Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/66/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6018200242 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6018200242.2 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: HONT-stav spoločnosť s ručením obmedzeným so sídlom Kuzmányho 22, 963 01 Krupina, IČO: 31578756, zastúpeného JUDr. Ľubomírom Hlbočanom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie Vajnorská 20, 831 03 Bratislava, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce so sídlom Masarykova 10, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2018/2728, O-16/2017 zo dňa 8. marca 2018, o sťažnosti žalobcu proti Uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/66/2018 - 92 zo dňa 04. júla 2018 takto r o z h o d o l : Sťažnosť žalobcu proti Uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 24S/66/2018-92 zo dňa 4. júla 2018 z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Banskej Bystrici Uznesením č. 24S/66/2018-92 zo dňa 4. júla 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie“ alebo „Uznesenie o zastavení konania“) konanie v právnej veci žalobcu HONT-stav spoločnosť s ručením obmedzeným so sídlom Kuzmányho 22, 963 01 Krupina, IČO: 31578756, zastúpeného JUDr. Ľubomírom Hlbočanom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie Vajnorská 20, 831 03 Bratislava, proti žalovanému Národnému inšpektorátu práce so sídlom Masarykova 10, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2018/2728, O-16/2017 zo dňa 8. marca 2018 zastavil podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o súdnych poplatkoch“) z dôvodu, že žalobca v stanovenej lehote súdny poplatok za podanie žaloby nezaplatil, hoci bol o následku nezaplatenia súdneho poplatku poučený. Rozhodnutie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. 2. Napadnuté uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 10. júla 2018. 3. Dňa 19. júla 2018 bolo elektronickou formou doručené správnemu súdu podanie žalobcu označené ako „Odvolanie“. V podaní žalobca uviedol, že hoci sa v napadnutom uznesení nenachádza správne poučenie o tom, že proti uzneseniu je možné aj odvolanie, právo podať odvolanie proti Uzneseniu o zastavení konania vyplýva priamo zo zákona, a to z ust. § 357 písm. a) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v spojení s ust. § 25 prvej vety zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Žalobca sa preto jeho podaním zo dňa 19. júla 2018 domáhal toho, aby 2 4 S / 6 6 / 2 0 1 8 - 2 - odvolací súd v celom rozsahu zrušil Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 24S/66/2018-92 zo dňa 4. júla 2018 z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), c), d), g), h), CSP a § 365 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žiadal, aby bolo jeho odvolanie predložené súdom prvej inštancie na rozhodnutie odvolaciemu súdu. 4. Nezákonnosť napadnutého uznesenia videl žalobca najmä v tom, že bolo vydané vyšším súdnym úradníkom, ktorému podľa žalobcu zákon neumožňuje rozhodovať o zastavení konania v správnom súdnom konaní, a nie sudcom, čím došlo aj k nesprávnemu poučeniu o opravnom prostriedku. Hoci sa v napadnutom uznesení uvádza, že je proti nemu prípustná sťažnosť, nakoľko ho vydal vyšší súdny úradník, podľa žalobcu sa jedná o uznesenie o zastavení konania, proti ktorému je prípustné podľa § 357 písm. a) CSP v spojení s § 25 prvej vety SSP odvolanie. Žalobca poukázal na ust. § 6 ods. 1 písm. a) až o) Zákona č. 549/2003 Z.z. o súdnych úradníkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o súdnych úradníkoch“), kde sú taxatívne vymenované úkony, ktoré môže v civilnom procese a v správnom súdnom procese vykonávať vyšší