Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-2S/76/2020 1020200428 24. 06. 2026 JUDr. Jeannette Hajdinová ECLI:SK:SpSBA:2026:1020200428.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu JUDr. Jozefa Timeka a JUDr. Zuzany Širokej, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, XXX XX E., 2/ Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 1, 812 35 Bratislava, za účasti: 1/ Mesto Michalovce, so sídlom Námestie osloboditeľov 30, 071 01 Michalovce, IČO: 00 325 490, 2/ Zelená pre obce, so sídlom Obrody 11, 040 11 Košice, IČO: 51 838 729, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra životného prostredia Slovenskej republiky č. 91/2020, č. sp. 3047/2020-1.1, zo dňa 13. januára 2020, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . III. Ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Minister životného prostredia Slovenskej republiky rozhodnutím č. 91/2020, č. sp. 3047/2020-1.1 zo dňa 13. januára 2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) zamietol rozklady podané žalobcami a potvrdil rozhodnutie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, odboru posudzovania vplyvov na životné prostredie (ďalej len „prvostupňový orgán“) č. 143/2019-1.7/mo zo dňa 27. februára 2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým prvostupňový orgán rozhodol, že zmena navrhovanej činnosti „Žabany – skládka na nie nebezpečný odpad – rozšírenie“ (ďalej aj ako „navrhovaná činnosť“) uvedená v oznámení o zmene navrhovanej činnosti a predložená navrhovateľom - mestom Michalovce (ďalej aj ako „navrhovateľ“), sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o EIA“). Zároveň prvostupňový orgán určil pre zmenu navrhovanej činnosti podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie. 2. V napadnutom rozhodnutí žalovaný uviedol, že predmetom posudzovania bola zmena navrhovanej činnosti - existujúcej skládky na nie nebezpečný odpad v lokalite Žabany (ďalej aj ako „skládka Žabany“), ktorá bola ako „Skládka 3. stavebnej triedy Michalovce“ posudzovaná v roku 1997 podľa zákona č. 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 127/1994 Z. z.“), kedy boli posúdené a odporúčané dve etapy skládky s celkovou kapacitou skládky 513 600 m3. Vo veci bolo vydané súhlasné záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 187/1997 zo dňa 30. decembra 1997 (ďalej len „záverečné
stanovisko“). V rámci uvedeného záverečného stanoviska I. etapa zodpovedala súčasnému umiestneniu realizovaných existujúcich etáp I. a II., II. etapa bola v roku 1997 plánovaná v priestore v súčasnosti navrhovaných etáp III. a IV. Skládka nie nebezpečného odpadu Žabany - I. etapa s celkovou kapacitou 180 000 m3 bola uvedená do prevádzky v októbri 2002, no bola uzavretá a zrekultivovaná, II. etapa skládky odpadov s celkovou kapacitou 97 000 m3 bola uvedená do prevádzky v januári 2014 a bola funkčná a prevádzkovaná v zmysle povolení IPKZ vydaných Slovenskou inšpekciou životného prostredia, IŽP Košice. Navrhovaná zmena predstavovala upresnenie technického riešenia jednotlivých stavebných objektov rozšírenia existujúcej skládky na nie nebezpečný odpad, situovanej v lokalite F., k. ú. D. - miestna časť G., pričom konkrétne v zmysle záverečného stanoviska sa jednalo o II. etapu skládky. Tento priestor bol označovaný ako „navrhované etapy III. a IV.“ s objemom 249 618 m3. 3. Žalovaný taktiež uviedol, že podľa jeho názoru, aj po zohľadnení uplatňovania princípu hierarchie v zmysle zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o odpadoch“), je zneškodňovanie odpadov skládkovaním prípustné, v určitej miere aj nevyhnutné. Dôležité je dosahovať ciele zhodnocovania odpadov v zmysle programových dokumentov odpadového hospodárstva na každej úrovni. Zmena navrhovanej činnosti nijako neovplyvní plnenie cieľov programu odpadového hospodárstva Slovenskej republiky. Ekonomickými a legislatívnymi nástrojmi sa má dosiahnuť postupné obmedzovanie skládkovania odpadov, ale zneškodňovanie odpadov skládkovaním zostáva stále súčasťou hierarchie nakladania s odpadmi a ostáva nevyhnutným, najmä v prvých rokoch uplatňovania novoprijatých cieľov v oblasti recyklácie komunálneho odpadu a ich odkláňania od skládkovania. Zmena navrhovanej činnosti nepredstavuje budovanie novej skládky odpadov, ale upresnenie technického riešenia existujúcej skládky na nie nebezpečný odpad s tým, že využíva už existujúcu infraštruktúru a viaceré objekty pôvodnej I. a II. etapy skládky. Rozšírenie a zvýšenie kapacity skládky vyplynulo z upresnenia technického riešenia skládky a súvisiacich prepočtov, nie je samotným účelom zmeny navrhovanej činnosti. Rozširovanie kapacít existujúcich skládok odpadov je potrebné posudzovať veľmi citlivo na základe reálnych potrieb skládkových kapacít dotknutého regiónu, ako aj sociálno-ekonomických súvislostí. Navrhovateľ v tomto smere postupoval zodpovedne, keď zvažoval aj iné možnosti, dal si vypracovať analýzu možností zneškodňovania komunálneho odpadu na okolitých skládkach odpadu a zabezpečil vysokú úroveň triedenia zložiek komunálneho odpadu. 4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu bol podaný rozklad žalobcom 1/, žalobcom 2/ ako aj ďalším účastníkom konania 2/. Žalovaný v súlade s § 59 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) preskúmal prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu. 5. K námietkam ohľadom dopravného napojenia, dopravno-kapacitného posúdenia, parkovacím miestam a budovaniu podzemných garáží žalovaný uviedol, že predmetom zmeny navrhovanej činnosti nie je výstavba pozemných komunikácii. Celý areál skládky na nie nebezpečný odpad bol napojený na existujúcu účelovú komunikáciu. Taktiež plánované rozšírenie skládky o III. a IV. etapu má byť napojené na existujúcu účelovú komunikáciu bez jej stavebných zmien. Účelová komunikácia je priamo napojená na sieť komunikácie a to cestu III/3741. Zmenou navrhovanej činnosti nedôjde k zmene dopravného napojenia, organizácie dopravy oproti súčasnému stavu, budovaniu parkovacích miest, keďže budú využívané existujúce verejné komunikácie. Jedná sa o existujúcu prevádzku, ktorá je napojená na dopravnú infraštruktúru. Využívať sa budú už existujúce parkovacie miesta. K projektovaniu križovatiek, ciest ani diaľnic zmenou navrhovanej činnosti nedôjde, preto nie je potrebné uplatňovať STN 73 6102 a STN 73 6101. Technické podmienky sú určené pre potreby projektovania, obstarávania a prevádzkovania technologického vybavenia pozemných komunikácií. V podanej pripomienke špecifikované TP 10/2010 sa týkajú výlučne systémov a zariadení používaných na nasledujúcich pozemných komunikáciách: 1. diaľnice a rýchlostné cesty, 2. cesty I. triedy, 3. miestne rýchlostné komunikácie. STN 73 6110 platí pre projektovanie miestnych komunikácií v sídelných útvaroch i vo voľnej krajine, a to pre novostavby a prestavby, pričom platí aj pre prieťahy ciest v zastavanom území alebo v území určenom územným plánom k zastavaniu. V existujúcom zariadení nedôjde v prestavbe ani novej výstavbe. Je možné objektívne predpokladať, že nedôjde k zvýšeniu intenzity dopravy, pretože až po naplnení kapacity skládky – II. etapa začne samotná prevádza skládky III. etapa. II. etapa bude po uzatvorení a rekultivácii následne len monitorovaná. Vzhľadom na klesajúce množstvo ukladaného odpadu na skládku je tu predpoklad zníženia intenzity dopravy súvisiacej s dovozom odpadov na skládku oproti súčasnosti.
