Zákon č. 382/2011 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predkladá do legislatívneho konania návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona bol vypracovaný v súlade s Plánom Legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky a vychádza z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky.
Účelom tohto návrhu zákona je riešenie aplikačných problémov zákona a korekcia mechanizmus povinne zverejňovaných zmlúv, faktúr a objednávok na základe doterajších skúseností. Návrh napríklad
rozširuje povinne zverejňované zmluvy o zmluvy, ktoré uzatvárajú obchodné spoločnosti a družstvá založené povinnými osobami s určitou korekciou,
rozširuje negatívny výpočet povinne zverejňovaných zmlúv,
znižuje administratívnu záťaž pri zverejňovaní náročných častí zmluvy ako napr. technické predlohy, návody, výkresy, projektové dokumentácie, modely, kalkulácie jednotkových cien, vzory a ustanovenia všeobecných obchodných podmienok,
precizuje minimálne náležitosti, ktoré by malo potvrdenie o zverejnení zmluvy obsahovať a upravuje jeho formu,
zavádza možnosť, aby v prípade, že povinná osoba, ktorá má zverejniť zmluvu na svojom webovom sídle, nemá webové sídlo, sa mohla rozhodnúť či zverejní zmluvu na webovom sídle jej zriaďovateľa alebo tak ako doposiaľ, bezodplatne v Obchodnom vestníku,
zavádza dôležitú zmenu pri zverejňovaní objednávok a faktúr, kde už nebude potrebné zverejňovať ich úplné znenie na zabezpečenie súladu so skutočným stavom, ale postačí ak povinná osoba bude na svojom webovom sídle počas piatich rokov odo dňa ich zverejnenia v štruktúrovanej a prehľadnej podobe zverejňovať údaje, t.j. namiesto zverejnenia objednávky, či faktúry, sa zverejnenia len zákonom ustanovené údaje o nej. Alternatívne však zostáva možnosť, za splnenia podmienok podľa § 5b ods. 3 infozákona, túto povinnosť splniť zverejnením objednávky alebo faktúry v súlade so skutočným stavom. Je preto na povinnej osobe, pre ktorú alternatívu zverejňovania sa rozhodne.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právnom Európskych spoločenstiev a Európskej únie.
Predkladaný návrh zákona nezakladá vplyvy na rozpočet verejnej správy a sociálne vplyv. Návrh zákona nebude mať vplyvy na podnikateľské prostredie, ani vplyvy na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.
Vláda Slovenskej republiky návrh zákona prerokovala a schválila na svojom rokovaní dňa 17. augusta 2011.
Doložka zlučiteľnosti
právneho predpisu s právom Európskej únie
1. Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky
2. Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov
3. Problematika návrhu právneho predpisu:
nie je upravená v práve Európskej únie,
nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vzhľadom na to, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6.
Doložka
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov
Termín začatia a ukončenia PPK: -
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
3. Sociálne vplyvy
x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
– sociálnu exklúziu,
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
A.3. Poznámky
A.4. Alternatívne riešenia
A.5. Stanovisko gestorov

čl. I

čl. I bod 1
V spojení s ustanovením § 2 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „infozákon“) a preformulovaným ustanovením § 5a ods. 1 infozákona sa aktualizuje poznámka pod čiarou č. 2, ktorá obsahuje ustanovenie už zrušeného zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov. Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 2
V ustanovení o legálnej definícii povinne zverejňovanej zmluvy (§ 5a ods. 1) sa precizuje ustanovenie tzv. vecného znaku povinne zverejňovanej zmluvy a to tak, že tento znak je splnený vtedy, keď sa zmluva týka nakladania s majetkom právnických osôb zriadených zákonom alebo zriadených na základe zákona.