súdny úradník, a aj to len na základe poverenia sudcu. Odkazované ustanovenie Zákona o súdnych úradníkoch však podľa žalobcu vyššiemu súdnemu úradníkovi nedovoľuje rozhodovať o zastavení konania. Podľa názoru žalobcu totiž ide o zásadné rozhodnutie, ktorým sa konanie vo veci končí, a preto proti takémuto rozhodnutiu musí byť vždy prípustné odvolanie a jeho vydanie nemôže byť v kompetencii vyššieho súdneho úradníka. Pokiaľ vyšší súdny úradník vydal Uznesenie o zastavení konania, ide o nezákonné rozhodnutie, ktoré vydal nesprávne obsadený súd. Uvedené podľa žalobcu zakladá okrem iného aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. c) CSP. Žalobca napadnuté uznesenie napadol aj z dôvodu, že uznesenie - Výzva súdu na zaplatenie súdneho poplatku sp. zn. 24S/66/2018-90 z 31. mája 2018, ktorá predchádzala napadnutému uzneseniu (o zastavení konania) má vadu, ktorá má vplyv na Uznesenie o zastavení konania a ktorá spočíva v tom, že toto „uznesenie“ (Výzva) nemá náležitosti uznesenia podľa § 236 CSP. Chýba označenie súdu, ktorý ho vydal, výrok, stručné odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Podľa žalobcu vyšší súdny úradník rozhodol o výške súdneho poplatku a žalobcu vyzval na jeho zaplatenie Výzvou zo dňa 31. mája 2018, ktorá však nemá náležitosti uznesenia podľa § 236 CSP, ktorým v skutočnosti je, pretože sa ním podľa názoru žalobcu rozhoduje o výške súdneho poplatku pri aplikácii Zákona o súdnych poplatkoch. Súd posudzuje predmet sporu, ktorého sa poplatkový úkon týka a následne vypočíta výšku súdneho poplatku, pričom v tomto procese môže dôjsť k rôznym pochybeniam. Žalobca poukázal na ust. § 234 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy podľa Občianskeho súdneho poriadku už nová právna úprava CSP vyžaduje, aby súd rozhodol o výške súdneho poplatku uznesením. Tým, že Výzva správneho súdu sp. zn. 24S/66/2018-90 zo dňa 31. mája 2018 nemá náležitosti uznesenia podľa § 236 CSP, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Podľa 2 4 S / 6 6 / 2 0 1 8 - 3 - žalobcu totiž nesprávnym postupom súdu bolo žalobcovi znemožnené podať proti „rozhodnutiu“ súdu (Výzva na zaplatenie súdneho poplatku) sťažnosť. Žalobca nebol poučený o procesnom práve podať proti „rozhodnutiu“ o výške súdneho poplatku opravný prostriedok, nakoľko toto „rozhodnutie“ neobsahuje výrok, čím bolo žalobcovi znemožnené ho napádať a tým, že dané „rozhodnutie“ neobsahuje odôvodnenie, bolo žalobcovi znemožnené, aby argumentoval proti jeho nesprávnosti. Takéto „rozhodnutie“ o výške súdneho poplatku je preto nezákonné a je potrebné ho zrušiť, pretože nemá náležitosti podľa § 236 CSP a tieto jeho nedostatky sa nedajú odstrániť inak, než jeho zrušením. Podľa žalobcu z ust. § 6 ods. 1 písm. e) Zákona o súdnych úradníkoch vyplýva, že súdny úradník rozhoduje o súdnych poplatkoch, pričom tak nie je možné robiť iným spôsobom, než uznesením, ktoré ako súdne rozhodnutie upravuje CSP, pretože inak by išlo o nesprávny postup súdu, ktorý by porušoval právo strany na spravodlivý proces. Žalobca tiež uviedol, že v odvolaní uplatňuje nový prostriedok procesného útoku, ktorý spočíva v tom, že došlo k zaplateniu súdneho poplatku za podanú správnu žalobu vo výške 70,- EUR prevodným príkazom zadaným v banke žalobcu dňa 11. júla 2018, k čomu pripojil ako dôkaz výpis zrealizovanej transakcie. Podľa žalobcu sú tak v súčasnosti splnené procesné podmienky na to, aby súd konal vo veci. Zároveň nie je možné prihliadať na „Výzvu súdu“, ktorou bol žalobca zaviazaný na zaplatenie súdneho poplatku, pretože táto nemá náležitosti uznesenia, ktorým v skutočnosti je, preto jej doručením nemohli nastať predpokladané účinky, a teda nemohlo dôjsť k márnemu uplynutiu 10-dňovej lehoty na zaplatenie súdneho poplatku. Vzhľadom na neodstrániteľné vady tohto „rozhodnutia“ je možné ho len zrušiť a znova správne rozhodnúť o výške súdneho poplatku. Keďže žalobca t.