Zákon č. 198/2014 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Martin Fecko, Mikuláš Huba a Ján Mičovský.
Hlavným účelom predloženého návrhu zákona je zlepšiť postavenie stráže prírody Slovenskej republiky, zvýšiť jej autoritu v očiach verejnosti, zlepšiť využívanie jej potenciálu vo verejnom záujme, zabezpečiť jej dôstojné podmienky na vykonávanie jej výnimočnej činnosti pri ochrane prírody a krajiny, prinavrátiť jej možnosť nosenia rovnošaty a presnejšie zadefinovať jej postavenie, právomoci a kompetencie v zákone č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZOPK“).
Poslednou novelou ZOPK v podobe zákona č. 506/2013 Z. z. sa odobrala možnosť pre stráž prírody Slovenskej republiky nosiť rovnošatu, ktorá bola uhrádzaná z verejných prostriedkov, čo má neraz za následok zníženie jej autority u kontrolovaných subjektov. Týmto návrhom sa snažíme prinavrátiť právny stav, ktorý platil do 31. decembra 2013, a teda opätovne zaviesť oprávnenie, aby členovia stráže prírody mohli nosiť rovnošatu, ktorá jasne deklaruje ich postavenie.
Návrhom sa snažíme reagovať aj na dlhodobé požiadavky členov stráže prírody, prostredníctvom ktorých sa zvyšuje okruh ich právomoci, prípadne sa odstraňujú dlhodobé aplikačné problémy. Súčasne zavádzame nový typ stráže prírody, a to Stráž prírody Slovenskej republiky (ďalej len „SPSR“), ktorú ďalej členíme na dobrovoľnú stráž prírody a profesionálnu stráž prírody. Táto stráž prírody bude poriadkovou zložkou Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, ktorá by tým, že bude začlenená do jedného odboru a to odboru SPSR, mala pri ochrane prírody a krajiny významne pomáhať. Vyhneme sa tým aj súčasnému stavu, kedy stráž prírody tak, ako je zriaďovaná podľa znenia doteraz platného zákona a profesionálni strážcovia zamestnaní v Štátnej ochrane prírody Slovenskej republiky sú riadení každý iným zriaďovateľom (okresné úrady a Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky). Ich činnosť v chránenom území je tak často nekoordinovaná a samotný výkon strážnej služby ochrany prírody je nedostatočný.
Návrhom zákona sa napríklad stráži prírody rozširuje kompetencia pri kontrole tých vozidiel, u užívateľov ktorých je podozrenie z odchytu chránenej zveri, ako aj kompetencie pri kontrole skládok odpadov, kontrole vypaľovania trávnatých porastov a následne sa umožňuje ukladanie pokút za porušenie nariadení a zákazov zakotvených v ZOPK.
Od prijatia tohto návrhu zákona neočakávame len zlepšenie postavenia strážcov prírody a odstránenie aplikačných problémov, ktoré zhoršujú výkon ich činnosti, ale predovšetkým zlepšenie celkovej ochrany prírody a krajiny na území Slovenskej republiky v zmysle ZOPK.
Predkladaný návrh zákona bude mať pozitívny dopad na životné prostredie, nezakladá žiadne vplyvy a na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy a ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti, avšak má tak pozitívny vplyv, ako aj mierne negatívny vplyv na rozpočet verenej správy.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

čl. I

čl. I bod 1
Hlavným účelom tejto zmeny je v ZOPK presne vymedziť, že správca nadzemného elektrického vedenia je zároveň povinný na vlastné náklady takéto zriadenie pravidelne kontrolovať, obnovovať a udržiavať. Prax ukázala, že tieto zariadenia sú neudržiavané, z čoho pri väčších búrkach môžu vznikať ich poškodením aj škody na životnom prostredí.