6. K námietke ohľadom dostupnosti územia verejnou hromadnou dopravou žalovaný poukázal na skutočnosť, že ide o jestvujúcu prevádzku skládky na nie nebezpečný odpad, ktorá sa nachádza v okrajovej časti mesta. Podľa vyjadrenia navrhovateľa nemá v uvedenej lokalite riadené linky mestskej autobusovej dopravy. Zástavka prímestskej autobusovej dopravy je vo vzdialenosti cca 600 m, čo je pri chôdzi 5,5 km/h dostupnosť do 7 minút. Nie je tak zrozumiteľná a odôvodnená požiadavka dostupnosti verejnou hromadnou dopravou, pretože na skládku nie je nutnosť príchodu občanov, keďže odpad sa vozí zberovými vozidlami. 7. V súvislosti s námietkami ohľadom technicko-kvalitatívnych podmienok, požiadavke krytov chodníkov, plôch z dlažby, realizácie zatrávnených a dažďových striech žalovaný skonštatoval, že z oznámenia o zmene je zrejmé, že ide o jestvujúcu prevádzku skládky na nie nebezpečný odpad a navrhovateľ neplánuje zmenu jestvujúcich spevnených plôch a areálových komunikácií. Zmena navrhovanej činnosti nevyžaduje výrub vzrastlej zelene, náhradná výsadba nie je potrebná. Je povinnosťou navrhovateľa vykonávať jej údržbu v súlade s uvedenými STN. Podobne aj k námietkam smerujúcim k ochrane vôd a dodržiavaniu príslušných zákonov zaujal žalovaný stanovisko, že je povinnosťou navrhovateľa dodržiavať zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vodách“), ktorého súčasťou je ochrana podzemných a povrchových vôd a zabránenie nežiaducemu úniku škodlivých látok do pôdy, podzemných a povrchových vôd. 8. K námietkam požadujúcim spracovanie dokumentu ochrany prírody a ohľadom súladu výstavby s ochranou zelene žalovaný skonštatoval, že zmena navrhovanej činnosti bude realizovaná v existujúcom areáli. Požadovaný tzv. dokument ochrany prírody podľa § 3 ods. 3 až ods. 5 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane prírody“) je dokumentáciou územného systému ekologickej stability (ďalej len „ÚSES“). Túto dokumentáciu obstarávajú a schvaľujú orgány štátnej správy ochrany prírody a krajiny. Realizáciou zmeny navrhovanej činnosti vzhľadom na jej lokalizáciu nedôjde k negatívnemu ovplyvneniu prvkov ÚSES a nedôjde ani k fragmentácii ani k ovplyvneniu funkčnosti žiadneho z prvkov ÚSES, a preto sa uvedené ustanovenia na túto činnosť nevzťahujú. V rámci zmeny navrhovanej činnosti nebudú vykonávané stavebné práce, na ktoré by boli kladené podmienky STN 83 7010 Ochrana prírody, STN 83 7015 Práca s pôdou, STN 83 7016 Rastliny a ich výsadba a STN 83 7017 Trávniky a ich zakladanie. Priamo do riešenej lokality nezasahuje žiadne chránené územie. Všetky prírodne hodnotné lokality sú vo väčšej vzdialenosti od lokalizácie posudzovanej činnosti. Dotknuté územie nie je súčasťou chránených vtáčích území, území európskeho významu teda území zaradených do Natury 2000. Dotknuté územie sa od území zaradených do Natura 2000 (SKUEV Vihorlatské vrchy) nachádza vo vzdialenosti cca 3,9 km. CHA Zemplínska šírava je od záujmovej lokality vzdialená 2,7 km východne. Vzhľadom na charakter, rozsah a lokalizáciu navrhovanej činnosti sa nepredpokladá jej vplyv na územia národnej sústavy chránených území. Posudzovaná lokalita sa nenachádza vo vodohospodársky chránenej oblasti, ani nie je súčasťou žiadneho ochranného pásma vodárenských zdrojov. CHVO Vihorlat sa nachádza cca 4,5 km východne. Zmena navrhovanej činnosti nebude umiestnená v bezprostrednej blízkosti žiadneho ochranného pásma vodárenského zdroja pitnej vody určeného pre zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou. Územie navrhovanej činnosti sa nenachádza a ani nezasahuje do vyhlásených pásiem hygienickej ochrany (PHO) vodných zdrojov, ako aj ochranných pásiem vodojemov. 9. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí ďalej uviedol, že vybudovanie nových etáp rozšírenia telesa skládky neznamená zásadnú zmenu využívania krajiny, nakoľko v území skládka odpadov existuje už od roku 2002. Prvky urbanistického komplexu nebudú realizáciou III. a IV. etapy rozšírenia telesa skládky dotknuté. Naopak efektívne budú využité existujúce objekty a inžinierske siete súčasne funkčnej skládky nie nebezpečného odpadu. Plánované nové etapy budú výškovo zosúladené s existujúcou skládkou. Zmenou navrhovanej činnosti nedôjde k výrubu drevín, areál jestvujúcej prevádzky skládky na nie nebezpečný odpad je bez prítomnosti hodnotných drevín, a preto nie je potrebné vypracovať dendrologický posudok. Svetelno-technický posudok sa vypracováva pri návrhu a umiestňovaní stavebných objektov, k čomu pri zmene navrhovanej činnosti nedôjde. K požiadavkám smerujúcim k vybudovaniu parčíka, sadovým úpravám a vybudovaniu stromoradia žalovaný uviedol, že zariadenie sa nachádza v areáli bez možnosti prístupu verejnosti a voľný pohyb osôb v areáli zariadenia nie je žiaduci najmä z bezpečnostných dôvodov. Pri zmene navrhovanej činnosti nedôjde k poškodeniu ani k výrubu stromov, preto náhradná výsadba nie je potrebná. Prevádzka sa nachádza v priemyselnej zóne mesta.
Oplotený a zabetónovaný priestor priemyselného areálu nevytvára kvalitatívne podmienky pre trvalú existenciu drevín a popínavých rastlín. Vzhľadom na charakter jestvujúcej prevádzky nie je možné danú požiadavku vybudovania lokálneho parčíka splniť. Vzhľadom na povahu a rozsah zmeny navrhovanej činnosti nie je realizácia tzv. dažďových záhrad opodstatnená. Nehnuteľné umelecké dielo je taktiež neopodstatnená požiadavka vzhľadom na predmet a rozsah zmeny navrhovanej činnosti. 10. Vo vzťahu k námietkam smerujúcim k vyhodnoteniu zmeny navrhovanej činnosti v súvislosti s geológiou a hydrogeológiou žalovaný zdôraznil, že v lokalite bol realizovaný Slovenskou geológiou, š.p. Spišská Nová Ves, hydrogeologický prieskum a inžiniersko-geologický prieskum. Následne spoločnosť Geomat s.r.o. Košice vykonala doplňujúci podrobný geologický a hydrogeologický prieskum. V tejto už prehodnotenej lokalite bude realizované aj rozšírenie telesa skládky Žabany o III. a IV. etapu. Umiestnenie skládky odpadov zodpovedá umiestneniu posudzovanému v roku 1997, celková plocha telies štyroch etáp skládky bude spolu 78 301 m2 a súčet povolenej a navrhovanej kapacity bude 526 618 m3. Územný plán Mesta Michalovce je zverejnený na jeho webovej stránke. Okolo existujúcej I. a II. etapy skládky je v okruhu 300 m jej ochranné pásmo. Zmena navrhovanej činnosti bude umiestnená v priestore súčasného ochranného pásma skládky odpadov. Podľa vyjadrenia navrhovateľa povoľovaciemu konaniu bude predchádzať aj zmena územného plánu č. 7 mesta Michalovce – lokalita č. 07/2 – obvod č. 30 k. ú. D. – doplnenie o funkčné využitie pre rozšírenie skládky na nie nebezpečný odpad Žabany. 11. K požiadavke vykonania konzultácií podľa § 63 zákona o EIA žalovaný poukázal na fakt, že z administratívneho spisu je zrejmé, že prvostupňový orgán umožnil verejnosti vykonať písomné konzultácie v súlade s § 24 ods. 3 zákona o EIA, t. j. možnosť zaslať odôvodnené písomné stanovisko. Žalovaný má za to, že prvostupňový orgán postupoval v súlade so zásadou písomnosti správneho konania. V zmysle § 21 správneho poriadku správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na zásadu písomnosti konania, v zmysle ktorej správny orgán uskutoční ústne pojednávanie, ak to ustanovuje osobitný zákon, inak len v prípade, ak správny orgán ústne pojednávanie nariadi. Žalovaný tiež uviedol, že zo zákona o EIA nevyplýva správnemu orgánu povinnosť nariadiť ústne pojednávanie, preto je na zvážení správneho orgánu, či vzhľadom na povahu veci uzná za potrebné ústne pojednávanie nariadiť. V prípade, že správny orgán dospeje k záveru, že písomnosti zabezpečené správnym orgánom v rámci správneho konania postačujú na rozhodnutie vo veci, nie je správny orgán povinný nariadiť ústne pojednávanie. 12. K námietke, že navrhovaná zmena uvádza limit rozšírenia tesne podliezajúci prahovú hodnotu 250 000 m3, a preto je potrebné túto skutočnosť podrobiť kritickej analýze, či nejde o jeho účelové teoretické nastavenie za účelom vyhnutia sa povinnému posudzovaniu v procese EIA, pretože rozšírenie skládky len kozmeticky podlieza prahovú hodnotu o 382 m3, teda malo byť rozhodnuté, že sa tento zámer bude posudzovať podľa zákona o EIA, žalovaný uviedol, že po preskúmaní spisu sa nestotožňuje s uvedeným tvrdením. Navrhovaná činnosť bola totiž posúdená v zmysle zákona č. 127/1994 Z. z. v nasledovnom rozsahu: celková plocha skládky: 11,02 ha; celková kapacita skládky: 513 600 m3; kapacita skládky I. etapa (podľa nového členenia I + II): 315 000 m3. Etapa telesa skládky Žabany, uvedená v predchádzajúcom procese posudzovania EIA v dokumentácii z roku 1997 ako I. etapa, bola stavebne označená v procese povoľovania skládky za I. a II. etapu. Jej skutočná kapacita podľa integrovaného povolenia SIŽP Košice bola 277 000 m3. Druhá etapa telesa skládky Žabany, uvedená v dokumentácii k vydanému záverečnému stanovisku z roku 1997 ako II. etapa, plošne zodpovedajúca III. a IV. etape uvedenej v predloženom oznámení o zmene, bola v objeme približne 13 000 m3. Nemožno tak súhlasiť s tým, že sa jedná o kozmetické podliezanie prahovej hodnoty, ale naopak, navrhovateľ v predloženom oznámení o zmene uviedol celú kapacitu III. a IV etapy predmetnej skládky odpadov napriek tomu, že rozdiel od celkovej už posúdenej a povolenej plochy a kapacity skládky vyplynul z upresnenia technologického riešenia a následných prepočtov. Ako navrhovateľ uviedol vo svojom stanovisku, účelom predloženej zmeny navrhovanej činnosti bolo zosúladenie technologického riešenia so súčasnými platnými právnymi predpismi. 13. K tvrdeniu, že úmyselne došlo k oddeľovaniu na seba nadväzujúcich zmien tej istej činnosti, žalovaný uviedol, že sa jedná o jednu zmenu navrhovanej činnosti, ktorá bola riadne posúdená v roku 1997 a bolo pre ňu vydané územné rozhodnutie podľa platných právnych predpisov.
II. Správna žaloba 14. Včas podanou žalobou, vedenou na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2S/76/2020, sa žalobca 1/ domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia, a vrátenia veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Žalobca 1/ v podanej žalobe uviedol, že oznámenie o zmene v danom prípade navrhuje rozšírenie skládky v objeme, ktorý rozsahom tesne vyhovuje limitnej prahovej hodnote 250 000 m3, pri ktorej prekročení už povinne podlieha posudzovaniu – hodnoteniu podľa zákona o EIA [dôvod pre povinné posudzovanie podľa § 18 ods. 1 písm. d) zákona o EIA, resp. ako záver podľa § 18 ods. 1 písm. e) zákona o EIA]. Celková kapacita I. až IV. etapy skládky má podľa údajov navrhovateľa dosiahnuť 180 000 m3 (I. etapa) + 97 000 m3 (II. etapa) + 249 618 m3 (III + IV. etapa), teda celkovo 526 618 m3, t. j. dvojnásobok prahovej hodnoty povinného posudzovania podľa prílohy č. 8 časť A zákona o EIA. Hoci I. etapa má byť uzavretá a rekultivovaná, uvedené predstavuje súhrnne značnú ekologickú záťaž [dôvod pre povinné posudzovanie podľa § 18 ods. 1 písm. e) zákona o EIA]. Žalobca 1/ má vedomosť o tom, že súčet aktuálne fungujúceho objemu skládky a aktuálne navrhovaného rozšírenia kazety presahuje prahovú hodnotu povinného posudzovania podľa § 18 ods. 1 písm. d) zákona o EIA. 15. Žalobca 1/ ďalej uviedol, že skládka je situovaná v blízkosti močiara Žabany, teda bolo potrebné priložiť podstatnú váhu posudzovaniu existencii a potenciálnych vplyvov na citlivé zložky životného prostredia, pričom navrhovaná zmena nie je v súlade s aktuálnym územným plánom mesta Michalovce. Žalobca 1/ taktiež uviedol, že podľa jeho názoru zámer rozšírenia skládky nie je v súlade s aktuálnym zákonom o odpadoch ani s programom odpadového hospodárstva Slovenskej republiky, resp. programom odpadového hospodárstva Košického kraja. 