č. zaplatil súdny poplatok za podanú správnu žalobcu, nie je potrebné ho vyzývať na jeho zaplatenie. Žalobca vyjadril názor, že správny súd by mal po zrušení napadnutého uznesenia (o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku) ako aj po zrušení uznesenia - Výzvy na zaplatenie súdneho poplatku odvolacím súdom vo veci samej konať a napokon aj meritórne rozhodnúť. Žalobca bol tiež toho názoru, že ak by aj Výzva na zaplatenie súdneho poplatku spĺňala náležitosti uznesenia a súdny poplatok by bol zaplatený po uplynutí lehoty na zaplatenie súdneho poplatku, avšak stále pred vydaním Uznesenia o zastavení konania, súd by mal vo veci konať, nakoľko by boli splnené podmienky na konanie, hoci aj po lehote na zaplatenie súdneho poplatku. V momente, keď sú splnené podmienky, aby súd vo veci konal a ešte nedošlo k vydaniu Uznesenia o zastavení konania, mal by súd vo veci konať a poskytnúť žalobcovi súdnu ochranu jeho ohrozeného práva, pretože inak by sa jednalo o formalistické bránenie k prístupu k súdu, čo odporuje čl. 46 ods. 1 a ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Vzhľadom na uvedené preto žalobca žiadal, aby odvolací súd jeho odvolaniu vyhovel. 5. Podľa § 55 ods. 3 SSP každé podanie posudzuje správny súd podľa jeho obsahu. 6. Podľa § 152 ods. 1 SSP proti uzneseniu správneho súdu vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť, ak ju tento zákon nevylučuje. 2 4 S / 6 6 / 2 0 1 8 - 4 - 7. Podľa § 159 ods. 1 SSP o sťažnosti rozhodne správny súd, ktorý napadnuté uznesenie vydal. 8. Podľa § 159 ods. 2 SSP ak bolo napadnuté uznesenie vydané vo veci, v ktorej koná a rozhoduje senát správneho súdu, rozhodne o sťažnosti predseda senátu. Ak bolo napadnuté uznesenie vydané vo veci, v ktorej koná a rozhoduje sudca, rozhodne o sťažnosti sudca. 9. Podľa § 161 ods. 1 SSP ak nie je sťažnosť dôvodná, správny súd sťažnosť zamietne. 10. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) Zákona o súdnych poplatkoch poplatková povinnosť vzniká podaním žaloby, návrhu, odvolania, žaloby na obnovu konania, dovolania, kasačnej sťažnosti alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom žalobca alebo navrhovateľ, odvolateľ, ten kto podal žalobu na obnovu konania, dovolateľ a ten, kto podal kasačnú sťažnosť. 11. Podľa § 6 ods. 1 prvá veta Zákona o súdnych poplatkoch sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu poplatku ( ďalej len „percentná sadzba“) alebo pevnou sumou. 12. Podľa § 10 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, dovolania alebo kasačnej sťažnosti, súd podľa § 9 vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí, spravidla v lehote 10 dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následok nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený. 13. Podľa § 10 ods. 3 prvej vety Zákona o súdnych poplatkoch prvoinštančný súd zruší uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, ak bol súdny poplatok zaplatený v lehote určenej súdom podľa ods. 1 alebo ak sú na to dôvody podľa ods. 2. 14. Podľa § 14 ods. 1, 3, 4 Zákona o súdnych poplatkoch (1) Ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie vo veciach poplatkov sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku okrem § 357 písm. a). 3) V sťažnosti proti rozhodnutiu o zastavení súdneho konania pre nezaplatenie súdneho poplatku nemožno namietať skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty na zaplatenie súdneho poplatku. 