čl. I bod 2
Prax ukázala, že je potrebné v ZOPK presne vymedziť druhy vozidiel, ktoré majú zakázaný vstup na určité územia a súčasné je potrebné pojem cesta v ZOPK nahradiť konkrétnou špecifikáciou typu týchto ciest, aby sa predišlo aplikačným problémom.

čl. I bod 3
Najmä v oblastiach so zvýšenou koncentráciou ľudí, ako sú napríklad rekreačné zóny, turistické chodníky, často dochádza k znečisťovaniu územia odpadmi. Zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o odpadoch“) určuje, že je zakázané znečisťovať životné prostredie, avšak stráž prírody nie je oprávnená jeho porušenie kontrolovať. Aj z vyššie uvedeného dôvodu sa navrhuje, aby porušenia zákona o odpadoch mohla kontrolovať aj stráž prírody.

čl. I bod 4 a 5
Z dlhodobých skúsenosti vyplýva, že vlastníci, nájomcovia a správcovia pozemkov pri výkone hospodárskej činnosti, bez predošlej konzultácie často poškodia a nenávratne ničia chránené druhy rastlín a živočíchov a ich biotopy. Preto sa navrhuje, aby na území, na ktorom platí aspoň druhý stupeň ochrany, sa vyžadoval súhlas orgánu ochrany prírody na výstavbu protipožiarnych pásov a ciest. Rovnako táto skupina osôb pri výkone hospodárskej činnosti, alebo pri úprave pozemkov bez predošlej konzultácie často poškodí a nenávratne zničí chránené druhy rastlín a živočíchov a ich biotopy. Tohto sa dopúšťajú aj jazdci na terénnych motocykloch a motorových trojkolkách a štvorkolkách. Preto sa navrhuje, aby aj na terénne úpravy a narúšanie pôdneho krytu v druhom stupni ochrany vyžadoval súhlas orgánu ochrany prírody.

čl. I bod 6
Podľa súčasnej právnej úpravy § 15 ods. 1 písm. k) ZOPK je zakázaný voľný pohyb psov vo štvrtom a piatom stupni ochrany. Návrhom sa voľný pohyb psa zakazuje aj v treťom stupni ochrany, kde v súčasnosti neraz ohrozujú chránené živočíchy, rastliny, ako aj návštevníkov chránených území. Naďalej však platí výnimka zo zákazu voľného pohybu pre psov, a to pre služobného psa a psa používaného na plnenie špecifických úloh.

čl. I bod 7
Ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na Čl. I bod 6 tohto návrhu zákona.

čl. I bod 8 a 9
Navrhuje sa, aby na území, na ktorom platí tretí a štvrtý stupeň ochrany sa vyžadoval súhlas orgánu ochrany prírody na ťažbu drevnej hmoty inak ako výberkovým alebo účelovým spôsobom, umiestnenie stavby, zriaďovanie poľovníckeho zariadenia alebo rybochovného zariadenia a prikrmovanie, vnadenie zveri a zriaďovanie políčok pre zver. V zmysle zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov sa využívajú štyri hospodárske spôsoby a to holorubný, podrastový, výberkový a účelový. Pri vylúčení len holorubného spôsobu hospodárenia by správcovia alebo vlastníci lesa začali využívať podrastový spôsob hospodárenia, pri ktorom je spravidla výrub na ploche o výške porastu, ktorý pripomína holorub a následne sa necháva vyrúbaná plocha samovoľne zarásť náletovými drevinami. Aj z vyššie uvedeného dôvodu navrhujeme, aby na ťažbu drevnej hmoty inak, ako výberkovým alebo účelovým spôsobom, bol od tretieho stupňa ochrany potrebný vždy súhlas aj orgánu ochrany prírody, ktorá bude vedieť kvalifikovane posúdiť ich dopad na životné prostredie. Stavebné úrady často nerešpektujú stanoviská odbornej organizácie o vhodnosti umiestnenia stavby …