čl. I bod 3
V ustanovení odseku 2 ustanovenia § 5a infozákona sa zavádza osobitná legálna definícia povinne zverejňovanej zmluvy odchylná od definície uvedenej v odseku 1. Navrhované ustanovenie sa vyznačuje osobitným tzv. personálnym znakom povinne zverejňovanej zmluvy. Personálny znak je v tomto prípade splnený vtedy, ak zmluvu uzaviera povinná osoba podľa § 2 ods. 3 infozákona. To znamená právnická osoba založená povinnými osobami podľa § 2 odsekov 1 a 2. Navrhované ustanovenie však upravuje ďalšie kvalifikačné znaky povinnej osoby a to, že štát alebo povinné osoby podľa § 2 ods. 1 a ods. 2 v nej majú účasť. Ide o účasť v povinnej osobe podľa § 2 ods. 3 infozákona, s ktorej majetkom sa na základe zmluvy nakladá. Nejde len o účasť majetkovú, napr. vo forme obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným alebo vo forme akcie v akciovej spoločnosti, ale i o účasť napr. vo forme riadenia či kontroly nad neziskovou organizáciou poskytujúcou všeobecne prospešné služby vplyvom na zloženie, hlasovanie alebo rozhodovanie …

čl. I bod 4
Ustanovenie vychádza z praktických ťažkostí a z neúmernej administratívnej záťaže povinných osôb pri zverejňovaní povinne zverejňovaných zmlúv. Problémy nastávali v situáciách, keď povinne zverejňovaná zmluva obsahovala ako prílohu napríklad podrobný grafický alebo textový popis zhotovovaného diela a bolo technicky náročné zabezpečiť požiadavku ustanovenia § 5a odsek 13 druhá veta infozákona na súlad zverejnenej zmluvy so skutočným stavom. Okrem toho podľa ustanovenia § 5a ods. 13 druhá veta zákona, povinná osoba musí zabezpečiť nesprístupnenie ustanovení zmluvy obsahujúcich informáciu, ktorá sa podľa zákona nesprístupňuje. Vo väčšine prípadov práve podrobné prílohy zmlúv môžu obsahovať informácie týkajúce sa autorského diela (najmä projektová dokumentácia), o predmete práva priemyselného vlastníctva či obchodného tajomstva (napríklad spôsob kalkulácie jednotkových cien tovarov), ktoré sa nemajú sprístupniť. Dané ustanovenie je však potrebné v záujme dosiahnutia účelu zákona aplikovať skôr výnimočne a selektívne na úzku časť ustanovení zmluvy. Z tohto dôvodu zákon taxatívne vypočítava konkrétne časti zmluvy ako technické predlohy, návody, výkresy, projektové dokumentácie, modely, kalkulácie jednotkových cien, vzory). Nemusí však …

čl. I bod 5
Dochádza k precizovaniu negatívneho vymedzenia povinne zverejňovanej zmluvy a to tak, že povinne zverejňovanou zmluvou nie je zmluva týkajúca sa cenných papierov alebo iných finančných nástrojov. Ide o zmluvy, ktoré sa týkajú vydávania štátnych cenných papierov podľa anglosaského práva v zahraničí. Právnym základom vydania štátnych cenných papierov v zahraničí je bezodplatná „rámcová zmluva“ (EMTN Program) medzi sprostredkovateľmi vydania ŠCP (bankami) a emitentom (SR). Zmenou má dôjsť k rovnakému zaobchádzaniu so všetkými finančnými nástrojmi, teda s cennými papiermi a finančnými derivátmi, pretože je reálne nemožné vopred zverejniť zmluvy o obchodoch s finančnými nástrojmi, ktoré sa na regulovaných finančných trhoch vykonávajú on line.

čl. I bod 6
V novelizačnom bode 6 sa navrhuje rozšírenie katalógu negatívneho výpočtu povinne zverejňovaných zmlúv: Zmluva uzavieraná v pôsobnosti Štátnej pokladnice týkajúca sa finančných a platobných služieb V praxi pôjde najmä o tieto zmluvy: zmluvy uzatvárané Štátnou pokladnicou s prevádzkovateľmi platobných systémov; zmluvy týkajúce sa služieb poskytovaných bankami a pobočkami zahraničných bánk; zmluvy a písomné dohody podľa zákona č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov; zmluvy týkajúce sa platobných služieb, vedenia a správy účtov klientov; zmluvy o Platobnom systéme EURO SIPS a ich dodatky; zmluvy o účasti v TARGET2-SK a ich dodatky; zmluvy o bežnom účte a ich dodatky; rámcová zmluva o vedení účtov Štátnej pokladnice v Národnej banke Slovenska a jej dodatky; dohody o pripojení klienta Štátnej pokladnice, zmluvy o príjmovom účte a ich dodatky; zmluvy o výdavkovom účte a ich dodatky; zmluvy o bežnom účte neúročenom a ich dodatky; zmluvy o bežnom účte úročenom a ich dodatky; zmluvy o …

čl. I bod 7
V ustanovení sa spresňuje, zmluvy ktorých povinných osôb sa zverejňujú v registri a ktoré sa zverejňujú na webovom sídle. Povinne zverejňovaná zmluva, ktorej účastníkom je povinná osoba, sa zverejňuje v registri; to neplatí, ak ide o Národnú banku Slovenska a povinné osoby, ktorými sú obce, vyššie územné celku, povinné osoby, ktoré sú ich rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou a povinné osoby v ktorých majú viac ako 50% účasť. Pre výklad pojmu účasť platia časti dôvodovej správy uvedené k bodu 3 návrhu zákona.