16. Včas podanou žalobou, vedenou na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5S/80/2020, sa aj žalobca 2/ domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia, a vrátenia veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Žalobca 2/ mal za to, že boli porušené práva verejnosti na informácie o životnom prostredí podľa § 24 ods. 1 písm. i) zákona o EIA tým, že neboli sprístupnené verejnosti predpísaným spôsobom a právo na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia bolo podmienené nahliadnutím do spisu podľa § 23 ods. 1 správneho poriadku, čo žalobca 2/ považoval za nezákonný postup. Žalobca 2/ poukázal aj na to, že došlo aj k porušeniu jeho práva efektívne hájiť svoje záujmy podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku v kombinácii s Dohovorom o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor) tým, že prvostupňový orgán v rozpore s § 63 zákona o EIA neumožnil žalobcovi 2/ zúčastniť sa konzultácie. Podľa názoru žalobcu 2/, žalovaný v napadnutom rozhodnutí nesplnil kvalitatívne a zákonné náležitosti na formu a obsah odôvodnenia rozhodnutia. Nedostatočné vysvetlenie spôsobu použitia správnej úvahy považuje za vážnu prekážku pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia. 17. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 2S/76/2020-55 zo dňa 18. júna 2020 rozhodol tak, že spojil na spoločné konanie veci vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2S/76/2020 a pod sp. zn. 5S/80/2020 s tým, že ďalej budú veci vedené pod sp. zn. 2S/76/2020. III. Vyjadrenie žalovaného a ďalšieho účastníka konania k správnej žalobe 18. Žalovaný sa k podaným správnym žalobám vyjadril tak, že tvrdenia žalobcov považoval za zjavne neopodstatnené, a preto navrhol, aby správny súd žaloby podané žalobcami v celom rozsahu zamietol. 19. Vo vzťahu k námietkam, ktoré smerujú k tomu, že navrhovateľ činnosti podlieza hodnoty stanovené v prílohe č. 8, bod 9 Infraštruktúra, položka č. 3 Skládky odpadov na odpad, ktorý nie je nebezpečný s kapacitou od 250 000 m3 zákona o EIA, žalovaný poukázal na fakt, že celková kapacita skládky posúdenej procesom povinného hodnotenia predstavuje 513 600 m3. Projekt realizácie bol rozdelený do viacerých realizačných častí. Uvedené rozdelenie súvisí s ekonomicko-manažérskym výkonom funkcií mesta Michalovce ako navrhovateľa činnosti. Zmena navrhovanej činnosti, ktorou je realizácia III. a IV. etapy predstavuje nárast oproti posúdenej kapacite skládky o 13 018 m3, pričom realizácia etapy III. a IV. nevyužije celé posúdené územie (rozdiel činí mínus 0,52 ha oproti celkovej posúdenej výmere). Žalovaný sa s touto námietkou dostatočným spôsobom vysporiadal už v napadnutom rozhodnutí. 20. Podobne sa v napadnutom rozhodnutí žalovaný vysporiadal aj s námietkou, že navrhovaná činnosť nie je v súlade s územným plánom mesta Michalovce. Táto navrhovaná zmena bola taktiež schválená
uznesením mestského zastupiteľstva č. 350 zo dňa 7. decembra 2017, ktorým bolo schválené zaradenie lokality skládky nie nebezpečného odpadu Žabany, obsahujúcej pozemky parcely C-KN XXXX, XXXX/X H. XXXX k. ú. D., na riešenie v rámci zmien a doplnkov č. 7 územného plánu mesta Michalovce. Prípadný nesúlad zmeny navrhovanej činnosti s územným plánom nie je dôvodom na vydanie rozhodnutia o potrebe vykonať posudzovanie vplyvov na životné prostredie, nakoľko takéto kritérium zo zákona o EIA nevyplýva. Naviac prvostupňový orgán vo svojom rozhodnutí v podmienke č. 1 podmienil ďalšiu realizáciu činnosti iba v prípade, ak bude zabezpečený súlad s územnoplánovacou dokumentáciou. 21. Vo vzťahu k námietke, že nebol vyhodnotený vplyv na vodné pomery, predovšetkým na blízky močiar Žabany a na Zemplínsku Šíravu žalovaný uviedol, že každá skládka odpadov musí byť utesnená takým spôsobom, aby nedochádzalo k akejkoľvek kontaminácii vôd. Preto sa žiadne vplyvy na akékoľvek vodné plochy neočakávajú a dotknuté orgány vo svojich vyjadreniach iba konštatovali, že dotknuté územie nie je súčasťou chránenej vodohospodárskej oblasti ani ochranných pásiem zdrojov vôd v zmysle zákona o vodách, pričom požadovali iba dodržiavanie zákona o vodách, resp. zabezpečenie všetkých vnútorných a vonkajších manipulačných plôch a skladovacích priestorov, kde sa bude zaobchádzať so znečisťujúcimi látkami a obalmi so znečisťujúcich látok, vrátane manipulačných plôch a stáčacích miest v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi vodného hospodárstva tak, aby nedošlo k úniku týchto látok do povrchových, podzemných vôd a pôdy v súlade s ustanoveniami zákona o vodách. Všetky chránené územia sa nachádzajú v dostatočnej vzdialenosti od skládky a samotná skládka ani jej ochranné pásmo do týchto území nezasahujú. Pri potrebe ďalšieho seizmologického posúdenia územia a potreby ochrany ložiskových území žalovaný uviedol, že potrebu ďalšieho seizmologického posúdenia prvostupňový orgán zapracoval priamo do podmienky č. 2 prvostupňového rozhodnutia, a preto nebolo potrebné osobitne venovať správnu úvahu odôvodneniu, prečo je potrebné uskutočniť ďalší inžiniersko-geologický prieskum daného územia, nakoľko takáto požiadavka vyplývala priamo zo stanoviska dotknutého orgánu. 22. Žalovaný mal taktiež za to, že sa s otázkou hierarchie postupov nakladania s odpadmi a programom odpadového hospodárstva dostatočne vysporiadal v napadnutom rozhodnutí. Smerodajná časť programu odpadového hospodárstva nie je právne záväzná a neobsahuje, a ani nemôže obsahovať úplne všetky zámery plánované v danom programovom období. Zodpovedné posúdenie potreby skládkovacích kapacít predstavuje aj konzultáciu s orgánom štátnej správy na úseku odpadového hospodárstva územne príslušným v konkrétnej lokalite a ten vo svojom stanovisku neidentifikoval žiadny rozpor s programom odpadového hospodárstva. 23. K tvrdeniu nesprístupnenia informácií o životnom prostredí podľa § 24 ods. 1 písm. i) zákona o EIA predpísaným spôsobom, žalovaný uviedol, že žalobca 2/ vstúpil do konania a stal sa účastníkom konania. Žalobca 2/ zaslal k zámeru 39 pripomienok a súčasne žiadal o vykonanie konzultácií. Prvostupňový orgán v tejto súvislosti poukázal na § 24 ods. 3 zákona o EIA, ktorý upravuje spôsob, akým sa verejnosť môže stať účastníkom konania, pričom v písm. a) až písm. d) stanovuje lehoty, v ktorých je možné sa prihlásiť do konania zaslaním svojich pripomienok. Ustanovenie § 24 ods. 3 písm. a) zákona o EIA uvádza, že verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4. V zmysle § 23 ods. 4 zákona o EIA verejnosť môže doručiť svoje písomné stanovisko k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od zverejnenia zámeru na webovom sídle ministerstva alebo od zverejnenia oznámenia podľa odseku 3. Prvostupňový orgán aj napriek tomu, že zámer navrhovanej činnosti bol zverejnený už dňa 17. októbra 2017 a žalobca 2/ zaslal pripomienky k zámeru až po vydaní prvostupňového rozhodnutia t. j. dňa 1. apríla 2019, nad rámec zákonnej povinnosti akceptovalo žalobcu 2/ ako účastníka správneho konania a v rámci napadnutého rozhodnutia sa žalovaný vysporiadal so všetkými jeho pripomienkami. Žalovaný taktiež dňa 22. októbra 2019 zaslal všetkým účastníkom správneho konania, vrátane žalobcu 2/, upovedomenie o nových podkladoch rozhodnutia, v ktorom účastníkov konania oboznámil s novými podkladmi pre vydanie rozhodnutia v súlade s § 33 ods. 2 správneho poriadku, a zároveň ich poučil o možnosti doplniť podklady pre vydanie rozhodnutia, vyjadriť sa k podkladom, ako aj o práve nazrieť do spisu, pričom uviedol miesto, čas a lehotu v ktorej je možné do spisu nazrieť. 24. Prvostupňový orgán taktiež umožnil verejnosti vykonať písomné konzultácie v súlade s § 24 ods. 3 zákona o EIA, t. j. vo forme možnosti zasielať odôvodnené písomné stanoviská. Žalovaný mal za to, že prvostupňový orgán postupoval v súlade so zákonom o EIA, správnym poriadkom a aj so zásadou písomnosti správneho konania. V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na znenie čl. 6
smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ zo dňa 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (ďalej aj ako „smernice EIA“), ktoré je transponované do § 63 zákona o EIA. V zmysle čl. 6 ods. 1 smernice EIA členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie toho, aby orgány, ktorých sa projekt môže týkať z dôvodu ich osobitných právomocí v oblasti životného prostredia, mali možnosť vyjadriť svoje stanovisko k informáciám predloženým navrhovateľom a k žiadosti o povolenie. Na tento účel členské štáty určia orgány, s ktorými sa treba skontaktovať vo veci všeobecných otázok i v konkrétnych prípadoch. Informácie získané podľa článku 5 smernice EIA sa predložia týmto orgánom. Podrobné ustanovenia týkajúce sa konzultácií stanovia členské štáty. V zmysle čl. 6 ods. 5 smernice EIA podrobné úpravy pre informovanie verejnosti (napr. vyvesenie plagátov v určitom okruhu alebo zverejnenie v miestnej tlači) a konzultácií s dotknutou verejnosťou (napr. písomnými zásielkami alebo prostredníctvom verejnej ankety) určia členské štáty. 25. Mesto Michalovce, ako ďalší účastník konania 1/ uviedlo, že mestské zastupiteľstvo uznesením zo IV. zasadnutia zo dňa 27. augusta 2019, pod č. 49 schválilo zmeny a doplnky č. 7 územného plánu mesta Michalovce, lokality č. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 12 a 13, pričom lokalita č. 7 riešila novú funkčnú plochu o výmere 5,3593 ha pre rozšírenie skládky na nie nebezpečný odpad Žabany. Uvedené bolo v textovej aj grafickej časti zverejnené aj na webovej stránke mesta Michalovce. Zároveň uznesením mestského zastupiteľstva č. 50 zo dňa 27. augusta 2019 bol schválený dodatok č. 7 všeobecne záväzného nariadenia mesta Michalovce č. 107/2008, ktorým sa vyhlásila záväzná časť územného plánu mesta Michalovce, a ktorým sa vymedzili záväzné časti zmien a doplnkov č. 7 územného plánu mesta Michalovce. 26. Ďalší účastník konania 1/ ďalej uviedol, že prírodne hodnotné lokality, ktoré požívajú ochranu v zmysle zákona o ochrane prírody, sú vo väčšej vzdialenosti od lokalizácie posudzovanej činnosti a jej prevádzka chránené územia neovplyvní. Priamo do riešenej lokality nezasahuje žiadne chránené územie. Záujmové územie nie je súčasťou chránených vtáčích území, území európskeho významu teda území zaradených do Natury 2000. Územie sa od území zaradených do Natura 2000 (SKUEV Vihorlatské vrchy) nachádza vo vzdialenosti približne 3,9 km. CHA Zemplínska šírava je od záujmovej lokality vzdialená 2,7 km východne. Vzhľadom na charakter, rozsah a lokalizáciu navrhovanej činnosti sa nepredpokladá jej vplyv na územia národnej sústavy chránených území. Posudzovaná lokalita sa nenachádza vo vodohospodársky chránenej oblasti, ani nie je súčasťou žiadneho ochranného pásma vodárenských zdrojov. CHVO I. sa nachádza cca 4,5 km východne. Výstavba III. a IV. etapy rozšírenia skládky nie nebezpečného odpadu neohrozí a nenaruší územný systém ekologickej stability a zároveň nezasiahne do ekosystémov, ich zložiek alebo prvkov. Priamo v riešenom území sa nevyskytujú biotopy flóry a fauny významné z hľadiska zachovania biotickej, habitatovej, krajinnej diverzity a heterogenity, teda takých, v ktorých sa vyskytujú chránené, vzácne ohrozené taxóny, biotopy ohrozených a vzácnych druhov nižších rastlín, stanovištia vzácnych a ohrozených rastlinných spoločenstiev, lokality s výskytom druhov a spoločenstiev na hranici alebo mimo územia svojho súvislejšieho areálu a lokality s výskytom ekologicky alebo inak (vývojovo, taxonomicky) významných druhov a spoločenstiev organizmov. Navrhovaná činnosť taktiež neovplyvní režimy ani odtokové pomery povrchových vôd, neovplyvní režim, charakter prúdenia podzemných vôd, resp. dosiahnutie hladiny podzemnej vody, ani nebude mať vplyv na zásoby podzemných vôd. Realizáciou navrhovanej činnosti nedôjde z hydrologického hľadiska k žiadnym podstatným, závažným, negatívnym javom. 27. Žalobca 1/ na vyjadrenie žalovaného ani na vyjadrenie ďalšieho účastníka konania 1/ nereagoval. 28. Žalobca 2/ taktiež na vyjadrenie žalovaného ani na vyjadrenie ďalšieho účastníka konania 1/ nereagoval. IV. Relevantná právna úprava 29. Podľa § 18 ods. 1 písm. d) zákona o EIA predmetom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny musí byť každá zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti A, ak taká zmena samotná dosahuje alebo prekračuje prahovú hodnotu, ak je prahová hodnota pre navrhovanú činnosť v prílohe č. 8 časti A ustanovená.
30. Podľa § 18 ods. 1 písm. e) zákona o EIA predmetom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny musí byť každá zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti A, ktorá nie je zmenou podľa písmena d) a ide o zmenu, ktorá môže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, ak ide o činnosť už posúdenú, povolenú, realizovanú alebo v štádiu realizácie, ak to vyplýva zo záväzného stanoviska zo zisťovacieho konania. 31. Podľa § 23 ods. 4 zákona o EIA v znení účinnom do 26. decembra 2019 rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán a dotknutá obec doručia písomné stanoviská k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od jeho doručenia; ak sa nedoručí písomné stanovisko v uvedenej lehote, stanovisko sa považuje za súhlasné. Verejnosť môže doručiť svoje písomné stanovisko k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od zverejnenia zámeru na webovom sídle ministerstva alebo od zverejnenia oznámenia podľa odseku 3; písomné stanovisko sa považuje za doručené, aj keď je doručené v stanovenej lehote prostredníctvom dotknutej obce. 32. Podľa § 24 ods. 1 písm. i) zákona o EIA príslušný orgán informuje bezodkladne verejnosť v centrálnom informačnom systéme, prípadne aj na svojej úradnej tabuli o iných informáciách dôležitých na vydanie záverečného stanoviska alebo povolenia. 33. Podľa § 24 ods. 3 písm. a) zákona o EIA v znení účinnom do 26. decembra 2019 verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4. 34. Podľa § 63 ods. 1 zákona o EIA v znení účinnom do 26. decembra 2019 príslušný orgán pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov alebo navrhovaných činností alebo ich zmien zabezpečí vykonanie konzultácií s povoľujúcim orgánom alebo schvaľujúcim orgánom, rezortným orgánom, dotknutým orgánom, dotknutou obcou a dotknutou verejnosťou, ktorá má možnosť zúčastniť sa konzultácií počas celého procesu posudzovania vplyvov. 