4) V konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník vrátane rozhodovania o zastavení konania. Sudca v konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti 2 4 S / 6 6 / 2 0 1 8 - 5 - rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Ak sa sťažnosti vyhovie v plnom rozsahu, rozhodnutie nemusí obsahovať odôvodnenie. 15. Podľa § 6 ods. 1, 2 Zákona č. 549/2003 Z.z. o súdnych úradníkoch v znení platnom v čase rozhodovania (1) V civilnom procese a v správnom súdnom procese vyšší súdny úradník rozhoduje na základe poverenia sudcu aj o a) výške náhrady trov konania, b) pokute a poriadkovej pokute, c) znalečnom, tlmočnom a svedočnom, d) preddavkoch na trovy dôkazu, e) súdnych poplatkoch, f) oslobodení od súdnych poplatkov, g) odstraňovaní vád podania, h) opatreniach podľa osobitného predpisu, i) príslušnosti a právomoci súdu na konanie, j) prípustnosti vstupu intervienta, k) prerušení konania podľa § 163 CSP, l) spojení vecí na spoločné konanie, m) prístupení ďalšieho účastníka do konania, n) pripustení zmeny návrhu na začatie konania, o) iných procesných rozhodnutiach. 2) vyšší súdny úradník nemôže vydať rozhodnutie, proti ktorému zákon pripúšťa odvolanie alebo kasačnú sťažnosť. 16. Žalobca doručil správnemu súdu žalobu 19. júla 2018. K uvedenému dňu mu podaním žaloby vznikla poplatková povinnosť v súlade s ust. § 5 ods. 1 písm. a) Zákona o súdnych poplatkoch vo výške 70,- EUR podľa položky 10 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov. Ku dňu podania správnej žaloby žalobca poplatkovú povinnosť nesplnil, preto ho správny súd, jeho súdny úradník vyzval, aby svoju poplatkovú povinnosť splnil dodatočne a to do 10 dní od doručenia predmetnej výzvy, t. j. do 14. júna 2018 a poskytol mu informáciu o možných spôsoboch jeho úhrady. Zároveň ho poučil, že v prípade jeho nezaplatenia v stanovenej lehote bude konanie zastavené podľa § 10 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch s tým, že len úhrada súdneho poplatku v súdom určenej 10-dňovej lehote od doručenia Výzvy na jeho zaplatenie môže zmariť zastavenie konania súdom pre jeho nezaplatenie. Žalobca výzvu prevzal 4. júna 2018, t. j. dňom 5. júna 2018 mu začala plynúť lehota na zaplatenie súdneho poplatku, ktorá uplynula 14. júna 2018. V tejto lehote žalobca súdny poplatok nezaplatil. Platba súdneho poplatku bola zložená na účet Slovenskej pošty a.s. dňa 11. júla 2018, kedy žalobca zadal pokyn na túto finančnú transakciu, t.j. až po dátume vydania Uznesenia o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku. 2 4 S / 6 6 / 2 0 1 8 - 6 - 17. Žalobca podaním označeným ako „odvolanie“ v podstate namietal nezákonnosť rozhodnutia o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, pretože ho a) vydal nesprávne obsadený súd, keď rozhodnutie bez zákonného zmocnenia (§ 6 ods. 1 písm. a) - o) Zákona o súdnych úradníkoch) vydal súdny úradník a nie sudca a b) nadväzovalo na Výzvu na zaplatenie súdneho poplatku, ktorá nemohla vyvolať predpokladané právne účinky (zastavenie konania v dôsledku márneho uplynutia súdom určenej lehoty na dodatočné zaplatenie súdneho poplatku), pretože v skutočnosti bola uznesením o vzniku a výške poplatkovej povinnosti žalobcu, ktoré nemalo zákonné náležitosti uznesenia podľa § 236 CSP, čím malo dôjsť k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces. Zároveň tvrdil, že voči napadnutému rozhodnutiu je prípustné odvolanie, o ktorom má rozhodnúť odvolací orgán a teda, že súdom poskytnuté poučenie o opravnom prostriedku, v ktorom absentovala možnosť podania odvolania bolo nesprávne a tiež, že podmienky konania o podanej správnej žalobe už sú splnené, pretože súdny poplatok bol spolu s podaným „odvolaním“ zaplatený. 