čl. I bod 10
Územia s 5. stupňom ochrany by mali požívať maximálnu ochranu. Pasením hospodárskych zvierat dochádza k poškodzovaniu vegetačného a pôdneho krytu, ako aj k možnému zavlečeniu parazitárnych a infekčných ochorení na chránené druhy živočíchov a k možnému vyrušovaniu chránených živočíchov hospodárskymi zvieratami a pastierskymi psami. Taktiež pri pasení dochádza k znečisťovaniu územia rôznym druhom odpadu, zvyšuje sa riziko pôdnej erózie. Aj z vyššie uvedeného dôvodu sa navrhuje, aby v 5. stupni ochrany bolo zakázané pasenie, napájanie, preháňanie a nocovanie hospodárskych zvierat.

čl. I bod 11
Hoci v ochrannom pásme chráneného územia platí druhý až štvrtý stupeň ochrany, nie je toto územie považované za chránené územie a tak hoci je doň zakázaný vjazd motorovým vozidlom, nemôže toto vozidlo člen stráže prírody zastaviť, aby odkontroloval oprávnenosť jeho vjazdu. Taktiež postavenie nelegálnej stavby nie je dosiaľ v ochrannom pásme trestným činom, pričom najviac sa nelegálne stavby stavajú práve v ochranných pásmach národných parkov. Aj z tohto dôvodu sa navrhuje, aby bolo možné ochranné pásma vyhlásiť za chránené územia, pokiaľ sa na nich budú nachádzať biotopy národného, európskeho významu alebo iné významné chránené druhy.

čl. I bod 12
V súčasnosti Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky nie je zaviazaná k výkonu strážnej služby a zamestnaných strážcov využíva aj na plnenie rôznych technických a hospodárskych úloh tak, že výkon strážnej služby je následne neefektívny. Z dlhodobej praxe, odkedy je zriadená stráž prírody, vyplynula potreba jednotného riadenia profesionálnych a dobrovoľných strážcov. V doterajšej praxi sa však ku koordinácii ich činnosti pristupovalo individuálne. Osvedčila sa koordinácia činnosti a vzdelávanie profesionálnych a dobrovoľných strážcov v rámci jedného chráneného územia povereným pracovníkom, spravidla vedúcim odboru strážnej služby. Preto navrhujeme, aby takýto systém jednotného riadenia bol upravený zákonom. Povinnosť viesť evidenciu priestupkov vyplýva z § 89 a 89a zákona č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

čl. I bod 13
Prax ukázala, že obce často nie sú dostatočne kompetentné a personálne vybavené na to, aby posudzovali vhodnosť vykonania výrubov v chránených územiach a ich ochranných pásmach. Respektíve tejto problematike nevenujú dostatočnú pozornosť a tak dochádza často k výrubom drevín nad rámec zákona. Z tohto dôvodu navrhujeme, aby sa zachovalo pôvodné znenie zákona, kde táto kompetencia obce bude v druhom a treťom stupni ochrany spadať pod okresné úrady.

čl. I bod 14
V súčasnosti chýba presná definícia funkcie a pracovnej náplne stráže prírody, jej členenie a kompetencie. Aj z tohto dôvodu sa navrhuje úplne nové znenie § 72, podľa ktorého sa táto stráž delí na profesionálnu a dobrovoľnú. Rovnako je snaha zadefinovať kompetencie jednotlivých zložiek stráže prírody, čo by malo smerovať k skvalitneniu samotného výkonu strážnej služby ochrany prírody. Zároveň sa navrhuje, aby odbornú spôsobilosť pred výkonom funkcie stráže prírody bolo potrebné preveriť nielen u dobrovoľných, ale aj u profesionálnych strážcov prírody. V ostatných otázkach bolo prevzaté doterajšie znenie § 72 ZOPK. Podrobnosti takéhoto preskúšania upraví Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

čl. I bod 15
Z dlhodobej praxe vyplynula potreba vytvorenia jednotného systému riadenia činnosti profesionálnych a dobrovoľných strážcov prírody tak, aby plnili povinnosti vyplývajúce im zo zákona a v rámci jednotlivých odborných organizácií nesuplovali činnosti, ktoré so strážnou službou nesúvisia. Vzťah k zákonu č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov je vyjadrený už v platnom zákone č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (§ 92 ods. 10).

