Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-2S/243/2020 1020201449 13. 02. 2025 JUDr. Dana Jelinková Dudzíková ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201449.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY 1 BA-2S/243/2020 Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LLM., a z členky a člena senátu JUDr. Ingridy Hudecovej a JUDr. Lukáša Galla (sudca spravodajca), vo veci žalobcu: A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, bydliskom D. XXXX/XX, XXX XX D., zastúpeného JUDr. Pavlom Rohutným, advokátom, so sídlom Nová 524/37, 900 23 Viničné, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42499500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 375330/2020 zo dňa 12. 08. 2020, takto rozhodol: 8 BA-2S/243/2020 I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 375330/2020 zo dňa 12. 08. 2020 v spojení s oznámením žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 390775/2020 zo dňa 24. 08. 2020 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. odôvodnenie: 6 BA-2S/243/2020 I. Priebeh administratívneho konania 1. Obec Plavecký Mikuláš (ďalej len „prvostupňový orgán“) vydala dňa 08. 04. 2020 Platobný výmer č. 2000028121, ktorým podľa § 81 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o miestnych daniach a poplatku“) vyrubila žalobcovi miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (ďalej len „poplatok za odpad“) v sume 45,- Eur na obdobie 2020. Žalobca po doručení platobného výmeru následne požiadal listom zo dňa 15.04.2020 prvostupňový orgán o odpustenie platenia poplatku za odpad z dôvodu, že sa nezdržiava v obci viac ako 90 dní a trvalý pobyt má v Bratislave, kde platí aj poplatok za odpad (ďalej len „žiadosť“). Prvostupňový orgán odpovedal žalobcovi prípisom zo dňa 29. 04. 2020 tak, že jeho žiadosti nevyhovel z dôvodu absencie tejto úpravy vo všeobecne záväznom nariadení obce. Žalobca voči uvedenému listu podal ďalší list zo dňa 07. 05. 2020 s označením odvolanie, v ktorom poukazoval na nemožnosť vylúčenia odpustenia poplatku obcou,
ktorá je podľa žalobcu len splnomocnená zákonom uviesť vo všeobecne záväznom nariadení doklady, ktoré je potrebné doložiť k žiadosti poplatníka o odpustenie. 2. Rozhodnutím prvostupňového orgánu č. 308/2020/Sp.23 zo dňa 27. 05. 2020 bola žiadosť zamietnutá (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). V odôvodnení prvostupňový orgán odkázal na ustanovenie § 82 ods. 2 zákona o miestnych daniach a poplatku s tým, že podľa jeho názoru je na rozhodnutí obce, či poplatok zníži alebo odpustí, pričom poplatník musí skutočnosť, pre ktorú žiada zníženie, príp. odpustenie poplatku preukázať. Ak tak neučiní, tak predmetné právo mu následne nevzniká. 3. Rozhodnutím žalovaného č. 375330/2020 zo dňa 12.08.2020 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) došlo k zamietnutiu žalobcom podaného odvolania a k potvrdeniu prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný s odkazom na § 77 ods. 1, ods. 2 zákona o miestnych daniach a poplatku uviedol, že pre vyrubenie poplatku za odpad je rozhodujúce právo užívať na území obce nehnuteľný majetok, keďže zo zákona vyplýva, že platenie poplatku sa viaže k vlastníctvu nehnuteľnosti. Žalobca je podľa žalovaného poplatníkom bez ohľadu na to, či sa občas v nehnuteľnosti zdržuje a v dôsledku toho nedochádza k tvorbe žiadneho, príp. minimálneho odpadu. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že prvostupňový orgán vo svojom všeobecne záväznom nariadení č. 4/2019 (ďalej len „VZN“) neurčil doklady pre oslobodenie od platenia poplatku za odpad pre fyzickú osobu. Podľa článku 5 bod 8 VZN boli od poplatku oslobodené školy a školské zariadenia, ktorých zriaďovateľom je prvostupňový orgán. II. Žaloba 4. Žalobou doručenou pôvodne na Krajský súd v Bratislave dňa 16. 10. 2020 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktoré považoval za vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. S poukazom na § 82 ods. 1, ods. 2 zákona o miestnych daniach a poplatku žalobca konštatoval, že nie je v posudzovanom prípade na rozhodnutí obce, či poplatok zníži alebo odpustí, ale obec je tak povinná učiniť za podmienky predloženia podkladov, ktoré sama obec určí vo všeobecne záväznom nariadení. Takúto povinnosť si ale prvostupňový orgán podľa žalobcu nesplnil, keď vo VZN tieto podklady neuviedol. Podľa žalobcu preto vo VZN absentujú podmienky, ktorých splnenie má poplatník preukázať a podklady, ktoré má poplatník predložiť pri znížení alebo odpustení poplatku podľa § 82 ods. 2 zákona o miestnych daniach a poplatku. Tieto skutočnosti mal žalobca uviesť aj v podanom odvolaní, ale žalovaný sa nimi podľa žalobcu vôbec nezaoberal. Žalobca tiež zdôraznil, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia pôsobí, akoby sa zaoberalo zmiernením a odpustením tvrdosti zákona podľa § 82 ods. 3 zákona o miestnych daniach a poplatku, čo je v rozpore s jeho žiadosťou. Napadnuté rozhodnutie žalobca žiadal zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného 5. Podaním doručeným na súd dňa 07. 01. 2021 sa k žalobe vyjadril žalovaný (ďalej len „vyjadrenie“). Úvodom konštatoval, že žalobca je do systému zberu pre rok 2020 zapojený v súlade so zavedeným systémom zberu a tým aj so zákonom č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o odpadoch“). V tejto súvislosti žalovaný upriamil pozornosť na definíciu komunálnych odpadov podľa § 2 ods. 14 zákona o odpadoch. Pre vyrubenie poplatku za odpad je podľa žalovaného rozhodujúce právo užívať na území obce nehnuteľný majetok. Z uvedeného podľa žalovaného následne vyplýva, že vlastník nehnuteľnosti je poplatníkom aj napriek tomu, že sa v nehnuteľnosti zdržuje len občas a netvorí žiadny, resp. minimálny odpad. Pre vyrubenie poplatku je podľa žalovaného rozhodujúce právo užívať na území obce nehnuteľný majetok a správca poplatku nie je povinný skúmať, či poplatník predmetnú nehnuteľnosť využíva. Platenie poplatku sa preto podľa žalovaného viaže k vlastníctvu nehnuteľnosti. Prvostupňový orgán podľa žalovaného podrobne uviedol dôvody, prečo nie je možné vyhovieť žiadosti o odpustenie poplatku. Tvrdenia žalobcu, že sa žalovaný nezaoberal v žiadosti žalobcom tvrdenými skutočnosťami, sú podľa žalovaného zavádzajúce, keďže tieto skutočnosti preverené boli. Ďalej žalovaný poukázal na to, že pri znížení alebo odpustení poplatku je obci daná zákonom možnosť ustanoviť všeobecne záväzným nariadením podklady, ktoré je poplatník povinný preukázať. Prvostupňový orgán tak v platnom VZN tieto doklady neurčil pre fyzickú osobu, pričom od platenia poplatku v tomto VZN oslobodil školy a školské zariadenia, ktorých je sám