čl. I bod 8
Navrhované ustanovenia odsekov 7 a 8 nadväzujú na doterajšiu úpravu. Zvýrazňuje sa zodpovednosť Úradu vlády Slovenskej republiky za súlad zverejnenej zmluvy s jej znením, ktoré mu zaslali povinné osoby. Úrad vlády Slovenskej republiky nezodpovedá však za to, že je zverejnená zmluva, ktorá bola v skutočnosti aj uzatvorená. Daná skutočnosť totiž závisí od toho, či povinná osoba zasielajúca zmluvu na zverejnenie zaslala tú zmluvu, ktorá bola uzatvorená.

čl. I bod 9
Navrhované ustanovenie zavádza možnosť, aby v prípade, že povinná osoba, ktorá má zverejniť zmluvu na svojom webovom sídle, nemá webové sídlo, sa mohla rozhodnúť či zverejní zmluvu na webovom sídle jej zriaďovateľa alebo tak ako doposiaľ, bezodplatne v Obchodnom vestníku.

čl. I bod 10 a 11
Z dôvodu, že písomné potvrdenie o zverejnení zmluvy môže slúžiť ako dôkaz o tejto dôležitej právnej skutočnosti, novela precizuje minimálne náležitosti, ktoré by malo potvrdenie o zverejnení zmluvy obsahovať a upravuje jeho formu. Ide o údaje, ktoré majú dostatočne individualizovať zmluvu. Potvrdenie môže okrem minimálnych náležitostí obsahovať aj iné údaje. K niektorým údajom: a) názov zmluvy: Uvedie sa označenie (názov) zmluvy, ktoré je zvyčajne uvedené v záhlaví zmluvy na prvej strane. Napríklad Zmluva o dielo, Kúpna zmluva o kúpe osobného motorového vozidla. Ak toto označenie nie je v zmluve uvedené, neuvedie sa. b) identifikácia účastníkov zmluvy. Zväčša sa identifikujú uvedením obchodného mena alebo úplného názvu právnickej osoby alebo mena a priezviska fyzickej osoby, sídla právnickej osoby alebo adresy trvalého bydliska fyzickej osoby, IČO, ak majú pridelené. Pokiaľ ide o účastníka zmluvy, ktorý je odlišný od povinnej osoby a ide o osobu, ktorej osobné údaje sa majú podľa osobitného zákona chrániť, v potvrdení ju možno identifikovať uvedením týchto osobných údajov: titul, …

čl. I bod 12
V ustanovení sa rieši opätovne neúmerná administratívna záťaž povinných osôb pri zverejňovaní povinne zverejňovaných zmlúv, a to v situáciách, keď viacero povinných osôb by malo tú istú zmluvu zverejniť na totožnom mieste, alebo ak má byť zmluva zverejnená viacerými spôsobmi. Podľa infozákona, povinná osoba alebo účastník zmluvy, podávajúci návrh na zverejnenie zmluvy, sú povinní zabezpečiť súlad zverejnenej zmluvy so skutočným stavom a nesprístupnenie ustanovení zmluvy obsahujúcich informáciu, ktorá sa podľa infozákona nesprístupňuje. Podľa infozákona, informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom, povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje zákon. V záujme dosiahnutia účelu zákona sa prelamuje zásada ochrany osobných údajov a to tak, že povinná osoba alebo účastník zmluvy podávajúci návrh na zverejnenie zmluvy nebudú pred zverejnením anonymizovať osobné údaje účastníka zmluvy odlišného od povinnej osoby a rozsahu podľa navrhovaného ustanovenia infozákona. Zároveň nebude potrebné anonymizovať údaje o označení nehnuteľnosti.

