potrebných predbežných činnosti a náklady na skladovanie odpadu počas 90 dní, a to do výšky jeden a pól násobku týchto nákladov. Zvýšenie nákladov o jeden a pól násobok (tzv. globálny rizikový faktor) je navrhnuté z dôvodu nepredvídaných, nepriaznivých podmienok v prípade späť vzatia odpadu. Finančné zabezpečenie sa vzťahuje na množstvo odpadu, ktoré zodpovedá buď celkovému plánovanému množstvu odpadu v tonách podľa položky č. 5 v Doklade o oznámení alebo množstvu tzv. „ aktívnej zásielky“, ktorá predstavuje množstvo odpadu prepraveného a zhodnoteného/zneškodneného v …

čl. I odseku 4
V súlade s čl. 5 nariadenia č. 1013/2006 sa ustanovujú podmienky po splnení ktorých sa vráti oznamovateľovi finančné zabezpečenie/kauciu.

čl. I § 88 Cezhraničná preprava elektroodpadu a použitých elektrozariadení §
V preambule smernice OEEZ sa ustanovuje, že je vhodné stanoviť minimálne požiadavky na prepravu použitých elektrozariadení, pri ktorých je podozrenie, že ide o elektroodpad. Takéto minimálne požiadavky by v každom prípade mali slúžiť na zabránenie nechcenej preprave nefunkčných elektrozariadení do rozvojových krajín. V článku 23 odsek 2 smernice OEEZ sa ustanovuje, že členské štáty zabezpečia, aby sa preprava použitých elektrozariadení, pri ktorých je podozrenie, že ide o elektroodpad, vykonávala v súlade s minimálnymi požiadavkami uvedenými v prílohe VI a príslušne túto prepravu monitorujú. K odsekom 1 až 5 Do odsekov 1 až 5 sa čiastočne transponuje príloha VI smernice OEEZ, ktorá upravuje minimálne požiadavky na prepravu v záujme odlíšenia elektrozariadení od elektroodpadu. Časť prílohy VI smernice OEEZ bude prevzatá do vykonávacie predpisu. Upravujú sa doklady a dokumentácia, ktorú je potrebné predložiť, ak sa elektrozariadenia stanú podozrivými elektrozariadeniami. Zároveň sa kladú požiadavky na vhodnú ochranu použitých elektrozariadení pred ich poškodením počas prepravy, nakladania a vykládky, najmä prostredníctvom dostatočného obalu a riadneho …

čl. I § 89 Autorizované činnosti a udelenie autorizácie §

čl. I odseku 1
Rozlišujú sa tri druhy autorizácií. Autorizácia na spracovateľskú činnosť vychádza z doteraz platného stavu, pričom sa doplnila autorizácia na činnosť prípravy na opätovné použitie pre elektroodpady a použité batérie a akumulátory. Novou je autorizácia na činnosť organizácie zodpovednosti výrobcov a tretej osoby, ktorej udelenie je podmienkou výkonu činnosti právnickej osoby ako organizácie zodpovednosti výrobcov a tretej osoby a ďalej autorizácia na činnosti individuálneho plnenia povinností, ktorá sa udeľuje výrobcovi vyhradeného výrobku, ktorý plní vybrané povinnosti individuálne. K odsekom 2 a 3 Činnosti uvedené v odseku 1 sa môžu vykonávať len na základe autorizácie udelenej ministerstvom. Všetky druhy autorizácií sa udeľujú na dobu určitú. V prípade autorizácie na činnosť organizácie zodpovednosti výrobcov sa vyžaduje, aby koniec platnosti tejto autorizácie pripadol na 31. december príslušného kalendárneho roka za dodržania maximálnej doby, na akú je autorizáciu možné udeliť.

čl. I odseku 4
V uvedenom odseku sa ustanovuje možnosť pre výrobcu, ktorý si plnil svoje povinnosti prostredníctvom OZV požiadať miniosterstvo o autorizáciu na činnosť individuálneho plnenia povinností, pričom sa tu časovo vymedzuje účinnosť autorizácie.

čl. I odseku 5
Zoznam držiteľov autorizácie vedie a priebežne aktualizuje ministerstvo.

čl. I § 90 Podmienky udelenia autorizácie §
K odsekom 1 až 4 Podmienky udelenia autorizácie sa rozdeľujú podľa druhu autorizácie, o udelenie ktorej sa žiada a podľa postavenia žiadateľa. Z doteraz platného stavu preberajú podmienky udelenia autorizácie na spracovateľskú činnosť fyzickej osobe - podnikateľovi a podnikateľovi – právnickej osobe (odseky 1 a 2). Novou podmienkou, ktorá sa oproti doteraz platnému stavu dopĺňa, je požiadavka zabezpečenia systému zmluvných vzťahov, ktorá bude podrobnejšie upravená vo vykonávacom predpise. Udelenie autorizácie na činnosť organizácie zodpovednosti výrobcov a autorizácie na činnosť individuálneho plnenia povinností je priamo prepojené s požiadavkou vytvorenia, prevádzkovania a udržiavania funkčného systému združeného, resp. individuálneho nakladania s prúdom odpadu.

čl. I odseku 5
Upravuje sa vymedzenie, kto sa považuje za bezúhonného. Doterajšia právna úprava sa pri tomto vymedzení odkazovala všeobecne na Trestný zákon, pričom znenie § 9 odseku 3 doteraz platného zákona ustanovovalo, že žiadateľ nesmel byť právoplatne odsúdený za akýkoľvek úmyselný trestný čin alebo za trestný čin, pri ktorom dôjde k ohrozeniu života ľudí alebo životného prostredia. V zmysle tohto odseku sa za bezúhonného na účely tohto zákona považuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený za trestný čin proti životnému prostrediu. K odsekom 6 a 7 Z doteraz platného zákona o odpadoch sa preberá § 9 odseky 4 a 5.

čl. I § 91 Rozhodnutie o udelení autorizácie §
K odsekom 1 až 6 Žiadosť o udelenie autorizácie sa podáva ministerstvu písomne v štátnom jazyku. Náležitosti žiadosti upraví vykonávací predpis. Na každú činnosť, ktorá je predmetom autorizácie sa udeľuje samostatné rozhodnutie. Následne v odsekoch 3 až 6 sa upravuje obsah rozhodnutia o udelení autorizácie, a to podľa postavenia žiadateľa a druhu udeľovanej autorizácie. Nie je cieľom, aby obsahom rozhodnutia boli zoznamy výrobcov, obcí a pod., ale ustanovenie koncipované všeobecne z dôvodu, aby povoľujúci orgán mohol flexibilne reagovať a ustanoviť podmienky potrebné pre výkon činností pre konkrétnu organizáciu vzhľadom na skutočnosť, že podľa výkonu a predmetu nakladania s vyhradeným prúdom odpadu sa jednotlivé autorizácie môžu líšiť.

čl. I odseku 7
Ak zostane obec, s ktorou žiadna OZV neuzavrela zmluvu o zapojení obce do systému združeného nakladania s odpadmi z obalov, je úlohou koordinačného centra riešiť situáciu losovaním v súlade s § 31 ods. 12 písm. c).

čl. I § 92 Platnosť a predĺženie platnosti autorizácie §
K odsekom 1 až 6 Autorizácia je verejná listina, ktorej platnosť na celom území štátu, v ktorom bola vydaná, je daná automaticky zo zákona, na základe právomoci zverenej zákonom orgánu verejnej správy príslušnému na jej vydanie. Platnosť autorizácie je možné predĺžiť za zákonom stanovených podmienok. V prípade nedodržania lehoty na podanie žiadosti o predĺženie jej platnosti, sa platnosť autorizácie nepredĺži a subjekt musí požiadať o jej nové udelenie. Osobitne sa upravuje predĺženie platnosti v prípade autorizácie na spracovateľskú činnosť, v prípade ak má žiadateľ zavedený certifikovaný systém environmentálneho manažérstva (ISO 14001) a auditu podľa osobitného predpisu (EMAS). Cieľom je administratívne zjednodušenie predĺženia platnosti autorizácie, a to tým že sa ustanoví rozdielny obsah žiadosti o predĺženie jej platnosti pre prípad, až žiadateľom je osoba, ktorá má tento systém zavedený a v prípade, ak žiadateľom je osoba, ktorá tento systém zavedený nemám. V prípade autorizácie na spracovateľskú činnosť sa zachováva požiadavka predkladania odborných posudkov raz za tri roky, ktorá bola ustanovená už …

čl. I § 93 Zmena autorizácie §
K odsekom 1 a 2 V záujme zachovania aktuálnosti údajov uvedených v autorizácií a zabezpečenia súladu so skutočným stavom sa ukladá povinnosť oznamovania zmien údajov uvedených v rozhodnutí o udelení autorizácie. Ustanovenie reaguje aj na skutočnosť, že počas trvania platnosti autorizácie môžu nastať skutočnosti, ktoré si vyžiadajú zmenu autorizácie. Zároveň sa ministerstvu umožňuje vykonať zmenu aj z vlastného podnetu, ak má napr. vedomosť o neaktuálnosti údajov uvedených v rozhodnutí a držiteľ autorizácie si nesplnil povinnosť v zmysle odseku 1.

čl. I § 94 Zrušenie a zánik autorizácie §
K odsekom 1 až 7 Autorizáciu príslušný orgán zruší, ak nastanú dôvody uvedené v zákone alebo môže dôjsť k jej zániku z dôvodu, že nastane v zákone uvedená skutočnosť, ktorá jej zánik spôsobí. V odsekoch 1 až 3 sa ustanovuje povinnosť ministerstva zrušiť udelenú autorizáciu, ak nastane skutočnosť, ktorá je dôvodom na jej zrušenie. Zrušenie autorizácie z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. e) dáva možnosť držiteľovi autorizácie pri náročnejších projektoch na prípravu technológie. Odsek 4 dáva ministerstvu, na rozdiel od odsekov 1 až 3, oprávnenie autorizáciu zrušiť, pričom je na rozhodnutí ministerstva či k zrušeniu, v prípade vzniku dôvodov na jej zrušenie, aj pristúpi. Odsek 4 sa však vzťahuje iba na autorizáciu na činnosť organizácie zodpovednosti výrobcov a na činnosť individuálneho plnenia povinností. Je možné predpokladať, že hrozba zrušenia autorizácie má pozitívne pôsobenie aj na jej držiteľa v rámci dodržiavania povinností ustanovených v tomto zákone ako aj podmienok uvedených autorizácií, v záujme predídenia jej zrušeniu. Odseky 5 až 7 …

čl. I § 95 Odborne spôsobilá osoba na autorizovanú spracovateľskú činnosť §

čl. I odseku 1
Cieľom je dosiahnuť, aby autorizovanú spracovateľskú činnosť vykonávala odborne spôsobilá osoba na túto činnosť.

čl. I odseku 2
Odborne spôsobilá osoba na autorizovanú spracovateľskú činnosť musí byť fyzická osoba, ktorej úlohou je garantovať odbornú úroveň potrebnú na výkon danej spracovateľskej činnosti.

čl. I odseku 3
Uvádza rozsah skúšky.

čl. I odseku 4
Upresňuje proces vydania osvedčenia na autorizovanú spracovateľskú činnosť po úspešnom vykonaní skúšky. Doba platnosti osvedčenia na autorizovanú spracovateľskú činnosť je stanovená na 10 rokov a nepredlžuje sa. Po uplynutí doby, na ktorú bolo osvedčenie na autorizovanú činnosť vydané, musí fyzická osoba, ktorá chce túto činnosť vykonávať aj ďalej, požiadať o vydanie osvedčenia na autorizovanú činnosť.

čl. I odseku 5
Ustanovuje povinnosť ministerstvu viesť register odborne spôsobilých osôb na autorizovanú činnosť.

čl. I odseku 6
Ukladá sa povinnosť odbornej spôsobilej osobe na autorizovanú činnosť zúčastniť preškolenia.

čl. I § 96 Zmena, zrušenie a zánik osvedčenia na autorizovanú činnosť §

čl. I odseku 1
Uvádza podmienky zmeny osvedčenia na autorizovanú činnosť.

čl. I odseku 2
Definuje dôvody, na základe ktorých ministerstvo zruší odbornú spôsobilosť na autorizovanú spracovateľskú činnosť.

čl. I odseku 3
Nástup účinkov zmeny alebo zrušenia osvedčenia na autorizovanú činnosť je viazaný na ich zápis do registra odborne spôsobilých osôb na autorizovanú spracovateľskú činnosť.

čl. I odseku 4
Upravujú sa dôvody zániku odbornej spôsobilosti na autorizovanú činnosť. Druhý oddiel

čl. I § 97 Súhlasy §
Ustanovenie sa preberá z doteraz platného zákona o odpadoch s čiastočnými zmenami a doplneniami v dôsledku zavedenia nových inštitútov a pojmov. V zmysle a nadväznosti na článok 23 rámcovej smernice členské štáty majú vyžadovať od každého zariadenia alebo podniku, ktorý má v úmysle vykonávať spracovanie odpadu, aby získal od príslušného orgánu povolenie a zároveň určuje minimálne požiadavky na obsah takýchto povolení. V odseku 1 sa vymenúvajú činností, na ktoré sa vyžaduje vydanie súhlasu orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva. K zmene došlo v prípade súhlasu na zber a spracovanie starých vozidiel a súhlasu na zber a spracovanie odpadu z elektrozariadení, s tým že sa tieto súhlasy vypustili. Medzi nové súhlasy patrí zavedenie súhlasu na využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu a na zhromažďovanie odpadu dlhšie ako jeden rok. K zmene došlo aj v prípade súhlasu na nakladanie s nebezpečným odpadom. V pôvodnom súhlase na nakladanie s nebezpečnými odpadmi vrátane ich prepravy, ak nie je súčasťou súhlasu podľa iných ustanovení tohto odseku …

čl. I § 98 Registrácia §
Preberá sa ustanovenie z doteraz platného zákona o odpadoch s čiastočnými zmenami. Inštitút registrácie zaviedla ešte smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/12ES o odpadoch (zrušená rámcovou smernicou) a pozná ho aj rámcová smernice. V zmysle článku 26 rámcovej smernice členské štátny zabezpečia, aby príslušný orgán viedol registráciu subjektov vykonávajúcich zber odpadu alebo prepravu odpadu v rámci svojej profesionálnej náplne, obchodníkov, sprostredkovateľov a zariadení, ak sa nevyžaduje aby disponovali povolením. V zmysle odseku 1 sa povinnosť registrácie vzťahuje na podnikateľa, ktorý vykonáva zber, alebo prepravu odpadu ako svoj predmet podnikania pričom sa vypustila povinnosť registrácie pre distribútora, ktorý vykonáva spätný odber elektroodpadu, z dôvodu veľkej administratívnej záťaže štátnej správy ako aj distribútorov elektrozariadení. Podľa odseku 2 aj na obchodníka a sprostredkovateľa, ak svoju činnosť nevykonáva ako súčasť činnosti, na ktorú mu bol udelený súhlas alebo autorizácia. Podľa odseku 3 je povinnosť registrácie aj na zariadenia na zhodnocovanie biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu zo zelene, ak jeho ročná kapacita neprevyšuje 100 t. Cieľom …

čl. I § 99 Vyjadrenie §
Preberá sa inštitút vyjadrení z § 16 v plnom rozsahu doteraz platného zákona o odpadoch, na vydávanie ktorých sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Piaty oddiel Odborná posudková spôsobilosť Pri vypracovaní ustanovení o odbornej posudkovej spôsobilosti sa vychádzalo z § 76 až § 77a doteraz platného zákona o odpadoch. Inštitút posudkov bol primárne upravený vo vyhláške MŽP SR č. 111/1993 Z. z. o vydávaní odborných posudkov vo veciach ochrany ovzdušia alebo odpadov, ustanovovaní osôb oprávnených na vydávanie posudkov a o overovaní odbornej spôsobilosti týchto osôb. Vzhľadom na charakter týchto ustanovení došlo v dôsledku viacerých pripomienok z medzirezortného pripomienkového konania (pozn. v minulosti, nie teraz), k presunu týchto ustanovení priamo do zákona. Zrejme z dôvodu zásadne nenarúšať vnútornú štruktúru k ich doplneniu došlo pôvodne do Desiatej časti doteraz platného zákona o odpadoch. Obsah týchto ustanovení sa zásadne nezmenil a podmienky na ustanovenie osoby oprávnenej na výkon posudkovej činnosti, jej povinnosti a prípady, kedy je možné osvedčenie o odbornej posudkovej spôsobilosti …

čl. I § 100 Vydanie osvedčenia o odbornej posudkovej spôsobilosti §
Preberajú sa ustanovenia § 76 doteraz platného zákona o odpadoch.

čl. I odseku 1
Ustanovuje význam odborného posudku, ktorý vypracuje osoba oprávnená na vydávanie odborných posudkov. K odsekom 2 a 3 Osobou oprávnenou na vydávanie odborných posudkov sa stane fyzická osoba po úspešnom absolvovaní skúšok. Ustanovujú sa podmienky, ktoré musí splniť žiadateľ o odbornú spôsobilosť na vydávanie odborných posudkov.

čl. I odseku 4
Vymedzuje sa pojem odborná posudková spôsobilosť.

čl. I odseku 5
Získanie odbornej posudkovej spôsobilosti sa preukazuje osvedčením, ktoré vydáva ministerstvo.

čl. I odseku 6
Upravuje sa dĺžka platnosti osvedčenia. Zmenou oproti odteraz platnému stavu je jednoznačnejšia úprava ohľadne predlžovania platnosti osvedčenia. Osvedčenie o odbornej posudkovej spôsobilosti je možné predĺžiť iba raz, pričom maximálna dĺžka predĺženia jeho platnosti je priamo závislá od dĺžky platnosti, na ktorú bolo pôvodne vydané. K odsekom 7 a 8 Keďže odborná posudková spôsobilosť sa udeľuje fyzickej osobe, upravuje sa, že právnické osoby a fyzické osoby oprávnené na podnikanie môžu odborné posudky vydávať iba prostredníctvom osoby oprávnenej na vydávanie odborných posudkov. V odseku 8 sa určujú presné podmienky, kedy môže ministerstvo na základe odporúčania Skúšobnej komisie na overovanie odbornej spôsobilosti povoliť vydanie odborného posudku na základe jednorazového povolenia pre osobu, ktorá nie je oprávnenou osobu, ale má odborné predpoklady na jeho vypracovanie.

čl. I odseku 9
Ustanovuje sa vedenie registra osôb oprávnených na vydávanie odborných posudkov ministerstvom.

čl. I § 101 Povinnosti oprávnenej osoby na vydávanie odborných posudkov §
V písmenách a) až e) sa upravujú povinnosti, ktoré musí oprávnená osoba plniť, pričom nesplnenie niektorých z nich môže byť dôvodom na zrušenie osvedčenia o odbornej posudkovej spôsobilosti v zmysle § 106. Povinnosti uvedené v tomto ustanovení korešpondujú s povinnosťami uvedenými v § 77 doteraz platného zákona o odpadoch.

čl. I § 102 Zmena a zrušenie osvedčenia o odbornej posudkovej spôsobilosti §
K odsekom 1 až 4 Preberá sa § 77a odseky 1 a 2 doteraz platného zákona o odpadoch, ktoré upravovali zrušenie a zmenu osvedčenia o odbornej posudkovej spôsobilosti ministerstvom. Z dôvodu lepšej prehľadnosti sa pôvodné odseky 1 a 2 rozdelili do štyroch samostatných odsekov. V odsekoch 1 a 2 sa upravuje oprávnenie ministerstva osvedčenie zrušiť, resp. zmeniť a v odsekoch 3 a 4 sa upravuje povinnosť ministerstva osvedčenie zrušiť, resp. zmeniť. Oproti doteraz platnému stavu z možnosti zrušiť osvedčenie o odbornej posudkovej spôsobilosti sa vypustil dôvodov, keď oprávnená osoba preukázateľne opakovane vydala odborný posudok na nedostatočnej odbornej úrovni. Uvedené súvisí s úpravou, ktorá sa vykonala v odseku 4. Do odseku 4 sa oproti doteraz platnému stavu [§ 77a ods. 2 písm. b) doteraz platného zákona o odpadoch] doplnil nový dôvod, kedy ministerstvo zruší osvedčenie o odbornej posudkovej spôsobilosti, a to v prípade ak oprávnená osoba vyhotovila odborný posudok v rozpore so skutočným stavom alebo v nedostatočnej odbornej kvalite a uvedené …

čl. I odseku 7
Do odseku 7 sa preberá § 77a odsek 4 a § 76 odsek 10 z doteraz platného zákona o odpadoch. Uvedené ustanovenie viaže nadobudnutie účinnosti príslušnej skutočnosti na deň jej zápisu do registra osôb oprávnených na vydávanie odborných posudkov. Šiesty oddiel - Informačný systém odpadového hospodárstva

čl. I § 103 §
K odsekom 1 až 8 Súčasná úroveň informatizácie služieb v oblasti odpadového hospodárstva je nedostatočná, súčasné informačné systémy neobsahujú funkcionalitu, ktorá by umožnila sledovanie odpadu od jeho vzniku až do stavov jeho konca. Z tohto dôvodu zákon navrhuje riešenie Informačného systému odpadového hospodárstva (ďalej len „ISOH“) tak, aby bolo možne sledovanie nakladania s jednotlivými prúdmi odpadu, a to jednak či sa uskutočňuje v zmysle hierarchie odpadového hospodárstva vrátane množstva produkcie odpadov. ISOH zjednotí a nahradí niektoré existujúce informačné systémy v oblasti odpadového hospodárstva v Slovenskej republike (RISO, štatistické zisťovanie o nakladaní s odpadmi Štatistickým úradom Slovenskej republiky, informačné systémy tretích strán), bude nástrojom na kontrolu plnenia určených limitov zberu a zhodnocovania odpadov, ale poslúži aj k plneniu úloh a povinnosti vyplývajúcich z osobitných právnych predpisov či medzinárodnými záväzkov Slovenskej republiky v tejto oblasti. ISOH bude slúžiť aj na priebežné sledovanie plnenia cieľov ustanovených v programe Slovenskej republiky a bude poskytovať základné štatistické údaje a prehľady. ISOH bude zameraný na sledovanie …

čl. I § 104 Základné ustanovenia §
Ustanovenie taxatívne vymenováva orgány štátnej správy odpadového hospodárstva, ktorými sú Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Slovenská inšpekcia životného prostredia (ďalej len „inšpekcia“), okresné úrady v sídle kraja a okresné úrady. Ustanovenie súčasne vymenováva ďalšie orgány, ktoré v ustanovenom rozsahu tiež vykonávajú štátnu správu odpadového hospodárstva. Týmito orgánmi sú obce, Slovenská obchodná inšpekcia a orgány štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva.

čl. I § 105 Ministerstvo §
Ústredným orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva je v súčasnosti Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky. Po zmenách vykonaných zákonom č. 37/2010 Z. z. sa na krátke časové obdobie ústredný orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva stalo Ministerstvo pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Zákonom č. 372/2010 Z. z., ktorý novelizoval zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácií činnosti vlády a o organizácií ústrednej štátnej správy, sa s účinnosťou k 01. novembru 2010 opätovne ústredným orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva stalo Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky. Do odseku 2 sa preberá pôsobnosť ministerstva v zmysle § 68 ods. 2 doteraz platného zákona o odpadoch s čiastočnými zmenami vyplývajúcimi z požiadaviek praxe a z dôvodovú transpozície právnych predpisov EÚ, a taktiež v zmysle § 12 ods. 2 zákona č. 119/2010 Z. z. o obaloch a o zmene zákona čl. 223/2001 Z .z. o odpadoch (ďalej len „zákon o obaloch“). Vypúšťa sa oprávnenie ministerstva vyhradiť si udelenie súhlasu na prepravu nebezpečných odpadov presahujúcich …

čl. I § 106 Inšpekcia §
Inšpekcia má postavenie orgánu štátneho dozoru nad týmto zákonom. V rámci tejto pôsobnosti inšpekcia kontroluje dodržiavanie povinností uložených fyzickým osobám - podnikateľom a právnickým osobám vrátane kontrol v oblasti cezhraničného pohybu odpadov. V oblasti cezhraničného pohybu odpadov je ďalej inšpekcia oprávnená rozhodovať v sporných prípadoch, či je daný tovar v prípade prepravy cez štátnu hranicu odpadom. Na základe výsledku výkonu štátneho dozoru – kontroly - inšpekcia ukladá fyzickým osobám - podnikateľom a právnickým osobám pokuty v správnom konaní podľa samostatného ustanovenia tohto zákona. Ustanovenie preberá doterajší platný právny stav.