35. Podľa § 21 ods. 1 správneho poriadku správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky. 36. Podľa § 23 ods. 1 správneho poriadku účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom. V. Pojednávanie 37. Správny súd v Bratislave dáva do pozornosti, že v zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z. z. prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/76/2020 vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. BA-2S/76/2020. 38. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal na pojednávaní konanom dňa 24. júna 2026 žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne. Súd rozhodol na pojednávaní rozsudkom, ktorý vyhlásil postupom podľa § 137 ods. 3 druhá veta zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Žalobcovia, žalovaný, ako aj ďalší účastníci konania boli na pojednávanie riadne a včas predvolaní. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s rozhodnutím vo veci bez jeho prítomnosti. Žalobcovia ani ďalší účastníci konania svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnili ani nežiadali o odročenie pojednávania. VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
40. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia v rozsahu žalobných bodov, po oboznámení sa s administratívnym spisom a s obsahom podaných správnych žalôb dospel k záveru, že žaloby žalobcu 1/ a žalobcu 2/ (ďalej spolu len „správna žaloba“ alebo „žaloba“) nie sú dôvodné. 41. V prejednávanej veci bolo predmetom konania posúdenie zmeny navrhovanej činnosti „Žabany – skládka na nie nebezpečný odpad – rozšírenie“, pričom prvostupňový orgán rozhodol, že predmetná zmena sa nebude posudzovať podľa zákona o EIA, a zároveň určil podmienky smerujúce k eliminácii alebo zmierneniu jej možných vplyvov na životné prostredie. Žalovaný v konaní o rozklade preskúmal prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu a v napadnutom rozhodnutí sa vysporiadal s jednotlivými námietkami účastníkov konania. 42. Z platnej právnej úpravy vyplýva, že pri zmene už posúdenej alebo realizovanej činnosti nemožno automaticky vychádzať z celkovej kapacity existujúcej činnosti a jej navrhovanej zmeny tak, ako to robili žalobcovia. Rozhodujúce je, aký rozsah predstavuje samotná zmena navrhovanej činnosti a či táto samotná zmena dosahuje alebo prekračuje zákonom ustanovenú prahovú hodnotu, prípadne či napriek jej nedosiahnutiu môže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie. Takýto výklad zodpovedá aj judikatúre správnych súdov, podľa ktorej sa pri aplikácii § 18 ods. 1 písm. d) zákona o EIA vychádza z parametrov samotnej zmeny, a nie mechanicky z kumulácie celej existujúcej činnosti s navrhovanou zmenou. 43. V prejednávanej veci je podstatné, že predmetná skládka bola už v roku 1997 posudzovaná podľa vtedy účinného zákona č. 127/1994 Z. z., pričom záverečným stanoviskom Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 187/1997 zo dňa 30. decembra 1997 bola odporučená realizácia dvoch etáp skládky s celkovou kapacitou 513 600 m3. Priestor, ktorý je predmetom súčasne posudzovanej zmeny, pritom vecne zodpovedá druhej etape skládky posudzovanej v roku 1997, hoci v neskoršej projektovej a povoľovacej dokumentácii je označovaný ako III. a IV. etapa. Z administratívneho spisu zároveň vyplýva, že prvá etapa pôvodne posudzovanej skládky bola v ďalšom povoľovacom procese stavebne členená na I. a II. etapu, pričom ich skutočná kapacita bola podľa integrovaného povolenia 277 000 m3. Druhá etapa podľa pôvodného záverečného stanoviska plošne zodpovedajúca navrhovaným III. a IV. etapám mala podľa zistení správnych orgánov objem približne 13 000 m3. Zmena preto nepredstavuje novú skládku s kapacitou 249 618 m3 v zmysle tvrdenia žalobcov, ale predstavuje technické a kapacitné upresnenie už v roku 1997 posúdeného zámeru. Rozdiel medzi pôvodne posúdenou a následne projektovanou kapacitou teda nevznikol tým, že by navrhovateľ účelovo rozdelil novú činnosť na viacero samostatných zámerov s cieľom vyhnúť sa povinnému posudzovaniu. Zo skutkových zistení správnych orgánov vyplýva, že ide o jednu funkčne a vecne nadväzujúcu činnosť, ktorej základné umiestnenie a koncepcia boli predmetom posúdenia už v roku 1997. 44. Za rozhodujúce preto nemožno považovať iba matematické porovnanie údaja 249 618 m3 s prahovou hodnotou 250 000 m3, ale bolo potrebné skúmať, čo je skutočným predmetom zmeny a v akom rozsahu už bola predmetná činnosť environmentálne posúdená. Správne orgány túto otázku posúdili a vysvetlili, že rozdiel oproti pôvodne posúdenej kapacite predstavuje 13 018 m3 a vznikol v dôsledku spresnenia technologického riešenia a nadväzujúcich prepočtov. Súd v tomto smere nezistil dôvod spochybniť skutkové zistenia správnych orgánov, ktoré majú oporu v administratívnom spise. Žalobná námietka žalobcu 1/, podľa ktorej navrhovateľ „kozmeticky“ podliezol prahovú hodnotu 250 000 m3 o 382 m3, preto nemôže obstáť. Takáto námietka vychádza z izolovaného údaja o kapacite III. a IV. etapy a nezohľadňuje historický a vecný kontext posudzovanej činnosti, najmä skutočnosť, že dotknuté územie a základná koncepcia rozšírenia skládky boli zahrnuté už do pôvodného procesu posudzovania v roku 1997. 45. Súd nepovažuje za dôvodnú ani argumentáciu žalobcu 1/, podľa ktorej samotná skutočnosť, že súčet kapacít jednotlivých etáp skládky dosiahne približne 526 618 m3, zakladá povinnosť vykonať úplné posudzovanie vplyvov. 46. Zákon o EIA neustanovuje, že pri každej zmene existujúcej navrhovanej činnosti sa má na účely § 18 ods. 1 písm. d) automaticky spočítať celková kapacita pôvodnej činnosti a kapacita navrhovanej zmeny a takto vzniknutú hodnotu porovnať s prahovou hodnotou. Naopak, zmyslom právnej úpravy je posúdenie toho, či samotná zmena dosahuje relevantnú prahovú hodnotu, alebo či ide o zmenu, ktorá môže mať
významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie. Pokiaľ ide o druhý z uvedených dôvodov, správne orgány sa touto otázkou zaoberali a vykonali zisťovacie konanie, v ktorom posudzovali charakter, rozsah a lokalizáciu zmeny, ako aj jej možné vplyvy na jednotlivé zložky životného prostredia. Výsledkom bolo rozhodnutie, že zmena nebude predmetom ďalšieho posudzovania podľa zákona o EIA, pričom zároveň boli stanovené podmienky smerujúce k eliminácii alebo zmierneniu možných vplyvov. 47. Súd pritom zdôrazňuje, že samotná skutočnosť, že ide o činnosť, ktorá môže mať určitý vplyv na životné prostredie, nepostačuje na záver o povinnosti vykonať úplné posudzovanie podľa zákona o EIA. Rozhodujúce je, či vzhľadom na konkrétne parametre zmeny, jej lokalizáciu, charakter očakávaných vplyvov a ostatné relevantné okolnosti možno dospieť k záveru o možnosti významného nepriaznivého vplyvu. V danom prípade správne orgány pri hodnotení tejto otázky zohľadnili najmä skutočnosť, že ide o rozšírenie existujúcej skládky v priestore, ktorý bol už predmetom pôvodného posudzovania, pričom sa majú využívať existujúce objekty, infraštruktúra a inžinierske siete. Zohľadnená bola aj skutočnosť, že predmetnou zmenou nedôjde k zásadnej zmene dopravného napojenia, k výstavbe nových pozemných komunikácií, k výrubu vzrastlej zelene ani k zásahu do chránených území alebo území sústavy Natura 2000. 