zriaďovateľom. Žalobu preto navrhol zamietnuť ako nedôvodnú a zároveň navrhol nepriznať náhradu trov konania. 6. K vyjadreniu sa žalobca následne nevyjadril. IV. Relevantná právna úprava 7. Podľa § 2 ods. 2 zákona o miestnych daniach a poplatku obec ukladá miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (ďalej len „poplatok“). 8. Podľa § 77 ods. 1 zákona o miestnych daniach a poplatku poplatok sa platí za a) činnosti nakladania so zmesovým komunálnym odpadom, b) činnosti nakladania s biologicky rozložiteľným komunálnym odpadom, okrem biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu zo záhrad a parkov od poplatníkov podľa odseku 2 písm. b) a c), c) triedený zber zložiek komunálneho odpadu, na ktoré sa nevzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov, od poplatníkov podľa odseku 2 písm. a), d) náklady spôsobené nedôsledným triedením oddelene zbieraných zložiek komunálneho odpadu, na ktoré sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov a e) náklady presahujúce výšku obvyklých nákladov podľa osobitného predpisu,26) f) činnosti nakladania s drobným stavebným odpadom, ak v obci nebol zavedený množstvový zber drobného stavebného odpadu. 9. Podľa § 77 ods. 2 zákona o miestnych daniach a poplatku ak ďalej nie je ustanovené inak, poplatok platí poplatník, ktorým je a) fyzická osoba, ktorá má v obci trvalý pobyt27) alebo prechodný pobyt28) alebo ktorá je na území obce oprávnená užívať alebo užíva byt, nebytový priestor, pozemnú stavbu29) alebo jej časť, alebo objekt, ktorý nie je stavbou, alebo záhradu,30) vinicu,31) ovocný sad,32) trvalý trávny porast33) na iný účel ako na podnikanie, pozemok v zastavanom území obce okrem lesného pozemku34) a pozemku, ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľností ako vodná plocha35) (ďalej len „nehnuteľnosť“), b) právnická osoba, ktorá je oprávnená užívať alebo užíva nehnuteľnosť nachádzajúcu sa na území obce na iný účel ako na podnikanie, c) podnikateľ, ktorý je oprávnený užívať alebo užíva nehnuteľnosť nachádzajúcu sa na území obce na účel podnikania. 10. Podľa § 81 ods. 1 zákona o miestnych daniach a poplatku poplatok obec vyrubuje každoročne rozhodnutím na celé zdaňovacie obdobie. Vyrubený poplatok je splatný do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak poplatník preukáže, že využíva množstvový zber, obec poplatok nevyrubí rozhodnutím. 11. Podľa § 82 ods. 1 zákona o miestnych daniach a poplatku obec vráti poplatok alebo jeho pomernú časť poplatníkovi, ktorému zanikla povinnosť platiť poplatok v priebehu zdaňovacieho obdobia a preukáže splnenie podmienok na vrátenie poplatku alebo jeho pomernej časti ustanovených vo všeobecne záväznom nariadení. 12. Podľa § 82 ods. 2 prvá veta zákona o miestnych daniach a poplatku obec poplatok zníži alebo odpustí za obdobie, za ktoré poplatník obci preukáže splnenie podmienok na zníženie poplatku alebo odpustenie poplatku a predloží podklady, ktoré obec určila všeobecne záväzným nariadením, že viac ako 90 dní v zdaňovacom období sa nezdržiava alebo sa nezdržiaval na území obce. 13. Podľa § 82 ods. 3 zákona o miestnych daniach a poplatku obec môže na základe žiadosti poplatníka na zmiernenie alebo odstránenie tvrdosti zákona vyrubený poplatok znížiť alebo odpustiť rozhodnutím. 14. Podľa § 83 ods. 1 zákona o miestnych daniach a poplatku obec ustanoví všeobecne záväzným nariadením k 1. januáru zdaňovacieho obdobia sadzby poplatku v súlade s § 78 ods. 1, hodnotu koeficientu, pri množstvovom zbere spôsob a lehotu zaplatenia poplatku, podmienky na vrátenie poplatku alebo jeho pomernej časti podľa § 82 ods. 1, podmienky, ktorých splnenie má poplatník preukázať a podklady, ktoré má poplatník predložiť pri znížení alebo odpustení poplatku podľa § 82 ods. 2.
15. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 16. Podľa čl. 5 ods. 8 VZN od platenia poplatku za komunálny odpad sú oslobodené školy a školské zariadenia, ktorých zriaďovateľom je obec. V. Posúdenie veci správnym súdom 17. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende vo všetkých veciach z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave (ďalej len „správny súd“) je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-2S/243/2020, ktorá bola pôvodne vedená pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 2S/243/2020. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S správneho súdu. 18. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP a podľa § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov preskúmal v rámci žalobných bodov napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 19. O žalobe správny súd rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 137 ods. 4 SSP dňa 13. 02. 2025 rozsudkom, ktorý bol v rovnaký deň podľa § 137 ods. 3 druhá veta SSP vyhlásený vyvesením skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu od 13. 02. 2025 do 28. 02. 2025. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli a na webovej stránke správneho súdu dňa 04. 12. 2024. 20. Na základe nastolených žalobných bodov bola predmetom posúdenia otázka právomoci prvostupňového orgánu na odpustenie poplatku podľa § 82 ods. 2 prvej vety zákona o miestnych daniach a poplatku, o ktoré žalobca požiadal svojou žiadosťou dňa 15. 04. 2020, čo má správny súd za preukázané z obsahu administratívneho spisu, a ktorou zároveň došlo k začatiu administratívneho konania. 21. Inštitút zníženia alebo odpustenia poplatku podľa § 82 ods. 2 prvej vety zákona o miestnych daniach a poplatku bol v čase rozhodovania žalovaného zakotvený v znení zákona č. 268/2014 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 268/2014 Z.z.“). Dôvodová správa v bode 27 k tomuto ustanoveniu uvádza, že „Precizuje sa ustanovenie vo vzťahu k splnomocňovaciemu ustanoveniu, podľa ktorého poplatníkovi obec poplatok zníži alebo odpustí, ak preukáže splnenie podmienok na základe podkladov, ktoré obec ustanoví všeobecne záväzným nariadením.“ 22. Zákonom č. 268/2014 Z. z. došlo k doplneniu dovtedy účinného znenia § 82 ods. 2 prvej vety zákona o miestnych daniach a poplatku zavedeného zákonom č. 460/2011 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 460/2011 Z. z.“), v súvislosti s ktorým dôvodová správa v bode 51 uvádza, že „Navrhuje sa, aby správca dane znížil alebo odpustil poplatok za obdobie, počas ktorého poplatník neužíva nehnuteľnosť, napríklad z dôvodu, že sa zdržiava v zahraničí, v zdravotníckom zariadení ústavnej starostlivosti, v internáte, v zariadení sociálnych služieb (napr. zariadenie pre seniorov, domov sociálnych služieb).“ 23. Popísaný legislatívny vývoj ustanovenia § 82 ods. 2 zákona o miestnych daniach a poplatku dáva preto podľa správneho súdu za pravdu tomu záveru, že právomoc obce pri posudzovaní žiadosti
poplatníka o zníženie (odpustenie) poplatku z dôvodu jeho nezdržiavania sa v obci v rozhodnom období je zúžená len na prieskum splnenia podmienok a podkladov, ktoré sama predtým upravila vo všeobecne záväznom nariadení. Predmetné ustanovenie zákona jasne predpokladá, že k zníženiu, resp. odpusteniu poplatku má dôjsť vtedy, ak poplatník preukáže, že vo vymedzenom čase zdaňovacieho obdobia sa nezdržiava alebo nezdržiaval na území danej obce. 24. Rozhodovanie o znížení alebo odpustení vyrubeného poplatku zákon v plnom rozsahu priznáva obci len v súlade s citovaným ustanovením § 82 ods. 3 zákona o miestnych daniach a poplatku. Podľa dôvodovej správy k zákonu č. 460/2011 Z. z. (bod 51), ktorým bolo zakotvené znenie tohto ustanovenia v čase rozhodovania žalovaného, má ísť o rozhodovanie obce v individuálnych prípadoch, kedy sa poplatok môže znížiť alebo odpustiť za účelom zníženia alebo odstránenia tvrdosti zákona. Malo by ísť podľa správneho súdu o životné situácie poplatníkov, na ktoré je potrebné brať osobitný zreteľ. 