čl. I § 107 Okresný úrad v sídle kraja §
K zásadnej zmene postavenia a pôsobnosti okresného úradu v sídle kraja nedošlo. Preberá sa v plnom rozsahu § 70 doteraz platného zákona o odpadoch a § 15 zákona o obaloch s čiastočnými zmenami vyplývajúcimi z požiadaviek praxe resp. z dôvodovú transpozície právnych predpisov EÚ.

čl. I § 108 Okresný úrad §
Preberá sa § 71 doteraz platného zákona o odpadoch a § 16 zákona o obaloch s čiastočnými zmenami vyplývajúcimi z požiadaviek praxe resp. z dôvodovú transpozície právnych predpisov EÚ.

čl. I § 109 Obec §
Vymedzuje sa postavenie obce ako orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, ktorá v ustanovenom rozsahu prejednáva priestupky, ukladá za ne pokuty a poskytuje držiteľovi odpadu informácie o umiestnení a činnosti zariadení na nakladanie s odpadmi na území obce.

čl. I § 110 Slovenská obchodná inšpekcia §
Vymedzuje sa postavenie Slovenskej obchodnej inšpekcie (ďalej len „SOI“), ako orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva na účely kontrol dodržiavania vymedzených povinností pre oblasť batérií a akumulátorov, vozidiel, elektrozariadení, obalov a pre oblasť zariadení obsahujúcich polychlórované bifenyly, ktoré sú súčasťou elektrizačnej sústavy alebo odberného elektrického zariadenia. Ustanovenie upravuje oprávnenia SOI pri výkone štátneho dozoru a ukladanie pokút za zistené porušenia. Je poverená výkonom kontroly označovania týchto zariadení a monitorovaním množstva polychlórovaných bifenylov a ukladá pokuty za zistené porušenia. Rozdiel oproti doterajšiemu právnemu stavu: pôsobnosť Štátnej energetickej inšpekcie (ďalej len „ŠEI“) vo veciach štátnej správy odpadového hospodárstva pre oblasť zariadení obsahujúcich polychlórované bifenyly, ktoré sú súčasťou elektrizačnej sústavy alebo odberného elektrického zariadenia prechádza do kompetencie SOI z dôvodu prijatia zákona č. 102/2014 Z. z., ktorým sa ŠEI zlučuje so SOI.

čl. I § 111 Orgány štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva §
Pôsobnosť colných orgánov pri kontrole cezhraničného pohybu odpadov ostáva nezmenená, a to v znení § 72c doteraz platného zákona o odpadoch. Formulačná zmena nastali iba v odseku 4, kde sa z povinnosti ministerstva alebo inšpekcie určiť dopravcovi miesto na odstavenie vozidla stalo oprávnenie, a teda uvedené orgány môžu takého miesto určiť. K tejto formulačnej zmene sa pristúpilo v nadväznosti na skutočnosť, že ani ministerstvo ani inšpekcia nedisponuje miestami na odstavenie vozidla.

čl. I § 112 Štátny dozor v odpadovom hospodárstve §
Ustanovenie upravuje postup orgánov štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve pri výkone tohto dozoru. Výkonom štátneho dozoru sa kontroluje dodržiavanie povinností fyzickými osobami - podnikateľmi a právnickými osobami podľa zákona, jeho vykonávacích predpisov a rozhodnutí vydaných na jeho základe. Ustanovenie upravuje povinnosti kontrolovanej osoby počas výkonu štátneho dozoru ako aj oprávnenia orgánu štátneho dozoru. Ak orgán štátneho dozoru zistí porušenie predpisov je oprávnený osobe, ktorá sa porušenia dopustila, uložiť pokutu. Vymedzuje sa právomoc Orgánu štátneho dozoru, ktorý je oprávnený uložiť opatrenie na nápravu tomu, kto zneškodňuje odpad z výroby oxidu titaničitého činnosťou D15, ukladaním na skládku odpadov činnosťou D1, vstrekovaním do pôdy činnosťou D3 uvedených v prílohe č. 3, ak nesplnil výsledky monitorovania, toxicita prekročila ustanovené limity, výsledky monitorovania odhalili zhoršovanie situácie v danej oblasti alebo zneškodňovanie má za následok škodlivý vplyv na rekreačné aktivity, ťažbu surovín, rastliny, živočíchy, lokality, miesta alebo územia osobitného vedeckého významu alebo na iné využívanie dotknutého prostredia.

čl. I § 113 Konanie §
K odsekom 1 a 2 Preberá sa § 74 odsek 1 a 2 z doteraz platného zákona o odpadoch s nasledovnými zmenami v odseku 2, ktorý sa formulačne upravuje a zároveň sa rozširuje okruh konaní, na ktoré sa nevzťahuje správny poriadok. Novým je vyňatie všetkých konaní týkajúcich sa zápisu, zmeny a výmaze výrobcu vyhradeného výrobku do Registra výrobcov príslušnej komodity, konania o neexistencii vozidla a postupu v prípade odstavenia vozidla pri zistení porušenie osobitných predpisov pri cezhraničnom pohybe odpadov. Rozhodovanie v prípade pochybností, či výrobok je, alebo nie je obalom sa presúva z doteraz platného zákona o obaloch. K odsekom 3 až 7 Preberajú sa odseky 3 až 7 z § 74 doteraz platného zákona o odpadoch s týmito zmenami. V odseku 4 sa v dôsledku zmien v ustanovení o udeľovaní súhlasov (§ 99 ods. 1), vypustenie niektorých súhlasov a doplnenie nových súhlasov, upravili prípady kedy je obec účastníkom konania pri udeľovaní vymedzených súhlasov. Obec ako účastník konania sa dopĺňa …

čl. I odseku 8
Ide o nové ustanovenie, ktoré upravuje miestnu príslušnosť orgánov štátnej správy v odpadovom hospodárstve pri udeľovaní súhlasu na zhodnocovanie alebo zneškodňovanie odpadov mobilným zariadením. K odsekom 9 a 10 Vychádza sa z § 74 odsekov 8 a 9 doteraz platného stavu.

čl. I odseku 11
Predmetné ustanovenie upravuje prípady kedy Ministerstvo zastaví konanie o udelenie autorizácie na výkon činností individuálneho nakladania s vyhradeným prúdom odpadu. Odsek 12 Ustanovuje možnosť podania opätovnej žiadosti o udelenie súhlasu na prevádzkovanie zariadenia na zber kovových odpadov tomu, komu bol takýto súhlas zrušený

čl. I § 114 Zmena, zrušenie, strata platnosti rozhodnutia §
K odsekom 1 až 4 Preberá sa § 75 odseky 1 až 5 z doteraz platného zákona o odpadoch. Desiata časť Zodpovednosť za porušenie povinností

čl. I § 115 Priestupky §
K odsekom 1 až 7 Ustanovenie vymenováva priestupky podľa tohto zákona, stanovuje výšky pokút za spáchaný priestupok a orgány štátnej správy odpadového hospodárstva, ktoré sú oprávnené priestupky prejednávať a ukladať za ne pokuty. Priestupku sa môže dopustiť fyzická osoba. Orgánmi, ktoré sú oprávnené prejednávať priestupky sú obce a okresné úrady. Tieto orgány, okrem uloženia pokuty, môžu osobe zodpovednej za vymedzený priestupok nariadiť prepadnutie veci, ktorou je odpad, ktorý je možné zhodnotiť. Tento nástroj sa zavádza ako ďalší postih tých osôb, ktoré maria uhradenie pokuty, sú nesolventné, nemajú žiadny iný majetok alebo z iného dôvodu pokutu neuhradia a prepadnutá vec je pre tieto osoby zaujímavým a nelegálnym zdrojom príjmov. Výnosy z pokút môžu byť príjmom Environmentálneho fondu alebo obce, uvedené závisí od subjektu, ktorý priestupok prejednal a pokutu uložil. § 116 Ukladanie pokút K odsekom 1 až 6 Ustanovenie preberá doterajší platný právny stav. Ustanovenie upravuje obvyklé lehoty pre začatie konania o uložení pokuty, a to subjektívnu jednoročnú lehotu pre možnosť …

čl. I § 117 Iné správne delikty §
K odsekom 1 až 6 Ustanovenie vymenováva správne delikty, ktorých sa môže dopustiť fyzická osoba - podnikateľ alebo a právnická osoba. Správne delikty sú rozdelené podľa druhu povinností a ich závažnosti do jednotlivých odsekov tohto ustanovenia s určením dolných a horných hraníc pokút. Pokuty podľa vymedzených správnych deliktov a v medziach hraníc stanovených v jednotlivých odsekov tohto ustanovenia ukladá príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva, ktorým je inšpekcia, okresný úrad v sídle kraja a okresný úrad. Pokuty sa ukladajú v správnom konaní. Jedenásta časť Vzhľadom na skutočnosť, že účinnosťou tohto zákona Recyklačný fond automaticky nezaniká je potrebné upraviť jeho činnosť v tzv. prechodnom období a zároveň upraviť jeho zrušenie. Prvá kapitola upravuje fungovanie a činnosť Recyklačného fondu a s čiastočnými zmenami sa preberajú ustanovenia deviatej časti doteraz platného zákona o odpadoch. Druhá kapitola už upravuje samotné zrušenie Recyklačného fondu. Môže sa zdať, že určité obdobie bude akoby systém fungovať duálne, na jednej strane Recyklačný fond a na strane druhej nabiehanie …

čl. I § 118 Recyklačný fond §

čl. I odseku 1
V uvedenom ustanovení sa naďalej zachováva postavenie Recyklačného fondu ako neštátneho účelového fondu v intenciách v akých bol zriadený. Zjednocuje sa, že ide o sústreďovanie prostriedkov na podporu zberu, zhodnotenia a spracovania uvedených odpadov. K odsekom 2 a 3 V týchto odsekoch je uvedené vnútorné členenie fondu na ústredie a jednotlivé sektory ako aj sídlo a právna forma fondu. Upravujú sa názvy niektorých sektorov, dochádza len k zjednoteniu ich názvu podľa komodít.

čl. I § 119 Orgány Recyklačného fondu §
K odsekom 1 a 2 Zachováva sa štruktúra orgánov Recyklačného fondu v zmysle doteraz platného stavu, a to naďalej ostávajú dva kolektívne orgány a jeden monokratický orgán.

čl. I § 120 Správna rada §
K odsekom1 až 8 Ustanovenia upravujú postavenie a pôsobnosť správnej rady ako jedného z kolektívnych orgánov Recyklačného fondu. Preberá sa § 58 doteraz platného zákona

čl. I § 121 Dozorná rada §
K odsekom 1 až 9 V uvedených odsekoch sa preberajú ustanovenia § 59 doteraz platného zákona o odpadoch, ktorý upravuje postavenie dozornej rady Recyklačného fondu.

čl. I § 122 Zánik členstva v správnej rade a členstva v dozornej rade §
K odsekom 1 až 5 Ustanovenými odsekmi sa preberá § 87 doteraz platného zákona o odpadoch upravujúci zánik členstva v kolegiálnych orgánoch s čiastočnými zmenami. Upravila sa vnútorná štruktúra odseku 1 a vzhľadom na fakt, že má dôjsť k zrušeniu Recyklačného fondu, tak sa doplnil nový dôvod zániku členstva. V odseku 2 sa oproti doteraz platnému stavu výslovne upravilo, že odvolávanie člena vykonáva ten minister, ktorý odvolávaného člena vymenoval. Upravilo sa aj znenie odseku 3 a vymedzil sa jeho vzťah k odseku 2, a teda umožňuje sa flexibilnejšie odvolanie členov, ktorí boli vymenovaní ministrom životného prostredia, ministrom financií alebo ministrom hospodárstva. Uvedené podporuje aj použitie slovného spojenia „minister, ktorý ho vymenoval“, ak by sa uvedené malo vzťahovať iba na členov menovaných ministrom životného prostredia, použila by sa zavedená legislatívna skratka „minister“ bez dodatku „ktorý ho vymenoval“.

čl. I § 123 Riaditeľ §
K odsekom 1 až 6 V týchto odsekoch sa preberajú ustanovenia § 61 doteraz platného zákona o odpadoch, ktoré upravujú postavenie riaditeľa Recyklačného fondu.

čl. I odseku 7
Ide o nový odsek, v ktorom upravuje koniec funkčné obdobie riaditeľa Recyklačného fondu vo väzbe na vstup Recyklačného fondu do likvidácie. Druhý oddiel Plnenie povinností voči Recyklačnému fondu

čl. I § 124 Vymedzenie pojmov §
K odsekom 1 až 4 V uvedených odsekoch sú definované pojmy, ktoré sa používali v doteraz platnom zákone o odpadoch a vymedzovali osoby povinné platiť príspevky do Recyklačného fondu. Keďže nový zákon priniesol zmenu niektorých definícií, ktoré by mohli mať vplyv aj na vymedzenie okruhu subjektov povinných platiť do Recyklačného fondu, prevzala sa terminológia z doteraz platného zákona s cieľom ponechať okruh povinných subjektov vo vzťahu k Recyklačnému fondu nemenný.

čl. I § 125 Povinnosti výrobcu a iných subjektov §
K odsekom 1 až 7 Odseky 1 až 7 vychádzajú z doteraz platného stavu. V jednom ustanovení sa sústreďujú povinnosti voči Recyklačnému fondu, ktoré v odteraz platnom zákone o odpadoch boli upravené na viacerých miestach.

čl. I § 126 Výpočet príspevku výrobcu do Recyklačného fondu §
K odsekom 1 až 6 Preberá sa § 56 doteraz platného zákona o odpadoch, ktorý upravoval výpočet výšky príspevku do Recyklačného fondu. Tretí oddiel Získavanie a využívanie prostriedkov Recyklačného fondu počas prechodného obdobia

čl. I § 127 Zdroje Recyklačného fondu §
K odsekom 1 a 2 V týchto odsekoch sa preberá § 62 doteraz platného zákona o odpadoch o zdrojoch Recyklačného fondu, avšak s malou zmenou v odseku 1, kde v písmene a) už nie je osobitne uvedený dovozca oproti doteraz platnému zneniu zákona o odpadoch, a to vzhľadom na znenie § 130 odsek 1, z ktorého vyplýva, že v pojme „výrobca“ je už zahrnutý aj dovozca, a teda nie je potrebné ho osobitne vypichovať.

čl. I § 128 Použitie prostriedkov Recyklačného fondu §

čl. I odseku 1
Preberá sa § 63 odsek 1 doteraz platného zákona o odpadoch s čiastočnou zmenou v okruhu použitia prostriedkov Recyklačného fondu. Umožňuje sa použitie finančných prostriedkov aj na zber a zhodnotenie opotrebovaných pneumatík z miest identifikovaných obcou, na ktorých sa zhromažďujú, zber elektroodpadu z miest identifikovaných obcou, na ktorých sa zhromažďuje, na podporu budovania zberných dvorov pre združenia obcí a budovanie informačného systému odpadového hospodárstva.

čl. I odseku 2
Preberá sa § 63 odsek 2 doteraz platného zákona o odpadoch.

čl. I odseku 3
Ide o nové ustanovenie, ktoré umožňuje od 1. júla 2016 presun finančných prostriedkov z osobitných sektorov do všeobecného sektora nad rámec ustanovenia § 127 ods. 2 o povinnom presune 25% zdrojov RF do všeobecného sektora. Dôvodom je zámer zvýšenej podpory triedeného zberu komunálneho odpadu v obciach.

čl. I odseku 4
Preberá sa § 63 odsek 3 doteraz platného zákona o odpadoch.

čl. I odseku 5
Upravuje sa horná hranica výdavkov na správu Recyklačného fondu za rok, pričom sa vychádza z účtovnej závierky k 31. decembru 2015. K odsekom 6 a 7 Ide o nové odseky. V zmysle odseku 6 sa výdavky určené na správu Recyklačného fondu a na uskutočnenie likvidácie fondu sa vedú na osobitných účtoch. Upravuje sa presun finančných prostriedkov z Recyklačného fondu do Environmentálneho fondu.

čl. I § 129 Poskytovanie prostriedkov Recyklačného fondu §
K odsekom 1 až 12 V uvedených odsekoch sa preberá § 64 doteraz platného zákona o odpadoch s nasledovnými zmenami. V zmysle odseku 3 sa výnimka z rozhodovania správanej rady vzťahuje iba na vrátenie príspevkov podľa § 132 ods. 4. V odseku 9 sa dopĺňa lehota na podpísanie rozhodnutia správnej rady ministrom.

čl. I odseku 13
Ide o nové ustanovenie, ktorým sa chce zamedziť od ustanoveného dátumu poskytovaniu prostriedkov fondu na také projekty, ktoré by vzhľadom na svoju realizáciu prekračovali dátum, kedy fond vstúpi do likvidácie.

čl. I § 130 Hospodárenie Recyklačného fondu (počas prechodného obdobia) §

čl. I odseku 1
Uvedený odsek ustanovuje požiadavky na hospodárenie a schválenie rozpočtu Recyklačného fondu počas prechodného obdobia a obdobia likvidácie fondu. K odsekom 2 a 3 Uvedené odseky sú prebratím § 65 odsekov 2 a 3 z doteraz platného zákona o odpadoch. K odsekom 4 až 6 Ide o nové ustanovenia, ktoré upravujú zánik povinnosti platenia príspevkov a povinnosti nahlasovať ustanovené údaje z evidencie do Recyklačného fondu.

čl. I § 131 Informácie §
K odsekom 1 až 4 Preberá sa § 66 doteraz platného zákona.

čl. I odseku 5
Ide o nový odsek, ktorým sa ustanovuje Recyklačnému fondu povinnosť odovzdávať ministerstvu v mesačnej periodicite údaje z registrácie. Druhá hlava Zrušenie Recyklačného fondu

čl. I § 132 §
K odsekom 1 až 3 V uvedených odsekoch sa ustanovuje dátum a proces zrušenia Recyklačného fondu.

čl. I § 133 §
K odsekom 1 až 4 Uvedené odseky ustanovujú požiadavky na vymenovanie likvidátora a výkon činnosti.

čl. I § 134 §
K odsekom 1 až 3 Upravujú sa povinnosti pre likvidátora vykonávajúceho likvidáciu Recyklačného fondu.

čl. I odseku 4
Ustanovuje kam bude plynúť likvidačný zostatok z RF. Dvanásta časť PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

čl. I § 135 Prechodné ustanovenia §
Ustanovujú sa prechodné ustanovenia, cieľom ktorých je prechodne upraviť prechod na novú právnu úpravu, tam kde nastala zmena oproti doteraz platnému stavu.

čl. I odseku 1
V záujme zachovania právnej istoty sa ustanovuje sa, že začaté správne konania sa dokončia podľa právnych predpisov účinných v čase začatia konania.

čl. I odseku 2
Vzhľadom na zmeny vykonané v ustanoveniach týkajúcich sa programových dokumentov sa určuje, že už vypracované dokumenty zostávajú v platnosti a nie je potrebné ich nové vypracovanie okrem prípadu uvedeného v odseku 3.

čl. I odseku 3
V prípade držiteľa polychlórovaných bifenylov sa vyžaduje vypracovanie a predloženie nového programu, na splnenie povinnosti sa stanovujú štyri mesiace od účinnosti tohto zákona.

čl. I odseku 4
Keďže dochádza k zrušeniu programov pôvodcov odpadov je potrebné upraviť aj stratu platnosti rozhodnutí, ktorými boli schválené.

čl. I odseku 5
Upravuje sa lehota ohľadne skladovania a zhromažďovania odpadov, a to z dôvodu povinnosti uvedenej v § 14 ods. 1 písm. i) tohto zákona. Dnes zberová spoločnosť robí skladovanie bez lehoty, ale vzhľadom na zmenu definícii v novom zákone bude zberová spoločnosť robiť zhromažďovanie, a teda si musí ustriehnuť lehoty, lebo zberovej spoločnosti sa súhlas na dlhšiu dobu nemôže dať, keďže to sa umožnilo iba pre pôvodcu odpadu. K odsekom 6 a 7 Ustanovuje sa šesťmesačná lehota na zabezpečenie splnenia nových povinností. Lehota šiestich mesiacov, v prípade odseku 6 súvisí aj s tým, že sa predpokladá, že do šiestich mesiacov dôjde k udeleniu autorizácií výrobcov vyhradených výrobkov, ktorí si plnia povinnosti individuálne a organizáciám zodpovednosti výrobcov.

čl. I odseku 8
Ustanovuje sa informačná povinnosť pre subjekty vykonávajúcu zber vyhradeného prúdu odpadu podľa doterajších predpisov.

čl. I odseku 9
Výrobcom vyhradeného výrobku, ktorých sa uvedené týka, sa dáva šesť mesiacov na ustanovenie splnomocneného zástupcu a na zaregistrovanie sa na ministerstve. Výrobcovia vyhradených výrobkov, ktorí už sú zaregistrovaní na ministerstve, sú povinní v stanovej lehote predložiť zmluvu s organizáciou zodpovednosti výrobcov, ak si plnia vyhradeného povinnosti kolektívne alebo rozhodnutie o udelení autorizácie, ak si plnia povinnosti individuálne. K odsekom 10 a 11 Ustanovuje sa registračná povinnosť a lehota viažuca sa na ustanovenia § 31 týkajúce sa zriadenia koordinačného centra v prípade výrobcov vyhradených výrobkov, ktorí uvádzajú výrobky na trh aj pred účinnosťou zákona ako aj v prípade výrobcov, ktorí začnú uvádzať na trh výrobky počas prvých šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

čl. I odseku 12
Upravuje sa, že výrobca vozidiel znáša náklady na dopravu vozidla z určeného parkoviska k spracovateľovi starých vozidiel, iba za tie vozidla, ktoré boli na určené parkovisko umiestnené po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Pre vozidlo, ktoré je jednotlivo uvádzané na trh po nadobudnutí účinnosti tohto zákona je potrebné do šiestich mesiacov zabezpečiť prevzatie zodpovednosti výrobcom vozidla alebo organizáciou zodpovednosti výrobcov za nakladanie s odpadom z vozidla. Uvedené sa týka tých osôb, ktoré takéto vozidla uviedli na trh po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

čl. I odseku 13
Vzhľadom na zavedenie nového systému v oblasti nakladania s komunálnymi odpadmi sa upravuje možnosť ukončenia zmluvných vzťahov, ktoré by mohli byť prekážkou vytvárania nového zmluvného systému. Uvedené ustanovenie sa vzťahuje na zmluvy uzavreté medzi obcou a oprávnenou organizáciou či kolektívnou organizáciou, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona a nedotýka sa zmlúv uzavretých medzi obcou a subjektmi vykonávajúcimi v obci zber komunálnych odpadov. Odsek 13 sa vzťahuje na aplikačné živé zmluvy uzavreté podľa (predchádzajúceho) zákona o odpadoch, podľa ktorých bude ku dňu nadobudnutia účinnosti nového zákona prebiehať ich riadne plnenie.

čl. I odseku 14
Ukladá sa povinnosť uviesť zmluvy do súladu s týmto zákonom. Na rozdiel proti odseku 13, odsek 14 ukladá iba povinnosť zosúladenia zmlúv a nezakladá pre zmluvné strany oprávnenie tieto zmluvy písomne vypovedať z dôvodu nadobudnutia platnosti tohto zákona, týmto však nie sú dotknuté výpovedné dôvody uvedené priamo v zmluve. K odsekom 15 a 16 Upravuje sa povinnosť obce aktualizovať príslušné všeobecne záväzné nariadenia. K odsekom 17 až 22 Upravuje sa povinnosť podať návrh na začatie konania, ak niekto vykonáva činnosť, na ktorú nebolo podľa doterajších všeobecne záväzných právnych predpisov potrebné rozhodnutie. Zároveň z dôvodu právnej istoty sa ustanovuje, že rozhodnutia vydané podľa doterajších právnych predpisov sa považujú za rozhodnutia vydané podľa tohto zákona a zostávajú v platnosti, okrem rozhodnutí na ktoré sa vzťahuje postup podľa odseku 18,20 až 23, kde sa vyžaduje ich predloženie na preskúmanie. Takýmito rozhodnutiami sú aj súhlasy – súhlas orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva na dlhšie skladovanie (§ 21 ods. 7 platného zákona).

čl. I odseku 23
V záujme umožnenia transformácie existujúcim oprávneným organizáciám a kolektívnym organizáciám sa na nich nevzťahuje podmienka založenia výlučne výrobcami vyhradených výrobkov zhodnej komodity. Ostatné podmienky potrebné na udelenie autorizácie však musia byť splnené. Uvedené subjekty postavenie organizácie zodpovednosti výrobcov nadobúdajú až udelením príslušnej autorizácie, pričom tieto subjekty musia žiadosť o udelenie autorizácie podať na ministerstvo najneskôr do dvoch mesiacov od účinnosti tohto zákona.

čl. I odseku 24
Ustanovenie zrovnoprávňuje nových záujemcov o vykonávanie činnosti OZV s kolektívnymi systémami a oprávnenými organizáciami, ktoré už pôsobia v odpadovom hospodárstve podľa doterajších predpisov. Obidve tieto skupiny subjektov musia požiadať o vydanie autorizácie do rovnakého dátumu.

čl. I odseku 25
Pre prvý nábeh nového systému je potrebné, aby sa začal uplatňovať k jednému dátumu (k 1.1.2016). Zabezpečuje sa tým právna istota všetkých hospodárskych subjektov vrátane obcí.

čl. I odseku 26
Kým nevzniknú koordinačné centrá pre jednotlivé vyhradené prúdy odpadov musí niektoré úlohy zabezpečiť ministerstvo, pretože inak by bol ohrozený prechod na nový systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov v celoslovenskom merítku.

čl. I odseku 24
Informácie obsiahnuté v databáze Recyklačného fondu sa stávajú majetkom štátu v správe ministerstva. Povinnosť ochrany dôverných informácií podľa osobitného predpisu nie je týmto postupom dotknutá a vzťahuje sa aj na zamestnancov ministerstva a iné osoby, ktoré s informáciami prichádzajú do styku pri výkone svojej funkcie.

čl. I odseku 25
Upravuje povinnosť ochrany dôverných informácií.

čl. I odseku 26
Upravuje právny základ založenia Recyklačného fondu.

čl. I odseku 27
Ustanovuje povinnosť obce v ustanovenom termíne uviesť triedený zber komunálnych odpadov v obci do súladu s požiadavkami tohto zákona.

čl. I odseku 28
Ustanovuje povinnosť pre prevádzkovateľa zberného dvora požiadať o vydanie súhlasu nakoľko v súčasne platnom zákone nebolo prevádzkovanie zberného dvora viazaná na vydanie súhlasu.

čl. I odseku 29
Ustanovuje povinnosť pre prevádzkovateľa skládky odpadov v prípade naplnenia kapacity skládky alebo uplynutia doby platnosti rozhodnutia na jej prevádzkovanie požiadať o udelenie súhlasu podľa tohto zákona v určenej lehote.

čl. I § 136 Zrušovacie ustanovenia §
Zrušuje sa predchádzajúca právna úprava a zákon č. 119/2010 Z. z. o obaloch, ktorý sa včleňuje do návrhu zákona.

čl. I § 137 Záverečné ustanovenie §
Transpozičný odkaz.

čl. II
Novelizuje sa živnostenský zákon v súvislosti s viazanou živnosťou v skupine 214.

čl. III
Navrhuje sa nové znenie Položky 162 v časti X. Životné prostredie a dopĺňa sa položka 171 sadzobníka správnych poplatkov zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

čl. IV
Aby podnikateľ, ktorý vykonáva zber alebo výkup kovového odpadu mohol splniť povinnosť podľa § 16 ods. 6 písm. e), a pri platbách za výkup kovového odpadu v prípade od fyzickej osoby, ktorá nie je podnikateľom vypočítať a odviesť daň vyberanú zrážkou podľa osobitného predpisu, navrhuje sa novelizácia zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu v znení neskorších predpisov.

čl. V
Vymedzenie poplatku pri množstvovom zbere pre drobný stavebný odpad.

čl. VI
Prílohou žiadosti jednotlivého výrobcu o schválenie jednotlivo vyrobeného vozidla, ako aj žiadosti o uznanie typového schválenia ES jednotlivo dovezeného vozidla z členského štátu, ak ide o nové vozidlo, ktoré nebolo prihlásené do evidencie vozidiel v členskom štáte, alebo ak ide o nové vozidlo, ktoré bolo prihlásené do evidencie vozidiel v členskom štáte, alebo ak ide o ojazdené vozidlo, žiadosti o uznanie typového schválenia ES jednotlivo dovezeného vozidla z tretieho štátu je potvrdenie o zaplatení príspevku do Recyklačného fondu. Vzhľadom na návrh na zrušenie Recyklačného fondu je potrebné novelizovať zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

čl. VII
Novelizuje sa zákon o integrovanej prevencii a kontrole znečistenia ŽP. Predmetná novela sa týka doplnenia chýbajúcej kompetencie inšpekcie a vypustenia súhlasu či látka alebo vec je vedľajší produkt.

čl. VIII
Účinnosť Navrhuje sa účinnosť.

čl. VIII Prílohe č. 1
Nebezpečné vlastnosti odpadov

čl. VIII Prílohe č. 2
Zhodnocovanie odpadov

čl. VIII Prílohe č. 3
Zneškodňovanie odpadov

čl. VIII Prílohe č. 4
Ciele zberu a záväzné limity odpadového hospodárstva.

čl. VIII Prílohe č. 5
Príklady opatrení na predchádzanie vzniku odpadu

čl. VIII Prílohe č. 6
Hraničné hodnoty koncentrácie škodlivých látok v odpade

čl. VIII Prílohe č. 7
Kategórie elektrozariadení, na ktoré sa vzťahuje tento zákon.

čl. VIII Prílohe č. 8
V prílohe č. 8 sú uvedené Kritériá definujúce obal, ktoré sú transpozíciou smernice o obaloch

čl. VIII Prílohe č. 9
Príloha obsahuje zoznam odpadov zo zdravotnej starostlivosti a veterinárnej starostlivosti, ktorý sa zakazuje zneškodňovať skládkovaním

čl. VIII Prílohe č. 10
Príloha obsahuje zoznam transponovaných právnych predpisov Európskej únie. V Bratislave 17. decembra 2014 Robert Fico, v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Peter Žiga, v. r. minister životného prostredia Slovenskej republiky

čl. I bodu 1 §
V súvislosti s neúplnou transpozíciou článku 6 rámcovej smernice o odpade sa do § 2 ods. 5, ktorý sa týka stavu konca odpadu, dopĺňajú osobitné kritéria, ktoré je potrebné splniť v záujme dosiahnutia stavu konca odpadu. Po splnení všetkých osobitných kritérií súčasne daný druh odpadu prestane byť odpadom, a teda na látku alebo vec sa už nebude aplikovať, resp. prestane aplikovať režim nakladania s odpadom.

čl. I bodu 2
Na zabezpečenie úplnej transpozície článku 23 rámcovej smernice o odpade sa do § 97 ods. 3 dopĺňajú písmená b), f), i) a s). Tým sa zabezpečí, že súhlasy, ktoré udelia príslušné orgány štátnej správy odpadového hospodárstva podľa § 97 ods. 1 písm. b) na zneškodňovanie odpadov, na ktoré nebol vydaný súhlas podľa písmena a) a zhodnocovanie odpadov, na ktoré nebol vydaný súhlas podľa písmena c) okrem zneškodňovania alebo zhodnocovania odpadov v spaľovniach odpadov a zariadeniach na spoluspaľovanie odpadov a zhodnocovania odpadov vo vodných stavbách, v ktorých sa zhodnocujú osobitné druhy kvapalných odpadov, písmeno f) na nakladanie s nebezpečnými odpadmi vrátane ich prepravy, ak nie je súčasťou súhlasu podľa iných ustanovení tohto odseku, a to v prípade, ak pôvodca odpadu alebo držiteľ odpadu ročne nakladá v súhrne s väčším množstvom ako 1 tona alebo ak prepravca prepravuje ročne väčšie množstvo ako 1 tona nebezpečných odpadov, písmeno i) na zhromažďovanie odpadov držiteľom odpadu bez predchádzajúceho triedenia, ak vzhľadom na následný spôsob ich …

čl. I bodu 3 §
Na zabezpečenie úplnej transpozície článku 23 rámcovej smernice o odpade sa do § 97 ods. 10 dopĺňajú nové náležitosti, ktoré musí obsahovať súhlas podľa § 97 ods. 1 písm. p) na v ykonanie prípravy na opätovné použitie.

čl. I bodom 1 a 2 §
Legislatívno-technická úprava vzhľadom na doplnenie nového písmena c) v § 6 ods. 4.

čl. I bodu 3 §
Ľahké plastové tašky sa stávajú odpadom pomerne rýchlo, preto je potrebné zabrániť vplyvu takéhoto odpadu na životné prostredie. Znížením ich spotreby dochádza aj k nižšej tvorbe odpadu z obalov, čo je v plnom súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva, kde na prvom mieste je prechádzanie vzniku odpadu.

čl. I bodu 4 §
Ide o definície prevzaté zo smernice.

čl. I bodu 5 §
Zavádzajú sa opatrenia na trvalé zníženie spotreby ľahkých plastových tašiek. Povinnosti výrobcov zavedené v novom § 54 ods. 5 návrhu zákona sú účinné až od 1.1.2019. Povinnosť evidencie poskytovania ľahkých plastových tašiek a ohlasovanie údajov o tejto evidencii bude upravené vo vyhláške MŽP SR č. 366/2015 Z. z. o evidenčnej povinnosti a ohlasovacej povinnosti. MŽP SR nezavádza túto povinnosť zákonom, lebo táto povinnosť je už v súčasnosti platná pre výrobcov obalov a pre evidovanie a ohlásenie údajov o ľahkých plastových taškách postačuje zmena vo vykonávacom predpise. Rozsah údajov pre vypracovanie návrhu vykonávacieho predpisu bude známy po vydaní vykonávacieho aktu Európskej komisie.

čl. I bodu 6 §
Dopĺňajú sa sankcie za nesplnenie ustanovených opatrení na trvalé zníženie spotreby ľahkých plastových tašiek.

čl. I bodu 7 §
V transpozičnej prílohe sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/720 z 29. apríla 2015.

čl. I
Doplnenie odkazu na zákon č. 326/2005 z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov vyplynulo z potreby priamo rozčleniť kompetencie v rámci nakladania s takýmto materiálom. Podľa § 28 uvedeného zákona je obhospodarovateľ lesa povinný vykonávať preventívne opatrenia s cieľom predchádzať poškodeniu lesa a vykonávať ochranné a obranné opatrenia pred škodami spôsobovanými škodlivými činiteľmi. Doplnenie nového písmena j) vyplynulo z potreby vyňať zo zákona o odpadoch potraviny po uplynutí doby spotreby alebo doby minimálnej trvanlivosti, ktoré sú určené na kŕmne účely, keďže krmivá spadajú pod legislatívu v oblasti krmív a nie je možné na takéto potraviny podľa zákona o odpadoch vydať súhlas na odovzdanie do domácnosti za účelom skrmovania. Zároveň bolo potrebné vyňať zo zákona o odpadoch aj nakladanie s telami zvierať a časťami, ktoré uhynuli iným spôsobom ako zabitím pre ľudskú spotrebu vrátane zvierat usmrtených na účely eradikácie epizootických chorôb a ktoré sú zneškodňované podľa osobitného predpisu. Podľa odkazu v tomto písmene ide o výnimky pre spôsob odstraňovania vedľajších …

čl. I bod 5 §
V uvedenom ustanovení bolo potrebné spresniť, že text za bodkočiarkou sa vzťahuje na celé ustanovenie.

čl. I bod 6 §
Uvedená definícia súvisí so zavedením nového súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. v) na skladovanie výkopovej zeminy. Čas, na ktorý sa bude súhlas udeľovať je max. 5 rokov, ale môže byť aj kratší, a to v závislosti od časového horizontu použitia výkopovej zeminy pri stavbách na mieste inom, než na akom bola vykopaná. Podrobnosti o prevádzkovaní zariadenia na nakladanie s odpadom – výkopovou zeminou sa upravia vo vykonávacom predpise ministerstva.

čl. I bod 7 §
Zavedenie pojmu „dopravca odpadu“ je potrebné z dôvodu presného zadefinovania subjektov, na ktoré sa vzťahuje povinnosť registrácie podľa § 98. Dopravca odpadu je právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ vykonávajúca prepravu odpadu, t. j. premiestnenie odpadu z miesta nakládky na miesto vykládky, či už pre cudziu potrebu alebo pre vlastnú potrebu vlastnými alebo prenajatými dopravnými prostriedkami. Predmetné ustanovenie sa vzťahuje iba na podnikateľské subjekty, nevzťahuje sa na obce, ktoré prepravujú, resp. zbierajú odpad vo svojom katastri za účelom plnenia povinností podľa zákona č. 79/2015 a nie ako svoj predmet podnikania.

čl. I bod 8 §
Účelom mobilného zariadenia je, aby sa v ňom zhodnocovali resp. zneškodňovali odpady v mieste ich vzniku, pričom v praxi sa na mobilné zariadenie vozí odpad z celého okolia, čím zaniká podstata mobilného zariadenia.

čl. I bod 9 §
Uvedená definícia súvisí so zavedením nového súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. u) na prevádzkovanie prekládkovej stanice komunálneho odpadu. Účelom prekládkovej stanice je dočasné uloženie komunálneho odpadu dovezeného v rámci zvozu zmesového komunálneho odpadu v malých množstvách na prekládkovú stanicu, kde bude následne preložený do veľkých vozidiel alebo kontajnerov, prostredníctvom ktorých bude tento odpad prepravený do ďalšieho zariadenia na nakladanie s odpadom. Podrobnosti o prevádzkovaní zariadenia na prevádzkovanie prekládkovej stanice komunálneho odpadu sa upravia vo vykonávacom predpise ministerstva.

čl. I bod 10 §
Cieľom predmetnej úpravy je precizovanie textu v nadväznosti na smernicu Rady č. 1996/59/ES zo 16. septembra 1996 o zneškodňovaní polychlórovaných bifenylov a polychlórovaných terfenylov (PCB/PCT) v platnom znení, podľa ktorej má držiteľ polychlórovaných bifenylov vypracovať v programe držiteľa polychlórovaných bifenylov ciele a opatrenia na dekontamináciu alebo zneškodnenie zariadení obsahujúcich polychlórované bifenyly a použitých polychlórovaných bifenylov a tiež koncepčný zámer na konkrétny spôsob dekontaminácie alebo zneškodnenia. Podrobnosti sú upravené vo vyhláške Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 371/2015, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch.

čl. I bod 11 §
Účelom ustanovenia § 11 je zabezpečiť prevenciu pred neodborným nakladaním s polychlórovanými bifenylmi a zariadeniami, ktoré ich obsahujú, predovšetkým v prípadoch, keď polychlórované bifenyly a zariadenia, nie sú odpadom. Ak držiteľ, ktorý už vypracoval program, odovzdá všetky zariadenia obsahujúce polychlórované bifenyly na zneškodnenie alebo budú všetky zariadenia dekontaminované (nebudú obsahovať polychlórované bifenyly) nie je potrebné vypracovať nový program. Z uvedeného vyplýva, že program držiteľa polychlórovaných bifenylov plní svoj účel v prípade, že držba polychlórovaných bifenylov alebo zariadení, ktoré ich obsahujú, trvá dlhší čas a nie je možné v krátkom čase tieto zariadenia dekontaminovať a zabezpečiť zneškodnenie polychlórovaných bifenylov. Podľa súčasnej právnej úpravy je držiteľ zariadenia povinný vypracovať program držiteľa polychlórovaných bifenylov a to aj v prípadoch, keď bezodkladne po zistení, že má v držbe zariadenie obsahujúce polychlórované bifenyly, takéto zariadenie dekontaminuje a zabezpečí zneškodnenie polychlórovaných bifenylov. Navrhované ustanovenie odstráni administratívne zaťaženie držiteľov zariadení obsahujúcich polychlórované bifenyly a zároveň zvýši ich motiváciu v krátkom čase zabezpečiť dekontamináciu zariadenia a zneškodnenie polychlórovaných …

čl. I bod 12 §
V prípade uskutočňovania jednoduchých stavieb fyzickou osobou, občanom svojpomocne sa zavádza fyzickej osobe možnosť nakladania s takto vznikajúcim odpadom v súlade so zákonom o odpadoch. Odpad, ktorý bude fyzickej osobe vznikať pri realizácii jednoduchých stavieb sa zaradí v súlade s Vyhláškou MŽP SR č. 365/2015 Z. z., ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov do skupiny 17.

čl. I bod 13 §
Subjekty nakladajúce s odpadom, ktorý podlieha predmetnému ustanoveniu sa snažia tento zákaz obchádzať argumentáciou, že sa jedná len o prvú zmenu predmetného odpadu. A teda napríklad, ak sa predmetný odpad „spracuje“, po spracovaní nastane jeho prvá zmena, a následne sa tento odpad ešte podrví, tak toto podrvenie už nepovažujú za následnú zmenu. Tu je však nutné zdôrazniť, že takouto zmenou sa v žiadnom prípade nemenia vlastnosti odpadu. Preto, aby sa vyhlo akýmkoľvek špekuláciám zo strany subjektov, ktoré predmetný odpad „spracovávajú“, je potrebné slovo „každá“ vložiť do uvedeného ustanovenia.

čl. I bod 14 §
Vzhľadom na ciele odpadového hospodárstva, ktorými je Slovenská republika viazaná, je potrebné, aby sa zákaz skládkovania vzťahoval na všetok biologicky rozložiteľný odpad, nielen na komunálny biologicky rozložiteľný odpad. Podľa pôvodného znenia § 12 ods. 6 fyzická osoba nemôže nakladať alebo inak zaobchádzať s komunálnym odpadom alebo drobným stavebným odpadom, nakladanie s ktorým zabezpečuje obec. Výnimku tvoria staré vozidlá, ktoré môže obyvateľ ako konečný používateľ odovzdať tomu, kto vykonáva zber starých vozidiel alebo priamo spracovateľovi starých vozidiel a odpadové pneumatiky, ktoré môže odovzdať distribútorovi pneumatík, prípadne zbernému dvoru alebo na mieste určenom obcou. Aplikačná prax preukázala, že ak si fyzická osoba – nepodnikateľ svojpomocne vykonáva stavebné práce pri jednoduchých stavbách, nemohol nakladať alebo inak zaobchádzať so vzniknutým odpadom. Preto bolo do § 12 ods. 6 doplnený aj odpad z týchto jednoduchých stavieb.

čl. I bod 15 §
Dopravca odpadu, ktorý vykonáva prepravu odpadu pre cudziu potrebu, sa stáva držiteľom odpadu iba pre účely výkonu prepravy odpadu, t. j. jeho premiestnenia z miesta nakládky na miesto vykládky. Z tohto dôvodu sa na neho vzťahujú iba niektoré z povinností držiteľa odpadu. Ustanovenie sa po úprave nebude vzťahovať na dopravcov odpadu, ktorí vykonávajú prepravu odpadu pre vlastnú potrebu. Takýto dopravcovia okrem samotného výkonu prepravy nakladajú s odpadom aj ďalším spôsobom, napr. sú pôvodcom alebo zariadením na nakladanie s odpadom a vzťahujú sa na nich všetky povinnosti držiteľa odpadov.

čl. I bod 16 §
Nové ustanovenie vyplynulo z potreby odčleniť servisné, čistiace alebo udržiavacie práce z § 77 nakoľko nemusí ísť o stavebné odpady a odpady z demolácií, a to v praxi spôsobovalo problémy. Zákon nezakazuje dohodnúť v zmluve iné podmienky, ale pôvodca odpadov vznikajúcich pri servisných, čistiacich alebo udržiavacích prácach je v zmysle zákona o odpadoch vždy zodpovednou osobou za nakladanie s týmto odpadom.

čl. I bod 17 §
Je potrebné doplniť, že ak sa orgánu Policajného zboru nepodarí zistiť osobu zodpovednú za nezákonne umiestnený odpad (ak ide o trestný čin), obec alebo príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva musia zabezpečiť odstránenie nezákonne umiestneného odpadu, teda sú povinní zabezpečiť zhodnotenie alebo zneškodnenie tohto odpadu.

čl. I bod 18 §
Vyplývajúc z aplikačnej praxe bolo ustanovenie § 16 ods. 3 doplnené. Ide predovšetkým o jednoznačnosť v určení, s ktorou organizáciou zodpovednosti výrobcov pre obaly musí mať ten, kto vykonáva zber odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov uzatvorenú zmluvu podľa § 59 ods. 2 zákona o odpadoch.

čl. I bod 19 §
Z praxe vyplynulo, že 15 pracovných dní nie je postačujúcich na splnenie uvedenej povinnosti. V aplikačnej praxi je problém získať relevantné doklady o zhodnotení vykúpených odpadov od subjektov vykonávajúcich výkup, preto sú v zákone špecifikované.

čl. I bod 20 §
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 21 §
V nadväznosti na ustanovenie odseku 9, kde sa vymedzujú povinnosti pri zbere kovového odpadu uvedeného v odseku 7 okrem výkupu kovového odpadu, je potrebné rozšíriť povinnosti uvedené v odseku 7 aj na zber kovového odpadu.

čl. I bod 22 §
Z aplikačnej praxe vyplynula potreba vypustiť predmetné ustanovenie, nakoľko uvedená požiadavka bola v praxi ťažko vykonateľná.

čl. I bod 23 §
Z aplikačnej praxe vyplynula potreba vypustiť predmetné ustanovenie, nakoľko uvedená požiadavka bola v praxi ťažko vykonateľná.

čl. I bod 24 §
Uvedená zmena súvisí so znížením administratívnej záťaže pre prevádzkovateľa zariadenia na zhodnocovanie odpadov alebo zneškodňovanie odpadov, ktorý si bude plniť evidenčné a ohlasovacie povinnosti podľa § 14 ods. 1 písm. g) tohto zákona ako držiteľ odpadu, a nie aj podľa § 17 ods. 1 písm. f).

čl. I bod 25 §
Doplnenie orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, ktorému sa ohlásenia podávajú. Nejedná sa o zavedenie novej ohlasovacej povinnosti, ale iba o precizovanie legislatívneho textu doplnením orgánu, ktorému je potrebné ohlásenia podávať.

čl. I bod 26 §
V nadväznosti na návrh novely zákona č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (§ 26 ods. 9) sa dopĺňa povinnosť prevádzkovateľa skládky odpadov.

čl. I bod 27 §

čl. I odseku 1
Uvedenou zmenou sa upresňuje definícia ortuti a upravuje sa rozsah pôsobnosti zákona pre oblasť nakladania s ortuťou v súlade s novým nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/852 zo 17. mája 2017 o ortuti a o zrušení nariadenia (ES) č. 1102/2008 (ďalej len „nariadenie o ortuti“), ktoré sa uplatňuje od 1. januára 2018.

čl. I odseku 2
Ponecháva sa pôvodné znenie. K odsekom 3 až 8: Zosúladenie s novým nariadením o ortuti. Odpadová ortuť pochádzajúca z veľkých zdrojov uvedených v čl. 11 nariadenia o ortuti musí byť zneškodnená trvalým uložením v úložisku trvalého uskladnenia ortuti. Pred trvalým uložením musí byť odpadová ortuť spracovaná tak, aby bola v pevnom skupenstve, stabilná a nerozpustná vo vode. Keďže dostupná kapacita zariadení na konverziu a solidifikácie odpadovej ortuti je obmedzená, bolo potrebné umožniť dočasne skladovať aj odpadovú ortuť v kvapalnom skupenstve.

čl. I bod 28 §
Precizovanie textu v nadväznosti na doplnenie úložiska trvalého uskladnenia ortuti v súlade s § 20.

čl. I bod 29 §
Ustanovenie upravené v zmysle nariadenia o ortuti, podľa ktorého sa ortuť môže dočasne uskladňovať najneskôr do konca roku 2022, následne musí byť zabezpečená jej úprava na pevné skupenstvo a trvalé uloženie.

čl. I bod 30 §
Precizovanie textu a doplnenie orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, ktorému je potrebné podávať ohlásenie.

čl. I bod 31 §
Precizovanie textu v nadväznosti na doplnenie úložiska trvalého uskladnenia ortuti, nakoľko vyskladnenie ortuti je možné len z úložiska dočasného uskladnenia ortuti.

čl. I bod 32 §
Vzhľadom na doplnenie úložiska trvalého uskladnenia ortuti bolo nevyhnutné doplniť aj povinnosti prevádzkovateľa tohto úložiska, ktoré sú obdobné ako povinnosti prevádzkovateľa úložiska dočasného uskladnenia ortuti.

čl. I bod 33 §
Nadpis je doplnený v nadväznosti na doplnenie úložiska trvalého uskladnenia ortuti.

čl. I bod 34 §
Precizovanie textu v nadväznosti na doplnenie úložiska trvalého uskladnenia ortuti.

čl. I bod 35 §
V nadväznosti na implementáciu nariadenia je nevyhnutné doplniť povinnosť aj pre prevádzkovateľa úložiska trvalého uskladnenia ortuti.

čl. I bod 36 §
Povinnosť prevádzkovateľa úložiska dočasného uskladnenia ortuti platí aj pre prevádzkovateľa úložiska trvalého uskladnenia ortuti.

čl. I bod 37 §
V zmysle nariadenia o ortuti môže byť kvapalná ortuť uložená na úložisku dočasného uskladnenia ortuti len do 31. decembra 2022. Na Európsku komisiu nariadenie o ortuti delegovalo právomoc prijať delegovaný akt, ktorým posunie účinnosť zákazu ukladať kvapalnú ortuť do úložiska dočasného uskladnenia ortuti.

čl. I bod 38 §
Povinnosti prevádzkovateľa úložiska dočasného uskladnenia ortuti platia aj pre prevádzkovateľa úložiska trvalého uskladnenia ortuti.

čl. I bod 39 §
Ustanovenie upravené v zmysle nariadenia o ortuti, podľa ktorého sa ortuť môže dočasne uskladňovať najneskôr do konca roku 2022, následne musí byť zabezpečená jej úprava na pevné skupenstvo a trvalé uloženie.

čl. I bod 40 §
Precizovanie textu v nadväznosti na doplnenie zariadenia na úpravu ortuti a úložiska trvalého uskladnenia ortuti, nakoľko ortuť je možné vyskladniť z úložiska dočasného uskladnenia ortuti nielen do úložiska trvalého uskladnenia ortuti, ale aj do zariadenia na úpravu ortuti.

čl. I bod 41 §
Ustanovenie upravené tak, aby sa zabezpečil účinný systém vysledovania odpadovej ortuti v celom reťazci nakladania s ortuťou.

čl. I bod 42 §
Z aplikačnej praxe vyplynulo, že ak prevádzkovateľ skládky odpadov ukladá účelovú finančnú rezervu na samostatný vinkulovaný účet v banke, nemôže účelovú finančnú rezervu preniesť na iný účet v inej banke, aj keby to bolo za výhodnejších podmienok. Z tohto dôvodu bol doplnené ustanovenie týkajúce sa disponovania s prostriedkami účelovej finančnej rezervy.

čl. I bod 43 §
Na získanie viazanej živnosti „Podnikanie v oblasti nakladania s nebezpečným odpadom„ musí podnikateľ (alebo jeho ustanovený zodpovedný zástupca) splniť osobitné podmienky na odbornú spôsobilosť podľa § 25 ods. 9 tohto zákona. Táto odborná spôsobilosť na podnikanie v oblasti nakladania s nebezpečným odpadom sa zosúlaďuje s odbornou spôsobilosťou na autorizované spracovateľské činnosti v § 95 ods. 2 písm. b). Požiadavky na vzdelanie a prax budú stanovené tak, aby, na rozdiel od súčasného stavu, odbornú spôsobilosť (t. j. následne viazanú živnosť) bolo možné získať pri vysokoškolskom vzdelaní akéhokoľvek zamerania (v kombinácii s rokmi praxe, ktorých počet sa líši v závislosti od zamerania vysokoškolského vzdelania).

čl. I bod 44 §
Zosúladenie právnej terminológie.

čl. I bod 45 §
Pôvodný odsek 6 sa vypúšťa vzhľadom na to, že staré vozidlá sú nebezpečný odpad a je nepostačujúce, aby ich preprava bola sprevádzaná iba sprievodným listom nebezpečného odpadu. Je potrebné kontrolovať odosielateľa aj príjemcu vo vzťahu k nakladaniu so starými vozidlami. Dopĺňa sa nový odsek 6, ktorý vychádza z požiadavky smernice EP a R 2008/98/ES o odpade a o zrušení určitých smerníc.

čl. I bod 46 §
Uvedenie správneho oddielu, keďže odsek 1 sa vzťahuje na všetky vyhradené výrobky.

čl. I bod 47 §
Zmena odkazu v ustanovení je z dôvodu prečíslovania odsekov v § 73. V texte dochádza k zosúladeniu s účtovnou terminológiou. Za finančné náklady sa nepovažujú výdavky na vybudovanie alebo výstavbu akéhokoľvek zariadenia v zmysle definície zákona o odpadoch. Príprava na opätovné použitie je činnosťou zhodnocovania, na ktorú sa vyžaduje osobitný súhlas.

čl. I bod 48 §
Ustanovenie upravené tak, aby bolo zrejmé, že v prípade batérií a akumulátorov môže byť plnenie vyhradených povinností zabezpečené aj treťou osobou.

čl. I bod 49 §
Z aplikačnej praxe vyplynula potreba vyňať z výnimky ustanovenej týmto odsekom prenosné batérie a akumulátory, nakoľko nie je možné zabezpečiť plnenie podmienok uvedených v písmene a) až d).

čl. I bod 50 §
Umožňuje sa výrobcom vyhradených výrobkov, aby mali možnosť vykonať kontrolu efektivity vynaložených prostriedkov v OZV kedykoľvek, na základe písomnej žiadosti.

čl. I bod 51 §
Precizuje sa text, kedy je potrebné doručiť výpoveď zo strany obce alebo výrobcu, aby bola ukončená k 31. decembru kalendárneho roka.

čl. I bod 52 §
Precizovanie legislatívneho textu.

čl. I bod 53 §
Zosúladenie s § 28 ods. 1, kde je uvedené, že zakladateľom môže byť výrobca vyhradeného výrobku so sídlom v niektorom z členských štátov.

čl. I bod 54 §
Každý výrobca musí mať zmluvu s OZV, či už ide o výrobcu – zakladateľa alebo výrobcu – prevádzkovateľa alebo ostatných výrobcov. Zmluva uzatvorená za nediskriminačných podmienok znamená aj to, že princíp rovnosti sa uplatňuje vo vzťahu ku každému vyhradenému prúdu odpadov (cenová politika).

čl. I bod 55 §
Pre zabezpečenie riadneho fungovania celého systému nakladania s vyhradenými prúdmi odpadov je dôležité uzatvorenie zmluvy s príslušným koordinačným centrom tak, aby toto koordinačné centrum mohlo adresne „na zmluvnom základe“ určovať/zabezpečovať plnenie povinností OZV, napr. súvisiacich s rozdelením zodpovednosti vo vzťahu k presahujúcemu množstvu [§ 31 ods. 11 písm. c)] atď. Preto bolo potrebné doplniť lehotu na uzavretie tejto zmluvy. Ak ide o organizáciu zodpovednosti výrobcov, ktorá je nová, rozhodujúce je nadobudnutie účinnosti autorizácie na jej činnosť. Ak ide o novozaložené koordinačné centru, rozhodujúci je deň zápisu do Registra koordinačných centier.

čl. I bod 56 §
Uvedená zmena v termíne, kedy je OZV povinná zaslať ministerstvu zoznam obcí, bola požadovaná z aplikačnej praxe, aby bol zabezpečený transparentnejší systém. Do konca januára musí OZV vedieť, s ktorými obcami je vo zmluvnom vzťahu. Zároveň sa ustanovuje povinnosť zverejňovať tento zoznam obcí na webovom sídle OZV.

čl. I bod 57 §
V zákone o odpadoch absentovala lehota, v rámci ktorej by mala OZV prípadný zisk použiť na zákonom presne vymedzený účel. Nakoľko v aplikačnej praxi boli nejasnosti týkajúce sa použitia prípadného zisku OZV, toto ustanovenia bolo doplnené tak, aby bolo jednoznačne jasné, že prípadný zisk sa nesmie použiť na odmeny členov orgánov OZV. Prípadný zisk musí OZV použiť len na plnenie povinností vyplývajúcich zo zákona o odpadoch. Cieľom uvedenej zmeny je zefektívniť nakladanie s finančnými prostriedkami výrobcov vyhradených výrobkov.

čl. I bod 58 §
V texte sa upresňuje, k čomu sa vzťahujú presahujúce množstvá, ktoré je OZV povinná oznámiť koordinačnému centru vo vzťahu k tomu vyhradenému prúdu odpadu, ktorý pochádza z vyhradeného výrobku uvádzaného na trh zmluvnými výrobcami OZV. Táto oznamovacia povinnosť sa vzťahuje na OZV pre obaly, OZV pre elektrozariadenia a OZV pre batérie a akumulátory. Pre elektroodpad a použité batérie a akumulátory je potrebné, aby OZV oznamovala výlučne presahujúce množstvá vzťahujúce sa k cieľom ich zberu. A to z toho dôvodu, aby následne Slovenská republika mohla preukázať EK plnenie limitov z príslušných smerníc, pojednávajúcich o týchto odpadoch. V ustanovení sa zároveň upresňuje, dokedy je OZV povinná oznámiť presahujúce množstvá koordinačnému centru. Zároveň sa mení úprava možnosti/povinnosti OZV ponúknuť presahujúce množstvá ostatným členom koordinačného centra. Pre OZV pre obaly je ustanovená povinnosť ponúknuť presahujúce množstvá v prospech ostatných členov koordinačného centra pre prúd odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov, pričom títo členovia sú povinní ponúknuté množstvá prijať pri dodržaní nediskriminačných podmienok. …

čl. I bod 59 §
Z aplikačnej praxe vyplynula potreba vyžiadať údaje preukazujúce spôsob plnenia povinností OZV bez podmienky začatia konania o zrušení autorizácie. V samotnej výzve bude stanovený termín na doručenie požadovaných údajov v závislosti od charakteru týchto údajov. Z aplikačnej praxe vyplynula potreba zriadenia orgánu kontroly, ktorý dohliada nad dodržiavaním plnenia povinností, ktoré OZV vyplývajú zo zákona o odpadoch. Ak OZV má zriadený kontrolný orgán, nemusí zriadiť ďalší, len je potrebné zosúladiť jeho organizačnú štruktúru a kompetencie s touto zákonnou úpravou. Ak OZV nemá zriadený kontrolný orgán, je povinná si ho v zmysle tohto ustanovenia zriadiť. V záujme sprehľadnenia a transparentnosti plnenia povinností sa ustanovuje pre OZV pre obaly, aby vypracovala štvrťročnú správu o činnosti a zverejnila ju na svojom webovom sídle.

čl. I bod 60 §
Uvedenou zmenou sa chce zamedziť možnosti nevyrovnanosti systému v súvislosti s povinnosťou OZV prevádzkovať funkčný a vyrovnaný systém združeného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu počas celej doby jej pôsobenia.

čl. I bod 61 §
Precizovanie legislatívneho textu. Platnosť rozhodnutia sa mení na účinnosť. Pojem platnosť a pojem účinnosť sú obsahovo dva rozdielne pojmy, z uvedeného dôvodu bolo nevyhnutné vykonať toto precizovanie legislatívneho textu tak, aby bolo zrejmé, že povinnosť tohto ustanovenia sa vzťahuje k účinnosti rozhodnutia.

čl. I bod 62 §
V súvislosti so zavedením dozorného orgánu organizácie zodpovednosti výrobcov je potrebné určiť jeho oprávnenia voči organizácie zodpovednosti výrobcov, v ktorej pôsobí a ktoré súvisia s kontrolou vymenovaných povinností. Cieľom tohto ustanovenia je zabezpečiť v prípade člena – zástupcu štátu, menovaného ministrom životného prostredia - odborný dohľad nad dodržiavaním povinností vyplývajúcich zo zákona o odpadoch. Najvyšší orgán OZV môže rozhodnúť, či doplní tento kontrolný orgán o členov podľa bodov 2 a 3. Z aplikačnej praxe vyplynula potreba doplniť, že jednou z náležitostí zmluvy medzi organizáciou zodpovednosti výrobcov a výrobcom vyhradeného výrobku musí byť úprava spôsobu a postupu vrátenia finančných prostriedkov zazmluvnenému výrobcovi vyhradeného výrobku pre prípad zrušenia tejto organizácie zodpovednosti výrobcov. Aby bolo vopred zrejmé a nedochádzalo k nejasnostiam ohľadom finančného vyrovnania.

čl. I bod 63 §
Ustanovuje sa, za akých podmienok a do akého termínu je výrobca vyhradeného výrobku, ktorý plní vyhradené povinnosti individuálne povinný uzatvoriť zmluvu s koordinačným centrom.

čl. I bod 64 §
S ohľadom na poznatky z praxe je potrebné spresniť, že uvedená povinnosť sa nevzťahuje na výrobcu obalov.

čl. I bod 65 §
V texte sa spresňuje, k čomu sa vzťahujú presahujúce množstvá, ktoré je individuálny výrobca povinný oznámiť koordinačnému centru vo vzťahu k tomu vyhradenému prúdu odpadu, ktorý pochádza z vyhradeného výrobku uvádzaného na trh týmto individuálnym výrobcom. Pre elektroodpad a použité batérie a akumulátory je potrebné, aby výrobca elektrozariadení a batérií a akumulátorov oznamoval najmä (resp. výlučne) presahujúce množstvá vzťahujúce sa k cieľom ich zberu. A to z toho dôvodu, aby následne SR mohla preukázať EK plnenie limitov z príslušných smerníc, pojednávajúcich o týchto odpadoch. Výrobca elektrozariadení a výrobca batérií a akumulátorov môžu presahujúce množstvá ponúknuť ostatným členom príslušného KC. V ustanovení je doplnená lehota, do ktorej je povinný výrobca, ktorý si plní vyhradené povinnosti individuálne, oznámiť presahujúce množstvá koordinačnému centru.

čl. I bod 66 §
Z aplikačnej praxe vyplynula potreba vyžiadať údaje, preukazujúce spôsob plnenia povinností individuálne bez podmienky začatia konania o zrušení autorizácie. Z aplikačnej praxe vyplynula potreba doplniť ustanovenie v písmene n) aj pre osoby, ktoré nie sú držiteľmi odpadu ale zo zákona plnia iné povinnosti. Obdobná povinnosť vzťahujúca sa na držiteľov odpadu je už ustanovená v § 14 ods. 1 písm. k).

čl. I bod 67 §
Vypúšťa sa povinnosť zasielať potvrdenia o zápise do registra výrobcov vyhradených výrobkov. Výrobca po zaslaní žiadosti o zápis do registra, ak je v súlade s § 30 ods. 1, je do registra zapísaný. Registre sú verejne dostupné na webovej stránke ministerstva.

čl. I bod 68 §
Vypúšťa sa povinnosť zasielať potvrdenia o zápise do registra výrobcov vyhradených výrobkov. Výrobca po zaslaní žiadosti o zápis do registra, ak je v súlade s § 30 ods. 1, je do registra zapísaný. Registre sú verejne dostupné na webovej stránke ministerstva.

čl. I bod 69 §
Vzhľadom na zavedenie registrácie pre koordinačné centrá je nevyhnutné doplniť toto ustanovenie aj o podmienku, z ktorej vyplýva, že koordinačné centrum môže vykonávať činnosť len na základe registrácie udelenej ministerstvom.

čl. I bod 70 §
Odseky 4 a 5 v § 31 bolo potrebné upraviť z dôvodu výkladových nejasností.

čl. I bod 71 §
Z aplikačnej praxe vyplynulo, že koordinačné centrá nesprávne chápu zavedenú legislatívnu skratku “klient“. Z tohto dôvodu bola legislatívna skratka vypustená. Každý výrobca vyhradeného výrobku, ktorý si plní vyhradené povinnosti individuálne, OZV a tretie osoby musia mať uzatvorenú zmluvu s príslušným KC a zároveň sú rovnocennými členmi KC.

čl. I bod 72 §
Je potrebné stanoviť lehotu dokedy je koordinačné centrum povinné predmetnú povinnosť splniť. Preto sa ustanovuje termín na prerozdelenie presahujúcich množstiev.

čl. I bod 73 §
Je nevyhnutné ustanoviť lehotu dokedy má koordinačné centrum zabezpečiť nápravu oznámeného stavu. Táto požiadavka vyplýva z poznatkov z praxe.

čl. I bod 74 §
Precizovanie legislatívneho textu z dôvodu rozšírenia možnosti ministerstva získavať požadované podklady aj v iných súvislostiach ako len pre potreby ohlasovacích povinností vo vzťahu k EÚ.

čl. I bod 75 §

čl. I písmenu k)
OZV je povinná, v súlade s § 28 ods. 4 písm. f) a § 29 ods. 1 písm. c), uzatvoriť zmluvu s príslušným koordinačným centrom a následne plniť povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy. Na druhej strane však v súčasnom § 31 ods. 11 absentuje povinnosť koordinačného centra reagovať na podanú žiadosť, a teda zmluvu aj reálne uzatvoriť. Do zákona sa dopĺňa, že táto zmluva musí byť uzavretá za nediskriminačných podmienok. To znamená, že nediskriminačné podmienky musia byť dodržané medzi koordinačným centrom a každým výrobcom vyhradeného výrobku, ktorý si plní vyhradené povinnosti individuálne a organizáciou zodpovednosti výrobcov, či sú jej zakladateľmi alebo nie. Súčasne je potrebné ustanoviť aj časový rámec dokedy je potrebné takúto zmluvu uzatvoriť. Takto sa dá zabezpečiť obojstranné riadne fungovanie oboch subjektov. Uvedený návrh má teda za cieľ odstrániť existujúce nedostatky vyplývajúce z praxe, keď príslušné koordinačné centrum dostatočne a včas nereaguje na podané žiadosti o uzatvorenie zmluvy.

čl. I písmenu l)
Ustanovuje sa povinnosť vypracovanie štvrťročnej správy ako aj podrobnosti jej obsahu a predkladania.

čl. I písmenu m)
Z aplikačnej praxe vyplynula potreba doplniť ustanovenie v písmene m) aj pre osoby, ktoré nie sú držiteľmi odpadu, ale zo zákona plnia iné povinnosti. Obdobná povinnosť vzťahujúca sa na držiteľov odpadu je už ustanovená v § 14 ods. 1 písm. k).

čl. I písmenu n)
Z aplikačnej praxe vyplynula potreba zriadenia orgánu kontroly, ktorý dohliada nad dodržiavaním plnenia povinností, ktoré koordinačnému centru vyplývajú zo zákona o odpadoch, a to aj v prípadoch, kedy takýto orgán nebol doposiaľ zriadený podľa osobitných predpisov.

čl. I písmenu o)
Uvedená povinnosť sa zavádza v spojitosti s vytvorením dozornej rady koordinačného centra a jej oprávnenia na výkon kontrol v príslušnom koordinačnom centre.

čl. I bod 76 §
Z aplikačnej praxe vyplynulo, že KC obaly nie je schopné plniť v plnom rozsahu funkciu KC v zmysle ustanovení zákona. Ministerstvu túto skutočnosť oznámi a ministerstvo určí spôsob plnenia povinností. Zároveň, ak ustanovené povinnosti KC poruší opakovane, teda nebude môcť plniť povinnosti, je to dôvod na zrušenie KC.

čl. I bod 77 §
Zmena ustanovenia nadväzuje na zmenu lehoty v § 16 odsek 4.

čl. I bod 78 §
V súvislosti so zavedením dozorného orgánu koordinačného centra je potrebné určiť jeho oprávnenia voči koordinačnému centru, v ktorom pôsobí a ktoré súvisia s kontrolou vymenovaných povinností.

čl. I bod 79 §
Odstránenie transpozičného deficitu z EU Pilot (2016) 8727.

čl. I bod 80 §
Podľa § 35 ods. 1 je výrobca povinný zabezpečiť nakladanie s elektroodpadom, ak pochádza z elektrozariadení z jeho výroby, predaja alebo cezhraničnej prepravy do Slovenskej republiky. T. z., že by nemalo dochádzať ku krížovému plneniu povinnosti výrobcu inými kategóriami, ktoré neuviedol na trh v Slovenskej republike. Súčasná definícia zberového podielu sa vzťahuje na zberový podiel z celkového množstva elektrozariadení, ktoré boli uvedené na trh a z celkového množstva zozbieraných elektroodpadov a dáva možnosť výrobcom zabezpečovať plnenie povinností inými druhmi elektroodpadu, ktoré majú výhodné ceny výstupných surovín a nezohľadňujú náklady na elektroodpad s elektrozariadení, ktoré výrobca uviedol na trh. Zberový podiel sa určuje pre každú kategóriu podľa prílohy č. 6 II. samostatne.

čl. I bod 81 §
Odstránenie transpozičného deficitu z EU Pilot (2016) 8727.

čl. I bod 82 §
V ustanoveniach § 34, v ktorom sú uvedené povinnosti výrobcov elektrozariadení, absentuje povinnosť, podľa ktorej je výrobca elektrozariadení povinný splniť svoj zberový podiel (definícia zberového podielu je pritom uvedená v § 32 ods. 29). Tento stav nie je v súlade napríklad s povinnosťami výrobcov batérií a akumulátorov, kde je povinnosť rovnakého znenia zavedená v § 46 ods. 1 písm. c), § 47 ods. 1 písm. c) ale aj v § 48 ods. 2 písm. c). To znamená, že pri výrobcoch elektrozariadení absentuje povinnosť, ktorá zaviaže takéhoto výrobcu zabezpečiť zber elektroodpadu minimálne v rozsahu jeho zberového podielu (§ 27 ods. 4 písm. j) sa vzťahuje len na výpočet zberového podielu – teda nie na jeho splnenie). Navrhovanou úpravou sa odstráni táto nejednoznačnosť a nesúlad v zákone.

čl. I bod 83 §
Precizovanie legislatívneho textu. Odstránenie duplicity povinností v súvislosti s § 34 ods. 1 písm. g).

čl. I bod 84 §
Oprava gramatickej chyby.

čl. I bod 85 §
Precizovanie legislatívneho textu. Odstránenie duplicity povinností v súvislosti s § 34 ods. 1 písm. g).

čl. I bod 86 §
Odstránenie transpozičného deficitu z EU Pilot (2016) 8727. Zároveň bolo ustanovenie prečíslované z dôvodu vypustenia písmena h) v § 34 ods. 1. Uvedené znenie je po EÚ Pilote odobrené Komisiou.

čl. I bod 87 §
Precizovanie legislatívneho textu.

čl. I bod 88 §
Zmenou ustanovenia sa znižuje administratívna záťaž spracovateľov elektroodpadu. Ruší sa podávanie ohlásení na ministerstvo, ostáva podávanie ohlásení na výrobcu a príslušnú OZV.

čl. I bod 89 §
Precizovanie legislatívneho textu.

čl. I bod 90 §
Pre zabezpečenie riadneho fungovania celého systému nakladania s vyhradenými prúdmi odpadov je dôležité uzatvorenie zmluvy s príslušným koordinačným centrom tak, aby toto koordinačné centrum mohlo adresne „na zmluvnom základe“ určovať/zabezpečovať plnenie povinností tretej osoby, napr. súvisiacich s rozdelením zodpovednosti vo vzťahu k presahujúcemu množstvu [§ 31 ods. 11 písm. c)] atď. Preto bolo potrebné doplniť lehotu na uzavretie tejto zmluvy. Ak ide o tretiu osobu, ktorá je nová, rozhodujúce je nadobudnutie účinnosti autorizácie na jej činnosť. Ak ide o novozaložené koordinačné centru, rozhodujúci je deň zápisu do Registra koordinačných centier.

čl. I bod 91 §
Uvedená zmena v termíne, kedy je tretia osoba povinná zaslať ministerstvu zoznam obcí, bola požadovaná z aplikačnej praxe, aby bol zabezpečený transparentnejší systém. Do konca januára musí tretia osoba vedieť, s ktorými obcami je vo zmluvnom vzťahu. Zároveň sa ustanovuje povinnosť zverejňovať tento zoznam obcí na webovom sídle tretej osoby.

čl. I bod 92 §
V texte sa upresňuje, k čomu sa vzťahujú presahujúce množstvá, ktoré je tretia osoba povinná oznámiť koordinačnému centru vo vzťahu k tomu vyhradenému prúdu odpadu, ktorý pochádza z vyhradeného výrobku uvádzaného na trh zmluvnými výrobcami tretej osoby. Pre použité batérie a akumulátory je potrebné, aby tretia osoba oznamovala výlučne presahujúce množstvá vzťahujúce sa k cieľom ich zberu. V ustanovení sa zároveň upresňuje, dokedy je tretia osoba povinná oznámiť presahujúce množstvá koordinačnému centru. Zákon o odpadoch ponecháva možnosť ponúknuť presahujúce množstvá v prospech ostatných členov príslušného koordinačného centra.

čl. I bod 93 §
Z aplikačnej praxe vyplynula potreba vyžiadať údaje preukazujúce spôsob plnenia povinností tretej osoby bez podmienky začatia konania o zrušení autorizácie. Z aplikačnej praxe vyplynula potreba doplniť ustanovenie v písmene t) aj pre osoby, ktoré nie sú držiteľmi odpadu, ale zo zákona plnia iné povinnosti. Obdobná povinnosť vzťahujúca sa na držiteľov odpadu je už ustanovená v § 14 ods. 1 písm. k).

čl. I bod 94 §
Zosúladenie s § 27 ods. 6. Predmetné ustanovenie sa upravilo tak, aby bolo jednoznačné, že spôsob plnenia vyhradených povinností pre každý prúd odpadu je možný iba jednou organizáciou zodpovednosti výrobcov alebo treťou osobou.

čl. I bod 95 §
Z aplikačnej praxe vyplynula potreba doplniť nové ustanovenie týkajúce sa prípravy na opätovné použitie batérií a akumulátorov tak, aby bolo zrejmé, že výsledkom prípravy na opätovné použitie batérií a akumulátorov je certifikovaný výrobok a subjekt, ktorý vykonal prípravu na opätovné použitie sa stáva výrobcom vyhradeného výrobku a musí si plniť všetky vyhradené povinnosti výrobcu.

čl. I bod 96 §
Precizovanie legislatívneho textu. Z pôvodného znenia písmena c) nebolo jasné, že výrobcom obalov je dovozca, prípadne ten, kto uvádza na trh tovar v obaloch iným spôsobom ako podľa písmena a) a b).

čl. I bod 97 §
Precizovanie legislatívneho textu. Odstránenie rozporu s § 27 ods. 7, nakoľko uvedené ustanovenie sa netýka výrobcov obalov a neobalových výrobkov.

čl. I bod 98 §
Zníženie administratívnej záťaže pre podnikateľské subjekty (výrobcov obalov), ktoré uvádzajú na trh malé množstvá obalov. Zavádza sa spodný limit, pri ktorom nie je potrebné plniť určité vyhradené povinnosti.

čl. I bod 99 §
Precizovanie legislatívneho textu

čl. I bod 100 §
Dopĺňa sa ustanovenie, ktoré dopĺňa povinnú časť do zmluvy medzi OZV pre obaly a obcou.

čl. I bod 101 §
Ustanovuje sa, že OZV je oprávnená vykonávať v každej obci overenie funkčnosti a nákladovosti triedeného zberu. Máme za to, že touto zmenou má dochádzať k vyššej efektívnosti vynaložených prostriedkov výrobcov, ktoré vynakladajú prostredníctvom zmluvnej OZV za vykonávanie triedeného zberu oddelene zbieraných zložiek komunálnych odpadov.

čl. I bod 102 §
Ustanovujú sa ďalšie dôvody na vypovedanie zmluvy OZV s obcou.

čl. I bod 103 §
Z dôvodu vypustenia ustanovení v § 64 ods. 2 písm. a) a b) a následným posunom písm. c) až j) na písm. a) až h) bolo potrebné upraviť aj ostatné ustanovenia zákona o odpadoch, ktoré odkazovali na § 64 ods. 2.

čl. I bod 104 §
Precizovanie legislatívneho textu.

čl. I bod 105 §
Zníženie administratívnej záťaže - príslušné ustanovenia sú duplicitné, keďže osoba oprávnená na zber starých vozidiel je povinná viesť evidenciu a podávať ohlásenie podľa § 14. Pre staré vozidlá nie sú stanovené smernicou ciele zberu, iba záväzné limity pre rozsah opätovného použitia, zhodnocovania a recyklácie starých vozidiel.

čl. I bod 106 §
Zber odpadových pneumatík sa uskutočňuje tromi spôsobmi, a to ako spätný zber prostredníctvom distribútorov, obcí, ak tak určia a zber, ktorý vykonávajú spracovatelia starých vozidiel preberaním starých vozidiel vrátane pneumatík, tvoriacich štandardnú súčasť výbavy vozidla. Podľa § 70 písm. g) zákona o odpadoch sú výrobcovia pneumatík povinní ohlasovať koordinačnému centru pre pneumatiky množstvo vyzbieraných odpadových pneumatík. Aby koordinačné centrum pre pneumatiky získalo komplexnú informáciu o zozbieraných odpadových pneumatikách aj spracovateľmi starých vozidiel, bolo by žiadúce, aby spracovatelia starých vozidiel poskytli potrebné informácie aj koordinačnému centru pre prúd odpadových pneumatík. Za štandardnú výbavu vozidla považujeme v zmysle § 69 ods. 6 zákona najviac 5 pneumatík (pneumatiky umiestnené na kolesách starého vozidla v počte 4 kusov a prípadne aj náhradná pneumatika). Pokiaľ ide o odpadové pneumatiky mimo štandardnej výbavy vozidla, konečný používateľ ju môže v zmysle dikcie § 72 zákona odovzdať distribútorovi pneumatík alebo na zberný dvor alebo na iné miesto, ak tak obec určí.

čl. I bod 107 §
Oproti predchádzajúcej úprave sa z režimu šiesteho oddielu zákona vypustili pneumatiky, uvedené na trh v Slovenskej republike na kolesách motorových vozidiel a nemotorových vozidiel, nakoľko tieto pneumatiky sú neoddeliteľnou súčasťou týchto vozidiel. Pneumatiky ako súčasť vozidiel kategórie M1, N1 a trojkolesových motorových vozidiel okrem motorových trojkoliek podliehajú režimu piateho oddielu štvrtej časti zákona o odpadoch. Novou úpravou sa šiesty oddiel bude vzťahovať iba na pneumatiky, ktoré boli uvedené na trh Slovenskej republiky samostatne.

čl. I bod 108 §
Definíciu výrobcu pneumatík treba chápať tak, že zahŕňa len tie subjekty, fyzické osoby - podnikateľov a právnické osoby, ktoré v rámci svojej podnikateľskej činnosti bez ohľadu na použitú techniku predaja, vrátane predaja na základe zmluvy uzatváranej na diaľku, uvádzajú pneumatiky na trh Slovenskej republiky samostatne (t.j. neumiestnené na vozidle). Zodpovedným za nakladanie so starým vozidlom vrátane všetkých jeho častí a materiálov, teda aj pneumatík je výrobca, ktorý uvádza na trh vozidlo vrátane pneumatík umiestnených na kolesách vozidla.

čl. I bod 109 §
Rozšírila sa definícia spätného zberu odpadových pneumatík, nakoľko spätný zber odpadových pneumatík sa môže vykonávať aj na zbernom dvore alebo na inom mieste určenom obcou, ak tak obec určí.

čl. I bod 110 §
Matematické precizovanie výpočtu trhového podielu výrobcu pneumatík.

čl. I bod 111 §
Návrh rozširuje povinnosť pre výrobcov pneumatík zabezpečiť spätný zber odpadových pneumatík najmenej na jednom mieste v každom okrese, a to buď prostredníctvom distribútorov pneumatík alebo obcí, ak obec určí, že spätný zber odpadových pneumatík sa bude vykonávať na zbernom dvore alebo na inom mieste určenom obcou. Pre zabezpečenie riadneho fungovania celého systému spätného zberu odpadových pneumatík je dôležitá povinnosť mať uzatvorenú zmluvu s týmito subjektami, ak o to požiadajú.

čl. I bod 112 §
Precizovanie legislatívneho textu.

čl. I bod 113 §
Ide o zaužívaný inštitút na sprehľadnenia toku odpadových pneumatík, vďaka ktorému by malo byť možné určiť subjekty vyhýbajúce sa vyhradeným povinnostiam. Oddelené uvádzanie nákladov zároveň informuje konečných používateľov o tom, že náklady na spätný zber uhradili v cene výrobku.

čl. I bod 114 §
Distribútorom pneumatík ukladá nová povinnosť plniť si všetky svoje povinnosti na základe zmluvy s výrobcom pneumatík, ktorého keď o to požiada, výrobca pneumatík je povinný s ním túto zmluvu uzavrieť. To by malo zabezpečiť, že žiaden distribútor pneumatík nezostane nezazmluvnený.

čl. I bod 115 §
Precizovanie textu. Slová „na predajných miestach“ sú nepresné vo vzťahu k definícii distribútora v § 69 ods. 9 zákona. Distribútorom je aj osoba, ktorá vykonáva len výmenu pneumatík bez ich predaja.

čl. I bod 116 §
Oprava gramatickej chyby. Dochádza k zavedeniu povinnosti zabezpečiť zhodnotenie odpadových pneumatík do 31. januára nasledujúceho kalendárneho roka. To je potrebné za účelom zabrániť možnému umelému zvyšovaniu celkového množstva vyzbieraných pneumatík o množstvo odpadových pneumatík, vyzbieraných v predchádzajúcom roku a za účelom zabrániť špekulatívnemu vytváraniu rôznych „medziskladov“ vyzbieraných odpadových pneumatík za účelom ich neskoršieho predaja konkurenčným výrobcom k plneniu ich vyhradených povinností v inom období. Vzhľadom na nadväzujúce procesy (evidenčnej povinnosti do 28. februára) sa nastavila táto lehota do 31. januára kalendárneho roka vo vzťahu k odpadovým pneumatikám vyzbieraným v minulom roku.

čl. I bod 117 §
Ide o zaužívaný inštitút na sprehľadnenia toku odpadových pneumatík, vďaka ktorému by malo byť možné určiť subjekty vyhýbajúce sa vyhradeným povinnostiam. Oddelené uvádzanie nákladov zároveň informuje konečných používateľov o tom, že náklady na spätný zber uhradili v cene výrobku.

čl. I bod 118 §
Z aplikačnej praxe vyplynulo, že stanovením výrobkov, ktoré sa považujú za neobalový výrobok podľa kódov colného sadzobníka, dochádzalo zo strany výrobcov k obchádzaniu zákona. Ustanovením sa zavádza, že každý výrobok, ktorý po spotrebe bude končiť v komunálnom odpade a patrí do niektorého z materiálov uvedených v § 73 ods. 3, bude považovaný za neobalový výrobok. Zároveň sa ustanovuje, že knihy nebudú neobalovým výrobkom a vypúšťajú sa neobalové výrobky vyrobené z viacvrstvových kombinovaných materiálov na báze lepenky, keďže sa v praxi nevyskytujú.

čl. I bod 119 §
Z aplikačnej praxe vyplynulo, že stanovením výrobkov, ktoré sa považujú za neobalový výrobok podľa kódov colného sadzobníka, dochádzalo zo strany výrobcov k obchádzaniu zákona. Ustanovením sa zavádza, že každý výrobok, ktorý po spotrebe bude končiť v komunálnom odpade a patrí do niektorého z materiálov uvedených v § 73 ods. 3, bude považovaný za neobalový výrobok. Zároveň sa ustanovuje, že knihy nebudú neobalovým výrobkom a vypúšťajú sa neobalové výrobky vyrobené z viacvrstvových kombinovaných materiálov na báze lepenky, keďže sa v praxi nevyskytujú.

čl. I bod 120 §
Z aplikačnej praxe vyplynulo, že stanovením výrobkov, ktoré sa považujú za neobalový výrobok podľa kódov colného sadzobníka, dochádzalo zo strany výrobcov k obchádzaniu zákona. Ustanovením sa zavádza, že každý výrobok, ktorý po spotrebe bude končiť v komunálnom odpade a patrí do niektorého z materiálov uvedených v § 73 ods. 3, bude považovaný za neobalový výrobok. Zároveň sa ustanovuje, že knihy nebudú neobalovým výrobkom a vypúšťajú sa neobalové výrobky vyrobené z viacvrstvových kombinovaných materiálov na báze lepenky, keďže sa v praxi nevyskytujú.

čl. I bod 121 §
Precizovanie ustanovenia, kto sa považuje za výrobcu neobalového výrobku. Táto zmena vyplynula z aplikačnej praxe, v niektorých prípadoch bolo ťažké určiť, kto je výrobcom neobalového výrobku.

čl. I bod 122 §
Zavádza sa definícia trhový podiel výrobcu neobalového výrobku, ktorá je potrebná pre výpočet zberového podielu.

čl. I bod 123 §
Precizovanie legislatívneho textu.

čl. I bod 124 §
Precizovanie legislatívneho textu súvisí s doplnením odseku 7.

čl. I bod 125 §
Vypúšťa sa ustanovenie definujúce VKM na báze lepenky. Toto ustanovenie je presunuté do § 80 medzi komunálne odpady, keďže na území obce takéto odpady vznikajú a nakladá sa s nimi.

čl. I bod 126 §
Zníženie administratívnej záťaže pre podnikateľské subjekty (výrobcov neobalových výrobkov), ktoré uvádzajú na trh malé množstvá výrobkov. Zavádza sa spodný limit, pri ktorom nie je potrebné plniť určité vyhradené povinnosti.

čl. I bod 127 §
Uvedené ustanovenie bolo potrebné rozčleniť, nakoľko v praxi spôsobovalo problémy. Nakladanie s odpadom vzniknutým pri servisných, čistiacich a udržiavacích prácach je upravené v § 14 ods. 9 tohto zákona.

čl. I bod 128 §
Z dôvodu bližšej špecifikácie a ujasnenia, kedy sa jedná o drobné stavebné odpady, bol doplnený odkaz na stavebný zákon. Uvedený odkaz sa nachádzal v predchádzajúcej právnej úprave pri povinnosti pôvodcu odpadov vypracovať program odpadového hospodárstva pre odpady z bežných udržiavacích prác zabezpečovaných fyzickou osobou v rozsahu do jedného m3 ročne od jednej fyzickej osoby.

čl. I bod 129 §
V praxi spôsobovalo obciam problémy, ak sa rozhodli pre spôsob kompostovania, ale nie všetci občania boli ochotní sa zapojiť do tohto systému. Kompostovanie je jednou z foriem triedeného zberu a občan je povinný sa zapojiť do systému zberu komunálnych odpadov v obci, ktorý obec upraví vo svojom všeobecne záväznom nariadení.

čl. I bod 130 §
Dochádza k zmene úhrady za zberné nádoby a kompostovacie zásobníky na triedený zber zložiek komunálnych odpadov, pri ktorých sa neuplatňuje rozšírená zodpovednosť výrobcov. Doposiaľ tieto náklady znášala obec. Úpravou sa táto povinnosť mení. Obec rozhodne, či náklady na zabezpečenie týchto zberných nádob a kompostovacích zásobníkov bude znášať sama alebo ich zahrnie do miestneho poplatku za KO a DSO alebo stanoví iný spôsob úhrady.

čl. I bod 131 §
Precizovanie poznámky pod čiarou.

čl. I bod 132 §
V zmysle § 81 ods. 1 je obec zodpovedná aj za nakladanie s drobným stavebným odpadom. Obec určí, či zavedie množstevný zber alebo zber podľa potreby, najmenej však dvakrát do roka.

čl. I bod 133 §
Vyhláška MŽP SR č. 371/2015 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch ustanovila povinnosť obcí zabezpečiť kompostovacie zásobníky, avšak nezabezpečila aj povinnosť osvety občanov v prípade kompostovania a v tejto súvislosti je potrebné, aby obce zabezpečovali aj osvetu a informovanie občanov o kompostovaní. Obec je povinná zabezpečiť občanom aj zberné nádoby.

čl. I bod 134 §
Zmena ustanovenia súvisí s požiadavkou z aplikačnej praxe v súvislosti so spoplatnením drobného stavebného odpadu aj iným spôsobom ako je množstvový zber.

čl. I bod 135 §
Výnimka z povinnosti mať uzatvorenú zmluvu s obcou sa rozširuje aj pre zberné miesta elektroodpadu. Ten, kto bude vykonávať spätný zber použitých batérií a akumulátorov a elektroodpadu alebo zber prostredníctvom zberného miesta použitých batérií a akumulátorov a elektroodpadu, nemusí mať uzatvorenú zmluvu s obcou.

čl. I bod 136 §
Povinnosť stanovená v § 81 ods. 13 v druhej vete je definovaná v ustanovení § 16 ods. 3 a 4, uvedeným sa odstránila duplicita stanovenia rovnakej povinnosti.

čl. I bod 137 §
Nakoľko jednou z povinností obce je aj zabezpečenie zavedenia a vykonávania triedeného zberu pre zložku viacvrstvové kombinované materiály na báze lepenky, ustanovujú sa podrobnosti uzatvárania zmluvy medzi obcou a subjektom, ktorý vykonáva triedený zber tejto zložky na území obce.

čl. I bod 138 §
Zmena ustanovenia súvisí s požiadavkou z aplikačnej praxe v súvislosti so spoplatnením drobného stavebného odpadu. Ide o možnosť obce vybrať si spôsob zberu drobného stavebného odpadu vznikajúceho na jej území.

čl. I bod 139 §
Precizovanie textu. Odoberať odpadové pneumatiky od fyzických osôb na zbernou dvore v rámci spätného zberu nie je povinnosťou prevádzkovateľa zberného dvora, ale systém je postavený na dobrovoľnosti, spätný zber odpadových pneumatík sa bude vykonávať na zbernom dvore, ak tak obec určí.

čl. I bod 140 §
Pre jednoznačnejšie vymedzenie zákazov vyplynula z aplikačnej praxe potreba doplniť a upraviť predmetné ustanovenie. Je dôležité, aby v prípade cezhraničného pohybu odpadov, ktorý podlieha predchádzajúcemu písomnému oznámeniu a súhlasu, boli dodržiavané aj podmienky uvedené v písomnom súhlase príslušného kompetentného orgánu (t. j. v súhlase MŽP SR).

čl. I bod 141 §
Predmetné ustanovenie bolo potrebné doplniť do zákona o odpadoch hlavne z dôvodu množiacich sa nezákonných prepráv odpadu podliehajúcich všeobecným požiadavkám na informácie uvedeným v článku 18 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1013/2006 o preprave odpadu (ďalej len „nariadenie“). Nariadenie napr. v článku 2 bod 14, 15 ako aj v článku 18 bod 1 písm. a) uvádza slovné spojenia „osoba pod jurisdikciou krajiny určenia“, „osoba pod jurisdikciou tohto členského štátu“, resp. „osoba pod jurisdikciou krajiny odoslania“, zároveň však nikde v texte bližšie nešpecifikuje uvedené pojmy, a teda aj vysvetlenie kto je táto osoba, čo spôsobuje v praxi značné problémy. Pre jednoznačnejšie určenie zodpovednej osoby hlavne pri prepravách, ktoré podliehajú všeobecným požiadavkám na informácie podľa článku 18 nariadenia, MŽP SR pristúpilo k zavedeniu uvedeného pojmu.

čl. I bod 142 §
V predmetnom ustanovení bol uvedený nesprávny odkaz.

čl. I bod 143 §
V súčasnosti zákon umožňuje vzniesť námietky len ak sa oznamovateľ, príjemca alebo osoba oprávnená konať v mene oznamovateľa alebo príjemcu, ktorý sa podieľa na cezhraničnom pohybe odpadov, dopustil priestupku, t. j. ak sa jedná o fyzickú osobu. Nie vždy je nezákonná preprava klasifikovaná ako priestupok, preto je potrebné doplniť aj prípady, kedy vyššie uvedeným osobám, t. j. oznamovateľovi, príjemcovi alebo osobe oprávnenej konať v mene oznamovateľa alebo príjemcu, boli za porušenia pri cezhraničnom pohybe odpadov uložené sankcie, t, j, ak sa jedná o fyzickú osobu – podnikateľa, resp. právnickú osobu.

čl. I bod 144 §
V súčasnosti zákon umožňuje vzniesť námietky len ak sa oznamovateľ, príjemca alebo osoba oprávnená konať v mene oznamovateľa alebo príjemcu, ktorý sa podieľa na cezhraničnom pohybe odpadov, dopustil priestupku, t. j. ak sa jedná o fyzickú osobu. Nie vždy je nezákonná preprava klasifikovaná ako priestupok, preto je potrebné doplniť aj prípady, kedy vyššie uvedeným osobám, t. j. oznamovateľovi, príjemcovi alebo osobe oprávnenej konať v mene oznamovateľa alebo príjemcu, boli za porušenia pri cezhraničnom pohybe odpadov uložené sankcie, t. j. ak sa jedná o fyzickú osobu – podnikateľa, resp. právnickú osobu.

čl. I bod 145 §
V predmetnom ustanovení bol uvedený nesprávny odkaz.