čl. I bod 13
Popri povinnosti zverejniť povinne zverejňovanú zmluvu a zavádza povinnosť ju nepretržite zverejňovať počas trvania záväzkového vzťahu (záväzku) vzniknutého z povinne zverejňovanej zmluvy, najmenej však počas piatich rokov od nadobudnutia účinnosti podľa zákona. Každá povinne zverejňovaná zmluva musí byť zverejnená aspoň päť rokov od nadobudnutia účinnosti a to bez ohľadu na to, či záväzkový vzťah (záväzok) z nej vzniknutý už zanikol pred uplynutím tejto doby. Pod pojmom záväzkový vzťah (záväzok) treba rozumieť právny vzťah, na základe ktorého povinná osoba, či už ako dlžník, je povinná niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť alebo ako veriteľ je oprávnená to od dlžníka požadovať. Bližšie porovnaj výklad v dôvodovej správe o poskytnutí plnenia z majetku povinnej osoby (bod 3.). Zánikom záväzkového vzťahu (záväzku) zaniká i povinnosť zverejňovať zmluvu. K zániku môže dôjsť na základe rôznych právnych skutočností s ktorými právne predpisy zánik spájajú. Pôjde napríklad o ustanovenia § 559 až 584 Občianskeho zákonníka či ustanovenia osobitného predpisu (zánik záväzku splnením podľa §324-343, …

čl. I bod 14
Dôležitá zmena nastáva pri zverejňovaní objednávok a faktúr, kde už nebude potrebné zverejňovať ich úplné znenie na zabezpečenie súladu so skutočným stavom, ale postačí ak povinná osoba bude na svojom webovom sídle počas piatich rokov odo dňa ich zverejnenia v štruktúrovanej a prehľadnej podobe zverejňovať údaje, t.j. namiesto zverejnenia objednávky, či faktúry, sa zverejnenia len zákonom ustanovené údaje o nej. Takto koncipovaná právna úprava umožní, aby povinné osoby využívali pri zverejňovaní objednávok a faktúr svoje vlastné informačné systémy, z ktorých budú môcť exportovať požadované dáta priamo na svoje webové sídlo bez nutnosti skenovať objednávky a faktúry. Predkladateľ má za to, že tento model zverejňovania objednávok a faktúr umožní aj efektívnejšie vyhľadávanie v rámci zverejňovaných údajov. Alternatívne však zostáva možnosť, za splnenia podmienok podľa § 5b ods. 3 infozákona, túto povinnosť splniť zverejnením objednávky alebo faktúry v súlade so skutočným stavom. Je preto na povinnej osobe, pre ktorú alternatívu zverejňovania sa rozhodne. V prípade, že povinná osoba nemá webové sídlo, nemusí …

čl. I bod 15
Ustanovením sa rozširuje okruh informácií, ktoré sa nesprístupňujú. Právna úprava má zamedziť tomu, aby infozákon bol zneužívaný v neprospech Slovenskej republiky napríklad subjektom, ktorý je zúčastnený na zmierovacom, arbitrážnom alebo rozhodcovskom konaní. Ide o konania, ktoré sú uvedené vo viacerých prameňoch práva ako napríklad Dohovor o riešení sporov medzi štátmi a občanmi druhých štátov (oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 420/1992 Zb.), Európsky dohovor o obchodnej arbitráži (vyhláška ministra zahraničných vecí z 3. augusta 1964 č. 176/1964 Zb.), zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov.

čl. I bod 16
Navrhuje sa ustanovenie zákona uplatniť na povinne zverejňovanú zmluvu uzavretú po 1. januári 2012, na objednávku tovarov a služieb vyhotovenú po 1. januári 2012 a na faktúru doručenú alebo zaplatenú po 1. januári 2012.

čl. I bod 17
Zrušovacím ustanovením sa zrušuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 118/2011 Z. z. ktorým sa ustanovuje hodnota objednávok tovarov a služieb a faktúr za tovary a služby, ktoré sa nezverejňujú. S účinnosťou od 1. januára 2012 tak vznikne povinnosť zverejňovať údaje podľa § 5b infozákona bez ohľadu na hodnotu objednaných či fakturovaných plnení.

čl. II
Navrhuje sa účinnosť zákona k 1. januáru 2012. V Bratislave, 17. augusta 2011 Iveta Radičová v.r. predsedníčka vlády Slovenskej republiky Lucia Žitňanská v.r. ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky