KAUZIS.SKTestovací provoz
UznesenieKrajský súd Prešov3. 5. 2016plný text

Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 3CoE/96/2015 z 3. 5. 2016

CitáciaUznesenie Krajského súdu Prešov z 3. mája 2016, sp. zn. 3CoE/96/2015, ECLI:SK:KSPO:2016:8515201478.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoE/96/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515201478
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8515201478.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2,
Košice, IČO: 31 690 904, proti povinnej X. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. G. XXX, o vymoženie 144,51
Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 2Er
174/2015 - 23 zo dňa 20.07.2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení uviedol, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského
rozsudku vydaného Arbitrážnym súdom Košice sp. zn. 2C XXXX/XXXX zo dňa 19.01.2012. Právny vzťah
medzi oprávneným a povinnou vznikol na základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.08.2009.
Súd dospel k záveru, že predmetná poistná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou uzavretou medzi
dodávateľom a spotrebiteľom podľa § 52 Občianskeho zákonníka, pričom jej obsah bol pre spotrebiteľa
vopred pripravený. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu bola
zakotvená v časti XV. Všeobecných poistných podmienok v spojení s bodom 2 Osobitných zmluvných
dojednaní č. 02/2008 k poistnej zmluve. Rozhodcovskú doložku súd vyhodnotil ako nekalú zmluvnú
podmienku, keďže spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
povinnej, pričom vzhľadom na okolnosti jej uzavretia absentuje individuálne vyjednanie konkrétneho
obsahu zmluvných podmienok povinnou. Individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky nebolo v
danom prípade žiadnym spôsobom preukázané, t.j. nevyplýva, že povinnej sa poskytuje možnosť voľby
prijať alebo neprijať takýto návrh spolu s jasnými a zrozumiteľnými informáciami - predovšetkým čo
znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní a aké sú jeho dôsledky. Ak v určitej veci nedošlo k
platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy resp. doložky, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v
takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. V prípade, ak by exekučný súd akceptoval
rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval
by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného contra legem - nevykonateľného, majúceho účinky tzv. paaktu.
Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej
zmluvy má za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Z týchto
dôvodov súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Uviedol, že súdy v exekučnom
konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie
vyplývajúce z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Exekučný súd neprípustne prekročil rozsah svojej
preskúmavacej právomoci, keď si nad rámec zákona z vlastnej iniciatívy zaobstaral a vykonal ďalšie



listinné dôkazy, a to bez účasti oprávneného. Tieto vykonané dôkazy hodnotil a na ich základe
sformuloval skutkový a právny záver, pričom neumožnil oprávnenému sa k týmto skutkovým zisteniam
vyjadriť, čím oprávnenému odňal možnosť konať pred súdom. Namietal, že vec nesprávne posúdil, keď
vyslovil, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a je neplatnou, rovnako, ak
tvrdí, že rozhodcovská doložka nebola individuálne vyjednaná. Poukázal na to, že predložil dôkaz -
záznam o požiadavkách a potrebách klienta, na základe ktorého preukázal individuálnosť dojednania
rozhodcovskej doložky. Ďalej namietal to, že vyšší súdny úradník, ktorý vydal predmetné uznesenie,
prekročil svoje právomoci stanovené zákonom č. 385/2000 Z. z., čím porušil Ústavu SR. Poukázal na
to, že rozhodnutie je nepreskúmateľné. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel v zmysle ust. § 374 ods. 4 O.s.p..

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1
O.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie,
ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého
stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Podľa ust. § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia
spotrebiteľskej zmluvy (t.j. k 19.08.2009), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom exekučného súdu, že predmetná poistná zmluva uzavretá medzi
oprávneným v pozícií dodávateľa a povinnou v pozícií spotrebiteľa je zmluvou spotrebiteľskou, teda že
medzi nimi bol na jej základe založený spotrebiteľský vzťah.

Vo vzťahu k odvolacej námietke týkajúcej sa samotného oprávnenia exekučného súdu preskúmavať
exekučný titul, ktorým je rozsudok rozhodcovského súdu, odvolací súd poukazuje na uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 146/2011 zo dňa 13.10.2011, podľa ktorého exekučný súd
je oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy. Rovnaký právny názor vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
6Cdo 207/2011 zo dňa 21.11.2012, podľa ktorého už v štádiu posudzovania splnenia zákonných
predpokladov pre poverenie súdneho exekútora vykonaním exekúcie sa exekučný súd v zmysle § 44
ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu
na vykonanie exekúcie bolo vydané v súlade so zákonom, t.j. či bolo vydané orgánom s právomocou
na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie
(iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie,
v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak
určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práva a povinností, jednak vyjadrenia uloženej



povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi
iným v tom, že jeho právomoc vec prejednávať a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy.
Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi
zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Iba platná
rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec
prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol
nikdy uzavretý. Obdobne porov. aj uznesenie NS SR vo veci sp. zn. 6Cdo 143/2011, sp. zn. 2Cdo
245/2010, uznesenia Ústavného súdu vo veciach sp. zn. IV. ÚS 55/2011, sp. zn. IV. ÚS 60/2011 a nález
Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011.

K námietke oprávneného, že v konaní došlo k procesnej vade spočívajúcej v odňatí možnosti konať pred
súdom a to tým, že exekučný súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi bez nariadenia pojednávania
a znemožnil tým oprávnenému vyjadriť sa k vykonaným dôkazom odvolací súd uvádza, že exekučný
súd je pred rozhodovaním o vydaní poverenia v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku povinný
dôsledne preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie
a predložený exekučný titul. Z tohto ustanovenia vyplýva pre exekučný súd povinnosť skúmať súlad
týchto listín so zákonom. Exekučný súd teda neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského
rozsudku, ale jeho súlad so zákonom. Súd na tento účel nevykonáva dokazovanie ako procesnú činnosť
súdu osobitne upravenú v § 122 až § 124 O.s.p., keďže zákon umožňuje posudzovať rozhodujúce
skutočnosti na základe písomných dokladov predložených oprávneným. Dokazovanie v tomto štádiu
exekučného konania neprichádza do úvahy aj z dôvodu, aby nedošlo k zmareniu účelu exekúcie, o
ktorej sa má povinná osoba dozvedieť až doručením upovedomenia o začatí exekúcie. Pri existencii
rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu v spotrebiteľských veciach exekučný súd skúma, či
rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná právomoc vo veci konať a či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. V prípade zistenia nedostatku v
tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky, je namieste
konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť
takéhoto exekučného titulu. Toto spolu s princípom dôslednej ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej
zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva podklad pre takýto postup exekučného súdu, ktorý mal za
následok neudelenie poverenia.

Odvolací súd tak má za to, že v tejto časti odvolania oprávneného ide o námietku neopodstatnenú,
pretože namietaným postupom súdu prvého stupňa nebola znemožnená realizácia jeho procesných
oprávnení.

Nedôvodná je aj odvolacia námietka spochybňujúce zákonnosť rozhodnutia vydaného vyšším súdnym
úradníkom, keďže § 5 zákona č. 549/2003 Z.z. o súdnych úradníkoch umožňuje vyššiemu súdnemu
úradníkovi konať a rozhodovať na základe poverenia sudcu v exekučnom konaní. Vyšší súdny úradník
je oprávnený vydávať v exekučnom konaní poverenie na výkon exekúcie, t.j. koná podľa § 44 ods. 2
Exekučného poriadku, pričom tento postup zahŕňa skúmanie exekučného titulu a ostatných príslušných
listín v rozsahu a spôsobom, ako bolo uvedené vyššie pre potreby náležitého rozhodnutia vo vzťahu k
otázke možnosti vydania poverenia, altern. zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia.

Vo vzťahu k otázke platnosti rozhodcovskej doložky sa odvolací súd stotožňuje so záverom exekučného
súdu, že rozhodcovská doložka vo veci nebola uzavretá platne z dôvodu, že nebola individuálne
dojednaná a svojím obsahom a dôsledkami má za následok nevyváženosť v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech povinnej. Z poistnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania vyplýva,
že rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže sa
v nej výslovne uvádzalo, že jej súčasťou sú všeobecné poistné podmienky v podobe predtlačeného
formulára, a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti týchto podmienok. Na tomto fakte nič
nemení skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné strany (ako pokračovanie pretlačeného
formulára poistných podmienok) aj ďalšie zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú
doložku uvedenú v poistných podmienkach.

Odvolací súd poukazuje na to, že ak má byť rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka právom
akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných
strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie
o tom, čo konkrétna voľba znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6M Cdo 9/2012



zo dňa 16.01.2013). Kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú rozhodcovskú doložku je
nepochybne forma uzavretej poistnej zmluvy a rozhodcovskej doložky - typová zmluva s rozhodcovskou
doložkou ako neoddeliteľnou súčasťou všeobecných poistných podmienok, a jej predloženie povinnej
bez možnosti zmeny jej obsahu, či výberu konkrétneho rozhodcovského súdu. Je zrejmé, že zmluvná
podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ tak nebol
schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že je vopred dodávateľom
naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu, pričom povinná v pozícii spotrebiteľa nemala možnosť
a vôľu si rozhodcovskú doložku dojednať individuálne a s primeranou starostlivosťou zvážiť dôsledky
tohto úkonu. To je prípad typových zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis, pričom
majú vyvolať dojem, že si ich prvotne vyžiadal spotrebiteľ. Zmluvná podmienka sa nepovažuje za
individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ tak nebol schopný ovplyvniť podstatu
podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Zmluvné dojednanie, ktoré
spotrebiteľom nie je individuálne vyjednané, je bezpochyby neprijateľnou podmienkou, ktorá spôsobuje
hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pričom rozhodcovská doložka
uzavretá v takejto podobe je zároveň v rozpore s ústavným právom osoby na súdnu ochranu.
Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo
možné kvalifikovať ako nekalú.

Možno preto konštatovať, že pre vykonanie exekúcie vo veci chýba základný predpoklad, právoplatný a
vykonateľný exekučný titul. Pre konečné rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci má zásadný
význam skutočnosť, že rozhodcovská doložka upravená v XV. časti všeobecných poistných podmienok
v spojení s bodom 2/ Osobitných zmluvných dojednaní k poistnej zmluve nebola platne uzavretá, a
teda ako taká nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Platné uzavretie rozhodcovskej
zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky je základnou a nevyhnutnou podmienkou, bez ktorej nie je daná
právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať. Rozhodcovský rozsudok predložený oprávneným ako
exekučný titul je tak vydaný orgánom, ktorému nebola platne zverená právomoc vo veci konať a
rozhodnúť. Takýto rozsudok nie je platným právnym úkonom a nemôže byť považovaný za rozhodnutie,
ktoré je spôsobilým podkladom pre nariadenie exekúcie. Na túto skutočnosť musí exekučný súd
prihliadať v každom štádiu exekučného konania. Práva oprávneného v tomto prípade, vzhľadom na
prelomenie zásady res iudicatae vo vzťahu k možnosti vymôcť pohľadávku voči povinnej, nie sú
dotknuté.

Z uvedených skutočností je zrejmé, že odvolacie námietky oprávneného nie sú dôvodné a súd prvého
stupňa postupoval správne, keď v súlade s postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal
exekučný titul a následne žiadosť o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi zamietol.

Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so
zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími
námietkami.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne
potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 8515201478

  1. 20. 7. 2015Uznesenie Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 2Er/174/2015 z 20. 7. 2015potvrdené
  2. 3. 5. 2016Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 3CoE/96/2015 z 3. 5. 2016 (toto rozhodnutie)
  3. 8. 6. 2016Uznesenie Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 2Er/174/2015 z 8. 6. 2016