čl. I bod 146 §
Predmetná požiadavka vyplynula z praxe, nakoľko vznikla potreba vo vzťahu k plneniu vyhradených povinností.

čl. I bod 147 §
Predmetná požiadavka vyplynula z praxe, nakoľko vznikla potreba vo vzťahu k plneniu vyhradených povinností.

čl. I bod 148 §
Dopĺňa sa ďalšia možnosť na zrušenie autorizácie výrobcu v prípade nesplnenia povinností podľa § 27 ods. 4 písm. e) alebo g).

čl. I bod 149 §
Rozširujú sa dôvody na zrušenie autorizácie pre tretiu osobu, čím dôjde k zosúladeniu s dôvodom na zrušenie autorizácie uvedenými v § 94 ods. 2 písm. f).

čl. I bod 150 §
Rozširujú sa dôvody na zrušenie autorizácie pre výrobcu, ktorý si plní vyhradené povinnosti individuálne, čím dôjde k zosúladeniu s dôvodom na zrušenie autorizácie uvedeným v § 94 ods. 2 písm. f).

čl. I bod 151 §
V prípade vypustenia písmena c) sa jedná o precizovanie legislatívneho textu. Ustanovenia uvedené v písmene f) sa stali duplicitnými vo vzťahu k zmenám navrhnutým v § 94 ods. 3 písm. f) a ods. 4 písm. h).

čl. I bod 152 §
V súvislosti so zriadením inštitútu koordinačných centier je nevyhnuté v zákone upraviť podmienky registrácie koordinačného centra a podmienky jeho zrušenia.

čl. I bod 153 §
Zmena v písmene a) nadväzuje na zmenu v § 95 ods. 6. Na výkon činnosti odborne spôsobilej osoby na autorizovanú spracovateľskú činnosť sa vyžaduje bezúhonnosť. Ministerstvo zruší osvedčenie na autorizovanú činnosť odborne spôsobilej osobe, ktorá prestala byť bezúhonnou. V § 95 ods. 6 bude doplnená nová povinnosť pre odborne spôsobilé osoby na autorizovanú spracovateľskú činnosť oznamovať ministerstvu bezodkladne zmenu údajov, na základe ktorých im bolo osvedčenie vydané, t. j. aj stratu bezúhonnosti. Nie je teda potrebné, aby odborne spôsobilé osoby, u ktorých nedošlo k zmene bezúhonnosti, o tomto informovali ministerstvo každé tri roky. V súčasnom znení predmetného ustanovenia navyše nie je definovaný začiatok lehoty „tri roky“. Zmena v písmene b) vyplynula z potreby zosúladenia terminológie (konkrétne pojmu „stredoškolské vzdelanie“) v zákone o odpadoch so zákonom č. 245/2008 o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

čl. I bod 154 §
Je potrebné doplniť povinnosti odborne spôsobilých osôb na autorizovanú spracovateľskú činnosť. Bola doplnená povinnosť nahlásiť zmenu údajov (napr. nová adresa trvalého bydliska, strata bezúhonnosti), na základe ktorých bolo vydané osvedčenie na autorizovanú činnosť. Podľa povahy nahlásenej zmeny potom ministerstvo osvedčenie zmení alebo zruší. Odborne spôsobilé osoby na autorizovanú spracovateľskú činnosť sú ďalej povinné zúčastniť sa na základe výzvy ministerstva preškolenia alebo úspešne absolvovať novú skúšku (ak dôjde k zásadným zmenám stavu techniky alebo predpisov v odpadovom hospodárstve). V praxi to znamená, že môžu nastať dve možnosti. V prvom prípade ministerstvo vyzve odborne spôsobilé osoby, aby sa zúčastnili preškolenia. Odborne spôsobilú osobu, ktorá sa preškolenia nezúčastní, ministerstvo vyzve, aby sa zúčastnila skúšky. Ak sa odborne spôsobilá osoba nedostaví ani na skúšku (alebo ju neabsolvuje úspešne), ministerstvo jej zruší osvedčenie. Alebo ministerstvo zvolí druhú možnosť a vyzve všetky odborne spôsobilé osoby na absolvovanie skúšky. V tejto povinnosti nedochádza k zmene, iba sa dopĺňajú slová „úspešne absolvovať“ (nové overenie, t.j. skúšku). Odborne spôsobilá …

čl. I bod 155 §
Zavádza sa nová možnosť zmeny osvedčenia na autorizovanú činnosť v prípade, že nastanú skutočnosti, pre ktoré odborne spôsobilá osoba na autorizovanú spracovateľskú činnosť nemôže predmetnú činnosť riadne vykonávať pre všetky autorizované spracovateľské činnosti, na ktoré má udelené osvedčenie (napr. úspešne neabsolvuje nové overenie odbornej spôsobilosti podľa § 95 ods. 6 pre niektorú z autorizovaných spracovateľských činností).

čl. I bod 156 §
Zmena nadväzuje na zmenu v § 95 ods. 6. Ak dôjde k zásadným zmenám stavu techniky alebo všeobecne záväzných právnych predpisov v odpadovom hospodárstve, odborne spôsobilá osoba na autorizovanú spracovateľskú činnosť má povinnosť zúčastniť sa na základe výzvy ministerstva preškolenia alebo úspešne absolvovať nové overenie odbornej spôsobilosti, a nielen sa ho zúčastniť. V opačnom prípade mu ministerstvo osvedčenie na autorizovanú činnosť zruší.

čl. I bod 157 §
Zmena nadväzuje na zavedenie novej povinnosti pre odborne spôsobilé osoby na autorizovanú spracovateľskú činnosť v § 95 ods. 6, ktorou je oznamovať ministerstvu bezodkladne zmenu údajov, na základe ktorých bolo vydané osvedčenie na autorizovanú činnosť. Ministerstvo môže zrušiť osvedčenie na autorizovanú činnosť odborne spôsobilej osobe, ktorá si túto povinnosť nesplní.

čl. I bod 158 §
Precizovanie legislatívneho textu. Jedná sa o odstránenie nepresnosti, ktorá sa stala v procese tvorby zákona č. 79/2015 Z. z.

čl. I bod 159 §
Precizovanie textu v nadväznosti na doplnenie úložiska trvalého uskladnenia ortuti v súlade s § 20.

čl. I bod 160 §
Precizovanie textu v nadväznosti na doplnenie úložiska trvalého uskladnenia ortuti v súlade s § 20. Na základe tohto doplnenia bolo potrebné rozšírenie súhlasu na uzavretie úložiska dočasného uskladnenia ortuti aj o súhlas na uzavretie úložiska trvalého uskladnenia ortuti alebo jeho časti a monitorovanie uzavretého úložiska.

čl. I bod 161 §
Zavedenie predmetného nového súhlasu v písmene u) je potrebné z hľadiska existujúcej praxe. Pri nakladaní s komunálnym odpadom je snaha znižovania nákladov na dopravu, ktoré sa dosiahnu prekladaním komunálneho odpadu na prekládkových staniciach z menších vozidiel (2 - 3 tonových) do veľkých (20 - 24 tonových) a následná doprava do spaľovní resp. na skládku odpadov. Zavedenie predmetného nového súhlasu v písmene v) je potrebné z hľadiska existujúcej praxe, keď pri výstavbe veľkých stavebných celkov vznikajú veľké objemy výkopovej zeminy (státisíce ton), ktorá sa má v budúcnosti použiť pri výstavbe ciest, cestných obchvatov a pod. a do času tejto výstavby je potrebné mať túto výkopovú zeminu uloženú, skladovanú.

čl. I bod 162 §
Zmena nadväzuje na zmenu v § 97 odsek 1. Jedná sa o doplnenie náležitostí novo zavedených súhlasov v súlade so smernicou EP a Rady 2008/98/ES o odpade a o zrušení určitých smerníc.

čl. I bod 163 §
Zmena nadväzuje na zmenu v § 97 odsek 1. Jedná sa o doplnenie náležitostí novo zavedených súhlasov v súlade so smernicou EP a Rady 2008/98/ES o odpade a o zrušení určitých smerníc. V prípade súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. f) na nakladanie s nebezpečnými odpadmi sa ustanovuje konkrétne v prípade prepravy nebezpečných odpadov výnimka z povinnosti uvádzania technických požiadaviek a bezpečnostných opatrení v súhlase, nakoľko sa nejedná o prevádzku zariadenia.

čl. I bod 164 §
Potreba doplnenia lehoty dokedy je prevádzkovateľ skládky povinný ukončiť rekultiváciu skládky vznikla z viacerých podnetov z praxe, kde dochádza k posúvaniu/predlžovaniu termínov a uzatvárania a rekultivácie skládok odpadov. Zosúladenie so zákonom č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

čl. I bod 165 §
Precizovanie legislatívneho textu.

čl. I bod 166 §
Pôvodné ustanovenie § 97 ods. 11 sa vypúšťa nakoľko z hľadiska praxe sa neosvedčilo, keď posúdenie splnenia podmienok pre vedľajší produkt sa ponechalo na pôvodcovi a nie na orgáne štátnej správy. Z praxe vyplýva, že u veľkých pôvodcov sa tak skladujú veľké objemy odpadov, ktoré si pôvodca prehlásil za vedľajší produkt. Zároveň sa navrhuje nový odsek 11 z dôvodu precizovanie textu v nadväznosti na doplnenie úložiska trvalého uskladnenia ortuti v súlade s § 20.

čl. I bod 167 §
Precizovanie textu v nadväznosti na doplnenie úložiska trvalého uskladnenia ortuti v súlade s § 20.

čl. I bod 168 §
V nadväznosti na zavedenie nového súhlasu na uzavretie úložiska trvalého uskladnenia ortuti podľa § 97 ods. 1 písm. r) bolo potrebné doplniť nové ustanovenie týkajúce sa tohto súhlasu.

čl. I bod 169 §
Bolo potrebné v prípade súhlasu podľa § 97 ods. 6 ustanoviť, že uvedený súhlas sa nepredlžuje z dôvodu dodržania lehoty na začatie, uzavretie a rekultiváciu skládky odpadov. V rámci režimu udeľovania súhlasov je možné v súlade s § 97 ods. 17 platnosť súhlasu predĺžiť, a to aj opakovane, ak nedošlo k zmene skutočností, ktoré sú rozhodujúce na vydanie súhlasu. Súhlas na skladovanie výkopovej zeminy možno (tak ako aj ostatné súhlasy udeľované podľa § 97) v súlade s § 97 ods. 16 udeliť len na určitý čas, najviac na päť rokov. Táto doba na skladovanie výkopovej zeminy do doby jej následného využitia je dostatočná a nie je potrebné ju predlžovať, čím sa zabráni aj prípadnému zneužívaniu udeľovania týchto súhlasov.

čl. I bod 170 §
Zmena nadväzuje na zmenu v § 98 (vloženie nového odseku 4). Povinnosti súvisiace s výkonom prepravy odpadu budú upravené v novom samostatnom odseku.

čl. I bod 171 §
Členské štáty majú podľa článku 26 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES o odpade a o zrušení určitých smerníc povinnosť viesť register zariadení alebo podnikov, ktoré zbierajú alebo prepravujú odpad v rámci náplne svojej profesionálnej činnosti. Smernica 75/442/EHS o odpadoch túto povinnosť ustanovovala v čl. 12 nasledovne: „Zariadenia alebo podniky, ktoré vykonávajú zber alebo prepravu odpadu na obchodnom základe (na základe podnikania - neoficiálny preklad) alebo ktoré zariaďujú zneškodňovanie či zhodnocovanie odpadu v mene tretej osoby (obchodníci či sprostredkovatelia), musia príslušné orgány registrovať, pokiaľ nepodliehajú povoľovaciemu konaniu." V Rozsudku Súdneho dvora vo veci C-270/03 sa v tejto súvislosti uvádza, že pojem preprava odpadu na základe podnikania použitý v článku 12 smernice 75/442/EHS o odpadoch sa vzťahuje nielen na toho, kto vykonáva prepravu odpadu vyprodukovaného tretími osobami v rámci výkonu profesie dopravcu, ale aj na toho, kto síce nevykonáva profesiu dopravcu, ale prepravuje v rámci svojej vlastnej podnikateľskej činnosti odpady, ktoré sám vyprodukoval. Požiadavka, aby bola preprava vykonaná „na obchodnom základe …

čl. I bod 172 §
Za účelom zjednodušenia procesu registrácie podľa § 98 zákona bude vo vykonávacom predpise k zákonu uvedený vzor žiadosti o registráciu, ktorý budú môcť žiadatelia vyplniť a zaslať na príslušný okresný úrad, čo malo za následok preformulovanie tohto ustanovenia.

čl. I bod 173 §
Zmena nadväzuje na zmenu v § 98, nakoľko sa vložil nový odsek 4.

čl. I bod 174 §
Zavádza sa povinnosť registrovaným osobám oznámiť zmenu údajov, na základe ktorých bola zaregistrovaná. V závislosti od oznámenej zmeny, orgán štátnej správy odpadového hospodárstva vykoná zmenu alebo, v odôvodnených prípadoch, aj výmaz v zozname registrovaných osôb a bude tak zabezpečená aktuálnosť zoznamu.

čl. I bod 175 §
Navrhovanou zmenou sa dosiahne zníženie administratívnej záťaže jednak pre fyzické osoby ako aj pre orgán štátnej správy odpadového hospodárstva. Navrhovaná zmena sa týka stavieb uskutočňovaných pre fyzickú osobu.

čl. I bod 176 §
Ide o duplicitu so súhlasom na terénne úpravy. Uvedená požiadavka je aj od banského úradu, nakoľko ide o duplicitu t. j. vydávania vyjadrenia aj súhlasu v tej istej veci.

čl. I bod 177 §
Z aplikačnej praxe vyplynula potreba uplatniť inštitút vyjadrenia ako záväzné stanovisko pre všetky prípady uvedené v odseku 1.

čl. I bod 178 §
Zmena vyplynula z potreby zosúladenia terminológie (konkrétne pojmu „stredoškolské vzdelanie“) v zákone o odpadoch so zákonom č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

čl. I bod 179 §
Osvedčenie o odbornej posudkovej spôsobilosti sa vydáva najviac na tri oblasti. Je potrebné túto skutočnosť v zákone jasne stanoviť.

čl. I bod 180 §
Osoby oprávnené na vydávanie odborných posudkov musia za účelom získania predĺženia osvedčenia o odbornej posudkovej spôsobilosti úspešne absolvovať nové preskúšanie. Z tohto dôvodu je potrebné doplniť podmienku úspešného absolvovania.

čl. I bod 181 §
Osoby oprávnené na vydávanie odborných posudkov sú povinné zúčastniť sa na základe výzvy ministerstva preškolenia alebo úspešne absolvovať novú skúšku (ak dôjde k zásadným zmenám stavu techniky alebo predpisov v odpadovom hospodárstve). V praxi to znamená, že môžu nastať dve možnosti. V prvom prípade ministerstvo vyzve osoby oprávnené na vydávanie odborných posudkov, aby sa zúčastnili preškolenia. Osobu oprávnenú na vydávanie odborných posudkov, ktorá sa preškolenia nezúčastní, ministerstvo vyzve, aby sa zúčastnila skúšky. Ak sa táto osoba nedostaví ani na skúšku (alebo ju neabsolvuje úspešne), ministerstvo jej zruší osvedčenie. Alebo ministerstvo zvolí druhú možnosť a vyzve všetky osoby oprávnené na vydávanie odborných posudkov na absolvovanie skúšky. V tejto povinnosti nedochádza k zmene, iba sa dopĺňajú slová „úspešne absolvovať“ (nové overenie, t. j. skúšku). Osoba oprávnená na vydávanie odborných posudkov má povinnosť nové overenie odbornej posudkovej spôsobilosti úspešne absolvovať a nielen sa ho zúčastniť. Z tohto dôvodu je potrebné doplniť podmienku úspešného absolvovania.

čl. I bod 182 §
Zmena nadväzuje na zmenu v § 98. Súčasťou informačného systému odpadového hospodárstva je register osôb registrovaných podľa § 98, a to vo všetkých prípadoch, nielen podľa odsekov 1 a 2.

čl. I bod 183 §
Podľa článku 18 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1013/2006 o preprave odpadu (ďalej len “nariadenie“) členský štát môže v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi vyžadovať na účely kontroly, uplatňovania, plánovania a štatistiky informácie, ako je to uvedené v článku 18 ods. 1, o preprave, na ktorú sa vzťahuje tento článok. Nakoľko v rámci informačného systému odpadového hospodárstva za účelom kontroly, uplatňovania, plánovania a štatistiky bude povinnosť ohlasovať údaje aj podľa čl. 18 nariadenia, je potrebné do § 103 ods. 5 bod 6 doplniť aj osoby, ktoré organizujú prepravu v súlade s uvedeným ustanovením, t. j. v súlade s čl. 18 nariadenia.

čl. I bod 184 §
Uvedené ustanovenie bolo upravené v súlade s terminológiou používanou v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 o preprave odpadu.

čl. I bod 185 §
Slovenská inšpekcia životného prostredia a Colné orgány sú kontrolné orgány v oblasti cezhraničného pohybu odpadov. Z uvedeného dôvodu bude táto kompetencia doplnená do § 106 a § 111 zákona o odpadoch.

čl. I bod 186 §
Zmena nadväzuje na zmenu v § 95 ods. 6 a na zmenu v § 96 (vloženie nového odseku 3). Zároveň sa odčleňujú povinnosti súvisiace s odbornou spôsobilosťou na autorizovanú spracovateľskú činnosť od povinností súvisiacich s odbornou posudkovou spôsobilosťou presunutím ustanovení, ktoré sa týkajú odbornej posudkovej spôsobilosti, do § 105 ods. 2 písm. o) zákona. Bola odstránená duplicita povinnosti zabezpečovať odbornú prípravu osôb oprávnených na vydávanie odborných posudkov (povinnosť bude už len v § 105 ods. 2 písm. o) zákona).

čl. I bod 187 §
Odčleňujú sa povinnosti súvisiace s odbornou spôsobilosťou na autorizovanú spracovateľskú činnosť od povinností súvisiacich s odbornou posudkovou spôsobilosťou presunutím ustanovení, ktoré sa týkajú odbornej posudkovej spôsobilosti, z § 105 ods. 2 písm. k) zákona. Boli doplnené odkazy na konkrétne ustanovenia zákona.

čl. I bod 188 §
Zosúladenie s terminológiou podľa § 79.

čl. I bod 189 §
Oprava správneho gramatického tvaru.

čl. I bod 190 §
Uvedenie úplného znenia odkazu.

čl. I bod 191 §

čl. I písmenu ag)
Uvedená zmena bola potrebná v súvislosti so zavedením novej povinnosti pre OZV plniť ciele zberu pre odpady z obalov a odpady z neobalových výrobkov, ktoré tvoria súčasť komunálneho odpadu.

čl. I písmenu ah)
Vzhľadom na prijatie nových ustanovení (§ 94a a § 94b) je nevyhnuté v tejto veci určiť ministerstvu kompetencie s tým spojené.

čl. I písmenu ai)
Odstránenie transpozičného deficitu z EU Pilot (2016) 8727.

čl. I bod 192 §
Text sa vypúšťa v nadväznosti na vypustenie § 71 ods. 1 písm. f).

čl. I bod 193 §
Precizovanie textu v nadväznosti na doplnenie úložiska trvalého uskladnenia ortuti v súlade s § 20 až 23.

čl. I bod 194 §
Text sa vypúšťa v nadväznosti na skutočnosť, že zákon č. 90/2017, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vypustil § 125 ods. 7.

čl. I bod 195 §
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1013/2006 o preprave odpadu v prílohe II, časť 3, bod 14 umožňuje, v prípade cezhraničných pohybov odpadu podliehajúcich predchádzajúcemu písomnému oznámeniu a súhlasu, vyžiadať akékoľvek ďalšie informácie týkajúce sa posúdenia oznámenia. Nakoľko MŽP SR upraví doplňujúce podrobnosti o náležitostiach vo vykonávacom predpise je potrebné doplniť uvedené splnomocňovacie ustanovenie do § 105 ods. 3.

čl. I bod 196 §
Podrobnosti o vedení dokumentácie o vozidlách umiestnených na určenom parkovisku nie je potrebné ustanoviť vyhláškou. Povinnosť vedenia evidencie o vozidlách prevzatých a odovzdaných na určené parkovisko ustanovenú v § 66 ods. 3 písm. b) si vedie každý prevádzkovateľ určeného parkoviska individuálne.

čl. I bod 197 §
Uvedená zmena súvisí s vypustením ustanovenia § 17 ods. 1 písm. f) a následným prečíslovaním nasledujúcich ustanovení.

čl. I bod 198 §
Vo vykonávacom predpise sa ustanovia podrobnosti o obsahu žiadostí o registráciu podľa § 98 ods. 1 až 4, napr. prostredníctvom vzoru žiadosti.

čl. I bod 199 §
Z praxe vyplynula potreba zaviesť informačné kampane aj v prípade predchádzania vzniku odpadov, z uvedeného dôvodu bola zavedená nová povinnosť obcí v § 81 ods. 7 písm. j). Nakoľko MŽP SR upraví podrobnosti k informačným kampaniam vo vykonávacom predpise je potrebné doplniť uvedené splnomocňovacie ustanovenie do § 105 ods. 3.

čl. I bod 200 §
Zmena nadväzuje na zmenu v § 105. Nakoľko z kompetencií ministerstva v § 105 ods. 2 písm. h) bola vypustená kompetencia „monitoruje cezhraničnú prepravu podozrivého elektrozariadenia, vyzýva na predloženie dokladov podľa § 88 ods. 2“, bolo potrebné predmetnú kompetenciu doplniť medzi kompetencie inšpekcie.

čl. I bod 201 §
Vypustenie predmetného ustanovenia je potrebné z dôvodu, že uvedená povinnosť bola už v minulosti vypustená aj z kompetencií ministerstva. Udeľovanie súhlasov na prepravu nebezpečných odpadov presahujúcu územný obvod okresného úradu a súhlasov na prepravu nebezpečných odpadov presahujúcu územie kraja je v kompetencii okresných úradov v sídle kraja.

čl. I bod 202 §
Dopĺňaná sa povinnosť viesť evidenciu „Ohlásení o vzniku odpadu a nakladaní s ním pre mobilné zariadenia na zhodnocovanie alebo zneškodňovanie odpadov“. Požiadavka vyplynula z potreby evidovania Ohlásení okresnými úradmi v sídle kraja, keďže vydávajú podľa § 107 písm. p) súhlas na vydanie prevádzkového poriadku mobilného zariadenia. Predmetné ohlásenia sa nebudú zasielať duplicitne aj na okresné úrady.

čl. I bod 203
Uvedená zmena súvisí s vypustením ustanovenia § 17 ods. 1 písm. f) a následným prečíslovaním ustanovení.

čl. I bod 204 §
Zmena nadväzuje na vypustenie ustanovenia § 97 odsek 11.

čl. I bod 205 §
Do kompetencie okresného úradu v sídle kraja sa vkladajú tri súhlasy pričom dva sú nové a súhlas na využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu sa len presúva z kompetencií okresného úradu. Dôvodom presunu súhlasu „na využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu“ z prvostupňových orgánov štátnej správy odpadového hospodárstva (okresné úrady) na druhostupňový orgán štátnej správy odpadového hospodárstva (okresné úrady v sídle kraja) je hlavne administratívna záťaž prvostupňových orgánov.

čl. I bod 206 §
Precizovanie legislatívneho textu.

čl. I bod 207 §
Zrušenie evidenčných a ohlasovacích povinností podľa § 17 ods. 1 písm. f) a doplnenie povinností vedenia evidencie okresnému úradu, nakoľko je tým orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva, ktorý vedie evidenciu týkajúcu sa aj skládky odpadov a úložiska dočasného a trvalého uskladnenia ortuti.

