Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24Co/166/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215217987 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2215217987.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a sudcov: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený splnomocnenkyňou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: H. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. Q. O., o zaplatenie 200,64 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 16C/518/2015-32 zo dňa 28.01.2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Uznesením napadnutým odvolaním súd prvej inštancie (jeho vyšší súdny úradník) výrokom I. zastavil konanie, výrokom II. rozhodol, že žalobcovi vracia cestou príslušného orgánu súdny poplatok vo výške 16,50 Eur, krátený o sumu 6,70 Eur, teda vo výške 9,80 Eur. O trovách konania rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil s použitím ust. § 103, § 104, § 159 ods. 3 O.s.p. a vecne tým, že žalobca sa návrhom doručeným súdu 14.10.2015 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 200,64 Eur s príslušenstvom titulu rozdielu medzi škodou, ktorú mu žalovaný svojim protiprávnym konaním spôsobil, tzn. 719,84 Eur a sumou mu priznanou právoplatným rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 9C/66/2013-33 zo dňa 02.07.2013. Z obsahu spisu je zrejmé, že právny predchodca žalobcu (obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.) a žalovaný dňa 30.12.2009 uzavreli písomnú zmluvu o pôžičke č. 9123429468 (zmluvu o spotrebiteľskom úvere), predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 612,60 Eur (pôžička - finančné plnenie) s tým, že žalovaný sa zaviazal poskytnutý a čerpaný úver splácať v mesačných splátkach vo výške 36,58 Eur bez poistenia po dobu 23 mesiacov. Vzhľadom na to, že žalovaný si z vyššie uvedenej zmluvy neplnil svoju povinnosť splácať poskytnutý úver, právny predchodca žalobcu (obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.) sa návrhom zo dňa 28.02.2013 domáhal na tamojšom súde proti žalovanému zaplatenia istiny vo výške 820,69 Eur s príslušenstvom. O predmetnom nároku právneho predchodcu žalobcu tamojší súd rozhodoval v konaní sp. zn. 9C/66/2013. V priebehu konania sp. zn. 9C/66/2013 obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 07.03.2013 postúpila pohľadávku vo výške 719,84 Eur s príslušenstvom na súčasného žalobcu, ktorým je obchodná spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o.. Uznesením č.k. 9C/66/2013-19 zo dňa 13.05.2013 súd pripustil, aby do konania namiesto pôvodného žalobcu: Consumer Finance Holding, a.s., vstúpila obchodná spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o.. Okresný súd Dunajská Streda právoplatným rozsudkom č.k. 9C/66/2013-33 zo dňa 02.07.2013 dospel k záveru, že návrh na začatie konania o zaplatenie sumy 820,69 Eur s príslušenstvom je dôvodný len z časti, nakoľko zmluva o pôžičke č. 9123429468 zo dňa 30.12.2009, na základe ktorej vznikla predmetná pohľadávka, je spotrebiteľským úverom a preto musí spĺňať všetky náležitosti podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Vzhľadom na to, že zmluva o pôžičke č. 9123429468 zo dňa 30.12.2009 neobsahovala zákonom vyžadované náležitosti (napr. údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru) bola vyhlásená za bezúročnú a bez poplatkov. Na základe uvedeného bola žalobcovi rozsudkom priznaná len suma skutočne poskytnutého úveru (612,60 Eur) po odpočítaní úhrady vykonanej žalovaným (93,40 Eur), teda suma vo výške 519,20 Eur s príslušenstvom a vo zvyšnej časti bol návrh žalobcu zamietnutý. 2. Právoplatným trestným rozkazom Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 1T/16/2015-88 zo dňa 29.01.2015 bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu tým, že od právneho predchodcu žalobcu (obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.) vylákal úver na základe zmluvy o pôžičke č. 9123429468 zo dňa 30.12.2009 tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru, a tak mu spôsobil malú škodu. Trestným rozkazom bol žalobca ako právny nástupca poškodenej obchodnej spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. so svojimi nárokmi na náhradu škody odkázaný na občianskoprávne konania. 