25. Z porovnania ustanovení § 82 ods. 2 prvej vety a § 82 ods. 3 zákona o miestnych daniach a poplatku je preto zrejmý obsahový rozdiel, kedy v prvom prípade (§ 82 ods. 2) sa jedná o povinnosť obce znížiť (odpustiť) poplatok, ak dôjde k preukázaniu podmienok a predloženiu podkladov poplatníkom, a v druhom prípade (§ 82 ods. 3) je len na rozhodnutí obce, či v rámci jej diskrečnej právomoci vyrubený poplatok zníži alebo odpustí, t.j. jedná sa o právo, a nie povinnosť obce žiadosti vyhovieť. 26. Ustanovenie § 82 ods. 2 prvej vety zákona o miestnych daniach a poplatku a § 83 ods. 1 zákona o miestnych daniach a poplatku ukladá obci prijať všeobecne záväzné nariadenie za účelom stanovenia podmienok a podkladov pre poplatníkov, ktorí by žiadali odpustenie (zníženie) poplatku z dôvodu nezdržiavania sa na území obce. V prípade, že by obec takéto nariadenie nevydala, príp. by podmienky a podklady na preukázanie odpustenia (zníženie) poplatku neupravila alebo by ich upravila len pre vybrané subjekty, tak takýto postup nemôže byť poplatníkovi na ujmu. Navyše je potrebné dodať, že neupravením podmienok a podkladov zo strany obce vo všeobecne záväznom nariadení by došlo k nastoleniu protiprávneho stavu, kedy by poplatník mal úplne zmarenú možnosť preukázať nezdržiavanie sa na území obce a tým dosiahnuť zníženie alebo odpustenie poplatku. Inými slovami, neexistenciou špecifikácie podkladov vo VZN, ktoré má poplatník obci predložiť, nemožno dosiahnuť stav znegovania zákonnej povinnosti obce, ktorá vyplýva z § 82 ods. 2 prvá veta zákona o miestnych daniach a poplatku. 27. Prvostupňový orgán vo svojom rozhodnutí najskôr správne uviedol, že z citovaného ustanovenia § 82 ods. 2 zákona o miestnych daniach a poplatku vyplýva pre obec povinnosť znížiť alebo odpustiť poplatok pre vymedzený okruh poplatníkov. Zároveň ale nesprávne a istým spôsobom protirečivo dodal, že poplatník musí skutočnosti, pre ktoré žiada o oslobodenie, preukázať dokladmi, ktoré je obec oprávnená určiť podľa vlastného uváženia a preto je na rozhodnutí samotnej obce, či poplatok zníži alebo odpustí, pričom ak nedôjde k preukázaniu poplatníkom tvrdených skutočností, návrh sa zamietne. Žalovaný obdobne ako prvostupňový orgán vo svojom rozhodnutí správne uviedol, že žalobca je v postavení poplatníka podľa § 77 ods. 2 zákona o miestnych daniach a poplatku tým, že v danej obci je oprávnený užívať nehnuteľnosť. Na druhej strane žalovaný svoje rozhodnutie založil na tom, že VZN určilo pre „oslobodenie od poplatku“ len školy a školské zariadenia, teda takéto oslobodenie neurčilo pre fyzickú osobu. 28. Rozhodnutie žalovaného preto obsahuje nesprávne právne posúdenie v tej časti, kde žalovaný skonštatoval, že obec je podľa § 82 ods. 2 zákona o miestnych daniach a poplatku oprávnená (nie povinná) poplatok znížiť alebo odpustiť, pričom ako bolo už uvedené v predchádzajúcich bodoch rozsudku, takúto právomoc v danom prípade nemá. Súčasne je rozhodnutie zjavne nezrozumiteľné v časti argumentácie, kde žalovaný spája dva inštitúty odpustenie a oslobodenie od poplatku, pričom oslobodenie od poplatku zákon o miestnych daniach a poplatku explicitne neupravuje. Predmetom žiadosti žalobcu v administratívnom konaní bolo odpustenie poplatku podľa § 82 ods. 2 prvej vety zákona o miestnych daniach a poplatku a nie oslobodenie od poplatku. Žalovaný zároveň neodstránil v odvolacom konaní protirečivú argumentáciu prvostupňového rozhodnutia a to, či obec je oprávnená alebo povinná odpustiť alebo znížiť poplatok, na čo žalobca poukazoval vo svojom odvolaní zo dňa 04.06.2020. 29. S poukazom na uvedené skutočnosti preto správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c) a písm. d) SSP. V ďalšom konaní sa žalovaný so zreteľom na súdom
prijaté závery vysporiada s otázkou právomoci obce pri posudzovaní žiadosti poplatníka o zníženie, resp. odpustenie poplatku podľa § 82 ods. 2 zákona o miestnych daniach a poplatku, v tejto súvislosti osobitne zohľadní závery súdu podľa bodu 26 rozsudku a opätovne o tejto žiadosti rozhodne. 30. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, kedy žalobcovi ako úspešnému účastníkovi konania priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 175 ods. 2 SSP. 31. Rozsudok prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442 SSP), a to v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.