čl. I bod 208 §
Zmena nadväzuje na zmenu v § 105. Nakoľko z kompetencií ministerstva v § 105 ods. 2 písm. h) bola vypustená kompetencia „monitoruje cezhraničnú prepravu podozrivého elektrozariadenia, vyzýva na predloženie dokladov podľa § 88 ods. 2“ bolo potrebné predmetnú kompetenciu doplniť medzi kompetencie orgánom štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva.

čl. I bod 209 §
Doplnenie kompetencie orgánu štátneho dozoru.

čl. I bod 210 §
Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydávanie osvedčení o odbornej posudkovej spôsobilosti a na vydávanie osvedčení o odbornej spôsobilosti na autorizovanú spracovateľskú činnosť, ako ani na konanie vedúce k vydávaniu týchto osvedčení (napr. podávanie žiadostí o skúšku, výzvy na doplnenie žiadostí) a ani na prípadnú zmenu a zrušenie týchto osvedčení. V prípade vydávania osvedčení a ich následných zmien, predĺženia alebo zrušenia sa teda nejedná o rozhodnutia v zmysle správneho poriadku a predpisy o správnom konaní sa na takéto konanie nevzťahujú. Túto skutočnosť je potrebné nanovo jasne definovať.

čl. I bod 211 §
Predmetné ustanovenie sa dopĺňa o ďalšie konania, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní.

čl. I bod 212 §
Uvedená zmena súvisí s vypustením ustanovenia § 17 ods. 1 písm. f) a následným prečíslovaním ustanovení.

čl. I bod 213 §
Dôvodom zmeny predmetného ustanovenia je zosúladenie s ustanoveniami uvedenými v § 97. Predmetné ustanovenie priznáva obci postavenie účastníka konania vo vymenovaných prípadoch. Text, ktorý bol uvedený za vymenovanými ustanoveniami bol vypustený, nakoľko bol nadbytočný, pretože nebol úplne súladný s týmito vymenovanými ustanoveniami a do určitej miery znamenal obmedzenie prípadov, kedy sa obci priznáva účastníctvo konania.

čl. I bod 214 §
Z aplikačnej praxe vyplynula nevyhnutnosť upraviť znenie priestupkov – doplnili sa nové priestupky a niektoré znenia už existujúcich priestupkov boli upravené, tak aby bolo možné postihnúť fyzické osoby, ktoré sa dopustili porušenia povinností ustanovené zákonom o odpadoch.

čl. I bod 215 až 219 §
Z aplikačnej praxe vyplynula nevyhnutnosť upraviť znenie správnych deliktov – doplnili sa nové správne delikty a niektoré správne delikty boli upravené v súvislosti s doplnením nových zákonných povinností ako aj zmenami, ktoré si vyžiadali. Napríklad z dôvodu vypustenia ustanovení v § 64 ods. 2 písm. a) a b) a následným posunom písm. c) až j) na písm. a) až h) bolo potrebné upraviť aj ostatné ustanovenia zákona o odpadoch, ktoré odkazovali na § 64 ods. 2.

čl. I bod 220 §
Vypúšťa sa legislatívna skratka „minister“, nakoľko už bola zavedená v § 28 ods. 12 písm. c).

čl. I bod 221 §

čl. I odseku 4
Z dôvodu hospodárnosti priebehu likvidácie Recyklačného fondu v likvidácii, sa prevádzajú podľa §135b ods. 2 na Environmentálny fond najmä práva a povinností zo zmlúv a súdnych sporov, ktorých ukončenie sa predpokladá najskôr v roku 2025. Navrhovanou úpravou sa dosiahne maximálna efektívnosť a hospodárnosť likvidácie Recyklačného fondu v likvidácii. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že takouto navrhovanou úpravou nedôjde k oslabeniu postavenia veriteľov Recyklačného fondu (v súčasnosti Recyklačný fond v likvidácii nevystupuje v zmluvných vzťahoch podľa tohto odseku v postavení dlžníka). Zároveň je potrebné uviesť, že najmä zmluvné vzťahy podľa § 135b ods. 2 písm. b) sa môžu plnohodnotne rozvíjať, pričom možno robiť vo vzťahu k nim aj iné úkony, než tie ktoré smerujú k likvidácii.

čl. I odseku 5
Efektívnosť následného využitia disponibilných prostriedkov Recyklačného fondu v likvidácii, ktoré sa aj tak stanú výmazom Recyklačného fondu v likvidácii z obchodného registra zdrojom Environmentálneho fondu. Zároveň prioritné určenie využitia týchto prostriedkov pre oblasť odpadového hospodárstva.

čl. I odseku 6
Za účelom dopĺňania, resp. zmeny informácií podľa § 135 ods. 27, čo je možné len prostredníctvom Informačného systému Recyklačného fondu, bolo nevyhnutné upraviť prechod práv a povinností zo zmluvných vzťahov týkajúcich sa Informačného systému Recyklačného fondu, ktorých účastníkom je Recyklačný fond v likvidácii.

čl. I odseku 7
Najmä z dôvodu prechodu určených práv a povinností a prevodu finančných prostriedkov Recyklačného fondu v likvidácii na Environmentálny fond sa ustanovuje povinnosť pre Environmentálny fond poskytnúť maximálnu súčinnosť Recyklačnému fondu v likvidácii v súvislosti s touto zmenou.

čl. I bod 222 §
V prečíslovanom odseku 8 (pôvodný odsek 4) sa precizuje doterajšie znenie s ohľadom na zákonné vymedzenie príjmov a výdavkov Environmentálneho fondu podľa zákona č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

čl. I bod 223 §
K odsekom 1 a 2: V uvedenom ustanovení sa ustanovujú lehoty dokedy je potrebné požiadať o udelenie nových súhlasov. Zároveň sa ustanovuje lehota od kedy je okresný úrad v sídle kraja príslušný pre udelenie súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. s).

čl. I odseku 3
Z dôvodu zavedenia novej povinnosti registrácie pre koordinačné centrá bolo potrebné ustanoviť prechodné obdobie na registráciu.

čl. I odseku 4
Ďalej sa stanovuje prechodné obdobie na registráciu dopravcov odpadu, ktorí sú povinní sa zaregistrovať podľa nového ustanovenia v § 98 ods. 4. Prechodné obdobie sa stanovuje pre všetkých dopravcov odpadu, aj pre takých, ktorí začali vykonávať prepravu odpadu pred účinnosťou tohto zákona a neboli zaregistrovaní podľa doterajších platných predpisov.

čl. I odseku 5
Súhlasy vydané podľa § 97 ods. 1 písm. n) na odovzdávanie odpadov vhodných na využitie v domácnosti pre bývalé potraviny za účelom skrmovania strácajú k 1. 1. 2018 platnosť, keďže fyzické osoby a právnické osoby, ktoré krmivo vyrábajú, spracúvajú alebo uvádzajú na trh musia byť registrované podľa zákona č. 271/2005 Z. z. o výrobe, uvádzaní na trh a používaní krmív v znení neskorších predpisov, teda nie je možné bez registrácie potraviny poskytovať ako krmivo nasledujúcemu držiteľovi. Oblasť krmív a výživy zvierat je harmonizovaná európskou legislatívou, ktorá je nadradená národnej legislatíve. Každé krmivo, bez ohľadu na to, z akej pôvodnej suroviny bolo vyrobené (to sa vzťahuje aj na bývalé potraviny na kŕmne účely a vedľajšie produkty z výroby potravín), musí spĺňať platné všeobecne záväzné krmivárske predpisy EÚ.

čl. I odseku 6
Ustanovuje sa, že ten kto prevádzkuje prekládkovú stanicu komunálneho odpadu podľa doterajších predpisov na základe súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. d) zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, prípadne podľa § 7 ods. 1 písm. d) zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je povinný požiadať o vydanie príslušného súhlasu vyžadovaného na túto činnosť podľa tohto zákona do 30. júna 2018, inak sa jeho činnosť považuje za činnosť v rozpore s týmto zákonom. Po uplynutí tejto lehoty uvedené súhlasy strácajú platnosť.

čl. I odseku 7
Z dôvodu prechodu práv a povinností zo zmlúv podľa § 135b ods. 2 písm. a) môže dôjsť k zmene, resp. doplneniu informácií podľa § 135 ods. 27. Preto za účelom komplexnosti týchto informácií prechádzajú tieto do správy Environmentálneho fondu. K odsekom 8 a 9: V nadväznosti na nové povinnosti organizácie zodpovednosti výrobcov a koordinačného centra je potrebné ustanoviť prechodné obdobie na zosúladenie s príslušnými ustanoveniami zákona.

čl. I odseku 10
V § 59 ods. 11 sa dopĺňajú pre organizáciu zodpovednosti výrobcov ďalšie zákonné dôvody pre vypovedania zmluvy s obcou. Organizácia zodpovednosti výrobcov je oprávnená vypovedať zmluvný vzťah s obcou aj z dôvodu účinnosti tohto zákona.

čl. I odseku 11
Prechodne sa upravujú podmienky dočasného uskladnenia ortuti.

čl. I bod 224 §
Zmena pojmu „hlásenia“ na „ohlásenie“ je požiadavkou, ktorá vyplynula zo zasadnutia Stálej pracovnej komisie Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky pre správne právo v legislatívnom procese prípravy vyhlášky MŽP SR č. 366/2015 Z. z. o evidenčnej povinnosti a ohlasovacej povinnosti. V prílohe č. 1 bola poznámka (****) upresnená v súlade so smernicou EP a R 2008/98/ES o odpade a o zrušení určitých smerníc. V prílohe č. 2 bola poznámka (***) upresnená v súlade so smernicou EP a R 2008/98/ES o odpade a o zrušení určitých smerníc.

čl. XI
Tento článok obsahuje návrh novely zákona o odpadoch.

čl. XI bod 1, 2, 4 [poznámky pod čiarou k odkazom 69, 80, 81, 85, 86]
Navrhované novelizačné body reagujú na nový zákon o prevádzke vozidiel, zosúlaďujú sa odkazy na nový zákon.

čl. XI bod 3 a 5 [§ 61 ods. 2 a 3, poznámky pod čiarou k odkazom 83, 83a a 84, § §
V súvislosti s dodatočným schválením jednotlivého vozidla je potrebné zaktualizovať ustanovenie zákona o odpadoch z dôvodu vydávania potvrdení o prevzatí zodpovednosti za nakladanie s odpadom.

čl. XI bod 6 a 7 [§ 65 ods. 1 písm. o), § 105 ods. 3] §
Upravuje sa povinnosť odovzdania dokladov od vozidla a tabuliek s evidenčným číslom len pri vyradení vozidla z evidencie, ktoré nepodlieha spracovaniu. Ak občan odovzdá staré vozidlo na spracovanie, spracovateľ starého vozidla bude povinný vydať držiteľovi vozidla okrem potvrdenia o prevzatí starého vozidla na spracovane aj potvrdenie o vyradení vozidla z evidencie. Zároveň spracovateľ starého vozidla automatizovane zabezpečí vyradenie vozidla z evidencie, čím odpadne občanom povinnosť oznamovať odovzdanie starého vozidla na spracovanie orgánu Policajného zboru za účelom vyradenia vozidla z evidencie. Zároveň sa navrhuje vykonať potrebné zmeny aj vo vykonávacej vyhláške zákona o odpadoch.

čl. CLIV
Navrhovanou zmenou sa upravuje postup preukazovania bezúhonnosti. Fyzické osoby poskytnú údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 27a.

čl. I, 1. bodu §
Zmena termínu na zaslanie údajov pre výpočet trhového podielu do 20.marca navrhujeme z dôvodu, že ministerstvo má k dispozícii úplné údaje už 28.februára, kedy majú výrobcovia posledný termín na zaslanie ohlásenia a lehota 20 dní na sumarizáciu a zverejnenie údajov je postačujúca pre ministerstvo.

čl. I, 2. bodu §
Organizáciu zodpovednosti výrobcov pre obaly je potrebné vyňať z povinnosti zabezpečiť oddelené financovanie zberu, ustanovené v predmetnom odseku, a to vzhľadom na zmeny týkajúce sa financovania triedeného zberu odpadov z obalov, ktoré sú súčasťou triedených zložiek komunálneho odpadu. To znamená, že finančné prostriedky pochádzajúce z tzv. „priemyselných“ obalov je možné použiť na krytie nákladov, určených pre nakladanie s odpadom z obalov, pochádzajúcich z komunálnej sféry. Z uvedenej povinnosti zabezpečiť oddelené financovanie sa taktiež vyníma organizácia zodpovednosti výrobcov pre batérie a akumulátory a tretie osoby.

čl. I, 3. bodu §
Povinnosť výrobcu vypočítať si svoj trhový a zberový podiel sa nemôže vzťahovať na výrobcu, plniaceho si svoje povinnosti individuálne, nakoľko množstvá obalov, uvedené na trh týmto výrobcom nijako nevstupujú do výpočtu trhového a zberového podielu.

čl. I, 4. bodu §
Keďže množstvá obalov a odpadov z obalov, ktoré pochádzajú od výrobcov, plniacich si svoje povinnosti individuálne nevstupujú do výpočtu trhového a zberového podielu, je potrebné takéhoto výrobcu vyňať aj z povinnosti oznamovať koordinačnému centru presahujúce množstvá odpadov z obalov vzťahujúce sa k súhrnnému zberovému podielu.

čl. I, 5. bodu §
Povinnosť výrobcu vypočítať si svoj trhový podiel sa nemôže vzťahovať na výrobcu, plniaceho si svoje povinnosti individuálne, nakoľko množstvá obalov, uvedené na trh týmto výrobcom nijako nevstupujú do výpočtu trhového a zberového podielu. Taktiež sa do definície trhového podielu dopĺňa bližšia špecifikácia obalov, ktoré sa započítavajú do celkového množstva obalov.

čl. I, 6. bodu §
Uvedená zmena v definícii zberového podielu súvisí so zmenami týkajúcimi sa financovania triedeného zberu odpadov z obalov, ktoré sú súčasťou triedených zložiek komunálneho odpadu. To znamená, že finančné prostriedky pochádzajúce z tzv. „priemyselných“ obalov je možné použiť na krytie nákladov, určených pre nakladanie s odpadom z obalov, pochádzajúcich z komunálnej sféry.

čl. I, 7. bodu §
Vzhľadom na zmenu termínu uvedenú v § 27 ods. 4 písmeno j) je potrebné upraviť aj termín na zverejnenie údajov na webovom sídle ministerstva o množstve obalov uvedených na trh Slovenskej republiky.

čl. IV
§ 77 ods. 9 písm. b) ustanovuje, ktoré náklady týkajúce sa nakladania s komunálnym odpadom môže obec zahrnúť do miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Podľa pôvodného znenia absentujú v tomto ustanovení kompostovacie zásobníky, čo je v rozpore s § 81 ods. 5 zákona č. 79/2015 Z. z. Cieľom tejto zmeny je zosúladiť príslušné ustanovenia oboch zákonov a zároveň dať legitímnu možnosť obciam zahrnúť aj kompostovacie zásobníky do miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.

čl. IV
Tento článok obsahuje návrh novely zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Účinnosť sa navrhuje od 1. septembra 2020 z dôvodu zmien súvisiacich s nariadením (EÚ) 2018/858, ktoré nadobudne účinnosť 1. septembra 2020.

čl. IV bod 1 [§ 60 ods. 4] §
Upravuje sa terminológia v súvislosti s nariadením (EÚ) 2018/858 a zároveň sa aktualizuje poznámka pod čiarou.

čl. IV bod 2 [§ 60 ods. 5] §
Upresňuje sa správne označenie kategórií vozidiel a aktualizuje sa poznámka pod čiarou.

čl. III
Dátum účinnosti je navrhnutý dňom vyhlásenia z dôvodu potreby rýchleho riešenia situácie, ktorá nastala ako dôsledok opatrení v súvislosti s ochorením COVID-19, z absencie harmonizovaných pravidiel ekomodulácie na úrovni Európskej únie a nedostatkov zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe. Ustanovenia týkajúce sa elektronickej registrácie podľa § 30 a rozsahu triedeného zberu komunálnych odpadov z obalov a komunálnych odpadov z neobalových výrobkov. V Bratislave, 23. september 2020 Igor Matovič v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Ján Budaj v. r. minister životného prostredia Slovenskej republiky

čl. III
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s možnosťou ponechania EČV pre držiteľa vozidla, ktoré odovzdáva na spracovanie, kedy sa vypúšťa povinnosť spracovateľov preberať takéto EČV.

čl. I

čl. I bod 1 §
Navrhuje sa nové znenie § 16 ods. 10, ktoré malo pôvodne nadobudnúť účinnosť 1. januára 2023. Rozdielom oproti pôvodnému zneniu je v tom, že je vypustené písmeno a) a zvyšný text sa zlučuje s ostatným textom. Dôvody navrhnutej úpravy sú nasledujúce: 1. Povinnosť vážiaceho systému nie je potrebné zavádzať, nakoľko obce so zavedeným paušálnym poplatkom ich nepotrebujú. 2. Na niektoré staršie typy áut sa zariadenie nedá domontovať. Súčasné vozidlá nie je v mnohých prípadoch z technického hľadiska možné vybaviť vážiacim systémom. 3. Váha reálne vyzbieraného množstva odpadu je známa. Vozidlá sa pred vysypaním vážia na certifikovaných váhach v spaľovniach, taktiež na skládkach a v zariadeniach na spracovanie triedeného odpadu. 4. Opatrenie spôsobí vysoké investičné náklady, ktoré sa môžu premietnuť do cien za zber komunálneho odpadu, čo bude mať negatívny vplyv na výrobcov vyhradených výrobkov, aj na obyvateľov. 5. Vážiaci systém namontovaný na vozidlách je užitočný v prípadoch, kedy vozidlo nakladá odpad napríklad odpad z viacerých obcí, na to však postačuje …

čl. I bodu 1 [§ 17 ods. 1 písm. n) a o)] §
Požiadavka na preukazovanie kvalitatívnych parametrov ustanovených vykonávacím predpisom vyplýva jednak z aplikačnej praxe a jednak z novej povinnosti pre pôvodcu stavebných odpadov a odpadov z demolácií „zabezpečiť zhodnotenie a recykláciu stavebného odpadu a odpadu z demolácie vrátane spätného zasypávania ako náhrady za iné materiály najmenej vo výške záväzných cieľov a limitov zhodnocovania a recyklácie ustanovených v prílohe č. 3 časť VI, bod 2“. Prílohou č. 3 časť VI bod 2 je ustanovené zabezpečiť prípravu na opätovné použitie, recykláciu a zhodnotenie stavebného odpadu a odpadu z demolácie vrátane zasypávacích prác ako náhrady za iné materiály v jednotlivom kalendárnom roku najmenej na 70 % hmotnosti takéhoto odpadu. Nakoľko v súčasne platných právnych predpisoch odpadového hospodárstva nie sú ani odkazy na technické normy definujúce kvalitu recyklovaných stavebných odpadov a odpadov z demolácií je potrebné z ohľadom na vykazovanie minimálne miery recyklácie stavebných odpadov a odpadov z demolácií jednoznačne určiť aký výstup zo zariadenia na ich zhodnocovanie bude považovaný za recyklát. Uvedené upresnenie vo …

čl. I bodu 2 [§ 77] §

odseku 1
V ods. 1 písm. a) sa ponecháva súčasná právna úprava vo vzťahu k definícii stavebných odpadov a odpadov z demolácií. Stavebnými odpadmi sú v zmysle tohto ustanovenia stavebné odpady a odpady z demolácií, ktoré vznikajú v dôsledku uskutočňovania stavebných prác, zabezpečovacích prác, ako aj prác vykonávaných pri údržbe stavieb, pri úprave stavieb alebo odstraňovaní stavieb. Novým základným pojmom pre oblasť nakladania so stavebnými odpadmi a odpadmi z demolácií je v ods. 1 písm. b) selektívna demolácia, ktorou je postup / činnosť pri ktorej sa určia postupnosti demolačných činností s cieľom umožniť oddelenie a triedenie stavebných materiálov a odpadov. Uvedený postup má zabezpečiť aby hlavné toky opätovne použiteľných materiálov a odpadov boli zhromažďované oddelene čím sa zabezpečí aby boli odpady primárne zhodnocované a zneškodňované len ak je to nevyhnutné.

odseku 2
Ustanovuje sa, ktorá osoba sa považuje za pôvodcu odpadu pri stavebných prácach a demolačných prácach, pričom sa rozlišuje či výkon práce sa vykonáva pre fyzickú osobu alebo fyzickú osobu – podnikateľa, resp. právnickú osobu. Uvedené ustanovenie nadväzuje na súčasnú právnu úpravu, pričom úprava ustanovenia spočíva v jednoznačnom vymedzení, že pôvodcom odpadov je právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, ktorej bolo vydané povolenie na realizáciu stavby alebo odstránenie stavby. Táto filozofia nie je nová, vyplynula z potreby riešenia množstva aplikačných problémov, kedy odpad vznikajúci u subdodávateľov stavby nemal vierohodné preukazovanie nakladania a najmä pôvodca odpadu, ktorému bolo vydané stavebné povolenie je tou osobou, ktorá deklaruje v kolaudačnom konaní aj nakladanie s odpadom. Uvedenou úpravou sa zjednotilo definovanie pôvodcu odpadov pre všetky stavebné činnosti, tak bodové ako aj líniové.

odseku 3
Oproti predchádzajúcej právnej úprave, podľa ktorej sa na pôvodcu stavebných odpadov a odpadov z demolácií vzťahovali len povinnosti ustanovené v § 14 ods. 1 zákona o odpadoch, sa rozsah povinností rozširuje, respektíve konkretizuje pre oblasť nakladania so stavebnými odpadmi a odpadmi z demolácií.

písmenu a)
Stavebné odpady a odpady z demolácií predstavujú dlhodobo, z hľadiska produkcie odpadov, najvýznamnejší odpadový prúd. Zároveň sú špecifické svojím vysokým potenciálom opätovného použitia a recyklácie, vrátane nahradzovania veľkého množstva primárnych surovín. Z Plánu obnovy a odolnosti, komponent 2 – Obnova budov, reforma 3 – Reforma nakladania so stavebným odpadom vyplýva, aby najmenej 70% (hmotnosti) stavebného odpadu a odpadu z demolácií, ktorý vznikne počas stavby alebo demolácie, bolo recyklovaného. V prílohe č. 3 časť VI je doplnený bod 2, ktorým je určený na pôvodcu stavebného odpadu a odpadu z demolácie cieľ zabezpečiť prípravu na opätovné použitie, recykláciu a zhodnotenie stavebného odpadu a odpadu z demolácie vrátane zasypávacích prác ako náhrady za iné materiály v jednotlivom kalendárnom roku najmenej na 70 % hmotnosti takéhoto odpadu. Z uvedeného vyplýva, že uvedený cieľ sa bude počítať z celkového množstva stavebných odpadov, ktoré pôvodca vyprodukuje v príslušnom roku a to či bude realizovať jednu stavbu alebo niekoľko stavieb. Tento cieľ je potrebné jednoznačne delegovať na …

písmenu b)
Na základe Protokolu EÚ o nakladaní so stavebným odpadom a odpadom z demolácií, ktorý bol vypracovaný v mene Európskej komisie členské štáty EÚ majú prijať opatrenia na podporu selektívnej demolácie s cieľom umožniť odstránenie a bezpečné zaobchádzanie s nebezpečnými látkami a uľahčiť opätovné použitie a recykláciu vysokej kvality selektívnym odstraňovaním materiálov a zabezpečiť vytvorenie systémov triedenia stavebného a demolačného odpadu. Podrobnosti uvedenej povinnosti budú konkretizované vo vykonávacom predpise.

písmenu c)
Uvedená povinnosť má za cieľ znížiť uhlíkovú stopu pri demoláciách, rekonštrukciách stavieb ale aj iných stavebných činnostiach znížením prepravy tak odpadu ako aj výstupu z recyklácie stavebného odpadu, samozrejme ak to technické, ekonomické a organizačné podmienky dovoľujú.

písmenu d)
Uvedenou povinnosťou sa má dosiahnuť jednoduchšie a preukázateľnejšie dokladovanie spôsobu nakladania s odpadmi z akejkoľvek stavebnej činnosti. Navrhovanou povinnosťou by sa malo dosiahnuť, aby pôvodca stavebných odpadov a odpadov z demolácií mal buď priamy zmluvný vzťah, respektíve aspoň reálnu informáciu (od generálneho dodávateľa stavby) o oprávnenej osobe, ktorá bude zabezpečovať nakladanie (§ 3 ods. 2 zákona) so stavebnými odpadmi alebo odpadmi z demolácií zo stavby pre ktorú bolo vydané stavebné povolenie, povolenie na odstránenie stavby alebo iné povolenie podľa Stavebného zákona. Povinnosť mať zmluvný vzťah sa časovo viaže až k reálnemu začiatku výkonu stavebnej činnosti. Uvedená povinnosť je navrhovaná aj pre fyzické osoby, ktoré si budú stavebnú činnosť realizovať svojpomocne. Nevyhnutné podrobnosti obsahu zmluvného vzťahu budú uvedené vo vykonávacom predpise.

písmenu e) a f)
Navrhovaná povinnosť pôvodcu odpadov z demolácií ohlásiť orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, v ktorého územnom obvode bude búracie práce uskutočňovať a následne po ich skončení údaje, ktorých rozsah bude ustanovený vykonávacím predpisom má za cieľ zabezpečiť kontrolu prípravy selektívnej demolácie ako aj jej dodržanie. Samotná ohlasovacia povinnosť sa viaže k začiatku fyzického vykonávania demolácie a k jej fyzickému ukončeniu.

odseku 4
Uvedeným ustanovením sa ponecháva definovanie zodpovednosti za odpady vznikajúce v dôsledku uskutočňovania výstavby, údržby, rekonštrukcie a demolácie komunikácií, ktorá sa vzťahuje na osobu, ktorej bolo vydané stavebné povolenie na výstavbu, údržbu, rekonštrukciu alebo demoláciu komunikácií.

čl. I bodu 3 [§ 97 ods. 16)] §
Legislatívno-technická úprava zabezpečujúca, aby súhlas na skladovanie výkopovej zeminy nebolo možné vydať na dlhšiu dobu ako je doba do vydania kolaudačného rozhodnutia. Do vydania kolaudačného rozhodnutia sa pôvodca odpadov pre ktorého je skladovanie výkopovej zeminy povolené musí s týmto odpadom vysporiadať, čo znamená, že ho musí legálne umiestniť u osoby oprávnenej na nakladanie s ním.

čl. I bodu 4 [§ 105 ods. 3 písm. ae)] §
Doplnenie splnomocňujúcich ustanovení.

čl. I bodu 5 [§ 117 ods. 3] §
Legislatívno-technická úprava. Doplnenie pokuty za nesplnenie povinností podľa § 17 ods. 1 písm. n) a o) a § 77 ods. 3 a 4 a § 135k.

čl. I bodu 6 [§ 135k] §
V nadväznosti na Plán obnovy je účinnosť zákona navrhnutá na 30. júna 2022, čo si nevyhnutne vyžaduje prechodnú úpravu niektorých povinností pre pôvodcu odpadu. Ak ide o povinnosti podľa § 77 ods. 3 písm. a) až d) pôvodca odpadu sa vo vzťahu k činnostiam, ku ktorým boli vydané povolenie podľa osobitného predpisu pred účinnosťou tohto zákona musí zosúladiť tieto povinnosti do šiestich mesiacov od účinnosti zákona. Povinnosti vo vzťahu k ohlasovacím povinnostiam demolačných prác podľa § 77 ods. 1 písm. e) a f) nie sú prechodne ustanovené, z dôvodu, že sa vzťahujú len na demolačné práce začaté po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

čl. I bodu 7 [príloha č. 3, časť VI.]
Doplnením novej časti tejto prílohy je naplnená požiadavka z Plánu obnovy a odolnosti, komponent 2 – Obnova budov, reforma 3 – Reforma nakladania so stavebným odpadom podľa ktorej by najmenej 70% (hmotnosti) stavebného odpadu a odpadu z demolácií, ktorý vznikne na stavbe, malo byť recyklovaného a tento cieľ je potrebné jednoznačne delegovať na pôvodcu uvedených odpadov.

čl. I bodu 8 [príloha č. 8b body 5 až 7] §
Navrhovanou legislatívnou zmenou sa upravujú právne podmienky pre používanie nekontaminovaných výkopových zemín, vyfrézovanej asfaltovej zmesi a odstránených stavebných materiálov ako vedľajšieho produktu za dodržania súbežne aj technických podmienok ustanovených vo vykonávacom predpise.

čl. I

čl. I bod 1 §
V nadväznosti na nesúlad anglického a slovenského prekladu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008,) v platnom znení (ďalej len „smernica 2008/98/ES v platnom znení“) sa mení názvoslovie používané pre program odpadového hospodárstva na plán odpadového hospodárstva, ktoré bolo upravené aj Korigendom k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 289, 10.11.2022).

čl. I bod 2 §
V dôsledku stále sa zväčšujúceho tlaku na prechod na obehové hospodárstvo je potrebné, aby miesto na ukladanie odpadu bolo definované tak, aby v prípade existencie nových technologických riešení a možností bolo možné odpad využívať ako nový surovinový zdroj, čím by sa odstránili možné budúce zdroje kontaminácie, došlo by k zmenšeniu plochy skládky odpadov, ako aj k zníženiu výdavkov na monitorovanie skládok a následnú starostlivosť súvisiacu s uzatváraním skládok, a všeobecne by sa tým vytvorilo priaznivé prostredie v blízkosti skládok odpadov.

čl. I bod 3
Úprava názvoslovia.

čl. I bod 4 §
Ustanovenie sa zavádza z dôvodu spresnenia národnej legislatívy s čl. 29 smernice 2008/98/ES v platnom znení.

čl. I bod 5 až 7 §
Úprava názvoslovia.

čl. I bod 8 §
Súvisiaca úprava § 9 odstraňuje doterajšiu zavedenú prax, keďže nastali zmeny vo financovaní triedeného zberu vyhradených prúdov (rozšírená zodpovednosť výrobcov), na ktoré bolo naviazané členenie Programu odpadového hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „POH SR“) v minulosti. V súčasnej dobe táto nadväznosť už nie je potrebná. Zároveň je potrebné odpadové hospodárstvo začleniť viac do obehového hospodárstva a nová štruktúra POH SR poskytne viac priestoru pre začlenenie odpadového hospodárstva do samotného obehového hospodárstva. Navrhované znenie je tak v súlade so smernicou 2008/98/ES v platnom znení, ako aj so štruktúrou Programu predchádzania vzniku odpadu.

čl. I bod 9 §
Potreba zmeny celého § 9 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o odpadoch“) vyplynula z množstva zmien v súvislosti so zosúladením terminológie anglického a slovenského prekladu smernice 2008/98/ES v platnom znení, tiež zrušenia záväznej a smernej časti POH SR a programov odpadového hospodárstva krajov (ďalej len „POH kraja“) Zrušenie záväznej a smernej časti POH SR neovplyvní súlad POH SR so smernicou 2008/98/ES v platnom znení. Navrhované znenie zároveň odstraňuje doterajšiu prax, zavedenú pôvodným zákonom č. 223/2001 Z. z., podľa ktorej sa Program odpadového hospodárstva členil na záväznú a smernú časť, pričom takéto členenie nie je zaužívané ani v aplikačnej praxi ostatných členských štátov. Zrušenie smernej a záväznej časti POH SR poskytne priestor pre orientovanie sa viac na obehové hospodárstvo a prispôsobenie POH SR podmienkam smernice 2008/98/ES v platnom znení. Zároveň sa v rámci novelizačných bodov v nadväznosti na znenie smernice 2008/98/ES v platnom znení doplnilo, …

čl. I bod 10 §
Úprava názvoslovia.

čl. I bod 11 §
Upravujú sa podmienky zmeny prevádzkovateľa skládky odpadov. Zmena prevádzkovateľa skládky odpadov bude podmienená udelením súhlasu príslušným orgánom štátnej správy, t. j. orgánom, ktorý udelil súhlas na prevádzkovanie skládky odpadov alebo jej časti. Zmena prevádzkovateľa skládky odpadov je možná len so súhlasom príslušného orgánu štátnej správy, ktorý tento súhlas udelí ešte pred tým, ako prevádzkovateľ skládky odpadov prevedie práva a povinnosti na iný subjekt. Uvedené sa zavádza z dôvodu, že v súčasnosti dochádza k situáciám, kedy prevádzkovateľ skládky odpadov v snahe vyhnúť sa svojim zákonným povinnostiam skládku odpadov uzavrieť a zrekultivovať prevedie na ekonomicky nestabilný subjekt, ktorý už v čase prevodu práv a povinností nemá finančné prostriedky na to, aby skládku uzavrel a zrekultivoval. V dôsledku toho nastáva stav, že skládka odpadov zostáva neuzavretá, čím dochádza k zhoršeniu stavu životného prostredia, príp. k negatívnym vplyvom na obyvateľstvo žijúce v okolí skládky odpadov. Subjekt, ktorý sa má stať právnym nástupcom prevádzkovateľa skládky odpadov, podá príslušnému orgánu štátnej správy žiadosť o udelenie súhlasu …

čl. I bod 12 §
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s potrebou zachovania systematiky číslovania odkazov.

čl. I bod 13 §
Doplnenie textu v súvislosti s novou úpravou uzatvárania a rekultivácie skládky odpadov, na základe ktorej bude môcť tieto činnosti po splnení všetkých zákonných podmienok vykonať aj organizácia v zriaďovateľskej alebo zakladateľskej pôsobnosti ministerstva, ktorá nie je rozpočtovou organizáciou (tzv. poverená organizácia).

čl. I bod 14 §
Mení sa znenie platnej a účinnej povinnosti prevádzkovateľa skládky odpadov zložiť stanovenú výšku účelovej finančnej rezervy pred začatím prevádzkovania skládky odpadov alebo jej časti. V súvislosti s hierarchiou odpadového hospodárstva, kde sa na poslednom mieste nachádza skládkovanie odpadov, sa nepredpokladá otváranie úplne nových skládok odpadov. Prioritou je predchádzanie vzniku odpadu, opätovné použitie, recyklácia, a iné, napr. energetické zhodnocovanie odpadu. V súčasnosti je možné len využívanie voľných kapacít už existujúcich skládok odpadov. Vzhľadom na to, že skládky odpadov pozostávajú z jednotlivých častí, ktoré je možné otvárať postupne, otvorenie novej časti skládky odpadov (tzv. etapy, resp. kazety) je podmienené zložením stanovenej časti účelovej finančnej rezervy. Tento postup sa v súčasnosti v praxi aplikuje, avšak namiesto doterajších 5 % bude prevádzkovateľ skládky odpadov skladať 8 % rozpočtových nákladov na uzavretie a rekultiváciu, monitorovanie a zabezpečenie starostlivosti o skládku odpadov alebo časť skládky odpadov po jej uzavretí. Celková výška účelovej finančnej rezervy nebude otvorením novej kazety zmenená, k reálnemu zvýšeniu nákladov prevádzkovateľa skládky odpadov …

čl. I bod 15 §
Prostriedky účelovej finančnej rezervy sa vynímajú z majetku, ktorý podlieha exekúcii. Dôvodom je fakt, že tieto prostriedky sú určené výlučne na uzavretie a rekultiváciu skládky odpadov a zabezpečenie následného monitorovania a nie je možné ich využiť na zabezpečenie pohľadávok prevádzkovateľa skládky odpadov, ktoré s uzavretím a rekultiváciou skládky odpadov nesúvisia.

čl. I bod 16 §
Zabezpečuje sa transpozícia smernice (EÚ) 2024/884. V článku 14 ods. 4 a článku 15 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/19/EÚ zo 4. júla 2012 o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ) (ďalej len „smernica 2012/19/EÚ“) sa stanovuje, že elektrozariadenia uvádzané na trh musia byť označené v súlade s európskou normou EN 50419. Táto norma bola revidovaná a v nadväznosti na zmenu článku 15 ods. 2 tejto smernice sa stanovuje, že aby bolo možné s určitosťou stanoviť dátum, kedy boli elektrozariadenia uvedené na trh, členské štáty majú zabezpečiť, aby značka na elektrozariadeniach obsahovala informáciu, že dané elektrozariadenia boli uvedené na trh po 13. auguste 2005. V dôsledku zmien článkov 12 a 13 sa mení článok 15 ods. 2, a to pokiaľ ide o fotovoltické panely a elektrozariadenia, na ktoré sa vzťahuje otvorený rozsah pôsobnosti, aby sa ním objasnilo, že povinnosť označovania sa v súvislosti s fotovoltickými panelmi uplatňuje až od 13. augusta 2012 a v súvislosti s elektrozariadeniami, …

čl. I bod 17 až 20 §
Zabezpečuje sa transpozícia smernice (EÚ) 2024/884. Fotovoltické panely, ktoré nepatrili do rozsahu pôsobnosti smernice 2002/96/ES, boli zahrnuté do rozsahu pôsobnosti smernice 2012/19/EÚ od 13. augusta 2012, keď boli pridané do kategórie 4 prílohy I a II uvedených v článku 2 ods. 1 písm. a) smernice 2012/19/EÚ. V článku 13 ods. 1 smernice 2012/19/EÚ sa stanovuje, že členské štáty majú zabezpečiť, aby výrobcovia elektrozariadení znášali náklady na zber, spracovanie, zhodnocovanie a environmentálne šetrné zneškodňovanie elektroodpadu od iných používateľov ako domácností, ktorý pochádza z výrobkov uvedených na trh po 13. auguste 2005. Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) 25. januára 2022 vo svojom rozsudku vo veci C-181/20 ( 5 ) vyhlásil článok 13 ods. 1 smernice 2012/19/EÚ za neplatný, pokiaľ sa týka fotovoltických panelov uvedených na trh medzi 13. augustom 2005 a 13. augustom 2012, a to z dôvodu neodôvodneného retroaktívneho účinku. Súdny dvor rozhodol, že pred prijatím smernice 2012/19/EÚ zákonodarný orgán Únie ponechal členským štátom možnosť požadovať, aby náklady …

čl. I bod 21 §
Úprava názvoslovia.

čl. I bod 22 §
Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zrušením programov krajov v § 9.

čl. I bod 23 §
Úprava názvoslovia.

čl. I bod 24 §
Ustanovuje sa nový druh súhlasu na zmenu prevádzkovateľa skládky odpadov. Súhlas bude vydávať príslušný orgán štátnej správy v prípade, ak právny nástupca pôvodného prevádzkovateľa skládky odpadov spĺňa všetky zákonom stanovené predpoklady. Splnenie týchto predpokladov zvyšuje pravdepodobnosť, že daný subjekt bude prevádzkovať skládku odpadov v súlade s právnymi predpismi a zabezpečí si dostatok finančných prostriedkov na financovanie prevádzky skládky odpadov, ako aj na jej uzatvorenie a rekultiváciu. Požiadavka na takúto právnu úpravu vyplynula z praxe, kedy sa prevádzkovateľmi skládok odpadov stávali subjekty, ktoré vznikli práve za účelom fiktívneho prevádzkovania skládky odpadov, pričom takýto subjekt nedokázal postupovať v súlade s právnymi predpismi ani nemal dostatok finančných prostriedkov, aby uzavretie a rekultiváciu skládky odpadov zabezpečil.

čl. I bod 25 §
Úprava názvoslovia.

čl. I bod 26 §
Súhlas na zmenu prevádzkovateľa skládky odpadov obsahuje okrem všeobecných náležitostí aj jednoznačnú identifikáciu prevádzkovateľa skládky odpadov a aj jednoznačnú identifikáciu subjektu, ktorý má byť právnym nástupcom prevádzkovateľa skládky odpadov. Súhlas podľa § 97 ods. 1 písm. v) vydá príslušný orgán štátnej správy na žiadosť subjektu, ktorý má byť právnym nástupcom prevádzkovateľa skládky odpadov a obsahuje identifikáciu skládky odpadov, prevádzkovateľa skládky odpadov a subjektu, ktorý má byť právnym nástupcom prevádzkovateľa skládky odpadov.

čl. I bod 27 až 30 §
Úprava názvoslovia.

čl. I bod 31 §
Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zrušením programov krajov v § 9.

čl. I bod 32 §
Zavádza sa povinnosť ministerstva raz ročne vydať potvrdenie prevádzkovateľovi skládky odpadov o aktuálnej výške účelovej finančnej rezervy, ktorá bola vytvorená za všetky roky so stavom k 31.12. V praxi o takéto potvrdenie prevádzkovatelia skládok odpadov ministerstvo bežne žiadajú vzhľadom na uzatváranie účtovného roka. Ďalej sa zavádza oprávnenie ministerstva poveriť poverenú organizáciu na uzatvorenie a rekultiváciu skládky odpadov alebo jej časti a jej následné monitorovanie v zákonom konkretizovaných prípadoch, kedy si tieto povinnosti nesplnil prevádzkovateľ skládky odpadov. Poverená organizácia bude disponovať právami a povinnosťami prevádzkovateľa skládky odpadov.

čl. I bod 33 §
Úprava názvoslovia.

čl. I bod 34 §
Dopĺňa s splnomocňovacie ustanovenie, podľa ktorého podrobnosti o obsahu žiadosti o udelenie súhlasu na zmenu prevádzkovateľa skládky odpadov upraví všeobecne záväzný predpis vydaný ministerstvom.

čl. I bod 35 §
Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zrušením programov krajov v § 9.

čl. I bod 36 a 37 §
Úprava názvoslovia.

čl. I bod 38 §
Oprava zrejmej chyby v texte zákona.

čl. I bod 39 §
Navrhuje sa nové znenie § 114b. Navrhuje sa nový mechanizmus pre uzavretie a rekultiváciu a následné monitorovanie tých skládok odpadov, ktorých prevádzkovateľ si nesplnil svoje zákonné povinnosti. Ak prevádzkovateľ skládky odpadov nevykonal úkony potrebné na uzavretie a rekultiváciu skládky odpadov tým, že nepodal žiadosť o udelenie súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. j), nesplnil všetky podmienky na udelenie súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. j), t. j. napr. aktualizovanie projektovej dokumentácie, získanie rozhodnutia z procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie, získanie súhlasu na uzavretie skládky odpadov alebo jej časti, vykonanie jej rekultivácie a jej následné monitorovanie po uzavretí skládky podľa § 97 ods. 1 písm. j), alebo nezačal s uzatváraním skládky odpadov alebo jej časti a s rekultiváciou skládky odpadov v lehote určenej podľa § 97 ods. 6 písm. a), príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva ho vyzve, aby potrebné úkony vykonal. Príslušný orgán štátnej správy na to určí primeranú lehotu v závislosti od toho, o aký úkon …

čl. I bod 40 §
Upravuje sa konanie o náhrade nákladov, ktoré sa vynaložia zo štátneho rozpočtu na zabezpečenie uzavretia a rekultivácie a následného monitorovania problematických skládok odpadov zo štátneho rozpočtu v prípade, že prostriedky účelovej finančnej rezervy nepokryjú náklady na nevyhnutné práce. Konanie o povinnosti nahradiť náklady začne ministerstvo po tom, čo mu je doručené potvrdenie od príslušného orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, preukazujúce, že skládka odpadov bola uzavretá a zrekultivovaná. V rozhodnutí o náhrade o určení výšky náhrady nákladov sa uvedie výška sumy skutočne vynaloženej na uzavretie a rekultiváciu skládky odpadov alebo suma skutočne vynaložená na monitorovanie skládky odpadov. Povinnou osobou je prevádzkovateľ skládky odpadov, ak je známy a ďalšie osoby, na ktorých boli prenesené práva a povinnosti prevádzkovateľa skládky odpadov. V prípade neuhradenia vynaložených nákladov ministerstvo začne s vymáhaním vzniknutej pohľadávky, pri ktorom postupuje podľa zákona č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Uhradená a vymožená suma je príjmom štátneho rozpočtu.

čl. I bod 41 §
Upravujú sa príslušné ustanovenia § 117, t. j. dopĺňa sa o ďalšie iné správne delikty v súvislosti s § 114b ods. 1 a ods. 6. Za iný správny delikt sa považuje aj konanie, keď prevádzkovateľ skládky odpadov napriek výzve príslušného orgánu štátnej správy nevykoná úkony smerujúce k uzavretiu a rekultivácii skládky odpadov (§ 114b ods. 1) a ak prevádzkovateľ skládky odpadov neodovzdá ministerstvu alebo poverenej osobe dokumentáciu a informácie, ktoré sa týkajú skládky odpadov (§ 114b ods. 6). Úlohou nových sankcií je pôsobiť na prevádzkovateľov skládok odpadov odstrašujúco a motivovať ich k súčinnosti s príslušnými orgánmi štátnej správy.

čl. I bod 42 §
Navrhuje sa ustanovenie, na základe ktorého môže príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva rozhodnúť o vylúčení fyzickej osoby z ďalšej podnikateľskej činnosti. Ustanovenie sa navrhuje v súvislosti s úpravou diskvalifikácie osôb v zákone č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, ako aj v zákone č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov, podľa ktorých je možné, aby nielen súd, ale aj iný orgán vydal rozhodnutie o diskvalifikácii, ak sú na to splnené zákonné dôvody. Následkom rozhodnutia o vylúčení je, že vylúčená fyzická osoba, ktorá je u prevádzkovateľa skládky odpadov v pozícii štatutára alebo člena štatutárneho orgánu, nesmie vykonávať funkciu štatutára alebo člena štatutárneho orgánu alebo člena dozorného orgánu v obchodnej spoločnosti alebo družstve. To platí rovnako aj pre pôsobenie tejto fyzickej osoby ako vedúceho organizačnej zložky podniku, vedúceho podniku zahraničnej osoby, vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo ako prokuristu. Ak prevádzkovateľ skládky odpadov uzavretie a rekultiváciu alebo monitorovanie skládky odpadov nevykonal podľa projektovej dokumentácie, ak …

čl. I bod 43
Medzi látky alebo hnuteľné veci, pre ktoré sa nevyžaduje súhlas príslušného orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva (t. j. okresného úradu v prípade, že sa jedná o prevádzku spadajúcu pod režim udeľovania súhlasov podľa zákona o odpadoch, alebo Slovenskej inšpekcie životného prostredia v prípade, že sa jedná o prevádzku spadajúcu pod režim povoľovania podľa zákona č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) na to, že sa táto látka alebo hnuteľná vec považuje za vedľajší produkt a nie za odpad, sa zaraďuje aj zemina z čistenia a prania cukrovej repy. Zaradenie uvedeného druhu odpadu do Prílohy 8b si vyžiadala aplikačná prax, nakoľko v uvedenom prípade sa jedná o kvalitnú zeminu z hornej vrstvy ornice, ktorá sa po posúdení zo strany orgánov spadajúcich pod pôsobnosť Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky vráti späť na poľnohospodársku pôdu. Výrobca takéhoto vedľajšieho produktu musí zabezpečiť, aby boli dodržané všetky …

čl. I bod 44
V prílohe č. 9 sa dopĺňa zoznam preberaných záväzných aktov Európskej únie o smernicu (EÚ) 2024/884.