3. Vecne argumentoval ďalej tým, že pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne, resp. inak. (uznesenie Najvyššieho súdu SR, zo dňa 13.10.2009, sp. zn. 5 Cdo 120/2009) 4. Vyslovil názor, že z návrhu a jeho príloh vyplýva, že v tomto konaní sa žalobca domáha proti žalovanému zaplatenia pohľadávky vo výške 200,64 Eur, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté v konaní tamojšieho súdu sp. zn. 9C/66/2013. Právoplatným rozsudkom č.k. 9C/66/2013-33 zo dňa 02.07.2013 bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 200,64 Eur zamietnutý ako nedôvodný, pričom sa jedná o totožný predmet konania medzi totožnými účastníkmi konania v rovnakej procesnej pozícii. Žalobca sa snaží, aby súd opätovne rozhodol o právoplatne rozhodnutom nároku, tento svoj nárok označuje ako škodu, ktorá mu mala podľa jeho slov vzniknúť tým, že sa žalovaný dopustil prečinu úverového podvodu, pričom výšku tejto škody podľa jeho slov predstavuje rozdiel medzi škodou, ktorú mu žalovaný svojim protiprávnym konaním spôsobil (719,84 Eur) a sumou mu priznanou právoplatným rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 9C/66/2013-33 zo dňa 02.07.2013. Suma vo výške 719,84 Eur zároveň korešponduje s výškou pohľadávky, ktorá bola na žalobcu postúpená obchodnou spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 07.03.2013 počas prebiehajúceho konania sp. zn. 9C/66/2013. Je úplne irelevantné ako žalobca v súčasnosti označí svoj právny nárok, či už ho kvalifikuje ako škodu alebo bezdôvodné obohatenie, keď už raz o totožnom nároku medzi totožnými účastníkmi konania bolo právoplatne rozhodnuté, čo nepochybne vyplýva z návrhu žalobcu a jeho príloh. 5. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti má súd za to, že v danom prípade nie sú splnené podmienky konania, za ktorých súd môže vo veci konať, preto pre neodstrániteľný nedostatok podmienky konania - prekážku rozsúdenej veci /res iudicata/ súd v zmysle ustanovenia § 104 ods. 1 O.s.p. konanie zastavil. 6. O vrátení súdneho poplatku potom rozhodol v zmysle § 13 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb., ďalej § 11 ods. 6 tohto zákona a o náhrade trov konania podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. 7. Proti tomuto uzneseniu vydaného vyšším súdnym úradníkom podal odvolanie žalobca. Sudca predložil spis s predkladacou správou s poznámkou, že odvolaniu nemieni vyhovieť, pretože uznesenie považuje za správne. Žalobca môže žiadať obnovu pôvodného konania vedeného pod sp. zn. 9C/66/2013, nie podať novú žalobu. 8. V odvolaní žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci a tiež, že postupom súdu bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom. Pokiaľ súd rozhodnutie odôvodnil tým, že o nároku žalobcu už bolo právoplatne rozhodnuté a preto je tu daná prekážka právoplatne rozhodnutej veci, uviedol, že ničím nespochybňuje, že návrhom na začatie konania si spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. uplatnila nárok voči žalovanému na zaplatenie sumy 820,69 Eur s príslušenstvom, ktorý odôvodnila skutočnosťou vychádzajúcou z uzavretia zmluvy o pôžičke č. 9123429468, ktorá mala byť splácaná v pravidelných mesačných splátkach. Keďže žalovaný si svoju povinnosť neplnil nárok si uplatnil na súde, o ktorom súd rozhodol rozsudkom 9C/66/2013-33 zo dňa 02.07.2013 tak, že predmetnú zmluvu o pôžičke posúdil ako spotrebiteľskú, žalobe čiastočne vyhovel do výšky 519,20 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 519,20 Eur od 04.06.2010 do zaplatenia a vo zvyšku návrh zamietol. Následne 29.01.2015 bol žalovaný trestným rozkazom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 1T/16//2015-88 uznaný vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 zákona č. 300/2005 Trestného zákona. Keďže právnemu predchodcovi žalobcu spôsobil škodu a táto bola uplatnená na trestnom konaní, žalobca bol s nárokom na náhradu škody odkázaný v súlade s § 228 ods. 1 Trestného poriadku na občianske súdne konanie. Predmetným návrhom na začatie konania si preto žalobca uplatnil rozdiel medzi škodou, ktorú mu žalovaný svojím protiprávnym konaním spôsobil a priznanou sumou (719,84 Eur - 519,20 Eur, teda 200,64 Eur). Vzhľadom na uvedené zastáva názor, že za vyššie uvedených právnych okolností v žiadnom prípade nemožno hovoriť o tom, že o nároku uplatnenom návrhom na začatie konania zo dňa 02.10.2015 už bolo rozhodované. Žalobca tento nárok celkom jednoznačne vymedzil ako nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla v dôsledku spáchania úmyselného trestného činu. Je nesporné, že tento nárok vznikol žalobcovi až právoplatným rozhodnutím o vine žalovaného, v dôsledku čoho je vylúčené, aby o tomto súd rozhodoval rozsudkom sp. zn. 9C/66/2013-33, a preto nemôže ísť o prekážku rozsúdenej veci, ani o prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil, vec vrátil súdu na ďalšie konanie s tým, že si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške 34,20 Eur. 9. Žalovaný odvolanie nepodal a k doručenému odvolaniu sa písomne nevyjadril. 10. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 v čase podania odvolania účinného Občianskeho súdneho poriadku, aktuálne § 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného Občianskeho súdneho poriadku, aktuálne § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - účastníkom (§ 201 v čase podania odvolania účinného Občianskeho súdneho poriadku, aktuálne § 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 201 a § 202 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania s použitím § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 v čase podania odvolania účinného Občianskeho súdneho poriadku, aktuálne § 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod (§ 205 ods. 2 písm. d) v čase podania odvolania účinného Občianskeho súdneho poriadku, ktorý má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že uznesenie je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. a) v spojení s § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku). 12. Podľa Čl. 141 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy. 13. Podľa Čl. 142 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky súdy rozhodujú v senátoch, ak zákon neustanoví, že vo veci rozhoduje jediný sudca. Zákon ustanoví, kedy sa na rozhodovaní senátu zúčastňujú aj prísediaci sudcovia z radov občanov a v ktorých veciach môže rozhodnúť aj zamestnanec súdu poverený sudcom. Proti rozhodnutiu zamestnanca súdu povereného sudcom je prípustný opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje vždy sudca. 14. Podľa Čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom. 15. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 549/2003 Z.z. o súdnych úradníkoch v znení účinnom ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia súdni úradníci sú štátnymi zamestnancami, ktorí spĺňajú predpoklady podľa osobitného zákona. 16. Podľa § 5 zákona č. 549/2003 Z.z. o súdnych úradníkoch v znení účinnom ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia v občianskom súdnom konaní vyšší súdny úradník koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu a) o návrhu na vydanie platobného rozkazu vrátane rozhodnutia o oneskorene podanom odpore, odpore podanom bez odôvodnenia, odpore podanom neoprávnenou osobou a o zrušení platobného rozkazu, b) o návrhu na vydanie šekového platobného rozkazu a zmenkového platobného rozkazu vrátane rozhodnutia o oneskorene podaných námietkach, c) v konaní o dedičstve okrem 1. sporu dedičov o dedičské právo, 2. odňatia veci poverenému notárovi, 3. vrátenia veci notárovi s pokynom na doplnenie konania alebo zmenu uznesenia, 4. konania o dedičstve alebo jeho časti, ktoré sa nachádza v cudzine, 5. konania o dedičstve po poručiteľovi, ktorý zomrel v cudzine alebo bol cudzím štátnym príslušníkom, 6. nariadenia likvidácie dedičstva, 7. privolenia súdu k úkonom dedičov na predaj alebo iné opatrenia, d) o úschovách, e) o umorení listín, f) v zmierovacom konaní, g) v exekučnom konaní podľa osobitného predpisu 8) okrem schválenia príklepu súdom, h) v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletých detí, o výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, odobratím veci, i) v konaní o výkon rozhodnutia súdnych pohľadávok podľa osobitného predpisu. 