48. Za nedôvodnú považuje súd aj námietku žalobcu 1/ týkajúcu sa nedostatočného vyhodnotenia vplyvov na vodné pomery, najmä vo vzťahu k močiarnemu územiu Žabany a Zemplínskej šírave. Zo skutkových zistení správnych orgánov vyplýva, že predmetné územie nie je súčasťou chránenej vodohospodárskej oblasti ani ochranného pásma vodárenského zdroja a že samotná zmena sa nachádza v priestore existujúcej skládky. V lokalite boli vykonané hydrogeologické a inžinierskogeologické prieskumy, pričom následne bol vykonaný aj doplňujúci podrobný geologický a hydrogeologický prieskum. Skutočnosť, že v širšom území sa nachádzajú vodné alebo mokraďové prvky, sama osebe neznamená, že každá zmena existujúcej prevádzky v danom území musí byť podrobená úplnému procesu EIA. Rozhodujúce je posúdenie konkrétnej možnosti významného nepriaznivého vplyvu. V danom prípade správne orgány vychádzali aj z povinnosti zabezpečiť tesnosť telesa skládky a z povinnosti dodržiavať právne predpisy v oblasti ochrany vôd. Zároveň boli stanovené podmienky smerujúce k ochrane podzemných a povrchových vôd. 49. Súd nepovažuje za dôvodnú ani námietku týkajúcu sa chránených území. Zo spisu vyplýva, že priamo do riešenej lokality nezasahuje žiadne chránené územie, pričom územie Natura 2000, ako aj ďalšie chránené lokality sa nachádzajú v značnej vzdialenosti od posudzovanej lokality. Správne orgány preto nepochybili, ak dospeli k záveru, že vzhľadom na charakter, rozsah a lokalizáciu zmeny sa významný vplyv na tieto územia nepredpokladá. Rovnako bolo dostatočne vysvetlené, prečo sa v danom prípade nevyžaduje dendrologický posudok, dokumentácia ÚSES, osobitné sadové úpravy či ďalšie opatrenia navrhované žalobcami. Tieto požiadavky totiž nemožno posudzovať izolovane od charakteru existujúcej prevádzky a predmetu konkrétnej zmeny. 50. Súd nepovažuje za dôvodnú ani námietku žalobcu 1/, podľa ktorej navrhovaná činnosť nebola v čase vydania rozhodnutia v súlade s územným plánom mesta Michalovce. Otázka súladu navrhovanej činnosti s územnoplánovacou dokumentáciou môže byť predmetom povoľovacích konaní podľa osobitných právnych predpisov, avšak bez ďalšieho nepredstavuje zákonné kritérium, na základe ktorého by bolo možné bez ďalšieho rozhodnúť o potrebe vykonania posudzovania vplyvov podľa zákona o EIA. Správne orgány zároveň túto otázku neopomenuli, keď ďalšiu realizáciu zmeny podmienili zabezpečením súladu s územnoplánovacou dokumentáciou. Z vyjadrenia ďalšieho účastníka 1/ navyše vyplýva, že následne boli zmeny a doplnky č. 7 územného plánu mesta Michalovce schválené, pričom lokalita č. 7 riešila aj funkčné využitie pre rozšírenie predmetnej skládky. 51. Ani námietka týkajúca sa rozporu s hierarchiou nakladania s odpadmi a s programom odpadového hospodárstva Slovenskej republiky, resp. Košického kraja nebola dôvodná. Zásada hierarchie odpadového hospodárstva neznamená absolútny zákaz skládkovania odpadu. Skládkovanie predstavuje spôsob nakladania s odpadmi, ktorého využívanie má byť v súlade s právnymi a programovými nástrojmi postupne obmedzované, avšak nemožno z nej vyvodiť právny záver, že existencia skládky alebo jej rozšírenie je za každých okolností neprípustné. Správne orgány zároveň zohľadnili potrebu skládkovacích kapacít v dotknutom regióne, existenciu alternatív a opatrenia smerujúce k zvýšeniu triedenia komunálneho odpadu. Zo spisu nevyplýva, že by príslušný orgán
odpadového hospodárstva identifikoval taký rozpor navrhovanej zmeny s programom odpadového hospodárstva, ktorý by sám osebe zakladal povinnosť vykonať úplné posudzovanie vplyvov. 52. Súd za nedôvodné považuje aj námietky smerujúce k dopravnému napojeniu, dopravnokapacitnému posúdeniu, parkovacím miestam a požiadavkám na projektovanie komunikácií. Predmetom posudzovanej zmeny nie je výstavba ani prestavba pozemných komunikácií. Existujúci areál skládky je napojený na existujúcu účelovú komunikáciu, ktorá je napojená na cestnú sieť, pričom realizáciou III. a IV. etapy nemá dôjsť k zmene tohto dopravného napojenia ani k vybudovaniu nových parkovacích miest. Za týchto okolností nebolo dôvodné požadovať spracovanie dokumentácie vzťahujúcej sa na novostavbu alebo prestavbu komunikácií, ktorá nie je predmetom navrhovanej zmeny. Správne orgány sa zároveň zaoberali predpokladanou intenzitou dopravy a uviedli racionálne dôvody, pre ktoré nemožno dôvodne očakávať jej podstatné zvýšenie. Súd preto nezistil, že by skutkové závery správnych orgánov v tejto otázke boli v rozpore s obsahom administratívneho spisu. 53. Ani požiadavka na zabezpečenie dostupnosti lokality verejnou hromadnou dopravou nemohla viesť k záveru o potrebe vykonania ďalšieho posudzovania. Predmetom konania je existujúca prevádzka skládky v okrajovej časti mesta, ktorá nie je určená na voľný pohyb verejnosti a pri ktorej sa predpokladá dovoz odpadu zberovými vozidlami. Správne orgány pritom zohľadnili aj existenciu zastávky prímestskej autobusovej dopravy v relevantnej dochádzkovej vzdialenosti. Takáto požiadavka preto nepredstavuje skutočnosť spôsobilú založiť významný nepriaznivý vplyv zmeny na životné prostredie. 54. Správny súd sa osobite zaoberal námietkou žalobcu 2/, podľa ktorej správne orgány porušili § 63 zákona o EIA tým, že mu neumožnili účasť na konzultáciách. Podľa § 63 ods. 1 zákona o EIA príslušný orgán zabezpečí vykonanie konzultácií s dotknutou verejnosťou, ktorá má možnosť zúčastniť sa konzultácií počas celého procesu posudzovania vplyvov. Zo znenia citovaného ustanovenia však nemožno vyvodiť, že konzultácie musia byť za každých okolností vykonané ústnou formou alebo že by ich nevykonanie formou osobného rokovania automaticky zakladalo nezákonnosť rozhodnutia. 55. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) v rozsudku sp. zn. 6Svk/42/2022 zo dňa 29. júna 2023 uviedol, že z § 63 zákona o EIA nevyplýva povinnosť vykonávať konzultácie vždy výslovne ústnou formou; zároveň vzhľadom na § 64 zákona o EIA nie je vylúčená aplikácia správneho poriadku vrátane § 21, ktorý ponecháva na správnom orgáne posúdenie, či povaha veci vyžaduje nariadenie ústneho pojednávania. Najvyšší správny súd preto samotné nenariadenie ústnej formy konzultácií nepovažoval za porušenie zákona o EIA. Rovnaký právny názor bol následne reflektovaný aj v ďalšej judikatúre najvyššieho správneho súdu ako kasačného súdu. 56. V prejednávanej veci pritom nemožno konštatovať, že by žalobcovi 2/ bola účasť verejnosti na procese posudzovania úplne odopretá. Naopak, žalobca 2/ mal možnosť podať písomné pripomienky, túto možnosť aj využil a k predmetu konania predložil rozsiahle pripomienky. Správne orgány sa s ich obsahom v napadnutom rozhodnutí vecne vysporiadali. Z administratívneho spisu navyše vyplýva, že žalovaný pred vydaním napadnutého rozhodnutia upovedomil všetkých účastníkov, vrátane žalobcu 2/, o nových podkladoch rozhodnutia a poskytol im možnosť vyjadriť sa k nim a nazerať do administratívneho spisu. Nemožno preto prijať tvrdenie žalobcu 2/, že mu bola odňatá možnosť efektívne hájiť svoje záujmy. 57. Za významné súd považuje aj to, že podľa § 63 ods. 3 zákona o EIA možno konzultácie vykonať ústnou alebo písomnou formou. Zákon teda výslovne pripúšťa písomnú formu konzultácií. Aktuálne znenie zákona túto možnosť výslovne zachováva a zároveň vyžaduje, aby boli výsledky konzultácií uvedené v odôvodnení rozhodnutia zo zisťovacieho konania. Za daných okolností preto samotná skutočnosť, že sa neuskutočnilo samostatné osobné rokovanie označené ako „konzultácia“, nemohla založiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. 58. Za nedôvodnú považuje súd aj námietku žalobcu 2/, podľa ktorej neboli verejnosti sprístupnené informácie spôsobom predpokladaným § 24 ods. 1 písm. i) zákona o EIA. Zmyslom citovaného ustanovenia nie je uložiť správnemu orgánu povinnosť zverejňovať celý administratívny spis alebo všetky podklady rozhodnutia neobmedzeným spôsobom, ale zabezpečiť informovanie verejnosti o zákonom vymedzených informáciách dôležitých pre rozhodnutie. Aj v judikatúre správnych súdov bolo zdôraznené, že § 24 ods. 1 písm. i) zákona o EIA neustanovuje povinnosť zverejniť celý spisový materiál, ale iba konkrétne zákonom predpokladané informácie. Žalobcovi 2/ navyše bolo umožnené uplatniť jeho
procesné práva v rámci konania, vrátane oboznámenia sa s podkladmi a možnosti vyjadriť sa k nim. Nemožno preto dospieť k záveru, že postup správnych orgánov žalobcovi 2/ znemožnil reálne a účinne uplatniť jeho procesné oprávnenia. 59. Súd nepovažuje za dôvodnú ani námietku žalobcu 2/, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku musí správny orgán v odôvodnení uviesť skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, úvahy, ktorými bol vedený pri hodnotení dôkazov, spôsob použitia správnej úvahy a spôsob, akým sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania. Táto požiadavka však neznamená povinnosť správneho orgánu reagovať na každé jednotlivé slovné vyjadrenie účastníka samostatnou vetou alebo vykonať všetky účastníkom navrhované dôkazy. Rozhodnutie je preskúmateľné vtedy, ak z jeho odôvodnenia vyplýva skutkový základ rozhodnutia, právna úvaha správneho orgánu a dôvody, pre ktoré správny orgán dospel k záveru obsiahnutému vo výroku. 60. V posudzovanom prípade napadnuté rozhodnutie túto požiadavku spĺňa. Žalovaný sa v ňom zaoberal otázkou kapacity skládky, jej historického posúdenia, vzťahu navrhovanej zmeny k pôvodne posúdenej činnosti, dopravným napojením, ochranou vôd, ochranou prírody, ÚSES, geologickými a hydrogeologickými pomermi, územným plánom, programom odpadového hospodárstva, ako aj požiadavkou na konzultácie. Je preto zrejmé, z akých skutkových a právnych dôvodov vychádzal pri potvrdení prvostupňového rozhodnutia. Skutočnosť, že žalobcovia s týmito úvahami nesúhlasia neznamená nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Nejde totiž o absenciu dôvodov, ale o nesúhlas účastníkov s ich obsahom. 61. Súd sa napokon zaoberal aj tým, či žalovaný pri posudzovaní možných vplyvov zmeny neprekročil zákonné medze správnej úvahy. Zákon o EIA vyžaduje, aby príslušný orgán pri zisťovaní potreby ďalšieho posudzovania zohľadnil konkrétny charakter a rozsah navrhovanej zmeny a jej možné vplyvy na životné prostredie. Ide pritom o odborné a hodnotiace rozhodovanie správneho orgánu, ktoré nemožno nahradiť všeobecným konštatovaním, že každá skládka odpadu predstavuje environmentálnu záťaž. 62. V posudzovanom prípade však správne orgány svoju úvahu neopreli iba o všeobecné tvrdenia. Zohľadnili konkrétnu lokalizáciu zmeny, skutočnosť, že ide o existujúcu skládku, výsledky predchádzajúcich prieskumov, existujúcu infraštruktúru, charakter plánovaného rozšírenia, absenciu zásahu do chránených území, dopravné pomery, vodohospodárske aspekty, ako aj podmienky, ktorými bolo možné identifikované riziká eliminovať alebo zmierniť. Za významné považuje súd aj to, že prvostupňový orgán neurčil iba negatívny záver o potrebe posudzovania, ale zároveň stanovil konkrétne podmienky pre ďalšiu realizáciu zmeny. Takýto postup je v súlade so samotným účelom zisťovacieho konania, ktorým je posúdenie, či konkrétna zmena vzhľadom na svoje parametre a očakávané vplyvy vyžaduje vykonanie úplného procesu posudzovania. Súd preto nezistil, že by žalovaný svoju správnu úvahu založil na svojvôli, logickom rozpore alebo na skutočnostiach, ktoré nemajú oporu v administratívnom spise. Naopak, jeho úvahy sú založené na skutkových zisteniach, ktoré boli v konaní zabezpečené a ktoré boli v napadnutom rozhodnutí primerane vyhodnotené. 63. Po komplexnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia súd dospel k záveru, že žalovaný sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi otázkami relevantnými pre posúdenie, či zmena navrhovanej činnosti podlieha povinnému posudzovaniu podľa zákona o EIA. Skutkové zistenia správnych orgánov majú oporu v administratívnom spise a právne závery z nich vyvodené nie sú v rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona o EIA ani správneho poriadku. 64. Žalobcovia v žalobe v podstate polemizujú s odborným a hodnotiacim záverom správnych orgánov o miere a význame možných vplyvov zmeny navrhovanej činnosti, avšak nepreukázali, že by správne orgány prekročili zákonné medze svojej úvahy, vychádzali z nesprávne zisteného skutkového stavu alebo že by ich rozhodnutia boli založené na nesprávnom právnom posúdení veci. Súd zároveň nezistil ani také procesné pochybenie pri informovaní verejnosti, umožnení vyjadrenia k podkladom rozhodnutia alebo pri realizácii konzultácií podľa § 63 zákona o EIA, ktoré by mohlo mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobcovi 2/ bola umožnená účasť na konaní, uplatnil svoje pripomienky a správne orgány sa s nimi v rozhodnutiach vecne vysporiadali. Absencia ústnej formy konzultácií sama osebe nepredstavuje porušenie § 63 zákona o EIA.
65. Za týchto okolností nebol naplnený žiadny z dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 SSP. Keďže žalobné námietky neboli dôvodné a súd nezistil nezákonnosť napadnutého rozhodnutia ani prvostupňového rozhodnutia, rozhodol podľa § 190 SSP tak, že žalobu zamietol. 66. O nároku na náhradu trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania pred správnym súdom, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať ich náhradu. 67. Správny súd ďalším účastníkom konania neuložil žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu súdu zaslanú ďalším účastníkom konania, aby sa k podanej žalobe vyjadrili s poučením, že ak tak neurobia správny súd môže vo veci konať ďalej [§ 105 písm. a) SSP]. Ďalším účastníkom konania teda správny súd taktiež právo na náhradu trov konania nepriznal. 68. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP, § 145 ods. 2 písm. c/ SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).