čl. I bod 16 až 18 a 21 až 23
Navrhuje sa zachovať nárok člena stráže prírody na rovnošatu vzhľadom na to, že zrušenie tohto nároku poslednou novelou ZOPK č. 506/2013 Z. z. viedlo k ďalšiemu nežiaducemu znižovaniu autority stráže prírody. Oproti pôvodnému právnemu stavu sa priznáva právo pre rovnošatu aj dobrovoľnému členovi stráže prírody. Prinavrátením stavu, ktorý platil do 31. decembra 2013 sa súčasne zabráni zneužívaniu označenia a vydávaním sa za stráž prírody neoprávnenými osobami. Takéto prípady sa už v doterajšej praxi objavili.

čl. I bod 19
Páchatelia priestupkov a trestných činov na území s druhým až piatym stupňom ochrany často nelegálne vchádzajú rôznymi dopravnými prostriedkami, v ktorých potom odvážajú nelegálne získané jedince chráneného druhu, zver, ryby, rastliny a ich plody, plodnice húb, ako aj nerasty a skameneliny. Stráž prírody dosiaľ môže zastaviť dopravný prostriedok len v chránenom území, a nie aj v ochrannom pásme chráneného územia.

čl. I bod 20
Zriaďovanie skládok síce upravuje zákon o odpadoch, ale stráž prírody nie je oprávnená kontrolovať vykonávanie tohto zákona, a teda v prípade pristihnutia osoby vysýpajúcej odpad nemá možnosť účinne zasiahnuť, nemôže osobu vyzvať, aby sa identifikovala a ani ju zadržať a následne vec vyriešiť. Čo sa týka zákazu vypaľovania trávnatých porastov, remízok a krovísk, tento je síce upravený v zákone č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov a v zákone č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ale stráž prírody nie je oprávnená kontrolovať vykonávanie tohto zákona, pritom sa s touto činnosťou často stretáva.

čl. I bod 24
Nepreukázanie dostatočnej odbornej spôsobilosti bude dôvodom na ukončenie členstva v stráži prírody.

čl. I bod 25
Rozširuje sa okruh priestupkov a správnych deliktov za porušenie ZOPK o neuposlúchnutie výzvy alebo príkaz strážcu prírody, o nedovolené použitie označenia organizácie ochrany prírody na dopravnom prostriedku, neuposlúchnutie výzvy alebo príkazu strážcu prírody a neoprávnené použitie označenia odevu, ktoré sa zhoduje s označením stráže prírody alebo rovnošatou stráže prírody, alebo vydávanie sa za člena stráže prírody, za ktoré môže orgán ochrany prírody uložiť pokutu do 9 958,17 eura a prepadnutie veci podnikateľovi alebo právnickej osobe.

čl. II
Navrhuje sa účinnosť predkladaného návrhu zákona so zohľadnením potrebnej dĺžky legisvakančnej lehoty na 1. januára 2015. DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI návrhu zákona s právom Európskej únie 1. Navrhovateľ zákona: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Martin Fecko, Mikuláš Huba a Ján Mičovský 2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov 3. Predmet návrhu zákona: je upravený v primárnom práve Európskej únie, a to v článku 4 ods. 2 písm. e) v spojení s článkami 191 až 193 (hlava XX – Životné prostredie) a v článku 114 (aproximácia práva) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie 4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii: a) bezpredmetné, b) v danej oblasti nebol proti Slovenskej republike začatý postup Európskej komisie a ani konanie Súdneho dvora Európskej únie podľa článkov 258 až 260 Zmluvy …