17. Podľa § 6 zákona č. 549/2003 Z.z. o súdnych úradníkoch v znení účinnom ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia v občianskom súdnom konaní vyšší súdny úradník rozhoduje na základe poverenia sudcu aj o a) poriadkovej pokute, b) znalečnom, tlmočnom a svedočnom, c) preddavkoch na trovy dôkazu, d) súdnych poplatkoch, e) oslobodení od súdnych poplatkov, f) odstraňovaní vád podania, g) opatreniach podľa osobitného predpisu, 10) h) ustanovení správcu dedičstva, i) príslušnosti a právomoci súdu na konanie, j) ustanovení zástupcu účastníkovi konania, 11) k) prípustnosti vedľajšieho účastníctva, l) prerušení konania, m) spojení vecí na spoločné konanie, n) vydaní opravného uznesenia, o) pripustení zámeny účastníka konania o pristúpení ďalšieho účastníka do konania, p) pripustení zmeny návrhu na začatie konania, r) iných procesných rozhodnutiach. 18. Súdnictvo vykonávajú nezávislé a nestranné súdy (Čl. 141 ods. 1 Ústavy SR). Z ustanovení Čl. 144 ods. 1 a Čl. 142 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že súdnictvo vykonávajú sudcovia, pričom iné osoby sa na výkone súdnictva môžu podieľať len v prípadoch stanovených zákonom. Táto výnimka súvisí so samotnými východiskami súdnictva demokratického právneho štátu, ktorého nevyhnutnou vlastnosťou je v prvom rade sudcovská nezávislosť. Vyšší súdny úradník predstavuje osobu vykonávajúcu úkony súdu, ktoré jej zveril zákon a rozhodujúcu v prípadoch stanovených zákonom. Z citovanej právnej úpravy je možné vyvodiť záver, že vo veciach patriacich do právomoci súdov v zásade rozhoduje sudca a zamestnanec poverený súdom je oprávnený rozhodovať iba v tých veciach, ktoré sú mu na rozhodnutie zverené osobitným predpisom. Osobitným predpisom je zákon č. 549/2003 Z.z. o súdnych úradníkoch. V ust. § 5 zákona č. 549/2003 Z.z. o súdnych úradníkoch je vymenovaný okruh konania právnych vecí, v ktorých vyšší súdny úradník môže na základe poverenia sudcu konať a rozhodovať, v ust. § 6 uvedeného zákona je vymedzený okruh konkrétnych rozhodnutí, ktoré môže vyšší súdny úradník na základe poverenia sudcu vydať a v ust. § 7 uvedeného zákona sú uvedené iné procesné úkony, ktoré vyšší súdny úradník môže vykonať samostatne. 19. V prejednávanej veci vyšší súdny úradník rozhodol o zastavení konania na základe posúdenia podmienok konania so záverom, že v danej veci konaniu bráni prekážka veci rozhodnutej. 20. Odvolaciemu súdu je známe, že sudcovia vydávajú všeobecné poverenie pre vyššieho súdneho úradníka, ktorý je rozvrhom práce pridelený do jeho súdneho oddelenia, aby vykonával úkony a rozhodoval podľa zákona č. 549/2003 Z.z. o súdnych úradníkoch o všetkých veciach patriacich do súdneho oddelenia príslušného sudcu tak, ako to zvyčajne vyplýva aj z rozvrhu práce toho - ktorého konkrétneho súdu. 21. V prejednávanej veci predmetom konania je žaloba o zaplatenie 200,64 Eur s príslušenstvom, tzn. že sa nejedná o také konanie, ktoré bolo vymenované v ust. § 5 zákona č. 549/2003 Z.z. o súdnych úradníkoch, preto oprávnenie vyššieho súdneho úradníka rozhodnúť na základe poverenia sudcu mohlo vyplývať iba z ust. § 6 zákona č. 549/2003 Z.z. o súdnych úradníkoch. Toto ustanovenie taxatívnym spôsobom vypočítavalo tie súdne rozhodnutia, ktoré bol vyšší súdny úradník oprávnený vydať vo vlastnom mene na základe poverenia sudcu. 22. Gramatickým výkladom ustanovenia (v znení účinnom ku dňu vydania napadnutého uznesenia) je možné dospieť k záveru, že rozhodnutie o zastavení konania pre neslnenie podmienok konania nemohlo byť obsiahnuté v ust. § 6 písm. r) zákona č. 549/2003 Z.z. o súdnych úradníkoch ako iné procesné rozhodnutie. Procesné rozhodnutie je totiž rozhodnutím, ktorým sa upravuje vedenie konania, nerozhoduje sa o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach strán. Takéto rozhodnutie o zastavení konania aj hierarchicky by takéto rozhodnutie muselo byť výslovne uvedené medzi ostatnými rozhodnutiami, ktoré oprávňujú vyššieho súdneho úradníka rozhodovať o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach strán, ako sú napr. rozhodnutie o poriadkovej pokute, o znalečnom, o súdnych poplatkoch a pod. 23. Odvolací súd napokon považuje za potrebné a vhodné pre ďalší priebeh konania poukázať podporne i na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. Pl. ÚS 31/10 zo dňa 22.05.2013, z odôvodnenia ktorého vyplýva mimo iného aj nasledujúca úvaha: „Vyšší súdny úradník je skutočne len úradníkom, u ktorého v zásade chýba garancia osobnej nezávislosti, nevyžadujú sa osobné predpoklady ako u sudcu, a odborná úroveň postačuje na výrazne nižšej úrovni. Z toho vyplývajú tiež limity činnosti vyššieho súdneho úradníka. Vyšší súdny úradník nesmie vykonávať také úkony, pre ktoré sú nevyhnutné vlastnosti, ktoré mu chýbajú (osobná nezávislosť, osobné predpoklady, odborná úroveň). Z tohto hľadiska je neprijateľné, aby vyšší súdny úradník meritórne rozhodoval, bez ohľadu na formu rozhodnutia. Pre ostatné procesné úkony, a predovšetkým pre procesné rozhodnutia, to platí rovnako tak. Vyšší súdny úradník má byť pomocníkom sudcu, ktorý napomáha k dosiahnutiu primeranej dĺžky súdneho konania tým, že vykonáva úkony jednoduchej či rutinnej povahy. Zložitejšie záležitosti, vyžadujúce právnu erudíciu, či situácie, v ktorých súd nemôže byť z povahy veci reprezentovaný nikým iným ako sudcom (meritórne rozhodnutia, rozhodnutia konečné, významnejšie rozhodnutie v rámci prípravy pojednávania), účasť vyšších súdnych úradníkov nepripúšťajú. Inak sa zo súdenia stáva v skutočnosti úradovanie.“ 24. So zreteľom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že právna úprava platná v čase vydania napadnutého rozhodnutia neumožňovala, aby vyšší súdny úradník čo aj na základe poverenia sudcu vydával samostatne rozhodnutie o zastavení konania, ktoré rozhodnutie má byť konečným rozhodnutím o uplatnenom nároku v danom konaní. 25. Pretože rozhodovanie o zastavení konania pre prekážku a nesplnenie podmienok konania v čase vydania napadnutého uznesenia nebolo zverené vyššiemu súdnemu úradníkovi, mal v prejednávanom prípade rozhodnúť sudca a nie je postačujúce jeho odobrujúce vyjadrenie v predkladacej správe odvolaciemu súdu. Obdobný názor týkajúci sa činnosti a rozhodovania vyšším úradníkom odvolací súd už vyslovil vo svojom uznesení 24Co/13/2016 zo dňa 31. januára 2017. 26. Podľa § 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. 27. Z citovaného ustanovenia procesného predpisu potom vyplýva, že odvolací súd musí z úradnej povinnosti skúmať vady konania pred súdom prvej inštancie, ktoré sa týkajú procesných podmienok. Odvolací súd prihliada na tieto vady, aj keď odvolateľom neboli uplatnené. Takéto vady musia byť vždy v bezprostrednom vzťahu k možnosti nesprávnosti výsledku konania. Procesné podmienky sú také vlastnosti súdu a subjektov civilného konania, ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ súdneho konania vyplývajúci zo základných ustanovení Civilného sporového poriadku. Kedy o takúto procesnú vadu ide, je vecou posúdenia konkrétneho prípadu. Preskúmavacia činnosť odvolacieho súdu tak v sebe zahrňuje nielen skúmanie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, ale aj postupu súdu z hľadiska procesnoprávnych predpisov. 28. S poukazom na uvedené, ak v prejednávanej veci rozhodol vyšší súdny úradník, muselo byť napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 389 písm. a) Civilného sporového poriadku pre nesplnenie procesnej podmienky (rozhodol nesprávne obsadený súd) zrušené a vec v zmysle ustanovenia § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vzhľadom na uvedený dôvod zrušenia napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie bolo bezpredmetné zaoberať sa ďalšími odvolacími argumentami žalobcu. 29. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku), tak bude v ďalšom konaní v intenciách vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu pochybenie, ktorého nedostatok spôsobil aj nutnosť zrušenia uznesenia, v prípade nového rozhodnutia je potrebné toto náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku odôvodniť. 30. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je dovolanie prípustné (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).