18. Podanie žalobcu z 19. júla 2018 označené ako „odvolanie“ posúdil správny súd s odkazom na ust. § 152 ods. 1 SSP v spojení s ust. § 55 ods. 3 SSP ako sťažnosť voči rozhodnutiu správneho súdu, ktoré vydal súdny úradník. Rozhodol o nej po preskúmaní veci v súlade s ust. § 159 ods. 1 a 2 SSP. Nepovažoval ju za dôvodnú, preto ju podľa § 161 ods. 1 SSP zamietol z nasledovných dôvodov: 19. Tvrdenie žalobcu, že v napadnutom uznesení (o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku) bolo uvedené nesprávne poučenie, pretože v ňom absentovala možnosť podať proti nemu odvolanie, nemá oporu v platnej právnej úprave. Ustanovenie § 357 písm. a) CSP (odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zastavení konania), ktorého aplikácie sa žalobca domáhal s odkazom na ust. § 25 SSP nebolo možné v danej veci aplikovať, pretože na konanie vo veciach súdnych poplatkov sa aplikujú ustanovenia Civilného sporového poriadku (okrem § 357písm.a/) len v prípadoch, ak Zákon o súdnych poplatkoch neustanovuje inak. V predmetnej veci správny súd pri rozhodovaní vo veci súdneho poplatku (o následkoch jeho nezaplatenia) aplikoval ustanovenia Zákona o súdnych poplatkoch, pretože tento upravuje opravné prostriedky odchylne od ustanovení Civilného sporového poriadku, pričom opravným prostriedkom proti uzneseniu o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku nie je odvolanie, ako sa žalobca mylne domnieva, ale je ním sťažnosť, čo jednoznačne vyplýva z ust. § 14 ods. 3, 4 Zákona o súdnych poplatkoch. 20. Nesprávne, v rozpore s platnou právnou úpravou, bolo rovnako tvrdenie žalobcu, že súdny úradník mimo svojich zákonných kompetencií rozhodoval o vzniku jeho poplatkovej povinnosti a o výške súdneho poplatku. K uvedenému správny súd uvádza, že 2 4 S / 6 6 / 2 0 1 8 - 7 - poplatková povinnosť žalobcovi nevznikla na základe rozhodnutia súdu, ale v zmysle ust. § 5 ods. 1 písm. a) Zákona o súdnych poplatkoch mu poplatková povinnosť vznikla už podaním správnej žaloby. Rovnako ani výška súdneho poplatku nezávisela od rozhodnutia súdu, pretože je jednoznačne určená v položke 10 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov pevnou sumou 70,- EUR. To znamená, že súdny úradník „nerozhodoval“ o (vzniku) poplatkovej povinnosti žalobcu, ani o výške súdneho poplatku, tieto vyplývali priamo zo zákona. Postup podľa § 10 ods.1 Zákona o súdnych poplatkoch nie je rozhodovacou činnosťou súdu, ale ide o činnosť administratívneho charakteru, ktorá je ustanovením § 14 ods. 4 Zákona o súdnych poplatkoch zverená súdnym úradníkom. Súdny úradník teda v súlade s vyššie uvedeným zákonným oprávnením realizoval postup upravený v § 10 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch, t.j. žalobcu vyzval na zaplatenie súdneho poplatku, ktorý, hoci bol splatný už podaním žaloby, žalobca nezaplatil, čím bolo žalobcovi v súlade s platnou právnou úpravou umožnené dodatočné zaplatenie súdneho poplatku, ktoré je jednou z podmienok preskúmania žalobou napadnutého rozhodnutia. Súdny úradník súčasne žalobcu vo Výzve správne, v súlade s ust. § 10 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch, poučil o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku v dodatočne poskytnutej lehote 10 dní od jej doručenia. Uvedený postup formou žalobcom namietanej „Výzvy“ č. 24S/66/2018-90 z 31. mája 2018 bol teda v súlade s ust. § 10 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch a na jej realizáciu bol v zmysle § 14 ods. 4 Zákona o súdnych poplatkoch oprávnený súdny úradník, ktorý bol zároveň (po zistení, že žalobca nezaplatil súdny poplatok ani dodatočne, v lehote stanovenej vo Výzve) oprávnený aj na následné vydanie rozhodnutia o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku (§ 14 ods. 3, 4 Zákona o súdnych poplatkoch). 21. Z uvedeného vyplýva, že o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku nerozhodoval nesprávne obsadený súd, ale súdny úradník, ktorý bol na vydanie takéhoto rozhodnutia zmocnený priamo zákonom (§ 14 ods. 4 Zákona o súdnych poplatkoch). Nedošlo preto k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces, keď mu povinnosť zaplatenia súdneho poplatku nebola uložená formou uznesenia so všetkými jeho obsahovými náležitosťami v zmysle § 236 CSP (označenie súdu, ktorý ho vydal, výrok, odôvodnenie, poučenie o opravnom prostriedku), pretože súdny úradník nerozhodoval o vzniku poplatkovej povinnosti žalobcu ani o výške súdneho poplatku, ale postupom a formou súladnou s ust. § 10 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch žalobcu vyzval na dodatočnú úhradu súdneho poplatku, ktorý bol splatný už podaním správnej žaloby a ktorého výška je zákonom jednoznačne definovaná. Z uvedeného vyplýva, že žalobcom tvrdené dôvody na zrušenie Uznesenia o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, ktoré vydal súdny úradník neboli dané a nebol daný dôvod ani na zrušenie Výzvy na zaplatenie súdneho poplatku zo žalobcom tvrdených, ani iných dôvodov. 22. V nadväznosti na uvedené žalobca v rozpore s platnou právnou úpravou tvrdil, že voči uzneseniu o zastavení konania je prípustné odvolanie, o ktorom má rozhodnúť odvolací orgán (súd druhej inštancie), pretože z ust. § 14 ods. 3, 4 Zákona o súdnych 2 4 S / 6 6 / 2 0 1 8 - 8 - poplatkoch vyplýva, že voči uzneseniu o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, o ktorom rozhodol súdny úradník, je prípustná sťažnosť, o ktorej rozhoduje sudca, resp. v tomto prípade predseda senátu a to s poukazom na ust. § 159 ods. 2 SSP (podľa ktorého ak bolo napadnuté uznesenie vydané vo veci, v ktorej koná a rozhoduje senát správneho súdu, rozhoduje o sťažnosti predseda senátu), pretože žalobca podal vo veci správnu žalobu, o ktorej rozhoduje v zmysle § 23 ods. 1 SSP senát krajského súdu. 23. Dôvodom na zrušenie Uznesenia o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku nebola v zmysle § 10 ods. 3 Zákona o súdnych poplatkoch ani tá skutočnosť, že žalobca súdny poplatok za podanie správnej žaloby vo výške 70,- EUR už zaplatil, pretože tak neučinil v súdom stanovenej lehote 10 dní od doručenia Výzvy na zaplatenie súdneho poplatku, t. j. do 14. júna 2018. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva možnosť zrušenia uznesenia o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku len v prípade dodatočnej úhrady súdneho poplatku v súdom stanovenej lehote (vo výzve), čo v danej veci nebolo splnené, pretože žalobca preukazateľne súdny poplatok zaplatil až 11. júla 2018, t. j. po márnom uplynutí súdom poskytnutej lehoty na dodatočné zaplatenie súdneho poplatku a zároveň aj po dátume vydania Uznesenia o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku (4. júla 2018 ). Tvrdenie žalobcu, že súdny poplatok zaplatil ešte pred vydaním Uznesenia o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, nemá oporu v súdnom spise. 24. Pre úplnosť správny súd uvádza, že právoplatnosťou uznesenia súdu o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku poplatková povinnosť žalobcu v celom rozsahu zaniká, čo vyplýva z ust. § 5 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch. O vrátení súdneho poplatku (zaplateného po uplynutí vo výzve súdu stanovenej lehoty) správny súd rozhodne samostatným uznesením v súlade s ust. § 11 ods. 3 tretej vety Zákona o súdnych poplatkoch. Poučenie: Proti rozhodnutiu o sťažnosti nie je prípustný opravný prostriedok (§ 162 SSP).